spôsobilosť na právne úkony
| Preferovaný termín: | spôsobilosť na právne úkony |
| Alternatívne termíny: | svojprávnosť |
| Dátum poslednej zmeny: | 11.09.2020 |
| Doktrinálna definícia: | Spôsobilosť na právne úkony, niekedy označovaná aj ako "svojprávnosť", znamená spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti a zároveň tieto práva meniť, zabezpečiť či rozhodovať o ich zániku. Spôsobilosť na právne úkony sa nadobúda v závislosti od intelektuálnej a vôľovej vyspelosti človeka, to znamená, že na to, aby bola osoba spôsobilá na právne úkony, musí byť schopná ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky. Podľa stupňa tejto schopnosti rozlišujeme úplnú spôsobilosť na právne úkony (spôsobilosť v plnom rozsahu) a čiastočnú (obmedzenú) spôsobilosť na právne úkony. |
| Doktrinálne zdroje: | LAZAR, J. a kol.: Občianske právo hmotné 1. IURA EDITION. 2010. ISBN 978-80-8078-346-4. |
| Judikát SK: | Uznesenie Ústavného súdu SR z 28. marca 1995, sp. zn. II. ÚS 10/95 Nález Ústavného súdu SR z 18. augusta 2004, sp. zn. III. ÚS 4/04 |
| Použitie v iných právnych predpisoch: | 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok 36/2005 Z. z. - Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov 301/2005 Z. z. - Trestný poriadok 97/1963 Zb. - Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom |
Príbuzné koncepty:
Poznámky: Žiadne
