223/1998 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 18.07.1998

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

223
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 26. mája 1998,
ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Žilinský kraj
Vláda Slovenskej republiky podľa § 29 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 229/1997 Z. z. nariaďuje:
§ 1
(1)
Vyhlasuje sa záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Žilinský kraj. Priestorové vymedzenie tohto veľkého územného celku je znázornené v prílohe č. 1.
(2)
Základné zásady usporiadania územia a limity jeho využívania určené v záväzných regulatívoch funkčného a priestorového usporiadania územia sú záväznou časťou územného plánu veľkého územného celku Žilinský kraj a sú uvedené v prílohe č. 2.
§ 2
Dokumentácia schváleného územného plánu je uložená a možno do nej nahliadnuť na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, na Krajskom úrade v Žiline, na Okresnom úrade v Bytči, na Okresnom úrade v Čadci, na Okresnom úrade v Dolnom Kubíne, na Okresnom úrade v Kysuckom Novom Meste, na Okresnom úrade v Liptovskom Mikuláši, na Okresnom úrade v Martine, na Okresnom úrade v Námestove, na Okresnom úrade v Ružomberku, na Okresnom úrade v Turčianskych Tepliciach, na Okresnom úrade v Tvrdošíne a na Okresnom úrade v Žiline.
§ 3
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 270/1996 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Vysoké Tatry, Západné Tatry, Orava a Spišská Magura.
§ 4
Účinnosť
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Vladimír Mečiar v. r.
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 223/1998 Z. z.
ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 223/1998 Z. z.
ZÁVÄZNÁ ČASŤ ÚZEMNÉHO PLÁNU VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÉHO KRAJA
I.
ZÁVÄZNÉ REGULATÍVY FUNKČNÉHO A PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA ÚZEMIA
1.
V oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry
1.1
vychádzať pri územnom rozvoji Žilinského kraja z rovnocenného zhodnotenia nadregionálnych a vnútroregionálnych vzťahov pri zdôraznení územnej polohy kraja a jeho špecifických podmienok,
1.2
usmerniť rozvoj osídlenia pozdĺž rozvojových osí Slovenska s cieľom vytvoriť rozhodujúce sídelné priestorové celky, a to
1.2.1
hlavné sídelné ťažiská osídlenia kraja na hlavných rozvojových osiach
a)
Považská Bystrica – Žilina – Martin – Ružomberok – Liptovský Mikuláš – Poprad,
b)
Žilina – Čadca – hranica s Českou republikou,
1.2.2
strediská osídlenia na regionálnych rozvojových osiach
a)
Ružomberok – Dolný Kubín – Nižná – Tvrdošín – Trstená,
b)
Martin – Turčianske Teplice,
c)
Svrčinovec – Skalité,
1.3
podporovať vytvorenie suburbárnych zón okolo ťažísk osídlenia s cieľom decentralizovať bývanie obyvateľstva do únosnej dochádzkovej vzdialenosti od pracovných príležitostí,
1.4
podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvoriť rovnocenné životné podmienky pre všetkých obyvateľov so zachovaním špecifických druhov osídlenia,
1.5
rešpektovať jestvujúce vojenské objekty a ich ochranné a bezpečnostné pásma pri novej výstavbe; jednotlivé stupne ďalšej projektovej dokumentácie prerokovať s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky,
1.6
rešpektovať existenciu pamiatkovo chránených historických sídelných a krajinných štruktúr, a to najmä lokalít svetového kultúrneho dedičstva, archeologických nálezov, pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón, areálov historickej zelene a národných kultúrnych pamiatok.
2.
V oblasti sociálnej infraštruktúry
2.1
riešiť priestorové podmienky provizórne umiestnených škôl, školských zariadení a skvalitniť ich vybavenosť,
2.2
doplniť sieť stredných škôl najmä v okrese Bytča,
2.3
dobudovať perinatologické centrum a transplantačné centrum krvotvorných buniek vo Fakultnej nemocnici v Martine,
2.4
zriadiť geriatrické centrá v každom sídle okresu v súlade s vývojom chorobnosti a starnutím populácie,
2.5
zriaďovať zariadenia sociálnych služieb a rozširovať ich sieť v závislosti od konkrétnych potrieb občanov najmä v každom sídle okresu.
3.
V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky
3.1
vytvoriť nadregionálny, regionálny a miestny funkčno-priestorový subsystém turistiky a rekreácie v súlade s prírodnými a civilizačnými danosťami kraja, ktorý zabezpečí každodennú a víkendovú rekreáciu obyvateľov kraja, hlavne z miest, a ktorý vytvorí optimálnu ponuku pre domácu a zahraničnú turistiku, prednostne kúpeľnú, poznávaciu, športovú a relaxačnú,
3.2
podporovať diferencované regionálne potreby využitia rekreácie a turistiky na zlepšenie hospodárskych aktivít a zamestnanosti, najmä na Kysuciach, Orave a v Turci, na upevňovanie zdravia a rekondíciu obyvateľstva, predovšetkým v mestách Žilina, Ružomberok, Martin a Liptovský Mikuláš a na zachovanie a využitie kultúrneho dedičstva vo všetkých okresoch kraja,
3.3
rezervovať plochy na uskutočňovanie vrcholových športových podujatí pre
3.1.1
športoviská v Liptovskom Mikuláši, Závažnej Porube, stredisku Demänovská dolina – Jasná,
3.1.2
olympijskú dedinu a novinársku dedinu v Liptovskom Mikuláši,
3.1.3
medzinárodné telekomunikačné centrum v Liptovskom Mikuláši,
3.1.4
vybudovanie súvisiacej vybavenosti v Pavčinej Lehote a v Liptovskom Trnovci,
3.1.5
nekonvenčný systém hromadnej dopravy v trase Liptovský Trnovec – Liptovský Mikuláš – Demänovská dolina,
3.4
preferovať kvalitatívny rozvoj a nadštandardnú vybavenosť pre horskú turistiku, klimatickú liečbu a vrcholové športy, bez zvyšovania kapacít na území Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Národného parku Malá Fatra a Chránenej krajinnej oblasti Veľká Fatra; v chránených krajinných oblastiach Kysuce a Horná Orava podporovať aj kvantitatívny rozvoj budovania vybavenosti pre turistiku v mestách a vidieckych sídlach,
3.5
dobudovať jestvujúce a založiť nové prímestské rekreačné zóny, s rekreačnými lesmi a vybavenosťou pre pohybové a relaxačné aktivity vo všetkých mestách v kraji; sledovať pri tom potrebu znížiť tlak na najatraktívnejšie turistické a kúpeľné centrá, ako je Vrátna dolina a Rajecké Teplice pri Žiline, Martinské hole pri Martine, Malinô Brdo pri Ružomberku a Demänovská dolina pri Liptovskom Mikuláši,
3.6
využiť polohu Kysúc a Oravy, ktoré sú dobre dostupné z veľkých sídelných aglomerácií v Českej republike a v Poľskej republike, na budovanie vybavenosti pre zahraničnú návštevnosť so športovým a relaxačným zameraním plošne vo všetkých horských a podhorských sídlach, pri Oravskej priehrade a v Oraviciach,
3.7
dobudovať na medzinárodných cestných trasách E50, E75 a E77 zariadenia na zachytenie a využitie turistického tranzitu na území kraja budovaním motocyklových a cyklistických trás a okruhov cez Rajeckú kotlinu, Turiec a Liptov; realizovať úseky Malého tatranského okruhu a Veľkého tatranského okruhu, prípadne ďalších medzištátnych okruhov, ktoré prebiehajú územím kraja,
3.8
v oblasti kúpeľníctva
3.8.1
dobudovať a modernizovať prírodné liečebné kúpele medzinárodného a celoštátneho významu Rajecké Teplice, Turčianske Teplice, Lúčky a Korytnicu,
3.8.2
využiť predpoklady na vybudovanie prírodných liečebných kúpeľov celoštátneho významu Slaná Voda a Liptovský Ján,
3.8.3
zachovať súčasnú liečebnú funkciu v existujúcich zdravotníckych zariadeniach kúpeľnej starostlivosti a v odborných liečebných ústavoch.
4.
V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody a ochrany pôdneho fondu
4.1
rešpektovať prvky územného systému ekologickej stability kraja a ich funkčný význam v kategóriách
4.1.1
biocentrá nadštátneho významu – Krivánska Malá Fatra, Vychylovka – Harvelka – Riečnica, Tlstá a Súľovské skaly,
4.1.2
biocentrá nadregionálneho významu – Malá Rača – Skalka, Malý Polom – Veľký Polom, Ladonhora – Brodnianka, Veľký Javorník, Bzinská hoľa – Minčol, Choč, Osičiny – Ráztoky – Lysec, Západné Tatry – Roháče, Prosečné, Nízke Tatry – Kráľovohoľská časť, Nízke Tatry – Ďumbierska časť, vodná nádrž Liptovská Mara, Kľak – Ostrá skala – Reváň – Partizán, Zniev – Sokol – Chlievska, Kláštorské lúky, Marské vŕšky, Borišov – Javorina, Lysec, Turiec, Pod Sokolom, Kopa – Korbeľka, Pilsko, Babia hora, Žiar – Oravská priehrada, Skalná Alpa – Smrekovica – Šiprúň, Sokol – Žiar, Oravská priehrada – Sosnina, Kľak – Reváň, Kozol, Šujské rašelinisko a Strážov,
4.1.3
biocentrá regionálneho významu podľa schváleného územného plánu,
4.1.4
biokoridory nadregionálneho a regionálneho významu podľa schváleného územného plánu,
4.2
rešpektovať v rámci ekologickej siete Slovenska začlenenie území
4.2.1
časť územia Horná Orava, Západné Tatry, Krivánska Malá Fatra, Strážovské vrchy, časť Chočských vrchov, Nízke Tatry a Veľká Fatra medzi jadrové územia európskeho významu,
4.2.2
časť územia Horná Orava, Kysuce, Lúčanská Malá Fatra, časť Chočských vrchov a Kremnické vrchy medzi jadrové územia národného významu,
4.3
dodržiavať pri hospodárskom využívaní území začlenených medzi prvky územného systému ekologickej stability podmienky
4.3.1
pre chránené územia (vyhlásené a navrhované na vyhlásenie) podľa osobitných predpisov o ochrane prírody a krajiny, kategórie a stupne ochrany,
4.3.2
pre lesné ekosystémy podľa osobitných predpisov o ochrane lesov v kategóriách ochranné lesy a lesy osobitného určenia,
4.3.3
pre poľnohospodárske ekosystémy podľa osobitných predpisov o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v kategóriách podporujúce a zabezpečujúce ekologickú stabilitu územia (trvalé trávne porasty),
4.3.4
pre ekosystémy mokradí podľa medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná,
4.4
zachovať prirodzený charakter vodných tokov zaradených medzi biokoridory, chrániť jestvujúcu sprievodnú vegetáciu a chýbajúcu vegetáciu doplniť autochtónnymi druhmi,
4.5
zabezpečiť skladbu terestrických biokoridorov vo voľnej krajine len prírodnými prvkami – trávne porasty, stromová a krovinná vegetácia a vylúčiť všetky aktivity ohrozujúce prirodzený vývoj (vylúčenie chemických vyživovacích a ochranných látok, skládky odpadov a pod.),
4.6
stabilizovať spodnú hranicu lesov a zvýšiť ich biodiverzitu ako ekotónovú zónu les – bezlesie,
4.7
podporovať extenzívne leso-pasienkárske využívanie podhorských častí s cieľom zachovať krajinárske a ekologicky hodnotné územia s rozptýlenou vegetáciou,
4.8
zachovať územné časti s typickou rázovitosťou krajinnej štruktúry daného regiónu (Kysuce, Orava, Liptov a Turiec),
4.9
zabezpečiť revitalizáciu regulovaných tokov s doplnením sprievodnej zelene,
4.10
prispôsobovať trasy dopravnej a technickej infraštruktúry prvkom ekologickej siete tak, aby sa maximálne zabezpečila ich vodivosť a homogénnosť,
4.11
eliminovať systémovými opatreniami stresové faktory pôsobiace na prvky územného systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných exhalácií, znečisťovanie vodných tokov a pod.),
4.12
rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond a lesný pôdny fond ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj kraja, definovaný v záväznej časti územného plánu; osobitne chrániť ornú pôdu s veľmi vysokým až stredne vysokým produkčným potenciálom, ornú pôdu, na ktorej boli vybudované hydromelioračné zariadenia, ako aj poľnohospodársku pôdu, na ktorej boli vykonané osobitné opatrenia na zvýšenie jej produkčnej schopnosti,
4.13
v obciach a ich miestnych častiach v ochranných pásmach Národného parku Malá Fatra, Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry a Národného parku Slovenský raj
4.13.1
viazať novú výstavbu v ďalšom procese urbanizácie na jestvujúce sídelné útvary v podhorskej oblasti,
4.13.2
realizovať rozširovanie zastavaného územia obcí na úkor poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy len v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou,
4.13.3
nerozširovať existujúce a nezakladať nové urbanizované plochy v ochranných pásmach národných parkov, ktoré sú v priamej nadväznosti na vlastné územie národných parkov,
4.14
v turistických strediskách na území Národného parku Malá Fatra, Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry a Národného parku Slovenský raj
4.14.1
neprekračovať súčasné hranice zastavaného územia novou výstavbou,
4.14.2
nezvyšovať počet lôžok v turistických a športových zariadeniach,
4.14.3
regulovať prírastok bytov, ten povoliť výnimočne pre trvalo bývajúcich obyvateľov s cieľom zlepšiť ich bytovú situáciu a zvýšiť architektonickú úroveň existujúcich budov,
4.15
povoľovať výstavbu malých vodných elektrární na vodnom toku Váh len výnimočne v súlade s osobitnými predpismi o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
4.16
zabezpečiť vypracovanie projektov miestnych územných systémov ekologickej stability v okresoch Žilinského kraja prednostne pre tieto oblasti v okrese
4.16.1
Bytča pre Predmier a Súľov – Hradnú,
4.16.2
Čadca pre Čadcu, Makov a Oščadnicu,
4.16.3
Dolný Kubín pre Kraľovany a Podbiel,
4.16.4
Kysucké Nové Mesto pre Horný Vadičov, Dolný Vadičov a Lopušné-Pažite,
4.16.5
Liptovský Mikuláš pre Kvačany, Prosiek, Beňadikovú, Smrečany, Žiar a Liptovský Mikuláš,
4.16.6
Martin pre Kláštor pod Znievom, Bystričku, Príbovce, Blatnicu, Folkušovú, Necpaly, Belú, Sklabiňu, Sklabinský Podzámok, Turčiansku Štiavničku, Podhradie, Konské, Nolčovo a Krpeľany,
4.16.7
Námestovo pre Bobrov, Oravskú Polhoru, Námestovo, Mútne, Oravskú Lesnú, Novoť, Rabčice, Zákamenné, Oravské Veselé, Krušetnicu, Lomnú, Brezu, Oravskú Jasenicu, Beňadovo, Hruštín, Lokcu, Ťapešovo, Vasiľov a Zubrohlavu,
4.16.8
Ružomberok pre Ivachnovú, Lúčky, Bešeňovú, Ľubochňu, Stankovany, Hubovú, Švošov, Liskovú, Liptovskú Teplú, Ružomberok a Liptovské Revúce,
4.16.9
Turčianske Teplice pre Dubové, Čremošné, Rakšu a Mošovce,
4.16.10
Tvrdošín pre Liesek a Vitanovú,
4.16.11
Žilina pre Rajecké Teplice, Hričovské Podhradie a Čičmany,
4.17
rešpektovať zásady rekreačnej funkcie krajinných celkov a limity rekreačnej návštevnosti podľa územno-hospodárskych zásad schválených pre spracovanie územného plánu veľkého územného celku Nízke Tatry pri spracúvaní nadväznej územnoplánovacej dokumentácie sídelných útvarov a zón, územnoplánovacích podkladov a koncepcií rozvoja jednotlivých oblastí kraja a obcí, v záujme trvalej a objektívnej ochrany prírodného prostredia Národného parku Nízke Tatry.
5.
V oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry
5.1
chrániť koridor diaľnice D1 v úsekoch
5.1.1
hranica Trenčianskeho kraja – Rašov – Hričovské Podhradie – Žilina/Bytčica – Martin – Ružomberok – Ivachnová – existujúca diaľnica D1,
5.1.2
existujúca diaľnica D1 – Hybe – Važec – hranica Prešovského kraja,
5.2
chrániť koridor diaľnice D18 v úseku križovatka s diaľnicou D1 – Hričovské Podhradie – Žilina/Strážov – Žilina/Brodno – Čadca – Svrčinovec – Skalité – hranica Slovenskej republiky a Poľskej republiky,
5.3
chrániť priestory pre diaľničné križovatky, diaľničné privádzače a komunikačné napojenia na lokalitách
5.3.1
diaľnica D1 Bytča, Hričovské Podhradie, Lietavská Lúčka, Dubná Skala, Martin, Ratkovo (ako alternatíva závislá od novej trasy E77), Ľubochňa, Ružomberok/Likavka, Ivachnová, Závažná Poruba (ako alternatíva závislá od usporiadania zimných olympijských hier v r. 2006), Liptovský Ján, Východná,
5.3.2
diaľnica D18 Hričovské Podhradie, Dolný Hričov, Žilina/Strážov, Žilina/Brodno, Kysucké Nové Mesto/Juh, Kysucké Nové Mesto/Sever – Krásno nad Kysucou – Oščadnica – Čadca/Bukov – Čadca/Podzávoz – Svrčinovec – Čierne pri Čadci – Skalité,
5.4
chrániť koridory rýchlostných komunikácií
5.4.1
cesta I/11 Svrčinovec – hranica Slovenskej republiky s Českou republikou, ako odporučený optimálny variant komunikačného prepojenia s Českou republikou,
5.4.2
cesta I/59 hranica Slovenskej republiky s Poľskou republikou – Trstená – Dolný Kubín – Ružomberok, alternatívne cesta I/70 Dolný Kubín – Kraľovany a cesta I/18 Kraľovany – Ratkovo,
5.4.3
cesta I/65 Martin – Turčianske Teplice – Turček – hranica Banskobystrického kraja,
5.5
chrániť koridory preložiek a opráv ciest I. triedy
5.5.1
cesta I/18 v úseku Liptovský Mikuláš/Palúdzka,
5.5.2
cesta I/64 v úseku hranica Trenčianskeho kraja – Rajec – Žilina,
5.5.3
cesta I/65 Martin,
5.5.4
cesta I/70 v úseku Dolný Kubín – Veličná – Párnica – Kraľovany,
5.5.5
cesta I/78 v úseku Oravský Podzámok – Hruštín – Lokca – Námestovo – Oravská Polhora – hranica Slovenskej republiky s Poľskou republikou,
5.6
chrániť koridory preložiek a opráv ciest II. triedy a homogenizácie cestných ťahov II. triedy
5.6.1
homogenizovaný cestný ťah
a)
cesta II/487 hranica Slovenskej republiky s Českou republikou – Makov – Čadca,
b)
cesta I/11 Čadca – Krásno nad Kysucou,
c)
cesta II/520 Krásno nad Kysucou – Nová Bystrica – Oravská Lesná – Vavrečka – Tvrdošín – Suchá Hora – hranica Slovenskej republiky s Poľskou republikou,
5.6.2
homogenizovaný cestný ťah súbežný s diaľnicou D18
a)
cesta III/50757 Žilina/Považský Chlmec – Žilina/Brodno – Kysucké Nové Mesto/Oškerda,
b)
cesta I/11 Kysucké Nové Mesto – Kysucký Lieskovec a Krásno nad Kysucou – Čadca – hranica Slovenskej republiky s Českou republikou,
c)
cesta III/01160 Kysucký Lieskovec – Dunajov – Krásno nad Kysucou,
5.6.3
homogenizovaný cestný ťah
a)
cesta II/519 hranica Trenčianskeho kraja – Jasenovo,
b)
cesta III/06545 Jasenovo – Turčianske Teplice,
5.6.4
cesta II/507 v Bytči,
5.6.5
cesta II/583 v úseku Žilina – Teplička, Dolná Tižina – Belá, Terchová – Zázrivá,
5.6.6
homogenizovaný Malý tatranský okruh
a)
cesta II/584 v úseku Liptovské Matiašovce, Habovka – Zuberec,
b)
cesta III/52019 Zuberec – Oravice – Vitanová,
5.7
chrániť územie pre hraničný priechod diaľnica D18 Skalité – hranica Slovenskej republiky s Poľskou republikou,
5.8
chrániť územie pre modernizáciu železničných tratí č. 129, 181, 171, 172,
5.9
chrániť územie pre terminály kombinovanej dopravy
5.9.1
medzinárodného významu v Žiline v rámci územia prístavu Žilina v priestore Mojš,
5.9.2
vnútroštátneho významu v Ružomberku,
5.9.3
prekladisko v Čadci,
5.10
chrániť územie na vybudovanie prístavu na vodnom diele Žilina v priestore Mojš,
5.11
chrániť územie na dobudovanie letísk
5.11.1
regionálne verejné letisko pre medzinárodnú dopravu v Žiline v priestore Dolný Hričov,
5.11.2
regionálne verejné letisko s rozvojovými možnosťami v Ružomberku,
5.11.3
regionálne verejné letiská miestneho významu Martin – Tomčany, Vavrečka a Jakubovany,
5.12
chrániť priestory pre cykloturistické magistrály,
5.13
zabezpečiť územnú rezervu pre koridory vysokorýchlostných železníc v trasách spresnených procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie
5.13.1
trať sever – juh, hranica Slovenskej republiky s Poľskou republikou – Oščadnica – Žilina – Trenčín – Bratislava – hranica Slovenskej republiky s Rakúskom,
5.13.2
alternatívna severná trať západ – východ, Žilina – Tatry – Košice – hranica Slovenskej republiky s Ukrajinskou republikou.
6.
V oblasti vodného hospodárstva
6.1
chrániť z hľadiska právnej ochrany vôd
6.1.1
chránené vodohospodárske oblasti,
6.1.2
vodárenské toky a ich povodia,
6.1.3
ochranné pásma prírodných liečivých a minerálnych vôd,
6.1.4
územia výhľadových vodohospodárskych diel
a)
v kategórii A vodárenskú nádrž Garajky,
b)
v kategórii B vodnú nádrž Nezbudská Lúčka,
c)
v kategórii C vodárenské nádrže Ľubochňa, Oravská Polhora a Rusnákovci,
ich opodstatnenosť bude podriadená výsledkom procesu posúdenia vplyvov na životné prostredie,
6.1.5
profily evidovaných vodohospodárskych diel v kategórii E Hybe, Liptovská Osada, Biely Potok, Lomná, Mútne, Dierová, Fačkov a Ráztoka,
6.1.6
pásma hygienickej ochrany zdrojov vody slúžiacich na hromadné zásobovanie pitnou vodou,
6.2
zabezpečiť právnu ochranu pre
6.2.1
navrhovanú chránenú vodohospodársku oblasť Západné Tatry a východnú časť Chočských vrchov,
6.2.2
zdroje prírodných liečivých a minerálnych vôd Oravice,
6.3
zabezpečiť veľkokapacitný zdroj pitnej vody – vodárenskú nádrž Garajky pre rozvoj Žilinského kraja a Prešovského kraja,
6.4
chrániť koridory hlavných prívodov pitnej vody z vodných zdrojov nadregionálneho významu
6.4.1
z vodárenskej nádrže Turček do Turčianskych Teplíc,
6.4.2
z vodárenskej nádrže Garajky do Spišsko – Popradskej vodárenskej sústavy a do existujúceho prívodu Liptovský Hrádok – Liptovský Mikuláš,
6.4.3
z vodárenskej nádrže Nová Bystrica v úsekoch Čadca – Skalité, Čadca – Turzovka a v úseku Žilina – Bytča,
6.5
podporovať rozvoj skupinových vodovodov na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou a chrániť koridory prívodov pitnej vody,
6.6
podporovať výstavbu systémov na odkanalizovanie územia a zneškodňovanie odpadových vôd, prednostne v územiach, kde sa zabezpečuje právna ochrana vôd,
6.7
chrániť priestor na vybudovanie Vážskej vodnej cesty v trase hranica Trenčianskeho kraja – vodné dielo Žilina,
6.8
uvažovať o územnej rezerve pre koridor vodnej cesty Žilina – Čadca – Česká republika,
6.9
chrániť územie pre odkaliská Stredoslovenských energetických závodov, š. p., Žilina, Stredoslovenských energetických závodov, š. p., Martin,
6.10
na ochranu územia proti veľkým vodám
6.10.1
rezervovať územie suchej nádrže (poldra) v katastrálnom území Dvorec nad Turcom v obci Ivančiná na ochranu aglomerácie Martin – Vrútky,
6.10.2
zvýšiť prirodzenú retenčnú schopnosť v povodiach, v zberných oblastiach tokov Kysuca, Turiec, Rajčianka a Čierny Váh.
7.
V oblasti energetiky
7.1
zohľadniť ekonomické a ekologické hľadiská pri zabezpečení územia energiami a vytvárať efektívne diverzifikované systémy energetického zásobovania kraja,
7.2
chrániť koridory na rozvoj nadradených elektrických sietí, ktoré svojím významom presahujú územie kraja,
7.2.1
prepojenie 400 kV rozvodne prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh so 400 kV rozvodňou Spišská Nová Ves,
7.2.2
prestavba 400 kV vedenia č. 404 Varín – Nošovice na 2 x 400 kV,
7.2.3
2 x 400 kV v smere rozvodňa Medzibrod – Sučany (ľavý ťah) a rozvodňa Medzibrod – Liptovská Mara (pravý ťah),
7.2.4
2 x 110 kV vedenie Varín – Česká republika,
7.2.5
2 x 110 kV vedenie Lisková – Liptovská Osada – Donovaly,
7.2.6
prestavba 110 kV vedenia Hričov – Považská Bystrica na 2 x 110 kV,
7.3
chrániť koridory pre evidované prepojenia prenosovej sústavy Slovenskej republiky na európsku prenosovú sústavu
7.3.1
2 x 400 kV Varín – Byczyna (Poľská republika),
7.3.2
2 x 110 kV Čadca – Poľská republika,
7.3.3
2 x 110 kV Varín – Česká republika,
7.4
chrániť koridor pre trasu magistrálneho severojužného vysokotlakového plynovodu cez okresy Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina a Bytča,
7.5
podporovať rozvoj plynofikácie územia kraja, chrániť koridory existujúcich a navrhovaných plynovodov.
8.
V oblasti odpadového hospodárstva
8.1
zabezpečiť postupnú sanáciu a rekultiváciu nevyhovujúcich skládok odpadov a starých environmentálnych záťaží do roku 2005,
8.2
sanovať prednostne skládky lokalizované v územiach prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability a v územiach, kde bezprostredne ohrozujú zložky životného prostredia,
8.3
zabezpečiť lokality na výstavbu zariadení súvisiacich s triedením, recykláciou, využívaním a zneškodňovaním odpadov v obciach určených v územnom pláne,
8.4
zneškodňovanie nevyužitých komunálnych odpadov riešiť prednostne na zabezpečených regionálnych skládkach odpadov v obciach určených v územnom pláne,
8.5
zabezpečiť na území kraja plochy pre plánovaný systém kontajnerizácie pre nakladanie s nebezpečným odpadom a sieť recyklačných stredísk nebezpečných odpadov v etape rokov 1997–2000,
8.6
doriešiť zneškodňovanie odpadov zo zdravotníckych zariadení na území kraja,
8.7
vytvoriť systémové podmienky pre rozvoj podnikateľskej sféry v oblasti využívania a spracovania odpadov v zmysle navrhovaných opatrení, vyšpecifikovaných v textovej časti návrhu územného plánu veľkého územného celku Žilinský kraj.
II.
VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY
Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú:
1.
Stavby na sledovanie stavu životného prostredia – sieť sledovacích, dokumentačných a výskumných staníc (stanovíšť) v blízkosti, resp. v areáloch nadregionálnych biocentier a biokoridorov
2.
Dopravné stavby
2.1
diaľnica D1, diaľnica D18, diaľničné privádzače, diaľničné križovatky,
2.2
rýchlostné cesty
2.2.1
cesta I/11 Svrčinovec – hranica Slovenskej republiky s Českou republikou, ako odporučený optimálny variant komunikačného prepojenia s Českou republikou,
2.2.2
cesta I/59 hranica Slovenskej republiky s Poľskou republikou – Trstená – Dolný Kubín – Ružomberok, alternatívne cesta I/70 Dolný Kubín – Kraľovany a cesta I/18 Kraľovany – Ratkovo,
2.2.3
cesta I/65 Martin – Turčianske Teplice – Turček – hranica Banskobystrického kraja,
2.3
cesty I. triedy
2.3.1
cesta I/I8 – preložka v úseku Liptovský Mikuláš – Palúdzka,
2.3.2
cesta I/64 – preložka v Rajeckých Tepliciach a preložka v Lietavskej Lúčke,
2.3.3
cesta I/65 – prieťah v Martine,
2.3.4
oprava križovatky existujúcich ciest I/18 a I/59 v Ružomberku a preložka cesty I/59 v úseku Ružomberok – Likavka,
2.4
cesty II. triedy
2.4.1
homogenizovaný cestný ťah II/487 a II/520, výstavba cesty v úseku Nová Bystrica – Oravská Lesná, preložka Čadca, preložka Tvrdošín, opravy Turzovka, Staškov, Vysoká nad Kysucou, Podvysoká, Raková, Liesek – Suchá Hora,
2.4.2
homogenizovaný cestný ťah súbežný s diaľnicou D18, výstavba a rekonštrukcie v úsekoch Žilina/Považský Chlmec – Žilina/Brodno – Kysucké Nové Mesto/Oškerda, Kysucký Lieskovec – Dunajov – Krásno nad Kysucou,
2.4.3
Malý tatranský okruh, cesta II/584 obchvaty Liptovské Matiašovce, Zuberec – Habovka, cesta III/52019 rekonštrukcia Zuberec – Oravice – Vitanová,
2.4.4
cesta II/507 preložka Bytča,
2.4.5
cesta II/583 rekonštrukcie úsekov Terchová – Vyšné Kamence a Terchová – Rovná Hora,
2.5
hraničný priechod diaľnica D18 hranica Slovenskej republiky s Poľskou republikou,
2.6
modernizácia železničných tratí č. 129, 181, 171,172,
2.7
terminály kombinovanej dopravy v Žiline, v Ružomberku a prekladisko v Čadci,
2.8
modernizácia verejného regionálneho letiska pre medzinárodnú dopravu v Žiline,
2.9
prístav Žilina v priestore Mojš,
2.10
cykloturistické magistrály.
3.
Technická infraštruktúra
3.1
vodohospodárske stavby
3.1.1
vodárenská nádrž Garajky na Ipoltici (kategória A),
3.1.2
skupinové vodovody na zásobovanie obyvateľov pitnou vodou a s nimi súvisiace stavby
A.
hlavné prívody pitnej vody
a)
z vodárenskej nádrže Garajky do existujúceho prívodu Liptovský Hrádok – Liptovský Mikuláš v Liptovskom Hrádku,
b)
z vodných zdrojov Liptovské Matiašovce a Huty do vodojemu Liptovský Mikuláš,
c)
z vodných zdrojov Liptovská Lúžna do jestvujúceho skupinového vodovodu Ružomberok,
d)
z vodných zdrojov Ľubochňa do skupinového vodovodu Ružomberok,
e)
z povrchového odberu z Polhoranky do vodojemu Námestovo,
f)
z vodných zdrojov Párnica do vodojemu Dolný Kubín,
g)
zo zdrojov Blatná, Čimhová, Zuberec – Pribisko a povrchového odberu zo Studeného potoka do Oravského skupinového vodovodu,
h)
z vodárenskej nádrže Turček do vodojemu Turčianske Teplice,
i)
zo zdrojov Terchová a Belá do skupinového vodovodu Žilina,
j)
predĺženie skupinového vodovodu Nová Bystrica – Čadca – Žilina po pravom brehu Váhu do vodojemu Bytča,
k)
predĺženie skupinového vodovodu Nová Bystrica – Čadca, vetva Turzovka – Vysoká nad Kysucou,
l)
predĺženie skupinového vodovodu Nová Bystrica – Čadca, vetva Svrčinovec – Čierne – Skalité,
B.
prívody pitnej vody
a)
prepojenie skupinového vodovodu Liptovský Mikuláš so skupinovým vodovodom Dúbrava,
b)
prepojenie skupinového vodovodu Liptovský Mikuláš so skupinovým vodovodom Východná,
c)
prepojenie skupinového vodovodu Liptovský Mikuláš so skupinovým vodovodom Liptovský Ján,
d)
predĺženie vetvy Oravského skupinového vodovodu do vodovodu Novoť,
e)
predĺženie Oravského skupinového vodovodu z vodojemu Námestovo do vodojemu Zákamenné a Lomná,
f)
predĺženie Oravského skupinového vodovodu z vodojemu Námestovo do vodojemu Hruštín,
g)
napojenia sídiel na prívod skupinového vodovodu Nová Bystrica – Čadca – Žilina v okresoch Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina a Bytča,
h)
pre vodovod Horný Vadičov – Radoľa,
3.1.3
kanalizácie a čistiarne odpadových vôd a s nimi súvisiace stavby
3.1.3.1
kanalizačné zberače na zabezpečenie ochrany vodných zdrojov
a)
Terchová – Žilina,
b)
Podvysoká – Čadca,
c)
Skalité – Čadca,
d)
Zborov – Krásno nad Kysucou,
e)
Lodno – Kysucký Lieskovec,
f)
Horný Vadičov – Kysucké Nové Mesto,
g)
Rudinská – Rudinka,
h)
Bytča, Hrabové – Maršová,
i)
Kamenná Poruba – Rajecké Teplice,
j)
Kľače – Rajecké Teplice,
k)
Zuberec – Habovka,
l)
Jasenovo – Budiš,
m)
Rakša – Turčianske Teplice,
n)
Dražkovce – Martin,
o)
Bystrička – Martin,
p)
Žabokreky – Martin,
3.1.3.2
kanalizačné zberače na zabezpečenie ochrany vôd
a)
na pravom brehu Váhu, Divinka – Oblazov – čistiareň odpadových vôd Žilina,
b)
Nová Bystrica – Klubina,
c)
Oravská Polhora – Klin,
d)
Vitanová – Liesek,
e)
Hruštín – Babín,
f)
Laziská – Galovany,
g)
Liptovské Kľačany – Ľubela,
h)
Liptovská Štiavnička – Ružomberok,
i)
Sliače – Ružomberok,
j)
Ploštín, Iľanovo – Liptovský Mikuláš,
k)
Závažná Poruba – Liptovský Mikuláš,
l)
Konská, Jakubovany – Liptovský Ondrej,
m)
Dovalovo – Liptovský Hrádok,
3.1.4
Vážska vodná cesta od hranice Trenčianskeho kraja po vodné dielo Žilina,
3.1.5
odkaliská Stredoslovenských energetických závodov, š. p., Žilina a Stredoslovenských energetických závodov, š. p., Martin,
3.1.6
na ochranu územia proti veľkým vodám
a)
suchá nádrž (polder) v katastrálnom území Dvorec nad Turcom v obci Ivančiná na ochranu aglomerácie Martin – Vrútky,
b)
úpravy tokov Kysuca (Čadca – Sihelník, Makov – Kopanice), Predmieranka (Klokočov – Klin), Rajčianka,
3.2
energetické stavby
3.2.1
prepojenie 400 kV rozvodne prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh so 400 kV rozvodňou Spišská Nová Ves,
3.2.2
prestavba 400 kV vedenia Varín – Nošovice na 2 x 400 kV,
3.2.3
2 x 400 kV vedenie v smere rozvodňa Medzibrod – Sučany (ľavý ťah) a rozvodňa Medzibrod – Liptovská Mara (pravý ťah),
3.2.4
2 x 110 kV vedenie Varín – Česká republika,
3.2.5
2 x 110 kV vedenie Lisková – Liptovská Osada – Donovaly,
3.2.6
prestavba 110 kV vedenia Hričov – Považská Bystrica na 2 x 110 kV,
3.2.7
magistrálny severojužný vysokotlakový plynovod a s ním súvisiace stavby,
3.2.8
stavby súvisiace s plynofikáciou v okresoch Žilinského kraja,
3.3
telekomunikačné stavby – medzinárodné telekomunikačné centrum v Liptovskom Mikuláši,
3.4
stavby na zneškodňovanie, využívanie a spracovanie odpadov
3.4.1
plochy a zariadenia regionálnych veľkokapacitných skládok odpadov,
3.4.2
stavby a zariadenia na zneškodňovanie, dotrieďovanie, kompostovanie a recykláciu odpadov.
Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 286/1996 Z. z. pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť.