199/2004 Z. z.

Vyhlásené znenie

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

199
ZÁKON
z 10. marca 2004
Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení vydaných na základe osobitných predpisov1) Európskej únie (ďalej len „únia“) pre pohyb tovaru medzi úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky a opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky.
§ 2
Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
colnými predpismi osobitné predpisy únie, medzinárodné zmluvy, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré upravujú právne vzťahy v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru, s výnimkou právnych predpisov upravujúcich daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane,
b)
členským štátom štát, ktorý je členským štátom únie,
c)
tretím štátom štát, ktorý nie je členským štátom únie,
d)
colnou hranicou štátna hranica Slovenskej republiky s tretím štátom,
e)
colným priechodom miesto na colnej hranici určené na prestup osôb a prepravu tovaru cez colnú hranicu,
f)
tovarom všetky hnuteľné hmotné veci a elektrická energia uvedené v kombinovanej nomenklatúre colného sadzobníka, ktoré sú predmetom colného konania, boli predmetom colného konania alebo mali byť predmetom colného konania,
g)
colným orgánom Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky2) (ďalej len „colné riaditeľstvo“) a colný úrad,2)
h)
colnou cestou určený úsek pozemnej komunikácie, potrubia a inej cesty, po ktorej sa má tovar prepravovať na colné územie únie, z colného územia únie a cez colné územie únie, ako aj do slobodného pásma alebo slobodného skladu a aj zo slobodného pásma alebo slobodného skladu.
Vykonávanie colného dohľadu a colnej kontroly
§ 3
Colný dohľad
(1)
Tovar prepravovaný cez hranice colného územia únie, ako aj cez hranice slobodného pásma je na území Slovenskej republiky pod colným dohľadom.
(2)
Colný dohľad sa vykonáva
a)
colnou kontrolou,
b)
colným konaním,
c)
následnou kontrolou,
d)
iným postupom colného orgánu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.3)
§ 4
Ohlasovacia povinnosť pri dovoze, vývoze a tranzite peňažných prostriedkov alebo iných platobných prostriedkov
(1)
Colnému dohľadu podlieha dovoz, vývoz a tranzit peňažných prostriedkov v hotovosti alebo iných rovnocenných platobných prostriedkov cez colné územie únie alebo obdobný spôsob premiestnenia peňažných prostriedkov v hotovosti alebo iných rovnocenných platobných prostriedkov cez územie Slovenskej republiky. Inými rovnocennými platobnými prostriedkami sa rozumejú cenné papiere, šeky a zmenky, drahé kovy a drahokamy.
(2)
Osoba, ktorá dováža, vyváža alebo prepravuje peňažné prostriedky v hotovosti alebo iné rovnocenné platobné prostriedky podľa odseku 1 v celkovej sume zodpovedajúcej sume najmenej 15 000 EUR, je povinná písomne ohlásiť túto skutočnosť príslušnému colnému úradu na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1.
(3)
Ohlasovaciu povinnosť podľa odseku 2 je povinná splniť aj osoba, ktorá odosiela do tretieho štátu alebo prijíma z tretieho štátu poštovú zásielku alebo inú zásielku obsahujúcu peňažné prostriedky v hotovosti alebo rovnocenné platobné prostriedky v celkovej sume zodpovedajúcej sume najmenej 1 000 EUR.
(4)
Hodnota peňažných prostriedkov v slovenskej mene alebo v inej mene sa na účely odsekov 2 a 3 určuje kurzom príslušnej meny vyhláseným Národnou bankou Slovenska platným v deň dovozu a vývozu bankoviek a mincí alebo v deň podania poštovej zásielky alebo inej zásielky.
(5)
Colný úrad zasiela vyplnené tlačivá podľa odseku 2 a oznámenia o porušení colných predpisov podľa § 72 ods. 1 písm. n) službe finančnej polície Policajného zboru4) do piateho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom k týmto skutočnostiam došlo.
(6)
Colný úrad vykonáva kontrolu plnenia ohlasovacej povinnosti podľa odsekov 2 a 3. Pri kontrole je colný úrad oprávnený vyžadovať potrebnú súčinnosť kontrolovaných osôb. Colný úrad vykonáva kontrolu v súlade s oprávneniami a s použitím prostriedkov podľa osobitného predpisu.2)
§ 5
(1)
Colný orgán je oprávnený kontrolovať, či dovážané výrobky majú vyhlásenie o zhode a značku zhody podľa osobitného predpisu.5)
(2)
Dovozca výrobkov je povinný na výzvu colného orgánu preukázať, že ním dovážané výrobky majú vyhlásenie o zhode alebo certifikát zhody a značku zhody, ak tak ustanovuje osobitný predpis.5)
(3)
Colný orgán bez zbytočného odkladu informuje orgány dohľadu6) pred prepustením do colného režimu voľný obeh o výrobkoch, ktoré
a)
podliehajú posúdeniu zhody a dovozca nepreukáže vyhlásením o zhode alebo certifikátom zhody a značkou zhody, alebo ak nemá inú možnosť, technickými predpismi,7) ustanovenou sprievodnou dokumentáciou, že výrobky spĺňajú technické požiadavky podľa technických predpisov,7) ak má podozrenie, že sprievodná dokumentácia, vyhlásenie o zhode alebo certifikát zhody a značka zhody sa neoprávnene použili, zmenili alebo sfalšovali,
b)
vykazujú také charakteristiky, ktoré by mohli vyvolať vážnu pochybnosť o tom, či výrobok nepredstavuje vážne a bezprostredné riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti.
(4)
Colný orgán pri výkone činnosti podľa odseku 3 postupuje podľa osobitného predpisu5) a osobitného predpisu únie.8)
§ 6
(1)
Colný orgán je oprávnený v súlade s týmto zákonom alebo s osobitným predpisom1) vykonať colnú kontrolu každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má tovar podliehajúci colnému dohľadu alebo možno predpokladať, že má tovar podliehajúci colnému dohľadu.
(2)
V prípade dôvodného podozrenia, že fyzická osoba alebo právnická osoba má tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, colný orgán je oprávnený vykonať prehliadku tejto fyzickej osoby a prehliadku prevádzkových priestorov fyzickej osoby alebo prevádzkových priestorov právnickej osoby.
(3)
Prehliadku fyzickej osoby a prehliadku prevádzkových priestorov fyzickej osoby alebo prevádzkových priestorov právnickej osoby môže colný orgán vykonať až vtedy, ak je jeho výzva na vydanie tovaru podliehajúceho colnému dohľadu bezvýsledná. Na žiadosť prehliadanej fyzickej osoby alebo na žiadosť zamestnanca právnickej osoby sa môže prehliadka vykonať za prítomnosti inej fyzickej osoby. Colný orgán je povinný tieto osoby o takomto oprávnení poučiť. Účasť inej osoby možno odoprieť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života alebo zdravia. Prehliadku fyzickej osoby môže vykonať len osoba rovnakého pohlavia. O vykonaní prehliadky fyzickej osoby je colný orgán povinný vyhotoviť úradný záznam.
(4)
Colná kontrola obsahu poštových zásielok, na ktoré sa vzťahuje listové tajomstvo, sa vykoná, len ak je dôvodné podozrenie, že poštové zásielky obsahujú nielen písomné oznámenie, ale aj tovar. Skutočnosť, že bola vykonaná colná kontrola, je colný orgán povinný potvrdiť na obale poštovej zásielky a vyhotoviť o tom úradný záznam.
§ 7
(1)
Za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve9) colnej kontrole nepodliehajú
a)
zahraničné fyzické osoby, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva,
b)
batožina, ktorú dováža, vyváža alebo prepravuje v colnom režime tranzit fyzická osoba, ktorá požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva,
c)
diplomatická pošta a konzulárna pošta, ktorej sa poskytuje ochrana podľa medzinárodného práva,
d)
úradná korešpondencia, ktorej sa poskytuje ochrana podľa medzinárodného práva.
(2)
Colnej kontrole nepodlieha diplomatická pošta ani konzulárna pošta Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.
§ 8
Zodpovednosť za škodu
Colný orgán nezodpovedá za škodu, ku ktorej došlo z dôvodu meškania dopravného prostriedku v dôsledku predloženia tovaru colnému orgánu a vykonávania colného konania. Ustanovenia osobitného predpisu o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom tým nie sú dotknuté.10)
Súčinnosť
§ 9
(1)
Osoba, ktorá uskutočnila dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru, alebo osoba, ktorá sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje na dovoze, vývoze alebo tranzite tovaru, alebo osoba, u ktorej sa nachádza alebo možno predpokladať, že sa nachádza tovar podliehajúci colnému dohľadu, je povinná umožniť colnému orgánu vykonať colný dohľad v stavbách vrátane bytu, ak sa byt používa na podnikanie, v dopravných prostriedkoch, na pozemkoch, ktoré vlastní, užíva alebo spravuje, a poskytnúť potrebné doklady, údaje a informácie.
(2)
Osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, je povinná strpieť úkony potrebné na vykonanie colného dohľadu a poskytnúť colnému orgánu nevyhnutnú súčinnosť.
(3)
Osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, je povinná na výzvu colného orgánu predložiť doklad osvedčujúci, že tovar bol riadne dovezený, alebo doklad o kúpe, dodací list od výrobcu alebo iný dôkazný prostriedok, z ktorého je zrejmé, že tovar pochádza od osôb oprávnených podnikať na colnom území únie. Ak nie sú predložené požadované doklady, colný orgán na náklady a nebezpečenstvo osoby, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, kontrolovaný tovar premiestni na miesto, ktoré je pod jeho priamym dohľadom, a určí lehotu na dodatočné predloženie dokladov, najmenej však desať dní.
(4)
Osoba podľa odseku 1 je povinná uchovávať všetky doklady súvisiace priamo alebo nepriamo s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru počas desiatich kalendárnych rokov. Začiatok plynutia tejto lehoty ustanovuje osobitný predpis únie.11)
§ 10
Výkon colného dohľadu v prevádzkových priestoroch podnikateľa
(1)
Ak sa vykonáva colný dohľad v prevádzkových priestoroch alebo v dopravných prostriedkoch podnikateľa,12) ktoré slúžia na verejnú prepravu alebo na verejnú prekládku tovaru, podnikateľ je povinný umožniť colným orgánom pri výkone ich úloh vstup do týchto prevádzkových priestorov alebo dopravných prostriedkov a poskytnúť im potrebnú súčinnosť, najmä poskytnúť zariadenia potrebné na manipuláciu s tovarom a na vykonávanie prehliadky tovaru. Colné orgány hradia na žiadosť podnikateľa všetky jeho náklady súvisiace s vykonaním colného dohľadu s výnimkou nákladov, ktoré by podnikateľovi vznikli v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou bez ohľadu na vykonanie colného dohľadu.
(2)
Ak sú obvyklé náklady nižšie ako náklady vyčíslené podnikateľom, colné orgány hradia obvyklé náklady. Podnikateľ je na účely kontroly povinný poskytnúť colným orgánom na ich žiadosť doklady potrebné na vyčíslenie nákladov.
(3)
Podnikateľ podľa odseku 1 je povinný umožniť colným orgánom pri výkone colného dohľadu bezplatný prístup k dopravným prostriedkom a k zariadeniam uvedeným v odseku 1, bezplatnú prepravu a bezplatne a včas im oznámiť cestovné a letové poriadky, ako aj ďalšie požadované údaje o preprave.
§ 11
(1)
Súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy alebo iné orgány verejnej moci a iné právnické osoby zriadené osobitným zákonom, notári a exekútori, ak predmet konania pred nimi podlieha podľa tohto zákona alebo podľa osobitných zákonov dovoznému clu alebo vývoznému clu v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru, sú povinní oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu údaje potrebné na vymeranie a vymáhanie dovozného cla alebo vývozného cla.
(2)
Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné podľa osobitného predpisu13) poskytnúť colnému úradu a colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť informácie podliehajúce bankovému tajomstvu.
(3)
Poštový podnik je povinný oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie colného dohľadu, najmä údaje o došlých zásielkach z tretieho štátu a odoslaných zásielkach do tretieho štátu, údaje o odosielateľoch a príjemcoch týchto zásielok a o tovare v nich prepravovanom, alebo umožniť získať tieto údaje priamo v poštovom podniku a ich správnosť na mieste overiť.
(4)
Štátne orgány a iné orgány verejnej moci a právnické osoby, ktoré z úradnej povinnosti alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie colného dohľadu.
(5)
Podnikateľ poskytujúci elektronickú komunikačnú sieť alebo elektronickú komunikačnú službu je povinný oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu a uplatňovania osobitného predpisu14) na ich písomnú žiadosť údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva.15)
(6)
Dopravcovia sú povinní oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť odosielateľa a adresáta prepravovaného nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.
(7)
Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu uverejneného pod značkou.
(8)
Štátne orgány, ktoré majú v pôsobnosti výkon kontroly, sú povinné oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť výsledky kontrol, ak zistia súvislosť s colným dlhom a s daňovými povinnosťami.
(9)
Osoby, ktoré majú listiny alebo iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri vykonávaní colného dohľadu, sú povinné colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť tieto listiny alebo iné veci na účely dokazovania vydať. Osobe, ktorá listiny alebo iné veci vydala, vydá colný úrad alebo colné riaditeľstvo písomné potvrdenie o ich prevzatí.
(10)
Colné orgány sú v rozsahu potrebnom na plnenie svojich úloh oprávnené žiadať z informačného systému prevádzkovaného na základe osobitného zákona16) poskytovanie informácií a osobitných údajov od prevádzkovateľa17) alebo sprostredkovateľa,18) a to na náklady prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa. Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je povinný písomnej žiadosti colného orgánu vyhovieť.
(11)
Colný orgán je oprávnený využívať informácie a osobné údaje podľa odseku 10 len v nevyhnutnej miere na služobné účely spôsobom, ktorý uchováva identifikačné údaje o colnom orgáne alebo o colníkovi,19) ktorý o výdaj informácií žiadal, a o účele, na ktorý sa výdaj informácií žiadal, najmenej na päť rokov. O skutočnostiach podľa prvej vety je prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ povinný zachovávať mlčanlivosť.
(12)
Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ informačných systémov vedených na základe osobitného zákona16) je povinný poskytnúť colnému orgánu na účely zaistenia ochrany osoby, o ktorej možno dôvodne predpokladať, že je ohrozený jej život alebo zdravie, informácie o oznamovaní každého poskytnutia osobného údaja.
(13)
Colný orgán poskytuje a zverejňuje informácie, ktoré nie sú osobnými údajmi, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh.
(14)
Colný orgán je povinný zabezpečiť ochranu informácií a osobných údajov pred ich neoprávneným zverejnením alebo poskytovaním. Informácie a osobné údaje získané podľa odsekov 11 a 13 možno využívať len na plnenie úloh colného orgánu.
(15)
Osobnými údajmi podľa odsekov 12 až 14 sú titul, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia, adresa trvalého pobytu, prechodného pobytu a číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
(16)
Na poskytovanie informácií do zahraničia20) sa odseky 11 a 13 až 15 použijú primerane.
§ 12
Výkon následnej kontroly
(1)
Colný orgán písomne oznámi kontrolovanej osobe začatie následnej kontroly. Toto oznámenie obsahuje miesto, dátum začatia následnej kontroly a predmet následnej kontroly s uvedením údajov o colných vyhláseniach, na ktoré sa vzťahuje.
(2)
Colný orgán je oprávnený začať následnú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak hrozí, že účtovné doklady alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené.
(3)
Kontrolovaná osoba je povinná
a)
vytvoriť podmienky na uskutočnenie následnej kontroly a zdržať sa konania a činností, ktoré by mohli ohroziť jej riadny priebeh,
b)
poskytnúť colnému orgánu všetky požadované doklady a informácie aj mimo prevádzkových priestorov,
c)
umožniť colnému orgánu skontrolovať tovar, na ktorý sa vzťahuje overované colné vyhlásenie, ak má takýto tovar k dispozícii,
d)
predložiť v priebehu kontroly dôkazné prostriedky preukazujúce jej tvrdenie,
e)
umožniť colným orgánom vstup do prevádzkových priestorov.
(4)
Pri následnej kontrole sú colné orgány oprávnené vyhotovovať kópie dokladov a požadovať potrebné vysvetlenia od kontrolovaných osôb. V prípade podozrenia z porušenia colných predpisov sú colné orgány oprávnené zadržať originály kontrolovaných dokladov a písomností.
(5)
Colné orgány sú oprávnené pri následnej kontrole odoberať vzorky. O odobratí vzorky je colný orgán povinný vydať kontrolovanej osobe písomné potvrdenie.
(6)
Colné orgány nie sú povinné poskytnúť osobe, u ktorej sa vykonáva následná kontrola, náhradu nákladov vzniknutých v súvislosti s kontrolou tovaru a odoberaním vzoriek.
(7)
Kontrolovaná osoba je oprávnená
a)
požadovať predloženie služobného preukazu colníka vykonávajúceho následnú kontrolu,
b)
podávať námietky proti postupu colníka,
c)
vyjadriť sa pred ukončením následnej kontroly k výsledku uvedenému v protokole o následnej kontrole.
(8)
O námietkach podľa odseku 7 písm. b) rozhoduje riaditeľ colného úradu, ktorý vykonáva následnú kontrolu. Riaditeľ rozhodnutím námietkam vyhovie, ak sú na to dôvody, inak námietky zamietne. Proti rozhodnutiu o námietkach nemožno podať odvolanie.
(9)
Prevzatie dokladov podľa odseku 3 písm. b) alebo ich zadržanie podľa odseku 4 potvrdí colný orgán v protokole o následnej kontrole alebo samostatne pri ich prevzatí alebo zadržaní. Prevzaté alebo zadržané doklady vráti colný orgán kontrolovanej osobe najneskôr do 30 dní po skončení následnej kontroly.
(10)
O vykonaní následnej kontroly vyhotoví colný orgán protokol o následnej kontrole, ktorý obsahuje
a)
označenie colného orgánu, ktorý vykonal následnú kontrolu,
b)
mená a priezviská colníkov, ktorí vykonali následnú kontrolu,
c)
dátum a miesto, kde bola vykonaná následná kontrola,
d)
evidenčné čísla colných vyhlásení, ktoré boli overované,
e)
kontrolné zistenia a opatrenia vykonané v priebehu následnej kontroly,
f)
opatrenia, ktoré budú vykonané na základe výsledkov následnej kontroly,
g)
zoznam originálnych dokladov, ktoré boli zadržané pri následnej kontrole,
h)
dátum spísania protokolu o následnej kontrole,
i)
odtlačok úradnej pečiatky colného orgánu, ktorý vykonal následnú kontrolu,
j)
podpisy colníkov, ktorí vykonali následnú kontrolu.
(11)
Colný orgán doručí kontrolovanej osobe protokol o následnej kontrole spolu s výzvou na jeho prerokovanie. Po prerokovaní protokolu o následnej kontrole ho podpisuje kontrolovaná osoba a colný orgán. Jedno vyhotovenie protokolu o následnej kontrole dostane kontrolovaná osoba. Deň podpisu protokolu o následnej kontrole kontrolovanou osobou je dňom jeho doručenia. Odmietnutie podpisu kontrolovanou osobou vrátane dátumu odmietnutia colný orgán poznamená v protokole. V takom prípade a v prípade, ak sa kontrolovaná osoba v deň určený vo výzve na prerokovaní protokolu nezúčastní, protokol o následnej kontrole sa doručuje kontrolovanej osobe do vlastných rúk. Ak je výsledkom následnej kontroly skutočnosť odôvodňujúca dodatočné vymeranie colného dlhu, súčasne s protokolom o následnej kontrole sa kontrolovanej osobe doručí rozhodnutie o dodatočnom vymeraní colného dlhu.
(12)
Následnú kontrolu možno vykonať v lehote troch rokov od konca roku, v ktorom vznikla povinnosť zaplatiť clo.
§ 13
Colné pohraničné pásmo
(1)
Colné pohraničné pásmo je časť colného územia únie vo vzdialenosti do 25 km od colnej hranice smerom do vnútrozemia. Priebeh hranice colného pohraničného pásma je uvedený v prílohe č. 2.
(2)
V colnom pohraničnom pásme sa vykonáva colný dohľad vo zvýšenej miere, najmä sa zisťuje, či tovar a dopravné prostriedky prestúpili alebo prestúpia colnú hranicu v súlade s colnými predpismi.
Preprava tovaru
§ 14
(1)
Tovar možno dovážať, vyvážať a prepravovať cez colnú hranicu len po colnej ceste, ak je colná cesta určená. Ustanovenie odseku 3 tým nie je dotknuté.
(2)
Tovar možno dovážať, vyvážať a prepravovať cez colnú hranicu len cez colný priechod; to neplatí pre železničnú prepravu, leteckú prepravu, prepravu potrubím a vedením.
(3)
Lietadlá, ktoré prilietajú z letísk mimo colného územia únie, môžu pristávať len na colných letiskách, a lietadlá, ktoré odlietajú na letiská mimo colného územia únie, môžu odlietať len z týchto letísk.
(4)
Ak lietadlo odlieta z colného letiska priamo z colného územia únie a v dôsledku nepredvídateľných udalostí alebo vyššej moci pristane mimo colného letiska, v ďalšom lete z colného územia únie môže pokračovať, len ak sa obsah zásielky nezmení.
(5)
Zoznam colných ciest, colných priechodov a colných letísk je uvedený v prílohe č. 2.
(6)
Colné riaditeľstvo môže po dohode s príslušným útvarom Policajného zboru v jednotlivých prípadoch povoliť prestup osôb a prepravu tovaru cez colnú hranicu mimo colného priechodu a určiť, v ktorých prípadoch takéto povolenie vydáva pohraničný colný úrad. Povolenie možno vydať, ak sú splnené podmienky podľa osobitných predpisov.21)
(7)
Povinnosť podľa odseku 1 sa pri preprave z colného územia únie nevzťahuje na
a)
tovar neobchodného charakteru, ktorý nepodlieha vývoznému clu, nachádzajúci sa v batožine cestujúceho,
b)
dopravné prostriedky, ktoré sú zvyčajne poháňané ľudskou silou,
c)
tovar oslobodený od vývozného cla podľa osobitného predpisu únie.22)
(8)
Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje ani na tovar, ktorý sa
a)
nachádza v batožine cestujúceho a colné vyhlásenie možno podať iným úkonom,23)
b)
prepravuje na colné územie únie v súvislosti so živelnou pohromou,24)
c)
prepravuje na colné územie únie v súvislosti s inou nepredvídateľnou udalosťou, najmä nehodou.
(9)
Colný úrad môže v záujme uľahčenia prepravy udeliť výnimku z povinností podľa odsekov 1 a 3 aj v prípadoch, v ktorých si to vyžadujú okolnosti, ak sa tým neohrozí výkon colného dohľadu; colný úrad o tom vydá rozhodnutie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.25)
(10)
Ustanovenia o zákazoch a obmedzeniach podľa osobitných predpisov nie sú odsekmi 3, 6, 7 písm. a) a odsekom 8 dotknuté.
§ 15
(1)
Pri preprave tovaru na územie Slovenskej republiky alebo pri premiestnení tovaru zo slobodného pásma alebo slobodného skladu na inú časť colného územia únie sa povinnosť prepraviť tovar bez zbytočného odkladu po colnej ceste v súlade s pokynmi colných orgánov na príslušný colný úrad alebo iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi, ako aj povinnosť podľa § 14 ods. 1 alebo 3 pri prepustení do colného režimu voľný obeh alebo do colného režimu dočasné použitie nevzťahuje na
a)
tovar neobchodného charakteru, ktorý je oslobodený od dovozného cla podľa osobitného predpisu únie upravujúceho oslobodenie tovaru prepravovaného cestujúcim v jeho batožine26) alebo je oslobodený od dovozného cla ako vrátený tovar,
b)
osobné veci cestujúceho,27)
c)
dopravné prostriedky, ktoré sú zvyčajne poháňané ľudskou silou, ak sú oslobodené od dovozného cla ako vrátený tovar alebo v rámci colného režimu dočasné použitie,
d)
tovar, ktorý je oslobodený od dovozného cla podľa osobitného predpisu únie upravujúceho oslobodenie poľnohospodárskych výrobkov, semien, hnojív a výrobkov na obrábanie pôdy a pestovanie plodín od dovozného cla,28)
e)
zvieratá, stroje, dopravné prostriedky a iný tovar poľnohospodárskeho podniku alebo lesného podniku nachádzajúceho sa v bezprostrednej blízkosti colnej hranice, ktorý je oslobodený od dovozného cla ako vrátený tovar alebo v rámci colného režimu dočasné použitie,
f)
lietadlá, ktoré slúžia na prepravu osôb, ktorá sa nevykonáva ako podnikateľská činnosť alebo ktorá je len príležitostnej povahy, pristávajúce na letiskách určených Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),
g)
lietadlá štátnych orgánov Slovenskej republiky a ozbrojených síl Slovenskej republiky s ich zásobami potravín a pohonných hmôt oslobodených od dovozného cla ako vrátený tovar,
h)
tovar únie neobchodného charakteru oslobodený od dovozného cla dovážaný zo slobodného pásma alebo slobodného skladu na inú časť colného územia únie v osobnej batožine.
(2)
Pri preprave tovaru na územie Slovenskej republiky alebo pri premiestnení tovaru zo slobodného pásma alebo slobodného skladu na inú časť colného územia únie sa povinnosť prepraviť tovar bez zbytočného odkladu po colnej ceste v súlade s pokynmi colných orgánov na príslušný colný úrad alebo iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi, ako aj povinnosť podľa § 14 ods. 1 alebo 3 pri prepustení do colného režimu voľný obeh nevzťahuje na
a)
listové zásielky s výnimkou reklamných adresovaných zásielok alebo slepeckých zásielok,
b)
zásielky, najmä tlačivá, listy a balíky, ktoré obsahujú tovar s hodnotou nepresahujúcou 25 EUR, s výnimkou zásielok obsahujúcich alkoholické nápoje, tabakové výrobky, praženú kávu alebo instantnú kávu,
c)
zásielky, najmä tlačivá, listy a balíky obsahujúce tovar neobchodného charakteru, ktoré sú oslobodené od dovozného cla podľa osobitného predpisu únie upravujúceho oslobodenie zásielok zasielaných fyzickou osobou z tretieho štátu inej fyzickej osobe na colné územie únie,29)
d)
zásielky, najmä tlačivá, listy a balíky, ktoré obsahujú
1.
doklady zasielané orgánom verejnej správy členských štátov,
2.
verejné listiny vlád tretích štátov a medzinárodných organizácií,
3.
úradné tlačivá zasielané centrálnym bankám členských štátov,
4.
podklady na kontroly vykonávané na colnom území únie inštitúciou tretieho štátu,
5.
tlačivá používané v rámci dohovorov o medzinárodnej automobilovej preprave a preprave tovaru,
6.
použité tlačivá, cestovné výkazy, konosamenty, prepravné listy a ostatné obchodné doklady,
7.
úradné tlačivá orgánov tretích štátov alebo orgánov medzinárodných organizácií a tlačivá zodpovedajúce medzinárodným normám, ktoré zasielajú na rozdelenie spoločnosti tretích štátov rovnakým alebo podobným spoločnostiam na colnom území únie,
8.
fotografie pre tlač, diapozitívy a štočky na fotografie pre tlač, aj s textom k obrázku, ktoré sa zasielajú tlačovým agentúram alebo vydavateľom novín a časopisov,
9.
kolkové známky alebo podobné známky osvedčujúce zaplatenie poplatkov v treťom štáte,
10.
zákonné platidlá platené Národnej banke Slovenska, ako aj iným bankám,
e)
zásielky, najmä tlačivá, listy a balíky oslobodené od dovozného cla ako vrátený tovar, ktoré sa ako nedoručené vracajú odosielateľovi.
(3)
Pri preprave tovaru na územie Slovenskej republiky alebo pri premiestnení tovaru zo slobodného pásma alebo slobodného skladu na inú časť colného územia únie môže colný úrad v záujme uľahčenia prepravy tovaru udeliť výnimku z povinnosti prepraviť tovar bez zbytočného odkladu po colnej ceste v súlade s pokynmi colných orgánov na príslušný colný úrad alebo iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi, ako aj z povinnosti podľa § 14 ods. 1 alebo 3; colný úrad o tom vydá rozhodnutie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.25)
Záväzné informácie
§ 16
(1)
Na účely vydávania záväzných informácií30) sa jedným druhom tovaru rozumie tovar, ktorý má rovnaké zloženie, rovnaké technické parametre, rovnaký účel použitia a rovnaký obchodný názov, prípadne typové označenie.
(2)
Za skupinu okolností, ktoré sa týkajú pôvodu tovaru, sa považujú okolnosti dané pravidlami o pôvode tovaru pre štát alebo skupinu štátov, vo vzťahu ku ktorým sa má pôvod tovaru určiť.
(3)
Žiadosť o záväznú informáciu sa podáva colnému úradu, ktorý je príslušný podľa osobitného predpisu.2) Žiadosť o vydanie záväznej informácie možno podať a záväznú informáciu možno vydať len na tlačivách, ktorých tlač schválilo colné riaditeľstvo. Vzor tlačiva žiadosti o vydanie záväznej informácie a vzor tlačiva záväznej informácie sú uvedené v osobitnom predpise únie.31)
(4)
Osvedčenie o nepreferenčnom pôvode tovaru na účely vydávania záväzných informácií o pôvode tovaru vydáva príslušný orgán alebo osoba oprávnená na tento účel podľa osobitného zákona.32)
§ 17
Proti záväznej informácii možno podať odvolanie.
§ 18
(1)
Náklady na vydanie záväznej informácie sú najmä výdavky na vykonanie analýzy alebo odborného posúdenia tovaru, vrátenie tovaru žiadateľovi, znalecké posudky, úradné preklady písomností do štátneho jazyka potrebné na správne posúdenie veci, ak sú zabezpečované dodávateľským spôsobom.
(2)
Výdavky uvedené v odseku 1 hradí žiadateľ o vydanie záväznej informácie bez ohľadu na to, či výdavky vznikli z podnetu žiadateľa o vydanie záväznej informácie alebo colného orgánu.
Predloženie tovaru
§ 19
(1)
Tovar sa predkladá v colnom priestore príslušného colného úradu počas jeho úradných hodín, ktoré sa oznamujú na úradnej tabuli príslušného colného úradu; ustanovenie § 26 tým nie je dotknuté. Colný priestor možno využívať len na účely vykonávania colného dohľadu a len počas úradných hodín príslušného colného úradu.
(2)
Colný priestor je vyhradený priestor colného úradu nachádzajúci sa v stavbách a na pozemkoch, ktoré colný úrad spravuje, alebo v stavbách a na pozemkoch, na ktorých je umiestnená železničná stanica, letisko, poštový podnik, prístav, alebo na inom pozemku, ak je colným úradom určený a označený ako colný priestor po dohode s vlastníkom alebo oprávneným užívateľom týchto stavieb a pozemkov, alebo vyhradený priestor iných osôb takto označený a určený, ak sa nachádza v tesnej blízkosti týchto pozemkov a stavieb.
§ 20
Tovar je predložený,33) ak sa prepraví obvyklým spôsobom a príslušný colný orgán môže bez väčších ťažkostí overiť údaj o tom, kde sa tovar nachádza. Ak sa tovar nenachádza na colnom úrade alebo v blízkosti colného skladu, slobodného pásma alebo slobodného skladu alebo na inom mieste schválenom colným úradom, považuje sa za predložený, ak sa na tento tovar predloží súčasne predbežné colné vyhlásenie alebo colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do navrhnutého colného režimu.
§ 21
Povinnosť prepraviť tovar bez zbytočného odkladu po colnej ceste v súlade s pokynmi colných orgánov na príslušný colný úrad alebo iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi sa nevzťahuje na tovar prepravovaný v colnom režime tranzit v poštovej preprave cez územie Slovenskej republiky. To neplatí, ak tovar podlieha alebo môže podliehať zákazom alebo obmedzeniam podľa osobitných predpisov.
§ 22
(1)
Colným úradom príslušným na predloženie tovaru34) je pri
a)
cestnej preprave najbližší colný úrad nachádzajúci sa na colnej ceste,
b)
leteckej preprave
1.
colný úrad na letisku, kde sa tovar vykladá alebo prekladá, ak sa tovar letecky prepraví na colné územie únie z tretích štátov a je sprevádzaný prepravným dokladom, rovnakým dopravným spôsobom bez medzidopravy na iné letisko na colnom území únie,
2.
inak colný úrad, v ktorého obvode je prvé colné letisko pristátia alebo pre batožinu35) colný úrad, v ktorého obvode je colné letisko určené na vykonanie colnej kontroly a colných formalít a s jeho súhlasom aj akýkoľvek iný colný úrad, v ktorého obvode je colné letisko,
c)
železničnej preprave
1.
pre podanú batožinu ktorýkoľvek colný úrad, ak je oprávnený na colné konanie v železničnej preprave (ďalej len „železničný colný úrad“),
2.
pre cestné motorové vozidlá prepravované v medzinárodných vlakoch určených na prepravu cestných motorových vozidiel železničný colný úrad, v ktorého obvode sa nachádza miesto vykládky,
3.
pre tovar vystupujúci zo slobodného pásma alebo zo slobodného skladu na ostatné colné územie únie colný úrad, v ktorého obvode vystupuje tovar zo slobodného pásma alebo zo slobodného skladu, ak je oprávnený na colné konanie,
4.
pre iný tovar každý železničný colný úrad, v ktorého obvode sa vlak po vstupe plánovane prvýkrát zastaví; ustanovenia o zjednodušení colného režimu tranzit pre prepravu v rámci železničnej prepravy36) tým nie sú dotknuté,
d)
poštovej preprave ktorýkoľvek colný úrad, ak je oprávnený na colné konanie v poštovej preprave,
e)
preprave potrubím alebo inou colnou cestou colný úrad, v ktorého obvode tovar opúšťa colnú cestu.
(2)
Ak nie je možné predložiť tovar colnému úradu príslušnému podľa odseku 1, je príslušný najbližší ďalší colný úrad. Pri povolenom pristátí mimo colného letiska je príslušný colný úrad, v ktorého obvode sa nachádza miesto pristátia.
§ 23
Skladné
(1)
Osoba, ktorá predložila tovar colnému úradu, je povinná pri jeho uskladnení v skladoch colného úradu zaplatiť skladné; to platí aj pre tovar uskladnený v colnom sklade typu F.
(2)
Za uskladnenie tovaru podľa odseku 1 sa platí skladné vo výške
a)
5 % z hodnoty uskladneného tovaru, najmenej však 500 Sk, ak uskladnenie tovaru nepresahuje päť dní vrátane dňa, v ktorom sa tovar uskladnil,
b)
10 % z hodnoty uskladneného tovaru, najmenej však 1 000 Sk, ak uskladnenie tovaru presahuje päť dní a nepresahuje jeden mesiac.
(3)
Ak sa v skladoch colného úradu uskladňujú listiny, doklady, dokumentácia a iné písomnosti, platí sa skladné za prvý začatý mesiac vo výške 200 Sk za každú skladovú položku.
(4)
Za uskladnenie tovaru v skladoch colného úradu a v colnom sklade typu F sa za každý začatý mesiac platí skladné uvedené v odseku 2 písm. b) a v odseku 3.
(5)
Úhrnná suma skladného sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.
Colné konanie
§ 24
(1)
Colným konaním sa rozumie konanie, ktorého účelom je rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez územie Slovenskej republiky, prepúšťa do navrhovaného colného režimu alebo sa mu pridelí navrhované colne schválené určenie alebo použitie.
(2)
Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do colného režimu alebo pridelenie iného colne schváleného určenia alebo použitia.
(3)
Colné konanie sa spravidla uskutočňuje štandardným postupom, pri ktorom sú colný úrad aj deklarant povinní dodržať všetky colné formality upravené colnými predpismi.
(4)
Colné konanie sa môže uskutočniť zjednodušeným postupom, pri ktorom colný úrad povolil vylúčenie niektorých colných formalít.
§ 25
Priamy zástupca alebo nepriamy zástupca preukazuje svoje oprávnenie konať ako zástupca predložením písomného plnomocenstva alebo zmluvy.37) V prípade nepriameho zastúpenia sa považuje na účely podania colného vyhlásenia za dostatočné, ak sa oprávnenie konať ako zástupca preukáže predložením prepravných dokladov, ktoré znejú na meno zastúpenej osoby, alebo iných dokladov vzťahujúcich sa na tovar.
§ 26
Colné konanie v colnom priestore a mimo colného priestoru
(1)
Colné konanie sa vykonáva v colnom priestore (§ 19 ods. 2). Mimo colného priestoru možno povoliť vykonanie colného konania, len ak to prevádzkové pomery colných úradov umožňujú. Vykonanie colného konania mimo colného priestoru môže colný úrad podmieniť zabezpečením nákladov podľa odseku 6.
(2)
Deklarant je povinný podať žiadosť o vykonanie colného konania mimo colného priestoru na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3, najneskôr jeden deň pred vykonaním colného konania, oznámiť colnému úradu približné množstvo tovaru, jeho druh podľa kombinovanej nomenklatúry a navrhnúť čas a miesto colného konania; dodatočné zmeny týchto údajov je deklarant povinný oznámiť bez zbytočného odkladu.
(3)
Colné konanie sa vykoná mimo colného priestoru len vtedy, ak sa nenaruší pravidelná činnosť colného úradu a ak o jeho vykonanie požiada deklarant z dôvodu hospodárnosti alebo naliehavosti.
(4)
Deklarant je povinný zabezpečiť v dohodnutom čase potrebné doklady, tovar a dopravné prostriedky, v ktorých sa tovar bude prepravovať, aby bolo možné colné konanie bez zbytočného odkladu začať a bez prieťahov ukončiť.
(5)
Colné konanie mimo colného priestoru colný úrad nevykoná, ak deklarant nezabezpečí náležitosti podľa odseku 4 alebo ak colný úrad určí, že colný dohľad sa uskutoční len kontrolou dokladov.
(6)
Ak sa colné konanie vykoná mimo colného priestoru alebo mimo určených úradných hodín, deklarant je povinný uhradiť náklady s tým spojené v tomto rozsahu:
a)
za každú aj začatú hodinu colného konania a cesty potrebnej na dostavenie sa na miesto colného konania a späť počas úradných hodín colného úradu 300 Sk,
b)
za každú aj začatú hodinu colného konania a cesty potrebnej na dostavenie sa na miesto colného konania a späť v pracovných dňoch mimo úradných hodín colného úradu 600 Sk,
c)
za každú aj začatú hodinu colného konania a cesty potrebnej na dostavenie sa na miesto colného konania a späť v dňoch pracovného voľna alebo pracovného pokoja 900 Sk.
(7)
Deklarant je povinný okrem nákladov uvedených v odseku 6 uhradiť colnému úradu
a)
náhradu preukázaných cestovných výdavkov,38)
b)
náhradu za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách.38)
(8)
Ak sa colník dostavil na základe žiadosti na miesto, kde sa malo vykonať colné konanie, ale konanie sa nevykonalo z dôvodov na strane deklaranta, deklarant je povinný uhradiť náklady podľa odsekov 6 a 7.
(9)
Colné konanie možno vykonať počas jazdy vlaku alebo plavby lode medzi zastávkami vlaku alebo lode, ktoré určí ministerstvo po dohode s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
(10)
Colný úrad vykoná colné konanie prednostne, a to aj mimo určených úradných hodín, ak ide o tovar, ktorý podlieha rýchlej skaze, živé zvieratá, tovar určený na odstránenie následkov havárie, živelnej pohromy24) a podobných udalostí, alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
§ 27
Povinnosti deklaranta a colného úradu
(1)
Colný úrad je na účel zistenia skutkového stavu veci oprávnený overovať aj podklady a skutočnosti, ktoré vyšli najavo inak ako z podnetu deklaranta alebo iného účastníka colného konania a vykonať aj iné ako navrhnuté dôkazy.
(2)
Ak deklarant v colnom konaní nesplní povinnosť poskytnúť všetky potrebné informácie a podklady,39) colný úrad je oprávnený požiadať deklaranta o poskytnutie vysvetlenia a predloženie ďalších dokladov alebo iných dôkazov o tom, že deklarovaná hodnota tovaru zodpovedá cene skutočne platenej alebo cene, ktorá sa má zaplatiť, upravenej podľa ustanovení osobitného predpisu únie.40)
(3)
K písomnej deklarácii údajov o colnej hodnote sa prikladá originál faktúry a jej kópia. Colné orgány môžu upustiť od predloženia kópie faktúry, ak sa colné konanie uskutočňuje v zjednodušenom postupe.
(4)
Deklarant je povinný na žiadosť colného úradu uviesť pôvod tovaru, strpieť odobratie vzoriek na vlastné náklady a poskytnúť colnému úradu potrebnú súčinnosť.
§ 28
Zabezpečenie totožnosti tovaru
Ak je potrebné zabezpečiť totožnosť tovaru, deklarant je povinný na vlastné náklady vykonať potrebné opatrenia, najmä zabezpečiť priestory, dopravné prostriedky a kontajnery, tak, aby bolo možné colnú uzáveru priložiť. Deklarant je rovnako povinný bezplatne poskytnúť vzor, vyobrazenie alebo opis tovaru, ak sú potrebné na zabezpečenie totožnosti tovaru.
§ 29
Miesto podania colného vyhlásenia
Miesto podania colného vyhlásenia je vnútrozemský colný úrad,41) ak tento zákon alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak, s výnimkou
a)
dovážaného tovaru, ktorý sa má prepustiť do colného režimu tranzit, a
b)
tovaru, pri ktorom možno ľahko a účinne vykonať colnú kontrolu a ktorý sa má prepustiť do colného režimu voľný obeh, colného režimu vývoz alebo colného režimu dočasné použitie.
Žiadosť o vývoznú náhradu
§ 30
(1)
Ak sa písomným colným vyhlásením navrhuje prepustenie tovaru, na ktorý sa žiada vyplatenie vývoznej náhrady podľa osobitného predpisu,42) do colného režimu vývoz, použije sa súbor výtlačkov jednotného colného dokladu s uvedením poznámky „Žiadosť o vyplatenie vývoznej náhrady“.
(2)
Vzor licencie a osvedčenia s vopred stanovenou vývoznou náhradou schvaľuje Pôdohospodárska platobná agentúra.43)
§ 31
(1)
Riadne vyplnený súbor výtlačkov jednotného colného dokladu s poznámkou podľa § 30 ods. 1 sa považuje za žiadosť podľa osobitného predpisu.44) Zoznam pobočiek colných úradov príslušných na podanie žiadosti o vyplatenie vývoznej náhrady ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(2)
Deklarant, ktorý žiada o vyplatenie vývoznej náhrady, je povinný spolu so žiadosťou o vyplatenie vývoznej náhrady predložiť kontrolný výtlačok T545) aj v prípadoch, v ktorých túto povinnosť nemá podľa osobitného predpisu únie;46) v takom prípade sa ustanovenia osobitného predpisu únie45) použijú primerane.
(3)
Výtlačok č. 1 jednotného colného dokladu podľa § 30 ods. 1 odošle colný úrad vývozu po overení splnenia podmienok na prepustenie tovaru do colného režimu vývoz spolu s inými dokladmi podľa osobitných predpisov Pôdohospodárskej platobnej agentúre43) na rozhodnutie o žiadosti o vyplatenie vývoznej náhrady.
Prijatie písomného colného vyhlásenia
§ 32
(1)
Colné vyhlásenie musí byť vyplnené v štátnom jazyku. Colný úrad môže prijať písomné colné vyhlásenie aj v inom jazyku a požadovať od deklaranta jeho úradný preklad do štátneho jazyka.
(2)
Spôsob vypĺňania tlačiva jednotného colného dokladu, zoznam kódov používaných pri jeho vypĺňaní a spôsob zaokrúhľovania súm, hodnôt a platieb, vzor tlačiva dovozného, vývozného a tranzitného vyhlásenia na tovar, ktorý je alebo bude majetkom ozbrojených síl Slovenskej republiky (FORM 302), a vzor tlačiva NATO – cestovný rozkaz ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 33
Prijatie písomného colného vyhlásenia osvedčí colník19) svojím podpisom.
§ 34
(1)
Colný úrad odmietne prijatie colného vyhlásenia, ak
a)
nie je vecne príslušný,
b)
nie sú splnené náležitosti na podanie colného vyhlásenia ustanovené colnými predpismi, alebo
c)
jeho prijatie by bolo v rozpore s predpismi upravujúcimi zákazy a obmedzenia.47)
(2)
Colný úrad môže odmietnuť prijatie colného vyhlásenia, ak
a)
nie je miestne príslušný,
b)
nie sú dodržané ustanovenia o povinnosti predložiť tovar v colnom priestore a počas úradných hodín podľa § 19 ods. 1.
§ 35
Ak sa má už prijaté colné vyhlásenie na žiadosť deklaranta zrušiť,48) colný úrad vyznačí túto skutočnosť na colnom vyhlásení. V takom prípade sa colné konanie považuje za zastavené.
§ 36
Rozhodnutie v colnom konaní
(1)
Písomné vyhotovenie rozhodnutia v colnom konaní obsahuje
a)
označenie colného úradu, ktorý rozhodnutie vydal,
b)
dátum prijatia návrhu na rozhodnutie v colnom konaní, evidenčné číslo rozhodnutia, dátum vydania rozhodnutia,
c)
presné označenie deklaranta,
d)
označenie alebo opis tovaru vylučujúci zámenu s iným tovarom,
e)
sumu dovozného cla alebo vývozného cla a colný režim, do ktorého sa tovar prepúšťa,
f)
meno, priezvisko a funkciu osoby konajúcej v mene colného úradu, vlastnoručný podpis tejto osoby a odtlačok služobnej pečiatky,
g)
pri rozhodnutí vydanom prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov kódy údajov uvedených v písmene f).
(2)
Služobnou pečiatkou sa rozumie pečiatka bez štátneho znaku pridelená colníkovi19) alebo osobe konajúcej v mene colného úradu na plnenie jeho úloh. Služobná pečiatka obsahuje dátum, označenie colného úradu, poradové číslo a ďalšie rozlišovacie znaky potrebné na identifikáciu osoby, ktorá v colnom konaní rozhodla.
(3)
Na písomné vyhotovenie rozhodnutia, ktorým sa tovar prepúšťa do navrhovaného colného režimu, sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.25)
(4)
Ak v colnom konaní colný úrad potvrdí colné vyhlásenie podané písomne alebo colný úrad vydá iný doklad, ktorý spĺňa náležitosti podľa odseku 1, považuje sa toto vyhlásenie alebo tento doklad za rozhodnutie.
(5)
Na rozhodnutie o prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu oznámené ústne alebo iným spôsobom49) sa nevzťahujú ustanovenia odseku 1 ani všeobecný predpis o správnom konaní.25)
(6)
Rozhodnutie v colnom konaní o prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu sa vždy vyhotovuje písomne, ak
a)
sa ním určuje colný dlh, s výnimkou uvedenou v § 53 ods. 2,
b)
sa tovar prepúšťa s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla, s výnimkou
1.
tovaru neobchodného charakteru prepravovaného v batožine cestujúceho, ak nejde o podanú batožinu,
2.
dopravných prostriedkov na osobné alebo obchodné použitie, náhradných dielcov a príslušenstva, palív a mazív pre cestné motorové vozidlá a špeciálnych kontajnerov dovážaných cestujúcim,
c)
ide o tovar obchodného charakteru.
(7)
Rozhodnutie, ktorým sa tovar prepúšťa do colného režimu s úplným oslobodením od dovozného cla, colný úrad môže oznámiť vyznačením dňa prepustenia na obchodnom alebo prepravnom doklade. Deň vyznačenia prepustenia tovaru je dňom oznámenia rozhodnutia. Také rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie.
(8)
Proti rozhodnutiu v colnom konaní vydanom podľa odseku 3 a rozhodnutiu colného úradu, ktorým sa zamieta návrh na prepustenie tovaru do navrhovaného colného režimu alebo ktorým sa nevyhovie tomuto návrhu v plnom rozsahu, sa možno odvolať v lehote 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.
§ 37
Zápis sumy dovozného cla alebo vývozného cla do účtovnej evidencie sa nevykoná, ak ide o sumu, ktorá sa už podľa osobitných predpisov únie50) nemusí dlžníkovi oznámiť.
§ 38
(1)
Ak je colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do navrhovaného colného režimu vyhotovené na základe informácií, v dôsledku ktorých nedôjde k vybratiu dlžného dovozného cla, aj keď sa podľa zákona má vybrať, za dlžníka sa považuje aj osoba, ktorá poskytla informácie požadované na vyhotovenie colného vyhlásenia a ktorá vedela alebo ktorá mala vedieť, že tieto informácie nie sú pravdivé.
(2)
Colný dlh možno uhradiť v hotovosti, poštovým poukazom, šekom, bezhotovostným prevodom z účtu na účet štátneho rozpočtu, ktorý je vedený pre colný úrad alebo colné riaditeľstvo, alebo započítaním preplatku na iných platbách.
(3)
Colný úrad môže povoliť dlžníkovi zaplatenie colného dlhu v splátkach, ak by bolo okamžité zaplatenie pre dlžníka spojené s vážnou ujmou alebo ak od dlžníka nemožno z iných dôvodov vybrať celý nedoplatok colného dlhu naraz, najviac však na dobu nepresahujúcu lehotu, v ktorej sa premlčuje právo vymáhať nedoplatok colného dlhu podľa § 61.
§ 39
Vydanie povolenia na použitie colného režimu a zjednodušeného postupu
(1)
Podanie zjednodušeného colného vyhlásenia a miestne colné konanie na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh, do colného režimu vývoz a do colného režimu pasívny zušľachťovací styk povoľuje colný úrad, v ktorého obvode sa prevažne vedie účtovníctvo žiadateľa (ďalej len „účtovníctvo“).
(2)
Ak sa na území Slovenskej republiky nevedie účtovníctvo žiadateľa, je príslušný ten colný úrad, ktorému bola žiadosť prvýkrát podaná.
(3)
Colným úradom príslušným na povolenie colného režimu aktívny zušľachťovací styk a colného režimu prepracovanie pod colným dohľadom je príslušný colný úrad, v ktorého obvode žiadateľ vykonáva alebo zabezpečuje vykonávanie zušľachťovania alebo prepracovania.
(4)
Zriadenie colného skladu povoľuje colný úrad, v ktorého obvode sa vedie účtovníctvo skladovateľa.
(5)
Colným úradom príslušným na povolenie zjednodušeného postupu spočívajúceho v priznaní štatútu schváleného odosielateľa v colnom režime tranzit51) alebo v spoločnom tranzitnom režime52) je colný úrad uvedený v odseku 1; to platí aj pre povolenie zjednodušeného postupu spočívajúceho v priznaní štatútu schváleného príjemcu v colnom režime tranzit alebo v spoločnom tranzitnom režime.
(6)
So súhlasom colného úradu podľa odsekov 1 až 5 môže povolenie vydať aj iný colný úrad.
Slobodné pásma a slobodné sklady
§ 40
Slobodné pásmo a slobodný sklad musia byť oddelené od ostatného colného územia plotom vysokým najmenej tri metre alebo oddelené spôsobom schváleným colným úradom tak, aby bolo možné kontrolovať vstupy do slobodného pásma alebo do slobodného skladu a výstupy z nich, pričom miesta vstupu a výstupu musia byť určené.
§ 41
(1)
Zriadenie slobodného pásma na žiadosť osoby povoľuje ministerstvo na základe predchádzajúceho rozhodnutia vlády Slovenskej republiky. V povolení ministerstvo určí, ktoré časti colného územia tvoria slobodné pásmo, určí prevádzkovateľa a podmienky prevádzkovania slobodného pásma, miesto vstupu do slobodného pásma, miesto výstupu zo slobodného pásma a čas, na aký sa slobodné pásmo zriaďuje.
(2)
Ak je ohrozený výkon colného dohľadu, colný úrad môže odmietnuť udelenie súhlasu na umiestnenie stavby v slobodnom pásme. Stavby postavené v slobodnom pásme bez súhlasu colného úradu colný úrad na náklady vlastníka stavby bezodkladne odstráni; ustanovenia osobitných právnych predpisov tým nie sú dotknuté.
(3)
Ministerstvo zruší povolenie podľa odseku 1, ak o to požiada prevádzkovateľ alebo ak slobodné pásmo prestalo plniť účel, na ktorý bolo zriadené, alebo ak jeho ďalšia prevádzka nie je ekonomicky opodstatnená.
§ 42
(1)
Zriadenie slobodného skladu na žiadosť osoby povoľuje ministerstvo. V povolení ministerstvo určí, ktoré priestory môžu byť slobodným skladom, určí prevádzkovateľa a podmienky prevádzkovania slobodného skladu, najmä spôsob uzavretia týchto priestorov, vymedzenie a označenie miesta vstupu a výstupu a čas, na aký sa slobodný sklad zriaďuje.
(2)
Ministerstvo zruší slobodný sklad, ak o to požiada prevádzkovateľ alebo ak slobodný sklad prestal plniť účel, na ktorý bol zriadený, alebo ak jeho ďalšia prevádzka nie je ekonomicky opodstatnená.
§ 43
(1)
Prevádzkovateľ slobodného pásma alebo slobodného skladu je povinný oznámiť colnému úradu každú stratu tovaru s výnimkou prirodzených strát.
(2)
Colný úrad zruší schválenie skladovej evidencie, ak opakovane zistí stratu tovaru, ktorú nemožno primerane zdôvodniť. Činnosti, na ktoré sa vzťahuje skladová evidencia, nemožno v slobodnom pásme alebo v slobodnom sklade po zrušení schválenia skladovej evidencie ďalej vykonávať.
Oslobodenie tovaru od dovozného cla alebo vývozného cla
§ 44
Rozhodnutie o oslobodení tovaru od dovozného cla
(1)
Rozhodnutie o oslobodení tovaru od dovozného cla sa vydáva na základe žiadosti.
(2)
Rozhodnutie o prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu sa považuje za rozhodnutie o oslobodení tovaru od dovozného cla, ak pri podaní colného vyhlásenia spolu so žiadosťou podľa odseku 1 colný úrad môže posúdiť splnenie podmienok na poskytnutie oslobodenia tovaru od dovozného cla.
(3)
Ak pri podaní colného vyhlásenia spolu so žiadosťou podľa odseku 1 colný úrad nemôže posúdiť splnenie podmienok na poskytnutie oslobodenia tovaru od dovozného cla, colný úrad vydá písomné rozhodnutie o oslobodení tovaru od dovozného cla; to platí aj vtedy, ak sa žiadosť podľa odseku 1 podá dodatočne.
(4)
Ak sa colné vyhlásenie podáva iným úkonom,23) považuje sa to za podanie žiadosti o vydanie rozhodnutia o oslobodení tovaru od dovozného cla a nekonanie colného úradu za rozhodnutie o oslobodení tovaru od dovozného cla.
Tovar v batožine cestujúceho
§ 45
Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje na tovar53) dovážaný cestujúcim do 15 rokov veku, ak úhrnná hodnota tovaru nepresahuje 125 EUR.
§ 46
Oslobodenie od dovozného cla na tovar dovážaný členom posádky dopravného prostriedku, ktorý pri výkone činnosti prechádza colnú hranicu najmenej raz za týždeň, alebo dovážaný cestujúcim, ktorý pri výkone povolania prechádza colnú hranicu spravidla každý pracovný deň, sa obmedzuje na tieto množstvá, ak ide o
a)
tabakové výrobky
1.
25 kusov cigariet,
2.
5 kusov cigár,
3.
10 kusov cigarillos,
4.
25 g tabaku na fajčenie alebo
5.
úmernú kombináciu týchto výrobkov,
b)
alkohol a alkoholické nápoje
1.
0,25 l destilátov a liehovín s objemovým alkoholickým titrom presahujúcim 22 % vol alebo nedenaturovaného alkoholu s objemovým alkoholickým titrom 80 % vol a viac,
2.
0,5 l destilátov, liehovín a aperitívov na vínovej alebo alkoholovej báze, tafie, saké alebo podobné nápoje s objemovým alkoholickým titrom nepresahujúcim 22 % vol, šumivého vína, likérového vína alebo nešumivého vína, alebo
3.
úmernú kombináciu týchto výrobkov,
c)
tovar iný, ako je uvedený v písmenách a) a b), ak jeho hodnota nepresahuje spolu 20 EUR, do ktorej sa nezapočítavajú štyri EUR na potraviny, pivo a nealkoholické nápoje; pri parfumoch a toaletných vodách nesmú byť prekročené množstvové obmedzenia ustanovené v osobitnom predpise únie.54)
Tovar dovážaný osobami, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, a vybavenie zahraničných pracovísk
§ 47
(1)
Od dovozného cla je oslobodený
a)
tovar určený na úradné účely a spotrebu diplomatických alebo konzulárnych zastúpení cudzích štátov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky, najmä úradné materiály, palivá na vykurovanie úradných priestorov, zariadenia úradných priestorov, pohonné látky a zariadenia pre dopravné prostriedky; to platí aj pre stavebné materiály, ktoré sa majú použiť na výstavbu alebo prestavbu budov zastúpenia, vrátane tovaru, ktorý bude ako časť zariadenia pevne spojený s budovou, ak sa tento tovar zasiela zastúpeniu štátu odoslania alebo na jeho podnet,
b)
tovar, ktorý slúži na potrebu alebo spotrebu členov diplomatického personálu zastúpení uvedených v písmene a) a konzulárnych úradníkov, ktorí sú členmi konzulárneho personálu zastúpení uvedených v písmene a), ich rodinným príslušníkom, ktorí s nimi žijú v domácnosti; oslobodenie od dovozného cla na cestné motorové vozidlá sa poskytne na princípe vzájomnosti vo vzťahu k príslušnému tretiemu štátu, najviac však na dve cestné motorové vozidlá dovezené počas dvoch rokov bez ohľadu na to, či sa dovoz uskutočňuje v mene člena diplomatického personálu zastúpení uvedených v písmene a) a konzulárneho úradníka, ktorý je členom konzulárneho personálu zastúpení uvedených v písmene a), alebo v mene jeho rodinného príslušníka; od dovozného cla je oslobodený aj obytný príves, ktorý však nemožno vypožičať, dať do zálohy, prenajať alebo previezť ani po uplynutí lehôt podľa § 48 ods. 1; ak sa cestné motorové vozidlo dovezené s oslobodením od dovozného cla spätne vyvezie pred uplynutím uvedenej lehoty, alebo bude zaplatené dovozné clo, alebo sa preukáže jeho vážne poškodenie, namiesto takého vozidla možno doviezť iné cestné motorové vozidlo s oslobodením od dovozného cla,
c)
tovar dovážaný členmi administratívneho a technického personálu zastúpení uvedených v písmene a) na ich osobnú potrebu alebo spotrebu pri ich prvom služobnom vstupe; oslobodenie od dovozného cla na cestné motorové vozidlá sa poskytne na princípe vzájomnosti vo vzťahu k príslušnému tretiemu štátu, najviac však na dve cestné motorové vozidlá a na tovar určený na spotrebu domácnosti, ktorý sa dováža spolu s ostatným tovarom pri ich sťahovaní; tovar sa považuje za tovar dovezený pri prvom služobnom vstupe, ak sa o jeho prepustenie do colného režimu voľný obeh požiada do šiestich mesiacov nasledujúcich po dni prvého služobného vstupu.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla sa neposkytne, ak osoba podľa odseku 1 písm. b) alebo c)
a)
je občanom Slovenskej republiky alebo má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo
b)
vykonáva podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.55)
§ 48
(1)
Tovar oslobodený od dovozného cla podľa § 47 ods. 1 alebo podľa medzinárodných zmlúv pre inštitúcie tretích štátov alebo medzinárodné organizácie možno bez predchádzajúceho oznámenia colnému úradu vypožičať, dať do zálohy, prenajať alebo previesť až po uplynutí lehoty vyplývajúcej z princípu vzájomnosti vo vzťahu k tretiemu štátu, najmenej však po uplynutí 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh, v prípade cestných motorových vozidiel najmenej po uplynutí dvoch rokov.
(2)
Ak sa tovar podľa odseku 1 vypožičia, dá do zálohy, prenechá do nájmu alebo prevedie pred uplynutím lehoty podľa odseku 1, deklarant je povinný vopred o tom informovať colný úrad; colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň naloženia s týmto tovarom z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
(3)
Ak sa tovar oslobodený od dovozného cla podľa § 47 ods. 1 vypožičia, dá do zálohy, prenechá do nájmu alebo prevedie pred uplynutím lehoty podľa odseku 1, colný úrad nevyberie dovozné clo, ak diplomat alebo konzul patriaci k personálu zastúpení uvedených v § 47 ods. 1 písm. a) bol odvolaný z funkcie a ak uplynula najmenej polovica tejto lehoty, alebo ak osoba podľa § 47 ods. 1 písm. b) a c) zomrela, alebo ak bolo cestné motorové vozidlo vážne poškodené; to platí aj pre služobné motorové vozidlá.
§ 49
Palubné zásoby
(1)
Od dovozného cla sú oslobodené zásoby potravín, nápojov, tabakových výrobkov a ostatného tovaru, ktoré sú určené na spotrebu alebo ďalšie použitie cestujúcimi a posádkou na palube dopravných prostriedkov používaných na podnikateľské účely v oblasti leteckej dopravy a vodnej dopravy pri preprave cez colnú hranicu, ak je poskytovanie takej služby v týchto dopravných prostriedkoch obvyklé.
(2)
Od dovozného cla je v cestnej doprave a v železničnej doprave oslobodený tovar podľa odseku 1, ktorý sa v príslušných dopravných prostriedkoch dovezie cez colnú hranicu, s výnimkou tabakových výrobkov a liehovín.
(3)
Obaly, v ktorých sa tovar podľa odsekov 1 a 2 podáva, musia byť označené takým spôsobom, aby bol predaj tohto tovaru mimo dopravných prostriedkov ľahko zistiteľný.
(4)
Tovar, ktorý bol dovezený s oslobodením od dovozného cla podľa odsekov 1 a 2, sa musí použiť v súlade s jeho určením.
§ 50
Pohonné látky
(1)
Pohonné látky v hlavných nádržiach špeciálnych kontajnerov56) a obchodných motorových vozidiel určených na prepravu tovaru57) sú oslobodené od dovozného cla v množstve najviac 200 l na špeciálny kontajner alebo obchodné motorové vozidlo a na jednu cestu.
(2)
Pohonné látky v hlavných nádržiach obchodných motorových vozidiel určených na prepravu viac ako deviatich osôb vrátane vodiča58) sú oslobodené od dovozného cla v množstve najviac 600 l na obchodné motorové vozidlo a na jednu cestu.
§ 51
Semená, osivá a hnojivá
(1)
Semená a osivá sú oslobodené od dovozného cla na princípe vzájomnosti vo vzťahu k tretiemu štátu.
(2)
Hnojivá a iné výrobky na obrábanie pôdy a starostlivosť o poľnohospodárske plodiny59) sú oslobodené od dovozného cla na princípe vzájomnosti vo vzťahu k tretiemu štátu.
(3)
Sídlo poľnohospodárskeho podniku a pozemkov obhospodarovaných týmto podnikom sa nachádza v bezprostrednej blízkosti colnej hranice vtedy, ak nie je vzdialené viac ako päť kilometrov od colnej hranice a plochy obhospodarovaných pozemkov nie sú umiestnené ďalej ako v páse päť kilometrov pozdĺž colnej hranice.
§ 52
Ustanovenia § 44 až 51 sa uplatnia primerane na vývoz tovaru, ktorý podlieha vývoznému clu. V týchto prípadoch možno podať colné vyhlásenie ústne.
§ 53
Oznámenie sumy colného dlhu
(1)
Colný úrad oznámi dlžníkovi sumu colného dlhu doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia podľa § 36.
(2)
V prípade podania ústneho colného vyhlásenia alebo podania colného vyhlásenia na tovar dovážaný alebo vyvážaný v poštovej preprave možno sumu colného dlhu zapísanú do účtovnej evidencie oznámiť dlžníkovi ústne.
(3)
Ak colný dlh vznikol v súvislosti s konaním, ktoré v čase jeho uskutočnenia malo znaky trestného činu, colný úrad môže oznámiť dlžníkovi sumu colného dlhu najneskôr v lehote desiatich rokov odo dňa jeho vzniku.
§ 54
Zabezpečenie colného dlhu
(1)
Na účely zabezpečenia colného dlhu je zloženiu peňažných prostriedkov v hotovosti rovnocenné predloženie dokladu o uložení peňažných prostriedkov na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky60) v prospech colného úradu.
(2)
Zabezpečenie colného dlhu poskytnuté zložením peňažných prostriedkov v hotovosti sa použije na úhradu dovozného cla alebo vývozného cla, ak colný dlh nie je dobrovoľne splnený v lehote ustanovenej colnými predpismi alebo určenej colným úradom, alebo ak s takouto úhradou dovozného cla alebo vývozného cla deklarant pred uplynutím tejto lehoty vysloví súhlas. Prebytok poskytnutého zabezpečenia colný úrad bez zbytočného odkladu vráti deklarantovi.
§ 55
Ručenie
(1)
Colný úrad môže schváliť ako ručiteľa banku alebo pobočku zahraničnej banky alebo inú osobu s trvalým pobytom, sídlom, pobočkou alebo organizačnou zložkou na území Slovenskej republiky, ak je colný dlh zabezpečený v každom čase, v ktorom colný dlh vznikne alebo by mohol vzniknúť.
(2)
Ručiteľ zodpovedá za zaplatenie colného dlhu spoločne a nerozdielne s dlžníkom. Colný úrad môže schváliť spôsobom podľa odsekov 5 až 8 osobu podľa odseku 1 ako ručiteľa, ak ručiteľ
a)
nie je deklarantom ani inou osobou, ktorej môže v tomto prípade vzniknúť colný dlh,
b)
písomne sa zaviaže splniť colný dlh,
c)
preukáže, že je spôsobilý splniť colný dlh za dlžníka; ak výška colného dlhu, na ktorý sa poskytuje záruka, presiahne sumu 100 000 Sk, ručiteľ je povinný zabezpečiť pohľadávku aj vinkulovaním vkladu, spravidla vo výške colného dlhu, v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v prospech colného úradu, alebo záložným právom, alebo zárukou, alebo uzavretím poistnej zmluvy, s ktorej obsahom colný úrad súhlasí.
(3)
Žiadosť o schválenie byť ručiteľom v písomnej forme podáva osoba príslušnému colnému úradu podľa sídla alebo trvalého pobytu. Colný úrad vydá povolenie, ak žiadateľ spĺňa podmienky podľa odseku 2.
(4)
Na účely preukázania splnenia podmienky podľa odseku 2 písm. b) musí žiadateľ predložiť písomné vyhlásenie, v ktorom sa zaviaže splniť colný dlh v súlade s podmienkami záručných listín prijatých colným úradom na účely zabezpečenia colného dlhu.
(5)
Splnenie podmienky podľa odseku 2 písm. c) colný úrad vyžaduje, len ak ručiteľom je iná osoba ako banka alebo pobočka zahraničnej banky,60) alebo poisťovňa, alebo pobočka zahraničnej poisťovne. Splnenie podmienky podľa odseku 2 písm. c) sa preukazuje predložením dokladov preukazujúcich spôsobilosť splniť colný dlh za dlžníka, najmä výpisov z účtov a účtovnej závierky.
(6)
Ak osoba, ktorá žiada o schválenie byť ručiteľom, splní podmienky podľa odseku 2, colný úrad vydá rozhodnutie o schválení byť ručiteľom, v ktorom určí podmienky, za ktorých táto osoba môže poskytovať ručenie. Ak osoba, ktorá žiada o schválenie byť ručiteľom, nesplní podmienky podľa odseku 2, colný úrad vydá písomné rozhodnutie o neschválení byť ručiteľom.
(7)
Colný úrad zruší rozhodnutie o schválení byť ručiteľom vždy, ak tento prestane plniť podmienky podľa odsekov 2 a 6 alebo ak sám požiada o zrušenie.
(8)
Ak ručenie poskytuje iná osoba ako banka alebo pobočka zahraničnej banky, alebo poisťovňa, alebo pobočka zahraničnej poisťovne, je povinná colnému úradu predložiť záručnú listinu, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 5.
§ 56
Zádržné právo
Colný úrad môže na zabezpečenie nedoplatku colného dlhu, pokuty alebo inej platby vymeranej alebo uloženej colným úradom zadržať tovar alebo inú vec, aj ak je povinný tovar alebo inú vec vydať; ustanovenia osobitného predpisu61) sa použijú primerane. Ustanovenia § 64 tým nie sú dotknuté.
§ 57
Zanedbateľné sumy
Colný úrad dovozné clo a vývozné clo nevyberie, ak vymerané clo neprekročí hodnotu zodpovedajúcu dvom EUR. V cestovnom styku alebo v poštovom styku colný úrad dovozné clo alebo vývozné clo nevyberie, ak neprekračuje hodnotu zodpovedajúcu jednému EUR.
§ 58
Deň platby
(1)
Za deň platby sa považuje
a)
pri bezhotovostných prevodoch z účtov v banke alebo v pobočke zahraničnej banky60) deň, keď sa uskutočnilo odpísanie z účtu dlžníka,
b)
pri platbách v hotovosti deň, keď banka, pobočka zahraničnej banky, poštový podnik alebo iná oprávnená osoba peňažné prostriedky v hotovosti prijala alebo prevzala.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné previesť platby na príslušné účty colného úradu vždy najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo sa platba z účtu dlžníka uskutočnila, alebo keď boli peňažné prostriedky v hotovosti v prospech účtu colného úradu prijaté. Ak sa platba uskutočňuje prostredníctvom poštového platobného styku, poštový podnik je povinný uskutočniť sprostredkovanie pripísania platby na účet colného úradu v príslušnej banke najneskôr druhý pracovný deň po dni prijatia platby. Ak je účet colného úradu vedený v inej banke alebo v pobočke zahraničnej banky ako účet dlžníka, z ktorého sa platba vykonáva, je banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá platbu uskutočňuje, povinná previesť uhrádzanú sumu tej banke alebo pobočke zahraničnej banky, v ktorej sa vedie účet colného úradu, v lehote podľa prvej vety. Rovnakým spôsobom sa postupuje pri platbách prijímaných v prospech účtu colných úradov v hotovosti. Banka alebo pobočka zahraničnej banky, v ktorej sú vedené účty colného úradu, pripíše v ich prospech takto prevedené platby najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo k týmto peňažným prostriedkom získala dispozičné právo. Súčasne sú banka, pobočka zahraničnej banky a poštový podnik povinné oznámiť colnému úradu deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu dlžníka. V prípade nedodržania týchto lehôt sú povinné uhradiť colnému úradu úrok vo výške základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska.
§ 59
Upustenie od vybratia úroku z omeškania
Colný úrad upustí od vybratia úroku z omeškania, ak úrok z omeškania nepresiahne desať EUR.
§ 60
Premlčanie
(1)
Právo vyberať a vymáhať nedoplatok colného dlhu sa premlčuje uplynutím desiatich rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný.
(2)
Ak sa vykoná úkon, ktorý smeruje k vybratiu alebo k vymáhaniu nedoplatku podľa odseku 1, začína plynúť nová premlčacia lehota uplynutím roka, v ktorom bol dlžníkovi tento úkon oznámený. Právo vymáhať nedoplatok sa premlčí najneskôr uplynutím 20 rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný.
(3)
Na premlčanie sa prihliadne len vtedy, ak to dlžník namieta, a len v rozsahu uplatňovaných námietok.
(4)
Úkonom na vymáhanie nedoplatku je aj písomná upomienka na zaplatenie colného dlhu doručená dlžníkovi.
§ 61
Vymáhanie nedoplatkov
(1)
Ak colný dlh, pokuty a iné platby vymerané a uložené podľa colných predpisov neboli v lehote splatnosti62) uhradené, colný úrad môže začať nedoplatok vymáhať v colnom exekučnom konaní.
(2)
Colné exekučné konanie je konanie colného úradu, v ktorom sa vymáha colný dlh, pokuty a iné platby. Na vymáhanie podľa odseku 1 sa primerane použije osobitný predpis.63)
Osobitná úprava pre konkurzné konanie a vyrovnacie konanie
§ 62
Prihlasovanie colných pohľadávok
(1)
Na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania64) je
a)
colnou pohľadávkou
1.
nezaplatené dovozné clo zodpovedajúce colnému dlhu, ktorý vznikol podľa osobitného predpisu únie;65) to sa vzťahuje aj na colnú pohľadávku, ktorá vznikla iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia alebo ktorú nevymeral colný úrad,
2.
pokuta a prepadnutie tovaru, ktoré colný úrad dlžníkovi uložil v konaní o colnom delikte pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania,
3.
úrok a dodatočne vymeraná suma dovozného cla, ktoré sa vzťahujú na colnú pohľadávku, pri ktorej colný dlh vznikol pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania a ktoré do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania neboli vymerané, ak ich mohol colný úrad vymerať do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania,
b)
colným záväzkom dovozné clo, na ktorého vrátenie má dlžník právny nárok podľa tohto zákona, a to aj v prípade, ak si tento nárok neuplatnil,
c)
colnou pohľadávkou vzniknutou pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania colná pohľadávka, pri ktorej colný dlh vznikol pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania,
d)
colnou pohľadávkou alebo colným záväzkom vzniknutým po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania64) colná pohľadávka neuvedená v písmene c) alebo colný záväzok neuvedený v odseku 2.
(2)
Ustanovenie odseku 1 písm. c) sa primerane použije aj na colný záväzok vzniknutý pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania.
(3)
V konkurznom konaní môže colný úrad uplatňovať colnú pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením konkurzu aj bez predchádzajúceho vymerania. To sa vzťahuje aj na colnú pohľadávku, ktorá vznikne na základe následnej kontroly66) vykonanej po vyhlásení konkurzu.
(4)
Vo vyrovnacom konaní môže colný úrad uplatňovať colnú pohľadávku vzniknutú pred povolením vyrovnania aj bez predchádzajúceho vymerania. To sa vzťahuje aj na colnú pohľadávku, ktorá vznikne na základe následnej kontroly66) vykonanej po povolení vyrovnania.
(5)
Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania colný úrad prihlási colnú pohľadávku spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise.67)
(6)
V konkurznom konaní alebo vo vyrovnacom konaní nemožno uspokojiť colnú pohľadávku, pri ktorej colný dlh vznikol pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, alebo tie jej časti, ktoré
a)
colný úrad neprihlásil podľa odseku 5 alebo
b)
sa v konkurznom konaní a vo vyrovnacom konaní úspešne neuplatnili.
§ 63
Účinky vyhlásenia konkurzu a povolenia vyrovnania
(1)
Ak bol na dlžníka vyhlásený konkurz alebo ak súd povolil dlžníkovi vyrovnanie, v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu alebo po povolení vyrovnania sa colné konanie neprerušuje. To neplatí pre exekučné konanie colného úradu, ktoré sa týka colnej pohľadávky. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nemožno začať exekučné konanie colného úradu pre colnú pohľadávku, pri ktorej colný dlh vznikol pred vyhlásením konkurzu, ani pre colnú pohľadávku, pri ktorej colný dlh vznikol po vyhlásení konkurzu.
(2)
Vyhlásením konkurzu sa nesplatná colná pohľadávka stáva splatnou. Colný úrad prednostne uspokojí pohľadávku zo zabezpečenia colného dlhu, ak je colný dlh zabezpečený. Vyhlásením konkurzu sa stáva splatným aj nesplatný colný záväzok. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu lehoty ustanovené na premlčanie alebo na zánik colnej pohľadávky a colného záväzku neplynú.
(3)
V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nevzniká nárok na úroky a colný úrad ich nemôže vymeriavať. Od povolenia vyrovnania nevzniká nárok na úroky, ktoré sa považujú za colnú pohľadávku vzniknutú pred povolením vyrovnania, a colný úrad ich nemôže vymeriavať. Úroky colné úrady uplatňujú len za obdobie do vyhlásenia konkurzu a ako súčasť dlžnej sumy dovozného cla, ktorá tvorí colnú pohľadávku.
(4)
V colnom konaní sa v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu správca konkurznej podstaty stáva účastníkom colného konania namiesto dlžníka. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu konkurznej podstaty primerane vzťahujú všetky ustanovenia tohto zákona a iných colných predpisov, ktoré upravujú postavenie deklaranta a dlžníka. Colné vyhlásenie a ostatné doklady, ktoré sa predkladajú v colnom konaní podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona a ktoré majú význam pre určenie colného dlhu alebo pre povinnosti iných právnických osôb alebo fyzických osôb, vystavené správcom konkurznej podstaty namiesto dlžníka považujú sa za doklad vystavený dlžníkom. Právne úkony správcu konkurznej podstaty vo vzťahu k iným fyzickým osobám a právnickým osobám alebo plnenia správcu konkurznej podstaty poskytnuté iným fyzickým osobám a právnickým osobám pri nakladaní s majetkom konkurznej podstaty sa na účely určenia práv a povinností dlžníka alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb podľa tohto zákona považujú za právne úkony alebo plnenia dlžníka; obdobne sa posudzujú aj prijaté plnenia.
(5)
V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu je vylúčené vzájomné započítanie colnej pohľadávky a colného záväzku.
(6)
Potvrdením vyrovnania zaniká colná pohľadávka alebo jej časti, ktoré dlžník na základe schváleného vyrovnacieho plánu nemusí plniť. Zaniká aj colná pohľadávka alebo jej časť, ktorá sa na účely vyrovnania považuje za pohľadávku na dovoznom cle vzniknutú pred povolením vyrovnania a ktorú nemožno po vyrovnaní uspokojiť. Zanikajú aj úroky alebo tie ich časti, ktoré sa na účely vyrovnacieho konania nepovažovali za colnú pohľadávku podľa § 62 ods. 1 písm. c), ak sa tieto úroky vzťahujú na colnú pohľadávku, ktorá sa na účely vyrovnania považuje za pohľadávku na dovoznom cle vzniknutú pred povolením vyrovnania. Tieto sumy ani ich príslušenstvo nemožno po skončení vyrovnania dodatočne vyrubiť alebo vymerať.
(7)
Účinky podľa odsekov 2 a 6 sa skončia, ak dlžník vyrovnanie nesplní, a to dňom právoplatnosti uznesenia súdu, ktorým potvrdí nesplnenie vyrovnania.
§ 64
Zaistenie tovaru alebo veci
(1)
Colný úrad môže zaistiť tovar alebo vec,
a)
ak sú nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností dôležitých na riadne vykonanie colného dohľadu alebo ak sa bezprostredne použili v súvislosti s tovarom alebo vecou, o ktorých sa tieto skutočnosti zisťujú,
b)
na prerokovanie colného priestupku alebo colného deliktu, ak možno dôvodne predpokladať, že sa na spáchanie
1.
colného priestupku použili alebo sa colným priestupkom získali, alebo sa nadobudli za tovar alebo vec, ktoré sa colným priestupkom získali,
2.
colného deliktu použili alebo sa colným deliktom získali, alebo sa nadobudli za tovar alebo vec, ktoré sa colným deliktom získali,
c)
ak ide o dočasne uskladnený tovar a ak úkony potrebné na pridelenie colne schváleného určenia alebo použitia sa nevykonali v lehote ustanovenej v osobitnom predpise únie,68)
d)
ak tovar nebol po prepustení do navrhovaného colného režimu v primeranej lehote vyzdvihnutý alebo nemôže byť prepustený do navrhovaného colného režimu z dôvodov ustanovených v osobitnom predpise únie,69)
e)
v ostatných prípadoch, ak tento zákon ustanovuje colnému úradu prijať nevyhnutné opatrenia.
(2)
Colný úrad môže zaistiť tovar alebo vec podľa odseku 1 bez ohľadu na práva tretích osôb.
(3)
Colný úrad vydá o zaistení tovaru alebo veci rozhodnutie a doručí ho do vlastných rúk osobe, ktorej tovar alebo vec zaistil. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
(4)
V rozhodnutí o zaistení tovaru alebo veci sa uvedú dôvody, v ktorých dôsledku sa tovar zaisťuje, a podľa povahy veci poučenie o právach a povinnostiach osoby, ktorá môže byť rozhodnutím dotknutá. Rozhodnutie obsahuje aj upozornenie o následkoch nesplnenia povinnosti.
(5)
Osoba, ktorej bolo doručené rozhodnutie o zaistení tovaru alebo veci, je povinná tovar alebo vec vydať colnému úradu alebo strpieť iné opatrenia, ak ich colný úrad považuje za postačujúce na dosiahnutie účelu zaistenia.
(6)
Ak sa na výzvu colného úradu zaistený tovar alebo vec nevydá, možno ich osobe, ktorá bola vyzvaná, odňať.
(7)
O vydaní alebo o odňatí zaisteného tovaru alebo veci sa vyhotoví úradný záznam, v ktorom je uvedený aj opis zaisteného tovaru alebo veci. Osobe, ktorá tovar alebo vec vydala alebo ktorej tovar alebo vec boli odňaté, vyhotoví colný úrad potvrdenie o vydaní alebo o odňatí tovaru alebo veci.
(8)
Ak zaistený tovar alebo vec už nie sú na ďalšie konanie potrebné a ak neprichádza do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie v konaní o colnom priestupku alebo v konaní o colnom delikte, alebo predaj podľa § 69 ods. 3 až 7, osobe, ktorej boli odňaté, sa vrátia; ustanovenie § 56 tým nie je dotknuté.
(9)
Colný úrad nevydá zaistený tovar alebo vec podľa odseku 8, ak má pochybnosti o práve osoby k tomu tovaru alebo veci alebo ak si právo na vrátenie takého tovaru alebo veci uplatní iná osoba ako osoba, ktorej tovar alebo vec boli zaistené. Colný úrad túto skutočnosť písomne oznámi týmto osobám a odporučí im, aby si v lehote 60 dní odo dňa doručenia oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo k veci na príslušnom súde.
Nakladanie s tovarom
§ 65
(1)
Ak vlastník tovaru alebo veci alebo osoba, u ktorej sa zaistený tovar alebo vec v čase zaistenia nachádzali, v lehote podľa § 64 ods. 3 neodstráni dôvody, ktoré viedli k zaisteniu tovaru alebo veci podľa § 64 ods. 1 písm. c), colný úrad je oprávnený taký tovar alebo vec predať.
(2)
Ak vlastník tovaru alebo veci alebo osoba, u ktorej sa zaistený tovar alebo vec v čase zaistenia nachádzali, v lehote podľa § 64 ods. 3 neodstráni pochybnosti alebo dôvody, ktoré viedli k zaisteniu tovaru alebo veci podľa § 64 ods. 1 písm. a), d) a e), colný úrad vydá rozhodnutie o zhabaní tovaru alebo veci, ak o zhabaní nemožno rozhodnúť v konaní o colnom priestupku alebo v konaní o colnom delikte, alebo colný úrad vydá rozhodnutie o pripadnutí tovaru alebo veci štátu. Odvolanie proti týmto rozhodnutiam má odkladný účinok.
(3)
Ak si na zaistený tovar alebo vec uplatnila právo iná osoba ako podľa odsekov 1 a 2, colný úrad je oprávnený tovar predať alebo vydať rozhodnutie o pripadnutí alebo zhabaní tovaru alebo veci najskôr po márnom uplynutí lehoty ustanovenej v § 64 ods. 9.
§ 66
(1)
Ak je colný úrad oprávnený podľa colných predpisov tovar predať, môže tento tovar držiteľovi odňať alebo nakladanie s tovarom zakázať. Colný úrad môže taký tovar aj zničiť.
(2)
Ak to okolnosti vyžadujú, colný úrad môže dočasne uskladnený tovar, ktorý podlieha rýchlej skaze, predať; to isté platí aj vtedy, ak hrozí zníženie hodnoty dočasne uskladneného tovaru alebo ak by jeho uchovanie, starostlivosť o tovar alebo udržiavanie v dobrom stave bolo spojené s neprimeranými nákladmi alebo by bolo neprimerane náročné.
(3)
Ak predaj tovaru nie je s prihliadnutím na okolnosti prípadu možný, najmä ak je tovar nepredajný, možno dočasne uskladnený tovar poskytnúť na charitatívne účely v súlade s príslušnými ustanoveniami osobitného predpisu únie.70)
(4)
Predaj dočasne uskladneného tovaru je neprípustný, ak by sa ním ohrozil život alebo zdravie ľudí, zvierat alebo ak by mohol mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie.
(5)
Nakladanie s tovarom podľa odsekov 1 a 2 colný úrad oznámi príslušným osobám. Taký tovar sa nadobúdateľovi vydá až po pridelení colne schváleného určenia.
(6)
Ak colný úrad nemôže naložiť s tovarom spôsobom podľa odsekov 2 a 3, môže taký tovar zničiť.
§ 67
Ak pokuta uložená na základe vykonateľného rozhodnutia o colnom priestupku alebo o colnom delikte nebola uhradená do 30 dní odo dňa, v ktorom sa rozhodnutie stalo vykonateľné, na účely jej úhrady colný úrad tovar zaistený podľa § 64 ods. 1 písm. b), ktorý nepripadol alebo nebol zhabaný v prospech štátu, predá.
§ 68
Prenechanie tovaru v prospech štátu
Colný úrad schváli prenechanie tovaru, ktorý nie je tovarom únie, v prospech štátu, ak možno tovar predať alebo ho poskytnúť na charitatívne účely podľa § 66.
§ 69
Správa majetku štátu
(1)
Colný úrad vykonáva správu majetku štátu pri tovare,
a)
pri ktorom bolo vyslovené prepadnutie veci alebo ktorý bol zhabaný v konaní o colných priestupkoch alebo v konaní o colných deliktoch,
b)
pri ktorom bolo vyslovené prepadnutie veci alebo ktorý bol zhabaný v trestnom konaní o trestných činoch spáchaných pri dovoze, vývoze alebo tranzite tovaru,
c)
ktorý bol prenechaný v prospech štátu, alebo pri tovare, pri ktorom štát nadobudol vlastnícke právo podľa osobitného predpisu,71) ak podlieha colnému dohľadu,
d)
ktorý pripadol štátu alebo bol zhabaný podľa § 65 ods. 2.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, pri nakladaní s majetkom štátu podľa odsekov 1 a 4 sa postupuje podľa osobitného predpisu.72)
(3)
Colný úrad môže majetok štátu podľa odseku 1 zničiť, ak náklady na zničenie nie sú vyššie ako náklady na splnenie podmienok podľa osobitných predpisov73) a ak osobitný zákon neustanovuje inak. Pri takom majetku štátu môže colný úrad bezodplatne previesť správu alebo vlastníctvo na zariadenie sociálnych služieb,74) zdravotnícke zariadenie,75) predškolské zariadenie alebo školu,76) neziskovú organizáciu77) alebo inú právnickú osobu, ktorá nie je podnikateľom,12) ak táto osoba preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytuje starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb alebo v zdravotníckych zariadeniach alebo zabezpečuje výchovu a vzdelávanie v predškolských zariadeniach alebo v školách. Na tie účely colné riaditeľstvo zverejňuje ponuky o takom majetku štátu na svojej internetovej stránke.
(4)
Ak sa s tovarom, ktorý je majetkom štátu, nenaložilo spôsobom podľa odseku 3, colný úrad je oprávnený tovar podľa odseku 1 predať.
(5)
Colný úrad je oprávnený predať tovar podľa odseku 4 ihneď, ak predmetom predaja je tovar, ktorý podlieha rýchlej skaze, alebo živé zvieratá. Ak ide o chránené rastliny, chránené živočíchy alebo ich exempláre, môže ich colný úrad predať len so súhlasom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
(6)
Colný úrad predá tovar podľa odseku 4 spravidla na dražbe, pričom postupuje podľa osobitného predpisu.78) Ak nie je možné alebo vhodné predať tovar na dražbe, môže colný úrad predať tento tovar inak.
(7)
S tovarom, ktorý nemožno predať alebo používať zo zdravotných, z veterinárnych, rastlinolekárskych, bezpečnostných, morálnych alebo z iných dôvodov, bude colný úrad zaobchádzať spôsobom ustanoveným osobitnými predpismi.79)
(8)
Z výnosu, ktorý sa získal predajom tovaru, sa prednostne uhradí colný dlh a úrok, náklady konania, skladné a pokuta uložená podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.5) Zvyšok výnosu vyplatí colný úrad oprávnenej osobe. Ak sa táto osoba neprihlási do troch rokov odo dňa predaja tovaru, prepadne zvyšok výnosu z predaja v prospech štátu.
Zodpovednosť za porušenie colných predpisov
§ 70
Colný delikt
Colný delikt je konanie alebo opomenutie fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom podľa § 72 ods. 1 (ďalej len „porušovateľ“).
§ 71
Colný priestupok
(1)
Colný priestupok je zavinené konanie alebo opomenutie fyzickej osoby,80) ktorým porušila colné predpisy spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1.
(2)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,81) ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 72
(1)
Colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto
a)
nezákonne dovezie alebo vyvezie tovar,
b)
uvedie nesprávne údaje o tovare, ktorý podlieha colnému dohľadu,
c)
spôsobí, že mu príslušný colný orgán vydal povolenie na základe nepravých, pozmenených alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov,
d)
spôsobí, že mu bol tovar prepustený na základe nepravých, pozmenených alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov,
e)
nedodrží podmienky, ktoré sú ustanovené na tovar
1.
prepustený do colného režimu s podmienečným oslobodením,
2.
prepustený do colného režimu vývoz,
3.
prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia alebo so zníženou colnou sadzbou,
4.
zaistený na prejednanie colného priestupku alebo colného deliktu,
5.
dočasne uskladnený,
6.
umiestnený v slobodnom pásme alebo v slobodnom sklade alebo
7.
na ktorý bolo zriadené záložné právo,
f)
nezákonne odníme tovar spod colného dohľadu alebo sa takého odňatia zúčastní,
g)
sfalšuje doklady o dovážanom a vyvážanom tovare alebo o tovare v tranzite,
h)
prechováva tovar, ktorý unikol colnému dohľadu,
i)
poruší colné uzávery,
j)
uvedie nesprávne, nepravdivé alebo neúplné údaje v žiadosti predloženej colnému orgánu alebo predloží s touto žiadosťou pozmeňované alebo falšované doklady,
k)
uvedie nesprávne údaje v žiadosti o osvedčenie pôvodu tovaru alebo osvedčí pôvod tovaru v rozpore s medzinárodnou zmluvou,
l)
neuposlúchne výzvu colníka alebo mu inak bráni pri výkone jeho činnosti,
m)
neuposlúchne výzvu colného orgánu,
n)
nesplní ohlasovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 alebo ods. 3,
o)
inak poruší colné predpisy.
(2)
Colnou uzáverou sa na účely odseku 1 rozumie plomba, pečať, známka alebo iný prostriedok, ktorým sa zaisťuje totožnosť tovaru v dopravných prostriedkov, kontajneroch, obaloch a miestnostiach tak, aby z nich nebolo možné tovar vybrať alebo vložiť bez viditeľných stôp poškodenia zaisteného priestoru alebo colnej uzávery.
(3)
Nezákonným dovozom a vývozom tovaru sa na účely odseku 1 rozumie dovoz a vývoz tovaru uskutočnený v rozpore s ustanoveniami osobitného predpisu únie.82)
Sankcie za colný delikt
§ 73
Colný úrad môže za colný delikt uložiť tieto sankcie:
a)
pokutu,
b)
prepadnutie tovaru alebo veci.
§ 74
(1)
Za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť pokutu do 3 000 000 Sk.
(2)
Pokuta uložená za colný delikt je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.
§ 75
(1)
Prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť, ak tovar alebo vec vo vlastníctve porušovateľa boli použité alebo určené na spáchanie colného deliktu alebo získané colným deliktom, alebo boli nadobudnuté za tovar colným deliktom získaný.
(2)
Prepadnutie tovaru alebo veci nemožno uložiť, ak je hodnota tovaru alebo veci v nápadnom nepomere k povahe colného deliktu.
(3)
Vlastníkom prepadnutého tovaru alebo veci sa stáva štát.
(4)
Prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.
§ 76
Pokutu alebo prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť porušovateľovi do dvoch rokov odo dňa, keď colný úrad zistil, že táto osoba porušila alebo nesplnila povinnosť uloženú colnými predpismi, najneskôr však do šiestich rokov odo dňa porušenia alebo nesplnenia povinnosti.
§ 77
(1)
Ak nebola za colný delikt uložená sankcia prepadnutie tovaru alebo veci, colný úrad môže rozhodnúť o zhabaní tovaru alebo veci, ak nepatrí porušovateľovi alebo ak porušovateľ je neznámy a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku, alebo iný verejný záujem.
(2)
O zhabaní tovaru alebo veci nemožno rozhodnúť, ak od spáchania colného deliktu uplynulo šesť rokov.
(3)
Vlastníkom zhabaného tovaru alebo veci sa stáva štát.
§ 78
(1)
Colný delikt prejednáva colný úrad, v ktorého územnom obvode má porušovateľ trvalý pobyt alebo sídlo.
(2)
Ak nemá porušovateľ trvalý pobyt alebo sídlo v Slovenskej republike, prejednáva colný delikt colný úrad, v ktorého územnom obvode bol colný delikt spáchaný alebo zistený.
(3)
Porušovateľ, voči ktorému colný úrad právoplatným rozhodnutím vyslovil výrok o porušení colných predpisov, je povinný uhradiť štátu náklady spojené s prejednaním colného deliktu paušálnou sumou 1 000 Sk.
(4)
Náklady konania sú splatné v lehote splatnosti pokuty podľa § 74 ods. 2.
§ 79
Výnosy z pokút uložených za colné delikty sú príjmom štátneho rozpočtu.
Sankcie za colný priestupok
§ 80
(1)
Colný úrad môže za colný priestupok uložiť tieto sankcie:
a)
pokarhanie v prípade colného priestupku podľa § 72 ods. 1 písm. l),
b)
pokutu,
c)
prepadnutie tovaru alebo veci.
(2)
Za colný priestupok možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť pokutu do 100 000 Sk.
(3)
V rozkaznom konaní možno uložiť pokutu do 50 000 Sk.
(4)
V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 10 000 Sk.
§ 81
Pokuta uložená za colný priestupok je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.
§ 82
(1)
Colný priestupok prejednáva colný úrad, v ktorého územnom obvode bol colný priestupok zistený, a to aj vtedy, ak bol spáchaný v územnom obvode iného colného úradu.
(2)
Colný úrad, ktorý je príslušný na prejednanie colného priestupku, môže postúpiť colný priestupok na prejednanie colnému úradu, v ktorého územnom obvode má fyzická osoba, ktorá sa colného priestupku dopustila, trvalý pobyt alebo v ktorom sa trvalo zdržiava.
§ 83
(1)
Prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť fyzickej osobe, ak sa dopustila colného priestupku a tovar alebo vec boli
a)
použité alebo určené na spáchanie colného priestupku,
b)
získané colným priestupkom alebo boli nadobudnuté za tovar získaný colným priestupkom.
(2)
Prepadnutie tovaru alebo veci nemožno uložiť, ak je hodnota tovaru alebo veci v nápadnom nepomere k povahe colného priestupku.
(3)
Vlastníkom prepadnutého tovaru alebo veci sa stáva štát.
(4)
Prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.
§ 84
Výnosy z pokút uložených za colné priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu.
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
§ 85
(1)
Na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu únie83) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,25) ak tento zákon, osobitný zákon84) alebo osobitný predpis únie83) neustanovuje inak.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, odvolanie proti rozhodnutiu colného úradu alebo colného riaditeľstva nemá odkladný účinok. Colný úrad alebo colné riaditeľstvo môže odkladný účinok odvolania priznať, ak to vyžadujú oprávnené záujmy osoby, ktorá je rozhodnutím dotknutá a ak sa tým nesťaží výkon rozhodnutia alebo ak tomu nebráni všeobecný záujem.
(3)
Včas podané odvolanie proti rozhodnutiu o uložení sankcie za colný priestupok alebo za colný delikt a proti rozhodnutiu o zhabaní má odkladný účinok.
§ 86
(1)
Ak je žiadateľom o vydanie záväznej informácie podľa osobitného predpisu únie30) fyzická osoba, je povinná na účely vydania záväznej informácie uviesť colnému riaditeľstvu svoje rodné číslo.
(2)
Ak je deklarantom fyzická osoba, je na účely colného konania povinná uviesť colnému úradu svoje rodné číslo.
§ 87
(1)
Ak colný orgán vykonáva pôsobnosť podľa osobitných predpisov a ak tieto predpisy neustanovujú inak, pri jej vykonávaní má rovnaké práva a povinnosti ako pri colnom dohľade. To isté sa vzťahuje aj na práva a povinnosti osôb, ktoré tomu dohľadu podliehajú.
(2)
Ak pri dovoze tovaru vznikne alebo môže vzniknúť daňová povinnosť, na zabezpečenie dane sa použijú colné predpisy; ak je však dovážaný tovar predmetom spotrebnej dane,85) colný orgán vyžaduje zabezpečenie tejto dane vždy.
§ 88
Započítanie pohľadávok
(1)
Ak má colný úrad colnú pohľadávku voči dlžníkovi a dlžník má zároveň pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto pohľadávky vzájomne započítať. Započítaním také pohľadávky zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia colného riaditeľstva o započítaní dlžníkovi. Colnou pohľadávkou sa rozumie colný dlh, jeho príslušenstvo, pokuty a iné platby vymerané a uložené podľa colných predpisov.
(2)
Započítať možno len splatné nepremlčané pohľadávky nad 10 000 Sk.
(3)
Úkonom dlžníka smerujúcim k započítaniu pohľadávok je žiadosť o započítanie (ďalej len „žiadosť“). Žiadosť podáva dlžník na príslušnom colnom úrade a musí obsahovať
a)
obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dlžníka, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
b)
identifikáciu pohľadávky dlžníka voči štátnej rozpočtovej organizácii, ktorú možno započítať, s uvedením jej výšky, právneho dôvodu vzniku a s uvedením príslušného správcu tohto záväzku,
c)
identifikáciu colnej pohľadávky s uvedením colného úradu, ktorý vykonal zápis do účtovnej evidencie, a číslo rozhodnutia, ktorým bol colný dlh vymeraný,
d)
vyhlásenie dlžníka, že žiada o započítanie pohľadávok uvedených v písmenách b) a c),
e)
dátum a podpis dlžníka.
(4)
Colný úrad úplnú žiadosť postúpi spolu s potvrdením výšky colnej pohľadávky podľa odseku 3 písm. c) colnému riaditeľstvu.
(5)
Úkonom smerujúcim k započítaniu je aj žiadosť colného riaditeľstva o poskytnutie údajov colnými úradmi o existencii a výške colných pohľadávok voči dlžníkovi. Colné úrady sú povinné poskytnúť požadované údaje bez zbytočného odkladu.
(6)
Po overení správnosti údajov uvedených v žiadosti a po potvrdení príslušného správcu záväzku, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke dlžníka uznáva, colné riaditeľstvo vydá potvrdenie o započítaní, ktoré doručí dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a príslušnému colnému úradu; dlžníkovi sa doručuje do vlastných rúk. Ak colné riaditeľstvo pohľadávku dlžníka nezapočíta, oznámi tú skutočnosť dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a colnému úradu.
(7)
Na započítavanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia všeobecných predpisov.86)
§ 89
Postúpenie pohľadávky
(1)
Colný úrad môže postúpiť tretej osobe pohľadávku, ktorá vznikla pred 31. decembrom 2002 voči dlžníkovi, na ktorého bol vyhlásený konkurz. Treťou osobou môže byť len právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu. Táto osoba pohľadávku nemôže ďalej postúpiť.
(2)
O postúpení pohľadávky podľa odseku 1 uzatvára colné riaditeľstvo s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky. Súčasťou tejto zmluvy je aj vyporiadanie práv zo zabezpečenia pohľadávky.
(3)
Colný úrad bez zbytočného odkladu oznámi postúpenie pohľadávky dlžníkovi a súdu, ktorý vyhlásil konkurzné konanie.87) Ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je colný úrad povinný o postúpení pohľadávky podať správu aj osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.
(4)
Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu dňom nadobudnutia platnosti zmluvy podľa odseku 2. Colný úrad odpíše pohľadávku zo svojej evidencie ku dňu nadobudnutia platnosti zmluvy podľa odseku 2.
(5)
Colný úrad je povinný odovzdať tretej osobe všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
(6)
Odplata za postúpenie pohľadávky podľa odseku 2 je príjmom štátneho rozpočtu.
(7)
Na postúpenie pohľadávky podľa tohto zákona sa všeobecný predpis88) nepoužije.
§ 90
Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, ustanovuje inak.
§ 91
(1)
Na konanie začaté pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa použijú doterajšie predpisy.
(2)
Lehoty, ktoré začali plynúť pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, ako aj lehoty na uplatnenie práv podľa doterajších predpisov, aj keď začnú plynúť po nadobudnutí platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
(3)
Ak colná pohľadávka vznikla pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, na prihlasovanie colných pohľadávok v konkurznom konaní alebo vo vyrovnacom konaní sa použijú doterajšie predpisy.
§ 92
Peňažné prostriedky zložené na zabezpečenie colného dlhu pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa použijú na úhradu dane podľa osobitného predpisu,89) ak daňová povinnosť vznikla po nadobudnutí platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii pri tovare, ktorý bol do colného režimu prepustený pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
§ 93
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 529/2002 Z. z. a zákona č. 464/2003 Z. z.,
2.
zákon č. 59/1997 Z. z. o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru,
3.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 251/2001 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Colného zákona v znení vyhlášky č. 519/2001 Z. z. a vyhlášky č. 466/2003 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 8 odsek 1 znie:
„(1)
Predmetom poštového tajomstva sú
a)
informácie a údaje o poštových zásielkach,
b)
obsah korešpondencie (ďalej len „listové tajomstvo") a
c)
obsah ostatných poštových zásielok.“.
2.
V § 8 ods. 3 sa za slová „adresátovi“ vkladá čiarka a slová „colnému úradu a colnému riaditeľstvu,7a) s výnimkou podľa odseku 1 písm. b).“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie:
„7a)
§ 11 ods. 3 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
3.
V § 9 ods. 2 sa za slovo „týkajú,“ vkladajú slová „colnému úradu a colnému riaditeľstvu“.
Čl. III
Zákon č. 240/2001 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve v znení zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 166/2003 Z. z., zákona č. 250/2003 Z. z. a zákona č. 464/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 6 ods. 3 sa vypúšťa písmeno f).
Doterajšie písmená g) až u) sa označujú ako písmená f) až t).
2.
V § 7 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak.“.
3.
Za § 7 sa vkladá § 7a, ktorý znie:
㤠7a
Colný úrad Bratislava vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru; túto pôsobnosť vykonáva na celom území Slovenskej republiky.“.
Čl. IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z. a zákona č. 5/2004 Z. z. sa mení takto:
V sadzobníku správnych poplatkov sa vypúšťajú položky 147 a 157.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
Rudolf Schuster v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 199/2004 Z. z.
Príloha č. 2 k zákonu č. 199/2004 Z. z.
Priebeh hranice colného pohraničného pásma, zoznam colných ciest, colných priechodov a colných letísk
Priebeh hranice colného pohraničného pásma
Lekárovce – vzdušnou čiarou Brehov – vzdušnou čiarou Bracovce – vzdušnou čiarou Krásnovce – Belá nad Cirochou – vzdušnou čiarou Pichne – vzdušnou čiarou Čukalovce.
Zoznam colných ciest
Čierna nad Tisou – úsek od colnej hranice po železničnú stanicu Čierna nad Tisou
Maťovské Vojkovce (Maťovce) – úsek od colnej hranice po železničnú stanicu Maťovce
Zoznam colných priechodov
cestné colné priechody – Ubľa
– Vyšné Nemecké
železničné colné priechody – Čierna nad Tisou
– Maťovské Vojkovce
Zoznam colných letísk
1.
Letisko M. R. Štefánika Bratislava
2.
Letisko Košice
3.
Letisko Poprad-Tatry
Príloha č. 3 k zákonu č. 199/2004 Z. z.
Príloha č. 4 k zákonu č. 199/2004 Z. z.
Zoznam pobočiek colných úradov príslušných na podanie žiadosti o vyplatenie vývoznej náhrady
1.
Colný úrad Banská Bystrica
5161 Zvolen-Lieskovec
2.
Colný úrad Bratislava
5264 Bratislava-prístav
3.
Colný úrad Čierna nad Tisou
5361 Michalovce
4.
Colný úrad Fiľakovo
5463 Rimavská Sobota
5.
Colný úrad Komárno
5562 Komárno
6.
Colný úrad Košice
5663 Haniska pri Košiciach
7.
Colný úrad Nitra
6164 Trnava
8.
Colný úrad Poprad
5763 Poprad
9.
Colný úrad Prešov
6263 Prešov
10.
Colný úrad Senica
6565 Senica
11.
Colný úrad Štúrovo
5962 Nové Zámky
12.
Colný úrad Trenčín
6661 Trenčín
13.
Colný úrad Trstená
6462 Trstená
14.
Colný úrad Žilina
6069 Žilina
Príloha č. 5 k zákonu č. 199/2004 Z. z.
1)
Napríklad nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. 10. 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 302, 19/10/1992) v znení neskorších zmien a doplnkov, nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. 7. 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 253, 11/10/1993) v znení neskorších zmien a doplnkov.
2)
Zákon č. 240/2001 Z. z. orgánoch štátnej správy v colníctve v znení neskorších predpisov.
3)
Napríklad zákon č. 26/2002 Z. z. o podmienkach a kontrole dovozu, vývozu a sprostredkovateľských činností týkajúcich sa tovaru a technológií podliehajúcich medzinárodným kontrolným režimom a o zmene zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
4)
§ 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6)
7)
§ 4 zákona č. 264/1999 Z. z. v znení zákona č. 436/2001 Z. z.
8)
Nariadenie Rady (EHS) č. 339/1993 o kontrole zhody výrobkov dovážaných z tretích krajín s právnymi predpismi o bezpečnosti výrobkov (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 040, 17/2/1993) v znení neskorších zmien a doplnkov.
9)
Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch.
10)
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
11)
Čl. 16 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 v znení neskorších zmien a doplnkov.
13)
Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
15)
§ 57 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách.
16)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z. z.
17)
18)
19)
§ 2 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
20)
21)
Napríklad zákon č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 245/2003 Z. z.
22)
Čl. 119 až 126 nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 z 28. 3. 1983, ktorým sa ustanovuje v Európskom spoločenstve systém oslobodenia od cla (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 105, 23/04/1983) v znení neskorších zmien a doplnkov.
23)
Čl. 233 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 v znení neskorších zmien a doplnkov.
24)
§ 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona č. 117/1998 Z. z.
25)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
26)
Čl. 45 až 49 nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení neskorších zmien a doplnkov.
27)
Čl. 563 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 v znení neskorších zmien a doplnkov.
28)
Čl. 39 až 44 nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení neskorších zmien a doplnkov.
29)
Čl. 29 až 31 nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení neskorších zmien a doplnkov.
30)
Čl. 12 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 v znení neskorších zmien a doplnkov.
31)
Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 v znení neskorších zmien a doplnkov.
32)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov.
33)
Čl. 4 bod 19 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 v znení neskorších zmien a doplnkov.
34)
Čl. 38 ods. 1 písm. a) a čl. 40 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 v znení neskorších zmien a doplnkov.
35)
Čl. 192 až 194 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 v znení neskorších zmien a doplnkov.
36)
Čl. 412 až 442a nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 v znení neskorších zmien a doplnkov.
38)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
39)
Čl. 6 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 v znení neskorších zmien a doplnkov.
40)
Čl. 32 a 33 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 v znení neskorších zmien a doplnkov.
41)
42)
Napríklad nariadenie Rady (EHS) č. 1766/92 o spoločnej organizácii trhu s obilninami (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 181, 01/07/1992) v znení neskorších zmien a doplnkov.
43)
§ 5 zákona č. 473/2003 Z. z. o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
44)
Čl. 49 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 800/99, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie vývozných náhrad na poľnohospodárske výrobky (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 102, 17/04/1999) v znení neskorších zmien a doplnkov.
45)
Čl. 912a až 912g nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 v znení neskorších zmien a doplnkov.
46)
Čl. 8 nariadenia Rady (EHS) č. 800/99 v znení neskorších zmien a doplnkov.
47)
Napríklad vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 222/1997 Z. z. o zákaze neobchodného vývozu a neobchodného dovozu vecí v znení neskorších predpisov.
48)
Čl. 66 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 v znení neskorších zmien a doplnkov.
49)
Čl. 6 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 v znení neskorších zmien a doplnkov.
50)
Čl. 221 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 v znení neskorších zmien a doplnkov.
51)
Čl. 398 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 v znení neskorších zmien a doplnkov.
53)
Čl. 47 nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 z 28. 3. 1983, ktorým sa ustanovuje v Európskom spoločenstve systém oslobodenia od cla (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 105, 23/04/1983) v znení neskorších zmien a doplnkov.
54)
Čl. 46 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení neskorších zmien a doplnkov.
55)
Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
56)
Čl. 112 ods. 2 písm. d) nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení neskorších zmien a doplnkov.
57)
Čl. 112 ods. 2 písm. a) druhá zarážka nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení neskorších zmien a doplnkov.
58)
Čl. 112 ods. 2 písm. a) prvá zarážka nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení neskorších zmien a doplnkov.
59)
Čl. 43 a 44 nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 v znení neskorších zmien a doplnkov.
60)
§ 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zákona č. 149/2001 Z. z.
62)
Čl. 222 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 v znení neskorších zmien a doplnkov.
63)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
64)
§ 31 až 54 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
65)
Čl. 201 až 216 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 v znení neskorších zmien a doplnkov.
66)
Čl. 78 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 v znení neskorších zmien a doplnkov.
67)
§ 20, 31 a 56 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
68)
Čl. 49 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 v znení neskorších zmien a doplnkov.
69)
Čl. 75 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 v znení neskorších zmien a doplnkov.
70)
Nariadenie Rady (EHS) č. 918/83 v znení neskorších zmien a doplnkov.
72)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
73)
Napríklad zákon č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
74)
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
75)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
76)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
77)
Napríklad zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
78)
Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
79)
Napríklad zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
80)
§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
81)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
82)
Čl. 38 až 41 a čl. 59 a 177 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 v znení neskorších zmien a doplnkov.
83)
Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 v znení neskorších zmien a doplnkov.
84)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
85)
Napríklad zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.
87)
§ 7 ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
89)
Napríklad zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva.