vydedenie


Preferovaný termín: vydedenie
Alternatívne termíny:
Dátum poslednej zmeny: 17.08.2020

Legálna definícia: Poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Legálne zdroje: 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník § 469a
Doktrinálna definícia: Vydedením sa rozumie jednostranný prejav vôle, ktorým poručiteľ odoberie svojmu potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo dediť, ktoré by mu inak zo zákona patrilo. To znamená, že iba platným úkonom (vydedením) môže nastať situácia, že potomok poručiteľa ako neopomenuteľný dedič nebude dediť. Vydedenie teda možno vymedziť ako jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým prejavuje svoju vôľu, aby jeho potomok z dôvodu ustanoveného v zákone nededil.
Doktrinálne zdroje: LAZAR, J. a kol.: Občianske právo hmotné 1. IURA EDITION. 2010. ISBN 978-80-8078-346-4.
Judikát SK: Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júla 2010, sp. zn. 4 Cdo 93/2009
Použitie v iných právnych predpisoch: 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník
161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok
543/2005 Z. z. - Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy
323/1992 Zb. - Zákon Slovenskej národnej rady o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)


Príbuzné koncepty:
Poznámky: Žiadne