233/1995 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.12.1995 do 29.07.1997

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

233
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 14. septembra 1995
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Tento zákon upravuje
a)
postavenie a činnosť súdnych exekútorov (ďalej len „exekútor“),
b)
samosprávu exekútorov.
§ 2
Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len „exekučná činnosť“) a na ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.
§ 3
Exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.
§ 4
Činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej a publicistickej činnosti.
§ 5
V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa.1)
§ 6
(1)
Exekútor riadi činnosť exekútorského úradu, ktorý v jeho mene plní úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením exekučnej činnosti.
(2)
Exekútor môže zamestnávať zamestnancov (§ 20 až 28).
(3)
Na základe písomného splnomocnenia udeleného exekútorom môžu jeho zamestnanci vykonávať jednotlivé úkony exekučnej činnosti za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
(4)
Na pracovný pomer zamestnancov exekútora sa vzťahuje osobitný predpis.2)
§ 7
Orgánom samosprávy exekútorov je Slovenská komora exekútorov (ďalej len „komora“) (§ 212 až 218).
§ 8
Štátny dohľad nad činnosťou komory a exekútorov podľa tohto zákona vykonáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
§ 9
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“)
a)
vymenúva a odvoláva exekútorov,
b)
určuje počet exekútorských úradov každého súdu prvého stupňa (počet miest exekútorov) a ich prípadnú zmenu,
c)
na návrh komory môže preložiť exekútorov s ich súhlasom do obvodu iného súdu prvého stupňa.
DRUHÁ ČASŤ
SÚDNY EXEKÚTOR
PRVÁ HLAVA
SÚDNY EXEKÚTOR A EXEKÚTORSKÝ ÚRAD
§ 10
(1)
Za exekútora možno vymenovať občana Slovenskej republiky, ktorý
a)
je spôsobilý na právne úkony,
b)
získal právnické vzdelanie v Slovenskej republike alebo má uznaný (nostrifikovaný) diplom o vysokoškolskom právnickom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou,3)
c)
je bezúhonný,
d)
vykonával právnu prax v dĺžke troch rokov, z toho najmenej jeden rok exekučnú prax,
e)
zložil odbornú skúšku.
(2)
Exekučnou praxou sa rozumie prax exekútora, exekútorského kandidáta a exekútorského koncipienta podľa tohto zákona. Komora započíta do exekučnej praxe prax sudcu, prokurátora, advokáta, notára, komerčného právnika, justičného čakateľa, právneho čakateľa prokuratúry, advokátskeho koncipienta, notárskeho koncipienta a koncipienta u komerčného právnika.
(3)
Odbornou skúškou sa rozumie odborná skúška exekútora podľa tohto zákona. Komora uzná odbornú justičnú skúšku, sudcovskú skúšku, prokurátorskú skúšku, advokátsku skúšku, notársku skúšku a odbornú skúšku komerčného právnika za odbornú skúšku podľa tohto zákona.
§ 11
(1)
Exekútora vymenuje do exekútorského úradu minister na návrh komory, a to do sídla v obvode súdu prvého stupňa (§ 15). Návrh na vymenovanie exekútora podáva na základe výberového konania komora.
(2)
Komora uskutoční výberové konanie najneskôr do jedného mesiaca od uvoľnenia miesta exekútora alebo ak ide o zvýšenie počtu exekútorských úradov [§ 9 písm. b)]. Ak komora nepodá ministrovi návrh na vymenovanie exekútora do jedného mesiaca od ukončenia výberového konania alebo neuskutoční výberové konanie v ustanovenej lehote, minister môže vymenovať exekútora aj bez tohto návrhu.
(3)
Do výberového konania sa môže prihlásiť v lehote určenej komorou každý, kto spĺňa podmienky podľa § 10.
§ 12
(1)
Exekútor môže vykonávať svoju činnosť, len ak
a)
zložil sľub,
b)
uzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
(2)
Exekútor je povinný uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, a preukázať sa touto zmluvou komore pred zložením sľubu. Ak exekútor zamestnáva zamestnancov, je povinný uzavrieť zmluvu o poistení svojej zodpovednosti aj za škodu spôsobenú jeho zamestnancami v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
(3)
Poistenie zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, musí trvať po celý čas výkonu exekútorského úradu.
§ 13
Exekútor skladá do rúk ministra tento sľub:
„Sľubujem na svoje svedomie a občiansku česť, že budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky a ostatné zákony, ako aj iné všeobecne záväzné právne predpisy a budem ich uplatňovať ako súdny exekútor podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pri výkone svojej činnosti budem postupovať nezávisle, nestranne a spravodlivo a budem dodržiavať povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozviem v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.“.
§ 14
(1)
Exekútor pri svojej činnosti používa preukaz exekútora, pečiatku a pečatidlo, ktoré obsahujú
a)
jeho meno, priezvisko a akademický titul,
b)
označenie „súdny exekútor“,
c)
sídlo exekútora,
d)
štátny znak Slovenskej republiky.
(2)
Preukaz exekútora, pečiatku a pečatidlo vydá exekútorovi komora.
(3)
Vzor odtlačku pečiatky a pečatidla exekútora je v prílohe č. 1.
§ 15
(1)
Sídlom exekútorského úradu je sídlo súdu prvého stupňa, do ktorého obvodu bol exekútor vymenovaný. Iné sídlo v rámci tohto obvodu súdu si exekútor môže zvoliť len so súhlasom komory.
(2)
Exekútorský úrad sa označí podľa prílohy č. 2.
(3)
Exekútor si môže určiť so súhlasom komory úradné dni na vykonávanie svojej činnosti aj mimo sídla exekútorského úradu, do ktorého bol vymenovaný. Kancelária, v ktorej vykonáva svoju činnosť, sa označí rovnako ako jeho exekútorský úrad.
§ 16
(1)
Výkon exekútorského úradu zaniká
a)
smrťou exekútora,
b)
vyhlásením exekútora za mŕtveho,
c)
odvolaním exekútora.
(2)
Komora navrhne ministrovi odvolanie exekútora
a)
na žiadosť exekútora,
b)
ak exekútor stratí štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c)
ak je exekútor právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,
d)
ak bol exekútor právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin súvisiaci s exekučnou činnosťou,
e)
na základe disciplinárneho opatrenia o zbavení výkonu exekútorského úradu,
f)
ak zanikne jeho poistenie zodpovednosti za škodu,
g)
ak si exekútor do troch mesiacov po zložení sľubu bez vážnych dôvodov neotvorí v exekútorskom úrade, do ktorého bol vymenovaný, kanceláriu a nezačne vykonávať exekučnú činnosť,
h)
ak súd na návrh komory rozhodol, že exekútor vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia nie je trvale spôsobilý vykonávať exekučnú činnosť.
(3)
Komora navrhne ministrovi odvolanie exekútora podľa odseku 2 písm. a) do jedného mesiaca od doručenia žiadosti exekútora. Exekútor, ktorý podal žiadosť o odvolanie, je povinný vykonávať svoj doterajší úrad až do dňa odvolania ministrom.
(4)
Komora podá návrh na súd podľa odseku 2 písm. h), ak exekútorovi jeho zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia dlhodobo, najmenej počas jedného roka, nedovoľuje vykonávať exekútorský úrad.
DRUHÁ HLAVA
ZASTUPOVANIE SÚDNEHO EXEKÚTORA
§ 17
(1)
Po vymenovaní exekútora do exekútorského úradu (§ 11) mu komora ustanoví na jeho návrh zástupcu pre prípad choroby, dovolenky alebo iných vážnych dôvodov, pre ktoré nemôže vykonávať svoj úrad. Komora ustanoví zástupcu exekútorovi aj vtedy, ak sám nenavrhol svojho zástupcu do jedného mesiaca od svojho vymenovania, ako aj v prípade pozastavenia výkonu jeho úradu. Komora zároveň určí výšku podielu zástupcu na odmene zastupovaného exekútora.
(2)
Zástupcu môže komora ustanoviť z jeho exekútorských kandidátov alebo z exekútorov alebo z ich exekútorských kandidátov v rámci obvodu toho istého súdu prvého stupňa. Za zástupcu exekútora možno ustanoviť exekútorského kandidáta, len ak spĺňa podmienky podľa § 12 ods. 1 písm. b).
(3)
Zastupovanie sa začína tým dňom, keď sa zástupca dozvie o skutočnostiach podľa odseku 1, a končí sa, ak zaniknú dôvody, pre ktoré vzniklo.
(4)
Kým zastupovanie trvá, nemôže zastupovaný exekútor vykonávať exekučnú činnosť. Zástupca exekútora zodpovedá za škodu podľa § 33.
(5)
V prípade neobsadenia exekútorského úradu do vymenovania nového exekútora komora dočasne ustanoví náhradníka exekútora z exekútorov v rámci obvodu krajského súdu. Náhradník exekútora vykonáva exekučnú činnosť v svojom mene.
§ 18
(1)
Zástupca exekútora podpisuje listiny svojím menom a priezviskom a súčasne uvedie aj meno a priezvisko exekútora, ktorého zastupuje.
(2)
Ak je zástupca už exekútorom, používa svoju pečiatku a pečatidlo. Ak je exekútorským kandidátom, používa pečiatku a pečatidlo exekútora, ktorého zastupuje.
(3)
Ustanovenia tohto zákona vzťahujúce sa na exekútora platia aj pre exekútorského kandidáta, ak vykonáva úrad exekútora ako zástupca exekútora.
§ 19
Komora ustanoví exekútorovi nového zástupcu,
a)
ak ustanoveným zástupcom je exekútor a výkon jeho exekútorského úradu zanikol (§ 16),
b)
ak ustanoveným zástupcom je exekútorský kandidát a komora ho vyčiarkne zo zoznamu kandidátov (§ 27) alebo ak zanikne jeho poistenie zodpovednosti za škodu a ani po upozornení komory ho v určenej lehote neobnoví alebo ak disciplinárna komisia mu odňala právo zastupovať exekútora (§ 221),
c)
ak ustanovený zástupca požiada o uvoľnenie z funkcie zástupcu,
d)
ak o to požiada zastupovaný exekútor.
TRETIA HLAVA
ZAMESTNANCI SÚDNEHO EXEKÚTORA
Exekútorský koncipient
§ 20
(1)
Exekútorský koncipient (ďalej len „koncipient“) je zamestnanec exekútora zapísaný do zoznamu koncipientov.
(2)
Zoznam koncipientov vedie komora.
§ 21
(1)
Komora zapíše do zoznamu koncipientov na návrh exekútora občana Slovenskej republiky, ktorý
a)
je spôsobilý na právne úkony,
b)
získal právnické vzdelanie v Slovenskej republike alebo má uznaný (nostrifikovaný) diplom o vysokoškolskom právnickom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou,3)
c)
je bezúhonný,
d)
je v pracovnom pomere u exekútora.
(2)
Zápis podľa odseku 1 vykoná komora do jedného mesiaca odo dňa doručenia návrhu. Vykonanie zápisu oznámi komora koncipientovi a exekútorovi, u ktorého je koncipient v pracovnom pomere.
(3)
Ten, kto nebol v ustanovenej lehote zapísaný do zoznamu koncipientov, má právo domáhať sa vykonania zápisu do zoznamu koncipientov návrhom na súde.
§ 22
(1)
Exekútor môže koncipienta písomne splnomocniť na vykonanie jednotlivých úkonov, ktoré sú predmetom exekučnej činnosti.
(2)
Exekútor však nemôže splnomocniť koncipienta na vydanie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu. Koncipient nemôže vykonať ani dražbu a ani vymáhať nepeňažné plnenia.
§ 23
(1)
Komora vyčiarkne zo zoznamu koncipientov toho,
a)
kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b)
kto stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c)
kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,
d)
kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin súvisiaci s exekučnou činnosťou,
e)
kto písomne požiadal komoru o vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov,
f)
komu sa skončil pracovný pomer u exekútora.
g)
kto bol zapísaný do zoznamu exekútorských kandidátov.
(2)
Vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov oznámi komora koncipientovi a exekútorovi, u ktorého je alebo bol koncipient v pracovnom pomere.
(3)
Ten, kto bol zo zoznamu koncipientov vyčiarknutý, má právo domáhať sa ochrany návrhom na súde.
Exekútorský kandidát
§ 24
(1)
Exekútorský kandidát (ďalej len „kandidát“) je zamestnanec exekútora zapísaný do zoznamu kandidátov.
(2)
Zoznam kandidátov vedie komora.
§ 25
(1)
Komora na základe písomnej žiadosti koncipienta zapíše do zoznamu kandidátov toho, kto
a)
je ku dňu zápisu zapísaný v zozname koncipientov a u koho nenastal dôvod na jeho vyčiarknutie podľa § 23 ods. 1 písm. a) až f),
b)
vykonával najmenej jednoročnú exekučnú prax,
c)
zložil odbornú skúšku.
(2)
Zloženie odbornej skúšky sa musí umožniť každému, kto spĺňa podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b).
(3)
Zápis podľa odseku 1 vykoná komora do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti. Vykonanie zápisu oznámi komora kandidátovi a exekútorovi, u ktorého je kandidát v pracovnom pomere.
(4)
Ten, kto nebol v ustanovenej lehote zapísaný do zoznamu kandidátov, má právo domáhať sa vykonania zápisu do zoznamu kandidátov návrhom na súde.
§ 26
Exekútor môže kandidáta písomne splnomocniť na vykonanie jednotlivých úkonov, ktoré sú predmetom exekučnej činnosti. Exekútor však nemôže splnomocniť kandidáta, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 12 ods. 1 písm. b), na vydanie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu. Kandidát, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 12 ods. 1 písm. b), nemôže vykonať ani dražbu a ani vymáhať nepeňažné plnenia.
§ 27
(1)
Komora vyčiarkne kandidáta zo zoznamu kandidátov z dôvodov uvedených v § 23 ods. 1 písm. a) až f).
(2)
Vyčiarknutie oznámi kandidátovi a exekútorovi, u ktorého je alebo bol kandidát v pracovnom pomere.
(3)
Ten, kto bol zo zoznamu kandidátov vyčiarknutý, má právo domáhať sa ochrany návrhom na súde.
§ 28
Ďalší zamestnanci exekútora
(1)
Exekútor môže zamestnávať v pracovnom pomere ďalších zamestnancov.
(2)
Exekútor môže poveriť týchto zamestnancov vykonaním jednoduchých úkonov, ktoré súvisia s exekučnou činnosťou.
TRETIA ČASŤ
EXEKUČNÁ ČINNOSŤ
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 29
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38) a ktorého jej vykonaním poverí súd.
§ 30
(1)
Exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
(2)
Len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. V konaní môže zatiaľ robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
(3)
Účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa o osobe exekútora; skutočnosti, pre ktoré je exekútor vylúčený, sú povinní oznámiť bezodkladne. Námietky povinného voči osobe exekútora nemajú odkladný účinok.
(4)
O vylúčení exekútora rozhoduje súd (§ 45).
(5)
Rozhodnutie o vylúčení exekútora sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
(6)
Proti rozhodnutiu o vylúčení exekútora nie je prípustný opravný prostriedok.
(7)
Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.
§ 31
(1)
Exekútor môže odmietnuť vykonať požadovaný úkon súvisiaci s exekučnou činnosťou len vtedy, ak odporuje zákonu alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom.
(2)
Exekútor môže odmietnuť vykonať požadovaný právny úkon aj vtedy, ak žiadateľ nezloží primeraný preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov (§ 197). Ak oprávnený nezloží preddavok v lehote určenej exekútorom, na návrh exekútora môže súd exekúciu zastaviť (§ 57 ods. 2). Súd exekúciu nezastaví, ak sú splnené podmienky na oslobodenie podľa osobitného predpisu.4)
§ 32
(1)
Exekútor a jeho zamestnanci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone exekučnej činnosti. Exekútor dbá o to, aby povinnosť mlčanlivosti dodržiavali aj jeho zamestnanci.
(2)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa odseku 1 trvá aj po zániku výkonu exekútorského úradu a po skončení pracovného pomeru zamestnanca u exekútora.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na činnosť exekútora v orgánoch komory.
§ 33
(1)
Exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Exekútor sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.
(2)
Exekútor ručí za škodu, ktorú spôsobili jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona celým svojím majetkom. Zodpovednosť zamestnancov exekútora podľa občianskoprávnych alebo pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá.
Súčinnosť tretích osôb
§ 34
(1)
Súdy, iné štátne orgány, obce a notári sú povinní oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie exekúcie.
(2)
Policajný zbor je povinný poskytovať exekútorovi na jeho žiadosť súčinnosť pri vykonávaní exekúcie.
(3)
Štátne a iné orgány a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie exekúcie; túto povinnosť má aj kataster nehnuteľností, daňový orgán a orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel.
(4)
Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri vykonávaní exekúcie, sú povinné exekútorovi na jeho písomnú žiadosť tieto listiny a veci vydať alebo zapožičať.
(5)
Banky sú povinné oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť čísla bankových účtov, ich vlastníkov, stavy účtov a ich zmeny.
(6)
Pošta je povinná oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie exekúcie, najmä totožnosť osôb, ktoré majú prenajaté poštové priehradky, údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm dochádzajúcich povinnému poštou alebo do jeho poštovej priehradky, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante alebo umožniť exekútorovi tieto údaje získať na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť.
(7)
Orgány telekomunikácií sú povinné oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť totožnosť užívateľov telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staníc, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.
(8)
Poisťovne sú povinné oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť výplaty poistných plnení.
(9)
Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu uverejneného pod značkou.
(10)
Dopravcovia sú povinní oznámiť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť odosielateľa a adresáta prepravovaného nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.
§ 35
Exekútor môže požiadať o súčinnosť tretie osoby podľa § 34 len po preukázaní svojho poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44) a len v súvislosti s vykonávaním tejto exekúcie.
DRUHÁ HLAVA
EXEKUČNÉ KONANIE
§ 36
(1)
Exekučné konanie sa začína na návrh.
(2)
Exekučné konanie je začaté dňom, keď bol exekútorovi, ktorý je poverený vykonaním exekúcie, doručený návrh na vykonanie exekúcie.
(3)
Začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie. Ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd; v ostatných prípadoch sa exekúcia zastaví [§ 57 ods. 1 písm. h)].
(4)
Pri exekúcii nemožno prerušiť konanie a odpustiť zmeškanie lehoty. Nemožno podať ani návrh na obnovu exekúcie.
§ 37
Účastníci konania
(1)
Účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný.
(2)
Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného.
(3)
Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).
(4)
Prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu.
Návrh na vykonanie exekúcie
§ 38
(1)
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“).
(2)
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
§ 39
(1)
Z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Okrem toho návrh na vykonanie exekúcie má obsahovať aj označenie účastníkov, ich bydliska (sídla), zamestnávateľa, zástupcu a vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva.
(2)
K návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť rovnopis rozhodnutia (exekučný titul) opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti.
§ 40
(1)
Exekútor vyzve toho, kto podal návrh, aby nesprávny alebo neúplný návrh opravil alebo doplnil. Poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť.
(2)
Ak sa napriek výzve exekútora v určenej lehote návrh neopraví alebo nedoplní a v konaní nemožno pre tento nedostatok pokračovať alebo ak sa nepriloží exekučný titul, na návrh exekútora môže súd exekúciu zastaviť (§ 57 ods. 2). O týchto následkoch musí byť oprávnený poučený.
Exekučný titul
§ 41
(1)
Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
(2)
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s exekúciou súhlasila.
§ 42
(1)
Potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 41 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
(2)
Potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 41 ods. 2 orgán na to oprávnený.
§ 43
(1)
Ak sa to, čo rozhodnutie ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil, prípadne jej splnenie zabezpečil. V prípade sporu rozhodne súd.
(2)
V prípadoch uvedených v odseku 1 treba k potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu pripojiť listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti.
§ 44
Poverenie na vykonanie exekúcie
(1)
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2)
Na základe žiadosti exekútora podľa odseku 1 súd najneskôr do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora vykonaním exekúcie podľa tohto zákona.
(3)
Poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje označenie
a)
súdu, ktorý poveruje exekútora vykonaním exekúcie,
b)
exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie,
c)
exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,
d)
oprávneného a povinného,
e)
vymáhaného nároku.
(4)
Exekútor a oprávnený uzavrú písomnú zmluvu o vykonaní exekúcie.
§ 45
Príslušnosť súdu
(1)
Poveriť exekútora vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný súd, ktorý o veci rozhodol ako súd prvého stupňa.
(2)
Ak tento súd nie je okresným súdom, potvrdí na návrhu na vykonanie exekúcie, či návrh súhlasí s exekučným titulom, a tento návrh postúpi spolu s rovnopisom poverenia exekútora na vykonanie exekúcie a s exekučným titulom súdu, ktorý je príslušný konať ďalej ako exekučný súd.
(3)
Príslušným súdom podľa odseku 2 je všeobecný súd povinného. Ak povinný nemá všeobecný súd v Slovenskej republike, príslušný je súd, v ktorého obvode má povinný majetok; ak je niekoľko príslušných súdov, rozhoduje predstihnutie.
(4)
Ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul podľa § 41 ods. 2, poveriť exekútora vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný všeobecný súd povinného. Ak povinný nemá všeobecný súd v Slovenskej republike, príslušný je súd, v ktorého obvode má povinný majetok; ak je niekoľko príslušných súdov, rozhoduje predstihnutie.
§ 46
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie.
(2)
Exekútor je povinný vykonávať exekúcie v poradí, v akom mu boli doručené návrhy na vykonanie exekúcie.
(3)
Od vykonania exekúcie môže exekútor upustiť len vtedy, ak povinný dobrovoľne splní, čo mu ukladá rozhodnutie [§ 60 písm. b)].
Upovedomenie o začatí exekúcie
§ 47
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50,
b)
zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii.
(2)
Exekútor upovedomí povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania pred vydaním exekučného príkazu.
§ 48
Upovedomenie o začatí exekúcie musí obsahovať označenie
a)
exekútora, ktorý ho vydal,
b)
exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,
c)
oprávneného a povinného,
d)
vymáhaného nároku,
e)
poučenie o námietkach proti exekúcii a o lehote na ich vznesenie.
§ 49
(1)
Upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk. Náhradné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému je vylúčené.
(2)
Ak povinný bezdôvodne odoprie upovedomenie o začatí exekúcie prijať, je toto upovedomenie doručené dňom, keď jeho prijatie bolo odopreté; o tom musí byť povinný poučený tým, kto ho doručuje.
(3)
Exekútor môže požiadať súd (§ 45) o ustanovenie opatrovníka povinnému, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie na známu adresu v cudzine, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.
Námietky proti exekúcii
§ 50
(1)
Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
(2)
O námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).
(3)
Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
(4)
Proti rozhodnutiu o námietkach nie je prípustné odvolanie. Toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo bolo doručené exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
(5)
Ak súd námietkam vyhovie, exekúciu zastaví (§ 57 ods. 1).
§ 51
Pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii vykonávanej na podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 si môže súd vyžiadať vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, prípadne platobný výmer alebo výkaz nedoplatkov, spísal notársku zápisnicu alebo ktorý schválil zmier alebo dohodu.
Exekučný príkaz
§ 52
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz.
(2)
Exekučným príkazom sa rozumie príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov ustanovených týmto zákonom.
§ 53
Exekučný príkaz musí obsahovať označenie
a)
exekútora, ktorý ho vydal,
b)
exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,
c)
oprávneného a povinného,
d)
toho, komu sa doručuje príkaz na začatie exekúcie,
e)
vymáhaného nároku,
f)
spôsobu vykonania exekúcie.
§ 54
Súčinnosť oprávneného a povinného
(1)
Exekútor môže vyzvať oprávneného, aby uviedol, akým spôsobom má vykonať exekúciu a aby označil platiteľa mzdy povinného, prípadne fyzickú osobu alebo právnickú osobu, voči ktorým má povinný pohľadávku, a dôvod tejto pohľadávky; ak ide o pohľadávku z účtu v banke, aby uviedol číslo účtu a označil banku.
(2)
Exekútor môže predvolať povinného a vyzvať ho na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorú mu ukladá rozhodnutie, a na vyhlásenie o svojom majetku. Povinný musí odpovedať exekútorovi do jedného týždňa od doručenia výzvy. Ak túto povinnosť nesplní alebo ak v odpovedi uvedie úmyselne nepravdivé alebo neúplné údaje, môže mu súd na návrh exekútora uložiť poriadkovú pokutu.5)
§ 55
Vylúčenie veci z exekúcie
(1)
Právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.6)
(2)
Návrhom na súde treba uplatniť aj zapretie pravosti, výšky alebo poradia niektorej z pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku v prípade, keď sa vykonáva exekúcia prikázaním pohľadávky, prípadne predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti alebo predajom podniku.
§ 56
Odklad exekúcie
(1)
Na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
(2)
Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
(3)
Rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
(4)
Proti rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo bolo doručené exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
Zastavenie exekúcie
§ 57
(1)
Exekúciu súd zastaví, ak
a)
sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b)
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,
c)
zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d)
exekúcia postihuje veci, ktoré sú z exekúcie podľa § 114 a 115 vylúčené,
e)
bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),
f)
po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g)
exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h)
to ustanovuje tento zákon.
(2)
Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
(3)
Ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
§ 58
(1)
Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
(2)
Zastavenie exekúcie nemožno uplatňovať z dôvodu, že sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok a splátok.7)
(3)
Rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
(4)
Proti rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo bolo doručené exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
§ 59
Pred zastavením exekúcie vykonávanej na podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 súd si môže vyžiadať vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, prípadne platobný výmer, výkaz nedoplatkov alebo spísal notársku zápisnicu alebo schválil zmier alebo dohodu.
§ 60
Poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak
a)
súd rozhodol o vylúčení exekútora (§ 30),
b)
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46 ods. 3),
c)
súd zastavil exekúciu (§ 57),
d)
sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.
§ 61
Navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPÔSOBY VYKONÁVANIA EXEKÚCIE
§ 62
Exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.
§ 63
(1)
Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a)
zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b)
prikázaním pohľadávky,
c)
predajom hnuteľných vecí,
d)
predajom cenných papierov,
e)
predajom nehnuteľnosti,
f)
predajom podniku.
(2)
Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá iná povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy, spôsob vykonania exekúcie sa spravuje povahou uloženej povinnosti. Možno ju vykonať
a)
vyprataním,
b)
odobratím veci,
c)
rozdelením spoločnej veci,
d)
uskutočnením prác a výkonov.
§ 64
Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172).
§ 65
Exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi.
PRVÁ HLAVA
USPOKOJENIE PRÁV NA PEŇAŽNÉ PLNENIE
Prvý diel
Exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
Exekúcia zrážkami zo mzdy
§ 66
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného,
b)
prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného (ďalej len „príkaz na začatie exekúcie“) vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému.
(2)
Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie platiteľovi mzdy do vlastných rúk.
(3)
Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.
§ 67
(1)
Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).
(2)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a platiteľovi mzdy. Povinnému a platiteľovi mzdy sa doručí do vlastných rúk.
(3)
Platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia exekučného príkazu vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo mzdy povinného.
Rozsah zrážok
§ 68
Zrážky zo mzdy8) a z iných príjmov možno vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky a jej príslušenstva.
§ 69
(1)
Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy povinného, ktorá sa vypočíta tak, že od mzdy sa odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb a odvody zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky.
(2)
Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítavajú sa však do nej prídavky na deti a príplatok k prídavkom na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.
§ 70
Povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu ustanoví nariadením vláda Slovenskej republiky.
§ 71
(1)
Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli smerom nadol na sumu deliteľnú troma a vyjadrenú v celých korunách, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky uvedené v odseku 2 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.
(2)
Prednostnými pohľadávkami sú
a)
pohľadávky výživného,
b)
pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,
c)
pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,
d)
pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu,9) pohľadávky náhrady preplatkov na dávkach nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, prídavkov na deti a príplatku k prídavkom na deti, ako aj pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti a pohľadávky úhrady nákladov za poskytnuté služby sociálnej starostlivosti a sociálne služby poskytované právnickými osobami a fyzickými osobami podľa osobitného predpisu.10)
(3)
Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením sumu, nad ktorú sa zrazí zvyšok čistej mzdy vypočítanej podľa odseku 1 prvej vety bez obmedzenia.
Vykonávanie zrážok
§ 72
(1)
Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok, jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky.
(2)
Ak podľa § 71 ods. 1 sa vykonávajú zrážky z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z nej bez zreteľa na poradie najskôr pohľadávky výživného a až potom podľa poradia (odsek 3) ostatné prednostné pohľadávky. Ak suma zrazená z druhej tretiny nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného. Ak by však sumou zrazenou z druhej tretiny nebolo kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného bez ohľadu na výšku nedoplatkov.
(3)
Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie; ak nestačí suma na ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.
§ 73
Zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia tohto zákona, je prípustné vykonávať len v prípade, ak s tým povinný súhlasí. Ustanovenie § 70 tým nie je dotknuté.
§ 74
(1)
Platiteľ mzdy je povinný oznámiť exekútorovi, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy povinného, pretože povinný počas troch mesiacov nepoberá mzdu aspoň v takej výške, aby sa z nej mohli vykonávať zrážky.
(2)
Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky, len čo je pohľadávka oprávneného uspokojená (§ 66) alebo po tom, keď mu exekútor oznámi, že pohľadávka oprávneného je uspokojená.
§ 75
(1)
Ak sa vykonáva rozhodnutie, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, vzťahuje sa exekučný príkaz aj na dávky, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. To isté platí, ak sa v rozhodnutí povinnému uložilo zaplatiť peňažnú sumu v splátkach.
(2)
Ak počas exekúcie dôjde k zmene rozsudku,7) ktorá spočíva vo zvýšení výživného, vzťahuje sa exekučný príkaz aj na všetky sumy zvýšeného výživného; zvýšené výživné má rovnaké poradie ako zvyšok pohľadávky.
§ 76
(1)
Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu na dvakrát (ako preddavok a vyúčtovanie), môže primerané zrážky vykonať povinnému už z preddavku. Výplatu zrážok oprávnenému vykoná však vždy až po uplynutí príslušného mesiaca.
(2)
Ak sa príkaz na začatie exekúcie doručí platiteľovi mzdy až potom, keď už bola časť mesačnej mzdy povinnému vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby povinný mal za celý mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
(3)
Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného mesačného preddavku sa povinnému vykonávajú zrážky. Celková odmena povinného za uplynulý rok sa rozvrhne na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa potom vypočítajú s konečnou platnosťou zrážky a oprávnenému sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali povinnému zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa skutočne z preddavkov oprávnenému už vyplatili.
(4)
Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne.
§ 77
(1)
Ak sa oprávnený s povinným dohodne, že sa uspokojí s nižšími zrážkami, ako ustanovuje § 69 až 72, a ak to obaja oznámia exekútorovi, vyzve exekútor platiteľa mzdy, aby zrážal zo mzdy povinného mesačne len sumu, s ktorou sa oprávnený uspokojí, ak táto suma neprevýši v príslušnom výplatnom období prípustnú výšku zrážok podľa tohto zákona. Ak ju prevýši, vykoná platiteľ mzdy v príslušnom výplatnom období zrážky len v rozsahu ustanovenom v § 69 až 72.
(2)
Oprávnený môže kedykoľvek oznámiť exekútorovi, že svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok podľa odseku 1 odvoláva. Exekútor o tom upovedomí povinného a platiteľa mzdy.
(3)
Príkaz exekútora na vykonávanie nižších zrážok stráca účinnosť dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí ďalší príkaz na začatie exekúcie alebo upovedomenie exekútora, že oprávnený odvolal svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok. Od tohto dňa vykonáva platiteľ mzdy zrážky podľa skoršieho príkazu v plnom rozsahu.
§ 78
Ak o to požiada platiteľ mzdy, oprávnený alebo povinný, exekútor určí, aká suma sa má v príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zrážať, a ak je viac oprávnených, koľko z nej pripadne na každého z nich.
Odklad a zastavenie exekúcie
§ 79
(1)
Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1, platiteľ mzdy nevykonáva zrážky zo mzdy povinného odo dňa, keď mu exekútor oznámi rozhodnutie súdu o odklade exekúcie, kým mu exekútor nedoručí príkaz, aby sa v zrážkach pokračovalo.
(2)
Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2, platiteľ mzdy vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Ak súd zastaví exekúciu, platiteľ mzdy vyplatí zrazené sumy povinnému.
§ 80
Na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.
Výplata vykonaných zrážok
§ 81
(1)
Zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo oprávnenému. Ak sa však vykonané zrážky majú vyplatiť niekoľkým oprávneným, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný zaslať zrazenú sumu exekútorovi, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor.
(2)
Zrazenú sumu je platiteľ mzdy povinný oprávnenému vyplatiť, aj keď sám má voči nemu peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať.
§ 82
Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy povinného zrážky riadne a včas, ak ich vykoná v menšom rozsahu, ako je určený, alebo ak nevyplatí zrážky oprávnenému bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže oprávnený uplatniť proti platiteľovi mzdy na súde právo na vyplatenie súm, ktoré sa mali zo mzdy povinného zrážať.
Zmena platiteľa mzdy
§ 83
(1)
Ak sa po doručení príkazu na začatie exekúcie platiteľovi mzdy platiteľ mzdy zmení, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj na mzdu povinného u nového platiteľa mzdy.
(2)
Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému platiteľovi mzdy už dňom, keď sa od povinného alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný príkaz na začatie exekúcie a pre aké pohľadávky; ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy už skôr, vzniká mu táto povinnosť dňom, keď sa mu doručil príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz podľa § 84 ods. 3. Poradie, ktoré získala pohľadávka oprávneného podľa § 72 ods. 3, zostáva zachované aj u nového platiteľa mzdy.
(3)
Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku l sa nepovažuje, ak povinný po doručení príkazu na začatie exekúcie platiteľovi mzdy získa nárok na peňažnú dávku nemocenského poistenia nahrádzajúcu mzdu a ak mu dávku vyplatí platiteľ mzdy.
§ 84
(1)
Ten, kto prijíma zamestnanca do zamestnania, je povinný vyžiadať si od neho potvrdenie vystavené tým, u koho bol naposledy zamestnaný, o tom, či bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech. Takéto potvrdenie je povinný každý zamestnávateľ vydať zamestnancovi, ktorý u neho prestal pracovať.
(2)
Ak zistí ten, u koho povinný novo nastúpil do zamestnania, že bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, oznámi to bezodkladne exekútorovi, ktorý vydal tento príkaz.
(3)
Exekútor doručí tomu, u koho povinný novo nastúpil do zamestnania, do vlastných rúk príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz podľa § 67 a 68, oboznámi ho s doterajším priebehom exekúcie, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok, uvedie, aká vysoká je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, a aké je jej poradie; prikáže mu, aby odo dňa, keď sa mu príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz doručí, v zrážkach zo mzdy povinného pokračoval, a upozorní ho na všetky jeho povinnosti pri vykonávaní exekúcie zrážkami zo mzdy.
§ 85
(1)
Ak povinný prestal pracovať u doterajšieho platiteľa mzdy, musí to oznámiť do jedného týždňa exekútorovi, ktorý vydal príkaz na začatie exekúcie. Do jedného týždňa musí povinný takisto exekútorovi oznámiť, že nastúpil do zamestnania u iného platiteľa mzdy.
(2)
Platiteľ mzdy musí do jedného týždňa oznámiť exekútorovi, ktorý vydal príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, že povinný u neho prestal pracovať. Zároveň zašle exekútorovi vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil oprávneným, a oznámi exekútorovi, pre ktoré pohľadávky bol vydaný príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz a aké poradie majú tieto pohľadávky.
§ 86
(1)
Ak niektorý platiteľ mzdy nesplní povinnosť uvedenú v § 84 ods. 1 a 2 alebo v § 85 ods. 2, môže sa oprávnený na súde domáhať, aby mu platiteľ mzdy vyplatil sumy, na ktoré by mal právo, keby bol platiteľ mzdy uvedené povinnosti splnil.
(2)
Za nesplnenie povinností uvedených v § 84 a 85 môže súd na návrh exekútora uložiť povinnému i platiteľovi mzdy poriadkovú pokutu.5)
Niekoľko platiteľov mzdy
§ 87
(1)
Ak povinný poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz na všetky jeho mzdy.
(2)
Zrážky zo mzdy je každý platiteľ mzdy povinný vykonávať odo dňa, keď sa mu doručil príkaz na začatie exekúcie. Zrazené sumy však môže oprávnenému vyplácať platiteľ mzdy až vtedy, keď sa mu doručil exekučný príkaz.
(3)
Ak zamestnanec nastupuje do zamestnania bez toho, že by pritom opúšťal doterajšieho platiteľa mzdy, použijú sa obdobne ustanovenia § 83, 84 a § 86.
§ 88
(1)
Ak exekútor prikazuje vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy (§ 70) nemajú zrážať. Keby príjem povinného nedosahoval u niektorého platiteľa mzdy ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný oznámiť to exekútorovi. Exekútor potom znova určí, akú časť základnej sumy má každý platiteľ mzdy zrážať. Exekútor môže tiež určiť, najmä ak sa vykonávajú zrážky už len na bežné výživné, aby ich vykonával len niektorý z platiteľov mzdy a aby ostatní vo vykonávaní zrážok zatiaľ nepokračovali.
(2)
Ak zrážky zo mzdy vykonáva niekoľko platiteľov mzdy zároveň, zašlú zrážky vždy exekútorovi. Exekútor preverí, či celkove zrazená suma neprevyšuje pohľadávku oprávneného. Ak ju neprevyšuje, vyplatí celú zrazenú sumu oprávnenému. Ak ju prevyšuje, vyplatí exekútor zo zrazenej sumy oprávnenému len toľko, koľko zodpovedá jeho pohľadávke, a zvyšok vráti povinnému.
Exekúcia zrážkami z iných príjmov
§ 89
(1)
Ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o pracovnej činnosti a z dohody o vykonaní práce, z dôchodku, z nemocenského, z peňažnej pomoci v materstve, zo štipendia, z náhrady uchádzajúceho zárobku, z náhrady poskytovanej za výkon spoločenských funkcií a z hmotného zabezpečenia uchádzača o zamestnanie.
(2)
Do čistého príjmu sa nezapočítavajú prídavky na deti a príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
(3)
Ak ide o exekúciu zrážkami z dôchodku občana, ktorý z tohto dôvodu platí náklady za pobyt v ústave sociálnej starostlivosti, nepodlieha exekúcii suma potrebná na úhradu pobytu a suma rovnajúca sa výške vreckového v takom ústave.
§ 90
Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa povinnému vykonávajú zrážky.
§ 91
Ak sa v ustanoveniach o exekúcii zrážkami zo mzdy hovorí o platiteľovi mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia aj na právnickú osobu a fyzickú osobu, voči ktorým má povinný nárok na niektoré z príjmov uvedených v § 89.
§ 92
(1)
Ak má povinný popri nároku na mzdu aj nárok na iný príjem uvedený v § 89, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.
(2)
Ak povinný po vydaní príkazu na začatie exekúcie získa namiesto mzdy alebo popri nej nárok na niektorý z príjmov uvedených v § 89, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj na tento príjem.
Druhý diel
Exekúcia prikázaním pohľadávky
§ 93
Exekúcia prikázaním pohľadávky sa môže vykonať
a)
prikázaním pohľadávky z účtu v banke,
b)
prikázaním iných peňažných pohľadávok,
c)
postihnutím iných majetkových práv.
Exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke
§ 94
(1)
Exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa vykoná jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva.
(2)
Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu v banke možno použiť aj vtedy, ak ide o vklad na vkladovom účte.11)
§ 95
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
prikáže banke, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (ďalej len „príkaz na začatie exekúcie“) odpísala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného,
b)
upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke oprávneného a povinného a zakáže povinnému, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva.
(2)
Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie banke do vlastných rúk.
(3)
Povinný stráca dňom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie prostriedkov na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva.
§ 96
(1)
Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).
(2)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a banke. Povinnému a banke sa doručí do vlastných rúk.
(3)
Banka je povinná po doručení exekučného príkazu vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému.
§ 97
Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa jej doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, tieto pohľadávky majú rovnaké poradie; ak nestačia prostriedky na účte povinného na uspokojenie všetkých týchto pohľadávok, uhradia sa pomerne. Ustanovenia § 110 ods. 2 a 3 tu platia obdobne.
§ 98
Príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahujú aj na sumy, ktoré dôjdu na účet povinného po tom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie.
§ 99
(1)
Ak ide o exekúciu, ktorej podkladom je rozhodnutie, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj na dávky, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. To isté platí, ak sa v rozhodnutí povinnému uložilo zaplatiť peňažnú sumu v splátkach.
(2)
Ak počas exekúcie dôjde k zmene rozsudku,7) ktorá spočíva vo zvýšení výživného, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj na všetky sumy zvýšeného výživného; zvýšené výživné má rovnaké poradie ako zvyšok pohľadávky.
Odklad a zastavenie exekúcie
§ 100
(1)
Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1 a ide o rozhodnutie podľa § 99, banka nevykonáva odpisovanie pohľadávky z účtu povinného odo dňa, keď jej exekútor oznámi rozhodnutie súdu o odklade exekúcie, kým jej exekútor nedoručí príkaz, aby sa v odpisovaní pohľadávky pokračovalo.
(2)
Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 a ide o rozhodnutie podľa § 99, banka vykonáva odpisovanie pohľadávky z účtu povinného ďalej, ale odpísané sumy nevypláca oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Ak súd exekúciu zastaví, vyplatí banka odpísané sumy povinnému.
§ 101
Na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.
§ 102
Predpisy, ktoré vylučujú alebo obmedzujú použitie pohľadávok právnických osôb z účtu v banke na iný než určený účel, nie sú dotknuté ustanoveniami o prikázaní pohľadávky z účtu v banke.
§ 103
Ak banka nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia § 95, 97, 98 a § 99, môže sa oprávnený na súde domáhať, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov.
§ 104
Pohľadávky nepodliehajúce exekúcii
Exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 3 000 Sk a prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov na výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol banke doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Ak má povinný viac účtov, exekúcii nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 3 000 Sk len na jednom z nich.
Exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok
§ 105
(1)
Exekúcia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke sa vykoná prikázaním tejto pohľadávky oprávnenému.
(2)
Takto sa postupuje aj v prípade, ak pohľadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti.
(3)
Exekúcia postihuje pohľadávku povinného len do výšky pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva.
§ 106
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
prikáže dlžníkovi povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky (ďalej len „príkaz na začatie exekúcie“) nevyplatil túto pohľadávku povinnému,
b)
upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky oprávneného a povinného a povinnému zakáže, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie, akokoľvek nakladal so svojou pohľadávkou až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva.
(2)
Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie dlžníkovi povinného do vlastných rúk.
§ 107
(1)
Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).
(2)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a dlžníkovi povinného. Povinnému a dlžníkovi povinného sa doručí do vlastných rúk.
§ 108
(1)
Povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie.
(2)
Ak nie je pohľadávka povinného splatná po doručení exekučného príkazu, vyplatí ju dlžník povinného oprávnenému, len čo sa stane splatnou.
(3)
Výplatou oprávnenému sa oslobodí dlžník povinného od svojej povinnosti voči povinnému.
§ 109
(1)
Ak dlžník povinného nevyplatí oprávnenému pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.
(2)
Ak oprávnený neuplatní včas na súde pohľadávku povinného voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.
§ 110
(1)
Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, ktoré by sa nemohli z pohľadávky povinného úplne uspokojiť, uspokojí dlžník povinného tieto pohľadávky pomerne.
(2)
Ak sa má uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže dlžník povinného odovzdať zrazenú sumu exekútorovi. Dlžník povinného je povinný odovzdať zrazenú sumu exekútorovi, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor. Exekútor odovzdanú sumu rozvrhne medzi oprávnených a vyplatí im sumy na nich pripadajúce.
(3)
Odovzdaním zrazenej sumy exekútorovi sa dlžník povinného oslobodzuje od svojej povinnosti voči povinnému až do výšky tejto sumy.
Pohľadávky nepodliehajúce exekúcii
§ 111
(1)
Pohľadávka podpory pri narodení dieťaťa a pohľadávka pohrebného podľa predpisov o nemocenskom poistení a predpisov o sociálnom zabezpečení podliehajú exekúcii, len ak sa navrhuje exekúcia pre pohľadávku za poskytnuté plnenie, na ktorého úhradu slúžia uvedené dávky.
(2)
Exekúcii nepodliehajú peňažné dávky sociálnej starostlivosti, pohľadávky rodičovského príspevku, pohľadávky prídavkov na deti a príplatku k prídavkom na deti.
§ 112
(1)
Pohľadávky autorskej odmeny podliehajú exekúcii, ak je povinným autor, len dvoma pätinami; ak sa však exekúcia vykonáva pre niektorú z prednostných pohľadávok uvedených v § 71 ods. 2, môže pre ne exekútor vykonať exekúciu až do troch pätín. Pre poradie úhrady prednostných pohľadávok sa použijú primerane ustanovenia § 72 ods. 2 a 3.
(2)
Ak sa autorovi vypláca odmena prostredníctvom ochrannej autorskej organizácie, doručí exekútor príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj ochrannej autorskej organizácii, ktorá má potom práva a povinnosti dlžníka povinného. Príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahujú na sumy, ktoré boli už v prospech autora zložené u ochrannej autorskej organizácii, ako aj na sumy, ktoré budú u nej zložené v bežnom kalendárnom roku.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú obdobne, aj ak ide o pohľadávky z práv príbuzných autorskému právu a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti.
§ 113
Exekúcia postihnutím iných majetkových práv
Ak podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodnutie, ktorým sa oprávnenému priznáva peňažná pohľadávka, môže exekútor vykonať exekúciu aj postihnutím iného majetkového práva, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou pohľadávkou ani právom, ktoré patrí len povinnému osobne. Na exekúciu sa potom použijú primerane ustanovenia § 106 až 110, 114, 121 a § 126.
Tretí diel
Exekúcia predajom hnuteľných vecí
Veci nepodliehajúce exekúcii
§ 114
Exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú.
§ 115
(1)
Z vecí, ktoré sú vo vlastníctve povinného, sa nemôže exekúcia týkať tých, ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb svojich a svojej rodiny alebo na plnenie svojich pracovných úloh alebo na svoje podnikanie, ani iných vecí, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami.
(2)
Z exekúcie sú vylúčené
a)
bežné súčasti odevov, bielizeň a obuv,
b)
nevyhnutné vybavenie domácnosti, a to posteľ povinného a členov jeho rodiny, stôl, stoličky podľa počtu členov jeho rodiny, chladnička, sporák, varič, vykurovacie teleso, palivo, práčka, periny a posteľná bielizeň, bežný kuchynský riad, rádioprijímač,
c)
domáce zvieratá s výnimkou tých, ktoré slúžia na podnikanie,
d)
veci povinného slúžiace na plnenie jeho pracovných úloh alebo na podnikanie do výšky 10 000 Sk,
e)
zdravotnícke potreby a iné veci, ktoré povinný potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesnú chybu,
f)
veci, na ktoré sa poskytli dávky sociálnej starostlivosti,
g)
snubný prsteň a obrúčka,
h)
hotové peniaze do sumy 3 000 Sk,
i)
študijná literatúra a hračky.
Vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí
§ 116
(1)
Exekúcia sa môže vykonať aj podľa návrhu oprávneného s výslovným určením vecí, ktoré sa majú predať.
(2)
Ak je oprávnenému známe, že povinný má niektorú hnuteľnú vec umiestnenú mimo svojho bytu, uvedie, kde je taká vec.
§ 117
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí,
b)
zakáže povinnému, aby nakladal s vecami, ktoré spíše.
§ 118
(1)
Upovedomenie o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí (ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“) doručí exekútor povinnému až pri vykonávaní súpisu vecí podliehajúcich exekúcii. Ak povinný nie je pri vykonávaní súpisu prítomný, doručí sa mu upovedomenie o začatí exekúcie spolu s upovedomením o tom, že sa vykonal súpis a ktoré veci sa spísali.
(2)
Upovedomenie o tom, že sa vykonal súpis a ktoré veci sa spísali, doručí sa aj oprávnenému a manželovi povinného.
§ 119
(1)
Ak to vyžaduje účel exekúcie, exekútor je oprávnený urobiť osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných miestností povinného, kde má povinný svoj majetok; na ten účel je oprávnený vymôcť si do bytu povinného alebo do inej miestnosti povinného prístup. K tomuto úkonu priberie príslušný orgán Policajného zboru.
(2)
Osobnú prehliadku vykoná vždy osoba rovnakého pohlavia.
§ 120
(1)
Exekútor urobí opatrenia, aby sa v byte povinného, prípadne na inom mieste, kde má povinný svoje veci umiestnené, spísali veci, ktoré by sa mohli predať, a to v takom rozsahu, aby výťažok predaja spísaných vecí postačil na uspokojenie pohľadávky a jej príslušenstva spolu s trovami exekúcie. Spíšu sa predovšetkým veci, bez ktorých sa povinný bude môcť najskôr zaobísť a ktoré sa najľahšie predajú; veci, ktoré sa rýchle kazia, sa spíšu, len ak nie je tu dostatok iných vecí a ak možno zabezpečiť ich rýchly predaj. Povinný umožní exekútorovi prístup na všetky miesta, kde má svoje hnuteľné veci umiestnené. Exekútor k vykonávaniu súpisu priberie vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu obce.
(2)
Ak oprávnený neprevezme veci podliehajúce skaze za cenu, ktorú určí v týchto prípadoch exekútor, odovzdajú sa povinnému na voľné nakladanie.
(3)
Súpis sa doplní o ďalšie veci, ak výťažok predaja spísaných vecí nestačí na uspokojenie pohľadávky oprávneného.
(4)
Súpis vecí sa však vykoná až vtedy, keď povinný napriek výzve exekútora svoju povinnosť dobrovoľne nesplní. To platí len vtedy, ak povinný je prítomný pri vykonávaní súpisu.
§ 121
(1)
Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu hnuteľných vecí pojatých do súpisu, exekútor sa postará o ich vhodné zabezpečenie na trovy povinného.
(2)
Ak si zabezpečenie hnuteľných vecí vyžiada trovy, môže exekútor požadovať od oprávneného na tieto trovy preddavok.
§ 122
Spísané veci sa odhadnú. Vykonanie odhadu zabezpečí exekútor pribratím znalca; v jednoduchých prípadoch stačí odhad vykonaný exekútorom pri súpise vecí.
§ 123
(1)
Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).
(2)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných rúk.
§ 124
(1)
Po vydaní exekučného príkazu exekútor zabezpečí, aby sa
a)
mimoriadne významné výtvarné diela a pamiatky,
b)
rukopisy mimoriadne významných literárnych diel,
c)
osobné pamiatky a korešpondencia významných spisovateľov a kultúrnych činiteľov, ako aj iné spomienkové predmety muzeálnej povahy po týchto osobách,
d)
predmety väčšej kultúrnej historickej hodnoty a ich súbory
ponúkli na predaj za hotové peniaze štátnym inštitúciám, ktorých poslaním je starostlivosť o také pamiatky, a to najmenej za odhadnú cenu.
(2)
Ak tieto inštitúcie do 30 dní od doručenia výzvy neodpovedia na ponuku a nezložia u exekútora odhadnú cenu, exekútor tieto predmety predá spôsobom uvedeným v nasledujúcich ustanoveniach.
§ 125
(1)
Spísané veci sa po vydaní exekučného príkazu a po uplynutí lehoty ustanovenej v § 124 ods. 2 predajú na dražbe, ktorá sa koná buď v mieste, kde spísané veci sú, alebo u exekútora.
(2)
Exekútor oznámi termín dražby povinnému, oprávnenému, spoluvlastníkovi veci, obvodnému úradu, v ktorého obvode sa bude dražba konať, a obvodnému úradu, v ktorého obvode má povinný bydlisko. Okrem toho sa termín dražby, súpis vecí a miesto konania dražby uverejnia na úradnej tabuli exekútora. Exekútor môže uverejniť termín dražby, súpis vecí a miesto konania dražby aj v tlači.
(3)
Dražbu vykoná exekútor, ktorý o dražbe spíše zápisnicu. Exekútor a povinný nesmú dražiť.
(4)
Najnižším podaním je odhadná cena. Dražitelia sú viazaní svojimi podaniami, ak sa neurobilo vyššie podanie. Výška ceny vydraženej veci nie je obmedzená ustanoveniami cenových predpisov.
(5)
Exekútor udelí príklep dražiteľovi, ktorý urobí najvyššie podanie, a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne exekútor žrebom, komu má príklep udeliť. Vydražiteľ musí najvyššie podanie ihneď zaplatiť; ak to neurobí, draží sa vec znova, ale bez jeho účasti.
(6)
Prechodom vlastníctva na vydražiteľa zanikajú závady viaznuce na veci.
§ 126
(1)
Dražba sa skončí, len čo dosiahnutý výťažok stačí na uspokojenie oprávneného.
(2)
Ak sa na dražené veci nenájde kupec, exekútor prikáže opätovnú dražbu. Pre opätovnú dražbu platia ustanovenia o prvej dražbe s tým, že najnižšie podanie tvoria dve tretiny odhadnej ceny.
(3)
Veci, na ktoré sa nenájde kupec ani pri opätovnej dražbe, môže oprávnený prevziať do 15 dní po upovedomení o bezvýslednosti dražby za polovicu odhadnej ceny. Medzi niekoľkými oprávnenými, ktorí sú ochotní veci prevziať, rozhoduje poradie (§ 128 ods. 1). Predaj uskutočnený prevzatím má tie isté účinky ako predaj na dražbe. Ak oprávnený tieto veci neprevezme v ustanovenej lehote, súd exekúciu na návrh exekútora zastaví (§ 57 ods. 1).
§ 127
(1)
Po skončení dražby exekútor vyplatí dosiahnutý výťažok po zrážke trov predaja priamo oprávnenému.
(2)
Ak sa vykonáva exekúcia predajom hnuteľných vecí hoci aj postupne pre niekoľko pohľadávok, exekútor vyplatí výťažok predaja po zrážke trov predaja a trov exekúcie oprávneným. Každý oprávnený má právo na výťažok len z vecí, ktoré sa spísali v prospech jeho pohľadávky.
(3)
Ak dosiahnutý výťažok prevyšuje pohľadávku, na ktorú sa vykonáva exekúcia, zvyšok výťažku sa vyplatí povinnému.
§ 128
(1)
Poradie, v akom exekútor vykonáva výplatu jednotlivých pohľadávok, spravuje sa dňom, keď došiel exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre jednotlivé pohľadávky.
(2)
Ak má niekoľko pohľadávok rovnaké poradie a výťažok predaja nestačí na ich úplné uspokojenie, tieto pohľadávky sa uspokoja pomerne. Bez ohľadu na poradie sa uspokoja prednostne pohľadávky, pri ktorých to ustanovuje osobitný predpis.
Hotové peniaze a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju
§ 129
(1)
Ak sa pri exekúcii nájde vyššia suma peňazí, než je podľa § 115 ods. 2 písm. h) z exekúcie vylúčená, naloží sa so sumou podliehajúcou exekúcii ako s výťažkom predaja (§ 127 a 128).
(2)
Ak sa pri exekúcii nájdu drahé kovy alebo devízové hodnoty, naloží s nimi exekútor podľa osobitných predpisov.12) Dosiahnutý výťažok rozvrhne a vyplatí podľa § 127 a 128.
§ 130
(1)
Vkladné knižky alebo iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, spíšu sa ako iné veci.
(2)
Vkladnú knižku predloží exekútor banke a vyberie z nej sumu, na ktorú má povinný právo. Banka vykoná výplatu vkladu, aj keď je táto výplata viazaná. Ak ide o iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, vyzve exekútor toho, kto má podľa takej listiny platiť, aby sumu, na ktorú má oprávnený právo, odovzdal exekútorovi. Pritom sa postupuje primerane podľa ustanovení o exekúcii prikázaním pohľadávky, pričom však úkony potrebné na uplatnenie práva robí namiesto povinného exekútor.
(3)
So získanou sumou sa naloží ako s výťažkom predaja (§ 127 a 128).
Štvrtý diel
Exekúcia predajom cenných papierov
§ 131
Cenné papiere na meno, cenné papiere na doručiteľa a cenné papiere na rad (ktoré možno previesť rubopisom)13) možno zexekvovať tak, že exekútor spíše tieto cenné papiere podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí a odníme ich.
§ 132
Všetko, čo je potrebné na zachovanie alebo výkon práv z cenných papierov, vykoná exekútor na základe poverenia súdu. Ak treba pohľadávku zažalovať, na podanie žaloby ustanoví súd opatrovníka.
§ 133
Realizáciu pohľadávky z cenných papierov vykoná exekútor realizačnými úkonmi primeranými povahe týchto listín. Všetky úkony pri nakladaní s cennými papiermi robí namiesto povinného exekútor.
Piaty diel
Exekúcia predajom nehnuteľnosti
§ 134
(1)
Exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti (ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“) súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.
(2)
Exekúcia predajom nehnuteľnosti sa vzťahuje na nehnuteľnosť aj s jej súčasťami a s príslušenstvom.
§ 135
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného i povinného o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a označí nehnuteľnosť, ktorej sa exekúcia týka,
b)
oprávneného požiada o udelenie súhlasu podľa § 134 ods. 1,
c)
zakáže povinnému, aby nehnuteľnosť previedol na niekoho iného alebo aby ju zaťažil,
d)
uloží povinnému, aby do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie oznámil exekútorovi, či a kto má k nehnuteľnosti predkupné právo s poučením, že pri neoznámení zodpovedá za škodu tým spôsobenú.
(2)
Upovedomenie o začatí exekúcie doručí exekútor okrem oprávneného a povinného aj spoluvlastníkom a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, katastrálnemu úradu, daňovému úradu, správe finančnej kontroly a obci, v ktorej obvode je nehnuteľnosť, ako aj obvodnému úradu, v ktorého obvode je bydlisko povinného. Okrem toho sa upovedomenie o začatí exekúcie vyvesí na úradnej tabuli exekútora až do vyvesenia dražobnej vyhlášky.
§ 136
(1)
Exekúcia sa vykoná dražbou; vykoná ju exekútor.
(2)
Pre poradie oprávneného na uspokojenie z výťažku exekúcie je rozhodujúci čas, kedy exekútorovi došiel návrh na vykonanie exekúcie.
§ 137
(1)
Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti) po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50).
(2)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému, spoluvlastníkom a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, katastrálnemu úradu, daňovému úradu, správe finančnej kontroly a obci, v ktorej obvode je nehnuteľnosť, ako aj obvodnému úradu, v ktorého obvode je bydlisko povinného. Povinnému, osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, a katastrálnemu úradu sa doručí do vlastných rúk.
§ 138
Po vydaní exekučného príkazu exekútor zaobstará znalecký posudok na cenu nehnuteľnosti a jej súčastí. O čase a mieste oceňovania nehnuteľnosti upovedomí oprávneného, povinného, spoluvlastníkov, ako aj osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti iné závady, a obvodný úrad.
§ 139
(1)
Znaleckým posudkom sa zistí cena nehnuteľnosti; pritom sa jednotlivo odhadnú závady, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie (§ 153 ods. 1), ako aj závady, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie (§ 153 ods. 2).
(2)
Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému v období jedného roka, a hodnota tejto výhody sa násobí pri právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov, po ktoré má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi.
(3)
Závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre zaťaženého. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie dvadsiatich rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie. Závady vyplývajúce z nárokov na opakujúce sa plnenia a dávky sa odhadnú tak, že sa vypočíta suma, ktorá by stačila na to, aby z nej a z úrokov z tejto sumy sa poukazovali plnenia a dávky alebo ich peňažná hodnota.
(4)
O znaleckom posudku na cenu nehnuteľnosti upovedomí exekútor oprávneného, povinného a osoby, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné právo.
§ 140
(1)
Po určení výšky ceny nehnuteľnosti určí exekútor vyhláškou termín dražby; termín dražby určí najskôr na tridsiaty deň od uverejnenia vyhlášky.
(2)
Dražobná vyhláška musí obsahovať
a)
čas a miesto dražby,
b)
označenie nehnuteľnosti, jej príslušenstva a vlastníka,
c)
cenu zistenú znaleckým posudkom, ktorá je zároveň najnižším podaním,
d)
výšku zábezpeky,
e)
spôsob zaplatenia najvyššieho podania,
f)
závady, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie,
g)
ustanovenia o prechode závad a úžitkov z nehnuteľnosti,
h)
ustanovenia o odovzdaní vydraženej nehnuteľnosti vydražiteľovi,
i)
výzvu, aby všetci, ktorí sú odkázaní so svojimi nárokmi na najvyššie podanie, uviedli výšku svojich nárokov aj s príslušenstvom ku dňu termínu dražby a preukázali ich listinami s upozornením, že inak sa bude na ich nároky prihliadať len podľa obsahu spisov,
j)
výzvu, aby veritelia vyhlásili, či žiadajú zaplatenie v hotovosti s upozornením, že ak nepožiadajú o zaplatenie v hotovosti pred termínom dražby, môže vydražiteľ dlh prevziať,
k)
výzvu, aby uplatnenie práv, ktoré nepripúšťajú dražbu (§ 55 ods. 1), sa preukázalo pred začatím dražby s upozornením, že inak by sa také práva nemohli uplatniť na ujmu vydražiteľa, ktorý bol dobromyseľný,
l)
upozornenie, že osoby, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné právo, môžu ho uplatniť len na dražbe ako dražitelia a že udelením príklepu predkupné právo zaniká.
§ 141
(1)
Dražobná vyhláška sa doručí
a)
oprávnenému, povinnému, spoluvlastníkovi a každému, kto má k nehnuteľnosti vecné alebo predkupné právo, ak sú zjavné zo spisov alebo z katastra nehnuteľností,
b)
orgánom, ktoré vyrubujú a vymáhajú dane a verejné dávky, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie,
c)
úradom uvedeným v § 137 ods. 2.
(2)
Osobám uvedeným v odseku 1 písm. a) sa doručí dražobná vyhláška do vlastných rúk.
(3)
Exekútor vyvesí dražobnú vyhlášku na svojej úradnej tabuli a požiada obec, v ktorej obvode je nehnuteľnosť, aby podstatný obsah vyhlášky uverejnila spôsobom v mieste obvyklým. Exekútor môže uverejniť dražobnú vyhlášku v tlači.
(4)
Ak sa oprávnený z predkupného práva prihlási neskôr, doručí sa mu dražobná vyhláška do vlastných rúk tak, aby ju mal doručenú ešte pred začatím dražby.
§ 142
(1)
Záujemcovia o kúpu draženej nehnuteľnosti sú povinní ako zábezpeku zložiť polovicu ceny zistenej znaleckým posudkom, a to v hotovosti alebo šekom na účet exekútora. Ak chce záujemca pri dražbe uplatniť svoje predkupné právo, musí ho preukázať najneskôr pri zložení zábezpeky.
(2)
Najnižšie podanie sa rovná cene zistenej znaleckým posudkom.
(3)
Na zaplatenie najvyššieho podania určí exekútor v dražobnej vyhláške lehotu, ktorá sa začína dňom udelenia príklepu a nesmie byť dlhšia ako dva mesiace.
(4)
Na najvyššie podanie sa započíta zložená zábezpeka a sumy pripadajúce na závady, ktoré vydražiteľ preberá so započítaním na najvyššie podanie.
§ 143
(1)
Ak vydražiteľ nezaplatí najvyššie podanie včas, vykoná exekútor opätovnú dražbu nehnuteľnosti; opätovná dražba sa však nekoná, ak vydražiteľ zaplatí najvyššie podanie pred vykonaním opätovnej dražby.
(2)
Pre opätovnú dražbu platia ustanovenia o prvej dražbe s tým, že najnižšie podanie tvoria dve tretiny ceny určenej znaleckým posudkom. O dražbe upovedomí exekútor aj vydražiteľa uvedeného v odseku 1. Tento vydražiteľ je povinný zaplatiť rozdiel na najvyššom podaní, náklady opätovnej dražby a škodu, ktorá vznikla tým, že nezaplatil najvyššie podanie včas (§ 152). Táto náhrada pripadne do rozdeľovanej podstaty.
§ 144
(1)
Po zložení zábezpeky exekútor vyzve záujemcov, aby dražili.
(2)
Draží sa osobne alebo prostredníctvom zástupcu, ktorý musí preukázať právo zastupovať záujemcu verejnou alebo úradne overenou listinou.
(3)
Dražiť nemôže exekútor poverený vykonaním exekúcie (§ 44) ani jeho zamestnanci, zapisovateľ, povinný, vydražiteľ uvedený v § 143 ods. 1 a ani ten, komu nadobudnúť vec bráni osobitný predpis.
(4)
Dražba sa koná dovtedy, kým dražitelia robia podania; dražitelia sú viazaní svojimi podaniami, kým exekútor neudelí príklep. Výška ceny vydraženej nehnuteľnosti nie je obmedzená ustanoveniami cenových predpisov.
§ 145
Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie, exekútor nepokračuje v konaní. V konaní možno pokračovať najskôr po uplynutí troch mesiacov od bezúspešnej dražby. Ak sa nepodarí predať nehnuteľnosť na dražbe do jedného roka od vydania exekučného príkazu, môže súd na návrh exekútora exekúciu predajom tejto nehnuteľnosti zastaviť (§ 57 ods. 2).
§ 146
(1)
Príklep udelí exekútor tomu, u koho sú splnené podmienky ustanovené zákonom a kto urobil najvyššie podanie. Ak niekoľko dražiteľov urobí rovnaké podanie a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne exekútor žrebom o tom, komu sa má príklep udeliť. Ak však bol jedným z týchto dražiteľov spoluvlastník alebo ten, komu prospieva predkupné právo vecnej povahy, udelí sa príklep jemu.
(2)
O udelení príklepu spíše exekútor zápisnicu.
§ 147
(1)
Dražitelia, oprávnený, povinný, zástupcovia obce a obvodného úradu (§ 137 ods. 2), ak sú prítomní na dražbe, môžu vzniesť u exekútora námietky proti udeleniu príklepu. Okrem toho môže do troch dní odo dňa dražby vzniesť námietky každý, komu v rozpore s ustanovením § 141 ods. 2 nebola doručená dražobná vyhláška, a preto nebol na dražbe prítomný.
(2)
Námietky sa zapíšu do zápisnice. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie.
(3)
Námietkam možno vyhovieť, len ak sa vytýkajú vady na ujmu toho, kto námietky podal, alebo ak súd zistí porušenie zákona.
(4)
Rozhodnutie súdu o námietkach doručí exekútor tomu, kto podal námietky, vydražiteľovi, oprávnenému a povinnému.
§ 148
(1)
Udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o príklepe nie je prípustné odvolanie.
(2)
Rozhodnutie súdu o príklepe doručí exekútor oprávnenému, povinnému, vydražiteľovi, tým, ktorí vzniesli proti udeleniu príklepu námietky (§ 147), a katastrálnemu úradu na zápis do katastra nehnuteľností.
§ 149
Ak so zreteľom na vznesené námietky súd udelenie príklepu neschváli, exekútor pokračuje v dražbe vyvolaním predposledného podania. O termíne pokračovania v dražbe upovedomí osoby uvedené v § 147 ods. 1 aspoň 15 dní vopred.
§ 150
(1)
Po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci; o tom je povinný upovedomiť exekútora.
(2)
Ak súd udelenie príklepu schváli a ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.
§ 151
Ak súd udelenie príklepu neschválil, vydražiteľ je povinný vrátiť vec povinnému, vydať mu úžitky a nahradiť škodu, ktorú mu spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou.
§ 152
(1)
O záväzkoch podľa § 143 ods. 2 a § 151 rozhodne súd (§ 45).
(2)
Sumy zodpovedajúce záväzkom uloženým podľa odseku 1 vymôže exekútor na základe poverenia súdu z ostatného majetku vydražiteľa.
§ 153
(1)
Vydražiteľ musí bez započítania na najvyššie podanie prevziať vecné bremená, ktoré vznikli na základe osobitného právneho predpisu, a nájomné práva.
(2)
Inak prevezme vydražiteľ vecné bremená so započítaním na najvyššie podanie; za prevzaté vecné bremená mu prislúcha plná úhrada z rozdeľovanej podstaty.
(3)
Predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti udelením príklepu zaniká.
§ 154
(1)
Po schválení príklepu súdom (§ 148) uskutoční exekútor rozvrhové pojednávanie. Na rozvrhové pojednávanie predvolá vydražiteľa a osoby, ktorým sa doručuje dražobná vyhláška podľa § 141 ods. 1 alebo ktoré prihlásili svoje nároky podľa § 140 ods. 2 písm. i).
(2)
Po skončení rozvrhového pojednávania nemožno žiadať z najvyššieho podania sumu vyššiu, než bola prihlásená [§ 140 ods. 2 písm. i)].
§ 155
Na rozvrhovom pojednávaní sa určí poradie a spôsob úhrady nárokov, na ktoré treba prihliadať.
§ 156
Rozdeľovanú podstatu tvorí najvyššie podanie a úroky z neho, zábezpeka vydražiteľa uvedeného v § 143 ods. 1, prípadne sumy zodpovedajúce záväzkom uvedeným v § 152 ods. 1.
§ 157
(1)
Podľa výsledkov rozvrhového pojednávania sa z podstaty uspokojujú pohľadávky v tomto poradí:
a)
súdne trovy a trovy exekúcie,
b)
dane, poplatky a clá, ak majú podľa osobitných predpisov prednostné zákonné záložné právo a ak boli splatné v posledných troch rokoch pred udelením príklepu a riadne prihlásené,
c)
pohľadávky vymáhajúceho veriteľa, pohľadávky založené hypotekárnymi záložnými listami, pohľadávky zabezpečené exekučným záložným právom i zmluvným záložným právom, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľnosti, úhrada za vecné bremená prevzaté vydražiteľom so započítaním na najvyššie podanie, a to podľa ich poradia,
d)
nedoplatky výživného splatné ku dňu rozvrhu,
e)
dane, poplatky a clá prihlásené na rozvrh, ktoré neboli uspokojené podľa písmena b),
f)
ostatné pohľadávky.
(2)
Ak nemožno plne uspokojiť pohľadávky toho istého poradia, uspokoja sa pomerne.
(3)
Úroky za posledné tri roky pred udelením príklepu, ako aj súdne trovy a trovy exekútora sa uspokojujú v poradí istiny. Ak rozdeľovaná podstata nestačí, uhradia sa pred istinou.
(4)
Ak výťažok predaja prevyšuje všetky pohľadávky podľa odsekov 1 a 2, vyplatí exekútor po úhrade pohľadávok všetkých oprávnených zvyšok výťažku povinnému.
§ 158
(1)
Ak sa na dražbe predajú všetky nehnuteľnosti, na ktorých viaznu pohľadávky zabezpečené záložným právom podľa § 151a Občianskeho zákonníka pre tú istú pohľadávku (ďalej len „vospolné záložné právo“), uhradia sa také pohľadávky v hotovosti z výťažkov jednotlivých rozdeľovaných podstát pomerne podľa zvyškov rozdeľovaných podstát, ktoré zvyšujú pri každej jednotlivej nehnuteľnosti po uhradení predchádzajúcich nárokov. Ak veriteľ žiada uspokojenie v inom pomere, prikáže sa osobám, ktoré by v dôsledku toho dostali z rozdeľovanej podstaty menej, suma, ktorá by pripadla na takú pohľadávku až do výšky schodku z jednotlivých rozdeľovaných podstát.
(2)
Ak sa v dražbe nepredali všetky nehnuteľnosti, na ktorých viaznu pohľadávky zabezpečené vospolným záložným právom, použije sa za základ výpočtu úhrady hodnota všetkých nehnuteľností zistená podľa všeobecných predpisov. Sumy, o ktoré by boli veritelia s neskorším poradím ukrátení tým, že veriteľ pohľadávky zabezpečenej vospolným záložným právom dostal viac, než by naňho bolo pripadlo z výťažku predanej nehnuteľnosti, zabezpečia sa na ich návrh záložným právom na nepredaných nehnuteľnostiach v poradí, ktoré by prislúchalo uspokojenému veriteľovi.
(3)
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa použijú primerane aj na pohľadávky, ktoré zaťažujú podiely niekoľkých spoluvlastníkov tej istej nehnuteľnosti.
§ 159
(1)
Exekútor určí podľa znaleckého posudku sumu, akou sa oceňujú vecné bremená, ktoré budú v poradí podľa času svojho vzniku aspoň sčasti uspokojené z rozdeľovanej podstaty. Pri nárokoch na opakujúce sa plnenie a dávky určí takú sumu, ktorá stačí, aby sa z nej a z jej úrokov mohli poskytovať plnenia a dávky alebo ich peňažná hodnota.
(2)
Pri vecných bremenách, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie, vydá sa zrazená suma, ak ide o vecné bremeno neobmedzeného trvania, vydražiteľovi; ak ide o vecné bremeno obmedzeného trvania, uloží sa suma na úrok a vydražiteľovi sa poskytuje náhrada po čas, po ktorý vecné bremeno trvá. Ak však ide o nárok na dôchodky a iné opakujúce sa plnenia, uloží sa suma vždy na úrok a platby sa poukazujú priamo oprávnenému z vecného bremena. Vyčerpaním sumy nárok oprávneného zanikne.
(3)
Suma, ktorá sa uvoľní skorším zánikom vecného bremena, pridelí sa ďalším oprávneným.
§ 160
(1)
O rozvrhnutí výťažku dražby nehnuteľnosti (ďalej len „rozvrh výťažku“) spíše exekútor zápisnicu.
(2)
Zápisnica o rozvrhu výťažku sa doručí osobám a orgánom uvedeným v § 161 ods. 1.
§ 161
(1)
Osoby a orgány, ktoré mali byť predvolané na rozvrhové pojednávanie (§ 154 ods. 1), a osoby, o ktorých nárokoch sa rozhodovalo na tomto pojednávaní, môžu vzniesť u exekútora námietky proti rozvrhu výťažku do troch dní po doručení tohto rozvrhu.
(2)
Námietky sa zapíšu do zápisnice. O týchto námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie.
(3)
Námietkam možno vyhovieť, len ak sa vytýkajú vady na ujmu toho, kto námietky podal, alebo ak súd zistí porušenie zákona.
(4)
Rozhodnutie súdu o námietkach doručí exekútor tomu, kto podal námietky, osobám a orgánom uvedeným v odseku 1, oprávnenému a povinnému.
§ 162
(1)
Súd rozhodne aj o nárokoch, ktoré boli na pojednávaní o rozvrhu zaprené čo do pravosti, výšky, poradia alebo spôsobu úhrady, ak o nich možno rozhodnúť bez vykonávania dôkazov. Proti tomuto rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie.14) Inak súd odkáže tých, ktorí také námietky vzniesli, aby v lehote 30 dní od doručenia upovedomenia súdu podali návrh podľa § 55 ods. 2.
(2)
Rozhodnutie podľa § 55 ods. 2 je účinné proti všetkým veriteľom i proti povinnému.
§ 163
Ak súd vyhovel návrhu podľa § 55 ods. 2, exekútor uskutoční nové rozvrhové pojednávanie.
§ 164
(1)
Rozvrh výťažku podlieha schváleniu súdom (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o rozvrhu výťažku nie je prípustné odvolanie.
(2)
Rozhodnutie o rozvrhu výťažku sa doručí všetkým osobám a orgánom, ktoré mali byť predvolané na rozvrhové pojednávanie (§ 154 ods. 1), a osobám, o ktorých nárokoch sa rozhodovalo na tomto pojednávaní.
§ 165
(1)
Po schválení rozvrhu výťažku a po úplnom zaplatení najvyššieho podania poukáže exekútor oprávneným osobám prikázané sumy s výnimkou nárokov, o ktorých prebieha konanie o zapretie prihlásenej pohľadávky.
(2)
Po právoplatnosti rozhodnutia o zapretí prihlásenej pohľadávky (§ 162 ods. 1) súd podľa výsledku tohto konania buď prikáže exekútorovi, aby vyplatil zadržané sumy podľa rozvrhu výťažku, alebo aby uskutočnil dodatočné pojednávanie o rozvrhu.
§ 166
Predaj spoluvlastníckeho podielu
(1)
Na exekúciu predajom spoluvlastníckeho podielu na hnuteľnej veci alebo na nehnuteľnosti sa použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností. O vykonaní exekúcie upovedomí exekútor ostatných spoluvlastníkov.
(2)
Spoluvlastník veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, môže zabrániť predaju veci, ak najneskôr do začiatku dražby zloží u exekútora v hotovosti alebo šekom na účet exekútora sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť. Ak sa tak stane, exekútor s touto sumou naloží ako s výsledkom predaja.
Zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach
Nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností
§ 167
(1)
Na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností sa zriadi exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V katastri nehnuteľností sa zapíše, že nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku.
(2)
Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť len na návrh oprávneného.
§ 168
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností oprávneného a povinného a označí nehnuteľnosť, na ktorú sa zriaďuje exekučné záložné právo,
b)
po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50), vydá exekučný príkaz (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností).
(2)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a katastrálnemu úradu. Povinnému a katastrálnemu úradu sa doručí do vlastných rúk.
(3)
Katastrálny úrad je povinný zapísať zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov dňom doručenia exekučného príkazu.
§ 169
Pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti.
§ 170
Exekučné záložné právo možno zriadiť, len ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.
§ 171
(1)
Pre poradie exekučného záložného práva je rozhodujúci čas, kedy došiel exekútorovi návrh na zriadenie exekučného záložného práva. Ak došlo niekoľko návrhov zároveň, majú záložné práva rovnaké poradie.
(2)
Ak sa pre vymáhanú pohľadávku zriadilo zmluvné záložné právo skôr, poradie exekučného záložného práva sa riadi poradím tohto zmluvného záložného práva.
Nehnuteľnosti nezapísané v katastri nehnuteľností
§ 172
(1)
Na nehnuteľnosť nezapísanú v katastri nehnuteľností zriadi sa exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnej veci jej opísaním v zápisnici. V zápisnici sa uvedie, o akú nehnuteľnosť ide, kto je jej vlastníkom, a zapíše sa, že nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku.
(2)
Ak sa pre vymáhanú pohľadávku zriadilo zmluvné záložné právo skôr, zapíše sa to aj v zápisnici.
(3)
Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť nezapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť len na návrh oprávneného.
§ 173
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť nezapísanú v katastri nehnuteľností oprávneného a povinného a označí nehnuteľnosť, na ktorú sa zriaďuje exekučné záložné právo,
b)
po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50), vydá exekučný príkaz (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť nezapísanú v katastri nehnuteľností).
(2)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných rúk.
(3)
Zexekvovanie sa zapíše na listine preukazujúcej vlastníctvo povinného k tejto nehnuteľnosti a na listine o zriadení zmluvného záložného práva pre vymáhanú pohľadávku.
§ 174
Pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti.
§ 175
Exekučné záložné právo možno zriadiť, len ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.
§ 176
Pre poradie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti nezapísané v katastri nehnuteľností platí obdobne § 171.
§ 177
Ak sa už skôr vykonalo zexekvovanie pre inú pohľadávku, zapíše sa exekučné záložné právo v zápisnici o skoršom zexekvovaní.
§ 178
(1)
Exekútor, ktorý je poverený vykonaním exekúcie, je povinný zaslať odpis listiny o zriadení exekučného záložného práva tomu exekútorovi, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.
(2)
Do listín o zriadení exekučného záložného práva má každý právo nazrieť.
Šiesty diel
Exekúcia predajom podniku
§ 179
(1)
Na exekúciu predajom podniku alebo jeho časti sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona o exekúcii predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností a ustanovenia o predaji podniku na základe zmluvy.15)
(2)
Ak sa predáva na dražbe podnik alebo jeho časť, na vydražiteľa, ktorému bol právoplatne udelený príklep a ktorý zaplatil najvyššie podanie, prechádza vlastnícke právo k veciam, k právam a k iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, ku dňu udelenia príklepu (§ 150).
(3)
Na vydražiteľa prechádzajú všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku. Ak je pre nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodné uskutočňovanie určitej podnikateľskej činnosti, započítava sa do tejto činnosti vydražiteľa uskutočnenej po vydražení podniku aj činnosť uskutočnená pri prevádzke podniku pred jeho predajom na dražbe.
(4)
Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom podniku prechádzajú na vydražiteľa.
(5)
Pri exekúcii predajom podniku nemožno zexekvovať samostatne iba obchodné meno podniku; to isté platí, ak ide o exekúciu časti podniku.
(6)
Oprávnenie používať obchodné meno upravuje osobitný právny predpis.16)
(7)
Ak pri exekúcii predajom podniku alebo jeho časti dôjde ku koncentrácii podľa osobitného predpisu,17) vydražiteľ je povinný túto skutočnosť oznámiť Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky.
DRUHÁ HLAVA
USPOKOJENIE PRÁV NA NEPEŇAŽNÉ PLNENIE
§ 180
(1)
Na exekúciu, ktorej podkladom je rozhodnutie ukladajúce inú povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy, sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii, ktorej podkladom je rozhodnutie ukladajúce zaplatenie peňažnej sumy.
(2)
Ak oprávnený navrhuje exekúciu aj pre trovy, ktoré mu boli v rozhodnutí priznané, exekútor vykoná exekúciu niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky; to isté platí aj pre trovy exekúcie.
Prvý diel
Vypratanie
Vypratanie nehnuteľnosti alebo jej časti
§ 181
(1)
Ak vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby povinný vypratal nehnuteľnosť alebo jej časť, exekúcia sa vykoná vyprataním. Exekútor k tomuto úkonu priberie vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu obce.
(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti,
b)
po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50), vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti) a určí termín vypratania.
(3)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a obci. Povinnému sa doručí do vlastných rúk.
(4)
Po doručení exekučného príkazu exekútor
a)
urobí opatrenie, aby sa z vypratávaného objektu odstránili veci patriace povinnému a príslušníkom jeho rodiny, ako aj veci, ktoré síce patria niekomu inému, ale sú so súhlasom povinného umiestnené vo vypratávanom objekte alebo na vypratávanom objekte,
b)
urobí opatrenie, aby bol z vypratávaného objektu vykázaný povinný a všetci, ktorí sa tam zdržujú na základe práva povinného.
§ 182
(1)
Veci odstránené z vypratávaného objektu sa odovzdajú povinnému alebo niektorému z plnoletých príslušníkov jeho rodiny.
(2)
Ak nie je prítomný pri vypratávaní nikto, kto by mohol veci prevziať, alebo ak sa prevzatie vecí odmieta, veci sa spíšu a dajú do úschovy obci. Exekútor upovedomí povinného o tom, že jeho veci boli dané do úschovy.
§ 183
(1)
Ak si povinný nevyzdvihne veci u obci do šiestich mesiacov odo dňa, keď boli uschované, predajú sa na návrh obce podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí.
(2)
Výťažok predaja vyplatí exekútor povinnému po zrážke trov úschovy, trov predaja a trov exekúcie.
Vypratanie bytu
§ 184
(1)
Ak vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby povinný vypratal byt, exekúcia sa vykoná vysťahovaním povinného a všetkých, ktorí s ním bývajú na základe jeho práva, z bytu a vyprataním bytu. Exekútor k tomuto úkonu priberie vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu obce.
(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vyprataním bytu,
b)
po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50), vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie vyprataním bytu) a určí termín, kedy sa vypratanie bytu uskutoční.
(3)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a obci. Povinnému sa doručí do vlastných rúk.
(4)
Ustanovenia § 182 a 183 sa použijú obdobne.
§ 185
(1)
Ak vykonateľné rozhodnutie, ktoré je podkladom na exekúciu, ukladá, aby povinný vypratal byt, za ktorý treba zabezpečiť či už náhradný byt, alebo náhradné ubytovanie, exekútor vykoná exekúciu až vtedy, keď oprávnený preukáže, že pre povinného je zabezpečená taká bytová náhrada, aká je určená v rozhodnutí, ktoré je podkladom na exekúciu.
(2)
Oprávnený a povinný môžu vzniesť u exekútora námietky proti bytovej náhrade podľa odseku 1 do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
(3)
O námietkach rozhoduje súd (§ 45).
(4)
Ustanovenia § 50 ods. 3 a 4 sa použijú obdobne.
Druhý diel
Odobratie veci
§ 186
(1)
Ak vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby povinný vydal alebo dodal oprávnenému vec, exekúcia sa vykoná odobratím veci povinnému so všetkým, čo k nej patrí, a odovzdaním oprávnenému. Exekútor k tomuto úkonu priberie vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu obce.
(2)
Ak na užívanie odobratej veci treba listinu, odoberie sa aj táto listina povinnému a odovzdá sa oprávnenému spolu s vecou, ktorá sa odobrala povinnému.
(3)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie odobratím veci a odníme povinnému vec so všetkým, čo k nej patrí,
b)
po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50), vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie odobratím veci) a odobratú vec so všetkým, čo k nej patrí, odovzdá oprávnenému.
(4)
Upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí povinnému až pri odobratí veci. Exekútor upovedomí oprávneného o čase výkonu vopred. Odobratie veci sa nevykoná, ak nebude pri ňom prítomný oprávnený alebo jeho zástupca.
(5)
Ak to vyžaduje účel exekúcie, exekútor je oprávnený urobiť osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných miestností povinného, kde je podľa dôvodného predpokladu vec, ktorú má povinný vydať alebo dodať oprávnenému; na ten účel je exekútor oprávnený vymôcť si do bytu povinného alebo do inej miestnosti povinného prístup.
§ 187
Ak má vec, ktorú treba povinnému odobrať, pri sebe niekto iný, exekútor ho vyzve, aby ju oprávnenému vydal. Ak sa vec nevydá dobrovoľne, použijú sa primerane ustanovenia o exekúcii prikázaním pohľadávky.
§ 188
(1)
Ak sa nepodarí odobrať vec a ak si možno vec rovnakého druhu a rovnakej akosti zadovážiť inak, exekútor vyzve oprávneného, aby si ju zadovážil na trovy a nebezpečenstvo povinného.
(2)
Exekútor môže povinného vyzvať, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému vopred. Exekúcia sa potom vykoná na návrh oprávneného niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok.
Tretí diel
Rozdelenie spoločnej veci
§ 189
Rozdelenie spoločnej veci predajom
(1)
Ak vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby sa spoločná hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť predala a jej výťažok sa rozdelil medzi spoluvlastníkov, exekúcia sa vykoná predajom podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí alebo nehnuteľností.
(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie rozdelením spoločnej veci,
b)
po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50), vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie rozdelením spoločnej veci predajom) a vykoná exekúciu.
(3)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných rúk.
(4)
Exekútor po doručení exekučného príkazu povinnému
a)
vykoná exekúciu podľa ustanovení o exekúcii predajom hnuteľných vecí alebo nehnuteľnosti,
b)
výťažok predaja spoločnej veci vyplatí všetkým bývalým spoluvlastníkom podľa výšky ich podielov.
(5)
Ak sa nepodarí spoločnú hnuteľnú vec alebo nehnuteľnosť predať, súd exekúciu rozdelením spoločnej veci zastaví (§ 57 ods. 1).
§ 190
Rozdelenie spoločnej veci inak než predajom
(1)
Ak vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby sa spoločná hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť rozdelila inak než predajom, exekúcia sa vykoná rozdelením tejto spoločnej veci spôsobom určeným v exekučnom titule. Exekútor k vykonaniu exekúcie priberie vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu obce.
(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie rozdelením spoločnej veci,
b)
po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50), vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie rozdelením spoločnej veci) a vykoná exekúciu spôsobom určeným v exekučnom titule.
(3)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných rúk.
(4)
Ak je to potrebné, najmä ak treba presne určiť, prípadne vytýčiť hranice pozemkov, exekútor priberie k rozdeleniu znalca.
Štvrtý diel
Uskutočnenie prác a výkonov
§ 191
(1)
Ak vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby povinný podľa neho vykonal pre oprávneného nejakú prácu, ktorú môže vykonať aj niekto iný než povinný, exekúcia sa vykoná tak, že oprávnený si dá prácu, o ktorú ide, vykonať niekým iným alebo si ju vykoná sám, a to na trovy povinného.
(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vykonaním prác a výkonov,
b)
po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz a vykoná exekúciu.
(3)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných rúk.
(4)
Exekútor po doručení exekučného príkazu povinnému vyzve oprávneného, aby si dal prácu, o ktorú ide, vykonať niekým iným alebo aby si ju vykonal sám, a to na trovy povinného.
(5)
Exekútor môže povinného vyzvať, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému vopred. Exekúcia sa vykoná potom niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok.
§ 192
(1)
Ak vykonateľné rozhodnutie ukladá inú povinnosť, exekútor na základe poverenia súdu (§ 44) uloží za každé porušenie alebo nesplnenie tejto povinnosti povinnému pokutu. Výšku pokuty stupňuje až do úhrnnej sumy 100 000 Sk. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
(2)
Zaplatením pokút sa povinný neoslobodzuje od uloženej povinnosti a od zodpovednosti za škodu.
(3)
Ak povinný ani po zaplatení úhrnnej sumy pokút podľa odseku 1 súdom uloženú povinnosť nesplní, exekútor vyzve oprávneného, aby túto povinnosť splnil sám, ak je to možné, a to na trovy povinného.
(4)
Exekútor môže povinného vyzvať, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému vopred. Exekúcia sa vykoná potom niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok.
(5)
Ak povinný porušením jemu uloženej povinnosti spôsobí zmenu stavu, ktorý predpokladá rozhodnutie, ktoré je podkladom na exekúciu, exekútor vyzve oprávneného, aby sa postaral o obnovenie predošlého stavu na trovy povinného. Exekúcia sa potom vykoná niektorým zo spôsobov určených na uspokojenie peňažných pohľadávok. Exekútor môže urobiť vhodné opatrenia, aby oprávnenému dopomohol k obnoveniu predošlého stavu.
PIATA ČASŤ
ĎALŠIA ČINNOSŤ EXEKÚTORA
§ 193
(1)
Exekútor môže poskytnúť oprávnenému súčinnosť pri vymáhaní jeho pohľadávky aj bez exekučného titulu (pred rozhodnutím súdu o veci) na základe písomného plnomocenstva udeleného oprávneným v rozsahu určenom v plnomocenstve.
(2)
O úkony podľa odseku 1 môže fyzická osoba i právnická osoba požiadať ktoréhokoľvek exekútora splnomocneného na výkon exekučnej činnosti.
§ 194
(1)
Exekútor môže v súvislosti so súdnym alebo s iným konaním prijímať do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci.
(2)
O prijatí do úschovy vydá exekútor tomu, kto hodnoty skladá, písomné potvrdenie.
§ 195
Exekútor môže vykonávať aj inú činnosť, než ustanovuje tento zákon, ak ho touto činnosťou poverí súd.
ŠIESTA ČASŤ
ODMENA SÚDNEHO EXEKÚTORA
§ 196
Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
§ 197
(1)
Náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
(2)
Exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov.
(3)
Platiteľom preddavku podľa odseku 2 je štát, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.
§ 198
(1)
Ak exekútor vykonáva činnosť podľa § 193, náklady hradí žiadateľ.
(2)
Ak exekútor vykonáva činnosť podľa § 194 a 195, o tom, ktorá zo sporových strán uhradí náklady za činnosť exekútora a v akej výške, rozhodne súd.
§ 199
Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
SIEDMA ČASŤ
TROVY EXEKÚCIE
§ 200
(1)
Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
(2)
Trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
§ 201
(1)
Predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie.
(2)
Účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
(3)
Rozhodnutie súdu o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
(4)
Toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo bolo doručené exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
§ 202
(1)
Ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného.
(2)
Proti ďalším trovám môže vzniesť u exekútora účastník konania námietky do troch dní od doručenia upovedomenia podľa odseku 1. O týchto námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie.
(3)
Rozhodnutie súdu o námietkach proti ďalším trovám exekúcie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
(4)
Toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo bolo doručené exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
(5)
Ďalšie trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok vydaním príkazu na úhradu ďalších trov exekúcie.
§ 203
Ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
ÔSMA ČASŤ
MANIPULÁCIA SO SPISMI A ICH ÚSCHOVA
PRVÁ HLAVA
MANIPULÁCIA SO SPISMI
§ 204
(1)
Ak spisy nie sú ukončené, musia byť uložené v kancelárii exekútora tak, aby boli exekútorovi aj kontrolným orgánom kedykoľvek prístupné. Ak exekútor nemá taký spis u seba, musí byť zo záznamu v príslušnom registri zrejmé, kde sa spis nachádza.
(2)
Odpisy a potvrdenia zo spisov uložených v kancelárii exekútora vydáva na žiadosť oprávnených orgánov a osôb (§ 206) exekútor alebo ním poverený zamestnanec.
Nazeranie do spisov
§ 205
(1)
Oprávnené orgány a osoby (§ 206) môžu nazerať do spisov, ktoré nie sú uložené v exekútorskom archíve, a robiť si z nich výpisy výlučne v kancelárii exekútora pod jeho dohľadom alebo pod dohľadom ním povereného zamestnanca. O nazretí do spisu sa v spise urobí záznam.
(2)
Na odôvodnenú žiadosť oprávnených orgánov a osôb možno spis zaslať doporučene inému exekútorovi, v ktorého kancelárii možno doň nazrieť.
§ 206
(1)
Oprávnenými orgánmi sú v rozsahu svojej pôsobnosti komora, ministerstvo, orgány činné v trestnom konaní, súdy, prokuratúra, daňové úrady, správy finančnej kontroly a katastrálne úrady.
(2)
Oprávnenými osobami sú účastníci exekučného konania, ich právni nástupcovia, zástupcovia týchto osôb a znalec, ak ho príslušný orgán uvedený v odseku 1 za znalca ustanovil a uložil mu povinnosť nazrieť do spisu.
§ 207
Požičiavanie spisov
Exekútor požičia svoje spisy na odôvodnenú písomnú žiadosť orgánom uvedeným v § 206 ods. 1, ako aj znalcom za podmienok uvedených v § 206 ods. 2.
§ 208
Rekonštrukcia spisov
(1)
Exekútor vykonáva rekonštrukciu spisov, ktoré boli celkom alebo sčasti zničené alebo stratené.
(2)
Exekútor vyhotoví osvedčené odpisy písomností, ktoré si zapožičia od účastníkov alebo od ich právnych nástupcov, od iného exekútora, od súdu, od orgánu katastra nehnuteľností, prípadne od iného orgánu alebo od znalca. Na týchto odpisoch uvedie doložku o tom, že písomnosť sa vyhotovuje namiesto zničenej alebo stratenej listiny.
(3)
Exekútor môže vykonať aj potrebné zisťovanie obsahu listiny, najmä vypočutím účastníkov, prípadne ich právnych nástupcov, a obsah listiny osvedčí zápisnicou, v ktorej uvedie všetky zistené okolnosti. V osvedčení uvedie obsah tvrdení účastníkov alebo ich právnych nástupcov o obsahu listiny.
DRUHÁ HLAVA
ÚSCHOVA UKONČENÝCH SPISOV
§ 209
(1)
Ukončené spisy sa ukladajú a uschovávajú v kancelárii exekútora.
(2)
Ukončené spisy zostávajú po celý čas výkonu exekútorského úradu uschované v kancelárii u exekútora, ktorý ich vyhotovil.
(3)
Podrobnejšiu úpravu manipulácie so spismi, ich úschovu, vedenie registrov a ďalších evidenčných pomôcok upraví kancelársky poriadok, ktorý vydá ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
TRETIA HLAVA
EXEKÚTORSKÝ ARCHÍV
§ 210
(1)
V exekútorskom archíve sa uschovávajú ukončené spisy, registre, pečiatky a pečatidlá exekútorov, ktorých úrad zanikol alebo ktorí boli preložení do obvodu iného súdu prvého stupňa.
(2)
Exekútorský archív vedie súd prvého stupňa, v ktorého obvode exekútor vykonával svoj úrad.
(3)
O odovzdaní spisov, registrov, pečiatky a pečatidla sa spíše zápisnica.
§ 211
(1)
Po uložení spisov do exekútorského archívu sa na ich evidenciu a úschovu vzťahujú právne predpisy platné pre úschovu súdnych spisov.
(2)
Výpisy, odpisy a potvrdenia zo spisov uložených v exekútorskom archíve vydáva na žiadosť oprávnených orgánov a osôb príslušný súd. O nazeraní do spisov a požičiavaní týchto spisov platia primerane ustanovenia § 205 až 207.
DEVIATA ČASŤ
SAMOSPRÁVA SÚDNYCH EXEKÚTOROV
§ 212
Slovenská komora exekútorov
(1)
Zriaďuje sa komora (§ 7) so sídlom v Banskej Bystrici. Komora je právnickou osobou.
(2)
Komora je samosprávnou stavovskou organizáciou, ktorá združuje všetkých exekútorov a vedie ich zoznam. Exekútor sa stáva členom komory dňom jeho vymenovania za exekútora. Členstvo v komore zaniká jeho odvolaním, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(3)
Poslaním komory a jej orgánov je chrániť záujmy exekútorského stavu, dohliadať na činnosť exekútorov a obstarávať ďalšie záležitosti, ktoré sú jej zverené týmto zákonom.
(4)
Príjmy komory tvoria členské príspevky, dary a iné príjmy. Členské príspevky sú exekútori povinní platiť v určenej výške.
(5)
Orgánmi komory sú
a)
konferencia exekútorov,
b)
prezídium komory,
c)
revízna komisia,
d)
disciplinárna komisia,
e)
vzdelávacia komisia.
(6)
Volebné obdobie členov orgánov komory je trojročné.
§ 213
Konferencia exekútorov
(1)
Konferencia exekútorov je najvyšší orgán komory, ktorý tvoria exekútori zapísaní v zozname exekútorov. Ostatné orgány komory volí konferencia exekútorov.
(2)
Konferenciu exekútorov zvoláva prezídium komory spravidla raz za rok. Ak o to písomne požiada aspoň jedna tretina exekútorov alebo revízna komisia, prezídium komory je povinné zvolať konferenciu exekútorov do dvoch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti.
(3)
Konferencia exekútorov je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina exekútorov zapísaných v zozname exekútorov. Na platnosť uznesenia konferencie exekútorov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných exekútorov.
(4)
Konferencia exekútorov najmä
a)
volí a odvoláva členov prezídia komory a členov ostatných jej orgánov,
b)
schvaľuje organizačný, volebný a disciplinárny poriadok,
c)
zrušuje alebo mení rozhodnutia prezídia komory,
d)
schvaľuje výšku ročného členského príspevku exekútorov na činnosť komory,
e)
schvaľuje výšku náhrady za stratu času pri výkone funkcií v orgánoch komory,
f)
prerokúva a schvaľuje správu o činnosti ostatných orgánov komory,
g)
určuje počet zamestnancov komory,
h)
vyjadruje sa o návrhu právnych predpisov týkajúcich sa činnosti exekútorov,
i)
uznáša sa o ďalších veciach, ktoré si sama vyhradí.
Prezídium komory
§ 214
(1)
Prezídium komory riadi činnosť komory medzi konferenciami exekútorov, najmä
a)
zastupuje komoru v styku s ministerstvami a s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, s inštitúciami, s právnickými osobami a fyzickými osobami a v medzinárodnej oblasti,
b)
zastupuje, chráni a presadzuje záujmy exekútorov,
c)
podáva ministrovi návrhy v prípadoch, keď to tento zákon ustanovuje,
d)
uskutočňuje konkurzy podľa tohto zákona,
e)
vedie zoznamy exekútorov, kandidátov, koncipientov a vykonáva v nich zmeny; zoznam exekútorov zasiela krajským súdom,
f)
dohliada na činnosť exekútorov, ich zástupcov a náhradníkov exekútorov,
g)
rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie o uložení disciplinárneho opatrenia,
h)
vypracúva návrh organizačného, volebného a disciplinárneho poriadku a predkladá ich konferencii exekútorov na schválenie,
i)
predkladá návrh kancelárskeho poriadku ministrovi,
j)
hospodári s majetkom komory,
k)
schvaľuje študijný plán a skúšobný poriadok odbornej skúšky,
l)
vykonáva ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.
(2)
Prezídium má jedenásť členov vrátane prezidenta komory.
(3)
Prezídium komory volí a odvoláva zo svojich členov prezidenta a viceprezidenta komory. Prezident komory zastupuje komoru navonok a koná v jej mene vo všetkých veciach. V čase medzi zasadnutiami prezídia komory vydáva aj neodkladné rozhodnutia a riadi pracovníkov komory. Viceprezident komory zastupuje prezidenta komory v rozsahu určenom organizačným poriadkom.
(4)
Zasadnutia prezídia komory zvoláva prezident komory spravidla raz za mesiac, najmenej raz za tri mesiace.
(5)
Členstvo v prezídiu komory je nezlučiteľné s členstvom v revíznej alebo v disciplinárnej komisii.
§ 215
Prezídium komory vyčiarkne zo zoznamu exekútorov toho,
a)
kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b)
koho odvolal minister z exekútorského úradu.
§ 216
Revízna komisia
(1)
Revízna komisia má päť členov.
(2)
Členovia revíznej komisie volia zo svojich členov predsedu revíznej komisie.
(3)
Revízna komisia
a)
preskúmava hospodárenie komory a podáva správu o výsledku hospodárenia konferencii exekútorov,
b)
vyjadruje sa o návrhu rozpočtu komory,
c)
schvaľuje ročný záverečný účet komory.
§ 217
Disciplinárna komisia
(1)
Disciplinárna komisia má päť členov.
(2)
Členovia disciplinárnej komisie volia zo svojich členov predsedu disciplinárnej komisie.
(3)
Konanie a rozhodovanie disciplinárnej komisie upraví komora v disciplinárnom poriadku.
§ 218
Vzdelávacia komisia
(1)
Vzdelávacia komisia má päť členov.
(2)
Členovia vzdelávacej komisie volia zo svojich členov predsedu vzdelávacej komisie.
(3)
Vzdelávacia komisia
a)
vypracúva návrh študijného plánu a skúšobného poriadku a predkladá ich prezídiu komory na schválenie,
b)
organizuje odborné skúšky podľa skúšobného poriadku,
c)
organizuje odbornú výchovu exekútorov, kandidátov, koncipientov a zabezpečuje publikačnú, študijnú, dokumentačnú a informačnú činnosť.
DESIATA ČASŤ
DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ SÚDNEHO EXEKÚTORA
§ 219
Exekútor je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.
§ 220
Disciplinárne previnenie
(1)
Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora.
(2)
Konanie uvedené v odseku 1 je závažným disciplinárnym previnením, ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, jeho opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená.
Disciplinárne opatrenia
§ 221
(1)
Za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie
a)
pokarhanie,
b)
písomné pokarhanie,
c)
peňažnú pokutu až do sumy 10 000 Sk.
(2)
Za závažné disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie
a)
písomné pokarhanie,
b)
peňažnú pokutu až do sumy 100 000 Sk,
c)
zbavenie výkonu exekútorského úradu.
(3)
Kandidátovi možno uložiť disciplinárne opatrenia podľa odseku 1 a odseku 2 písmena a) a b) alebo odňať právo zastupovať exekútora, ak je ustanoveným zástupcom.
(4)
Peňažné pokuty podľa odseku 1 písmena c) a odseku 2 písmena b) sú príjmom komory.
§ 222
(1)
Minister môže pozastaviť exekútorovi výkon exekútorského úradu, ak bolo proti nemu začaté trestné konanie za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin súvisiaci s exekučnou činnosťou, a to až do právoplatnosti rozhodnutia. Rovnako môže pozastaviť exekútorovi výkon exekútorského úradu, ak bolo proti nemu začaté disciplinárne konanie za závažné disciplinárne previnenie podľa § 220 ods. 2, a to až do právoplatnosti rozhodnutia.
(2)
Minister pozastaví exekútorovi výkon exekútorského úradu na čas výkonu trestu odňatia slobody, ak nie sú dané dôvody na jeho odvolanie.
(3)
Ak pozastavenie výkonu exekútorského úradu trvá, nesmie exekútor vykonávať svoju činnosť.
Disciplinárne konanie
§ 223
(1)
Disciplinárne konanie sa začína na návrh. Bez návrhu možno disciplinárne konanie začať len v prípade, ak vec disciplinárnej komisii postúpil orgán činný v trestnom konaní.18)
(2)
Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu a prezident komory (ďalej len „navrhovateľ“) do troch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu.
§ 224
Exekútora môže v disciplinárnom konaní zastupovať právny zástupca.
§ 225
O disciplinárnej zodpovednosti exekútora rozhoduje a disciplinárne opatrenie ukladá disciplinárna komisia.
§ 226
Disciplinárna komisia disciplinárne konanie zastaví,
a)
ak bol návrh na začatie disciplinárneho konania podaný oneskorene alebo vzatý späť,
b)
ak bol exekútor odvolaný alebo ak výkon jeho úradu zanikol,
c)
ak zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie.
§ 227
(1)
Ak disciplinárna komisia zistí, že exekútor sa dopustil disciplinárneho previnenia, uloží mu disciplinárne opatrenie podľa § 221.
(2)
Ak disciplinárna komisia zistí, že exekútor sa disciplinárneho previnenia nedopustil alebo mu nemožno disciplinárne previnenie preukázať, disciplinárne opatrenie mu neuloží. Poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, odkáže s jeho nárokom na občianskoprávne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
§ 228
(1)
Proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie môže exekútor alebo navrhovateľ podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.
(2)
O odvolaní rozhoduje prezídium komory.
(3)
Prezídium komory môže napadnuté rozhodnutie potvrdiť alebo zrušiť. Ak napadnuté rozhodnutie zruší, vráti vec na ďalšie konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
(4)
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, disciplinárna komisia je viazaná právnym názorom prezídia komory.
(5)
Proti rozhodnutiu o odvolaní nie je odvolanie prípustné.
(6)
Právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie je preskúmateľné súdom podľa osobitného zákona.19)
JEDENÁSTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 229
Do začatia činnosti komory vykonáva jej funkciu ministerstvo, ktoré zvolá ustanovujúcu konferenciu exekútorov najneskoršie do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
§ 230
(1)
Ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b), d) a e) sa nevzťahuje na toho, kto do 18 mesiacov od účinnosti tohto zákona ukončí odbornou skúškou špecializačné štúdium.
(2)
Ustanovenia § 11 a 12 tým nie sú dotknuté.
§ 231
Vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike alebo v Českej republike do 31. decembra 1993 sa považuje za vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte v Slovenskej republike.
§ 232
Výkon rozhodnutia uskutočňovaný na základe uznesenia súdu o nariadení výkonu rozhodnutia vydaného pred účinnosťou tohto zákona sa uskutoční podľa doteraz platných právnych predpisov; ak však pohľadávka oprávneného nebola ani čiastočne uspokojená, môže oprávnený so súhlasom súdu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona.
§ 233
Tam, kde sa v osobitných právnych predpisoch hovorí o súdnom výkone rozhodnutia, rozumie sa tým vykonávanie exekúcie aj podľa tohto zákona.
Čl. II
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z. (úplné znenie č. 38/1995 Z. z.) a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 17 ods. 2 sa za slová „súdneho komisára“ vkladajú slová „a súdneho exekútora“.
2.
V § 202 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona,34h) ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 34h) znie:
„34h)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
3.
§ 251 znie:
㤠251
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.34h)“.
4.
§ 254 znie:
㤠254
Na výkon rozhodnutia a na exekučné konanie podľa osobitného zákona34h) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak nie je v tejto časti uvedené inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.“.
Čl. III
Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení zákona č. 120/1962 Zb., zákona č. 53/1963 Zb., zákona č. 56/1965 Zb., zákona č. 81/1966 Zb., zákona č. 148/1969 Zb., zákona č. 45/1973 Zb., zákona č. 43/1980 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákona č. 47/1990 Zb., zákona č. 175/1990 Zb., zákona č. 457/1990 Zb., zákona č. 545/1990 Zb., zákona č. 490/1991 Zb., zákona č. 557/1991 Zb., zákona č. 60/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 177/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 102/1995 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 89 ods. 9 znie:
„(9)
Verejným činiteľom je volený funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu štátnej správy a samosprávy, súdu alebo iného štátneho orgánu, alebo príslušník ozbrojených síl, alebo ozbrojeného zboru, súdny exekútor a člen lesnej, vodnej, rybárskej alebo poľovníckej stráže, ak sa podieľajú na plnení úloh spoločnosti a štátu a používajú pritom právomoc, ktorá im bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.“.
Čl. IV
Zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 38 ods. 3 sa dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d)
súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie podľa osobitného zákona.9a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 9a) znie:
„9a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.“.
2.
V § 38 ods. 5 znie:
„(5)
Za podanie správy podľa odseku 3 písmena a) a d) patrí banke úhrada vecných nákladov.“.
Čl. V
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z. (úplné znenie č. 105/1995 Z. z.) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 3 ods. 1 písm. c) bod 3 znie:
„3.
advokátov,4) komerčných právnikov,5) notárov,5a) patentových zástupcov6) a súdnych exekútorov,6a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 6a) znie:
„6a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.“.
Čl. VI
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 251/1994 Z. z. sa dopĺňa takto:
1.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4) znie:
„4)
Napr. Trestný zákon, Občiansky súdny poriadok, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.“.
2.
V § 73 sa na konci textu vypúšťa bodka a pripájajú sa slová „alebo súdny exekútor.4)“.
Čl. VII
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembrom 1995.
Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Vladimír Mečiar v. r.
Príloha č. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
Príloha č. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
1)
§ 89 ods. 9 Trestného zákona.
2)
Zákonník práce.
3)
Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 41/1994 Z. z.
4)
§ 138 a 148 Občianskeho súdneho poriadku.
5)
§ 53 Občianskeho súdneho poriadku.
6)
§ 79 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.
7)
§ 163 Občianskeho súdneho poriadku.
8)
Napr. zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov, zákon č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.
9)
§ 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni.
10)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 135/1992 Zb. o poskytovaní sociálnych služieb právnickými a fyzickými osobami.
11)
§ 716 a nasl. Obchodného zákonníka.
12)
§ 2 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
14)
§ 201 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.
15)
§ 476 a nasl. Obchodného zákonníka.
16)
§ 481 Obchodného zákonníka.
17)
§ 8 a 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže.
18)
§ 171 ods. 1, § 188 ods. 1 písm. c), § 222 ods. 2 a § 257 písm. a) Trestného poriadku.
19)
§ 244 až 250k Občianskeho súdneho poriadku.