60/1995 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 31.03.1995

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

60
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 22. marca 1989 bol v Bazileji podpísaný Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní.
Listina o pristúpení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky k dohovoru bola uložená u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov 24. júla 1991.
Dohovor nadobudol platnosť pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku 5. mája 1992 na základe článku 25 ods. 1.
Notifikácia sukcesie Slovenskej republiky do dohovoru sa uskutočnila 28. mája 1993 s platnosťou od 1. januára 1993.
BAZILEJSKÝ DOHOVOR o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní
Preambula
Zmluvné strany tohto dohovoru,
uvedomujúc si nebezpečenstvo poškodzovania ľudského zdravia a životného prostredia spôsobeného nebezpečnými odpadmi a inými odpadmi a ich pohybom cez hranice štátov,
pamätajúc na vzrastajúce ohrozenie ľudského zdravia a životného prostredia vyvolaného rastom produkcie a zložitosťou problematiky nebezpečných odpadov a iných odpadov a ich pohybom cez hranice štátov,
majúc tiež na pamäti, že najúčinnejší spôsob ochrany ľudského zdravia a životného prostredia pred nebezpečenstvom vyvolaným týmito odpadmi je obmedzenie ich vzniku na čo najmenšiu mieru z hľadiska ich množstva a/alebo nebezpečnosti,
súc presvedčené, že štáty by mali prijať nevyhnutné opatrenia, ktoré zabezpečia, aby nakladanie s nebezpečnými odpadmi a inými odpadmi vrátane ich pohybu cez hranice štátov a ich zneškodňovanie bolo v súlade s ochranou ľudského zdravia a životného prostredia, nech už je miesto ich zneškodňovania kdekoľvek,
uvedomujúc si, že štáty by mali zabezpečiť, aby si pôvodca odpadu plnil povinnosti spojené s prepravou a zneškodňovaním nebezpečných odpadov a iných odpadov v súlade s ochranou životného prostredia, nech už je miesto ich zneškodňovania kdekoľvek,
plne uznávajúc, že každý štát má zvrchované právo zakázať vstup nebezpečných odpadov alebo iných odpadov zahraničného pôvodu na svoje územie alebo ich tam zneškodňovať,
uznávajúc aj rastúce úsilie o dosiahnutie zákazu pohybu nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovanie v iných štátoch, najmä v rozvojových krajinách,
súc presvedčené, že nebezpečné odpady a iné odpady by sa mali zneškodňovať v štáte, v ktorom vznikli, ak je to v súlade s účinným nakladaním s nimi a prijateľné z hľadiska životného prostredia,
uvedomujúc si tiež, že pohyb týchto odpadov cez hranice zo štátu ich pôvodu do iného štátu možno povoliť iba v prípade, ak sa vykoná za podmienok, ktoré neohrozia ľudské zdravie alebo životné prostredie a ktoré sú v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru,
s úmyslom, aby zvýšená kontrola pohybu nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov pôsobila ako podnet na také nakladanie s odpadmi, ktoré bude prijateľné z hľadiska životného prostredia, a na obmedzenie rozsahu tohto pohybu cez hranice štátov,
súc presvedčené, že štáty by mali prijať opatrenia na náležitú výmenu informácií o pohybe nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice týchto štátov a o jeho riadení,
berúc na vedomie, že mnoho medzinárodných a regionálnych dohovorov sa týka ochrany a zachovania životného prostredia so zameraním na prepravu nebezpečného tovaru,
berúc do úvahy Deklaráciu Konferencie Spojených národov o životnom prostredí človeka (Štokholm 1972), Káhirské smernice a zásady na nakladanie s nebezpečnými odpadmi spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia prijaté Riadiacou radou Spojených národov pre program životného prostredia (UNEP) rozhodnutím č. 14/30 zo 17. júna 1987, odporúčania Výboru odborníkov Spojených národov pre prepravu nebezpečného tovaru (formulované v roku 1957 a aktualizované vždy po dvoch rokoch), príslušné odporúčania, vyhlásenia, listiny a predpisy prijaté v rámci Spojených národov a práce a štúdie, ktoré vypracovali iné medzinárodné a regionálne organizácie,
majúc na pamäti idey, princípy, ciele a funkciu Svetovej charty prírody prijatej valným zhromaždením Organizácie Spojených národov na jeho 37. zasadaní (1982) ako morálne pravidlo ochrany životného prostredia človeka a zachovania prírodných zdrojov,
potvrdzujúc, že štáty sú zodpovedné za plnenie svojich medzinárodných záväzkov týkajúcich sa ochrany ľudského zdravia a ochrany a zachovania životného prostredia, a to v súlade s medzinárodným právom,
uznávajúc, že v prípade závažného porušenia ustanovení tohto dohovoru alebo každého iného k nemu prijatého protokolu sa použijú príslušné ustanovenia medzinárodného práva,
uvedomujúc si potrebu pokračovať vo vývoji a zavádzaní máloodpadových technológií vyhovujúcich požiadavkám ochrany životného prostredia, potrebu možnosti recyklácie, rozvoja a zavádzania spoľahlivých systémov manipulácie zabezpečovacích a riadiacich systémov s cieľom obmedziť na čo najmenšiu mieru vznik nebezpečných odpadov a iných odpadov,
uvedomujúc si tiež, že pri rastúcom medzinárodnom záujme je potrebné sprísniť riadenie pohybu nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov a obmedziť takýto pohyb na čo najmenšiu mieru,
znepokojené problémom nezákonnej prepravy nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov,
berúc do úvahy obmedzené možnosti rozvojových krajín nakladať s nebezpečnými odpadmi a inými odpadmi,
uznávajúc potrebu podporovať prenos technológií spoľahlivého hospodárenia s nebezpečnými odpadmi a inými odpadmi miestneho pôvodu najmä do rozvojových krajín v súlade s ideami Káhirských smerníc a rozhodnutí č. 14/16 Riadiacej rady UNEP o podpore prenosu technológií na ochranu životného prostredia,
uznávajúc tiež, že nebezpečné odpady a iné odpady by sa mali prepravovať v súlade s príslušnými medzinárodnými dohovormi a odporúčaniami,
súc tiež presvedčené, že pohyb nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov by sa mal povoliť iba vtedy, ak je preprava a konečné zneškodnenie týchto odpadov prijateľné z hľadiska životného prostredia,
odhodlané prísnou kontrolou chrániť ľudské zdravie a životné prostredie pred škodlivými účinkami, ktoré môžu spôsobovať nebezpečné odpady a iné odpady a hospodárenie s nimi,
dohodli sa takto:
Článok 1
Rozsah pôsobnosti dohovoru
1.
Na účely tohto dohovoru sú „nebezpečnými odpadmi“ tieto odpady, ktoré sú predmetom pohybu cez hranice štátov:
a)
odpady patriace do niektorej skupiny uvedenej v prílohe č. I tohto dohovoru, ak majú niektoré z charakteristík uvedených v prílohe č. III tohto dohovoru,
b)
odpady, ktoré nie sú zahrnuté pod písmenom a) tohto odseku, ale národné zákonodarstvo zmluvnej strany vývozu, dovozu alebo tranzitu ich definuje alebo považuje za nebezpečné odpady.
2.
Na účely tohto dohovoru sú „inými odpadmi“ tie odpady, ktoré patria do niektorej skupiny uvedenej v prílohe č. II tohto dohovoru.
3.
Odpady, ktoré pre svoju rádioaktivitu podliehajú iným medzinárodným riadiacim systémom vrátane medzinárodných listín týkajúcich sa osobitne rádioaktívnych materiálov, sú z pôsobnosti tohto dohovoru vyňaté.
4.
Odpady, ktoré pochádzajú z bežnej prevádzky lodí, ktorých vypúšťanie upravuje iná medzinárodná listina, sú vylúčené z pôsobnosti tohto dohovoru.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto dohovoru
1.
„odpady“ sú látky alebo predmety, ktoré sa zneškodňujú alebo ktorých zneškodňovanie sa vyžaduje alebo sa bude vyžadovať na základe národných zákonov;
2.
„nakladanie“ je zber, preprava a zneškodnenie nebezpečných odpadov alebo iných odpadov vrátane následnej starostlivosti o miesto zneškodnenia;
3.
„pohyb cez hranice štátov“ je každý pohyb nebezpečných odpadov alebo iných odpadov z územia pod národnou jurisdikciou jedného štátu na územie pod národnou jurisdikciou iného štátu alebo na územie, prípadne cez územie, ktoré nie je pod národnou jurisdikciou žiadneho štátu, a to s podmienkou, že sa na tomto pohybe zúčastňujú aspoň dva štáty;
4.
„zneškodňovanie“ je každá činnosť podľa postupu uvedeného v prílohe č. IV tohto dohovoru;
5.
„schválené miesto alebo zariadenie“ je miesto alebo zariadenie na zneškodňovanie nebezpečných odpadov alebo iných odpadov, ktoré príslušný úrad štátu, v ktorom sa toto miesto alebo zariadenie nachádza, na zneškodnenie oprávnil alebo ktorému povolil pôsobiť s týmto cieľom;
6.
„kompetentný úrad“ je jeden orgán štátnej správy určený zmluvnou stranou ako zodpovedný úrad v tej zemepisnej oblasti, ktorú zmluvná strana považuje za vhodnú na príjem žiadosti o povolenie pohybu nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov, ako aj na príjem všetkých s tým spojených informácií a na odpovede na takéto žiadosti, ako to predpokladá článok 6 tohto dohovoru;
7.
„ohniskový bod“ je právnická osoba zmluvnej strany uvedená v článku 5 tohto dohovoru zodpovedná za príjem a predkladanie informácií, ako to predpokladajú články 13 a 16 tohto dohovoru;
8.
„nakladanie s nebezpečnými odpadmi a inými odpadmi spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia“ je prijatie všetkých reálnych krokov na zabezpečenie takého stavu, aby sa s nebezpečnými odpadmi a s inými odpadmi nakladalo spôsobom chrániacim ľudské zdravie a životné prostredie pred škodlivými účinkami, ktoré by mohli tieto odpady spôsobiť;
9.
„územie pod národnou jurisdikciou štátu“ je pevnina, námorná oblasť alebo vzdušný priestor, v ktorých štát vykonáva správnu a riadiacu pôsobnosť v súlade s medzinárodným právom a so zreteľom na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia;
10.
„štát vývozu“ je zmluvná strana, z ktorej sa plánuje uskutočniť alebo sa už uskutočňuje pohyb nebezpečných odpadov alebo iných odpadov cez hranice štátov;
11.
„štát dovozu“ je zmluvná strana, do ktorej sa plánuje uskutočniť alebo sa už uskutočňuje pohyb nebezpečných odpadov a iných odpadov cez jej hranice s cieľom zneškodniť alebo skladovať ich pred zneškodnením na území, na ktoré sa nevzťahuje národná jurisdikcia žiadneho štátu;
12.
„štát tranzitu“ je iný štát ako štát vývozu alebo dovozu, cez ktorý sa plánuje alebo uskutočňuje pohyb nebezpečných odpadov alebo iných odpadov;
13.
„dotknuté štáty“ sú zmluvné strany, ktoré sú štátmi vývozu alebo dovozu alebo štátmi tranzitu, či už sú, alebo nie sú zmluvnými stranami;
14.
„osoba“ je právnická osoba alebo fyzická osoba;
15.
„vývozca“ je osoba podliehajúca jurisdikcii štátu vývozu, ktorá zabezpečuje vývoz nebezpečných odpadov alebo iných odpadov;
16.
„dovozca“ je osoba podliehajúca jurisdikcii štátu dovozu, ktorá zabezpečuje dovoz nebezpečných odpadov alebo iných odpadov;
17.
„dopravca“ je osoba uskutočňujúca prepravu nebezpečných odpadov alebo iných odpadov;
18.
„pôvodca“ je osoba, ktorej činnosťou vznikajú nebezpečné alebo iné odpady, alebo, ak táto osoba nie je známa, osoba, ktorá vlastní tieto odpady a/alebo ktorá tieto odpady spravuje;
19.
„zneškodňovateľ“ je osoba, ku ktorej sa dopravujú nebezpečné odpady alebo iné odpady a ktorá ich zneškodňuje;
20.
„politická a/alebo ekonomická integračná organizácia“ je taká organizácia zriadená zvrchovanými štátmi, na ktorú jej členské štáty preniesli pôsobnosť vo veciach upravených týmto dohovorom a ktorá bola riadne splnomocnená v súlade s jej vnútorným poriadkom podpisovať, ratifikovať, prijímať, formálne potvrdzovať alebo pristupovať k dohovoru;
21.
„nezákonná preprava“ je pohyb nebezpečných odpadov alebo iných odpadov cez hranice štátov tak, ako sa uvádza v článku 9 tohto dohovoru.
Článok 3
Národné vymedzenie pojmu nebezpečné odpady
1.
Každá zmluvná strana je povinná počas šiestich mesiacov odo dňa, keď pristúpila k tomuto dohovoru, informovať sekretariát dohovoru o odpadoch, ktoré sú iné, ako uvádzajú prílohy č. I a II tohto dohovoru, ktoré sa považujú za nebezpečné alebo definujú ako nebezpečné podľa národného zákonodarstva, a o všetkých požiadavkách týkajúcich sa postupov použiteľných na pohyb týchto odpadov cez hranice štátov.
2.
Každá strana musí následne informovať sekretariát o všetkých dôležitých zmenách v informáciách, ktoré poskytla podľa odseku 1 tohto článku.
3.
Sekretariát je povinný okamžite odoslať všetkým stranám informácie, ktoré dostal podľa odsekov 1 a 2 tohto článku.
4.
Strany sú zodpovedné za to, že informácie, ktoré im zaslal sekretariát podľa odseku 3 tohto článku, sprístupnia svojim vývozcom.
Článok 4
Všeobecné povinnosti
1.
a)
Zmluvné strany pri výkone svojho práva zakázať dovoz nebezpečných odpadov alebo iných odpadov s cieľom zneškodniť ich sú povinné podľa článku 13 tohto dohovoru informovať ostatné zmluvné strany o svojom rozhodnutí.
b)
Strany, ak boli informované podľa písmena a) tohto odseku, zakážu alebo nepovolia vývoz nebezpečných odpadov alebo iných odpadov na územie zmluvných strán, ktoré zakázali dovoz týchto odpadov.
c)
Strany zakážu alebo nepovolia vývoz nebezpečných odpadov alebo iných odpadov, ak štát dovozu nedá písomný súhlas na daný dovoz, a to aj v prípade, ak štát dovozu dovoz takýchto odpadov nezakázal.
2.
Každá zmluvná strana vykoná vhodné opatrenia, aby
a)
zabezpečila obmedzenie vzniku nebezpečných odpadov a iných odpadov na čo najnižšiu mieru, berúc do úvahy sociálne, technologické a ekonomické hľadiská,
b)
zabezpečila dostupnosť vhodných zneškodňovacích zariadení na nakladanie s nebezpečnými odpadmi a inými odpadmi spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia; tieto zariadenia treba umiestniť, ak je to možné, na jej území bez ohľadu na miesto zneškodnenia odpadov,
c)
zabezpečila, aby osoby, ktoré sa zaoberajú nakladaním s nebezpečnými odpadmi alebo s inými odpadmi na jej území, podnikli nevyhnutné kroky na zabránenie znečistenia spôsobeného nebezpečnými odpadmi a inými odpadmi, ktoré pri takomto nakladaní vzniká, a ak by došlo k znečisteniu, aby jeho následky na ľudské zdravie a životné prostredie znížili na čo najnižšiu mieru,
d)
zabezpečila obmedzenie pohybu nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov na najnižšiu mieru zodpovedajúcu nakladaniu s takýmito odpadmi spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia a jeho uskutočňovanie spôsobom chrániacim ľudské zdravie a životné prostredie pred škodlivými účinkami, ktoré môžu byť dôsledkom tohto pohybu,
e)
nedovolila vývoz nebezpečných odpadov a iných odpadov do štátu alebo skupiny štátov patriacich k ekonomickej alebo politickej integračnej organizácii, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, najmä do rozvojových krajín, ktorých právne predpisy zakázali všetky dovozy, alebo ak má dôvod domnievať sa, že sa s príslušnými odpadmi nebude nakladať spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia a v súlade so zásadami dohodnutými medzi zmluvnými stranami na ich prvej schôdzi,
f)
požadovala, aby sa informácie o navrhovanom pohybe nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov poskytli dotknutým štátom v súlade s prílohou č. V A tohto dohovoru a objasňovali účinky navrhnutého pohybu na ľudské zdravie a životné prostredie,
g)
zabránila dovozu nebezpečných odpadov a iných odpadov, ak má dôvod domnievať sa, že sa s týmito odpadmi nebude nakladať spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia,
h)
sa podieľala na činnosti iných zmluvných strán a dotknutých organizácií buď priamo, alebo prostredníctvom sekretariátu vrátane rozosielania informácií o pohybe nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov s cieľom zlepšiť nakladanie s nimi spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia a dosiahnuť ochranu pred nezákonnou prepravou.
3.
Zmluvné strany považujú nezákonnú prepravu nebezpečných odpadov alebo iných odpadov za trestný čin.
4.
Každá zmluvná strana prijme vhodné zákonné, administratívne či iné opatrenia na uplatňovanie a vykonávanie ustanovení tohto dohovoru vrátane opatrení na zabránenie a potrestanie konania, ktoré je v rozpore s týmto dohovorom.
5.
Zmluvná strana nedovolí, aby sa nebezpečné odpady a iné odpady vyvážali na územie nezmluvnej strany alebo dovážali z územia nezmluvnej strany.
6.
Zmluvné strany súhlasia, že nepripustia vývoz nebezpečných odpadov alebo iných odpadov s cieľom zneškodniť ich južne od 60o južnej šírky bez ohľadu na to, či sa tieto odpady prepravujú cez hranice štátov.
7.
Ďalej každá zmluvná strana
a)
zakáže všetkým osobám podliehajúcim jej národnej jurisdikcii prepravu a zneškodňovanie nebezpečných odpadov alebo iných odpadov, ak tieto osoby nie sú na to splnomocnené alebo nemali takýto druh činnosti povolený,
b)
má požadovať, aby nebezpečné odpady a iné odpady, ktoré sa majú prepravovať cez hranice štátov, boli zabalené, označené a prepravované v súlade so všeobecne prijatými a uznávanými medzinárodnými pravidlami a normami v oblasti balenia, označovania a prepravy a aby sa dbalo na príslušnú medzinárodne uznávanú prax,
c)
má požadovať, aby prepravné doklady boli pripojené k nebezpečným odpadom a iným odpadom už v mieste, kde sa začína pohyb cez hranice štátov, až na miesto zneškodnenia.
8.
Každá zmluvná strana má vyžadovať, aby sa s nebezpečnými odpadmi alebo inými odpadmi, ktoré sa majú vyvážať, nakladalo v štáte dovozu alebo inde spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia. O technických návodoch na nakladanie s odpadmi spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia, ktoré sú predmetom tohto dohovoru, rozhodnú strany na svojom prvom zasadnutí.
9.
Zmluvné strany prijmú vhodné opatrenia, aby sa pohyb nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov povolil iba vtedy, ak
a)
štát vývozu nemá technické možnosti ani potrebné zariadenie, kapacitu alebo vhodné zneškodňovacie miesto na zneškodnenie týchto odpadov spôsobom účinným a prijateľným z hľadiska životného prostredia,
b)
príslušné odpady sú žiadané ako surovina na recykláciu alebo pre spracovateľský priemysel v štáte dovozu,
c)
takýto pohyb cez hranice štátov je v súlade s inými kritériami, o ktorých musia rozhodnúť zmluvné strany za predpokladu, že tieto kritériá sa nelíšia od zámerov tohto dohovoru.
10.
Záväzok vyplývajúci z tohto dohovoru pre štáty, v ktorých vznikajú nebezpečné odpady a iné odpady, ktorý vyžaduje, aby sa s týmito odpadmi nakladalo spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia, sa nesmie za žiadnych okolností previesť na štáty dovozu alebo štáty tranzitu.
11.
Nič v tomto dohovore nebráni zmluvnej strane, aby určila dodatočné požiadavky, ktoré sú v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru a s normami medzinárodného práva, s cieľom zlepšiť ochranu ľudského zdravia a životného prostredia.
12.
Nič v tomto dohovore žiadnym spôsobom nezasahuje do zvrchovanosti zmluvných strán nad ich pobrežnými vodami určenej v súlade s medzinárodným právom, ani do zvrchovaných práv a jurisdikcie, ktoré majú štáty v pásme svojho výlučného ekonomického vplyvu a na kontinentálnom šelfe v súlade s medzinárodným právom, ani do výkonu navigačných práv a slobôd lodí a lietadiel všetkých štátov upravených medzinárodným právom a príslušnými medzinárodnými listinami.
13.
Zmluvné strany budú pravidelne prehodnocovať možnosti zníženia množstva a/alebo potenciálneho znečistenia nebezpečnými odpadmi a inými odpadmi, ktoré sa vyvážajú do iných štátov, a to najmä do rozvojových krajín.
Článok 5
Určenie kompetentných úradov a ohniskových bodov
Na uľahčenie vykonávania tohto dohovoru sú zmluvné strany povinné:
1.
Určiť alebo zriadiť jeden alebo viac kompetentných úradov a jeden ohniskový bod. Jeden kompetentný úrad má byť určený na príjem žiadostí o tranzit.
2.
Informovať sekretariát do troch mesiacov odo dňa, keď pre ne dohovor nadobudne platnosť, ktoré orgány určili ako svoje ohniskové body a kompetentné úrady.
3.
Informovať sekretariát do jedného mesiaca odo dňa rozhodnutia o každej zmene týkajúcej sa uskutočnených nariadení, ktoré ustanovili podľa odseku 2 tohto článku.
Článok 6
Pohyb cez hranice štátov medzi zmluvnými stranami
1.
Štát vývozu písomne oznámi alebo požiada pôvodcu alebo vývozcu odpadov, aby prostredníctvom kompetentného úradu štátu vývozu písomne oznámil kompetentným úradom dotknutých štátov každý plánovaný pohyb nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov. Žiadosť musí obsahovať vyhlásenie a informácie uvedené v prílohe č. V A tohto dohovoru v jazyku prijateľnom pre štát dovozu. Každému zo zúčastnených štátov stačí zaslať iba jednu žiadosť.
2.
Štát dovozu žiadateľovi písomnou formou odpovie, či povoľuje pohyb s podmienkami alebo bez podmienok, či odmieta povoliť pohyb, alebo či vyžaduje doplňujúce informácie. Originál konečnej odpovede štátu dovozu treba zaslať kompetentným úradom dotknutých štátov, ktoré sú zmluvnými stranami.
3.
Štát vývozu nepovolí pôvodcovi alebo vývozcovi začať pohyb cez hranice štátov, kým nedostane potvrdenie, že
a)
žiadateľ dostal písomný súhlas štátu dovozu,
b)
žiadateľ dostal od štátu dovozu potvrdenie o existencii zmluvy medzi vývozcom a zneškodňovateľom, ktorá určuje nakladanie s príslušnými odpadmi spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia.
4.
Každý štát tranzitu, ktorý je zmluvnou stranou, bez zbytočného odkladu potvrdí žiadateľovi príjem jeho žiadosti. Žiadateľovi je povinný písomne odpovedať do 60 dní, či súhlasí s pohybom s podmienkami alebo bez nich, či odmieta povolenie pohybu, alebo či vyžaduje dodatočné informácie. Štát vývozu nedovolí začať pohyb cez hranice štátov, kým nedostane písomný súhlas štátu tranzitu. Ak sa zmluvná strana kedykoľvek rozhodne, že buď všeobecne, alebo za určitých podmienok nebude na tranzit nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov vopred vyžadovať písomný súhlas alebo v tomto smere zmení svoje požiadavky, musí podľa článku 13 tohto dohovoru bez zbytočného odkladu informovať ostatné zmluvné strany o svojom rozhodnutí. V takomto prípade, ak štát vývozu nedostane odpoveď do 60 dní od prijatia žiadosti štátom tranzitu, štát vývozu môže povoliť začatie vývozu cez štát tranzitu.
5.
V prípade pohybu odpadov cez hranice štátov, keď sú odpady právne vymedzené alebo sa považujú za nebezpečný odpad iba
a)
v štáte vývozu, požiadavky odseku 9 tohto článku, ktoré sa týkajú dovozcu alebo zneškodňovateľa a štátu dovozu, platia obdobne pre vývozcu a štát vývozu,
b)
v štáte dovozu alebo v štátoch dovozu a tranzitu, ktoré sú zmluvnými stranami, požiadavky odsekov 1, 3, 4 a 6 tohto článku, ktoré platia pre vývozcu a štát vývozu, platia obdobne pre dovozcu alebo zneškodňovateľa a štát dovozu,
c)
v štátoch tranzitu, ktoré sú zmluvnou stranou, platia ustanovenia odseku 4 tohto článku.
6.
Štát vývozu môže na základe písomného súhlasu dotknutých štátov povoliť pôvodcovi alebo vývozcovi odpadov použitie všeobecnej žiadosti vtedy, keď sa nebezpečné odpady alebo iné odpady s rovnakými fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami pravidelne dopravujú tomu istému zneškodňovateľovi, tou istou výstupnou colnicou štátu vývozu, tou istou vstupnou colnicou štátu dovozu a v prípade tranzitu tou istou vstupnou a výstupnou colnicou štátu alebo štátov tranzitu (ďalej len „všeobecná žiadosť“).
7.
Dotknuté štáty môžu dať písomný súhlas na použitie všeobecnej žiadosti uvedenej v odseku 6 tohto článku s podmienkou dodania určitých informácií, ako sú presné množstvá alebo pravidelné zoznamy nebezpečných odpadov a iných odpadov, ktoré sa majú dopravovať.
8.
Všeobecná žiadosť a písomný súhlas uvedené v odsekoch 6 a 7 tohto článku môžu zahŕňať niekoľkonásobné dodávky nebezpečných odpadov a iných odpadov maximálne počas lehoty 12 mesiacov.
9.
Zmluvné strany musia vyžadovať, aby každá osoba zodpovedná za pohyb nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov podpísala listinu o pohybe buď pri odoslaní, alebo príjme príslušných odpadov. Sú povinné tiež požadovať, aby zneškodňovateľ informoval tak vývozcu, ako aj kompetentný úrad štátu vývozu o prijatí príslušných odpadov zneškodňovateľom a po vhodnom čase aj o skončení zneškodnenia, ako je uvedené v žiadosti. Ak takúto informáciu štát vývozu nedostane, kompetentný úrad štátu vývozu alebo vývozca je povinný túto skutočnosť oznámiť štátu dovozu.
10.
Žiadosti a odpovede požadované týmto článkom treba zaslať kompetentným úradom dotknutých zmluvných strán alebo príslušnému orgánu štátnej správy nezmluvnej strany.
11.
Každý pohyb nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov treba poistiť, pokryť zárukou alebo iným ručením, ktoré môže požadovať štát dovozu alebo niektorý štát tranzitu, ak sú zmluvnými stranami.
Článok 7
Pohyb cez hranice štátov zo zmluvnej strany cez štáty, ktoré nie sú zmluvnými stranami
Článok 6 ods. 2 tohto dohovoru platí obdobne pre pohyb nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov zo zmluvnej strany cez štát alebo štáty, ktoré nie sú zmluvnými stranami.
Článok 8
Povinnosť spätného dovozu
Ak pohyb nebezpečných odpadov alebo iných odpadov cez hranice štátov, na ktorý dotknuté štáty vydali súhlas v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, nemožno dokončiť podľa podmienok zmluvy, štát vývozu je povinný zabezpečiť, aby vývozca vrátil príslušné odpady do štátu vývozu, ak odpady nemôže alternatívne zneškodniť spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia do 90 dní odo dňa, keď štát dovozu informoval štát vývozu a sekretariát, alebo v takom časovom období, na akom sa dohodli dotknuté štáty. V takom prípade štát dovozu ani žiaden zo štátov tranzitu nebude odporovať, prekážať alebo brániť vráteniu týchto odpadov do štátu vývozu.
Článok 9
Nezákonná preprava
1.
Na účely tohto dohovoru sa akýkoľvek pohyb nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátu posudzuje ako nezákonná preprava, ak
a)
sa neuskutoční na základe žiadosti zostavenej podľa ustanovení tohto dohovoru každým dotknutým štátom,
b)
ho neschvália podľa ustanovení tohto dohovoru všetky dotknuté štáty,
c)
sa uskutoční na základe súhlasu získaného od dotknutých štátov falšovaním, chybným výkladom alebo podvodom,
d)
do značnej miery nezodpovedá dokladom,
e)
sa zavŕši vedomým zneškodnením (napríklad na nepovolenej skládke) nebezpečných odpadov a iných odpadov v rozpore s týmto dohovorom a so všeobecnými princípmi medzinárodného práva.
2.
V prípade, že sa pohyb nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátu považuje za nezákonnú prepravu v dôsledku konania vývozcu alebo pôvodcu, štát vývozu zabezpečí, že príslušné odpady
a)
vráti do štátu vývozu vývozca, pôvodca alebo v prípade potreby sám štát, alebo ak je to neuskutočniteľné,
b)
zneškodní ich inak v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru v lehote 30 dní odo dňa, keď štát vývozu bol informovaný o nezákonnej preprave, alebo v takom časovom období, na ktorom sa dotknuté štáty dohodnú. V takom prípade dotknuté zmluvné strany nebudú odporovať, prekážať, ani brániť vráteniu týchto odpadov do krajiny vývozu.
3.
V prípade, že sa pohyb nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov považuje za nezákonnú prepravu v dôsledku konania dovozcu alebo zneškodňovateľa, štát dovozu zabezpečí, aby dovozca alebo zneškodňovateľ, alebo v prípade nevyhnutnosti štát sám, príslušné odpady zneškodnil spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia v lehote 30 dní odo dňa, keď bol štát dovozu upozornený na nezákonnú prepravu, alebo v lehote, na ktorej sa môžu dohodnúť dotknuté štáty. Preto, ak je to nevyhnutné, dotknuté zmluvné strany sú povinné spolupracovať pri zneškodnení odpadu spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia.
4.
V prípadoch, keď zodpovednosť za nezákonnú prepravu nemožno pripísať vývozcovi, pôvodcovi, dovozcovi ani zneškodňovateľovi, dotknuté zmluvné strany alebo iné zmluvné strany budú náležite spolupracovať a zabezpečia, aby sa príslušné odpady čo najskôr zneškodnili spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia v štáte vývozu, štáte dovozu alebo inde, kde je to vhodné.
5.
Každá zmluvná strana zavedie vhodné národné zákonodarstvo, ktoré by zabránilo nezákonnej preprave a trestalo ju. Dotknuté štáty na dosiahnutie cieľov uvedených v tomto článku navzájom spolupracujú.
Článok 10
Medzinárodná spolupráca
1.
Zmluvné strany navzájom spolupracujú, aby zdokonalili nakladanie s nebezpečnými odpadmi a inými odpadmi a docielili spôsob prijateľný z hľadiska životného prostredia.
2.
Preto zmluvné strany
a)
na požiadanie poskytnú dostupné informácie buď na dvojstrannom, alebo mnohostrannom základe s cieľom propagovať nakladanie s nebezpečnými odpadmi a inými odpadmi spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia vrátane zladenia technických noriem a postupov na primerané nakladanie s nebezpečnými odpadmi a inými odpadmi,
b)
spolupracujú pri sledovaní účinkov nakladania s nebezpečnými odpadmi a inými odpadmi na ľudské zdravie a životné prostredie,
c)
spolupracujú na základe národných zákonov, predpisov a iných opatrení pri vývoji a zavádzaní nových máloodpadových technológií prijateľných z hľadiska životného prostredia, pri zdokonaľovaní súčasných technológií s cieľom eliminovať v čo najväčšej miere vznik nebezpečných odpadov a iných odpadov a zabezpečiť účinnejšie a výkonnejšie spôsoby nakladania s nimi spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia vrátane štúdia ekonomických a sociálnych účinkov na životné prostredie pri použití týchto nových alebo zdokonalených technológií,
d)
aktívne spolupracujú na základe národných zákonov, predpisov a iných opatrení pri prenose technológií a systémov týkajúcich sa nakladania s nebezpečnými odpadmi spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia. Spolupracujú aj pri rozvoji technickej spôsobilosti zmluvných strán, a to najmä tých, ktoré môžu technickú pomoc v tejto oblasti potrebovať alebo požadovať,
e)
spolupracujú pri vývoji vhodných technických návodov a/alebo odporúčaných postupov.
3.
Štáty pomáhajú rozvojovým krajinám využívať vhodné prostriedky spolupráce pri zabezpečovaní úloh uvedených v článku 4 ods. 2 písm. a), b), c) a d) tohto dohovoru.
4.
So zreteľom na potreby rozvojových krajín sa bude podporovať spolupráca medzi zmluvnými stranami a príslušnými medzinárodnými organizáciami, okrem iného aj v oblasti výchovy a vzdelávania verejnosti, vývoja systému nakladania s nebezpečnými odpadmi a inými odpadmi spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia a zavádzania nových máloodpadových technológií.
Článok 11
Dvojstranné, mnohostranné a regionálne zmluvy
1.
Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 ods. 5 tohto dohovoru zmluvné strany môžu uzatvárať dvojstranné, mnohostranné a regionálne zmluvy alebo dohody týkajúce sa pohybu nebezpečných odpadov alebo iných odpadov cez hranice štátov so zmluvnými stranami alebo inými stranami za predpokladu, že takéto zmluvy alebo dohody sa neodchyľujú od nakladania s nebezpečnými odpadmi a inými odpadmi spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia, ktorý vyžaduje tento dohovor. Tieto zmluvy alebo dohody musia ustanovovať opatrenia, ktoré sú aspoň také prijateľné z hľadiska životného prostredia ako tie, ktoré ustanovuje tento dohovor, s osobitným zreteľom na záujmy rozvojových krajín.
2.
Zmluvné strany informujú sekretariát o všetkých dvojstranných, mnohostranných a regionálnych zmluvách alebo dohodách podľa odseku 1 tohto článku a o tých, ktoré uzavreli predtým, ako pre ne nadobudol platnosť tento dohovor, aby sa zabezpečila kontrola pohybu nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov, ktorá sa uskutočňuje iba medzi zmluvnými stranami týchto dohovorov. Ustanovenia tohto dohovoru neovplyvnia pohyb cez hranice štátu, ktorý sa uskutočňuje podľa týchto zmlúv za predpokladu, že takéto zmluvy sú v súlade s nakladaním s nebezpečnými odpadmi a s inými odpadmi spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia, ako to vyžaduje tento dohovor.
Článok 12
Konzultácie o zodpovednosti
Zmluvné strany spolupracujú na čo najrýchlejšom prijatí protokolu určujúceho vhodné pravidlá a postupy v oblasti zodpovednosti a náhrady škôd, ktoré vzniknú pri pohybe nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov a pri ich zneškodňovaní.
Článok 13
Odovzdávanie informácií
1.
Zmluvné strany vždy, keď sa dozvedia o nehode, ktorá sa stala počas pohybu nebezpečných odpadov alebo iných odpadov cez hranice štátu alebo pri ich zneškodňovaní, ktoré pravdepodobne môžu predstavovať nebezpečenstvo pre ľudské zdravie a životné prostredie v iných štátoch, zabezpečia, aby tieto štáty boli o nehode okamžite informované.
2.
Zmluvné strany sa navzájom informujú prostredníctvom sekretariátu
a)
o zmenách týkajúcich sa určenia kompetentných úradov a/alebo ohniskových bodov podľa článku 5 tohto dohovoru,
b)
o zmenách vnútroštátneho vymedzenia pojmu nebezpečné odpady podľa článku 3 tohto dohovoru, a čo najskôr
c)
o svojich rozhodnutiach vôbec alebo čiastočne nepovoliť dovoz nebezpečných odpadov alebo iných odpadov s cieľom zneškodniť ich na území podliehajúcom ich národnej jurisdikcii,
d)
o rozhodnutiach prijatých na obmedzenie alebo zákaz vývozu nebezpečných odpadov a iných odpadov,
e)
o každej inej informácii požadovanej podľa odseku 4 tohto článku.
3.
Zmluvné strany v súlade s národnými zákonmi a inými predpismi pred koncom každého kalendárneho roku predložia prostredníctvom sekretariátu Konferencii zmluvných strán, zriadenej podľa článku 15 tohto dohovoru, správu za uplynulý kalendárny rok obsahujúcu informácie
a)
o kompetentných úradoch a ohniskových bodoch, ktoré určili podľa článku 5 tohto dohovoru,
b)
o pohybe nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov, na ktorých sa podieľali, vrátane
i)
množstva vyvezených nebezpečných odpadov a iných odpadov, ich kategórií, vlastností, krajiny určenia, všetkých štátov tranzitu a spôsobu zneškodnenia, ako boli uvedené v odpovedi na žiadosť,
ii)
množstva dovezených nebezpečných odpadov a iných odpadov, ich kategórií, vlastností, pôvodu a spôsobu zneškodnenia,
iii)
zneškodňovaní, ktoré sa neuskutočnili tak, ako sa predpokladalo,
iv)
úsilia na dosiahnutie zníženia množstva nebezpečných odpadov a iných odpadov, ktoré sa prepravujú cez hranice štátov,
c)
o opatreniach na zabezpečenie tohto dohovoru, ktoré prijali,
d)
o dostupných kvalifikovaných štatistikách, ktoré zostavili, o účinkoch vzniku a prepravy nebezpečných odpadov a iných odpadov na ľudské zdravie a životné prostredie a o ich zneškodnení,
e)
o dvojstranných, mnohostranných a regionálnych dohodách a zmluvách, ktoré uzavreli podľa článku 11 tohto dohovoru,
f)
o nehodách, ktoré sa stali počas pohybu nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátu a pri ich zneškodňovaní, a o opatreniach prijatých na ich riešenie,
g)
o možnostiach zneškodňovania v zariadeniach na území podliehajúcom ich národnej jurisdikcii,
h)
o opatreniach prijatých na podporu vývoja technológií na zníženie a/alebo vylúčenie vzniku nebezpečných a iných odpadov a
i)
o iných záležitostiach, ktoré Konferencia zmluvných strán považuje za vhodné.
4.
Zmluvné strany v súlade so svojimi národnými zákonmi a s inými predpismi zabezpečia, aby sa originál každej žiadosti týkajúcej sa každého takého pohybu nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov a odpovedi na ňu zaslali sekretariátu, ak o to požiada zmluvná strana, ktorá sa nazdáva, že pohyb nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov môže ohroziť jej životné prostredie.
Článok 14
Finančné hľadiská
1.
Zmluvné strany súhlasia s tým, že podľa špecifickej potreby rôznych oblastí a podoblastí by sa mali zriadiť regionálne a subregionálne strediská na školenie a prenos technológií týkajúcich sa nakladania s nebezpečnými odpadmi a inými odpadmi a obmedzovania ich vzniku. Zmluvné strany rozhodnú o vhodnom mechanizme financovania na dobrovoľnom základe.
2.
Strany musia zvážiť zriadenie obežného fondu na predbežnú pomoc v prípade havarijných situácií, aby sa minimalizovali škody z nehôd vzniknutých pri pohybe nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov a počas zneškodňovania týchto odpadov.
Článok 15
Konferencia zmluvných strán
1.
Týmto sa zriaďuje Konferencia zmluvných strán. Prvé zasadanie Konferencie zmluvných strán zvolá výkonný riaditeľ UNEP najneskôr do jedného roku po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru. Potom sa zasadania Konferencie zmluvných strán budú zvolávať v pravidelných intervaloch, ktoré určí konferencia na svojom prvom zasadaní.
2.
Mimoriadne zasadanie Konferencie zmluvných strán sa zvolá vtedy, keď to konferencia považuje za nevyhnutné, alebo na písomnú žiadosť jednej zmluvnej strany za predpokladu, že s ňou sekretariát oboznámil ostatné zmluvné strany, z ktorých aspoň tretina túto žiadosť počas šiestich mesiacov od tohto oznámenia podporovala.
3.
Konferencia zmluvných strán sa na základe konsenzu dohodne a prijme rokovací poriadok a rokovací poriadok pomocných útvarov, ktoré môže zriaďovať, ako aj finančné pravidlá, ktoré určia najmä podiel na finančnej účasti zmluvných strán tohto dohovoru.
4.
Zmluvné strany na prvom zasadaní zvážia všetky ďalšie opatrenia na pomoc pri plnení svojich povinností vyplývajúcich z ochrany a zachovávania životného prostredia v moriach a oceánoch v súvislosti s týmto dohovorom.
5.
Konferencia zmluvných strán sústavne sleduje a vyhodnocuje skutočné plnenie tohto dohovoru a okrem toho
a)
napomáha zladiť príslušné koncepcie, stratégie a opatrenia na minimalizáciu poškodzovania ľudského zdravia a životného prostredia nebezpečnými odpadmi a inými odpadmi,
b)
zvažuje a podľa potreby prijíma zmeny tohto dohovoru a jeho dodatkov, berúc okrem iného do úvahy aj dostupné vedecké, technické a ekonomické informácie a informácie o životnom prostredí,
c)
zvažuje a uskutočňuje ďalšie činnosti, ktoré možno požadovať na dosiahnutie účelu tohto dohovoru na základe skúseností získaných jeho pôsobením a pôsobením dohôd a zmlúv podľa článku 11 tohto dohovoru,
d)
zvažuje a prijíma podľa potreby protokoly a
e)
zriaďuje také pomocné útvary, ktoré považuje za vhodné na uskutočňovanie tohto dohovoru.
6.
Organizácia Spojených národov, jej špecializované orgány, ako aj každý štát, ktorý nie je členom tohto dohovoru, sa môžu zúčastniť na zasadaniach Konferencie zmluvných strán ako pozorovatelia. Za pozorovateľov na zasadaní Konferencie zmluvných strán možno prijať aj iné spoločnosti a agentúry, a to národné alebo medzinárodné, vládne alebo mimovládne, pôsobiace v oblasti týkajúcej sa nebezpečných odpadov alebo iných odpadov, ktoré informovali sekretariát o svojom želaní byť zastúpené ako pozorovatelia, ak najmenej tretina prítomných zmluvných strán nevznesie námietky. Prijatie účasti pozorovateľov podlieha pravidlám, ktoré prijala Konferencia zmluvných strán.
7.
Konferencia zmluvných strán po uplynutí troch rokov od nadobudnutia platnosti tohto dohovoru, a potom najmenej každých šesť rokov vyhodnocuje jeho účinnosť, a ak je to nevyhnutné, zváži prijatie úplného alebo čiastočného zákazu pohybu nebezpečných odpadov alebo iných odpadov cez hranice štátov na základe posledných vedeckých, technických a ekonomických informácií a informácií o životnom prostredí.
Článok 16
Sekretariát
1.
Úlohou sekretariátu je
a)
pripravovať a zabezpečovať zasadania uvedené v článkoch 15 a 17 tohto dohovoru,
b)
pripravovať a rozosielať správy na základe informácií získaných v súlade s článkami 3, 4, 6, a 13 tohto dohovoru, ako aj informácií získaných zo zasadaní pomocných útvarov zriadených podľa článku 15 tohto dohovoru, a ak je to vhodné, na základe informácií poskytnutých príslušnými medzivládnymi a mimovládnymi organizáciami,
c)
pripravovať správy o vlastných aktivitách vykonávaných pri plnení svojich funkcií v rámci dohovoru a predkladať ich Konferencii zmluvných strán,
d)
zabezpečiť nevyhnutnú koordináciu s príslušnými medzinárodnými organizáciami, dojednávať s nimi najmä administratívne otázky a záležitosti týkajúce sa dohovoru, ktoré môžu byť potrebné na účinné vykonávanie jeho úloh,
e)
byť v styku s ohniskovými bodmi a kompetentnými úradmi zriadenými v zmluvných stranách podľa článku 5 tohto dohovoru,
f)
spracovávať informácie týkajúce sa schválených národných zariadení zmluvných strán, ktoré sú k dispozícii na zneškodňovanie nebezpečných odpadov a iných odpadov, a rozosielať tieto informácie zmluvným stranám,
g)
prijímať od zmluvných strán a odovzdávať im informácie
– o možnostiach technickej pomoci a školenia,
– o dostupných technických a vedeckých informáciách,
– o možnostiach poskytovania rád a odborných posudkov,
– o dostupnosti zdrojov,
so zreteľom na poskytovanie pomoci, a to na ich žiadosť v takých oblastiach ako
– využitie oznamovacieho systému tohto dohovoru,
– hospodárenie s nebezpečnými odpadmi a inými odpadmi,
– technológie prijateľné z hľadiska životného prostredia, ktoré sa týkajú nebezpečných odpadov a iných odpadov, ako sú máloodpadové a bezodpadové technológie,
– hodnotenie zariadení na zneškodňovanie odpadov,
– sledovanie (monitoring) nebezpečných odpadov a iných odpadov a
– postupy v prípade havárie,
h)
na žiadosť zmluvných strán poskytovať informácie o konzultantoch a konzultačných firmách, ktoré majú potrebné technické znalosti v tomto odbore a môžu im pomôcť pri posudzovaní žiadostí o súhlas na prepravu odpadov cez hranice štátov, o zhode prepravy nebezpečných odpadov a iných odpadov s príslušnou žiadosťou a/alebo o skutočnosti, či navrhované zariadenia na zneškodňovanie nebezpečných odpadov a iných odpadov sú prijateľné z hľadiska životného prostredia, ak je dôvod domnievať sa, že sa s príslušnými odpadmi nebude nakladať spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia; nijaký taký posudok sa nemôže robiť na náklady sekretariátu,
i)
pomáhať zmluvným stranám, ak o to požiadajú, pri zisťovaní prípadov nezákonnej prepravy a okamžite zasielať dotknutým zmluvným stranám každú informáciu, ktorú dostal o nezákonnej preprave,
j)
spolupracovať so zmluvnými stranami a s príslušnými kompetentnými medzinárodnými organizáciami a úradmi pri poskytovaní odborníkov a zariadení s cieľom rýchlo pomôcť štátom v prípade havarijnej situácie a
k)
plniť ďalšie úlohy v súvislosti s cieľom tohto dohovoru, ktoré môže určiť Konferencia zmluvných strán.
2.
Úlohy sekretariátu dočasne plní UNEP až do skončenia prvého zasadnutia Konferencie zmluvných strán zvolaného podľa článku 15 tohto dohovoru.
3.
Konferencia zmluvných strán na prvom zasadnutí vymenuje členov sekretariátu spomedzi existujúcich kompetentných medzivládnych organizácií, ktoré oznámili, že sú ochotné vykonávať túto funkciu. Na tomto zasadnutí Konferencia zmluvných strán zhodnotí aj plnenie úloh dočasného sekretariátu, jeho činnosť, najmä podľa odseku 1 tohto článku, a rozhodne o vhodnej štruktúre sekretariátu na plnenie týchto úloh.
Článok 17
Doplnky dohovoru
1.
Každá zmluvná strana môže navrhnúť doplnky tohto dohovoru a každá zmluvná strana protokolu môže navrhnúť doplnky tohto protokolu. Tieto doplnky berú do úvahy okrem iného aj príslušné vedecké a technické poznatky.
2.
Doplnky tohto dohovoru sa prijímajú na zasadnutí Konferencie zmluvných strán. Doplnky protokolov sa prijímajú na zasadnutí zmluvných strán príslušného protokolu. Znenie každého navrhovaného doplnku tohto dohovoru alebo protokolu, ak v tomto protokole nie je určené inak, sekretariát oznámi zmluvným stranám najmenej šesť mesiacov pred zasadnutím, na ktorom sa majú prijať. Sekretariát takisto oznámi signatárom tohto dohovoru informácie o navrhovaných doplnkoch.
3.
Zmluvné strany vynaložia všetko úsilie na dosiahnutie dohody na základe konsenzu pri každom navrhovanom doplnku tohto dohovoru. Ak všetko úsilie o konsenzus bolo vyčerpané a dohoda sa nedosiahla, doplnok sa, ako posledné východisko, prijme aspoň trojštvrtinovou väčšinou hlasov zmluvných strán prítomných pri hlasovaní na zasadnutí a depozitár ho predloží všetkým zmluvným stranám na ratifikáciu, schválenie, formálne potvrdenie alebo prijatie.
4.
Postup uvedený v odseku 3 tohto článku platí pre doplnky každého protokolu s výnimkou, že na ich prijatie stačí dvojtretinová väčšina zmluvných strán tohto protokolu, ktoré sa zúčastnili na zasadnutí a hlasovali na ňom.
5.
Ratifikačné listiny alebo listiny o schválení, formálnom potvrdení alebo prijatí doplnkov sa uložia u depozitára. Doplnky prijaté podľa odsekov 3 alebo 4 tohto článku nadobudnú platnosť pre zmluvné strany, ktoré ich prijali, deväťdesiaty deň odo dňa, keď depozitár prijal ratifikačné listiny alebo listiny o schválení, formálnom potvrdení alebo prijatí najmenej od troch štvrtín zmluvných strán, ktoré akceptovali doplnky príslušného protokolu, okrem prípadov, keď sa v protokole prijal iný postup. Pre každú inú zmluvnú stranu doplnky nadobudnú účinnosť deväťdesiaty deň odo dňa, keď táto zmluvná strana odovzdala svoju ratifikačnú listinu alebo listinu o schválení, formálnom súhlase alebo prijatí doplnkov.
6.
Na účely tohto článku „prítomné a hlasujúce zmluvné strany“ sú zmluvné strany prítomné na zasadnutí, ktoré hlasovali za alebo proti.
Článok 18
Prijímanie a doplnky dodatkov
1.
Dodatky tohto dohovoru alebo každého protokolu tvoria neoddeliteľnú súčasť dohovoru alebo takéhoto protokolu (podľa daného prípadu), a ak sa výslovne neuvádza inak, odvolanie sa na tento dohovor alebo na jeho protokoly súčasne znamená odvolanie sa na akýkoľvek ich dodatok. Dodatky sa obmedzujú na vedecké, technické a administratívne záležitosti.
2.
Ak pre dodatky protokolu nie je v danom protokole určené inak, pri navrhovaní, prijímaní a nadobúdaní platnosti ďalších dodatkov k tomuto dohovoru alebo dodatkov k protokolu sa použije tento postup:
a)
dodatky k tomuto dohovoru a jeho protokolom sa navrhujú a prijímajú podľa postupu uvedeného v článku 17 tohto dohovoru, ods. 2, 3 a 4,
b)
každá zmluvná strana, ktorá nemôže prijať ďalší dodatok k tomuto dohovoru alebo dodatok k protokolu, ktorého je zmluvnou stranou, to písomne oznámi depozitárovi do šiestich mesiacov od dátumu oznámenia o jeho prijatí depozitárom. Depozitár okamžite informuje všetky zmluvné strany o každom prijatom oznámení. Zmluvná strana môže predchádzajúce oznámenie námietok kedykoľvek nahradiť súhlasom a dodatok tým nadobudne platnosť aj pre túto zmluvnú stranu,
c)
po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa oznámenia depozitárom dodatok nadobúda platnosť pre všetky zmluvné strany tohto dohovoru alebo príslušného protokolu, ktoré nepredložili oznámenie podľa písmena b) tohto odseku.
3.
Návrh, prijatie a nadobudnutie platnosti doplnkov dodatkov tohto dohovoru alebo ktoréhokoľvek protokolu podlieha takému istému postupu ako pri návrhoch, prijatiach alebo nadobudnutí platnosti dodatkov k dohovoru alebo dodatkov k protokolu. Dodatky a ich doplnky, okrem iného, prihliadajú aj na príslušné vedecké a technické poznatky.
4.
Ak ďalší dodatok alebo doplnok dodatku mení tento dohovor alebo niektorý protokol, tento ďalší dodatok alebo jeho doplnok nenadobudne účinnosť skôr, ako nadobudne účinnosť doplnok tohto dohovoru alebo protokolu.
Článok 19
Overovanie
Zmluvná strana, ktorá má oprávnené dôvody domnievať sa, že iná zmluvná strana koná alebo konala v rozpore so záväzkami vyplývajúcimi z tohto dohovoru, môže o tom informovať sekretariát, ale súčasne bezodkladne priamo alebo prostredníctvom sekretariátu informuje aj tú zmluvnú stranu, o ktorej to tvrdí. Sekretariát zmluvným stranám predkladá všetky príslušné informácie.
Článok 20
Urovnávanie sporov
1.
V prípade sporov medzi zmluvnými stranami vo veciach výkladu, aplikácie alebo dodržiavania ustanovení tohto dohovoru alebo každého k nemu prijatého protokolu sa zmluvné strany snažia o urovnanie sporov rokovaním alebo inými zmierovacími prostriedkami podľa vlastného výberu.
2.
Ak dotknuté zmluvné strany nemôžu urovnať svoj spor prostriedkami uvedenými v predchádzajúcom odseku, spor sa predloží, ak s tým sporové zmluvné strany súhlasia, Medzinárodnému súdnemu dvoru alebo arbitráži podľa podmienok určených v prílohe č. VI o arbitráži. Neúspech pri snahe dosiahnuť dohodu o predložení sporu Medzinárodnému súdnemu dvoru alebo arbitráži však nezbavuje zmluvné strany zodpovednosti pokračovať v hľadaní jeho riešenia prostriedkami uvedenými v odseku 1.
3.
Pri ratifikácii, prijímaní, schvaľovaní, formálnom potvrdzovaní alebo pristúpení k tomuto dohovoru alebo kedykoľvek neskôr môže štát alebo politická a/alebo ekonomická integračná organizácia vyhlásiť, že bez ďalších osobitných dohôd vo vzťahu ku každej zmluvnej strane, ktorá prijala rovnaké záväzky, uznáva povinnosť predložiť spor
a)
Medzinárodnému súdnemu dvoru a/alebo
b)
arbitráži v súlade s postupmi určenými v prílohe č. VI tohto dohovoru.
Takéto vyhlásenie sa písomne oznámi sekretariátu, ktorý ho rozošle zmluvným stranám.
Článok 21
Podpis
Tento dohovor je otvorený na podpis pre štáty, Namíbiu, ktorú zastupuje Rada Organizácie Spojených národov pre Namíbiu, a politické a/alebo ekonomické integračné organizácie v Bazileji 22. marca 1989, na Federálnom ministerstve zahraničných vecí Švajčiarska v Berne od 23. marca 1989 do 30. júna 1989 a v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku od 1. júla 1989 do 22. marca 1990.
Článok 22
Ratifikácia, prijatie, formálne potvrdenie alebo schválenie
1.
Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu štátmi a Namíbiou, ktorú zastupuje Rada Organizácie Spojených národov pre Namíbiu, a formálnemu potvrdeniu alebo schváleniu politickými a/alebo ekonomickými integračnými organizáciami. Ratifikačné listiny alebo listiny o prijatí, formálnom potvrdení alebo schválení sa ukladajú u depozitára.
2.
Každá organizácia uvedená v odseku 1 tohto článku, ktorá sa stane zmluvnou stranou tohto dohovoru bez toho, aby sa stal zmluvnou stranou niektorý z jej členských štátov, je viazaná všetkými záväzkami vyplývajúcimi z tohto dohovoru. V prípade organizácie, ktorej jeden alebo viac členských štátov je zmluvnou stranou tohto dohovoru, táto organizácia a jej členské štáty rozhodnú o svojej príslušnej zodpovednosti za plnenie záväzkov vyplývajúcich z tohto dohovoru. V takom prípade organizácia a členské štáty nie sú oprávnené vykonávať práva vyplývajúce z dohovoru súčasne.
3.
Organizácie uvedené v odseku 1 tohto článku vyhlásia v listinách o formálnom potvrdení alebo schválení rozsah svojej pôsobnosti vo veciach upravených týmto dohovorom. Tieto organizácie informujú aj depozitára, ktorý bude informovať zmluvné strany o podstatných úpravách v rozsahu ich právomoci.
Článok 23
Pristúpenie
1.
Tento dohovor je pre štáty, Namíbiu, ktorú zastupuje Rada Organizácie Spojených národov pre Namíbiu, a politické a/alebo ekonomické integračné organizácie otvorený na pristúpenie odo dňa, ktorý nasleduje po dni, keď sa skončilo podpisovanie dohovoru. Listiny o pristúpení sa ukladajú u depozitára.
2.
V listinách o pristúpení organizácie uvedené v odseku 1 tohto článku oznámia rozsah svojej pôsobnosti vo veciach upravených týmto dohovorom. Tieto organizácie informujú o všetkých podstatných zmenách rozsahu svojej pôsobnosti aj depozitára.
3.
Ustanovenie článku 22 ods. 2 tohto dohovoru platí aj pre politické a/alebo ekonomické integračné organizácie, ktoré pristúpia k tomuto dohovoru.
Článok 24
Hlasovacie právo
1.
S výnimkou uvedenou v odseku 2 tohto článku má každá zmluvná strana tohto dohovoru jeden hlas.
2.
Politické a/alebo ekonomické integračné organizácie v rámci svojej právomoci v súlade s článkom 22 ods. 3 a článkom 23 ods. 2 tohto dohovoru vykonávajú svoje hlasovacie právo počtom hlasov rovnajúcim sa počtu ich členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru alebo príslušného protokolu. Také organizácie nesmú vykonávať hlasovacie právo, ak ho vykonávajú ich členské štáty, a naopak.
Článok 25
Nadobudnutie platnosti
1.
Tento dohovor nadobudne platnosť deväťdesiaty deň po dátume uloženia dvadsiatej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, formálnom potvrdení, schválení alebo pristúpení.
2.
Pre každý štát alebo politickú a/alebo ekonomickú integračnú organizáciu, ktorá ratifikuje, prijme, schváli alebo formálne potvrdí tento dohovor alebo k nemu pristúpi po dátume uloženia dvadsiatej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení, formálnom potvrdení alebo pristúpení, nadobudne dohovor platnosť deväťdesiaty deň po dátume uloženia tejto ratifikačnej listiny o prijatí, schválení formálnom potvrdení alebo pristúpení tohto štátu alebo politickej a/alebo ekonomickej integračnej organizácie.
3.
Na účely odsekov 1 a 2 tohto článku sa žiadna listina uložená politickou a/alebo ekonomickou integračnou organizáciou nemôže pokladať za ďalšiu listinu k listinám, ktoré uložili členské štáty takejto organizácie.
Článok 26
Výhrady a vyhlásenia
1.
Výhrady k tomuto dohovoru a výnimky z neho sa nepripúšťajú.
2.
Odsek 1 tohto článku nebráni štátu, politickej organizácii ani integračnej organizácii pri podpise, ratifikácii, prijatí, schválení, formálnom potvrdení alebo pristúpení k tomuto dohovoru urobiť vyhlásenia alebo vydať akokoľvek formulované alebo nazvané stanoviská s cieľom, okrem iného, dosiahnuť súlad vlastných zákonov a iných predpisov s ustanoveniami tohto dohovoru, a to pod podmienkou, že tieto vyhlásenia alebo stanoviská nemajú za cieľ vylúčiť alebo zmeniť právne účinky ustanovení tohto dohovoru pri ich aplikácii vo vzťahu k tomuto štátu.
Článok 27
Odstúpenie
1.
Po uplynutí troch rokov odo dňa, keď dohovor nadobudol pre zmluvnú stranu platnosť, môže táto zmluvná strana kedykoľvek podať depozitárovi písomné oznámenie o odstúpení od dohovoru.
2.
Odstúpenie nadobudne platnosť po uplynutí jedného roku odo dňa, keď depozitár dostal písomné oznámenie o odstúpení alebo k akémukoľvek neskoršiemu dátumu, ktorý sa uvádza v oznámení.
Článok 28
Depozitár
Depozitárom tohto dohovoru a všetkých s ním súvisiacich protokolov je generálny tajomník Organizácie Spojených národov.
Článok 29
Platné znenie
Originály arabského, čínskeho, anglického, francúzskeho, ruského a španielskeho znenia tohto dohovoru sú rovnocenné.
Na dôkaz toho dolupodpísaní, zastúpení oprávnenými splnomocnencami, podpísali tento dohovor.
Dané v Bazileji 22. marca 1989.
Príloha č. I
Skupiny odpadov, ktoré podliehajú kontrole
Typy odpadov:
Y1
klinické odpady z nemocníc, zdravotníckych stredísk a zariadení
Y2
odpady z výroby a prípravy farmaceutických výrobkov
Y3
odpadové farmaceutické látky, drogy a lieky
Y4
odpady z výroby, prípravy a použitia pesticídov a fytofarmák
Y5
odpady z výroby, prípravy a použitia chemických prostriedkov na ochranu dreva
Y6
odpady z výroby, prípravy a použitia organických rozpúšťadiel
Y7
odpady z tepelného spracovania a temperovacích operácií s obsahom kyanidov
Y8
odpadové minerálne oleje nevhodné na používanie podľa pôvodného určenia
Y9
odpady typu olej vo vode, uhľovodíky vo vode, emulzie
Y10
odpadové látky a predmety obsahujúce polychlórované bifenyly (PCB) a/alebo polychlórované terfenyly (PCT) a/alebo polybrómované bifenyly (PBB) alebo nimi znečistené
Y11
odpadové dechtové zvyšky vznikajúce pri čistení, destilácii a pyrolytickom spracovávaní
Y12
odpady z výroby, prípravy a použitia atramentov, farbív, pigmentov, farieb, lakov, náterov
Y13
odpady z výroby, prípravy a použitia živíc, latexov, zmäkčovadiel, glejov a lepidiel
Y14
odpadové chemické látky vznikajúce pri výskume a vývoji alebo výučbe, ktoré nie sú zatiaľ určené a/alebo sú nové a ich účinky na človeka alebo životné prostredie nie sú známe
Y15
látky výbušnej povahy, ktoré nepodliehajú iným právnym predpisom
Y16
látky z výroby, prípravy a použitia fotochemikálií a fotografických materiálov
Y17
odpady vznikajúce pri povrchovej úprave kovov a plastických materiálov
Y18
zvyšky vznikajúce pri priemyselnom zneškodňovaní odpadov
Odpady obsahujúce tieto zložky:
Y19
karbonyly kovov
Y20
berýlium, zlúčeniny berýlia
Y21
zlúčeniny šesťmocného chrómu
Y22
zlúčeniny medi
Y23
zlúčeniny zinku
Y24
arzén, zlúčeniny arzénu
Y25
selén, zlúčeniny selénu
Y26
kadmium, zlúčeniny kadmia
Y27
antimón, zlúčeniny antimónu
Y28
telúr, zlúčeniny telúru
Y29
ortuť, zlúčeniny ortuti
Y30
tálium, zlúčeniny tália
Y31
olovo, zlúčeniny olova
Y32
anorganické zlúčeniny fluóru okrem fluoridu vápenatého
Y33
anorganické kyanidy
Y34
roztoky kyselín a kyseliny v tuhej forme
Y35
roztoky zásad a zásady v tuhej forme
Y36
azbest (prach a vlákna)
Y37
organické zlúčeniny fosforu
Y38
organické kyanidy
Y39
fenoly, zlúčeniny fenolov vrátane chlórovaných fenolov
Y40
étery
Y41
halogénované organické rozpúšťadlá
Y42
organické rozpúšťadlá okrem halogénovaných rozpúšťadiel
Y43
všetky materiály obsahujúce polychlórovaný dibenzofurán
Y44
všetky materiály obsahujúce polychlórovaný dibenzo-p-dioxín
Y45
organohalogénové zlúčeniny, iné ako látky uvedené v tomto dodatku (napr. Y39, Y41, Y42, Y43, Y44)
Príloha č. II
Skupiny odpadov vyžadujúce osobitnú pozornosť
Y46
odpady z domácností
Y47
zvyšky vznikajúce pri spaľovaní domového odpadu
Príloha č. III
Zoznam nebezpečných vlastností
Trieda OSN*) Označenie Vlastnosti
1 H1 Výbušniny
    Výbušná látka alebo odpad je tuhá alebo kvapalná látka alebo odpad (alebo zmes látok
    alebo odpadov), ktorá sama osebe je schopná chemicky reagovať a pritom produkovať plyn
    takej teploty a takého tlaku a tak rýchlo, že môže spôsobiť poškodenie okolia.
3 H3 Horľavé kvapaliny
    Slovo horľavý má rovnaký význam ako zápalný. Horľavé kvapaliny sú kvapaliny alebo zmesi
    kvapalín alebo kvapaliny obsahujúce pevné látky v roztoku alebo v suspenzii (napr. farby,
    laky, nátery a iné, ktoré však nezahŕňajú látky alebo odpady, ktoré sa inak klasifikujú na
    základe ich nebezpečnej charakteristiky), ktoré uvoľňujú horľavé pary pri teplotách
    nepresahujúcich 60,5°C pri skúške v uzavretej nádobke a nepresahujúcich 65,6 °C pri
    skúške v otvorenej nádobke. (Keďže výsledok skúšky v otvorenej nádobke a skúšky
    v uzavretej nádobke nemožno presne porovnať a dokonca jednotlivé výsledky rovnakej
    skúšky sú často rozdielne, predpisy odlišujúce sa od uvedených hodnôt, ktoré berú do
    úvahy tieto rozdiely, sú v súlade s touto definíciou.)
4.1 H4.1 Horľavé tuhé látky
    Tuhé látky alebo tuhé odpady neklasifikované ako výbušniny, ktoré sú za podmienok,
    ktorým sú vystavované pri preprave, ľahko zápalné alebo trením môžu spôsobiť požiar alebo
    k nemu prispieť.
4.2 H4.2 Látky alebo odpady schopné samovoľne sa vznietiť
    Látky alebo odpady, ktoré sú schopné samovoľne sa zahrievať pri normálnych
    podmienkach, ktorým sú vystavované pri preprave, alebo látky, ktoré sa zahrievajú pri
    styku so vzduchom a z toho dôvodu sa môžu vznietiť.
4.3 H4.3 Látky alebo odpady, ktoré pri styku s vodou uvoľňujú horľavé plyny
    Látky alebo odpady, ktoré sú pri reakcii s vodou schopné samovoľne sa zapáliť alebo
    uvoľňovať horľavé plyny v nebezpečnom množstve.
5.1 H5.1 Oxidovadlá
    Látky alebo odpady, ktoré samy nemusia byť zápalné, ale prispievajú k horeniu iných
    materiálov najmä ako zdroj kyslíka.
5.2 H5.2 Organické peroxidy
    Organické látky alebo odpady, ktoré obsahujú dvojmocnú štruktúru -O-O-, sú tepelne
    nestále látky, ktoré môžu podliehať exotermickému samozrýchľujúcemu rozkladu.
6.1 H6.1 Jedy (akútne)
    Látky alebo odpady schopné spôsobiť smrť alebo vážne poškodiť ľudské zdravie pri požití
    alebo vdýchnutí či pri styku s pokožkou.
6.2 H6.2 Infekčné látky
    Látky alebo odpady obsahujúce živé mikroorganizmy alebo ich toxíny, o ktorých je známe
    alebo sú podozrivé, že vyvolávajú choroby zvierat a ľudí.
8 H8 Korozívne látky
    Látky alebo odpady, ktoré chemickými účinkami spôsobia ťažké poškodenie v styku so
    živým tkanivom alebo v prípade úniku poškodia alebo dokonca zničia iný tovar alebo
    dopravné prostriedky; môžu spôsobiť aj iné riziká.
9 H10 Látky schopné uvoľňovať jedovaté plyny v styku so vzduchom alebo s vodou
    Látky alebo odpady, ktoré pri reakcii so vzduchom alebo s vodou uvoľňujú jedovaté plyny
    v nebezpečnom množstve.
9 H11 Jedy (s oneskoreným alebo chronickým účinkom)
    Látky alebo odpady, ktoré pri vdychovaní alebo požití či pri preniknutí pokožkou môžu
    vyvolať oneskorené alebo chronické účinky vrátane karcinogenity.
9 H12 Ekotoxické látky
    Látky alebo odpady, ktoré pri uvolnení predstavujú alebo môžu okamžite alebo v
    neskoršom čase predstavovať nebezpečenstvo nepriaznivým zaťažením životného
    prostredia v dôsledku biologickej akumulácie a/ alebo jedovatých účinkov na biotické
    systémy.
9 H13 Látky schopné akýmkolVek spôsobom po zneškodnení uvoľňovať iné látky, napr. výluhy,
    ktoré sa vyznačujú niektorou z uvedených charakteristík.
Skúšky
Potenciálne nebezpečenstvo vyvolané určitými typmi odpadov sa ešte nepodarilo plne doložiť a skúšky na kvantitatívne definovanie tohto rizika neexistujú. Je potrebný ďalší výskum zameraný na vývoj prostriedkov, ktoré by charakterizovali potenciálne nebezpečenstvo, ktorému je vystavený človek alebo životné prostredie pod vplyvom týchto odpadov. Štandardizované skúšky sa odvodili so zreteľom na čisté zložky a materiály. Mnohé krajiny vyvinuli národné skúšky, ktoré možno použiť pri materiáloch uvedených v prílohe č. I tohto dohovoru s cieľom rozhodnúť, či tieto materiály majú vlastnosti uvedené v tejto prílohe.
Príloha č. IV
Postupy zneškodňovania odpadu
A. Postupy, ktoré nevedú k možnosti obnovovania zdrojov, recyklácii, regenerácii odpadu,
priamemu opätovnému používaniu alebo inému používaniu
Časť A zahŕňa všetky postupy zneškodňovania, ktoré sa používajú v praxi:
D1 ukladanie do zeme alebo na povrchu zeme (napr. skládka atď.)
D2 úprava pôdy (napr. biologický rozklad kvapalín alebo kalov vypúšťaných do zeme atď.)
D3 hlboká injektáž (napr. injektáž čerpateľných odpadov do vrtov, soľných baní alebo prirodzene sa vyskytujúcich úložísk atď.)
D4 povrchové nádrže (napr. umiestnenie kvapalných odpadov alebo kalov do jám, rybníkov alebo lagún atď.)
D5 špeciálne vybudované skládky (napr. umiestnenie do samostatných buniek s povrchovou úpravou stien, ktoré sú prikryté a izolované navzájom od seba i od životného prostredia, atď.)
D6 vypúšťanie do vodného recipientu okrem morí/oceánov
D7 vypúšťanie do morí/oceánov vrátane uloženia na morské dno
D8 biologické spracovanie, ktoré nie je špecifikované na inom mieste tejto prílohy, pri ktorom vznikajú zlúčeniny alebo zmesi, ktoré možno zneškodňovať pomocou niektorého zo spôsobov uvedených v tejto časti
D9 fyzikálno-chemická úprava nešpecifikovaná na inom mieste tejto prílohy, pri ktorej vznikajú zlúčeniny alebo zmesi, ktoré možno zneškodňovať pomocou niektorého zo spôsobov uvedených v tejto časti (napr. odparovaním, sušením, kalcináciou, neutralizáciou, zrážaním atď.)
D10 spaľovanie na pevnine
D11 spaľovanie na mori
D12 trvalé uloženie (napr. uloženie v obaloch do baní atď.)
D13 zmiešavanie alebo miešanie pred použitím niektorého z postupov uvedených v tejto časti
D14 prebaľovanie pred použitím niektorého z postupov uvedených v tejto časti
D15 skladovanie po použití niektorého z postupov uvedených v tejto časti.
B. Postupy, ktoré môžu viesť k obnovovaniu zdrojov, recyklácii, regenerácii odpadu,
priamemu opätovnému používaniu alebo inému používaniu
Časť B obsahuje všetky postupy používané pri spracúvaní materiálov, ktoré sú zákonom určené alebo považované za nebezpečné odpady a pre ktoré by inak platili postupy zahrnuté v časti A tejto prílohy:
R1 použitie ako palivo (iné ako priame spaľovanie) alebo ako iný zdroj na získavanie energie
R2 recyklácia/regenerácia rozpúšťadla
R3 recyklácia/regenerácia organických látok, ktoré sa nepoužívajú ako rozpúšťadlá
R4 recyklácia/regenerácia kovov a zlúčenín kovov
R5 recyklácia/regenerácia iných anorganických materiálov
R6 regenerácia kyselín a zásad
R7 získavanie zložiek použitých na znižovanie znečistenia
R8 získavanie zložiek z katalyzátorov
R9 prečisťovanie použitého oleja alebo iné opätovné používanie opotrebovaného oleja
R10 úprava pôdy na poľnohospodárske využitie alebo na zlepšenie životného prostredia
R11 použitie zvyškových materiálov získaných pri niektorom z postupov označených R1-R10
R12 výmena odpadov určených na spracovanie niektorým z postupov označených R1-R11
R13 zhromažďovanie materiálov určených na spracovanie niektorým z postupov uvedených v tejto časti.
Príloha č. V A
Informácie, ktoré treba uviesť v žiadosti
1.
Dôvod vývozu odpadu
2.
Vývozca odpadu1)
3.
Pôvodcovia odpadu a miesto vzniku odpadu1)
4.
Zneškodňovateľ odpadu a skutočné miesto zneškodnenia1)
5.
Predpokladaný prepravca (prepravcovia) odpadu a jeho zástupca (zástupcovia), ak sú známi1)
6.
Štát vývozu odpadu. Kompetentný úrad2)
7.
Predpokladané štáty tranzitu. Kompetentný úrad2)
8.
Štát dovozu odpadu. Kompetentný úrad2)
9.
Všeobecné alebo jednorazové žiadosti
10.
Plánovaný dátum (dátumy) prepravy a časové obdobie, v ktorom sa má odpad vyvážať, a navrhovaná trasa cesty (vrátane miesta vstupu a výstupu)3)
11.
Predpokladaný spôsob dopravy (cestná, železničná, námorná, letecká, riečna)
12.
Informácie o poistení4)
13.
Označenie a fyzický opis odpadu vrátane čísel Y a čísel OSN a ich zloženia5) a informácie o všetkých špeciálnych požiadavkách na zaobchádzanie vrátane havarijných opatrení v prípade nehody
14.
Predpokladaný spôsob balenia (napr. voľne ložený náklad, sudy, cisternová loď)
15.
Odhadované množstvo v hmotnostných alebo objemových jednotkách6)
16.
Proces, pri ktorom odpad vznikol7)
17.
Pre odpady uvedené v prílohe č. I tohto dohovoru klasifikácia podľa prílohy č. III tohto dohovoru – nebezpečné vlastnosti, číslo H a trieda OSN
18.
Metódy zneškodňovania podľa prílohy č. IV tohto dohovoru
19.
Vyhlásenie pôvodcu a vývozcu, že informácia je správna
20.
Informácia (vrátane technického opisu zneškodňovacieho zariadenia), ktorú zneškodňovateľ odpadov odovzdal vývozcovi alebo pôvodcovi, na základe ktorej zneškodňovateľ dospel k hodnoteniu, že nemá dôvod sa nazdávať, že sa s odpadmi bude nakladať spôsobom neprijateľným z hľadiska životného prostredia a v rozpore so zákonmi a inými predpismi štátu dovozu
21.
Informácie týkajúce sa zmluvy medzi vývozcom a zneškodňovateľom
Príloha č. V B
Informácie, ktoré treba uviesť v prepravnom doklade
1.
Vývozca odpadu1)
2.
Pôvodca (pôvodcovia) odpadu a miesto vzniku odpadu1)
3.
Zneškodňovateľ odpadu a skutočné miesto zneškodnenia
4.
Prepravca (prepravcovia) odpadu1) alebo ich zástupca (zástupcovia)
5.
Predmet všeobecnej alebo jednorazovej žiadosti
6.
Dátum začiatku pohybu cez hranice štátu a dátum (dátumy) a podpis každej osoby zodpovednej za odpad pri ich príjme
7.
Spôsoby prepravy (cestná, železničná, riečna, námorná, letecká) vrátane štátov vývozu, tranzitu a dovozu a tiež miesta vstupu a výstupu, ak boli určené
8.
Všeobecný opis odpadov (fyzikálny stav, správne označenie názvu a triedy prepravy podľa OSN, číslo OSN, číslo Y a číslo H, ak je to potrebné)
9.
Informácie o požiadavkách na osobitné zaobchádzanie vrátane havarijných opatrení v prípade nehody
10.
Typ a počet obalov
11.
Množstvo v hmotnostných alebo objemových jednotkách
12.
Vyhlásenie pôvodcu a vývozcu, že informácia je pravdivá
13.
Vyhlásenie pôvodcu alebo vývozcu preukazujúce, že príslušné úrady všetkých dotknutých štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, nemajú námietky
14.
Potvrdenie zneškodňovateľa o prijatí odpadov do určeného zneškodňovacieho zariadenia, uvedenie spôsobu zneškodnenia a približného dátumu zneškodnenia
Poznámky
Informácie požadované v prepravnom doklade musia byť v prípadoch, v ktorých je to možné, uvedené v jednom dokumente spolu s údajmi, ktoré vyžadujú prepravné predpisy. Ak to nie je možné, informácia by mala skôr dopĺňať, ako opakovať to, čo sa vyžaduje podľa prepravných predpisov. Prepravný doklad musí obsahovať inštrukcie, kto poskytne informácie a vyplní jednotlivé formuláre.
Príloha č. VI
Arbitráž
Článok 1
Ak dohoda uvedená v článku 20 tohto dohovoru neurčí inak, arbitrážne konanie sa vedie v súlade s článkami 2 až 10 tejto prílohy.
Článok 2
Žiadateľ oznámi sekretariátu, že zmluvné strany sa dohodli predložiť spor na arbitráž podľa článku 20 ods. 2 alebo ods. 3 tohto dohovoru a uviesť jeho konkrétne články, ktorých výklad alebo použitie je predmetom sporu. Sekretariát takto získanú informáciu zašle všetkým zmluvným stranám dohovoru.
Článok 3
Arbitrážny orgán sa skladá z troch členov. Každá zo zmluvných strán sporu vymenuje jedného arbitra. Takto vymenovaní dvaja arbitri vymenujú na základe vzájomnej dohody tretieho arbitra, predsedu arbitrážneho orgánu. Predseda nesmie byť štátnym príslušníkom žiadnej zo zmluvných strán sporu, nesmie mať trvalé sídlo na území jednej z týchto zmluvných strán, nesmie byť zamestnancom žiadnej z nich, ani nesmie prejednávať túto vec v inej funkcii.
Článok 4
1.
Ak predseda arbitrážneho orgánu nie je určený do dvoch mesiacov od vymenovania druhého arbitra, vymenuje ho na žiadosť jednej zo zmluvných strán generálny tajomník Organizácie Spojených národov v priebehu ďalších dvoch mesiacov.
2.
Ak jedna zo zmluvných strán sporu nevymenuje arbitra do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti, druhá zmluvná strana môže informovať generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorý vymenuje predsedu arbitrážneho orgánu v priebehu ďalších dvoch mesiacov. Po svojom vymenovaní predseda arbitrážneho orgánu požiada zmluvnú stranu, ktorá nevymenovala arbitra, aby tak urobila do dvoch mesiacov. Po uplynutí tejto lehoty informuje generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorý vymenuje tohto arbitra v priebehu ďalších dvoch mesiacov.
Článok 5
1.
Arbitrážny orgán vydá svoje rozhodnutie v súlade s medzinárodným právom a v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru.
2.
Každý arbitrážny orgán vytvorený podľa ustanovení tejto prílohy si určí vlastné procesné pravidlá.
Článok 6
1.
Rozhodnutie arbitrážneho orgánu, procesné aj vecné, musí byť prijaté väčšinou hlasov jeho členov.
2.
Arbitrážny orgán môže prijať príslušné opatrenia na zistenie potrebných skutočností. Na žiadosť jednej zo zmluvných strán môže odporučiť predbežné ochranné opatrenia.
3.
Sporové zmluvné strany poskytnú všetky nevyhnutné prostriedky na účinné vedenie konania.
4.
Neúčasť alebo nesplnenie povinností ktorejkoľvek zmluvnej strany v spore nesmie byť na prekážku ďalšiemu postupu konania.
Článok 7
Arbitrážny orgán si môže vypočuť a určiť protinávrhy vyplývajúce priamo z predmetu sporu.
Článok 8
Ak arbitrážny orgán vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu neurčí inak, náklady tohto orgánu vrátane odmeny jeho členom uhrádzajú sporové zmluvné strany rovnakým dielom. Arbitrážny orgán vedie záznamy o všetkých svojich nákladoch a predkladá zmluvným stranám záverečnú správu.
Článok 9
Každá zmluvná strana, ktorá má na predmete sporu právny záujem, ktorý môže byť dotknutý rozhodnutím vo veci, môže zasahovať do konania so súhlasom arbitrážneho orgánu.
Článok 10
1.
Arbitrážny orgán vydá rozhodnutie do piatich mesiacov odo dňa, keď bol zriadený, okrem prípadu, ak pokladá za nevyhnutné predĺžiť lehotu na ďalšie obdobie, ktoré by nemalo presahovať päť mesiacov.
2.
Rozhodnutie arbitrážneho orgánu musí obsahovať odôvodnenie. Rozhodnutie je konečné a záväzné pre zmluvné strany zúčastnené na spore.
3.
Každý spor, ktorý môže vzniknúť medzi zmluvnými stranami a týka sa výkladu alebo výkonu rozhodnutia, môže každá zmluvná strana predložiť arbitrážnemu orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, alebo ak tento orgán nie je dosiahnuteľný, arbitrážnemu orgánu vytvorenému na tento účel rovnakým spôsobom ako prvý orgán.
Prevziať prílohu - Anglické znenie textu
*)
Zodpovedá systému hodnotenia rizika zahrnutému v odporúčaniach Spojených národov o preprave nebezpečného tovaru (ST/SG/AC.10/1 Rev. 5, Spojené národy, New York 1988).
1)
Celé meno a adresa, číslo telefónu alebo faxu a meno, adresa, číslo telefónu, ďalekopisu alebo faxu styčnej osoby.
2)
Celé meno, adresa, číslo telefónu, ďalekopisu alebo faxu.
3)
V prípade všeobecnej žiadosti vzťahujúcej sa na niekoľko zásielok buď očakávaný dátum každej zásielky, alebo, ak to nie je známe, očakávaný počet zásielok.
4)
Treba poskytnúť informáciu o príslušných požiadavkách na poistenie, ako ich vývozca, prepravca a zneškodňovateľ dodržiavajú.
5)
Charakter a koncentrácia najnebezpečnejších zložiek z hľadiska jedovatosti a iných nebezpečných vlastností, ktoré odpady predstavujú tak pri zaobchádzaní, ako aj vo väzbe na navrhovanú metódu zneškodnenia.
6)
V prípade všeobecnej žiadosti vzťahujúcej sa na niekoľko zásielok sa vyžaduje uvedenie celkového množstva, ako aj odhadovaného množstva pre každú jednotlivú zásielku.
7)
Ak je to potrebné, odhadnúť nebezpečenstvo a určiť vhodnosť navrhnutého spôsobu zneškodnenia.
1)
Celé meno, adresa, číslo telefónu alebo faxu a meno, adresa, číslo telefónu, ďalekopisu alebo faxu osoby, s ktorou sa treba spojiť v prípade havárie.