Vyhľadávanie pripomienok

Vyhľadávanie môžete zefektívniť použitím vyhľadávacích znakov, napríklad:
- ak výraz (alebo slovo) zadáte v úvodzovkách, vyhľadajú sa všetky jeho presné výskyty (príklad: "Slovenská republika" vyhľadá presný výraz Slovenská republika),
- použitím +/- spresníte, ktoré slovo sa vyhľadať musí (+) a ktoré sa má pri vyhľadaní ignorovať (-); (príklad: +slovenská -republika vyhľadá všetky predpisy, ktoré obsahujú slovo slovenská a ktoré neobsahujú slovo republika),
- použitím znaku * môžete nahradiť niekoľko znakov [príklad: slov* vyhľadá všetky slová začínajúce na slov (slovo, Slovensko, slovník, ...)],
- použitím znaku ? môžete nahradiť jeden znak [príklad: slo? vyhľadá všetky slová, ktoré začínajúce písmenami slo a končiace ďalším ľubovoľným jedným písmenom (sloh, slon)],
- použitím znaku ~ stanovíte rozsah, v akom sa majú slová hľadať (príklad: "slovenská republika" ~ 5 vyhľadá všetky predpisy, v ktorom je slovo slovenská vzdialené od slova republika najviac 5 slov).
Jednoduché vyhľadávanie

Výsledky vyhľadávania

Obyčajná pripomienka Zo znenia prechodného ustanovenia § 567r Trestného poriadku a z dôvodovej správy vyplýva, že prechodné ustanovenie § 567r nerieši prípady, ak je obvinený ku dňu účinnosti zákona v kolúznej väzbe dlhšie ako päť mesiacov a zároveň bolo zistené, že obvinený sám alebo prostredníctvom iných osôb pôsobil na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Ide teda o prípady kolúznej väzby založenej na zistení kolúzneho konania, u ktorej Trestný poriadok umožňuje rozhodnúť o ponechaní obvineného v kolúznej väzbe nad päť mesiacov. Návrh zákona v prípade takejto kolúznej väzby ukladá rozhodnúť o ponechaní obvineného vo väzbe nad lehotu určenú v ustanovení § 76 ods. 8 Trestného poriadku a u takého obvineného Trestný poriadok umožňuje aj ďalšie predĺženie kolúznej väzby podľa § 76 ods. 2 až 4 Trestného poriadku. Tieto prípady návrh zákona v prechodnom ustanovení vôbec nerieši, ak už uplynula lehota piatich mesiacov. Zákonodarca sa tak vystavuje riziku, že obvinení budú namietať, že u nich nebolo rozhodnuté o ponechaní v kolúznej väzbe nad lehotu päť mesiacov, čím došlo k porušeniu zákona a budú sa domáhať prepustenia z väzby z tohto dôvodu. Vyvstáva potom otázka, či dôsledkom navrhovanej právnej úpravy bude prepustenie všetkých obvinených v kolúznej väzbe, teda aj obvinených v kolúznej väzbe založenej na kolúznom konaní, a to dokonca aj u takých obvinených, u ktorých o predĺžení kolúznej väzby rozhodol súd alebo sudca pre prípravné konanie (čo v podstate znamená konštatovanie dôvodov kolúznej väzby založenej na kolúznom konaní a dôvodov na ponechanie v kolúznej väzbe nad lehotu piatich mesiacov). Z druhej časti prvej vety prechodného ustanovenia § 567r Trestného poriadku („a u ktorého doposiaľ nebolo zistené ... trestné stíhanie“) sa javí, že predkladateľ návrhu takýto zámer nemá a takýto zámer nevyplýva ani z dôvodovej správy. V tejto súvislosti zastávame názor, že navrhované znenie vôbec nezahŕňa uvedené prípady. Z dôvodovej správy vyplýva, že ide o riešenie situácie, ak kolúzna väzba ešte netrvala päť mesiacov. Zároveň sme toho názoru, že rozhodnúť o tom, či sa lehota väzby posudzuje podľa § 76 ods. 8 alebo ods. 9 Trestného poriadku znamená rozhodnúť o tom, či lehota kolúznej väzby môže trvať najviac päť mesiacov (§ 76 ods. 8) alebo či základná lehota trvania väzby trvá sedem mesiacov (§ 76 ods. 9), ak ide o trestné stíhanie pre trestné činy uvedené v ustanovení § 76 ods. 9 Trestného poriadku. Čo je logické v prípadoch, ako uvádza aj dôvodová správa, ak lehota kolúznej väzby ku dňu účinnosti zákona ešte netrvala päť mesiacov. Preto navrhujeme prechodné ustanovenie doplniť tak, aby sa „pokryli“ aj prípady kolúznej väzby založenej na zistení kolúzneho konania (nie dôvodnej obavy), v ktorých kolúzna väzba už trvá viac ako päť mesiacov. V druhej vete navrhujeme za slová „V ostatných prípadoch“ vložiť slová „väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b)“, nakoľko slová „založenej na dôvodnej obave“ uvedené v prvej vete za slovami „podľa § 71 ods. 1 písm. b)“ vytvárajú nejednoznačnú úpravu bez špecifikovania o dôvodnú obavu „z čoho“ sa má jednať. V nadväznosti na to sa javí v druhej vete ako nejednoznačné vymedzenie „V ostatných prípadoch“, ktoré odporúčame spresniť. Odporúčame v uvedených smeroch doplniť aj dôvodovú správu. 06.05.2021 GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Obyčajná pripomienka Vzhľadom na znenie navrhovaného odseku 9 a v ňom taxatívne uvedené trestné činy, odporúčame zvážiť v záujme jednoznačnosti pravidiel do znenia § 76 ods. 11 Trestného poriadku doplniť aj odkaz na odsek 8. Išlo by o prípady, kedy by bola zmenená právna kvalifikácia skutku obvineného (už by nešlo o trestný čin podľa odseku 9), zároveň by išlo o kolúznu väzbu založenú na dôvodnej obave, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov ... (teda nie o kolúznu väzbu na základe už vykonaného kolúzneho konania obvineného), pričom väzba by už trvala viac ako päť mesiacov a iný dôvod väzby by nebol daný. 06.05.2021 GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Obyčajná pripomienka Odporúčame nahradiť slová „trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 Trestného zákona“ slovami „trestné činy terorizmu podľa § 140b Trestného zákona“. Odporúčame zvážiť rozšírenie okruhu najzávažnejších trestných činov, pri ktorých sa nebude aplikovať § 76 ods. 8 Trestného poriadku, aj o trestné činy s možnosťou uloženia trestu odňatia slobody „až na 25 rokov“ (úkladná vražda podľa § 144 ods. 1, zavlečenie do cudziny podľa § 187 ods. 3, znásilnenie podľa § 199 ods. 4, sexuálne násilie podľa § 200 ods. 4 a záškodníctvo podľa § 316 ods. 2 Trestného zákona). Odporúčame ustanovenie precizovať. Formulácia tohto ustanovenia v druhej alternatíve nie je presná, keďže uvádza „sa vedie“ trestné stíhanie pre trestný čin spáchaný organizovanou, zločineckou ..., avšak malo by byť vyjadrené to, že za takéto trestné činy je „trestne stíhaný obvinený“, na ktorého z tohto dôvodu dopadá iná lehota kolúznej väzby. Odporúčame zvážiť znenie „… alebo ak sa proti obvinenému vedie trestné stíhanie pre trestný čin spáchaný organizovanou, zločineckou …“. Inak by mohlo dôjsť k nesprávnemu výkladu tohto ustanovenia, ktorý by mohol viesť k tomu, že by mohol byť v takejto kolúznej väzbe aj obvinený z trestnej veci vedenej pre trestný čin spáchaný napr. organizovanou skupinou, hoci tento obvinený by sám nebol stíhaný ako člen organizovanej skupiny. Precíznejšou formuláciou tohto ustanovenia by sa mohli odstrániť aj pochybnosti existujúce v tom, či sa v prípade alternatívy, ktorá použitie ods. 8 vylučuje v prípade trestného stíhania pre kvalifikovanú závažnú a organizovanú trestnú činnosť (v prípade, ak k takémuto trestnému stíhaniu dôjde až po vzatí do väzby - teda v následnom priebehu väzobného trestného stíhania) bude vyžadovať rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie o (zmene dôvodov) väzbe, tak aby toto pokrylo aj túto novú procesnoprávnu skutočnosť s tým, že sudca pre prípravné konanie by si samozrejme (aby sa účinky ods. 9 dostavili) mal osvojiť dôvodnosť obvinenia a správnosť orgánmi činnými v trestnom konaní určenej právnej kvalifikácie. Sudca pre prípravné konanie pritom nemusí zdieľať právny názor prokurátora, že sa jedná o organizovanú, zločineckú alebo teroristickú skupinu, a naopak prokurátor ako dominus litis prípravného konania nemusí premietnuť tento názor sudcu pre prípravné konanie do zmeny právnej kvalifikácie u stíhaného obvineného. Taktiež by bolo vhodné upraviť aj mechanizmus postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ak by v priebehu dokazovania došlo k zmene právnej kvalifikácie skutku u obvineného, ktorý je stíhaný v kolúznej väzbe podľa odseku 9. Ak by nebol daný iný dôvod väzby a lehota kolúznej väzby by u obvineného presahovala päť mesiacov, tak by ho mal prokurátor bezodkladne z väzby prepustiť. Ak by však bol daný iný dôvod väzby, tak vzhľadom na ťažkopádne ustanovenie tretej vety odseku 8 § 76, by o tom musel rozhodovať per analogiam na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie (čo už je namietané vyššie). Zastávame názor, že v prípade, ak by lehota pre iný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), c) Trestného poriadku u obvineného ešte nebola vyčerpaná, ustanovenie § 76 ods. 9 Trestného poriadku (podľa návrhu odsek 11) by sa nemalo použiť. Vo vzťahu k rozhodnutiu o ponechaní obvineného vo väzbe nad lehotu piatich mesiacov v prípade, ak bolo zistené, že obvinený osobne alebo prostredníctvom iných osôb pôsobil na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné konanie, sme toho názoru, že v návrhu zákona absentuje úprava procesného postupu súdu a prokurátora, najmä v akej lehote je v prípravnom konaní prokurátor povinný podať návrh na ponechanie obvineného v kolúznej väzbe a že do uplynutia lehoty piatich mesiacov súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o ponechaní v kolúznej väzbe. V tejto súvislosti navrhujeme, aby predkladateľ návrhu odkazom upravil, že sa postupuje podľa § 76 ods. 2 až 4 Trestného poriadku. Tento návrh zdôvodňujeme tým, že Trestný poriadok terminologicky rozlišuje rozhodnutie o ponechaní obvineného vo väzbe a rozhodnutie o návrhu na predĺženie lehoty väzby. Napokon aj pri rozhodovaní o ponechaní vo väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu o vine a treste Trestný poriadok v ustanovení § 238 ods. 4 Trestného poriadku výslovne odkazuje na postup podľa § 76 ods. 3 alebo 4 Trestného poriadku. Týmto spôsobom sa zabezpečí aj to, aby rozhodnutie o ponechaní v kolúznej väzbe bolo právoplatné (do piatich mesiacov) pred prípadným návrhom prokurátora na predĺženie základnej lehoty trvania väzby v prípravnom konaní. Odkaz na ustanovenie § 76 ods. 2 až 4 Trestného poriadku pri rozhodovaní o ponechaní v kolúznej väzbe je dôležitý aj z hľadiska plynutia lehôt na podanie sťažnosti (§ 83 ods. 2 Trestného poriadku), pričom v tejto súvislosti navrhujeme zvážiť, aby v ustanovení § 83 ods. 2 Trestného poriadku bolo výslovne ustanovené, že obvinený, obhajca mladistvého alebo prokurátor môže podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia súdu alebo sudcu pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o ponechaní v kolúznej väzbe podľa § 76 ods. 8 Trestného poriadku. Odporúčame v uvedených smeroch doplniť aj dôvodovú správu. 06.05.2021 GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Obyčajná pripomienka Odporúčame navrhované znenie tretej vety v § 76 ods. 8 upraviť tak, aby pri uplynutí zákonnej lehoty kolúznej väzby nebolo nevyhnutné formálne rozhodovať o zmene dôvodov väzby, ak iné dôvody väzby sú naďalej dané. Ak je u obvineného daný kumulatívny dôvod kolúznej väzby a inej väzby, ktorý v čase uplynutia päťmesačnej lehoty neodpadol, ale trvá naďalej, nie je opodstatnené opakované rozhodovanie o zmene dôvodov väzby, pretože tieto iné dôvody sú už judikované v predchádzajúcom rozhodnutí o väzbe. Prokurátor, sudca pre prípravné konanie, súd majú povinnosť skúmať existenciu dôvodov väzby po celú dobu jej trvania, preto v prípade, ak dôvody väzby pominú, musí byť obvinený prepustený z väzby. Ak teda zo zákona, uplynutím lehoty odpadnú dôvody kolúznej väzby, ale stále sú dané iné dôvody väzby, nemalo by sa znovu rozhodovať o zmene iných dôvodov väzby, keďže k tejto zmene reálne nedošlo. Navrhujeme pre tieto prípady zvážiť koncept, podľa ktorého by príslušný prokurátor alebo sudca len formálne skonštatoval a oznámil (napr. formou upovedomenia) dotknutým subjektom, vrátane ústavu na výkon väzby, zánik väzobného dôvodu podľa § 67 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ex lege v dôsledku uplynutia maximálnej lehoty kolúznej väzby. Oznámiť by to mal prokurátor, ktorý by k tomuto dňu zároveň vyhodnotil aj ostatné dôvody trvania väzby, na ktoré by mohol prípadne reagovať svojim návrhom na zmenu dôvodov väzby. Z hľadiska účinného postihu závažných trestných činov považujeme za veľmi dôležité, aby dlhodobým východiskom a cieľom zákonodarcu pri zmenách Trestného poriadku bolo účelné zníženie procesnej náročnosti prípravného konania, ktorá významne determinuje dĺžku trestného konania v Slovenskej republike. Naviac podotýkame, že predkladateľ v návrhu neustanovil žiadnu lehotu na predloženie návrhu prokurátora podľa tretej vety odseku 8, čo môže spôsobiť časovú núdzu pre sudcu pre prípravné konanie na vydanie rozhodnutia, ako aj naplánovanie výsluchu obvineného, nakoľko by išlo o rozhodovanie o väzbe, ktorému musí predchádzať výsluch obvineného v zmysle § 72 ods. 2 Trestného poriadku. Predkladateľ neustanovil ani lehotu, v ktorej má o návrhu prokurátora rozhodnúť sudca pre prípravné konanie. Z logiky veci by o takejto závažnej otázke zásahu do práva obvineného malo byť rozhodnuté do ukončenia uplynutia zákonnej päťmesačnej lehoty. V záujme právnej istoty by zrejme mal byť ustanovený jasný mechanizmus aj s časovým vymedzením, obdobne ako je to pri návrhu na predĺženie trvania väzby (§ 76 ods. 2, 3 Trestného poriadku). V kontexte s pripomienkou k bodu 2 opätovne poukazujeme na vhodnosť prijatia takej právnej úpravy, ktorá by umožňovala, aby rozhodnutie o zmene dôvodov väzby mohol vydať súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ex katedra bez povinnosti vypočuť obvineného. Dôvod vypustenia kolúznej väzby spočíva výlučne na uplynutí maximálnej lehoty trvania kolúznej väzby založenej na dôvodnej obave. Obvinený naďalej ostáva vo väzbe z iného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo písm. c) Trestného poriadku alebo z oboch dôvodov. Keďže zmena dôvodov väzby je v tomto prípade založená na uplynutí maximálnej lehoty kolúznej väzby podľa § 76 ods. 8 Trestného poriadku a navyše na také rozhodnutie dáva v prípravnom konaní prokurátor návrh (teda súhlasí s vypustením kolúznej väzby) je namieste zvážiť, aby proti takému uzneseniu nebola prípustná sťažnosť, čo by však vyžadovalo aj zmenu v ustanovení § 83 Trestného poriadku. Odporúčame znenie štvrtej vety odseku 8 precizovať. V tomto prípade ide v podstate o doslovné prebratie dikcie poslednej vety ustanovenia § 72a ods. 3 českého trestního rádu. Predkladateľ tu však opomenul skutočnosť, že citované ustanovenie je systematicky naviazané na ustanovenie § 68 ods. 3 písm. d) trestního rádu, obsahujúce doplnenie väzobného dôvodu identifikovaného v § 67 písm. b) o prípad, kedy obvinený už preukázateľne pôsobil na svedkov alebo spoluobvinených alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie; v aktuálnom znení Trestného poriadku, ani v dikcii návrhu však nenájdeme obdobnú bližšiu špecifikáciu väzobného dôvodu identifikovaného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Ideu navrhovanej úpravy v podobe možnosti ponechania obvineného v kolúznej väzbe aj nad maximálnu dobu jej trvania (päť mesiacov) v prípade jeho preukázateľnej aktivity k dotknutým osobám, považujeme za akceptovateľnú, avšak legislatívne nie náležite vyjadrenú. Prípadne je možné zvážiť v tomto smere aj doplnenie dôvodovej správy. Odporúčame jednoznačne vyjadriť, že v prípade ponechania obvineného v kolúznej väzbe nad päť mesiacov, sa na trvanie väzby vzťahujú maximálne lehoty väzby ustanovené v § 76 ods. 6 a 7 Trestného poriadku. Odporúčame znenie štvrtej vety upraviť tak, aby bolo zrejmé, že dôvodom ponechania vo väzbe musia byť iba nové dôvody, ktoré pri návrhu na vzatie do väzby neboli známe. Odporúčame v uvedených smeroch doplniť aj dôvodovú správu. 06.05.2021 GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Obyčajná pripomienka Odporúčame zvážiť za účelom odstránenia prípadných pochybností v budúcej aplikačnej praxi k výkladu navrhovaného znenia prvej vety v prvej vete za slová „vo väzbe“ vložiť slovo „len“, aby bolo zrejmé, že toto pravidlo sa aplikuje výlučne na prípady, keď obvinený nie je vo väzbe aj z iného dôvodu, ako z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. 06.05.2021 GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Obyčajná pripomienka Navrhované znenie odseku 8 v § 76 Trestného poriadku obsahuje podrobnosti o kolúznej väzbe [§ 76 ods. 1 písm. b)], ale aj dôvody „predĺženia“ kolúznej väzby. Pre lepšiu a prehľadnejšiu úpravu odporúčame navrhované znenie odseku 8 rozčleniť na dva samostatné odseky, pričom druhý odsek by samostatne upravoval „predĺženie“ kolúznej väzby. 06.05.2021 GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Obyčajná pripomienka Odporúčame uviesť tretí bod návrhu zákona v tomto znení: „3. V § 76 ods. 2 sa slová „Základná lehota väzby v prípravnom konaní je“ nahrádzajú slovami „Ak nie je v odseku 8 ustanovené inak, väzba v prípravnom konaní bez jej predĺženia môže trvať najviac“.“ Cieľom navrhovanej úpravy návrhu je nahradiť spojenie „základná lehota väzby“ takou dikciou, aby bolo zrejmé, že sa nejedná o akúsi samozrejmú, či automatickú dobu trvania väzby v prípravnom konaní, počas ktorej nie je potrebné skúmať jej dôvodnosť, ale že sa jedná o maximálnu dĺžku trvania väzby v prípravnom konaní v prípade, ak nedôjde k jej predĺženiu. 06.05.2021 GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Obyčajná pripomienka Odporúčame v tretej vete navrhovaného znenia § 72 ods. 2 slová „zákonné ustanovenie o lehote“ nahradiť slovami „označenie zákonného ustanovenia o lehote“. Uvádzanie maximálnej prípustnej dĺžky trvania kolúznej väzby vo výroku rozhodnutia o vzatí do väzby vo forme doslovnej citácie ustanovení § 76 ods. 8 a ods. 9 Trestného poriadku nemá opodstatnenie, pretože ide o zákonnú lehotu, a nie lehotu určenú súdom v rámci rozhodovacej činnosti. Nejedná sa o rozhodnutie súdu o právne významnej skutočnosti posúdenej na základe zákona a nejde o aplikáciu práva, na ktorú je súd povolaný. V širšom kontexte, orgány aplikácie práva, medzi ktoré patrí aj súd, porovnávajú konkrétny prípad a jeho konkrétnu skutkovú podstatu so všeobecnou skutkovou podstatou vyjadrenou normou a výsledok porovnania konštatujú vo výroku rozhodnutia, v individuálnom právnom akte. Rozhodnutie, nech je akékoľvek, vo výroku obsahuje označenie zákonných ustanovení, ktoré boli použité [napr. § 163 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku – k rozsudku], nie doslovnú citáciu zákonných ustanovení. Náležitosti výroku uznesenia upravuje § 176 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a patrí medzi ne aj „uvedenie zákonných ustanovení, ktoré boli použité“, nie ich doslovná citácia, resp. doslovná citácia akýchkoľvek iných zákonných ustanovení. Navrhované náležitosti uznesenia o vzatí do väzby pri kolúznej väzbe nemajú analógiu ani s ostatnými dôvodmi väzby, pri ktorých sa maximálna prípustná dĺžka trvania väzby neuvádza vo výroku uznesenia. Pokiaľ by zákonodarca trval na poučení obvineného o maximálnej prípustnej dĺžke trvania kolúznej väzby vo výroku rozhodnutia o vzatí do väzby, tak by to malo byť realizované nie vo forme doslovnej citácie ustanovení § 76 ods. 8 a ods. 9 Trestného poriadku, ale formou uvedenia konkrétneho dátumu určeného podľa ustanovenia § 76 ods. 8 Trestného poriadku, dokedy môže tá ktorá (aplikovaná v danom prípade) väzba najdlhšie trvať. 06.05.2021 GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Obyčajná pripomienka Odporúčame zvážiť za účelom celkového sprehľadnenia § 72 Trestného poriadku, vytvorenie/doplnenie samostatného odseku (zrejme odseku 2), ktorý by komplexne vymedzoval obsahové náležitosti rozhodnutia o väzbe a bol by legislatívno-technicky oddelený od iných častí súčasného znenia ustanovenia odseku 2, ktoré upravujú procesné otázky konania o väzbe. Osobitné skutkové vymedzenie kolúzneho dôvodu väzby v obsahu väzobného rozhodnutia (ako aj návrhu na vzatie do väzby) sa javí ako nesystémové a nadbytočné, nakoľko konkrétne skutočnosti zakladajúce prijaté, či navrhované dôvody väzby musia byť v rozhodnutí súdu, ako aj v návrhu prokurátora na vzatie do väzby uvedené v prípade každého väzobného dôvodu. V ustanovení § 72 ods. 2 Trestného poriadku odporúčame časť vety: „bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, keď obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, alebo ak zdravotný stav obvineného neumožňuje jeho výsluch“ upraviť vhodným spôsobom tak, aby súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie mohol rozhodnúť podľa § 76 ods. 8 tretej vety Trestného poriadku o zmene dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku založenej na dôvodnej obave z dôvodu uplynutia lehoty podľa § 76 ods. 8 Trestného poriadku aj bez výsluchu obvineného (ak nebude prijatý iný koncept, bez vydávania rozhodnutia súdu o skutočnosti, ktorá nastala zo zákona). Uvedený návrh odôvodňujeme aj tým, že v týchto prípadoch je obvinený, okrem kolúzneho dôvodu, vo väzbe aj pre iný dôvod väzby a ide len o rozhodnutie o „vypustení“ dôvodov kolúznej väzby na základe uplynutia maximálnej lehoty trvania kolúznej väzby založenej na dôvodnej obave. Zastávame názor, že v takom prípade ide o „formálne“ rozhodnutie deklarujúce skončenie kolúznej väzby zo zákona z dôvodu uplynutia maximálnej lehoty trvania kolúznej väzby založenej na dôvodnej obave. Máme za to, že ide o rozhodnutie v prospech obvineného a preto nie je potrebné pred takým rozhodnutím obvineného povinne vypočuť. Odporúčame v uvedených smeroch doplniť aj dôvodovú správu. 06.05.2021 GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Obyčajná pripomienka Generálna prokuratúra Slovenskej republiky hodnotí navrhovanú zmenu právnej úpravy kolúznej väzby pozitívne. V tejto súvislosti vnímame pozitívne ciele Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sledované predložením tohto legislatívneho návrhu, ktorými sú skvalitniť právnu úpravu kolúznej väzby, zvýšiť požiadavky na kvalitu odôvodnenia návrhov prokurátora a súdnych rozhodnutí v konaní o väzbe a osobitne vo veciach týkajúcich sa kolúznej väzby, pri ktorej sa navrhuje osobitná úprava jej trvania zohľadňujúca špecifiká a účel kolúznej väzby. Kolúzna väzba je zaisťovacím inštitútom, ktorý predstavuje závažný zásah do základných práv a slobôd dotknutej osoby. Pri využití tohto inštitútu stojí na druhej strane verejný záujem na ochrane spoločnosti pred páchaním trestných činov, ktorý, ak má byť aj reálne uskutočniteľný, si vyžaduje, aby orgány činné v trestnom konaní a súdy dostali zákonné kompetencie a účinné nástroje na objasňovanie a preukazovanie trestnej činnosti, vrátane inštitútov na zaisťovanie osôb, ktoré sa dopustili kolúznych aktivít alebo pri ktorých je na základe konkrétnych okolností dôvodná obava, že sa kolúzneho konania dopustia. Pri vážení vyššie uvedených ústavou garantovaných záujmov je rozhodujúcim kritériom primeranosť, ktorá sa musí aplikovať v každom jednotlivom prípade osobitne podľa konkrétnych okolností. Právna úprava je významným vodítkom pre orgány činné v trestnom konaní a súdy pri hľadaní primeranosti využitia inštitútu väzby, respektíve v danom prípade kolúznej väzby. Nie je možné pokryť všetky prípady, ktoré prinesie prax, preto je veľmi dôležité nastaviť pravidlá a kritériá pre uvažovanie orgánov štátu aplikujúcich právo pri zvažovaní a využití inštitútu kolúznej väzby. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zastáva názor, že podstata a zmysel/účel kolúznej väzby významne zužuje a za určitých okolností až vylučuje možnosť jej nahradenia iným zabezpečovacím inštitútom alebo opatrením. Osobitne, ak ide o prípady preukázaných kolúznych aktivít páchateľa mariť vyšetrovanie závažných trestných činov. Navrhovaná právna úprava tieto pravidlá a kritériá pre prokurátorov i sudcov precizuje, preto ju podporujeme a do expertnej diskusie v rámci legislatívneho procesu prispievame pripomienkami vychádzajúcimi aj z praxe kolegov na okresných a krajských prokuratúrach. 06.05.2021 GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Obyčajná pripomienka K navrhovanej úprave nemáme podstatné výhrady. Podotýkame, že výrok súvisiaci s možnosťou nahradenia väzby je podľa poznatkov prokuratúry v aktuálnej praxi v zmysle ustálenej judikatúry imanentnou súčasťou rozhodovania príslušných súdov; to isté platí aj o odôvodnení rozhodnutia. Aj v prípade pasivity obvineného, pokiaľ ide o možnosť nahradenia väzby, sa súdy v rámci výroku aj odôvodnenia rozhodnutia zaoberajú možnosťou, resp. nemožnosťou nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Odporúčame preformulovať návrh dikcie v súlade s ustálenými právnymi pojmami a ich spojeniami používanými v Trestnom poriadku, ktoré už boli predmetom aj súdnej judikatúry. Odporúčame zvážiť nasledovnú úpravu časti navrhovanej dikcie: „ak vzhľadom na jeho osobné pomery, okolnosti prípadu a povahu trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný …“ Poukazujeme na to, že nielen dôvody väzby, ale aj dôvody, ktoré neumožňujú nahradenie väzby podľa § 80 alebo § 81 Trestného poriadku môžu spočívať a spravidla aj spočívajú nie len v „osobe obvineného alebo v povahe a závažnosti trestného činu“, ale aj v „pomeroch obvineného, okolnostiach prípadu a ďalších konkrétnych skutočnostiach“. Spojenie „osoba obvineného“ vyjadruje predovšetkým vlastnosti obvineného (napr. psychologické, psychiatrické, fyzické, zdravotný stav a pod.), kým pomery obvineného zahrňujú širšiu sféru vzťahov obvineného (napr. sociálne väzby, ekonomické faktory, pomery jeho rodiny a pod.). Dôvody väzby taktiež nevyjadruje len „povaha a závažnosť trestného činu“, ale intenzitu dôvodov väzby a možnosť či nemožnosť nahradenia väzby vyjadruje aj iné konanie obvineného, ktoré nie je samotným trestným činom, pre ktorý sa vedie trestné konanie, či už konanie predchádzajúce trestnému činu alebo nasledujúce po trestnom čine (napr. príprava úteku a pod.). Navrhujeme preto, aby v texte zákona boli vyjadrené aj tieto kritériá, na ktoré bude musieť súd prihliadať pri posudzovaní toho, či je alebo nie je možné nahradiť väzbu, nakoľko len „osoba obvineného a povaha alebo závažnosť trestného činu“ dostatočne nevyjadrujú všetky kritériá, ktoré je potrebné zohľadniť pri posudzovaní toho, či je alebo nie je možné nahradiť väzbu iným miernejším inštitútom podľa Trestného poriadku. Odporúčame v uvedených smeroch doplniť aj dôvodovú správu. 06.05.2021 GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Obyčajná pripomienka Vzhľadom na špecifický účel kolúznej väzby, bezprostredne naviazaný na výkon oprávnení a povinností orgánov činných v trestnom konaní a súdov (zistenie skutkového stavu veci v zhode s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku bez negatívneho pôsobenia obvineného na osoby uvedené v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku) súhlasíme, aby podmienky kolúznej väzby boli legislatívne upravené odlišným spôsobom (a to najmä pokiaľ ide o dĺžku jej trvania) v porovnaní s ostatnými druhmi väzby. V tejto súvislosti poukazujeme aj na historický kontext, kedy osobitné ustanovenia o dĺžke trvania kolúznej väzby nájdeme už v uhorskom trestnom poriadku (§ 159 zák. č. XXXIII/1896), ale napríklad aj v zákone č. 64/1956 Zb. o trestnom konaní súdnom (§ 81). Zároveň však podotýkame, že by bolo vhodnejšie, ak by bol takýto podstatný zásah do systému zákonnej úpravy väzby súčasťou komplexnej systémovej zmeny legislatívneho zakotvenia tohto inštitútu v Trestnom poriadku, ktorá by mala byť výsledkom širšej odbornej diskusie. V opačnom prípade, aj nepochybne dobrý úmysel zákonodarcu sa nemusí prejaviť v požadovanej úrovni precíznosti dikcie dotknutej novely, následkom čoho sa zmenený právny predpis môže dostať do kolízie s požiadavkami na právny predpis a jeho obsah ustanovenými v § 2 ods. 1 a § 3 ods. 2 a 3 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vyváženosť, prehľadnosť a stabilita právneho poriadku, ako aj terminologická správnosť, presnosť a všeobecná zrozumiteľnosť právneho predpisu). Predkladateľ sa pri tvorbe návrhu evidentne inšpiroval právnou úpravou účinnou nateraz v Českej republike, pričom pri niektorých ustanoveniach možno hovoriť až o prevzatí dikcie zo zákona č. 141/1961 Sb. o trestním řízení soudním (trestní rád) v aktuálnom znení. Pri takejto inšpirácii, ktorú nespochybňujeme, je potrebné dôsledne zvážiť odlišnú systematiku úpravy inštitútu väzby (materiálnych podmienok väzby) v českom trestnom poriadku, ktorý rozlišuje medzi prípadmi dôvodnej obavy z kolúznych aktivít páchateľa (potenciálne aktivity) a prípadmi zistených kolúznych aktivít páchateľa (reálne uskutočnené a preukázané kolúzne aktivity). V slovenskej úprave je obdobná systematika úpravy použitá pri tzv. opakovanej väzbe podľa § 71 ods. 3 Trestného poriadku. Z predloženého návrhu je evidentný aj úmysel predkladateľa smerujúci k zákonnej úprave ustálenej, jednotnej, nespochybňovanej a aplikačné problémy nespôsobujúcej súdnej judikatúry (napríklad vysporiadanie sa s inštitútom náhrady väzby v odôvodnení súdneho rozhodnutia a ďalšia identifikácia náležitostí rozhodnutia o väzbe, resp. bližší výpočet obligatórnych náležitostí návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby. Takýto prístup k systematike tvorby Trestného poriadku sa javí ako nesystematický. Ak by bol takýto prístup aplikovaný pri všetkých dôležitých inštitútoch Trestného poriadku, mohol by sa tento dostať do kolízie práve s vyššie citovanými požiadavkami tvorby právnych predpisov podľa zákona č. 400/2015 Z. z. 06.05.2021 GPSR (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Zásadná pripomienka Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sa dlhodobo snaží získať oprávnenie vstúpiť do trestného konania za účelom ochrany práv obvineného, ktorý je osobou so zdravotným postihnutím, nakoľko ochranu jeho práv garantuje aj Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím Za týmto účelom sme ešte v roku 2019 komunikovali s Ministerstvom spravodlivosti SR a objasňovali sme naše doterajšie postupy v trestných veciach a nedostatočné zákonné kompetencie komisára pre osoby so zdravotným postihnutím pomôcť ľuďom so zdravotným postihnutím, ktorí sa ocitnú na strane obvineného. Za tým účelom navrhujeme doplniť do druhej hlavy prvej časti Trestného poriadku ďalší subjekt (napr. pod názvom “Osobitné subjekty trestného konania”), v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských opráv a slobôd osôb so zdravotným postihnutím alebo ktorej predmetom činnosti je ochrana práv osôb so zdravotným postihnutím podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa osobitného predpisu. Navrhujeme, aby tento subjekt mohol vstúpiť do trestného konania a mohol za obvineného podávať návrhy, žiadosti a opravné prostriedky. Taktiež by mohol byť prítomný na tých úkonoch, ktoré sú vykonávané s obvineným. Podľa súčasnej právnej úpravy, komisár pre osoby so zdravotným postihnutím sa môže zúčastniť len úkonov na strane poškodeného a to podľa § 53 Trestného poriadku, t. j. na základe udeleného plnomocenstva. Okrem toho navrhujeme do § 37 ods. 1 Trestného poriadku doplniť nové písmeno f), ktoré bude upravovať povinnosť mať už v prípravnom konaní obhajcu obvineného, ak je tento osobou so zdravotným postihnutím. 06.05.2021 KOZP (Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím) Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Zásadná pripomienka § 77 ods. 3 upraviť nasledovne: „Dĺžka trvania väzby, o ktorej bolo rozhodnuté v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podľa § 380 ods. 2 alebo § 403 alebo v konaní podľa § 495 ods. 4 písm. b) alebo osobitného predpisu, sa posudzuje samostatne a nezávisle od dĺžky trvania väzby v pôvodnom konaní.“ a to s odkazom na § 9 ods. 4 písm. b) zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov.“ 29.04.2021 KS v Bratislave (Krajský súd v Bratislave) Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Zásadná pripomienka § 77 ods. 3 upraviť nasledovne: „Dĺžka trvania väzby, o ktorej bolo rozhodnuté v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podľa § 380 ods. 2 alebo § 403 alebo v konaní podľa § 495 ods. 4 písm. b) alebo osobitného predpisu, sa posudzuje samostatne a nezávisle od dĺžky trvania väzby v pôvodnom konaní.“ a to s odkazom na § 9 ods. 4 písm. b) zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov.“ 29.04.2021 KS v Bratislave (Krajský súd v Bratislave) Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Zásadná pripomienka Pri rozhodovaní o väzbe súdy v prvom rade skúmajú dôvodnosť trestného stíhania, následne existenciu niektorého z dôvodov väzby, a až keď sú tieto podmienky vzatia do väzby splnené, môžu posudzovať, či väzbu nemožno nahradiť miernejšími opatreniami. Nie je možné posudzovať možnosti náhrady väzby, ak nie sú konštatované tieto „základy“ väzby. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR, na ktoré už roky nadväzuje rozhodovacia prax všeobecných súdov, nie je namieste naďalej obmedzovať možnosť nahradenia väzby len na dôvody tzv. útekovej a preventívnej väzby, a to za situácie, keď podľa § 80 ods. 2 veta tretia Trestného poriadku a podľa § 81 ods. 1 veta druhá Trestného poriadku, je možné okrem iného nahradiť aj „opätovnú“ väzbu podľa § 71 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku. Ak teda zákon umožňuje nahradiť väzbu v situácii, keď obvinený už pôsobil na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, nie je žiaden právny ani logický dôvod vylúčiť v zákone možnosť náhrady väzby, ak je dôvodom väzby hrozba takéhoto pôsobenia. Nepovažujem za opodstatnené určiť samostatne či „navyše“ obsahové náležitosti rozhodnutia o väzbe v prípade kolúzneho dôvodu väzby. Navyše predkladateľ návrhu veľmi zneprehľadnil ustanovenie § 72. Nakoľko konkrétne skutočnosti zakladajúce konkrétny dôvod väzby musia byť v rozhodnutí súdu a aj v návrhu prokurátora uvedené v prípade každého väzobného dôvodu, hoc je táto prax už dávno ustálená v rozhodnutiach súdov, upravila som v tomto zmysle § 72 a vložila samostatný § 71a, ktorý sa venuje osobitným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia o väzbe vo vzťahu ku všetkým väzobným dôvodom. Pri kolúznej väzbe je zdôraznená potreba uvedenia nie len konkrétnych skutočností, ale aj jasné označenie svedkov a iných dôkazov. Je potrebné si uvedomiť, že toto má vplyv aj na dĺžku kolúznej väzby, ktoré sa nemá vzťahovať na celý rozsah majúc sa vykonaného dokazovania, ale len na reálne ovplyvniteľné dôkazy. Preto aj nie je potrebné, aby pri trestnom čine, ktorý mal byť spáchaný organizovanou skupinou, bola výnimka na dĺžku trvania kolúznej väzby. S ohľadom na uvedené preto postačí rovnaká maximálna doba trvania kolúznej väzby tak, ako je už takmer dvadsať rokov ustálená v Českej republike. Pokiaľ doba troch mesiacov nespôsobuje problémy v Českej republike, niet dôvodu, aby ich spôsobovala u nás. Ak sú „obmedzené personálne a materiálne podmienky orgánov činných v trestnom konaní“ na rozdiel od tých v Českej republike, je úlohou štátu, aby ich vylepšil, a nie kompenzoval ich dlhšou lehotou trvania kolúznej väzby. Predkladateľ navrhovanej zmeny z neznámych dôvodov nevyužil možnosť zmeny § 77 ods. 3. V prípade, ak bol obvinený prepustený z väzby z dôvodu uplynutia maximálnej lehoty jej trvania, následne bol odsúdený v konaní proti ušlému a na výkon trestu bol vydaný na základe medzinárodného zatýkacieho rozkazu alebo európskeho zatýkacieho rozkazu s výhradou voči konaniu, ktorej sa v prípade nesúhlasu obvineného musí vyhovieť a rozsudok zrušiť, je veľmi problematické, či môže byť obvinený v takejto situácii v novom konaní vzatý do väzby. Táto situácia sa pritom dá vyjasniť jednoduchou úpravou uvedeného ustanovenia. 29.04.2021 KS v Bratislave (Krajský súd v Bratislave) Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Zásadná pripomienka Za § 567q sa vkladá § 567r, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 567r Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2021 U obvineného, ktorý je k 1. septembru 2021 vo väzbe podľa § 71 ods. 1 písm. b) založenej na dôvodnej obave dlhšie ako tri mesiace, a u ktorého nebolo doposiaľ zistené, že pôsobil na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, vydá súd a v prípravnom konaní prokurátor príkaz na prepustenie z väzby 1. septembra 2021. V ostatných prípadoch rozhodne do 15. septembra 2021 súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, či lehota väzby sa posudzuje podľa § 76 ods. 8 alebo ods. 9; ustanovenia § 76 ods. 2, 6 a 7 tým nie sú dotknuté.“. Čl. II Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2021. 29.04.2021 KS v Bratislave (Krajský súd v Bratislave) Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Zásadná pripomienka V § 80 v odseku 1 sa v prvej vete vypúšťa „písm. a/ alebo c/“, teda veta pred druhou čiarkou znie nasledovne: „Aj je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo ho prepustiť na slobodu,“ 29.04.2021 KS v Bratislave (Krajský súd v Bratislave) Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Zásadná pripomienka V § 81 v odseku 1 sa v prvej vete vypúšťa „písm. a/ alebo c/“, teda veta pred druhou čiarkou znie nasledovne: „Aj je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť a ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy,“ 29.04.2021 KS v Bratislave (Krajský súd v Bratislave) Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
Zásadná pripomienka V § 78 sa slová „8 až 10“ nahrádzajú slovami „10 až 12“. 29.04.2021 KS v Bratislave (Krajský súd v Bratislave) Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov