22/2004 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.02.2004 do 30.04.2005

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

22
ZÁKON
z 3. decembra 2003
o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
§ 1
Predmet zákona
(1)
Tento zákon upravuje
a)
vzťahy medzi poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti a ich príjemcom, ktoré vznikajú pri ich komunikácii na diaľku, počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou1) a spočívajú na elektronickom spracovaní, prenose, uchovávaní, vyhľadávaní alebo zhromažďovaní dát vrátane textu, zvuku a obrazu,
b)
dohľad nad dodržiavaním zákona,
c)
medzinárodnú spoluprácu v elektronickom obchode.
(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na služby informačnej spoločnosti, ktorých predmetom sú
a)
dane a poplatky,2)
b)
lotérie a iné podobné hry3) okrem spotrebiteľských hier a súťaží zameraných na podporu predaja tovaru alebo poskytovania služieb,
c)
chránené osobné údaje v informačných systémoch,4)
d)
služby notárov v rozsahu výkonu ich verejnej právomoci,5)
e)
služby advokátov6) pri zastupovaní klienta v konaní pred súdmi,
f)
úkony súdnych exekútorov,7)
g)
dohody a konanie, na ktoré sa vzťahujú osobitné predpisy o ochrane hospodárskej súťaže.8)
(3)
Týmto zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe.
§ 2
Definície pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
službou informačnej spoločnosti služba poskytovaná na diaľku počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou1) spravidla za úhradu na žiadosť príjemcu služby informačnej spoločnosti, najmä komerčná komunikácia, spracovanie, prenos, uchovávanie, vyhľadávanie alebo zhromažďovanie dát a elektronická pošta okrem osobnej elektronickej pošty; službou informačnej spoločnosti nie sú rozhlasové a televízne vysielanie vrátane teletextu, hlasové telefonické služby, telefaxové služby a služby, ktorých obsah vylučuje ich poskytovanie na diaľku,
b)
poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti (ďalej len „poskytovateľ služieb“) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na účely podnikania alebo na iné účely poskytuje služby informačnej spoločnosti; ak je poskytovateľ služieb podnikateľom,9) umiestnenie elektronických zariadení potrebných na poskytovanie služieb informačnej spoločnosti nie je pre určenie sídla alebo miesta podnikania rozhodujúce,
c)
príjemcom služieb informačnej spoločnosti (ďalej len „príjemca služieb“) fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá využíva služby informačnej spoločnosti, najmä vyhľadáva alebo poskytuje informácie; ak je príjemcom služieb fyzická osoba, ktorá využíva služby informačnej spoločnosti na iný účel ako na podnikanie alebo výkon svojho povolania, považuje sa za spotrebiteľa,
d)
komerčnou komunikáciou informácie o tovare, službe, podnikateľovi alebo o osobe, ktorá vykonáva povolanie alebo regulované povolanie podľa osobitného zákona,10) vrátane reklamy,11) ponuky a predaja tovaru okrem
1.
informácií umožňujúcich priamy styk s poskytovateľom služieb prostredníctvom elektronického zariadenia, najmä o názve domény alebo o adrese elektronickej pošty; doménou sa rozumie symbolická adresa v elektronickej komunikačnej sieti,1)
2.
informácií o tovare, službe, podnikateľovi9) alebo osobe, ktorá vykonáva povolanie alebo regulované povolanie podľa osobitného zákona,10) zostavených na iný účel ako na ich reklamu11) a poskytovaných bezodplatne,
e)
koordinovanou oblasťou všeobecné a osobitné požiadavky ustanovené v právnych predpisoch Slovenskej republiky a členských štátov Európskej únie (ďalej len „členský štát“), ktoré sa vzťahujú na poskytovateľov služieb, najmä požiadavky na začatie podnikania, dodržiavanie podmienok podnikania, kvalitu služieb informačnej spoločnosti a zodpovednosť poskytovateľa služieb; do koordinovanej oblasti nepatria požiadavky vzťahujúce sa výlučne na tovar, podmienky jeho dodávky a na služby, ktoré sa neposkytujú elektronicky.
§ 3
Sloboda poskytovania služieb informačnej spoločnosti
(1)
Služby informačnej spoločnosti môže poskytovať každá fyzická osoba a právnická osoba. Na poskytovanie služieb informačnej spoločnosti nie je potrebné povolenie ani registrácia. Tým nie sú dotknuté povinnosti poskytovateľa služieb v koordinovanej oblasti.
(2)
Odsek 1 sa vzťahuje aj na poskytovateľa služieb, ktorý poskytuje služby informačnej spoločnosti z členského štátu.
(3)
Poskytovateľ služieb, ktorý poskytuje služby informačnej spoločnosti podľa odseku 2, sa posudzuje podľa práva členského štátu, v ktorom má sídlo.
§ 4
Všeobecné informačné povinnosti
(1)
Poskytovateľ služieb je povinný príjemcovi služby na elektronickom zariadení poskytnúť najmä tieto informácie:
a)
názov, obchodné meno a sídlo poskytovateľa služieb, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania a adresu bydliska poskytovateľa služieb, ak ide o fyzickú osobu,
b)
daňové identifikačné číslo, ak je platiteľom dane z pridanej hodnoty,12)
c)
adresu elektronickej pošty a telefónne číslo,
d)
označenie registra, ktorý ho zapísal, a číslo zápisu,
e)
názov a adresu orgánu dozoru alebo dohľadu, ktorému činnosť poskytovateľa služieb podlieha.
(2)
Informácie podľa odseku 1 musia byť príjemcovi služby ľahko a trvalo prístupné a rozlíšiteľné od komerčnej komunikácie.
(3)
Ak poskytovateľ služieb uskutočňuje komerčnú komunikáciu v mene alebo na účet inej osoby, musí byť táto osoba identifikovaná.
(4)
Ak je pri komerčnej komunikácii súčasťou ponuky tovaru a služieb osobitná ponuka, napríklad zľava, odmena, dar, spotrebiteľská hra alebo súťaž, musí byť od základnej ponuky pre príjemcu služieb rozlíšiteľná, a podmienky, ktoré musia byť splnené na jej získanie alebo na účasť v nej, musia byť ľahko prístupné, zrozumiteľné a jednoznačné. Na informácie o cene tovaru a služieb sa vzťahujú osobitné predpisy.13)
(5)
Poskytovateľ služieb nesmie doručovať informácie komerčnej komunikácie elektronickou poštou, ak si ich príjemca služby vopred nevyžiadal.
§ 5
Zmluvy uzatvorené prostredníctvom elektronických zariadení
(1)
Na uzatváranie zmlúv prostredníctvom elektronických zariadení sa vzťahujú osobitné predpisy,14) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak sa vyžaduje, aby písomný právny úkon bol prezentovaný alebo uchovaný v origináli, elektronický dokument túto požiadavku spĺňa, ak sú vytvorené podmienky jeho nezmeniteľnosti a spoľahlivosti od jeho prvého prezentovania v konečnej podobe a možno ho v tejto podobe vždy prezentovať osobe, ktorej je určený.
(3)
Poskytovateľ služieb je povinný
a)
príjemcovi služieb vytvoriť také podmienky, ktoré umožnia zistiť a opraviť chyby jeho úkonov na elektronickom zariadení pred odoslaním objednávky,
b)
príjemcu služieb pred odoslaním jeho objednávky jednoznačne a zrozumiteľne informovať o
1.
úkonoch potrebných na uzatvorenie zmluvy,
2.
technických prostriedkoch na zistenie a opravu chýb,
3.
tom, či zmluva bude uložená u poskytovateľa služieb a či je príjemcovi služieb dostupná,
4.
jazyku ponúkanom na uzatvorenie zmluvy.
(4)
Informácie uvedené v odseku 3 písm. b) musia byť v štátnom jazyku.15)
(5)
Poskytovateľ služieb je povinný príjemcu služieb informovať o
a)
zmluvných lehotách a zmluvných podmienkach tak, aby si príjemca služieb mohol podstatné náležitosti zmluvy v elektronickej podobe reprodukovať,
b)
osobitných spravovacích poriadkoch, ak sú na poskytovanie služby ustanovené.
(6)
Poskytovateľ služieb je povinný elektronicky potvrdiť objednávku bezodkladne po jej doručení; objednávka a potvrdenie o prijatí sa považujú za doručené, ak zúčastnené osoby, ktorým sú adresované, majú k nim na svojich elektronických zariadeniach prístup.
(7)
Ak zmluvu prostredníctvom elektronických zariadení uzatvárajú medzi sebou podnikatelia,9) odseky 3 až 6 sa na nich vzťahujú, iba ak sa nedohodli inak.
(8)
Prostredníctvom elektronických zariadení nemožno uzatvoriť zmluvu,
a)
na ktorú je potrebné podľa osobitného predpisu rozhodnutie súdu, orgánu verejnej správy alebo notára,
b)
o zabezpečení záväzkov.16)
§ 6
Vylúčenie zodpovednosti poskytovateľa služieb
(1)
Poskytovateľ služieb nezodpovedá za prenášané informácie, ak služby informačnej spoločnosti pozostávajú výlučne z prenosu informácií v elektronickej komunikačnej sieti1) alebo z poskytnutia prístupu do elektronickej komunikačnej siete,1) a poskytovateľ služieb
a)
nedal podnet na prenos informácií,
b)
nevybral príjemcu informácií,
c)
nezostavil ani neupravil informácie.
(2)
Prenosom informácií v elektronickej komunikačnej sieti alebo poskytnutím prístupu do elektronickej komunikačnej siete podľa odseku 1 sa rozumie aj automatické dočasné uloženie prenášaných informácií, ktoré slúži výlučne na vykonanie prenosu v elektronickej komunikačnej sieti, ak sa informácie v nej neukladajú dlhšie, ako je nevyhnutné na ich prenos.
(3)
Poskytovateľ služieb nezodpovedá za automatické dočasné uloženie informácií výlučne na účel zefektívnenia ich ďalšieho prenosu v elektronickej komunikačnej sieti k ďalším príjemcom služieb, ak poskytovateľ služieb
a)
neupravuje informácie,
b)
dodržiava podmienky prístupu k informáciám,
c)
dodržiava pravidlá aktualizácie informácií spôsobom všeobecne uznávaným a používaným v príslušnom odvetví,
d)
nevyužíva technológie na nezákonné získavanie a používanie uložených informácií,
e)
bez zbytočného odkladu zamedzí prístup k uloženým informáciám, alebo informácie odstráni potom, ako sa dozvie, že na pôvodnom zdroji prenosu boli odstránené, alebo prístup k nim bol zamedzený, alebo súd alebo orgán dozoru nariadili ich odstránenie alebo zamedzenie prístupu k nim.
(4)
Poskytovateľ služieb nezodpovedá za informácie poskytnuté príjemcom služieb a uložené na jeho žiadosť do pamäte elektronických zariadení slúžiacich na vyhľadávanie informácií, ak poskytovateľ služieb nevie o protiprávnom obsahu uložených informácií alebo o protiprávnom konaní príjemcu služieb a na odstránenie protiprávneho stavu koná bez zbytočného odkladu; za tieto informácie však zodpovedá, ak príjemca služieb koná podľa jeho pokynov.
(5)
Ak poskytovateľ služieb poskytuje služby informačnej spoločnosti v rozsahu podľa odsekov 1, 3 a 4, nie je povinný sledovať informácie ani oprávnený vyhľadávať informácie, ktoré sa prenášajú alebo ukladajú. Ak sa však dozvie o protiprávnosti takých informácií, je povinný odstrániť ich z elektronickej komunikačnej siete1) alebo aspoň zamedziť k nim prístup; súd môže nariadiť poskytovateľovi služieb ich odstránenie z elektronickej komunikačnej siete aj vtedy, ak sa poskytovateľ služieb o ich protiprávnosti nedozvedel.
§ 7
Dohľad
Dohľad nad dodržiavaním zákona vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia podľa osobitného predpisu.17)
§ 8
Medzinárodná spolupráca v elektronickom obchode
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v medzinárodnej spolupráci v elektronickom obchode poskytuje pomoc a informácie
a)
štátnym orgánom členských štátov, a to najmä prostredníctvom elektronických zariadení na určené kontaktné adresy,
b)
poskytovateľom služieb a príjemcom služieb o právach a povinnostiach podľa tohto zákona, najmä o
1.
zmluvných právach a povinnostiach, vybavovaní sťažností, reklamácií, uplatnení nárokov na náhradu škody a riešení sporov,
2.
inštitúciách, združeniach alebo orgánoch verejnej správy, od ktorých môžu získať ďalšie informácie alebo pomoc.
Čl. II
Zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 písm. f) sa na konci dopĺňajú slová „a služieb informačnej spoločnosti7a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie:
„7a)
Zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z.“.
2.
V § 8 ods. 1 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
„d)
zakáže poskytovanie služby informačnej spoločnosti,18a) ak preukázateľne ohrozuje život alebo zdravie ľudí, majetok alebo životné prostredie,“.
Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno e).
Poznámka pod čiarou k odkazu 18a znie:
„18a)
§ 2 písm. a) zákona č. 22/2004 Z. z.“.
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februára 2004.
Rudolf Schuster v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
§ 4 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách.
2)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
3)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.
4)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
5)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
6)
Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
7)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
8)
Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
10)
§ 2 písm. b) zákona č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
11)
§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 23/2002 Z. z.
12)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
14)
Napríklad Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 542/2002 Z. z. o spôsobe a postupe používania elektronického podpisu v obchodnom a administratívnom styku.
15)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
16)
§ 544 až 558 Občianskeho zákonníka.
§ 299 až 323 Obchodného zákonníka.
17)
§ 2 písm. a) zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z.