Predpis bol zrušený predpisom 478/2002 Z. z.

92/1996 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2001 do 31.08.2002

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

92
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 19. marca 1996,
ktorým sa vykonáva zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov
Vláda Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 2§ 5 ods. 4 zákona č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení zákona č. 218/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1995 Z. z. nariaďuje:
Všeobecné ustanovenia
§ 1
Týmto nariadením sa
a)
určujú jestvujúce a nové zdroje znečisťovania,
b)
určujú limity znečisťovania a doba potrebná na ich dosiahnutie,
c)
určujú všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania, podmienky a doba potrebná na ich dosiahnutie,
d)
určuje zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa určujú limity znečisťovania,
e)
určuje kategorizácia veľkých zdrojov a stredných zdrojov znečisťovania,
f)
určujú podmienky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok.
§ 2
(1)
Jestvujúci zdroj znečisťovania je
a)
zdroj uvedený do prevádzky do 31. marca 1998,
b)
zdroj, pre ktorý sa vydá stavebné povolenie alebo obdobné povolenie do 31. marca 1998 a ktorý bude uvedený do prevádzky do 31. marca 2001,
c)
zdroj spĺňajúci podmienky podľa písmena a) alebo b), ak sa pri jeho zmene vydá nové stavebné povolenie po 31. marci 1998, pričom nedôjde k zmene princípu celej technológie alebo k obnove celého zdroja.
(2)
Nový zdroj znečisťovania je zdroj, ktorý nie je uvedený v odseku 1.
(3)
Dokumentácia je projekt stavby, technické a prevádzkové podmienky výrobcov zariadení, prevádzkový predpis vypracovaný v súlade s projektom stavby, s podmienkami výrobcov zariadení a s podmienkami jej užívania a schválený súbor technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia pri prevádzke zdrojov znečisťovania.1)
§ 3
(1)
Zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa určujú limity znečisťovania, je uvedený v prílohe č. 1.
(2)
Kategorizácia veľkých zdrojov a stredných zdrojov znečisťovania je uvedená v prílohe č. 2.
§ 4
Emisné limity
(1)
Všeobecne platné emisné limity pre znečisťujúce látky a všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania sú uvedené v prílohe č. 3.
(2)
Emisné limity pre vybrané znečisťujúce látky pri vybraných technológiách a zariadeniach a všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania sú uvedené v prílohe č. 4.
(3)
Všeobecne platné emisné limity pre znečisťujúce látky uvedené v prílohe č. 3 platia pre všetky veľké zdroje a stredné zdroje znečisťovania s výnimkou zdrojov a znečisťujúcich látok, pre ktoré je v prílohe č. 4 ustanovené inak.
(4)
Veličiny, jednotky a prepočtové vzťahy, ktorými sú vyjadrené emisné limity, sú uvedené v prílohe č. 5.
(5)
Emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok alebo emisný stupeň platí pre každé miesto vypúšťania odpadových plynov do ovzdušia zo zdroja znečisťovania, zariadenia alebo z inej súčasti zdroja, za ktorým už nedochádza k ďalšiemu čisteniu týchto plynov.
(6)
Ak je emisný limit vyjadrený ako hmotnostné množstvo znečisťujúcej látky vztiahnuté na jednotku produkcie alebo výkonu (ďalej len „emisný faktor“), pre zdroj znečisťovania alebo jeho časť platí emisný limit podľa prílohy č. 4.
(7)
Emisný limit určený pre nový zdroj znečisťovania, vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok alebo emisný stupeň platí aj pre každé miesto vypúšťania odpadových plynov z častí, technologických celkov alebo zariadení jestvujúceho zdroja znečisťovania (ďalej len „časť zdroja“), ak orgán ochrany ovzdušia v prípade modernizácie1a)alebo dobudovania zdroja vydá súhlas1b) na zmenu jestvujúceho zdroja znečisťovania po 1. januári 2001 a odvádzané odpadové plyny z týchto častí zdroja nie sú napojené na spoločné čistiace zariadenie s inými časťami zdroja. V prípade, ak 70 % a viac odpadových plynov napojených na čistiace zariadenie pochádza z častí zdroja povolených orgánom ochrany ovzdušia po 1. januári 2001, platia pre odpadové plyny z čistiaceho zariadenia emisné limity pre nové zdroje znečisťovania. Ak sú pre zdroj znečisťovania v prílohe č. 4 osobitne určené emisné limity platné pre nové zdroje znečisťovania, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby po 31. decembri 2001, potom za uvedených podmienok platia tieto limity aj pre časti zdroja povoľované po 31. decembri 2001.
§ 9
Podmienky dodržania emisného limitu
(1)
Pri použití technických prostriedkov na kontinuálne monitorovanie3) hodnôt veličín, ktorými je vyjadrený emisný limit (ďalej len „emisná hodnota“), sa emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok alebo emisný stupeň považuje za dodržaný, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:
a)
všetky polhodinové stredné emisné hodnoty sú nižšie alebo sa rovnajú dvojnásobku hodnoty emisného limitu,
b)
všetky priemerné emisné hodnoty za deň zistené ako aritmetický priemer polhodinových stredných emisných hodnôt sú nižšie alebo sa rovnajú hodnote emisného limitu; do denného priemeru sa započíta iba doba skutočnej prevádzky zdroja,
c)
najmenej 95 % polhodinových stredných emisných hodnôt za kalendárny mesiac je nižších alebo sa rovná 1,2-násobku hodnoty emisného limitu.
(2)
Pri jednorazovom meraní sa emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok alebo emisný stupeň považuje za dodržaný, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:
a)
aritmetický priemer jednotlivých emisných hodnôt zistených pri prevádzke technológie v súlade s platnou dokumentáciou je nižší alebo sa rovná hodnote emisného limitu,
b)
všetky jednotlivé emisné hodnoty zistené pri prevádzke technológie v súlade s platnou dokumentáciou sú nižšie alebo sa rovnajú 1,2-násobku emisného limitu.
(3)
Ak je podľa vzťahu uvedeného v prílohe č. 4 v časti I bode 1.8.2.1 písm. a) určený modifikovaný vážený priemer emisných limitov alebo ak sa emisný limit preukazuje ako modifikovaný vážený priemer emisných limitov, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa uplatňujú na modifikovaný vážený priemer.
(4)
Do hodnôt rozhodujúcich na posúdenie podmienok dodržania emisného limitu sa nezapočítavajú emisné hodnoty počas nevyhnutnej doby, v ktorej vzhľadom na danosti technologického procesu nie je možné dodržať podmienky podľa odsekov 1 až 3. Touto dobou sa rozumie
a)
doba nábehu (vrátane zmeny paliva alebo zmeny výkonu) stacionárnych zariadení na spaľovanie palív (napr. teplárne, výhrevne, zariadenia na procesné spaľovanie), najviac však tri hodiny, a doba ich odstavovania, najviac však 30 minút, ak nie je platnou dokumentáciou alebo podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia4) určená iná doba,
b)
doba nábehu (vrátane zmeny výkonu) a doba odstavovania ostatných zdrojov znečisťovania v súlade s platnou dokumentáciou a v súlade s podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia,4)
c)
doba výpadku zariadenia na obmedzovanie emisií oxidu siričitého uvedená v prílohe č. 4 v I. časti bodoch 1.5.3.3 a 1.6.3.3,
d)
doba, počas ktorej sa vykonávajú funkčné a iné obdobné skúšky kontinuálneho monitorovania vyžadujúce osobitný prevádzkový režim zdroja znečisťovania; táto doba sa nezapočítava do doby výpadku zariadenia na obmedzovanie emisií podľa písmena c),
e)
doba, počas ktorej nie je prevádzka kontinuálneho monitorovania v súlade s platnou dokumentáciou a s podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia,3)
f)
doba skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku za podmienok určených orgánom ochrany ovzdušia,5)
g)
iná doba určená orgánom ochrany ovzdušia.5)
(5)
Emisný limit vyjadrený ako emisný faktor sa považuje za dodržaný, ak emisná hodnota zistená ako priemer jednotlivých emisných hodnôt nie je vyššia ako hodnota emisného limitu. Priemer sa vypočíta
a)
pri použití kontinuálneho monitorovania ako aritmetický priemer z priemerných denných emisných hodnôt, pričom sa do priemeru započítava iba doba skutočnej prevádzky zdroja znečisťovania s výnimkou dôb podľa odseku 4,
b)
pri jednorazovom meraní ako vážený priemer z jednotlivých emisných hodnôt vztiahnutých na produkciu, výkon alebo dobu jednotlivého prevádzkového stavu technológie prevádzkovanej v súlade s platnou dokumentáciou.
(6)
Emisný limit vyjadrený ako tmavosť dymu sa považuje za dodržaný, ak žiadna z emisných hodnôt nie je vyššia ako hodnota emisného limitu určená v prílohe č. 4.
§ 9a
(1)
Emisné limity uvedené v prílohe č. 4 v V. časti v bodoch 4.2 a 5.3. sa považujú za dodržané, ak
a)
žiadna hodnota denného priemeru neprekročí hodnotu emisného limitu podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 4.2.1 alebo 5.3 a 97 % denných priemerov v roku neprekročí emisný limit CO ako denný priemer podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 4.2.5 prvej odrážky,
b)
žiadna hodnota polhodinového priemeru neprekročí hodnotu emisného limitu podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 4.2.2 stĺpca A alebo 97 % polhodinových priemerov v roku neprekročí hodnotu emisného limitu podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 4.2.2 stĺpca B,
c)
žiadna priemerná hodnota koncentrácie ťažkých kovov, dioxínov a furánov počas odberovej periódy (odberového času) neprekročí hodnotu emisného limitu podľa prílohy č. 4 V. časti bodov 4.2.3, 4.2.4 a 5.3,
d)
budú dodržané hodnoty krátkodobej koncentrácie CO podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 4.2.5 druhej odrážky a bodu 5.3.
(2)
Polhodinové priemery a 10-minútové priemery sa posudzujú počas skutočnej prevádzky mimo nábehu a odstávky, keď sa ešte nespaľujú odpady, po zohľadnení hodnôt rozsahu spoľahlivosti podľa prílohy č. 4 V. časti bodu 9. Denné priemery sa posudzujú na základe týchto validovaných priemerných hodnôt.
(3)
Pri poruche alebo údržbe kontinuálneho meracieho systému sa na zistenie platného denného priemeru môže nezapočítať maximálne päť polhodinových priemerov v niektorom dni. Z hodnôt použitých pre ročné hodnotenie môže byť z dôvodu poruchy alebo údržby kontinuálneho meracieho systému vylúčených najviac desať denných priemerov.
(4)
Podmienky dodržania emisných limitov podľa odsekov 1 až 3 platia pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov,5a) na ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny, zmeny technologických zariadení alebo zmeny ich využívania5b) po 31. decembri 2001; pre ostatné spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov platia od 1. januára 2007.
§ 10
Imisné limity
Imisné limity pre vybrané znečisťujúce látky sú uvedené v prílohe č. 6.
§ 11
Podmienky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok pre nové zdroje znečisťovania
Podmienky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok pre nové zdroje znečisťovania sú uvedené v prílohe č. 7.
§ 12
Spoločné ustanovenie
Ustanovenia tohto nariadenia, ktoré nie sú výslovne určené len pre nové alebo len pre jestvujúce zdroje znečisťovania, sa vzťahujú na nové aj jestvujúce zdroje znečisťovania.
§ 13
Prechodné ustanovenia
(1)
Na jestvujúce zdroje znečisťovania, ktoré majú emisné limity určené rozhodnutím orgánu ochrany ovzdušia,6) sa vzťahujú ustanovenia tohto nariadenia o emisných limitoch jestvujúcich zdrojov znečisťovania až po uplynutí lehôt určených pre emisné limity uvedeným rozhodnutím.
(2)
Zmeny v kategorizácii zdrojov znečisťovania a v emisných limitoch pre znečisťujúce látky ustanovené týmto nariadením pre jestvujúce zdroje, ktoré sa dotýkajú právoplatných rozhodnutí a súhlasov orgánov ochrany ovzdušia, zohľadnia príslušné orgány ochrany ovzdušia v nových konaniach začatých z vlastného podnetu a vydajú nové rozhodnutia a súhlasy.
(3)
Na jestvujúce zdroje znečisťovania, ktoré sa v rámci zmien v kategorizácii zdrojov znečisťovania stávajú z veľkých zdrojov alebo zo stredných zdrojov znečisťovania malými zdrojmi znečisťovania, sa vzťahuje táto zmena v kategorizácii zdrojov znečisťovania od 1. januára 1997. Ak sa v pochybnostiach preukážu dôvody na zmenu v kategorizácii zdrojov znečisťovania až po uvedenom termíne, o tejto zmene rozhodne príslušný orgán ochrany ovzdušia.7) Platnosť zmeny v kategorizácii zdroja znečisťovania sa určí vždy k 1. januáru roka nasledujúceho po roku, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o zmene.
(4)
Na nové zdroje znečisťovania sa vzťahujú ustanovenia tohto nariadenia od 1. apríla 1998.
§ 13a
(1)
Zmeny v kategorizácii zdrojov znečisťovania upravené prílohou č. 2 platia od 1. januára 2001. Ak sa v pochybnostiach preukážu dôvody na zmenu kategorizácie zdroja znečisťovania po uvedenom termíne, o tejto zmene rozhodne príslušný orgán ochrany ovzdušia.6) Platnosť zmeny kategorizácie zdroja znečisťovania určí vždy k 1. januáru roka nasledujúceho po roku, v ktorom rozhodnutie vydá.
(2)
Ak sa v dôsledku zmien v kategorizácii zdrojov znečisťovania podľa odseku 1, zmien príkonových hraníc zariadení zdrojov palivovo-energetického priemyslu upravených v prílohe č. 4 I. časti, alebo rozšírením zoznamu znečisťujúcich látok v prílohe č. 1 uplatňujú v mieste vypúšťania limity, ktoré sa do vykonania uvedených zmien neuplatňovali, alebo sa uplatňujú prísnejšie emisné limity, platia tieto limity od 1. januára 2005, pre zariadenia na spaľovanie palív od 1. januára 2010, ak v prílohe č. 4 nie je ustanovené inak.
(3)
Ak sa v dôsledku zmien v kategorizácii zdrojov znečisťovania podľa odseku 1 zaradí stredný zdroj znečisťovania alebo malý zdroj znečisťovania medzi veľké zdroje znečisťovania, ich prevádzkovatelia vypracujú a predložia súbory technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení7) príslušnému orgánu ochrany ovzdušia8) do 31. decembra 2001; v prípadoch, ak o tejto zmene kategorizácie rozhodne príslušný orgán ochrany ovzdušia, prevádzkovatelia predložia súbory do konca prvého roka platnosti kategorizácie.
(4)
Ak sa v dôsledku zmien v kategorizácii zdrojov znečisťovania podľa odseku 1 alebo zmeny príkonových hraníc zariadení zdrojov palivovo-energetického priemyslu upravených v prílohe č. 4 I. časti preradí zdroj znečisťovania alebo zariadenie medzi zdroje znečisťovania alebo zariadenia, pre ktoré nie je určený emisný limit, a z nich vypúšťané znečisťujúce látky sú zaradené do triedy B,9) zaradenie do triedy B sa zruší 1. januára 2001; ak sa v pochybnostiach o takejto zmene kategorizácie rozhodne po uvedenom termíne, zaradenie do triedy B sa zruší dňom platnosti zmeny kategorizácie.
(5)
Všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania pre nové zdroje znečisťovania ustanovené v prílohe č. 4 v I. časti bodoch 3.1 a 4.5 a v V. časti bode 6.2 platia pre nové zdroje povolené do 31. decembra 2000 od 1. januára 2005.
(6)
Na jestvujúce zdroje znečisťovania sa vzťahujú ustanovenia tohto nariadenia o nových zdrojoch znečisťovania s výnimkou prílohy č. 7 od 1. januára 2005, ak v prílohe č. 4 nie je ustanovené inak.
§ 14
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
vyhláška Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 407/1992 Zb., ktorou sa upravuje zoznam kategorizácie zdrojov znečisťovania a zoznam znečisťujúcich látok a ich limity a ustanovujú podrobnosti pri určovaní emisných limitov pre jestvujúce zdroje znečisťovania ovzdušia,
2.
opatrenie Federálneho výboru pre životné prostredie z 1. októbra 1991 k zákonu č. 309 z 9. júla 1991 o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami, uverejnené v čiastke 84/1991 Zb.,
3.
opatrenie Federálneho výboru pre životné prostredie z 23. júna 1992, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Federálneho výboru pre životné prostredie z 1. októbra 1991 k zákonu č. 309 z 9. júla 1991 o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami, uverejnené v čiastke 84/1992 Zb.
§ 15
Účinnosť
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. apríla 1996.
Vladimír Mečiar v. r.
Príloha č. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.
ZOZNAM ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK, PRE KTORÉ SA URČUJÚ LIMITY ZNEČISŤOVANIA
A.
JESTVUJÚCE ZDROJE ZNEČISŤOVANIA
I.
ZÁKLADNÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY A VYBRANÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY
tuhé znečisťujúce látky1)
oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý1)
oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý1)
oxid uhoľnatý1)
ozón2)
pachové látky2)
organické látky, ktoré sú v odpadových plynoch v plynnej fáze vyjadrené ako celkový organický uhlík
dibenzodioxíny
dibenzofurány uvedené v prílohe č. 4 v V. časti bode 8
II.
OSTATNÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY
1.
Skupina znečisťujúcich látok – látky s karcinogénnym účinkom
1.
podskupina
azbest (chryzolit, krokydolit, amozit, antofylit, aktinolit a tremolit)
benzo(a)pyrén
berýlium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Be
dibenzo(a,h)antracén
kadmium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Cd1)
2-naftylamín
2.
podskupina
arzén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako As
zlúčeniny šesťmocného chrómu vyjadrené ako Cr
kobalt a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Co
nikel a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Ni
3.
podskupina
akrylonitril
benzén
1,3-butadién
1,2-dibrómetán
epichlórhydrín
etylénoxid
hydrazín
propylénoxid
vinylchlorid
2.
Skupina znečisťujúcich látok – tuhé znečisťujúce anorganické látky
1.
podskupina
ortuť a jej zlúčeniny vyjadrené ako Hg
tálium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Tl
2.
podskupina
selén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Se
telúr a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Te
3.
podskupina
antimón a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sb
cín a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Sn
fluoridy vyjadrené ako F -
chróm a jeho zlúčeniny (okrem CrVI) vyjadrené ako Cr
kyanidy vyjadrené ako CN-
mangán a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Mn
meď a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Cu
olovo a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Pb1)
vanád a jeho zlúčeniny vyjadrené ako V
zinok a jeho zlúčeniny vyjadrené ako Zn
3.
Skupina znečisťujúcich látok – plynné anorganické znečisťujúce látky
1.
podskupina
stibín (antimonovodík)
arzín (arzenovodík)
fosfín (fosforovodík)
fosgén
chlórkyán
2.
podskupina
bróm a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HBr
fluór a jeho plynné zlúčeniny vyjadrené ako HF
chlór
kyanovodík
sulfán (sírovodík)
3.
podskupina
amoniak
anorganické plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl
4.
Skupina znečisťujúcich látok – organické plyny a pary
1.
podskupina
acetaldehyd
anilín
benzylchlorid
dietylamín
1,2-dichlóretán
1,1-dichlóretylén
dimetylamín
etanolamín
etylakrylát
fenol
formaldehyd
krezoly
kyselina akrylová
kyselina mravčia
merkaptány
matylakrylát
metylamín
nitrobenzén
nitrofenoly
nitrokrezoly
nitrotoluén
pyridín
sírouhlík
tetrachlóretán
tioétery
toluidín
trichlóretylén
trichlórmetán
2.
podskupina
benzaldehyd
butylaldehyd
1,4-dichlórbenzén
1,1-dichlóretán
etylbenzén
furfural
chlórbenzén
2-chloroprén
2-chlórpropán
izopropylbenzén
kyselina octová
metylacetát
metylmetakrylát
1-metylnaftalén
2-metylnaftalén
naftalén
styrén
tetrachlóretylén
toluén
vinylacetát
xylén
3.
podskupina
acetón
alkylalkoholy
cyklické alkoholy
bifenyl
2-butanón
butylacetát
dibutyléter
dietyléter
difenyléter
1,2-dichlóretylén
dichlórmetán
diizopropyléter
dimetyléter
etylacetát
etylénglykol
4-hydroxy-4-metyl-2-pentanón
chlóretán
metylester kyseliny benzoovej
4-metyl-2-pentanón
N-metylpyrolidón
olefíny s výnimkou 1,3-butadiénu (karcinogén)
cykloolefíny
parafíny s výnimkou metánu
cykloparafíny
B.
NOVÉ ZDROJE ZNEČISŤOVANIA
Platí zoznam pre jestvujúce zdroje s týmito zmenami:
a)
pre nové zdroje sa v 4. skupine 1. podskupine dopĺňa cyklohexylamín a v 2. podskupine cyklohexanón,
b)
do 1. podskupiny sa preraďuje z 2. podskupiny furfural a z 3. podskupiny bifenyl.
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.
KATEGORIZÁCIA VEĽKÝCH ZDROJOV A STREDNÝCH ZDROJOV ZNEČISŤOVANIA
1.
PALIVOVO-ENERGETICKÝ PRIEMYSEL
1.1
Veľké zdroje znečisťovania
1.1.1
Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším (elektrárne, teplárne, výhrevne).
1.1.2
Triedenie a úprava uhlia, briketárne.
1.1.3
Výroba koksu.
1.1.4
Výroba energetických plynov (generátorový plyn, svietiplyn) a syntéznych plynov.
1.1.5
Plynové turbíny so súhrnným menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším.
1.2
Stredné zdroje znečisťovania
1.2.1
Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 50 MW.
1.2.2
Stacionárne piestové spaľovacie motory s tepelným príkonom 0,3 MW a väčším (mimo núdzových a havarijných agregátov).
1.2.3
Plynové turbíny so súhrnným menovitým tepelným príkonom do 50 MW.
2.
PRIEMYSELNÁ VÝROBA A SPRACOVANIE KOVOV
2.1
Veľké zdroje znečisťovania
2.1.1
Úprava železných a mangánových rúd a manipulácia s týmito materiálmi v práškovom stave.
2.1.2
Výroba surového železa, vysoké pece.
2.1.3
Výroba ocele (napr. konvertory, Siemens-Martinské pece, dvojnistejové tandemové pece, elektrické pece, März-Böhlerove pece).
2.1.4
Výroba liatiny a liatinových výrobkov.
2.1.5
Úprava rúd neželezných kovov.
2.1.6
Výroba ľahkých kovov a ich zliatin (napr. horčík, hliník, berýlium).
2.1.7
Výroba ostatných neželezných kovov a ich zliatin.
2.1.8
Výroba ferozliatin.
2.2
Stredné zdroje znečisťovania
2.2.1
Hutnícka druhovýroba (napr. valcovne, kováčovne, drôtovne, kaliarne a iné prevádzky tepelného spracovania).
2.2.2
Ostatné špeciálne hutnícke výroby.
2.2.3
Spracovanie vrátane pretavovania kovov s nízkou teplotou tavenia a ich zliatin (napr. zinok, kadmium, cín, antimón, olovo, ortuť, bizmut).
2.2.4
Spracovanie vrátane pretavovania kovov so strednou teplotou tavenia a ich zliatin (napr. mangán, meď, hliník, kobalt, nikel).
2.2.5
Spracovanie vrátane pretavovania kovov s vysokou teplotou tavenia a ich zliatin (napr. titán, chróm, niób, molybdén, wolfrám).
2.2.6
Spracovanie vrátane pretavovania ušľachtilých kovov a ich zliatin (napr. zlato, striebro, platina, paládium, irídium).
2.2.7
Spracovanie vrátane pretavovania ostatných neželezných kovov a ich zliatin (napr. kremík, selén, germánium, sodík, vápnik, draslík, rubídium, cézium, báryum).
2.2.8
Povrchové úpravy kovov (napr. morenie, galvanické pokovovanie, fosfatizácia, smaltovanie, otrieskávanie, termické čistenie a súvisiace operácie).
3.
VÝROBA NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV
3.1
Veľké zdroje znečisťovania
3.1.1
Spracovanie azbestu a výroba výrobkov obsahujúcich azbest.
3.1.2
Výroba cementu.
3.1.3
Výroba vápna.
3.1.4
Obaľovne bitúmenových zmesí a miešarne bitúmenu.
3.1.5
Výroba skla a sklárskych výrobkov a sklených vláken.
3.1.6
Výroba magnezitu a výroba bázických žiaruvzdorných materiálov.
3.1.7
Výroba minerálnych vláken s organickými spájadlami.
3.2
Stredné zdroje znečisťovania
3.2.1
Výroba a spracovanie organokremičitých materiálov.
3.2.2
Kameňolomy a spracovanie kameňa.
3.2.3
Ťažba, úprava a spracovanie silikátových surovín.
3.2.4
Výroba ľahčených nekovových minerálnych produktov.
3.2.5
Výroba nepálených murovacích materiálov a prefabrikátov.
3.2.6
Tehliarska výroba.
3.2.7
Výroba žiaruvzdorných materiálov (šamotárne).
3.2.8
Úprava materiálov na výrobu keramiky a pre kaolínky.
3.2.9
Výroba keramiky, porcelánu a liateho čadiča.
3.2.10
Ťažba a spracovanie kremeliny.
3.2.11
Brúsenie skla a výroba bižutérie.
3.2.12
Výroba glazúr, frít a silikátových brúsnych materiálov.
3.2.13
Priemyselná výroba betónu, malty alebo iných stavebných materiálov s projektovaným výkonom väčším ako 10 m3.h-1.
4.
CHEMICKÝ PRIEMYSEL
4.1
Veľké zdroje znečisťovania
4.1.1
Ťažba ropy a zemného plynu naftového a súvisiaca doprava a skladovanie.
4.1.2
Rafinéria ropy.
4.1.3
Petrochemické spracovanie ropy.
4.1.4
Distribučné sklady a prečerpávacie zariadenia palív, mastív, petrochemických výrobkov a iných organických kvapalín s inštalovaným súhrnným objemom skladovania 1 000 m3 a väčším alebo s ročným obratom 10 000 m3 a väčším.
4.1.5
Výroba syntetických alkoholov, ketónov, aldehydov, éterov, organických kyselín a ich solí.
4.1.6
Výroba organických farbiarskych polotovarov a organických rozpúšťadlových náterových látok.
4.1.7
Výroba priemyselných výbušnín.
4.1.8
Výroba liečiv a farmaceutických surovín.
4.1.9
Výroba organických halogénovaných zlúčenín.
4.1.10
Výroba polymérov s výnimkou syntetického kaučuku.
4.1.11
Výroba celulózy a jej derivátov vrátane spracovania odpadov na produkty z tejto výroby.
4.1.12
Výroba a spracovanie viskózy.
4.1.13
Výroba prípravkov na ochranu rastlín.
4.1.14
Výroba gumárenských pomocných prípravkov.
4.1.15
Výroba a spracovanie chlóru, fluóru a brómu.
4.1.16
Výroba kyseliny chlorovodíkovej.
4.1.17
Výroba síry (Clausov proces).
4.1.18
Výroba a spracovanie kyseliny sírovej.
4.1.19
Výroba amoniaku a močoviny.
4.1.20
Výroba kyseliny dusičnej a jej solí.
4.1.21
Výroba kyseliny fosforečnej a jej solí.
4.1.22
Výroba anorganických pigmentov, rafinačných a bieliacich prípravkov.
4.1.23
Výroba priemyselných hnojív.
4.1.24
Výroba kyanovodíka, kyanidov, rodanovodíka a rodanidov.
4.1.25
Výroba sódy a chloridu amónneho.
4.1.26
Výroba karbidu vápnika a ostatné elektrochemické výroby.
4.1.27
Výroba syntetického kaučuku.
4.1.28
Výroba kyseliny akrylovej a jej derivátov.
4.1.29
Výroba a spracovanie uhlíkatých materiálov (napr. drevené uhlie, sadze, vypaľovanie uhlíkatých materiálov).
4.2
Stredné zdroje znečisťovania
4.2.1
Výroba a spracovanie gumy.
4.2.2
Výroba mydiel, saponátov a kozmetiky.
4.2.3
Výroba a spracovanie tukov a olejov rastlinného a živočíšneho pôvodu.
4.2.4
Výroba gleja a lepidiel.
4.2.5
Výroba a zušľachťovanie papiera.
4.2.6
Výroba hydroizolačných materiálov a podlahových krytín.
4.2.7
Priemyselné spracovanie plastov.
4.2.8
Výroba, regenerácia a zneškodňovanie akumulátorov a monočlánkov.
4.2.9
Čerpacie stanice pohonných hmôt (bez obmedzenia kapacity).
4.2.10
Distribučné sklady a prečerpávacie zariadenia palív, mastív, petrochemických výrobkov a iných organických kvapalín s inštalovaným súhrnným objemom skladovania do 1 000 m3 alebo s ročným obratom do 10 000 m3.
4.2.11
Ostatné organické a anorganické chemické výroby.
5.
NAKLADANIE S ODPADMI
5.1
Veľké zdroje znečisťovania
5.1.1
Spaľovne odpadov (bez obmedzenia kapacity).
5.1.2
Veterinárne asanačné zariadenia (bez obmedzenia kapacity).
5.2
Stredné zdroje znečisťovania
5.2.1
Čistiarne odpadových vôd (čistiarne komunálnych odpadových vôd s kapacitou 2 000 ekvivalentných obyvateľov a viac a centrálne čistiarne priemyselných podnikov).
5.2.2
Kompostárne s kapacitou 0,75 t a vyššou spracovaného odpadu za hodinu.
5.2.3
Krematóriá.
6.
OSTATNÝ PRIEMYSEL A ZARIADENIA
6.1
Veľké zdroje znečisťovania
6.1.1
Veľkochov hospodárskych zvierat projektovaný na kapacitu 500 ks hovädzieho dobytka a viac, 5 000 ks ošípaných a viac a 50 000 ks hydiny a viac.
6.1.2
Priemyselná výroba a spracovanie kože.
6.1.3
Lakovne s projektovanou spotrebou 10 t a viac náterových materiálov ročne.
6.1.4
Bitúnky a ostatné porážkarne (projektované na kapacitu od 250 t živej hmotnosti hydiny ročne alebo od 2 000 t a vyššej živej hmotnosti ostatných zvierat ročne).
6.1.5
Ostatné výroby a technologické procesy, ktoré nie sú menovite uvedené v bodoch 1 až 6 a ktoré produkujú znečisťujúce látky v množstve vyššom ako 10-násobok hodnoty hmotnostného toku podľa prílohy č. 3 tohto nariadenia, alebo keď súčasťou technológie je zariadenie na spaľovanie palív s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším. Hmotnostné toky sa posudzujú pred odlučovačom.
6.2
Stredné zdroje znečisťovania
6.2.1
Priemyselné spracovanie dreva (projektované na kapacitu 20 m3 a vyššiu spracovaného dreva za deň (napr. píly, výroba nábytku, výroba preglejok, výroba drevovláknitých a drevotrieskových dosák a iných aglomerovaných materiálov).
6.2.2
Výroba plsti.
6.2.3
Polygrafia (potlačovanie plošných a pásových materiálov).
6.2.4
Lakovne s projektovanou spotrebou náterových látok od 1 t do 10 t ročne.
6.2.5
Priemyselné odmasťovanie kovov a elektrosúčiastok organickými rozpúšťadlami.
6.2.6
Čistenie textílií organickými rozpúšťadlami (bez obmedzenia kapacity).
6.2.7
Chov hospodárskych zvierat projektovaný na kapacitu od 100 ks do 499 ks hovädzieho dobytka, od 500 ks do 4 999 ks ošípaných, od 5 000 ks do 49 999 ks hydiny, 2 000 ks a viac oviec, 300 ks a viac koní a 1 500 ks a viac kožušinových zvierat.
6.2.8
Bitúnky a ostatné porážkarne (projektované na kapacitu od 25 t do 250 t živej hmotnosti hydiny ročne alebo od 200 t do 2 000 t živej hmotnosti ostatných zvierat ročne).
6.2.9
Cukrovary.
6.2.10
Konzervárne a liehovary.
6.2.11
Potravinárske mlyny (s projektovanou kapacitou 5 t a vyššou za hodinu).
6.2.12
Výroba priemyselných krmív a organických hnojív s projektovanou kapacitou 1 t a vyššou za hodinu.
6.2.13
Sušiarne poľnohospodárskych a potravinárskych produktov s projektovanou kapacitou 1 t produktu za hodinu a vyššou.
6.2.14
Ostatné výroby a technologické procesy, ktoré nie sú uvedené v bodoch 1 až 6 a ktoré produkujú znečisťujúce látky v množstve väčšom, ako je hodnota hmotnostného toku, do 10-násobku hmotnostného toku vrátane podľa prílohy č. 3 I. časti, II. časti bodov 1, 2, 3 alebo 0,2-násobku hmotnostného toku do 10-násobku hmotnostného toku vrátane podľa prílohy č. 3 II. časti bodu 4, alebo keď súčasťou technológie je zariadenie na spaľovanie palív s menovitým tepelným príkonom od 0,3 do 50 MW. Hmotnostné toky sa posudzujú pred odlučovačom.
Ak sa zdroje znečisťovania, druhom technológie zodpovedajúce niektorej v tejto prílohe vymenovanej kategórii zdrojov znečisťovania, pre ktorú nie je určená výrobná kapacita, vyskytujú vo forme malovýroby, sú v tomto prípade kategorizované ako malé zdroje znečisťovania. Toto platí len v prípade, ak sa preukáže, že hmotnostné toky jednotlivých znečisťujúcich látok produkované pri menovitom výkone sú nižšie ako spodná hranica hmotnostných tokov uvedených pre stredné zdroje znečisťovania v bode 6.2.14. Táto zásada sa vzťahuje na jestvujúce zdroje znečisťovania od 1. januára 1997 a na nové zdroje znečisťovania od ich uvedenia do prevádzky; v prípade rozhodnutia orgánu ochrany ovzdušia podľa § 3 ods. 3 zákona o ovzduší vždy od 1. januára roka nasledujúceho po roku, v ktorom rozhodnutie vydá. V tomto prípade sa uplatňujú hmotnostné toky určené pre nové zdroje znečisťovania uvedené v prílohe č. 3.
Príloha č. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.
VŠEOBECNE PLATNÉ EMISNÉ LIMITY PRE ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV ZNEČISŤOVANIA
I.
EMISNÉ LIMITY PRE ZÁKLADNÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY
1.
EMISNÝ LIMIT PRE TUHÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY
1.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
a)
Pri hmotnostnom toku tuhých znečisťujúcich látok menšom ako 0,5 kg.h-1 nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 150 mg.m-3.
b)
Pri hmotnostnom toku tuhých znečisťujúcich látok 0,5 kg.h-1 a vyššom nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 50 mg. m-3.
1.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
a)
Pri hmotnostnom toku tuhých znečisťujúcich látok menšom ako 2,5 kg.h-1 nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 200 mg.m-3.
b)
Pri hmotnostnom toku tuhých znečisťujúcich látok 2,5 kg.h-1 a vyššom nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 150 mg. m-3.
2.
EMISNÝ LIMIT PRE OXIDY SÍRY
2.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Pri hmotnostnom toku oxidov síry vyššom ako 5 kg.h-1 nesmie koncentrácia oxidov síry v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 500 mg.m-3. Hodnoty hmotnostného toku a koncentrácie sa vyjadrujú ako oxid siričitý.
2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Pri hmotnostnom toku oxidov síry vyššom ako 20 kg.h-1 nesmie koncentrácia oxidov síry v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 2 500 mg.m-3. Hodnoty hmotnostného toku a koncentrácie sa vyjadrujú ako oxid siričitý.
3.
EMISNÝ LIMIT PRE OXIDY DUSÍKA
3.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Pri hmotnostnom toku oxidov dusíka vyššom ako 5 kg.h-1 nesmie koncentrácia oxidov dusíka v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 500 mg.m-3. Hodnoty hmotnostného toku a koncentrácie sa vyjadrujú ako oxid dusičitý.
3.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Pri hmotnostnom toku oxidov dusíka vyššom ako 10 kg.h-1 nesmie koncentrácia oxidov dusíka v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 500 mg.m-3. Hodnoty hmotnostného toku a koncentrácie sa vyjadrujú ako oxid dusičitý.
II.
EMISNÉ LIMITY PRE OSTATNÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY
1.
EMISNÉ LIMITY PRE ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY S KARCINOGÉNNYM ÚČINKOM (1. skupina)
1.1
Emisné limity pre 1. podskupinu karcinogénnych látok
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 0,5 g.h-1 nesmie suma koncentrácií látok 1. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 0,1 mg.m-3.
1.2
Emisné limity pre 2. podskupinu karcinogénnych látok
1.2.1
Emisné limity pre nové zdroje znečisťovania
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 5 g.h-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 2. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 1 mg.m-3.
1.2.2
Emisné limity pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 10 g.h-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 2. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 2 mg.m-3.
1.3
Emisné limity pre 3. podskupinu karcinogénnych látok
1.3.1
Emisné limity pre nové zdroje znečisťovania
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 25 g.h-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 3. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 5 mg.m-3.
1.3.2
Emisné limity pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 50 g.h-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 3. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 5 mg.m-3.
2.
EMISNÉ LIMITY PRE TUHÉ ZNEČISŤUJÚCE ANORGANICKÉ LÁTKY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV ZNEČISŤOVANIA OVZDUŠIA EMITUJÚCICH TUHÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY (2. skupina)
2.1
Emisné limity pre 1. podskupinu tuhých znečisťujúcich látok
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 1 g.h-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 1. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 0,2 mg.m-3.
2.2
Emisné limity pre 2. podskupinu tuhých znečisťujúcich látok
2.2.1
Emisné limity pre nové zdroje znečisťovania
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 5 g.h-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 2. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 1 mg.m-3.
2.2.2
Emisné limity pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 10 g.h-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 2. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 2 mg.m-3.
2.3
Emisné limity pre 3. podskupinu tuhých znečisťujúcich látok
2.3.1
Emisné limity pre nové zdroje znečisťovania
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 25 g.h-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 3. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 5 mg.m-3.
2.3.2
Emisné limity pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 50 g.h-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 3. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 5 mg.m-3.
2.4
Všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania ovzdušia emitujúcich tuhé znečisťujúce látky – nové zdroje znečisťovania
Pri činnostiach, pri ktorých môžu vznikať prašné emisie, a v zariadeniach, v ktorých sa vyrábajú, upravujú, dopravujú, vykladajú, nakladajú alebo skladujú prašné látky, je potrebné využiť technicky dostupné prostriedky s prihliadnutím na primeranosť výdavkov na obmedzenie prašných emisií.
Pri posudzovaní rozsahu opatrení je potrebné vychádzať najmä z nebezpečnosti prachu, hmotnostného toku emisií, trvania emisií, meteorologických podmienok a podmienok okolia.
Výroba, úprava, doprava, vykladanie a nakladanie prašných materiálov
Zariadenia na výrobu, úpravu a dopravu prašných materiálov je treba zakapotovať. Ak nie je možné zabezpečiť prachotesnosť, je potrebné odvádzať prašnú vzdušninu na odprášenie.
Pri plnení uzatvorených nádob prašnými látkami je potrebné vytlačovaný vzduch odvádzať na odprášenie.
Skladovanie a skládkovanie prašných materiálov
Pri skladovaní prašných materiálov je potrebné vykonať opatrenia, ako napr.:
– skladovať prašné materiály najmä v silách,
– zastrešiť a uzatvoriť sklad prašných materiálov zo všetkých strán,
– zakryť povrch skladovaných prašných materiálov,
– zazeleniť povrch skladovaných prašných materiálov,
– založiť protiveterné zazelenené zemné valy alebo zasadiť protiveternú ochrannú zeleň,
– udržiavať potrebnú vlhkosť povrchu uskladnených prašných materiálov.
3.
EMISNÉ LIMITY PRE PLYNNÉ ANORGANICKÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY (3. skupina)
3.1
Emisné limity pre 1. podskupinu plynných anorganických znečisťujúcich látok
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 10 g.h-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 1. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 1 mg.m-3.
3.2
Emisný limit pre 2. podskupinu plynných anorganických znečisťujúcich látok
3.2.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 50 g.h-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 2. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 5 mg.m-3.
3.2.2
Emisné limity pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 100 g.h-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 2. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 10 mg.m-3.
3.3
Emisné limity pre 3. podskupinu plynných anorganických znečisťujúcich látok
3.3.1
Emisné limity pre nové zdroje znečisťovania
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 0,3 kg.h-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 3. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 30 mg.m-3.
3.3.2
Emisné limity pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 0,5 kg.h-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 3. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 50 mg.m-3.
4.
EMISNÉ LIMITY PRE ORGANICKÉ PLYNY A PARY A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV ZNEČISŤOVANIA OVZDUŠIA EMITUJÚCICH ORGANICKÉ PLYNY A PARY (4. skupina )
4.1
Emisné limity pre 1. podskupinu organických plynov a pár
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 0,1 kg.h-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 1. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 20 mg.m-3.
4.2
Emisné limity pre 2. podskupinu organických plynov a pár
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 2 kg.h-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 2. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 100 mg.m-3.
4.3
Emisné limity pre 3. podskupinu organických plynov a pár
Pri hmotnostnom toku vyššom ako 3 kg.h-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií látok 3. podskupiny v odpadovom plyne hodnotu 150 mg.m-3.
4.4
Emisný limit pri súčasnom výskyte znečisťujúcich látok viacerých podskupín v odpadovom plyne
Pri výskyte organických znečisťujúcich látok viacerých podskupín, pri ich celkovom hmotnostnom toku vyššom ako 3 kg.h-1 nesmie prekročiť suma koncentrácií týchto látok v odpadovom plyne súčasne hodnotu 150 mg.m-3, pričom sa nesmú prekročiť emisné limity podľa bodov 4.1. až 4.3.
4.5
Emisný limit pre organické znečisťujúce látky ustanovený ako celkový organický uhlík
Pri určení emisného limitu pre organické znečisťujúce látky pri vybraných technológiách a zariadeniach uvedených v prílohe č. 4 tohto nariadenia ako celkový organický uhlík neplatia emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky podľa bodov 4.1 až 4.4. Emisné limity pre 1. skupinu znečisťujúcich látok (karcinogénne látky) ostávajú nedotknuté.
4.6
Všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania ovzdušia emitujúcich organické plyny a pary – nové zdroje znečisťovania
Pri všetkých technologických procesoch a operáciách, počas ktorých sa pracuje s plynmi alebo kvapalnými látkami s vysokým parciálnym tlakom pár, je potrebné využiť všetky technicky dostupné opatrenia na zamedzenie úniku plynov a pár do ovzdušia. Toto platí pre organické znečisťujúce látky menovite uvedené v prílohe č. 1, skupine č. 4 tohto nariadenia a pre ostatné prchavé organické zlúčeniny (VOC) antropogénnej povahy, ktoré môžu s oxidmi dusíka v prítomnosti slnečného žiarenia produkovať fotochemické oxidanty. Ide najmä o tieto opatrenia:
a)
Pri skladovaní kvapalných organických látok s tlakom pár väčším ako 1,32 kPa (13 mbar) pri teplote 20 oC do 76 kPa pri pracovnej teplote je potrebné
– používať skladové nádrže s plávajúcou strechou,
– nádrže s pevnou strechou vybaviť vnútornou plávajúcou membránou s tesnením,
– zabezpečiť odvod pár z nádrží s pevnou strechou na ich spätné získavanie alebo zneškodňovanie,
– vykonať iné opatrenia, ktoré sa uvedeným postupom vyrovnajú.
V prípade odvodu pár z nádrže na zneškodnenie musí byť emisný stupeň organických látok 5 % a vyšší (účinnosť zariadenia 95 % a vyššia). Nádrže s plávajúcou strechou, s pevnou strechou a plávajúcou membránou alebo s pevnou strechou a plávajúcim zakrytím hladiny je potrebné vybaviť účinným tesnením z elastických materiálov.
b)
Pri prečerpávaní organických kvapalín uvedených v bode a), ako napr. pri stáčaní z automobilových alebo železničných cisterien, pri plnení cisterien zo skladových nádrží alebo pri inom prečerpávaní je potrebné použiť zvláštne opatrenia, ako recirkuláciu plynnej fázy, vedenie vytlačovaných plynov na zneškodňovacie zariadenie, alebo iné obdobne účinné opatrenia.
Opatrenia na zníženie emisií pri skladovaní a pri prečerpávaní sa musia realizovať pri každej nádrži s objemom 100 m3 a väčším, alebo pri ročnom obrate 1000 m3 a väčšom.
c)
Dýchanie nádrží eliminovať na čo najmenšiu mieru, napr. znížením teplotných výkyvov obsahu nádrže jej vhodnou izoláciou alebo reflexným náterom.
d)
Pri prečerpávaní kvapalín I. a II. triedy horľavosti s teplotou varu do 200 oC je potrebné používať čerpadlá s účinnými tesniacimi systémami, ktoré majú nízke straty, ako napr. čerpadlá s mechanickými upchávkami.
e)
Osobitne účinné opatrenia na zamedzenie úniku plynov a pár do ovzdušia je potrebné vykonať v prípade manipulácie (čerpanie, komprimovanie, doprava potrubím, uskladňovanie) s kvapalnými organickými látkami, ktoré obsahujú viac ako 10 mg. kg-1 látok 1. podskupiny 1. skupiny a viac ako 5 % látok 2. a 3. podskupiny 1. skupiny a 1. podskupiny 4. skupiny, ako:
– pri čerpaní je potrebné použiť osobitne tesné čerpadlá, napr. čerpadlá s dvojitou mechanickou upchávkou s externým preplachom a bezupchávkové čerpadlá, a tak zabezpečiť uzavretý okruh čerpaných látok,
– pri stláčaní plynov a pár nesmie byť odplynenie uzavieracej kvapaliny (oleja) upchávok kompresora odvedené do ovzdušia,
– obmedzovať počet prírubových spojení potrubí, ktorými sú dopravované plyny a pary, ak je to z hľadiska technológie, bezpečnosti práce a údržby možné,
– v prípade vysoko stabilných látok a látok 1. skupiny a látok 1. podskupiny 4. skupiny je potrebné vybaviť prírubové spojenia účinnými tesneniami,
– klasické ventily a posúvače s pohyblivými vretenami je potrebné nahradiť vlnovcovými ventilmi vybavenými pomocnými upchávkami alebo iným rovnocenným spôsobom.
Pri látkach, ktoré sú vysoko stabilné a toxické, ako napr. polychlórované bifenyly (PCB), polychlórované dibenzodioxíny (PCDD), polychlórované dibenzofurány (PCDF) je potrebné hmotnostný tok podľa technických možností maximálne obmedziť. Preto je potrebné popri čistení spalín alebo odpadových plynov vykonať technické opatrenia v technologickom procese, ako aj opatrenia s dosahom na povahu vstupných látok, ktorých cieľom bude zníženie tvorby týchto zlúčenín.
4.7
Všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania ovzdušia pachovými látkami pre nové zdroje znečisťovania
Pri technologických procesoch a zariadeniach, pri ktorých môžu byť pri prevádzke alebo pri drobných poruchách emitované látky s intenzívnym zápachom, je potrebné vykonať technicky dostupné opatrenia na obmedzenie emisií, napr. zakrytie zariadenia, zapuzdrovanie časti zariadenia, vytvorenie podtlaku v zapuzdrovanej časti zariadenia, vhodné skladovanie surovín, výrobkov a zvyškov.
Odpadové plyny s intenzívnym zápachom je potrebné zaviesť na čistenie alebo inú vhodnú likvidáciu. Pri stanovení rozsahu požiadaviek v jednotlivých prípadoch je potrebné vziať do úvahy hlavne objemový prietok odpadových plynov, hmotnostný tok zapáchajúcej látky, miestne rozptylové podmienky, trvanie emisií a vzdialenosť zariadenia od najbližšej uvažovanej alebo jestvujúcej zástavby.
Príloha č. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1996 Z. z.
EMISNÉ LIMITY PRE VYBRANÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY PRI VYBRANÝCH TECHNOLÓGIÁCH A ZARIADENIACH A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA ZDROJOV ZNEČISŤOVANIA
I.
PALIVOVO-ENERGETICKÝ PRIEMYSEL
1.
TECHNOLOGICKÉ CELKY OBSAHUJÚCE STACIONÁRNE ZARIADENIA NA SPAĽOVANIE PALÍV (TEPLÁRNE, ELEKTRÁRNE, VÝHREVNE A ZARIADENIA NA PROCESNÉ SPAĽOVANIE) SO SÚHRNNÝM TEPELNÝM PRÍKONOM 0,3 MW A VÄČŠÍM
1.1
Zariadenie pre nové zdroje znečisťovania
Za zariadenie pre nové zdroje znečisťovania sa považuje kotol alebo skupina kotlov (prípadne procesných ohrevov), ktoré vypúšťajú alebo môžu vypúšťať odpadové plyny cez spoločný odvod spalín. Na priradenie emisného limitu podľa príkonu sa spočítavajú príkony kotlov spaľujúcich palivo rovnakého typu (tuhé, kvapalné, plynné). Pri dvojpalivovom systéme, ak podiel privedeného tepla druhým palivom neprekročí 30 %, sa z hľadiska priradenia emisného limitu berie kotol, ako keby spaľoval len palivo privádzajúce prevažujúci tepelný príkon. Ak kotol spaľuje prídavné palivo vo väčšom podiele ako 30 % privedeného tepla, príkon tohto kotla sa k príkonom kotlov spaľujúcich len jedno palivo (alebo považovaných za také) nepripočítava a na priradenie emisného limitu sa počíta príkon každého takého kotla samostatne. Osobitne sa spočítavajú príkony kotlov s cirkulujúcou fluidnou alebo pretlakovou vrstvou a osobitne sa spočítavajú príkony kotlov s výtavným ohniskom.
1.2
Zariadenie pre jestvujúce zdroje znečisťovania platné do 31. decembra 2009
Za zariadenie pre jestvujúce zdroje znečisťovania platné do 31. decembra 2009 sa považuje kotol alebo skupina kotlov (prípadne procesných ohrevov), ktoré vypúšťajú odpadové plyny cez spoločný odvod spalín a ktorých jednotlivé tepelné príkony sú nižšie ako 62 MW alebo jednotlivé kotly a zariadenia na procesné spaľovanie s menovitým tepelným príkonom 62 MW a vyšším. Na priradenie emisného limitu podľa príkonu sa spočítavajú príkony kotlov spaľujúcich palivo rovnakého typu (tuhé, kvapalné, plynné). Pri dvojpalivovom systéme, ak podiel privedeného tepla druhým palivom neprekročí 30 %, sa z hľadiska priradenia emisného limitu berie kotol, ako keby spaľoval len palivo privádzajúce prevažujúci tepelný príkon. Ak kotol spaľuje prídavné palivo vo väčšom podiele ako 30 % privedeného tepla, príkon tohto kotla sa k príkonom kotlov spaľujúcich len jedno palivo (alebo považovaných za také) nepripočítava a na priradenie emisného limitu sa počíta príkon každého takého kotla samostatne. Osobitne sa spočítavajú príkony kotlov s cirkulujúcou fluidnou alebo pretlakovou vrstvou a osobitne sa spočítavajú príkony kotlov s výtavným ohniskom.
Od 1. januára 2010 platí pre jestvujúce zdroje znečisťovania bod 1.1.
1.3
Zariadenie pre procesné spaľovanie
Pod zariadením pre procesné spaľovanie sa rozumejú iné technologické zariadenia spaľujúce palivá, ako sú elektrárne, teplárne a výhrevne, pri ktorých je množstvo a zloženie emisií závislé len od množstva a zloženia paliva, pričom spalinový prúd je od ďalšej technológie oddelený pevnou teplovýmennou plochou.
1.4
Palivá
V zariadeniach na spaľovanie palív sa môžu spaľovať len fosílne palivá a palivá z nich vyrobené (hnedé a čierne palivové uhlie, lignit, rašelina, koks, brikety, nafta, vykurovacie oleje a ťažké ropné frakcie štandardizovanej kvality spaľované v rafinériách ako vlastná produkcia), biomasa, odpadové oleje (do 31. decembra 2006), ak neobsahujú chlór v množstve väčšom ako 0,5 % hmot. a PCB a PCT v množstve väčšom ako 10 mg.kg-1, zemný plyn naftový, skvapalnené uhľovodíkové plyny, bioplyn, prípadne priemyselné plyny osobitne uvedené v bodoch 1.7.2.3, 1.7. 3a a 1.7. 3b.
Biomasa je každá rastlinná hmota alebo časť rastlinnej hmoty, ktorá môže byť využitá na výrobu energie. Drevný odpad a rastlinný odpad sú tiež biomasou, ak sú uvedené v bode 1.2 písm. b) v bodoch 1 až 5 V. časti tejto prílohy.
1.5
Emisné limity pre spaľovanie tuhých palív
1.5.1
Podmienky určenia emisných limitov
Všetky emisné limity uvedené v bode 1.5 platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach 101,325 kPa a 0 oC a pre obsah kyslíka v odpadových plynoch vo výške 6 % obj. Odchylne od tohto určenia sa pri spaľovaní dreva a inej hmoty rastlinného pôvodu koncentrácie prepočítavajú na obsah kyslíka v spalinách vo výške 11 % obj.
1.5.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
1.5.2.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 500 MW a vyšším nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším až do 500 MW nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
c)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW až do 50 MW nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 150 mg.m-3.
d)
Odchylne od určenia v písmene c) pri zariadeniach na fluidné spaľovanie tuhých palív s cirkulujúcou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW do 500 MW nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
e)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 2,5 MW vrátane nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 250 mg.m-3.
1.5.2.2
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby po 31. decembri 2001
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším až do 500 MW nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 50 mg.m-3. Tento emisný limit platí od 1. januára 2010 pre všetky zariadenia uvedených príkonov jestvujúcich a nových zdrojov znečisťovania.
1.5.2.3
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania platný do 31. decembra 2009
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 62 MW a vyšším nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW do 62 MW nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 150 mg.m-3.
c)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 2,5 MW vrátane sa emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky neurčuje a neplatia ani všeobecne platné emisné limity.
d)
Odchylne od určenia v písmene b) pri zariadeniach na fluidné spaľovanie tuhých palív s cirkulujúcou alebo s pretlakovou fluidnou vrstvou s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
1.5.3
Emisný limit pre oxidy síry (okrem spaľovania biomasy)
1.5.3.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 500 MW a vyšším nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 400 mg.m-3. Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno dosiahnuť túto hodnotu, nesmie byť emisný stupeň oxidov síry vyšší ako 10 %.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 175 MW a vyšším až do 500 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu vypočítanú podľa vzťahu
EL = 2400 - 4 x MTP,
kde EL je emisný limit [mg.m-3],
MTP je menovitý tepelný príkon [MW].
Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno dosiahnuť túto hodnotu, pre zariadenia s menovitým tepelným príkonom 175 MW a vyšším až do 500 MW nesmie byť emisný stupeň vyšší ako hodnota vypočítaná podľa vzťahu
ES = 85 - 0,15 x MTP,
kde ES je emisný stupeň [%].
Ak sa uplatní emisný stupeň, koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách nesmie zároveň prekročiť hodnotu 2 500 mg.m-3.
c)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším až do 175 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 1700 mg.m-3.
Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno dosiahnuť hodnotu emisného limitu pod písmenom c), pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším až do 167 MW nesmie byť emisný stupeň vyšší ako 60 %. Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 167 MW a vyšším až do 175 MW nesmie byť emisný stupeň vyšší ako hodnota vypočítaná podľa vzťahu pre emisný stupeň pod písmenom b). Ak sa uplatní emisný stupeň, koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách nesmie zároveň prekročiť hodnotu 2 500 mg.m-3.
d)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 50 MW pri hmotnostnom toku vyššom ako 10 kg.h-1 nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 2 500 mg.m-3.
e)
Odchylne od ustanovení v písmenách a) až d) pri zariadeniach na fluidné spaľovanie tuhých palív s cirkulujúcou fluidnou vrstvou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 400 mg.m-3 alebo emisný stupeň nesmie byť vyšší ako 15 %.
1.5.3.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania platný do 31. decembra 2009
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 375 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 500 mg.m-3. Ak nemožno túto hodnotu dosiahnuť bez odsírenia spalín, nesmie byť emisný stupeň oxidov síry vyšší ako 15 %.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 62 MW a vyšším až do 375 MW vrátane nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 1 700 mg.m-3. Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno dosiahnuť túto hodnotu bez odsírenia, nesmie byť emisný stupeň oxidov síry vyšší ako 60 %. V takom prípade koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách nesmie zároveň prekročiť hodnotu 2 500 mg.m-3.
c)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 7 MW až do 62 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 2 500 mg.m-3.
d)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 7 MW vrátane pri hmotnostnom toku oxidu siričitého vyššom ako 20 kg.h-1 nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 2 500 mg.m-3.
e)
Odchylne od ustanovení v písmenách a) až d) pri zariadeniach na fluidné spaľovanie tuhých palív s cirkulujúcou fluidnou vrstvou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 400 mg.m-3 alebo emisný stupeň nesmie byť vyšší ako 15 %.
1.5.3.3
Podmienky dodržania emisného limitu
Spaľovacie zariadenie možno prevádzkovať aj pri výpadku zariadenia na obmedzenie emisií oxidu siričitého, ak doba výpadku neprekročí 96 hodín nasledujúcich po sebe a počas kalendárneho roka spolu 360 hodín.
1.5.4
Emisný limit pre oxidy dusíka
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 62 MW nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 550 mg.m-3.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 62 MW vrátane nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 650 mg.m-3.
c)
Odchylne od ustanovení v písmenách a) a b) pri spaľovaní tuhých palív vo výtavných kotloch nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 1 100 mg.m-3.
d)
Odchylne od ustanovení v písmenách a) a b) pri zariadeniach pre fluidné spaľovanie s cirkulujúcou fluidnou vrstvou alebo pretlakovou fluidnou vrstvou s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 400 mg.m-3.
1.5.5
Emisný limit pre oxid uhoľnatý
1.5.5.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 7 MW nesmie koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách prekročiť hodnotu 250 mg.m-3.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 7 MW vrátane pri hmotnostnom toku väčšom ako 5 kg.h-1 nesmie koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách prekročiť hodnotu 850 mg.m-3.
1.5.5.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania platný do 31. decembra 2009
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s roštovým kúreniskom všetkých typov s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 2,5 MW vrátane sa emisný limit pre oxid uhoľnatý neurčuje.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie tuhých palív s roštovým kúreniskom s pohadzovačom s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 2,5 MW nesmie koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách prekročiť hodnotu 1 100 mg.m-3.
c)
V ostatných zariadeniach na spaľovanie tuhých palív, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) a b), s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 7 MW vrátane pri hmotnostnom toku 5 kg.h-1 a väčšom nesmie koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách prekročiť hodnotu 850 mg.m-3.
d)
V ostatných zariadeniach na spaľovanie tuhých palív, ktoré nie sú uvedené v písmene b), s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 7 MW, nesmie koncentrácia oxidu uhoľnatého v odpadových plynoch prekročiť hodnotu 250 mg.m-3.
1.5.6
Emisný limit pre organické látky
1.5.6.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Pri spaľovaní dreva, kôry, drevného odpadu a inej hmoty rastlinného pôvodu (biomasa) v zariadeniach s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším nesmie koncentrácia organických látok vyjadrená ako celkový organický uhlík v spalinách prekročiť hodnotu
a)
pri zariadeniach s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším do 1 MW vrátane 100 mg.m-3,
b)
pri zariadeniach s menovitým tepelným príkonom viac ako 1 MW 50 mg.m-3.
1.5.6.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Pri spaľovaní dreva, kôry, drevného odpadu a inej hmoty rastlinného pôvodu (biomasa) v zariadeniach s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 7 MW nesmie koncentrácia organických látok vyjadrená ako celkový organický uhlík v spalinách prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
1.5.7
Emisné limity pre ostatné znečisťujúce látky uvedené v prílohe č. 1
Emisné limity pre ostatné znečisťujúce látky sa neurčujú a neuplatňujú sa ani všeobecne platné emisné limity. Pritom však treba využiť dostupné opatrenia s prihliadnutím na primeranosť nákladov na obmedzenie ich emisií (napr. technika spaľovania, voľba kvality palív).
1.6
Emisné limity pre spaľovanie kvapalných palív
1.6.1
Podmienky platnosti emisných limitov
Všetky emisné limity uvedené v bode 1.6 platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach 101,325 kPa a 0 oC a pre obsah kyslíka v spalinách vo výške 3 % obj.
1.6.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom 50 MW a vyšším nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 50 MW nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
c)
Ak sa emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky uvedené v písmenách a) a b) dosahujú bez odlučovania, všeobecne platné emisné limity pre druhú skupinu znečisťujúcich látok (príloha č. 3 časť II. bod 2) sa neuplatňujú.
1.6.3
Emisný limit pre oxidy síry
1.6.3.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom 500 MW a vyšším nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 400 mg.m-3. Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno dosiahnuť túto hodnotu, nesmie byť emisný stupeň oxidov síry vyšší ako 10 %.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom 300 MW a vyšším až do 500 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu vypočítanú podľa vzťahu
EL = 3 650 - 6,5 x MTP,
kde EL je emisný limit [mg.m-3],
MTP je menovitý tepelný príkon [MW].
Ak pre vysoký obsah síry v domácom palive nemožno dosiahnuť túto hodnotu bez odsírenia, nesmie byť emisný stupeň oxidov síry vyšší ako 10 %.
c)
Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 7 MW až do 300 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 1 700 mg.m-3.
1.6.3.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania platný do 31. decembra 2009
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 350 MW nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v odpadových plynoch prekročiť hodnotu 500 mg.m-3. Ak nemožno túto hodnotu dosiahnuť bez odsírenia, nesmie byť emisný stupeň oxidov síry vyšší ako 15 %.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 7 MW až do 350 MW vrátane nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť hodnotu 1 700 mg.m-3.
1.6.3.3
Podmienky dodržania emisného limitu
Spaľovacie zariadenie možno prevádzkovať aj pri výpadku zariadenia na obmedzovanie emisií oxidu siričitého, ak doba výpadku neprekročí 96 hodín nasledujúcich po sebe a počas kalendárneho roka spolu 360 hodín.
1.6.3.4
Všeobecné podmienky prevádzkovania - obmedzenie obsahu síry v palive
V zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 7 MW vrátane sa nesmie spaľovať palivo s obsahom síry vyšším ako 1 % hmot. Toto obmedzenie neplatí pri spaľovaní vlastných technologických olejov, pritom však koncentrácia oxidov síry v spalinách nesmie prekročiť hodnotu 1 700 mg.m-3.
1.6.4
Emisný limit pre oxidy dusíka
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 7 MW nesmie koncentrácia oxidu dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 450 mg.m-3.
b)
Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším až do 7 MW vrátane nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 500 mg.m-3.
1.6.5
Emisný limit pre oxid uhoľnatý
Pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším nesmie koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách prekročiť hodnotu 175 mg.m-3.
1.6.6
Emisné limity pri spaľovaní odpadových olejov
1.6.6.1
Emisné limity pre zariadenia, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny, zmeny technologických zariadení alebo zmeny ich využívania po 31. decembri 2001
Pri spaľovaní odpadových olejov platia emisné limity a všeobecné podmienky prevádzkovania ako pre spoluspaľovanie odpadov podľa V. časti.
1.6.6.2
Emisné limity pre ostatné zariadenia ako v bode 1.6.6.1 s platnosťou do 31. decembra 2006
Pri spaľovaní odpadových olejov platia emisné limity pre základné znečisťujúce látky podľa bodov 1.6.1 až 1.6.5 okrem bodu 1.6.2 písmena c), ktorý sa pri spaľovaní odpadových olejov neuplatňuje. Ďalšie podmienky spaľovania odpadových olejov určí orgán ochrany ovzdušia.
Od 1. januára 2007 platia emisné limity podľa bodu 1.6.6.1.
1.7
Emisné limity pre spaľovanie plynných palív
1.7.1
Podmienky platnosti emisných limitov
Všetky emisné limity v bode 1.7 platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach 101,325 kPa a 0 oC a pre obsah kyslíka v spalinách vo výške 3 % obj.
1.7.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
1.7.2.1
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky platný do 31. decembra 2004
Pri zariadeniach na spaľovanie plynných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 10 mg.m-3.
1.7.2.2
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby po 31. decembri 2001
Pri zariadeniach na spaľovanie plynných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 5 mg.m-3. Tento emisný limit platí od 1. januára 2005 pre všetky zariadenia uvedené v bode 1.7.2.1.
1.7.2.3
Emisný limit pre spaľovanie plynov z výroby ocele
Odchylne od ustanovení 1.7.2.1 a 1.7.2.2 pri spaľovaní plynov z výroby ocele nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
1.7.3
Emisný limit pre oxidy síry
Pri zariadeniach na spaľovanie plynných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším nesmie koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách prekročiť
a)
pri spaľovaní priemyselných plynov z rafinérií hodnotu 100 mg.m-3,
b)
pri spaľovaní nízkovýhrevných priemyselných plynov (napr. vysokopecný plyn, koksárenský plyn, kalový plyn) a ich zmesí hodnotu 800 mg.m-3,
c)
pri spaľovaní skvapalneného plynu hodnotu 5 mg.m-3,
d)
pri spaľovaní ostatných plynov hodnotu 35 mg.m-3.
1.7.4
Emisný limit pre oxidy dusíka
a)
Pri zariadeniach na spaľovanie plynných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 200 mg.m-3.
b)
Odchylne od ustanovenia v písmene a) pri spaľovaní skvapalnených uhľovodíkových plynov nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách prekročiť hodnotu 300 mg.m-3.
1.7.5
Emisný limit pre oxid uhoľnatý
Pri zariadeniach na spaľovanie plynných palív s menovitým tepelným príkonom 0,3 MW a vyšším nesmie koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
1.8
Spaľovanie viacerých druhov palív
1.8.1
Spaľovanie viacerých druhov palív v jednom zariadení postupne
Pri spaľovaní viacerých druhov palív v jednom spaľovacom zariadení tak, že je spaľovaný vždy len jeden druh paliva, platí emisný limit pre spaľovaný druh paliva.
1.8.2
Spaľovanie viacerých druhov palív súčasne v jednom zariadení
1.8.2.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
a)
Pri spaľovaní viacerých druhov palív súčasne v jednom spaľovacom zariadení sa emisný limit určí ako modifikovaný vážený priemer emisných limitov používaných palív podľa vzťahu
ELmix,Oref=(20,95-Oref)/Qcelk.[Qi.ELi/(20,95-Or,i) +...+Qn.ELn/(20,95-Or,n)],
kde
Qi je tepelný príkon v i-tom palive,
Qcelk je celkový tepelný príkon,
ELi je emisný limit pre dané palivo a ref. kyslík,
ELmix,Oref je celkový emisný limit,
Oref je referenčný kyslík pre prevládajúce palivo podľa príkonu v obj. %,
Or,i je referenčný kyslík pre i-te palivo v obj. %,
b)
ak podiel tepelného príkonu jedného paliva je 70 % a viac, platí emisný limit podľa tohto paliva.
1.8.2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania platný do 31. decembra 2009
Pri spaľovaní viacerých druhov palív súčasne v jednom zariadení je emisný limit určený tým druhom paliva, ktorého podiel na tepelnom príkone je najväčší; za zariadenie sa v tomto prípade považuje každý jednotlivý kotol.
1.8.3
Súčasné spaľovanie viacerých druhov palív v rôznych typoch stacionárnych zariadení na spaľovanie palív
Ak sú v rámci jedného zdroja znečisťovania spaliny z viacerých zariadení alebo skupín zariadení odvádzané spoločným odvodom spalín a pre jednotlivé zariadenia alebo skupiny sú týmto nariadením určené rôzne emisné limity, môže sa na účely preukázania podmienok dodržania emisných limitov (§ 9) použiť vzťah uvedený v bode 1.8.2.1 písm. a).
2.
PLYNOVÉ TURBÍNY
2.1
Podmienky určenia emisného limitu
Emisné limity uvedené v bodoch 2.3 až 2.6 platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach 101,32 kPa a 0 oC a pri obsahu kyslíka 15 %.
2.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
Prevádzka plynovej turbíny sa musí viesť tak, aby tvorba tuhých znečisťujúcich látok (sadzí) nebola
a)
pri objeme spalín 60 000 m3.h-1 a väčšom (menovitý tepelný príkon 20 MW a vyšší) pri nábehu vyššia ako tretí stupeň podľa Bacharachovej stupnice a pri trvalej prevádzke vyššia ako druhý stupeň podľa Bacharachovej stupnice,
b)
pri objeme spalín do 60 000 m3.h-1 (menovitý tepelný príkon do 20 MW) pri všetkých stavoch prevádzky vyššia ako štvrtý stupeň podľa Bacharachovej stupnice.
2.3
Emisný limit pre oxid siričitý
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Pri použití kvapalného paliva s obsahom síry koncentrácia oxidu siričitého v spalinách nesmie prekročiť hodnotu 600 mg.m-3.
2.3.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Pri použití kvapalného paliva s obsahom síry koncentrácia oxidu siričitého v spalinách nesmie prekročiť hodnotu 1 700 mg.m-3.
2.4
Emisný limit pre oxidy dusíka
Koncentrácia oxidov dusíka v spalinách vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť hodnotu
a)
pri objeme spalín 60 000 m3.h-1 a väčšom (menovitý tepelný príkon 20 MW a vyšší) 300 mg.m-3,
b)
pri objeme spalín do 60 000 m3.h-1 (menovitý tepelný príkon do 20 MW) 350 mg.m-3,
c)
emisné limity podľa písmen a) a b) platia pre jednotlivé plynové turbíny s mechanickou účinnosťou do 30 % vrátane. Pre plynové turbíny s účinnosťou viac ako 30 % sa emisný limit koriguje vynásobením hodnotou podielu ŋ/30, kde ŋ je skutočná účinnosť v %.
2.5
Emisný limit pre oxid uhoľnatý
Koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách pri trvalej prevádzke nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
2.6
Integrácia kotla s plynovou turbínou
2.6.1
Emisné limity pre nové zdroje znečisťovania
V prípade zaradenia spalinového kotla za plynovú turbínu platia emisné limity a podmienky ich platnosti ako pre plynové turbíny. V prípade prikurovania spalinového kotla s príkonom väčším ako 30 % príkonu plynovej turbíny sa počíta emisný limit ako vážený priemer emisného limitu pre plynovú turbínu a spalinový kotol podľa vzťahu uvedeného v bode 1.8.2.1 písm. a).
2.6.2.
Emisné limity pre jestvujúce zdroje znečisťovania
V prípade zaradenia spalinového kotla za plynovú turbínu platia emisné limity a podmienky ich platnosti ako pre plynové turbíny.
3.
ZARIADENIA NA SUŠENIE ALEBO NA INÉ TEPELNÉ ÚPRAVY, PRI KTORÝCH DOCHÁDZA K PRIAMEMU STYKU SPALÍN ALEBO PLAMEŇA S OHRIEVANÝM MÉDIOM
3.1.
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
V zariadeniach na sušenie alebo na iné tepelné úpravy možno spaľovať len plynné palivá, skvapalnené uhľovodíkové plyny, kvapalné palivá s obsahom síry najviac 0,2 % hmot. alebo pevné palivá s mernou sírnatosťou najviac 0,5 g.MJ-1.
3.2
Emisné limity
V zariadeniach na sušenie alebo na iné tepelné úpravy platia také emisné limity pre znečisťujúce látky, ktorých emisia závisí len od paliva a spôsobu spaľovania, aké platia pre ostatné zariadenia na spaľovanie palív podľa druhu spaľovaného paliva pri referenčnom obsahu kyslíka 17 %.
4.
STACIONÁRNE PIESTOVÉ SPAĽOVACIE MOTORY – NOVÉ ZDROJE ZNEČISŤOVANIA
4.1
Podmienky určenia emisného limitu
Emisné limity platia pri štandardných podmienkach 101,32 kPa, teplote 0 oC a pri obsahu kyslíka 5 % obj. Emisné limity neplatia pre agregáty používané výlučne na núdzovú prevádzku.
4.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách zo vznetových spaľovacích motorov pri spaľovaní kvapalných palív nesmie prekročiť hodnotu 130 mg.m-3.
4.3
Emisný limit pre oxidy dusíka
Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť hodnotu
a)
pri vznetových motoroch s menovitým tepelným príkonom
0,3 MW a vyšším do 3 MW 4 000 mg.m-3,
3 MW a vyšším 2 000 mg.m-3,
b)
pri ostatných motoroch
štvortaktných 500 mg.m-3,
dvojtaktných 800 mg.m-3.
4.4
Emisný limit pre oxid uhoľnatý
Koncentrácia oxidu uhoľnatého v spalinách nesmie prekročiť hodnotu 650 mg.m-3.
4.5
Všeobecné podmienky prevádzkovania – obmedzenie obsahu síry v palive
V stacionárnych spaľovacích motoroch možno spaľovať len plynné palivá a kvapalné palivá s obsahom síry najviac 0,2 % hm.
5.
VÝROBA KOKSU
5.1
Vykurovanie koksárenských batérií
5.1.1
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
Dym vypúšťaný z komína koksárenskej batérie nesmie byť tmavší ako druhý stupeň Ringelmannovej stupnice.
5.1.2
Emisný limit pre oxidy dusíka
Koncentrácia oxidov dusíka v spalinách vykurovacieho plynu vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť hodnotu 500 mg.m-3. Uvedený emisný limit platí pre obsah kyslíka v spalinách vo výške 5 %.
5.1.3
Obmedzenie obsahu sulfánu (sírovodíka) vo vykurovacom plyne
Koncentrácia sulfánu vo vykurovacom plyne nesmie prekročiť hodnotu 500 mg.m-3.
5.2
Príprava koksárenskej vsádzky
5.2.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
Emisie tuhých znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr. odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou).
5.2.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
5.2.2.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
5.2.2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
5.3
Plnenie koksovacích komôr
5.3.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
Plniace plyny je potrebné zaviesť do technologického plynu alebo do inej koksovacej komory, ak je takýto odvod s ohľadom na ďalšie spracovanie surového dechtu možný. V opačnom prípade sa musia spaľovať.
Všetky otvory koksárenských batérií musia byť utesnené tak, aby v uzavretom stave pri vizuálnej kontrole podiel dymiacich otvorov oproti celkovému počtu otvorov na koksovacej batérii nebol vyšší ako 10 %.
5.3.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch zo spaľovania plniacich plynov nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
5.4
Vytlačovanie koksu
5.4.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
Vytlačovaná môže byť len úplne skoksovaná vsádzka. Pri vytlačovaní koksu sa musia odpadové plyny odviesť do odprašovacieho zariadenia.
5.4.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
Celkové emisie tuhých znečisťujúcich látok nesmú byť väčšie ako 0,035 kg na tonu koksu v mesačnom priemere.
5.5
Chladenie koksu
5.5.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
Pri chladení koksu je potrebné zaviesť procesy s nízkymi emisiami tuhých znečisťujúcich látok, ako napr. suché chladenie koksu.
5.5.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky pre nové zdroje znečisťovania
Pri suchom chladení koksu nesmú celkové emisie tuhých znečisťujúcich látok prekročiť hodnotu 0,02 kg na tonu koksu v mesačnom priemere.
5.5.3
Všeobecné podmienky prevádzkovania a emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Všeobecné podmienky prevádzkovania a emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky podľa bodov 5.5.1 a 5.5.2 sa vzťahujú na jestvujúce zdroje s účinnosťou od 1. 1. 2015.
5.6
Triediarne koksu
5.6.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
Zariadenia na drvenie a triedenie koksu sa musia odsávať a odprašovať.
5.6.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
5.6.2.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
5.6.2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
5.7
Chemické prevádzky koksární
5.7.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
a)
Zariadenia chemických prevádzok musia byť zabezpečené proti únikom prchavých látok do ovzdušia.
b)
Závadné vody z priameho chladenia plynu nesmú byť v priamom styku s ovzduším.
c)
Koksárenský plyn na výstupe z chemických prevádzok môže obsahovať max. 500 mg.m-3 sulfánu (sírovodíka).
d)
Koksárenský plyn sa nesmie priamo vypúšťať do ovzdušia.
II.
VÝROBA A SPRACOVANIE KOVOV
1.
ÚPRAVA ŽELEZNEJ RUDY
1.1
Príprava vsádzky pre aglomeráciu
1.1.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
Emisie tuhých znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr. odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou).
1.1.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
1.1.2.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
1.1.2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
1.2
Aglomerácia
1.2.1
Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky
Koncentrácie jednotlivých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne zo spekacích pásov nesmú prekročiť hodnotu pre
tuhé znečisťujúce látky 100 mg.m-3,
oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý 400 mg.m-3,
oxidy síry pri spracovaní sulfidických rúd 1 000 mg.m-3 ,
oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý 400 mg.m-3,
oxid uhoľnatý 6 000 mg.m-3,
oxid uhoľnatý pri spracovaní karbonátových rúd 8 000 mg.m-3,
ortuť v plynnom skupenstve 1 mg.m-3.
Uvedené emisné limity platia pre obsah kyslíka v odpadových plynoch 19 % obj.
1.3
Magnetizačné praženie rúd a ich peletizácia v rotačných peciach
1.3.1
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
1.3.2
Emisný limit pre oxidy síry
1.3.2.1
Emisný limit pre nové zdroje
Koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v odpadovom plyne pri pražení sulfidických rúd nesmie prekročiť hodnotu 2 500 mg.m-3, ak nie je možné túto hodnotu dosiahnuť bez odsírenia, nesmie byť emisný stupeň oxidov síry vyšší ako 60 %.
1.3.2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje
Koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v odpadovom plyne pri pražení sulfidických rúd nesmie prekročiť hodnotu 3 500 mg.m-3.
1.4
Chladenie, drvenie, triedenie a manipulácia s pražencom
1.4.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
Emisie tuhých znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr. odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia).
1.4.2
Emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky
a)
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch z drvenia, triedenia a manipulácie so vsádzkou nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
b)
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch z chladenia nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
2.
VÝROBA SUROVÉHO ŽELEZA, VYSOKÉ PECE
2.1
Doprava a manipulácia s vysokopecnou vsádzkou
2.1.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
Emisie tuhých znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr. odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia).
2.1.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
2.1.2.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
2.1.2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
2.2
Odlievanie
2.2.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
Emisie tuhých znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr. odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia).
2.2.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
2.3
Ohrievače vetra
2.3.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
Emisie tuhých znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr. odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia).
2.3.2
Emisný limit pre jednotlivé znečisťujúce látky
a)
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
b)
Koncentrácia oxidu uhoľnatého v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 6 000 mg.m-3.
2.3.3
Podmienky platnosti emisného limitu
Emisné limity platia pre obsah kyslíka v odpadových plynoch 7 % obj.
3.
VÝROBA OCELE
3.1
Kyslíkové konvertory
3.1.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
a)
Emisie tuhých znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr. odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia).
b)
Konvertorový plyn je potrebné zachytávať na ďalšie využitie.
3.1.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
3.1.2.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok nesmie prekročiť hodnotu
a)
v odpadových plynoch z konvertora 50 mg.m-3,
b)
v odpadových plynoch z odsávania z dopravy a manipulácie so vsádzkou 50 mg.m-3.
3.1.2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
a)
v odpadových plynoch z konvertora 50 mg.m-3,
b)
v odpadových plynoch z odsávania z dopravy a manipulácie so vsádzkou 100 mg.m-3.
3.1.2.3
Podmienka platnosti emisných limitov pre nové zdroje znečisťovania
Ak sa odvádzajú vyčistené odpadové plyny na koncové spaľovanie, platia emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky pred spaľovaním.
3.2
Elektrické oblúkové pece, indukčné pece a vákuovacie zariadenia
3.2.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
a)
Emisie tuhých znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr. odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia).
b)
Pri delení ťažkého kovového odpadu pre vsádzku rezaním kyslíkom je potrebné podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov zabezpečiť odsávanie a odprášenie odpadových plynov.
3.2.2
Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky v odpadových plynoch z pecí
a)
Koncentrácia znečisťujúcich látok v spalinách z pecí s hmotnosťou vsádzky do 20 t nesmie prekročiť hodnotu
pre tuhé znečisťujúce látky 75 mg.m-3,
pre oxid uhoľnatý 1 000 mg.m-3,
pre oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý 400 mg.m-3,
b)
Koncentrácia znečisťujúcich látok v spalinách z pecí s hmotnosťou vsádzky 20 t a vyššou nesmie prekročiť hodnotu
pre tuhé znečisťujúce látky 50 mg.m-3,
pre oxid uhoľnatý 1 000 mg.m-3,
pre oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý 400 mg.m-3.
3.2.3
Emisný limit z odsávania z dopravy a manipulácie
3.2.3.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch z odsávania z dopravy a manipulácie so vsádzkou a z delenia ťažkého kovového odpadu rezaním kyslíkom nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
3.2.3.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch z odsávania z dopravy a manipulácie so vsádzkou a z delenia ťažkého kovového odpadu rezaním kyslíkom nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
3.2.3.3
Podmienka platnosti emisných limitov pre nové zdroje znečisťovania
Ak sa odvádzajú vyčistené odpadové plyny na koncové spaľovanie, platia emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky pred spaľovaním.
4.
ZLIEVÁRENSKÉ TECHNOLÓGIE
4.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
a)
Emisie tuhých znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr. odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia).
b)
Pri výrobe jadier a foriem je potrebné vznikajúce organické znečisťujúce látky odsávať a zachytávať.
5.
VÝROBA LIATINY – KUPLOVÉ PECE
5.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
Emisie znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr. odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia, využívaním alebo spaľovaním CO).
5.2
Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky z kuplových pecí
a)
Koncentrácia znečisťujúcich látok v spalinách z pecí s taviacim výkonom do 10 t.h-1 nesmie prekročiť hodnotu pre
tuhé znečisťujúce látky 100 mg.m-3,
oxid uhoľnatý pre horúcoveterné kuplové pece s rekuperátorom 1 000 mg.m-3.
b)
Koncentrácia znečisťujúcich látok v spalinách z pecí s taviacim výkonom 10 t.h-1 a vyšším nesmie prekročiť hodnotu pre
tuhé znečisťujúce látky 75 mg.m-3,
oxid uhoľnatý pre horúcoveterné kuplové pece s rekuperátorom 1 000 mg.m-3.
5.3
Emisný limit z odsávania z dopravy a manipulácie
5.3.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch z odsávania z dopravy, manipulácie so vsádzkou a z ostatných zariadení nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
5.3.2.
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch z odsávania z dopravy, manipulácie so vsádzkou a z ostatných zariadení nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
5.3.3
Podmienka platnosti emisných limitov pre nové zdroje znečisťovania
Ak sa odvádzajú vyčistené odpadové plyny na koncové spaľovanie, platia emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky pred spaľovaním.
6.
HUTNÍCKA DRUHOVÝROBA (napr. valcovne, drôtovne, kováčovne a iná tepelná úprava)
6.1
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
6.1.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne zo všetkých zariadení nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
6.1.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne zo všetkých zariadení nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
6.2
Emisný limit pre oxidy síry
Koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý pri použití vykurovacieho plynu ako zmesi vysokopecného a koksárenského plynu nesmie prekročiť hodnotu 800 mg.m-3.
6.3
Emisný limit pre oxidy dusíka
Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v odpadových plynoch z ohrievacích pecí
a)
bez predhrievača vzduchu nesmie prekročiť hodnotu 400 mg.m-3,
b)
s predhrievačom vzduchu nesmie prekročiť hodnotu 800 mg.m-3.
6.4
Podmienky dodržania emisného limitu
Emisné limity platia pre obsah kyslíka v odpadových plynoch 5 % obj.
6.5
Emisný limit pre zinok
Pri žiarových úpravách povrchu nesmie prekročiť koncentrácia zinku v odpadových plynoch hodnotu 20 mg.m-3 pri obsahu kyslíka 19 % obj.
7.
VÝROBA A SPRACÚVANIE NEŽELEZNÝCH KOVOV A FEROZLIATIN
7.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
Emisie tuhých znečisťujúcich látok zo všetkých zariadení a miest vzniku sa musia podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedziť (napr. odsávaním, odprašovaním, hermetizáciou zariadenia).
7.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
7.2.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
a)
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách z pecných agregátov nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
b)
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch z odsávania z dopravy, manipulácie so vsádzkou a z ostatných zariadení nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
7.2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
a)
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v spalinách z pecných agregátov nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
b)
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch z odsávania z dopravy, manipulácie so vsádzkou a z ostatných zariadení nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
7.3
Emisný limit pre oxidy síry pri výrobe medi
7.3.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý pri spracúvaní odpadových sírnych plynov na kyselinu sírovú nesmie prekročiť hodnotu 1 500 mg.m-3 pri zabezpečení opatrení na minimalizáciu emisií SO3.
7.3.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Platí všeobecne platný emisný limit pre jestvujúce zdroje.
7.4
Spoločné ustanovenie
Ustanovenia uvedené v bode 7 sa netýkajú výroby a spracúvania ortuti a hliníka.
8.
VÝROBA ORTUTI NA BÁZE TETRAEDRITOVÝCH KONCENTRÁTOV
8.1
Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky
a)
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
b)
Koncentrácia kovov nesmie prekročiť hodnotu pre
ba)
arzén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako As 4 mg.m-3,
bb)
ortuť a jej zlúčeniny vyjadrené ako Hg 7 mg.m-3,
bc)
antimón a meď a ich zlúčeniny vyjadrené ako suma Sb+Cu 19 mg.m-3.
9.
VÝROBA HLINÍKA
9.1
Elektrolýza
9.1.1
Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky
a)
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v plyne odsávanom z elektrolyzérov nesmie prekročiť hodnotu 30 mg.m-3.
b)
Celkové emisie tuhých znečisťujúcich látok vrátane odsávania výrobných priestorov elektrolýzy nesmú prekročiť v dennom priemere hodnotu 5 kg na tonu hliníka.
c)
Koncentrácia zlúčenín fluóru vyjadrená ako fluorovodík v plyne odsávanom z elektrolyzérov nesmie prekročiť hodnotu 2 mg.m-3 a emisie zlúčenín fluóru vyjadrené ako fluorovodík nesmú prekročiť v dennom priemere hodnotu 0,5 kg na tonu hliníka.
d)
Koncentrácia zlúčenín fluóru vyjadrená ako fluorovodík v odpadových plynoch z odsávania výrobných priestorov elektrolýzy nesmie prekročiť hodnotu 1 mg.m-3 a ich emisia nesmie prekročiť v dennom priemere hodnotu 0,5 kg na tonu hliníka.
9.2
Výroba oxidu hlinitého a uhlíkatých elektród
9.2.1
Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky
a)
Pri všetkých operáciách, kde vznikajú tuhé emisie, nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadovom plyne hodnotu 50 mg.m-3.
b)
Koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách nesmie prekročiť hodnotu 400 mg.m-3.
c)
Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách z rotačných pecí
ca)
s využitím tepla spalín nesmie prekročiť hodnotu 1 300 mg.m-3,
cb)
bez využitia tepla spalín nesmie prekročiť hodnotu 1 800 mg.m-3.
III.
VÝROBA NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV
1.
VÝROBA CEMENTU
1.1
Podmienky určenia emisných limitov pre nové zdroje znečisťovania
Emisné limity pre znečisťujúce látky v odpadových plynoch z rotačných cementárskych pecí platia pre koncentrácie prepočítané na obsah kyslíka 11 % obj.
1.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
a)
Pri všetkých operáciách, kde vznikajú tuhé znečisťujúce látky, nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadovom plyne hodnotu 50 mg.m-3.
b)
Celkové emisie tuhých znečisťujúcich látok nesmú prekročiť hodnotu 1,5 kg na tonu vypáleného slinku v mesačnom priemere.
1.3
Emisný limit pre oxidy síry
Koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v spalinách z výpalu slinku nesmie prekročiť hodnotu 400 mg.m-3.
1.4
Emisný limit pre oxidy dusíka
1.4.1
Emisný limit pre nové zdroje
Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť hodnotu
a)
pri rotačných peciach s disperzným predhrievačom suroviny a využitím tepla spalín 1 300 mg.m-3,
b)
pri ostatných peciach 1 500 mg.m-3.
1.4.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v spalinách nesmie prekročiť hodnotu
a)
z rotačných pecí pri využití tepla spalín 1 300 mg.m-3,
b)
z rotačných pecí bez využitia tepla spalín 1 800 mg.m-3,
c)
zo šachtových pecí 1 500 mg.m-3.
2.
VÝROBA VÁPNA
2.1
Podmienky určenia emisných limitov pre nové zdroje znečisťovania
Emisné limity pre znečisťujúce látky v odpadových plynoch z rotačných vápenných pecí platia pre koncentrácie prepočítané na obsah kyslíka 11 % obj.
2.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
2.2.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
a)
Pri všetkých operáciách, kde vznikajú tuhé znečisťujúce látky s výnimkou hydrátora vápna, nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadových plynoch hodnotu 50 mg.m-3.
b)
Celkové emisie tuhých znečisťujúcich látok nesmú prekročiť hodnotu 1,5 kg na tonu vypáleného vápna v mesačnom priemere.
2.2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Pri všetkých operáciách, kde vznikajú tuhé znečisťujúce látky s výnimkou hydrátora vápna, nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadových plynoch hodnotu 50 mg.m-3.
2.3
Emisný limit pre oxidy dusíka
2.3.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Koncentrácia oxidov dusíka v odpadových plynoch z vypaľovacích pecí vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť hodnotu 1 500 mg.m-3.
2.3.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť hodnotu:
a)
pri rotačných peciach 1 800 mg.m-3,
b)
pri ostatných peciach 1 500 mg.m-3.
3.
OBAĽOVNE BITÚMENOVÝCH ZMESÍ A MIEŠIARNE BITÚMENOV
3.1
Podmienky určenia emisného limitu pre nové zdroje znečisťovania
Emisné limity platia prepočítané na koncentrácie pre obsah kyslíka v spalinách 17 % obj.
3.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
3.2.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Koncentrácia emisií tuhých znečisťujúcich látok nesmie pri všetkých operáciách prekročiť hodnotu 30 mg.m-3.
3.2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Koncentrácia emisií tuhých znečisťujúcich látok nesmie pri všetkých operáciách prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
3.3
Všeobecné podmienky prevádzkovania – obmedzenie obsahu síry v palive pre nové zdroje znečisťovania
Pri výrobe bitúmenových zmesí sa nesmie používať kvapalné palivo s obsahom síry vyšším ako 1 % alebo pevné palivo s merným obsahom síry vyšším ako 0,5 g.MJ-1.
4.
VÝROBA MAGNEZITU
4.1
Podmienky určenia emisných limitov pre nové zdroje znečisťovania
Emisné limity pre znečisťujúce látky v odpadových plynoch z rotačných vypaľovacích pecí platia pre koncentrácie prepočítané na obsah kyslíka 11 % obj.
4.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
4.2.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
a)
Pri všetkých operáciách, kde vznikajú emisie tuhých znečisťujúcich látok, nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadovom plyne hodnotu 50 mg.m-3.
b)
Celkové emisie tuhých znečisťujúcich látok nesmú prekročiť hodnotu 1,5 kg na tonu vypáleného magnezitu v mesačnom priemere.
4.2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Pri všetkých operáciách, kde vznikajú emisie tuhých znečisťujúcich látok, nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadovom plyne hodnotu 50 mg.m-3.
4.3
Emisný limit pre oxidy síry
Koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý pri výpale magnezitového slinku nesmie prekročiť hodnotu 400 mg.m-3.
4.4
Emisný limit pre oxidy dusíka
4.4.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý v odpadových plynoch z vypaľovacích pecí nesmie prekročiť hodnotu 1 500 mg.m-3.
4.4.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť hodnotu
a)
pri rotačných peciach 1 800 mg.m-3,
b)
pri ostatných peciach 1 500 mg.m-3.
5.
VÝROBA SKLA A SKLÁRSKYCH VÝROBKOV A SKLENENÝCH VLÁKEN
5.1
Podmienky stanovenia emisných limitov
Emisné limity uvedené v bodoch 5.1 až 5.5 sa vzťahujú na suché spaliny pri štandardných stavových podmienkach pri tlaku 101, 325 kPa a teplote 0 oC. Pre taviace agregáty platia emisné limity pri obsahu kyslíka v odpadových plynoch 13 % obj. pre kontinuálne taviace agregáty a 17 % obj. pre diskontinuálne taviace agregáty.
5.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
5.2.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
a)
Pri všetkých operáciách, kde vznikajú emisie tuhých znečisťujúcich látok, nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadových plynoch hodnotu 50 mg.m-3.
b)
Súčet koncentrácií tuhých znečisťujúcich látok nesmie prekročiť pre
ba)
arzén
chróm
kadmium
kobalt
nikel
selén
pri hmotnostnom toku 0,005 kg.h-1 a vyššom hodnotu 1 mg.m-3,
bb)
antimón
cín
mangán
meď
olovo
vanád
pri hmotnostnom toku 0,025 kg.h-1 a vyššom hodnotu 5 mg.m-3.
5.2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
a)
Pri všetkých operáciách, kde vznikajú emisie tuhých znečisťujúcich látok, nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadových plynoch hodnotu
aa)
pri hmotnostnom toku nižšom ako
2,5 kg.h-1 100 mg.m-3,
ab)
pri hmotnostnom toku
2,5 kg.h-1 a vyššom 50 mg.m-3.
b)
Súčet koncentrácií tuhých znečisťujúcich látok nesmie prekročiť pre
ba)
arzén
chróm
kadmium
kobalt
nikel
selén
pri hmotnostnom toku 0,01 kg.h-1 a vyššom hodnotu 2 mg.m-3,
bb)
antimón
cín
mangán
meď
olovo
vanád
pri hmotnostnom toku 0,05 kg.h-1 a vyššom hodnotu 5 mg.m-3.
5.3
Emisný limit pre oxidy síry
Koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý nesmie prekročiť hodnotu
a)
pri palive zemný plyn 500 mg.m-3,
b)
pri palive generátorový plyn 1 750 mg.m-3.
5.4
Emisný limit pre oxidy dusíka
Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť v spalinách hodnotu
a)
pre rekuperatívne kontinuálne taviace agregáty 1 600 mg.m-3,
b)
pre regeneratívne kontinuálne taviace agregáty 2 500 mg.m-3,
c)
pre diskontinuálne taviace agregáty 1 100 mg.m-3.
Ak je z dôvodu kvality výrobku nutné nitrátové čerenie, nesmie koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý prekročiť dvojnásobok hodnôt uvedených v písmenách a), b) a c).
5.5
Emisný limit pre plynné zlúčeniny fluóru
5.5.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Koncentrácia zlúčenín fluóru vyjadrená ako fluorovodík nesmie prekročiť pri hmotnostnom toku 0,05 kg.h-1 a vyššom hodnotu 7 mg.m-3.
5.5.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Koncentrácia zlúčenín fluóru vyjadrená ako fluorovodík nesmie prekročiť pri hmotnostnom toku 0,1 kg.h-1 a vyššom hodnotu 10 mg.m-3.
5.6
Emisný limit pre plynné zlúčeniny chlóru
5.6.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Koncentrácia zlúčenín chlóru vyjadrená ako chlorovodík nesmie prekročiť pri hmotnostnom toku 0,3 kg.h-1 a vyššom hodnotu 30 mg.m-3.
5.6.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Koncentrácia zlúčenín chlóru vyjadrená ako chlorovodík nesmie prekročiť pri hmotnostnom toku 0,5 kg.h-1 a vyššom hodnotu 50 mg.m-3.
6.
VÝROBA MINERÁLNYCH VLÁKEN S ORGANICKÝMI SPÁJADLAMI
6.1
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch z odsávania z dopravy, manipulácie so vsádzkou a z ostatných zariadení, ktoré emitujú tuhé znečisťujúce látky, nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
6.2
Emisné limity pre kuplové pece
Koncentrácia znečisťujúcich látok pri tavení čadiča v kuplových peciach nesmie prekročiť hodnotu
a)
v odpadových plynoch z pecí s taviacim výkonom do 10 t.h-1 pre
tuhé znečisťujúce látky 100 mg.m-3,
oxid uhoľnatý 1 000 mg.m-3,
b)
v odpadových plynoch z pecí s taviacim výkonom 10 t.h-1 a vyšším pre
tuhé znečisťujúce látky 75 mg.m-3,
oxid uhoľnatý 1 000 mg.m-3.
6.3
Emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky z usadzovania, vytvrdzovania a sušenia minerálnych vláken s organickými spájadlami
Pri usadzovaní, vytvrdzovaní a sušení minerálnych vláken s organickými spájadlami nesmie koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch prekročiť hodnotu 75 mg.m-3.
7.
OSTATNÉ ZDROJE PRIEMYSLU VÝROBY NEKOVOVÝCH MINERÁLNYCH PRODUKTOV
7.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
Odpadové plyny z výroby a spracovania viskózy je potrebné podľa technických možností a primeranosti nákladov odvádzať na zneškodňovanie alebo regeneráciu.
7.2
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
7.2.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Pri všetkých operáciách, kde vznikajú tuhé znečisťujúce látky, nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadových plynoch hodnotu 50 mg.m-3.
7.2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Platí všeobecne platný emisný limit pre jestvujúce zdroje.
8.
ZARIADENIA NA VYPAĽOVANIE KERAMICKÝCH VÝROBKOV PRI POUŽITÍ HLINY AKO SUROVINY (napr. výroba tehál)
8.1
Podmienky určenia emisných limitov pre nové zdroje
Emisné limity platia prepočítané na obsah kyslíka v odpadových plynoch 18 % obj.
8.2
Emisný limit pre oxidy síry
8.2.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
a)
Pri obsahu síry vo vstupných surovinách menej ako 0,12 % nesmie koncentrácia oxidov síry v odpadových plynoch vyjadrená ako oxid siričitý pri hmotnostnom toku 10 kg.h-1 a vyššom prekročiť hodnotu 500 mg.m-3.
b)
Pri obsahu síry vo vstupných surovinách 0,12 % a vyššom nesmie koncentrácia oxidov síry v odpadových plynoch vyjadrená ako oxid siričitý pri hmotnostnom toku 10 kg.h-1 a vyššom prekročiť hodnotu 1 500 mg.m-3.
8.2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Platí všeobecne platný emisný limit pre jestvujúce zdroje.
IV.
CHEMICKÝ PRIEMYSEL
1.
VÝROBA CHLÓRU
1.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
a)
Všetky druhy koncových, technologických a iných odpadových plynov obsahujúcich chlór sa musia zaviesť do vhodného zariadenia na odstránenie chlóru.
b)
Z pracovného priestoru elektrolýzy je potrebné zabezpečiť centrálne odsávanie a odvádzanie odpadových plynov.
1.2
Emisný limit pre chlór
Koncentrácia chlóru v odpadovom plyne opúšťajúcom odchlórovacie zariadenie nesmie prekročiť hodnotu 6 mg.m-3.
1.3
Emisný limit pre ortuť
Emisie ortuti v odpadovom plyne odsávanom z priestoru elektrolýzy nesmú prekročiť hodnotu 1,5 g ortuti na tonu vyrobeného chlóru v ročnom priemere.
2.
VÝROBA CHLOROVODÍKA A KYSELINY CHLOROVODÍKOVEJ
2.1
Emisný limit pre chlorovodík
a)
Koncentrácia chlorovodíka v odpadových plynoch odchádzajúcich z čistenia odpadového plynu nesmie prekročiť hodnotu 25 mg.m-3. Súčasne emisie chlorovodíka pri výrobe kyseliny chlorovodíkovej nesmú prekročiť 0,05 kg chlorovodíka na tonu vyrobenej 36 %-nej kyseliny chlorovodíkovej v mesačnom priemere.
b)
Emisné limity uvedené v písmene a) platia pre tieto procesy:
ba)
spaľovanie chloru vo vodíku,
bb) reakcie solí s kyselinou sírovou (Mannheimov proces, sulfátový proces),
bc) chlorácia organických zlúčenín.
3.
VÝROBA KYSELINY SÍROVEJ
3.1
Emisný limit pre oxidy síry
Emisie oxidov síry vyjadrené ako oxid siričitý vo vypúšťanom plyne nesmú prekročiť hodnotu 2,2 kg na tonu vyrobenej kyseliny sírovej v ročnom priemere (prepočítané na 100 %-nú kyselinu sírovú).
4.
VÝROBA AMONIAKU A MOČOVINY
4.1
Emisný limit pre amoniak
Emisie amoniaku vo vypúšťanom plyne nesmú prekročiť hodnotu 0,2 kg na jednu tonu vyrobeného amoniaku v mesačnom priemere. Emisia amoniaku sa sleduje pred spálením vypúšťaných plynov v technologickom ohreve alebo v poľnom horáku.
5.
VÝROBA KYSELINY DUSIČNEJ
5.1
Emisný limit pre oxidy dusíka
Koncentrácia oxidov dusíka vyjadrená ako oxid dusičitý nesmie prekročiť v odpadovom plyne hodnotu 300 mg.m-3.
5.2
Emisný limit pre amoniak
Ak sa použije na znižovanie emisií oxidov dusíka katalytická redukcia oxidov dusíka amoniakom, nesmie prekročiť koncentrácia amoniaku v odpadovom plyne hodnotu 300 mg.m-3.
6.
VÝROBA SÍRY (CLAUSOV PROCES)
6.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
Odpadové plyny s obsahom sulfánu (sírovodíka) sa musia dodatočne spaľovať.
6.2
Emisný limit pre sulfán
Koncentrácia sulfánu v odpadovom plyne po spaľovaní nesmie prekročiť hodnotu 10 mg.m-3.
6.3
Emisný limit pre zlúčeniny síry
a)
Emisný stupeň síry zo zariadení s dennou kapacitou do 10 ton síry vrátane nesmie prekročiť 6 %.
b)
Emisný stupeň síry zo zariadení s dennou kapacitou väčšou ako 10 ton do 20 ton síry vrátane nesmie prekročiť 3 %.
c)
Emisný stupeň síry zo zariadení s dennou kapacitou väčšou ako 20 ton do 50 ton síry vrátane nesmie prekročiť 2 %.
d)
Emisný stupeň síry zo zariadení s dennou kapacitou nad 50 ton síry nesmie prekročiť 1 %.
7.
VÝROBA A SPRACOVANIE VISKÓZY
7.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
a)
Odpadové plyny z výroby viskózy, prípravy zvlákňovacieho kúpeľa a podľa technických možností aj z ďalších operácií sa musia odvádzať do zariadenia na zachytávanie alebo na zneškodňovanie odpadových plynov. Pritom je potrebné využiť najlepšie technicky dosiahnuteľné možnosti regenerácie alebo zneškodňovania emitovaných znečisťujúcich látok s prihliadnutím na primeranosť nákladov na zriadenie a prevádzku.
b)
Zvlákňovacie stroje pri kontinuálnom spôsobe zvlákňovania musia byť zakapotované, s odvodom odsávaných odpadových plynov na čistenie.
c)
Pri odvádzaní odpadových vôd s obsahom sulfánu a sírouhlíka je potrebné vykonať podľa technických možností a s prihliadnutím na primeranosť nákladov opatrenia, aby sa obmedzil ich únik do ovzdušia.
7.2
Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky
a)
V odpadovom plyne odchádzajúcom zo zneškodňovania nesmie koncentrácia prekročiť hodnotu pre
aa)
sulfán (sírovodík) 10 mg.m-3,
ab)
sírouhlík 100 mg.m-3.
b)
Celkové emisie vrátane odsávania výrobných priestorov a prídavného odsávania zvlákňovacích strojov nesmú prekročiť hodnotu pre
ba)
sulfán (sírovodík) 50 mg.m-3,
bb)
sírouhlík z výroby striže, textilného hodvábu a fólie 150 mg.m-3,
bc)
sírouhlík z výroby kordového hodvábu 400 mg.m-3.
7.3.
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Všeobecné podmienky prevádzkovania podľa bodu 7.1 písm. a) a b) sa vzťahujú na jestvujúce zdroje s účinnosťou od 1. 1. 1999.
8.
VÝROBA POLYVINYLCHLORIDU (PVC)
8.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
Odpadové plyny s obsahom vinylchloridu je potrebné odvádzať na čistenie alebo na termickú likvidáciu.
8.2
Emisný limit pre vinylchlorid
a)
Koncentrácia vinylchloridu v odpadovom plyne z čistenia alebo z likvidácie nesmie prekročiť hodnotu 5 mg.m-3.
b)
Na mieste prechodu z uzatvoreného systému na úpravu alebo na sušenie v otvorenom systéme nesmie zvyškový obsah vinylchloridu prekročiť v mesačnom priemere
ba)
v hotovom výrobku 10 mg VC na kg PVC,
bb)
v suspenzii homopolyméru 100 mg VC na kg PVC,
bc)
v suspenzii kopolyméru 400 mg VC na kg kopolyméru,
bd)
v suspenzii mikropolyméru a emulzii polyméru 1 500 mg VC na kg PVC.
9.
RAFINÉRIE ROPY, PETROCHEMICKÉ SPRACOVANIE ROPY A DISTRIBUČNÉ SKLADY RAFINÉRSKYCH A PETROCHEMICKÝCH PRODUKTOV
9.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
9.1.1
Skladovanie a prečerpávanie
a)
Pri skladovaní surovín, medziproduktov a produktov s tlakom pár vyšším ako 1,32 kPa (13 mbar) pri teplote 20 oC do 76 kPa pri pracovnej teplote je potrebné
– používať skladové nádrže s plávajúcou strechou vybavené účinným tesnením okrajov strechy,
– nádrže s pevnou strechou vybaviť vnútornou plávajúcou membránou s tesnením,
– zabezpečiť odvod pár z nádrží s pevnou strechou na spätné získavanie alebo na zneškodňovanie,
– vykonať iné opatrenia, ktoré sa uvedeným metódam vyrovnajú.
Tieto opatrenia musia zabezpečiť zníženie emisií aspoň o 90 % v porovnaní s nádržou s pevnou strechou bez plávajúceho zakrytia hladiny. V prípade odvádzania pár na zneškodňovanie alebo na spätné získavanie nesmie byť emisný stupeň vyšší ako 5 % (účinnosť zariadenia min. 95 %).
Pre benzíny a obdobné ropné produkty s tlakom pár 15,4 kPa a vyšším pri teplote 20 ŢC (podľa Reida 27,6 kPa a vyšším) nesmie koncentrácia uhľovodíkov z jednotky spätného získavania pár prekročiť 35 g.m-3.
b)
Pri prečerpávaní kvapalín podľa písmena a), ako napr. pri stáčaní z automobilových alebo zo železničných cisterien, pri plnení cisterien zo skladových nádrží alebo pri inom prečerpávaní je potrebné použiť zvláštne opatrenia, ako napr. recirkuláciu plynnej fázy alebo viesť vytlačované plyny do zneškodňovacieho zariadenia. Emisný stupeň uhľovodíkov zo zariadenia na ich zneškodňovanie alebo na spätné získavanie nesmie byť vyšší ako 5 % (účinnosť zariadenia 95 %). Pre benzíny a obdobné ropné produkty s tlakom pár 15,4 kPa a vyšším pri teplote 20 oC (podľa Reida 27,6 kPa a vyšším) nesmie koncentrácia uhľovodíkov z jednotky spätného získavania pár prekročiť 35 g.m-3 .
c)
Opatrenia v písmenách a) a b) na skladovanie a prečerpávanie platia pre každú skladovú nádrž s objemom 1 000 m3 a vyšším alebo pre ročný obrat čerpania 10 000 m3 a viac.
d)
Dýchanie nádrží eliminovať na čo najmenšiu mieru, napr. znížením teplotných výkyvov obsahu nádrže jej vhodnou izoláciou alebo reflexným náterom s celkovou odrazovosťou sálavého tepla 70 %.
e)
Na prečerpávanie používať tesné čerpadlá bez odkvapov, napr. čerpadlá s mechanickou upchávkou.
f)
Pri skladovaní kvapalín, ktoré obsahujú látky 1. podskupiny 1. skupiny z prílohy č. 1 vo väčšom množstve ako 10 mg.kg-1 alebo látky 2. a 3. podskupiny 1. skupiny a látky 1. podskupiny 4. skupiny podľa prílohy č. 1 vo väčšom množstve ako 5 %, je potrebné počítať s nádržami s pevnou strechou s núteným dýchaním a odvádzané plyny a pary zaviesť do zberného systému plynov alebo na spaľovanie, ak očakávané hodnoty emisných tokov prekročia hodnoty uvedené v prílohe č. 3 o všeobecne platných emisných limitoch.
9.1.2
Armatúry na odľahčenie tlaku a vyprázdňovacie zariadenia
Plyny a pary, ktoré vystupujú zo zariadení na odľahčenie tlaku a z vyprázdňovacích zariadení, je potrebné odvádzať do zberného systému plynov. To neplatí pre prípady havárií a požiarov alebo pre prípady, keď môže nastať zvýšenie tlaku následkom polymerizácie alebo z iných obdobných dôvodov.
Zachytené plyny je potrebné spaľovať v procesných peciach; ak to nie je možné, treba ich odviesť na poľný horák.
9.1.3
Odvádzanie odpadových plynov
Odpadové plyny z procesných zariadení, ktoré odchádzajú pri bežnej prevádzke, ako aj odpadové plyny vznikajúce pri regenerácii katalyzátorov, je potrebné odviesť na koncové spaľovanie alebo realizovať obdobné účinné opatrenie na zníženie emisií.
9.1.4
Spustenie a odstavenie výroby
Plyny, ktoré odchádzajú pri spustení a odstavení výroby, je potrebné zaviesť do zberného systému plynov. Ak to nie je možné, je potrebné ich odviesť na poľný horák. Poľný horák musí byť skonštruovaný a nastavený tak, aby bolo zabezpečené bezdymové spaľovanie.
9.1.5
Sulfán (sírovodík)
a)
Plyny z odsírovacích zariadení alebo z iných zdrojov s obsahom sulfánu väčším ako 0,4 % obj. a pri hmotnostnom toku sulfánu väčšom ako 2 t za deň je potrebné spracovať.
Plyny, ktoré sa nebudú ďalej spracovávať, je potrebné zaviesť na koncové spaľovanie, pričom koncentrácia sulfánu nesmie prekročiť hodnotu 10 mg.m-3.
Odpadové a procesné vody s obsahom sulfánu sa musia odvádzať tak, aby sa zabránilo úniku sulfánu do ovzdušia.
b)
Plyny z vákuotvorných systémov, ktoré obsahujú okrem sulfánu aj zapáchajúce heterocyklické zlúčeniny síry a dusíka, sa môžu spaľovať v technologických peciach. Koncentrácia oxidov síry vyjadrená ako oxid siričitý v odpadových plynoch zo spaľovania nesmie prekročiť hodnotu 800 mg.m-3.
9.1.6
Chemicky znečistené odpadové vody
Čistiarne odpadových vôd, do ktorých sú odvedené chemicky znečistené odpadové vody, je potrebné zakryť a odsávané plyny odvádzať na čistenie. Opatrenie platí pre kapacitu čistiarne 200 m3.h-1 a väčšiu. Emisný stupeň organických látok nesmie byť vyšší ako 20 % (účinnosť zariadenia na čistenie plynov musí byť najmenej 80 %).
9.1.7
Kontrola úniku pár organických látok
V technologických prevádzkach je potrebné vykonávať pravidelnú kontrolu únikov prchavých organických látok najmä z čerpadiel a armatúr a pri zistení únikov operatívne vykonať nápravu.
9.2
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre jestvujúce zdroje:
a)
Ustanovenia bodu 9.1.1. písm. a) až c) platia pre jestvujúce zdroje od 1. 1. 2010.
b)
Ustanovenia bodu 9.1.5. písm. b) platia pre jestvujúce zdroje od 1. 4. 1996.
9.3
Emisný limit pre jednotlivé znečisťujúce látky a technologické procesy
9.3.1
Emisný limit pre sulfán (sírovodík)
Koncentrácia sulfánu v odpadových plynoch zo spaľovania plynov s obsahom sulfánu nesmie prekročiť hodnotu 10 mg.m-3.
9.3.2
Emisný limit pre katalytické štiepenie – pre nové zdroje znečisťovania
Emisie jednotlivých znečisťujúcich látok v odpadových plynoch zo zariadenia na regeneráciu katalyzátora z katalytického štiepenia procesom fluidného lôžka nesmú prekročiť hodnotu
a)
pre tuhé znečisťujúce látky 50 mg.m-3,
b)
pre oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý 700 mg.m-3,
c)
pre oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý 1 700 mg.m-3.
10.
ČERPACIE STANICE POHONNÝCH LÁTOK
10.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje
10.1.1
Vymedzenie platnosti podmienok prevádzkovania
Všeobecné podmienky prevádzkovania uvedené v bode 10.1.3 platia pre čerpacie stanice s projektovaným ročným obratom čerpania benzínu 1 000 m3 a viac.
10.1.2
Plnenie skladových nádrží motorovými benzínmi
Prívod kvapaliny do nádrže treba situovať na dno nádrže alebo vykonať obdobné opatrenie. Pary vytláčané z nádrží pri plnení treba vracať do zariadenia, z ktorého sa nádrž plní pri zabezpečení bezpečnej prevádzky. Ak vracanie vytláčaných pár pri plnení nádrží nie je možné, je potrebné ich viesť do zariadenia na spätné získavanie alebo zneškodňovanie, pričom emisný stupeň uhľovodíkov zo zariadenia na zneškodňovanie alebo na spätné získavanie nesmie byť vyšší ako 5 % (účinnosť zariadenia min. 95 %) alebo iným ekvivalentným spôsobom dosiahnuť tento stupeň vyčistenia pri primeranosti nákladov.
10.1.3
Plnenie palivových nádrží vozidiel benzínmi
Stojany na plnenie palivových nádrží vozidiel je potrebné zriadiť a prevádzkovať tak, aby vytláčané pary uhľovodíkov boli podľa stavu techniky a primeranosti nákladov vedené späť do skladovacích nádrží.
Ak sa na spätné vedenie pár použije podtlak, nesmie objemový pomer zmesi vrátených pár uhľovodíkov so vzduchom k množstvu načerpaného paliva prekročiť hodnotu 1,05.
10.2
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre jestvujúce zdroje
Všeobecné podmienky prevádzkovania podľa bodov 10.1.1. až 10.1.3. platia pre jestvujúce zdroje od 1. 1. 2010.
11.
VÝROBA CELULÓZY
11.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
Pri výrobe celulózy je potrebné využiť dostupné technické možnosti s prihliadnutím na primeranosť nákladov na zachytávanie a likvidáciu zapáchajúcich látok (zlúčeniny obsahujúce redukovanú síru) z jednotlivých zdrojov (napr. z varne, odparky, vyvarovacej kolóny) lokálnym alebo centrálnym odsávaním do zariadení na ich zachytávanie a likvidáciu.
11.2
Emisné limity pre jednotlivé znečisťujúce látky zo spaľovania lúhov z výroby buničiny
11.2.1
Sulfitový spôsob a neutrálsulfitový spôsob výroby:
tuhé znečisťujúce látky 100 mg.m-3,
oxid siričitý 700 mg.m-3,
oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý 400 mg.m-3,
sulfán (sírovodík) 40 mg.m-3.
11.2.2
Sulfátový spôsob výroby:
tuhé znečisťujúce látky 100 mg.m-3,
oxid siričitý 450 mg.m-3,
oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý 300 mg.m-3,
zlúčeniny obsahujúce redukovanú síru vyjadrené ako H2S 20 mg.m-3.
11.2.3
Podmienky určenia emisných limitov
Emisné limity uvedené v bodoch 11.2.1 a 11.2.2 platia pri obsahu kyslíka 11 % obj.
12.
VÝROBA PRÍPRAVKOV NA OCHRANU RASTLÍN
12.1
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
12.1.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok s obsahom účinných látok v odpadových plynoch nesmie pri hmotnostnom toku 25 g.h-1 a vyššom prekročiť hodnotu 5 mg.m-3.
12.1.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Platí všeobecne platný emisný limit pre jestvujúce zdroje.
13.
VÝROBA PRIEMYSELNÝCH HNOJÍV
13.1
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky
13.1.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Koncentrácia tuhých znečisťujúcich látok v odpadovom plyne zo všetkých technologických operácií nesmie prekročiť hodnotu 75 mg.m-3.
13.1.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Platí všeobecne platný emisný limit pre jestvujúce zdroje.
14.
ZARIADENIA NA VÝROBU A SPRACÚVANIE UHLÍKATÝCH MATERIÁLOV
14.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové zdroje znečisťovania
Emisie organických znečisťujúcich látok z tepelných procesov pri výrobe uhlíkatých materiálov je potrebné podľa technických možností s prihliadnutím na primeranosť výdavkov obmedzovať (napr. odsávať a zneškodňovať).
14.2
Emisné limity pre tuhé znečisťujúce látky
14.2.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
Pri všetkých operáciách, kde vznikajú tuhé znečisťujúce látky, nesmie prekročiť ich koncentrácia v odpadových plynoch hodnotu 50 mg.m-3.
14.2.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Platí všeobecne platný emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania.
14.3
Emisné limity pre plynné organické látky pri výrobe uhlíkatých materiálov vypaľovaním
14.3.1
Emisný limit pre nové zdroje znečisťovania
14.3.1.1
Miešanie a tvarovanie
Koncentrácia organických látok vyjadrená ako celkový organický uhlík v odpadových plynoch zo zariadení na miešanie a tvarovanie s použitím smoly, dechtov a podobných organických prchavých látok ako spájadla nesmie prekročiť hodnotu 100 mg.m-3.
14.3.1.2
Vypaľovanie
a)
koncentrácia organických látok vyjadrená ako celkový organický uhlík v spalinách z komorových a tunelových pecí nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m-3,
b)
koncentrácia organických látok vyjadrená ako celkový organický uhlík v spalinách z kruhových pecí na vypaľovanie grafitových a uhlíkatých elektród nesmie prekročiť hodnotu 200 mg.m-3.
14.3.1.3
Impregnácia
Koncentrácia organických látok vyjadrená ako celkový organický uhlík v odpadových plynoch z impregnačných zariadení nesmie prekročiť hodnotu 50 mg.m-3.
14.3.2
Emisný limit pre jestvujúce zdroje znečisťovania
Platí všeobecne platný emisný limit pre jestvujúce zdroje.
V.
SPAĽOVANIE A SPOLUSPAĽOVANIE ODPADOV
1.
ROZSAH PLATNOSTI
1.1
Ustanovenia V. časti tejto prílohy platia pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov.5a)
1.2
Ustanovenia V. časti tejto prílohy neplatia pre
a)
experimentálne zariadenia používané na výskum, vývoj a testovanie spaľovacích procesov, ak nespaľujú viac ako 50 t/r odpadu,
b)
spaľovacie zariadenia, v ktorých sa nakladá len s týmito odpadmi:
1.
rastlinný odpad z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva,
2.
rastlinný odpad z potravinárskeho priemyslu, ak sa teplo zo spaľovania využíva na výrobu energie,
3.
vláknitý drevný odpad z prvotnej výroby celulózy a výroby papiera z celulózy, ak je spoluspaľovaný v mieste vzniku a teplo zo spaľovania sa využíva na výrobu energie,
4.
drevný odpad s výnimkou takých odpadov, ktoré obsahujú halogénované organické látky a ťažké kovy a upravený drevný odpad zo stavieb a demolácií,
5.
korkový odpad,
6.
plynné odpady vypúšťané do ovzdušia,
7.
rádioaktívny odpad,
8.
odpad vznikajúci pri prieskume, ťažbe, úprave a skladovaní nerastných surovín a pri ťažbe a spracovaní kameňa,
9.
mŕtve telá zvierat a ďalší poľnohospodársky odpad, ako fekálie a iné prírodné látky používané v poľnohospodárstve, ktoré nie sú nebezpečné,
10.
odpadové vody okrem kvapalných odpadov,
11.
výbušniny vyradené z dozoru (evidencie),
12.
odpad, ktorý pochádza z prieskumu nálezísk ropy a plynu a ich ťažby, ak sa ťažba zabezpečuje z ťažobných ostrovov, kde sa odpad aj spaľuje.
1.3
Ustanovenia V. časti bodov 2.2.3 a 3.3 písm. e) tejto prílohy určené pre nebezpečné odpady neplatia pre tieto nebezpečné odpady:
a)
horľavé kvapalné odpady vrátane odpadových olejov definovaných v osobitnom predpise,1) ak spĺňajú tieto kritériá:
aa)
celkový obsah polychlórovaných aromatických uhľovodíkov, napríklad polychlórovaných bifenylov (PCB) alebo pentachlórfenol (PCP) nie sú vyššie ako 50 ppm,
ab)
nie sú nebezpečné, pretože neobsahujú ďalšie zložky uvedené v bode 10 v takom množstve alebo v takej koncentrácii, ktoré by spôsobili pri ich spaľovaní
- ohrozenie kvality vody, ovzdušia a pôdy, rastlín a živočíchov,
- ohrozenie životného prostredia, napríklad hlukom alebo zápachom,
- nepriaznivé ovplyvňovanie krajiny alebo miest zvláštneho záujmu,2)
ac)
ich výhrevnosť je minimálne 30 MJ/kg,
b)
akékoľvek kvapalné odpady, pri ktorých spaľovaní nevznikajú vyššie emisie ako pri spaľovaní plynového oleja podľa osobitného predpisu.3)
2.
VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA
2.1
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre spaľovne komunálnych odpadov – nové zdroje povolené do 31. decembra 2001 platné do 31. decembra 2006
2.1.1
Pri všetkých zariadeniach na spaľovanie komunálnych odpadov musí byť zásobník odpadov vyhotovený tak, aby v ňom bolo možné trvalo udržiavať podtlak a aby bol odsávaný vzduch privádzaný do ohniska. Ak je spaľovacie zariadenie mimo prevádzky, musí sa vzduch zo zásobníka odpadov odvádzať do výduchu určeného orgánom ochrany ovzdušia.
2.1.2
Všetky zariadenia na spaľovanie komunálnych odpadov musia v spaľovacom priestore za posledným prívodom vzduchu zabezpečiť dodržanie teploty najmenej 850 oC po dobu najmenej dvoch sekúnd, a to pri obsahu kyslíka v spalinách najmenej 6 % obj. Pre špeciálne spaľovacie zariadenia, napríklad typu pyrolýznych pecí alebo iných, individuálne určia podmienky spaľovania príslušné orgány ochrany ovzdušia.
2.1.3
Zariadenie na spaľovanie komunálnych odpadov musí byť vyhotovené tak, aby sa zabezpečilo dostatočné zdržanie spaľovaného odpadu v spaľovacom priestore na dokonalé vyhorenie.
2.1.4
Odpad možno pridávať do ohniska postupne vtedy a v takom množstve, aby sa vždy dodržali podmienky podľa bodu 2.1.2.
2.1.5
Od 1. januára 2007 platia všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové a jestvujúce zdroje – spaľovne komunálnych odpadov podľa bodu 2.3.
2.2
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre spaľovne zvláštnych a nebezpečných odpadov – nové zdroje povolené do 31. decembra 2001 platné do 31. decembra 2006
2.2.1
Pri všetkých zariadeniach na spaľovanie zvláštnych a nebezpečných odpadov musí byť zásobník tuhého odpadu vyhotovený tak, aby sa v ňom mohol trvale udržiavať podtlak a aby sa odsávaný vzduch privádzal do ohniska. Pri kvapalných odpadoch vzdušnina odsávaná z miesta odčerpávania a odvzdušnenia nádrží musí byť zavedená do spaľovacieho priestoru. Ak je spaľovacie zariadenie mimo prevádzky, musí sa odsávaný vzduch rozptyľovať vo výške určenej orgánom ochrany ovzdušia.
2.2.2
Všetky zariadenia na spaľovanie zvláštnych a nebezpečných odpadov musia byť vybavené dodatočným spaľovaním. V spaľovacom priestore sa za posledným prívodom vzduchu musí udržiavať taká teplota, ktorá zabezpečuje termickú a oxidačnú deštrukciu všetkých odchádzajúcich nebezpečných látok a ktorá bude najmenej 900 oC po dobu najmenej dvoch sekúnd a pri obsahu kyslíka najmenej 6 % obj., pri spaľovaní kvapalných odpadov najmenej 3 % obj. Pre špeciálne spaľovacie zariadenia, napríklad typu pyrolýznych pecí alebo iných, osobitné podmienky spaľovania určia orgány ochrany ovzdušia.
2.2.3
Ak sa spaľuje zvláštny a nebezpečný odpad obsahujúci vysokostabilné organické látky, napríklad typu polychlórovaných bifenylov (PCB), musí sa v spaľovacom priestore za posledným prívodom vzduchu udržiavať teplota najmenej 1100 oC počas zotrvania spalín v tomto priestore najmenej dve sekundy a pri obsahu kyslíka najmenej 6 % obj., pri spaľovaní kvapalných odpadov 3 % obj.
2.2.4
Od 1. januára 2007 platia všeobecné podmienky prevádzkovania pre nové a jestvujúce zdroje – spaľovne zvláštnych a nebezpečných odpadov podľa bodu 2.3.
2.3
Všeobecné podmienky prevádzkovania pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby, zmeny technologických zariadení alebo zmeny ich využívania po 31. decembri 2001
2.3.1
Pri prevádzkovaní spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov sa musia vykonať všetky preventívne opatrenia, aby sa pri dodávke a príjme a medziskladovaní odpadov zabránilo zaťaženiu životného prostredia, a ak to nie je možné, v maximálnej miere obmedzilo najmä znečistenie ovzdušia, obťažovanie zápachom, ako aj priame ohrozenie zdravia ľudí.
2.3.2
Spaľovne odpadov musia byť prevádzkované s takou účinnosťou spaľovania, aby obsah celkového organicky viazaného uhlíka (TOC) vo zvyškovej škváre a popolčeku bol nižší ako 3 %, alebo spaľovacie straty boli nižšie ako 5 % suchej váhy spaľovaných odpadov. Ak sa táto hodnota nezabezpečí, musí sa odpad pred spálením vhodne upraviť.
2.3.3
Všetky spaľovne odpadov musia byť navrhnuté, vybavené, vybudované a prevádzkované tak, aby teplota spalín za posledným prívodom spaľovacieho vzduchu riadeným a rovnomerným spôsobom aj pri najnepriaznivejších podmienkach dosahovala hodnotu 850 oC počas min. dvoch sekúnd pri obsahu kyslíka najmenej 6 %; teplota sa musí merať v blízkosti vnútornej steny spaľovacej komory alebo na inom reprezentatívnom mieste v súlade s povolením orgánu ochrany ovzdušia. Ak sa spaľujú nebezpečné odpady s obsahom organických zlúčenín chlóru viac ako 1 % vyjadrené ako chlór, musí sa teplota zvýšiť na 1100 oC.
2.3.4
Každá spaľovacia linka spaľovne odpadov musí byť vybavená najmenej jedným prídavným horákom. Tieto horáky musia byť automaticky uvedené do prevádzky, ak teplota spalín po poslednom prívode spaľovacieho vzduchu klesne pod 850 oC, resp. 1 100 oC. Prídavné horáky musia byť v prevádzke aj počas nábehu a odstavovania, aby teplota v žiadnom intervale spaľovania neklesla pod 850 oC, resp. 1 100 oC po celý čas, kým sa v spaľovacom priestore nachádza ešte nespálený odpad.
Počas nábehu a odstavovania, keď teplota spalín nedosahuje 850 oC, resp. 1 100 oC, môžu sa prídavné horáky prevádzkovať len s kvapalnými palivami, pri ktorých nebudú vyššie emisie ako pri spaľovaní plynového oleja3) s obsahom síry max. 0,2 % objemu, skvapalnenými plynmi alebo zemným plynom.
2.3.5
Zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť navrhnuté, vybavené, vybudované a prevádzkované tak, aby teplota spalín pri spaľovaní odpadov po poslednom prívode spaľovacieho vzduchu riadeným a rovnomerným spôsobom aj pri najnepriaznivejších podmienkach dosahovala hodnotu 850 oC počas najmenej dvoch sekúnd. Ak sa spoluspaľuje nebezpečný odpad s obsahom organických zlúčenín chlóru viac ako 1 % vyjadrených ako chlór, musí sa teplota zvýšiť na 1 100 oC.
2.3.6
Spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť vybavené automatickým systémom, ktorý zabezpečí odstavenie prísunu odpadu
a)
pri nábehu, keď sa ešte nedosiahla teplota 850 oC, resp. 1 100 oC alebo teplota určená orgánom ochrany ovzdušia v zmysle bodov 2.3.7 a 2.3.8,
b)
pri každom poklese teploty pod 850 oC, resp. 1 100 oC alebo pod teplotu určenú orgánom ochrany ovzdušia v zmysle bodov 2.3.7 a 2.3.8,
c)
v každom prípade, keď kontinuálne meranie zabudované podľa podmienok osobitného predpisu4) ukáže, že v dôsledku poruchy zariadení na čistenie odpadových plynov boli prekročené emisné limity.
2.3.7
Orgán ochrany ovzdušia môže pre určité kategórie odpadov alebo určité tepelné procesy, ktoré musia byť vyšpecifikované v povolení, povoliť aj iné prevádzkové podmienky, ako sú uvedené v bode 2.3.3. Odlišné prevádzkové podmienky však nesmú spôsobiť vyššiu tvorbu zvyškov zo spaľovania alebo vyšší obsah organického uhlíka vo zvyškoch, ako je uvedené v bode 2.3.2.
2.3.8
Orgán ochrany ovzdušia môže pre určité kategórie odpadov alebo určité tepelné procesy, ktoré musia byť vyšpecifikované v povolení, povoliť aj iné prevádzkové podmienky, ako sú uvedené v bode 2.3.5, za podmienok, že emisné limity pre organický uhlík a CO v odpadových plynoch nebudú prekročené.
V priemysle výroby celulózy a papiera je podmienkou udelenia takého povolenia, že pri spaľovaní vlastných odpadov v kotle na drevnú kôru v mieste vzniku odpadu nebude prekročený emisný limit pre plynné organické látky vyjadrené ako celkový organický uhlík podľa bodu 4.2.
2.3.9
Spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť navrhnuté, vybavené, vybudované a prevádzkované tak, aby emisie vypúšťané do ovzdušia nespôsobili významné znečistenie prízemného ovzdušia; osobitne je potrebné odpadové plyny kontrolovane (riadene) vypúšťať cez komín za podmienok dodržania kvality ovzdušia podľa prílohy č. 6. Výška komína sa musí voliť tak, aby sa zaručila ochrana zdravia ľudí a životného prostredia v súlade s prílohou č. 7.
2.3.10
Teplo vznikajúce pri spaľovaní alebo spoluspaľovaní odpadov musí byť podľa možnosti využité.
2.3.11
Infekčný nemocničný odpad sa podáva do spaľovacieho zariadenia bez predbežného zmiešania s inými druhmi odpadov a bez priameho kontaktu obsluhy.
3.
PODMIENKY PLATNOSTI EMISNÝCH LIMITOV
3.1
Podmienky platnosti emisných limitov pre spaľovne komunálnych odpadov povolené do 31. decembra 2001 platné do 31. decembra 2006
3.1.1
Emisné limity pre zariadenia na spaľovanie komunálnych odpadov platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach 101,32 kPa a 0 oC a pri obsahu kyslíka v spalinách pre zariadenia s kapacitou 1 tony a menšou za hodinu 17 % obj. a pre zariadenia s kapacitou vyššou ako 1 tona za hodinu 11 % obj.
3.1.2
Od 1. januára 2007 podmienky platnosti emisných limitov pre spaľovne komunálnych odpadov platia podľa bodu 3.3.
3.2
Podmienky platnosti emisných limitov pre spaľovne zvláštnych a nebezpečných odpadov povolené do 31. decembra 2001 platné do 31. decembra 2006
3.2.1
Emisné limity pre zariadenia na spaľovanie zvláštnych a nebezpečných odpadov platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach 101,32 kPa a 0 oC a pri obsahu kyslíka v spalinách 11 % obj.
3.2.2
Od 1. januára 2007 podmienky platnosti emisných limitov pre spaľovne zvláštnych a nebezpečných odpadov platia podľa bodu 3.3.
3.3
Podmienky platnosti emisných limitov pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny, zmeny technologických zariadení alebo zmeny ich využívania po 31. decembri 2001
Podmienky platnosti emisných limitov sú:
a)
teplota 273 K, tlak 101,3 kPa, obsah kyslíka 11 %, suchý plyn,
b)
teplota 273 K, tlak 101,3 kPa, obsah kyslíka 3 %, suchý plyn, ak sa spaľujú výlučne odpadové oleje podľa osobitného predpisu,1)
c)
ak sa odpad spaľuje alebo spoluspaľuje v atmosfére obohatenej kyslíkom, môže orgán ochrany ovzdušia určiť iný obsah referenčného kyslíka, ktorý zodpovedá týmto podmienkam,
d)
pri spoluspaľovaní odpadov sa emisné limity vzťahujú na celkový obsah kyslíka určeného podľa bodu 5.3.1,
e)
ak sa v spaľovni odpadov alebo v zariadení na spoluspaľovanie odpadov spaľujú nebezpečné odpady a na týchto zariadeniach je zabudované a prevádzkované zariadenie na čistenie spalín, výsledky merania emisných hodnôt sa prepočítajú na referenčný kyslík len v tom prípade, ak je skutočná koncentrácia kyslíka meraná v rovnakom intervale (perióde), ako je príslušná znečisťujúca látka spaľovaná, vyššia ako hodnota určeného referenčného kyslíka.
4.
EMISNÉ LIMITY PRE SPAĽOVNE ODPADOV
4.1
Emisné limity pre spaľovne odpadov povolené do 31. decembra 2001 platné do 31. decembra 2006
4.1.1
Emisné limity pre spaľovne komunálnych odpadov
Znečisťujúca látka - kapacita 1 t.h-1 a menej 1 až 3 t.h-1 vrátane Viac ako 3 t.h-1
Emisný limit [mg.m-3]
Tuhé znečisťujúce látky spolu 50 30 20
Organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík 20 20 20
Ťažké kovy *
Pb, Cu, Mn spolu 5 spolu 5
As, Ni, Cr, Co spolu 1 spolu 1
Hg, Tl, Cd spolu 0,2 spolu 0,2
Plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl 30 30 15
Plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako HF * 2 1
Oxid uhoľnatý (CO) 100 100 100
Oxidy síry (SO2) * 300 100
Oxidy dusíka ako NO2 * 400 400
* Platia všeobecne platné emisné limity podľa prílohy č. 3.Poznámky:1. Do 31. decembra 2004 platí emisný limit pre jestvujúce zdroje pre As, Ni, Cr a Co 2 mg.m-1.2. Referenčný kyslík pre zariadenia s kapacitou 1 t.h-1 a menej je 17 %.3. Pre spaľovne odpadov s kapacitou menej ako 6 t.h-1 platí emisný limit pre oxidy dusíka aj po 31. decembri 2006.
4.1.2
Emisné limity pre spaľovne zvláštnych a nebezpečných odpadov
Znečisťujúca látka - kapacita 3 t.h-1 a menej viac ako 3 t.h-1
Emisný limit [mg.m-3]
Tuhé znečisťujúce látky spolu 30 20
Organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík 20 20
Ťažké kovy
Pb, Cu, Mn spolu 5 spolu 5
As, Ni, Cr, Co spolu 1 spolu 1
Cd, Hg, Tl spolu 0,2 spolu 0,2
Plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl 30 15
Plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako HF 2 1
Oxid uhoľnatý (CO) 100 100
Oxidy síry (SO2) 300 100
Oxidy dusíka ako NO2 500 500
Poznámky:1. Do 31. decembra 2004 platí emisný limit pre jestvujúce zdroje pre As, Ni, Cr a Co 2 mg.m-1.2. Ak nemožno dosiahnuť uvedený emisný limit pre SO2 bez odsírenia (napr. pri spaľovaní zvláštnych odpadov s vysokým obsahom síry), emisný stupeň oxidov síry nesmie prekročiť hodnotu 10 %.3. Pre spaľovne odpadov s kapacitou menej ako 6 t.h-1 platí po 31. decembri 2006 emisný limit pre oxidy dusíka 400 mg.m-3.
4.1.3
Platnosť emisných limitov od 1. januára 2007
Od 1. januára 2007 platia emisné limity podľa bodu 4.2 okrem emisných limitov pre oxidy dusíka pre spaľovne odpadov s menovitou kapacitou menej ako 6 t.h-1.
4.2
Emisné limity pre spaľovne odpadov, pre ktoré sa začne konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny, zmeny technologických zariadení alebo zmeny ich využívania po 31. decembri 2001
4.2.1
Emisné limity určené ako denné priemery
Znečisťujúca látka Emisný limit [mg.m-3]
Celkové tuhé znečisťujúce látky 10
Organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík 10
Plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl 10
Plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako HF 1
Oxid siričitý (SO2) 50
Oxid dusnatý (NO) a oxid dusičitý (NO2) vyjadrené ako oxid dusičitý 200*
* Pre spaľovne odpadov s kapacitou do 6 t.h-1 vrátane, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny pred 31. decembrom 2001, platia emisné limity aj po 1. januári 2007 podľa bodov 4.1.1 a 4.1.2.
4.2.2
Emisné limity určené ako polhodinové priemery
Znečisťujúca látka (100 %) A (97 %) B
Emisný limit [mg.m-3]
Celkové tuhé znečisťujúce látky 30 10
Organické znečisťujúce látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový organický uhlík 20 10
Plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako HCl 60 10
Plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako HF 4 2
Oxid siričitý (SO2) 200 50
Oxid dusnatý (NO) a oxid dusičitý (NO2) vyjadrené ako oxid dusičitý 400* 200*
*
Pre spaľovne odpadov s kapacitou do 6 t.h-1 vrátane, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby alebo jej zmeny pred 31. decembrom 2001, platia emisné limity aj po 1. januári 2007 podľa bodov 4.1.1 a 4.1.2 a § 9.
Podmienky dodržania emisného limitu:
A - žiadna hodnota polhodinového priemeru v roku nesmie prekročiť uvedené hodnoty.
B - 97 % polhodinových priemerov v roku nesmie prekročiť uvedené hodnoty.
4.2.3
Emisné limity pre ťažké kovy
Znečisťujúce látky Emisný limit [mg.m-3]
Tálium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako tálium (Tl) Spolu 0,05
Kadmium a jeho zlúčeniny vyjadrené ako kadmium (Cd)
Ortuť a j ej zlúčeniny vyjadrené ako ortuť (Hg) 0,05
Antimón a jeho zlúčeniny vyjadrené ako antimón (Sb) Spolu 0,5
Arzén a jeho zlúčeniny vyjadrené ako arzén (As)
Olovo a jeho zlúčeniny vyjadrené ako olovo (Pb)
Chróm a jeho zlúčeniny vyjadrené ako chróm (Cr)
Kobalt a jeho zlúčeniny vyjadrené ako kobalt (Co)
Meď a jej zlúčeniny vyjadrené ako meď (Cu)
Mangán a jeho zlúčeniny vyjadrené ako mangán (Mn)
Nikel a jeho zlúčeniny vyjadrené ako nikel (Ni)
Vanád a jeho zlúčeniny vyjadrené ako vanád (V)
Emisné limity sú určené ako priemerné hodnoty merania pri trvaní odberu vzorky min. 30 min. a max. 8 hodín.
Priemerné hodnoty platia aj pre plynné formy emisií ťažkých kovov a ich zlúčenín.
4.2.4
Emisné limity pre dioxíny a furány
Dioxíny a furány 0,1 ng.m-3
Emisné limity sú určené ako priemerné hodnoty pri trvaní odberu vzorky min. 6 hodín a max. 8 hodín. Hodnota emisného limitu sa vzťahuje na celkovú koncentráciu dioxínov a furánov prepočítaných na toxický ekvivalent podľa bodu č. 8.
4.2.5
Emisný limit pre oxid uhoľnatý
Pre oxid uhoľnatý platia tieto limitné koncentrácie v odpadových plynoch s výnimkou nábehových a odstavných fáz:
- 50 mg.m-3 ako denný priemer,
- 150 mg.m-3 pri 95 % všetkých meraní ako 10-minútový priemer alebo 100 mg.m-3 pri všetkých meraniach ako polhodinový priemer počas 24 hodín.
Orgán ochrany ovzdušia môže určiť pre spaľovne odpadov na princípe fluidného lôžka iné emisné hodnoty CO, nie však vyššie ako 100 mg.m-3 ako hodinový priemer.
5.
EMISNÉ LIMITY PRE ZARIADENIA NA SPOLUSPAĽOVANIE ODPADOV
5.1
Emisné limity pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov platné do 31. decembra 2006
Pri spaľovaní odpadov v iných zariadeniach, ako sú spaľovne odpadov, platia pre vybrané znečisťujúce látky pre danú technológiu alebo zariadenie emisné limity, ktoré sú určené v prílohe č. 4.
Pre znečisťujúce látky, ktoré sa v spalinách vyskytujú len v dôsledku spaľovania odpadov, platia emisné limity pre spaľovne odpadov podľa druhu a množstva odpadov (vrátane referenčného kyslíka).
Pre znečisťujúce látky, ktoré sú vnášané súčasne palivom alebo surovinou a spaľovaným odpadom alebo vznikajú pri danom technologickom procese aj bez spaľovania odpadu, platia emisné limity pre spaľovne odpadov (vrátane referenčného kyslíka), ak podiel vznikajúcej znečisťujúcej látky vnášanej odpadom alebo pri spaľovaní odpadu z celkového hmotnostného toku danej znečisťujúcej látky odvádzanej spalinami je vyšší ako 30 %. Hmotnostný tok danej znečisťujúcej látky odvádzanej spalinami sa zistí ako rozdiel hmotnostného toku pri spaľovaní odpadu a bez spaľovania odpadu. Ak je hmotnostný podiel 30 % a menší, platia všeobecne platné emisné limity (bez prepočtu na referenčný kyslík), ak v prílohe č. 4 nie je pre danú technológiu a znečisťujúcu látku určené inak.
Pre ostatné znečisťujúce látky platia všeobecne platné emisné limity. Emisné limity platia pre koncentrácie prepočítané na suchý plyn pri štandardných podmienkach. Emisné limity pre vybrané znečisťujúce látky pri vybraných technológiách alebo zariadeniach platia pre referenčný obsah kyslíka, ktorý je určený v prílohe č. 4. Prírastok hmotnostného toku jednotlivých znečisťujúcich látok odvádzaných spalinami (okrem tuhých znečisťujúcich látok, NOx, SO2 a CO) zistený ako rozdiel hmotnostných tokov pri spaľovaní a bez spaľovania odpadov nesmie byť vyšší ako 1,2-násobok hmotnostného toku znečisťujúcich látok odvádzaných spalinami z technologicky a výkonovo zodpovedajúcej spaľovne odpadov (hmotnostné toky zodpovedajúce príslušným koncentračným limitom pre spaľovne).
Pre rotačné cementárske pece možno považovať za palivo aj odpadové ropné oleje, ak neobsahujú chlór vo väčšom množstve ako 0,5 % a PCB a PCT vo väčšom množstve ako 50 mg.kg-1.
Podmienky spaľovania odpadov z hľadiska ochrany ovzdušia v iných zariadeniach, ako sú spaľovne, určí orgán ochrany ovzdušia. Všeobecné podmienky prevádzkovania (body 2.1 a 2.2) sa uplatňujú primerane v závislosti od charakteru, množstva a času spaľovania.