427
VYHLÁŠKA
Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky
z 8. októbra 2003,
ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo
Slovenskej republiky č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 5, § 9 ods. 7, § 10 ods. 8, § 15 ods. 8 a § 18 ods. 4 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje:
Čl. I
Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č.
210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení vyhlášky č. 310/2000 Z. z., vyhlášky
č. 403/2000 Z. z., vyhlášky č. 9/2001 Z. z., vyhlášky č. 48/2001 Z. z., vyhlášky č.
75/2001 Z. z., vyhlášky č. 133/2001 Z. z., vyhlášky č. 27/2002 Z. z. a vyhlášky č.
69/2002 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 4 ods. 4 úvodná veta znie: „Ústav alebo Slovenská legálna metrológia podľa §
9 ods. 5 zákona“.
2.
V § 5 ods. 5 písmeno a) znie:
„a)
v hornej časti veľké písmeno identifikujúce štát, ktorý typ meradla schválil – B
pre Belgicko, D pre Spolkovú republiku Nemecko, DK pre Dánsko, E pre Španielsko, F
pre Francúzsko, EL pre Grécko, I pre Taliansko, IRL pre Írsko, L pre Luxembursko,
NL pre Holandsko, P pre Portugalsko, UK pre Veľkú Britániu, A pre Rakúsko, S pre Švédsko,
FI pre Fínsko, a posledné dvojčíslo roka, v ktorom typ schválil,“.
3.
V § 6 odsek 1 znie:
„(1)
Objednávka na overenie určeného meradla (ďalej len „meradlo") sa podáva ústavu, Slovenskej
legálnej metrológii alebo autorizovanej osobe podľa § 24 zákona (ďalej len „vykonávateľ
overenia"). Objednávka musí obsahovať jednoznačnú špecifikáciu meradla.“.
4.
V § 9 ods. 7 písm. a) bod 1 znie:
„1.
v hornej časti veľké písmeno identifikujúce štát, v ktorom bolo meradlo overené –
B pre Belgicko, D pre Spolkovú republiku Nemecko, DK pre Dánsko, E pre Španielsko,
F pre Francúzsko, EL pre Grécko, I pre Taliansko, IRL pre Írsko, L pre Luxembursko,
NL pre Holandsko, P pre Portugalsko, UK pre Veľkú Britániu, A pre Rakúsko, S pre Švédsko,
FI pre Fínsko, doplnené v prípade potreby jednou alebo dvoma číslicami identifikujúcimi
územnú alebo administratívnu časť štátu,“.
5.
V § 9 ods. 9 sa za prvú vetu dopĺňajú tieto vety:
„Národné overovacie značky môžu byť vyhotovené ako samolepky, ako odtlačky razidiel,
vložiek do plombovacích klieští alebo vypaľovadiel alebo môžu byť nanesené na meradle,
ak sa na meradlo umiestňujú počas výroby. Rozmery samolepiek sa nepredpisujú.“.
6.
V prílohe č. 1 sa bod 1.1 dopĺňa položkou 1.1.7, ktorá znie:
| „1.1.7 | Automatické hladinomery2),3) | nie | áno | 1 rok | 68““. |
7.
V prílohe č. 1 položka 1.3.16 znie:
| „1.3.16 | Prepočítavače množstva kvapalín vrátane | ||||
| pripojených prevodníkov:2) | áno | áno | 2 roky | 69 | |
| a) prevodníky prietoku | áno | áno | 2 roky | 10, 11, 12, 65 | |
| b) prevodníky teploty | áno | áno | 2 roky | 37 | |
| c) prevodníky tlaku | áno | áno | 2 roky | 33 | |
| d) prevodníky hustoty | áno | áno | 2 roky | 71““. | |
8.
V prílohe č. 1 položka 1.3.21 znie:
| „1.3.21 | Prepočítavače pretečeného množstva plynu vrátane pripojených prevodníkov2) podliehajúcich pravidelnej skúške na mieste inštalácie jedenkrát za rok podľa prílohy č. 35 |
áno | áno | 5 rokov | 35““. |
9.
V prílohe č. 1 položka 2.1.1 znie:
| „2.1.1 | Váhy s neautomatickou činnosťou triedy presnosti II, III a IM okrem váh uvedených v položkách 2.1.2, 2.1.3 a 2.1.42),3),7) |
- | po vykonanej oprave14) |
2 roky | 15r““. |
10.
V prílohe č. 1 položka 2.3.1 znie:
| „2.3.1 | Meradlá tlaku krvi - tonometre4) | ||||
| a) deformačné (mechanické) | áno | áno | 2 roky | 40“ | |
| b) ortuťové (kvapalinové)“. | |||||
11.
V prílohe č. 1 položka 3.1.2 znie:
| „3.1.2 | Meradlá používané na stanovenie spalného tepla pri bilančných meraniach2),3) |
||||
| a) sklené teplomery | áno | áno | 2 roky | 38 | |
| b) elektrické snímače teplôt | áno | áno | 2 roky | 37 | |
| c) prevodníky teploty | áno | áno | 2 roky | 37““. |
12.
V prílohe č. 1 položka 3.1.5 znie:
| „3.1.5 | Merače tepla a ich členy2) | 51 | |||
| a) kompaktné merače tepla | áno | áno | 4 roky | 51 | |
| b) prietokomery | áno | áno | 4 roky | 53 | |
| c) odporové snímače teploty | áno | áno | 4 roky | 37 | |
| d) kalorimetrické počítadlá elektronické | áno | áno | 4 roky | 51 | |
| e) prevodníky tlaku | áno | áno | 2 roky | 33 | |
| f) prevodníky teploty | áno | áno | 2 roky | 37““. | |
13.
V prílohe č. 1 v položkách 7.1.1, 7.1.3 a 7.1.4 sa v poslednom stĺpci dopĺňa číslo
„70“.
14.
V prílohe č. 1 sa bod 7.1 dopĺňa položkou 7.1.5, ktorá znie:
| „7.1.5 | Vibračné hustomery na kvapaliny a plyny2),3) |
áno | áno | 1 rok | 71““. |
15.
V prílohe č. 1 položka 8.8 znie:
| „8.8 | Priamo odčítacie osobné dozimetre a osobné dozimetre signalizujúce prekročenie vopred nastavenej úrovne dozimetrických veličín, ktoré sa nepoužívajú súčasne s určenými meradlami uvedenými v položke 8.63) |
áno | áno | 2 roky | 41““. |
16.
V prílohe č. 3 sa obr. č. 8 nahrádza novým obrázkom č. 8:
17.
V prílohe č. 3 sa obr. č. 9 nahrádza novým obrázkom č. 9:
18.
V prílohe č. 6 prvej časti bode 3, prílohe č. 7 prvej časti bode 3, prílohe č. 8
prvej časti bode 5, prílohe č. 9 prvej časti bode 5 a v prílohe č. 17 prvej časti
bode 6 sa za slová „musia spĺňať“ vkladajú slová „požiadavky zodpovedajúce predpisom
Európskych spoločenstiev alebo“.
19.
V prílohách č. 6, 7, 8, 9, 14, 17 a 18 v nadpisoch tretej časti sa slová „určených
na trh“ nahrádzajú slovami „podľa národných požiadaviek“.
20.
V prílohe č. 7 tretej časti bode 1.15 sa za slovo „hmotnosti“ vkladá slovo „zodpovedajúca“.
21.
V prílohe č. 7 tretej časti nadpis bodu 5 znie:
„5.
Metrologická kontrola váh“.
22.
V prílohe č. 10 druhej časti kapitole I bode 7.1 sa slovo „prvým“ nahrádza slovom
„prvotným“.
23.
V prílohe č. 10 druhej časti kapitole II bode 1 sa slovo „prvom“ nahrádza slovom
„prvotnom“.
24.
V prílohe č. 10 druhej časti kapitole II bode 4 sa slovo „prvom“ nahrádza slovom
„prvotnom“.
25.
Nadpis prílohy č. 11 znie:
„PRÍDAVNÉ ZARIADENIA K PRIETOKOVÝM MERADLÁM NA KVAPALINY OKREM VODY“.
26.
Príloha č. 13 vrátane nadpisu znie:
„Príloha č. 13 k vyhláške č. 210/2000 Z. z.
PLYNOMERY
Prvá časť
1.
Táto príloha sa vzťahuje na meradlá prietoku a pretečeného objemu plynov (ďalej len
„plynomer").
2.
Plynomery sa členia na
a)
membránové,
b)
rotačné,
c)
turbínové.
3.
Na účely tejto prílohy sa rozlišujú plynomery na meranie zemného plynu, svietiplynu,
propán-butánu a iných neagresívnych plynov na báze uhľovodíkov.
4.
Plynomery určené na trh krajín Európskej únie musia spĺňať technické požiadavky a
metrologické požiadavky zodpovedajúce predpisom Európskych spoločenstiev, ktorých
podrobnosti sú uvedené v druhej časti.
5.
Plynomery určené na vnútorný trh Slovenskej republiky musia spĺňať požiadavky zodpovedajúce
predpisom Európskych spoločenstiev alebo technické požiadavky a metrologické požiadavky,
ktorých podrobnosti sú uvedené v tretej časti.
6.
Plynomery pred uvedením na trh podliehajú schváleniu typu a prvotnému overeniu. Metódy
technických skúšok pri schvaľovaní typu a metódy skúšania pri overovaní sú uvedené
v druhej a tretej časti.
7.
Plynomer schváleného typu výrobca alebo dovozca označí značkou schváleného typu.
8.
Plynomer, ktorý pri overení vyhovie ustanoveným požiadavkám, sa označí overovacou
značkou.
9.
Plynomer počas používania ako určeného meradla podlieha následnému overeniu.
10.
Postup pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení s výnimkou
plynomera so zariadením na teplotnú korekciu.
Druhá časť
Technické požiadavky, metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy
skúšania pri overovaní plynomerov určených na trh Európskej únie
Oddiel I
A. Definície pojmov
1.
Merací rozsah
Merací rozsah plynomera je ohraničený maximálnym prietokom Qmax a minimálnym prietokom Qmin.
2.
Cyklický objem objemového meradla
Cyklický objem V je objem plynu zodpovedajúci jednému pracovnému cyklu meradla; jeden
pracovný cyklus je celkový priebeh pohybov, ktorými sa všetky pohyblivé časti meradla
s výnimkou počítadla a náhonu počítadla po prvý raz privedú opäť do východiskovej
polohy. Tento objem sa vypočíta násobením objemu zodpovedajúceho jednému úplnému otočeniu
kontrolného prvku prevodovým pomerom medzi meracím mechanizmom a počítadlom.
3.
Prevádzkový tlak a referenčný tlak
3.1
Prevádzkový tlak
Prevádzkový tlak plynomera je rozdiel medzi tlakom plynu na vstupe do meradla a atmosférickým
tlakom.
3.2
Referenčný tlak
Referenčný tlak pr plynomera je tlak, na ktorý sa vzťahuje indikovaný objem plynu. Odber tlaku na meranie
referenčného tlaku je uvedený v oddiele III.
4.
Tlaková strata
Tlaková strata plynomera je rozdiel medzi tlakom meraným na vstupe a výstupe pretekajúceho
plynu.
5.
Hodnota otáčky výstupného hriadeľa
Hodnota otáčky výstupného hriadeľa je hodnota objemu zodpovedajúca jednej otáčke osi;
táto hodnota sa vypočíta vynásobením hodnoty objemu zodpovedajúceho jednej úplnej
otáčke kontrolného prvku a hodnoty prevodového pomeru medzi počítadlom a osou výstupného
hriadeľa.
B. Všeobecné požiadavky na plynomery
1.
Všeobecne
1.1
V druhej časti v oddiele I sú ustanovené všeobecné požiadavky, ktoré musia spĺňať
všetky plynomery uvedené v prvej časti bode 2.
V oddieloch II a III sú ustanovené špeciálne požiadavky na meradlá.
2.
Konštrukcia
2.1
Materiály
Meradlá musia byť vyhotovené z pevných materiálov, ktoré vykazujú nízke vnútorné napätia,
málo sa menia starnutím a sú dostatočne odolné proti korózii a proti vplyvu rozličných
obvyklých druhov plynov a ich kondenzátov.
2.2
Tesnosť meradiel
Telesá meradiel musia byť plynotesné pri najväčšom prevádzkovom tlaku.
2.3
Ochrana proti vonkajším zásahom
Meradlá musia byť konštruované tak, aby zásahy, ktoré by mohli ovplyvniť presnosť
merania, neboli možné bez poškodenia overovacích alebo zabezpečovacích značiek.
2.4
Smer prietoku
Pri meradlách, ktorých počítadlo počíta pozitívne len v jednom smere prietoku plynu,
musí byť smer prietoku vyznačený šípkou. Táto šípka nie je nevyhnutná, keď smer prietoku
plynu je určený konštrukčne.
2.5
Metrologické vlastnosti
Meradlo musí pri prietoku rovnajúcom sa Qmax v čase, ktorý je určený v oddiele II alebo III, pracovať bez toho, aby zmeny metrologických
vlastností prekročili hranice určené v týchto oddieloch.
3.
Prídavné zariadenia
3.1
Plynomery môžu byť vybavené
a)
predplatnými zariadeniami,
b)
zabudovanými impulznými vysielačmi, ktorých výstupy musia mať vyznačenú hodnotu jedného
impulzu, a to týmto spôsobom: „1 imp = ... m3 (alebo dm3)" alebo „1 m3 = ... imp".
Tieto prídavné zariadenia, ak je nimi plynomer vybavený, sa považujú za súčasť meradla.
Musia byť pripojené už pri prvotnom overení. Nie sú dané osobitné požiadavky týkajúce
sa ich vplyvu na meracie vlastnosti plynomerov.
3.2
Plynomery môžu byť vybavené aj výstupnými hriadeľmi, ktoré majú výstupné náhony alebo
iné prípravky na pohon odoberateľných prídavných zariadení. Krútiaci moment potrebný
na pohon prídavných zariadení plynomera nesmie spôsobiť zmeny údajov plynomera, ktoré
by boli väčšie ako hodnoty špecifikované v oddiele II bode 5.2.1 a oddiele III bode
5.2.1.
3.2.1
Ak je len jeden pohonný hriadeľ, potom sa musí označiť údajom jeho konštanty v tvare
„1 otáčka = ... m3 (alebo dm3)", najväčšieho dovoleného krútiaceho momentu v tvare „Mmax = ... N.mm" a smerom otáčania.
3.2.2
Ak je pohonných hriadeľov viac, každý hriadeľ sa musí označiť písmenom M s indexom
v tvare „M1, M2,...Mn", hodnotou otáčky v tvare „1 otáčka = ... m3 (alebo dm3)" a smerom otáčania. Na meradle, prednostne na hlavnom štítku, sa musí vyznačiť tento
vzorec:
k1M1 + k2M2 + ... + knMn ≤ A [N.mm]
kde A je číselná hodnota najväčšieho dovoleného krútiaceho momentu výstupného hriadeľa
s najväčšou konštantou, kde krútiaci moment je platný len pre tento hriadeľ. Tento
výstupný hriadeľ sa označí ako M1,
ki (i = 1, 2, .. n) je číselná hodnota stanovená ako ki = C1/Ci,
Mi (i = 1, 2, .. n) je krútiaci moment platný pre výstupný hriadeľ označený ako Mi,
Ci (i = 1, 2, .. n) je konštanta pre hriadeľ Mi.
3.2.3
Ak plynomer nemá pripojené prídavné zariadenie, konce výstupného hriadeľa musia byť
vhodne chránené.
3.2.4
Krútiaci moment trojnásobne väčší, ako je najväčší dovolený krútiaci moment, nesmie
prerušiť alebo deformovať spojenie plynomera s prídavným zariadením, ako je uvedené
v oddiele I písm. B bodoch 3.2.1 a 3.2.2.
4.
Označenie
4.1
Na každom plynomere na štítku počítadla, na osobitnom hlavnom štítku alebo oddelene
na oboch musia byť uvedené tieto údaje:
a)
značka schváleného typu,
b)
značka výrobcu alebo jeho meno,
c)
rok výroby a výrobné číslo plynomera,
d)
označenie plynomera veľkým písmenom G, za ktorým nasleduje jeho hodnota (oddiely
II a III),
e)
maximálny prietok v tvare (Qmax...m3.h-1),
f)
minimálny prietok v tvare (Qmin ...m3.h-1),
g)
najväčší prevádzkový tlak (pmax ...MPa alebo kPa, alebo Pa, alebo mbar),
h)
pri objemových plynomeroch menovitá hodnota cyklického objemu vyjadrená ako V m3 (alebo dm3),
i)
ak je to vhodné, údaje uvedené v oddiele I písm. B bodoch 3.1 a 3.2 môžu byť aj na
inom štítku alebo priamo na plynomere.
Za normálnych prevádzkových podmienok musia byť nápisy dobre viditeľné, ľahko čitateľné
a neodstrániteľné.
4.2
Metrologický orgán, ktorý vydáva rozhodnutie o schválení typu, môže určiť prípady,
pri ktorých je rovnako potrebné uviesť druh plynu na štítku.
4.3
Meradlo môže mať aj obchodné označenie, špeciálne výrobné číslo, meno plynárenskej
organizácie, značku zhody s európskou normou a štítok s údajom vykonaných opráv. Iné
údaje alebo nápisy bez osobitného povolenia sú zakázané.
5.
Počítadlá a kontrolné prvky
5.1
Počítadlá
5.1.1
Počítadlá musia pozostávať z valčekov s výnimkou posledného člena. Valčeky musia
byť očíslované v kubických metroch alebo ich dekadických násobkoch alebo podieloch.
Na štítku počítadla musí byť označenie „m3".
5.1.1.1
Ak počítadlo s očíslovanými valčekmi obsahuje desatinné miesta kubického metra, musia
sa oddeliť od valčekov očíslovaných kubickými metrami dobre čitateľnou čiarkou a okrem
toho sa musia od predchádzajúcich zreteľne odlišovať.
5.1.1.2
Ak je posledný valček očíslovaný desatinným násobkom kubického metra, potom musí
byť na štítku počítadla
a)
jedna (alebo dve, tri atď.) nepohyblivá nula (nuly) za posledným valčekom alebo
b)
údaj „x 10"(alebo „x 100", „x 1 000" atď.),
takým spôsobom, že odčítanie poskytuje vždy m3.
5.1.2
Počítadlo musí mať toľko číslicových valčekov, aby sa počas prevádzkovej doby 1 000
hodín pri maximálnom prietoku posunul valček najvyššieho rádu počítadla o jednu číselnú
hodnotu valčeka.
5.2
Kontrolné prvky
5.2.1
Meradlá musia byť navrhnuté tak, aby sa mohlo vykonať ich skúšanie s dostatočnou
presnosťou. Na tento účel musia mať vlastný kontrolný prvok alebo usporiadanie, ktoré
umožní pripojenie odoberateľného kontrolného prvku.
5.2.2
Ako kontrolný prvok sa môže použiť posledný prvok počítadla, a to ako
a)
plynulo sa otáčajúci valček počítadla s očíslovanou stupnicou,
b)
ručička, ktorá sa otáča pred nepohybujúcou sa kruhovou stupnicou, alebo ako kotúč
so stupnicou, ktorý sa otáča pred pevnou značkou.
5.2.3
Na stupnici s číslicami sa musí uviesť jednotka dielika stupnice v m3 alebo v desatinách m3 výrazne a jednoznačne, začiatok stupnice musí mať vyznačenú nulu.
5.2.3.1
Vzdialenosť medzi dielikmi musí byť konštantná na celej stupnici a nesmie byť menšia
ako 1 mm.
5.2.3.2
Hodnota dielika stupnice musí zodpovedať 1 x 10n m3, 2 x 10n m3 alebo 5 x 10n m3, pričom n je kladné alebo záporné celé číslo alebo nula.
5.2.3.3
Čiary vyznačujúce dieliky musia byť tenké a rovnomerne hrubé. Pri hodnote dielika
stupnice 1 x 10n m3 alebo 2 x 10n m3 musí byť každá piata čiara vyznačujúca dielik zvýraznená väčšou dĺžkou, pri hodnote
dielika stupnice 5 x 10n m3 musí byť zvýraznená každá druhá čiara vyznačujúca dielik.
5.2.4
Ručička alebo pevná značka musí byť taká tenká, aby umožnila spoľahlivé a jednoduché
odčítanie. Kontrolný prvok môže mať odoberateľnú referenčnú značku dostatočnej veľkosti,
aby sa umožnilo fotoelektrické snímanie. Táto značka nesmie prekrývať vyznačenie stupnice,
v prípade potreby môže nahradiť číslicu 0. Táto značka nesmie ovplyvňovať presnosť
odčítania.
5.3
Priemer valčekov a stupníc
Priemer valčekov musí byť aspoň 16 mm.
Priemer vyznačenej stupnice uvedenej v oddiele I písm. B bode 5.2.2 písm. b) musí
byť najmenej 32 mm.
5.4
Odčítanie na počítadle
Počítadlo musí byť usporiadané tak, aby sa na ňom dalo odčítať jednoduchým zoradením
číslic.
5.5
Presúvanie číslic
Každá číslica určitého očíslovaného valčeka sa musí úplne presunúť o jednu jednotku,
keď najbližší nižší očíslovaný valček dokončí poslednú desatinu svojej otáčky.
5.6
Odobratie počítadla
Meradlo musí byť navrhnuté tak, aby sa počítadlo dalo ľahko odobrať počas skúšania.
6.
Najväčšie dovolené chyby
6.1
Chyba merania sa vyjadruje v relatívnej hodnote ako percentuálny pomer rozdielu medzi
objemom ukazovaným meradlom a skutočne pretečeným objemom cez meradlo k tomuto objemu.
6.2
Chyby sa vzťahujú na meranie vzduchom s referenčnou hustotou 1,2 kg.m3. Za normálnych atmosférických podmienok sa môže predpokladať, že vzduch v miestnosti
skúšobne spĺňa tento predpoklad.
6.3
Najväčšie dovolené chyby sú stanovené v oddieloch II a III. Platia pre schválené
smery prietoku.
7.
Tlaková strata
7.1
Najväčšie dovolené hodnoty
Najväčšie dovolené hodnoty tlakovej straty sú stanovené v oddieloch II a III.
8.
Umiestnenie overovacích a zabezpečovacích značiek
8.1
Umiestnenie značiek musí byť zvolené tak, aby rozobratím časti so značkou alebo plombou
bolo spôsobené poškodenie tejto značky alebo plomby.
8.2
Ak sú nápisy v oddiele I písm. B bode 4.1 pripevnené na osobitnom štítku a ak tento
štítok nemá stále upevnenie, jedna zo značiek alebo plomb musí byť umiestnená tak,
aby pri odstránení štítku bola porušená.
8.3
Umiestenie overovacích značiek alebo plomb:
a)
na všetkých štítkoch, ktoré majú nápis tak, ako je to určené, s výnimkou štítkov,
ktoré sú pripevnené nastálo,
b)
na všetkých častiach plynomera, ktoré nemôžu byť inak chránené proti zásahu, ktorého
zámerom by bolo
1.
ovplyvniť alebo zmeniť indikáciu údajov na indikačnom zariadení plynomera,
2.
zmeniť alebo prerušiť spojenie medzi meracím a indikačným zariadením,
3.
odstrániť alebo premiestniť metrologicky dôležité časti plynomera,
c)
pri odpojiteľných prídavných zariadeniach na spojoch alebo na ochranných zariadeniach
uvedených v oddiele I písm. B bode 3.2.2.
9.
Schválenie typu a prvotné overenie
9.1
Schválenie typu
9.1.1
K žiadosti o schválenie typu plynomera musí byť priložená táto dokumentácia:
a)
opis plynomera, jeho technické charakteristiky a princíp činnosti,
b)
perspektívny nákres alebo fotografia,
c)
vymenovanie jednotlivých častí a materiálu použitého na ich výrobu,
d)
schéma s vyznačením jednotlivých častí s ich pomenovaním,
e)
kótovaný výkres,
f)
nákres s vyznačením, kde budú umiestnené plomby a overovacie značky,
g)
nákres indikačného zariadenia s justovacím mechanizmom,
h)
kótovaný výkres metrologicky dôležitých súčastí,
i)
nákres číselníka a zoskupenie označení,
j)
prípadne nákresy prídavných zariadení (oddiel I písm. B bod 3.1),
k)
tabuľka s charakteristikami hnacích hriadeľov (oddiel I písm. B bod 3.2),
l)
zoznam predloženej dokumentácie,
m)
vyhlásenie, že plynomer vyrobený v zhode s typom vyhovuje požiadavkám na bezpečnosť,
najmä ak ide o najvyšší prevádzkový tlak tak, ako je uvedený na štítku.
9.1.2
V rozhodnutí o schválení typu sa uvádza
a)
meno a adresa žiadateľa, ktorému sa vydáva rozhodnutie o schválení typu,
b)
typ alebo obchodný názov,
c)
hlavné technické a metrologické charakteristiky, ako je minimálny prietok, najväčší
prevádzkový tlak, menovitý vnútorný priemer spojovacích častí, a pri objemových plynomeroch
menovitá hodnota cyklického objemu,
d)
značka schváleného typu,
e)
platnosť rozhodnutia o schválení typu,
f)
ak je plynomer vybavený hnacími hriadeľmi, charakteristiky
1.
hriadeľa tak, ako je to určené v oddiele I písm. B bode 3.2.1 (ak je len jeden hriadeľ),
2.
každého hriadeľa podľa oddielu I písm. B bodu 3.2.2 (ak sú hriadele dva alebo viac),
g)
informácia o umiestnení značky schváleného typu, značky prvotného overenia a plomb
(ak je to potrebné, priložiť fotografiu alebo nákres),
h)
zoznam dokumentácie k rozhodnutiu o schválení typu,
i)
ostatné špeciálne informácie.
9.2
Prvotné overenie
9.2.1
Plynomery predložené na prvotné overenie musia byť v pracovnom režime. Prvotné overenie
nie je zárukou správneho chodu alebo presnosti čítania z prídavných zariadení, tak
ako je to uvedené v oddiele I písm. B bode 3.1 alebo 3.2. Na tieto prídavné zariadenia
sa neumiestňujú overovacie značky alebo plomby okrem prípadov pripojenia týchto zariadení
k plynomeru – [oddiel I písm. B bod 8.3 písm. c)].
10.
Overovacie značky a plomby
10.1
Umiestnenie
Plynomery, ktoré vyhoveli overovacím skúškam, sú označené
a)
značkou prvotného overenia,
b)
plombou na miestach, ktoré sú stanovené v oddiele I písm. B bode 8.3.
10.2
Účel
Umiestnenie značiek prvotného overenia a plomb na plynomer potvrdzuje iba to, že daný
plynomer vyhovuje požiadavkám tejto prílohy.
Oddiel II
Požiadavky na membránové plynomery
1.
Oblasť použitia
Nasledujúci oddiel platí spolu s oddielom I pre plynomery, pri ktorých sa meranie
pretekajúceho plynu vykonáva za pomoci meracích komôr s deformovateľnými oddeľovacími
stenami.
2.
Merací rozsah a označenie
2.1
Dovolené hodnoty maximálneho prietoku a hornej hranice zodpovedajúceho minimálneho
prietoku, ako aj minimálne hodnoty cyklických objemov a veľkosť G meradla sú uvedené
v tejto tabuľke:
| G | Qmax m3.h-1 | Qmin m3.h-1 (maximálna hodnota) |
V dm3 (minimálna hodnota) |
| 1,6 | 2,5 | 0,016 | 0,7 |
| 2,5 | 4 | 0,025 | 1,2 |
| 4 | 6 | 0,040 | 2,0 |
| 6 | 10 | 0,060 | 3,5 |
| 10 | 16 | 0,100 | 6,0 |
| 16 | 25 | 0,160 | 10 |
| 25 | 40 | 0,250 | 18 |
| 40 | 65 | 0,400 | 30 |
| 65 | 100 | 0,650 | 55 |
| 100 | 160 | 1,000 | 100 |
| 160 | 250 | 1,600 | 200 |
| 250 | 400 | 2,500 | 400 |
| 400 | 650 | 4,000 | 900 |
| 650 | 1000 | 6,500 | 2000 |
2.2
Ak je pre určitý typ plynomera hodnota Qmin menšia ako číslo uvedené v tabuľke v oddiele II bode 2.1, potom musí číselná hodnota
tohto Qmin zodpovedať jednému z čísel v treťom stĺpci tabuľky, prípadne jeho dekadickému podielu.
2.3
Meradlo s cyklickým objemom, ktorý je menší ako hodnota udaná v tabuľke v oddiele
II bode 2.1, môže byť schválené za predpokladu, že typ tohto meradla spĺňa požiadavky
oddielu II bodu 7.2.5 na skúšky životnosti.
3.
Konštrukčné podrobnosti
3.1
Chyba medzi vypočítanou hodnotou cyklického objemu V meradla a hodnotou udanou na
meradle nesmie byť väčšia ako 5 % hodnoty V.
3.2
Meradlá G 1,6 až G 6 vrátane môžu byť opatrené zariadením, ktoré zabraňuje chodu
meracieho zariadenia, keď plyn prúdi v nepovolenom smere.
4.
Kontrolný prvok
4.1
V meradlách G 1,6 až G 6 vrátane musí byť kontrolný prvok vyhotovený podľa oddielu
I písm. B bodu 5.2.2. V meradlách G 10 až G 250 vrátane musí byť kontrolný prvok vyhotovený
a)
podľa oddielu I písm. B bodu 5.2.2 alebo
b)
odoberateľne.
4.2
Ak je kontrolný prvok vyhotovený podľa oddielu I písm. B bodu 5.2.2, musí delenie
stupnice kontrolného prvku a očíslovanie spĺňať požiadavky uvedené v tejto tabuľke:
| Označenie veľkosti plynomera |
Najväčšia hodnota delenia stupnice |
Očíslovanie po |
| G 1,6 až G 6 vrátane | 0,2 dm3 | 1 dm3 |
| G 10 až G 65 vrátane | 2 dm3 | 10 dm3 |
| G 100 až G 650 vrátane | 20 dm3 | 100 dm3 |
4.3
Pri meradlách, ktorých kontrolný prvok je vyhotovený podľa oddielu I písm. B bodu
5.2.2, nesmú smerodajné odchýlky radu aspoň 30 po sebe nasledujúcich meraní, ktoré
sú vykonané pri prietoku okolo 0,1 Qmax za rovnakých podmienok a pri objeme vzduchu špecifikovanom v ďalšom texte, prekročiť
hodnoty uvedené v tejto tabuľke:
| Označenie veľkosti plynomera |
Skúšobný objem | Najvyššia prípustná sme- rodajná odchýlka |
| G 1,6 až G 4 vrátane | 20 V | 0,2 dm3 |
| G6 | 10V | 0,2 dm3 |
| G 10 až G 65 vrátane | 10V | 2 dm3 |
| G 100 až G 650 vrátane | 5V | 20 dm3 |
Skúšobné objemy vzduchu môžu byť nahradené hodnotami k nim blízkymi, ktoré zodpovedajú
celým otáčkam kontrolného prvku.
5.
Najväčšie dovolené chyby
5.1
Všeobecné požiadavky
5.1.1
Najväčšie dovolené chyby, kladné alebo záporné, sú uvedené v tejto tabuľke:
| Prietok | Najväčšia dovolená chyba pri prvotnom overení |
| Qmin ≤ Q < Qmin | ±3% |
| 2Qmin ≤ Q ≤ Qmax | ±2 % |
5.1.2
Pri prvotnom overení, ak všetky chyby majú rovnaké znamienko, nesmú chyby meradla
pri prietokoch Q medzi 2 Qmin a Qmax prekročiť 1 %.
5.2
Osobitné požiadavky
5.2.1
Ak sa na hnací hriadeľ vzťahuje údaj o najväčšom dovolenom krútiacom momente (oddiel
I písm. B bod 3.2.1 alebo 3.2.2), indikácia plynomera pri Qmin nesmie kolísať viac ako o 1,5 % bez toho, že by bol tým dotknutý obsah oddielu II
bodu 6.3.2.
6.
Tlaková strata
6.1
Celková tlaková strata
Celková tlaková strata pri pretekaní vzduchu pri hustote 1,2 kg.m-3 a pri prietoku rovnajúcom sa Qmax nesmie prekročiť tieto stredné hodnoty:
| Označenie veľkosti meradla |
Najväčšie dovolené stredné tlakové straty pri prvotnom overení |
|
| Pa | mbar | |
| G 1,6 až G 10 vrátane | 200 | 2 |
| G 16 až G 40 vrátane | 300 | 3 |
| G 65 až G 650 vrátane | 400 | 4 |
6.2
Mechanická tlaková strata
Mechanická tlaková strata, t. j. tlaková strata pri pretekaní vzduchu s hustotou 1,2
kg.m-3 a pri prietoku medzi Qmin a 2 Qmin, nesmie prekročiť tieto hodnoty:
| Označenie veľkosti meradla |
Najväčšie dovolené mechanické tlakové straty pri prvotnom overení |
|
| Pa | mbar | |
| G 1,6 až G 40 vrátane | 60 | 0,6 |
| G 65 až G 650 vrátane | 100 | 1,0 |
Uvedené hodnoty sa vzťahujú na najvyššie hodnoty mechanických strát.
6.3
Osobitné požiadavky
6.3.1.
Pre plynomery s prevádzkovým tlakom väčším ako 0,1 MPa (1 bar) platia podmienky uvedené
v oddiele II bode 6.2 o mechanickej tlakovej strate v plynomere, ale neprihliada sa
na celkovú tlakovú stratu, ako je uvedená v oddiele II bode 6.1.
6.3.2.
Pripojenie prídavných zariadení nesmie spôsobiť mechanickú tlakovú stratu v plynomere
viac ako 20 Pa (0,2 mbar).
7.
Schválenie typu
7.1
Okrem vzorky na schválenie musí žiadateľ príslušnému orgánu predložiť na odskúšanie
dve až šesť meradiel, ktoré sú vyhotovené v zhode s typom. Ak je požadovaných viac
veľkostí na schválenie, môže sa tento počet na žiadosť vykonávateľa skúšky typu rozdeliť
na viac veľkostí G. Podľa priebehu skúšok môžu byť vyžiadané na odskúšanie viaceré
meradlá.
7.1.1
Z ustanovenia bodu 7.1 môže vyplynúť odchýlka, pretože meradlá na odskúšanie môžu
byť predložené v neskoršom termíne. Rozhodnutie o schválení typu sa nevydá, kým nie
sú všetky meradlá úplne odskúšané.
7.1.2
Meradlá na odskúšanie ostávajú vo vlastníctve žiadateľa a budú po schválení typu
vrátené.
7.2
Skúšanie
7.2.1
Vzorky na schválenie a meradlá na odskúšanie musia spĺňať ustanovenia oddielu I a
oddielu II bodov 2 až 6.
7.2.2
Rozdiel medzi najväčšou a najmenšou chybou v celom meranom rozsahu pre každé jednotlivé
meradlo nesmie byť väčší ako 3 %.
7.2.3
Vzorky na schválenie a meradlá na odskúšanie sa podrobia skúške životnosti. Táto
skúška sa vykoná:
7.2.3.1
Pri meradlách veľkosti G 1,6 až G 10 vrátane: pri maximálnom prietoku a vzduchom;
pri meradlách, na ktorých hlavnom štítku je uvedený druh meraného plynu, môže byť
vykonaná skúška úplne alebo čiastočne uvedeným plynom.
7.2.3.2
Pri meradlách veľkosti G 16 až G 650 vrátane: čo najviac pri maximálnom prietoku
a vzduchom alebo plynom.
7.2.4
Trvanie skúšky pri meradlách s cyklickým objemom, ktorý sa rovná hodnotám uvedeným
v tabuľke v oddiele II bode 2.1 alebo je väčší.
7.2.4.1
Pri meradlách veľkosti G 1,6 až G 10 vrátane: 1 000 hodín, skúšanie sa môže prerušiť,
ale musí sa ukončiť do 60 dní.
7.2.4.2
Čas trvania skúšky meradiel veľkosti G 16 až G 650 vrátane sa volí tak, aby sa meradlom
odmeral objem vzduchu alebo plynu, ktorý zodpovedá pracovnému času 1 000 hodín pri
maximálnom prietoku; táto skúška sa musí ukončiť do šiestich mesiacov.
7.2.5
Čas trvania skúšky meradiel s cyklickým objemom menším, ako je hodnota uvedená v
tabuľke v oddiele II bode 2.1, sa predlžuje na 2 000 hodín a počet meradiel sa rozšíri
na väčší počet, ako je uvedený v oddiele II bode 7.1, a závisí tak od veľkosti skúšaného
meradla, ako aj od jeho charakteristických parametrov.
7.2.6
Po ukončení skúšky životnosti musia meradlá (s výnimkou najviac jedného, ak je skúška
vykonaná na troch alebo viacerých meradlách) spĺňať tieto požiadavky:
a)
v celom meracom rozsahu nesmie byť rozpätie chýb jednotlivých meradiel väčšie ako
4 %,
b)
hodnoty chýb sa nesmú od pôvodných im zodpovedajúcich odchyľovať viac ako o 1,5 %.
Pre prietok Qmin platí táto chyba len pre zmeny v negatívnom smere,
c)
mechanická tlaková strata sa nesmie zvýšiť viac ako o 20 Pa (0,2 mbar).
7.2.7
Meradlá s jedným alebo viacerými výstupnými hriadeľmi sa musia skúšať v minimálnom
počte troch kusov každej veľkosti G vzduchom s hustotou 1,2 kg.m-3 (porovnaj oddiel I písm. B bod 6.2), aby sa zistilo, či spĺňajú požiadavky oddielu
I písm. B bodu 3.2.4, ako aj oddielu II bodov 5.2.1 a 6.3.2.
Keď má meradlo viac výstupných hriadeľov, vykoná sa skúška na hriadeli, ktorý vykazuje
najmenej priaznivý vplyv krútiaceho momentu.
Pri plynomeroch rovnakej veľkosti G najmenší krútiaci moment nameraný v skúškach sa
považuje za najväčšiu dovolenú hodnotu krútiaceho momentu.
Ak sú v jednom type zahrnuté plynomery rôznych veľkostí G, stačí vykonať skúšky len
pri plynomeroch s najmenšou hodnotou G za predpokladu, že pre najväčšie plynomery
platí rovnaký krútiaci moment a že hnací hriadeľ najväčšieho plynomera má takú istú
alebo väčšiu konštantu.
7.3
Zmena schváleného typu
Keď sa žiadosť o schválenie týka zmeny už schváleného typu, potom rozhodne metrologický
orgán, ktorý schválil pôvodný typ, podľa druhu zmeny, či a v akom rozsahu sa môžu
vzťahovať na túto zmenu ustanovenia oddielu II bodov 7.1, 7.2.3, 7.2.4 a 7.2.5.
8.
Prvotné overenie
8.1.
Skúšky presnosti
Meradlo vyhovuje požiadavkám na najväčšie dovolené chyby vtedy, ak spĺňa tieto požiadavky
pri týchto prietokoch:
a)
Qmin,
b)
okolo 1/5 Qmax,
c)
Qmax.
Ak je skúška vykonaná za iných podmienok, musí sa dosiahnuť rovnocenný výsledok v
porovnaní s uvedenými meraniami.
Oddiel III
Požiadavky na rotačné plynomery a turbínové plynomery
1.
Oblasť použitia
Tento oddiel platí v nadväznosti na ustanovenia oddielu I pre:
1.1
rotačné plynomery, pri ktorých sa meranie pretekajúceho plynu vykonáva za pomoci
meracích komôr s rotujúcimi oddeľovacími stenami,
1.2
turbínové plynomery, pri ktorých prúd plynu uvedie do pohybu turbínové koleso a počet
otáčok kolesa predstavuje mieru pre pretečený objem plynu.
2.
Merací rozsah
2.1
Plynomery majú dovolené len tieto rozsahy objemov. Pre posledných päť riadkov platia
desatinné násobky.
| Označenie G | Qmax m3.h-1 | Rozsah Qmin m3.h-1 | ||
| malý | stredný | velký | ||
| 40 | 65 | 13 | 6 | 3 |
| 65 | 100 | 20 | 10 | 5 |
| 100 | 160 | 32 | 16 | 8 |
| 160 | 250 | 50 | 25 | 13 |
| 250 | 400 | 80 | 40 | 20 |
| 400 | 650 | 130 | 65 | 32 |
| 650 | 1000 | 200 | 100 | 50 |
| 1000 | 1600 | 320 | 160 | 80 |
3.
Požiadavky na konštrukciu
3.1
Rotačné plynomery
3.1.1
Plynomery musia mať na vstupe i výstupe odbery statického tlaku s priemerom 3 mm
až 5 mm na meranie tlakovej straty, tlak meraný na vstupe sa stanoví ako referenčný
tlak.
3.1.2
Meradlá môžu mať manuálne ovládané zariadenie na otáčanie piestov, ak sa to nemôže
zneužiť na brzdenie plynomera.
3.1.3
Ložiská osí rotačných piestov môžu byť pri veľkostiach meradiel G 160 a väčších usporiadané
tak, že sú prístupné bez porušenia zabezpečovacích značiek.
3.2
Turbínové plynomery
3.2.1
Meradlá musia byť vybavené odberom tlaku, pomocou ktorého sa môže určiť statický
tlak bezprostredne pred turbínovým kolesom ako referenčný tlak, alebo nepriamo.
3.2.1.1
Ak je pred turbínovým kolesom prípravok na zúženie prúdiaceho plynu, meradlá môžu
mať okrem odberov tlaku uvedených v oddiele III bode 3.2.1 ešte ďalšie meracie miesto
tlaku pred týmto prípravkom, ktoré spolu s odberom tlaku podľa oddielu III bodu 3.2.1
môže merať tlakovú diferenciu na tomto prípravku na zúženie.
3.3
Odbery tlaku
3.3.1
Otvory na odbery tlaku musia mať minimálny priemer 3 mm. Odbery tlaku v tvare štrbiny
musia byť v smere prúdenia široké aspoň 2 mm a musia mať minimálny prierez 10 mm2.
3.3.2
Odbery tlaku musia byť plynotesne uzatvorené.
3.3.3
Odber tlaku pre referenčný tlak sa musí označiť zreteľne a trvalým spôsobom „pr", ostatné odbery tlaku označením „p".
4.
Kontrolný prvok
4.1
Podľa podmienok oddielu I písm. B bodu 5.2.2 písm. a) a b) stupnica kontrolného prvku
nesmie prekročiť tieto hodnoty:
pre G 16 až G 65 vrátane 0,002 m3
pre G 100 až G 650 vrátane 0,02 m3
pre G 1 000 až G 6 500 vrátane 1,0 m3
pre G 10 000 a viac 2,0 m3
4.2
Hodnota dielika na stupnici kontrolného prvku nesmie byť väčšia ako:
pre G 16 až G 65 vrátane 0,1 m3
pre G 100 až G 650 vrátane 0,1 m3
pre G 1 000 až G 6 500 vrátane 1,0 m3
pre G 10 000 a viac 10,0 m3
5.
Najväčšie dovolené chyby
5.1
Všeobecné požiadavky
5.1.1
Najväčšie dovolené chyby, kladné alebo záporné, sú uvedené v tejto tabuľke:
| Prietok Q | Najväčšia dovolená chyba pri prvotnom overení |
| Qmin ≤ Q < 0,2 Qmax0,2 Qmax ≤ Q ≤ Qmax | ±2 %±1 % |
5.1.2
Súhrn všetkých chýb nesmie prekročiť hodnotu polovice najväčšej dovolenej chyby,
ak ide o plynomery rovnakej veľkosti.
5.2
Osobitné požiadavky
5.2.1
Ak pre hnací hriadeľ platí najväčší dovolený krútiaci moment vyznačený na plynomere
v súlade s oddielom I písm. B bodom 3.2.1 a oddielom I písm. B bodom 3.2.2, údaj plynomera
pri Qmin sa nesmie odlišovať o vyššie hodnoty, ako sú v tejto tabuľke:
| Qmin | Zmeny indikácie pri Qmin |
| 0,05 Qmax | 1 % |
| 0,1 Qmax | 0,5 % |
| 0,2 Qmax | 0,25 % |
6.
Schválenie typu
6.1
Okrem vzorky na schválenie musí žiadateľ predložiť príslušnému orgánu súčasne dve
až šesť meradiel, ktoré sú vyhotovené tak, že zodpovedajú vzorke na schválenie. Tento
počet sa musí na požiadanie príslušného orgánu rozdeliť na viaceré veľkosti G, ak
je požadované schválenie meradiel rozdielnych veľkostí.
Podľa priebehu skúšok na schválenie môžu byť vyžiadané ďalšie meradlá.
6.1.1
Z ustanovenia bodu 6.1 môže vyplynúť odchýlka, pretože meradlá na odskúšanie môžu
byť predložené v neskoršom termíne. Rozhodnutie o schválení typu sa nevydá, ak nie
sú všetky meradlá úplne odskúšané.
6.1.2
Meradlá na odskúšanie ostávajú vo vlastníctve žiadateľa a sú po schválení typu vrátené.
6.2
Skúšanie
6.2.1
Skúšanie zahŕňa určenie chyby každého meradla pri skúškach vzduchom s hustotou 1,2
kg.m-3. Každý skúšobný výsledok sa musí osobitne zohľadniť.
6.2.1.1
Chyby každého z týchto meradiel musia v meracom rozsahu, ktorý sa na schválenie požaduje,
ostať v hraniciach chýb, ktoré sú určené rozpätím chýb pre prvotné overenie.
6.2.1.2
Pri žiadnom meradle nesmie rozdiel medzi najväčšou a najmenšou hodnotou chyby v rozsahu
medzi 1/2 Qmax a Qmax prekročiť 1 %.
6.2.2
Meradlá sú podrobené skúške životnosti vzduchom alebo plynom.
6.2.2.1
Skúška životnosti prebieha pri maximálnom prietoku meradla. Čas trvalého chodu je
taký, aby odmeral objem zodpovedajúci 1 000-hodinovému chodu pri maximálnom prietoku
vzduchu alebo plynu, nesmie však prekročiť obdobie 6 mesiacov.
6.2.2.2
Po skúške životnosti sa meradlá opätovne skúšajú vzduchom s hustotou 1,2 kg.m-3 pri použití tých istých etalónov ako pri skúške podľa bodu 6.2.1.
Pri týchto podmienkach merania
a)
nesmú byť chyby pri prietokoch stanovených v oddiele III bode 7.1 pre každé meradlo
(s výnimkou najviac jedného) prekročené o viac ako 1 % od hodnôt, ktoré boli určené
pri skúškach podľa oddielu III bodu 6.2.1 a
b)
rozdiel medzi najväčšou a najmenšou chybou pre každé meradlo (s výnimkou najviac
jedného) v rozsahu medzi 1/2 Qmax a Qmax nesmie byť väčší ako 1,5 %.
6.2.3
Plynomery s hnacím hriadeľom
6.2.3.1
V prípade plynomerov s jednými alebo viacerými hnacími hriadeľmi je potrebné, aby
boli odskúšané aspoň tri plynomery z každého rozmeru G vzduchom s hustotou 1,2 kg.m-3 (pozri oddiel I písm. B bod 6.2) a aby boli splnené požiadavky oddielu I písm. B
bodu 3.2.4 a oddielu III bodu 5.2.1.
Ak ide o plynomer s viacerými hnacími hriadeľmi, skúška sa robí na hriadeli, ktorý
ukazuje najhoršie výsledky.
Pri plynomeroch rovnakého rozmeru G sa berie za najväčší dovolený krútiaci moment
najmenší krútiaci moment zistený pri skúškach.
Ak sú v jednom type zahrnuté plynomery s rôznymi rozmermi G, skúšky na krútiaci moment
stačí vykonať len na plynomeroch s najmenším rozmerom G za predpokladu, že pre najväčšie
plynomery je daný ten istý krútiaci moment a že ich výstupný hriadeľ má takú istú
alebo väčšiu konštantu.
6.2.3.2
Pri plynomeroch s viacerými hodnotami pre Qmin stačí vykonať skúšku len pre najmenšiu hodnotu Qmin podľa oddielu III bodu 6.2.3.1. Z výsledkov tejto skúšky možno vypočítať najväčšie
dovolené krútiace momenty pre iné rozsahy prietokov.
Prepočet na iné hodnoty Qmin sa riadi týmito postupmi:
a)
ak je prietok konštantný, odchýlka v chybe je úmerná krútiacemu momentu.
b)
ak je krútiaci moment konštantný, odchýlka v chybe pre rotačné plynomery je nepriamo
úmerná prietoku a pre turbínové plynomery nepriamo úmerná druhej mocnine prietoku.
7.
Prvotné overenie
7.1
Skúšky presnosti
Plynomer spĺňa požiadavky hraníc chýb, ak sa dodržia pri skúške s týmito prietokmi:
Qmin, 0,10 Qmax, ak táto hodnota je väčšia ako Qmin, 0,25 Qmax, 0,40 Qmax, 0,70 Qmax a Qmax.
Ak sa skúška vykoná pri iných podmienkach, musí sa dosiahnuť rovnocenný výsledok pre
uvedené merania.
7.2
Pre hodnoty prietoku v oddiele III bode 7.1 sú prípustné odchýlky najviac ± 5 %.
Tretia časť
Technické požiadavky , metrologické požiadavky, metódy technických skúšok a metódy
skúšania pri overovaní plynomerov podľa národných požiadaviek Slovenskej republiky
Definície
| plynomer | merací prístroj, ktorý odmeriava a súčasne zaznamenáva objem pretekajúce- ho plynu, |
| objemový plynomer | plynomer pracujúci na princípe postupného plnenia a vyprázdňovania mera- cieho priestoru, |
| membránový plynomer | objemový plynomer s meracími komorami, ktoré majú pohyblivé, čiastočne deformovateľné membrány, a s meracím zariadením pracujúcim na princípe pripočítavania čiastočných objemov, |
| rotačný plynomer | objemový plynomer, ktorého merací priestor tvorí vnútorná stena skrine a odvaľovacie plochy otáčavých piestov vzájomne viazaných ozubeným súko- lesím; počet otáčok piestov je úmerný objemu pretečeného plynu, |
| rýchlostný plynomer | plynomer pracujúci na princípe merania rýchlosti pretekajúceho plynu, |
| turbínový plynomer | rýchlostný plynomer, pri ktorom sa obežné lopatkové koleso (turbína) otáča pôsobením pretekajúceho plynu, pričom rýchlosť otáčania lopatkového kolesa je úmerná rýchlosti pretekajúceho plynu a počet otáčok pretečenému objemu, |
| označenie plynomera | dohodnutá značka charakterizujúca plynomer pozostávajúca z písmena G a hodnoty menovitého prietoku, |
| cyklický objem meradla | cyklický objem V objemového meradla je objem plynu zodpovedajúci jedné- mu pracovnému cyklu meradla; jeden pracovný cyklus je celkový priebeh po- hybov, ktorými sa všetky pohyblivé časti meradla s výnimkou počítadla a ná- honu počítadla po prvý raz privedú opäť do východiskovej polohy. Tento objem sa vypočíta násobením objemu zodpovedajúceho jednému úplnému otočeniu kontrolného prvku prevodovým pomerom medzi meracím mecha- nizmom a počítadlom, |
| zaťaženie plynomeramerací rozsah | objemový prietok plynu vyjadrený pretečeným objemom za čas,rozsah prietoku plynu
ohraničený maximálnym prietokom Qmax a minimál- nym prietokom Qmin , |
| minimálny prietok Qmin | najmenšie zaťaženie plynomera, pri ktorom sa nesmie prekročiť najväčšia do- volená chyba plynomera ani najväčšia dovolená tlaková strata, |
| menovitý prietok Q | charakteristický prietok plynomera využívaný na jeho označovanie, |
| maximálny prietok Qmax | najväčšie dovolené trvalé zaťaženie plynomera, pri ktorom sa nesmie prekro- čiť najväčšia dovolená chyba plynomera ani najväčšia dovolená tlaková stra- ta, |
| životnosť (trvanlivosť) | obdobie, počas ktorého si plynomer zachová svoje metrologické parametre v de- finovaných hraniciach, |
| stálosť | vlastnosť plynomera, ktorá deklaruje, že pri opakovaných meraniach pri da- nom prietoku sa chyby od seba nelíšia viac, ako je stanovené, |
| chyba plynomera f | pomer rozdielu medzi údajom plynomera Vp a skutočne pretečeným objemom plynu Ve k skutočne pretečenému objemu plynu Ve , |
| prevádzkový tlak plynomera | rozdiel medzi absolútnym tlakom plynu na vstupe do meradla a atmosféric- kým tlakom, |
| tlaková strata | rozdiel medzi statickými tlakmi na vstupe a výstupe plynomera, |
| priemerná tlaková strata | priemerná aritmetická hodnota najväčšej a najmenšej tlakovej straty pri da- nom zaťažení, |
| počítadlo | indikačné zariadenie plynomera, ktoré zaznamenáva (indikuje) celkové hod- noty pretečeného objemu plynu v m3 alebo dm3, |
| kontrolný prvok počítadla prevádzkové (pracovné) podmienky |
zariadenie, ktoré umožňuje presné odčítanie objemu plynu, podmienky používania plynomera, pri ktorých sa predpokladá, že špecifikované metrologické charakteristiky plynomera sa nachádzajú v určených medziach, |
| základné podmienky | stavové hodnoty tlaku Pb a teploty tb používané na vyjadrenie objemu mera- ného plynu nezávisle od prevádzkových podmienok, |
| referenčné podmienky | predpísané podmienky meradla pri jeho skúšaní alebo pri vzájomnom porov- návaní výsledkov meraní v laboratórnych priestoroch (napr. kalibrácia, ove- rovanie a pod.), |
| zariadenie na teplotnú korekciu | zariadenie, ktoré koriguje objem meraný pri prevádzkových podmienkach na objem pri základných podmienkach, |
| PN | abecedno-číslicové označenie používané na referenčné účely vo vzťahu ku kombinácii mechanických a rozmerových charakteristík súčastí potrubného systému. Skladá sa z písmen PN, za ktorými nasleduje bezrozmerné číslo. Číslo nasledujúce za písmenami PN nepredstavuje meratelhú hodnotu a ne- smie sa používať na výpočty, ak to neustanovuje príslušná slovenská tech- nická norma. Najvyšší pracovný pretlak súčasti potrubia závisí od čísla PN, materiálov a konštrukcií súčastí, od jej pracovnej teploty atď. Udávajú ho tabuľky zaťa- žiteľnosti tlakom/teplotou stanovené v príslušných slovenských technic- kých normách. |
Oddiel I
Všeobecné technické požiadavky na všetky plynomery
1.
Oblasť použitia
Predpisuje všeobecné požiadavky, ktorým musia všetky plynomery uvedené v prvej časti
vyhovovať.
Tieto požiadavky platia pre tieto plynomery:
1.1
objemové plynomery
a)
membránové,
b)
rotačné.
1.2
rýchlostné plynomery
turbínové.
2.
Konštrukcia
2.1
Materiály
Plynomery musia byť vyrobené z pevných materiálov, bez vnútorných pnutí, odolných
proti korózii, chemickým účinkom meraných plynov a ich kondenzátov, z materiálov,
ktoré sa menia čo najmenej v dôsledku starnutia.
2.2
Skrine plynomerov
Musia byť pevné a plynotesné pri najväčšom pracovnom tlaku plynomera.
2.3
Ochrana proti vonkajším zásahom
Plynomer musí byť konštruovaný tak, aby bez viditeľného poškodenia overovacích alebo
zabezpečovacích značiek nebol možný zásah do meracieho alebo regulačného zariadenia,
ktorý by mohol ovplyvniť presnosť merania.
2.4
Smer prúdenia plynu
Na plynomeroch, ktorých počítadlo registruje kladne len v jednom smere prúdenia plynu,
musí byť tento smer vyznačený šípkou na vstupnom hrdle alebo na telese plynomera.
Táto šípka nie je nutná, keď smer prúdenia plynu je určený konštrukčne.
Membránové plynomery do veľkosti G 6 musia byť a plynomery iných konštrukcií môžu
byť vybavené zariadením, ktoré zabraňuje spätnému chodu meracieho mechanizmu, ak meraný
plyn prúdi opačným smerom, ako je smer určený na meranie.
2.5
Inštalačné podmienky
Ak sa predpisuje určitá pracovná poloha plynomera (horizontálna, vertikálna a pod.),
musí byť vyznačená na vhodnom mieste plynomera. Na inštaláciu a pripájanie plynomerov
sa vzťahuje slovenská technická norma. Na inštaláciu a pripájanie turbínových a rotačných
plynomerov sa vzťahujú pokyny, ktoré výrobca dodáva s plynomermi.
2.6
Metrologické vlastnosti
Plynomer si musí zachovať svoje metrologické vlastnosti (platné pre prevádzku) minimálne
počas platnosti jeho overenia.
2.7
Vonkajšia tesnosť
Plynomer musí byť za prevádzkových podmienok tesný. Tesnosť plynomera, prípadne aj
pevnosť materiálu a spojov sa skúša ponorením plynomera do vody alebo pretlakom vzduchu,
prípadne akýmkoľvek rovnocenným spôsobom takto:
a)
membránové plynomery najmenej 1,5 násobku maximálneho prevádzkového tlaku najmenej
počas 30 sekúnd,
b)
turbínové plynomery najmenej 1,1 násobku maximálneho prevádzkového tlaku najmenej
počas 180 sekúnd,
c)
rotačné plynomery najmenej 1,1 násobku maximálneho prevádzkového tlaku najmenej počas
180 sekúnd.
Skúške tesnosti sa podrobuje každý plynomer a počas skúšky nesmie byť spozorovaná
žiadna netesnosť plynomera.
3.
Prídavné zariadenia
3.1
Plynomer môže byť vybavený prídavnými zariadeniami, ktorými môžu byť:
a)
predplatné zariadenie,
b)
impulzné vysielače, ktorých výstup musí mať označenie hodnoty jedného impulzu v tvare
1 imp = ...m3 (alebo dm3) alebo 1 m3 = ...imp,
c)
registračné zariadenie s možnosťou vynulovania údajov počítadla,
d)
iné, ktoré majú vplyv na metrologické vlastnosti plynomerov.
Tieto prídavné zariadenia, ak je nimi plynomer vybavený, sa považujú za súčasť meradla
a bližšie sú opísané v rozhodnutí o schválení typu meradla.
Ak nie je k plynomeru pripojené prídavné zariadenie, pripájacie výstupy plynomera
musia byť chránené.
3.1.1
Ak je plynomer vybavený impulzným vysielačom, potom požiadavky na impulzné výstupy
plynomera sú uvedené v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
| Druh signálu | Druh snímača | Charakteristika | |
| Nízka frekvencia (LF) |
Bezpotenciálový spínací kontakt |
Frekvencia impulzov Šírka impulzu Šírka medzery |
f ≤ 1 Hz ≥ 50 ms ≥ 100 ms |
| Konštrukcia vstupu prepočítavača musí vylúčiť vplyv prechodových javov pri spínaní a rozopínaní kontaktu v trvaní |
≤ 10 ms | ||
| Stredná a vysoká frekvencia (MF) a(HF) |
Elektronický snímač |
Impulzy musia vyhovovať požiadavkám príslušných slovenských technických noriem. | |
3.2
Plynomery môžu byť vybavené aj výstupnými hriadeľmi, ktoré môžu byť použité ako poháňacie
hriadele alebo ako iné zariadenia (prípravky) na pohon oddeliteľných prídavných zariadení.
Krútiaci moment, ktorý potrebuje plynomer vytvoriť na pohon prídavných zariadení plynomera,
nesmie spôsobiť zmeny údajov plynomera väčšie, ako sú hodnoty špecifikované v príslušných
oddieloch.
3.2.1
Ak je použitý len jeden hriadeľ, potom sa musí označiť
a)
údajom jeho konštanty v tvare 1 otáčka = ... m3 (alebo dm3),
b)
najväčším dovoleným krútiacim momentom v tvare Mmax = ...N.mm,
c)
smerom otáčania.
3.2.2
Ak je použitých niekoľko hriadeľov, potom každý hriadeľ musí byť označený
a)
písmenom M s indexom, a to v tvare M1, M2, ...Mn,
b)
konštantou v tvare 1 otáčka = ...m3 (alebo dm3),
c)
smerom otáčania.
Na plynomere, prednostne na hlavnom štítku, musí byť vyznačený vzťah
k1M1 + k2M2 + ... + knMn ≤ A [N.mm]
kde: A je číselná hodnota najväčšieho dovoleného krútiaceho momentu výstupného hriadeľa
s najväčšou konštantou, kde krútiaci moment je platný len pre tento hriadeľ. Tento
výstupný hriadeľ sa označí ako M1,
ki (i = 1, 2, ...n) je číselná hodnota stanovená vzťahom ki = C1/Ci,
Ci (i = 1, 2, ...n) je konštanta pre hriadeľ Mi,
Mi (i = 1, 2, ...n) je krútiaci moment pôsobiaci na výstupný hriadeľ označený ako Mi.
3.2.3
Ak nie je k plynomeru pripojené prídavné zariadenie, konce výstupných hriadeľov musia
byť vhodne chránené.
3.2.4
Krútiaci moment trojnásobne väčší ako je najväčší dovolený krútiaci moment, nesmie
prerušiť ani deformovať spojenie medzi plynomerom a prídavným zariadením.
4.
Označenie
4.1
Každý plynomer musí mať na počítadle alebo na skrini plynomera štítok, na ktorom
sú vyznačené tieto údaje:
a)
značka schváleného typu,
b)
meno výrobcu alebo jeho značka,
c)
označenie plynomera určujúce jeho veľkosť,
d)
maximálny prietok vyjadrený v tvare Qmax = ... m3.h-1,
e)
minimálny prietok vyjadrený v tvare Qmin = ... m3.h-1 (alebo dm3.h-1),
f)
najväčší pracovný tlak vyjadrený v tvare pmax = ... MPa (alebo kPa, Pa, bar, mbar), alebo PN,
g)
výrobné číslo a rok výroby plynomera,
h)
menovitá hodnota cyklického objemu objemových plynomerov vyjadrená v tvare V = ...m3 (alebo dm3),
i)
plynomery vybavené prídavnými zariadeniami uvedenými v bodoch 3.1 a 3.2 sa označia
spôsobom uvedeným v týchto bodoch; tieto údaje môžu byť na inom štítku na plynomere
alebo na mechanickom výstupe prídavného zariadenia,
j)
pri plynomeroch vybavených zariadením na teplotnú korekciu sa uvedie rozsah prevádzkových
podmienok, v ktorom toto zariadenie pracuje v hraniciach najväčšej dovolenej chyby,
vyjadrených v tvare
tm = od – ... oC do + ... oC
tb = ... oC,
tsp = .... oC,
k)
ak sa vyžaduje obchodné označenie plynomera, osobitné číslo, meno dodávateľa plynu
a meno opravárenského servisu.
Tieto nápisy musia byť priamo viditeľné, ľahko čitateľné a neodstrániteľné za normálnych
podmienok používania plynomera.
4.2
Metrologický orgán, ktorý vydáva rozhodnutie o schválení typu, môže určiť prípady,
pri ktorých je rovnako potrebné uviesť druh plynu na štítku.
5.
Počítadlá a kontrolný prvok
5.1
Počítadlá
5.1.1
Plynomery musia mať počítadlá zaznamenávajúce objem pretekajúceho plynu v súlade
s jednou z týchto troch možností:
a)
plynomer má jedno počítadlo (indikačné zariadenie) udávajúce objem pri prevádzkových
podmienkach. Symbol „m3" musí byť na plynomere uvedený,
b)
plynomer má jedno počítadlo (indikačné zariadenie) udávajúce objem pri teplote tb, na ktorú je vykonávaná teplotná korekcia. Symbol „m3" musí byť uvedený na štítku spolu s hodnotou teploty tb,
c)
plynomer má dve indikačné zariadenia, ktoré udávajú objem, ako je uvedené pod písmenami
a) a b). Musí byť jasné a nezameniteľné, ktoré indikačné zariadenie udáva aký údaj.
5.1.2
Počítadlo sa musí skladať z číslicových valčekov alebo zobrazovacích segmentov okrem
posledného člena udávajúceho najmenšiu časť stupnice, ktorý môže byť výnimkou z tohto
pravidla. Valčeky musia byť očíslované v metroch kubických alebo v ich dekadických
násobkoch alebo podieloch. Na štítku počítadla musí byť označenie „m3".
5.1.2.1
Na indikačnom zariadení musí byť zreteľne odlíšený údaj celých m3 od dekadických podielov m3.
5.1.2.2
Ak posledný valček udáva dekadické násobky metra kubického, musí byť na štítku uvedené:
a)
jedna (alebo dve, tri atď.) pevná nula za posledným valčekom, alebo
b)
označenie „x 10" (alebo „x 100", „x 1000" atď.) tak, aby odčítanie bolo vždy v metroch
kubických.
5.1.3
Počítadlo musí mať najmenej toľko valčekov alebo segmentov, aby sa počas prevádzkovej
doby 1 000 hodín pri maximálnom prietoku posunul valček najvyššieho rádu počítadla
najviac o jednu číselnú hodnotu valčeka.
5.2
Kontrolný prvok
5.2.1
Plynomer musí byť riešený tak, aby sa jeho overenie mohlo vykonať s dostatočnou presnosťou
v dostatočne krátkom čase. Na tento účel musí byť plynomer konštruovaný so zabudovaným
kontrolným prvkom alebo s iným usporiadaním.
Ak má plynomer dve počítadlá (indikačné zariadenia), ako je to uvedené v bode 5.1.1
písm. c), obe indikačné zariadenia musia mať kontrolný prvok, aby bolo možné overiť
vlastnosti zariadenia na teplotnú korekciu s dostatočnou presnosťou v dostatočne krátkom
čase.
5.2.2
Zabudovaným kontrolným prvkom počítadla môže byť napríklad mechanický kontrolný prvok,
t. j.
a)
plynulo sa otáčajúci valček počítadla s najvyššou rýchlosťou otáčania s očíslovanou
stupnicou,
b)
ručička otáčajúca sa nad pevným číselníkom s označenou stupnicou alebo
c)
kotúč s vynesenou stupnicou otáčajúci sa za pevnou referenčnou značkou a pod.
5.2.2.1
Na vynesenej stupnici mechanického kontrolného prvku v tvare ručičky alebo kotúča
musí byť výrazne a jednoznačne vyznačená hodnota objemu zodpovedajúca jednej otáčke
ručičky alebo kotúča, a to v tvare 1 otáčka = ...m3 (alebo dm3).
Začiatok stupnice musí byť označený nulou.
5.2.2.2
Vzdialenosť rysiek stupnice nesmie byť menšia ako 1 mm a musí byť konštantná po celej
stupnici.
5.2.2.3
Hodnota dielika stupnice musí zodpovedať 1 x 10n m3, 2 x 10n m3 alebo 5 x 10n m3, kde n je kladné alebo záporné celé číslo alebo nula.
5.2.2.4
Rysky stupnice musia byť tenké a rovnako hrubé, aby umožňovali presné a jednoduché
odčítanie.
Ak je hodnota dielika stupnice 1 x 10n m3 alebo 2 x 10n m3, musí byť každá piata čiara vyznačujúca dielik zvýraznená väčšou dĺžkou, pri hodnote
dielika stupnice 5 x 10n m3 musí byť zvýraznená každá druhá čiara vyznačujúca dielik.
5.2.2.5
Kontrolný prvok má mať rysky kontrastné vzhľadom na stupnicu, s dostatočnými rozmermi
na umožnenie fotoelektrického snímania. Rysky nesmú zakrývať očíslovanie a nesmú znižovať
presnosť odčítania.
5.2.2.6
Ručička alebo referenčná značka musí byť taká tenká, aby umožnila spoľahlivé a jednoduché
odčítanie, nesmie prekrývať delenie stupnice a prekážať pri čítaní údajov.
5.2.3
Kontrolný prvok môže mať odoberateľnú referenčnú značku dostatočnej veľkosti, aby
sa umožnilo fotoelektrické snímanie. Táto značka nesmie prekrývať vyznačenie stupnice,
v prípade potreby môže nahradiť číslicu 0. Táto značka nesmie ovplyvňovať presnosť
odčítania.
5.3
Valčeky a stupnice počítadiel
Priemer valčekov má byť najmenej 16 mm.
Priemer vyznačenej stupnice uvedenej v bode 5.2.2 písm. b), c) musí byť najmenej 16
mm.
5.4
Odčítanie na počítadle
Počítadlo musí byť riešené tak, aby sa na ňom dalo odčítať jednoduchým zoradením číslic.
5.5
Presúvanie číslic
Každá číslica určitého očíslovaného valčeka sa musí úplne presunúť o jednu jednotku,
keď najbližší nižší očíslovaný valček dokončí poslednú desatinu svojej otáčky.
5.6
Demontáž počítadla
Plynomer musí byť riešený tak, aby bolo možné počítadlo ľahko demontovať počas overenia.
Oddiel II
Metrologické požiadavky na všetky plynomery
1.
Najväčšie dovolené chyby
1.1
Chyba meradla sa vyjadruje relatívnou hodnotou v percentách ako pomer rozdielu medzi
udanou hodnotou skúšaného meradla a konvenčne pravou hodnotou etalónového meradla
ku konvenčne pravej hodnote etalónového meradla.
1.2
Tieto chyby platia pre merania vzduchom, ktorého hustota je 1,2 kg.m-3. Pri normálnych atmosférických podmienkach sa môže predpokladať, že okolitý vzduch
v overovacom laboratóriu spĺňa tento predpoklad.
1.3
Hodnoty najväčších dovolených chýb sú stanovené v oddieloch VI a X.
1.4
Ak má plynomer jedno počítadlo udávajúce objem pri základných podmienkach, konvenčne
pravá hodnota pri referenčných podmienkach sa musí previesť na objem pri základných
podmienkach.
1.5
Ak má plynomer dve počítadlá, jedno udávajúce objem pri prevádzkových podmienkach
a druhé udávajúce objem pri základných podmienkach, hodnoty najväčších dovolených
chýb platia pre indikačné zariadenie (počítadlo) udávajúce objem pri prevádzkových
podmienkach. Rozdiel chyby merania stanovený z oboch indikačných zariadení nesmie
byť väčší ako 0,5 %.
2.
Tlaková strata
2.1
Najväčšie dovolené hodnoty
Najväčšie dovolené hodnoty tlakovej straty pre membránové plynomery sú stanovené v
oddiele VI. Pre rotačné plynomery bude dovolená tlaková strata stanovená pri skúške
typu, pri turbínových plynomeroch sa tlaková strata neskúša.
3.
Umiestnenie overovacích a zabezpečovacích značiek
3.1
Všeobecné požiadavky
Umiestnenie značiek musí byť volené tak, aby demontáž časti s umiestnenou značkou
spôsobila poškodenie tejto značky.
3.2
Štítok s údajmi
Štítok s údajmi podľa oddielu I bodu 4 musí byť zabezpečený overovacou značkou. Demontáž
štítku s údajmi musí byť nemožná bez poškodenia overovacej značky.
3.3
Na všetkých plynomeroch musia byť miesta na umiestnenie overovacej alebo zabezpečovacej
značky na
a)
všetkých štítkoch, na ktorých sú informácie predpísané v oddiele I,
b)
všetkých častiach skrinky, ktoré nemôžu byť inak chránené proti zásahu s možnosťou
ovplyvnenia presnosti merania,
c)
pripojeniach odpojiteľných prídavných zariadení alebo na ochranných zariadeniach
uvedených v oddieloch V a IX.
Oddiel III
Metrologická kontrola meradiel – všeobecne pre všetky plynomery
1.
Metrologická kontrola plynomerov
Plynomer podlieha štátnej metrologickej kontrole. Táto zahŕňa
– schválenie typu,
– prvotné overenie,
– následné overenie.
1.1
Schválenie typu
1.1.1
Základnými technickými a metrologickými charakteristikami uvedenými v rozhodnutí
o schválení typu podľa § 11 ods. 3 zákona sú minimálny prietok, najväčší prevádzkový
tlak, menovitý vnútorný priemer pripojovacích častí a pri membránových plynomeroch,
menovitá hodnota cyklického objemu.
1.1.2
V rozhodnutí o schválení typu sa okrem údajov uvedených v § 11 ods. 3 zákona uvedú
ešte tieto údaje:
a)
údaje o prídavných zariadeniach uvedených v oddiele I bode 3.1 a výstupných hriadeľoch
uvedených v oddiele I bode 3.2, ak sú nimi plynomery vybavené,
b)
informácia o umiestnení overovacích a zabezpečovacích značiek a uzáverov, ak treba,
tak formou výkresu alebo fotografie,
c)
štítok meradla s príslušnými údajmi,
d)
zoznam dokladov prislúchajúcich k rozhodnutiu o schválení typu,
e)
osobitné poznámky.
1.2
Konanie pri schvaľovaní typu
Žiadateľ predloží vykonávateľovi skúšky typu dve vzorky až šesť vzoriek plynomerov
vyhotovených v súlade s typom.
Vykonávateľ skúšky typu môže žiadať plynomery viacerých veľkostí, ak sa súčasne požaduje
schvaľovanie týchto veľkostí.
V závislosti od výsledku skúšok možno žiadať ďalšie vzorky plynomerov.
Vzorky plynomerov sa môžu predložiť aj v rozličných časoch, ale rozhodnutie o schválení
typu sa môže vydať až po predložení a odskúšaní všetkých vzoriek plynomerov.
1.3
Všeobecná prehliadka
1.3.1
Vykonávateľ skúšky typu vykoná vizuálnu prehliadku, pri ktorej skontroluje, či plynomer
spĺňa požiadavky stanovené v oddieloch I a II, napr. požiadavky na označenia a nápisy,
umiestnenie overovacích a zabezpečovacích značiek, na indikačné zariadenie (počítadlo)
a kontrolný prvok.
1.3.2
Plynomery určené na skúšanie musia byť pripravené na činnosť podľa návodu na obsluhu
výrobcu.
1.3.3
Na plynomeroch s viacerými počítadlami sa kontroluje správnosť ich pripojenia a či
zodpovedajú dokumentácii dodanej výrobcom.
1.4
Skúšanie
1.4.1
Vzorky musia byť v súlade s požiadavkami uvedenými v oddiele II bode 3 a oddiele
III bode 1.2.
1.4.2
Skúšky pri teplote okolia
(Krivka chýb)
1.4.2.1
Plynomery majú byť stabilizované pri teplote skúšobne.
1.4.2.2
Plynomery musia byť inštalované na skúšobnej trati podľa pracovných inštrukcií výrobcu.
Potrubia pripojené k vstupu plynomera musia mať ten istý nominálny rozmer ako plynomer.
1.4.2.3
Po pripojení plynomera na skúšobnú trať sa skontroluje tesnosť skúšobnej stanice
tak, že sa skúšobná stanica naplní vzduchom na predpísaný maximálny tlak alebo podtlak
a sleduje sa údaj na tlakomere. Tesnosť je vyhovujúca, ak po vyrovnaní teplôt skúšobného
vzduchu tlak v skúšobnej stanici neklesá počas 120 sekúnd.
1.4.2.4
Chyby vzoriek plynomerov sa určujú pri hodnotách prietoku rozložených v pracovnom
rozsahu, ktoré sú uvedené v oddieloch VII a XI.
1.4.2.5
Krivka chýb musí byť v rozsahu najväčších dovolených chýb stanovených v oddieloch
VI a X.
1.4.3
Vzorky plynomerov sa potom podrobia skúške životnosti (trvanlivosti).
1.4.3.1
Skúška životnosti (trvanlivosti) sa vykoná na plynomeroch
a)
G 0,6 až G 10 pri maximálnom prietoku s použitím vzduchu,
b)
G 16 až G 650 podľa možnosti pri maximálnom prietoku s použitím plynu, na ktorý je
plynomer určený, alebo so vzduchom. Prietok počas skúšky má byť najmenej 0,5 Qmax,
c)
väčších ako G 650 podľa pokynov výrobcu.
Ak výrobca preukáže, že materiál plynomera je dostatočne odolný pri pôsobení plynu,
vykonávateľ skúšky typu môže rozhodnúť, aby sa skúška životnosti (trvanlivosti) vykonala
so vzduchom.
1.4.3.2
Trvanie skúšky životnosti (trvanlivosti) je pri plynomeroch
a)
G 0,6 až G 10: 2000 hodín. Skúška životnosti (trvanlivosti) nemusí byť kontinuálna,
ale musí sa skončiť do 100 dní,
b)
G 16 až G 650 také, aby odmeraný objem zodpovedal maximálnemu prietoku počas 2000
hodín. Skúška sa musí skončiť do 180 dní.
1.4.4
Po skúške životnosti (trvanlivosti) majú plynomery (okrem jedného z nich, keď sa
skúška vykonala najmenej na troch plynomeroch) spĺňať túto požiadavku:
1.4.4.1
Krivka chýb musí byť v rozsahu najväčších dovolených chýb v prevádzke stanovených
v oddieloch VI a X.
1.5
Zmena už schváleného typu
Keď sa žiadosť o schválenie typu týka zmeny už schváleného typu, vykonávateľ skúšky
typu, ktorý schválil pôvodný typ, rozhodne podľa charakteru zmeny, či a v akom rozsahu
uplatní požiadavky bodov 1.2 až 1.4.
Oddiel IV
Metódy technických skúšok všeobecne pre všetky plynomery
1.
Všeobecné požiadavky
Všeobecné požiadavky na vykonávanie technických skúšok sú uvedené v oddiele III.
2.
Podmienky okolia
2.1
Priemerná teplota okolia v skúšobnej miestnosti je definovaná ako aritmetický priemer
týchto teplôt
a)
teplota okolia pri referenčnom etalóne,
b)
teplota okolia pri skúšanom plynomere,
c)
teplota vzduchu pri vstupe do meracej trate.
2.2
Podmienky v skúšobnej miestnosti musia byť dostatočne ustálené. To znamená, že
a)
priemerná teplota okolia podľa bodu 2.1 sa nesmie meniť o viac ako 4 oC za 12 hodín a o 2 oC za hodinu,
b)
teploty uvedené v bode 2.1 sa nemajú navzájom líšiť o viac ako 2 oC.
2.3
Plynomery možno skúšať bez korekcie teplotného rozdielu medzi etalónom a skúšaným
plynomerom, ak sú splnené tieto požiadavky:
a)
vzduch použitý na skúšanie má vlastnosti okolia,
b)
priemerná teplota okolia podľa bodu 2.1 nekolíše o viac ako 2 oC v priebehu 24 hodín a o 0,5 oC za hodinu,
c)
teploty uvedené v bode 2.1 sa vzájomne nelíšia o viac ako 0,5 oC.
V iných prípadoch sa berú do úvahy korekcie teplotného rozdielu, ktoré sú uvedené
v oddieloch VII a VIII.
2.4
Pred začiatkom skúšok treba skúšané plynomery umiestniť v skúšobnej miestnosti alebo
v priestoroch s teplotou skúšobnej miestnosti najmenej na 5 hodín, aby sa ich teplota
vyrovnala s teplotou skúšobnej miestnosti.
2.5
Atmosférický tlak v laboratóriu sa meria najmenej raz za deň.
3.
Meracia trať
3.1
Skušobný vzduch
3.1.1
Skúšobný vzduch je čistý, zbavený prachu a oleja.
3.1.2
Teplota skúšobného vzduchu sa nesmie odlišovať od priemernej teploty okolia o viac
ako 0,5 oC.
3.1.3
Relatívna vlhkosť vzduchu je taká, aby nedochádzalo ku kondenzácii.
3.2
Meranie tlaku
3.2.1
Odbery tlaku pre plynomery pri skúšaní musia byť umiestnené vo vzdialenosti, ktorá
sa rovná priemeru potrubia pred vstupom do plynomera a priemeru potrubia za výstupom
z plynomera. Pri plynomeroch, ktoré sú vybavené prípojmi na meranie tlakovej straty,
možno merať tlakovú stratu priamo na prípojoch, ak sa to nedá splniť, treba sa presvedčiť,
či dané meranie tlakov poskytuje správne hodnoty zodpovedajúce uvedeným miestam na
odbery tlakov.
3.2.2
Otvory odberov tlaku musia byť kolmé na os potrubia. Musia mať priemer najmenej 3
mm. Musí byť zabezpečené, aby odbery tlakov nezasahovali do prierezu potrubia. Vnútorná
stena potrubia musí byť hladká.
3.2.3
Prístroj, ktorý poskytuje údaj tlakovej straty skúšaného plynomera, musí udávať priemerný
kolísajúci tlak v plynomere.
3.3
Meranie teploty
Teplota vzťahujúca sa na meraný objem plynu sa meria na výstupe plynomera.
3.4
Tesnosť
Meracia trať sa testuje na tesnosť v súlade s postupmi metrologického laboratória.
3.5
Skúšky v sérii
Ak sa plynomery skúšajú v sérii, treba urobiť opatrenia, aby sa zabránilo vzájomnému
ovplyvňovaniu plynomerov. Účinnosť týchto opatrení sa môže určiť tak, že sa skúšaný
plynomer zo série odskúša jedenkrát v každej polohe trate.
4.
Etalóny
4.1
Meracia trať je vybavená etalónmi, ktoré sú vhodné na skúšanie plynomerov. Pracovný
rozsah etalónov zodpovedá rozsahu skúšaných plynomerov.
4.2
Tlakomery, teplomery, etalónové plynomery použité na meranie parametrov vstupujúcich
do výpočtu určitej veličiny majú zabezpečenú nadväznosť.
4.3
V kalibračných certifikátoch je uvedený rozsah, v ktorom sa môžu prístroje používať
a uvedená neistota merania.
4.4
Skúšobné pracovisko musí byť schopné určiť neistotu merania pri overovaní plynomera.
4.5
Najlepšia meracia schopnosť skúšobného zariadenia pre dané merania musí byť aspoň
trikrát menšia, ako je najväčšia dovolená chyba skúšaného plynomera.
Oddiel V
Technické požiadavky na membránové plynomery
1.
Všeobecné požiadavky
Všeobecné požiadavky sú uvedené v oddiele I.
2.
Detaily konštrukcie
2.1
Rozdiel medzi vypočítanou hodnotou cyklického objemu V meradla a hodnotou tohto objemu
udanou na meradle pri referenčných podmienkach nesmie byť väčší ako ± 5 % tejto hodnoty.
3.
Kontrolný prvok
3.1
Všeobecne
Pre plynomery vybavené počítadlom so súčtovým kontrolným prvkom podľa oddielu I bodu
5.2.2 nesmie smerodajná odchýlka presahovať hodnoty uvedené v tabuľke č. 2, pričom
sa vykoná séria najmenej 30-tich po sebe nasledujúcich meraní. Objem vzduchu pretečeného
plynomerom pri meraní sa musí rovnať 10-násobku nominálneho cyklického objemu (20-násobku,
keď dekadický násobok nominálneho cyklického objemu je menší ako objem zodpovedajúci
jednej otáčke kontrolného prvku). Skúšky sa vykonajú v rámci schválenia typu v identických
podmienkach pri jednom prietoku v rámci rozsahu 0,2 Qmax až Qmax.
Tabuľka č. 2
| Označenie plynomera | Najväčšia prípustná smerodajná odchýlka dm3 |
| G 0,6 až G 6 | 0,2 |
| G 10 až G 65 | 2 |
| G 100 až G 650 | 20 |
3.2
Mechanický kontrolný prvok počítadla
3.2.1
Mechanické indikačné zariadenie (počítadlo) môže byť integrovaný (zabudovaný) kontrolný
prvok podľa oddielu I bodu 5.2.2 alebo zariadenie, ktoré umožní pripojenie odoberateľného
prvku.
3.2.2
Integrovaný (zabudovaný) kontrolný prvok mechanického indikačného zariadenia (počítadla)
musí mať najväčší rozsah stupnice a číslovanie stupnice podľa tabuľky č. 3.
Tabuľka č. 3
| Označenie plynomera |
Najväčšia hodnota dielika dm3 |
Očíslovaná hodnota stupnice dm3 |
| G 0,6 až G 6 | 0,2 | 1 |
| G 10 až G 65 | 2 | 10 |
| G 100 až G 650 | 20 | 100 |
Oddiel VI
Metrologické požiadavky na membránové plynomery
1.
Všeobecné požiadavky
Všeobecné požiadavky sú uvedené v oddiele II.
2.
Merací rozsah
Dovolené hodnoty maximálnych a minimálnych prietokov sú podľa veľkosti plynomerov
uvedené v tabuľke č. 4.
Tabuľka č. 4
| Označenie plynomera |
Maximálny prietok Qmax m3.h-1 |
Minimálny prietok Qmin m3.h-1 |
Priemerná dovolená tlaková strata pri maximálnom prietoku Pa |
| G 0,6 | 1 | 0,016 | 200 (220) |
| G 1 | 1,6 | 0,016 | |
| G 1,6 | 2,5 | 0,016 | |
| G 2,5 | 4 | 0,025 | |
| G4 | 6 | 0,040 | |
| G6 | 10 | 0,060 | |
| G 10 | 16 | 0,100 | 300 (330) |
| G 16 | 25 | 0,160 | |
| G 25 | 40 | 0,250 | |
| G 40 | 65 | 0,400 | |
| G 65 | 100 | 0,650 | 400 (440) |
| G 100 | 160 | 1,000 | |
| G 160 | 250 | 1,600 | |
| G 250 | 400 | 2,500 | |
| G 400 | 650 | 4,000 | |
| G 650 | 1 000 | 6,500 |
Plynomer môže mať menšiu hodnotu minimálneho prietoku, ako je uvedené v tabuľke č.
4, ale táto menšia hodnota sa musí rovnať jednej z hodnôt uvedených v treťom stĺpci
tabuľky č. 4 alebo sa musí rovnať dekadickému podielu tejto hodnoty.
3.
Najväčšia dovolená chyba
3.1
Pri podmienkach uvedených v oddiele II sú najväčšie dovolené chyby pri schvaľovaní
typu pri prvotnom overení a následnom overení a hodnoty najväčších dovolených chýb
v prevádzke uvedené v tabuľke č. 5.
Tabuľka č. 5
| Prietok | Najväčšia dovolená chyba | |
| Pri schvaľovaní typu a pri overení | V prevádzke | |
| Qmin ≤ Q < 0,1 Qmax | ±3% | -6 %, +3 % |
| 0,1 Qmax ≤ Q ≤ Qmax | ±2 % | ±3% |
3.2
Pri overení chyby prietokov medzi 0,1 Qmax a Qmax nesmú presiahnuť 1 %, keď majú to isté znamienko.
3.3
Ak najväčšie dovolené krútiace momenty udané na plynomere podľa oddielu I bodu 3.2.1
alebo 3.2.2 sa použili na náhon hriadeľa, potom údaj plynomera pre Qmin sa nesmie meniť o viac ako 1,5 %.
3.4
Pre plynomery so zariadením na teplotnú korekciu vybavené jedným indikačným zariadením
(počítadlom), ako je uvedené v oddiele I bode 5.1.1 písm. c) a v oddiele II bode 1.4,
platí:
3.4.1
Najväčšie dovolené chyby v prevádzke špecifikované v tabuľke č. 5 (stĺpec pre chyby
v prevádzke) sa zväčšia o ± 1 %. Najväčšie dovolené chyby pri overení špecifikované
v tabuľke č. 5 (stĺpec pre overovanie) sa zväčšia o 0,5 % v intervale tsp – 5 oC a tsp + 5 oC, kde tsp (tsp – špecifická teplota pri overovaní) je v intervale medzi 15 oC až 25 oC. Tento interval musí ležať v rozsahu teplôt merania vyznačenom na štítku plynomera.
3.4.2
Pre interval rozsahu teplôt merania vyznačeného na štítku plynomera, ale mimo intervalu
definovaného v predchádzajúcom bode, (t. j. napr. v intervale tmin až 15 oC a v intervale 25 oC až tmax, ak je tsp = 20 oC), sú najväčšie dovolené chyby uvedené v tabuľke č. 5 zväčšené o 1 %.
3.4.3
Dodržiavanie požiadavky bodov 3.4.1 a 3.4.2. sa má kontrolovať pri teplotách v intervaloch
tmin až tmin + 2 oC, alebo tmax – 2 oC až tmax.
3.4.4
Overovanie plynomerov so zariadením na teplotnú korekciu sa vykonáva podľa metódy
v oddiele VIII.
4.
Tlaková strata
Celková tlaková strata plynomera pri prietoku vzduchu s hustotou 1,2 kg.m-3 a prietoku Qmax nesmie v priemere prekročiť hodnoty udané v tabuľke č. 4, kde hodnoty v zátvorkách
sú odporúčané pre priemernú tlakovú stratu v prevádzke.
Oddiel VII
Metódy technických skúšok membránových plynomerov
1.
Všeobecné požiadavky
Všeobecné požiadavky sú uvedené v oddieloch III a IV.
2.
Schvaľovanie typu
2.1
Skúšanie
2.1.1
Všeobecne
Všeobecné požiadavky na skúšanie sú uvedené v oddiele IV.
2.1.2
Pred začatím skúšania sa nechá plynomer zabiehať pri maximálnom prietoku. Objem pretečený
cez plynomer musí byť najmenej 50-násobkom cyklického objemu plynomera. Skutočné trvanie
zábehu môže závisieť od času, ktorý uplynul odvtedy, keď bol plynomer poslednýkrát
v činnosti.
2.1.3
Plynomer sa prednostne skúša s objemom vzduchu, ktorý sa rovná celému násobku cyklického
objemu plynomera. Ak to nie je možné, objem vzduchu prechádzajúci cez plynomer sa
volí tak, aby vplyv zmien cyklického objemu bol menší ako 0,2 % pri skúšaní pri prietokoch
od 0,1 Qmax až Qmax a 0,4 % pri skúšaní pri prietokoch menších ako 0,1 Qmax.
2.1.4
Ak sa skúša viac plynomerov v sérii, priemerný vstupný tlak každého plynomera sa
môže merať alebo stanoviť výpočtom z tlakovej straty všetkých plynomerov, aby sa vypočítal
vplyv na pretečený objem pri klesajúcom tlaku na meracej trati.
2.1.5
Chyby sa určia ako priemerné hodnoty z najmenej šiestich meraní pri danom prietoku,
trikrát s klesajúcim prietokom a trikrát so stúpajúcim prietokom.
2.1.6
Chyby musia byť pri každom prietoku v hraniciach tolerancií uvedených v oddiele VI
tabuľke č. 5.
2.1.7
Počas skúšky sa odčíta tlaková diferencia medzi vstupom a výstupom plynomera pri
Qmax na kontrolu priemernej tlakovej straty plynomera (pozri oddiel VI tabuľku č. 4).
2.1.8
Pri hodnotách prietoku medzi Qmin až 2 Qmin a pri prietokoch 0,2 Qmax a Qmax sa určia chyby najmenej šesťkrát, nezávisle pri každom prietoku. alej sa minimálne
dvakrát vykoná skúška pri prietokoch 3 Qmin, 0,1 Qmax, 0,4 Qmax, 0,7 Qmax. Skutočný prietok sa nesmie líšiť od menovitého o viac ako 5 %. Pre prietoky 0,2
Qmax a Qmax nesmie byť rozdiel medzi jednotlivými chybami pri každej hodnote skúšobného prietoku
väčší ako 0,6 %.
2.1.9
Okrem toho rozdiel medzi minimom a maximom krivky chýb ako funkcie prietoku Q nesmie
presahovať 2 % v rozsahu od 0,1 Qmax do Qmax.
2.1.10
Smerodajná odchýlka údaja počítadla minimálne jedného skúšaného plynomera sa kontroluje
podľa oddielu V pri jednom prietoku v rámci rozsahu 0,2 Qmax až Qmax.
2.2
Ďalšie zariadenia
2.2.1
Ak je plynomer vybavený predplatným zariadením, skúša sa, či toto zariadenie nemá
vplyv na metrologické parametre plynomera (oddiel I bod 3.1).
2.2.2
Ak je plynomer vybavený generátorom impulzov, skontroluje sa jeho správna funkcia
a počet impulzov na jednotku objemu (oddiel I bod 3.1).
2.2.3
Ak je plynomer vybavený výstupným pohonným hriadeľom, skontroluje sa, či spojenie
medzi meracím zariadením a prevodom ostalo bez zmeny pri pôsobení krútiaceho momentu
trikrát väčšieho, ako je najväčší dovolený krútiaci moment Mmax (oddiel I bod 3.2.4). Podobne sa kontroluje, či chyba pri Qmin sa nemení viac, ako je stanovené v oddiele I, ak je hriadeľ zaťažený najväčším dovoleným
krútiacim momentom Mmax.
2.2.4
Na splnenie požiadaviek bodu 2.2.3 plynomery s jedným pohonným hriadeľom alebo viacerými
pohonnými hriadeľmi sa skúšajú v počte troch kusov z každej veľkosti so vzduchom s
hustotou 1,2 kg.m-3.
Pri plynomere s viacerými pohonnými hriadeľmi sa skúška vykoná na hriadeli, ktorý
poskytuje najnepriaznivejší výsledok.
Pri plynomeroch s tou istou veľkosťou najmenšia hodnota krútiaceho momentu získaná
počas skúšky sa použije ako najväčšia dovolená hodnota krútiaceho momentu.
2.2.5
Ak typ plynomera zahŕňa rozdielne veľkosti, skúška krútiaceho momentu sa vykoná na
plynomeroch s najmenšou veľkosťou za predpokladu, že ten istý krútiaci moment je špecifikovaný
pre väčšie plynomery a že ich pohonný hriadeľ má rovnakú alebo väčšiu hodnotu najväčšieho
dovoleného krútiaceho momentu.
2.3
Membránové plynomery so zabudovanými zariadeniami na teplotnú korekciu
2.3.1
Všeobecne.
2.3.1.1
Pri plynomeroch so zabudovaným zariadením na teplotnú korekciu sa vykonajú všetky
skúšky, ktoré sa vykonávajú pri schvaľovaní typu plynomerov bez teplotnej korekcie.
2.3.2
Okrem skúšok pri teplote laboratória sa plynomery podrobia skúškam pri minimálnej
a maximálnej teplote. Etalón musí byť vždy v prevádzke pri teplote, pri ktorej sa
kalibroval.
2.3.2.1
Postup skúšania
a)
najprv sa začne séria meraní od najnižšej teploty so stúpaním teploty pri prietokoch
0,2 Qmax a 0,7 Qmax,
b)
nasleduje séria meraní od najvyššej teploty s klesaním teploty pri prietokoch 0,2
Qmax a 0,7 Qmax.
2.3.2.2
Rozdiel teploty okolia plynomera a skúšobného vzduchu na vstupe do plynomera je menší
ako 1 oC a teplota sa udržiava ustálená v rozmedzí ± 0,5 oC pri danom nastavení teploty. Vlhkosť skúšobného vzduchu musí byť taká, aby sa nevyskytla
kondenzácia.
2.3.2.3
Skúšky pri rôznych teplotách sa opakujú dvakrát pri danom prietoku a teplote.
2.3.2.4
Priemerná chyba pri každej skúšobnej teplote musí byť v toleranciách uvedených v
oddiele VI bode 3.4.
2.3.2.5
Pri malej zmene konštrukcie plynomera už schváleného typu stačí vykonať pri membránových
plynomeroch so zariadením na teplotnú korekciu skúšky v teplotnej komore v menšom
rozsahu, t. j. napr. len pri prietoku 0,2 Qmax.
2.4
Skúška stálosti
2.4.1
Ak je plynomer pri dlhodobom skúšaní v prevádzke mimo pracoviska vykonávateľa skúšky,
je opatrený overovacími a zabezpečovacími značkami (plombami).
2.4.2
Výsledná krivka chýb
2.4.2.1
Podmienky pri určovaní výslednej krivky chýb musia byť rovnaké ako pri prvej skúške
metrologických parametrov. Skúšky sa vykonajú na tej istej meracej trati, na ktorej
bola urobená krivka chýb pri prvej skúške metrologických parametrov.
2.4.2.2
Chyby sa určia pri prietokoch v rozsahu Qmin až 2 Qmin a pri prietokoch 0,2 Qmax a Qmax dvakrát, raz pri stúpajúcom a raz pri klesajúcom prietoku. Skutočný prietok sa nesmie
líšiť od menovitého o viac ako 5 %. Hodnoty chýb sa určia podľa oddielu VII bodu 2.1.8
a nesmú presahovať hodnoty platné pre prevádzku uvedené v oddiele VI bode 3 tabuľke
č. 5.
2.4.3
Ak sa výrazne zmenila tlaková strata pri Qmin, plynomer treba preskúmať, aby sa zistila možná príčina.
2.5
Záver
Ak skúšané plynomery preukázali, že ich vlastnosti spĺňajú všetky požiadavky na schválenie
typu, vydá sa rozhodnutie o schválení typu.
2.6
Kontrolné meranie týkajúce sa plynomerov so zabudovanými zariadeniami na teplotnú
korekciu
Pri kontrolnom meraní (napríklad pri reklamácii odberateľa plynu) sa plynomery musia
najprv odskúšať pri teplote (20 ± 5) oC pri prietokoch Qmin, 0,2 Qmax a Qmax. Pred touto skúškou musí plynomermi pri prietoku 0,2 Qmax pretiecť asi 30 dm3 vzduchu.
Ak výsledky meraní ležia mimo zúžených hraníc najväčších dovolených chýb v prevádzke,
ale vnútri hraníc najväčších dovolených chýb v prevádzke, môže žiadateľ dodatočne
požadovať skúšku pri tmin a tmax pri prietoku 0,2 Qmax. Zúžené hranice najväčších dovolených chýb v prevádzke sú uvedené v tabuľke č. 6
a hranice najväčších dovolených chýb v prevádzke sú uvedené v tabuľke č. 7.
Tabuľka č. 6
| Prietok | Najväčšia dovolená chyba | |
| Pri schvaľovaní typu a pri overení | V prevádzke | |
| Qmin ≤ Q < 0,1 Qmax | ±3% | -6 %, +3 % |
| 0,1 Qmax ≤ Q ≤ Qmax | ±2 % | ±3% |
Tabuľka č. 7
| Skúšobná teplota | Prietok Q | ||
| 0,2 Qmax | Qmax | ||
| (20 ± 5) °C | ±7 % | ±5% | ±5% |
| (tmax-0+2) °C(tmax-2+0) °C | - | ±6% | - |
Oddiel VIII
Metódy skúšania pri overení membránových plynomerov
1.
Prvotné overenie
1.1
Príprava
1.1.1
Plynomery musia byť stabilizované pri teplote skúšobne.
1.1.2
Ak sú plynomery prinesené do skúšobne z prostredia s nižšou teplotou, musí sa zabezpečiť,
aby v nich nekondenzovala voda.
1.1.3
Ak sú plynomery opatrené mechanickým indikačným zariadením (počítadlom), skontroluje
sa funkčnosť pretáčania valčekov z pozície všetkých valčekov na číslici 9 na pozíciu
všetkých valčekov na číslici 0.
1.1.4
Pred overením sa preveria všetky označenia a nápisy na plynomere.
1.1.5
Pred overením sa skontroluje, či vzhľad a štítok plynomera zodpovedajú schválenému
typu.
1.1.6
Ak majú plynomery prídavné zariadenia, treba sa presvedčiť, či sú tieto zariadenia
správne pripojené a či zodpovedajú dokumentácii, ktorú dodal výrobca.
1.2
Postup pri overení
1.2.1
Meracia trať sa podrobí skúške tesnosti podľa metodiky laboratória.
1.2.2
Pred začatím overovania musí byť plynomer v prevádzke pri maximálnom prietoku. Objem
pretečený cez plynomer musí byť najmenej 50-násobkom cyklického objemu plynomera.
1.2.3
Skúška presnosti
1.2.3.1
Plynomer sa považuje za vyhovujúci požiadavkám na najväčšie dovolené chyby, ak sú
tieto požiadavky splnené pri prietokoch Qmin až 2 Qmin, 0,2 Qmax a Qmax. Skutočný prietok sa nesmie líšiť od menovitého o viac ako 5 %.
1.2.3.2
Ak sa skúšanie vykonalo pri iných prietokoch, treba zaručiť, že skúšanie bolo prinajmenej
rovnocenné tomu, ktoré je uvedené v bode 1.2.3.1.
1.2.4
Následné overenie
Následné overenie sa vykonáva rovnakým spôsobom ako prvotné overenie.
1.2.5
Plynomer sa prednostne overuje pri pretečených objemoch vzduchu, ktoré sú celistvými
násobkami cyklického objemu plynomera.
1.2.6
Pri každom prietoku musí byť chyba v toleranciách uvedených v oddiele VI.
1.2.7
Počas overovania pri Qmax sa musí odčítať tlaková diferencia medzi vstupom a výstupom plynomera, aby sa mohla
skontrolovať celková priemerná tlaková strata plynomera, a zistiť, či je v súlade
s ustanoveniami v oddiele VI.
1.2.8
Ak sa overuje plynomer bez počítadla alebo so zariadením, ktoré nahrádza počítadlo,
najmenej jedno meranie sa musí opakovať s počítadlom umiestneným na plynomere. Uprednostňuje
sa prietok Qmax. Z oboch meraní sa dá určiť chyba a tlaková strata plynomera s počítadlom a bez neho.
Ak rozdiel oboch chýb je väčší ako 0,6 %, potom všetky skúšky presnosti sa majú vykonať
s počítadlom umiestneným na plynomere.
1.2.9
Ak je plynomer vybavený generátorom impulzov, má sa overiť počet impulzov na jednotku
objemu.
1.2.10
Ak je plynomer vybavený výstupnými hnacími hriadeľmi, na ktoré nie sú pripojené ďalšie
zariadenia, skontroluje sa, či tieto hriadele sú vhodne chránené proti vonkajšiemu
ovplyvňovaniu (oddiel I bod 3.2.3).
1.2.11
Ak sa plynomer nastavuje pomocou výmenných prevodových koliesok, musí sa najmenej
pri jednom prietoku opakovane overiť, či boli vložené správne kolieska a správnym
spôsobom. Opakované overenie sa uskutočňuje prednostne pri prietoku Qmax. Výsledok sa posúdi porovnaním chýb a tlakových strát pred výmenou a po výmene koliesok.
1.2.12
Po overení sa plynomer zabezpečí overovacou značkou.
1.3
Postup pri overení plynomerov so zabudovaným zariadením na teplotnú korekciu
1.3.1
Pri skúške plynomera so simuláciou rôznych teplôt okolia, teplota okolia plynomera
a teplota skúšobného vzduchu na vstupe musia byť rovnaké alebo sa môžu líšiť najviac
o 1 oC. Majú sa udržiavať konštantné na určitej hodnote s odchýlkou menšou ako ± 0,5 oC. Vlhkosť skúšobného vzduchu je taká, aby sa nevyskytla kondenzácia. Prietok musí
byť 0,2 Qmax.
1.3.2
Postup A – Celková skúška všetkých plynomerov
1.3.2.1
Priebeh skúšky
Všetky plynomery sa skúšajú pri teplote (20 ± 5) oC pri prietokoch Qmin až 2 Qmin, 0,2 Qmax a Qmax. Pri hraničných hodnotách teploty tmin (dolná hraničná hodnota teploty) a tmax (horná hraničná hodnota teploty) sa skúšajú všetky plynomery iba pri prietoku 0,2
Qmax. Hranice najväčších dovolených chýb pri overovaní sú uvedené v tabuľke č. 8.
Tabuľka č. 8
| Skúšobná teplota | Prietok | ||
| Qmin až 2 Qmin | 0,2 Qmax | Qmax | |
| (20 ± 5) °C | ±3,5 % | ±2,5 % | ±2,5 % |
| (tmax-0+2) °C(tmax-2+0) °C | - | ±3% | - |
1.3.3
Postup B – Skúška náhodným výberom
1.3.3.1
Výber dávok pre skúšku
Do dávok sa dávajú plynomery rovnakej konštrukcie a veľkosti a musia byť nastavené
na rovnaký teplotný rozsah. Z takýchto plynomerov sa môžu vytvoriť dávky s maximálnym
počtom 500 plynomerov. Z každej dávky sa náhodne vyberie 5 plynomerov na náhodnú skúšku.
Na skúšku pri teplote (20 ± 5) oC sa môžu vybrať 2 prídavné rezervné plynomery.
1.3.3.2
Skúška náhodne vybraných plynomerov
Náhodne vybrané plynomery sa najskôr skúšajú pri teplote (20 ± 5) oC a ich chyby nesmú prekročiť najväčšie dovolené chyby podľa tabuľky č. 9. Ak chyba
plynomera pri teplote (20 ± 5) oC je väčšia ako najväčšia dovolená chyba, možno siahnuť po rezervnom plynomere.
Následne sa skúšajú náhodne vybrané plynomery ešte pri 0,2 Qmax na hraničných hodnotách teplôt tmin a tmax a ich chyby nesmú prekročiť najväčšie dovolené chyby podľa tabuľky č. 9. Pri tejto
skúške sa na znamienko neberie ohľad.
Tabuľka č. 9
| Skúšobná teplota | Prietok | ||
| Qmin až 2 Qmin | 0,2 Qmax | Qmax | |
| (20 ± 5) °C | ±2,5 % | ±1,5 % | ±1,5 % |
| (tmax-0+2) °C(tmax-2+0) °C | - | ±2,5 % | - |
Nastavenie plynomera po skúške pri teplotných hraniciach tmin a tmax je neprípustné.
1.3.3.3
Počet chybných plynomerov
Pri skúške na teplotných hraniciach tmin a tmax musia všetky plynomery vyhovieť, inak sa celá dávka zamietne, alebo sa vykoná skúška
podľa postupu A.
1.3.3.4
Skúška zvyšných plynomerov z dávky
Zvyšné plynomery z dávky sa skúšajú pri teplote (20 ± 5) oC pri prietokoch Qmin až 2 Qmin, 0,2 Qmax a Qmax. Chyby plynomerov pritom nesmú prekročiť najväčšie dovolené chyby udané v tabuľke
č. 10.
Tabuľka č. 10
| Prietok Q | Qmin až 2 Qmin | 0,2 Qmax | Qmax |
| Najväčšia dovolená chyba | ±2,5 % | ±1,5% | ±1,5% |
Plynomery, ktorých chyby pri tejto skúške prekročili najväčšie dovolené chyby, vyhovejú
skúške len vtedy, keď budú podrobené celkovej skúške podľa postupu A.
Ak skúška zvyšných plynomerov pokračuje v inej skúšobni, treba vystaviť protokol o
vykonanej skúške.
1.3.4
Následné overenie
Pri následnom overení sa plynomery skúšajú pri teplote (20 ± 5) oC pri prietokoch Qmin až 2 Qmin, 0,2 Qmax a Qmax. Chyby plynomerov pritom nesmú prekročiť najväčšie dovolené chyby udané v tabuľke
č. 11.
Tabuľka č. 11
| Prietok Q | Qmin až 2 Qmin | 0,2 Qmax | Qmax |
| Najväčšia dovolená chyba | ±2,5 % | ±1,5% | ±1,5% |
Plynomery, ktorých chyby pri tejto skúške prekročili najväčšie dovolené chyby, vyhovejú
skúške len vtedy, ak budú podrobené celkovej skúške podľa postupu A.
Oddiel IX
Technické požiadavky na rotačné plynomery a turbínové plynomery
1.
Všeobecné požiadavky
Všeobecné požiadavky sú uvedené v oddiele I.
2.
Konštrukcia
2.1
Rotačné plynomery
2.1.1
Rotačné plynomery musia mať na vstupe a na výstupe tesne pri pripojení (prírubách),
prípadne priamo na prírubách odbery statického tlaku (rúrkové vývody) slúžiace na
meranie tlakovej straty. Tlak meraný na vstupe predstavuje meraný (referenčný) tlak,
ak nie je plynomer vybavený osobitným odberom označeným ako referenčný.
2.2
Turbínové plynomery
2.2.1
Turbínové plynomery musia mať odbery statického tlaku umožňujúce určenie tlaku (v
prípade potreby nepriame) bezprostredne pred vstupom do turbínového kolesa. Uvedený
odber tlaku predstavuje meraný (referenčný) tlak.
2.2.2
Ak je dýza pred turbínovým kolesom, turbínový plynomer môže mať okrem odberu požadovaného
podľa bodu 2.2.1 aj druhý odber tlaku bezprostredne pred touto dýzou tak, že tlakový
spád na tejto dýze sa môže merať.
2.3
Odbery tlakov
2.3.1
Otvory na odbery tlakov musia mať priemer najmenej 3 mm. V prípade, že odbery tlakov
majú tvar štrbiny, tieto štrbiny musia mať šírku najmenej 2 mm v smere prúdenia a
prierez najmenej 10 mm2.
2.3.2
Odbery tlakov musia byť vybavené prostriedkami na plynotesné uzavretie.
2.3.3
Miesto na odber meraného (referenčného) tlaku je výrazne a neodstrániteľne označené
„pm", ostatné odbery tlakov možno označiť „p".
2.4
Zabudované zariadenie na teplotnú korekciu
2.4.1
Rotačné plynomery môžu mať zabudované zariadenie na teplotnú korekciu, ktoré koriguje
objem pri prevádzkovej teplote na objem pri základnej teplote alebo ktoré koriguje
objem pri prevádzkových (pracovných) podmienkach na objem pri základných podmienkach.
3.
Kontrolný prvok
3.1
Ak má plynomer mechanický kontrolný prvok podľa oddielu I bodu 5.2.2, hodnota dielika
stupnice a číslovanie stupnice zodpovedá tabuľke č. 12.
Tabuľka č. 12
| Označenie plynomera | Najväčšia hodnota dielika (m3) |
Očíslovaná hodnota stupnice (m3) |
| do G 10 | 0,0002 | 0,001 |
| G 10 až G 65 | 0,002 | 0,01 |
| G 100 až G 650 | 0,02 | 0,1 |
| G 1 000 až G 6 500 | 0,2 | 1 |
| G 10 000 a väčšie | 2 | 10 |
Oddiel X
Metrologické požiadavky na rotačné plynomery a turbínové plynomery
1.
Všeobecné požiadavky
Všeobecné požiadavky sú uvedené v oddiele II.
2.
Hodnoty prietoku
Dovolené hodnoty prietoku rotačných plynomerov a turbínových plynomerov zodpovedajú
údajom v tabuľke č. 13 (hodnoty prietoku sú stanovené pre vzduch s hustotou 1,2 kg.m-3). Prípustné sú aj hodnoty minimálneho prietoku pre plynomery s pracovným rozsahom
väčším ako 1:30, t. j. Qmin < 0,03 Qmax, ktoré sa musia uviesť v rozhodnutí o schválení typu.
Tabuľka č. 13
| Označenie plynomera |
Qmin m3.h-1 | Q (m3.h-1) | Qmax (m3.h-1) | ||
| pri 1:30 |
pri 1:20 |
pri 1:10 |
|||
| G 10 | 0,5 | 0,8 | 1,6 | 10 | 16 |
| G 16 | 0,8 | 1,3 | 2,5 | 16 | 25 |
| G 25 | 1,3 | 2 | 4 | 25 | 40 |
| G 40 | 2 | 3,2 | 6,5 | 40 | 65 |
| G 65 | 3 | 5 | 10 | 65 | 100 |
| G 100 | 5 | 8 | 16 | 100 | 160 |
| G 160 | 8 | 13 | 25 | 160 | 250 |
| G 250 | 13 | 20 | 40 | 250 | 400 |
| G 400 | 20 | 32 | 65 | 400 | 650 |
| G 650 | 32 | 50 | 100 | 650 | 1 000 |
| G 1 000 | 50 | 80 | 160 | 1 000 | 1 600 |
| G 1 600 | 75 | 130 | 250 | 1 600 | 2 500 |
| G 2 500 | 120 | 200 | 400 | 2 500 | 4 000 |
| G 4 000 | 195 | 320 | 650 | 4 000 | 6 500 |
| G 6 500 | 300 | 500 | 1 000 | 6 500 | 10 000 |
| G 10 000 | 480 | 800 | 1 600 | 10 000 | 16 000 |
3.
Najväčšie dovolené chyby
3.1
Podľa podmienok uvedených v oddiele II sú najväčšie dovolené chyby uvedené v tabuľke
č. 14.
Tabuľka č. 14
| Prietok Q (m3.h-1) |
Najväčšie dovolené chyby | |
| pri overení | v prevádzke | |
| Qmin ≤ Q < Qt | ±2 % | ±3% |
| Qt ≤ Q ≤ Qmax | ±1 % | ±1,5% |
Hodnoty pre prechodový prietok Qt, t. j. pre prietok, pri ktorom sa menia hodnoty najväčších dovolených chýb, sú v
tabuľke č. 15.
Tabuľke č. 15
| Pracovný rozsah | Qt |
| 1:10 | 0,20 Qmax |
| 1:20 | 0,20 Qmax |
| 1:30 | 0,15 Qmax |
| 1:50 | 0,10 Qmax |
| Väčšie ako 1:50 | 0,10 Qmax |
3.2
Pri prvotnom overení musí byť plynomer nastavený tak, aby stredná váhová chyba bola
tak tesne pri nule, ako to nastavenie a najväčšia dovolená chyba dovoľujú.
Stredná váhová chyba WME sa vypočíta:
Poznámka: Pri zmene nastavenia netreba opakovať všetky skúšky. Stačí zopakovať skúšku
pri jednom prietoku a ostatné nové hodnoty Ei vypočítať z predchádzajúcich skúšok.
3.3
Ak najväčšie dovolené krútiace momenty vyznačené na plynomere podľa oddielu I bodov
3.2.1 a 3.2.2 sú aplikované na pohonné hriadele, údaj plynomera pri minimálnom prietoku
Qmin pri skúškach so vzduchom s hustotou 1,2 kg.m-3 a pri tlaku okolia nesmie spôsobiť väčšiu zmenu hodnôt, ako je uvedené v tabuľke
č. 16.
Tabuľka č. 16
| Hodnota Qmin | Dovolená odchýlka údaja pri Qmin |
| 0,02 Qmax | 1 % |
| 0,03 Qmax | 1 % |
| 0,05 Qmax | 1 % |
| 0,10 Qmax | 0,5 % |
Oddiel XI
Metódy technických skúšok rotačných plynomerov a turbínových plynomerov
1.
Všeobecné požiadavky
Všeobecné požiadavky sú uvedené v oddieloch III a IV.
2.
Skúšanie pri schvaľovaní typu
2.1
Všeobecné požiadavky na schvaľovanie typu sú uvedené v oddiele III.
2.1.1
Typ plynomera a jeho vzorky musia spĺňať požiadavky oddielu I bodov 2 až 5.
2.1.2
Okrem toho rozdiel medzi maximom a minimom krivky chýb ako funkcie prietoku Q v rozsahu
prietoku 0,4 Qmax až Qmax nesmie pri žiadnom plynomere prekročiť 1 %.
2.1.3
Plynomery sa inštalujú v meracej trati podľa návodu výrobcu. Potrubia pripojené na
vstup a výstup plynomera musia mať ten istý menovitý rozmer ako plynomer.
2.1.4
Krivka chýb skúšaných plynomerov sa určí minimálne pri siedmich prietokoch. Tieto
prietoky sú zhodné s prietokmi stanovenými pri overovaní a sú uvedené v oddiele XII
bode 3.1. Ak je počet takto stanovených prietokov menší ako 7, skúšajúci môže zvoliť
ďalšie prietoky tak, aby počet prietokov, pri ktorých sa vykonáva skúška typu, bol
minimálne 7.
Skúšobný prietok sa nesmie líšiť od menovitého viac ako o 5 %.
Hodnoty chýb sa určia podľa oddielu X bodu 3.
Ak pri nastavenom skúšobnom prietoku uvedenom v oddiele XII bode 3 nastanú rezonančné
kmity, treba skúšobný prietok zmeniť o takú hodnotu, aby sa vylúčil vplyv rezonancie.
V prípade potreby sa musí chyba pri žiadanom prietoku určiť pri nižšom a vyššom prietoku
interpoláciou.
2.2
Skúška na nepravidelné prúdenie pre turbínové plynomery sa vykoná podľa príslušného
medzinárodného odporúčania.
2.2.1
Počas skúšky posuv krivky chýb nesmie prekročiť 0,33 %.
2.2.2
Ak konštrukcia turbínových plynomerov je pre všetky rozmery podobná, stačí skúška
na nepravidelné prúdenie pre dve veľkosti.
2.3
Skúška životnosti (trvanlivosti)
2.3.1
Typy a vzorky rotačných plynomerov a turbínových plynomerov sa podrobia skúške životnosti
(trvanlivosti). Táto skúška sa vykoná pri najväčšom prietoku so vzduchom alebo plynom.
2.3.2
Skúška životnosti (trvanlivosti) trvá tak dlho, kým každý plynomer odmeria objem
plynu zodpovedajúci 1 000 hodinám činnosti plynomera pri najväčšom prietoku. Skúška
sa skončí do dvoch mesiacov.
2.3.3
Po skúške životnosti (trvanlivosti) musia plynomery, ak boli skúšané so vzduchom
s hustotou 1,2 kg.m-3 a s použitím toho istého etalónu, aký bol použitý pred skúškou životnosti (trvanlivosti),
spĺňať tieto podmienky:
a)
hodnoty chýb určené pri prietokoch špecifikovaných v tomto oddiele sa nesmú líšiť
viac ako o 0,5 % od chýb zistených pred skúškou životnosti (trvanlivosti),
b)
pri prietokoch medzi 0,4 Qmax a Qmax nesmie rozdiel medzi maximom a minimom krivky chýb prekročiť 1,5 %.
2.4
Plynomery s pohonnými hriadeľmi
2.4.1
Ak rotačné plynomery a turbínové plynomery majú jeden pohonný hriadeľ alebo viac
pohonných hriadeľov, musia sa skúšať najmenej tri plynomery z každej veľkosti so vzduchom
s hustotou 1,2 kg.m-3 podľa požiadavky oddielu I bodu 3.2.4.
Ak rotačné plynomery a turbínové plynomery majú viac pohonných hriadeľov, skúška sa
má vykonať na pohonnom hriadeli, ktorý poskytuje najhoršie výsledky.
Ak sú do typu zahrnuté plynomery rôznych veľkostí, skúška krútiaceho momentu sa má
vykonať iba na plynomeroch najmenšieho rozmeru pod podmienkou, že ten istý krútiaci
moment je špecifikovaný pre väčšie plynomery a že výstupné hriadele majú také isté
väčšie výstupné konštanty.
Oddiel XII
Metódy skúšania pri overení rotačných plynomerov a turbínových plynomerov
1.
Všeobecné požiadavky
Všeobecné požiadavky sú uvedené v oddiele III.
2.
Overenie
2.1
Plynomery sa overujú, aby sa zistilo, či zodpovedajú schválenému typu a spĺňajú požiadavky
oddielov IX, X a XI.
2.2
Plynomery sa musia predložiť v pracovnom vyhotovení a musia byť vybavené všetkým,
čo je potrebné na vykonanie ich overenia, vrátane zabezpečovacích značiek.
3.
Skúšky presnosti
3.1
Plynomer spĺňa podmienky overenia, ak sa skúša pri týchto prietokoch:
a)
pre plynomery s pracovným rozsahom 1:10
Qmin, 0,25 Qmax, 0,40 Qmax, 0,7 Qmax, Qmax,
b)
pre plynomery s pracovným rozsahom 1:20
Qmin, 0,1 Qmax, 0,25 Qmax, 0,40 Qmax, 0,7 Qmax, Qmax,
c)
pre plynomery s pracovným rozsahom 1:30
Qmin, 0,05 Qmax, 0,1 Qmax, 0,25 Qmax, 0,40 Qmax, 0,7 Qmax, Qmax,
d)
pre plynomery s pracovným rozsahom 1:50 a viac
Qmin, 0,05 Qmax, 0,15 Qmax, 0,25 Qmax, 0,40 Qmax, 0,70 Qmax, Qmax,
a nie sú prekročené najväčšie dovolené chyby.
Ak sa overenie vykoná pri iných prietokoch, musí byť najmenej také účinné ako to,
ktoré je už uvedené.
3.2
Plynomer možno overiť pomocou iného plynu ako vzduch a aj v iných podmienkach, než
sú podmienky blízke okoliu, napríklad sa môže overiť zemným plynom pri tlakoch blízkych
prevádzkovému tlaku v mieste merania.“.
27.
V prílohe č. 19 sa prvá časť dopĺňa bodom 7, ktorý znie:
„7.
Tlakomer počas používania ako určeného meradla podlieha následnému overeniu. Postup
pri následnom overení je zhodný s postupom pri prvotnom overení.“.
28.
V prílohe č. 24 prvej časti bod 4 znie:
„4.
Objemové meradlá na lieh, ktoré pri overení vyhovejú ustanoveným požiadavkám, sa
označia overovacou značkou a vystaví sa doklad o overení.“.
29.
V prílohe č. 24 druhej časti body 1.2, 1.3, 1.4, 1.6, 1.7, 1.9, 1.10, 1.12, 1.15,
1.16, 3.3, 7.16, 9.3.9, 9.3.10, 9.3.11, 9.3.12, 9.3.13, 9.7.4, 10.1 a 10.3 znejú:
„1.2
Objemové meradlo na lieh – prietokové meradlo s komorovým bubnom zloženým z niekoľkých
výklopných meracích komôr. Meranie sa vykonáva postupným napĺňaním a vyprázdňovaním
jednotlivých komôr, pričom sa indikácia indikačného zariadenia zakaždým posunie o
hodnotu rovnajúcu sa objemu meracej komory.
1.3
Objem meracej komory – objem kvapaliny v komore naplnenej do stanovenej výšky daný
konštrukciou meradla.
1.4
Objem bubna – súčet objemov meracích komôr tvoriacich rotačný bubon.
1.6
Vzorkovacie zariadenie – zariadenie, ktoré odoberá a uchováva vzorky liehu vytekajúceho
z meracích komôr, na základe ktorých sa určuje priemerná objemová koncentrácia pretečeného
liehu.
1.7
Naberačka – časť vzorkovacieho zariadenia, ktorá odoberá vzorky liehu do zberných
nádob.
1.9
Vložná nádoba – nádoba umiestnená v blízkosti zberných nádob slúžiaca na posúdenie
zmien koncentrácie a teploty liehu v zberných nádobách.
1.10
Vzduvná nádoba – nádoba na zachytenie vzorky liehu v prípade zastavenia odtoku liehu
alebo v prípade poruchy meradla.
1.12
Havarijné zariadenie – zariadenie, ktoré opticky alebo akusticky upozorní obsluhu
na poruchu pravidelného chodu komorového bubna.
1.15
Maximálny teplomer – teplomer registrujúci najvyššiu dosiahnutú teplotu v meradle.
1.16
Ochranný plášť meradla – ochrana voči vonkajším tepelným vplyvom, ktorá zakrýva meradlo
okrem priezorného skla, štítku a číselníka hlavného počítadla.
3.3
Dovolený rozsah teplôt meradla je (0 až 30) oC.
7.16
Svietidlo
9.3.9
Relatívna chyba objemu meradla v percentách sa vypočíta podľa vzťahu: