spôsobilosť na právne úkony


Preferovaný termín: spôsobilosť na právne úkony
Alternatívne termíny: svojprávnosť
Dátum poslednej zmeny: 11.09.2020

Doktrinálna definícia: Spôsobilosť na právne úkony, niekedy označovaná aj ako "svojprávnosť", znamená spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti a zároveň tieto práva meniť, zabezpečiť či rozhodovať o ich zániku. Spôsobilosť na právne úkony sa nadobúda v závislosti od intelektuálnej a vôľovej vyspelosti človeka, to znamená, že na to, aby bola osoba spôsobilá na právne úkony, musí byť schopná ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky. Podľa stupňa tejto schopnosti rozlišujeme úplnú spôsobilosť na právne úkony (spôsobilosť v plnom rozsahu) a čiastočnú (obmedzenú) spôsobilosť na právne úkony.
Doktrinálne zdroje: LAZAR, J. a kol.: Občianske právo hmotné 1. IURA EDITION. 2010. ISBN 978-80-8078-346-4.
Judikát SK: Uznesenie Ústavného súdu SR z 28. marca 1995, sp. zn. II. ÚS 10/95
Nález Ústavného súdu SR z 18. augusta 2004, sp. zn. III. ÚS 4/04
Použitie v iných právnych predpisoch: 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník
161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok
36/2005 Z. z. - Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
301/2005 Z. z. - Trestný poriadok
97/1963 Zb. - Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom


Príbuzné koncepty:
Poznámky: Žiadne