588/2001 Z. z.

Vyhlásené znenie

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

588
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 5. novembra 1992 bola v Štrasburgu otvorená na podpis členským štátom Rady Európy Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov.
V mene Slovenskej republiky bola charta podpísaná v Štrasburgu 20. februára 2001.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila uznesením č. 1497 z 19. júna 2001 súhlas s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov. Prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 20. júla 2001 a ratifikačná listina bola uložená a zaregistrovaná u depozitára, generálneho tajomníka Rady Európy, 5. septembra 2001.
Charta nadobudla platnosť 1. marca 1998 na základe článku 19 ods. 1 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 1. januára 2002 na základe článku 19 ods. 2.
Pri uložení ratifikačnej listiny urobila Slovenská republika vyhlásenie, ktoré znie:
1.
Slovenská republika vyhlasuje, že prijatú chartu bude uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a príslušnými medzinárodnými dohovormi, ktoré zaručujú rovnosť občanov pred zákonom bez ohľadu na ich pôvod, rasu, náboženstvo alebo národnosť, s cieľom podporovať európske jazykové dedičstvo bez ujmy na používaní štátneho jazyka.
2.
Slovenská republika vyhlasuje podľa článku 1 písm. b) charty, že pojem „územie, na ktorom sa používa regionálny alebo menšinový jazyk,“ sa vzťahuje na obce podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva z 25. augusta 1999, a to vrátane uplatňovania jej článku 10.
3.
Podľa článku 3 ods. 1 charty „regionálnymi alebo menšinovými jazykmi“ v Slovenskej republike sú jazyky: bulharský, český, chorvátsky, maďarský, nemecký, poľský, rómsky, rusínsky a ukrajinský;
uplatňovanie ustanovení charty podľa jej článku 2 ods. 2, ak ide o
bulharský, český, chorvátsky, nemecký, poľský a rómsky jazyk:
článok 14 písm. a); článok 14 písm. b) len pre český, nemecký a poľský jazyk;
rusínsky a ukrajinský jazyk:
článok 14 písm. a); článok 14 písm. b) len pre ukrajinský jazyk;
maďarský jazyk:
článok 10 ods. 1 písm. a) bod ii, ods. 2 písm. a), b), c), d), f), g), ods. 3 písm. b), c), ods. 4 písm. a), c), ods. 5;
4.
Slovenská republika vyhlasuje, že článok 8 ods. 1 písm. e) bod i sa vzťahuje na prípravu pedagógov, teológov, kultúrnych a osvetových pracovníkov bez ujmy na výučbe v štátnom jazyku s tým, že väčšina predmetov vrátane profilových sa zabezpečuje v menšinovom jazyku pri rešpektovaní právnych noriem Slovenskej republiky v oblasti vysokého školstva.
5.
Slovenská republika vyhlasuje, že článok 10 ods. 1 písm. a) bod ii, článok 10 ods. 2 písm. a) a článok 10 ods. 3 písm. b) sa budú interpretovať bez ujmy na používaní štátneho jazyka podľa Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
6.
Slovenská republika vyhlasuje, že článok 12 ods. 1 písm. e) a článok 13 ods. 2 písm. c) možno použiť, ak účinky jeho použitia neodporujú iným ustanoveniam právneho poriadku Slovenskej republiky o zákaze diskriminácie občanov Slovenskej republiky v pracovnoprávnych vzťahoch na území Slovenskej republiky.
EURÓPSKA CHARTA regionálnych alebo menšinových jazykov
Preambula
Členské štáty Rady Európy, signatári tejto charty,
vzhľadom na to, že cieľom Rady Európy je dosiahnutie väčšej jednoty medzi jej členmi, predovšetkým na účel ochrany a realizácie ideálov a princípov, ktoré sú ich spoločným dedičstvom,
vzhľadom na to, že ochrana historických regionálnych alebo menšinových jazykov Európy, z ktorých niektorým hrozí postupný zánik, prispieva k zachovaniu a rozvoju európskeho kultúrneho bohatstva a tradícií,
vzhľadom na to, že právo používať regionálny alebo menšinový jazyk v súkromnom a vo verejnom živote sa považuje za nescudziteľné právo podľa zásad obsiahnutých v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach Organizácie Spojených národov a v duchu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rady Európy,
majúc na zreteli prácu vykonanú v rámci KBSE a osobitne Helsinský Záverečný akt z roku 1975, ako aj dokument z Kodanskej schôdzky v roku 1990,
zdôrazňujúc význam interkultúry a viacjazyčnosti a uvedomujúc si, že ochrana a podpora regionálnych alebo menšinových jazykov by nemala byť na úkor oficiálnych jazykov a potreby ich učenia,
uvedomujúc si skutočnosť, že ochrana a podpora regionálnych alebo menšinových jazykov v rôznych krajinách a regiónoch Európy je významným prínosom utvárania Európy založenej na princípoch demokracie a kultúrnej rozmanitosti v rámci zachovania národnej suverenity a územnej integrity,
berúc do úvahy špecifické podmienky a historické tradície v jednotlivých regiónoch európskych štátov,
dohodli sa takto:
ČASŤ I
Všeobecné ustanovenia
Článok 1
Základné pojmy
Na účely tejto charty sa pod pojmom
a)
„regionálne alebo menšinové jazyky“ rozumejú jazyky
i tradične používané na území daného štátu jeho príslušníkmi, ktorí tvoria menej početnú skupinu v porovnaní s ostatnými obyvateľmi štátu, a
ii odlišné od oficiálneho(ych) jazyka(ov) daného štátu, nepatria sem dialekty oficiálneho(ych) jazyka(ov) štátu ani jazyky migrantov,
b)
„územie, na ktorom sa používa regionálny alebo menšinový jazyk,“ rozumie geografická oblasť, v ktorej je tento jazyk výrazovým prostriedkom určitého počtu ľudí, oprávňujúceho prijatie rôznych ochranných a podporných opatrení, o ktorých pojednáva táto charta,
c)
„jazyky bez územia“ rozumejú jazyky používané štátnymi príslušníkmi štátu, ktoré sú odlišné od jazyka alebo jazykov ostatnej časti obyvateľstva štátu, ale ktoré nemožno spájať s konkrétnou geografickou oblasťou napriek ich tradičnému používaniu na území štátu.
Článok 2
Záväzky
1.
Každá zmluvná strana sa zaväzuje dodržiavať ustanovenia uvedené v časti II vo vzťahu ku všetkým regionálnym alebo menšinovým jazykom, ktorými sa hovorí na jej území a ktoré vyhovujú pojmu podľa článku 1.
2.
Vo vzťahu ku každému jazyku, ktorý sa uvedie pri ratifikácii, prijatí alebo schválení podľa článku 3, sa každá zmluvná strana zaväzuje uplatňovať minimálne 35 odsekov alebo písmen vybratých z ustanovení časti III tejto charty, pričom najmenej tri musia byť vybraté z článkov 8 a 12 a po jednom z článkov 9, 10, 11 a 13.
Článok 3
Organizačné opatrenia
1.
Každý zmluvný štát uvedie v ratifikačnej listine, listine o prijatí alebo o schválení každý regionálny alebo menšinový jazyk alebo každý oficiálny jazyk menej rozšírený na celom svojom území alebo na časti územia, vo vzťahu ku ktorému sa uplatnia odseky vybraté v súlade s článkom 2 ods. 2.
2.
Každá zmluvná strana môže kedykoľvek neskôr oznámiť generálnemu tajomníkovi, že prijíma záväzky vyplývajúce z ustanovení ďalších odsekov charty, ktoré nie sú uvedené v ratifikačnej listine, listine o prijatí alebo o schválení, alebo že uplatní odsek 1 tohto článku na ďalšie regionálne alebo menšinové jazyky, prípadne iné oficiálne jazyky, menej používané na celom jej území alebo na časti jej územia.
3.
Záväzky vyplývajúce z predchádzajúceho odseku tvoria neoddeliteľnú súčasť ratifikácie, prijatia alebo schválenia a majú rovnaký účinok odo dňa ich oznámenia.
Článok 4
Existujúce režimy ochrany
1.
Žiadne ustanovenie tejto charty nemožno vykladať ako obmedzujúce alebo negujúce práva zaručené Európskym dohovorom o ľudských právach.
2.
Ustanovenia tejto charty nemajú vplyv na priaznivejšie ustanovenia týkajúce sa postavenia regionálnych alebo menšinových jazykov alebo upravujúce právny režim príslušníkov menšín, ktoré môžu platiť na území zmluvnej strany alebo ktoré upravujú relevantné dvojstranné alebo mnohostranné dohody.
Článok 5
Existujúce záväzky
Nič v tejto charte sa nesmie vykladať ako oprávňujúce uskutočniť akýkoľvek skutok v rozpore s cieľmi Charty Spojených národov alebo iných záväzkov podľa medzinárodného práva vrátane princípov suverenity a územnej celistvosti štátov.
Článok 6
Informácie
Strany sa zaväzujú poskytnúť informácie príslušným orgánom, organizáciám a osobám o právach a povinnostiach zakotvených v tejto charte.
ČASŤ II
Ciele a zásady vytýčené v zmysle článku 2 ods. 1
Článok 7
Ciele a zásady
1.
Vo vzťahu k regionálnym alebo menšinovým jazykom v oblastiach, kde sa tieto používajú, a podľa stavu jednotlivých jazykov, zmluvné strany založia svoju politiku, legislatívu a prax na týchto cieľoch a zásadách:
a)
uznanie regionálnych alebo menšinových jazykov ako prejavu kultúrneho bohatstva,
b)
rešpektovanie geografickej oblasti každého regionálneho alebo menšinového jazyka tak, aby existujúce, prípadne pripravované administratívne rozdelenie nekládlo prekážky podpore tohto regionálneho alebo menšinového jazyka,
c)
potreba rozhodného postupu pri podpore regionálnych alebo menšinových jazykov na účel ich zachovania,
d)
uľahčenie a/alebo podpora slovného alebo písomného prejavu v regionálnom alebo menšinovom jazyku vo verejnom a v súkromnom živote,
e)
udržiavanie a rozvoj stykov v oblastiach upravených v tejto charte medzi skupinami používajúcimi regionálny alebo menšinový jazyk a inými skupinami žijúcimi v štáte, ktoré používajú jazyk v identickej alebo blízkej podobe, ako aj nadviazanie kultúrnych vzťahov s inými skupinami v štáte, ktoré používajú odlišné jazyky,
f)
poskytnutie primeraných foriem a prostriedkov na vyučovanie a štúdium regionálnych alebo menšinových jazykov na všetkých vhodných stupňoch,
g)
poskytnutie zvýhodnení, ktoré by umožnili osobám neovládajúcim regionálny alebo menšinový jazyk a žijúcim v oblasti, kde sa tento jazyk používa, aby sa im v prípade záujmu umožnilo jeho ovládnutie,
h)
podpora štúdia a výskumu regionálnych alebo menšinových jazykov na univerzitách alebo ekvivalentných inštitúciách,
i)
podpora vhodných foriem medzinárodných výmen v oblastiach upravených v tejto charte pre regionálne alebo menšinové jazyky, ak sa používajú v identickej alebo blízkej podobe v dvoch alebo vo viacerých štátoch.
2.
Strany sa zaväzujú eliminovať, ak tak ešte neurobili, všetky nepodložené rozdiely, výnimky, obmedzenia alebo výhody pri používaní regionálneho alebo menšinového jazyka, ktorých účelom je odradiť alebo ohroziť jeho udržiavanie alebo rozvoj. Prijatie osobitných opatrení v prospech regionálnych alebo menšinových jazykov, ktoré majú podporiť rovnoprávnosť medzi užívateľmi týchto jazykov a ostatným obyvateľstvom, alebo opatrení, ktoré prihliadajú na ich osobitné podmienky, nemožno považovať za diskriminačné opatrenie voči užívateľom rozšírenejších jazykov.
3.
Strany sa zaväzujú podporovať vhodnými prostriedkami vzájomné porozumenie medzi všetkými jazykovými skupinami v krajine, a predovšetkým zahrnúť rešpektovanie, porozumenie a toleranciu voči regionálnym alebo menšinovým jazykom do výchovy a vzdelávania poskytovaného v krajine, a k uvedenému prístupu viesť aj masovokomunikačné prostriedky.
4.
Pri určovaní politiky voči regionálnym alebo menšinovým jazykom zmluvné strany vezmú do úvahy potreby a želania formulované skupinami, ktoré uvedené jazyky používajú. V prípade potreby môžu zakladať poradné orgány, ktoré by pomáhali orgánom vo všetkých otázkach týkajúcich sa regionálnych alebo menšinových jazykov.
5.
Strany sa zaväzujú uplatňovať, mutatis mutandis, zásady uvedené v odsekoch 1 až 4 pre jazyky bez územia. Pre tieto jazyky však platí, že druh a rozsah prijatých opatrení na účel realizácie tejto charty treba stanoviť primerane, zohľadňujúc potreby a želania, ako aj tradície a charakteristické črty skupín, ktoré tieto jazyky používajú.
ČASŤ III
Opatrenia na podporu používania regionálnych alebo menšinových jazykov vo verejnom živote v zmysle záväzkov uvedených v článku 2 ods. 2
Článok 8
Vzdelávanie
1.
V oblasti vzdelávania sa zmluvné strany zaväzujú na územiach, kde sa také jazyky používajú, podľa situácie každého z týchto jazykov a bez ujmy na výučbe oficiálneho(ych) jazyka(ov) štátu
a)
i umožniť predškolskú výchovu v príslušných regionálnych alebo menšinových jazykoch alebo
ii umožniť, aby prevažná časť predškolskej výchovy bola zabezpečená v príslušných regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
iii prijať jedno z vyššie uvedených opatrení podľa bodov i a ii aspoň pre žiakov z rodín, ktoré prejavia záujem, za predpokladu dostatočného počtu žiakov, alebo
iv ak verejné orgány nemajú priamu kompetenciu v oblasti predškolskej výchovy, napomáhať a/alebo podporovať realizáciu uvedených opatrení podľa bodov i až iii,
b)
i umožniť vyučovanie na základnom stupni v príslušných regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
ii umožniť, aby prevažná časť vyučovania na základnom stupni bola zabezpečená v príslušných regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
iii zabezpečiť, aby na základnom stupni bolo vyučovanie príslušných regionálnych alebo menšinových jazykov neoddeliteľnou súčasťou študijných osnov, alebo
iv prijať jedno z vyššie uvedených opatrení podľa bodov i až iii aspoň pre žiakov z rodín, ktoré prejavia záujem, za predpokladu dostatočného počtu žiakov,
c)
i umožniť vyučovanie na stredných školách v príslušných regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
ii umožniť, aby prevažná časť vyučovania na stredných školách bola zabezpečená v regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
iii zabezpečiť, aby na stredných školách bolo vyučovanie príslušných regionálnych alebo menšinových jazykov neoddeliteľnou súčasťou študijných osnov, alebo
iv prijať jedno z vyššie uvedených opatrení podľa bodov i až iii aspoň pre žiakov, ktorí alebo, ak je to vhodné, ktorých rodiny prejavia záujem, za predpokladu dostatočného počtu žiakov,
d)
i umožniť vyučovanie na odborných školách v príslušných regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
ii umožniť, aby prevažná časť vyučovania na odborných školách bola zabezpečená v príslušných regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
iii zabezpečiť, aby na odborných školách bolo vyučovanie príslušných regionálnych alebo menšinových jazykov neoddeliteľnou súčasťou študijných osnov, alebo
iv prijať jedno z vyššie uvedených opatrení podľa bodov i až iii aspoň pre žiakov, ktorí alebo, ak je to vhodné, ktorých rodiny prejavia záujem, za predpokladu dostatočného počtu žiakov,
e)
i umožniť vyučovanie na univerzitách a na iných vysokých školách v príslušných regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
ii zabezpečiť prostriedky na štúdium týchto jazykov ako odborných predmetov univerzitného a iného vysokoškolského štúdia, alebo
iii ak postavenie štátu voči vysokoškolským zariadeniam neumožňuje prijatie opatrení uvedených pod bodmi i) a ii), podporovať a/alebo umožniť zabezpečenie vyučovania na univerzite alebo na inej vysokej škole v regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo prostriedkov na štúdium týchto jazykov ako odborných predmetov univerzitného alebo iného vysokoškolského štúdia,
f)
i zabezpečiť poskytnutie priebežného vzdelávania alebo vzdelávacích kurzov pre dospelých prevažne alebo úplne v regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
ii umožniť, aby sa tieto jazyky stali predmetmi vzdelávania dospelých alebo súčasťou priebežného vzdelávania, alebo
iii ak verejné orgány nemajú priamu kompetenciu v oblasti vzdelávania dospelých, napomáhať a/alebo podporovať vyučovanie týchto jazykov v rámci vzdelávania dospelých alebo priebežného vzdelávania,
g)
prijať opatrenia na zabezpečenie vyučovania dejín a kultúry, ktoré ovplyvnili regionálny alebo menšinový jazyk,
h)
zabezpečiť základné a ďalšie vzdelávanie učiteľov potrebných na realizáciu tých písmen od a) po g), ktoré zmluvná strana prijala,
i)
vytvoriť jeden alebo viac kontrolných orgánov zodpovedných za kontrolu prijatých opatrení a za pokrok dosiahnutý pri zavádzaní alebo rozvoji výučby regionálnych alebo menšinových jazykov a vypracovanie pravidelných správ o svojich zisteniach, ktoré sa zverejnia.
2.
V oblasti vyučovania, na iných územiach ako tých, kde sa regionálne alebo menšinové jazyky tradične používajú, zmluvné strany sa zaväzujú, ak to počet osôb používajúcich regionálny alebo menšinový jazyk vyžaduje, povoliť, podporiť alebo zabezpečiť vyučovanie v regionálnom alebo menšinovom jazyku alebo vyučovanie tohto jazyka na všetkých vhodných vyučovacích stupňoch.
Článok 9
Súdnictvo
1.
Zmluvné strany sa zaväzujú v súdnych obvodoch, v ktorých počet užívateľov regionálnych alebo menšinových jazykov sídliacich na tomto území odôvodňuje prijatie nižšie uvedených opatrení, podľa situácie jednotlivých jazykov a za podmienky, že využitie možností uvedených v tomto odseku nebude sudca pokladať za prekážku riadneho výkonu súdnictva,
a)
v trestnom konaní:
i zabezpečiť, aby súdy na požiadanie jednej strany viedli konanie v regionálnych alebo menšinových jazykoch, a/alebo
ii zaručiť obžalovanému právo používať jeho regionálny alebo menšinový jazyk, a/alebo
iii zabezpečiť, aby sa žiadosti a dôkazy, písomné alebo ústne, nepokladali za neprijateľné len z dôvodu, že boli predložené v regionálnom alebo menšinovom jazyku, a/alebo
iv vyhotoviť na požiadanie dokumenty súvisiace s konaním v príslušnom regionálnom alebo menšinovom jazyku, v prípade potreby využitím tlmočníkov a prostredníctvom prekladov, ktoré by pre dotknutú osobu neznamenali žiadne ďalšie výdavky,
b)
v občianskom konaní:
i zabezpečiť, aby súdy na požiadanie jednej strany viedli konanie v regionálnych alebo menšinových jazykoch, a/alebo
ii umožniť, kedykoľvek strana vystupuje pred súdom, aby mohla použiť svoj regionálny alebo menšinový jazyk, a to bez vzniku dodatočných nákladov pre túto stranu, a/alebo
iii umožniť predloženie dokumentov a dôkazov v regionálnych alebo menšinových jazykoch, v prípade potreby využitím tlmočníkov alebo prostredníctvom prekladov,
c)
v konaní pred súdmi v správnych veciach:
i zabezpečiť, aby súdy na požiadanie jednej strany viedli konanie v regionálnych alebo menšinových jazykoch, a/alebo
ii umožniť, kedykoľvek je strana povinná vystúpiť osobne pred súdom, aby mohla použiť svoj regionálny alebo menšinový jazyk, a to bez vzniku dodatočných nákladov pre túto stranu, a/alebo
iii umožniť predloženie dokladov a dôkazov v regionálnych alebo menšinových jazykoch, v prípade potreby využitím tlmočníkov alebo prostredníctvom prekladov,
d)
prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, že uplatnenie písmena b) bodov i, ii a písmena c) bodov i, ii a každé potrebné využitie tlmočníkov a prekladov nebude mať za následok vznik dodatočných nákladov dotknutých osôb.
2.
Zmluvné strany sa zaväzujú:
a)
neodmietnuť platnosť právnych dokumentov vyhotovených v štáte iba preto, že sú vyhotovené v regionálnom alebo menšinovom jazyku, alebo
b)
neodmietnuť medzi stranami platnosť právnych dokumentov vyhotovených v štáte len preto, že sú koncipované v regionálnom alebo menšinovom jazyku, a zabezpečiť, aby sa mohli uplatniť voči zainteresovaným tretím stranám, ktoré nepoužívajú tieto jazyky, za podmienky, že ten, kto dokumenty uplatňuje, oboznámi tretiu stranu s obsahom týchto dokumentov, alebo
c)
neodmietnuť medzi stranami platnosť právnych dokumentov vyhotovených v štáte len preto, že sú koncipované v regionálnom alebo menšinovom jazyku.
3.
Zmluvné strany sa zaväzujú sprístupniť v regionálnych alebo menšinových jazykoch najdôležitejšie vnútroštátne právne predpisy a tie, ktoré sa dotýkajú osôb používajúcich tieto jazyky, ak predmetné texty neboli sprístupnené inak.
Článok 10
Správne orgány a verejné služby
1.
V správnych celkoch štátu, kde počet užívateľov regionálnych alebo menšinových jazykov sídliacich na tomto území odôvodňuje prijatie nižšie uvedených opatrení, a podľa situácie každého z jazykov sa zmluvné strany zaväzujú, ak je to možné,
a)
i zabezpečiť, aby správne orgány používali regionálne alebo menšinové jazyky, alebo
ii zabezpečiť, aby úradníci, prichádzajúci do styku s verejnosťou, používali regionálne alebo menšinové jazyky vo vzťahu k osobám, ktoré sa na nich obrátia v týchto jazykoch, alebo
iii zabezpečiť, aby užívatelia regionálnych alebo menšinových jazykov mohli predložiť ústne alebo písomné žiadosti, ako aj dostať odpoveď v týchto jazykoch, alebo
iv zabezpečiť, aby užívatelia regionálnych alebo menšinových jazykov mohli predložiť ústne alebo písomné žiadosti v týchto jazykoch, alebo
v zabezpečiť, aby užívatelia regionálnych alebo menšinových jazykov mohli platne predložiť dokument vyhotovený v týchto jazykoch,
b)
poskytnúť obyvateľom bežne používané úradné texty a formuláre v regionálnych alebo menšinových jazykoch alebo v dvojjazyčnej verzii,
c)
umožniť správnym orgánom koncipovať dokumenty v regionálnom alebo menšinovom jazyku.
2.
Čo sa týka miestnych a regionálnych orgánov, na území, kde sídli taký počet užívateľov regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorý odôvodňuje prijatie nižšie uvedených opatrení, zmluvné strany sa zaväzujú umožniť a/alebo podporiť
a)
používanie regionálnych alebo menšinových jazykov v sústave miestnych a regionálnych orgánov,
b)
možnosť, aby užívatelia regionálnych alebo menšinových jazykov mohli predložiť ústne alebo písomné žiadosti v týchto jazykoch,
c)
uverejnenie úradných dokumentov regionálnych orgánov takisto v príslušných regionálnych alebo v menšinových jazykoch,
d)
uverejnenie úradných dokumentov miestnych orgánov takisto v regionálnych alebo menšinových jazykoch,
e)
používanie regionálnych alebo menšinových jazykov na rokovaniach regionálnych orgánov, nevylučujúc však tým použitie oficiálneho(ych) jazyka(ov) štátu,
f)
používanie regionálnych alebo menšinových jazykov na rokovaniach miestnych orgánov, nevylučujúc však tým použitie oficiálneho(ych) jazyka(ov) štátu,
g)
používanie alebo prevzatie tradičných a správnych miestnych názvov v regionálnych alebo menšinových jazykoch, a ak je to potrebné, spoločne s pomenovaním v oficiálnom(ych) jazyku(och).
3.
S ohľadom na verejné služby poskytované správnymi orgánmi alebo inými osobami konajúcimi v ich mene sa zmluvné strany zaväzujú na územiach, kde sa používajú regionálne alebo menšinové jazyky, v súlade s postavením každého jazyka a ak je to možné:
a)
zabezpečiť, aby sa pri poskytovaní služieb používali regionálne alebo menšinové jazyky, alebo
b)
umožniť užívateľom regionálnych alebo menšinových jazykov predložiť žiadosť a dostať odpoveď v týchto jazykoch, alebo
c)
umožniť užívateľom regionálnych alebo menšinových jazykov predložiť žiadosť v týchto jazykoch.
4.
Zmluvné strany sa zaväzujú na účel zabezpečenia ustanovení odsekov 1, 2 a 3, ktoré prijali, prijať jedno alebo viac nasledujúcich opatrení:
a)
poskytovať požadovaný preklad alebo tlmočenie, ak sa požadujú,
b)
získavať a tam, kde je to potrebné, školiť úradníkov a iných zamestnancov verejných služieb,
c)
ak je to možné, vyhovieť žiadostiam zamestnancov verejných služieb ovládajúcich regionálny alebo menšinový jazyk byť vymenovaní na území, kde sa tento jazyk používa.
5.
Zmluvné strany sa zaväzujú, na základe požiadavky dotknutých osôb, umožniť im používanie alebo prevzatie priezviska v regionálnych alebo menšinových jazykoch.
Článok 11
Médiá
1.
Zmluvné strany sa zaväzujú pre užívateľov regionálnych alebo menšinových jazykov na územiach, kde sa tieto jazyky používajú, a podľa situácie každého z jazykov v rozsahu, v akom sú verejné orgány priamo alebo nepriamo kompetentné, majú právomoci alebo zohrávajú v tejto oblasti nejakú úlohu, rešpektujúc pritom zásady nezávislosti a samostatnosti médií,
a)
ak rozhlas a televízia plnia úlohu verejnoprávnych médií:
i zabezpečiť založenie aspoň jednej rozhlasovej stanice a jedného televízneho kanála v regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
ii podporovať a/alebo uľahčiť založenie aspoň jednej rozhlasovej stanice a jedného televízneho kanála v regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
iii prijať vhodné opatrenia, aby prevádzkovatelia ponúkali programy v regionálnych alebo menšinových jazykoch,
b)
i podporovať a/alebo uľahčiť založenie aspoň jednej rozhlasovej stanice v regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
ii podporovať a/alebo uľahčiť pravidelné vysielanie rozhlasových programov v regionálnych alebo menšinových jazykoch,
c)
i podporovať a/alebo uľahčiť založenie aspoň jedného televízneho kanála v regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
ii podporovať a/alebo uľahčiť pravidelné vysielanie televíznych programov v regionálnych alebo menšinových jazykoch,
d)
podporovať a/alebo uľahčiť výrobu a šírenie zvukových a audiovizuálnych diel v regionálnych a menšinových jazykoch,
e)
i podporovať a/alebo uľahčiť založenie a/alebo udržanie aspoň jedného denníka v regionálnych alebo menšinových jazykoch, alebo
ii podporovať a/alebo uľahčiť pravidelné uverejňovanie článkov v tlači v regionálnych alebo menšinových jazykoch,
f)
i uhrádzať mimoriadne náklady tých médií v regionálnych alebo menšinových jazykoch, kdekoľvek všeobecne zákon pripúšťa finančnú podporu médií, alebo
ii uplatňovať existujúce opatrenia o finančnej podpore tiež na výrobu audiovizuálnych diel v regionálnych alebo menšinových jazykoch,
g)
podporovať vzdelávanie novinárov a iných zamestnancov pre médiá používajúce regionálne alebo menšinové jazyky.
2.
Zmluvné strany sa zaväzujú zaručiť slobodu priameho príjmu rozhlasových alebo televíznych vysielaní susedných krajín v jazyku, ktorý sa používa v rovnakej alebo blízkej podobe regionálneho alebo menšinového jazyka a nebrániť prenosu rozhlasových a televíznych vysielaní zo susedných krajín v uvedenom jazyku. Ďalej sa zaväzujú zabezpečiť, aby sa nevyskytli žiadne obmedzenia slobody prejavu a voľného obehu informácií v tlači používajúcej jazyk v identickej podobe alebo v podobe blízkej regionálnemu alebo menšinovému jazyku. Výkon uvedenej slobody, pretože obsahuje povinnosti a zodpovednosti, môže podliehať istým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejného poriadku na predchádzanie neporiadku a na prevenciu zločinnosti, ochranu zdravia a morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenie šírenia dôverných informácií alebo na udržanie autority a nestrannosti súdnictva.
3.
Zmluvné strany sa zaväzujú zabezpečiť, aby záujmy užívateľov regionálnych alebo menšinových jazykov boli zastúpené alebo aspoň zohľadnené v orgánoch, ktoré možno vytvoriť v súlade so zákonom na účel zaručenia slobody a plurality médií.
Článok 12
Kultúrna činnosť a kultúrne zariadenia
1.
Vo vzťahu ku kultúrnym aktivitám a kultúrnym zariadeniam – najmä ku knižniciam, k videotékam, ku kultúrnym centrám, k múzeám, archívom, akadémiám, divadlám a ku kinám, ako aj k literárnym dielam a ku kinematografickej produkcii, k ľudovému kultúrnemu prejavu, festivalom, ku kultúrnemu priemyslu vrátane, inter alia, použitia nových technológií – zmluvné strany sa zaväzujú na územiach, kde sa uvedené jazyky používajú, v rozsahu, v akom sú verejné orgány kompetentné, majú právomoci alebo zohrávajú v tejto oblasti nejakú úlohu,
a)
podporovať prejavy a aktivity charakteristické pre regionálne alebo menšinové jazyky, ako aj podporovať rozličné prístupy k dielam vytvoreným v týchto jazykoch,
b)
v rozličnej forme podporovať v iných jazykoch prístup k dielam vytvoreným v regionálnych alebo menšinových jazykoch napomáhaním a rozvojom prekladateľskej aktivity, dabingu, post-synchronizácie a výrobou titulkov,
c)
podporovať v regionálnych alebo menšinových jazykoch prístup k dielam vytvoreným v iných jazykoch napomáhaním a rozvojom prekladateľskej aktivity, dabingu, post-synchronizácie a výrobou titulkov,
d)
zabezpečiť, aby organizácie zodpovedné za vyvíjanie a podporovanie rôznych foriem kultúrnych aktivít brali primeraný ohľad na začlenenie poznatkov a používanie regionálnych alebo menšinových jazykov a kultúr do aktivít, ktoré organizujú alebo ktoré podporujú,
e)
presadzovať opatrenia, aby organizácie zodpovedné za vyvíjanie a podporovanie kultúrnych aktivít mali k dispozícii personál dokonale ovládajúci príslušný regionálny alebo menšinový jazyk, ako aj jazyk(y) ostatných obyvateľov,
f)
podporovať priamu účasť zástupcov užívateľov daného regionálneho alebo menšinového jazyka pri vytváraní kultúrnych zariadení a plánovaní kultúrnych aktivít,
g)
napomáhať a/alebo uľahčiť vytvorenie jedného alebo viacerých orgánov poverených zbierať, archivovať a uvádzať alebo vydávať diela vytvorené v regionálnych alebo menšinových jazykoch,
h)
v prípade potreby vytvoriť a/alebo podporovať a financovať prekladateľské služby a výskum názvoslovia najmä na účel udržiavania a rozvíjania príslušnej administratívnej, obchodnej, ekonomickej, sociálnej, technologickej alebo právnickej terminológie v regionálnom alebo menšinovom jazyku.
2.
V oblastiach, kde sa tradične nepoužívajú regionálne alebo menšinové jazyky, zmluvné strany sa zaväzujú, ak na to oprávňuje počet užívateľov regionálneho alebo menšinového jazyka, umožniť, podporiť a/alebo zabezpečiť vhodné kultúrne aktivity alebo zariadenia podľa predchádzajúceho odseku.
3.
Zmluvné strany sa zaväzujú pri uplatňovaní svojej kultúrnej politiky v zahraničí vytvoriť vhodný priestor aj regionálnym alebo menšinovým jazykom a ich kultúrnym prejavom.
Článok 13
Ekonomický a sociálny život
1.
Vo vzťahu k ekonomickým a sociálnym aktivitám sa zmluvné strany na celom svojom území zaväzujú:
a)
vylúčiť zo svojho právneho poriadku všetky ustanovenia, ktoré bezdôvodne zakazujú alebo obmedzujú používanie regionálnych alebo menšinových jazykov v dokumentoch týkajúcich sa ekonomického alebo sociálneho života, najmä v pracovných zmluvách a v technických dokumentoch, ako sú návody na používanie výrobkov alebo zariadení,
b)
zakázať uvádzanie klauzúl vylučujúcich alebo obmedzujúcich používanie regionálnych alebo menšinových jazykov v interných predpisoch podnikov a v osobných spisoch aspoň medzi užívateľmi rovnakého jazyka,
c)
postaviť sa proti postupom, ktoré smerujú k odradeniu od používania regionálnych alebo menšinových jazykov v oblasti ekonomických a sociálnych aktivít,
d)
uľahčiť a/alebo podporiť používanie regionálnych alebo menšinových jazykov ďalšími prostriedkami, ako sú uvedené vyššie.
2.
Vo vzťahu k ekonomickým a sociálnym aktivitám sa zmluvné strany zaväzujú, ak sú verejné orgány na to kompetentné, na územiach, kde sa používajú regionálne alebo menšinové jazyky, a ak je to možné,
a)
zahrnúť do svojich finančných a bankových predpisov ustanovenia, ktoré umožnia prostredníctvom postupov zlučiteľných s komerčnou praxou používanie regionálnych alebo menšinových jazykov pri vyhotovovaní platobných príkazov (šekov, zmeniek atď.), ako aj iných finančných dokladov, alebo ak je to vhodné, zabezpečiť realizáciu takých ustanovení,
b)
v ekonomických a sociálnych sektoroch patriacich priamo pod ich kontrolu (verejný sektor) uskutočniť opatrenia na podporu používania regionálnych alebo menšinových jazykov,
c)
zabezpečiť, aby zariadenia sociálnej starostlivosti, ako nemocnice, domovy dôchodcov a útulky, poskytovali možnosť prijatia a opatrovania vo vlastnom jazyku tým osobám, ktoré používajú regionálny alebo menšinový jazyk, ak tieto potrebujú opateru zo zdravotných dôvodov, z dôvodu vysokého veku alebo z iných dôvodov,
d)
vhodnými prostriedkami zabezpečiť, aby bezpečnostné predpisy boli vyhotovené v regionálnych alebo menšinových jazykoch,
e)
zabezpečiť, aby informácie týkajúce sa práv spotrebiteľov, ktoré poskytujú zodpovedné verejné orgány, boli prístupné v regionálnom alebo menšinovom jazyku.
Článok 14
Cezhraničná spolupráca
Zmluvné strany sa zaväzujú:
a)
uplatňovať platné dvojstranné a mnohostranné dohody, ktorými sú viazané aj štáty, v ktorých sa používa rovnaký jazyk v identickej alebo blízkej podobe, alebo ak je to potrebné, snažiť sa o uzavretie takých dohôd, ktoré by mali podporiť kontakty medzi užívateľmi rovnakého jazyka v príslušných štátoch v oblasti kultúry, vzdelávania, informácií, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania,
b)
umožniť a/alebo podporiť cezhraničnú spoluprácu najmä medzi regionálnymi alebo miestnymi orgánmi v prospech regionálnych alebo menšinových jazykov, na územiach ktorých sa používa rovnaký jazyk v identickej alebo blízkej podobe.
ČASŤ IV
Uplatňovanie charty
Článok 15
Pravidelné správy
1.
Zmluvné strany budú pravidelne predkladať generálnemu tajomníkovi Rady Európy vo forme, ktorú určí Výbor ministrov, správu o svojej politike v zmysle časti II tejto charty a o opatreniach, ktoré uskutočnili na zabezpečenie ustanovení časti III, ktoré prijali. Prvá správa sa musí predložiť do roka po nadobudnutí platnosti charty pre danú zmluvnú stranu a následné správy v trojročných intervaloch po prvej správe.
2.
Zmluvné strany svoje správy zverejnia.
Článok 16
Kontrola správ
1.
Správy predložené generálnemu tajomníkovi Rady Európy podľa článku 15 preskúma výbor expertov, vytvorený podľa článku 17.
2.
Orgány alebo spoločnosti, legálne založené na území zmluvnej strany, môžu upozorniť výbor expertov na záležitosti, ktoré sa týkajú plnenia záväzkov vyplývajúcich pre túto zmluvnú stranu z časti III tejto charty. Výbor expertov môže po konzultácii s príslušnou zmluvnou stranou zohľadniť tieto informácie pri príprave správy podľa odseku 3 tohto článku. Tieto orgány alebo spoločnosti môžu navyše predložiť stanoviská týkajúce sa politiky zmluvnej strany podľa časti II.
3.
Na základe správ podľa odseku 1 a informácií uvedených v odseku 2 pripraví výbor expertov správu pre Výbor ministrov. K správe sa pripoja pripomienky, o ktoré sa požiada zmluvná strana, a Výbor ministrov ju môže zverejniť.
4.
Správa vypracovaná podľa odseku 3 by mala obsahovať najmä návrhy výboru expertov pre Výbor ministrov, ktorý na ich základe vypracuje potrebné odporúčania jednej alebo viacerým zmluvným stranám.
5.
Generálny tajomník Rady Európy pripraví každé dva roky podrobnú správu pre Parlamentné zhromaždenie o uplatňovaní charty.
Článok 17
Výbor expertov
1.
Výbor expertov sa skladá z odborníkov, za každú zmluvnú stranu jeden, ktorí sú vymenovaní Výborom ministrov zo zoznamu osôb navrhnutých príslušnou zmluvnou stranou, absolútne bezúhonných, ktorí sú uznávanými odborníkmi v otázkach upravených v tejto charte.
2.
Členovia výboru sú vymenovaní na obdobie šiestich rokov a môžu byť zvolení znovu. Člen výboru, ktorý nemôže ukončiť svoj mandát, bude nahradený v súlade s procedúrou uvedenou v odseku 1 a nový člen bude vykonávať mandát po zostávajúce obdobie svojho predchodcu.
3.
Výbor expertov prijme svoj rokovací poriadok. Jeho administratívne služby zabezpečí generálny tajomník Rady Európy.
ČASŤ V
Záverečné ustanovenia
Článok 18
Táto charta je otvorená na podpis členským štátom Rady Európy. Podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európy.
Článok 19
1.
Táto charta nadobudne platnosť prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí troch mesiacov odo dňa, keď päť členských štátov Rady Európy vyjadrilo svoj súhlas byť viazané chartou v súlade s ustanoveniami článku 18.
2.
Vo vzťahu k členskému štátu, ktorý prejaví svoj súhlas byť viazaný chartou neskôr, táto nadobudne platnosť prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení.
Článok 20
1.
Po nadobudnutí platnosti tejto charty môže Výbor ministrov Rady Európy vyzvať ktorýkoľvek štát, ktorý nie je členom Rady Európy, aby pristúpil k tejto charte.
2.
Vo vzťahu k pristupujúcemu štátu nadobudne charta platnosť prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia listiny o prístupe u generálneho tajomníka Rady Európy.
Článok 21
1.
Každý štát môže pri podpise alebo pri uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo o prístupe urobiť jednu alebo viac výhrad k článku 7 ods. 2 až 5 tejto charty. Žiadna iná výhrada nie je prípustná.
2.
Každý zmluvný štát, ktorý urobil výhradu na základe predchádzajúceho odseku, môže ju celkom alebo sčasti odvolať prostredníctvom oznámenia zaslaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Odvolanie nadobudne platnosť dňom prijatia oznámenia generálnym tajomníkom.
Článok 22
1.
Každá zmluvná strana môže túto chartu kedykoľvek vypovedať prostredníctvom oznámenia zaslaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
2.
Výpoveď nadobudne platnosť prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia oznámenia generálnym tajomníkom.
Článok 23
Generálny tajomník Rady Európy oznámi členským štátom Rady a všetkým štátom, ktoré pristúpili k tejto charte,
a)
každý podpis,
b)
uloženie každej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo o prístupe,
c)
každý dátum nadobudnutia platnosti tejto charty v súlade s článkami 19 a 20,
d)
každé oznámenie prijaté podľa článku 3 ods. 2,
e)
každý iný úkon, oznámenie alebo informáciu, ktoré sa týkajú tejto charty.
Na dôkaz toho dolu podpísaní, ktorí na to boli riadne splnomocnení, podpísali túto chartu.
Dané v Štrasburgu 5. novembra 1992 v angličtine a francúzštine, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré sa uloží v archívoch Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy zašle overené kópie členským štátom Rady Európy a každému štátu, ktorý bol vyzvaný, aby pristúpil k tejto charte.