238/2001 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2001 do 21.12.2001

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

238
ZÁKON
z 22. mája 2001
COLNÝ ZÁKON
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
všeobecné pravidlá a postupy, ktorými sa zabezpečuje realizácia sadzobných a iných opatrení zavedených Slovenskou republikou pre obchod s tovarom medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, najmä opatrení obchodnej politiky a poľnohospodárskej politiky a
b)
osobitné pravidlá vrátane pravidiel a postupov, ktorými sa zabezpečuje realizácia opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru.
(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na pravidlá a postupy, ktorými sa zabezpečuje realizácia sadzobných a iných opatrení zavedených Slovenskou republikou pre obchod s tovarom medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, ustanovené osobitným predpisom.1)
§ 2
Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
slovenskou osobou fyzická osoba s trvalým pobytom2) alebo právnická osoba3) so sídlom na území Slovenskej republiky,
b)
zahraničnou osobou osoba, ktorá nie je uvedená v písmene a),
c)
tovarom všetky hnuteľné hmotné veci a elektrická energia uvedené v kombinovanej nomenklatúre colného sadzobníka,
d)
slovenským tovarom
1.
tovar, ktorý sa za podmienok ustanovených v § 22 ods. 4 úplne získal v Slovenskej republike bez toho, aby bol k nemu pridaný tovar dovezený zo zahraničia,
2.
tovar prepustený do colného režimu voľný obeh,
3.
tovar získaný alebo vyrobený v Slovenskej republike z tovaru uvedeného v bodoch 1 a 2,
e)
zahraničným tovarom tovar, ktorý nie je uvedený v písmene d),
f)
tovarom neobchodného charakteru tovar, ktorý je príležitostne prepustený do navrhnutého colného režimu a ktorý má byť vzhľadom na charakter a množstvo určený na súkromné alebo osobné použitie príjemcu alebo cestujúceho a členov ich domácností, alebo sa má odovzdať ako dar,
g)
colným statusom postavenie tovaru, ktoré vyjadruje, či ide o slovenský tovar alebo zahraničný tovar,
h)
colne schváleným určením súbor pravidiel ustanovených týmto zákonom, ktoré určujú rozsah zaobchádzania s tovarom; tovaru možno prideliť niektoré z týchto colne schválených určení:
1.
prepustenie tovaru do colného režimu,
2.
umiestnenie tovaru do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu,
3.
spätný vývoz tovaru z colného územia,
4.
zničenie tovaru,
5.
prenechanie tovaru v prospech štátu,
i)
colným režimom (ďalej len „režim“)
1.
voľný obeh,
2.
tranzit,
3.
uskladňovanie v colnom sklade,
4.
aktívny zušľachťovací styk,
5.
prepracovanie pod colným dohľadom,
6.
dočasné použitie,
7.
pasívny zušľachťovací styk,
8.
vývoz,
j)
colným dlhom suma dovozných platieb (colný dlh pri dovoze) alebo suma vývozných platieb (colný dlh pri vývoze), ktorá sa uplatňuje na konkrétny tovar pri jeho dovoze alebo vývoze podľa colných predpisov,
k)
dovoznými platbami
1.
clo a dane, ktorým podlieha tovar pri dovoze,
2.
platby pri dovoze zavedené ako prostriedok uplatňovania štátnej poľnohospodárskej politiky alebo osobitných opatrení vzťahujúcich sa na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskych výrobkov,
3.
iné platby pri dovoze, ktoré majú rovnocenný účinok ako clo,
l)
vývoznými platbami
1.
clo, ktorému podlieha tovar pri vývoze,
2.
platby pri vývoze zavedené ako prostriedok uplatňovania štátnej poľnohospodárskej politiky alebo osobitných opatrení vzťahujúcich sa na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskych výrobkov,
3.
iné platby pri vývoze, ktoré majú rovnocenný účinok ako clo,
m)
dlžníkom fyzická osoba alebo právnická osoba zodpovedná za splnenie colného dlhu,
n)
dovozom premiestnenie tovaru zo zahraničia cez štátnu hranicu Slovenskej republiky (ďalej len „colná hranica“) na colné územie s použitím jedného alebo viacerých režimov, alebo bez použitia režimu,
o)
vývozom premiestnenie tovaru cez colnú hranicu z colného územia do zahraničia,
p)
obchodnopolitickým opatrením sadzobné opatrenie alebo nesadzobné opatrenie na dovoz alebo vývoz tovaru ustanovené osobitným predpisom1) alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len „medzinárodná zmluva“),
q)
colným vyhlásením úkon, ktorým fyzická osoba, štatutárny orgán, zamestnanec právnickej osoby alebo zástupca týchto osôb formou a spôsobom ustanovenými colnými predpismi prejavuje svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do navrhovaného režimu,
r)
deklarantom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá robí colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, v ktorej mene sa colné vyhlásenie robí,
s)
prepustením tovaru úkon, ktorým colný úrad dáva fyzickej osobe alebo právnickej osobe súhlas nakladať s tovarom v súlade s účelom režimu, do ktorého bol tovar navrhnutý,
t)
colným orgánom Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky4) (ďalej len „colné riaditeľstvo“) a colný úrad,4)
Colné územie
§ 3
(1)
Colné územie je územie Slovenskej republiky vrátane vzdušného priestoru nad ním a priestoru pod ním. Colnú hranicu tvorí štátna hranica Slovenskej republiky.
(2)
Súčasťou colného územia sú priestory a stavby slobodného colného pásma a slobodného colného skladu.
(3)
V miestach, kde štátnu hranicu tvorí medzinárodný tok alebo jeho rameno, colnou hranicou je slovenský breh takéhoto toku alebo jeho ramena.5)
§ 4
(1)
Colné pohraničné pásmo je časť colného územia vo vzdialenosti do 25 km od štátnej hranice smerom do vnútrozemia a kruhové územie s polomerom do 25 km okolo colných letísk.
(2)
Colné vnútrozemie je colné územie, ktoré nie je colným pohraničným pásmom.
(3)
Priebeh hranice colného pohraničného pásma colným územím ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
Vykonávanie colného dohľadu a colnej kontroly
§ 5
(1)
Colný dohľad je činnosť colného orgánu zameraná na zabezpečenie dodržiavania colných predpisov, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci colnému dohľadu.
(2)
Colný dohľad vykonávajú colné orgány na celom colnom území. Colný dohľad sa vykonáva tak, aby sa zabezpečila realizácia opatrení uvedených v § 1. V colnom pohraničnom pásme sa vykonáva colný dohľad vo zvýšenej miere, najmä sa zisťuje, či tovar a dopravné prostriedky prestúpili alebo prestúpia colnú hranicu v súlade s colnými predpismi.
(3)
Výkon colného dohľadu je postup colného orgánu, ktorým sa zabezpečuje dodržiavanie colných predpisov alebo zabraňuje ich porušovaniu.
(4)
Colný dohľad sa vykonáva
a)
colnou kontrolou,
b)
colným konaním,
c)
kontrolou po prepustení tovaru,
d)
iným postupom colného orgánu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.6)
§ 6
(1)
Colná kontrola je činnosť colného orgánu, ktorou sa zisťujú podklady pre potreby colného dohľadu.
(2)
Colná kontrola sa vykonáva
a)
prehliadkou tovaru, dopravných prostriedkov, zásielok, batožiny, dokladov a sprievodných listín, verejných priestranstiev, prevádzkových priestorov fyzických osôb oprávnených na podnikanie a prevádzkových priestorov právnických osôb,
b)
prehliadkou osôb,
c)
zisťovaním a overovaním druhu, množstva, vlastností tovaru a iných skutočností o tovare a odoberaním vzoriek,
d)
preverovaním pravosti a správnosti dokladov a listín o tovare a pravdivosti údajov v nich uvedených,
e)
kontrolou účtovnej evidencie, iných evidencií a záznamov,
f)
porovnávaním existujúceho stavu so stavom požadovaným colnými predpismi, určovaním odchýlok a ukladaním opatrení,
g)
inou činnosťou colného orgánu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.
(3)
Colný orgán je oprávnený kontrolovať, či dovážané výrobky majú vyhlásenie o zhode a značku zhody podľa osobitného predpisu.7)
(4)
Dovozca výrobkov je povinný na výzvu colného orgánu preukázať, že ním dovážané výrobky majú vyhlásenie o zhode alebo certifikát zhody a značku zhody, ak tak ustanovuje osobitný predpis.7)
(5)
Colný orgán bez zbytočného odkladu informuje orgány dohľadu pred prepustením do režimu voľný obeh o výrobkoch, ktoré
a)
podliehajú posúdeniu zhody a dovozca nepreukáže vyhlásením o zhode alebo certifikátom zhody a značkou zhody, alebo ak nemá inú možnosť, technickými predpismi,8) ustanovenou sprievodnou dokumentáciou, že výrobky spĺňajú technické požiadavky podľa technických predpisov,8) ak má podozrenie, že sprievodná dokumentácia, vyhlásenie o zhode alebo certifikát zhody a značka zhody sa neoprávnene použili, zmenili alebo sfalšovali,
b)
vykazujú také charakteristiky, ktoré by mohli vyvolať vážnu pochybnosť o tom, či výrobok nepredstavuje vážne a bezprostredné riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti.
(6)
Colný orgán pri výkone činnosti podľa odseku 5 postupuje podľa osobitného predpisu,7) pričom pri pozastavení prepustenia výrobkov do režimu voľný obeh berie do úvahy ich charakter, najmä či podliehajú rýchlej skaze.
(7)
Colný orgán prepustí výrobky do režimu voľný obeh, ak zistí, že nepredstavujú vážne a bezprostredné riziko, alebo ich nemožno považovať za výrobky, ktoré sa uvádzajú na trh v rozpore s technickými predpismi,8) alebo ak do troch pracovných dní od oznámenia colného orgánu podľa odseku 5 nevykonajú orgány dohľadu žiadne opatrenia.
(8)
Ak colný orgán zistí, že výrobky predstavujú vážne a bezprostredné riziko, vykoná príslušné opatrenia vrátane neprepustenia dovážaných výrobkov do režimu voľný obeh.
§ 7
(1)
Colný orgán je oprávnený v súlade s týmto zákonom alebo s osobitným predpisom4) vykonať colnú kontrolu každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, alebo možno predpokladať, že má tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu.
(2)
V prípade dôvodného podozrenia, že fyzická osoba alebo právnická osoba má tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, colný orgán je oprávnený vykonať prehliadku tejto fyzickej osoby a prehliadku prevádzkových priestorov fyzickej osoby alebo prevádzkových priestorov právnickej osoby.
(3)
Prehliadku fyzickej osoby a prehliadku prevádzkových priestorov fyzickej osoby alebo prevádzkových priestorov právnickej osoby možno vykonať až vtedy, ak je výzva colného orgánu na vydanie tovaru podliehajúceho colnému dohľadu bezvýsledná. Na žiadosť prehliadanej fyzickej osoby alebo na žiadosť zamestnanca právnickej osoby sa môže prehliadka vykonať za prítomnosti inej fyzickej osoby. Colný orgán je povinný tieto osoby o takomto oprávnení poučiť. Účasť inej osoby možno odoprieť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života alebo zdravia. Prehliadku fyzickej osoby môže vykonať len osoba rovnakého pohlavia. O vykonaní prehliadky fyzickej osoby je colný orgán povinný vyhotoviť úradný záznam.
(4)
Colná kontrola obsahu poštových zásielok, na ktoré sa vzťahuje listové tajomstvo, sa vykoná iba v prípade, ak je dôvodné podozrenie, že poštové zásielky obsahujú nielen písomné oznámenie, ale aj tovar. Skutočnosť, že bola vykonaná colná kontrola, je colný orgán povinný potvrdiť na obale poštovej zásielky a vyhotoviť o tom úradný záznam.
§ 8
(1)
Za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve9) colnej kontrole nepodliehajú
a)
zahraničné fyzické osoby, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva,
b)
batožina, ktorú dováža, vyváža alebo prepravuje v režime tranzit fyzická osoba, ktorá požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva,
c)
diplomatická pošta a konzulárna pošta, ktorej sa poskytuje ochrana podľa medzinárodného práva,
d)
úradná korešpondencia, ktorej sa poskytuje ochrana podľa medzinárodného práva.
(2)
Colnej kontrole nepodlieha ani diplomatická pošta, ani konzulárna pošta Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.
§ 9
Právo zastúpenia
(1)
Na colné konanie si každý môže určiť zástupcu; ustanovenie § 84 ods. 1 druhej vety tým nie je dotknuté. Zastúpenie môže byť
a)
priame, ak zástupca koná v mene zastúpenej osoby a na jej účet,
b)
nepriame, ak zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet zastúpenej osoby.
(2)
Zástupca musí byť slovenskou osobou s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje § 84 ods. 3.
(3)
Zástupca je povinný vyhlásiť, či ide o priame zastúpenie, alebo nepriame zastúpenie; ak takéto vyhlásenie neurobí, považuje sa za osobu konajúcu vo vlastnom mene a na svoj účet.
Informácie o colných predpisoch
§ 10
(1)
Colnými predpismi sa rozumie tento zákon, iný všeobecne záväzný právny predpis alebo medzinárodná zmluva, ktoré upravujú právne vzťahy v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru, ak ich vykonávaním sú poverené colné orgány.
(2)
Colné riaditeľstvo na základe písomnej žiadosti vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru. Žiadosť o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru sa môže týkať len jedného druhu tovaru, žiadosť o vydanie záväznej informácie o pôvode tovaru sa môže týkať len jedného druhu tovaru a len jednej skupiny okolností, ktoré sa týkajú pôvodu tovaru.
(3)
Za skupinu okolností podľa odseku 2 sa považujú okolnosti dané pravidlami o pôvode tovaru pre krajinu alebo skupinu krajín, vo vzťahu ku ktorým sa má pôvod tovaru určiť.
(4)
Žiadosť o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru sa podáva na tlačive, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, a obsahuje
a)
obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo, daňové identifikačné číslo osoby, v mene ktorej bola žiadosť podaná (ďalej len „držiteľ záväznej informácie“), ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
b)
obchodné meno, sídlo, alebo meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu žiadateľa, ak nie je totožný s držiteľom záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,
c)
označenie osoby a miesta, kam sa má záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru zaslať, ak sa má doručiť inej osobe ako žiadateľovi,
d)
podrobný opis tovaru, ktorý umožní jeho nomenklatúrne zatriedenie,
e)
zloženie tovaru a metódu zisťovania zloženia tovaru, ak majú vplyv na nomenklatúrne zatriedenie tovaru,
f)
predpokladané nomenklatúrne zatriedenie tovaru,
g)
označenie nomenklatúry, do ktorej sa má tovar zatriediť, ak žiadateľ žiada zatriediť tovar do jednej z nomenklatúr podľa § 18 ods. 12,
h)
označenie údajov, ktoré sa majú považovať za dôverné,
i)
oznámenie žiadateľa, či v predchádzajúcom období požiadal o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru pre rovnaký alebo podobný tovar, alebo či podľa jeho vedomostí bola žiadaná záväzná informácia vydaná inému držiteľovi záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,
j)
súhlas s uložením záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru v informačnom systéme orgánu, ktorý záväznú informáciu o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydal.
(5)
K žiadosti je žiadateľ povinný pripojiť vzorky tovaru, o ktorého nomenklatúrne zatriedenie žiada, fotodokumentáciu, projekty a iné dokumenty, ktoré umožnia nomenklatúrne zatriedenie tovaru alebo správny opis výrobného procesu alebo spracovania tovaru.
(6)
Žiadosť o vydanie záväznej informácie o pôvode tovaru okrem údajov uvedených v odseku 4 písm. a) až d), f) a h) až j) obsahuje
a)
použiteľný právny základ na účely určenia pôvodu tovaru podľa § 22 až 54,
b)
označenie pravidiel pôvodu tovaru umožňujúcich určiť pôvod tovaru, použité materiály a ich pôvod, nomenklatúrne zatriedenie tovaru, zodpovedajúce hodnoty a opis okolností (pravidlo o zmene nomenklatúrneho zatriedenia tovaru, pravidlo o pridanej hodnote, opis operácie alebo výrobného procesu, alebo iné špecifické pravidlo) umožňujúcich splnenie týchto podmienok,
c)
návrh pôvodu tovaru s určením pravidla, podľa ktorého sa má pôvod tovaru určiť.
(7)
Colné riaditeľstvo preskúma, či sú splnené podmienky podľa odsekov 4 až 6, a ak je to potrebné, vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote nesprávnu alebo neúplnú žiadosť opravil alebo doplnil. Ak žiadateľ napriek výzve žiadosť neopraví alebo nedoplní v určenej lehote, colné riaditeľstvo konanie vo veci vydania záväznej informácie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania o vydaní záväznej informácie nemožno podať opravný prostriedok.
(8)
Colné riaditeľstvo vydáva záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru formou písomného rozhodnutia na tlačive, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(9)
Záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru obsahuje
a)
označenie štátu, ktorého orgány záväznú informáciu vydali, a označenie druhu záväznej informácie,
b)
označenie orgánu, ktorý záväznú informáciu vydal,
c)
číslo záväznej informácie,
d)
identifikačné údaje držiteľa záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru podľa žiadosti o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,
e)
dátum podania žiadosti,
f)
údaje o podkladoch predložených žiadateľom o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,
g)
opis tovaru, jeho obchodný názov,
h)
zatriedenie tovaru v nomenklatúre colného sadzobníka a jeho odôvodnenie,
i)
poučenie o opravnom prostriedku a označenie údajov, ktoré sa na základe žiadosti považujú za dôverné,
j)
dátum začiatku platnosti záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,
k)
dátum a miesto vydania záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, pečiatku a podpis vydávajúceho orgánu,
l)
iné dôležité údaje, ak je to potrebné.
(10)
Záväzná informácia o pôvode tovaru okrem údajov uvedených v odseku 9 môže obsahovať
a)
označenie krajiny alebo skupiny krajín, z ktorých tovar pochádza (ďalej len „krajina pôvodu“),
b)
odôvodnenie určenia pôvodu tovaru,
c)
cenu zo závodu, ak sa požaduje (§ 32),
d)
opis spracovania potrebný na získanie pôvodu tovaru, ak sa požaduje,
e)
odkaz na vydanú záväznú informáciu o pôvode tovaru alebo na žiadosť o jej vydanie,
f)
opis spracovania potrebného na získanie pôvodu tovaru, ak sa požaduje.
(11)
V jednoduchých veciach, ak možno rozhodnúť na základe podkladov predložených žiadateľom, colné riaditeľstvo vydá záväznú informáciu bez zbytočného odkladu. V ostatných prípadoch je colné riaditeľstvo povinné vydať záväznú informáciu do 90 dní odo dňa, keď dostalo všetky podklady na jej vydanie. V obzvlášť zložitých prípadoch, ak nebolo možné záväznú informáciu vydať v lehote 90 dní od predloženia všetkých podkladov, je colné riaditeľstvo povinné v prípade záväznej informácie
a)
o nomenklatúrnom zatriedení tovaru o tom upovedomiť žiadateľa s uvedením dôvodu a súčasne mu oznámiť lehotu jej vydania,
b)
o pôvode tovaru vydať záväznú informáciu najneskôr do 150 dní od predloženia všetkých podkladov na jej vydanie.
(12)
Proti záväznej informácii o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväznej informácii o pôvode tovaru možno colnému riaditeľstvu podať námietky v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto záväznej informácie. Námietky nemajú odkladný účinok.
(13)
Colné riaditeľstvo napadnutú záväznú informáciu rozhodnutím zruší, inak námietky zamietne a napadnutú záväznú informáciu potvrdí. Proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok a o zrušení napadnutej záväznej informácie nemožno podať opravný prostriedok. Pri rozhodovaní o námietkach sa ustanovenie odseku 11 použije primerane.
(14)
Záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru alebo záväzná informácia o pôvode tovaru zaväzuje colný orgán vo vzťahu k držiteľovi len
a)
vo veci nomenklatúrneho zatriedenia tovaru,
b)
vo veci pôvodu tovaru určeného podľa § 22 až 54,
c)
vo vzťahu k tovaru, pri ktorom sa všetky činnosti a úkony, ktoré sa musia vykonať, aby sa zabezpečilo dodržanie colných predpisov (ďalej len „colné formality“), ukončia po jej vydaní.
(15)
Držiteľ záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru pri uplatnení nároku, ktorý v colnom konaní táto záväzná informácia zakladá, je povinný preukázať, že tovar uvedený v colnom vyhlásení zodpovedá vo všetkých znakoch tovaru, ktorý je opísaný v záväznej informácii. Držiteľ záväznej informácie o pôvode tovaru pri uplatnení nároku, ktorý v colnom konaní táto záväzná informácia zakladá, je povinný preukázať, že ním označený tovar a skutočnosti určujúce získanie jeho pôvodu zodpovedajú vo všetkých znakoch skutočnostiam, ktoré sú opísané v záväznej informácii.
(16)
Záväzná informácia zakladá právne účinky pri uplatňovaní nároku, len ak si tento nárok uplatňuje držiteľ a ak držiteľ podľa požiadaviek colného orgánu splní povinnosti podľa odseku 15.
§ 11
Nomenklatúrne zatriedenie tovaru alebo určenie pôvodu tovaru uvedené v záväznej informácii sa môže uplatňovať len na účely
a)
vymerania dovozného cla alebo vývozného cla,
b)
vyrubenia daní,
c)
výpočtu platieb poskytovaných na podporu vývozu alebo ktoré sa poskytujú pri dovoze a vývoze v rámci štátnej poľnohospodárskej politiky,
d)
použitia certifikátov, vývozných licencií alebo dovozných licencií alebo iných dokladov, ktoré sa podľa osobitných predpisov10) predkladajú pri vykonávaní colných formalít, ak sa vzťahujú na tovar opísaný v záväznej informácii.
§ 12
(1)
Záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru platí šesť rokov odo dňa jej vydania, záväzná informácia o pôvode tovaru platí tri roky odo dňa jej vydania.
(2)
Colné riaditeľstvo záväznú informáciu zruší písomným rozhodnutím, ak bola vydaná na základe neúplných alebo nepravdivých údajov žiadateľa. Colné riaditeľstvo zruší záväznú informáciu aj v prípade, ak sa dodatočne zistia závažné dôvody na iné nomenklatúrne zatriedenie tovaru alebo iné určenie pôvodu tovaru v porovnaní s tým, ktoré je v záväznej informácii uvedené.
(3)
Záväzná informácia stráca platnosť pred uplynutím lehôt podľa odseku 1, ak nastanú tieto skutočnosti:
a)
v prípade záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru
1.
dôjde k zmene osobitného predpisu, ktorý bol podkladom na jej vydanie, a záväzná informácia v dôsledku toho už nie je s ním v súlade,
2.
záväzná informácia nie je v súlade s výkladom nomenklatúry uvedenej v § 18 ods. 8 písm. a) z dôvodu zmien a doplnkov vysvetliviek prijatých Radou pre colnú spoluprácu a z dôvodu zmien nomenklatúry uvedenej v § 18 ods. 8 vydaných rozhodnutím Európskej komisie,
3.
záväzná informácia bola podľa odseku 2 alebo podľa § 10 ods. 13 zrušená,
b)
v prípade záväznej informácie o pôvode tovaru
1.
dôjde k zmene osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktoré boli podkladom na jej vydanie, a záväzná informácia v dôsledku toho už nie je s nimi v súlade,
2.
nie je v súlade s pravidlami na interpretáciu niektorých ustanovení medzinárodných zmlúv,
3.
bola podľa odseku 2 alebo podľa § 10 ods. 13 zrušená.
(4)
Skutočnosti uvedené v odsekoch 2 a 3 je colné riaditeľstvo povinné oznámiť držiteľovi záväznej informácie doručením písomného rozhodnutia. Dňom doručenia tohto rozhodnutia stráca záväzná informácia platnosť.
(5)
Záväznú informáciu, ktorá stratila platnosť na základe oznámenia skutočností uvedených v odseku 3 písm. a) v druhom a treťom bode alebo v odseku 3 písm. b) v druhom a treťom bode, môže držiteľ používať ešte šesť mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o strate jej platnosti, ak na jej základe uzavrel zmluvu na nákup alebo predaj tovaru predtým, ako mu bola oznámená strata platnosti tejto záväznej informácie. Ak záväzná informácia stratila platnosť podľa odseku 3 písm. a) prvého bodu alebo podľa odseku 3 písm. b) prvého bodu, držiteľ ju môže použiť, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva alebo právny predpis, ktoré nahradili medzinárodnú zmluvu alebo právny predpis, s ktorými záväzná informácia nie je v súlade. Ak sa záväzná informácia, ktorá stratila platnosť, vzťahuje na tovar, na ktorý boli vydané certifikáty, vývozná alebo dovozná licencia alebo iné doklady v súvislosti s dovozom alebo vývozom tovaru podľa osobitného predpisu,10) lehota použitia záväznej informácie sa skončí uplynutím lehoty platnosti týchto dokladov.
(6)
Odsek 5 sa nepoužije, ak tak z dôvodu dôležitého hospodárskeho významu ustanoví osobitný predpis.
(7)
Ak držiteľ záväznej informácie chce využiť svoje právo podľa odseku 5, je povinný oznámiť túto skutočnosť colnému úradu, poskytnúť mu potrebné doklady a umožniť vykonanie kontroly na účel zistenia, či sú splnené podmienky na ďalšie použitie záväznej informácie.
(8)
Ak sa zistí, že použitie záväznej informácie podľa odseku 5 nie je možné a nenastali skutočnosti podľa odseku 6, colný úrad je povinný túto skutočnosť držiteľovi záväznej informácie písomne oznámiť.
(9)
Náklady na vydanie záväznej informácie sú najmä výdavky na vykonanie analýzy alebo odborného posúdenia tovaru, vrátenie tovaru žiadateľovi, znalecké posudky, úradné preklady písomností do štátneho jazyka potrebné na správne posúdenie veci, ak sú zabezpečované dodávateľským spôsobom.
(10)
Výdavky uvedené v odseku 9 hradí žiadateľ o vydanie záväznej informácie bez ohľadu na to, či výdavky vznikli z podnetu žiadateľa o vydanie záväznej informácie, alebo colného riaditeľstva; ustanovenie osobitného predpisu11) tým nie je dotknuté.
Súčinnosť
§ 13
(1)
Osoba, ktorá uskutočnila dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru, alebo osoba, ktorá sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje na dovoze, vývoze alebo tranzite tovaru, alebo osoba, u ktorej sa nachádza alebo možno predpokladať, že sa nachádza tovar podliehajúci colnému dohľadu, je povinná umožniť colnému orgánu vykonať colný dohľad v stavbách vrátane bytu, ak sa byt používa na podnikanie, v dopravných prostriedkoch, na pozemkoch, ktoré vlastní, užíva alebo spravuje, a poskytnúť potrebné doklady, údaje a informácie.
(2)
Osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, je povinná strpieť úkony potrebné na vykonanie colného dohľadu a poskytnúť colnému orgánu nevyhnutnú súčinnosť.
(3)
Osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, je povinná na výzvu colného orgánu predložiť doklad osvedčujúci, že tovar bol riadne dovezený, alebo doklad o kúpe, dodací list od výrobcu alebo iný dôkazný prostriedok, z ktorého je zrejmé, že tovar pochádza od osôb oprávnených podnikať na colnom území. Ak nie sú predložené požadované doklady, colný orgán na náklady a nebezpečenstvo osoby, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, kontrolovaný tovar premiestni na miesto, ktoré je pod jeho priamym dohľadom, a určí lehotu na dodatočné predloženie dokladov.
§ 14
(1)
Súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, alebo iné orgány verejnej moci a iné právnické osoby zriadené osobitným zákonom, notári a exekútori v prípadoch, keď predmet konania pred nimi podlieha podľa tohto zákona alebo podľa osobitných zákonov dovozným platbám alebo vývozným platbám v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru, sú povinní oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu údaje potrebné na vymeranie a vymáhanie týchto platieb.
(2)
Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné podľa osobitného predpisu12) poskytnúť colnému úradu a colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť informácie podliehajúce bankovému tajomstvu.
(3)
Poštový podnik je povinný oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie colného dohľadu, najmä údaje o došlých zásielkach zo zahraničia a odoslaných zásielkach do zahraničia, údaje o odosielateľoch a príjemcoch týchto zásielok a tovare v nich prepravovanom, alebo umožniť získať tieto údaje priamo v poštovom podniku a ich správnosť na mieste overiť.
(4)
Štátne orgány a iné orgány verejnej moci a právnické osoby, ktoré z úradnej povinnosti alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie colného dohľadu.
(5)
Telekomunikačný podnik je povinný oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť údaje o užívateľoch telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staníc, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.
(6)
Dopravcovia sú povinní oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť odosielateľa a adresáta prepravovaného nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.
(7)
Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu uverejneného pod značkou.
(8)
Štátne orgány, ktoré majú v pôsobnosti výkon kontroly, sú povinné oznámiť colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť výsledky kontrol, ak zistia súvislosť s colným dlhom a s daňovými povinnosťami.
(9)
Osoby, ktoré majú listiny alebo iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri vykonávaní colného dohľadu, sú povinné colnému úradu alebo colnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť tieto listiny a veci na účely dokazovania vydať alebo vypožičať.
(10)
Pre potreby kontroly, ktorú vykonávajú colné orgány v rámci colného dohľadu, sú osoby uvedené v § 13 ods. 1 povinné uschovať päť rokov všetky doklady, ktoré sa týkajú dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru. Táto lehota začína plynúť v prípade tovaru
a)
prepusteného do režimu voľný obeh a režimu vývoz od začiatku roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo prijaté colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh alebo do režimu vývoz,
b)
prepusteného do režimu voľný obeh so zníženou colnou sadzbou dovozného cla alebo bez dovozného cla vzhľadom na jeho konečné použitie od začiatku roka nasledujúceho po roku, v ktorom tovar prestal podliehať colnému dohľadu,
c)
prepusteného do iného režimu od začiatku roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol režim ukončený,
d)
umiestneného do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu od začiatku roka nasledujúceho po roku, v ktorom tovar opustil slobodné colné pásmo alebo slobodný colný sklad.
(11)
Ak pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 10 colné orgány urobili úkon kontroly smerujúci k vymeraniu dovozných platieb alebo vývozných platieb alebo zistili porušenie colných predpisov, začne plynúť nová päťročná lehota od začiatku roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol úkon kontroly vykonaný. Úschovná lehota sa skončí uplynutím tejto lehoty.
DRUHÁ ČASŤ
UPLATŇOVANIE DOVOZNÝCH PLATIEB ALEBO VÝVOZNÝCH PLATIEB A INÝCH OPATRENÍ V OBCHODE S TOVAROM
PRVÝ DIEL
CLO
§ 15
Druhy cla
(1)
Clo je ochranné opatrenie vo forme povinnej platby vyberanej štátom podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu1) z dovážaného tovaru (ďalej len „dovozné clo“) alebo z vyvážaného tovaru (ďalej len „vývozné clo“).
(2)
Vyrovnávacie clo je osobitné clo vyberané s cieľom vyrovnať dotáciu alebo subvenciu, ktorá bola priamo alebo nepriamo poskytnutá na zhotovenie alebo výrobu výrobku alebo na vývoz tovaru.
(3)
Odvetné clo je prirážka k colnej sadzbe alebo osobitné clo z tovaru, ktorý podľa colného sadzobníka clu nepodlieha, zavedené na prechodný čas na tovar dovážaný zo štátu, ktorý diskriminuje Slovenskú republiku v hospodárskych vzťahoch.
(4)
Dodatočné clo alebo zvýšené clo je clo uložené podľa osobitného predpisu13) na prechodný čas, napríklad na tovar poľnohospodárskeho charakteru alebo v prípade nadmerného dovozu tovaru.
(5)
Vyrovnávacie clo, odvetné clo a dodatočné clo ustanovuje nariadenie, ktoré vydá vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).
(6)
Antidumpingové clo je clo uložené podľa osobitného predpisu1) z dovážaného tovaru, ktorého vývozná cena je nižšia ako cena rovnakého alebo podobného tovaru v bežnom obchode v krajine vývozu tovaru a ktorý môže spôsobiť dumpingovú ujmu výrobnému odvetviu v Slovenskej republike.
§ 16
Tovar podliehajúci clu
(1)
Dovoznému clu podlieha všetok dovážaný tovar s výnimkou tovaru, ktorý je v colnom sadzobníku výslovne označený ako tovar bez cla.
(2)
Vývoznému clu podlieha tovar uvedený v colnom sadzobníku, ak colný sadzobník takéto clo výslovne ustanovuje.
(3)
Clu nepodlieha tovar, ktorý je v medzinárodných zmluvách výslovne označený ako tovar bez cla.
§ 17
Oslobodenie od dovozného cla
(1)
Od dovozného cla je oslobodený tovar, pri ktorom to vzhľadom na jeho konečné použitie vyžaduje všeobecný záujem, podľa colných predpisov.
(2)
Od dovozného cla je oslobodený tovar dovážaný zahraničnými osobami, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva.14)
(3)
Rozsah a podmienky oslobodenia tovaru dovážaného zahraničnými osobami, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, alebo medzinárodnými organizáciami15) a ich pracovníkmi ustanoví nariadenie, ktoré vydá vláda. Ak niektorý štát neposkytuje oslobodenie od cla na tovar dovážaný zo Slovenskej republiky v rozsahu, ktorý zodpovedá rozsahu oslobodenia od cla podľa tohto zákona, vláda môže nariadením pre dovoz tovaru z tohto štátu oslobodenie od cla obmedziť alebo odoprieť.
DRUHÝ DIEL
COLNÝ SADZOBNÍK A NOMENKLATÚRNE ZATRIEDENIE TOVARU
§ 18
Colný sadzobník a colné sadzby
(1)
Clo sa vymeriava podľa sadzieb, ktoré sú ustanovené colným sadzobníkom. Colný sadzobník vydáva vláda nariadením.
(2)
Colný sadzobník obsahuje
a)
kombinovanú nomenklatúru,
b)
všeobecné colné sadzby,
c)
zmluvné colné sadzby,
d)
colné sadzby všeobecného systému preferencií prijaté jednostranne Slovenskou republikou vo vzťahu k jednotlivým štátom, skupinám štátov alebo územiam,
e)
merné jednotky.
(3)
Colný sadzobník môže obsahovať aj
a)
ďalšiu nomenklatúru, ktorá je založená úplne alebo sčasti na kombinovanej nomenklatúre a ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie,
b)
zvýhodnené sadzobné opatrenia zavedené na prechodný čas, poskytujúce zníženie dovozného cla alebo dočasné pozastavenie uplatňovania dovozného cla, ktorému podlieha určitý tovar, a to aj v rámci colnej kvóty alebo colného stropu,
c)
preferenčné colné sadzby podľa medzinárodných zmlúv, ktoré upravujú poskytovanie preferenčného sadzobného zaobchádzania,
d)
sadzobné opatrenia neuvedené v odseku 2 písm. b) až d)
1.
sadzby vyrovnávacieho cla,
2.
sadzby odvetného cla,
3.
sadzby dodatočného cla,
4.
jednotnú colnú sadzbu, ktorá zjednodušuje a urýchľuje vybranie cla pri dovoze tovaru neobchodného charakteru určeného na uspokojovanie osobných potrieb fyzických osôb,
5.
sadzby zvýšeného dovozného cla,
e)
ďalšie opatrenia neuvedené v odseku 2 písm. b) a c), ktoré sa uplatňujú na tovar zahrnutý do kombinovanej nomenklatúry pri vymeriavaní cla a dovozných platieb ustanovených osobitným predpisom, ktorým sa uskutočňuje štátna poľnohospodárska politika, alebo ktorý sa vzťahuje na určitý tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskeho tovaru.
(4)
Ďalšia nomenklatúra a opatrenia uvedené v odseku 3 môžu byť ustanovené v colnom sadzobníku, ak nie sú uvedené v osobitnom predpise,16) ktorý upravuje vykonávanie sadzobných opatrení pri obchode s tovarom, alebo v medzinárodnej zmluve.17)
(5)
Sadzobné opatrenia podľa odseku 2 písm. d) a odseku 3 písm. b) a c) sa použijú namiesto sadzobných opatrení podľa odseku 2 písm. b) a c) a odseku 3 písm. e), ak o to deklarant požiada a preukáže, že dovážaný tovar spĺňa podmienky na použitie týchto sadzobných opatrení.
(6)
Ak je použitie sadzobných opatrení podľa odseku 2 písm. d) a odseku 3 písm. b) a c) obmedzené na určitý objem dovozu, tieto opatrenia sa prestanú používať v prípade
a)
colných kvót, ak sa vyčerpá limit pre objem dovozu,
b)
colných stropov podľa osobitného predpisu.
(7)
Na účely zatriedenia tovaru, ktorý je predmetom obchodu v styku so zahraničím, sa používa kombinovaná nomenklatúra.
(8)
Kombinovaná nomenklatúra zahŕňa
a)
nomenklatúru harmonizovaného systému,18)
b)
ďalšie triedenie k nomenklatúre uvedenej v písmene a) (ďalej len „podpoložka kombinovanej nomenklatúry“) v prípadoch, ak je určená colná sadzba,
c)
poznámky a doplnkové poznámky k triedam a kapitolám a poznámky pod čiarou k podpoložkám kombinovanej nomenklatúry.
(9)
Podpoložka kombinovanej nomenklatúry má priradený osemmiestny číselný znak zložený
a)
zo štvormiestneho číselného znaku tvoriaceho položku harmonizovaného systému,
b)
zo šesťmiestneho číselného znaku tvoriaceho podpoložku harmonizovaného systému,
c)
z čísel označujúcich na siedmom a ôsmom mieste podpoložku kombinovanej nomenklatúry; v prípade, že k podpoložke harmonizovaného systému nie je potrebné ďalšie triedenie, na siedmom a ôsmom mieste číselného znaku kombinovanej nomenklatúry sa uvádzajú nuly.
(10)
Kombinovaná nomenklatúra a merné jednotky, ktoré s ňou súvisia, sa používajú na účely štatistiky pri obchode s tovarom v styku so zahraničím (ďalej len „colná štatistika“).
(11)
Ak colný sadzobník na určitý tovar ustanovuje zvýhodnené colné sadzby [odsek 3 písm. b)] vzhľadom na jeho povahu alebo konečné použitie, alebo na inú skutočnosť, podmienky použitia zvýhodnenej colnej sadzby ustanoví nariadenie, ktoré vydá vláda.
(12)
Nomenklatúrne zatriedenie tovaru je priradenie podpoložky
a)
kombinovanej nomenklatúry v súlade s colnými predpismi alebo
b)
nomenklatúry, ktorá je úplne alebo sčasti založená na kombinovanej nomenklatúre alebo ktorá k nej pridáva ďalšie triedenie podľa osobitných predpisov, ktoré upravujú používanie sadzobných opatrení a nesadzobných opatrení pri obchode s tovarom, do ktorej sa má tovar zatriediť v súlade s colnými predpismi.
(13)
Podľa nomenklatúrneho zatriedenia tovaru sa uplatňujú aj ustanovenia osobitných predpisov, ktoré upravujú špecifické oblasti týkajúce sa obchodu s tovarom.
Integrovaný colný sadzobník
§ 19
(1)
Opatrenia, ktoré sa týkajú dovozu tovaru alebo vývozu tovaru podľa medzinárodných zmlúv, sú uvedené v integrovanom colnom sadzobníku. Integrovaný colný sadzobník sa uverejňuje v publikačnom orgáne ministerstva.
(2)
Integrovaný colný sadzobník obsahuje
a)
podpoložky kombinovanej nomenklatúry [§ 18 ods. 8 písm. a) a b) a ods. 9],
b)
podpoložku integrovaného colného sadzobníka, ktorá predstavuje doplnkové triedenie tovaru, ktorý podlieha špecifickým opatreniam a číselnému označeniu doplnkového triedenia [§ 18 ods. 3 písm. a)],
c)
colné sadzby uvedené v § 18 ods. 3 písm. c) a d),
d)
opatrenia, ktoré sa uplatňujú pri vymeriavaní dovozných platieb ustanovených osobitným predpisom [§ 18 ods. 3 písm. e)],
e)
ďalšie informácie o opatreniach ustanovených v osobitných predpisoch na dovoz tovaru alebo vývoz tovaru.
§ 20
(1)
Podpoložky integrovaného colného sadzobníka majú priradené deviate a desiate miesto číselného znaku a spolu s podpoložkou kombinovanej nomenklatúry (§ 18 ods. 9) tvoria číselný znak podpoložky integrovaného colného sadzobníka; v prípade, že k podpoložke kombinovanej nomenklatúry nie je potrebné ďalšie triedenie, na deviatom a desiatom mieste číselného znaku podpoložky integrovaného colného sadzobníka sa uvádzajú nuly.
(2)
Vo výnimočných prípadoch na účely uplatnenia špecifických opatrení, ktoré nie sú číselne označené, môže byť na deviatom a desiatom mieste použitý dodatočný číselný znak integrovaného colného sadzobníka.
(3)
Za podpoložky integrovaného colného sadzobníka možno pridať ďalšie triedenie.
TRETÍ DIEL
PÔVOD TOVARU
§ 21
Úvodné ustanovenie
(1)
Pôvodom tovaru je určenie krajiny pôvodu. Krajina pôvodu tovaru sa určuje podľa pravidiel zisťovania pôvodu tovaru podľa colných predpisov a medzinárodných zmlúv, a to na základe nepreferenčných pravidiel pôvodu, preferenčných pravidiel pôvodu a pravidiel všeobecného systému preferencií.
(2)
Nepreferenčné pravidlá pôvodu sú pravidlá ustanovené v tomto zákone, v osobitnom predpise, v medzinárodných zmluvách19) a v rozhodnutiach príslušných orgánov, uplatňované na určenie krajiny pôvodu, s ktorými nie je spojené poskytovanie colných preferencií, ktoré presahujú uplatňovanie doložky najvyšších výhod podľa medzinárodnej zmluvy.20)
(3)
Preferenčné pravidlá pôvodu sú pravidlá ustanovené v tomto zákone, v medzinárodných zmluvách a v rozhodnutiach príslušných orgánov,21) uplatňované na určenie pôvodu tovaru, s ktorým je spojené preferenčné zaobchádzanie v rámci zmluvných sadzobných opatrení a všeobecných sadzobných opatrení, na ktorých základe sa uplatňujú colné preferencie, ktoré presahujú uplatňovanie doložky najvyšších výhod podľa medzinárodnej zmluvy.20)
(4)
Pravidlá všeobecného systému preferencií sú pravidlá ustanovené v tomto zákone, v medzinárodných zmluvách a v rozhodnutiach príslušných orgánov, uplatňované na určenie pôvodu tovaru, s ktorým je spojené jednostranné preferenčné zaobchádzanie poskytované rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám bez toho, aby sa takéto zaobchádzanie poskytovalo iným krajinám.
Nepreferenčný pôvod tovaru
§ 22
(1)
Nepreferenčný pôvod tovaru je pôvod, ktorý sa zistí použitím pravidiel uvedených v § 21 ods. 2.
(2)
Nepreferenčný pôvod tovaru sa určuje na účely
a)
vymerania cla podľa § 18 ods. 2 písm. b) a c),
b)
vymerania antidumpingového cla, vyrovnávacieho cla a zvýšeného dovozného cla,
c)
označovania pôvodu tovaru podľa medzinárodnej zmluvy,22)
d)
množstevných obmedzení, najmä colných kvót alebo colných stropov,
e)
nesadzobných opatrení podľa osobitných predpisov [§ 18 ods. 3 písm. e)].
(3)
Krajina nepreferenčného pôvodu tovaru je krajina, v ktorej sa tovar úplne získal.
(4)
Na účely odseku 3 sa tovarom úplne získaným v určitej krajine vrátane jej teritoriálnych vôd rozumejú
a)
nerasty vyťažené na jej území,
b)
rastlinné plodiny zozbierané na jej území,
c)
živé zvieratá narodené alebo narodené a odchované na jej území,
d)
výrobky živočíšneho pôvodu získané zo živých zvierat chovaných na jej území,
e)
produkty lovu a rybolovu uskutočneného na jej území,
f)
produkty morského rybolovu a iné produkty získané z mora mimo jej teritoriálnych vôd jej loďami, ktoré sú v tejto krajine registrované alebo prihlásené a plávajú pod jej vlajkou,
g)
tovar získaný alebo vyrobený na palube jej rybárskych spracovateľských lodí z produktov uvedených v písmene f) pôvodom z tejto krajiny, ak takéto spracovateľské lode sú v tejto krajine registrované alebo prihlásené a plávajú pod jej vlajkou,
h)
produkty získané z morského dna alebo z morského podzemia ležiaceho mimo jej teritoriálnych vôd, ak má táto krajina výlučné právo využívať toto morské dno alebo morské podzemie,
i)
odpady a zvyšky, ktoré pochádzajú z výrobných operácií uskutočnených na jej území a použité predmety, ak sú v tejto krajine zozbierané a sú vhodné iba na opätovné získanie surovín,
j)
tovar, ktorý je vyrobený na jej území výlučne z tovaru uvedeného v písmenách a) až i) alebo z ich derivátov na akomkoľvek stupni výroby.
(5)
Ak sa na výrobe tovaru podieľali dve alebo viac krajín, krajinou nepreferenčného pôvodu tohto tovaru je krajina, v ktorej došlo k jeho poslednému podstatnému ekonomicky odôvodnenému opracovaniu alebo spracovaniu, ktoré bolo uskutočnené v prevádzkarni na to založenej, a ak jeho výsledkom je nový výrobok alebo ak predstavuje dôležitý stupeň výroby.
(6)
Operácie, ktoré sa považujú za podstatné ekonomicky odôvodnené opracovanie alebo spracovanie niektorých druhov výrobkov, a podrobnosti o udeľovaní pôvodu tovaru ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(7)
Nepreferenčný pôvod tovaru sa určuje na základe údajov uvedených v colnom vyhlásení.
(8)
Colný úrad je oprávnený požadovať na určenie pôvodu tovaru predloženie dôkazu, ktorým je osvedčenie o pôvode tovaru, ak údaje uvedené v colnom vyhlásení nie sú postačujúce alebo má pochybnosti o ich správnosti.
(9)
Colný úrad je oprávnený požadovať na určenie pôvodu tovaru dodatočný dôkaz, najmä
a)
predloženie faktúry alebo jej kópie, ktorá sa vzťahuje na zariadenie, stroj, prístroj alebo vozidlo prepustené do režimu voľný obeh alebo v minulosti vyvezené,
b)
zmluvu alebo jej kópiu, alebo iný doklad preukazujúci, že sa dodávka uskutočňuje ako súčasť bežnej údržby.
§ 23
(1)
Osvedčenie o pôvode vyvážaného tovaru sa vydáva na písomnú žiadosť vývozcu. Žiadateľ je povinný v žiadosti o vydanie osvedčenia o pôvode tovaru uviesť údaje potrebné na určenie pôvodu tovaru. Ak žiadateľ vyváža stále objemy tovaru alebo ak to odôvodňujú iné okolnosti, žiadateľ nemusí podávať žiadosť o vydanie osvedčenia pre každý vývoz, ak sa dodržia pravidlá na určenie pôvodu tovaru.
(2)
Osvedčenie o pôvode tovaru musí spĺňať tieto náležitosti:
a)
je vydané príslušným orgánom23) alebo osobou oprávnenou na tento účel,
b)
obsahuje údaje potrebné na identifikáciu tovaru, na ktorý sa vzťahuje,
1.
počet nákladových kusov, ich druh, značky a čísla,
2.
hrubú a vlastnú hmotnosť tovaru, množstvo alebo objem, ak tovar podlieha zmenám hmotnosti počas prepravy alebo ak jeho hmotnosť nemôže byť zistená alebo ak sa dá jednoducho identifikovať na základe týchto údajov,
3.
označenie odosielateľa,
4.
druh tovaru,
c)
potvrdzuje, že tovar, na ktorý sa vzťahuje, má pôvod v určitej krajine.
(3)
Colný úrad prijme osvedčenie o pôvode tovaru na poľnohospodársky tovar, na ktorý sa vzťahujú osobitné nepreferenčné dovozné opatrenia, aj ak osvedčenie vydá iná krajina ako krajina pôvodu tohto tovaru a ak poľnohospodársky tovar možno považovať za pôvodný v tejto krajine podľa pravidiel na určenie nepreferenčného pôvodu tovaru. Ak osobitný predpis ustanovujúci osobitné nepreferenčné opatrenia neustanovuje inak, osvedčenie o pôvode platí desať mesiacov odo dňa jeho vydania.
(4)
Colný úrad uzná na účely určenia pôvodu tovaru len originál osvedčenia o pôvode tovaru.
(5)
Colný úrad neuzná osvedčenie o pôvode tovaru na účely použitia nepreferenčných dovozných opatrení, ak mu nie sú známe identifikačné údaje orgánu,
a)
ktorý je oprávnený vydávať osvedčenie o pôvode tovaru a vzory odtlačkov pečiatok ním používaných,
b)
ktorému sa majú zasielať žiadosti o následné overovanie osvedčení o pôvode.
(6)
Následné overovanie osvedčení o pôvode sa vykonáva na podnet colného orgánu náhodne, alebo ak colný orgán má pochybnosti o pravosti osvedčenia o pôvode alebo o správnosti údajov, ktoré obsahuje. Na účely uplatňovania poľnohospodárskych predpisov môže o vykonanie overovania požiadať aj iný ako colný orgán. Výsledok následného overovania sa oznámi colnému orgánu bez zbytočného odkladu.
(7)
Ak by colný úrad rozhodol o pozastavení použitia osobitných dovozných opatrení do získania výsledkov overovania, prepustí poľnohospodársky tovar. Na tento účel môže podľa potreby prijať predbežné opatrenie.
(8)
Colný úrad nepoužije osobitné dovozné opatrenia, ak mu nie je doručený výsledok následného overovania v lehote šiestich mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o toto overovanie. Výsledok overovania musí umožniť určenie, či osvedčenie o pôvode zaslané na overovanie sa vzťahuje na tovar skutočne vyvezený a možno naň použiť osobitné dovozné opatrenia.
(9)
Vzory tlačív žiadostí o vydanie osvedčení o pôvode tovaru a vzory tlačív osvedčení o pôvode a ich kópií, technické podrobnosti o tlačivách žiadostí o vydanie osvedčení o pôvode tovaru, o osvedčeniach o pôvode tovaru, ich kópiách, vyplňovaní a označovaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(10)
Vzor tlačiva osvedčenia o pôvode tovaru na dovoz poľnohospodárskeho tovaru, technické podrobnosti o tlačivách osvedčení o pôvode, vyplňovaní a označovaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 24
(1)
Ak cieľom spracovania alebo opracovania je obchádzanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú pri obchode s tovarom s niektorými krajinami, nemožno takto získanému tovaru priznať pôvod tovaru v krajine, v ktorej sa takéto spracovanie alebo opracovanie uskutočnilo.
(2)
Žiadosti o vydanie osvedčenia o pôvode tovaru uschováva počas dvoch rokov nasledujúcich po roku, v ktorom bola žiadosť podaná, ten orgán, ktorý osvedčenie o pôvode tovaru vydal.
Preferenčný pôvod tovaru
§ 25
Úvodné ustanovenie
(1)
Preferenčný pôvod tovaru sa určuje na základe pravidiel, ktoré obsahujú podmienky získania pôvodu na tovar, ktorému sa majú priznať výhody z preferenčného sadzobného opatrenia podľa § 18 ods. 2 písm. d) alebo § 18 ods. 3 písm. c).
(2)
Na účely určenia preferenčného pôvodu tovaru podľa odseku 1 sa použijú
a)
pravidlá obsiahnuté v medzinárodných zmluvách pri tovare, na ktorý sa vzťahujú medzinárodné zmluvy, ktoré uzavrela Slovenská republika s jednotlivými štátmi alebo skupinami štátov, ktoré upravujú poskytovanie preferenčného sadzobného zaobchádzania,
b)
pravidlá ustanovené týmto zákonom (§ 27 až 54), ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, pri tovare, na ktorý sa vzťahujú výhody z preferenčných sadzobných opatrení ustanovených v nariadení vlády, prijatých jednostranne Slovenskou republikou voči jednotlivým štátom, skupinám štátov alebo územiam.
§ 26
Všeobecný systém preferencií
Všeobecný systém preferencií podľa § 25 ods. 2 písm. b) sa použije na
a)
preferenčné zaobchádzanie s výrobkami, ktoré majú pôvod v rozvojových krajinách v súlade s pravidlami všeobecného systému preferencií podľa tohto zákona,
b)
rozdielne a preferenčné zaobchádzanie s tovarom, ktorý má pôvod v rozvojovej krajine týkajúce sa netarifných opatrení podľa medzinárodnej zmluvy,24)
c)
regionálne a globálne dohody medzi rozvojovými krajinami a najmenej rozvinutými krajinami o vzájomnom znížení alebo odstránení ciel v súlade s kritériami alebo podmienkami určenými medzinárodnou zmluvou o vzájomnom znížení alebo odstránení netarifných opatrení, ktoré sa týkajú výrobkov dovážaných vzájomne, alebo inou medzinárodnou zmluvou,24)
d)
osobitný systém pre najmenej rozvinuté krajiny v rámci všeobecných alebo špecifických opatrení v prospech rozvojových krajín.
Pravidlá všeobecného systému preferencií
§ 27
(1)
Na účely použitia všeobecného systému preferencií poskytovaných Slovenskou republikou na výrobky s pôvodom v rozvojových krajinách alebo v najmenej rozvinutých krajinách sa budú považovať za výrobky s pôvodom v rozvojovej krajine alebo najmenej rozvinutej krajine
a)
výrobky úplne získané v tejto krajine podľa § 28,
b)
výrobky získané v tejto krajine, na ktorých výrobu sa použili iné výrobky, ako výrobky uvedené v písmene a), ak tieto výrobky prešli dostatočným opracovaním alebo spracovaním podľa § 29.
(2)
Na účely tohto zákona výrobky s pôvodom v Slovenskej republike, ktoré v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine prešli opracovaním alebo spracovaním nad rámec ustanovený v § 30, sa považujú za výrobky s pôvodom v tejto rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine.
(3)
Na určenie pôvodu výrobkov získaných v Slovenskej republike a na použitie pravidiel všeobecného systému preferencií sa pri výrobkoch s pôvodom v Slovenskej republike použijú ustanovenia odsekov 1 a 2 a § 28 až 54 primerane.
§ 28
(1)
Na účely všeobecného systému preferencií sa za úplne získané výrobky v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine považujú
a)
nerasty vyťažené na jej území,
b)
rastlinné plodiny zozbierané na jej území,
c)
živé zvieratá narodené a odchované na jej území,
d)
výrobky živočíšneho pôvodu získané zo živých zvierat chovaných na jej území,
e)
produkty lovu alebo rybolovu uskutočneného na jej území,
f)
produkty morského rybolovu a iné produkty získané z mora mimo jej teritoriálnych vôd jej loďami, ktoré sú v tejto krajine registrované alebo prihlásené a plávajú pod jej vlajkou,
g)
tovar spracovaný na palube jej rybárskych spracovateľských lodí výhradne z produktov uvedených v písmene f) pôvodom z tejto krajiny, ak takéto spracovateľské lode sú v tejto krajine registrované alebo prihlásené a plávajú pod jej vlajkou,
h)
použité predmety zozbierané na jej území, vhodné iba na opätovné získanie surovín,
i)
odpady a zvyšky z výrobných operácií uskutočnených na jej území,
j)
produkty získané z morského dna alebo z morského podzemia ležiaceho mimo jej teritoriálnych vôd, ak má táto krajina výlučné právo využívať morské dno alebo morské podzemie,
k)
tovar vyrobený na jej území výlučne z tovaru uvedeného v písmenách a) až j).
(2)
Na účely odseku 1 písm. f) a g) sa za lode alebo spracovateľské lode rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny považujú len lode alebo spracovateľské lode,
a)
ktoré sú registrované alebo zaznamenané v tejto krajine,
b)
ktoré plávajú pod vlajkou tejto krajiny,
c)
z ktorých vlastnia najmenej v rozsahu 50 % štátni príslušníci tejto krajiny alebo spoločnosť, ktorá má ústredie v tejto krajine a ktorej konateľ alebo konatelia, predseda predstavenstva alebo dozornej rady a väčšina členov tohto predstavenstva alebo dozornej rady sú štátni príslušníci tejto krajiny a v prípade obchodnej spoločnosti najmenej polovica základného imania25) patrí tejto krajine, verejným inštitúciám alebo štátnym príslušníkom tejto krajiny,
d)
ktorých kapitán a dôstojníci sú štátni príslušníci tejto krajiny a
e)
ktorých posádku tvorí aspoň 75 % štátnych príslušníkov tejto krajiny.
(3)
Za rozvojovú krajinu alebo najmenej rozvinutú krajinu sa považujú aj ich teritoriálne vody.
(4)
Lode plaviace sa na šírom mori vrátane spracovateľských lodí, na ktorých sa produkty morského rybolovu opracúvajú alebo spracúvajú, sa považujú za súčasť územia rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny, ak spĺňajú podmienky podľa odseku 2.
§ 29
(1)
Výrobky, ktoré nie sú úplne získané v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, sa považujú za dostatočne opracované alebo spracované, ak prešli operáciami opracovania alebo spracovania podľa odseku 4.
(2)
Ak výrobok, ktorý sa považuje za pôvodný v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine v súlade s odsekom 1, bol použitý pri výrobe iného výrobku v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, podmienky na získanie pôvodu tovaru pre výrobok, do ktorého sa zapracúva, sa na tento výrobok nevzťahujú. Na pôvod materiálov, ktoré by mohli byť použité pri jeho výrobe, sa neprihliada.
(3)
Konečný výrobok získa pôvod tovaru v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, ak sa pri jeho výrobe použije tovar s iným pôvodom ako v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, len ak jeho colná hodnota nepresiahne 10 % ceny konečného výrobku zo závodu, ak sa tým neprekročí percentuálne vyjadrenie najvyššej hodnoty nepôvodných materiálov uvedené v zozname podľa odseku 4. To neplatí, ak ide o určenie pôvodu konečných výrobkov zaradených do kapitol 50 až 63 harmonizovaného systému.18)
(4)
Zoznam operácií, ktoré sa považujú za dostatočné opracovanie alebo spracovanie a ktoré je potrebné vykonať na nepôvodných materiáloch, aby vyrobený výrobok získal pôvod v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, a vysvetľujúce poznámky k nim ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 30
(1)
Pri určovaní pôvodu výrobkov sa za nedostatočné opracovanie alebo spracovanie bez ohľadu na splnenie podmienok podľa § 29 ods. 1 považuje
a)
operácia na zabezpečenie uchovania výrobkov v dobrom stave počas prepravy a skladovania, napríklad vetranie, rozloženie, sušenie, chladenie, naloženie do soli, do oxidu siričitého alebo do iných vodných roztokov, odstránenie poškodených častí,
b)
jednoduchá operácia skladajúca sa z odstránenia prachu, osievania, triedenia podľa druhu alebo kvality, združovania vrátane vytvárania súprav predmetov, umývania, natierania, strihania, rezania,
c)
zmena balenia, delenie a zostavovanie zásielok,
d)
jednoduché ukladanie do fliaš, baniek, vriec, pripevnenie na karty alebo dosky a podobne a všetky jednoduché baliace operácie,
e)
pripevňovanie značiek, nálepiek alebo iných podobných rozlišovacích znakov na výrobky alebo ich obaly,
f)
jednoduché miešanie rovnakých alebo rôznych druhov výrobkov, ak jeden alebo viac druhov týchto výrobkov nespĺňa podmienky pôvodu v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine,
g)
jednoduché skladanie častí výrobkov na účely vytvorenia kompletného výrobku,
h)
kombinácia dvoch alebo viacerých operácií uvedených v písmenách a) až g),
i)
porážanie jatočných zvierat.
(2)
Jednotkou zatriedenia na uplatnenie ustanovení § 27 až 54 je konkrétny výrobok, ktorý sa považuje za základnú jednotku pri zatriedení pomocou nomenklatúry harmonizovaného systému.18)
(3)
Ak výrobok zložený zo skupiny alebo súboru kusov je zatriedený podľa podmienok harmonizovaného systému v jedinej položke, celý tento výrobok tvorí jednotku zatriedenia.
(4)
Ak zásielka tovaru pozostáva z niekoľkých rovnakých výrobkov zatriedených do tej istej položky harmonizovaného systému, pri uplatňovaní ustanovení § 27 až 54 sa každý výrobok posudzuje jednotlivo.
(5)
Ak je podľa všeobecného pravidla 5 harmonizovaného systému balenie zahrnuté do výrobku na účely zatriedenia tovaru, toto balenie bude zahrnuté na účely určenia pôvodu.
(6)
Všetky operácie vykonávané na výrobku v rozvojovej krajine, v najmenej rozvinutej krajine alebo v Slovenskej republike sa posudzujú spoločne pri určení, či sa má spracovanie alebo prepracovanie, ktorým tento výrobok prešiel, považovať za nedostatočné podľa odseku 1.
§ 31
(1)
Na účely určenia, či výrobok vyrobený v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, ktorá je členom regionálnej skupiny rozvojových krajín alebo najmenej rozvinutých krajín podľa odseku 2 (ďalej len „regionálna skupina“), má pôvod v tejto krajine, sa výrobky s pôvodom v jednej z krajín tejto regionálnej skupiny použité v ďalšej výrobe v inej krajine regionálnej skupiny považujú za výrobky s pôvodom v krajine ďalšej výroby (ďalej len „regionálna kumulácia“) za podmienok podľa § 32.
(2)
Regionálna kumulácia podľa odseku 1 sa vzťahuje na tieto regionálne skupiny zvýhodnené všeobecným systémom preferencií:
a)
Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN),
b)
Spoločný trh Strednej Ameriky (CACM),
c)
Andská skupina,
d)
Juhoázijské združenie pre regionálnu spoluprácu (SAARAC).
(3)
Zoznam rozvojových a najmenej rozvinutých krajín ustanovuje nariadenie, ktoré vydá vláda.
§ 32
(1)
Ak sa tovar s pôvodom v krajine, ktorá je členom regionálnej skupiny, opracuje alebo spracuje v inej krajine tej istej regionálnej skupiny, má pôvod v tej krajine regionálnej skupiny, v ktorej sa vykonalo posledné opracovanie alebo spracovanie, ak
a)
hodnota pridaná v tejto krajine je vyššia ako najvyššia colná hodnota použitých výrobkov s pôvodom v ktorejkoľvek inej krajine regionálnej skupiny použitých pri poslednom opracovaní alebo spracovaní a ak
b)
opracovanie alebo spracovanie vykonané v tejto krajine presahuje rámec ustanovený v § 30 a v prípade textilných výrobkov aj operácie uvedené v prílohe č. 1.
(2)
Ak podmienky na určenie pôvodu tovaru podľa odseku 1 nie sú splnené, výrobky majú pôvod v tej krajine regionálnej skupiny, v ktorej sa vykazuje najvyššia colná hodnota dovážaných výrobkov s pôvodom v inej krajine regionálnej skupiny.
(3)
Na účely odseku 1 písm. a) sa za pridanú hodnotu považuje cena výrobku zo závodu znížená o colnú hodnotu každého začleneného výrobku s pôvodom v inej krajine regionálnej skupiny.
(4)
Dôkaz o pôvode tovaru vyvezeného z jednej krajiny regionálnej skupiny do inej krajiny rovnakej regionálnej skupiny na použitie pri ďalšom opracovaní alebo spracovaní alebo na spätný vývoz, ak sa nevykoná ďalšie opracovanie alebo spracovanie, sa preukazuje osvedčením o pôvode na tlačive A vydaným v prvej krajine.
(5)
Pôvod tovaru podľa § 29 ods. 3, § 30 a 31 pri tovare vyvezenom z krajiny regionálnej skupiny do Slovenskej republiky sa preukazuje osvedčením o pôvode tovaru na tlačive A, alebo vyhlásením na faktúre urobenom v takejto krajine vývozu na základe osvedčenia o pôvode tovaru podľa odseku 4.
(6)
Vzor tlačiva osvedčenia o pôvode na tlačive A, vzor vyhlásenia na faktúre, podrobnosti o osvedčení o pôvode na tlačive A, o jeho vyplňovaní a označovaní, zoznam krajín, ktoré akceptujú osvedčenie o pôvode na tlačive A a spôsob nakladania s osvedčením o pôvode na tlačive A ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(7)
Ako krajina pôvodu tovaru sa v osvedčení o pôvode tovaru na tlačive A alebo vo vyhlásení na faktúre uvedie
a)
krajina výroby v prípade výrobkov vyvezených bez ďalšieho opracovania alebo spracovania podľa odseku 4,
b)
krajina pôvodu určená podľa odseku 1 v prípade výrobkov vyvezených po ďalšom opracovaní alebo spracovaní.
§ 33
(1)
Ustanovenia § 31 a 32 sa použijú, len ak
a)
pravidlá upravujúce obchod medzi krajinami regionálnej skupiny v súvislosti s regionálnou kumuláciou sú rovnaké ako pravidlá ustanovené týmto zákonom,
b)
každá krajina regionálnej skupiny sa zaviazala, že dodrží alebo zabezpečí dodržiavanie podmienok ustanovených v tomto zákone a poskytne administratívnu spoluprácu nevyhnutnú pre Slovenskú republiku, ako aj pre iné krajiny regionálnej skupiny, aby sa zabezpečilo správne vydávanie osvedčení o pôvode tovaru, overovanie osvedčení o pôvode tovaru a vyhlásení na faktúre,
c)
sa vyhlásenie o splnení podmienok podľa písmena b) zašle príslušným orgánom Slovenskej republiky.
(2)
Pri preprave výrobkov s pôvodom v krajine regionálnej skupiny cez územie inej krajiny tejto regionálnej skupiny sa nepoužije ustanovenie § 38 ods. 1 písm. b).
§ 34
Príslušenstvo, náhradné dielce a náradie odoslané spolu so zariadením, strojom, prístrojom alebo vozidlom, ktoré sú súčasťou bežného vybavenia a sú zahrnuté v cene alebo nie sú osobitne fakturované, sa považujú za jeden celok s príslušným zariadením, strojom, prístrojom alebo vozidlom.
§ 35
Súpravy podľa harmonizovaného systému18) sa považujú za pôvodné súpravy, ak ich jednotlivé časti sú pôvodné výrobky. Ak je súprava zložená z pôvodných a nepôvodných častí, súprava ako celok sa považuje za pôvodnú, ak hodnota nepôvodných častí nepresahuje 15 % ceny zo závodu tejto súpravy.
§ 36
Pri určovaní pôvodu výrobku sa neprihliada na pôvod energie a paliva, technického zariadenia a vybavenia, strojov, náradia a tovaru, ktorý nie je a nemá byť súčasťou konečného výrobku, použitých pri jeho výrobe.
§ 37
(1)
Podmienky na získanie pôvodu tovaru v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, ustanovené v tomto zákone, musia byť splnené trvalo.
(2)
Ak tovar s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine vyvezený z takejto krajiny do inej krajiny ako rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny, je vrátený späť do rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny, z ktorej bol vyvezený, považuje sa za tovar, ktorý nemá pôvod v tejto rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, ak sa nepreukáže, že
a)
vrátený tovar je ten istý tovar, ako tovar pôvodne vyvezený a
b)
v krajine, do ktorej bol vyvezený, sa s tovarom zaobchádzalo len spôsobom, aký je potrebný na jeho uchovanie v dobrom stave (§ 308 ods. 1).
§ 38
(1)
Pri tovare s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine sa jeho pôvod nemení, ak je takýto tovar priamo prepravovaný z rozvojovej krajiny alebo z najmenej rozvinutej krajiny do Slovenskej republiky. Za priamu prepravu tovaru sa považuje
a)
preprava tovaru bez toho, aby prešiel územím inej krajiny s výnimkou územia inej krajiny tej istej regionálnej skupiny na účely § 31,
b)
preprava tovaru tvoriaceho jednu zásielku územím iných krajín ako rozvojových krajín alebo najmenej rozvinutých krajín, s prípadným preložením tohto tovaru alebo jeho dočasným uskladnením v týchto krajinách, ak zostal pod dohľadom colných orgánov v krajine tranzitu alebo v krajine, kde bol dočasne uskladnený a neprešiel inými operáciami, ako je vykladanie, opätovné nakladanie, alebo inými operáciami potrebnými na jeho uchovanie v dobrom stave,
c)
preprava výrobkov potrubím územím inej krajiny ako územím vyvážajúcej rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny bez prerušenia.
(2)
Splnenie podmienok podľa odseku 1 písm. b) sa preukazuje príslušnému colnému úradu predložením
a)
nákladného listu, ktorý sa týka prepravy tovaru cez krajinu tranzitu, alebo
b)
dokladu vydaného colným úradom v krajine tranzitu, ktorý obsahuje
1.
presný opis tovaru,
2.
dátum vyloženia a dátum opätovného naloženia tovaru a označenie použitých dopravných prostriedkov,
3.
potvrdenie o splnení podmienok, za ktorých sa tovar nachádzal v krajine tranzitu, alebo
c)
iných dokladov preukazujúcich skutočnosti uvedené v písmenách a) a b), ak nemožno doklady uvedené v písmenách a) a b) predložiť.
§ 39
(1)
Na výrobky zaslané z rozvojovej krajiny alebo z najmenej rozvinutej krajiny na výstavu do inej krajiny a predané do Slovenskej republiky sa pri ich dovoze vzťahujú výhody zo sadzobných preferencií podľa § 27, ak výrobky spĺňajú podmienky podľa tohto zákona, na ktorých základe ich možno považovať za výrobky s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, a colnému úradu sa preukáže, že
a)
vývozca odoslal výrobky z územia vyvážajúcej rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny priamo do krajiny, v ktorej sa výstava má konať,
b)
výrobky boli predané alebo inak prevedené vývozcom podľa písmena a) do Slovenskej republiky,
c)
výrobky boli odoslané do Slovenskej republiky v stave, v akom boli zaslané na výstavu,
d)
výrobky neboli pred odoslaním na výstavu použité na iný účel ako vystavenie na výstave.
(2)
Osvedčenie o pôvode na tlačive A predloží deklarant colnému úradu bežným spôsobom s uvedením názvu a miesta konania výstavy. Ak je to potrebné, možno požadovať dodatočný dokumentárny dôkaz o povahe výrobkov a podmienkach, za akých boli vystavené.
(3)
Na účely odseku 1 je výstavou obchodná výstava, priemyselná výstava, poľnohospodárska výstava alebo výstava remeselníckych výrobkov, veľtrh alebo podobná verejná prehliadka, alebo ukážka, ktorá nie je organizovaná na súkromné účely v obchodných priestoroch s úmyslom predaja zahraničných výrobkov, ak sa preukáže, že výrobky sa počas výstavy nachádzali pod colným dohľadom.
§ 40
Na výrobky s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine sa vzťahujú výhody podľa tohto zákona pri predložení
a)
osvedčenia o pôvode na tlačive A, alebo
b)
vyhlásenia urobeného vývozcom na faktúre, dodacom liste alebo na inom obchodnom doklade (ďalej len „vyhlásenie na faktúre“), ktorý opisuje príslušný výrobok dostatočne podrobne, aby sa umožnila jeho identifikácia, ak ide o prípady podľa § 47 ods. 1.
§ 41
(1)
Na výrobky s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine sa pri dovoze do Slovenskej republiky vzťahujú výhody sadzobných preferencií podľa § 27, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
výrobky boli prepravené priamo podľa § 38,
b)
osvedčenie o pôvode na tlačive A bolo vydané príslušným orgánom rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny,
c)
rozvojová krajina alebo najmenej rozvinutá krajina poskytuje Slovenskej republike informácie podľa § 52 a 54 a
d)
rozvojová krajina alebo najmenej rozvinutá krajina spolupracuje s colným riaditeľstvom pri overovaní pravosti dokladu alebo správnosti údajov, ktoré sa týkajú skutočného pôvodu daných výrobkov.
(2)
Colný orgán uzná osvedčenie o pôvode len vtedy, ak
a)
je vydané na tlačive A,
b)
môže slúžiť ako dôkaz požadovaný na účely sadzobných preferencií podľa § 27,
c)
je vydané príslušným orgánom rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny.
(3)
Osvedčenie o pôvode na tlačive A vydáva osoba oprávnená na jeho vydávanie23) na základe písomnej žiadosti vývozcu alebo zástupcu vývozcu, ak výrobky, ktoré majú byť vyvezené, možno považovať za výrobky s pôvodom v Slovenskej republike podľa § 27 až 39. K žiadosti sa prikladajú doklady preukazujúce, že výrobky spĺňajú podmienky pôvodu tovaru v Slovenskej republike, napríklad faktúra, dodací list, vyhlásenie výrobcu o pôvode výrobku.
§ 42
(1)
Osvedčenie o pôvode na tlačive A predkladá deklarant colnému úradu v lehote desiatich mesiacov odo dňa jeho vydania príslušným orgánom rozvojovej krajiny alebo najmenej rozvinutej krajiny.
(2)
Osvedčenie o pôvode na tlačive A predložené colnému úradu po uplynutí lehoty podľa odseku 1 sa môže prijať na účely uplatnenia sadzobných preferencií podľa § 27, ak nedodržanie lehoty bolo spôsobené výnimočnými okolnosťami.
(3)
Colný úrad môže prijať aj oneskorene predložené osvedčenie o pôvode na tlačive A, ak mu boli výrobky predložené v lehote podľa odseku 1.
(4)
Na žiadosť dovozcu a vzhľadom na podmienky určené colným úradom možno colnému úradu pri dovoze prvej zásielky predložiť jednotný dôkaz o pôvode tovaru, ak je tovar
a)
dovezený v rámci pravidelných a pokračujúcich dovozov tovaru významnej obchodnej hodnoty,
b)
predmetom tej istej kúpnej zmluvy, ktorej strany majú sídlo vo vyvážajúcej krajine a v Slovenskej republike,
c)
zatriedený do rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry,
d)
určený pre rovnakého dovozcu a podlieha vstupným colným formalitám na rovnakom colnom úrade, pričom prichádza výlučne od toho istého vývozcu.
(5)
Postup podľa odseku 4 sa použije na množstvo tovaru a počas lehoty, ktoré určí colný úrad. Táto lehota nesmie prekročiť tri mesiace.
§ 43
Ak sa na žiadosť dovozcu a za podmienok určených colným úradom rozobraté alebo nezložené výrobky podľa príslušných pravidiel harmonizovaného systému18) patriace do tried XVI a XVII alebo do položiek 7308 a 9406 harmonizovaného systému dovezú po častiach, jednotný dôkaz o pôvode sa pre tieto výrobky predloží colnému úradu pri dovoze prvej zásielky.
§ 44
Dôkaz o pôvode tovaru predkladá deklarant colnému úradu v súlade s postupom uvedeným v § 79. Colný úrad môže požadovať preklad dôkazu o pôvode a priloženie písomného vyhlásenia dovozcu k dovoznému colnému vyhláseniu o tom, že výrobky spĺňajú podmienky na použitie pravidiel podľa tohto zákona.
§ 45
(1)
Osvedčenie o pôvode na tlačive A možno výnimočne vydať aj po vývoze výrobkov, ak
a)
nebolo vydané v čase vývozu z dôvodu chyby, náhodného opomenutia alebo osobitných okolností, alebo
b)
sa colnému úradu preukáže, že osvedčenie o pôvode na tlačive A bolo vydané, ale nebolo pri dovoze prijaté z technických príčin.
(2)
Osoba oprávnená na vydávanie osvedčení o pôvode na tlačive A môže osvedčenie o pôvode na tlačive A vydať dodatočne len po overení, že informácie uvedené v žiadosti vývozcu sú v súlade s informáciami, ktoré sú uvedené v zodpovedajúcich vývozných dokladoch, a že osvedčenie o pôvode na tlačive A spĺňajúce podmienky podľa § 27 až 54 nebolo vydané pri vývoze výrobkov. Ak je osvedčenie o pôvode na tlačive A vydané dodatočne, táto skutočnosť sa vyznačí v osvedčení o pôvode na tlačive A.
§ 46
(1)
V prípade odcudzenia, straty alebo zničenia osvedčenia o pôvode na tlačive A môže vývozca požiadať osobu, ktorá toto osvedčenie vydala, o vystavenie duplikátu na základe vývozných dokladov. Táto skutočnosť sa vyznačí v osvedčení o pôvode na tlačive A spolu s dátumom vydania a poradovým číslom pôvodného osvedčenia.
(2)
Na účely § 42 duplikát platí odo dňa vydania pôvodného osvedčenia o pôvode na tlačive A.
§ 47
(1)
Vyhlásenie na faktúre môže urobiť
a)
vývozca podľa § 48 alebo
b)
iný vývozca pre zásielku pozostávajúcu z jedného alebo viacerých nákladových kusov obsahujúcich výrobky s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, ktorých celková hodnota nepresiahne 6 000 EUR, ak sa na tento postup vzťahuje spolupráca podľa § 41 ods. 1 písm. d).
(2)
Vyhlásenie na faktúre možno urobiť, ak výrobky, na ktoré sa faktúra vzťahuje, možno považovať za výrobky s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine.
(3)
Vývozca, ktorý urobí vyhlásenie na faktúre, je povinný predložiť na žiadosť colného úradu doklady preukazujúce pôvod tovaru.
(4)
V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b) sa vyhlásenie na faktúre použije, ak sa
a)
pre každú zásielku urobí jedno vyhlásenie na faktúre,
b)
obsah zásielky overil z pohľadu pôvodu tovaru vo vyvážajúcej krajine a vývozca môže poukázať na výsledky takéhoto overenia vo vyhlásení na faktúre.
(5)
Na vyhlásenie na faktúre sa ustanovenie § 42 použije rovnako.
§ 48
(1)
Colný úrad môže povoliť vývozcovi, ktorý uskutočňuje pravidelné zásielky slovenského tovaru, robiť vyhlásenia na faktúre, ak podľa požiadaviek colného úradu poskytuje záruky potrebné na overenie pôvodu výrobkov, ako aj na splnenie iných podmienok ustanovených v § 27 až 54 (ďalej len „schválený vývozca“).
(2)
Colný úrad môže vývozcovi priznať postavenie schváleného vývozcu až po splnení podmienok ním určených.
(3)
Schválený vývozca je povinný vo vyhlásení na faktúre uviesť číslo povolenia, ktorým mu colný úrad povolil robiť vyhlásenie na faktúre.
(4)
Colný úrad zruší povolenie podľa odseku 1 vždy, ak schválený vývozca už neposkytuje záruky uvedené v odseku 1, nespĺňa určené podmienky alebo zneužije povolenie.
§ 49
(1)
Dôkaz o pôvode výrobkov v Slovenskej republike podľa § 27 ods. 2 sa poskytne predložením
a)
sprievodného osvedčenia EUR.1 vydaného colným úradom alebo
b)
vyhlásenia podľa § 47.
(2)
Ustanovenia tohto zákona o vydávaní, používaní a následnom overovaní osvedčenia o pôvode na tlačive A sa vzťahujú primerane aj na sprievodné osvedčenie EUR.1 a s výnimkou ustanovení o ich vydávaní aj na vyhlásenie na faktúre.
(3)
Súčasťou žiadosti o vydanie sprievodného osvedčenia EUR. 1 je vyhlásenie vývozcu. Vzor tlačiva žiadosti o vydanie sprievodného osvedčenia EUR.1, vzor tlačiva sprievodného osvedčenia EUR.1, technické podrobnosti, spôsob jeho vyplňovania, jeho označovanie identifikačnými údajmi a vzor vyhlásenia vývozcu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 50
(1)
Tovar zasielaný v drobných zásielkach fyzickou osobou fyzickej osobe, alebo prepravovaný ako súčasť batožiny cestujúceho sa prepustí ako tovar s pôvodom v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine, na ktorý sa vzťahujú sadzobné preferencie uvedené v § 27, bez predloženia osvedčenia o pôvode na tlačive A alebo vyhlásenia na faktúre, ak ide o dovoz tovaru neobchodného charakteru a tovar bol navrhnutý na prepustenie do režimu ako tovar spĺňajúci podmienky na použitie § 27 až 54 a nie sú pochybnosti, že toto vyhlásenie je pravdivé.
(2)
Na účely odseku 1 sa za dovoz tovaru neobchodného charakteru považuje príležitostný dovoz tovaru určeného výlučne na osobné použitie príjemcu, cestujúceho alebo členov ich domácností, ak z povahy a množstva tovaru je zrejmé, že sa nedováža na obchodné účely a úhrnná colná hodnota tovaru nepresiahne v prípade drobných zásielok sumu 500 EUR, alebo v prípade obsahu batožiny cestujúceho sumu 1 200 EUR.
§ 51
(1)
Ak sa zistia medzi údajmi uvedenými v osvedčení o pôvode na tlačive A, v sprievodnom osvedčení EUR. 1 alebo vo vyhlásení na faktúre a údajmi uvedenými v dokladoch predložených colnému úradu na účely vykonania colných formalít pri dovoze výrobkov len nepatrné rozdiely, nebude takéto zistenie dôvodom neplatnosti takéhoto osvedčenia alebo vyhlásenia, ak sa preukáže, že doklady predložené colnému úradu zodpovedajú výrobkom, na ktoré sa osvedčenie o pôvode na tlačive A, sprievodné osvedčenie EUR. 1 alebo vyhlásenie na faktúre vzťahuje.
(2)
Colný úrad prijme osvedčenie o pôvode na tlačive A, sprievodné osvedčenie EUR.1 alebo vyhlásenie na faktúre aj s formálnymi chybami, ak tieto chyby nevyvolávajú pochybnosti o správnosti údajov uvedených v týchto dokladoch.
Metódy administratívnej spolupráce
§ 52
Colný úrad môže povoliť dovozcovi alebo jeho zástupcovi, aby v prípade, že tovar má byť prepustený do režimu voľný obeh, nahliadol do vzorov odtlačkov pečiatok osôb oprávnených na vydávanie osvedčení o pôvode tovaru.
§ 53
Colný úrad uplatní sadzobné preferencie voči každej rozvojovej krajine alebo najmenej rozvinutej krajine, ktorá prijala pravidlá o pôvode tovaru, spôsob vyplňovania a vydávania osvedčení o pôvode na tlačive A, podmienky na používanie vyhlásení na faktúre a uplatňuje metódy administratívnej spolupráce.
§ 54
(1)
Colné riaditeľstvo je oprávnené požiadať príslušnú rozvojovú krajinu alebo najmenej rozvinutú krajinu o následné overenie osvedčenia o pôvode na tlačive A alebo vyhlásenia na faktúre. Následné overenie osvedčenia o pôvode na tlačive A a vyhlásenia na faktúre sa vykonáva náhodne, alebo ak má colný orgán pochybnosti o pravosti dokladu alebo správnosti údajov, ktoré sa týkajú pôvodu tovaru.
(2)
Colný úrad pri rozhodovaní o použití sadzobných preferencií prihliadne len na výsledky následného overenia, ktoré mu boli doručené najneskôr v lehote šiestich mesiacov od doručenia žiadosti rozvojovej krajine alebo najmenej rozvinutej krajine, ak je zrejmé, že sa osvedčenie o pôvode na tlačive A alebo vyhlásenie na faktúre vzťahuje na vyvezený tovar a ak je zrejmé, že sa na tieto výrobky mali uplatňovať preferenčné sadzobné opatrenia. Colný úrad nepoužije osobitné dovozné opatrenia, ak mu nie je doručený výsledok následného overenia v lehote šiestich mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o toto overovanie. Výsledok overenia musí umožniť určenie, či sa osvedčenie o pôvode zaslané na overenie vzťahuje na tovar skutočne vyvezený a možno naň použiť osobitné dovozné opatrenia.
(3)
Ak colnému riaditeľstvu nie je v lehote šiestich mesiacov doručená odpoveď na jeho žiadosť o následné overenie, alebo táto odpoveď neobsahuje dostatočné informácie na určenie pravosti osvedčenia o pôvode tovaru alebo skutočného pôvodu výrobkov, zašle osobe oprávnenej na vydávanie osvedčení o pôvode tovaru v rozvojovej krajine alebo v najmenej rozvinutej krajine druhú žiadosť. Ak colnému riaditeľstvu nie je doručená odpoveď alebo ak výsledky overenia neumožnia určiť pravosť osvedčenia o pôvode tovaru alebo skutočný pôvod tovaru s výnimkou prípadov výnimočných okolností, colný úrad preferenčné sadzobné opatrenia neuplatní.
ŠTVRTÝ DIEL
COLNÁ HODNOTA
Úvodné ustanovenia
§ 55
Colná hodnota je hodnota tovaru, ktorá sa podľa § 56 až 63 určuje na účely použitia colných sadzieb a iných sadzobných a nesadzobných opatrení.
§ 56
(1)
Na účely určenia colnej hodnoty tovaru sa rozumie
a)
vyrobeným tovarom tovar vypestovaný, spracovaný alebo vyťažený,
b)
rovnakým tovarom tovar vyrobený v tej istej krajine, ktorý je rovnaký vo všetkých ohľadoch vrátane typických znakov, akosti a označenia, pričom menšie rozdiely vo vzhľade nevylučujú, aby sa tovar, ktorý inak zodpovedá definícii, považoval za rovnaký,
c)
podobným tovarom tovar vyrobený v tej istej krajine, aj keď nie je rovnaký vo všetkých ohľadoch, má podobné znaky a zloženie, čo mu umožňuje, aby plnil rovnakú funkciu a bol obchodne zameniteľný, pričom sa prihliada na podobnosť v kvalite tovaru, jeho označení a existencii obchodnej značky,
d)
tovarom rovnakej kategórie alebo druhu rovnaký tovar alebo podobný tovar patriaci do jednej skupiny alebo jedného radu tovaru vyrobeného osobitným odvetvím výroby alebo osobitným úsekom výrobného odvetvia a zahŕňa rovnaký alebo podobný tovar,
e)
nákupnými províziami platby platené dovozcom svojmu sprostredkovateľovi za služby zastupovania dovozcu pri nákupe tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje,
f)
všeobecne uznávanými účtovnými zásadami pravidlá, ktoré upravujú, aký majetok a záväzky sa vykazujú ako aktíva a pasíva, aké zmeny v nich sa vykazujú a spôsob ich hodnotenia, aké informácie o nich sa zverejňujú a akým spôsobom a ktoré finančné výkazy sa vyhotovujú bez ohľadu na skutočnosť, či tieto pravidlá majú všeobecne záväznú povahu alebo povahu praktických postupov uznávaných v určitej krajine v určitom čase.
(2)
Tovar nemožno posudzovať ako rovnaký alebo podobný, ak nie je vyrobený v tej istej krajine ako tovar, ktorého colná hodnota sa má určiť.
(3)
Za rovnaký tovar alebo podobný tovar sa považuje aj rovnaký tovar alebo podobný tovar vyrobený inou osobou ako tovar, ktorého colná hodnota sa má určiť.
(4)
Za rovnaký tovar alebo podobný tovar podľa odseku 1 písm. b) a c) sa nepovažuje tovar, ak si jeho výroba vyžiadala použitie techniky, vývoj, umeleckú prácu, dizajn, projekty, plány a nákresy a ak sa tovar žiadnym spôsobom neupravil podľa § 60 ods. 1 písm. b) štvrtého bodu, pretože sa tieto práce uskutočnili na colnom území.
(5)
Na účely určenia colnej hodnoty sa kupujúci a predávajúci považujú za osoby v spojení, ak
a)
jedna z nich je členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu druhej,
b)
sú spoločníkmi tej istej obchodnej spoločnosti,
c)
sú vo vzťahu zamestnávateľ a zamestnanec alebo v obdobnom právnom vzťahu,
d)
akákoľvek osoba priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje 5 % alebo viac akcií alebo podielov s hlasovacím právom jednej i druhej osoby,
e)
jedna z nich priamo alebo nepriamo kontroluje druhú,
f)
obe sú priamo alebo nepriamo kontrolované treťou osobou,
g)
obe spoločne, priamo alebo nepriamo, kontrolujú tretiu osobu, alebo
h)
sú navzájom blízkymi osobami,26)
i)
osoba vo vzťahu k druhej osobe je jej výhradným zástupcom, výhradným distribútorom, výhradným koncesionárom alebo osobou s obdobným postavením, ak sú splnené podmienky uvedené v písmenách a) až h).
Metódy určovania colnej hodnoty
§ 57
(1)
Colná hodnota dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, čo je cena skutočne platená, alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz do Slovenskej republiky, upravená podľa § 60 a 61 za podmienok, že
a)
neexistujú žiadne obmedzenia týkajúce sa zaobchádzania s tovarom alebo použitia tovaru kupujúcim s výnimkou obmedzení, ktoré
1.
sú ustanovené zákonom,
2.
obmedzujú zemepisnú oblasť, v ktorej sa tovar môže ďalej predávať, alebo
3.
podstatne neovplyvňujú hodnotu tovaru,
b)
predaj alebo cena nepodliehajú niektorým podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnota sa nedá zistiť vo vzťahu k tovaru, ktorého colná hodnota sa má určiť,
c)
žiadna časť výťažku akéhokoľvek následného predaja, zaobchádzania s tovarom alebo použitia tovaru kupujúcim nepripadne priamo alebo nepriamo predávajúcemu, ak nemožno urobiť vhodnú úpravu podľa § 60 a
d)
kupujúci a predávajúci nie sú v spojení, alebo kupujúci a predávajúci sú v spojení, ale prevodnú hodnotu možno použiť na colné účely podľa odsekov 2 až 4.
(2)
Colný úrad prijme na účely určenia colnej hodnoty prevodnú hodnotu dovážaného tovaru aj pri osobách v spojení, ak toto spojenie neovplyvnilo cenu tovaru. Ak colný úrad má dôvody považovať cenu za ovplyvnenú spojením, oznámi tieto dôvody deklarantovi a poskytne mu primeranú lehotu na vyjadrenie. Ak deklarant o to požiada, oznámi mu dôvody písomne.
(3)
Colný úrad pri predaji medzi osobami v spojení prijme prevodnú hodnotu podľa odseku 1, ak deklarant preukáže, že takáto hodnota je veľmi blízka niektorej z týchto hodnôt z rovnakého obdobia alebo z porovnateľného obdobia:
a)
prevodnej hodnote z predaja rovnakého tovaru alebo podobného tovaru na vývoz do Slovenskej republiky medzi predávajúcim a kupujúcim, ktorí nie sú v spojení,
b)
colnej hodnote rovnakého tovaru alebo podobného tovaru určenej podľa § 58 ods. 2 písm. c),
c)
colnej hodnote rovnakého tovaru alebo podobného tovaru určenej podľa § 58 ods. 2 písm. d).
(4)
Pri určovaní colnej hodnoty podľa odseku 3 sa prihliada na preukázané rozdiely v úrovni obchodu, v množstve, v pripočítateľných položkách uvedených v § 60 a v nákladoch, ktoré hradí predávajúci pri predajoch, v ktorých predávajúci a kupujúci nie sú v spojení, a ktoré predávajúci nehradí z predajov, pri ktorých predávajúci a kupujúci sú v spojení.
(5)
Postupy podľa odsekov 3 a 4 sa používajú na návrh deklaranta a iba na účely porovnania deklarovanej prevodnej hodnoty s hodnotami podľa odseku 3. Náhradné hodnoty podľa odsekov 3 a 4 nemožno určiť.
(6)
Cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar predaný na vývoz do Slovenskej republiky, je celková platba kupujúceho na účet predávajúceho za dovážaný tovar a zahŕňa všetky platby uskutočnené alebo ktoré sa majú uskutočniť ako podmienka predaja dovážaného tovaru kupujúcim predávajúcemu alebo kupujúcim tretej osobe na splnenie záväzku predávajúceho. Za platbu sa považuje aj platba vykonaná inou formou ako zložením peňažných prostriedkov v hotovosti alebo ich bezhotovostným prevodom. Platba sa môže uskutočniť akreditívom alebo prevoditeľným cenným papierom, a to priamo aj nepriamo.
(7)
Za priamu platbu alebo nepriamu platbu kupujúceho predávajúcemu podľa odseku 6 sa nepovažuje marketingová činnosť alebo iné činnosti uskutočňované kupujúcim na vlastný účet, neuvedené v § 60, aj keď možno predpokladať, že predávajúci má z nich prospech. Náklady na tieto činnosti sa nezahrnú do colnej hodnoty dovážaného tovaru.
(8)
Na účely určenia colnej hodnoty podľa odsekov 1 až 7 pri tovare, za ktorý nebola cena skutočne zaplatená v čase určovania colnej hodnoty, sa za základ pre colnú hodnotu použije cena, ktorá sa mala zaplatiť.
(9)
Ak tovar navrhnutý na prepustenie do režimu voľný obeh je časťou väčšieho množstva rovnakého tovaru kúpeného pri jednej obchodnej operácii, na účely odseku 1 cenou skutočne platenou alebo cenou, ktorá sa má zaplatiť za tento tovar, bude cena, ktorá je k celkovej cene v takom pomere, v akom je množstvo tovaru navrhnutého na prepustenie do režimu voľný obeh k celkovému množstvu kúpeného tovaru.
(10)
Pomerné rozdelenie ceny skutočne platenej alebo ceny, ktorá sa má zaplatiť, sa použije aj v prípade straty časti zásielky, alebo ak tovar, ktorého colná hodnota sa určuje, bol pred prepustením do režimu voľný obeh poškodený.
(11)
Ak na účely odseku 1 cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar, zahŕňa daň uplatňovanú v krajine pôvodu alebo v krajine vývozu, táto daň sa nezapočíta do colnej hodnoty, ak sa colnému úradu preukáže, že cena tovaru bola alebo bude o túto daň znížená v prospech kupujúceho.
(12)
Na účely odsekov 1 až 7 sa skutočnosť, že tovar, ktorý je predmetom predaja, bol navrhnutý na prepustenie do režimu voľný obeh, považuje za dostatočný dôkaz toho, že tovar bol predaný na vývoz do Slovenskej republiky. V prípade za sebou nasledujúcich predajov uskutočnených pred určovaním colnej hodnoty sa za takýto dôkaz považuje len posledný predaj, ktorý viedol k vstupu tovaru do Slovenskej republiky, alebo predaj uskutočnený v Slovenskej republike pred prepustením tovaru do režimu voľný obeh.
(13)
Ak sa tovar v období medzi predajom a prepustením do režimu voľný obeh použije v inej krajine, prevodná hodnota nemusí byť colnou hodnotou.
(14)
Ak sa pri uplatňovaní odseku 1 písm. b) zistí, že predaj alebo cena dovážaného tovaru podlieha podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnota sa dá určiť vo vzťahu k tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje, táto hodnota sa považuje za nepriamu platbu kupujúceho predávajúcemu a za súčasť ceny skutočne platenej alebo ceny, ktorá sa má zaplatiť za tovar, ak sa podmienka alebo plnenie nevzťahuje na
a)
činnosť, na ktorú sa vzťahuje odsek 7, alebo
b)
faktor, v súvislosti s ktorým sa majú k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť za tovar, pripočítať pripočítateľné položky podľa § 60.
(15)
Na účely odseku 7 marketingová činnosť sú činnosti vzťahujúce sa na reklamu a podporu predaja tovaru a činnosti, ktoré sa týkajú záruk s ním súvisiacich. Tieto činnosti vykonávané kupujúcim sa považujú za vykonané na jeho účet, aj keď sa vykonávajú v súvislosti s povinnosťami kupujúceho na základe zmluvy s predávajúcim.
§ 58
(1)
Ak colnú hodnotu dovážaného tovaru nemožno určiť podľa § 57, určí sa podľa odseku 2 v poradí písmen a) až d). Ak sa colná hodnota neurčí podľa odseku 2 písm. a) alebo b), možno na žiadosť deklaranta poradie použitia odseku 2 písm. c) a d) zameniť.
(2)
Colná hodnota na účely odseku 1 je
a)
prevodná hodnota rovnakého tovaru predaného na vývoz do Slovenskej republiky a vyvážaného v rovnakom čase alebo v porovnateľnom čase ako tovar, ktorého colná hodnota sa určuje,
b)
prevodná hodnota podobného tovaru predaného na vývoz do Slovenskej republiky a vyvážaného v rovnakom čase alebo v porovnateľnom čase ako tovar, ktorého colná hodnota sa určuje,
c)
hodnota založená na jednotkovej cene, za ktorú sa v Slovenskej republike dovážaný tovar, rovnaký dovážaný tovar alebo podobný dovážaný tovar predáva v najväčšom úhrnnom množstve osobám, ktoré nie sú v spojení s predávajúcimi,
d)
hodnota vypočítaná ako súčet
1.
ceny alebo hodnoty materiálu a nákladov výroby alebo iného pracovného postupu použitého na výrobu dovážaného tovaru,
2.
zisku a všeobecných výdavkov vo výške obvykle zahŕňanej do predaja tovaru rovnakej kategórie alebo druhu, ako je hodnotený tovar, ktorého colná hodnota sa určuje a ktoré uplatňujú výrobcovia v štáte vývozu na vývoz do Slovenskej republiky,
3.
nákladov uvedených v § 60 ods. 1 písm. e).
(3)
Pri uplatňovaní odseku 2 písm. a) sa colná hodnota určí na základe prevodnej hodnoty rovnakého tovaru pri predaji na rovnakej obchodnej úrovni a v rovnakom množstve ako v prípade tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje. Ak sa takýto predaj nezistí, použije sa prevodná hodnota rovnakého tovaru predaného na odlišnej obchodnej úrovni v iných množstvách upravená tak, aby zohľadňovala rozdiely vyplývajúce z obchodnej úrovne alebo z množstva, ak takúto úpravu možno urobiť na základe predložených dôkazov, ktoré potvrdzujú odôvodnenosť a správnosť úpravy, bez ohľadu na to, či úprava vedie k zvýšeniu alebo zníženiu colnej hodnoty.
(4)
Ak sú v prevodnej hodnote uvedenej v odseku 3 zahrnuté náklady a výdavky uvedené v § 60 ods. 1 písm. e), urobí sa úprava, aby sa zohľadnili podstatné rozdiely v týchto nákladoch a výdavkoch medzi dovážaným tovarom a rovnakým tovarom, ktoré vyplývajú z rozdielov vo vzdialenostiach a spôsobe prepravy.
(5)
Ak sa pri uplatňovaní odseku 3 zistí viac ako jedna prevodná hodnota rovnakého tovaru, použije sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia takáto hodnota a vezme sa do úvahy prevodná hodnota tovaru predloženého inou osobou len v prípade, ak nemožno zistiť prevodnú hodnotu pre rovnaký tovar predložený rovnakou osobou. Na účely odseku 3 prevodná hodnota rovnakého dovážaného tovaru je colná hodnota určená podľa § 57, upravená podľa odsekov 3 a 4.
(6)
Ak sa použije odsek 2 písm. b), colná hodnota sa určí na základe prevodnej hodnoty podobného tovaru pri predaji na rovnakej obchodnej úrovni a v rovnakom množstve ako v prípade tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje. Ak sa takýto predaj nezistí, použije sa prevodná hodnota podobného tovaru predaného na odlišnej obchodnej úrovni v iných množstvách upravená tak, aby zohľadňovala rozdiely vyplývajúce z obchodnej úrovne alebo z množstva, ak takúto úpravu možno urobiť na základe predložených dôkazov, ktoré potvrdzujú odôvodnenosť a správnosť úpravy, bez ohľadu na to, či úprava vedie k zvýšeniu alebo zníženiu colnej hodnoty.
(7)
Ak sú v prevodnej hodnote zahrnuté náklady a výdavky uvedené v § 60 ods. 1 písm. e), urobí sa úprava, aby sa zohľadnili podstatné rozdiely v nákladoch a výdavkoch medzi dovážaným tovarom a podobným tovarom, ktoré vyplývajú z rozdielov vo vzdialenostiach a spôsobe prepravy.
(8)
Ak sa pri uplatňovaní odseku 6 zistí viac ako jedna prevodná hodnota podobného tovaru, použije sa na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru najnižšia takáto hodnota a prevodná hodnota tovaru predloženého inou osobou sa vezme do úvahy len v prípade, ak nemožno zistiť prevodnú hodnotu pre podobný tovar predložený rovnakou osobou. Na účely odseku 6 prevodná hodnota podobného dovážaného tovaru je colná hodnota určená podľa § 57, upravená podľa odsekov 6 a 7.
(9)
Ak sa dovážaný tovar, rovnaký dovážaný tovar alebo podobný dovážaný tovar predáva v Slovenskej republike v stave, v akom bol dovezený, colná hodnota dovážaného tovaru určená podľa odseku 2 písm. c) je založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar, rovnaký dovážaný tovar alebo podobný dovážaný tovar takto predáva v najväčšom úhrnnom množstve v čase dovozu tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje, alebo v porovnateľnom čase osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých takýto tovar kupujú. Od tejto jednotkovej ceny sa odpočítajú
a)
provízie obvykle platené alebo provízie dohodnuté, ak boli vyplatené, alebo prirážky obvykle používané na zisk a všeobecné výdavky vrátane priamych a nepriamych nákladov na marketingovú činnosť, súvisiace s predajom dovážaného tovaru rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu v Slovenskej republike,
b)
obvyklé náklady na dopravu a poistenie a s tým súvisiace náklady, ktoré vznikli v Slovenskej republike,
c)
dovozné platby a iné platby, ktoré sa majú zaplatiť v Slovenskej republike pri predaji tovaru.
(10)
Ak sa dovážaný tovar, rovnaký dovážaný tovar a ani podobný dovážaný tovar nepredáva v čase dovozu tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje, alebo v porovnateľnom čase, colná hodnota dovážaného tovaru určená podľa odseku 9, ak nie je ustanovené inak, je založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar, rovnaký dovážaný tovar alebo podobný dovážaný tovar predáva v Slovenskej republike v stave, v akom bol dovezený, v najskoršom čase po dovoze tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje, najneskôr však pred uplynutím 90 dní po takomto dovoze; najskorší čas je čas, v ktorom sa uskutoční predaj dovážaného tovaru, rovnakého dovážaného tovaru alebo podobného dovážaného tovaru v dostatočnom množstve na určenie jednotkovej ceny.
(11)
Ak sa dovážaný tovar, rovnaký dovážaný tovar ani podobný dovážaný tovar nepredáva v Slovenskej republike v stave, v akom bol dovezený, colná hodnota sa na žiadosť dovozcu zakladá na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar predáva po ďalšom spracovaní v najväčšom úhrnnom množstve osobám v Slovenskej republike, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých tovar kupujú, s prihliadnutím na colnú hodnotu pridanú týmto spracovaním a na zrážky uvedené v odseku 9 písm. a) až c).
(12)
Na účely odsekov 9 až 11 jednotková cena, za ktorú sa dovážaný tovar predáva v najväčšom úhrnnom množstve, je cena, za ktorú sa predáva najväčší počet jednotiek pri predajoch osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých kupujú takýto tovar, na prvej obchodnej úrovni po dovoze, na akej sa takéto predaje uskutočňujú.
(13)
Pri zisťovaní jednotkovej ceny sa na účely odsekov 9 až 12 neprihliada na predaj niektorého z prvkov uvedených v § 60 ods. 1 písm. b) osobe v Slovenskej republike, ktorá ich poskytuje priamo alebo nepriamo, bezplatne alebo za zníženú cenu, na použitie v súvislosti s výrobou a predajom dovážaného tovaru na vývoz.
(14)
Pri uplatňovaní odseku 2 písm. d) colný úrad nebude požadovať od zahraničnej osoby, aby na účely určenia colnej hodnoty predložila na preverenie účtovnú evidenciu alebo iné záznamy, alebo aby k nim umožnila prístup. Informácie, ktoré poskytol výrobca tovaru na účely určenia colnej hodnoty, možno overiť v inom štáte len so súhlasom výrobcu, ak sú o tom v dostatočnom predstihu upovedomené príslušné orgány štátu, v ktorom sa má overenie vykonať, a ak tieto orgány nemajú námietky proti tomuto overeniu.
(15)
Cena alebo hodnota materiálu a náklady výroby podľa odseku 2 písm. d) prvého bodu zahŕňa pripočítateľné položky podľa § 60 ods. 1 písm. a) druhého a tretieho bodu. Zahŕňa aj rozvrhnuté hodnoty tovaru a služieb uvedených v § 60 ods. 1 písm. b), ktoré boli poskytnuté priamo alebo nepriamo kupujúcim na použitie v súvislosti s výrobou dovážaného tovaru. Hodnota tovaru a služieb uvedených v § 60 ods. 1 písm. b) štvrtom bode, poskytnutých v Slovenskej republike sa zahrnie len v rozsahu, v akom sa účtujú výrobcovi.
(16)
Ak sa na účely určenia colnej hodnoty použijú iné údaje, ako tie, ktoré poskytol výrobca alebo ktoré boli poskytnuté v jeho mene, colný úrad oznámi deklarantovi na jeho žiadosť zdroj týchto údajov, použité údaje a výpočty urobené na základe týchto údajov.
(17)
Všeobecné výdavky uvedené v odseku 2 písm. d) druhom bode zahŕňajú priame a nepriame náklady na výrobu a predaj tovaru na vývoz, ktoré nie sú zahrnuté v prvom bode tohto ustanovenia.
§ 59
(1)
Ak nebolo možné colnú hodnotu dovážaného tovaru určiť podľa § 57 alebo podľa § 58, určí sa na základe údajov, ktoré sú v Slovenskej republike dostupné, s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných s pravidlami ustanovenými v medzinárodnej zmluve27) a v súlade s § 55 až 63.
(2)
Colnú hodnotu podľa odseku 1 nemožno určiť na základe
a)
predajnej ceny tovaru vyrobeného v Slovenskej republike na trhu v Slovenskej republike,
b)
systému, ktorý určuje prijímanie vyššej z dvoch alternatívnych hodnôt na colné účely,
c)
ceny tovaru na domácom trhu v štáte vývozu,
d)
iných hodnôt než hodnôt vypočítaných podľa § 58 ods. 2 písm. d) pre rovnaký tovar alebo podobný tovar,
e)
ceny tovaru na vývoz do iného štátu ako do Slovenskej republiky,
f)
minimálnych colných hodnôt,
g)
ľubovoľných hodnôt, alebo
h)
fiktívnych hodnôt.
§ 60
Pripočítateľné položky
(1)
Pri určovaní colnej hodnoty podľa § 57 sa k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar, pripočítajú
a)
ďalej uvedené sumy, ak ich uhrádza kupujúci a nie sú už v cene zahrnuté:
1.
provízie a odmeny za sprostredkovanie s výnimkou nákupných provízií,
2.
cena obalov, ktoré sa na colné účely považujú za obaly tvoriace celok s tovarom,
3.
náklady balenia zahŕňajúce prácu aj materiál,
b)
rozvrhnuté hodnoty tohto tovaru a služieb, ak ich kupujúci priamo alebo nepriamo poskytuje bezplatne alebo za zníženú cenu a sú použité pri výrobe a predaji na vývoz dovážaného tovaru, ak tieto hodnoty nie sú už v cene zahrnuté,
1.
materiál, súčiastky, dielce a podobné predmety, ktoré sú súčasťou dovážaného tovaru,
2.
náradie, matrice, zlievarenské formy a podobné predmety použité pri výrobe dovážaného tovaru,
3.
materiál spotrebovaný pri výrobe dovážaného tovaru,
4.
náklady na vývoj, umeleckú prácu, dizajn, techniku, projekty, plány a nákresy vyhotovené inde ako v Slovenskej republike, potrebné na výrobu dovážaného tovaru,
c)
honoráre a licenčné poplatky týkajúce sa dovážaného tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje a ktoré kupujúci musí zaplatiť priamo alebo nepriamo ako podmienku predaja tohto tovaru, ak nie sú už v cene zahrnuté; ustanovenie odseku 3 tým nie je dotknuté,
d)
výnosy z neskoršieho predaja dovážaného tovaru, výnosy zo zaobchádzania s tovarom alebo výnosy z použitia dovážaného tovaru, ktoré pripadnú priamo alebo nepriamo predávajúcemu,
e)
náklady na dopravu a poistenie dovážaného tovaru a na nakladanie a manipuláciu spojené s dopravou dovážaného tovaru na miesto, kde tovar vstupuje na územie Slovenskej republiky.
(2)
Pripočítateľné položky sa k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar, pripočítajú podľa odseku 1 iba na základe objektívnych a vyčísliteľných údajov.
(3)
K cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar, sa nepripočítajú
a)
platby za právo reprodukovať dovážaný tovar v Slovenskej republike,
b)
platby uskutočnené kupujúcim za právo distribuovať alebo ďalej predávať dovážaný tovar, ak nie sú podmienkou predaja dovážaného tovaru na vývoz do Slovenskej republiky.
(4)
Ak sú obaly uvedené v odseku 1 písm. a) druhom bode predmetom opakovaných dovozov, ich cena sa na požiadanie deklaranta rozdelí podľa všeobecne uznávaných účtovných zásad.
(5)
Na účely odseku 1 písm. b) štvrtého bodu náklady na výskum a predbežné dizajnérske nákresy sa nezahŕňajú do colnej hodnoty. Ustanovenie § 61 ods. 1 písm. c) sa použije primerane, ak sa colná hodnota určí použitím inej metódy ako prevodnej hodnoty.
(6)
Na žiadosť príslušnej osoby môže colný úrad výnimočne povoliť, aby na základe vhodných a osobitných kritérií boli určené
a)
niektoré položky, ktoré sa majú pripočítať k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť, aj keď nevyčísliteľné v čase vzniku colného dlhu,
b)
niektoré platby, ktoré sa nemajú zahrnúť do colnej hodnoty, v prípadoch, keď v čase vzniku colného dlhu takéto platby nie sú odlíšené od ceny skutočne platenej alebo od ceny, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar.
(7)
Pri použití odseku 6 sa uvedená colná hodnota nepovažuje za predbežnú.
(8)
Povolenie podľa odseku 6 sa vydá, ak
a)
vykonávanie postupov podľa § 137 by za daných okolností predstavovalo neprimerané administratívne náklady,
b)
použitie § 58 a 59 je za určitých okolností nevhodné,
c)
existujú dôvody pochybovať, či suma dovozných platieb, ktorá sa má vybrať v lehote uvedenej v povolení, nebude nižšia ako suma, ktorá by sa vybrala bez povolenia,
d)
sa nenarušia podmienky hospodárskej súťaže medzi jej účastníkmi.
(9)
Na účely odseku 1 písm. c) sa za honoráre a licenčné poplatky považujú najmä platby za použitie práv týkajúcich sa
a)
výroby dovážaného tovaru, najmä za patenty, projekty, modely a výrobný know-how, alebo predaja dovážaného tovaru na vývoz, najmä za ochranné známky, registrované dizajny alebo
b)
použitia alebo ďalšieho predaja dovážaného tovaru, najmä za autorské práva, výrobné postupy neoddeliteľne spojené s dovážaným tovarom.
(10)
Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru určí podľa § 57, pripočíta sa honorár alebo licenčný poplatok k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť, len ak táto platba
a)
sa vzťahuje na tovar, ktorého colná hodnota sa určuje a
b)
je podmienkou predaja tohto tovaru.
Ustanovenie odseku 3 tým nie je dotknuté.
(11)
Ak je dovážaný tovar len jednou zložkou alebo časťou tovaru vyrobeného v Slovenskej republike, úprava ceny skutočne platenej alebo ceny, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar, sa vykoná, len ak sa honorár alebo licenčný poplatok týka tohto tovaru.
(12)
Ak sa tovar dováža v nezmontovanom stave alebo musí prejsť pred ďalším predajom len drobným spracovaním, ako je riedenie alebo balenie, možno honorár alebo licenčný poplatok považovať za týkajúci sa dovážaného tovaru.
(13)
Ak sa honorár alebo licenčný poplatok čiastočne týka dovážaného tovaru a čiastočne iných zložiek alebo častí pridaných k tovaru po jeho dovoze, alebo činností alebo služieb vykonávaných po dovoze, vhodné rozdelenie sa vykoná len na základe objektívnych a vyčísliteľných údajov podľa prílohy č. 2.
(14)
Honorár alebo licenčný poplatok sa v súvislosti s právom používať ochrannú známku pripočíta k cene skutočne platenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar, len ak
a)
honorár alebo licenčný poplatok sa vzťahuje na tovar, ktorý sa ďalej predá v rovnakom stave alebo ktorý prejde po dovoze len drobným spracovaním,
b)
tovar sa predáva pod ochrannou známkou pripevnenou pred dovozom alebo po dovoze, za ktorú sa platí honorár alebo licenčný poplatok, a
c)
kupujúci nemôže získať takýto tovar od iných dodávateľov, ktorí nie sú v spojení s predávajúcim.
(15)
Ak kupujúci platí honoráre alebo licenčné poplatky inej osobe, podmienky podľa odseku 10 sa nepovažujú za splnené, ak predávajúci alebo osoba, ktorá je s ním v spojení, nepožaduje od kupujúceho uskutočnenie takejto platby.
(16)
Ak je metóda výpočtu honoráru alebo licenčného poplatku odvodená od ceny dovážaného tovaru, predpokladá sa, že honorár alebo licenčný poplatok sa týka tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje. Ak sa honorár alebo licenčný poplatok vypočítal bez ohľadu na cenu dovážaného tovaru, môže sa ich platba považovať za zaplatenie honoráru alebo licenčného poplatku týkajúceho sa tovaru, ktorého colná hodnota sa určuje.
(17)
Pri uplatňovaní odseku 1 písm. c) sa na krajinu, v ktorej má príjemca honoráru alebo licenčného poplatku trvalý pobyt alebo sídlo, neprihliada ako na rozhodujúcu skutočnosť.
§ 61
Odpočítateľné položky
(1)
Do colnej hodnoty sa nezahŕňajú
a)
náklady na dopravu tovaru po jeho príchode na miesto, kde tovar vstupuje na územie Slovenskej republiky,
b)
náklady na konštrukciu, postavenie, montáž, údržbu alebo technickú pomoc, ktoré boli vykonané na dovážanom tovare po dovoze,
c)
úroky platené podľa zmluvy o financovaní uzavretej kupujúcim a týkajúcej sa nákupu dovážaného tovaru, ak zmluva o financovaní bola uzatvorená písomne a kupujúci na žiadosť colného úradu preukáže, že
1.
tovar bol skutočne predaný za cenu, ktorá bola deklarovaná ako cena skutočne platená alebo ako cena, ktorá sa má zaplatiť a
2.
dohodnutá úroková sadzba nepresahuje úroveň obvyklú pre takéto finančné operácie v krajine, v ktorej sa obstarali finančné prostriedky v čase, keď boli obstarané,
d)
platby za právo reprodukovať dovážaný tovar v Slovenskej republike,
e)
nákupné provízie,
f)
dovozné platby a platby, ktoré sa majú zaplatiť v Slovenskej republike pri predaji tovaru.
(2)
Náklady uvedené v odseku 1 sa nezahrnú do colnej hodnoty za predpokladu, že sú odlíšené od ceny skutočne platenej alebo od ceny, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar.
(3)
Na účely odseku 1 písm. a) a § 60 ods. 1 písm. e) miestom vstupu tovaru na územie Slovenskej republiky je pre tovar prepravovaný
a)
v železničnej doprave, vo vodnej doprave alebo cestnej doprave miesto, kde sa nachádza prvý pohraničný colný úrad,
b)
inými dopravnými prostriedkami miesto, kde tovar prekročí colnú hranicu.
(4)
Pri uplatňovaní odseku 1 písm. a) a § 60 ods. 1 písm. e),
a)
ak sa tovar prepravuje rovnakým spôsobom dopravy na miesto po vstupe tovaru na územie Slovenskej republiky, vypočítajú sa náklady dopravy pomerne k vzdialenosti prekonanej v zahraničí a v Slovenskej republike, ak sa colnému úradu nepredloží dôkaz preukazujúci náklady, ktoré by vznikli použitím dopravných sadzieb za prepravu tovaru po miesto vstupu na územie Slovenskej republiky,
b)
ak sa tovar fakturuje za cenu s podmienkou vyplatenia po miesto trvalého pobytu alebo sídlo, ktorá zodpovedá cene po miesto vstupu tovaru na územie Slovenskej republiky, náklady dopravy na území Slovenskej republiky sa z tejto ceny neodpočítajú; takýto odpočet je však možný, ak sa colnému úradu predloží dôkaz, že cena s podmienkou vyplatenia po colnú hranicu je nižšia ako cena s podmienkou vyplatenia po miesto trvalého pobytu alebo sídla,
c)
ak je doprava zdarma alebo ju zabezpečuje kupujúci, zahrnú sa do colnej hodnoty náklady dopravy po miesto vstupu tovaru na územie Slovenskej republiky vypočítané podľa dopravných sadzieb zvyčajne používaných pre rovnaký spôsob dopravy.
(5)
Dodatočné poštové sadzby vyberané v krajine dovozu sa nezahrnú do colnej hodnoty; do colnej hodnoty sa však zahŕňajú poštové sadzby za tovar zasielaný poštou vyberané po miesto určenia.
(6)
Pri určovaní colnej hodnoty zásielok tovaru neobchodného charakteru sa v súvislosti so sadzbami uvedenými v odseku 5 nevykoná úprava deklarovanej colnej hodnoty.
(7)
Ustanovenia odseku 5 sa nepoužijú na tovar prepravovaný expresnými poštovými službami.
(8)
Pri určovaní colnej hodnoty dovážaných hmotných nosičov dát, ktoré obsahujú údaje alebo inštrukcie na použitie v zariadeniach na spracovanie údajov, sa do colnej hodnoty dovážaných hmotných nosičov dát nezahŕňa cena alebo hodnota týchto údajov alebo inštrukcií, ak je odlíšená od ceny alebo hodnoty príslušného hmotného nosiča dát.
(9)
Na účely odseku 8
a)
hmotný nosič dát nie sú integrované obvody, polovodiče a podobné zariadenia alebo tovar, ktorý obsahuje takéto obvody alebo zariadenia,
b)
dáta alebo inštrukcie nie sú zvukové záznamy, kinematografické záznamy alebo obrazové záznamy.
§ 62
Prepočet colnej hodnoty z cudzej meny
(1)
Ak sú podkladom na určenie colnej hodnoty sumy vyjadrené v cudzej mene, prepočítajú sa na slovenskú menu podľa kurzu Národnej banky Slovenska vyhláseného v predposlednú stredu v mesiaci, ktorá predchádza dňu vymerania colného dlhu. Ak Národná banka Slovenska kurz slovenskej meny k cudzím menám v tento deň nevyhlási, za vyhlásený kurz sa považuje predchádzajúci platný kurz.
(2)
Kurz vyhlásený podľa odseku 1 sa používa počas nasledujúceho mesiaca, ak nebude zmenený kurzom podľa odseku 4.
(3)
Na účely prepočtu colnej hodnoty z cudzej meny je
a)
vyhláseným kurzom kurz slovenskej koruny k cudzím menám vyhlásený Národnou bankou Slovenska,
b)
menou peňažná jednotka používaná ako platobný prostriedok medzi peňažnými ústavmi alebo na medzinárodnom trhu.
(4)
Ak sa vyhlásený kurz z poslednej stredy v mesiaci líši o 5 % alebo viac od kurzu podľa odseku 1 platného na nasledujúci mesiac, kurz podľa odseku 1 sa nahradí vyhláseným kurzom z poslednej stredy tohto mesiaca. Tento kurz sa použije od prvej stredy nasledujúceho mesiaca na uplatňovanie odsekov 1 a 2.
(5)
Ak sa v priebehu platnosti kurzu vyhlásený kurz zo stredy líši od kurzu používaného podľa ustanovení odsekov 1 až 4 o 5 % alebo viac, nahradí sa vyhláseným kurzom zo stredy a použije sa od nasledujúcej stredy na uplatňovanie odsekov 1 a 2. Náhradný kurz sa používa po celý zvyšok príslušného mesiaca, ak nebude nahradený vzhľadom na ustanovenie prvej vety.
(6)
Ak colný úrad povolí deklarantovi, aby poskytoval alebo predkladal neskôr určité údaje týkajúce sa colného vyhlásenia pre režim voľný obeh vo forme colného vyhlásenia periodickej povahy (§ 118), toto povolenie na žiadosť deklaranta môže umožňovať použitie jedného kurzu na prepočet prvkov, ktoré tvoria súčasť colnej hodnoty. V takom prípade sa použije kurz určený podľa odsekov 1 a 2, ktorý je platný v prvý deň lehoty pre príslušné colné vyhlásenie periodickej povahy.
§ 63
Deklarácia údajov o colnej hodnote
(1)
Údaje, podľa ktorých sa určuje colná hodnota, je deklarant povinný uviesť v deklarácii údajov o colnej hodnote.
(2)
Ak sa na účely § 55 až 62 určuje colná hodnota, deklarácia údajov o colnej hodnote sa prikladá k colnému vyhláseniu na prepustenie dovážaného tovaru do navrhovaného režimu. Deklarácia údajov o colnej hodnote sa podáva na predpísanom tlačive podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 3, doplnenom podľa potreby jedným alebo viacerými doplnkovými tlačivami, ktorých vzor je uvedený v prílohe č. 4.
(3)
Deklaráciu údajov o colnej hodnote podľa odseku 1 môže vyhotoviť len slovenská osoba podľa § 2 písm. a), ktorá má k dispozícii príslušné údaje. Ustanovenie § 84 ods. 3 sa použije primerane.
(4)
Colný úrad môže upustiť od požiadavky podania deklarácie údajov o colnej hodnote na tlačivách podľa odseku 2, ak nemožno colnú hodnotu tovaru určiť podľa § 57. V takom prípade osoba uvedená v odseku 3 poskytne alebo zabezpečí poskytnutie iných údajov colnému úradu na určenie colnej hodnoty podľa nasledujúcich ustanovení tohto zákona vo forme a podľa požiadaviek colného úradu.
(5)
Podaním deklarácie údajov o colnej hodnote preberá osoba uvedená v odseku 3 zodpovednosť za
a)
správnosť a úplnosť údajov uvedených v deklarácii údajov o colnej hodnote,
b)
pravosť dokladov k údajom podľa písmena a),
c)
poskytnutie ďalších dokladov alebo údajov potrebných na určenie colnej hodnoty dovážaného tovaru.
(6)
Colný úrad nebude požadovať celú deklaráciu údajov o colnej hodnote alebo jej časť podľa odsekov 2 až 5, ak
a)
colná hodnota dovážaného tovaru v zásielke nepresahuje 5 000 EUR, ak nejde o čiastkové zásielky alebo viacnásobné zásielky od toho istého odosielateľa tomu istému príjemcovi,
b)
ide o tovar neobchodného charakteru alebo
c)
predloženie príslušných údajov nie je potrebné na uplatnenie colných sadzieb, alebo ak sa clo ustanovené v colnom sadzobníku nevymeria.
(7)
Ustanovenia odseku 6 neplatia v prípadoch, v ktorých je podanie deklarácie údajov o colnej hodnote potrebné na správne uplatnenie dovozných platieb.
(8)
V prípade opakujúcich sa zásielok tovaru odosielaného tým istým predávajúcim tomu istému kupujúcemu za rovnakých obchodných podmienok colný úrad môže upustiť od požiadavky, aby sa údaje podľa odseku 2 preukázali dokladmi pre potreby každého colného vyhlásenia. Colný úrad je povinný údaje podľa odseku 2 požadovať aspoň raz za tri roky a vždy, ak sa zmenia okolnosti.
(9)
Colný úrad môže požadovať predloženie deklarácie údajov o colnej hodnote podľa odseku 2, ak zistí, že podmienka potrebná na povolenie postupu podľa odsekov 6 až 8 sa nesplnila alebo sa ďalej neplní.
(10)
Ak sa používa technické zariadenie na spracovanie a prenos údajov alebo ak sa na dovážaný tovar podáva dodatočné colné vyhlásenie všeobecnej, periodickej alebo súhrnnej povahy (§ 118), môže colný úrad povoliť inú formu predkladania údajov požadovaných na určenie colnej hodnoty.
(11)
Osoba uvedená v odseku 3 je povinná poskytnúť colnému úradu kópiu dokladu o cene, na ktorého základe sa deklaruje hodnota dovážaného tovaru.
TRETIA ČASŤ
OBMEDZENIA VZŤAHUJÚCE SA NA TOVAR PREPRAVENÝ NA COLNÉ ÚZEMIE DO PRIDELENIA COLNE SCHVÁLENÉHO URČENIA
Vstup tovaru na colné územie
§ 64
(1)
Vstupom tovaru je jeho dovoz na colné územie. Tovar prepravený na colné územie podlieha colnému dohľadu od jeho vstupu na colné územie a môže byť podrobený colnej kontrole alebo inej činnosti, ktorou sa vykonáva colný dohľad v súlade s týmto zákonom alebo podľa osobitného predpisu.
(2)
Tovar prepravený na colné územie zostáva pod colným dohľadom po dobu, ktorá je potrebná na určenie jeho colného statusu, a ak ide o zahraničný tovar, po dobu, kým sa nezmení colný status tovaru, tovar nevstúpi do slobodného colného pásma, slobodného colného skladu alebo nebude vyvezený späť do zahraničia, alebo zničený v súlade s § 386; ustanovenie § 163 ods. 1 tým nie je dotknuté.
(3)
Slovenský tovar, na ktorý je podané colné vyhlásenie na jeho prepustenie do režimu vývoz, pasívny zušľachťovací styk, tranzit alebo uskladňovanie v colnom sklade, podlieha colnému dohľadu od prijatia colného vyhlásenia, až kým tento tovar neopustí colné územie, nie je zničený alebo colné vyhlásenie nie je zrušené.
(4)
Slovenský tovar opustením colného územia v dôsledku jeho vývozu stráca colný status slovenského tovaru; ustanovenie § 290 ods. 1 písm. b) tým nie je dotknuté.
§ 65
(1)
Na účely tohto zákona je
a)
colnou cestou určený a označený úsek železničnej dráhy, pozemnej komunikácie a vodnej cesty, ktorý vedie od colného priechodu k pohraničnému colnému úradu; ak ide o leteckú prepravu, letová cesta od miesta preletu colnej hranice k colnému letisku,
b)
colným priechodom miesto na colnej hranici určené na prestup osôb a prepravu tovaru cez colnú hranicu,
c)
colným letiskom letisko spojené colnou cestou s colnou hranicou.
(2)
Osoba, ktorá prepravuje tovar dovážaný zo zahraničia alebo tovar určený na výstup cez colnú hranicu, je povinná tovar predložiť pohraničnému colnému úradu spolu s dokladmi, ktoré sa naň vzťahujú; to neplatí, ak ide o tovar, ktorý sa má dodať colnému úradu podľa § 66 ods. 1 písm. b). Osoba, ktorá prepravuje chránené rastliny, chránené živočíchy a exempláre zo zahraničia, je povinná predložiť doklady podľa osobitného predpisu28) pri vstupe takéhoto tovaru na colné územie.
(3)
Preprava tovaru dovážaného zo zahraničia cez colnú hranicu sa musí vykonať len po colných cestách a colnými priechodmi, ak tento zákon alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak, bez prieťahov, bez zmeny nákladu a bez odbočenia z colnej cesty.
(4)
Prepravu tovaru k colnému priechodu alebo z colného priechodu po iných ako colných cestách môže povoliť najbližší pohraničný colný úrad.
(5)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ustanovuje colné cesty a colné priechody.
(6)
Colné cesty a colné priechody po dohode s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
(7)
Colné riaditeľstvo môže po dohode s príslušným útvarom Policajného zboru v jednotlivých prípadoch povoliť prestup osôb a prepravu tovaru cez colnú hranicu mimo colného priechodu a určiť, v ktorých prípadoch takéto povolenie vydáva pohraničný colný úrad. Povolenie možno vydať, len ak sú splnené podmienky podľa osobitných predpisov.29)
(8)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, môže ustanoviť colné priechody a určiť obdobie, v ktorom sa má vybraný druh tovaru prepravovať.
§ 66
(1)
Osoba, ktorá prepravila tovar na colné územie, je povinná dodať tovar bez zbytočného odkladu
a)
určenému colnému úradu alebo na iné miesto určené alebo schválené colným úradom, alebo
b)
do slobodného colného pásma, ak sa tovar má dodať do slobodného colného pásma priamo
1.
leteckou dopravou alebo vodnou dopravou, alebo
2.
cestnou dopravou bez toho, aby prešiel inou časťou colného územia, ak sa časť obvodu slobodného colného pásma dotýka colnej hranice medzi Slovenskou republikou a iným štátom.
(2)
Colný úrad podľa odseku 1 môže na účely odseku 1 určiť trasu a vydať pokyny, ktoré osoba, ktorá prepravila tovar na colné územie, je povinná dodržať.
(3)
Povinnosti podľa odsekov 1 a 2 a podľa § 65 ods. 2 sa vzťahujú aj na osobu, ktorá zodpovedá za prepravu tovaru na colnom území, a osobu, ktorá inak prevzala tovar pred jeho predložením colnému úradu potom, ako bol na colné územie prepravený.
(4)
S tovarom, ktorý nie je na colnom území a môže byť pod colným dohľadom, možno zaobchádzať rovnako ako s tovarom prepraveným na colné územie, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva.
(5)
Ak sa tým nesťaží colný dohľad, ustanovenie odseku 1 písm. a) sa nepoužije, ak by sa jeho použitím bránilo uplatňovaniu medzinárodných zmlúv30) v oblasti turistickej prepravy, pohraničnej dopravy, prepravy poštových zásielok alebo prepravy tovaru zanedbateľného ekonomického významu.
(6)
Odseky 1 až 5 a § 67 až 73 sa nepoužijú na tovar, ktorý dočasne opustil colné územie leteckou dopravou alebo vodnou dopravou medzi dvoma miestami na colnom území, za podmienky, že táto doprava bola uskutočnená pravidelnou leteckou alebo lodnou službou, alebo linkou bez pristátia mimo colného územia. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na tovar naložený v zahraničnom prístave, letisku alebo slobodnom colnom prístave.
(7)
Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na tovar na palube lietadla, ktoré prelietava vzdušným priestorom nad územím Slovenskej republiky bez toho, aby miestom určenia tovaru bolo letisko na území Slovenskej republiky.
(8)
Ustanovenie odseku 1 písm. b) v spojení s odsekmi 2 a 3 a odseky 4 a 5 sa nepoužijú na tovar prepravovaný v režime tranzit.
§ 67
(1)
Ak z dôvodu nepredvídateľných okolností alebo mimoriadnej udalosti31) nemôže byť splnená povinnosť uvedená v § 65 ods. 2 prvej vete a v § 66 ods. 1 a 2, osoba, ktorá má takúto povinnosť alebo ktorá koná v jej mene, je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť túto skutočnosť colnému úradu. Ak v dôsledku nepredvídateľných okolností alebo mimoriadnej udalosti nedošlo k nenahraditeľnej strate tovaru, osoba je tiež povinná oznámiť colnému úradu presné miesto, kde sa tovar nachádza.
(2)
Ak je z dôvodu nepredvídateľných okolností alebo mimoriadnej udalosti lietadlo uvedené v § 66 ods. 7 nútené pristáť dočasne na colnom území a nemôže byť splnená povinnosť podľa § 65 ods. 2 prvej vety a § 66 ods. 1 a 2, pilot lietadla alebo osoba, ktorá koná v mene prepravcu, je povinná oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu colnému úradu.
(3)
Colný úrad určí opatrenia na zabezpečenie colného dohľadu nad tovarom uvedeným v odsekoch 1 a 2 a na zabezpečenie následnej prepravy tovaru na príslušný colný úrad alebo iné miesto určené alebo schválené colným úradom.
§ 68
Predloženie tovaru colnému úradu
(1)
Osoba, ktorá prepravila tovar na colné územie alebo ktorá zodpovedá za prepravu tovaru alebo tovar inak prevzala po jeho vstupe na colné územie, je povinná tovar dodaný podľa § 66 ods. 1 písm. a) predložiť colnému úradu; ustanovenia o tovare, ktorý prepravuje cestujúci, a o tovare, o ktorom sa rozhoduje v colnom konaní bez jeho predloženia colnému úradu, tým nie sú dotknuté.
(2)
Ak sa tovar prepraví na colné územie zo zahraničia leteckou dopravou alebo vodnou dopravou s použitím jednotného prepravného dokladu rovnakým spôsobom dopravy bez preloženia na inom letisku alebo v inom prístave na colnom území, bude predložený colnému úradu podľa odseku 1 iba na letisku alebo v prístave, kde sa vykladá alebo prekladá.
(3)
Na účely predkladania príručnej batožiny a podanej batožiny colnému úradu je
a)
letiskom na colnom území každé letisko, ktoré sa nachádza na colnom území,
b)
medzinárodným letiskom na colnom území každé letisko na colnom území, ktoré je na základe povolenia príslušných úradov oprávnené vykonávať leteckú dopravu v styku so zahraničím,
c)
vnútrozemským letom premávka lietadla medzi dvoma letiskami na colnom území bez medzipristátia, ktorá sa nezačína alebo sa nekončí na letisku mimo colného územia,
d)
prístavom na colnom území každý prístav, ktorý sa nachádza na colnom území,
e)
batožinou všetky predmety, ktoré prepravuje osoba dopravnými prostriedkami počas cesty.
(4)
Na účely predkladania batožiny colnému úradu v prípade leteckej dopravy sa batožina považuje za
a)
podanú batožinu, ak bola skontrolovaná na letisku odletu a nie je prístupná osobe počas letu ani počas medzipristátí uvedených v odseku 5 písm. a) a b) a v odsekoch 7 a 8,
b)
príručnú batožinu, ak je spoločne prepravovaná s osobou v kabíne lietadla.
(5)
Colná kontrola a colné formality vzťahujúce sa na
a)
príručnú batožinu a podanú batožinu osôb prepravovaných v lietadle, ktoré priletí z letiska mimo colného územia a po medzipristátí na letisku na colnom území pokračuje na iné letisko na colnom území, sa vykonajú na poslednom letisku na colnom území, ak je medzinárodným letiskom; v takom prípade batožina podlieha pravidlám, ktoré sa vzťahujú na batožinu osôb prichádzajúcich zo zahraničia, ak osoba prepravujúca takúto batožinu nemôže colnému úradu preukázať, že tovar, ktorý sa v nej nachádza, má colný status slovenského tovaru,
b)
príručnú batožinu a podanú batožinu osôb prepravovaných v lietadle, ktoré má medzipristátie na letisku na colnom území predtým, ako pokračuje na letisko mimo colného územia, sa vykonajú na letisku odletu, ak je medzinárodným letiskom na colnom území; v takom prípade môže príručná batožina podliehať kontrole na letisku na colnom území, na ktorom má lietadlo medzipristátie, na účel zistenia, či tovar, ktorý sa v nej nachádza, zodpovedá podmienkam voľného pohybu v rámci colného územia,
c)
batožinu osôb prepravovaných vodnou dopravou tou istou loďou, ktorá vyplávala a mala medzipristátie alebo skončila plavbu v prístave mimo colného územia, sa vykonajú v prístave na colnom území, v ktorom sa táto batožina naložila alebo vyložila.
(6)
Colná kontrola a colné formality vzťahujúce sa na batožinu osôb na palube
a)
rekreačného plavidla32) sa vykonajú v ktoromkoľvek prístave na colnom území bez ohľadu na pôvod alebo cieľ lode,
b)
lietadla33) určeného na letecký šport a rekreačné lietanie alebo obchodného lietadla používaného na vlastné účely prevádzkovateľa sa vykonajú na
1.
prvom letisku príletu, ktoré je medzinárodným letiskom na colnom území, pre lety z letiska mimo colného územia, ak lietadlo po medzipristátí pokračuje v lete na ďalšie letisko na colnom území,
2.
poslednom medzinárodnom letisku na colnom území pre lety z letísk na colnom území, ak lietadlo po medzipristátí pokračuje na letisko mimo colného územia.
(7)
Ak sa batožina dopravená na letisko na colnom území na palube lietadla, ktoré prilieta z letiska mimo colného územia, prekladá na tomto letisku na colnom území do iného lietadla pokračujúceho vo vnútrozemskom lete,
a)
colná kontrola a colné formality vzťahujúce sa na podanú batožinu sa vykonajú na letisku príletu vnútrozemského letu, ak je toto posledné letisko medzinárodným letiskom na colnom území,
b)
colná kontrola príručnej batožiny sa vykoná na prvom medzinárodnom letisku na colnom území; ďalšia colná kontrola sa pri vnútrozemskom lete môže vykonať na letisku príletu len vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na základe colnej kontroly podanej batožiny,
c)
colná kontrola podanej batožiny sa môže vykonať na prvom letisku na colnom území len vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na základe colnej kontroly príručnej batožiny.
(8)
Ak sa batožina nakladá na letisku na colnom území na lietadlo pokračujúce vo vnútrozemskom lete a má sa preložiť na inom letisku na colnom území na lietadlo, ktorého cieľom je letisko mimo colného územia,
a)
colná kontrola a colné formality vzťahujúce sa na podanú batožinu sa pri vnútrozemskom lete vykonajú na letisku odletu vnútrozemského letu, ak je toto letisko medzinárodným letiskom na colnom území,
b)
colná kontrola príručnej batožiny sa vykoná na poslednom medzinárodnom letisku na colnom území; predbežná colná kontrola tejto batožiny sa pri vnútrozemskom lete môže vykonať na letisku odletu len vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na základe colnej kontroly podanej batožiny,
c)
ďalšia colná kontrola podanej batožiny sa môže vykonať na poslednom letisku na colnom území len vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na základe kontroly príručnej batožiny.
(9)
Colná kontrola a colné formality vzťahujúce sa na batožinu dopravenú na letisko na colnom území na palube lietadla pravidelnej linky alebo prenajatého lietadla z letiska mimo colného územia a prekladanú na letisku na colnom území do lietadla určeného na letecký šport a rekreačné lietanie alebo obchodného lietadla na vnútrozemskej trase sa vykonajú na letisku príletu lietadla pravidelnej linky alebo prenajatého lietadla.
(10)
Colná kontrola a colné formality vzťahujúce sa na batožinu naloženú na letisku na colnom území do lietadla určeného na letecký šport a rekreačné lietanie alebo obchodného lietadla na vnútrozemskej trase, ktorá sa má prekladať na inom letisku na colnom území na lietadlo pravidelnej linky alebo prenajaté lietadlo, ktorého cieľom je letisko mimo colného územia, sa vykonajú na letisku odletu lietadla pravidelnej linky alebo prenajatého lietadla.
(11)
Príručná batožina a podaná batožina s výnimkou batožiny osôb prepravovaných len v rámci colného územia sú pod colným dohľadom colného úradu, v ktorého rámci colný úrad vykoná potrebné opatrenia, aby osoby nemohli tovar prekladať, dokladať ďalším tovarom alebo odovzdávať ďalej
a)
po prílete pred vykonaním colnej kontroly príručnej batožiny a podanej batožiny,
b)
pri odlete po vykonaní colnej kontroly príručnej batožiny a podanej batožiny.
(12)
Podaná batožina pod colným dohľadom sa na letisku na colnom území označí štítkom. Vzor štítku a technické podrobnosti o ňom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Prehliadka tovaru a odoberanie vzoriek
§ 69
(1)
Po predložení tovaru colnému úradu a s jeho súhlasom možno tento tovar prehliadať a môžu sa z neho odobrať vzorky, aby bolo možné tomuto tovaru prideliť colne schválené určenie.
(2)
Súhlas podľa odseku 1 sa udeľuje na základe ústnej žiadosti osobe, ktorá je oprávnená navrhnúť pridelenie colne schváleného určenia pre tovar, ak colný úrad neurčí, že vzhľadom na okolnosti prípadu je potrebná písomná žiadosť. Odoberanie vzoriek colný úrad povolí len na písomnú žiadosť tejto osoby.
(3)
Písomná žiadosť podľa odseku 2 obsahuje
a)
meno, adresu trvalého pobytu alebo sídlo a podpis žiadateľa,
b)
údaje o mieste, kde sa tovar nachádza,
c)
číslo predbežného colného vyhlásenia, ak bolo predložené, okrem prípadov, keď uvedie tieto údaje colný úrad, označenie predchádzajúceho režimu, identifikačné znaky dopravného prostriedku, na ktorom sa tovar nachádza,
d)
ďalšie údaje potrebné na identifikáciu tovaru.
(4)
Colný úrad vyznačí povolenie na žiadosti predloženej oprávnenou osobou podľa odseku 2. Ak sa žiadosť týka odobratia vzoriek, colný úrad v povolení vyznačenom na žiadosti uvedie množstvo tovaru, aké sa má odobrať.
(5)
Prehliadka tovaru a odoberanie vzoriek sa vykonajú pod dohľadom colného úradu, ktorý určí postup pre každý konkrétny prípad.
(6)
Oprávnená osoba znáša riziko a náklady rozbalenia, váženia, opätovného balenia a každej inej operácie týkajúcej sa tovaru, pričom je povinná zaplatiť náklady spojené s analýzou tovaru.
(7)
Odobraté vzorky podliehajú colným formalitám príslušným podľa colne schváleného určenia navrhnutého pre tovar. Colný dlh nevznikne, ak pri skúškach alebo analýze vzoriek dôjde k ich zničeniu alebo k nenahraditeľnej strate. Ak pri skúškach alebo analýze vzoriek vznikne odpad alebo zvyšky, vzťahuje sa na ne § 386 ods. 4.
(8)
Na účely pridelenia colne schváleného určenia je colný úrad oprávnený odobrať vzorky aj bez súhlasu osoby, ktorá je oprávnená navrhnúť colne schválené určenie pre tento tovar.
§ 70
(1)
Tovar sa prehliada na miestach určených a v čase určenom na tento účel colným úradom.
(2)
Colný úrad môže na žiadosť deklaranta povoliť vykonanie prehliadky tovaru aj na iných miestach alebo v inom čase ako podľa odseku 1. Náklady s tým spojené znáša deklarant.
(3)
Ak sa colný úrad rozhodne vykonať prehliadku tovaru, oznámi túto skutočnosť deklarantovi alebo jeho zástupcovi.
(4)
Ak sa colný úrad rozhodne vykonať prehliadku len jednej časti tovaru, oznámi to deklarantovi alebo jeho zástupcovi. Rozhodnutie colného úradu v tej veci je konečné.
(5)
Deklarant alebo ním určená osoba, ktorá má byť prítomná pri prehliadke tovaru, je povinná poskytnúť colnému úradu súčinnosť pri vykonávaní prehliadky tovaru. Ak colný úrad považuje poskytnutú súčinnosť za nedostačujúcu, môže požiadať deklaranta, aby určil inú osobu schopnú poskytnúť potrebnú súčinnosť.
(6)
Ak deklarant odmietne byť prítomný pri prehliadke tovaru alebo odmietne určiť osobu schopnú poskytnúť súčinnosť pri prehliadke, colný úrad určí lehotu na splnenie povinností podľa odseku 5.
(7)
Ak po uplynutí lehoty určenej podľa odseku 6 deklarant nevyhovie požiadavkám colného úradu, colný úrad na účely použitia § 96 ods. 1 písm. a) vykoná prehliadku tovaru na zodpovednosť a náklady deklaranta a v prípade potreby môže požiadať o poskytnutie služby znalca alebo inej osoby potrebnej na vykonanie prehliadky.
(8)
Nález colného úradu počas prehliadky tovaru za podmienok podľa odsekov 6 a 7 má rovnakú platnosť, ako keby sa prehliadka vykonala v prítomnosti deklaranta.
(9)
Namiesto opatrení podľa odsekov 6 až 8 colný úrad môže rozhodnúť, že colné vyhlásenie je neplatné, ak je zrejmé, že odmietnutie deklaranta byť prítomný pri prehliadke tovaru alebo určiť osobu schopnú poskytnúť potrebnú súčinnosť nebránilo alebo nemalo brániť colnému úradu zistiť, že boli porušené predpisy vzťahujúce sa na režim, do ktorého bol tovar navrhnutý na prepustenie, a neporušili sa alebo nebola snaha porušiť ustanovenia § 87 ods. 1 alebo § 161.
§ 71
(1)
Ak sa colný úrad rozhodne odobrať vzorku, oznámi túto skutočnosť deklarantovi alebo jeho zástupcovi.
(2)
Vzorky odoberá colný úrad alebo môže požiadať, aby pod jeho dohľadom vzorky odobral deklarant alebo ním určená osoba.
(3)
Množstvo odobraté ako vzorka nemôže presiahnuť množstvo potrebné na analýzu alebo podrobné preskúmanie vrátane možnej kontrolnej analýzy.
(4)
Deklarant alebo ním určená osoba, ktorá má byť prítomná pri odoberaní vzoriek, je povinná poskytnúť colnému úradu potrebnú súčinnosť.
(5)
Ak deklarant odmietne byť prítomný pri odoberaní vzoriek alebo určiť za seba inú osobu alebo ak neposkytne colnému úradu potrebnú súčinnosť, použije sa § 70 ods. 5 druhá veta a odseky 6 až 9.
(6)
Ak colný úrad odoberie vzorku na účely analýzy alebo podrobnejšieho preskúmania, prepustí príslušný tovar bez čakania na výsledok analýzy alebo preskúmania, ak nemá iné dôvody na neprepustenie tovaru, s podmienkou, že príslušné platby colného dlhu, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť, sa zapísali do účtovnej evidencie a boli zaplatené alebo zabezpečené.
(7)
Množstvo odobraté colným úradom ako vzorky sa neodpočíta od množstva tovaru navrhnutého na prepustenie.
(8)
Ak ide o tovar, na ktorý bolo podané colné vyhlásenie na prepustenie do režimu vývoz alebo režimu pasívny zušľachťovací styk, colný úrad na účely doplnenia zásielky môže povoliť deklarantovi nahradenie tovaru odobratého ako vzorky rovnakým tovarom.
(9)
Ak neboli analýzou alebo podrobnejším preskúmaním odobraté vzorky zničené, vráti ich colný úrad deklarantovi na jeho žiadosť a náklady, ak nie je potrebné ich ďalej uschovať, najmä po vyčerpaní možností deklaranta na preskúmanie rozhodnutia colného úradu vydaného na základe výsledkov analýzy alebo podrobnejšieho preskúmania odobratých vzoriek.
(10)
Ak deklarant nepožiada o vrátenie vzoriek, colný úrad môže vzorky zničiť, ponechať si ich alebo vyzve deklaranta, aby si vzorky prevzal. Neuposlúchnutie výzvy colného orgánu má za následok sankciu podľa tohto zákona.
§ 72
Predbežné colné vyhlásenie a vyloženie predloženého tovaru
(1)
Predbežné colné vyhlásenie sa podáva v písomnej forme pri predložení tovaru colnému úradu. Colný úrad môže povoliť predĺženie lehoty na predloženie predbežného colného vyhlásenia, ktorá nesmie byť dlhšia ako jeden deň nasledujúci po dni, v ktorom bol tovar predložený colnému úradu.
(2)
Predbežné colné vyhlásenie obsahuje údaje potrebné na identifikáciu tovaru, najmä značku, číslo, počet, druh a hrubú hmotnosť nákladových kusov, označenie tovaru, identifikačné znaky dopravného prostriedku, ktorým sa tovar prepravil na colné územie alebo na miesto predloženia tovaru colnému úradu, miesto naloženia tovaru na dopravný prostriedok a miesto a dátum vstupu tovaru na územie Slovenskej republiky.
(3)
Predbežné colné vyhlásenie podpíše osoba, ktorá ho vyhotovila.
(4)
Predbežné colné vyhlásenie colný úrad po jeho potvrdení uschová na účely overenia, že tovaru, na ktorý sa vzťahuje, bolo pridelené colne schválené určenie v lehote ustanovenej v § 73 ods. 2.
(5)
Predbežným colným vyhlásením na tovar prepravovaný v režime tranzit je pred jeho predložením colnému úradu tranzitné vyhlásenie určené pre colný úrad určenia.
(6)
Colný úrad môže povoliť, aby sa ako predbežné colné vyhlásenie použil obchodný doklad alebo administratívny doklad, ktorý obsahuje údaje potrebné na identifikáciu tovaru.
(7)
Colný úrad môže povoliť, aby predbežné colné vyhlásenie bolo vyhotovené zariadením na spracovanie a prenos údajov. V takom prípade sa ustanovenia odsekov 3 a 4 použijú primerane.
(8)
Predbežné colné vyhlásenie je povinná podať osoba,
a)
ktorá prepravila tovar na colné územie,
b)
ktorá prevzala zodpovednosť za prepravu tovaru alebo ktorá inak prevzala tovar pred predložením colnému úradu po jeho vstupe na colné územie, alebo
c)
v ktorej mene konali osoby uvedené v písmene a) alebo b).
(9)
Colný úrad môže upustiť od požiadavky podať predbežné colné vyhlásenie pri tovare, pri ktorom sú splnené podmienky potrebné na pridelenie colne schváleného určenia; to neplatí pri tovare dovážanom cestujúcim a v listových zásielkach alebo balíkových zásielkach prepravovaných poštou.
(10)
Tovar možno vykladať a prekladať z dopravných prostriedkov a premiestňovať z pôvodného miesta predloženia len so súhlasom colného úradu. Colný úrad môže povoliť vykladanie alebo prekladanie tovaru z dopravných prostriedkov, ktorými sa tento tovar prepravuje, a to na miestach ním určených alebo schválených, alebo premiestnenie tovaru z pôvodného miesta predloženia. Povolenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo, ktoré vyžaduje okamžité vyloženie tovaru alebo jeho časti; colný úrad musí byť o tom bezodkladne informovaný.
(11)
Colný úrad môže požadovať, aby pri kontrole tovaru a dopravných prostriedkov bol tovar vyložený a rozbalený.
(12)
Tovar uvedený v predbežnom colnom vyhlásení, ktorý nebol vyložený z dopravných prostriedkov, ktorými bol prepravený, osoba uvedená v odseku 3 opätovne predloží v nezmenenom stave, kedykoľvek o to colný úrad požiada, až kým sa tovaru nepridelí colne schválené určenie.
(13)
Každý, kto má tovar potom, čo bol vyložený na účel jeho prepravy alebo uskladnenia, je zodpovedný za splnenie povinností opätovného predloženia tovaru v nezmenenom stave na požiadanie colného úradu.
§ 73
Pridelenie colne schváleného určenia
(1)
Zahraničnému tovaru predloženému colnému úradu sa pridelí colne schválené určenie. Osoba, ktorá požiadala o pridelenie colne schváleného určenia, je povinná predložiť doklad príslušného orgánu o tom, že dovážaný tovar spĺňa podmienky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom.34) Colný úrad nepridelí colne schválené určenie zahraničnému tovaru, ak osoba, ktorá o jeho pridelenie požiadala, nesplní povinnosti podľa odseku 2.
(2)
Úkony potrebné na pridelenie colne schváleného určenia je oprávnená osoba povinná vykonať v lehote 20 dní odo dňa podania predbežného colného vyhlásenia, ak colný úrad neurčí kratšiu lehotu alebo nepovolí jej primerané predĺženie.
(3)
Tovar od predloženia colnému úradu až do pridelenia colne schváleného určenia má postavenie dočasne uskladneného tovaru (ďalej len „dočasne uskladnený tovar“).
(4)
Dočasne uskladnený tovar možno skladovať za podmienok určených colným úradom na miestach alebo v priestoroch schválených colným úradom.
(5)
Colný úrad môže požadovať od držiteľa tovaru zabezpečenie colného dlhu, ak tovar nie je uskladnený v skladoch colného úradu.
(6)
Osoba, ktorá predložila tovar colnému úradu, je povinná pri jeho uskladnení v skladoch colného úradu zaplatiť skladné; to platí aj pre tovar uskladnený v colnom sklade typu F.
(7)
Za uskladnenie tovaru podľa odseku 6 sa platí skladné vo výške
a)
5 % z colnej hodnoty uskladneného tovaru, najmenej však 500 Sk, ak uskladnenie tovaru nepresahuje päť dní vrátane dňa, v ktorom sa tovar uskladnil,
b)
10 % z colnej hodnoty uskladneného tovaru, najmenej však 1 000 Sk, ak uskladnenie tovaru presahuje päť dní.
(8)
Ak sa v skladoch colného úradu uskladňujú listiny, doklady, dokumentácia a iné písomnosti, platí sa skladné za prvý začatý mesiac vo výške 200 Sk za každú skladovú položku.
(9)
Za každý ďalší začatý mesiac sa platí dvojnásobok skladného uvedeného v odseku 7 písm. b) a odseku 8.
(10)
Úhrnná suma skladného sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.
(11)
Dočasne uskladnený tovar možno podrobiť iba takým úkonom, ktoré sú potrebné na jeho zachovanie v nezmenenom stave bez zmeny jeho vzhľadu alebo technických vlastností, ako je napríklad čistenie, klepanie, oprašovanie, triedenie, výmena chybných obalov alebo ďalšie úkony uľahčujúce vyskladnenie a ďalšiu prepravu tovaru, ako je napríklad delenie, váženie, označovanie nálepkami, zlučovanie zásielok na účel ich ďalšej prepravy; ustanovenie § 69 tým nie je dotknuté.
(12)
Ak osoba, ktorá podala predbežné colné vyhlásenie, nevykonala úkony potrebné na pridelenie colne schváleného určenia v lehote podľa odseku 2, colný úrad bez zbytočného odkladu vykoná potrebné opatrenia vrátane predaja tovaru, aby sa zabránilo nedovolenému nakladaniu s tovarom.
(13)
Do pridelenia colne schváleného určenia môže colný úrad na náklady a nebezpečenstvo držiteľa tovaru premiestniť tovar na miesto, ktoré je pod jeho priamym dohľadom.
(14)
Ak miesta uvedené v odseku 4 boli schválené ako trvalé miesta na dočasné uskladnenie tovaru, tieto miesta sa považujú za dočasné sklady.
(15)
Na zabezpečenie uplatňovania colných predpisov môže colný úrad, ak sám nezriadi dočasný sklad, požadovať, aby
a)
boli dočasné sklady uzamknuté dvoma zámkami, pričom si kľúče od jednej zámky ponechá tento colný úrad,
b)
osoba, ktorá prevádzkuje dočasný sklad, viedla skladovú evidenciu, ktorá umožní sledovanie pohybu tovaru.
(16)
Tovar sa umiestni do dočasného skladu na základe predbežného colného vyhlásenia. Colný úrad však môže požadovať predloženie osobitného vyhlásenia vyhotoveného podľa vzoru, ktorý na tento účel určí.
(17)
Ak takéto vyhlásenie ešte nebolo podané, osoba, ktorá podala predbežné colné vyhlásenie, alebo osoby uvedené v § 72 ods. 8 znášajú dôsledky opatrení prijatých colným úradom podľa odseku 12 a náklady spojené s týmito opatreniami. Ustanovenia § 75 ods. 1 alebo ustanovenia o predaji tovaru colným úradom tým nie sú dotknuté.
§ 74
Preprava zahraničného tovaru v režime tranzit
Ustanovenia § 67 až 73 sa nepoužijú, ak je na colné územie prepravený tovar v režime tranzit. Po dodaní tohto tovaru na miesto určenia na colnom území a jeho predložení colnému úradu v súlade s pravidlami režimu tranzit sa použijú ustanovenia § 69 až 73.
§ 75
Osobitné ustanovenia o tovare prepravenom na colné územie
(1)
Ak si to okolnosti vyžadujú, colný úrad môže zabezpečiť na náklady držiteľa tovaru zničenie tovaru predloženého colnému úradu. Colný úrad oznámi túto skutočnosť držiteľovi tovaru.
(2)
Ak colný úrad zistí, že tovar bol prepravený na colné územie v rozpore s colnými predpismi alebo že unikol colnému dohľadu, vykoná opatrenia potrebné na zabránenie nedovolenému nakladaniu s tovarom vrátane jeho predaja.
ŠTVRTÁ ČASŤ
COLNÉ KONANIE
PRVÝ DIEL
ÚVODNÉ USTANOVENIA
§ 76
Účel a spôsob colného konania
(1)
Colným konaním sa rozumie konanie, v ktorom o právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb pri dovoze, vývoze alebo pri tranzite tovaru rozhoduje colný orgán.
(2)
Účelom colného konania je rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar prepúšťa do navrhovaného režimu alebo sa mu pridelí navrhované colne schválené určenie.
(3)
Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu alebo pridelenie iného colne schváleného určenia.
(4)
Colné konanie sa spravidla uskutočňuje štandardným postupom, pri ktorom je colný orgán aj deklarant povinný dodržať všetky colné formality upravené colnými predpismi.
(5)
Colné konanie sa môže uskutočniť zjednodušeným postupom, pri ktorom colný úrad povolí vylúčenie niektorých colných formalít.
§ 77
Povinnosti deklaranta a colného úradu
(1)
Deklarant je povinný obstarať a predložiť colnému úradu doklady a informácie potrebné na zistenie skutkového stavu veci. V prípade pochybností je colný úrad oprávnený požadovať predloženie ďalších dokladov a poskytnutie informácií.
(2)
Colný úrad je na účel zistenia skutkového stavu veci oprávnený overovať aj skutočnosti a podklady, ktoré vyšli najavo inak ako z podnetu deklaranta alebo iného účastníka colného konania, a vykonať aj iné dôkazy, ako boli navrhnuté.
(3)
Ak deklarant v colnom konaní nesplní povinnosť podľa odseku 1 a predložený podklad alebo dôkaz je nedostatočný, colný úrad je oprávnený požiadať deklaranta o poskytnutie vysvetlenia a predloženia ďalších dokladov alebo iných dôkazov o tom, že deklarovaná hodnota zodpovedá cene skutočne platenej alebo cene, ktorá sa má zaplatiť za dovážaný tovar, upravenej podľa § 60 a 61. Ak aj po poskytnutí vysvetlenia a ďalších dôkazov a dokladov vo veci colný úrad naďalej pochybuje o pravdivosti alebo presnosti deklarovanej hodnoty alebo ak deklarant na požiadavku colného úradu v primeranej lehote neodpovedal, colnú hodnotu dovážaného tovaru nemožno určiť podľa § 57 tohto zákona.
(4)
Pred určením colnej hodnoty podľa § 58 je colný úrad povinný písomne oznámiť deklarantovi dôvody, pre ktoré má pochybnosti o pravdivosti a presnosti údajov v predložených dokladoch, a umožní deklarantovi, aby na oznámenie v primeranej lehote odpovedal. O konečnom rozhodnutí vo veci colný úrad zašle deklarantovi písomné rozhodnutie a uvedie v ňom dôvody na jeho vydanie.
(5)
Ak nie je ustanovené inak, tovaru možno za podmienok ustanovených týmto zákonom bez ohľadu na jeho povahu, množstvo, krajinu pôvodu, odosielateľa, príjemcu alebo miesto určenia prideliť akékoľvek colne schválené určenie; tým nie sú dotknuté zákazy alebo obmedzenia v oblasti ochrany zdravia, verejného poriadku, bezpečnosti, morálky, životného prostredia, kultúrnych pamiatok, predmetov múzejnej, galerijnej alebo kultúrnej hodnoty, duševného vlastníctva alebo v oblasti veterinárnej starostlivosti a rastlinnolekárskej starostlivosti.
DRUHÝ DIEL
COLNÉ VYHLÁSENIE PRI ŠTANDARDNOM POSTUPE
Prvý oddiel
Podanie colného vyhlásenia
§ 78
Formy a miesto podania colného vyhlásenia
(1)
Na prepustenie tovaru do režimu sa podáva colné vyhlásenie.
(2)
Colné vyhlásenie sa podáva
a)
písomne,
b)
prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov, ak to povolí colný úrad,
c)
ústne alebo
d)
iným úkonom, ktorým držiteľ tovaru prejavuje vôľu, aby bol tovar prepustený do navrhovaného režimu.
(3)
Miestom podania colného vyhlásenia je colný úrad vo vnútrozemí, ak tento zákon alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak, s výnimkou
a)
dovážaného tovaru, ktorý sa má prepustiť do režimu tranzit, a
b)
tovaru, ktorý sa má prepustiť do režimu voľný obeh, režimu vývoz alebo režimu dočasné použitie, ak ide o tovar, pri ktorom možno ľahko a účinne vykonať colnú kontrolu.
Druhý oddiel
Písomné colné vyhlásenie
Podanie písomného colného vyhlásenia
§ 79
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, písomné colné vyhlásenie sa podáva na colnom úrade, ktorému je tovar predložený, a môže sa podať ihneď po predložení tovaru; to neplatí, ak ide o tovar podľa § 163 ods. 1. V týchto prípadoch sa môže podať písomné colné vyhlásenie colnému úradu príslušnému podľa sídla alebo miesta trvalého pobytu deklaranta. Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, môže ustanoviť prípady, v ktorých sa na tovar podľa § 78 ods. 3 písm. b) podáva písomné colné vyhlásenie colnému úradu vo vnútrozemí.
(2)
Colný úrad môže povoliť, aby sa písomné colné vyhlásenie podalo skôr, ako deklarant môže predložiť tovar; v tomto prípade môže colný úrad vzhľadom na okolnosti určiť lehotu na predloženie tovaru. Ak sa tovar v tejto lehote nepredloží, písomné colné vyhlásenie sa považuje za nepodané.
(3)
Ak sa písomné colné vyhlásenie podalo pred dodaním tovaru, na ktorý sa vzťahuje, colnému úradu alebo na iné miesto určené colným úradom, môže sa písomné colné vyhlásenie prijať len po predložení tohto tovaru colnému úradu.
(4)
Colný úrad môže na žiadosť deklaranta a na jeho náklady povoliť podanie písomného colného vyhlásenia mimo pracovného času a mimo sídla colného úradu; na určenie výšky nákladov za colné konanie vykonané mimo pracovného času colného úradu sa použije § 153 primerane.
(5)
Písomné colné vyhlásenie podané colnému úradu na inom mieste určenom na tento účel sa považuje za riadne podané na príslušnom colnom úrade.
(6)
Písomné colné vyhlásenie na účely prepustenia tovaru do režimu alebo na spätný vývoz sa podáva na tlačive jednotného colného dokladu. Ak to umožňujú ustanovenia pre príslušný režim, písomné colné vyhlásenie možno nahradiť
a)
colným vyhlásením podľa § 106 až 114 a podľa § 117 na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, režimu vývoz alebo režimu dočasné použitie,
b)
iným tlačivom v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú osobitné ustanovenia uvedené v § 116, týkajúce sa listových alebo balíkových zásielok,
c)
osobitnými tlačivami na zjednodušenie colného vyhlásenia v osobitných prípadoch, ak to povolí colný úrad,
d)
nákladnými listami na vybavenie colných formalít v režime tranzit v prípade zásielok zložených z viac ako jedného druhu tovaru,
e)
vývoznými, tranzitnými alebo dovoznými colnými vyhláseniami a dokladmi osvedčujúcimi colný status slovenského tovaru, vyhotovenými prostredníctvom zariadení na spracovanie a prenos údajov za podmienok určených colným úradom.
(7)
Jednotný colný doklad sa predkladá v súboroch obsahujúcich taký počet výtlačkov, aký sa požaduje na vybavenie colných formalít pre navrhovaný režim, do ktorého sa má tovar prepustiť.
(8)
Ak režimu tranzit predchádzal iný režim alebo po ňom nasleduje iný režim, možno predložiť zodpovedajúci počet výtlačkov požadovaných na vybavenie colných formalít pre režim tranzit a pre predchádzajúci alebo nasledujúci režim. Každá osoba je zodpovedná len za údaje vzťahujúce sa na režim, o ktorý žiadala ako deklarant alebo hlavný zodpovedný, alebo ako zástupca niektorého z nich.
(9)
Tlačivá jednotného colného dokladu možno doplniť jedným alebo viacerými doplnkovými tlačivami predloženými v súboroch výtlačkov colných vyhlásení potrebných na vybavenie formalít pre navrhovaný režim, do ktorého sa má tovar prepustiť.
(10)
Doplnkové tlačivá sú neoddeliteľnou súčasťou jednotného colného dokladu.
(11)
Colný úrad môže určiť, že doplnkové tlačivá sa nepoužijú, ak sa písomné colné vyhlásenie podáva prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov.
(12)
Vzory tlačív jednotného colného dokladu, vzory tlačív doplnkového tlačiva, použitie výtlačkov jednotného colného dokladu, vzory zoradenia výtlačkov do súborov na účely colného vyhlásenia, technické podrobnosti, spôsob vyplňovania tlačív, zoznam kódov používaných pri vyplňovaní tlačív a zoznam označenia výtlačkov tlačív ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 80
(1)
Ak deklarant použije jednotný colný doklad vydaný počas predchádzajúceho režimu, pred podaním písomného colného vyhlásenia, je na požiadanie povinný overiť správnosť údajov, za ktoré zodpovedá, ich použiteľnosť na príslušný tovar a režim, o ktorý žiadal, a v prípade potreby ich doplniť. Deklarant je povinný ihneď oznámiť colnému úradu, na ktorom podal colné vyhlásenie, všetky nesprávnosti uvedených údajov vo vzťahu k danému tovaru a vyhotoviť písomné colné vyhlásenie na nových výtlačkoch jednotného colného dokladu.
(2)
Ak sa použije jednotný colný doklad na niekoľko po sebe nasledujúcich režimov, colný úrad overí zhodnosť jednotlivých údajov uvedených v písomných colných vyhláseniach pre tieto režimy.
(3)
Písomné colné vyhlásenie sa podáva v štátnom jazyku. Colný úrad môže prijať písomné colné vyhlásenie aj v inom jazyku a požadovať od deklaranta preklad tohto písomného colného vyhlásenia do štátneho jazyka.
(4)
Ak právne predpisy vyžadujú predloženie doplnkových tlačív k tlačivu uvedenému v § 79 ods. 6 prvej vete aj na iné účely ako na podanie písomného colného vyhlásenia, môžu sa na tieto iné účely použiť ďalšie listy alebo fotokópie tohto tlačiva. Tieto doplnkové listy alebo fotokópie podpíše deklarant a predloží colnému úradu, ktorý ich potvrdí za rovnakých podmienok ako jednotný colný doklad. Colný úrad ich prijme ako pôvodné doklady, ak ich kvalitu a čitateľnosť považuje za dostatočné.
§ 81
(1)
Písomné colné vyhlásenie musí byť podpísané osobou oprávnenou podať colné vyhlásenie a musí obsahovať všetky údaje potrebné na prepustenie tovaru do navrhovaného režimu. Prílohou k písomnému colnému vyhláseniu sú doklady preukazujúce splnenie podmienok potrebných na prepustenie tovaru.
(2)
Písomné colné vyhlásenie možno podať iba na tlačive schválenom ministerstvom.
(3)
Podpísaním podaného písomného colného vyhlásenia sa stáva deklarant alebo jeho zástupca zodpovedným za správnosť údajov uvedených v písomnom colnom vyhlásení, pravosť pripojených dokladov a splnenie všetkých povinností súvisiacich s prepustením tovaru do navrhovaného režimu.
(4)
Ak deklarant na účely podania písomného colného vyhlásenia použije zariadenie na spracovanie a prenos údajov, colný úrad môže povoliť, aby bol jeho podpis nahradený elektronickým podpisom, ak sú splnené technické a administratívne podmienky ním určené. Colný úrad môže tiež povoliť, aby písomné colné vyhlásenie vyhotovené prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov prevádzkovaného colným úradom mohlo byť overované priamo týmto zariadením namiesto ručného alebo mechanického používania pečiatky colného úradu a podpisu oprávneného colníka.
(5)
Colný úrad môže povoliť za podmienok a spôsobom ním určenými, aby niektoré údaje písomného colného vyhlásenia podávaného podľa § 79 ods. 6 prvej vety boli nahradené ich zaslaním colnému úradu určenému na tento účel prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov, a to aj vo forme kódov.
§ 82
(1)
Ak sú v písomnom colnom vyhlásení uvedené dve alebo viac položiek tovaru, údaje týkajúce sa každej položky tovaru sa považujú za samostatné písomné colné vyhlásenie.
(2)
Jednotlivé časti technologického zariadenia, ktoré sú zatriedené do rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry, považujú sa za jednu položku tovaru.
Prijatie písomného colného vyhlásenia
§ 83
(1)
Colný úrad prijme bez zbytočného odkladu písomné colné vyhlásenie po predložení tovaru, na ktorý sa vzťahuje.
(2)
Na písomnom colnom vyhlásení vyznačí colný úrad dátum prijatia a colník osvedčí jeho prijatie podpisom.
§ 84
(1)
Písomné colné vyhlásenie podáva osoba, ktorá predkladá tovar príslušnému colnému úradu. Ak z prijatia písomného colného vyhlásenia vyplýva konkrétna povinnosť určitej osobe, písomné colné vyhlásenie musí podať táto osoba alebo sa musí podať v jej mene.
(2)
Deklarantom môže byť len slovenská osoba.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na prípady, keď je podané písomné colné vyhlásenie
a)
na prepustenie tovaru do režimu tranzit alebo do režimu dočasné použitie,
b)
príležitostne a colný úrad to považuje za oprávnené.
§ 85
Na účely vymerania dovozných platieb a vývozných platieb a uplatnenia obchodnopolitických opatrení je rozhodujúci dátum prijatia písomného colného vyhlásenia colným úradom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Oprava a späťvzatie písomného colného vyhlásenia
§ 86
(1)
Colný úrad môže na žiadosť deklaranta povoliť zmenu údajov písomného colného vyhlásenia po jeho prijatí len vtedy, ak táto zmena nespôsobí, že sa písomné colné vyhlásenie bude vzťahovať na iný tovar ako pôvodne uvedený v písomnom colnom vyhlásení.
(2)
Colný úrad nepovolí zmenu podľa odseku 1, ak
a)
oznámil deklarantovi, že má v úmysle prehliadnuť tovar,
b)
sám zistil, že údaje, o ktorých opravu ide, sú nesprávne,
c)
prepustil tovar alebo
d)
písomné colné vyhlásenie sa bude vzťahovať na iný tovar ako na tovar pôvodne uvedený v písomnom colnom vyhlásení.
(3)
Colný úrad môže povoliť alebo požadovať, aby sa namiesto zmien podľa odseku 1 podalo nové písomné colné vyhlásenie. V tomto prípade dňom rozhodujúcim na určenie dovozných platieb alebo vývozných platieb, ktoré sa majú zaplatiť, a na uplatnenie ustanovení, ktoré upravujú príslušný režim, bude deň prijatia pôvodného písomného colného vyhlásenia.
§ 87
(1)
Colný úrad na žiadosť deklaranta pripustí späťvzatie písomného colného vyhlásenia, ak deklarant preukáže, že tovar bol navrhnutý do príslušného režimu omylom alebo že v dôsledku osobitných okolností prepustenie tovaru do navrhnutého režimu už nie je odôvodnené. Žiadosti o späťvzatie písomného colného vyhlásenia nemožno vyhovieť, ak colný úrad informoval deklaranta o svojom úmysle vykonať kontrolu tovaru. Žiadosť o späťvzatie písomného colného vyhlásenia colný úrad neprijme, kým túto kontrolu nevykoná.
(2)
Ak deklarant napriek výzve colného úradu neodstránil nedostatky a nepredložil potrebné doklady v lehote určenej colným úradom, písomné colné vyhlásenie sa považuje za neplatné.
(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, písomné colné vyhlásenie nemožno vziať späť po prepustení tovaru.
Overovanie písomného colného vyhlásenia
§ 88
Na účely overovania pravdivosti a úplnosti prijatého písomného colného vyhlásenia colný úrad môže
a)
preskúmať doklady, ktoré sú prílohou k písomnému colnému vyhláseniu,
b)
požadovať, aby deklarant predložil ďalšie doklady,
c)
prehliadať tovar a odoberať z neho vzorky.
§ 89
(1)
Preprava tovaru na miesto prehliadky tovaru a manipulácia s tovarom pri colnej kontrole sa vykonávajú na zodpovednosť a náklady deklaranta.
(2)
Deklarant je oprávnený, aby bol prítomný alebo zastúpený pri prehliadke tovaru a pri odoberaní vzoriek. Ak to colný úrad považuje za vhodné, požiada deklaranta, aby bol prítomný alebo zastúpený pri prehliadke tovaru a odoberaní vzoriek. Deklarant je povinný požiadavke colného úradu vyhovieť.
(3)
Kontrola tovaru alebo odoberanie vzoriek (§ 71 ods. 2) sa vykonáva na trovy deklaranta.
§ 90
Ak sa prehliada iba časť tovaru uvedeného v písomnom colnom vyhlásení, výsledok tejto prehliadky sa uplatní na všetok tovar uvedený v colnom vyhlásení. Deklarant je oprávnený navrhnúť, aby sa na jeho náklady prehliadka vykonala v širšom rozsahu.
§ 91
(1)
Výsledok overovania písomného colného vyhlásenia sa použije pre režim, do ktorého sa má tovar prepustiť.
(2)
Ak sa písomné colné vyhlásenie neoveruje, uplatňujú sa pre režim, do ktorého sa má tovar prepustiť, údaje uvedené v písomnom colnom vyhlásení.
(3)
Po overení písomného colného vyhlásenia a sprievodných dokladov alebo po vykonaní prehliadky tovaru uvedie colný úrad na výtlačku písomného colného vyhlásenia, ktorý si ponecháva, alebo na doklade k nemu pripojenom dôvody a výsledky tohto overovania a prehliadky. Ak sa vykoná čiastočná prehliadka, uvedú sa tiež údaje o prehliadanej zásielke. Ak deklarant alebo jeho zástupca nie je prítomný pri prehliadke tovaru, colný úrad uvedie túto skutočnosť v písomnom colnom vyhlásení alebo na pripojenom doklade.
(4)
Ak výsledkom overovania písomného colného vyhlásenia a sprievodných dokladov alebo prehliadky tovaru je nesúlad s údajmi uvedenými v písomnom colnom vyhlásení, colný úrad zaznamená na výtlačku písomného colného vyhlásenia, ktorý si ponecháva, alebo na doklade k nemu pripojenom skutočnosti, na ktoré je potrebné prihliadať pri vymeriavaní dovozných platieb alebo vývozných platieb z tohto tovaru alebo pri výpočte akýchkoľvek náhrad alebo platieb splatných pri vývoze, alebo pri použití iných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na režim, do ktorého je tovar navrhnutý.
(5)
V zázname o výsledku overenia colný úrad uvedie prostriedky, ktoré použil pri overovaní písomného colného vyhlásenia, dátum a identifikačné údaje colníka, ktorý záznam vyhotovil.
§ 92
(1)
Colný úrad prijíma nevyhnutné opatrenia potrebné na identifikáciu tovaru, ak je to potrebné na posúdenie splnenia podmienok pre režim, do ktorého je tento tovar navrhnutý, napríklad priloží colnú uzáveru na tovar alebo dopravný prostriedok, ktorým sa tovar prepravuje.
(2)
Colnú uzáveru priloženú na tovar alebo dopravný prostriedok môže odstrániť alebo zrušiť iba colný úrad alebo iné osoby len s jeho povolením. To neplatí, ak v dôsledku nehody alebo mimoriadnej udalosti31) jej odstránenie alebo zrušenie je potrebné z hľadiska zabezpečenia ochrany tovaru alebo dopravných prostriedkov.
Prepustenie tovaru
§ 93
(1)
Ak sú splnené podmienky na prepustenie tovaru do príslušného režimu a ak tovar nepodlieha zákazom alebo obmedzeniam, colný úrad prepustí tovar ihneď po overení údajov uvedených v písomnom colnom vyhlásení alebo po prijatí písomného colného vyhlásenia bez ich overenia; to platí aj v prípade, ak overovanie údajov nemôže byť dokončené v primeranej lehote a tovar už nie je potrebný na účely overovania. Ustanovenie § 88 tým nie je dotknuté.
(2)
Ak je v písomnom colnom vyhlásení uvedených viac položiek tovaru, prepúšťa sa tovar súčasne.
§ 94
Colný úrad neprepustí tovar do navrhnutého režimu, ak
a)
colný dlh, ktorý vznikne prijatím písomného colného vyhlásenia, nie je splnený alebo zabezpečený, s výnimkou režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozných platieb,
b)
colný dlh, ktorého zabezpečenie colný úrad požaduje, nie je zabezpečený alebo
c)
má pochybnosti o tom, či sa na dovážaný tovar nevzťahujú zákazy a obmedzenia, a tieto pochybnosti nemôžu byť odstránené skôr, ako budú známe výsledky ním vykonanej kontroly.
§ 95
(1)
Colný úrad pri prepustení tovaru určí podmienky na uplatnenie navrhovaného režimu s prihliadnutím na miesto, na ktorom sa tovar nachádza, a osobitné podmienky na vykonávanie colného dohľadu nad týmto tovarom.
(2)
Colný úrad uvedie údaj o prepustení a dátum prepustenia tovaru na písomnom colnom vyhlásení alebo na priloženom sprievodnom doklade; jedno vyhotovenie vráti deklarantovi.
§ 96
(1)
Colný úrad je oprávnený prijať nevyhnutné opatrenia vrátane predaja tovaru, aby zabránil nedovolenému zaobchádzaniu s tovarom, ak tovar
a)
nemožno prepustiť preto, že
1.
nebolo možné začať prehliadku tovaru alebo pokračovať v prehliadke tovaru v lehote určenej colným úradom z dôvodov na strane deklaranta,
2.
neboli predložené doklady, ktoré musia byť predložené pred prepustením tovaru do navrhovaného režimu,
3.
platby alebo zabezpečenia colného dlhu, ktoré vzhľadom na dovozné platby alebo vývozné platby mali byť vykonané alebo poskytnuté, sa nevykonali alebo neposkytli v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo určenej colným úradom,
4.
podlieha zákazom alebo obmedzeniam alebo
5.
vlastník tovaru nie je známy, a preto písomné colné vyhlásenie nebolo podané v lehote podľa tohto zákona,
b)
nie je premiestnený z miesta predloženia v primeranej lehote po jeho prepustení alebo
c)
nebol doložený dokladom o kúpe, o inom spôsobe nadobudnutia alebo o jeho dovoze.
(2)
Ak colný úrad prijal nevyhnutné opatrenia podľa odseku 1, je povinný uschovať doklady priložené k písomnému colnému vyhláseniu. Colný úrad môže tieto doklady vydať deklarantovi len potom, čo vykoná potrebné opatrenia na zabránenie ich opätovnému použitiu, s výnimkou údajov o množstve alebo hodnote tovaru.
§ 97
(1)
Ak colný úrad neprepustil tovar z dôvodov uvedených v § 96 ods. 1 písm. a) druhom a treťom bode, určí deklarantovi lehotu na odstránenie nedostatkov, pre ktoré nemožno tovar prepustiť.
(2)
Ak deklarant nezaplatil dlžné platby alebo nezabezpečil colný dlh v lehote určenej colným úradom, colný úrad môže prijať potrebné opatrenia vrátane predaja tovaru a zároveň o tejto skutočnosti informuje deklaranta; ustanovenia § 87 ods. 1 prvej vety alebo § 386 tým nie sú dotknuté.
(3)
Colný úrad môže na účely zabránenia nedovolenému nakladaniu s tovarom na zodpovednosť a na náklady deklaranta premiestniť tovar do osobitných stavieb nachádzajúcich sa pod dohľadom colného úradu.
§ 98
Zrušenie rozhodnutia po prepustení tovaru
(1)
Colný úrad môže rozhodnutie o prepustení tovaru vydané na základe písomného colného vyhlásenia zmeniť alebo zrušiť, ak zistí, že tovar bol navrhnutý omylom
a)
do režimu, ktorý je spojený s vymeraním dovozných platieb, namiesto navrhnutia do iného režimu, a žiadosť o zmenu alebo zrušenie rozhodnutia podá oprávnená osoba do troch mesiacov odo dňa prijatia písomného colného vyhlásenia a ak
1.
sa tovar nepoužil v rozpore s podmienkami pre režim, do ktorého by mal byť prepustený,
2.
pri podaní písomného colného vyhlásenia bol navrhnutý do iného režimu, pre ktorý boli splnené všetky podmienky, a
3.
tovar možno ihneď prepustiť do režimu, do ktorého mal byť správne navrhnutý;
písomné colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do iného režimu je platné odo dňa prijatia pôvodného písomného colného vyhlásenia,
b)
namiesto iného tovaru do režimu, ktorý je spojený s vymeraním dovozných platieb, a žiadosť o zmenu alebo zrušenie rozhodnutia podá oprávnená osoba do troch mesiacov odo dňa prijatia písomného colného vyhlásenia a ak
1.
tovar pôvodne navrhnutý do režimu nebol použitý inak, ako to bolo povolené, keď bol v pôvodnom stave a bol uvedený do pôvodného stavu, a
2.
tovar, ktorý mal byť navrhnutý do pôvodne zamýšľaného režimu, mohol byť v čase podania pôvodného písomného colného vyhlásenia predložený tomu istému colnému úradu a navrhnutý do pôvodne zamýšľaného režimu.
(2)
Colný úrad môže vo výnimočných prípadoch lehotu ustanovenú v odseku 1 primerane predĺžiť.
(3)
V prípadoch poštových zásielok obsahujúcich objednaný tovar, ktoré sa vrátia, colný úrad zruší rozhodnutie o ich prepustení do režimu voľný obeh, ak sa podá žiadosť o zrušenie rozhodnutia v lehote troch mesiacov odo dňa prijatia písomného colného vyhlásenia, ak bol tovar vyvezený na adresu pôvodného dodávateľa alebo na adresu osoby ním označenej.
(4)
Ak bol tovar navrhnutý na prepustenie do režimu vývoz alebo do režimu pasívny zušľachťovací styk, colný úrad zruší rozhodnutie, ak
a)
ide o tovar, ktorý podlieha vývoznej platbe alebo je predmetom žiadosti o vrátenie dovoznej platby, náhrady alebo iných vývozných platieb alebo osobitných opatrení pri vývoze, a deklarant
1.
preukáže colnému úradu, že tovar neopustil colné územie,
2.
vráti colnému úradu všetky výtlačky písomného colného vyhlásenia spolu s ostatnými dokladmi, ktoré mu boli vydané pri prijatí písomného colného vyhlásenia,
3.
preukáže colnému úradu vývozu, že náhrady alebo iné sumy poskytnuté na základe písomného colného vyhlásenia pri vývoze boli vrátené alebo že príslušný orgán vykonal opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa nevyplatili, a
4.
v súlade s colnými predpismi splní všetky povinnosti určené colným úradom,
b)
ide o iný tovar ako tovar uvedený v písmene a) a colný úrad oznámil podľa § 378 ods. 9, že deklarovaný tovar neopustil colné územie.
(5)
Zrušenie rozhodnutia podľa odseku 4 písm. a) má za následok zrušenie úkonov urobených na vývoznej licencii alebo na osvedčení o poskytnutí príspevku vydanom v súvislosti s písomným colným vyhlásením. Ak sa požaduje, aby tovar navrhnutý na prepustenie do režimu vývoz opustil colné územie v určenej lehote, nedodržanie tejto lehoty má za následok zrušenie rozhodnutia.
(6)
Ak sa pri spätnom vývoze podá písomné colné vyhlásenie, odseky 4 a 5 sa použijú primerane.
(7)
Ak bol slovenský tovar navrhnutý na prepustenie do režimu uskladňovanie v colnom sklade podľa § 304 ods. 1 písm. b), colný úrad na základe žiadosti zruší rozhodnutie o prepustení tovaru do tohto režimu za podmienky, že boli prijaté opatrenia pre prípad nesplnenia podmienok pre tento režim. Ak po uplynutí lehoty určenej na uskladnenie tovaru v colnom sklade nebola podaná žiadosť o pridelenie colne schváleného určenia, colný úrad vykoná opatrenia v súlade s colnými predpismi (§ 73 ods. 9).
Prílohy k písomnému colnému vyhláseniu
§ 99
(1)
K písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, sa prikladajú tieto doklady:
a)
faktúra, na ktorej základe sa deklaruje colná hodnota tovaru, ak sa požaduje podľa § 63 ods. 11,
b)
deklarácia údajov o colnej hodnote na určenie colnej hodnoty tovaru navrhovaného na prepustenie, ak sa požaduje podľa § 63 ods. 1 až 5,
c)
doklady potrebné na priznanie preferenčného sadzobného opatrenia alebo iných opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na príslušný tovar,
d)
iné doklady požadované na uplatnenie ustanovení, ktoré upravujú prepustenie príslušného tovaru do režimu voľný obeh, napríklad veterinárne povolenie, fytokaranténne povolenie, certifikát, súhlas na dovoz, vývoz a spätný vývoz exemplárov, potvrdenie o zaplatení príspevku do Recyklačného fondu.
(2)
Colný úrad môže pri podaní písomného colného vyhlásenia požadovať, aby bol predložený prepravný doklad alebo doklad, ktorý sa týka predchádzajúceho režimu. Ak je jedna zásielka predložená v dvoch alebo vo viacerých nákladových kusoch, colný úrad môže požadovať aj predloženie zoznamu nákladových kusov alebo podobného dokladu, v ktorom sa uvádza obsah každého nákladového kusa.
(3)
Colný úrad nemusí požadovať na účely prepustenia tovaru do režimu voľný obeh doklady uvedené v odseku 1 písm. a) až c), ak sú splnené podmienky na použitie jednotnej colnej sadzby alebo za ktorých je tovar oslobodený od dovozného cla.
§ 100
(1)
Prílohou k písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu tranzit, sú prepravné doklady. Príslušný colný úrad [§ 289 ods. 1 písm. f)] nemusí požadovať predloženie týchto dokladov v čase vykonávania colných formalít pre príslušný tovar. Na požiadanie colného úradu sa prepravné doklady predkladajú počas prepravy tovaru.
(2)
Colné doklady vzťahujúce sa na vývoz alebo spätný vývoz tovaru z colného územia alebo iný doklad s rovnakým účinkom sa predkladajú colnému úradu odoslania spolu s colným vyhlásením, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu tranzit.
(3)
Colný úrad môže v prípade potreby požadovať predloženie dokladu, ktorý sa týka predchádzajúceho colného režimu.
§ 101
(1)
K písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu uskladňovanie tovaru v colnom sklade typu D, sa prikladajú doklady uvedené v § 99 ods. 1 písm. a) a b).
(2)
K písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu aktívny zušľachťovací styk, sa prikladajú tieto doklady:
a)
doklady uvedené v § 99 ods. 1, a ak je to potrebné, písomné povolenie na použitie príslušného režimu alebo kópia žiadosti o povolenie, ak sa použije § 318 v prípade systému vrátenia,
b)
doklady uvedené v § 99 ods. 1 písm. a) a b).
(3)
K písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu prepracovanie pod colným dohľadom, sa prikladajú doklady uvedené v § 99 ods. 1 písm. a) a b).
(4)
K písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla, sa prikladajú doklady uvedené v § 99 ods. 1.
(5)
K písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla, sa prikladajú doklady uvedené v § 99 ods. 1 písm. a) a b).
(6)
K písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu pasívny zušľachťovací styk, sa prikladajú doklady uvedené v § 102.
(7)
Colný úrad je oprávnený požadovať, aby deklarant k písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimov podľa odsekov 1 až 6, priložil písomné povolenie na režim alebo kópiu žiadosti o povolenie režimu.
§ 102
Prílohou k písomnému colnému vyhláseniu, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu vývoz, sú doklady požadované na uplatnenie vývozných platieb a ustanovení pre vývoz tovaru; ustanovenie sa použije pre spätný vývoz primerane.
Tretí oddiel
Colné vyhlásenie urobené prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov
Podanie colného vyhlásenia
§ 103
(1)
Ak sa colné vyhlásenie podáva prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov, musí obsahovať rovnaké údaje ako písomné colné vyhlásenie (§ 81 ods. 1).
(2)
Colné vyhlásenie podané prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov sa považuje za podané, keď je prijaté colným úradom. Prijatie colného vyhlásenia podaného prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov colný úrad oznámi deklarantovi zaslaním informácie o prijatí colného vyhlásenia s uvedením evidenčného čísla colného vyhlásenia a dátumu jeho prijatia.
(3)
Ak sa podáva colné vyhlásenie prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov, ustanovenia § 91 ods. 3 a 4 sa použijú primerane. Prepustenie tovaru colný úrad oznámi deklarantovi zaslaním informácie o prepustení tovaru s uvedením evidenčného čísla colného vyhlásenia a dátumu prepustenia tovaru.
§ 104
Ak sa na vykonanie ďalších colných formalít vyžaduje kópia colného vyhlásenia v písomnej forme, na žiadosť deklaranta ju vyhotoví a overí príslušný colný úrad.
§ 105
Ak sa colné vyhlásenie podáva prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov, deklarant je povinný predložiť v písomnej forme originály dokladov podľa § 99 ods. 1. Colný úrad môže povoliť, aby sa doklady požadované na prepustenie tovaru do režimu vyhotovili a zaslali prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov.
Štvrtý oddiel
Colné vyhlásenie podané ústne, iným úkonom alebo v poštovej preprave
Colné vyhlásenie podané ústne
§ 106
Colné vyhlásenie, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, sa môže podať ústne, ak ide o
a)
tovar neobchodného charakteru
1.
prepravovaný v batožine cestujúceho,
2.
zasielaný fyzickým osobám,
3.
v prípadoch, ak to povolí colný úrad,
b)
tovar obchodného charakteru, ak sú splnené tieto podmienky:
1.
celková hodnota zásielky u jedného deklaranta neprevyšuje 1 200 EUR,
2.
nejde o opakovanú zásielku rovnakého alebo podobného tovaru a
3.
tovar neprepravuje nezávislý prepravca ako súčasť prepravy väčšieho nákladu,
c)
tovar uvedený v § 110, ak spĺňa podmienky na oslobodenie od dovozného cla ako vrátený tovar,
d)
tovar uvedený v § 111 písm. b) a c).
§ 107
Colné vyhlásenie, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu vývoz, sa môže podať ústne, ak ide o
a)
tovar neobchodného charakteru
1.
prepravovaný v batožine cestujúceho alebo
2.
zasielaný fyzickými osobami,
b)
tovar uvedený v § 106 písm. b),
c)
tovar uvedený v § 112 písm. b) a c) alebo
d)
iný tovar v prípadoch zanedbateľného ekonomického významu, ak to povolí colný úrad.
§ 108
(1)
Colný úrad môže vylúčiť pri nepriamom zastúpení podanie colného vyhlásenia ústne.
(2)
Ak má colný úrad pri colnom vyhlásení podanom ústne pochybnosti o správnosti alebo úplnosti údajov uvedených deklarantom alebo jeho zástupcom v colnom vyhlásení podanom ústne, môže požadovať podanie písomného colného vyhlásenia.
§ 109
Ak tovar, na ktorý sa colné vyhlásenie podalo ústne podľa § 106 a 107, podlieha dovoznej platbe alebo vývoznej platbe, colný úrad vydá osobe, ktorá túto platbu zaplatila, potvrdenie o jej zaplatení.
§ 110
(1)
Colné vyhlásenie, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu dočasné použitie, sa môže podať ústne, ak ide o
a)
poľnohospodárske stroje, nástroje a iný tovar určený na vykonanie poľnohospodárskych alebo lesných prác v pohraničnom pásme susediacom so zahraničím, ktoré sú vo vlastníctve osoby, ktorá má trvalý pobyt alebo sídlo v pohraničnom pásme susediacom s colným územím, a zvieratá na využitie podľa § 347 ods. 15 písm. i),
b)
obaly uvedené v § 346, ktoré boli dovezené naplnené a boli nezmazateľne označené zahraničnou osobou,
c)
zariadenie na výrobu a prenos rozhlasových alebo televíznych programov a vozidlá špeciálne upravené na použitie na tento účel, dovážané zahraničnými právnickými osobami,
d)
nástroje a prístroje potrebné pre lekárov na zabezpečenie pomoci pre pacientov, ktorí očakávajú transplantáciu orgánu, dovážané podľa § 341 ods. 1 písm. c),
e)
tovar uvedený v § 113,
f)
iný tovar, ak to povolí colný úrad.
(2)
Colné vyhlásenie možno podať ústne aj vtedy, ak sa režim dočasné použitie skončí spätným vývozom tovaru uvedeného v odseku 1.
Colné vyhlásenie podané iným úkonom
§ 111
Ak sa colnému úradu nepodá colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh formou uvedenou v § 78 ods. 2 písm. a) až c), možno navrhnúť prepustenie tovaru do režimu voľný obeh iným úkonom, ak ide o
a)
tovar neobchodného charakteru prepravovaný v batožine cestujúceho, oslobodený od dovozného cla podľa § 215 až 218,
b)
iný tovar ako prepravovaný v batožine cestujúceho, oslobodený od dovozného cla podľa § 209 až 214,
c)
dopravné prostriedky, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dovozného cla ako pri vrátenom tovare,
d)
dovážaný tovar zanedbateľného ekonomického významu, na ktorý sa nevzťahuje povinnosť dodať tovar na colný úrad podľa § 66, ak nepodlieha dovozným platbám.
§ 112
Ak sa colnému úradu nepodá písomné colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu vývoz, považuje sa za tovar navrhnutý na prepustenie do režimu vývoz úkonom podľa § 114 ods. 1 písm. b)
a)
tovar neobchodného charakteru prepravovaný v batožine cestujúceho, ak nepodlieha vývozným platbám,
b)
dopravný prostriedok evidovaný v Slovenskej republike, ktorý má byť dovezený späť,
c)
iný tovar zanedbateľného ekonomického významu, ak to povolí colný úrad.
§ 113
(1)
Za tovar navrhnutý na prepustenie do režimu dočasné použitie úkonom podľa § 114 sa považujú, ak sa nenavrhnú colnému úradu na prepustenie do tohto režimu písomne alebo ústne,
a)
osobné veci cestujúcich a tovar dovážaný na športové účely, uvedený v § 347 ods. 9 až 12,
b)
dopravné prostriedky uvedené v § 353 až 360.
(2)
Ak sa tovar uvedený v odseku 1 nenavrhol colnému úradu na prepustenie do režimu dočasné použitie písomne alebo ústne, vykonaním úkonu podľa § 114 sa považuje tento tovar za navrhnutý na spätný vývoz na účely skončenia režimu dočasné použitie.
§ 114
(1)
Na účely § 111 až 113 sa za iný úkon považuje
a)
v prípade tovaru dodaného určenému colnému úradu alebo na iné miesto určené alebo schválené podľa § 66 ods. 1 písm. a)
1.
prechod zeleným pruhom alebo pruhom osobitne označeným na colnom úrade, na ktorom je zavedený systém dvoch pruhov,
2.
prechod colným priestorom bez podania colného vyhlásenia, ak na colnom úrade nie je zavedený systém dvoch pruhov,
3.
pripevnenie nálepky s označením „Nič na vyclenie“ na predné sklo osobného automobilu cestujúceho,
b)
samotný prechod colnej hranice, ak ide o
1.
prípad, na ktorý sa nevzťahuje povinnosť dodať tovar colnému úradu podľa § 66,
2.
režim vývoz podľa § 112 a o spätný vývoz podľa § 113 ods. 2.
(2)
Ak sa tovar v batožine cestujúceho podľa § 111 písm. a), § 112 písm. a), § 113 ods. 1 písm. a) alebo ods. 2 prepravuje železničnou dopravou bez sprievodu cestujúceho a colnému úradu sa navrhuje na prepustenie bez osobnej prítomnosti cestujúceho, môže sa použiť tlačivo colného vyhlásenia pre registrovanú batožinu. Vzor tlačiva colného vyhlásenia pre registrovanú batožinu, jeho obsah a spôsob vyplňovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 115
(1)
Ak sú splnené podmienky podľa § 111 až 113, tovar, na ktorý sa tieto ustanovenia vzťahujú, sa považuje za dodaný colnému úradu podľa § 66, colné vyhlásenie za prijaté a tovar za prepustený colným úradom v okamihu, keď bol urobený úkon podľa § 114.
(2)
Ak sa colnou kontrolou zistí, že úkon ustanovený v § 114 bol urobený, ale tovar, ktorý sa dováža alebo vyváža, nespĺňa podmienky ustanovené v § 111 až 113, považuje sa takýto tovar za tovar nezákonne dovezený alebo nezákonne vyvezený.
§ 116
Colné vyhlásenie podané pri poštovej preprave
(1)
Colné vyhlásenie, ktorým sa navrhuje prepustenie poštovej zásielky do režimu voľný obeh alebo režimu vývoz, možno podať iným úkonom. Za iný úkon sa považuje
a)
pri režime voľný obeh
1.
vstup poštovej zásielky na colné územie, ak ide o lístky a listy, ktoré obsahujú osobné správy alebo iné písomnosti a tovar, ktorý nepodlieha dovozným platbám, alebo tovar, na ktorý sa nevzťahuje povinnosť jeho dodania colnému úradu podľa § 66,
2.
predloženie poštovej zásielky colnému úradu, ak nejde o poštovú zásielku podľa bodu 1, ak je sprevádzaná vyhlásením CN 22 alebo CN 23,
b)
pri vývoze
1.
prijatie poštovej zásielky na poštovú prepravu, ak ide o tovar zasielaný v listových zásielkach alebo balíkových zásielkach, ktorý nepodlieha vývozným platbám,
2.
predloženie poštovej zásielky colnému úradu, ak obsahuje tovar, ktorý podlieha vývozným platbám, ak je sprevádzaný vyhlásením CN 22 alebo CN 23.
(2)
Deklarantom je v prípadoch podľa odseku 1 písm. a) príjemca a v prípadoch podľa odseku 1 písm. b) odosielateľ.
(3)
Na účely odseku 1 tovar, ktorý nepodlieha dovozným platbám alebo vývozným platbám, sa považuje za predložený colnému úradu a podľa § 83 ods. 1 colné vyhlásenie za prijaté a tento tovar za prepustený do navrhnutého režimu v prípade
a)
dovozu doručením tovaru príjemcovi,
b)
vývozu prijatím tovaru poštovým podnikom.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú
a)
pri zásielkach, ktoré obsahujú tovar
1.
obchodného charakteru s celkovou hodnotou presahujúcou 1 200 EUR,
2.
obchodného charakteru, ak ide o opakovanú zásielku rovnakého alebo podobného tovaru,
3.
uvedený v § 117,
b)
ak sa colné vyhlásenie podá písomne, ústne alebo prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov.
§ 117
Spoločné ustanovenia pre colné vyhlásenie podané ústne a colné vyhlásenie podané iným úkonom
(1)
Ustanovenia § 106 až 113 sa nepoužijú na tovar, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia o vývozných náhradách, o vrátení cla alebo iných platieb alebo z ktorého sa majú vymerať a vybrať dovozné platby alebo vývozné platby, alebo na ktorý sa vzťahujú zákazy alebo obmedzenia, alebo iné colné formality podľa colných predpisov.
(2)
Na účely § 106 až 113 sa za cestujúceho považuje
a)
pri dovoze
1.
zahraničná fyzická osoba, ktorá dočasne prichádza do Slovenskej republiky, a
2.
slovenská fyzická osoba, ktorá sa vracia do Slovenskej republiky po dočasnom pobyte v zahraničí,
b)
pri vývoze
1.
slovenská fyzická osoba, ktorá dočasne odchádza zo Slovenskej republiky, a
2.
zahraničná fyzická osoba, ktorá po dočasnom pobyte odchádza zo Slovenskej republiky.
TRETÍ DIEL
COLNÉ VYHLÁSENIE PRI ZJEDNODUŠENOM POSTUPE
Prvý oddiel
§ 118
Úvodné ustanovenie
(1)
Colný úrad môže povoliť podanie neúplného colného vyhlásenia, ktorým je písomné colné vyhlásenie uvedené v § 79 ods. 6 prvej vete, neobsahujúce všetky údaje, alebo sa k tomuto colnému vyhláseniu nepripájajú alebo nepredkladajú doklady, ktoré majú byť prílohou k písomnému colnému vyhláseniu podľa § 81 ods. 1, ak sa zabezpečí správne uplatňovanie príslušného režimu a ak sa tým zjednoduší postup pri uplatňovaní režimu (ďalej len „zjednodušený postup“).
(2)
Pri zjednodušenom postupe sa za podanie colného vyhlásenia považuje podanie neúplného colného vyhlásenia, predloženie obchodného dokladu, administratívneho dokladu alebo zápis do evidencie (ďalej len „zjednodušené colné vyhlásenie“). Zjednodušené colné vyhlásenie musí obsahovať aspoň údaje potrebné na identifikáciu tovaru. Ak sa tovar zapisuje do evidencie, musí byť v nej uvedený dátum tohto zápisu.
(3)
Colný úrad môže namiesto písomného colného vyhlásenia povoliť aj predloženie obchodného dokladu alebo administratívneho dokladu spolu s návrhom na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo aby sa tovar navrhol do príslušného režimu formou zápisu do príslušnej evidencie; v prípade zápisu do príslušnej evidencie colný úrad nemusí požadovať, aby deklarant predkladal tovar colnému úradu.
(4)
Ak pri navrhovaní tovaru na prepustenie do príslušného režimu použije deklarant zjednodušený postup, je povinný v lehote určenej colným úradom predložiť dodatočné colné vyhlásenie, ktoré môže byť všeobecnej, periodickej alebo súhrnnej povahy.
(5)
Zjednodušené colné vyhlásenie a dodatočné colné vyhlásenie sa považujú za jednotný a nedeliteľný doklad platný odo dňa prijatia zjednodušeného colného vyhlásenia.
(6)
Miestne colné konanie umožňuje prepustenie tovaru do režimu v stavbách osoby alebo na iných miestach určených alebo schválených colným úradom.
(7)
Ak sa pri zjednodušenom postupe použije zariadenie na spracovanie a prenos údajov na predloženie colného vyhlásenia, ustanovenia § 81 ods. 2 a 3 a § 103 až 105 sa použijú primerane.
Druhý oddiel
Zjednodušený postup pre režim voľný obeh
Postup pri neúplnom colnom vyhlásení
§ 119
(1)
Neúplné colné vyhlásenie, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, môže colný úrad na požiadanie deklaranta prijať len v prípadoch, ak colné vyhlásenie obsahuje najmenej tieto údaje:
a)
označenie krajiny, z ktorej sa tovar dováža alebo vyváža,
b)
označenie deklaranta alebo jeho zástupcu a ich podpis,
c)
evidenčné číslo a štát registrácie dopravného prostriedku prekračujúceho colnú hranicu,
d)
nákladové kusy a opis tovaru,
e)
označenie režimu,
f)
identifikačné údaje o súhrnnom colnom vyhlásení alebo o predchádzajúcom doklade,
g)
hodnota tovaru na colné účely,
h)
miesto a dátum podania colného vyhlásenia.
(2)
Opis tovaru musí byť dostatočne presný, aby mohol colný úrad posúdiť správnosť zaradenia do príslušnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry.
§ 120
(1)
Colný úrad určí deklarantovi lehotu na predloženie dodatočného colného vyhlásenia, oznámenie údajov alebo predloženie dokladov chýbajúcich v čase prijatia colného vyhlásenia, ktorá nesmie presiahnuť jeden mesiac odo dňa prijatia tohto colného vyhlásenia. Ak sa doklad vzťahuje na tovar, na ktorý deklarant žiada uplatnenie zníženej sadzby dovozného cla alebo jeho prepustenie bez cla, colný úrad môže určiť lehotu na predloženie chýbajúceho dokladu, ktorá nesmie presiahnuť tri mesiace. Ak sa doklady týkajú colnej hodnoty dovážaného tovaru, colný úrad môže v odôvodnených prípadoch lehotu určenú na predloženie dokladov primerane predĺžiť.
(2)
Colný úrad pri prepustení tovaru do režimu voľný obeh uplatní zníženú sadzbu dovozného cla alebo prepustí tovar bez cla, ak ide o tovar dovezený v rámci colných stropov, colných kvót alebo iných preferenčných sadzobných opatrení len na základe dokladu, ktorý podmieňuje uplatnenie zníženej sadzby dovozného cla alebo prepustenie tovaru bez cla. Deklarant musí doklad predložiť pred
a)
vyčerpaním colnej kvóty alebo
b)
opätovným zavedením bežnej sadzby cla.
(3)
Doklad, ktorého predloženie je podmienkou poskytnutia zníženej sadzby dovozného cla alebo prepustenia tovaru bez dovozného cla, môže sa predložiť po uplynutí lehoty, na ktorú bolo zníženie sadzby alebo prepustenie tovaru bez cla zavedené, ak colné vyhlásenie na tovar bolo prijaté pred uplynutím tejto lehoty.
§ 121
(1)
Colný úrad môže prepustiť tovar do navrhnutého režimu aj na základe neúplného colného vyhlásenia.
(2)
Ak oneskorené oznámenie údajov alebo predloženie dokladov chýbajúcich v čase prijatia colného vyhlásenia nemôže ovplyvniť výšku dovozných platieb, ktorým podlieha príslušný tovar, colný úrad bez zbytočného odkladu zapíše do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb, ktorá sa má zaplatiť, vypočítanú obvyklým spôsobom.
(3)
Ak colné vyhlásenie podľa § 119 obsahuje predbežný údaj o colnej hodnote, colný úrad
a)
zapíše do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb podľa tohto predbežného údaja o colnej hodnote,
b)
v prípade potreby je oprávnený požadovať poskytnutie zabezpečenia colného dlhu na krytie rozdielu medzi sumou dovozných platieb určenou podľa písmena a) a sumou dovozných platieb, ktorým môže tovar skutočne podliehať.
(4)
Ak oneskorené poskytnutie údajov alebo dokladov chýbajúcich pri prijatí colného vyhlásenia môže ovplyvniť sumu dovozných platieb, ktorým tovar uvedený v colnom vyhlásení podlieha, čo môže viesť
a)
k zníženiu sadzby dovozných platieb, colný úrad
1.
zapíše do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb splatnú pri zníženej sadzbe cla,
2.
požaduje zabezpečenie colného dlhu na krytie rozdielu medzi sumou podľa prvého bodu a sumou, ktorá by sa mala zaplatiť s použitím bežnej sadzby cla,
b)
k prepusteniu tovaru s úplným oslobodením od cla, colný úrad požaduje zabezpečenie colného dlhu na krytie sumy, ktorá by sa mala zaplatiť s použitím bežnej sadzby cla.
(5)
Deklarant môže namiesto poskytnutia zabezpečenia colného dlhu požiadať o zápis do účtovnej evidencie, ak ide o prípad
a)
podľa odseku 3 písm. b) alebo podľa odseku 4 písm. a) druhého bodu, sumy dovozných platieb, ktorým tovar môže skutočne podliehať, alebo
b)
podľa odseku 4 písm. b), sumy dovozných platieb s použitím bežnej sadzby cla.
§ 122
Ak do uplynutia lehoty podľa § 120 deklarant nepredloží údaje potrebné na konečné určenie colnej hodnoty tovaru alebo neposkytne chýbajúce údaje alebo doklady, colný úrad zapíše do účtovnej evidencie sumu dovozných platieb vo výške zabezpečenia colného dlhu poskytnutého podľa § 121 ods. 3 písm. b), § 121 ods. 4 písm. a) druhého bodu alebo § 121 ods. 4 písm. b).
§ 123
Neúplné colné vyhlásenie prijaté za podmienok ustanovených v § 119 až 121 môže deklarant doplniť alebo po dohode s colným úradom nahradiť iným colným vyhlásením, ktoré spĺňa podmienky ustanovené v § 79 ods. 6 prvej vete a § 81 ods. 1. V týchto prípadoch okamihom rozhodujúcim na určenie dovozných platieb a použitie ustanovení pre prepustenie tovaru do režimu voľný obeh je deň prijatia neúplného colného vyhlásenia.
Postup pri zjednodušenom colnom vyhlásení
§ 124
(1)
Colný úrad na základe písomnej žiadosti povolí deklarantovi v súlade s podmienkami a spôsobom ustanovenými v § 125 a 126 podávať zjednodušené colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, ak sa tovar predloží colnému úradu. Colný úrad môže povoliť, aby sa žiadosť vzťahovala na opakované prepustenie tovaru do navrhovaného režimu v určitom období.
(2)
Na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh sa zjednodušené colné vyhlásenie môže podať ako
a)
neúplné colné vyhlásenie na tlačive „jednotný colný doklad“,
b)
administratívny doklad alebo
c)
obchodný doklad.
§ 125
(1)
Povolenie podávať zjednodušené colné vyhlásenie colný úrad vydá deklarantovi, ak možno zabezpečiť účinnú kontrolu dodržiavania zákazov alebo obmedzení pri dovoze tovaru alebo iných ustanovení upravujúcich prepustenie tovaru do režimu voľný obeh.
(2)
Povolenie colný úrad nevydá, ak sa osoba, ktorá o povolenie požiadala, dopustila závažného alebo opakovaného porušenia colných predpisov.
(3)
Žiadosť o povolenie môže colný úrad zamietnuť, ak žiadateľ navrhuje tovar na prepustenie do režimu voľný obeh len príležitostne alebo ak žiadateľ koná na účet inej osoby, ktorá navrhuje tovar na prepustenie do režimu voľný obeh len príležitostne.
(4)
Colný úrad môže vydané povolenie zrušiť z dôvodov uvedených v odsekoch 2 a 3.
§ 126
(1)
Povolenie podávať zjednodušené colné vyhlásenie obsahuje
a)
označenie colného úradu, ktorý je oprávnený prijať zjednodušené colné vyhlásenie,
b)
údaje o forme a obsahu zjednodušeného colného vyhlásenia,
c)
údaje o tovare, na ktorý sa vzťahuje colné vyhlásenie, a údaje, ktoré musia byť uvedené v zjednodušenom colnom vyhlásení na účely identifikácie tovaru,
d)
určenie povinnosti zabezpečiť colný dlh, ktorý môže vzniknúť,
e)
údaje o forme dodatočného colného vyhlásenia a lehotu, v ktorej sa musí podať určenému colnému úradu.
(2)
Colný úrad môže upustiť od predloženia dodatočného colného vyhlásenia, ak sa zjednodušené colné vyhlásenie vzťahuje na tovar, ktorého colná hodnota je menšia ako 1 200 EUR, a ak obsahuje údaje potrebné na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh.
Postup pri miestnom colnom konaní
§ 127
Colný úrad vydá povolenie na miestne colné konanie za podmienok a spôsobom ustanovenými v § 128 až 130 na účely prepustenia tovaru do režimu voľný obeh na základe písomnej žiadosti osoby na miestach ňou určených podľa § 118 ods. 6, ak ide o tovar
a)
v režime tranzit, pre ktorý je žiadateľ oprávnený použiť zjednodušený postup na colnom úrade podľa § 298,
b)
prepustený do režimu s ekonomickým účinkom; ustanovenie § 142 tým nie je dotknuté,
c)
ktorý po predložení colnému úradu podľa § 68 bol prepravený na označené miesta v režime tranzit pri inom postupe ako podľa písmena a),
d)
prepravený na colné územie bez povinnosti predložiť tovar colnému úradu; ustanovenia o tovare, ktorý je prepravovaný cestujúcim, a o tovare, o ktorom sa rozhoduje v colnom konaní bez jeho predloženia colnému úradu, tým nie sú dotknuté.
§ 128
(1)
Povolenie podľa § 127 colný úrad vydá, ak
a)
evidencia, ktorú vedie žiadateľ, umožňuje colnému úradu vykonať jej účinnú kontrolu,
b)
možno zabezpečiť účinnú kontrolu dodržiavania zákazov alebo obmedzení pri dovoze alebo iných ustanovení upravujúcich prepustenie tovaru do režimu voľný obeh.
(2)
Povolenie podľa odseku 1 a § 127 colný úrad nevydá, ak žiadateľ
a)
závažným spôsobom alebo opakovane porušil colné predpisy,
b)
navrhuje tovar na prepustenie do režimu voľný obeh len príležitostne.
§ 129
(1)
Colný úrad zruší povolenie podľa § 127, ak nastane prípad uvedený v § 128 ods. 2.
(2)
Colný úrad môže upustiť od zrušenia povolenia v prípadoch podľa § 128 ods. 2, ak
a)
jeho držiteľ splní povinnosti v lehotách ustanovených colným úradom,
b)
neschopnosť splniť povinnosti nemá skutočné dôsledky na správne fungovanie režimu voľný obeh.
§ 130
(1)
Držiteľ povolenia podľa § 127 je povinný na účel overenia správnosti vykonávaných úkonov colným úradom
a)
v prípadoch uvedených v § 127 písm. a) a c), ak
1.
sa tovar prepúšťa do režimu voľný obeh po jeho dodaní na miesto určené na tento účel, túto skutočnosť oznámiť colnému úradu formou a spôsobom, ktoré pre prepustenie tovaru určil colný úrad, a zapísať tovar do svojej evidencie,
2.
prepusteniu do režimu voľný obeh predchádza dočasné uskladnenie tovaru na rovnakom mieste podľa § 73 ods. 3, pred uplynutím lehoty uvedenej v § 73 ods. 2, navrhnúť colnému úradu ním určenou formou a spôsobom prepustenie tovaru do režimu voľný obeh a zapísať tovar do svojej evidencie,
b)
v prípadoch uvedených v § 127 písm. b)
1.
navrhnúť colnému úradu ním určenou formou a spôsobom prepustenie tovaru do režimu voľný obeh; to neplatí, ak tovar, ktorý sa má prepustiť do režimu voľný obeh, bol už v rámci režimu uskladňovanie v colnom sklade umiestnený v colnom sklade typu D, a
2.
zapísať tovar do svojej evidencie,
c)
v prípadoch, ktoré sú uvedené v § 127 písm. d), po príchode tovaru na miesto určené na tento účel zapísať tovar do svojej evidencie,
d)
sprístupniť colnému úradu od okamihu zápisu tovaru do svojej evidencie podľa písmen a) až c) doklady, ktorých predloženie sa požaduje pre použitie ustanovení upravujúcich prepustenie tovaru do režimu voľný obeh.
(2)
Ak sa tým nesťaží kontrola správnosti vykonávaných úkonov, colný úrad
a)
môže povoliť, aby oznámenie uvedené v odseku 1 písm. a) a b) nadobudlo účinky už pred dodaním tovaru,
b)
v prípadoch, v ktorých to odôvodňuje povaha príslušného tovaru a množstvo dovozných operácií, nebude vyžadovať splnenie oznamovacej povinnosti držiteľa povolenia o dodaní tovaru s podmienkou, že držiteľ povolenia predloží colnému úradu doklady potrebné na vykonanie kontroly; v tomto prípade zapísanie tovaru do evidencie má rovnaké účinky ako prepustenie tovaru.
(3)
Zápis v evidencii uvedený v odseku 1 písm. a) až c) sa môže nahradiť iným spôsobom, ktorý poskytuje podobné záruky požadované colným úradom. Spolu so zápisom sa uvedie dátum zápisu a údaje potrebné na identifikáciu tovaru.
§ 131
Colný úrad v povolení podľa § 127 okrem náležitostí podľa § 155 ods. 1 uvedie
a)
osobitné pravidlá pre zjednodušený postup,
b)
povinnosti podľa § 130 a záruky, ktoré sa majú poskytnúť,
c)
dátum miestneho colného konania,
d)
lehotu, v ktorej sa musí podať dodatočné colné vyhlásenie,
e)
podmienky podávania dodatočného colného vyhlásenia.
Tretí oddiel
Colné vyhlásenia pre režimy s ekonomickým účinkom
§ 132
Postup pri neúplnom colnom vyhlásení pre režim uskladňovanie v colnom sklade
(1)
Neúplné colné vyhlásenie pre režim uskladňovanie v colnom sklade musí obsahovať najmenej údaje potrebné na identifikáciu tovaru, na ktorý sa colné vyhlásenie vzťahuje, vrátane údaja o množstve tovaru.
(2)
Ustanovenia § 120 a 123 sa použijú primerane.
Postup pri zjednodušenom colnom vyhlásení pre režim uskladňovanie v colnom sklade
§ 133
(1)
Colný úrad na základe písomnej žiadosti povolí deklarantovi, aby v súlade s podmienkami a spôsobom podľa § 134 podal zjednodušené colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu uskladňovanie v colnom sklade za podmienky, že predloží tovar colnému úradu.
(2)
Na prepustenie tovaru do režimu uskladňovanie v colnom sklade možno zjednodušené colné vyhlásenie podať ako
a)
neúplné colné vyhlásenie,
b)
administratívny doklad,
c)
obchodný doklad.
(3)
Ak sa zjednodušený postup použije v colnom sklade typu D, zjednodušené colné vyhlásenie musí obsahovať aj údaje o tovare, ktoré umožnia určiť jeho nomenklatúrne zatriedenie a colnú hodnotu.
(4)
Odseky 1 a 2 sa nepoužijú v prípade colného skladu typu F ani na prepustenie poľnohospodárskych výrobkov získaných v Slovenskej republike do režimu uskladňovanie v colnom sklade pre akýkoľvek typ skladu.
(5)
Pre colný sklad typu B sa administratívny doklad môže použiť, ak nemožno použiť obchodný doklad. Ak administratívny doklad neobsahuje všetky potrebné údaje, chýbajúce údaje sa predložia v priloženej žiadosti.
§ 134
(1)
Colný úrad môže povoliť, aby deklarant namiesto žiadosti podľa § 133 ods. 1 podal súhrnnú žiadosť vzťahujúcu sa na operácie za určité obdobie. Žiadosť sa vyhotovuje podľa § 303 a predkladá sa spolu so žiadosťou o povolenie prevádzkovať colný sklad alebo ako žiadosť o zmenu pôvodného povolenia colnému úradu, ktorý vydal povolenie na režim uskladňovanie v colnom sklade.
(2)
Colný úrad povolenie podľa § 133 ods. 1 vydá príslušnej osobe, ak sa tým nenaruší riadne vykonávanie operácií v režime.
(3)
Colný úrad povolenie podľa § 133 ods. 1 nevydá, ak
a)
deklarant neposkytol záruky potrebné na riadne vykonávanie operácií,
b)
deklarant navrhuje tovar do režimu len príležitostne,
c)
deklarant sa dopustil závažného alebo opakovaného porušenia colných predpisov.
(4)
Colný úrad môže povolenie zrušiť, ak nastanú prípady uvedené v odseku 3; ustanovenie § 158 tým nie je dotknuté.
§ 135
(1)
Colný úrad v povolení podľa § 133 ods. 1 okrem náležitostí podľa § 155 ods. 1 uvedie
a)
osobitné pravidlá pre zjednodušený postup,
b)
označenie colného úradu príslušného na prepustenie tovaru do režimu uskladňovanie v colnom sklade,
c)
formu a obsah zjednodušeného colného vyhlásenia.
(2)
Colný úrad môže upustiť od predloženia dodatočného colného vyhlásenia pri režime uskladňovanie v colnom sklade.
Postup pri miestnom colnom konaní pre režim uskladňovanie v colnom sklade
§ 136
(1)
Colný úrad povolí miestne colné konanie za podmienok a spôsobom ustanovenými v odseku 2 a v § 137 a 138. Na účely povolenia miestneho colného konania sa ustanovenia § 134 použijú primerane.
(2)
Miestne colné konanie sa nepoužije pre colné sklady typu B a F ani na prepustenie poľnohospodárskych výrobkov získaných v Slovenskej republike do režimu uskladňovanie v colnom sklade pre akýkoľvek typ skladu.
§ 137
(1)
Po dodaní tovaru na určené miesto držiteľ povolenia
a)
oznámi colnému úradu dohľadu ním určenou formou a spôsobom dodanie tovaru,
b)
zapíše tovar do skladovej evidencie,
c)
uschová na potreby colného úradu dohľadu doklady týkajúce sa prepustenia tohto tovaru do režimu uskladňovanie v colnom sklade.
(2)
Zápis do skladovej evidencie podľa odseku 1 písm. b) obsahuje najmä údaje, ktoré sa používajú na identifikáciu tovaru vrátane jeho množstva.
(3)
Ustanovenie § 130 ods. 2 sa použije primerane.
§ 138
(1)
Colný úrad v povolení podľa § 136 ods. 1 okrem náležitostí podľa § 155 ods. 1 uvedie
a)
osobitné pravidlá pre zjednodušený postup,
b)
povinnosti uvedené v § 137,
c)
dátum miestneho colného konania.
(2)
Colný úrad pre režim uskladňovanie v colnom sklade môže upustiť od predloženia dodatočného colného vyhlásenia.
Zjednodušený postup pre režim aktívny zušľachťovací styk, režim prepracovanie pod colným dohľadom alebo režim dočasné použitie
§ 139
(1)
Neúplné colné vyhlásenie, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu s ekonomickým účinkom s výnimkou režimu pasívny zušľachťovací styk a režimu uskladňovanie v colnom sklade, môže colný úrad na požiadanie deklaranta prijať len v prípadoch, ak colné vyhlásenie obsahuje podmienky použitia príslušného režimu alebo evidenčné číslo povolenia na tento režim a údaje podľa § 119 ods. 1 s výnimkou údajov uvedených v písmenách a) a g).
(2)
Ustanovenia § 120 a 123 sa použijú primerane.
§ 140
Ustanovenia § 124 až 131 a § 134 sa použijú primerane na tovar navrhnutý do režimov s ekonomickým účinkom.
§ 141
Zjednodušený postup pre režim pasívny zušľachťovací styk
Ustanovenia § 143 až 151, ktoré sa vzťahujú na tovar na vývoz, sa použijú primerane pre tovar na vývoz v režime pasívny zušľachťovací styk.
§ 142
Zjednodušený postup pre skončenie režimu s ekonomickým účinkom
(1)
Na skončenie režimu s ekonomickým účinkom s výnimkou režimu pasívny zušľachťovací styk a režimu uskladňovanie v colnom sklade sa môže použiť zjednodušený postup na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, režimu vývoz alebo sa pridelí tovaru colne schválené určenie spätný vývoz. Pri spätnom vývoze sa ustanovenia § 143 až 151 použijú primerane.
(2)
Na prepustenie tovaru, ktorý je v režime pasívny zušľachťovací styk, do režimu voľný obeh možno použiť zjednodušený postup uvedený v § 119 až 131.
(3)
Na skončenie režimu uskladňovanie v colnom sklade možno použiť zjednodušený postup na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, režimu vývoz alebo pridelenie colne schváleného určenia spätný vývoz s týmito odchýlkami:
a)
pre tovar prepustený do režimu uskladňovanie v colnom sklade typu F colný úrad nepovolí zjednodušený postup,
b)
pre tovar prepustený do režimu uskladňovanie v colnom sklade typu B colný úrad môže povoliť použitie len zjednodušeného postupu s neúplným colným vyhlásením a so zjednodušeným colným vyhlásením,
c)
vydanie povolenia pre colný sklad typu D má za následok použitie miestneho colného konania na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh bez osobitného povolenia colného úradu; v prípade, ak deklarant požiada o výhody z použitia sadzieb dovozného cla, ktoré nemožno overiť bez fyzickej kontroly tovaru, zjednodušený postup nemožno použiť; možno však použiť iný zjednodušený postup, súčasťou ktorého je predloženie tovaru colnému úradu,
d)
zjednodušený postup nemožno použiť pre poľnohospodárske výrobky s pôvodom v Slovenskej republike prepustené do režimu uskladňovanie v colnom sklade.
Štvrtý oddiel
Zjednodušený postup pre režim vývoz
Postup pri neúplnom colnom vyhlásení
§ 143
(1)
Neúplné colné vyhlásenie, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do režimu vývoz, môže colný úrad na požiadanie deklaranta prijať, ak colné vyhlásenie obsahuje najmenej tieto údaje:
a)
označenie krajiny, z ktorej je tovar dovážaný alebo vyvážaný,
b)
údaje o odosielateľovi alebo vývozcovi,
c)
označenie deklaranta alebo jeho zástupcu a ich podpis,
d)
označenie krajiny určenia,
e)
nákladové kusy a opis tovaru,
f)
označenie tovaru,
g)
vlastnú hmotnosť tovaru,
h)
osobitné záznamy o predložených dokladoch, osvedčeniach a povoleniach,
i)
miesto a dátum podania colného vyhlásenia.
(2)
Ak tovar nepodlieha zákazom alebo obmedzeniam a ak možno jednoznačne určiť nomenklatúrne zatriedenie tovaru, colný úrad môže upustiť od uvedenia údajov podľa odseku 1 písm. d) a f).
(3)
Ustanovenie § 123 sa použije primerane pre neúplné colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do režimu vývoz.
§ 144
Dodatočné colné vyhlásenie alebo náhradné colné vyhlásenie možno podať na colnom úrade, v ktorého územnom obvode má vývozca sídlo alebo trvalý pobyt. Neúplné colné vyhlásenie obsahuje označenie colného úradu, ktorému bude podané dodatočné colné vyhlásenie.
§ 145
Postup pri zjednodušenom colnom vyhlásení
(1)
Colný úrad prepustí tovar do režimu vývoz na základe písomnej žiadosti deklaranta, ktorá obsahuje údaje potrebné na vydanie povolenia, ak deklarant predloží tovar colnému úradu; ustanovenia § 125 a 126 sa použijú primerane.
(2)
Zjednodušené colné vyhlásenie možno podať na tlačive jednotného colného dokladu, ktorý obsahuje aspoň údaje potrebné na identifikáciu tovaru. Ustanovenie § 150 tým nie je dotknuté.
Postup pri miestnom colnom konaní
§ 146
Colný úrad povolí miestne colné konanie za podmienok a spôsobom ustanovenými v § 128 na základe písomnej žiadosti osoby, aby sa colné konanie pre režim vývoz vykonávalo na miestach ňou určených.
§ 147
(1)
Držiteľ povolenia podľa § 146 (ďalej len „schválený vývozca“) pred prepravou tovaru z miest určených alebo schválených colným úradom je povinný na účely preukázania riadneho vykonávania vývozných operácií
a)
oznámiť colnému úradu prepravu tovaru formou a spôsobom ním určenými na účely prepustenia tovaru,
b)
zapísať uvedený tovar do svojich záznamov, pričom tento zápis môže byť nahradený inou formalitou poskytujúcou rovnaké záruky požadované colným úradom; zápis obsahuje dátum, keď bol urobený, a údaje potrebné na identifikáciu tovaru,
c)
sprístupniť colnému úradu doklady, ktorých predloženie možno požadovať pre režim vývoz.
(2)
V prípadoch, v ktorých to odôvodňuje povaha príslušného tovaru a množstvo vývozných operácií, colný úrad nemusí vyžadovať od schváleného vývozcu oznámenie každej prepravy tovaru za podmienky, že schválený vývozca predloží colnému úradu doklady potrebné na vykonanie kontroly tovaru colným úradom; v tomto prípade zapísanie tovaru do evidencie schváleného vývozcu má rovnaké účinky ako prepustenie tovaru.
§ 148
(1)
Výtlačok č. 3 tlačiva jednotného colného dokladu sa použije ako dôkaz o výstupe tovaru zo Slovenskej republiky na účely kontroly, že tovar skutočne opustil colné územie. V povolení sa určí, že výtlačok č. 3 tlačiva jednotného colného dokladu sa predbežne potvrdí.
(2)
Predbežné potvrdenie podľa odseku 1 možno vykonať tak, že
a)
odsek A výtlačku č. 3 tlačiva jednotného colného dokladu potvrdí vopred príslušný colný úrad odtlačkom pečiatky a podpisom colníka tohto colného úradu alebo
b)
schválený vývozca potvrdí colné vyhlásenie odtlačkom pečiatky s použitím osobitnej pečiatky podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 5; odtlačok tejto pečiatky možno predtlačiť na tlačivách tlačených tlačiarňou schválenou ministerstvom na tento účel.
(3)
Pred odoslaním tovaru schválený vývozca
a)
vykoná postup podľa § 147,
b)
uvedie na výtlačku č. 3 jednotného colného dokladu údaj o zápise do svojej evidencie a dátum tohto zápisu.
(4)
Deklarant v odseku 44 výtlačku č. 3 tlačiva jednotného colného dokladu vyplneného podľa odseku 2 uvedie
a)
číslo povolenia a označenie colného úradu, ktorý povolenie vydal,
b)
poznámku „zjednodušený vývoz“.
§ 149
Colný úrad v povolení podľa § 146 uvedie
a)
osobitné pravidlá pre miestne colné konanie,
b)
povinnosti uvedené v § 147,
c)
dátum miestneho colného konania,
d)
obsah výtlačku č. 3 tlačiva jednotného colného dokladu a spôsob, akým sa bude potvrdzovať,
e)
postup a lehotu na podanie dodatočného colného vyhlásenia,
f)
podmienku, že schválený vývozca vykoná potrebné opatrenia na zabezpečenie uschovania osobitnej pečiatky alebo tlačív s odtlačkom pečiatky colného úradu vývozu alebo s odtlačkom osobitnej pečiatky.
§ 150
Spoločné ustanovenia pre zjednodušené colné vyhlásenie a miestne colné konanie
(1)
Ak sa celá vývozná operácia vykonáva v územnom obvode jedného colného úradu, namiesto jednotného colného dokladu môže colný úrad povoliť predloženie obchodného dokladu alebo administratívneho dokladu, alebo iného prostriedku [§ 78 ods. 2 písm. b)], ak je takýto postup v súlade s medzinárodnými zmluvami.
(2)
Doklad alebo iný prostriedok podľa odseku 1, ktorý sa prikladá k žiadosti o povolenie zjednodušeného colného konania pre režim vývoz, musí obsahovať aspoň údaje podľa § 143 ods. 1 a 2 a § 148 ods. 4 písm. b). Colný úrad môže povoliť, aby deklarant podal súhrnnú žiadosť na vývozné operácie vzťahujúce sa na určité obdobie. Na príslušnom doklade alebo inom použitom prostriedku sa uvedie údaj o povolení.
(3)
Obchodný doklad alebo administratívny doklad sa považuje za rovnaký dôkaz o výstupe tovaru z colného územia ako výtlačok č. 3 tlačiva jednotného colného dokladu. Ak sa použije iný prostriedok, spôsob potvrdenia výstupu tovaru z colného územia uvedie colný úrad v povolení vydanom podľa odseku 1.
(4)
Ak sa celá vývozná operácia vykonáva v územnom obvode jedného colného úradu, okrem postupov uvedených v § 145 až 149 a pri zabezpečení súladu s obchodnopolitickými opatreniami, príslušný colný úrad môže určiť iné zjednodušenia.
§ 151
Iné colné vyhlásenie
Ak sa colné vyhlásenie podáva prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov podľa § 78 ods. 2 písm. b) alebo ústne podľa § 78 ods. 2 písm. c), alebo iným úkonom podľa § 78 ods. 2 písm. d), ustanovenia § 79 až 150 sa použijú primerane.
ŠTVRTÝ DIEL
PREVEROVANIE COLNÝCH VYHLÁSENÍ PO PREPUSTENÍ TOVARU
§ 152
Postup colného úradu pri preverovaní colného vyhlásenia
(1)
Colný úrad môže z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta preveriť písomné colné vyhlásenie po prepustení tovaru.
(2)
Colný úrad na účel preverenia správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení, ktoré sú rozhodujúcou skutočnosťou na správne určenie základu na vymeranie dovozných platieb, uplatnenie obchodnopolitických opatrení a určenie colného statusu tovaru, môže po prepustení tovaru kontrolovať obchodné doklady a údaje vzťahujúce sa na dovozné alebo vývozné operácie súvisiace s príslušným tovarom alebo vzťahujúce sa na následné obchodné operácie s týmto tovarom. Kontrolu možno vykonať v stavbách deklaranta alebo inej osoby priamo alebo nepriamo zúčastnenej na týchto operáciách v rámci podnikateľskej činnosti vrátane osoby, ktorá má tieto údaje k dispozícii. Deklarant je povinný colnému úradu umožniť vstup do svojich stavieb a prístup k hmotným nosičom dát, na ktorých sú zisťované údaje vedené; to platí aj v prípade osoby, ktorá je priamo alebo nepriamo zúčastnená na týchto operáciách. Colný úrad je oprávnený prehliadať aj tovar, ak je to ešte fyzicky možné.
(3)
Ak sa pri preverovaní písomného colného vyhlásenia podľa odsekov 1 a 2 zistí, že tovar bol prepustený do navrhovaného režimu na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colný úrad prijme opatrenia podľa tohto zákona s použitím nových údajov, ktoré má na základe kontroly k dispozícii.
PIATY DIEL
MIESTO COLNÉHO KONANIA
§ 153
Colné konanie v colnom priestore a mimo colného priestoru
(1)
Colné konanie sa vykonáva v colnom priestore. Mimo colného priestoru možno vykonať colné konanie, len ak to prevádzkové pomery colných úradov umožňujú.
(2)
Colný priestor je vyhradený priestor colného úradu nachádzajúci sa v stavbách a na pozemkoch, ktoré colný úrad spravuje, alebo v stavbách a na pozemkoch železničnej stanice, letiska, poštového podniku, prístavu alebo iných právnických osôb, alebo fyzických osôb, ak je colným úradom určený a označený ako colný priestor po dohode s vlastníkom alebo oprávneným užívateľom týchto stavieb a pozemkov, alebo vyhradený priestor iných osôb takto označený a určený, ak sa nachádza v tesnej blízkosti týchto pozemkov a stavieb.
(3)
Deklarant je povinný podať žiadosť o vykonanie colného konania mimo colného priestoru najneskôr jeden deň pred vykonaním colného konania, oznámiť colnému úradu približné množstvo tovaru, jeho druh podľa kombinovanej nomenklatúry (§ 18 ods. 2) a navrhnúť čas a miesto colného konania; dodatočné zmeny týchto údajov je deklarant povinný oznámiť bez zbytočného odkladu.
(4)
Colné konanie sa vykoná mimo colného priestoru za podmienky, že sa nenaruší pravidelná činnosť colného úradu a že o jeho vykonanie požiada deklarant z dôvodu hospodárnosti alebo naliehavosti.
(5)
Deklarant je povinný zabezpečiť v dohodnutom čase potrebné doklady, tovar a dopravné prostriedky, v ktorých sa tovar bude dopravovať, aby bolo možné colné konanie bez odkladu začať a bez prieťahov ukončiť.
(6)
Colné konanie mimo colného priestoru colný úrad nevykoná, ak deklarant nezabezpečí náležitosti podľa odseku 5 alebo ak colný úrad určí, že colný dohľad sa uskutoční len kontrolou dokladov.
(7)
Ak sa colné konanie vykoná mimo colného priestoru alebo mimo určeného pracovného času, je deklarant povinný uhradiť náklady s tým spojené v tomto rozsahu:
a)
za každú aj začatú hodinu colného konania a cesty potrebnej na dostavenie sa na miesto colného konania a späť v pracovnom čase colného úradu 300 Sk,
b)
za každú aj začatú hodinu colného konania a cesty potrebnej na dostavenie sa na miesto colného konania a späť v pracovných dňoch mimo pracovného času colného úradu 600 Sk,
c)
za každú aj začatú hodinu colného konania a cesty potrebnej na dostavenie sa na miesto colného konania a späť v dňoch pracovného voľna alebo pracovného pokoja 900 Sk.
(8)
Deklarant je povinný okrem nákladov uvedených v odseku 7 uhradiť colnému úradu
a)
náhradu preukázaných cestovných výdavkov,35)
b)
náhradu za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách.35)
(9)
Ak sa colník dostavil na základe žiadosti na miesto, kde sa malo vykonať colné konanie, a toto konanie sa nemohlo vykonať z dôvodov na strane deklaranta, deklarant je povinný uhradiť náklady podľa odsekov 7 a 8.
(10)
Colné konanie možno vykonať počas jazdy vlaku alebo plavby lode medzi zastávkami vlaku alebo lode, ktoré určí ministerstvo po dohode s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
(11)
Colný úrad vykoná colné konanie prednostne, a to aj mimo určeného pracovného času, ak ide o tovar, ktorý podlieha rýchlej skaze, živé zvieratá, tovar určený na odstránenie následkov havárií, živelnej pohromy31) a podobných udalostí alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
ŠIESTY DIEL
ROZHODNUTIE
Rozhodnutie v colnom konaní
§ 154
(1)
Colný úrad môže v rozsahu ustanovenom týmto zákonom určovať colný dlh alebo iné povinnosti alebo priznávať práva len rozhodnutím.
(2)
Ak bol návrh na začatie colného konania podaný písomne, rozhodnutie sa musí oznámiť tiež písomne.
(3)
Rozhodnutie colného úradu, ktorým sa zamieta návrh na prepustenie tovaru do navrhovaného režimu alebo ktorým sa nevyhovie tomuto návrhu v plnom rozsahu, musí byť odôvodnené a musí obsahovať poučenie o odvolaní.
§ 155
(1)
Písomné vyhotovenie rozhodnutia v colnom konaní obsahuje
a)
označenie colného úradu, ktorý rozhodnutie vydal,
b)
dátum prijatia návrhu na rozhodnutie v colnom konaní, evidenčné číslo rozhodnutia, dátum vydania rozhodnutia,
c)
presné označenie deklaranta,
d)
označenie alebo opis tovaru vylučujúci zámenu s iným tovarom,
e)
sumu dovozných platieb alebo vývozných platieb a režim, do ktorého sa tovar prepúšťa,
f)
meno, priezvisko a funkciu osoby konajúcej v mene colného úradu, vlastnoručný podpis tejto osoby a odtlačok služobnej pečiatky,
g)
pri rozhodnutí vydanom prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov kódy údajov uvedených v písmene f).
(2)
Na písomné vyhotovenie rozhodnutia, ktorým sa tovar prepúšťa do navrhovaného režimu, sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.36)
(3)
Ak v colnom konaní colný úrad potvrdí colné vyhlásenie podané písomne alebo colný úrad vydá iný doklad, ktorý spĺňa náležitosti podľa odseku 1, považuje sa toto vyhlásenie alebo tento doklad za rozhodnutie.
(4)
Na rozhodnutie o prepustení tovaru do navrhovaného režimu oznámené ústne alebo iným spôsobom sa nevzťahujú ustanovenia odseku 1 ani všeobecné predpisy o správnom konaní.36)
(5)
Rozhodnutie v colnom konaní o prepustení tovaru do navrhovaného režimu sa vždy vyhotovuje písomne, ak
a)
sa ním určuje colný dlh,
b)
sa tovar prepúšťa s úplným alebo čiastočným oslobodením od cla s výnimkou
1.
tovaru neobchodného charakteru, prepravovaného v batožine cestujúceho, ak nejde o podanú batožinu,
2.
dopravných prostriedkov na osobné alebo obchodné použitie, náhradných dielcov a príslušenstva, palív a mazív pre cestné motorové vozidlá a špeciálnych kontajnerov dovážaných cestujúcim,
c)
ide o tovar obchodného charakteru s výnimkou prípadov, ak sa colné vyhlásenie podáva ústne.
(6)
Rozhodnutie, ktorým sa tovar prepúšťa do režimu s úplným oslobodením od dovozného cla, colný úrad môže oznámiť vyznačením dňa prepustenia na obchodnom alebo prepravnom doklade. Deň vyznačenia prepustenia tovaru je dňom oznámenia rozhodnutia. Takéto rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie.
(7)
Proti rozhodnutiu v colnom konaní vydanom podľa odseku 3 a podľa § 154 ods. 3 sa možno odvolať v lehote 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok.
§ 156
Colný úrad preruší výkon rozhodnutia v odôvodnených prípadoch, ak výkonom tohto rozhodnutia hrozí nebezpečenstvo vzniku nenapraviteľnej škody. Colný úrad môže prerušiť výkon rozhodnutia, ktorým bola uložená povinnosť splniť colný dlh, až po zabezpečení colného dlhu. Colný úrad nemusí požadovať zabezpečenie colného dlhu, ak by toto zabezpečenie vzhľadom na pomery dlžníka mohlo spôsobiť jeho vážne ekonomické alebo sociálne ťažkosti.
§ 157
Colný úrad zruší rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo návrhu na rozhodnutie o prepustení tovaru do navrhovaného režimu, ak bolo vydané na základe nesprávnych alebo neúplných údajov a ak osoba, ktorej návrhu sa rozhodnutím vyhovelo na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, vedela alebo mohla vedieť, že údaje boli nesprávne alebo neúplné, alebo ak by takéto rozhodnutie nemohlo byť vydané ani na základe správnych alebo úplných údajov. Proti zrušeniu rozhodnutia sa nemožno odvolať.
§ 158
(1)
Okrem prípadov podľa § 157 rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo návrhu na rozhodnutie o prepustení tovaru do navrhovaného režimu, colný úrad zruší alebo zmení, ak jedna podmienka alebo viac podmienok ustanovených na jeho vydanie neboli splnené alebo sa neplnia.
(2)
Rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo návrhu na rozhodnutie o prepustení tovaru do navrhovaného režimu, colný úrad môže zrušiť, ak osoba, ktorej návrhu sa rozhodnutím vyhovelo, neplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím.
PIATA ČASŤ
COLNE SCHVÁLENÉ URČENIE
PRVÝ DIEL
REŽIMY
§ 159
Úvodné ustanovenia
Tovar možno prepustiť do niektorého z týchto režimov:
a)
voľný obeh,
b)
tranzit,
c)
uskladňovanie v colnom sklade,
d)
aktívny zušľachťovací styk,
e)
prepracovanie pod colným dohľadom,
f)
dočasné použitie,
g)
pasívny zušľachťovací styk,
h)
vývoz.
Režim voľný obeh
§ 160
(1)
Prepustením do režimu voľný obeh zahraničný tovar získa colný status slovenského tovaru; to neplatí, ak neboli splnené podmienky prepustenia tovaru podľa odseku 2.
(2)
Prepustenie tovaru do režimu voľný obeh zahŕňa uplatnenie obchodnopolitických opatrení [§ 2 písm. p)] a ďalších colných formalít ustanovených na dovoz tovaru a vybratie dlžných dovozných platieb.
§ 161
Ak po prijatí colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh dôjde k zníženiu sadzby niektorej z dovozných platieb s výnimkou sadzby daní a s výnimkou sadzby dovoznej platby podľa § 2 písm. k) druhého bodu, deklarant môže požiadať o uplatnenie výhodnejšej sadzby; to neplatí, ak bol tovar už prepustený do režimu voľný obeh alebo ak tovar nebolo možné prepustiť do režimu voľný obeh z dôvodov na strane deklaranta.
§ 162
Colný úrad môže na požiadanie deklaranta súhlasiť, aby sa dovozné clo vymeralo na celú zásielku na základe nomenklatúrneho zatriedenia toho tovaru, ktorý podlieha najvyššej sadzbe dovozného cla, ak zásielku tvorí tovar s rôznym nomenklatúrnym zatriedením a vyhotovenie colného vyhlásenia na takýto tovar by spôsobilo neúmerné pracovné zaťaženie a výdavky neprimerané dovoznému clu; tento postup sa neuplatní pri tovare, ktorý podlieha spotrebnej dani podľa osobitných predpisov.16)
§ 163
(1)
Tovar, ktorý je prepustený do režimu voľný obeh s čiastočným alebo úplným oslobodením od cla, alebo so zníženou sadzbou cla, alebo bez cla vzhľadom na jeho konečné použitie, je pod colným dohľadom. Tento colný dohľad sa skončí
a)
overením podmienok konečného použitia tovaru, ak sa uplatnilo čiastočné alebo úplné oslobodenie od cla, alebo znížená sadzba cla, alebo prepustenie bez cla vzhľadom na konečné použitie tovaru,
b)
vývozom alebo zničením tovaru, alebo
c)
doplatením dlžnej sumy dovozných platieb, ak sa povolí použiť tovar na iný účel, ako je účel, na ktorý sa priznalo oslobodenie od cla alebo znížená sadzba cla, alebo platba bez cla.
(2)
Na tovar, ktorý je pod colným dohľadom podľa odseku 1, sa primerane vzťahujú ustanovenia § 285 a 288.
§ 164
Tovar prepustený do režimu voľný obeh stratí colný status slovenského tovaru, ak colný úrad
a)
po prepustení tovaru do režimu voľný obeh zruší colné vyhlásenie alebo
b)
dovozné platby, ktoré sa majú zaplatiť, odpustí alebo po zaplatení vráti
1.
v režime aktívny zušľachťovací styk v systéme vrátenia,
2.
pretože ide o chybný tovar alebo o tovar, ktorý nezodpovedá podmienkam zmluvy (§ 426 ods. 11), alebo
3.
pretože sú splnené podmienky podľa § 426 ods. 18 a 19 a vrátenie alebo odpustenie je podmienené tým, že tovar sa vyvezie alebo spätne vyvezie, alebo sa mu pridelí iné colne schválené určenie.
§ 165
Oslobodenie tovaru prepusteného do režimu voľný obeh od dovozného cla
Na účely tohto zákona je
a)
osobným majetkom tovar určený na osobné používanie fyzickej osoby alebo na uspokojovanie potrieb jej domácnosti, najmä zariadenie domácnosti, bicykle a motocykle, motorové vozidlá určené na prepravu osôb a ich prívesy, obytné prívesy, rekreačné plavidlá a športové lietadlá, zásoby domácnosti primerané obvyklým požiadavkám domácnosti, domáce zvieratá a zvieratá na jazdecké účely, prenosné nástroje a prístroje potrebné na výkon povolania tejto osoby, ktorý vzhľadom na druh a množstvo vylučuje jeho dovoz na obchodné účely,
b)
zariadením domácnosti osobné veci, domáca bielizeň, nábytok a ďalšie vybavenie určené na osobnú potrebu týchto osôb alebo na uspokojovanie ich potrieb v domácnosti,
c)
alkoholickým nápojom tovar (pivo, víno, aperitív na báze vína alebo alkoholu, brandy, likéry alebo destilované nápoje a podobne) uvedený v položkách 2203 až 2208 harmonizovaného systému,18)
d)
dopravným prostriedkom na obchodné použitie dopravný prostriedok určený na prepravu osôb za odplatu alebo na prepravu tovaru,
e)
prenosným nástrojom nástroj, ktorý sa pri použití spravidla drží v ruke alebo ktorý má zariadenie umožňujúce jeho nosenie v ruke,
f)
úhrnnou hodnotou tovaru súčet hodnôt pri dovoze dvoch alebo viacerých kusov tovaru, ktorý možno zaradiť do jednej podpoložky kombinovanej nomenklatúry, alebo súčet hodnôt pri dovoze tovaru, ktorý možno zaradiť do rôznych podpoložiek kombinovanej nomenklatúry,
g)
porovnateľným tovarom tovar vyrábaný v Slovenskej republike, ktorý má podstatné technické parametre rovnaké ako tovar, pri ktorom sa uplatňuje nárok na oslobodenie od dovozného cla a ktorý sa môže používať na rovnaké účely alebo môže poskytovať porovnateľné služby ako dovážaný tovar.
Osobný majetok fyzických osôb sťahujúcich sa z trvalého pobytu v zahraničí na colné územie
§ 166
Za podmienok uvedených v § 167 až 174 je oslobodený od dovozného cla osobný majetok fyzických osôb dovážaný pri ich sťahovaní z miesta trvalého pobytu v zahraničí na colné územie.
§ 167
Od dovozného cla je oslobodený osobný majetok, ktorý
a)
je vo vlastníctve deklaranta, ktorý ho v mieste svojho predchádzajúceho trvalého pobytu v zahraničí používal najmenej šesť mesiacov pred dňom, ku ktorému skončil svoj pobyt v zahraničí, pričom colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku; podmienka lehoty neplatí, ak ide o tovar určený na osobnú spotrebu, a
b)
v mieste nového trvalého pobytu na colnom území je určený na rovnaký účel používania.
§ 168
(1)
Osobný majetok je oslobodený od dovozného cla, ak mal deklarant trvalý pobyt v zahraničí nepretržite najmenej 12 mesiacov.
(2)
Colný úrad môže priznať oslobodenie od dovozného cla aj vtedy, ak deklarant nespĺňa podmienku podľa odseku 1, ak preukáže, že mal úmysel mať v zahraničí trvalý pobyt nepretržite najmenej 12 mesiacov.
§ 169
Oslobodenie od dovozného cla sa nevzťahuje na
a)
alkoholické nápoje,
b)
tabak a tabakové výrobky,
c)
dopravné prostriedky na obchodné použitie,
d)
iné predmety určené na použitie pri výkone povolania alebo obchodovania, ako sú prenosné nástroje a prístroje na výkon povolania.
§ 170
(1)
Osobný majetok je oslobodený od dovozného cla, len ak ho deklarant navrhne na prepustenie do režimu voľný obeh v lehote 12 mesiacov odo dňa udelenia povolenia na trvalý pobyt v Slovenskej republike; colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku.
(2)
Colný úrad môže osobný majetok v lehote podľa odseku 1 prepustiť do režimu voľný obeh naraz alebo postupne v niekoľkých samostatných zásielkach.
§ 171
(1)
Ak deklarant v lehote 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie osobného majetku do režimu voľný obeh zamýšľa osobný majetok oslobodený od dovozného cla vypožičať, dať do zálohy, prenechať do nájmu alebo previesť, je povinný vopred o tom informovať colný úrad; ak deklarant takýmto spôsobom s osobným majetkom nakladá pred uplynutím uvedenej lehoty, je povinný zaplatiť dovozné clo.
(2)
Colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň naloženia s osobným majetkom podľa odseku 1 z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§ 172
(1)
Colný úrad môže priznať oslobodenie od dovozného cla na osobný majetok navrhnutý do režimu voľný obeh aj pred udelením povolenia na trvalý pobyt na colnom území, ak bude deklarantovi udelené povolenie na trvalý pobyt na colnom území do šiestich mesiacov po prepravení osobného majetku na colné územie. Colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť, musí byť zabezpečený. Spôsob zabezpečenia colného dlhu a jeho výšku určí colný úrad.
(2)
Pri oslobodení od dovozného cla podľa odseku 1 sa lehota podľa § 167 písm. a) počíta odo dňa prepravenia osobného majetku na colné územie.
§ 173
(1)
Ak deklarant z dôvodu pracovných povinností opustil zahraničie, kde mal trvalý pobyt, bez toho, aby sa zároveň presťahoval na colné územie, ale preukáže úmysel trvalo sa presťahovať na colné územie, môže colný úrad priznať oslobodenie od dovozného cla na osobný majetok prepravený na colné územie na tento účel.
(2)
Osobný majetok podľa odseku 1 je oslobodený od dovozného cla za podmienok uvedených v § 166 až 171, pričom lehota uvedená
a)
v § 167 písm. a) a v § 170 ods. 1 sa počíta odo dňa prepravenia osobného majetku na colné územie,
b)
v § 171 ods. 1 sa počíta odo dňa udelenia povolenia na trvalý pobyt na colnom území.
(3)
Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje na osobný majetok deklaranta, ktorý sa trvalo presťahuje na colné územie v lehote určenej colným úradom. Colný úrad môže vyžadovať, aby colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť, bol zabezpečený. Spôsob zabezpečenia colného dlhu a jeho výšku určí colný úrad.
§ 174
Ak sa sťahuje osoba z miesta svojho trvalého pobytu v zahraničí na colné územie z dôvodu mimoriadnych politických okolností, môže colný úrad priznať oslobodenie jej osobného majetku od dovozného cla, aj keď nie sú splnené podmienky uvedené v § 167, § 169 písm. c) a d) a § 171.
Osobný majetok fyzických osôb sťahujúcich sa z prechodného pobytu v zahraničí na colné územie
§ 175
Osobný majetok fyzických osôb dovážaný pri ich sťahovaní z miesta prechodného pobytu v zahraničí z dôvodu ich zamestnania na colné územie je oslobodený od dovozného cla za podmienok podľa § 176 až 180.
§ 176
Osobný majetok je oslobodený od dovozného cla, ak
a)
je vo vlastníctve deklaranta, ktorý ho v mieste svojho prechodného pobytu v zahraničí používal najmenej šesť mesiacov pred dňom, ku ktorému skončil pobyt v zahraničí, pričom colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku; podmienka lehoty neplatí, ak ide o tovar určený na osobnú spotrebu a
b)
na colnom území je určený na rovnaký účel používania.
§ 177
(1)
Osobný majetok je oslobodený od dovozného cla, ak mal deklarant prechodný pobyt v zahraničí nepretržite najmenej šesť mesiacov.
(2)
Colný úrad môže priznať oslobodenie aj vtedy, ak deklarant nespĺňa podmienku podľa odseku 1 a ak preukáže, že mal úmysel mať v zahraničí prechodný pobyt nepretržite najmenej šesť mesiacov.
§ 178
Oslobodenie od dovozného cla sa nevzťahuje na
a)
alkoholické nápoje,
b)
tabak a tabakové výrobky,
c)
dopravné prostriedky na obchodné použitie,
d)
iné predmety určené na použitie pri výkone povolania alebo obchodovania, ako sú prenosné nástroje a prístroje na výkon povolania.
§ 179
(1)
Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje len na osobný majetok, ktorý deklarant navrhne na prepustenie do režimu voľný obeh v lehote 12 mesiacov odo dňa skončenia pobytu v zahraničí; colný úrad môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu primerane predĺžiť.
(2)
Colný úrad môže osobný majetok v lehote podľa odseku 1 prepustiť do režimu voľný obeh naraz alebo postupne v niekoľkých samostatných zásielkach.
§ 180
(1)
Ak deklarant v lehote 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie osobného majetku do režimu voľný obeh zamýšľa osobný majetok oslobodený od dovozného cla vypožičať, dať do zálohy, prenechať do nájmu alebo previesť, je povinný vopred o tom informovať colný úrad; ak deklarant takýmto spôsobom s osobným majetkom nakladá pred uplynutím uvedenej lehoty, je povinný zaplatiť dovozné clo.
(2)
Colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň naloženia s osobným majetkom podľa odseku 1 z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
Tovar dovážaný pri príležitosti uzavretia manželstva
§ 181
(1)
Výbava a zariadenie domácnosti vrátane nových vecí patriacich deklarantovi sťahujúcemu sa z dôvodu uzavretia manželstva z miesta trvalého pobytu v zahraničí na colné územie sú oslobodené od dovozného cla za podmienok podľa § 182 až 185.
(2)
Tovar obvykle darovaný pri príležitosti uzavretia manželstva, ktorý deklarantovi uvedenému v odseku 1 darovala zahraničná osoba, je oslobodený od dovozného cla za podmienok podľa odseku 1. Takýto tovar je oslobodený od dovozného cla, ak hodnota jednotlivého daru nepresiahne sumu zodpovedajúcu 1 000 EUR.
§ 182
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 181 sa prizná deklarantovi, ak
a)
mal v zahraničí trvalý pobyt nepretržite najmenej 12 mesiacov; colný úrad môže uznať aj kratšiu lehotu ako 12 mesiacov, ak deklarant preukáže, že mal úmysel mať v zahraničí trvalý pobyt nepretržite najmenej 12 mesiacov a
b)
predloží doklad o uzavretí manželstva.
§ 183
Oslobodenie od dovozného cla sa nevzťahuje na alkoholické nápoje, tabak a tabakové výrobky.
§ 184
(1)
Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje len na tovar navrhnutý do režimu voľný obeh
a)
najskôr dva mesiace pred dňom uzavretia manželstva, ak colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť, bude zabezpečený,
b)
najneskôr štyri mesiace po dni uzavretia manželstva.
(2)
Colný úrad môže v odôvodnených prípadoch lehotu uvedenú v odseku 1 primerane predĺžiť. Colný úrad môže tovar podľa § 181 v lehote podľa odseku 1 prepustiť do režimu voľný obeh naraz alebo postupne v niekoľkých samostatných zásielkach.
§ 185
(1)
Deklarant, ktorý v lehote 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh zamýšľa tovar podľa § 181, ktorý bol oslobodený od dovozného cla, vypožičať, dať do zálohy, prenechať do nájmu alebo previesť, je povinný vopred o tom informovať colný úrad.
(2)
Z tovaru, ktorý bol vypožičaný, daný do zálohy, prenechaný do nájmu alebo prevedený pred uplynutím lehoty podľa odseku 1, je deklarant povinný zaplatiť clo. Colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s tovarom z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
Osobný majetok nadobudnutý dedením
§ 186
(1)
Osobný majetok, ktorý slovenská fyzická osoba nadobudla dedením, je oslobodený od dovozného cla za podmienok podľa § 187 až 189.
(2)
Osobným majetkom podľa odseku 1 sa rozumie majetok uvedený v § 165 písm. a), ktorý je majetkom poručiteľa.
§ 187
Oslobodenie od dovozného cla sa nevzťahuje na
a)
alkoholické nápoje,
b)
tabak a tabakové výrobky,
c)
dopravné prostriedky na obchodné použitie,
d)
predmety určené na použitie pri výkone povolania, iné ako prenosné nástroje a prístroje potrebné na výkon povolania, ktoré boli nevyhnutné na výkon povolania poručiteľa,
e)
zásoby surovín, hotových výrobkov alebo polotovarov a
f)
živý inventár a zásoby poľnohospodárskych výrobkov presahujúce množstvo primerané obvyklému zásobeniu domácnosti.
§ 188
(1)
Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje na tovar podľa § 186 navrhnutý do režimu voľný obeh v lehote dvoch rokov odo dňa, keď príslušný orgán schválil alebo potvrdil dedičstvo; colný úrad môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť.
(2)
Zdedený tovar možno v lehote podľa odseku 1 doviezť naraz alebo postupne v niekoľkých samostatných zásielkach.
§ 189
Ustanovenia § 186 až 188 sa vzťahujú primerane na osobný majetok, ktorý nadobudla dedením slovenská právnická osoba, ktorá nevykonáva podnikateľskú činnosť.
Zariadenie domácnosti určené na vybavenie miesta prechodného pobytu
§ 190
Zariadenie domácnosti dovážané zahraničnou fyzickou osobou, ktoré je určené na vybavenie domácnosti v mieste jej prechodného pobytu na colnom území, je oslobodené od dovozného cla za podmienok podľa § 191 až 194.
§ 191
Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje na zariadenie domácnosti, ktoré
a)
vlastnil a používal deklarant najmenej šesť mesiacov pred dňom, keď bolo dovezené zo zahraničia; colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku,
b)
podľa druhu a množstva zodpovedá obvyklému vybaveniu domácnosti v mieste jeho prechodného pobytu.
§ 192
(1)
Oslobodenie od dovozného cla colný úrad prizná len deklarantovi, ktorý
a)
má trvalý pobyt v zahraničí nepretržite najmenej 12 mesiacov,
b)
je vlastníkom bytu v mieste prechodného pobytu alebo si ho prenajal najmenej na dva roky a vyhlási, že tento byt neprenechá do nájmu počas svojej neprítomnosti alebo neprítomnosti členov svojej domácnosti.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla môže colný úrad obmedziť na jeden prípad dovozu pre to isté miesto prechodného pobytu.
§ 193
Colný úrad môže podmieniť priznanie oslobodenia od dovozného cla zabezpečením colného dlhu, ktorý by mohol vzniknúť podľa § 194.
§ 194
(1)
Ak bude byt v mieste prechodného pobytu, v ktorom sa nachádza zariadenie domácnosti podľa § 190, v lehote dvoch rokov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie zariadenia domácnosti do režimu voľný obeh prenechaný do nájmu inej osobe alebo prevedený na inú osobu, deklarant je povinný zo zariadenia domácnosti zaplatiť clo. Colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo zo zariadenia domácnosti podľa sadzieb platných v deň prenechania do nájmu alebo prevodu bytu z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom ku dňu prenechania do nájmu alebo prevodu bytu.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak sa zariadenie domácnosti podľa § 190 použije na vybavenie iného bytu, ak sú splnené podmienky podľa § 192 ods. 1.
(3)
Zo zariadenia domácnosti, ktoré bolo vypožičané, dané do zálohy, prenechané do nájmu alebo prevedené na iné osoby pred uplynutím lehoty dvoch rokov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do režimu voľný obeh, je deklarant povinný zaplatiť clo. Colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa odseku 1; colný úrad môže túto lehotu predĺžiť až na desať rokov, ak sú súčasťou vybavenia domácnosti cenné predmety.
Vybavenie, študijné potreby a zariadenie domácnosti žiakov a študentov
§ 195
(1)
Vybavenie, študijné potreby a zariadenie domácnosti predstavujúce obvyklé zariadenie študentskej izby, ktoré patria žiakom alebo študentom prichádzajúcim na colné územie na účely štúdia a ktoré sú určené na ich osobné používanie počas štúdia, sú oslobodené od dovozného cla.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 sa vzťahuje na tovar dovážaný žiakom alebo študentom, ak sú prijatí a riadne zapísaní vo vzdelávacom zariadení, aby tu po celú dobu navštevovali organizované štúdium.
(3)
Vybavením podľa odseku 1 je osobná bielizeň alebo domáca bielizeň, oblečenie, nové alebo použité.
(4)
Študijnými potrebami podľa odseku 1 sú predmety a prístroje, ktoré žiaci alebo študenti obvykle používajú pri štúdiu.
§ 196
Colný úrad prizná oslobodenie od dovozného cla podľa § 195 aj opakovane počas celého štúdia.
Zásielky nepatrnej hodnoty
§ 197
Zásielky obsahujúce tovar nepatrnej hodnoty odoslané priamo zo zahraničia príjemcovi v Slovenskej republike sú oslobodené od dovozného cla. Tovarom nepatrnej hodnoty je tovar, ktorého úhrnná hodnota nepresahuje 22 EUR na jednu zásielku.
§ 198
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 197 sa nevzťahuje na
a)
alkoholické nápoje,
b)
parfumy a toaletné vody,
c)
tabak a tabakové výrobky.
Zásielky odosielané jednou fyzickou osobou druhej fyzickej osobe
§ 199
(1)
Tovar obsiahnutý v zásielkach odosielaných fyzickou osobou zo zahraničia fyzickej osobe na colné územie je oslobodený od dovozného cla, ak ide o dovoz neobchodného charakteru a sú splnené podmienky podľa § 200 a 201.
(2)
Dovozom neobchodného charakteru je dovoz tovaru v zásielkach, ktoré
a)
sú príležitostnej povahy,
b)
obsahujú tovar výlučne určený na osobné používanie príjemcom alebo členmi jeho domácnosti a ktorý vzhľadom na druh a množstvo nenaznačuje úmysel obchodovať s ním,
c)
odosielateľ odosiela príjemcovi bezplatne.
§ 200
(1)
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 199 ods. 1 sa vzťahuje na tovar, ktorého úhrnná hodnota vrátane tovaru podľa § 201 nepresahuje 45 EUR v každej zásielke.
(2)
Ak úhrnná hodnota niekoľkých kusov tovaru obsiahnutého v zásielke presahuje sumu podľa odseku 1, oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje na tovar, ktorý by bol oslobodený od dovozného cla, keby sa dovážal samostatne; hodnotu jedného kusa tovaru nemožno rozdeliť.
§ 201
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 199 ods. 1 sa v každej zásielke pri tovare uvedenom v písmenách a) až c) vzťahuje na toto množstvo:
a)
tabak a tabakové výrobky
1.
50 cigariet,
2.
25 cigarillos (cigary s hmotnosťou najviac 3 g na kus),
3.
10 cigár,
4.
50 g tabaku na fajčenie alebo
5.
úmerná kombinácia týchto výrobkov,
b)
alkoholické nápoje
1.
1 l destilátov alebo liehovín s objemovým alkoholickým titrom presahujúcim 22 % vol alebo nedenaturovaného etylalkoholu s objemovým alkoholickým titrom 80 % vol a viac,
2.
1 l destilátov, liehovín a aperitívov na vínovej alebo alkoholovej báze, tafie, saké alebo podobných nápojov s objemovým alkoholickým titrom nepresahujúcim 22 % vol, šumivého vína alebo likérového vína, alebo
3.
úmerná kombinácia týchto výrobkov a
4.
2 l nešumivého vína,
c)
50 g parfumu alebo 0,25 l toaletnej vody.
Obchodný majetok dovážaný pri premiestnení podniku zo zahraničia na colné územie
§ 202
(1)
Tovar, ktorý je súčasťou obchodného majetku podnikateľa (ďalej len „obchodný majetok“), ktorý ukončil svoju činnosť v zahraničí a premiestňuje podnik na colné územie, aby tam vykonával rovnakú činnosť, je oslobodený od dovozného cla za podmienok podľa § 203 až 207.
(2)
Pri premiestnení obchodného majetku podnikateľa, ktorý podniká v poľnohospodárstve,37) sa oslobodzuje od dovozného cla aj jeho živý inventár.
§ 203
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 202 sa vzťahuje na obchodný majetok podnikateľa, ktorý
a)
sa v podniku skutočne používal najmenej 12 mesiacov pred dňom, ku ktorému podnik ukončil svoju činnosť v štáte, z ktorého sa premiestňuje; colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku,
b)
je na colnom území určený na rovnaký účel, na aký sa používal v zahraničí,
c)
je vzhľadom na druh a množstvo primeraný podniku.
§ 204
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 202 sa nevzťahuje na obchodný majetok podnikateľa, ktorého dôvodom premiestnenia zo zahraničia na územie Slovenskej republiky je len splynutie alebo zlúčenie s podnikom na colnom území bez toho, aby sa rozšíril predmet podnikateľskej činnosti.
§ 205
Oslobodenie od dovozného cla sa nevzťahuje na
a)
dopravné prostriedky, ktoré nemajú povahu výrobného prostriedku alebo prostriedku na poskytovanie služieb,
b)
zásoby všetkého druhu určené na spotrebu ľuďmi alebo na kŕmenie zvierat,
c)
palivá a zásoby surovín alebo hotových výrobkov alebo polotovarov,
d)
živý inventár, ktorý je vo vlastníctve podnikateľa, s výnimkou uvedenou v § 202 ods. 2.
§ 206
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 202 sa vzťahuje len na obchodný majetok podnikateľa navrhnutý na prepustenie do režimu voľný obeh v lehote 12 mesiacov odo dňa ukončenia činnosti podniku v zahraničí; colný úrad môže v odôvodnených prípadoch priznať oslobodenie od dovozného cla aj na obchodný majetok, ktorý bol dovezený aj po uplynutí tejto lehoty.
§ 207
(1)
Obchodný majetok podnikateľa, ktorý bol oslobodený od dovozného cla, nemožno v lehote 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do režimu voľný obeh vypožičať, dať do zálohy, prenechať do nájmu alebo previesť bez predchádzajúceho informovania príslušného colného úradu. Colný úrad môže túto lehotu predĺžiť až na 36 mesiacov, ak má dôvodné podozrenie, že obchodný majetok podnikateľa bude prenechaný do nájmu alebo prevedený.
(2)
Z obchodného majetku podnikateľa, ktorý bol vypožičaný, daný do zálohy, prenechaný do nájmu alebo prevedený pred uplynutím lehoty podľa odseku 1, colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s obchodným majetkom podnikateľa z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§ 208
Tovar určený na výkon povolania dovážaný pri premiestňovaní činnosti osôb nevykonávajúcich podnikateľskú činnosť
Tovar potrebný na vykonávanie činností pri výkone povolania osobami vykonávajúcimi takúto činnosť alebo tovar právnických osôb, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť a ktoré premiestňujú svoju činnosť zo zahraničia na colné územie, je oslobodený od dovozného cla; ustanovenia § 202 až 207 sa použijú primerane.
Poľnohospodárske výrobky
§ 209
(1)
Poľnohospodárske výrobky vrátane chovateľských, včelárskych alebo záhradníckych výrobkov alebo lesnícke výrobky, ktoré pochádzajú z hospodárstiev ležiacich v zahraničí, priľahlých k Slovenskej republike a obhospodarovaných podnikateľmi v poľnohospodárstve, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v Slovenskej republike, sú oslobodené od dovozného cla, ak sú splnené podmienky podľa § 210 a 211.
(2)
Chovateľské výrobky podľa odseku 1 sú oslobodené od dovozného cla, ak pochádzajú zo zvierat, ktoré boli odchované na hospodárstvach podľa odseku 1 alebo ktoré boli prepustené na colné územie do režimu voľný obeh.
§ 210
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 209 sa vzťahuje len na nespracované výrobky alebo výrobky, ktoré boli iba prvotne spracované.
§ 211
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 209 sa vzťahuje len na výrobky, ktoré dováža podnikateľ v poľnohospodárstve alebo ktoré sa dovážajú v jeho mene.
§ 212
Výťažky rybolovu alebo rybárstva vykonávaného na jazerách alebo vodných tokoch hraničiacich s colným územím a výťažky lovu vykonávaného na týchto jazerách alebo vodných tokoch slovenskými rybármi sú oslobodené od dovozného cla; ustanovenia § 209 až 211 sa použijú primerane.
Semená, hnojivá a výrobky na obrábanie pôdy a pestovanie rastlín
§ 213
Semená, hnojivá a výrobky na obrábanie pôdy a pestovanie rastlín na hospodárstvach ležiacich v Slovenskej republike, ktoré susedia so zahraničím a sú obhospodarované podnikateľmi v poľnohospodárstve, ktorí majú trvalé bydlisko alebo sídlo v zahraničí susediacom s územím Slovenskej republiky, sú oslobodené od dovozného cla, ak sú splnené podmienky podľa § 214.
§ 214
Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje len na semená, hnojivá a iné výrobky dovážané priamo do Slovenskej republiky podnikateľom v poľnohospodárstve alebo v jeho mene v množstve potrebnom na pestovanie rastlín a obrábanie pôdy na hospodárstvach podľa § 213.
Tovar v batožine cestujúceho
§ 215
(1)
Od dovozného cla je oslobodený tovar neobchodného charakteru prepravovaný cestujúcim v jeho batožine, ak sú splnené podmienky podľa § 216 až 218.
(2)
Batožinou podľa odseku 1 je batožina, ktorú cestujúci pri vstupe na colné územie predloží colnému úradu na vykonanie colného dohľadu, a batožina, ktorá bola podaná pri odchode cestujúceho zo zahraničia dopravcovi zabezpečujúcemu jeho dopravu na colné územie ako sprievodná batožina a neskôr bola predložená colnému úradu na vykonanie colného dohľadu s výnimkou prenosnej nádrže s palivami podľa § 276 ods. 1 písm. b).
(3)
Dovozom tovaru neobchodného charakteru je dovoz tovaru, ktorý
a)
je príležitostnej povahy,
b)
pozostáva výlučne z tovaru určeného na osobnú potrebu cestujúceho alebo členov jeho domácnosti alebo z tovaru určeného ako dar, ak druh a množstvo tohto tovaru nenasvedčuje, že ide o dovoz na obchodné účely.
§ 216
(1)
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 215 ods. 1 sa vzťahuje u jedného cestujúceho na toto množstvo tovaru:
a)
tabak a tabakové výrobky
1.
200 cigariet,
2.
100 cigarillos (cigary s hmotnosťou najviac 3 g na kus),
3.
50 cigár,
4.
250 g tabaku na fajčenie alebo
5.
úmerná kombinácia týchto výrobkov,
b)
alkoholické nápoje
1.
1 l destilátov alebo liehovín s objemovým alkoholickým titrom presahujúcim 22 % vol alebo nedenaturovaného etylalkoholu s objemovým alkoholickým titrom 80 % vol a viac, alebo
2.
2 l destilátov, liehovín a aperitívov na vínovej alebo alkoholovej báze, tafie, saké alebo podobných nápojov s objemovým alkoholickým titrom nepresahujúcim 22 % vol, šumivého vína alebo likérového vína, alebo
3.
úmerná kombinácia týchto výrobkov a
4.
2 l nešumivého vína,
c)
50 g parfumu alebo 0,25 l toaletnej vody,
d)
lieky v množstve zodpovedajúcom osobnej potrebe cestujúceho.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 písm. a) a b) sa neprizná cestujúcemu mladšiemu ako 18 rokov.
§ 217
(1)
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 215 sa vzťahuje na tovar iný ako uvedený v § 216, ktorého úhrnná hodnota u každého cestujúceho nepresahuje 175 EUR; u cestujúceho do 15 rokov sa toto oslobodenie vzťahuje na tovar, ktorého úhrnná hodnota nepresahuje 90 EUR.
(2)
Ak úhrnná hodnota dvoch alebo viacerých kusov tovaru na jedného cestujúceho prekročí sumu podľa odseku 1, oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje len na tovar, ktorý by bol oslobodený od dovozného cla, keby sa dovážal samostatne; hodnotu jednotlivého kusa tovaru nemožno rozdeliť.
§ 218
(1)
Ak ide o člena posádky dopravného prostriedku, ktorý pri výkone činnosti prechádza štátnu hranicu najmenej jedenkrát za týždeň, od dovozného cla je oslobodený tovar, ktorého úhrnná hodnota nepresahuje 500 Sk pri každej ceste.
(2)
Ak ide o cestujúceho, ktorý pri výkone povolania prechádza štátnu hranicu spravidla každý pracovný deň, od dovozného cla je oslobodený tovar, ktorého úhrnná hodnota nepresahuje 500 Sk denne.
(3)
Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak cestujúci s miestom pobytu v pohraničnom pásme preukáže, že sa z pohraničného pásma susedného štátu nevracia. Obmedzenia uvedené v odsekoch 1 a 2 však platia, ak cestujúci, ktorý vykonáva svoje povolanie v pohraničnom pásme susedného štátu, alebo člen posádky dopravného prostriedku používaného medzi zahraničím a Slovenskou republikou pri každej ceste dováža tovar v rámci výkonu svojho povolania.
(4)
Ak ide o cestujúceho, ktorý má trvalý pobyt v pohraničnom pásme, od dovozného cla je oslobodený tovar dovážaný z protiľahlého pohraničného pásma susedného štátu, ktorého úhrnná hodnota nepresahuje 1 500 Sk.
(5)
Ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, pohraničným pásmom je územie, ktorého hranica je vymedzená vzdušnou čiarou vo vzdialenosti 15 km od štátnej hranice; súčasťou pohraničného pásma sú aj obce, ktorých časť územia leží v tomto pohraničnom pásme.
(6)
V rámci limitov podľa odsekov 1, 2 a 4 sú od dovozného cla oslobodené:
a)
tabak a tabakové výrobky
1.
50 cigariet,
2.
25 cigarillos (cigary s hmotnosťou najviac 3 g na kus),
3.
10 cigár alebo
4.
50 g tabaku na fajčenie,
b)
alkoholické nápoje
1.
0,25 l destilátov alebo liehovín s objemovým alkoholickým titrom presahujúcim 22 % vol alebo nedenaturovaného etylalkoholu s objemovým alkoholickým titrom 80 % vol a viac, alebo
2.
0,25 l destilátov, liehovín a aperitívov na vínovej alebo alkoholovej báze, tafie, saké alebo podobných nápojov s objemovým alkoholickým titrom nepresahujúcim 22 % vol, šumivého vína alebo likérového vína,
3.
0,5 l nešumivého vína.
(7)
Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 6 colný úrad neprizná cestujúcemu mladšiemu ako 18 rokov.
Tovar na vzdelávacie, vedecké a kultúrne účely a tovar na športové účely
§ 219
(1)
Tovar na vzdelávacie, vedecké a kultúrne účely uvedený v prílohe č. 6 je oslobodený od dovozného cla bez ohľadu na osobu príjemcu a na účely jeho použitia.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
a)
papierenský tovar,
b)
knihy, publikácie a dokumenty okrem katalógov, turistických plagátov a turistickej literatúry, napríklad brožúry, sprievodcovia, cestovné poriadky, letáky a podobné publikácie, publikované podnikateľom alebo v jeho mene na jeho reklamu,
c)
noviny a periodiká, v ktorých reklama presahuje 70 % plochy,
d)
ostatný tovar, v ktorom reklama presahuje 25 % plochy; v prípade turistických plagátov a literatúry sa tento percentuálny podiel vzťahuje iba na vlastnú obchodnú reklamu,
e)
obrazové alebo zvukové nahrávky, ktorých reklama presahuje 25 % času tejto nahrávky; v prípade materiálov na podporu turistického ruchu, ktoré sú určené na podporu záujmu verejnosti o cestovanie v zahraničí, sa vzťahuje tento percentuálny podiel iba na súkromnú obchodnú reklamu.
§ 220
Tovar na vzdelávacie, vedecké a kultúrne účely uvedený v prílohe č. 7 je oslobodený od dovozného cla, ak je určený pre
a)
verejné vzdelávacie, vedecké alebo kultúrne zariadenia alebo organizácie, alebo
b)
zariadenia alebo organizácie vrátane vysielateľov vykonávajúcich činnosť podľa osobitných predpisov.38)
§ 221
(1)
Obrazový a zvukový materiál uvedený v prílohe č. 8 je oslobodený od dovozného cla, ak deklarant pred prepustením tovaru predloží osvedčenie, že ide o tovar na vzdelávacie, vedecké alebo kultúrne účely, vydané v súlade s medzinárodnou dohodou39) príslušným orgánom štátu, odkiaľ tovar pochádza, alebo Organizáciou Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru, a príslušný orgán v Slovenskej republike potvrdí účel dovozu tovaru uvedeného v osvedčení. Vzor osvedčenia je uvedený v prílohe č. 9.
(2)
Za obrazový a zvukový materiál vzdelávacieho, vedeckého alebo kultúrneho charakteru sa považuje
a)
materiál, ktorého základným účelom je vzdelávať, alebo materiál, ktorého obsah slúži na uchovanie, zvýšenie či rozširovanie vedomostí a prehĺbenie medzinárodného porozumenia a dobrých vzťahov,
b)
autentický reprezentatívny materiál,
c)
materiál, ktorého technické vlastnosti zodpovedajú účelu, na ktorý bol určený.
§ 222
(1)
Umelecké diela a zbierkové predmety40) vzdelávacieho, vedeckého alebo kultúrneho charakteru uvedené v prílohe č. 10, ktoré sa nedovážajú na účely dosiahnutia zisku, sú oslobodené od dovozného cla.
(2)
Umelecké diela a zbierkové predmety vzdelávacieho, vedeckého alebo kultúrneho charakteru dovážané pre galérie a múzeá, registrované podľa osobitného predpisu40) sú oslobodené od dovozného cla za podmienky, že nebudú prevedené na inú osobu ako osobu takto registrovanú.
§ 223
(1)
Nástroje a prístroje určené výlučne na účely vzdelávania alebo vedeckého výskumu sú oslobodené od dovozného cla, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
nedovážajú sa na účely dosiahnutia zisku,
b)
sú určené pre vedecké alebo vzdelávacie zariadenia zriadené v súlade s osobitnými predpismi, ktoré ich používajú výlučne na tento účel,
c)
nástroje a prístroje porovnateľnej vedeckej hodnoty sa v čase dovozu na colné územie nevyrábajú.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje aj na
a)
náhradné dielce, súčiastky alebo príslušenstvo nástrojov alebo prístrojov podľa odseku 1, ak sa dovážajú súčasne s nimi alebo ak sa dovážajú neskôr, a ak možno zistiť, že sú určené pre nástroje a prístroje, ktoré už boli alebo mohli byť prepustené do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla,
b)
náradie používané na údržbu, kontrolu, meranie alebo opravu nástrojov alebo prístrojov uvedených v odseku 1, ak sa dováža súčasne s nimi alebo ak sa dováža neskôr, ak možno zistiť, že je určené pre nástroje alebo prístroje, ktoré už boli alebo mohli byť prepustené do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla za podmienky, že náradie porovnateľnej hodnoty sa v čase dovozu v Slovenskej republike nevyrába.
§ 224
(1)
Nástroje a prístroje iné ako uvedené v § 223, ktoré sa nedovážajú na účely dosiahnutia zisku, sú oslobodené od dovozného cla, ak sú splnené podmienky podľa § 225 až 228.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 sa vzťahuje len na nástroje a prístroje, ak sú určené pre zariadenia41) a ich organizačné zložky, ktorých hlavnou činnosťou je vzdelávanie alebo vedecký výskum.
§ 225
(1)
Od dovozného cla sa oslobodzujú aj
a)
náhradné dielce, časti alebo osobitné príslušenstvo nástrojov a prístrojov, ak sa dovážajú súčasne s týmito nástrojmi alebo prístrojmi alebo ak sa dovážajú neskôr, ak možno zistiť, že sú určené pre nástroje alebo prístroje, ktoré
1.
boli prepustené do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla a v čase, keď sa uplatňuje nárok na oslobodenie náhradných dielcov, častí alebo osobitného príslušenstva nástrojov alebo prístrojov podľa § 223 od dovozného cla, majú tieto nástroje a prístroje vedeckú hodnotu alebo
2.
spĺňajú podmienky na oslobodenie od dovozného cla v čase, keď sa uplatňuje nárok na oslobodenie náhradných dielcov, častí alebo osobitného príslušenstva od dovozného cla,
b)
náradie používané na údržbu, kontrolu, kalibráciu alebo opravu nástrojov a prístrojov, ak sa toto náradie dováža súčasne s nástrojmi alebo prístrojmi alebo ak sa dováža neskôr, a ak možno zistiť, že je určené pre nástroje a prístroje, ktoré boli prepustené do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla a v čase, keď sa uplatňuje nárok na oslobodenie náradia od dovozného cla, majú tieto nástroje alebo prístroje vedeckú hodnotu, alebo ktoré spĺňajú podmienky na oslobodenie od dovozného cla v čase, keď sa uplatňuje nárok na oslobodenie náradia od dovozného cla.
(2)
Podmienky ustanovené v § 227 a 228 sa uplatňujú aj na náhradné dielce a náradie podľa odseku 1.
§ 226
(1)
Nástrojom a prístrojom podľa § 223 je nástroj alebo prístroj, ktorý vzhľadom na svoje technické parametre a výsledky, ktoré umožňuje dosiahnuť, je určený na vedeckú činnosť.
(2)
Príslušenstvom nástrojov a prístrojov podľa odseku 1 sú predmety špeciálne určené na použitie s týmito nástrojmi alebo prístrojmi, ak sa ich použitím zlepší výkon týchto nástrojov alebo prístrojov alebo rozšíri možnosť ich použitia.
(3)
Porovnateľnou vedeckou hodnotou je vedecká hodnota vyplývajúca z porovnania podstatných technických parametrov nástroja alebo prístroja, na ktorý sa uplatňuje nárok na oslobodenie od dovozného cla, s vlastnosťami zodpovedajúcimi nástroju alebo prístroju vyrábanému v Slovenskej republike.
§ 227
(1)
Ak osoba podľa § 224 ods. 2 zamýšľa tovar podľa § 220 a nástroje a prístroje, ktoré boli oslobodené od dovozného cla podľa § 225 ods. 1 a § 226, v lehote piatich rokov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do režimu voľný obeh vypožičať, prenechať do nájmu alebo previesť, je povinná vopred o tom informovať colný úrad. Oslobodenie od dovozného cla platí aj vtedy, ak sa tovar v tejto lehote vypožičia, prenechá do nájmu alebo prevedie zariadeniu alebo organizácii, ktorej možno priznať nárok na oslobodenie od dovozného cla podľa § 220 a § 224 ods. 2, ak tieto osoby použijú tento tovar na účely, ktoré sú v súlade s ustanoveniami o oslobodení tovaru od dovozného cla.
(2)
V ostatných prípadoch výpožičky, prenechania do nájmu alebo prevodu tovaru je osoba podľa odseku 1 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie z tohto tovaru dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s tovarom z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§ 228
(1)
Zariadenia alebo organizácie podľa § 220 a § 224 ods. 2, ktoré už nespĺňajú podmienky ustanovené na oslobodenie od dovozného cla alebo ktoré zamýšľajú použiť tovar oslobodený od dovozného cla na iné ako ustanovené účely, sú povinné o tom informovať colný úrad.
(2)
Z tovaru, ktorý je vo vlastníctve zariadenia alebo organizácie, ktoré prestali spĺňať podmienky ustanovené na oslobodenie od dovozného cla, colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď tieto osoby prestali spĺňať ustanovené podmienky, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
(3)
Z tovaru, ktorý používajú zariadenia alebo organizácie podľa odseku 1 na iné účely ako účely ustanovené v § 220 a 224, colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď sa tovar začal používať na iné účely, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§ 229
(1)
Tovar dovážaný na neobchodné účely vedeckovýskumným zariadením alebo organizáciou so sídlom v zahraničí, alebo v ich mene je oslobodený od dovozného cla.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje na tovar, ktorý
a)
je určený na používanie zamestnancami alebo zástupcami zariadení alebo organizácií podľa odseku 1 alebo s ich súhlasom v rozsahu dohôd o vedeckej spolupráci, ktorých účelom je plniť medzinárodný vedeckovýskumný program vo vedeckovýskumných zariadeniach so sídlom v Slovenskej republike, schválených na tento účel príslušnými orgánmi,
b)
je zaobstaraný z finančných prostriedkov vedeckovýskumných zariadení alebo organizácií so sídlom v zahraničí.
(3)
Tovarom dovážaným na neobchodné účely podľa odseku 1 sú nástroje, prístroje, stroje a ich príslušenstvo vrátane náhradných dielcov a náradia osobitne určeného na ich údržbu, kontrolu, meranie alebo opravu, zostavenie a biologické a chemické látky používané na vedecký výskum, ktorý sa nevykonáva na účely dosiahnutia zisku.
§ 230
(1)
Ak osoba podľa § 229 ods. 1 zamýšľa tovar podľa § 229, ktorý bol oslobodený od dovozného cla, v lehote piatich rokov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do režimu voľný obeh vypožičať, prenechať do nájmu alebo previesť, je povinná vopred o tom informovať colný úrad. Oslobodenie od dovozného cla sa uplatní aj vtedy, ak sa tovar v tejto lehote vypožičia, prenechá do nájmu alebo prevedie vedeckovýskumnému zariadeniu alebo organizácii, ktorej možno priznať nárok na oslobodenie od dovozného cla podľa § 229, ak tieto osoby použijú tento tovar na účely, ktoré sú v súlade s ustanoveniami o oslobodení tovaru od dovozného cla.
(2)
V ostatných prípadoch výpožičky, prenechania do nájmu alebo prevodu tovaru je osoba podľa odseku 1 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie z tohto tovaru dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s tovarom z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
(3)
Vedeckovýskumné zariadenia alebo organizácie podľa § 229, ktoré už nespĺňajú podmienky ustanovené na oslobodenie od dovozného cla alebo ktoré zamýšľajú použiť tovar oslobodený od dovozného cla na iné ako ustanovené účely, sú povinné vopred o tom informovať colný úrad.
(4)
Z tovaru, ktorý používajú vedeckovýskumné zariadenia alebo organizácie, ktoré prestali spĺňať podmienky ustanovené na oslobodenie od dovozného cla, colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď tieto osoby prestali spĺňať ustanovené podmienky, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
(5)
Z tovaru, ktorý používajú vedeckovýskumné zariadenia alebo organizácie podľa § 229 ods. 1 na iné účely ako účely ustanovené v § 229, colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď sa tovar začal používať na iné účely, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§ 231
Od dovozného cla sú oslobodené hudobné nástroje a ich príslušenstvo, ak sú určené pre kultúrne ustanovizne alebo právnické osoby vykonávajúce výchovnú a vzdelávaciu činnosť v kultúrnej oblasti, ak sa porovnateľný tovar v čase dovozu v Slovenskej republike nevyrába a počas dvoch rokov od prijatia colného vyhlásenia tento tovar nezmení vlastníka.
§ 232
Od dovozného cla je oslobodený tovar na športové účely dovážaný osobami akreditovanými na činnosť v oblasti telesnej kultúry podľa osobitných predpisov,42) ak
a)
sa nedováža na účely dosiahnutia zisku a
b)
porovnateľný tovar sa v čase dovozu v Slovenskej republike nevyrába.
§ 233
Zvieratá a biologické alebo chemické látky určené na výskum
(1)
Od dovozného cla sú oslobodené
a)
zvieratá špeciálne pripravené na laboratórne účely,
b)
biologické alebo chemické látky uvedené v prílohe č. 11, dovážané výlučne na neobchodné účely.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 sa vzťahuje len na zvieratá a biologické alebo chemické látky, ktoré sú určené pre zariadenia alebo ich organizačné zložky, ktorých hlavnou činnosťou je vzdelávanie alebo vedecký výskum, alebo zariadenia schválené príslušným orgánom, ktorých hlavnou činnosťou je vzdelávanie alebo vedecký výskum.
(3)
Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje len na biologické alebo chemické látky, ktoré sa v Slovenskej republike nevyrábajú, ak sú vzhľadom na svoj osobitný význam alebo stupeň čistoty hlavne alebo výlučne určené na vedecký výskum.
Liečivá a lieky ľudského pôvodu a činidlá na určovanie krvnej skupiny a tkanív
§ 234
(1)
Za podmienok podľa § 235 sú od dovozného cla oslobodené
a)
liečivá a lieky ľudského pôvodu,
b)
činidlá na určovanie krvnej skupiny,
c)
činidlá na určovanie tkanív.
(2)
Na účely tohto zákona je
a)
liečivom a liekom ľudského pôvodu ľudská krv a jej deriváty, úplná ľudská krv, sušená krvná plazma, ľudský albumín a stále roztoky ľudského plazmatického proteínu, ľudský imunoglobulín a ľudský fibrinogén,
b)
činidlom na určovanie krvnej skupiny činidlo ľudského, zvieracieho, rastlinného alebo iného pôvodu, určené na určovanie krvnej skupiny a jej nezlučiteľnosti,
c)
činidlom na určovanie tkanív činidlo ľudského, zvieracieho, rastlinného alebo iného pôvodu, určené na určovanie typov ľudského tkaniva.
§ 235
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 234 sa vzťahuje len na tovar dovážaný na neobchodné účely, ktorý je
a)
určený výlučne na vykonávanie činností lekárskych alebo vedeckých zariadení alebo laboratórií schválených príslušnými orgánmi,
b)
doložený osvedčením vydaným príslušným zahraničným orgánom a
c)
dovezený v špeciálnych nádobách s osobitným identifikačným štítkom.
§ 236
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 234 sa vzťahuje aj na špeciálne nádoby potrebné na prepravu liečiv a liekov ľudského pôvodu, činidiel na určovanie krvnej skupiny alebo tkanív a na všetky pomocné látky a príslušenstvo potrebné na ich použitie, ktoré môžu byť súčasťou zásielky.
§ 237
Nástroje a prístroje určené na lekársky výskum, lekársku diagnostiku alebo liečbu
(1)
Nástroje a prístroje určené na lekársky výskum, lekársku diagnostiku alebo liečbu, darované zahraničnými organizáciami vykonávajúcimi charitatívnu činnosť alebo súkromnými osobami zdravotníckym zariadeniam alebo osobám zaoberajúcim sa lekárskym výskumom schváleným príslušným orgánom alebo zakúpené týmito zdravotníckymi zariadeniami alebo osobami zaoberajúcimi sa lekárskym výskumom výhradne z peňažných prostriedkov poskytnutých organizáciou vykonávajúcou charitatívnu činnosť alebo získaných z dobrovoľných príspevkov sú oslobodené od dovozného cla, ak
a)
darované nástroje a prístroje slúžia na nepodnikateľské, lekárske alebo vedecké účely a
b)
darca nie je v spojení s ich výrobcom.
(2)
Za podmienok podľa odseku 1 sú od dovozného cla oslobodené aj
a)
náhradné dielce, časti a osobitné príslušenstvo nástrojov alebo prístrojov, ak sa dovážajú súčasne s nástrojmi alebo prístrojmi alebo ak sa dovážajú neskôr, ak možno zistiť, že sú určené pre nástroje alebo prístroje, ktoré boli prepustené do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla,
b)
náradie používané na údržbu, kontrolu, kalibráciu alebo opravu nástrojov alebo prístrojov, ak sa dováža súčasne s nástrojmi alebo prístrojmi alebo ak sa dováža neskôr, ak možno zistiť, že je určené pre nástroje alebo prístroje, ktoré boli prepustené do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla.
(3)
Podmienky oslobodenia od dovozného cla podľa § 227 a 228 sa použijú primerane.
§ 238
Referenčné látky na kontrolu kvality liekov
Od dovozného cla sú oslobodené zásielky obsahujúce vzorky referenčných látok schválených Svetovou zdravotníckou organizáciou, určené na kontrolu kvality liekov alebo látok používaných na výrobu liekov, zasielané osobám oprávneným vykonávať takúto činnosť podľa osobitného predpisu.43)
§ 239
Farmaceutické výrobky používané pri medzinárodných športových podujatiach
Od dovozného cla sú oslobodené farmaceutické výrobky na humánne alebo veterinárne použitie, určené pre zahraničné osoby alebo zahraničné zvieratá zúčastňujúce sa v Slovenskej republike na medzinárodných športových podujatiach v množstve a druhu potrebnom na uspokojovanie ich potrieb pri ich pobyte v Slovenskej republike.
Tovar pre organizácie vykonávajúce charitatívnu činnosť
§ 240
(1)
Za podmienok podľa § 241 sú od dovozného cla oslobodené:
a)
tovar základnej osobnej potreby dovážaný organizáciami vykonávajúcimi charitatívnu činnosť podľa osobitného predpisu44) na bezplatné rozdelenie osobám, ktoré ho potrebujú,
b)
zásielky zasielané bezplatne zahraničnou osobou na nepodnikateľské účely organizáciám vykonávajúcim charitatívnu činnosť podľa osobitných predpisov,44) ktoré sú určené na získanie prostriedkov pri príležitostných charitatívnych akciách,
c)
úradné potreby a kancelárske zariadenie zasielané bezplatne na nepodnikateľské účely zahraničnou osobou organizáciám vykonávajúcim charitatívnu činnosť podľa osobitných predpisov,44) aby sa používali výhradne na zabezpečenie ich činnosti alebo na uskutočnenie charitatívnych cieľov, ktoré sledujú.
(2)
Tovarom základnej osobnej potreby podľa odseku 1 písm. a) je tovar potrebný na uspokojenie základných potrieb osôb, napríklad potraviny, lieky, oblečenie, prikrývky.
(3)
Oslobodenie od dovozného cla podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje na
a)
alkoholické nápoje,
b)
tabak alebo tabakové výrobky,
c)
kávu,
d)
motorové vozidlá s výnimkou sanitných vozidiel.
§ 241
(1)
Osoba, ktorá zamýšľa tovar podľa § 240 ods. 1 a 2 vypožičať, prenechať do nájmu alebo previesť na iné účely, ako sú uvedené v § 240 ods. 1 písm. a) a b), je povinná vopred o tom informovať colný úrad.
(2)
Ak sa tovar a zariadenie v lehote piatich rokov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do režimu voľný obeh vypožičia, prenechá do nájmu alebo prevedie osobe, ktorej možno priznať oslobodenie od dovozného cla podľa § 240 ods. 1 a 2, priznané oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje aj na túto osobu, ak používa tovar a zariadenie na účely, ktoré sú v súlade s ustanoveniami o oslobodení tovaru od dovozného cla. V ostatných prípadoch výpožičky, prenechania do nájmu alebo prevodu tovaru je osoba podľa odseku 1 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s tovarom alebo zariadením z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§ 242
(1)
Osoba podľa § 240 ods. 1 a 2, ktorá prestane spĺňať podmienky ustanovené na oslobodenie od dovozného cla alebo ktorá zamýšľa používať tovar a zariadenie oslobodené od dovozného cla na iné účely ako uvedené v § 240 ods. 1 a 2, je povinná vopred o tom informovať colný úrad.
(2)
Z tovaru a zo zariadenia, ktoré zostávajú vo vlastníctve osoby, ktorá prestala spĺňať podmienky na priznanie oslobodenia od dovozného cla, je osoba podľa odseku 1 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď sa prestali ustanovené podmienky spĺňať, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
(3)
Z tovaru a zo zariadenia, ktoré boli pri prepustení do režimu voľný obeh oslobodené od dovozného cla a ktoré osoba používa na iné účely, ako sú uvedené v § 240 ods. 1 a 2, je osoba podľa odseku 1 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď sa tovar alebo zariadenie začal používať na iné účely, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
TOVAR DOVÁŽANÝ V PROSPECH OSÔB S ŤAŽKÝM ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM
Tovar určený pre nevidiacich
§ 243
Tovar špeciálne určený na vzdelávanie, zamestnanie alebo sociálny rozvoj nevidiacich,45) uvedený v prílohe č. 12, je oslobodený od dovozného cla.
§ 244
(1)
Tovar špeciálne určený na vzdelávanie, zamestnanie alebo sociálny rozvoj nevidiacich, uvedený v prílohe č. 13, je oslobodený od dovozného cla, ak ho dovážajú
a)
nevidiaci pre vlastnú potrebu alebo
b)
právnické osoby vykonávajúce činnosť podľa osobitných predpisov,45) ktorých hlavnou činnosťou je vzdelávanie nevidiacich alebo poskytovanie pomoci týmto osobám.
(2)
Od dovozného cla sú oslobodené náhradné dielce, časti alebo príslušenstvo osobitne určené pre tovar podľa odseku 1, náradie používané na údržbu, kontrolu, kalibráciu alebo opravu tohto tovaru, ak sa dovážajú spolu s tovarom alebo ak sa dovážajú neskôr, a ak možno zistiť, že sú určené pre tovar, ktorý bol prepustený do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla alebo ktorý by bolo možné oslobodiť od dovozného cla v čase, keď sa uplatňuje nárok na oslobodenie náhradných dielcov, častí, príslušenstva alebo náradia od dovozného cla.
§ 245
Tovar určený pre iné osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
(1)
Tovar špeciálne určený na vzdelávanie, zamestnanie alebo sociálny rozvoj osôb46) s ťažkým zdravotným postihnutím, s výnimkou nevidiacich, je oslobodený od dovozného cla, ak ho dovážajú
a)
tieto osoby pre vlastnú potrebu alebo
b)
právnické osoby vykonávajúce činnosť podľa osobitných predpisov,45) ktorých hlavnou činnosťou je vzdelávanie alebo poskytovanie pomoci týmto osobám.
(2)
Od dovozného cla sú oslobodené náhradné dielce, časti alebo príslušenstvo osobitne určené pre tovar podľa odseku 1, náradie používané na údržbu, kontrolu, kalibráciu alebo opravu tohto tovaru, ak sa dovážajú spolu s tovarom alebo ak sa dovážajú neskôr, a ak možno zistiť, že sú určené pre tovar, ktorý bol prepustený do režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla alebo ktorý by bolo možné oslobodiť od dovozného cla v čase, keď sa uplatňuje nárok na oslobodenie náhradných dielcov, častí, príslušenstva alebo náradia od dovozného cla.
Spoločné ustanovenia pre tovar dovážaný pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
§ 246
(1)
Ak má osoba podľa § 244 ods. 1 a § 245 ods. 1 v úmysle tovar vypožičať, prenechať do nájmu alebo previesť, je povinná vopred o tom informovať colný úrad. Ak sa tovar vypožičia, prenechá do nájmu alebo prevedie na osobu, ktorej možno priznať oslobodenie od dovozného cla podľa § 244 ods. 1 a § 245 ods. 1, priznané oslobodenie od dovozného cla platí aj pre túto osobu, ak používa tovar na účely, ktoré sú v súlade s ustanoveniami o oslobodení tovaru od dovozného cla.
(2)
V ostatných prípadoch výpožičky, prenechania do nájmu alebo prevodu tovaru je osoba podľa § 244 ods. 1 a § 245 ods. 1 povinná zaplatiť dovozné clo. Colný úrad vymeria a vyberie z tohto tovaru dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s tovarom z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§ 247
(1)
Ak právnické osoby zamýšľajú tovar spĺňajúci podmienky na priznanie nároku na oslobodenie od dovozného cla podľa podmienok uvedených v § 244 a 245 vypožičať, prenechať do nájmu alebo previesť nevidiacim osobám alebo iným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, o ktoré sa starajú, sú povinné vopred o tom informovať colný úrad. Ak sa tovar vypožičia, prenechá do nájmu alebo prevedie na osobu, ktorej možno priznať nárok na oslobodenie od dovozného cla podľa § 244 ods. 1 alebo § 245 ods. 1, priznaný nárok na oslobodenie od dovozného cla platí aj pre túto osobu, ak tovar používa na účely, ktoré sú v súlade s ustanoveniami o oslobodení tovaru od dovozného cla.
(2)
V ostatných prípadoch výpožičky, prenechania do nájmu alebo prevodu tovaru je osoba podľa odseku 1 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie z tovaru dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s tovarom z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§ 248
(1)
Právnické osoby podľa § 244 ods. 1 a § 245 ods. 1, ktoré prestanú spĺňať podmienky ustanovené na priznanie nároku na oslobodenie od dovozného cla alebo ktoré zamýšľajú používať tovar oslobodený od dovozného cla na iné účely, ako sú ustanovené v § 244 a 245, sú povinné vopred o tom informovať colný úrad.
(2)
Z tovaru, ktorý ostáva vo vlastníctve právnických osôb, ktoré prestanú spĺňať podmienky ustanovené na priznanie nároku na oslobodenie od dovozného cla, colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď osoby prestali spĺňať ustanovené podmienky, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
(3)
Z tovaru, ktorý bol pri prepustení do režimu voľný obeh oslobodený od dovozného cla a právnická osoba ho používa na iné účely, ako sú ustanovené v § 244 a 245, je táto osoba povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď sa tovar začal používať na iné účely, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
Tovar dovážaný v prospech obetí živelnej pohromy
§ 249
(1)
Za podmienok podľa § 250 až 253 je od dovozného cla oslobodený tovar, ktorý sa má
a)
rozdať bezplatne obetiam živelnej pohromy, ktorá postihla územie Slovenskej republiky, alebo
b)
bezplatne vypožičať obetiam živelnej pohromy.
(2)
Tovar dovážaný do režimu voľný obeh záchrannými jednotkami, ktorý je určený na uspokojovanie ich potrieb počas záchrannej akcie na území Slovenskej republiky, je oslobodený od dovozného cla.
§ 250
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 249 sa nevzťahuje na materiál a zariadenie určené na rekonštrukciu územia postihnutého živelnou pohromou.
§ 251
(1)
Osoba, ktorá zamýšľa tovar podľa § 249 ods. 1 v lehote piatich rokov odo dňa prijatia colného vyhlásenia vypožičať, prenechať do nájmu alebo previesť za iných podmienok, ako sú uvedené v § 249 a 250, je povinná vopred o tom informovať colný úrad. Ak sa tovar vypožičia, prenechá do nájmu alebo prevedie na právnickú osobu, ktorej možno priznať nárok na oslobodenie od dovozného cla podľa § 249, priznané oslobodenie od dovozného cla platí aj pre túto osobu, ak používa tovar na účely, ktoré sú v súlade s ustanoveniami o oslobodení tovaru od dovozného cla.
(2)
V ostatných prípadoch výpožičky, prenechania do nájmu alebo prevodu tovaru je osoba podľa odseku 1 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie z tohto tovaru dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s tovarom z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§ 252
(1)
Ak osoba zamýšľa tovar podľa § 249 ods. 1 písm. b) vypožičať, prenechať do nájmu alebo previesť po tom, čo ho obete živelnej pohromy prestali používať, je povinná vopred o tom informovať colný úrad. Ak sa tovar vypožičia, prenechá do nájmu alebo prevedie na právnickú osobu, ktorej možno priznať nárok na oslobodenie od dovozného cla podľa § 249 alebo § 240 ods. 1 písm. a), priznané oslobodenie od dovozného cla platí aj pre túto osobu, ak používa tovar na účely, ktoré sú v súlade s ustanoveniami o oslobodení tovaru od dovozného cla.
(2)
V ostatných prípadoch výpožičky, prenechania do nájmu alebo prevodu tovaru je osoba podľa odseku 1 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie z tohto tovaru dovozné clo podľa sadzieb platných v deň takéhoto naloženia s tovarom z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§ 253
(1)
Ak osoba dovážajúca tovar podľa § 249 prestane spĺňať podmienky ustanovené na priznanie nároku na oslobodenie od dovozného cla alebo ktorá zamýšľa používať tovar, ktorý bol pri prepustení do režimu voľný obeh oslobodený od dovozného cla, na iné účely ako podľa § 249, je povinná vopred o tom informovať colný úrad. Ak sa tovar vo vlastníctve právnickej osoby, ktorá prestala spĺňať podmienky ustanovené na priznanie nároku na oslobodenie od dovozného cla, prevedie na právnickú osobu, ktorej možno priznať nárok na oslobodenie od dovozného cla podľa § 249 alebo § 240 ods. 1 písm. a), oslobodenie od dovozného cla platí aj pre túto osobu, ak používa tovar na účely, ktoré sú v súlade s ustanoveniami o oslobodení tovaru od dovozného cla.
(2)
V ostatných prípadoch je osoba dovážajúca tovar podľa § 249 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie z tovaru dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď právnická osoba prestala spĺňať podmienky na oslobodenie, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
(3)
Z tovaru, ktorý bol pri prepustení do režimu voľný obeh oslobodený od dovozného cla a právnická osoba ho používa na iné účely ako ustanovené v § 249, je osoba podľa odseku 1 povinná zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň, keď sa tovar začal používať na iné účely, z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§ 254
Vyznamenania a ocenenia
(1)
Od dovozného cla sú oslobodené
a)
vyznamenania udelené vládami cudzích štátov slovenským osobám,
b)
poháre, medaily a podobné predmety symbolickej povahy, ktoré boli slovenským osobám udelené v zahraničí ako pocta za ich aktivitu v oblasti vedy, umenia, športu, verejných služieb alebo ako uznanie za zásluhy pri mimoriadnych udalostiach a ktoré na územie Slovenskej republiky tieto osoby dovážajú,
c)
poháre, medaily a iné podobné predmety symbolickej povahy, ktoré darovali zahraničné osoby, ak sú určené v Slovenskej republike na rovnaké účely, ako sú uvedené v písmene b),
d)
ceny, trofeje a suveníry symbolickej povahy určené na rozdanie zahraničným osobám na obchodných konferenciách alebo pri podobných medzinárodných udalostiach.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 sa prizná, len ak povaha, jednotková hodnota alebo iné znaky tovaru podľa odseku 1 nenasvedčujú, že sa tovar dováža na obchodné účely, a ak osoba predloží colnému úradu dôkaz o splnení podmienok na priznanie nároku na oslobodenie od dovozného cla.
Dary venované v rámci medzinárodných vzťahov
§ 255
Za podmienok ustanovených v § 256 a 257 je od dovozného cla oslobodený tovar
a)
dovezený na územie Slovenskej republiky osobami, ktoré vykonali v zahraničí oficiálnu návštevu a ktoré ho pri tejto príležitosti dostali ako dar,
b)
dovezený osobami, ktoré prichádzajú do Slovenskej republiky na oficiálnu návštevu a ktoré ho pri tejto príležitosti hodlajú odovzdať ako dar,
c)
zasielaný ako dar orgánom verejnej správy alebo neziskovým organizáciám44) obdobnou organizáciou v zahraničí,
d)
získaný z finančných prostriedkov jednotlivých štátov, medzinárodných organizácií alebo integračných zoskupení v rámci projektov zahraničnej technickej pomoci a keď sa táto skutočnosť preukáže potvrdením darcu, slovenského zastupiteľského úradu v cudzine, ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky alebo iného obdobného orgánu, ktorý je príslušný darovanie osvedčiť.
§ 256
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 255 sa nevzťahuje na alkoholické nápoje, tabak a tabakové výrobky.
§ 257
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 255 colný úrad prizná, ak
a)
ide o príležitostné darovanie tovaru,
b)
tovar svojou povahou, hodnotou alebo množstvom nenasvedčuje, že sa dováža na obchodné účely, a
c)
sa tovar nepoužije na obchodné účely.
§ 258
Tovar určený pre predstaviteľov štátu
Od dovozného cla je oslobodený
a)
dar ústavným činiteľom Slovenskej republiky dovážaný v súvislosti s výkonom ich funkcie,
b)
tovar určený na použitie alebo spotrebu predstaviteľmi cudzích štátov alebo ich oficiálnymi zástupcami počas oficiálnej návštevy v Slovenskej republike za podmienky vzájomnosti.
§ 259
Vzorky tovaru nepatrnej hodnoty
(1)
Vzorky tovaru nepatrnej hodnoty, ktoré slúžia výlučne na získanie objednávky tovaru, ktorý predstavujú a ktorý sa má doviezť do Slovenskej republiky, sú oslobodené od dovozného cla; ustanovenie § 262 ods. 1 písm. a) tým nie je dotknuté.
(2)
Colný úrad môže požadovať, aby vzorky tovaru, ktoré sa oslobodzujú od dovozného cla podľa odseku 1, boli znehodnotené na použitie na obvyklé účely zjavným a neodstrániteľným označením, natrhnutím, dierovaním a podobne tak, aby táto zmena nemala za následok stratu povahy vzoriek tovaru.
(3)
Vzorkou tovaru nepatrnej hodnoty je predmet predstavujúci druh tovaru, ktorého spôsob predvedenia a množstvo pri tovare toho istého druhu alebo kvality vylučuje použitie na iný účel, ako je získanie objednávky.
(4)
Vzorkou tovaru nepatrnej hodnoty sú
a)
suroviny a výrobky s rozmermi alebo v množstve použiteľnom výlučne na predvádzanie,
b)
predmety upevnené na kartónových podložkách alebo predkladané ako vzorky podľa obchodných zvyklostí s podmienkou, že sa predkladá iba jeden kus z každej veľkosti a z každého druhu,
c)
suroviny a výrobky vrátane predmetov z nich, ktoré boli znehodnotené na použitie na iný účel ako na predvádzanie, a to natrhnutím, dierovaním, priložením neodstrániteľných značiek alebo iným účinným spôsobom,
d)
výrobky, ktoré sa nemôžu upraviť ako obchodné vzorky tovaru nepatrnej hodnoty podľa písmen a) až c) a ktoré pozostávajú z neupotrebiteľného tovaru, ktorého jednotková cena nepresahuje 200 Sk, ako aj zložené celkom alebo čiastočne zo vzoriek tovaru rovnakého druhu alebo kvality tak, aby množstvo a spôsob predvedenia týchto vzoriek tovaru vylučovali možnosť obchodovania.
§ 260
Reklamné tlačoviny
(1)
Za podmienok podľa odseku 2 sú od dovozného cla oslobodené reklamné tlačoviny, napríklad katalógy, cenníky, návody na použitie alebo obchodné prospekty, ak sa týkajú
a)
tovaru na predaj alebo prenechanie do nájmu, alebo
b)
poskytovania služieb ponúkaných zahraničnou osobou v doprave, poisťovníctve alebo bankovníctve.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla podľa odseku 1 sa vzťahuje iba na reklamné tlačoviny, ak
a)
na reklamnej tlačovine je zreteľne uvedené meno zahraničnej osoby, ktorá tovar vyrába, predáva alebo prenecháva do nájmu alebo ktorá ponúka poskytovanie služieb uvedených v reklamnej tlačovine,
b)
každá zásielka
1.
sa skladá len z jedného dokumentu,
2.
obsahuje len jeden výtlačok z každého dokumentu, ak sa skladá z viacerých dokumentov, alebo
3.
obsahuje akýkoľvek počet výtlačkov z jedného dokumentu, ak ich celková hmotnosť nepresahuje jeden kilogram,
c)
reklamná tlačovina nie je predmetom združených zásielok odosielaných jedným odosielateľom jednému príjemcovi.
§ 261
Reklamné predmety
Od dovozného cla sú oslobodené reklamné predmety bez vlastnej obchodnej hodnoty, ktoré zasielajú dodávatelia bezplatne svojim zákazníkom a ktoré okrem ich reklamnej funkcie nie sú použiteľné na iný účel.
Tovar používaný alebo spotrebovaný počas výstavy alebo podobného podujatia
§ 262
(1)
Za podmienok podľa § 263 je od dovozného cla oslobodený tento tovar:
a)
malé reprezentatívne vzorky tovaru vyrobeného v zahraničí, určené na výstavu alebo na podobné podujatie,
b)
tovar dovezený výlučne na predvádzanie alebo na účely predvedenia zahraničného stroja alebo prístroja na výstave alebo na podobnom podujatí,
c)
rôzny materiál nízkej hodnoty, ako sú farby, laky, tapety a podobne, ktoré sa používajú pri montáži, zariaďovaní a výzdobe dočasných stánkov zahraničného vystavovateľa na výstave alebo na podobnom podujatí a ktorý sa jeho použitím zničí,
d)
tlačoviny, katalógy, prospekty, cenníky, propagačné plagáty, kalendáre, nezarámované fotografie a iné druhy tovaru poskytnuté bezplatne s cieľom propagovať tovar vyrobený v zahraničí a vystavený na výstave alebo podobnom podujatí,
e)
spisy, archívne dokumenty, tlačivá a iné písomnosti určené na použitie pri príležitosti medzinárodných zasadaní, konferencií alebo kongresov.
(2)
Výstavou alebo podobným podujatím podľa odseku 1 je
a)
obchodná výstava, priemyselná výstava, poľnohospodárska výstava alebo výstava remeselníckych výrobkov, veľtrh, prehliadka alebo podobná verejná prehliadka,
b)
výstava alebo podujatie organizované najmä na dobročinné účely,
c)
výstava alebo podujatie organizované najmä na podporu vedy, techniky, remesiel, umenia, vzdelávania, kultúry, športu, odborového hnutia, cestovného ruchu alebo na podnietenie náboženského poznania, bohoslužieb alebo porozumenia medzi národmi,
d)
zasadnutie predstaviteľov medzinárodných organizácií alebo medzinárodných skupín organizácií,
e)
oficiálna alebo spomienková slávnosť a zhromaždenie.
(3)
Výstavou alebo podobným podujatím podľa odseku 1 nie je výstava alebo podobné podujatie organizované na súkromné účely v predajniach alebo obchodných priestoroch na účely predaja zahraničného tovaru.
§ 263
(1)
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 262 ods. 1 písm. a) sa vzťahuje na vzorky, ktoré
a)
boli zo zahraničia bezplatne dovezené ako hotové vzorky alebo boli na výstave alebo podobnom podujatí zhotovené z nebaleného tovaru dovezeného zo zahraničia,
b)
sú určené výlučne na bezplatné rozdávanie návštevníkom na výstave alebo na podobnom podujatí na ich osobnú potrebu alebo spotrebu,
c)
možno označiť za propagačné vzorky s nepatrnou hodnotou za jednotlivý kus,
d)
nie sú použiteľné na obchodné účely a sú prípadne balené v podstatne menšom množstve, ako je najmenšie balenie určené na predaj konečnému spotrebiteľovi,
e)
v prípade potravín a nápojov, ktoré nie sú balené spôsobom podľa písmena d), ak sa spotrebujú počas výstavy alebo podobného podujatia,
f)
úhrnnou hodnotou a množstvom sú primerané povahe výstavy alebo podobného podujatia, počtu návštevníkov a rozsahu účasti vystavovateľa.
(2)
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 262 ods. 1 písm. b) sa vzťahuje na tovar, ktorý
a)
bol na výstave alebo na podobnom podujatí spotrebovaný alebo zničený,
b)
úhrnnou hodnotou a množstvom je primeraný povahe výstavy alebo podobného podujatia, počtu návštevníkov a rozsahu účasti vystavovateľa.
(3)
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 262 ods. 1 písm. d) sa vzťahuje na tlačoviny a tovar na propagačné účely, ktoré
a)
sú určené výlučne na bezplatné rozdávanie návštevníkom na výstave alebo na podobnom podujatí a
b)
úhrnnou hodnotou a množstvom sú primerané povahe výstavy alebo podobného podujatia, počtu návštevníkov a rozsahu účasti vystavovateľa.
(4)
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 262 ods. 1 písm. a) a b) sa nevzťahuje na
a)
alkoholické nápoje,
b)
tabak a tabakové výrobky,
c)
palivá a mazivá.
§ 264
Materiál a stroje na výrobu kníh, publikácií a dokumentov
(1)
Materiál používaný na výrobu kníh, novín, publikácií a dokumentov je oslobodený od dovozného cla.
(2)
Stroje na spracovanie zberového papiera a iného papiera a tlačiarenské a knihárske stroje vrátane príslušenstva náhradných dielcov sú oslobodené od dovozného cla za podmienky, že stroje porovnateľnej technickej kvality sa v čase dovozu v Slovenskej republike nevyrábajú.
Tovar dovážaný na skúšky, analýzy alebo pokusy
§ 265
Tovar určený na skúšky, analýzy alebo pokusy, ktoré slúžia na určenie jeho zloženia, kvality alebo iných technických parametrov, na informatívne účely, priemyselný alebo obchodný výskum, je oslobodený od dovozného cla, ak sú splnené podmienky podľa § 266 až 270.
§ 266
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 265 sa vzťahuje na tovar, ak sa v priebehu skúšky, analýzy alebo pokusu celkom spotrebuje alebo zničí.
§ 267
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 265 sa nevzťahuje na tovar použitý na skúšky, analýzy alebo pokusy vykonané v súvislosti s propagáciou predaja.
§ 268
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 265 sa vzťahuje len na také množstvo tovaru, ktoré je nevyhnutne potrebné na účel, na ktorý sa dováža. Toto množstvo v každom jednotlivom prípade určí colný úrad s prihliadnutím na účel dovozu.
§ 269
(1)
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 265 sa vzťahuje aj na tovar, ktorý sa počas skúšky, analýzy alebo pokusu celkom nespotreboval alebo nezničil, pričom zvyšný tovar sa so súhlasom colného úradu
a)
pod jeho dohľadom celkom zničil alebo stratil obchodnú hodnotu v dôsledku skúšky, analýzy alebo pokusu,
b)
prenechal v prospech štátu alebo
c)
v odôvodnených prípadoch vyviezol zo Slovenskej republiky.
(2)
S výnimkou prípadov podľa odseku 1 colný úrad vymeria a vyberie zo zvyšného tovaru dovozné clo podľa sadzieb platných v deň skončenia skúšok, analýz alebo pokusov podľa druhu tovaru a colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§ 270
(1)
Zvyšným tovarom podľa § 269 je tovar, ktorý je výsledkom skúšky, analýzy alebo pokusu, alebo tovar, ktorý sa nepoužil.
(2)
Zvyšný tovar možno so súhlasom colného úradu a pod jeho dohľadom prepracovať. Zo zvyšného tovaru podľa § 269 vzniká povinnosť zaplatiť dovozné clo; colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň jeho prepracovania.
(3)
Colný úrad určí lehotu, v ktorej sa musia skúšky, analýzy alebo pokusy uskutočniť a v ktorej musia byť vykonané colné formality potrebné na použitie tovaru.
§ 271
Zásielky určené osobám príslušným na konanie vo veciach ochrany autorských práv, v oblasti priemyselného vlastníctva a v oblasti technickej normalizácie
Oslobodené od dovozného cla sú ochranné známky, vzory, modely alebo nákresy a sprievodné listiny k nim, prihlášky vynálezu, priemyselného vzoru alebo podobné listiny určené osobám príslušným na konanie vo veciach ochrany autorských práv, v oblasti priemyselného vlastníctva alebo v oblasti technickej normalizácie.
§ 272
Turistický propagačný materiál
Od dovozného cla sú oslobodené
a)
dokumenty, napríklad prospekty, brožúry, knihy, časopisy, sprievodcovia, plagáty, nezarámované fotografie a fotografické zväčšeniny, zemepisné mapy, okenné transparenty, ilustrované kalendáre, ak
1.
sú určené na bezplatné rozdávanie,
2.
majú vzbudiť záujem verejnosti o návštevu iných štátov, najmä o účasť na zhromaždeniach alebo podujatiach s kultúrnym, turistickým, športovým, náboženským, obchodným alebo odborným zameraním,
3.
dokumenty neobsahujú viac ako 25 % reklamy s výnimkou reklamy podnikateľa so sídlom alebo trvalým pobytom v Slovenskej republike,
4.
je zrejmý ich všeobecný propagačný účel,
b)
zoznamy a ročenky zahraničných hotelov vydávané cestovnými kanceláriami alebo na ich podnet a cestovné poriadky zahraničných dopravcov, ak
1.
sú určené na bezplatné rozdávanie,
2.
neobsahujú viac ako 25 % reklamy s výnimkou reklamy podnikateľa so sídlom alebo trvalým pobytom v Slovenskej republike,
c)
technické materiály, napríklad ročenky, telefónne zoznamy, zoznamy hotelov, katalógy veľtrhov, vzorky remeselných výrobkov nepatrnej hodnoty, literatúra o múzeách, univerzitách, kúpeľoch alebo iných zariadeniach, ak
1.
sa zasielajú zástupcom alebo korešpondentom vymenovaným cestovnými kanceláriami,
2.
nie sú určené na rozdávanie.
§ 273
Rôzny tovar
Od dovozného cla sú oslobodené
a)
dokumenty poskytované bezplatne orgánom verejnej správy a archívne dokumenty určené pre archívy v Slovenskej republike,
b)
publikácie cudzích vlád a publikácie medzinárodných organizácií, ktoré majú byť bezplatne rozdané,
c)
hlasovacie lístky na voľby organizované zahraničnými orgánmi,
d)
predmety, ktoré majú byť predložené ako dôkaz súdu alebo iným orgánom v Slovenskej republike alebo na podobné účely,
e)
podpisové vzory a obežníky týkajúce sa podpisov, ktoré sa odosielajú na zabezpečenie bežnej výmeny informácií medzi orgánmi verejnej správy, bankami alebo pobočkami zahraničných bánk,
f)
úradné tlačivá zasielané Národnej banke Slovenska,
g)
správy, prehľady o činnosti, výkazy, prospekty, formuláre žiadostí a iné dokumenty vypracované zahraničnými spoločnosťami, ktoré sú určené majiteľom alebo upisovateľom cenných papierov vystavených týmito spoločnosťami,
h)
hmotné nosiče dát, napríklad diskety, zvukové záznamy, mikrofilmy používané na prenos informácií, ktoré sa zasielajú adresátovi bezplatne, ak oslobodením od dovozného cla nedôjde k zneužitiu alebo k vážnemu poškodeniu hospodárskej súťaže,
i)
kartotéky, záznamy, formuláre a iné dokumenty používané na medzinárodných zasadaniach, konferenciách alebo kongresoch a správy z týchto akcií,
j)
plány, technické výkresy, náčrty projektov, opisy a iné podobné dokumenty, ktoré sa dovážajú s úmyslom získať alebo plniť objednávky v zahraničí alebo zúčastniť sa na konkurzoch v Slovenskej republike,
k)
dokumenty používané zahraničnými osobami pri skúškach v Slovenskej republike,
l)
formuláre používané na základe medzinárodných zmlúv ako úradné doklady v medzinárodnom obehu dopravných prostriedkov alebo tovaru,
m)
formuláre, štítky, cestovné lístky a podobné dokumenty zasielané zahraničnými dopravnými alebo hotelovými spoločnosťami cestovným kanceláriám v Slovenskej republike,
n)
formuláre a cestovné lístky, nákladné listy, konosamenty a iné obchodné alebo úradné dokumenty, ktoré boli použité,
o)
úradné tlačivá cudzích štátov alebo medzinárodných orgánov a tlačivá zodpovedajúce medzinárodným normám, ktoré sa zasielajú na rozdelenie zahraničnými spoločnosťami rovnakým alebo podobným spoločnostiam v Slovenskej republike,
p)
fotografie, diapozitívy a štočky na fotografie, ktoré sa zasielajú tlačovým agentúram alebo vydavateľom novín a časopisov,
q)
kolky a podobné známky osvedčujúce zaplatenie poplatkov v zahraničí.
§ 274
Pomocný materiál, ktorý slúži na upevnenie a ochranu tovaru počas jeho prepravy
Rôzny materiál, ktorý slúži na upevnenie a na ochranu tovaru vrátane tepelnej ochrany počas prepravy tovaru zo zahraničia na colné územie a ktorý sa nemôže obvyklým spôsobom opätovne použiť, je oslobodený od dovozného cla.
§ 275
Podstielka, zelené krmivo a iné krmivo pre zvieratá počas ich prepravy
Podstielka, zelené krmivo a iné krmivo určené na kŕmenie zvierat počas ich prepravy, ktoré je naložené na dopravných prostriedkoch používaných na prepravu zvierat zo zahraničia na colné územie, je oslobodené od dovozného cla.
Palivá a mazivá v cestných motorových vozidlách a špeciálnych kontajneroch
§ 276
(1)
Za podmienok podľa § 277 až 279 sú od dovozného cla oslobodené
a)
palivá v nádržiach súkromných a obchodných motorových vozidiel, motocyklov a v kontajneroch vstupujúcich na colné územie,
b)
palivá v prenosných nádržiach prevážaných súkromnými motorovými vozidlami a motocyklami v množstve najviac 10 litrov na vozidlo.
(2)
Obchodným motorovým vozidlom podľa odseku 1 je cestné motorové vozidlo vrátane traktora s prívesom alebo bez prívesu, ktoré je typom svojej konštrukcie a svojím vybavením určené na prepravu alebo schopné prepravy tovaru alebo viacej ako deviatich osôb vrátane vodiča, a akékoľvek cestné motorové vozidlo určené na iné účely ako na prepravu.
(3)
Súkromným motorovým vozidlom podľa odseku 1 je iné motorové vozidlo ako uvedené v odseku 2.
(4)
Nádržami podľa odseku 1 sú
a)
nádrže pevne zabudované výrobcom do všetkých motorových vozidiel rovnakého typu ako predmetné vozidlo, ktorých trvalé zabudovanie umožňuje priame použitie palív na pohon vozidla a prípadnú činnosť chladiaceho systému alebo iného zariadenia počas prepravy; za bežné nádrže sa považujú aj plynové nádrže prispôsobené motorovým vozidlám, ktoré umožňujú priame použitie plynu ako paliva, a nádrže pripojené k iným systémom, ktorými môže byť vozidlo vybavené,
b)
nádrže pevne zabudované výrobcom vo všetkých kontajneroch rovnakého typu, ktorých pevné zabudovanie umožňuje priame použitie palív na činnosť chladiaceho systému alebo činnosť iného zariadenia, ktorým je kontajner vybavený.
§ 277
Od dovozného cla sú oslobodené palivá v nádržiach obchodných motorových vozidiel a v špeciálnych kontajneroch v množstve najviac 200 litrov na vozidlo, na špeciálny kontajner a na cestu; v prípade obchodných motorových vozidiel používaných v medzinárodnej doprave do pohraničného pásma predstavujúceho územie ohraničené vzdušnou čiarou vo vzdialenosti do 25 km od štátnej hranice sú oslobodené od dovozného cla palivá v nádržiach týchto vozidiel v množstve najviac 100 litrov na vozidlo a na cestu, ak tieto cesty vykonávajú osoby s trvalým pobytom v pohraničnom pásme.
§ 278
(1)
Palivá, ktoré boli oslobodené od dovozného cla podľa § 276 a 277, nemožno použiť v inom motorovom vozidle, než v ktorom sa doviezli, nemožno ich z tohto vozidla odčerpať a skladovať s výnimkou nevyhnutných opráv vozidla, ani ich nemožno prenechať inej osobe.
(2)
Pri nedodržaní podmienok podľa odseku 1 vzniká povinnosť zaplatiť clo; colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň nedodržania týchto podmienok z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.
§ 279
Oslobodenie od dovozného cla podľa § 276 sa vzťahuje rovnako na mazivá nachádzajúce sa v motorových vozidlách v množstve zodpovedajúcom obvyklej spotrebe počas cesty.
§ 280
Tovar určený na výstavbu, údržbu alebo výzdobu pamätníkov alebo vojenských cintorínov
Od dovozného cla je oslobodený tovar určený na výstavbu, údržbu alebo výzdobu vojenských cintorínov, hrobov a pamätníkov vojnových obetí z cudzích štátov pochovaných v Slovenskej republike, ktorý sa dováža na tento účel.
§ 281
Rakvy, urny a ozdobné pohrebné predmety
Od dovozného cla sú oslobodené
a)
rakvy s telesnými pozostatkami a urny s popolom zosnulých osôb, kvety, vence a iné ozdobné predmety, ktoré sa s nimi obvykle dovážajú,
b)
kvety, vence a iné ozdobné predmety dovážané zahraničnými osobami, ktoré sa zúčastnia pohrebu alebo prichádzajú vyzdobiť hroby na colné územie, ak tento tovar svojou povahou alebo množstvom vylučuje obchodný účel.
§ 282
Technologické zariadenie dovážané na účely zvýšenia technicko-ekonomickej úrovne výrobkov
(1)
Od dovozného cla sú za podmienok ustanovených v odseku 2 oslobodené stroje, strojové zariadenia, prístroje a nástroje zaradené do kapitol 84 a 85 harmonizovaného systému,18) prípadne aj do iných kapitol harmonizovaného systému, ak sú neoddeliteľnou súčasťou dovážanej výrobnej linky, dovážané jednotlivo alebo zostavené do výrobných liniek (ďalej len „technologické zariadenie“), ak sú určené na výrobnú činnosť47) deklaranta na území Slovenskej republiky, svojimi parametrami zabezpečujú vysokú technicko-ekonomickú úroveň výrobkov alebo výrobu výrobkov vysokej kvality a sú navrhnuté na prepustenie do režimu voľný obeh.
(2)
Od dovozného cla je oslobodené technologické zariadenie uvedené v odseku 1, ak
a)
deklarant k písomnému colnému vyhláseniu priloží vyhlásenie, že dovážané technologické zariadenie je určené na účel uvedený v odseku 1,
b)
deklarant pri dovoze prvej časti technologického zariadenia, ak sa technologické zariadenie dováža po častiach, priloží k písomnému colnému vyhláseniu špecifikáciu dovážaného technologického zariadenia podľa podpoložiek kombinovanej nomenklatúry a pri každom ďalšom dovoze písomne vyhlási, že ide o dovoz technologického zariadenia v rámci špecifikácie predloženej pri dovoze prvej časti technologického zariadenia,
c)
úhrnná colná hodnota dovážaného technologického zariadenia je vyššia ako 5 000 000 Sk, pričom za úhrnnú colnú hodnotu dovážaného technologického zariadenia sa považuje colná hodnota dovážaného technologického zariadenia alebo súhrn colných hodnôt jednotlivých častí technologického zariadenia, ak sa technologické zariadenie dováža po častiach,
d)
dovoz jednotlivých častí technologického zariadenia sa uskutoční najneskôr do troch rokov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie prvej dovážanej časti technologického zariadenia do režimu voľný obeh a
e)
technologické zariadenie bude najmenej počas troch rokov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie poslednej dovážanej časti technologického zariadenia do režimu voľný obeh vo vlastníctve deklaranta a deklarant ho bude najmenej počas tohto času používať len na účely podľa odseku 1.
§ 283
Tovar, ktorým sa vyrovná pohľadávka Slovenskej republiky
(1)
Od dovozného cla je oslobodený tovar, ktorým sa vyrovná pohľadávka v zahraničí, ktorá prešla do vlastníctva Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.48)
(2)
Tovar podľa odseku 1 je oslobodený od cla, ak
a)
deklarantom je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky a
b)
deklarant predloží spolu s písomným colným vyhlásením, ktorým navrhuje prepustenie tovaru do režimu voľný obeh, potvrdenie ministerstva, že ide o tovar podľa odseku 1.
Štvrtý oddiel
Režimy s podmienečným oslobodením tovaru od dovozného cla a režimy s ekonomickým účinkom
Úvodné ustanovenia
§ 284
(1)
Režimom s podmienečným oslobodením tovaru od dovozného cla je
a)
režim tranzit,
b)
režim uskladňovanie v colnom sklade,
c)
režim aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme,
d)
režim prepracovanie pod colným dohľadom,
e)
režim dočasné použitie.
(2)
Režimom s ekonomickým účinkom je
a)
režim uskladňovanie v colnom sklade,
b)
režim aktívny zušľachťovací styk,
c)
režim prepracovanie pod colným dohľadom,
d)
režim dočasné použitie,
e)
režim pasívny zušľachťovací styk.
(3)
Dovážaným tovarom je tovar prepustený do režimu s podmienečným oslobodením od dovozného cla a tovar, na ktorý sa v režime aktívny zušľachťovací styk v systéme vrátenia vzťahujú colné formality na prepustenie do režimu voľný obeh a colné formality v systéme vrátenia.
(4)
Tovarom v nezmenenom stave je dovážaný tovar, ktorý v režime aktívny zušľachťovací styk a v režime prepracovanie pod colným dohľadom nebol žiadnou formou spracovaný.
§ 285
Colný úrad môže podmieniť prepustenie tovaru do režimu s podmienečným oslobodením od dovozného cla zabezpečením colného dlhu, ktorý môže vzniknúť pri tomto tovare.
§ 286
Colný úrad prepustí tovar do niektorého z režimov s ekonomickým účinkom len na základe povolenia podľa § 303.
§ 287
(1)
Režimy s podmienečným oslobodením od dovozného cla a režimy s ekonomickým účinkom sa ukončia pridelením iného colne schváleného určenia tovaru.
(2)
Kým nie je režim s podmienečným oslobodením od dovozného cla ukončený, colný úrad je povinný prijať opatrenia, aby sa postavenie tovaru uviedlo do súladu s podmienkami ustanovenými pre príslušný režim.
§ 288
Práva a povinnosti držiteľa režimu s ekonomickým účinkom sa môžu za podmienok určených colným úradom previesť na iné osoby, ktoré spĺňajú podmienky určené pre príslušný režim.
Piaty oddiel
Režim tranzit
Úvodné ustanovenia
§ 289
(1)
Na účely režimu tranzit je
a)
colným úradom určenia colný úrad, ktorému sa má tovar prepravovaný v režime tranzit predložiť na ukončenie režimu tranzit,
b)
hlavným zodpovedným deklarant pri režime tranzit,
c)
jediným dopravným prostriedkom, ak má byť prepravovaný tovar súčasne predložený colnému úradu,
1.
cestné vozidlo s prívesom alebo s návesom,
2.
železničná súprava dráhových vozidiel,
3.
súprava člnov,
4.
kontajnery naložené na dopravné prostriedky,
d)
tranzitným vyhlásením colné vyhlásenie na režim tranzit,
e)
tranzitnou operáciou preprava tovaru v režime tranzit od colného úradu odoslania k colnému úradu určenia,
f)
colným úradom odoslania colný úrad, na ktorom sa tranzitná operácia začína,
g)
pohraničným colným úradom
1.
vstupný colný úrad, na ktorom tovar vstupuje na colné územie,
2.
výstupný colný úrad, na ktorom tovar vystupuje z colného územia,
h)
úradom prijímania záruk colný úrad, na ktorom sa predkladá celková záruka,
i)
vyhlásením o colnom statuse slovenského tovaru tranzitné vyhlásenie.
(2)
Tovar prepravovaný leteckou dopravou na colné územie sa považuje za slovenský tovar, ak sa nepreukáže, že nemá colný status slovenského tovaru za podmienky, že bol naložený alebo preložený na letisku na colnom území na účel jeho odoslania na iné letisko na colnom území a prepravovaný na základe jediného prepravného dokladu vystaveného na colnom území; ustanovenie § 66 ods. 6 sa použije primerane.
§ 290
(1)
Režim tranzit umožňuje pod colným dohľadom od colného úradu odoslania k colnému úradu určenia prepravu
a)
v rámci colného územia
1.
zahraničného tovaru bez toho, aby podliehal dovozným platbám a obchodnopolitickým opatreniam,
2.
slovenského tovaru, ktorý podlieha opatreniam spojeným s jeho vývozom a pre ktoré boli vykonané colné formality pre režim vývoz,
b)
cez územie inej krajiny späť na colné územie slovenského tovaru bez straty colného statusu slovenského tovaru.
(2)
S tovarom uvedeným v odseku 1 písm. a) druhom bode, ktorý neopustil colné územie, sa bude nakladať ako so slovenským tovarom za predpokladu, že je preukázané, že colné vyhlásenie na vývoz a colné formality súvisiace s opatreniami, ktoré požadovali, aby tovar opustil colné územie, a účinok týchto formalít boli zrušené.
(3)
Tranzitná operácia v režime tranzit sa môže vykonať na základe
a)
jednotného colného dokladu,
b)
dokladu podľa medzinárodnej zmluvy,49)
c)
poštového prepravného dokladu.
(4)
Režim tranzit sa použije na prepravu tovaru cez územie inej krajiny podľa odseku 1 písm. b), iba ak
a)
tak ustanovuje medzinárodná zmluva alebo
b)
preprava cez územie iného štátu sa vykoná na základe jediného prepravného dokladu vystaveného na colnom území.
(5)
Použitím režimu tranzit nie sú dotknuté ustanovenia, ktoré upravujú prepravu tovaru prepusteného do režimu s ekonomickým účinkom.
(6)
Tranzitná operácia sa skončí, ak je tovar spolu so zodpovedajúcimi dokladmi predložený colnému úradu určenia v súlade s ustanoveniami pre tento režim.
(7)
Tovar, ktorý sa má prepravovať v režime tranzit cez územie iného štátu späť na colné územie, podlieha podaniu vyhlásenia o colnom statuse slovenského tovaru.
(8)
Vyhlásenie o colnom statuse slovenského tovaru sa podáva na tlačive, ktorého vzor a spôsob jeho použitia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 291
(1)
Colný úrad odoslania prijme a zaeviduje tranzitné vyhlásenie, určí lehotu, v ktorej sa tovar musí predložiť na colnom úrade určenia, a urobí potrebné opatrenia na identifikáciu tovaru.
(2)
Ak sa použijú ustanovenia § 392 ods. 4 a 5 alebo ak to colný úrad považuje za potrebné, colný úrad odoslania môže určiť trasu zásielky. Trasu môže zmeniť na žiadosť hlavného zodpovedného colný úrad príslušný podľa miesta, na ktorom sa zásielka nachádza počas prepravy. Colný úrad zapíše údaje o zmene trasy do tranzitného vyhlásenia a informuje o tom bez zbytočného odkladu colný úrad odoslania.
(3)
Dopravca sa môže v prípade mimoriadnej udalosti odchýliť od určenej trasy. Zásielka a tranzitné vyhlásenie sa bez zbytočného odkladu predložia najbližšiemu colnému úradu podľa miesta, kde sa zásielka nachádza. Tento colný úrad je povinný bez zbytočného odkladu informovať colný úrad odoslania o odchýlke z trasy a zapísať o tom údaje do tranzitného vyhlásenia.
(4)
Identifikácia tovaru sa zabezpečí colnou uzáverou, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5)
Colná uzávera sa prikladá na
a)
priestor, v ktorom sa tovar prepravuje, ak bol dopravný prostriedok schválený na základe osobitného predpisu alebo uznaný colným úradom odoslania za spôsobilý na prepravu tovaru pod colnou uzáverou,
b)
v iných prípadoch na každú jednotlivú zásielku.
(6)
Dopravný prostriedok môže byť uznaný za spôsobilý na prepravu tovaru pod colnou uzáverou, ak spĺňa tieto podmienky:
a)
colná uzávera môže byť jednoducho a účinne priložená,
b)
je takej konštrukcie, že tovar nemožno vybrať alebo vložiť bez zreteľného poškodenia alebo bez porušenia colnej uzávery,
c)
nemá ťažko objaviteľné priestory, kde možno tovar ukryť, a
d)
priestor určený na náklad je ľahko prístupný colnému úradu na vykonanie colnej kontroly.
(7)
Colný úrad odoslania môže upustiť od priloženia colnej uzávery, ak opis tovaru v tranzitnom vyhlásení alebo v iných dokladoch podľa tohto zákona umožňuje jednoduchú identifikáciu tovaru.
(8)
Ak je počas prepravy porušená colná uzávera z dôvodov, ktoré dopravca nemohol ovplyvniť, dopravca bez zbytočného odkladu požiada najbližší colný úrad o vyhotovenie úradného záznamu. Ak je to možné, colný úrad priloží novú colnú uzáveru.
(9)
Ak hrozí bezprostredné nebezpečenstvo, ktoré si vyžaduje okamžité vyloženie celého nákladu alebo jeho časti, dopravca môže odobrať colnú uzáveru bez súhlasu colného úradu; túto skutočnosť je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť najbližšiemu colnému úradu.
(10)
Ak v dôsledku nepredvídanej udalosti alebo inej udalosti počas prepravy dopravca nemôže dodržať lehotu uvedenú v odseku 1, oznámi to najbližšiemu colnému úradu. Colný úrad zapíše potrebné údaje do tranzitného vyhlásenia.
Zodpovednosť za predloženie tovaru a dôkaz o riadnom uplatňovaní režimu
§ 292
(1)
Hlavný zodpovedný zodpovedá za
a)
predloženie tovaru v neporušenom stave colnému úradu určenia v určenej lehote a za dodržanie všetkých opatrení určených colným úradom na zabezpečenie identifikácie tovaru,
b)
dodržanie podmienok režimu tranzit.
(2)
Za predloženie tovaru podľa odseku 1 a za dodržanie podmienok v režime tranzit zodpovedá aj dopravca alebo príjemca tovaru za podmienky, ak vedel alebo mal vedieť, že tovar sa prepravuje v režime tranzit.
§ 293
Ak zásielka nebola predložená na colnom úrade určenia a miesto porušenia colných predpisov nemožno zistiť, za miesto porušenia colných predpisov sa považuje územný obvod
a)
colného úradu odoslania alebo
b)
pohraničného colného úradu v mieste vstupu na colné územie.
§ 294
Riadne ukončenie tranzitnej operácie sa preukazuje colnému úradu predložením
a)
colného dokladu alebo obchodného dokladu osvedčeného colným úradom, ktorý preukazuje, že príslušný tovar bol predložený colnému úradu určenia alebo ak sa použije § 298 ods. 1 až 10, schválenému príjemcovi, alebo
b)
colného dokladu na prepustenie tovaru do režimu v inej krajine, jeho kópie alebo fotokópie osvedčenej colným orgánom príslušnej krajiny; doklad bude obsahovať údaje potrebné na identifikáciu tovaru.
§ 295
Zábezpeka
Ak sa tovar prepravuje v režime tranzit, colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť, musí byť zabezpečený, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 296
Upustenie od poskytnutia zábezpeky
(1)
Colný úrad môže upustiť od poskytnutia zábezpeky na zabezpečenie colného dlhu pri dovoze tovaru v režime tranzit na žiadosť hlavného zodpovedného za týchto podmienok:
a)
žiadateľ je slovenskou osobou,
b)
žiadateľ opakovane pravidelne používa režim tranzit,
c)
je zo všetkých okolností zrejmé, že colný dlh bude splnený,
d)
žiadateľ sa nedopustil závažného porušenia colných predpisov,
e)
žiadateľ sa písomne zaviaže, že na základe prvej písomnej výzvy colného úradu zaplatí colný dlh.
(2)
Colný úrad neupustí od poskytnutia zábezpeky podľa odseku 1, ak ide o tovar,
a)
ktorého cena zistená zo sprievodného dokladu presahuje sumu podľa odseku 6 alebo
b)
pri ktorom je zvýšené riziko porušovania colných predpisov.
(3)
O upustení od poskytnutia zábezpeky vydáva colný úrad písomné osvedčenie na tlačive, ktorého vzor a spôsob jeho vyplňovania sú uvedené v prílohe č. 14.
(4)
Písomný záväzok podľa odseku 1 písm. e) sa podáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 15.
(5)
Ak to vyžadujú ustanovenia osobitného predpisu alebo bežná prax, záväzok príslušnej osoby môže byť vyhotovený v inej forme za podmienky, že má rovnaké záväzné účinky, ako sú účinky záväzku uvedeného na tlačive podľa prílohy č. 15.
(6)
V súlade s odsekom 2 sa upustenie od poskytnutia zábezpeky neposkytne na tovar,
a)
ktorého celková hodnota prevyšuje 100 000 EUR na zásielku alebo
b)
ktorý je uvedený v prílohe č. 16, ak jeho množstvo prevyšuje množstvo uvedené v stĺpci 3 tejto prílohy.
§ 297
Zjednodušený postup na colnom úrade odoslania
(1)
Colný úrad môže povoliť zjednodušený postup, pri ktorom sa nevyžaduje predloženie tovaru alebo tranzitného vyhlásenia colnému úradu odoslania, ak sa majú vykonať tranzitné operácie v rámci colného územia.
(2)
Povolenie podľa odseku 1 možno udeliť len osobe, ktorá spĺňa tieto podmienky:
a)
je pravidelným držiteľom režimu tranzit,
b)
evidencia, ktorú vedie o tovare, umožní colnému úradu kontrolu jej operácií,
c)
poskytne celkovú záruku, ak sa v režime tranzit v rámci colného územia požaduje poskytnutie zábezpeky, a
d)
nedopustila sa závažného alebo opakovaného porušenia colných predpisov.
(3)
Colný úrad môže osobe, ktorej bolo udelené povolenie podľa odseku 1 (ďalej len „schválený odosielateľ“), toto povolenie zrušiť, ak prestala spĺňať alebo nedodržiava požiadavky ustanovené pre zjednodušený postup na colnom úrade odoslania alebo určené v povolení.
(4)
Povolenie vydané colným úradom podľa odseku 1 obsahuje
a)
označenie colného úradu odoslania,
b)
lehotu, v ktorej má schválený odosielateľ informovať colný úrad odoslania o odoslaní zásielky,
c)
spôsob podávania informácií podľa písmena b),
d)
lehotu, v ktorej musí byť tovar predložený colnému úradu určenia,
e)
spôsob, ktorým sa má zabezpečiť identifikácia tovaru; colný úrad môže určiť, aby dopravné prostriedky, obal alebo nákladové kusy boli zabezpečené špeciálnymi uzáverami schváleného odosielateľa, ktoré schválil colný úrad,
f)
spôsob potvrdenia tranzitného vyhlásenia
1.
vopred odtlačkom pečiatky colného úradu odoslania a podpisom colníka,
2.
schváleným odosielateľom odtlačkom osobitnej kovovej pečiatky schválenej colným úradom, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 5; odtlačok pečiatky môže byť predtlačený na tlačivách, ak sa tlač vykoná v tlačiarni schválenej na tento účel, pričom schválený odosielateľ vyplní príslušný odsek údajom o dni odoslania tovaru a na tranzitné vyhlásenie pridelí číslo v súlade s pravidlami stanovenými na tento účel v povolení.
(5)
Colný úrad v povolení určí aj ďalšie podmienky používania tlačív tranzitného vyhlásenia, ktoré majú rozlišovacie znaky na zabezpečenie totožnosti. Spôsob vyznačenia rozlišovacích znakov v tranzitnom colnom vyhlásení a spôsob zaobchádzania s takto označenými tranzitnými colnými vyhláseniami ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Vyplneným tranzitným colným vyhlásením pre colné územie takto označeným možno nahradiť tranzitné colné vyhlásenie pre režim tranzit v rámci colného územia a tranzitné colné vyhlásenie pre režim tranzit podľa § 290 ods. 1. Schválený odosielateľ, ktorý podpísal tranzitné colné vyhlásenie, je hlavný zodpovedný.
(6)
Colný úrad môže schválenému odosielateľovi povoliť, aby nepodpisoval tranzitné vyhlásenia s odtlačkom osobitnej kovovej pečiatky podľa odseku 4 písm. f) druhého bodu, ktoré sú vyhotovené zariadením na spracovanie a prenos údajov. Toto povolenie je podmienené tým, že schválený odosielateľ vopred predložil colnému úradu písomný záväzok, že bude hlavným zodpovedným za všetky tranzitné operácie v rámci colného územia vykonávané na základe tranzitných dokladov pre colné územie potvrdených odtlačkom osobitnej kovovej pečiatky.
(7)
Schválený odosielateľ je povinný dodržiavať ustanovenia o colných formalitách na colnom úrade odoslania a podmienky povolenia a vykonať potrebné opatrenia, aby zaistil bezpečné uschovanie osobitnej kovovej pečiatky alebo tlačív s odtlačkom pečiatky colného úradu odoslania alebo s odtlačkom osobitnej kovovej pečiatky.
(8)
V prípade zneužitia tlačív vopred opečiatkovaných pečiatkou colného úradu odoslania alebo osobitnou kovovou pečiatkou sa schválený odosielateľ nemôže zbaviť zodpovednosti za splnenie colného dlhu, ak nepreukáže, že vykonal potrebné opatrenia podľa odseku 7.
§ 298
Zjednodušený postup na colnom úrade určenia
(1)
Colný úrad môže povoliť zjednodušený postup, pri ktorom sa nevyžaduje predloženie tovaru prepravovaného v režime tranzit na colný úrad, ak je tovar určený osobe, ktorá spĺňa podmienky (ďalej len „schválený príjemca“). Za predloženie tovaru sa bude považovať doručenie dokladov sprevádzajúcich tovar. Takéto zjednodušenie colný úrad povolí, len ak príjemca
a)
pravidelne prijíma tovar prepravovaný v režime tranzit,
b)
sa nedopustil opakovaného alebo závažného porušenia colných predpisov,
c)
vedie svoju evidenciu tak, že colný úrad môže kontrolovať dovezený tovar.
(2)
V povolení vydanom colným úradom sa uvedie najmä
a)
colný úrad alebo colné úrady príslušné konať ako colné úrady určenia pre zásielky, ktoré prijíma schválený príjemca,
b)
lehota, v ktorej a postup, akým má schválený príjemca informovať colný úrad určenia o príchode tovaru, aby colný úrad mohol vykonať potrebnú kontrolu spojenú s príchodom tovaru.
(3)
V prípade uvedenom v odseku 1 hlavný zodpovedný splní svoju povinnosť podľa § 292 ods. 1 písm. a), ak doručí výtlačky tranzitných dokladov, ktoré sprevádzajú zásielku a tovar v nezmenenom stave v určenej lehote schválenému príjemcovi do jeho priestorov alebo na miesto určené v povolení pri riadnom dodržaní opatrení na identifikáciu tovaru.
(4)
Schválený príjemca vydá na žiadosť dopravcu potvrdenie o dodaní týkajúce sa každej zásielky dodanej podľa odseku 3, v ktorom potvrdí, že doklad a tovar boli dodané.
(5)
Ak tovar prepravovaný podľa § 299 ods. 1 až § 300 ods. 10 je určený schválenému príjemcovi, colný úrad môže určiť, aby príslušné listy nákladného listu alebo príslušné listy dopravného listu doručili priamo železničné spoločnosti alebo dopravné podniky colnému úradu určenia. Ustanovenia odseku 3 a odseku 9 písm. b) tým nie sú dotknuté.
(6)
Povolenie podľa odsekov 1 až 4 colný úrad vydá osobe,
a)
ktorá pravidelne prijíma zásielky v režime tranzit,
b)
ktorej záznamy umožňujú colnému úradu kontrolu jej operácií,
c)
ktorá sa nedopustila závažného alebo opakovaného porušenia colných predpisov.
(7)
Colný úrad môže zrušiť povolenie, ak schválený príjemca ďalej nespĺňa podmienky podľa odseku 6 alebo nedodržiava požiadavky ustanovené pre zjednodušený postup na colnom úrade určenia alebo určené v povolení.
(8)
Ak colný úrad v povolení určí opatrenia, ktoré má vykonať colný úrad určenia, schválený príjemca môže nakladať s prijatým tovarom až po vykonaní týchto opatrení. Ustanovenie odseku 11 tým nie je dotknuté.
(9)
Schválený príjemca v súvislosti so zásielkami prichádzajúcimi do jeho priestorov alebo na miesta určené v povolení je povinný bez zbytočného odkladu
a)
v súlade s postupom určeným v povolení informovať colný úrad určenia o nadbytočnom alebo chýbajúcom množstve tovaru, o jeho zámene alebo iných nezrovnalostiach, ako je porušenie colných uzáver a podobne,
b)
odoslať colnému úradu určenia výtlačky tranzitných dokladov vzťahujúce sa na zásielku s vyznačením dátumu príchodu tovaru a stavu priložených colných uzáver.
(10)
Colný úrad určenia zapíše požadované údaje na uvedené výtlačky tranzitného dokladu.
(11)
Colný úrad odoslania alebo colný úrad určenia môže niektoré druhy tovaru z výhod ustanovených v odsekoch 1 až 4 a v § 297 ods. 1 vylúčiť.
OSOBITNÝ POSTUP PRI NIEKTORÝCH DRUHOCH DOPRAVY
§ 299
Železničná doprava
(1)
Ak tovar prepravuje v režime tranzit po železničnej dráhe dopravca v železničnej doprave (ďalej len „železničný dopravca“), colným vyhlásením je nákladný list, ložný list alebo iný sprievodný doklad. Pri preprave tovaru v režime tranzit cez územie iného štátu späť na colné územie sa vyhlásenie o colnom statuse slovenského tovaru nevyžaduje.
(2)
Železničný dopravca je povinný sprístupniť colnému úradu evidenciu vedenú v jeho zúčtovacom mieste.
(3)
Ak železničný dopravca prijme na prepravu tovar sprevádzaný nákladným listom, je hlavným zodpovedným pre túto tranzitnú operáciu. Železničný dopravca je hlavným zodpovedným aj pre tranzitné operácie s tovarom prijatým na prepravu železničným dopravcom iného štátu, ak takýto tovar vstúpi na colné územie.
(4)
Železničný dopravca je povinný zabezpečiť, aby zásielky prepravované v režime tranzit boli označené nálepkou s piktogramom. Nálepkami sa označí nákladný list, ložný list alebo iný sprievodný doklad podľa odseku 1 a železničný vozeň, prípadne jednotlivá zásielka alebo nákladový kus. Nálepku možno nahradiť odtlačkom pečiatky zeleným atramentom reprodukujúcim tento piktogram.
(5)
Tovar s colným statusom slovenského tovaru prepustený do režimu tranzit prepravovaný z miesta odoslania na colnom území do miesta určenia na colnom území cez územie iného štátu späť na colné územie nepodlieha colným formalitám pri výstupe z colného územia podľa tohto zákona.
(6)
Ak nie sú pochybnosti o spoľahlivosti opatrení vykonaných železničným dopravcom spojených s identifikáciou tovaru, colný úrad odoslania nemusí uzavrieť dopravné prostriedky, jednotlivé zásielky alebo nákladové kusy colnou uzáverou.
(7)
Označovanie a potvrdzovanie jednotlivých listov nákladného listu používaného v železničnej doprave, nakladanie s nimi, zoznam colných úradov určenia a colných úradov odoslania, podrobnosti o uplatňovaní colných formalít a určovaní colného statusu tovaru, ak sa prepravná operácia po preprave tovaru cez územie iného štátu začína a má skončiť na colnom území, označovanie a potvrdzovanie ložných listov, nakladanie s nimi pri zjednodušenom postupe a podrobnosti o štandardnom a zjednodušenom postupe v železničnej doprave, vzor nálepky s piktogramom a spôsob označovania touto nálepkou podľa odseku 4 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 300
Doprava vo veľkých kontajneroch
(1)
Ak tovar prepravuje v režime tranzit železničný dopravca vo veľkých kontajneroch s využitím iných dopravcov ako sprostredkovateľov na podklade dopravných listov (TR), použije sa zjednodušený postup. Medzi takéto operácie možno zahrnúť odoslanie zásielok dopravcom s využitím iných spôsobov dopravy ako po železničnej dráhe do najbližšej vhodnej železničnej stanice na miesto naloženia a z najbližšej vhodnej železničnej stanice na miesto vyloženia.
(2)
Na účely tohto zákona je
a)
veľkým kontajnerom kontajner,50) ak jeho konštrukcia umožňuje účinne priložiť uzávery a plocha jeho dna je najmenej 7 m2,
b)
dopravným listom doklad, ktorého obsahom je zmluva o preprave tovaru, na ktorej základe dopravca zariadi, aby jeden veľký kontajner alebo viac veľkých kontajnerov bolo prepravených v medzinárodnej preprave od odosielateľa k príjemcovi; na dopravnom liste je v pravom hornom rohu uvedené poradové číslo pozostávajúce z ôsmich číslic nasledujúcich za písmenami TR, na ktorého základe môže byť identifikovaný,
c)
zoznamom veľkých kontajnerov doklad priložený k dopravnému listu, ktorý tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť a týka sa zásielky viacerých veľkých kontajnerov z jednej stanice odoslania do jednej stanice určenia, v ktorých sa vykonávajú colné formality; zoznam veľkých kontajnerov sa predloží v rovnakom počte kópií ako dopravný list, na ktorý sa vzťahuje,
d)
najbližšou vhodnou železničnou stanicou železničná stanica alebo terminál najbližší k miestu naloženia alebo vyloženia, ktoré sú vybavené na zaobchádzanie s veľkými kontajnermi.
(3)
Dopravný list podľa odseku 1 používaný železničným dopravcom alebo iným dopravcom nahrádza
a)
tranzitné vyhlásenie alebo doklad vzťahujúci sa na tovar, ktorý sa prepravuje v režime tranzit v rámci colného územia,
b)
vyhlásenie o colnom statuse slovenského tovaru alebo doklad vzťahujúci sa na tovar, ktorý sa prepravuje v režime tranzit cez územie iného štátu späť na colné územie.
(4)
Železničný dopravca alebo iný dopravca je na účel kontroly povinný sprístupniť colnému úradu svoje záznamy vedené v jeho zúčtovacom mieste a bez zbytočného odkladu oboznámiť colný úrad na jeho žiadosť s dokladmi, účtovnou evidenciou alebo informáciami o ukončených a začatých dopravných operáciách.
(5)
Ak železničný dopravca alebo iný dopravca použije dopravný list podľa odseku 1, je povinný informovať
a)
colný úrad určenia o každom dopravnom liste, ktorého list 1 mu bol odoslaný bez potvrdenia colného úradu,
b)
colný úrad odoslania o každom dopravnom liste, ktorého list 1 mu nebol vrátený, a v súvislosti s tým sa nedalo určiť, či bola zásielka správn