309/1991 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1999 do 31.12.2000

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

309
ZÁKON
z 9. júla 1991
o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší)
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
Zákon upravuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane vonkajšieho ovzdušia (ďalej len „ovzdušie“) pred vnášaním znečisťujúcich látok ľudskou činnosťou a spôsob obmedzovania príčin a zmierňovanie následkov znečisťovania.
§ 2
Znečisťujúce látky
Znečisťujúcimi látkami na účely tohto zákona sú tuhé, kvapalné a plynné látky, ktoré priamo alebo po chemickej alebo fyzikálnej zmene v ovzduší alebo po spolupôsobení s inou látkou nepriaznivo ovplyvňujú ovzdušie a tým ohrozujú a poškodzujú zdravie ľudí alebo ostatných organizmov, zhoršujú ich životné prostredie, nadmerne ho obťažujú alebo poškodzujú majetok.
§ 3
Zdroje znečisťovania
(1)
Zdrojmi znečisťovania ovzdušia (ďalej len „zdroje znečisťovania") podľa tohto zákona sú
a)
technologické celky, sklady a skládky palív, surovín a produktov, skládky odpadov, lomy a iné plochy s možnosťou zaparenia, horenia alebo úletu znečisťujúcich látok a iné stavby, objekty, zariadenia a činnosti, ktoré výrazne znečisťujú alebo môžu znečisťovať ovzdušie. Zdroj znečisťovania je vymedzený ako súhrn všetkých zariadení a činností v rámci funkčného a priestorového celku,
b)
pohyblivé zariadenia so spaľovacími alebo inými hnacími motormi, ktoré znečisťujú ovzdušie, najmä cestné motorové vozidlá, železničné koľajové vozidlá, plavidlá a lietadlá (ďalej len „mobilné zdroje znečisťovania"); podrobnosti ustanoví Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
(2)
Zdroje znečisťovania uvedené v odseku 1 písm. a) sa členia podľa tepelného výkonu, miery vplyvu technologického procesu na ovzdušie alebo podľa rozsahu znečisťovania na
a)
technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným tepelným výkonom 50 MW alebo vyšším ako 50 MW a ostatné osobitne závažné technologické celky (ďalej len „veľké zdroje znečisťovania"),
b)
technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným tepelným výkonom 0,2 MW alebo vyšším ako 0,2 MW až do 50 MW, ostatné závažné technologické celky, ako aj lomy a obdobné plochy s možnosťou zaparenia, horenia alebo úletu znečisťujúcich látok, ak nie sú súčasťou veľkého zdroja znečisťovania (ďalej len „stredné zdroje znečisťovania"),
c)
technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným tepelným výkonom do 0,2 MW, ostatné technologické celky nepatriace do kategórie veľkých a stredných zdrojov znečisťovania, plochy, na ktorých sa vykonávajú práce, ktoré môžu spôsobovať znečisťovanie ovzdušia, skládky palív, surovín, produktov a odpadov, ak nie sú súčasťou veľkého alebo stredného zdroja znečisťovania, a iné stavby, zariadenia a činnosti výrazne znečisťujúce ovzdušie (ďalej len „malé zdroje znečisťovania").
(3)
V pochybnostiach rozhodne o vymedzení zdroja znečisťovania alebo o jeho kategorizácii príslušný orgán ochrany ovzdušia.1)
§ 4
(1)
Na účely tohto zákona je
a)
prevádzkovateľom zdroja znečisťovania právnická alebo fyzická osoba, ktorá má právo alebo faktickú možnosť prevádzkovať tento zdroj,
b)
investorom zdroja znečisťovania právnická alebo fyzická osoba, z ktorej prostriedkov sa výstavba tohto zdroja financuje,
c)
projektantom zdroja znečisťovania právnická alebo fyzická osoba oprávnená na projektovú činnosť podľa osobitných predpisov,2) ktorá tento zdroj projektuje,
d)
výrobcom právnická alebo fyzická osoba, ktorá vyrába zariadenia, materiály alebo výrobky, ktoré znečisťujú alebo môžu znečisťovať ovzdušie,
e)
dovozcom právnická alebo fyzická osoba, ktorá dováža zariadenia alebo výrobky pre vnútorný trh, ktoré znečisťujú alebo môžu znečisťovať ovzdušie.
(2)
Vláda Slovenskej republiky ustanovuje nariadením jestvujúce zdroje znečisťovania a nové zdroje znečisťovania vo vzťahu ku dňu účinnosti tohto nariadenia.
§ 5
Limity znečisťovania a emisné kvóty
(1)
Emisný limit je najvyššia prípustná miera vypúšťania znečisťujúcej látky do ovzdušia zo zdroja znečisťovania, zariadenia alebo inej súčasti zdroja znečisťovania vyjadrená ako hmotnostná koncentrácia znečisťujúcej látky v odpadových plynoch alebo hmotnostný tok znečisťujúcej látky za jednotku času, alebo hmotnostné množstvo znečisťujúcej látky vztiahnuté na jednotku produkcie či výkonu, alebo emisný stupeň, alebo stupeň znečisťovania ovzdušia spôsobovaný týmto zdrojom (tmavosť dymu). Pre mobilné zdroje znečisťovania možno emisný limit vyjadriť tiež ako množstvo znečisťujúcej látky vztiahnuté na jednotku dĺžky alebo na definovaný test.
(2)
Imisný limit je najvyššia prípustná koncentrácia znečisťujúcej látky obsiahnutá v ovzduší.
(3)
Depozičný limit je najvyššie prípustné množstvo znečisťujúcej látky usadenej po dopade na jednotku plochy zemského povrchu za jednotku času.
(4)
Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením limity znečisťovania vrátane ich sprísnenia v oblastiach vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia (§ 15), všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania, podmienky a dobu potrebnú na ich dosiahnutie, zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa určujú limity znečisťovania, kategorizáciu zdrojov znečisťovania uvedených v § 3 ods. 1 písm. a) a podmienky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok. Zoznam znečisťujúcich látok a kategorizáciu zdrojov znečisťovania možno rozšíriť a vyhlásené limity znečisťovania sprísniť tak, že rozšírenie alebo sprísnenie sa musí vyhlásiť najmenej dva roky pred dňom ustanoveným ako deň ich účinnosti.
(5)
Emisné limity pre mobilné zdroje znečisťovania uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) ustanoví Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom po dohode s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"). Oprávnenia právnickým osobám a fyzickým osobám na výkon meraní emisií z mobilných zdrojov znečisťovania udeľuje Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky.
(6)
Spôsob zisťovania množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok z mobilných zdrojov znečisťovania a podmienky udeľovania oprávnení právnickým osobám a fyzickým osobám na zisťovanie množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok z týchto zdrojov znečisťovania ustanoví Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
(7)
Ministerstvo môže ustanoviť najväčšie prípustné množstvá znečisťujúcich látok, ktoré sa môžu v priebehu kalendárneho roka vypustiť do ovzdušia z veľkých a stredných zdrojov znečisťovania (ďalej len „emisné kvóty“). Emisné kvóty ministerstvo ustanovuje pre Slovenskú republiku s členením na jednotlivé okresy všeobecne záväzným právnym predpisom tak, aby boli vyhlásené najneskôr 18 mesiacov pred začiatkom roka, na ktorý sú ustanovené.
(8)
Ak ministerstvo ustanoví emisné kvóty podľa odseku 7, príslušný orgán ochrany ovzdušia2a) určí emisné kvóty pre znečisťujúce látky vypúšťané z jednotlivých veľkých a stredných zdrojov znečisťovania tak, aby sa emisné kvóty určené pre okres neprekročili, a rozhodnutie o ich určení vydá najneskôr deväť mesiacov pred začiatkom roka, na ktorý sú určené. Pri určovaní emisných kvót vychádza najmä z množstva emisií vypusteného zo zdroja za predchádzajúce roky, z podnikateľského zámeru prevádzkovateľa zdroja, z predpokladanej regionálnej potreby tepla, z programu znižovania emisií zo zdroja znečisťovania2b) a z okresného environmentálneho akčného programu. Emisná kvóta platí len v kalendárnom roku, na ktorý je určená.
(9)
Prevádzkovatelia veľkých a stredných zdrojov znečisťovania môžu na základe dohody o vzájomnom poskytnutí svojich emisných kvót alebo ich častí požiadať o ich zmenu; to platí aj pre zmeny emisných kvót v rámci viacerých zdrojov jedného prevádzkovateľa. Pri zmene emisných kvót prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania možno prekročiť emisné kvóty určené pre okres za podmienok ustanovených v zákone.
(10)
Zakazuje sa poskytovanie emisných kvót alebo ich častí
a)
zo zdrojov znečisťovania z nezaťažených území zdrojom znečisťovania v zaťažených územiach,2c)
b)
medzi zdrojmi znečisťovania v zaťažených územiach z rôznych oblastí zaťažených území.2c)
(11)
Žiadosť o zmenu emisných kvót podávajú prevádzkovatelia veľkých a stredných zdrojov znečisťovania najneskôr do 31. decembra roka, na ktorý boli emisné kvóty určené, orgánu ochrany ovzdušia, ktorý určil ich emisné kvóty; ak ich určili dva rôzne orgány ochrany ovzdušia, príslušný je orgán ochrany ovzdušia vyššieho stupňa im najbližšie spoločne nadriadený.
(12)
Ak je navrhovaná zmena emisných kvót v súlade so zákonom, orgán ochrany ovzdušia (odsek 11) rozhodnutím túto zmenu potvrdí; zároveň zmení alebo zruší predchádzajúce rozhodnutia o určení dotknutých emisných kvót žiadateľov.
DRUHÁ ČASŤ
POVINNOSTI PRÁVNICKÝCH A FYZICKÝCH OSÔB
§ 6
Všeobecné povinnosti
(1)
Pri výrobe, dovoze, preprave a predaji zariadení, výrobkov a materiálov, ktoré pri používaní, v spotrebe alebo pri ukladaní znečisťujú alebo môžu znečisťovať ovzdušie, je každý výrobca, dovozca, prepravca a predávajúci povinný voliť také riešenie, ktoré zabezpečuje ochranu ovzdušia.
(2)
Výrobcovia a dovozcovia sú povinní vyrábať a dovážať pre vnútorný trh iba také mobilné zdroje, ktoré spĺňajú podmienky pre prevádzku a emisné limity.
(3)
Výrobcovia, dovozcovia a predajcovia palív sú povinní vyrábať, dovážať a predávať palivá v súlade s požiadavkami na ich kvalitu, viesť prevádzkovú evidenciu a poskytovať orgánom ochrany ovzdušia potrebné údaje. Požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie, rozsah, druh a spôsob poskytovania údajov ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
(4)
V zariadeniach na spaľovanie palív sa nesmú spaľovať iné palivá, než určené výrobcom zariadení, prípadne uvedené v súbore technickoprevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení na zabezpečenie prevádzky zdrojov znečisťovania (§ 7 ods. 2), alebo uvedené v súhlase orgánu ochrany ovzdušia podľa § 11 ods. 1.
(5)
Pri výstavbe nových zariadení, ktoré môžu byť zdrojom znečisťovania ovzdušia, alebo pri modernizácii jestvujúcich zariadení sa musia voliť najlepšie dostupné technológie s prihliadnutím na primeranosť výdavkov na ich obstaranie a prevádzku.
§ 7
Povinnosti prevádzkovateľov veľkých a stredných zdrojov znečisťovania
(1)
Prevádzkovatelia veľkých a stredných zdrojov znečisťovania sú povinní
a)
uvádzať do prevádzky a prevádzkovať zdroje znečisťovania v súlade s platnou dokumentáciou a v súlade s podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia podľa § 11 ods. 1,
b)
dodržiavať určené emisné limity (§ 5 ods. 4 a § 14 ods. 3) a preukazovať ich dodržiavanie spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,2d)
c)
vykonať opatrenia na nápravu uložené orgánom ochrany ovzdušia (§ 12 ods. 1),
d)
viesť prevádzkovú evidenciu o zdrojoch znečisťovania a zisťovať množstvo vypúšťaných znečisťujúcich látok spôsobom, ktorý ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom,
e)
poskytovať príslušným orgánom ochrany ovzdušia údaje ustanovené právnym predpisom a ďalšie údaje potrebné na zistenie stavu ovzdušia,
f)
bezodkladne odstraňovať v prevádzke zdrojov znečisťovania nebezpečné stavy ohrozujúce kvalitu ovzdušia a robiť včas potrebné opatrenia na predchádzanie haváriám,
g)
vypracovať na účely regulácie emisií za situácií uvedených v § 16 regulačné poriadky na prevádzku zdrojov znečisťovania a dodržiavať schválené regulačné poriadky, ak nastane situácia podľa § 16 ods. 2,
h)
pri vážnom a bezprostrednom ohrození alebo zhoršení kvality ovzdušia bezodkladne zastaviť alebo obmedziť prevádzku zdroja znečisťovania, jeho časti alebo inú činnosť, ktorá je príčinou ohrozenia alebo zhoršenia kvality ovzdušia, bezodkladne informovať orgán ochrany ovzdušia3a) a štátneho obvodného lekára3b) a plniť opatrenia na nápravu uložené orgánom ochrany ovzdušia (§ 12 ods. 1); súčasne vhodným spôsobom informovať verejnosť,
i)
zabezpečiť technické prostriedky na monitorovanie emisií, a ak ide o veľké zdroje znečisťovania, aj imisií látok znečisťujúcich ovzdušie, ak to ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, a prevádzkovať ich v súlade s platnou dokumentáciou a v súlade s podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia podľa § 11 ods. 1,
j)
umožniť pracovníkom orgánu ochrany ovzdušia alebo týmto orgánom povereným osobám prístup ku zdrojom znečisťovania za účelom zistiť množstvo znečisťujúcich látok a kontrolovať zdroj znečisťovania a jeho prevádzku,
k)
informovať verejnosť o znečistení ovzdušia zo zdroja znečisťovania a o opatreniach vykonávaných na obmedzenie tohto znečistenia,
l)
dodržiavať určené všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania (§ 5 ods. 4),
m)
vypracovať program znižovania emisií zo zdrojov znečisťovania, predložiť ho do 31. decembra 1996 príslušnému orgánu ochrany ovzdušia1) a na jeho požiadanie tento program aktualizovať.
n)
dodržiavať určené emisné kvóty (§ 5 ods. 8 a 12),
(2)
Prevádzkovatelia veľkých zdrojov znečisťovania sú povinní vypracovať ako záväznú súčasť miestnych prevádzkových predpisov súbor technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia pri prevádzke zdrojov znečisťovania vrátane opatrení na zmierňovanie priebehu a odstraňovanie dôsledkov havarijných stavov a predkladať ich návrhy, ako aj zmeny na schválenie orgánu ochrany ovzdušia.
(3)
Ustanovenia § 7 ods. 1 písm. b) a l) sa nevzťahujú na osobitné prípady výskumno-vývojových technologických celkov (§ 11 ods. 6). Na účely tohto zákona je výskumno-vývojovým technologickým celkom taký technologický celok, ktorého výskumno-vývojový charakter vyplýva z jeho účelu.
§ 8
Povinnosti prevádzkovateľov malých zdrojov znečisťovania
(1)
Prevádzkovatelia malých zdrojov znečisťovania sú povinní:
a)
uvádzať do prevádzky a prevádzkovať zdroje znečisťovania v súlade s podmienkami pre prevádzku týchto zariadení, určenými výrobcami a v súlade s podmienkami určenými orgánmi ochrany ovzdušia (§ 11),
b)
umožniť pracovníkom orgánov ochrany ovzdušia alebo týmito orgánmi povereným osobám prístup ku zdrojom znečisťovania za účelom zistenia množstva znečisťujúcich látok a kontroly zdroja znečisťovania a jeho prevádzky a predkladať im na to potrebné podklady,
c)
vykonať opatrenia na nápravu uložené orgánom ochrany ovzdušia (§ 12 ods. 1),
d)
viesť prevádzkovú evidenciu o zdrojoch znečisťovania a poskytovať príslušným orgánom ochrany ovzdušia údaje, ktorých rozsah ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom,
e)
neprekročiť určený stupeň znečisťovania ovzdušia (tmavosť dymu).
(2)
Povinnosti podľa odseku 1 písm. b) a d) sa vzťahujú na právnické osoby a fyzické osoby oprávnené podnikať.
§ 9
Povinnosti prevádzkovateľov mobilných zdrojov znečisťovania
(1)
Prevádzkovatelia mobilných zdrojov znečisťovania sú povinní prevádzkovať a udržiavať tieto zdroje v súlade s podmienkami určenými výrobcami týchto zariadení a v súlade s emisnými limitmi.
(2)
Prevádzkovatelia mobilných zdrojov znečisťovania sú povinní v určených lehotách bez vyzvania na vlastné náklady dať si overiť, či ich mobilné zdroje znečisťovania plnia určené emisné limity; lehoty a podrobnosti ustanoví Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
(3)
V oblastiach vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia sa u prevádzkovateľov mobilných zdrojov znečisťovania môžu uplatniť osobitné režimy (§ 15). Ak sa uplatňujú takéto osobitné režimy, prevádzkovatelia mobilných zdrojov znečisťovania sú povinní ich dodržiavať.
§ 10
Orgány ochrany ovzdušia
Orgánmi ochrany ovzdušia sa rozumejú orgány, pri ktorých pôsobnosť na výkon štátnej správy na tomto úseku ustanovuje osobitný zákon.3c)
§ 11
Súhlas orgánu ochrany ovzdušia
(1)
Súhlas orgánu štátnej správy ochrany ovzdušia (ďalej len „orgán ochrany ovzdušia”) obsahujúci podmienky ochrany ovzdušia sa vyžaduje
a)
na umiestňovanie a povoľovanie stavieb veľkých a stredných zdrojov znečisťovania vrátane ich zmien a na ich uvedenie do prevádzky,
b)
na činnosti nepodliehajúce stavebnému konaniu, ktoré znečisťujú alebo môžu znečisťovať ovzdušie a sú uvedené v zozname, ktorý sa uverejňuje vo vestníku ministerstva,
c)
na inštaláciu technických prostriedkov na monitorovanie emisií a imisií látok znečisťujúcich ovzdušie podľa § 7 ods. 1 písm. i), ak na ne nebude vydaný súhlas podľa písmena a) a g),
d)
na návrhy a zmeny technických noriem, ktorých uplatňovanie sa týka ochrany ovzdušia, a na schvaľovanie výnimiek z ich záväznosti, ak udelenie výnimky osobitný zákon4) pripúšťa,
e)
na návrhy územnoplánovacej dokumentácie,
f)
na povoľovanie stavieb malých zdrojov znečisťovania,
g)
na zmeny používaných palív a surovín a na zmeny využívania technologických zariadení veľkých, stredných a malých zdrojov znečisťovania,
h)
na výrobu a dovoz zariadení, materiálov a výrobkov, ktoré znečisťujú alebo môžu znečisťovať ovzdušie a sú uvedené v zozname, ktorý sa uverejňuje vo vestníku ministerstva,
i)
na vydanie a zmeny súboru technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení podľa § 7 ods. 2,
j)
na prevádzku výskumno-vývojových technologických celkov patriacich do kategórie veľkých alebo stredných zdrojov znečisťovania, ak na ne nebude vydaný súhlas podľa písmena a) a g).
(2)
Žiadosti o súhlas podľa odseku 1 (ďalej len „žiadosti") predkladajú podľa povahy veci prevádzkovatelia, investori, projektanti, výrobcovia alebo dovozcovia (ďalej len „žiadateľ") príslušnému orgánu ochrany ovzdušia. Žiadosti musia obsahovať zdôvodnenie riešenia najvýhodnejšieho z hľadiska ochrany ovzdušia (§ 6 ods. 5). Ak ide o žiadosti prevádzkovateľov veľkých zdrojov znečisťovania o súhlas na umiestnenie stavby alebo na zmenu využívania technologických zariadení, vyžaduje sa zhodnotenie vplyvu na imisnú situáciu v okolí umiestnenia zdroja znečisťovania. Žiadateľ je povinný na vyzvanie orgánu ochrany ovzdušia k žiadosti podľa odseku 1 priložiť aj odborný posudok.
(3)
Odborné posudky podľa odseku 2 vydávajú osoby, ktoré majú odbornú spôsobilosť overenú ministerstvom. Náklady spojené s overovaním odbornej spôsobilosti hradí žiadateľ o overenie. Podmienky na overovanie odbornej spôsobilosti ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
(4)
Právnické osoby a fyzické osoby vykonávajúce ku dňu zverejnenia zoznamov činnosti podľa odseku 1 písm. b) a h), na ktoré treba súhlas podľa týchto ustanovení, sú povinné požiadať príslušný orgán ochrany ovzdušia o vydanie súhlasu v lehote do šiestich mesiacov od dňa zverejnenia zoznamov.
(5)
Ak zdroj znečisťovania vypúšťa znečisťujúcu látku podľa § 2, ktorá však nemá určený emisný limit (§ 5 ods. 4), podmienky ochrany ovzdušia podľa odseku 1 ustanoví orgán ochrany ovzdušia po prerokovaní so štátnym obvodným lekárom3b) s prihliadnutím na škodlivé účinky danej znečisťujúcej látky a na technické možnosti obmedzovania jej emisií.
(6)
V osobitných prípadoch výskumno-vývojových technologických celkov (§ 7 ods. 3) orgán ochrany ovzdušia v súhlase podľa odseku 1 písm. j) určí osobitné podmienky a dobu, na ktorú sa prevádzka týchto zdrojov znečisťovania povoľuje.
Oprávnenia a povinnosti orgánu ochrany ovzdušia
§ 12
(1)
Prevádzkovateľovi veľkého, stredného alebo malého zdroja znečisťovania, ktorý neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi povinnosti pri ochrane ovzdušia, orgán ochrany ovzdušia uloží opatrenia na nápravu.
(2)
Orgán ochrany ovzdušia môže nariadiť obmedzenie alebo zastavenie prevádzky zdroja znečisťovania, pokiaľ prevádzkovateľ veľkého alebo stredného zdroja znečisťovania
a)
nesplní pri vážnom a bezprostrednom ohrození alebo poškodení kvality ovzdušia povinnosti podľa § 7 ods. 1 písm. h), okrem povinnosti informovať orgán ochrany ovzdušia, štátneho obvodného lekára a verejnosť,
b)
prekračuje emisný limit a nesplnil opatrenia na nápravu uložené orgánom ochrany ovzdušia podľa odseku 1 alebo podľa § 7 ods. 1 písm. b) a c),
c)
opätovne poruší povinnosti, za ktorých porušenie sa mu už uložila pokuta podľa § 18 ods. 10,
d)
opätovne prekročí určenú emisnú kvótu (§ 5 ods. 8 a 12).
(3)
Orgán ochrany ovzdušia nariadi obmedzenie alebo zastavenie prevádzky zdroja znečisťovania pri vyhlásení varovného a regulačného opatrenia podľa § 16 ods. 2.
§ 13
Orgány ochrany ovzdušia sú povinné sprístupňovať včasné a úplné informácie o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní. Vždy sú povinné informovať verejnosť v prípade smogovej situácie (§ 16).
ÚROVEŇ ZNEČISŤOVANIA
§ 14
Prípustná úroveň znečisťovania ovzdušia
(1)
Prípustnú úroveň znečisťovania ovzdušia určujú emisné limity, imisné limity, depozičné limity a emisné kvóty pre jednotlivé znečisťujúce látky.
(2)
Emisné limity a všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov znečisťovania vychádzajú z možností najlepších dostupných technológií s prihliadnutím na primeranosť výdavkov na ich obstaranie a prevádzku (§ 6 ods. 5).
(3)
Emisné limity jestvujúcich zdrojov znečisťovania [§ 19a písm. a)] vychádzajú z najnižších dosiahnuteľných emisií na daných technických zariadeniach pri dodržaní podmienok určených na ich prevádzku. Orgány ochrany ovzdušia určia tieto limity do 30. júna 1993; v prípade zistenia jestvujúceho zdroja znečisťovania [§ 19a písm. a)] do troch mesiacov od dňa začatia konania o určenie emisného limitu. Súčasne určia, dokedy sa musí dosiahnuť hodnota emisného limitu určeného pre nové zdroje znečisťovania [§ 19a písm. b)]. Táto doba sa musí určiť s prihliadnutím na používané technológie a musí sa skončiť najneskôr do 31. decembra 1998. Podrobnosti ustanovuje osobitný zákon.4a)
(4)
Na účely smogových varovných a regulačných systémov pre dobu nepriaznivých meteorologických podmienok a zvýšeného znečistenia ovzdušia ustanovuje ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom osobitné imisné limity.
(5)
Emisné kvóty sa určujú s cieľom regulovať celkové množstvo vypúšťanej znečisťujúcej látky v súlade s potrebami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv na ochranu ovzdušia, ktorými je Slovenská republika viazaná.
§ 15
Osobitná ochrana ovzdušia
Osobitné predpisy vymedzia oblasti vyžadujúce osobitnú ochranu ovzdušia a upravia opatrenia na obmedzenie znečisťovania ovzdušia; týmito predpismi sa môže pre príslušné oblasti zriadiť tiež smogový varovný a regulačný systém pre ochranu pred veľmi znečisteným ovzduším (ďalej len „smogový regulačný systém“) a ustanoviť režim jeho prevádzkovania.
§ 16
Smogová situácia
(1)
Smogová situácia je mimoriadne znečistené ovzdušie, keď úroveň znečistenia prekročí osobitný imisný limit (§ 14 ods. 4).
(2)
Ak nastane smogová situácia, vyhlási okamžite orgán ochrany ovzdušia varovné a regulačné opatrenia na obmedzenie emisií zo zdrojov znečisťovania, ktoré sa na znečisťovaní ovzdušia rozhodujúcim spôsobom podieľajú. Tieto opatrenia sa uplatňujú po celý čas trvania smogovej situácie.
(3)
Spôsob informovania verejnosti v prípade smogovej situácie (odsek 1) ustanovuje osobitný zákon.3c)
TRETIA ČASŤ
POPLATKY A POKUTY ZA ZNEČISŤOVANIE OVZDUŠIA
§ 17
Poplatky
(1)
Za znečisťovanie ovzdušia sú povinní prevádzkovatelia zdrojov znečisťovania platiť poplatky podľa množstva a druhu vypúšťaných znečisťujúcich látok. Výšku poplatkov, ich výpočet a spôsob platenia ustanovuje osobitný zákon.4b)
(2)
Povinnosť platiť poplatky sa nevzťahuje na fyzické osoby prevádzkujúce malé zdroje znečisťovania s tepelným výkonom do 50 kW, pokiaľ sa taký zdroj pravidelne nepoužíva na výkon podnikateľskej činnosti.
§ 18
Pokuty právnickým osobám a fyzickým osobám oprávneným podnikať
(1)
Pokutu vo výške od 100 000 Sk do 10 000 000 Sk môže orgán ochrany ovzdušia uložiť
a)
prevádzkovateľovi veľkého zdroja znečisťovania, ak nesplní opatrenia na obmedzenie alebo zastavenie prevádzky zdroja znečisťovania vyplývajúce zo schválených regulačných poriadkov smogového regulačného systému podľa § 7 ods. 1 písm. g) alebo ak pri vážnom a bezprostrednom ohrození alebo zhoršení kvality ovzdušia nezastaví alebo neobmedzí prevádzku zdroja znečisťovania podľa § 7 ods. 1 písm. h),
b)
výrobcovi, dovozcovi a predajcovi palív, ak poruší povinnosti vyrábať, dovážať a predávať palivá v súlade s požiadavkami na kvalitu ustanovené v § 6 ods. 3.
(2)
Pokutu vo výške od 10 000 Sk do 5 000 000 Sk môže orgán ochrany ovzdušia uložiť
a)
prevádzkovateľovi veľkého zdroja znečisťovania, ak poruší povinnosti ustanovené v § 6 ods. 4, § 7 ods. 1 písm. a), b), c), f), i), l) a n),
b)
výrobcovi a dovozcovi zariadení, materiálov a výrobkov, ktoré znečisťujú alebo môžu znečisťovať ovzdušie, ak vykonáva činnosť podľa § 11 ods. 1 písm. h) bez súhlasu orgánu ochrany ovzdušia.
(3)
Pokutu vo výške od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk môže orgán ochrany ovzdušia uložiť výrobcovi a dovozcovi mobilných zdrojov znečisťovania za porušenie povinností ustanovených v § 6 ods. 2.
(4)
Pokutu vo výške od 5 000 Sk do 1 000 000 Sk môže orgán ochrany ovzdušia uložiť
a)
prevádzkovateľovi veľkého zdroja znečisťovania, ak poruší povinnosti ustanovené v § 7 ods. 1 písm. d), e), j), k) a povinnosť informovať ustanovenú v § 7 ods. 1 písm. h),
b)
výrobcovi, dovozcovi a predajcovi palív, ak poruší povinnosti o vedení prevádzkovej evidencie a poskytovaní údajov ustanovené v § 6 ods. 3.
(5)
Pokutu vo výške od 50 000 Sk do 5 000 000 Sk môže orgán ochrany ovzdušia uložiť prevádzkovateľovi stredného zdroja znečisťovania, ak nesplní opatrenia na obmedzenie alebo zastavenie prevádzky zdroja znečisťovania vyplývajúce zo schválených regulačných poriadkov smogového regulačného systému podľa § 7 ods. 1 písm. g), alebo ak pri vážnom a bezprostrednom ohrození alebo zhoršení kvality ovzdušia nezastaví alebo neobmedzí prevádzku zdroja znečisťovania podľa § 7 ods. 1 písm. h).
(6)
Pokutu vo výške od 5 000 Sk do 1 000 000 Sk môže orgán ochrany ovzdušia uložiť prevádzkovateľovi stredného zdroja znečisťovania, ak poruší povinnosti ustanovené v § 6 ods. 4 a v § 7 ods. 1 písm. a), b), c), f), i), l) a n).
(7)
Pokutu od 1 000 Sk do 200 000 Sk môže orgán ochrany ovzdušia uložiť prevádzkovateľovi stredného zdroja znečisťovania, ak poruší povinnosti ustanovené v § 7 ods. 1 písm. d), e), j), k) a povinnosť informovať ustanovenú v § 7 ods. 1 písm. h).
(8)
Pokutu vo výške od 1 000 Sk do 100 000 Sk môže orgán ochrany ovzdušia uložiť prevádzkovateľovi malého zdroja znečisťovania, ak poruší povinnosti ustanovené v § 6 ods. 4, v § 8 ods. 1 písm. a), c), e) alebo ak vykonáva činnosti podľa § 11 ods. 1 písm. b) bez súhlasu orgánu ochrany ovzdušia.
(9)
Pokutu vo výške od 500 Sk do 10 000 Sk môže orgán ochrany ovzdušia uložiť prevádzkovateľovi malého zdroja znečisťovania, ak poruší povinnosti ustanovené v § 8 ods. 1 písm. b), d).
(10)
Ak v lehote do uplynutia jedného roka od dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 9, a prevádzkovateľ nesplnil v lehote opatrenia na nápravu uložené orgánom ochrany ovzdušia podľa tohto zákona, orgán ochrany ovzdušia podľa tohto zákona, orgán ochrany ovzdušia uloží pokutu až do výšky dvojnásobku súm určených v odsekoch 1 až 9 a môže nariadiť odstavenie zdroja znečisťovania alebo obmedzenie jeho prevádzky.
(11)
Pokutu možno uložiť do jedného roka od dňa, keď orgán ochrany ovzdušia zistil porušenie povinností, najneskôr však do troch rokov od dňa, keď k prekročeniu emisného limitu alebo k porušeniu povinností došlo. Pri určení výšky pokuty prihliada orgán ochrany ovzdušia na množstvo a obsah emitovaného znečistenia ovzdušia a závažnosť porušenia povinností.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 19
Rozsah údajov, ktoré sú prevádzkovatelia zdrojov znečisťovania povinní poskytovať Štatistickému úradu Slovenskej republiky, ustanoví osobitný predpis.
§ 19a
Do ustanovenia jestvujúcich zdrojov znečisťovania a nových zdrojov znečisťovania podľa § 4 ods. 2 je
a)
jestvujúcim zdrojom znečisťovania zdroj, ktorý bol uvedený do prevádzky do 30. septembra 1991, alebo zdroj, na ktorého stavbu sa do tohto termínu vydalo stavebné alebo iné obdobné povolenie4c) a ktorý bol uvedený do prevádzky do 31. decembra 1994,
b)
novým zdrojom znečisťovania zdroj, na ktorého stavbu sa vydalo stavebné alebo iné obdobné povolenie po 1. októbri 1991, alebo zdroj uvedený do prevádzky po 31. decembri 1994 bez ohľadu na deň vydania stavebného alebo iného obdobného povolenia.
§ 20
(1)
Znečisťujúce látky vypúšťané do ovzdušia z jednotlivých miest vypúšťania znečisťujúcich látok z veľkých a stredných zdrojov znečisťovania sa od 1. januára 1999 zaraďujú do triedy A alebo do triedy B podľa toho, či technický stav technologických zariadení zdroja umožňuje dodržiavať určené emisné limity.4d)
(2)
Do triedy B možno zaradiť znečisťujúce látky vypúšťané z veľkých a stredných zdrojov znečisťovania, ktorých technický stav technologických zariadení neumožňuje po 1. januári 1999 dodržiavať určené emisné limity a ktorých prevádzkovateľ podá žiadosť podľa odseku 4. Predmetom zaradenia do triedy B je vždy konkrétna znečisťujúca látka vypúšťaná z konkrétneho miesta jej vypúšťania zo zdroja znečisťovania.
(3)
Do triedy A sa zaraďujú všetky vypúšťané znečisťujúce látky zo všetkých miest ich vypúšťania z jestvujúcich veľkých a stredných zdrojov znečisťovania, ktoré nie sú zaradené do triedy B, a všetky znečisťujúce látky zo všetkých miest ich vypúšťania z nových veľkých a stredných zdrojov znečisťovania.
(4)
Žiadosť o zaradenie znečisťujúcej látky do triedy B podáva prevádzkovateľ zdroja znečisťovania príslušnému orgánu ochrany ovzdušia.2a) Žiadosť obsahuje
a)
názov zdroja a jeho kategorizáciu,4e)
b)
presné označenie miesta vypúšťania znečisťujúcej látky zo zdroja znečisťovania a druhu znečisťujúcej látky zaradenej do triedy B a určený emisný limit,4d)
c)
aktualizovaný program znižovania emisií pre zdroje znečisťovania,2b)
d)
opatrenia vypracované podľa osobitného predpisu pre ostatné veľké a stredné zdroje znečisťovania,4f)
e)
výsledky prvého jednorazového merania,2d) ktoré preukazujú splnenie podmienok na zaradenie vypúšťanej znečisťujúcej látky do triedy B, ak bolo vykonané.
(5)
Znečisťujúca látka sa zaraďuje do triedy B vydaním potvrdenia príslušného orgánu ochrany ovzdušia o jej zaradení. Znečisťujúca látka zostane zaradená v triede B až dovtedy, kým sa meraním podľa osobitného predpisu2d) nepreukáže dodržiavanie určeného emisného limitu, najdlhšie do 31. decembra 2006.
(6)
Výsledok merania podľa odseku 5 oznámi prevádzkovateľ zdroja znečisťovania príslušnému orgánu ochrany ovzdušia. Znečisťujúca látka vypúšťaná do ovzdušia z miesta vypúšťania sa zaradí do triedy A vydaním potvrdenia príslušného orgánu ochrany ovzdušia alebo zo zákona 1. januára 2007.
(7)
Orgán ochrany ovzdušia informuje o potvrdeniach vydaných podľa odsekov 5 a 6 príslušný orgán ochrany zdravia a Slovenskú inšpekciu životného prostredia.
§ 20a
(1)
Na prevádzkovateľa zdroja znečisťovania, ktorý vypúšťa do ovzdušia znečisťujúcu látku v mieste jej vypúšťania zaradenú do triedy B, sa neuplatňujú ustanovenia § 7 ods. 1 písm. b), s výnimkou povinnosti vykonať prvé jednorazové meranie,2d) a § 12 ods. 2 písm. b).
(2)
Ustanovenie o povinnosti prevádzkovateľa zdroja znečisťovania nainštalovať monitorovací systém a zisťovať množstvo vypúšťanej znečisťujúcej látky a údaje o dodržaní určeného emisného limitu kontinuálnym monitorovaním v mieste vypúšťania znečisťujúcich látok, v ktorom je niektorá znečisťujúca látka zaradená do triedy B podľa § 7 ods. 1 písm. b), d), i) a osobitného predpisu,2d) sa neuplatní do preradenia všetkých znečisťujúcich látok v danom mieste vypúšťania z triedy B do triedy A.
(3)
V prípade podľa odseku 2 sa
a)
množstvo vypúšťanej znečisťujúcej látky zaradenej do triedy A a množstvo vypúšťanej znečisťujúcej látky zaradenej do triedy B zisťuje jednorazovým meraním podľa osobitného predpisu;2d) prvé jednorazové meranie sa vykoná najneskôr do skončenia ustanovenej lehoty inštalácie monitorovacieho systému podľa osobitného predpisu4g) a opakované meranie v lehotách podľa osobitného predpisu,4h)
b)
údaje o dodržaní určeného emisného limitu pre znečisťujúcu látku zaradenú do triedy A zisťujú jednorazovým meraním podľa osobitného predpisu;2d) prvé jednorazové meranie znečisťujúcich látok zaradených do triedy A a znečisťujúcich látok zaradených do triedy B sa vykoná najneskôr do skončenia lehoty ustanovenej osobitným predpisom;4i) opakované merania znečisťujúcich látok zaradených v triede A sa vykonávajú v lehotách podľa osobitného predpisu.4j)
(4)
Ak znečisťujúca látka v mieste jej vypúšťania zo zdroja znečisťovania zaradená do triedy B je preradená do triedy A podľa § 20 ods. 5 k 1. januáru 2007 a podľa § 7 ods. 1 písm. b) a osobitného predpisu2d) vyplýva pre prevádzkovateľa zdroja povinnosť preukazovať dodržiavanie emisného limitu jednorazovým meraním, musí sa takéto meranie vykonať najneskôr do 31. decembra 2006.
§ 21
Ochranu ovzdušia súvisiacu s prevádzkou jadrových zariadení ustanovuje osobitný zákon.5)
§ 22
Pokiaľ nie je vec, ktorá je predmetom súhlasu orgánu ochrany ovzdušia podľa tohto zákona, súčasťou správneho konania vedeného iným správnym orgánom, vzťahujú sa na vydanie súhlasu predpisy o správnom konaní,6) s výnimkou súhlasu udeľovaného podľa § 11 ods. 1 písm. d) a e).
§ 23
Zrušuje sa zákon č. 35/1967 Zb. o opatreniach proti znečisťovaniu ovzdušia v znení zákona Českej národnej rady č. 146/1971 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 159/1971 Zb.
§ 24
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbrom 1991.
Havel v. r.

Dubček v. r.

Čalfa v. r.
1)
§ 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia.
2)
§ 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb. a zákona č. 262/1992 Zb. Vyhláška Štátnej komisie pre vedecko-technický a investičný rozvoj č. 186/1990 Zb. o oprávnení na projektovú činnosť.
2a)
§ 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb. o štátnej správe ochrany ovzdušia v znení neskorších predpisov.
2b)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 208/1996 Z. z. o programe znižovania emisií.
2c)
§ 2 ods. 2 a § 5 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 112/1993 Z. z. o vymedzení oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia a o prevádzke smogových varovných a regulačných systémov.
2d)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 41/1997 Z. z. o zisťovaní množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok a údajov o dodržaní určených limitov znečisťovania.
3b)
§ 74 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 419/1991 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb.
3c)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 134/1992 Zb.
4)
Zákon č. 142/1991 Zb. o česko-slovenských technických normách v znení zákona č. 632/1992 Zb.
4b)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 311/1992 Zb. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia.
4c)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1995 Z. z.
5)
Napr. zákon č. 28/1984 Zb. o štátnom dozore nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení.
6)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).