149/1988 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.10.1988 do 30.04.1990

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

149
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí
zo 16. septembra 1988,
ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení
Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanovuje podľa § 177 ods. 1 až 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon“) po dohode s federálnymi ministerstvami národnej obrany, vnútra, poľnohospodárstva a výživy, s ministerstvami zdravotníctva a sociálnych vecí a sociálnych vecí a spravodlivosti republík a Ústrednou radou odborov a po prerokovaní so Zväzom družstevných roľníkov:
PRVÁ ČASŤ
DÔCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Zamestnanie
§ 1
Štúdium sa započítava v rozsahu, v akom sa hodnotí ako sústavná príprava na budúce povolanie podľa § 24, a za rovnakých podmienok.
§ 2
(1)
Za zamestnanie sa považuje aj pracovná činnosť jednotlivo hospodáriaceho roľníka a spolupracujúceho člena jeho rodiny v dobe od 9. mája 1945 do 30. septembra 1948.
(2)
Za zamestnanie sa považuje aj pracovná činnosť občanov umiestnených v školských zariadeniach pre výkon ústavnej výchovy a ochrannej výchovy.1)
§ 3
(1)
Ako zamestnanie sa hodnotí dôchodkové poistenie jednotlivo hospodáriaceho roľníka, spolupracujúceho člena jeho rodiny a inej osoby samostatne hospodáriacej po 30. septembri 1948, ak občan
a)
získal v zamestnaní uvedenom v § 8 ods. 1 zákona dobu potrebnú pre nárok na starobný dôchodok alebo, ak ide o nárok na invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok, dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok,
b)
bol po skončení poistenia jednotlivo hospodáriaceho roľníka spolupracujúceho člena jeho rodiny alebo inej osoby samostatne hospodáriacej zamestnaný podľa § 8 ods. 1 zákona po dobu aspoň piatich rokov alebo po kratšiu dobu, ak mu vznikol nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok invaliditu (čiastočnú invaliditu) následkom pracovného úrazu utrpeného v zamestnaní, alebo
c)
sa stal členom jednotného roľníckeho družstva alebo pracovníkom inej socialistickej organizácie s poľnohospodárskou alebo lesnou výrobou a odovzdal svoje hospodárstvo niektorej z týchto organizácií.
(2)
Pre splnenie podmienky získania potrebnej doby zamestnania podľa odseku 1 sa započítavajú aj náhradné doby.
(3)
Podmienkou pre hodnotenie doby poistenia podľa odseku 1 je zaplatenie poistného; zaplatenie poistného sa však nevyžaduje, ak ide o činnosť manželky jednotlivo hospodáriaceho roľníka pred 1. januárom 1969. Na bodu, za ktorú poistné nebolo zaplatené do dňa, od ktorého sa priznáva dôchodok, sa prihliadne ako na dobu poistenia až odo dňa zaplatenia poistného.
(4)
Ak jednotlivo hospodáriaci roľník, spolupracujúci člen jeho rodiny alebo iná osoba samostatne hospodáriaca získa ku dňu splnenia podmienok nároku na pomerný starobný dôchodok dobu zamestnania aspoň 25 rokov, určí sa výška dôchodku podľa ustanovení zákona o starobnom dôchodku.
Náhradné doby
§ 4
(1)
Dobou inej vojenskej služby je doba
a)
vojenskej služby v Červenej armáde do 21. júna 1941,
b)
vojenskej služby v armáde tzv. slovenského štátu v čase neslobody (včítane zajatia), pokiaľ nejde o dobu služby vojaka z povolania,
c)
výkonu služby na štátnych hraniciach v bývalých oddieloch Stráže obrany štátu,
d)
vojenskej služby v československej alebo spojeneckej armáde v čase neslobody, ak nie sú splnené podmienky ustanovené v § 59 ods. 1 zákona.
(2)
Ako doba inej vojenskej služby sa môže započítať aj doba vojenskej služby (včítane doby zajatia), najdlhšie však do 9. mája 1945, v inej ako československej alebo spojeneckej armáde, ktorú občania vykonávali povinne v čase neslobody, pokiaľ nejde o dôstojníkov alebo príslušníkov SS a obdobných útvarov2) alebo príslušníkov týchto armád, ktorí boli za trestné činy spáchané v ich službách odsúdení podľa retribučných predpisov.3)
(3)
Doby vojenských služieb sa preukazujú spravidla potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom.
§ 5
(1)
Dobou odbojovej činnosti a väzenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v čase neslobody sa rozumie
a)
doba vojenskej služby v Červenej armáde od 22. júna 1941 do 9. mája 1945,
b)
doba služby československého dobrovoľníka v španielskej republikánskej armáde (v medzinárodných brigádach) v čase od 19. júla 1936 do 28. marca 1939 a doba, ktorú strávil v internačných táboroch vo Francúzsku,
c)
doba vojenskej služby československých zahraničných armád,1. československej armády na Slovensku a v jednotkách spojeneckých armád v období od 15. marca 1939 do 9. mája 1945,
d)
doba služby v partizánskych jednotkách, ktoré sa zúčastnili na priamych bojoch s fašistami alebo na záškodníckej činnosti v tyle nepriateľa na území československého štátu, Zväzu sovietskych socialistických republík a inej európskej krajiny,
e)
doba pobytu v spojeneckých krajinách pred vstupom do československej zahraničnej alebo spojeneckej armády v dobe od prechodu československých hraníc, najskôr však od 15. marca 1939, do dňa vstupu do armády, ak sú splnené podmienky pre uznanie za príslušníka československej zahraničnej alebo spojeneckej armády,
f)
doba strávená v nacistických väzeniach, trestniciach alebo koncentračných táboroch (v internácii) v dôsledku preukázanej perzekúcie v období od 1. októbra 1938 do 5. mája 1945 z politických, národnostných alebo rasových dôvodov,
g)
doba účasti na domácom alebo zahraničnom odboji v období od15. marca 1939 do 9. mája 1945 a doba účasti na Slovenskom národnom povstaní,
h)
doba zajatia, pokiaľ bolo v súvislosti s dobou započítateľnou podľa tohto ustanovenia, najdlhšie do 9. mája 1945,
i)
doba nevyhnutného liečenia na následky nezavineného zranenia alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby (činnosti) alebo v súvislosti s obmedzením osobnej slobody, pokiaľ toto liečenie bránilo výkonu zamestnania, najdlhšie do 9. mája 1945; pokiaľ nevyhnutné liečenie trvalo aj po tomto dni, hodnotí sa doba ďalšieho nevyhnutného liečenia ako náhradná doba, nie však ako doba odbojovej činnosti.
(2)
Poľnou službou sa rozumie vojenská služba
a)
v Červenej armáde za bojov proti nepriateľom Zväzu sovietskych republík v čase od 22. júna 1941 do 9. mája 1945,
b)
v jednotkách 1. československého armádneho zboru v Zväze sovietskych republík v čase od 1. februára 1942 do 9. mája 1945 a v Poľskom legióne od 1. do 29. septembra 1939,
c)
v poľných útvaroch v československých zahraničných armádach za druhej svetovej vojny za bojov vo Francúzsku od 1. septembra 1939 do 17. júna 1940, za bojov v Severnej Afrike od 1. novembra 1940 do 31. augusta 1943 a za bojov na západnom fronte od 6. júna 1944 do 9. mája 1945, ak sa tieto útvary zúčastnili na boji proti fašizmu na západnom fronte, a v poľných útvaroch v spojeneckých armádach na západoeurópskom a iných bojiskách v čase od 1. septembra 1939 do 9. mája 1945,
d)
výkonného letca v československej zahraničnej armáde alebo spojeneckej armáde, parašutistu zhodeného alebo vysadeného v tyle nepriateľa a v čase od 1. augusta 1940 do 1. augusta 1941 aj doba služby príslušníka pozemných útvarov letísk a protilietadlového delostrelectva v Anglicku,
e)
v 1. československej armáde na Slovensku v dobe Slovenského národného povstania od 29. augusta 1944,
f)
československého dobrovoľníka v španielskej republikánskej armáde (v medzinárodných brigádach) v čase od 19. júla 1936 do 28. marca 1939,
g)
v útvaroch uvedených v odseku 1 písm. d).
(3)
Dobe poľnej služby sa kladie na roveň doba nevyhnutného liečenia na následky nezavineného zranenia alebo ochorenia vzniknutých pri výkone poľnej služby, pokiaľ toto liečenie bránilo výkonu zamestnania, najdlhšie do 9. mája 1945. Doba zajatia sa nepovažuje za poľnú službu.
(4)
Doby bojovej činnosti a poľnej služby sa preukazujú potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom.
§ 6
(1)
Dobou nezamestnanosti je doba, po ktorú bol občan vedený v evidencii národného výboru ako uchádzač o zamestnanie4) po
a)
ukončení povinnej školskej dochádzky,
b)
ukončení alebo prerušení štúdia na stredných a vysokých školách, odbornej prípravy v osobitných odborných učilištiach alebo prípravy na pracovné uplatnenie vo výcvikových zariadeniach pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a v zariadeniach pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť,
c)
uvoľnení zo zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície,5)
d)
skončení zamestnania v súvislosti s uskutočňovaním štrukturálnych zmien v národnom hospodárstve, s likvidáciou neefektívnych prevádzok, so znižovaním správneho a riadiaceho aparátu a s inými racionalizačnými alebo organizačnými opatreniami6) a v dôsledku uplatnenia zákazu niektorých prác a pracovísk pre ženy7) a v súvislosti s prestavbou národného hospodárstva a ústredných orgánov,8)
e)
skončení služobného pomeru vojaka z povolania, príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a príslušníka zboru nápravnej výchovy, ak títo majú nárok na zabezpečenie primeraného umiestnenia v občianskom povolaní9) a dosiaľ neboli umiestnení.
Každá z uvedených dôb sa započíta vždy najviac v rozsahu jedného roka; pritom sa prednostne započítava doba spadajúca do rozhodného obdobia.
(2)
Dobou nezamestnanosti je aj iná doba než doba uvedená v odseku 1, po ktorú bol občan vedený v evidencii národného výboru ako uchádzač o zamestnanie; táto doba sa však započíta celkovo najviac v rozsahu jedného roka.
(3)
Dobou nezamestnanosti je aj doba,
a)
po ktorú po 30. septembri 1988 manželka vojaka z povolania alebo príslušníka Zboru národnej bezpečnosti nebola zamestnaná preto, že nasledovala manžela do miesta posádky (útvaru, jednotky) určeného Federálnym ministerstvom národnej obrany alebo Federálnym ministerstvom vnútra a bola vedená v evidencii národného výboru ako uchádzačka o zamestnanie,4)
b)
pred 9. májom 1945, po ktorú občan nebol alebo nemohol byť zamestnaný v čase neslobody z dôvodu politického, národnostného alebo rasového útlaku, a doba výluk, štrajkov a perzekúcie pre činnosť v revolučnom robotníckom hnutí.
(4)
Doba, po ktorú bol občan vedený v evidencii národného výboru ako uchádzač o zamestnanie, sa preukazuje potvrdením národného výboru, a ak ide o dobu uvedenú v odseku 3 písm. a), ešte potvrdením príslušného vojenského útvaru alebo útvaru Zboru národnej bezpečnosti.
§ 7
(1)
Za dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov sa považuje dieťa, ktoré bolo prevzaté do tejto starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa, ktorého matka zomrela, a dieťa manžela, ktoré mu bolo zverené do výchovy rozhodnutím súdu.
(2)
Dobou, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní člena rodiny, sa rozumie aj doba poberania týchto dávok priznaných dobrovoľne.
§ 8
(1)
Doba prípravy na pracovné uplatnenie sa započítava ako náhradná doba, ak sa vykonávala podľa predpisov o sociálnom zabezpečení.
(2)
Za blízke osoby sa považujú manželia a príbuzní v priamom rade, deti uvedené v § 7 ods. 1, súrodenci, zať a nevesta, a to ktoréhokoľvek z manželov. Podmienka osobnej starostlivosti o blízku osobu pri výkone zamestnania sa považuje za splnenú len vtedy, ak sa zamestnanie vykonáva za takých podmienok, najmä so skrátením pracovného času, ktoré nebránia riadnemu výkonu osobnej starostlivosti.
§ 9
Za zamestnanie sa považuje aj doba pobytu v cudzine, počas ktorej žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí (§ 43) alebo expert v zahraničí (§ 44). Táto doba sa preukazuje potvrdením organizácie, ktorá vyslala manžela ženy do zahraničia. Pre zisťovanie priemerného mesačného zárobku sa však táto doba posudzuje ako náhradná doba.
§ 10
Zápočet doby zamestnania v cudzine
K § 11 zákona
Ak ide o dobu zamestnania vykonávaného československým občanom v cudzine pred 1. januárom 1947, predpokladá sa, že sa občan zdržiaval v cudzine s povolením príslušného československého orgánu.
Priemerný mesačný zárobok
§ 11
Hrubé zárobky
(1)
Hrubými zárobkami sú zo zamestnania vykonávaného
a)
v pracovnom pomere:
1.
hrubá mzda (príjem), ak podlieha dani zo mzdy; nezapočítava sa však mzda, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy predpismi o dani zo mzdy;10) prémie, odmeny a podiely na hospodárskych výsledkoch sa započítavajú v tom roku, v ktorom boli vyplatené,
2.
hrubá mzda (príjem), ak sa z nej vykonáva zrážka dane zo mzdy len preto, že zárobok nedosahuje zdaniteľnú výšku,
3.
náhrada mzdy, pokiaľ podlieha dani zo mzdy; za takú náhradu sa nepovažuje náhrada mzdy pri výkone služby v ozbrojených silách;11) náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku na zotavenie sa započítava v tom roku, v ktorom bola vyplatená,
4.
mzdové vyrovnanie poskytované občanom uvoľneným alebo prevedeným v súvislosti s uskutočňovaním štrukturálnych zmien v národnom hospodárstve, s likvidáciou neefektívnych prevádzok, so znižovaním správneho a riadiaceho aparátu a s inými racionalizačnými alebo organizačnými opatreniami,6) občanom uvoľneným v súvislosti s prestavbou národného hospodárstva a ústredných orgánov8) alebo pracovníkom v baníctve uvoľneným alebo prevedeným na inú prácu zo zdravotných dôvodov,12)
5.
príspevok na zapracovanie poskytovaný v nábore vykonávanom národnými výbormi13) a príspevok vyplácaný organizáciou dlhodobo uvoľneným poslancom národného výboru,14)
6.
naturálne požitky v hodnote určenej na účely dane zo mzdy,15)
7.
vernostný prídavok baníkov,16) odmeny členov banských záchranných zborov pri záchranárskych zásahoch,17) stabilizačné odmeny (vernostné stabilizačné odmeny) poskytované pravidelne za nepretržité trvanie pracovného pomeru podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a mzdy a odmeny nevidomých občanov, ktorým sa poskytli mimoriadne výhody III. stupňa,18) aj keď sú od dane zo mzdy oslobodené; vernostný prídavok baníkov a stabilizačné odmeny sa započítavajú v tom roku, v ktorom boli vyplatené;
b)
v pomere člena výrobného družstva:
1.
zárobky obdobné zárobkom uvedeným v ustanovení písmena a),
2.
doplnková odmena za prácu; táto odmena sa započítava v tom roku, v ktorom bola vyplatená;
c)
v pomere člena jednotného roľníckeho družstva:
1.
pracovná odmena včítane príplatkov a doplatkov k tejto odmene,
2.
prémie a výkonnostné a mimoriadne odmeny vyplácané za výsledky pracovnej činnosti,
3.
odmeny z rozdelenia zisku, predovšetkým podiely na hospodárskych výsledkoch, odmeny vedúcich funkcionárov družstva, peňažné odmeny v rámci socialistického súťaženia, odmeny pri významných pracovných a životných výročiach, stabilizačné odmeny podľa osobitných predpisov, prémie a odmeny, na ktoré sa družstvu poskytli účelové dotácie vyplácané z prostriedkov na odmeňovanie v družstve; peňažné odmeny v rámci socialistického súťaženia a odmeny pri významných pracovných a životných výročiach sa však započítavajú len v rozsahu, v akom sa započítavajú pracovníkom v pracovnom pomere;19)
príjmy uvedené v č. 2 a 3 sa započítavajú v tom roku, v ktorom boli vyplatené,
4.
náhrada pracovnej odmeny; za takú náhradu sa však nepovažuje náhrada ušlej pracovnej odmeny pri výkone služby v ozbrojených silách; náhrada pracovnej odmeny za nevyčerpanú dovolenku na zotavenie sa započítava v tom roku, v ktorom bola vyplatená,
5.
naturálne požitky v hodnote určenej na účely dane zo mzdy,
6.
príspevok na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia platený družstvom;20) pred 1. januárom 1980 časť príspevku plateného družstvom na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia vo výške určenej podľa predpisov platných pred týmto dňom. Na účely určenia najvyššej percentnej výmery dôchodku sa priemerný mesačný zárobok neobmedzený podľa § 12 ods. 6 zákona znižuje o sumu zodpovedajúcu jednej dvanástine príspevku na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia vypočítaného z takého ročného príjmu, ktorý zodpovedá priemernému zárobku neobmedzenému podľa § 12 ods. 6 zákona;
d)
v činnostiach uvedených v prvej časti druhej hlavy a v druhej časti prvej a druhej hlavy príjmy tam uvedené.
(2)
Hrubými zárobkami sú aj
a)
odmeny vyplatené podľa predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch;21) tieto odmeny sa započítavajú v rozsahu, v ktorom podliehajú dani, v tom roku, v ktorom boli vyplatené,
b)
čiastočný invalidný dôchodok, a to vo výške v ktorej bol vyplatený,
c)
osobitný príspevok baníkom,22)
d)
náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriaca za pracovný úraz23) a náhrada za stratu na služobnom príjme po skončení neschopnosti na službu.24)
(3)
Hrubými zárobkami občana, ktorý vykonáva súbežne dve alebo viac zamestnaní, je súčet hrubých zárobkov zo všetkých zamestnaní.
(4)
Hrubými zárobkami, z ktorých sa zisťuje priemerný mesačný zárobok účastníka odboja v prípade uvedenom v § 60 zákona, sú hrubé zárobky rovnako kvalifikovaných zdravých pracujúcich v povolaní, ktoré účastník odboja predtým vykonával, dosahované v rozhodnom období.
(5)
Za hrubý zárobok občana, ktorý bol poistený ako jednotlivo hospodáriaci roľník, spolupracujúci člen jeho rodiny alebo iná osoba samostatne hospodáriaca, sa za dobu samostatnej zárobkovej činnosti považuje suma 1000 Kčs mesačne.
(6)
Ak sa za hrubé zárobky u niektorých skupín občanov považuje pevne určená suma (ďalej len „fiktívny zárobok“), je táto suma 1600 Kčs mesačne, a ak ide o invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok v súvislosti s plnením úloh v ozbrojených silách podľa § 34 a 38 zákona alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok účastníka odboja podľa § 63 ods. 4 zákona, je táto suma 2000 Kčs mesačne.
§ 12
Výpočet priemerného mesačného zárobku
(1)
Mesačný priemer hrubých zárobkov sa určí z úhrnu zárobkov uvedených v § 11 ods. 1 a 2 za kalendárne roky, z ktorých sa zisťuje priemerný mesačný zárobok. Ak sú v kalendárnych rokoch vylúčené doby uvedené v odseku 7, súčet zárobkov uvedených v § 11 ods. 1 sa úmerne upraví podľa dĺžky týchto dôb.
(2)
Hrubým zárobkom za jednotlivý celý kalendárny rok na určenie piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov je úhrn zárobkov uvedených v § 11 ods. 1 a 2 započítateľných v tomto roku. Ak sú v kalendárnom roku vylúčené doby uvedené v odseku 7, súčet zárobkov uvedených v § 11 ods. 1 sa úmerne upraví podľa dĺžky týchto dôb.
(3)
Za kalendárny rok so zárobkami sa nepovažuje kalendárny rok, v ktorom občan po prvý raz vstúpil do zamestnania, pokiaľ zamestnanie netrvalo celý kalendárny rok; za prvý vstup do zamestnania sa pritom nepovažuje doba štúdia po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky, pokiaľ je to pre občana výhodnejšie.
(4)
Ak nárok na dôchodok vznikol v kalendárnom roku, v ktorom občan po prvý raz vstúpil do zamestnania, vypočítava sa priemerný mesačný zárobok z hrubých zárobkov dosiahnutých v tomto roku. Ak nárok na dôchodok vznikol v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom občan po prvý raz vstúpil do zamestnania vypočítava sa priemerný mesačný zárobok z hrubých zárobkov dosiahnutých v kalendárnych rokoch so zárobkami. Doba predchádzajúca vstupu do zamestnania a doba od vzniku nároku na dôchodok do konca kalendárneho roka sa pritom posudzuje ako doba uvedená v odseku 7.
(5)
Ak nárok na invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok vznikol v kalendárnom roku,
a)
v ktorom sa nemocenské priznané pred vznikom nároku na tento dôchodok vyplácalo do konca kalendárneho roka a dôchodok sa v tomto roku nevyplácal, alebo
b)
po 30. novembri,
považuje sa na účely určenia rozhodného obdobia za rok vzniku nároku na invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok aj rok, ktorý po ňom nasleduje. V prípade uvedenom v ustanovení písmena b) sa pritom doba od vzniku nároku na dôchodok do konca kalendárneho roka posudzuje ako doba uvedená v odseku 7.
(6)
Do kalendárneho roka sa zahŕňajú aj doby, v ktorých občan nemal žiadny zárobok.
(7)
Z kalendárneho roka sa vylučujú:
a)
náhradné doby,
b)
doby pracovného voľna bez náhrady príjmu účastníkov štúdia popri zamestnaní a kombinovaného štúdia,
c)
doby sústavnej prípravy na budúce povolanie,
d)
doby, po ktoré sa poskytoval vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve,
e)
doby zamestnania v cudzine, ak nejde o pracovníkov v zahraničí a expertov v zahraničí.
Ak občan mal v týchto dobách zárobky uvedené v § 11 ods. 1, nezapočítavajú sa do hrubých zárobkov. Ak tieto doby trvali po celý kalendárny rok a boli vylúčené, nepovažuje sa tento rok za kalendárny rok so zárobkami.
(8)
V kalendárnom roku sa však náhradné doby uvedené v § 9 ods. 1 písm. e), g), h) a k) zákona a doby sústavnej prípravy na budúce povolanie v období, v ktorom sa dosiahol zárobok, nevylučujú a zárobok dosiahnutý v týchto dobách sa započítava do hrubých zárobkov, ak je takto určený hrubý zárobok v kalendárnom roku vyšší.
(9)
Pri určení mesačného priemeru hrubých zárobkov podľa odseku 1 sa do obdobia, z ktorého sa priemerný mesačný zárobok zisťuje, zahŕňajú aj doby, v ktorých občan nemal žiadny zárobok; z tohto obdobia sa však vylučujú doby uvedené v odseku 7, ak boli vylúčené už pri určení hrubých zárobkov za kalendárny rok.
(10)
Za uvoľnenie v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení sa na účely určenia rozhodného obdobia považuje prevedenie alebo uvoľnenie občana z doterajšieho zamestnania podľa osobitných predpisov.25)
§ 13
Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok občana, ktorému vznikol nárok na tento dôchodok pred dovŕšením veku 28 rokov, a občana, ktorý utrpel úraz pri osobitných druhoch činností za okolností uvedených v § 59, sa vymeriava z fiktívneho zárobku, pokiaľ skutočne dosiahnutý priemerný mesačný zárobok nie je pre neho výhodnejší.
§ 14
Pracovné úrazy a choroby z povolania K § 19 zákona
(1)
Plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním sa posudzuje podľa pracovnoprávnych predpisov.
(2)
Za pracovný úraz utrpený pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním sa považuje aj úraz, ktorý utrpel lekár pri záchranných prácach pod zemou v hlbinných baniach pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
(3)
Za pracovný úraz utrpený pri plnení pracovných úloh v zamestnaní II. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním sa považuje aj úraz, ktorý utrpel príslušník závodného požiarneho zboru pri zásahu.
(4)
Chorobami z povolania sú choroby uvedené v prílohe č. 1 tejto vyhlášky, ak vznikli za podmienok tam ustanovených. Ak u občana ide o chorobu z povolania, posudzuje a hlásenie podáva príslušný orgán štátnej zdravotníckej správy.
§ 15
Výchova dieťaťa K § 21 ods. 2 a § 46 ods. 2 zákona
(1)
Podmienka výchovy dieťaťa je splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov. Pokiaľ sa však žena ujala výchovy dieťaťa po dosiahnutí ôsmeho roka jeho veku, je podmienka výchovy dieťaťa splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu piatich rokov.
(2)
Do potrebnej doby starostlivosti o dieťa uvedenej v odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú sa žena nemohla o dieťa osobne starať
a)
pre chorobu, alebo
b)
pretože dieťa bolo zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti.
(3)
Podmienka výchovy dieťaťa sa považuje za splnenú tiež, ak sa žena starala o dieťa
a)
od jeho narodenia do jeho úmrtia, pokiaľ dieťa zomrelo po dosiahnutí šiestich mesiacov veku, aj keď nie je splnená podmienka uvedená v odseku 1,
b)
aspoň posledné tri roky pred dosiahnutím veku určeného pre vznik nároku na starobný dôchodok.
§ 16
Zvýšenie nároku na starobný dôchodok pri ďalšom zamestnaní K § 23 a § 27 ods. 2 a 3 zákona
(1)
Pre zvýšenie starobného dôchodku za ďalšie zamestnanie sa posudzuje zamestnanie vykonávané v cudzine po vzniku nároku na tento dôchodok ako zamestnanie vykonávané v Československej socialistickej republike, ak ide o pracovníkov v zahraničí, expertov v zahraničí a občanov uvedených v § 45.
(2)
Občanovi, ktorý už splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia jednotlivo hospodáriaceho roľníka, spolupracujúceho člena jeho rodiny a inej osoby samostatne hospodáriacej, sa zvyšuje starobný dôchodok za dobu zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok podľa § 33 zákona; starobný dôchodok sa zvyšuje z priemerného mesačného zárobku určeného za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok.
Invalidita a čiastočná invalidita K § 29 ods. 2 a § 37 ods. 2 a 3 zákona
§ 17
Za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa pokladá nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy potrvá dlhšie ako jeden rok.
§ 18
(1)
Sústavné zamestnanie je zamestnanie vykonávané s určitou pravidelnosťou tak, že nárok z neho je stálym zdrojom príjmu. Za sústavné zamestnanie sa považuje aj zamestnanie vykonávané na základe dohody o pracovnej činnosti, pokiaľ občan je zúčastnený na nemocenskom zabezpečení z tejto dohody len preto, že je požívateľom invalidného dôchodku. Sústavným zamestnaním nie je zamestnanie, ktoré nezakladá nemocenské zabezpečenie alebo ktoré netrvá aspoň po dobu šiestich mesiacov po sebe nasledujúcich alebo zamestnanie vykonávané v rámci pracovnej rehabilitácie odporúčanej národným výborom.
(2)
Zamestnanie je celkom neprimerané predošlým schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho zamestnania, ak sa na jeho výkon vyžaduje oveľa nižšia kvalifikácia, než ktorá sa požadovala na výkon doterajšieho zamestnania, alebo v ňom nie je využitá odborná a úzko zameraná kvalifikácia získaná v doterajšom zamestnaní, a ak výkonom nového zamestnania občanovi poklesne zárobok spravidla aspoň o polovicu zárobku, ktorý dosahoval v doterajšom zamestnaní, prípadne na doterajšom pracovisku. Pritom doterajším pracoviskom sa rozumie pracovisko, kde občan využíval svoju kvalifikáciu, a z ktorého bol prevedený zo zdravotných dôvodov. Ustanovenie § 19 ods. 5 platí obdobne pre úpravu doterajšieho zárobku.
(3)
Celkom mimoriadnymi podmienkami sa rozumie najmä
a)
nevyhnutná celkom osobitná, spravidla individuálna úprava pracoviska, pracovných prístrojov, nástrojov a pomôcok alebo úprava prístupu na pracovisko,
b)
zabezpečenie osobitnej dopravy na pracovisko a späť spočívajúce v potrebe sprievodcu alebo individuálnej dopravy,
c)
schopnosť výkonu zamestnania výhradne formou domácej práce, alebo
d)
schopnosť výkonu zamestnania výhradne v chránených dielňach (chránených pracoviskách), vo výrobných družstvách invalidov a v prevádzkárňach hospodárskych zariadení zväzov invalidov, a to na pracovných miestach zodpovedajúcich potrebám občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím.
U občanov úplne alebo prakticky nevidomých a u občanov s anatomickou alebo funkčnou stratou dvoch končatín sa vždy predpokladá, že pracujú za celkom mimoriadnych podmienok.
§ 19
(1)
Za podstatný pokles zárobku občana sa považuje, ak mesačný priemer jeho hrubých zárobkov zistený za posledných 12 mesiacov je nižší než porovnateľný zárobok spravidla aspoň o tretinu. Ak ide o umelcov uvedených v § 61 a občanov poskytujúcich vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru, skúma sa splnenie podmienky podstatného poklesu zárobku zo zárobkov zistených za kalendárny rok.
(2)
Hrubými zárobkami podľa odseku 1 sa rozumejú zárobky uvedené v § 11 ods. 1 s výnimkou
a)
podielov na hospodárskych výsledkoch,
b)
stabilizačných odmien (vernostných stabilizačných odmien) poskytovaných pravidelne za nepretržité trvanie zamestnania podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
c)
vernostného prídavku baníkov,16)
d)
odmien poskytovaných pri významných pracovných a životných výročiach,26)
e)
náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku,
f)
príjmov za mimoriadne smeny v dňoch pracovného pokoja vykonávané z dôvodu naliehavej potreby národného hospodárstva a z krátkodobej činnosti bezprostredne smerujúcej k odstráneniu nepriaznivých dôsledkov živelných pohrôm,
g)
odmien do výšky 2000 Kčs ročne za dobrovoľnú verejnoprospešnú činnosť (napríklad odmeny za brigádnickú činnosť v akcií Z);
odmeny z dohôd o pracovnej činnosti a príjmy občana poskytujúceho vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru sa pritom zahŕňajú do hrubých zárobkov bez ohľadu na to, či tieto činnosti zakladajú účasť na dôchodkovom zabezpečení.
(3)
Pri určení priemeru hrubých zárobkov sa do obdobia, z ktorého sa priemer vypočítava, nezahŕňajú náhradné doby, doby, keď zamestnanie netrvalo, a doby keď občan nemal zárobok z iných dôvodov.
(4)
Podmienka podstatného poklesu zárobku pri priznávaní čiastočne invalidného dôchodku sa hodnotí
a)
podľa predpokladaných zárobkov v odporúčanom zamestnaní, ak konanie prebieha v rámci prechodu z pracovnej neschopnosti do čiastočnej invalidity alebo v čase, keď žiadateľ o čiastočný invalidný dôchodok nie je zamestnaný alebo
b)
podľa novodosahovaných zárobkov, ak konanie prebieha mimo doby pracovnej neschopnosti v súvislosti so žiadosťou o priznanie čiastočného invalidného dôchodku podanou po prevedení na inú prácu, zmene zamestnania zo zdravotných dôvodov alebo vytvorení zvlášť uľahčených pracovných podmienok, a to za kratšiu dobu než uvedenú v odseku 1.
(5)
Porovnateľný zárobok je priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava čiastočný invalidný dôchodok, ale neobmedzený podľa § 12 ods. 6 zákona, po úprave o prepočítací koeficient. Ak sa občan stal čiastočne invalidným v čase prípravy na pracovné uplatnenie, je porovnateľným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov, ktoré dosahovali pracujúci v zamestnaní, na ktoré sa občan pripravoval, v období pred priznaním dôchodku, po úprave o prepočítací koeficient. Úprava zárobkov o prepočítací koeficient spočíva v ich zvýšení o 2 % za každý rok výplaty čiastočného invalidného dôchodku a v prípade, že bezprostredne pred priznaním tohto dôchodku požíval občan invalidný dôchodok, aj za dobu výplaty invalidného dôchodku, ak bol čiastočný invalidný dôchodok vymeraný z rovnakého priemerného mesačného zárobku ako invalidný dôchodok.
(6)
Podmienka podstatného poklesu zárobku sa považuje za splnenú, ak priemer hrubých zárobkov občana nie je viac ako 1400 Kčs mesačne.
(7)
U občanov, ktorí pracujú v zahraničí, s výnimkou pracovníkov v zahraničí a expertov v zahraničí, sa podmienka podstatného poklesu zárobku neskúma.
§ 20
(1)
Doterajšie zamestnanie je zamestnanie, ktoré občan pred vznikom dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu naposledy vykonával alebo na ktoré sa po ukončení základnej školy sústavne pripravoval štúdiom alebo výcvikom. Za naposledy vykonávané zamestnanie sa však nepovažuje zamestnanie, v ktorom došlo ku zníženiu zárobkov a ktoré občan začal vykonávať len v dôsledku zmeny zdravotného stavu, ktorá založila čiastočnú invaliditu, a zamestnanie, v ktorom sa nevyužila kvalifikácia, pokiaľ bolo alebo sa malo vykonávať po dobu spravidla kratšiu ako dva roky. Ak vznikol dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, považuje sa za doterajšie to zamestnanie, pri výkone ktorého úraz vznikol alebo sa zistila choroba z povolania.
(2)
Rovnako kvalifikované zamestnanie je zamestnanie, ktoré kladie podobné požiadavky na občana ako doterajšie zamestnanie, spravidla mu umožňuje dosiahnuť približne rovnaký zárobok a nie je úplne vzdialené doterajšiemu zamestnaniu.
(3)
Zvlášť uľahčenými pracovnými podmienkami sa rozumejú najmä
a)
skrátenie pracovného času alebo zníženie požiadaviek na pracovný výkon občana pracujúceho v úkole aspoň o tretinu,
b)
osobitná úprava pracoviska,
c)
výkon práce v chránených dielňach (chránených pracoviskách), vo výrobných družstvách invalidov a v prevádzkárňach hospodárskych zariadení zväzov invalidov.
Za zvlášť uľahčené pracovné podmienky sa však nepovažuje zákaz výkonu len niektorých prác alebo pracovných úkonov, práce v určitom pracovnom prostredí alebo v noci alebo zmena pracovnej náplne neodôvodnená dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
(4)
Pri posudzovaní, aké zamestnania je občan ešte schopný vykonávať pri svojom dlhodobom nepriaznivom zdravotnom stave, sa vždy prihliada na možnosť rekvalifikácie na iné vhodné a primerané zamestnanie, a to najmä vzhľadom na vek občana, dosiahnutú kvalifikáciu a rozsah zachovaných pracovných schopností.
(5)
Invalidita (čiastočná invalidita) občanov, ktorí vykonávali službu v ozbrojených silách a neboli vojakmi z povolania (§ 167), sa posudzuje až po ich prepustení z činnej služby; doklady o poškodení ich zdravia úrazom alebo ochorením vzniknutým v súvislosti so službou v ozbrojených silách zabezpečujú a predkladajú príslušné orgány ozbrojených síl.
§ 21
Zdravotné postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky sú postihnutia uvedené v prílohe č. 2 tejto vyhlášky.
§ 22
Zápočet doby zamestnania výkonného letca pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov K § 41 ods. 2 zákona
(1)
Pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov sa doba zamestnania výkonného letca započítava jedenapolnásobne, pokiaľ nalietal v kalendárnom roku
a)
150 až 470 letových hodín, ak ide o výkonného letca dopravných lietadiel,
b)
250 až 560 letových hodín, ak ide o palubného sprievodcu,
c)
200 až 500 letových hodín, ak ide o palubnú sprievodkyňu,
d)
100 až 350 letových hodín, ak ide o výkonného letca lietadiel pre letecké práce,
e)
50 až 100 letových hodín, ak ide o výkonného letca vrtuľníkov a
f)
50 až 120 letových hodín, ak ide o výkonného letca Zväzu pre spoluprácu s armádou včítane výsadkára - inštruktora a inštruktora lietania na Vysokej škole dopravnej.
(2)
Pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov sa doba zamestnania výkonného letca započítava dvojnásobne, pokiaľ výkonný letec uvedený v odseku 1 nalietal vyšší počet letových hodín alebo pokiaľ výkonný letec nalietal aspoň 50 letových hodín v kalendárnom roku pri skúšaní prototypov lietadiel alebo leteckých motorov a novovyrobených alebo opravených lietadiel alebo motorov.
(3)
Ak výkonný letec nalietal v kalendárnom roku nižší počet letových hodín, než je uvedený v odseku 1, prípadne v odseku 2, započítava sa mu len skutočná doba zamestnania výkonného letca, s výnimkou náhradných dôb.
(4)
Výsadkárovi - inštruktorovi Zväzu pre spoluprácu s armádou sa započítava jeden zoskok z lietadla za tri letové hodiny a jedno vysadenie z lietadla za pol letovej hodiny. Za jedno vysadenie z lietadla sa považuje každý uskutočnený let, pri ktorom došlo k vysadeniu najmenej jedného výsadkára.
(5)
Ak výkonný letec lietadla pre letecké práce alebo vrtuľníka alebo výkonný letec Zväzu pre spoluprácu s armádou vykonáva funkciu pilota-inštruktora alebo funkciu pilota-inšpektora, započítava sa mu každá hodina jedenapolnásobne.
(6)
Ak zamestnanie výkonného letca trvá len po časť kalendárneho roka alebo ak dôjde k zmene funkcie výkonného letca uvedenej v odseku 1, počet letových hodín sa pre jedenapolnásobné, prípadne dvojnásobné započítanie príslušnej časti roka úmerne zníži.
(7)
Pre najvyššiu výmeru úhrnu dôchodku za výsluhu rokov výkonného letca a iného dôchodku platí suma uvedená v § 56 ods. 2 písm. b) zákona, a ak je jedným z vyplácaných dôchodkov dôchodok za výsluhu rokov vedúceho letovej prevádzky, suma uvedená v § 56 ods. 2 písm. c) zákona.
(8)
Na účely krátenia dôchodku za výsluhu rokov s príjmom zo zárobkovej činnosti sa priemerný mesačný zárobok neobmedzený podľa § 12 ods. 6 zákona upravuje o prepočítací koeficient podľa § 19 ods. 5 obdobne.
§ 23
Krátenie dôchodku za výsluhu rokov a vdovského dôchodku pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti K § 44 ods. 2 a § 48 ods. 2 a 3 zákona
(1)
Príjmom zo zárobkovej činnosti je hrubý zárobok uvedený v § 11 ods. 1 a ods. 2 písm. d) včítane odmien z dohôd o pracovnej činnosti a peňažných dávok nemocenského zabezpečenia nahrádzajúcich pracovný príjem. Ak ide o jednotlivo hospodáriaceho roľníka, spolupracujúceho člena jeho rodiny alebo inú osobu samostatne hospodáriacu, považuje sa za príjem z jeho činnosti suma 1000 Kčs mesačne. Za príjem občanov pracujúcich v zahraničí, s výnimkou pracovníkov uvedených v § 43 a 44, sa považuje príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vycestovaním do zahraničia.
(2)
Dôchodok sa skrátil od najbližšej mesačnej splátky dôchodku nasledujúcej po skutočnosti zakladajúcej krátenie podľa predpokladaného príjmu na podklade oznámenia organizácie, pre ktorú dôchodca pracuje. Vždy po uplynutí 12 mesiacov zárobkovej činnosti dôchodcu sa krátenie dôchodku pre ďalšie obdobie upraví podľa výšky skutočne dosiahnutého príjmu z tejto činnosti. Ak ide o umelca, občana poskytujúceho vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru, jednotlivo hospodáriaceho roľníka, spolupracujúceho člena jeho rodiny alebo inú osobu samostatne hospodáriacu, skráti sa dôchodok vždy po uplynutí kalendárneho roka.
(3)
Krátenie dôchodku sa nemení, ak sa priemer hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti zmení najviac o 50 Kčs mesačne.
(4)
Starostlivosťou vdovy o dieťa sa rozumie starostlivosť o vlastné (osvojené) dieťa a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov (§ 7 ods. 1).
§ 24
Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie
(1)
Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje
a)
štúdium na stredných a vysokých školách27) s výnimkou štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia po dobu výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby alebo za trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov,
b)
odborná príprava v osobitných odborných učilištiach,
c)
príprava na výkon povolania zaškolením,28)
d)
príprava na pracovné uplatnenie vo výcvikových zariadeniach pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a v zariadeniach pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.
(2)
Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie podľa odseku 1 písm. a) a b) sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka školy. Ak žiak (študent) začal plniť študijné povinnosti pred týmto dňom, začína sa jeho sústavná príprava na budúce povolanie dňom, keď začal tieto povinnosti plniť.
(3)
Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje aj
a)
doba od skončenia výuky v jednom školskom roku do začiatku nasledujúceho školského roka, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu,
b)
doba školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia, pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť,
c)
doba po skončení posledného ročníka školy do vykonania určenej záverečnej skúšky, najdlhšie však do konca nasledujúceho školského roka, pokiaľ dieťa pred uplynutím tejto doby nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť,
d)
iné štúdium alebo výuka, ak je svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy Českej socialistickej republiky alebo Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky postavené na roveň štúdiu na školách uvedených v odseku 1 písm. a).
(4)
Do doby sústavnej prípravy dieťaťa na budúce povolanie sa započítavajú aj opakované ročníky štúdia. Pri neukončenom štúdiu sa posudzuje ako doba štúdia na strednej a vysokej škole doba do dňa, ktorý je vyznačený na potvrdení školy o štúdiu. Dobou štúdia je doba, po ktorú sa štúdium prerušilo.
(5)
Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje aj doba štúdia popri zamestnaní, pokiaľ žiak (študent) nie je v tejto dobe zamestnaný.
§ 25
Povinná školská dochádzka
Za povinnú školskú dochádzku sa na účely sociálneho zabezpečenia považuje aj doba školských prázdnin nadväzujúcich na ukončenie obdobia školského vyučovania školského roka, v ktorom dieťa dovŕši posledný rok povinnej školskej dochádzky, pokiaľ dieťa v tejto dobe nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú povinnosť.
§ 26
Dôchodok manželky K § 51 zákona
Za zárobkovú činnosť sa nepovažuje pracovná činnosť nepresahujúca 60 pracovných dní v kalendárnom roku.
§ 27
Sociálny dôchodok K § 52 zákona
(1)
Životné potreby sa spravidla nepokladajú za zabezpečené, ak
a)
občan je odkázaný na príjem uvedený v § 28 ods. 1 nedosahujúci sumy uvedené v § 54 ods. 1 a 2 zákona,
b)
užívateľ poľnohospodárskej pôdy je odkázaný na výnos z pôdy, ktorú obhospodaruje a ktorá nepresahuje výmeru 0,4 ha.
(2)
Pre priznanie a výšku sociálneho dôchodku sa neprihliada na pracovnú činnosť občana a jeho rodinného príslušníka nepresahujúcu 60 pracovných dní v kalendárnom roku.
(3)
Na účely poskytovania sociálneho dôchodku sa pobyt občana v domove - penzióne pre dôchodcov nepovažuje za umiestnenie v ústave sociálnej starostlivosti.
§ 28
Úprava dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu K § 54 zákona
(1)
Pre nárok na úpravu dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu, sa iným príjmom rozumie
a)
čistý príjem z akejkoľvek zárobkovej činnosti,
b)
výživné a príspevok na výživu rozvedeného manžela a nevydatej matke,
c)
čistý príjem z nehnuteľnosti,
d)
peňažné dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce pracovný príjem,
e)
náhrada za stratu na zárobku,
f)
náhrada sa stratu na dôchodku,
g)
dôchodok vyplácaný z cudziny a dávka poskytovaná z cudziny ako odškodnenie za stratu zárobkovej schopnosti spôsobenú pracovným úrazom alebo vojnovým poškodením (renta),
h)
výsluhový prídavok v stavebníctve a iné obdobné príspevky k dôchodku poskytované organizáciami podľa osobitných predpisov s výnimkou príspevkov k dôchodkom družstevných roľníkov,
i)
materský príspevok,
j)
štipendium, s výnimkou prospechového štipendia,
k)
príjem (odmena) žiaka (študenta) v období odborného rozvoja,
l)
suma daňovej úľavy daňovníka dane zo mzdy vyplývajúca z uznania dôchodcu za vyživovanú osobu, alebo ak je suma daňovej úľavy menšia než 100 Kčs, suma 100 Kčs mesačne,
m)
naturálne pôžitky, a to hodnotu, akou sa započítavajú na účely dane zo mzdy,
n)
príjem dobrovoľnej opatrovateľky presahujúci 600 Kčs mesačne,
o)
opakujúce sa plnenie zo zákonnej zodpovednosti včítane poistného plnenia a pravidelné plnenie z dôchodkového pripoistenia.
(2)
Za príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti sa považuje základ pre vyrubenie príslušnej dane (poľnohospodárskej, z príjmov obyvateľstva); ak je však skutočný čistý výnos nižší než tento základ preto, že občan vykonávajúci zárobkovú činnosť nemohol pracovať úplne pre nepriaznivý zdravotný stav alebo z iných vážnych dôvodov, prihliada sa na tento nižší výnos. Za príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti sa však nepovažuje príjem zo záhumienka.
(3)
Za občana, ktorý plní vyživovaciu povinnosť, sa vždy považujú manžel (manželka) a občan, ktorý poberá výchovné alebo prídavky na deti alebo ktorému sa vypláca sirotský dôchodok na vlastné (osvojené) dieťa.
(4)
Podmienka spoločnej domácnosti sa nepovažuje za splnenú, ak dôchodca alebo jeho rodinný príslušník uvedený v § 54 ods. 8 zákona je umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti, ak ide o celoročný alebo týždenný pobyt, v psychiatrickej liečebni alebo v liečebni pre dlhodobo chorých, a to odo dňa splatnosti štvrtej splátky dôchodku po dni umiestnenia.
(5)
Na účely úpravy dôchodku ako jediného zdroja príjmu sa pobyt občana v domove - penzióne pre dôchodcov nepovažuje za umiestnenie v ústave sociálnej starostlivosti.
Súbeh nárokov a zúčtovanie dávok K § 56 a 98 zákona
§ 29
Súbeh nárokov na starobný a vdovský dôchodok
Úprava starobného dôchodku pre súbeh s vyšším vdovským dôchodkom sa nemení, pokiaľ po zvýšení starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok jeho výška presiahne výšku vdovského dôchodku.
§ 30
Súbeh nárokov na starobný alebo invalidný dôchodok a nemocenské
(1)
Ak sa starobný dôchodok priznáva spätne aj za dobu, po ktorú sa poskytovalo nemocenské, zúčtuje sa doplatok dôchodku s nemocenským vyplateným za dobu dlhšiu, než ustanovujú predpisy o nemocenskom zabezpečení.29)
(2)
Ak sa invalidný dôchodok priznáva spätne aj za dobu, po ktorú sa poskytovalo nemocenské priznané po vzniku nároku na tento dôchodok, zúčtuje sa doplatok dôchodku s nemocenským vyplateným za dobu dlhšiu, než ustanovujú predpisy o nemocenskom zabezpečení.29)
§ 31
Súbeh nárokov na invalidný dôchodok a prídavky na deti alebo výchovné
Ak sa invalidný dôchodok priznáva dieťaťu spätne aj za dobu, po ktorú sa naň poskytovali prídavky na deti alebo výchovné, zúčtuje sa doplatok dôchodku s týmito vyplatenými dávkami; ak príplatok k prídavkom na deti alebo k výchovnému patril, zúčtuje sa doplatok dôchodku aj s týmto príplatkom.
§ 32
Súbeh nárokov na výchovné a prídavky na deti
(1)
Ak výchovné k dôchodku na dieťa patrí za dobu, za ktorú sa už poskytovali prídavky na deti z nemocenského zabezpečenia, vyplatí sa na výchovnom len rozdiel medzi výškou výchovného a výškou prídavkov na deti.
(2)
Ak sa na dieťa poskytovalo výchovné, hoci sa na toto dieťa mali poskytovať prídavky na deti, zastaví sa výplata výchovného pri výplate splátky dôchodku splatnej po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už výchovné vyplatilo. Výchovné za predchádzajúcu dobu sa nepovažuje za preplatok, pokiaľ nepresahovalo výšku, v ktorej by prídavky na deti za túto dobu inak patrili; podmienkou je, že na toto dieťa sa výchovné poskytlo len raz a že splnilo účel, na ktorý je určené.
(3)
Ak v rodine dôchodcu žijú deti, z ktorých na niektoré sa vypláca výchovné jednému z manželov a na ostatné sa vypláca výchovné druhému z manželov, poskytne sa na žiadosť k súčtu súm výchovného, ktoré sa vyplácajú na tieto deti, doplatok do výšky výchovného, ktoré by sa poskytovalo na všetky deti len k jednému dôchodku. Doplatok sa rozdelí k výchovnému pomernou časťou podľa počtu detí.
(4)
Ak v rodine dôchodcu žijú deti, z ktorých na niektoré sa vypláca výchovné k dôchodku a na ostatné prídavky na deti, poskytne sa na žiadosť k súčtu súm výchovného a prídavkov na deti doplatok do výšky výchovného, ktoré by mu inak patrilo na všetky tieto deti; podmienkou je, že u toho, z nemocenského zabezpečenia ktorého sa prídavky na deti poskytujú, nie sú splnené podmienky pre priznanie doplatku k prídavkom na deti.30)
(5)
Ak požívateľ dôchodku neuplatnil nárok na výchovné, hoci by mu inak patrilo, je oprávnený uplatniť nárok na výchovné z jeho dôchodkového zabezpečenia druhý z rodičov, iný občan, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení, opatrovník alebo orgán poverený úlohami starostlivosti o deti.
(6)
Ustanovenia odsekov 2 a 5 platia tiež pre príplatok k výchovnému.
§ 33
Súbeh nárokov na dôchodky a osobitný príspevok baníkom
Ak sa priznáva starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok za dobu, po ktorú sa poskytol osobitný príspevok baníkom,31) zúčtuje sa doplatok týchto dôchodkov s vyplateným príspevkom; prípadný preplatok osobitného príspevku baníkom sa na žiadosť platiteľovi tejto dávky vráti.
Obmedzenie výplaty a zníženie dávok
§ 34
(1)
Suma, o ktorú sa dôchodok pri umiestnení dôchodcu v psychiatrickej liečebni alebo v liečebni pre dlhodobo chorých znižuje, je 1200 Kčs mesačne; dôchodok sa však zníži najviac tak, aby výplata dôchodku tvorila aspoň 30 % jeho výšky, najmenej však 310 Kčs mesačne. Ak je občan povinný uhrádzať záväzky mimo liečebne, upraví sa zníženie tak, aby dôchodca mohol uhrádzať tieto záväzky; obmedzenie zníženia dôchodku 30 % jeho výšky v tomto prípade neplatí. Za záväzky občana mimo liečebne sa považujú záväzky vyplývajúce z rozhodnutia súdu alebo orgánu štátnej správy a úhrada za užívanie bytu a služby s tým spojené.
(2)
Zostatok dôchodku vypláca platiteľ dôchodku hromadným poukazom všetkým dôchodcom umiestneným v liečebni k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Rozdiely na dôchodku vzniknuté zmenou výplatného termínu sa nezúčtovávajú.
(3)
Po návrate z liečebne sa občanovi doplatí spätne za posledné dva mesiace pobytu v liečebni časť dôchodku, o ktorú sa dôchodok znížil, včítane zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť, a úpravy dôchodku patriacej z dôvodu jediného zdroja príjmu.
(4)
Ak bol do psychiatrickej liečebne alebo do liečebne pre dlhodobo chorých premiestnený občan, ktorému sa dôchodok znížil podľa odseku 1 alebo ktorý bol dosiaľ umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti, posudzuje sa pre určenie doby zníženia dôchodku tento občan, ako keby pokračoval v doterajšom pobyte. Obdobne sa postupuje aj v prípade, že občan uvedený v predchádzajúcej vete je znova umiestnený v psychiatrickej liečebni alebo v liečebni pre dlhodobo chorých do dvoch mesiacov od prepustenia z takej liečebne alebo z ústavu sociálnej starostlivosti.
(5)
Ustanovenie § 28 ods. 3 platí aj tu.
§ 35
(1)
Dôchodcovi, ktorý vykonáva trest odňatia slobody po dobu dlhšiu ako jeden mesiac alebo je vo väzbe, sa vypláca po úprave podľa odseku 2 časť dôchodku vo výške potrebnej na úhradu za užívanie bytu a služby s tým spojené, ako aj na úhradu výživného, prípadne príspevku na výživu, ktoré má dôchodca povinnosť poskytovať podľa súdneho rozhodnutia inej osobe než uvedenej v odseku 2, a iných právnych záväzkov, s výnimkou úhrady peňažného trestu alebo pokuty, pre ktoré sa vykonávajú zrážky z dôchodku.
(2)
Manželke a deťom dôchodcu sa vypláca časť dôchodku vo výške 40 % dôchodku, ak ide o jednu osobu, 60 % dôchodku, ak ide o dve osoby, a 80 % dôchodku, ak ide o tri a viac uvedených osôb; pokiaľ však tieto osoby majú nárok voči dôchodcovi na výživné priznané súdom, vypláca sa im časť dôchodku vo výške tohto výživného.
§ 36
Bezvládnosť K § 70 zákona
(1)
Čiastočne bezvládny je dôchodca, ktorý potrebuje dlhodobo pomoc inej osoby pri niektorých nevyhnutných životných úkonoch, napríklad pri umývaní, česaní a obliekaní. Za čiastočne bezvládneho sa vždy považuje občan prakticky nevidomý.
(2)
Prevážne bezvládny je dôchodca, ktorý potrebuje okrem pomoci uvedenej v odseku 1 pravidelnú pomoc inej osoby pri hlavných životných úkonoch, napríklad pri chôdzi a pri výkone fyziologickej potreby. Za prevážne bezvládneho sa vždy považuje občan úplne nevidomý.
(3)
Úplne bezvládny je dôchodca, ktorý úplne stratil schopnosť sebaobsluhy, potrebuje sústavné ošetrovanie a je odkázaný trvalo na pomoc inej osoby pri všetkých životných úkonoch.
(4)
Na účely poskytovania zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť sa pobyt dôchodcu v domove - penzióne pre dôchodcov nepovažuje za umiestnenie v ústave sociálnej starostlivosti.
§ 37
Dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú K § 9 ods. 1 písm. e) a § 71 ods. 5 zákona
(1)
Za dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa sa považuje dieťa, ktorého ochorenie alebo stav uvedený v prílohe č. 3 tejto vyhlášky potrvá dlhšie ako jeden rok.
(2)
Mimoriadnou starostlivosťou o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa sa rozumie individuálne poskytovaná starostlivosť, ktorá svojím rozsahom a intenzitou značne prevyšuje starostlivosť o zdravé dieťa rovnakého veku, a to potrebou opakovaného ošetrovania v priebehu dňa, prípadne sústavnej (väčšinou každodennej) rehabilitácie alebo cvičenia, nevyhnutnosťou prípravy individuálneho diétneho stravovania, potrebou zvýšeného dohľadu alebo pomocou inej osoby pri niektorých životných úkonoch. Dieťa vyžadujúce túto starostlivosť je spravidla schopné navštevovať predškolské a školské zariadenia určené pre také deti alebo výnimočne aj predškolské a školské zariadenia pre zdravé deti, pokiaľ pre to rodina dieťaťa a príslušné zariadenie vytvoria potrebné podmienky.
(3)
Mimoriadnou starostlivosťou osobitne náročnou o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa sa rozumie starostlivosť uvedená v odseku 2, ak je vo zvýšenom rozsahu potrebná v priebehu dňa, pokiaľ ide o ošetrovanie, aj v noci, alebo ak ide o dieťa, ktoré vyžaduje nepretržitý dohľad alebo je odkázané na pomoc inej osoby pri väčšine alebo všetkých nevyhnutných životných úkonoch. Dieťa vyžadujúce túto starostlivosť nie je schopné navštevovať zariadenia uvedené v odseku 2 s výnimkou zariadení pre zrakovo postihnutých, ak ide o dieťa úplne nevidomé vo veku do 14 rokov.
(4)
Liečebný pobyt dlhodobo ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa vyžadujúceho mimoriadnu starostlivosť alebo mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú v ústavnom zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti sa začínajúc siedmym mesiacom považuje za umiestnenie v ústave (zariadení) pre také deti.
(5)
Výchovné na dieťa, ktoré je v zaopatrení ústavu (zariadenia) s týždenným pobytom, sa vypláca tomuto ústavu (zariadeniu) len vtedy, ak ústav (zariadenie) poskytuje dieťaťu plné priame zaopatrenie. Plným priamym zaopatrením sa rozumie stravovanie, ubytovanie a ošatenie.
DRUHÁ HLAVA
OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE NIEKTORÉ SKUPINY OBČANOV
§ 38
Domácki pracovníci
Do hrubého zárobku domáckeho pracovníka sa nezapočítavajú režijné náklady a cena surovín, ktoré si domácky pracovník obstaráva na vlastné náklady.
§ 39
Pracovníci, ktorí sa pripravujú na výkon povolania zaškolením
(1)
Za mesačný hrubý zárobok pracovníka, ktorý sa pripravuje na výkon povolania zaškolením,32) sa považuje fiktívny zárobok, pokiaľ skutočný hrubý zárobok z výkonu zamestnania nie je vyšší.
(2)
Ak sa tento pracovník stal invalidným alebo čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu, považuje sa za hrubý zárobok, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v posledných troch kalendárnych mesiacoch pred mesiacom, v ktorom došlo k pracovnému úrazu.
§ 40
Sezónni a kampaňoví pracovníci
(1)
Do doby zamestnania sezónneho a kampaňového pracovníka33) sa započítava každý kalendárny mesiac, v ktorom bol pracovník zúčastnený na nemocenskom zabezpečení aspoň časť mesiaca. Ak pracovník odpracoval na sezónnych a kampaňových prácach v kalendárnom roku aspoň 150 dní a dosiahol v tomto roku za tieto práce hrubý zárobok aspoň 3000 Kčs, započítava sa do doby zamestnania celý kalendárny rok.
(2)
Hrubými zárobkami sú aj zárobky za kalendárne mesiace, v ktorých sezónny a kampaňový pracovník nebol zúčastnený na nemocenskom zabezpečení; tieto kalendárne mesiace sa tiež zahŕňajú do doby, za ktorú sa zisťuje priemerný mesačný zárobok.
§ 41
Pracovníci na nepravidelnú výpomoc
(1)
Do doby zamestnania pracovníka na nepravidelnú výpomoc34) sa započítava každý kalendárny mesiac, v ktorom bol pracovník zúčastnený na nemocenskom zabezpečení aspoň časť mesiaca.
(2)
Ustanovenie § 40 ods. 2 platí obdobne.
§ 42
Občania činní na základe dohody o pracovnej činnosti
(1)
Za hrubý zárobok občana činného na základe dohody o pracovnej činnosti35) sa považuje odmena za dojednané práce podrobená dani zo mzdy.
(2)
Ustanovenie § 40 ods. 2 platí obdobne, pokiaľ občan činný na základe dohody o pracovnej činnosti nie je už zabezpečený z dôvodu inej činnosti alebo poberania starobného alebo invalidného dôchodku.
(3)
Ak občan činný na základe dohody o pracovnej činnosti je už zabezpečený z dôvodu inej činnosti alebo poberá starobný alebo invalidný dôchodok, posudzuje sa v dôchodkovom zabezpečení úraz, ktorý utrpí pri výkone dojednaných prác alebo v priamej súvislosti s ním, ako pracovný úraz.
§ 43
Pracovníci v zahraničí
(1)
Pracovníkmi v zahraničí sú pracovníci československých organizácií, ktorí sú československými občanmi a sú pridelení alebo prijatí na výkon činnosti pre tieto organizácie mimo územia československej socialistickej republiky.
(2)
Za hrubý zárobok pracovníka v zahraničí sa považuje hrubý funkčný plat, ktorý mu patrí podľa príslušnej mzdovej úpravy po dobu jeho činnosti v zahraničí.
(3)
Ak pracovníkovi v zahraničí nepatrí funkčný plat alebo ak nie je určený, považuje sa za hrubý zárobok suma, ktorú podľa povahy jeho činnosti v zahraničí určí príslušný ústredný orgán v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby.
(4)
Ak je hrubý zárobok podľa odsekov 2 a 3 nižší než mesačná hrubá mzda (plat), ktorá pracovníkovi patrila v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy pre službu v zahraničí, považuje sa za hrubý zárobok táto mesačná mzda (plat); ak však v období 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia došlo k trvalej zmene základnej mzdy (platu) pracovníka, považuje sa za hrubý zárobok mesačná hrubá mzda (plat), ktorá mu patrila v priemere od tejto zmeny do konca uvedeného obdobia.
(5)
Prídavok zahraničnej služby, prípadne iný príplatok alebo zvýšenie platu poskytované na úhradu zvýšených výdavkov v zahraničí, sa do hrubého zárobku podľa odsekov 2 až 4 nezapočítava.
(6)
Ak pracovníkovi v dobe jeho činnosti v zahraničí vypláca plat československá organizácia, ku ktorej nie je v pracovnom pomere, oznámi táto organizácia údaje o výške platu a iné podklady potrebné na dôchodkové zabezpečenie organizácii, ktorá plní povinnosti organizácie na účely sociálneho zabezpečenia.
§ 44
Experti v zahraničí
(1)
Za expertov v zahraničí sa považujú československí občania, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce sú so súhlasom československých orgánov činní v zahraničí pre zahraničných zamestnávateľov (podniky).
(2)
Rovnako ako experti v zahraničí sa posudzujú československí občania, ktorí boli vyslaní na študijný pobyt, prípadne na štúdium v zahraničí, a poberajú v zahraničí štipendium od československej alebo zahraničnej organizácie.
(3)
Za expertov v zahraničí sa nepovažujú československí občania, ktorí síce vykonávajú činnosť uvedenú v odseku 1, ale sú za ňu odmieňaní výhradne československou organizáciou v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby; títo občania - pokiaľ sú československými občanmi - sú zabezpečení podľa § 43.
(4)
Za hrubý plat experta v zahraničí sa považuje jeho mesačný hrubý zárobok, ktorý mu patril v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy pre službu v zahraničí. Ustanovenie § 43 ods. 4 časti vety za bodkočiarkou platí aj tu.
§ 45
Ustanovenia § 43 a 44 sa nevzťahuje na
a)
členov posádok a iných pracovníkov v československých dopravných prostriedkoch,
b)
občanov vyslaných na zahraničnú pracovnú cestu, ktorým sa po dobu tejto pracovnej cesty poskytuje náhrada výdavkov,
c)
občanov, ktorí v dobe odchodu do zahraničia sú zabezpečení ako umelci, u ktorých aj po dobu ich činnosti v zahraničí zostávajú zachované podmienky pre ďalšie trvanie doterajšieho zabezpečenia,
d)
členov jednotlivých roľníckych družstiev, u ktorých aj po dobu ich činnosti v zahraničí zostávajú zachované podmienky pre ďalšie trvanie doterajšieho zabezpečenia.
§ 46
Poslanci zákonodárnych zborov
(1)
Poslancom zákonodárnych zborov, ktorí sú zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení z dôvodu svojho zamestnania a nie sú úplne uvoľnení na výkon poslaneckej funkcie, sa zahŕňa do hrubých zárobkov tretina náhrady, ktorá im patrí na úhradu výdavkov súvisiacich s výkonom poslaneckej funkcie; ak sa namiesto tejto náhrady priznal neuvoľnenému podpredsedovi zákonodarného zboru osobný funkčný príplatok, zahŕňa sa do hrubých zárobkov aj tretina tohto príplatku. Funkčné odmeny poskytované poslancom, ktoré podliehajú dani zo mzdy, sa zahŕňajú do hrubých zárobkov v plnom rozsahu.
(2)
Úraz, ktorý utrpí poslanec zákonodarného zboru pri plnení úloh vyplývajúcich z poslaneckej funkcie alebo v priamej súvislosti s ním, sa považuje za pracovný úraz. Ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.
Poslanci národný výborov
§ 47
(1)
Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení predseda národného výboru, jeho podpredsedovia (námestníci), tajomník, ďalší členovia rady a predsedovia komisií národného výboru, ak
a)
sú úplne uvoľnení na výkon funkcie zo svojho zamestnania alebo z inej činnosti (dlhodobo uvoľnení poslanci),
b)
na výkon funkcie môžu vykonávať svoje doterajšie zamestnanie len sčasti a sú už z dôvodu tohto zamestnania dôchodkovo zabezpečení,
c)
sú požívateľmi invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku a vykonávajú funkciu aspoň po polovicu neskráteného pracovného času, alebo
d)
spĺňajú podmienky pre nárok na starobný dôchodok alebo sú požívateľmi iného dôchodku a vykonávajú funkciu dlhodobo uvoľneného poslanca.
(2)
Úraz, ktorý utrpí poslanec pri plnení úloh vyplývajúcich z funkcie alebo v priamej súvislosti s ním, sa považuje za pracovný úraz. Ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.
§ 48
(1)
Ak úraz utrpel poslanec národného výboru, ktorý nie je dôchodkovo zabezpečený a stal sa následkom tohto úrazu invalidným (čiastočne invalidným), patrí mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo výške patriacej pri pracovnom úraze; dôchodok sa vymeriava z fiktívneho zárobku.
(2)
Ak úraz utrpel poslanec národného výboru, ktorý je požívateľom starobného, invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku, nevykonáva zamestnanie ani nie je dôchodkovo zabezpečený podľa § 47 a stal sa následkom tohto úrazu invalidným (čiastočne invalidným), patrí mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vo výške patriacej pri pracovnom úraze, a to z jeho priemerného mesačného zárobku, najmenej však z fiktívneho zárobku.
(3)
Úrazom sa rozumie úraz utrpený za okolností uvedených v § 47 ods. 2.
§ 49
(1)
Odmeny poskytované národným výborom poslancovi národného výboru, ktorý nie je dôchodkovo zabezpečený podľa § 47, ale je dôchodkovo zabezpečený z inej činnosti, sa započítavajú do hrubých zárobkov; poslancom národného výboru uvedeným v § 47 ods. 1 písm. b) a c) sa tieto odmeny započítavajú včítane tej časti odmeny, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy. Ak ide o požívateľa čiastočného invalidného dôchodku, nezahŕňajú sa tieto odmeny do hrubých zárobkov pri posudzovaní podmienky podstatného poklesu zárobku.
(2)
Náhrady ušlého zárobku poskytované národným výborom, prípadne iným orgánom poslancovi uvedenému v odseku 1 a príspevky poskytované národným výborom dlhodobo uvoľnenému poslancovi, ktorý prešiel na národný výbor nižšieho stupňa,14) sa započítavajú do hrubých zárobkov.
(3)
Orgán, ktorý poskytol odmenu, náhradu ušlého zárobku alebo príspevok podľa odsekov 1 a 2, je povinný žiadateľovi o dôchodok na jeho žiadosť písomne oznámiť ich výšku.
§ 50
Členovia výborov ľudovej kontroly
Pre dôchodkové zabezpečenie členov výborov ľudovej kontroly36) platia obdobne § 47 až 49.
§ 51
Advokáti
(1)
Členstvo advokáta v advokátskej organizácii sa považuje za zamestnanie.
(2)
Za hrubý zárobok advokáta sa považujú jeho hrubé príjmy na odmenách za prácu v advokátskej organizácii vyplácané podľa predpisov o odmieňaní za činnosť v advokácii, pokiaľ podliehajú dani zo mzdy; za hrubý zárobok sa však nepovažujú príjmy, ktoré sú oslobodené od dane zo mzdy predpismi o dani zo mzdy.
Žiaci a študenti
§ 52
(1)
Za mesačný hrubý zárobok žiaka a študenta sa považuje fiktívny zárobok. Ak žiakovi alebo študentovi patrí odmena37) alebo hrubý zárobok zo zamestnania v niektorom mesiaci vyšší, považuje sa za jeho zárobok v tomto mesiaci skutočne dosiahnutý hrubý zárobok (odmena).
(2)
Ak sa žiak alebo študent stal invalidným (čiastočne invalidným) následkom pracovného úrazu, považuje sa za jeho hrubý zárobok, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v posledných troch kalendárnych mesiacoch pred pracovným úrazom.
(3)
Úraz, ktorý žiak alebo študent utrpel pri vyučovaní alebo v priamej súvislosti s ním, sa považuje za pracovný úraz; ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.
§ 53
(1)
Pre občanov, ktorí sú účastníkmi štúdia popri zamestnaní alebo kombinovaného štúdia a sú zamestnaní, neplatí ustanovenie § 52 ods. 1 a 2.
(2)
Ak utrpí občan, ktorý je účastníkom štúdia popri zamestnaní alebo kombinovaného štúdia, úraz za okolností uvedených v § 52 ods. 3, považuje sa taký úraz za pracovný úraz utrpený v zamestnaní.
§ 54
Interní vedeckí a umeleckí ašpiranti
(1)
Za hrubý zárobok interného vedeckého ašpiranta36) sa považuje štipendium včítane tej časti, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy, a odmena, prípadne prémie za úspešné riešenie úloh.39)
(2)
Za hrubý zárobok interného umeleckého ašpiranta40) sa považuje štipendium včítane tej časti, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy, a odmeny vyplácané za pedagogickú činnosť vykonávanú v rámci študijného plánu.41)
(3)
Za hrubý zárobok interného vedeckého alebo umeleckého ašpiranta vyslaného na štipendijný pobyt v zahraničí sa považuje suma zodpovedajúca štipendiu, ktoré by mu patrilo v Československej socialistickej republike.
(4)
Úraz, ktorý interný vedecký alebo umelecký ašpirant utrpel pri činnosti vykonávanej podľa jeho študijného plánu alebo v priamej súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz; ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.
(5)
Úraz, ktorý utrpel externý vedecký alebo umelecký ašpirant, ktorý je dôchodkovo zabezpečený z dôvodu inej činnosti, pri činnosti vykonávanej podľa jeho študijného plánu alebo v priamej súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz; ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.
§ 55
Športovci
Za hrubý zárobok dlhodobo uvoľneného športovca, ktorý je účastníkom celoštátnej súťaže vrcholového športu sa považujú odmeny poskytované príslušnou telovýchovnou jednotou podľa osobitných predpisov.42)
§ 56
Dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby
(1)
Ako doba zamestnania dobrovoľných pracovníkov opatrovateľskej služby organizovanej národným výborom (ďalej len „opatrovatelia“) sa započítava každý kalendárny mesiac, v ktorom bol opatrovateľ zúčastnený na nemocenskom zabezpečení43) aspoň časť mesiaca.
(2)
Za mesačný hrubý zárobok opatrovateľa sa považuje odmena za vykonané opatrovateľské služby; započítava sa za ten mesiac, za ktorý sa zúčtovala.
(3)
Za hrubá zárobky sa považujú aj odmeny za kalendárne mesiace, v ktorých opatrovateľ nebol zúčastnený na nemocenskom zabezpečení; tieto kalendárne mesiace sa zahŕňajú tiež do doby, za ktorú sa zisťuje priemerný mesačný zárobok.
(4)
Úraz, ktorý opatrovateľ utrpel pri výkone opatrovateľskej služby vykonávanej podľa pokynov národného výboru alebo v priamej súvislosti s takým výkonom, sa považuje za pracovný úraz; ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.
(5)
Ak sa opatrovateľ stal invalidným (čiastočne invalidným) vymeriava sa invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok z priemerného mesačného zárobku, najmenej však z fiktívneho zárobku.
§ 57
Občania so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravujúci sa na pracovné uplatnenie
(1)
Doba, po ktorú sa občan so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravuje na pracovné uplatnenie podľa odporúčania národného výboru, sa považuje za dobu zamestnania, ak občan nie je zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení už z dôvodu inej činnosti.
(2)
Za mesačný hrubý zárobok občana so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravujúceho sa na pracovné uplatnenie sa považuje fiktívny zárobok, pokiaľ nie je skutočne dosiahnutý zárobok vyšší.
(3)
Úraz, ktorý občan so zmenenou pracovnou schopnosťou utrpel pri príprave na pracovné uplatnenie alebo v súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz; ustanovenie § 19 ods. 2 zákona platí obdobne.
§ 58
Odsúdení
(1)
Dôchodkovo zabezpečený je odsúdený, ktorý v dobe výkonu trestu odňatia slobody je zaradený na pravidelný výkon prác; účasť na zabezpečení vzniká dňom zaradenia na tieto práce, najskôr však dňom 1. januára 1953, a zaniká dňom, keď odsúdený bol z výkonu týchto prác odvolaný. Dôchodkové zabezpečenie sa nevzťahuje na odsúdených, ktorí vykonávajú len príležitostné práce, ktorých výkon nezakladá nemocenské poistenie. Dôchodkovo zabezpečený je aj odsúdený, ktorý sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom.
(2)
Za hrubý zárobok odsúdeného sa považuje hrubá pracovná odmena za vykonanú prácu, a ak ide o odsúdeného, ktorý sa pripravuje na budúce povolanie, fiktívny zárobok. Ak sa priznalo odškodnenie za väzbu alebo za výkon trestu, započítava sa náhrada zodpovedajúca ušlému zárobku v kalendárnom roku väzby alebo trestu do hrubého zárobku za tento rok.
(3)
Pri posudzovaní invalidity (čiastočnej invalidity) odsúdeného sa za jeho doterajšie zamestnanie považuje jeho zamestnanie pred začiatkom výkonu trestu; ak však odsúdený vykonával počas výkonu trestu dlhšie ako dva roky práce vyššej kvalifikácie alebo utrpel pri výkone týchto prác pracovný úraz, ktorý viedol k vzniku invalidity (čiastočnej invalidity), považujú sa za doterajšie zamestnanie tieto práce. Zdravotnícka služba zboru nápravnej výchovy spolupôsobí v konaní národného výboru o invalidite (čiastočnej invalidite) odsúdeného.
(4)
Žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia, na ktorú vznikol nárok počas výkonu trestu, podáva odsúdený prostredníctvom nápravnovýchovného ústavu alebo ústavu pre výkon väzby. Pre vedenie evidencie a podávanie hlásení o odsúdených platia obdobne ustanovenia § 147 ods. 1, § 149, 150, 151 a 153. Prepustenie dôchodcu z výkonu trestu je tento ústav povinný ohlásiť príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia.
(5)
Dôchodkovo zabezpečení podľa odsekov 1 až 4 sú aj obvinení vo väzbe, pokiaľ sú zaradení do práce za podmienok uvedených v odseku 1. Ústav, v ktorom sa vykonáva väzba, je povinný vzatie do väzby (prepustenie z väzby) obvineného, ktorý je požívateľom dávky dôchodkového zabezpečenia, ohlásiť príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia.
Dôchodkové zabezpečenie pre prípad úrazu utrpeného pri osobitných druhoch činností
§ 59
(1)
Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí pre invaliditu (čiastočnú invaliditu) spôsobenú úrazom, ktorý utrpeli
a)
členovia komisií národných výborov, spolupracovníci výborov ľudovej kontroly, sudcovia z ľudu a iní funkcionári pri výkone verejnej funkcie alebo v priamej súvislosti s ním, pokiaľ nie sú dôchodkovo zabezpečení už podľa § 47 až 50,
b)
dobrovoľní požiarnici a občania pomáhajúci alebo plniaci povinnosť v požiarnej ochrane; pri plnení úloh a výcviku v odbore požiarnej ochrany, pri zásahu proti živelným pohromám alebo nehodám a pri odstraňovaní ich následkov,
c)
zdravotníci, funkcionári, členovia a dobrovoľní spolupracovníci Československého Červeného kríža pri priamej účasti na plnení úloh tejto organizácie včítane potrebného výcviku,
d)
darcovia pri účasti na všetkých úkonoch potrebných na odber krvi, aferézy a kostnej drene,
e)
dobrovoľní členovia Horskej služby pri plnení úloh Horskej služby včítane potrebného výcviku,
f)
dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby pri výkone tejto služby vykonávanej podľa pokynov národného výboru alebo v priamej súvislosti s takým výkonom, pokiaľ nie sú zabezpečení podľa § 56,
g)
účastníci organizovanej telesnej výchovy po ukončení ôsmich rokov povinnej školskej dochádzky s výnimkou účastníkov tejto výchovy zo zahraničia, ak sa im úraz prihodil ako cvičencom, športovcom, turistom alebo ako dobrovoľným organizačným a výchovným pracovníkom pri činnosti vykonávanej podľa pokynov príslušného vedúceho alebo telovýchovnej zložky, ktorá poskytuje príležitosť na túto činnosť v súlade s príslušnými pravidlami a poriadkami,
h)
účastníci krátkodobých alebo bezplatných brigád,44)
i)
vedúci a ďalší občania činní v pionierskych táboroch organizovaných spoločenskými organizáciami alebo národnými výbormi, pokiaľ nie sú zabezpečení z dôvodu inej činnosti,
j)
občania pri aktívnej účasti na opatreniach proti živelným pohromám alebo nehodám, pri odstraňovaní ich následkov alebo pri inej záslužnej činnosti vykonávanej bez právneho záväzku v prospech spoločnosti.
(2)
Úrazu uvedenému v odseku 1 sa kladie na roveň ochorenie na prenosné a parazitárne choroby, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti s činnosťami uvedenými v odseku 1.
(3)
Dôchodok sa vymeriava vo výške patriacej pri pracovnom úraze z fiktívneho zárobku, pokiaľ nie je pre oprávneného výhodnejšie vymerať dôchodok
a)
z priemerného mesačného zárobku z jeho zamestnania, a
b)
ak ide o nepracujúceho požívateľa starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, z priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa dôchodok vymeral.
(4)
Občanom uvedeným v odseku 1 patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok najskôr od dovŕšenia veku 18 rokov.
(5)
Po zomretom na následky úrazu uvedeného v odsekoch 1 a 2 patria pozostalým vdovský a sirotský dôchodok.
§ 60
(1)
Občan uplatňujúci nárok podľa § 59 oznámi úraz bez prieťahov príslušnej organizácii. Darcovia uvedení v § 59 ods. 1 písm. d) ohlásia úraz príslušnému ústavu národného zdravia. Dobrovoľný pracovník opatrovateľskej služby ohlási úraz národnému výboru, ktorý ho poveril výkonom opatrovateľskej služby.
(2)
Organizácia uvedená v odseku 1 je povinná ohlásiť úraz po vykonanom vyšetrovaní, najneskôr do ôsmich dní, príslušnému národnému výboru s presným opísaním okolností prípadu a je povinná i naďalej spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností rozhodných pre posúdenie nároku. Ak ide o účastníkov krátkodobých alebo bezplatných brigád, je povinná organizácia, pre ktorú brigádnici pracujú, viesť, uschovať a predkladať podľa pokynov orgánov sociálneho zabezpečenia ich evidenciu včítane odpracovaných dní; potrebné podklady pre splnenie týchto úloh je povinný tejto organizácii poskytnúť organizátor brigády.
DRUHÁ ČASŤ
SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE OBČANOV VYKONÁVAJÚCICH SAMOSTATNÚ ZÁROBKOVÚ ČINNOSŤ
PRVÁ HLAVA
Prvý diel
Účasť na zabezpečení
§ 61
(1)
Na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení podľa tejto hlavy sú zúčastnení v kalendárnom roku ako pracovníci v pracovnom pomere s odchýlkami ďalej uvedenými spisovatelia, prekladatelia slovesných diel, scenáristi, hudobní skladatelia, režiséri, choreografovia, majstri husliari, výtvarní umelci, reštaurátori diel výtvarných umení, architekti, novinári, výkonní umelci a artisti (ďalej len "umelci"), s výnimkou členov súborov záujmovej umeleckej činnosti, ak
a)
podľa vyjadrenia organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov vykonávajú sústavne umeleckú činnosť ako svoje povolanie tvoriace trvalý zdroj príjmu, ale nie v pracovnom pomere, a
b)
ich príjem z tejto činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku je najmenej 12 000 Kčs.
(2)
Umelec je zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení podľa tohto dielu tiež, ak jeho príjem v predchádzajúcom kalendárnom roku nedosiahol 12 000 Kčs len preto, že
a)
bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne neschopného na výkon umeleckej činnosti alebo mu bola nariadená karanténa,
b)
bol v kúpeľnej starostlivosti,
c)
vykonával základnú alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách (náhradnú službu, vojenské cvičenie a pod.) alebo
d)
sa staral o dieťa vo veku do troch rokov
a umeleckú činnosť nevykonával z týchto dôvodov najmenej 30 kalendárnych dní; v predchádzajúcom kalendárnom roku však musí umelec dosiahnuť v čase, keď tieto dôvody netrvali, pomernú časť príjmu 12 000 Kčs.
(3)
V prvom roku umeleckej činnosti alebo ak dôvody uvedené v odseku 2 trvali po celý rok, sa považuje podmienka príjmu v predchádzajúcom kalendárnom roku za splnenú.
(4)
Účasť na zabezpečení umelca vzniká dňom, ktorým podľa vyjadrenia organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov začal umelec vykonávať sústavne umeleckú činnosť, a zaniká dňom, ktorým podľa vyjadrenia uvedenej organizácie umelec túto činnosť skončil.
(5)
Ak umelec vykonáva umeleckú činnosť súbežne s inou činnosťou zakladajúcou nemocenské a dôchodkové zabezpečenie, je zabezpečený z každej tejto činnosti. Ak však umelec vykonáva súbežne inú činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti, ak poskytuje vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru alebo je činný ako jednotlivo hospodáriaci roľník, spolupracujúci člen jeho rodiny alebo iná osoba samostatne hospodáriaca, je zúčastnený na zabezpečení len ako umelec.
(6)
Umelecká činnosť vykonávaná pred 1. januárom 1969 sa započítava ako zamestnanie, len pokiaľ podliehala poisteniu.
§ 62
(1)
Príjmom umelca je jeho hrubý príjem z umeleckej činnosti znížený o skutočné režijné náklady spojené s touto činnosťou, ak podlieha dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti.
(2)
Príjem sa započítava v kalendárnom roku, v ktorom sa vyplatil; to platí aj pre preddavok.
(3)
Za príjem umelca v prvom roku zabezpečenia sa považuje suma 12 000 Kčs, pokiaľ skutočne dosiahnutý príjem nie je vyšší. Ak nárok na dávku vznikne v prvom roku výkonu umeleckej činnosti, je príjmom umelca v tomto roku suma 12 000 Kčs.
§ 63
Spolupôsobiace organizácie umelcov
(1)
Pri vykonávaní zabezpečenia umelcov spolupôsobia u
a)
spisovateľov, prekladateľov slovesných diel, scenáristov, hudobných skladateľov, režisérov, choreografov, výtvarných umelcov, reštaurátorov diel výtvarných umení, architektov a výkonných umelcov, s výnimkou hudobníkov z povolania, estrádnych umelcov a artistov, príslušné kultúrne fondy podľa zásad dohodnutých s umeleckými zväzmi,
b)
novinárov Zväz českých novinárov a Zväz slovenských novinárov,
c)
hudobníkov z povolania, estrádnych umelcov a artistov organizácie oprávnené na sprostredkovanie ich činnosti.45)
(2)
Spolupôsobiace organizácie sledujú činnosť umelcov a poskytujú národnému výboru, ktorý rozhoduje o zabezpečení umelca podklady a informácie potrebné na vykonávanie zabezpečenia, najmä
a)
že umelec vykonáva sústavne umeleckú činnosť ako svoje povolanie tvoriace trvalý zdroj príjmu,
b)
o začiatku a skončení výkonu umeleckej činnosti pre vznik a zánik zabezpečenia,
c)
o výške hrubých príjmov umelca, ktoré boli podrobené dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti za kalendárny rok, o výške tejto dane, o výške čistých príjmov a výške režijných nákladov spojených s umeleckou činnosťou v tomto roku, a to najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka,
d)
o skutočnostiach rozhodných pre posúdenie nároku na dávky pri pracovnom úraze,
e)
o skutočnostiach rozhodných pre plnenie ohlasovacej povinnosti podľa § 150 a 153.
Druhý diel
Nemocenské zabezpečenie
§ 64
Dávky
(1)
Z nemocenského zabezpečenia sa umelcom poskytujú tieto dávky:
a)
kúpeľná starostlivosť,
b)
nemocenské,
c)
peňažná pomoc v materstve,
d)
podpora pri narodení dieťaťa,
e)
prídavky na deti,
f)
pohrebné.
(2)
Pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, platia pre poskytovanie dávok nemocenského zabezpečenia uvedených v odseku 1 predpisy o poskytovaní obdobných dávok pracovníkom v pracovnom pomere.
Nemocenské
§ 65
(1)
Umelcovi patrí namiesto príjmu nemocenské, ak je pre chorobu, úraz, po dobu karantény alebo po dobu kúpeľnej starostlivosti uznaný za dočasne neschopného na výkon umeleckej činnosti.
(2)
Nemocenské patrí za kalendárne dni a určí sa z priemerného čistého denného príjmu, najviac zo sumy 107 Kčs.
(3)
Výška dennej sumy nemocenského za prvé tri kalendárne dni neschopnosti na výkon umeleckej činnosti tvorí 70 % priemerného čistého denného príjmu a za štvrtý a každý ďalší kalendárny deň tejto neschopnosti 90 % priemerného čistého denného príjmu. Pri neschopnosti na výkon umeleckej činnosti pre úraz utrpený pri výkone tejto činnosti a po dobu karantény patrí nemocenské vo výške 90 % priemerného čistého denného príjmu od prvého dňa neschopnosti.
(4)
Ak sa nemocenské poskytuje podľa tohto dielu za tú istú dobu popri nemocenskom poskytovanom podľa iných predpisov, určí sa nemocenské podľa tohto dielu najviac sumou, ktorá spolu s nemocenským poskytovaným podľa iných predpisov neprevýši za kalendárny deň sumu 75 Kčs, ak ide o prvé tri kalendárne dni neschopnosti, sumu 96 Kčs za štvrtý a každý ďalší deň neschopnosti a sumu 107 Kčs pri zvýšení pre aktívnu tuberkulózu.
§ 66
(1)
Priemerný čistý denný príjem sa určí z príjmu umelca za obdobie kalendárneho roka alebo troch kalendárnych rokov, podľa toho, čo je pre umelca výhodnejšie, predchádzajúce roku, v ktorom vznikol nárok na nemocenské.
(2)
Priemerný čistý denný príjem sa vypočíta tak, že sa príjem umelca uvedený v § 62 ods. 1 po odpočítaní dane z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti delí počtom kalendárnych dní pripadajúcich na obdobie, za ktoré sa tento príjem zisťuje; do počtu kalendárnych dní sa pritom nezahŕňajú doby uvedené v odseku 3.
(3)
U umelca, ktorý uplatňuje nárok na nemocenské v prvom roku zabezpečenia, a u umelca, ktorý nemohol vykonávať umeleckú činnosť po celý kalendárny rok, pretože
a)
bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne neschopného na výkon umeleckej činnosti alebo mu bola nariadená karanténa,
b)
bol v kúpeľnej starostlivosti,
c)
vykonával základnú alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách, alebo
d)
staral sa o dieťa vo veku do troch rokov,
sa za príjem považuje suma 12 000 Kčs, pokiaľ skutočne dosiahnutý príjem nie je vyšší.
§ 67
Peňažná pomoc v materstve
(1)
Peňažná pomoc v materstve patrí umelkyni odo dňa prerušenia umeleckej činnosti, a to od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.
(2)
Peňažná pomoc v materstve patrí za kalendárne dni vo výške 90 % priemerného čistého denného príjmu; ustanovenie § 65 ods. 4 a § 66 platí tu obdobne.
§ 68
Prídavky na deti
Pre nárok na prídavky na deti sa podmienky pracovného úväzku a odpracovanej doby považujú za splnené, pokiaľ je umelec zúčastnený na zabezpečení podľa tejto hlavy.
§ 69
Prídavky na deti, podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné sa neposkytujú, pokiaľ patria obdobné dávky z nemocenského zabezpečenia podľa iných predpisov.
Tretí diel
Dôchodkové zabezpečenie
§ 70
Za hrubé zárobky umelca sa považuje príjem uvedený v § 62 ods. 1
§ 71
Starobný a vdovský dôchodok sa poskytuje umelcom pri ďalšom výkone umeleckej činnosti za podmienok ustanovených pre poskytovanie týchto dôchodkov v § 3 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 142/1983 Zb. o poskytovaní dôchodkov niektorým pracujúcim dôchodcom, s tým, že sa podmienka dojednania zamestnania na dobu určitú, najviac na dobu jedného roka, považuje za splnenú; príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti, sa pritom započítavajú v tom mesiaci, v ktorom boli vyplatené.
Štvrtý diel
Zabezpečenie pri službe v ozbrojených silách
§ 72
(1)
Umelcom patrí pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky, uvedených v § 111 ods. 2, náhrada príjmu.
(2)
Náhrada príjmu tvorí za každý kalendárny deň vojenského cvičenia (inej služby)
a)
50 % priemerného čistého denného príjmu, ak umelec nevyživuje žiadnu osobu,
b)
65 % priemerného čistého denného príjmu, ak umelec vyživuje aspoň jednu osobu,
c)
90 % priemerného čistého denného príjmu, ak umelec vyživuje aspoň dve osoby, a
d)
95% priemerného čistého denného príjmu, ak umelec vyživuje tri a viac osôb.
(3)
Priemerná čistý denný príjem sa určí podľa § 66.
(4)
Vyživovanými osobami sa rozumejú osoby, ktoré sa uznávajú za vyživované pre poskytovanie náhrady mzdy pri vojenskom cvičení pracovníkom v pracovnom pomere.46)
DRUHÁ HLAVA
ZABEZPEČENIE OBČANOV POSKYTUJÚCICH SLUŽBY NA ZÁKLADE POVOLENIA NÁRODNÉHO VÝBORU K § 2 ods. 1 písm. c) a § 6 ods. 1 písm. d) zákona
Prvý diel
Účasť na zabezpečení
§ 73
(1)
Občan poskytujúci vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru47) (ďalej len „občan poskytujúci služby“) je zúčastnený v kalendárnom roku na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení podľa tejto hlavy, ak
a)
nie je zúčastnený na zabezpečení z dôvodu inej činnosti,
b)
nepoberá starobný alebo invalidný dôchodok a
c)
z príjmov dosiahnutých z výkonu povolenej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku je povinný platiť daň z príjmov obyvateľstva.48)
(2)
Občan poskytujúci služby je zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení tiež, ak jeho príjmy v predchádzajúcom kalendárnom roku nedosiahli zdaniteľnú výšku len preto, že
a)
povolenie na poskytovanie služieb udelil národný výbor až v priebehu roka,
b)
bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne neschopného na výkon povolenej činnosti alebo mu bola nariadená karanténa,
c)
bol v kúpeľnej starostlivosti,
d)
vykonával základnú alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách alebo
e)
staral sa o dieťa vo veku do troch rokov
a povolenú činnosť nevykonával z týchto dôvodov najmenej 30 kalendárnych dní; v predchádzajúcom kalendárnom roku však občan poskytujúci služby musí dosiahnuť v dobe, keď uvedené dôvody netrvali, pomernú časť príjmov uvedených v odseku 1 písm. c) zodpovedajúcu tejto dobe.
(3)
Ak dôvody uvedené v odseku 2 písm. b) až e) trvali po celý predchádzajúci kalendárny rok, považuje sa podmienky ustanovená v odseku 1 písm. c) za splnenú.
(4)
Pre účasť na zabezpečení v kalendárnom roku, v ktorom sa občanovi poskytujúcemu služby udelilo povolenie na túto činnosť, sa za dosiahnutý príjem [odsek 1 písm. c)] považuje predpokladaný ročný príjem určený národným výborom.
(5)
Ak občan poskytujúci služby vykonáva tiež činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti,35) je zúčastnený na zabezpečení len podľa tejto hlavy.
(6)
Nemocenské a dôchodkové zabezpečenie občana poskytujúceho služby vzniká najskôr dňom, od ktorého je občan oprávnený podľa povolenia národného výboru vykonávať túto činnosť, a zaniká dňom skončenia platnosti povolenia.
Druhý diel
Nemocenské zabezpečenie
§ 74
Dávky
(1)
Z nemocenského zabezpečenia sa občanom poskytujúcim služby poskytujú tieto dávky:
a)
kúpeľná starostlivosť,
b)
nemocenské,
c)
peňažná pomoc v materstve,
d)
podpora pri narodení dieťaťa,
e)
prídavky na deti,
f)
pohrebné.
(2)
Pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, platia pre poskytovanie dávok nemocenského zabezpečenia uvedených v odseku 1 predpisy o poskytovaní obdobných dávok pracovníkom v pracovnom pomere.
Nemocenské
§ 75
(1)
Občanovi poskytujúcemu služby patrí namiesto príjmu nemocenské, ak je pre chorobu, úraz, po dobu karantény alebo po dobu kúpeľnej starostlivosti uznaný za dočasne neschopného na výkon povolenej činnosti, ak počas tejto doby občan alebo niekto iný v jeho prospech túto činnosť nevykonáva.
(2)
Nemocenské patrí za kalendárne dni a určí sa z priemerného čistého denného príjmu, najviac však zo sumy 107 Kčs.
(3)
Výška dennej sumy nemocenského za prvé tri kalendárne dni neschopnosti na výkon povolenej činnosti tvorí 70 % priemerného čistého denného príjmu a za štvrtý a každý ďalší kalendárny deň tejto neschopnosti tvorí 90 % priemerného čistého denného príjmu. Pri neschopnosti na výkon povolenej činnosti pre úraz utrpený pri výkone tejto činnosti patrí nemocenské vo výške 90 % priemerného čistého denného príjmu od prvého dňa neschopnosti.
§ 76
(1)
Priemerný čistý denný príjem sa určí z príjmu dosiahnutého výkonom povolenej činnosti za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na nemocenské, a to po odpočítaní výdavkov spojených s výkonom tejto činnosti a dane z príjmov obyvateľstva.
(2)
U občana poskytujúce služby,
a)
ktorý nemohol vykonávať povolenú činnosť po celý kalendárny rok z dôvodov uvedených v § 73 ods. 2,
b)
ktorému sa udelilo povolenie až po 30. septembri kalendárneho roka, alebo
c)
ktorému vznikol nárok na nemocenské v kalendárnom roku, v ktorom sa mu udelilo povolenie,
sa za dosiahnutý príjem považuje pravdepodobný ročný príjem určený národným výborom. Pri určení pravdepodobného ročného príjmu národný výbor vychádza z predpokladaného príjmu, ktorý by občan mohol dosiahnuť, keby povolenú činnosť vykonával po celý kalendárny rok, po odčítaní predpokladaných výdavkov a zodpovedajúcej dane z príjmov obyvateľstva.
(3)
Priemerný čistý denný príjem sa vypočíta tak, že sa dosiahnutý príjem delí počtom kalendárnych dní pripadajúcich na kalendárny rok, za ktorý sa zisťuje započítaný príjem; do počtu kalendárnych dní sa pritom nezahŕňajú doby uvedené v § 73 ods. 2, prípadne doba pred vydaním povolenia.
§ 77
Peňažná pomoc v materstve
(1)
Peňažná pomoc v materstve patrí odo dňa prerušenia výkonu povolenej činnosti, a to od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pre týmto dňom.
(2)
Peňažná pomoc v materstve patrí za kalendárne dni vo výške 90% priemerného čistého denného príjmu; ustanovenia § 75 a 76 platia obdobne.
§ 78
Prídavky na deti
Pre nárok na prídavky na deti sa podmienky pracovného úväzku a odpracovanej doby považujú za splnené, pokiaľ občan poskytujúci služby je zúčastnený na zabezpečení podľa tejto hlavy.
Tretí diel
Dôchodkové zabezpečenie
§ 79
(1)
Za hrubé zárobky občana poskytujúceho služby sa považujú príjmy dosiahnuté výkonom povolenej činnosti po odpočítaní výdavkov spojených s výkonom tejto činnosti.
(2)
Do hrubých zárobkov sa započítava aj príjem z povolenej činnosti po odpočítaní výdavkov spojených s jej výkonom dosiahnutý v kalendárnom roku, v ktorom občan poskytujúci služby nebol zúčastnený na zabezpečení podľa tejto hlavy len preto, že jeho príjem nedosiahol zdaniteľnú výšku.
(3)
Ustanovenie § 42 ods. 3 platí aj tu.
Štvrtý diel
Zabezpečenie pri službe v ozbrojených silách
§ 80
(1)
Občanovi poskytujúcemu služby patrí pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky uvedených v § 112 ods. 2 náhrada príjmu.
(2)
Náhrada príjmu tvorí za každý kalendárny deň vojenského cvičenia (inej služby)
a)
50 % priemerného čistého denného príjmu, ak občan poskytujúci služby nevyživuje žiadnu osobu,
b)
65 % priemerného čistého denného príjmu, ak občan poskytujúci služby vyživuje aspoň jednu osobu,
c)
90 % priemerného čistého denného príjmu, ak občan poskytujúci služby vyživuje aspoň dve osoby, a
d)
95 % priemerného čistého denného príjmu, ak občan poskytujúci služby vyživuje tri a viac osôb.
(3)
Priemerný čistý denný príjem sa určí podľa § 76.
(4)
Vyživovanými osobami sa rozumejú osoby, ktoré sa uznávajú za vyživované pri poskytovaní náhrady mzdy pri vojenskom cvičení pracovníkom v pracovnom pomere.46)
Piaty diel
Povinnosti pri vykonávaní zabezpečenia
§ 81
(1)
Národný výbor, ktorý vydal povolenie na poskytovanie služieb, a národný výbor príslušný na vyrubenie dane z príjmov obyvateľstva majú povinnosti poskytovať národnému výboru, ktorý rozhoduje o nemocenskom zabezpečení občanov poskytujúcich služby, všetky podklady potrebné na vykonávanie sociálneho zabezpečenia týchto občanov a zasielať ich do troch dní odo dňa, keď nastali skutočnosti zakladajúce túto ohlasovaciu povinnosť.
(2)
Občan poskytujúci služby je povinný bez prieťahov oznámiť národnému výboru, ktorý vydal povolenie na poskytovanie služieb, úraz utrpený pri výkone povolenej činnosti, a ak ide o ženu, prerušenie výkonu povolenej činnosti z dôvodu starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov. Tento národný výbor je povinný s občanom poskytujúcim služby spísať záznam o úraze a spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností rozhodných pre posúdenie nároku na dávky pri pracovnom úraze.
TRETIA HLAVA
ZABEZPEČENIE JEDNOTLIVO HOSPODÁRIACICH ROĽNÍKOV A INÝCH OSÔB SAMOSTATNE HOSPODÁRIACICH K § 2 ods. 1 písm. c) a § 6 ods. 2 zákona
Prvý diel
Účasť na poistení
Osobný rozsah
§ 82
Jednotlivo hospodáriaci roľník, spolupracujúci člen jeho rodiny a iná osoba samostatne hospodáriaca sú poistení na dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia podľa tejto hlavy.
§ 83
(1)
Jednotlivo hospodáriacim roľníkom je roľník, ktorý je osobne zárobkovo činný vo svojom hospodárstve na vlastný účet a obhospodaruje najmenej 0,4 ha poľnohospodárskej pôdy.
(2)
Spolupracujúcimi členmi rodiny sú, ak sa trvale zúčastňujú na zárobkovej činnosti jednotlivo hospodáriaceho roľníka, manželka (manžel), deti a súrodenci od skončenia povinnej školskej dochádzky, rodičia, svokor, svokra, zať a nevesta, družka (druh) jednotlivo hospodáriaceho roľníka, ako aj manželka (manžel) spolupracujúceho člena rodiny.
(3)
Ak hospodárstvo prevádzkujú spoločne členovia rodiny, považuje sa za jednotlivo hospodáriaceho roľníka ten z nich, kto hospodárstvo spravuje, a ostatní členovia rodiny sa považujú za spolupracujúcich členov rodiny. Pri pochybnosti sa predpokladá, že hospodárstvo spravujú v tomto poradí: manžel, ovdovený manžel (manželka), najstarší člen rodiny.
§ 84
Inou osobou samostatne hospodáriacou je osoba, ktorá na základe povolenia príslušného orgánu
a)
predáva vlastné po domácky vyrábané alebo spracované výrobky,49)
b)
vykonáva cestnú dopravu pre cudzie potreby,50)
c)
vyučuje za odplatu,51)
d)
poskytuje dočasné ubytovanie v súkromí,52)
e)
vykonáva technickú zábavnú činnosť.53)
Podmienky poistenia
§ 85
Jednotlivo hospodáriaci roľník, spolupracujúci člen jeho rodiny a iná osoba samostatne hospodáriaca (ďalej len „osoba samostatne hospodáriaca) sú poistení, ak
a)
nie sú zabezpečení z inej činnosti; preukážkou v poistení však nie je zamestnanie, ktoré netrvá dlhšie ako šesť mesiacov po sebe nasledujúcich,
b)
nepoberajú starobný, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, a
c)
zaplatil poistné.
§ 86
(1)
Poistenie osôb samostatne hospodáriacich vzniká najskôr dňom, od ktorého sa začala vykonávať zárobková činnosť; ak ide o inú osobu samostatne hospodáriacu, najskôr dňom, od kedy sa jej zárobková činnosť povolila.
(2)
Poistenie osoby samostatne hospodáriacej nevznikne, ak po skončení zamestnania, ktoré trvalo dlhšie ako šesť mesiacov po sebe nasledujúcich, vstúpi do jedného mesiaca znova do zamestnania.
(3)
Poistenie osôb samostatne hospodáriacich zaniká dňom, od ktorého sa prestala zárobková činnosť trvale vykonávať, alebo dňom skončenia platnosti povolenia.
§ 87
(1)
Poistné je 50 Kčs mesačne za každú poistenú osobu a platí sa národnému výboru bez osobitného vymerania do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Ak to národný výbor povolí, platí sa poistné v iných než mesačných lehotách.
(2)
Osoba samostatne hospodáriaca je povinná podať na národnom výbore do ôsmich dní od vzniku poistenia prihlášku na poistenie a do ôsmich dní po jeho zániku odhlášku.
Druhý diel
Dôchodkové poistenie
§ 88
Druhy dávok
Z dôchodkového poistenia sa osobám samostatne hospodáriacim poskytujú tieto dávky:
a)
dôchodky,
1. starobný,
2. invalidný,
3. čiastočný invalidný pri pracovnom úraze,
4. vdovský,
5. sirotský;
b)
zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť;
c)
výchovné k dôchodkom a príplatok k výchovnému;
d)
ďalšie dávky poskytované dôchodcom
1. kúpeľná starostlivosť,
2. podpora pri narodení dieťaťa,
3. pohrebné.
§ 89
Zápočet doby
(1)
Pre nárok na dôchodok a jeho výšku sa započítava len doba zárobkovej činnosti, za ktorú sa zaplatilo poistné. Na dobu, za ktorú sa poistné nezaplatilo do dňa, od ktorého sa priznáva dôchodok, sa prihliadne ako na dobu poistenia až odo dňa zaplatenia poistného.
(2)
Ak občan, ktorý získal dobu dôchodkového poistenia aj dobu dôchodkového zabezpečenia podľa § 6 ods. 1 zákona, nespĺňa podmienky nároku na priznanie dávky dôchodkového zabezpečenia podľa zákona, hodnotí sa pre nárok a výšku dávok podľa tejto hlavy doba dôchodkového zabezpečenia podľa § 6 zákona ako doba dôchodkového poistenia.
§ 90
Starobný dôchodok
Osoba samostatne hospodáriaca má nárok na starobný dôchodok, ak bola poistená aspoň 15 rokov, dosiahla vek aspoň 65 rokov a nepoberá invalidný dôchodok.
§ 91
Invalidný dôchodok
(1)
Osoba samostatne hospodáriaca má nárok na invalidný dôchodok, ak je invalidná a získala potrebnú dobu poistenia; potrebná doba poistenia sa posudzuje obdobne podľa § 29 zákona.
(2)
Osoba samostatne hospodáriaca je invalidnou, ak sa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav stala neschopnou vykonávať akúkoľvek sústavnú zárobkovú činnosť alebo ak by výkon takej činnosti vážne zhoršil jej zdravotný stav.
§ 92
Výška starobného a invalidného dôchodku
(1)
Starobný a invalidný dôchodok je 550 Kčs mesačne, a ak osoba samostatne hospodáriaca získala viac ako 15 rokov poistenia, 630 Kčs mesačne.
(2)
Invalidný dôchodok osoby samostatne hospodáriacej, ktorá sa stala invalidnou následkom pracovného úrazu, je o 50 Kčs mesačne vyšší než dôchodok ustanovený podľa odseku 1. Ustanovenia § 30 ods. 7 druhej vety zákona platí aj tu.
§ 93
Čiastočný invalidný dôchodok pri pracovnom úraze
(1)
Osoba samostatne hospodáriaca má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stala čiastočne invalidnou následkom pracovného úrazu.
(2)
Osoba samostatne hospodáriaca je čiastočne invalidnou, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej pracovná schopnosť podstatne poklesla. Podstatným poklesom pracovnej schopnosti sa rozumie taký pokles telesných alebo duševných síl, ktorý spôsobuje zníženie pracovného výkonu aspoň o tretinu.
(3)
Čiastočný invalidný dôchodok je 300 Kčs mesačne.
§ 94
Pracovný úraz
(1)
Pracovným úrazom jednotlivo hospodáriaceho roľníka a spolupracujúceho člena jeho rodiny je úraz utrpený v súvislosti s prevádzkou vlastného hospodárstva. Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz utrpený
a)
pri vzájomnom vypomáhaní v poľnohospodárskych prácach,
b)
pri melioračných prácach a
c)
pri zvoze dreva.
(2)
Pracovným úrazom inej osoby samostatne hospodáriacej je úraz utrpený v súvislosti s výkonom povolenej činnosti.
(3)
Pracovným úrazom sa kladú na roveň choroby z povolania uvedené v prílohe č. 1 tejto vyhlášky, ak vznikli za podmienok tam ustanovených.
(4)
Úpravou podľa § 91 až 93 nie je dotknuté použitie § 59, ak je to pre občana výhodnejšie.
§ 95
Vdovský a sirotský dôchodok
(1)
Pozostalí po osobe samostatne hospodáriacej majú nárok na vdovský a sirotský dôchodok za podmienok ustanovených v § 45, 46 a 49 zákona.
(2)
Vdovský dôchodok sa vymeriava zo starobného alebo invalidného dôchodku osoby samostatne hospodáriacej a tvorí 60 % z dôchodkov uvedených v § 92; ustanovenia v § 47 ods. 5 a 6 a § 48 zákona platia obdobne.
(3)
Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je 400 Kčs mesačne a obojstranne osirelého dieťaťa 600 Kčs mesačne; ustanovenie § 50 ods. 3 zákona platí obdobne.
§ 96
Úprava dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu
Dôchodky priznané podľa tejto hlavy, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, sa upravujú za podmienok ustanovených v § 54 zákona.
§ 97
Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť
Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa poskytuje vo výške a za podmienok ustanovených v § 70 zákona.
§ 98
Výchovné
Požívateľovi starobného a invalidného dôchodku a požívateľke vdovského dôchodku patrí výchovné a príplatok k výchovnému za podmienok a vo výške ustanovených v § 71 zákona.
§ 99
Ďalšie dávky poskytované dôchodcom
Dávky uvedené v § 88 písm. d) sa poskytujú za podmienok a vo výške ustanovených v § 72 zákona.
Odchýlky pre účastníkov odboja
§ 100
Pre dôchodkové poistenie osôb samostatne hospodáriacich, ktoré sú účastníkmi odboja, a pozostalých po nich, platia obdobne ustanovenia zákona o skupinách účastníkov odboja, o invalidnom a čiastočnom invalidnom dôchodku účastníka odboja, ak invalidita, prípadne čiastočná invalidita vznikla v súvislosti s odbojovou činnosťou, o najvyššej a najnižšej výmere starobného a invalidného dôchodku účastníka odboja, o najnižšej výmere vdovského dôchodku vdovy po účastníkovi odboja alebo vdovy, ktorá je účastníčkou odboja, a o opätovnom vzniku nároku týchto vdov na vdovský dôchodok, o krátení jej vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti, o najnižších výmerách starobného a invalidného dôchodku vdovy po účastníkovi odboja, ktorá nemá nárok na vdovský dôchodok, o výške sirotského dôchodku dieťaťa po účastníkovi odboja a o výške dôchodkov rodičov účastníka odboja a o úprave dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu, a o zvýšení dôchodku pre bezvládnosť; inak platia ustanovenia tejto hlavy s ďalej uvedenými odchýlkami.
§ 101
(1)
Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že od veku 65 rokov sa odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek je najmenej 60 rokov, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a 62 rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.
(2)
Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 64 rokov.
§ 102
Za každý začatý rok odbojovej činnosti sa zvyšuje dôchodok účastníka odboja
skupiny mesačne o Kčs
I. 120
II. a III. 100
IV. 80.
Tretí diel
Nemocenské poistenie
§ 103
Podpora pri narodení dieťaťa
Podpora pri narodení dieťaťa patrí vo výške 2000 Kčs na každé dieťa narodené osobne samostatne hospodáriacej alebo jej rodinnej príslušníčke, ak pôrod nastal v dobe trvania dôchodkového poistenia alebo najskôr do šiestich mesiacov po jeho skončení a poistné je zaplatené. Manželke alebo družke zomrelej osoby samostatne hospodáriacej patrí podpora pri narodení dieťaťa z poistenia zomretého tiež vtedy, ak pôrod nastal v dobe 300 dní od jeho úmrtia a poistné je zaplatené.
§ 104
Prídavky na deti
(1)
Prídavky na deti patria osobe samostatne hospodáriacej, ak má nezaopatrené deti a poistné je zaplatené.
(2)
Osobe samostatne hospodáriacej povolanej na službu v ozbrojených silách patria na nezaopatrené dieťa prídavky na deti, ak bola poistená v čase nástupu služby alebo v dobe, keď bola povolaná na výkon služby.
(3)
Inak platia o poskytovaní prídavkov na deti a príplatku na dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa obdobne predpisy o poskytovaní týchto dávok pracovníkom v pracovnom pomere.
§ 105
Pohrebné
Ak zomrela osoba samostatne hospodáriaca alebo jej rodinný príslušník, patrí pohrebné za podmienok a vo výške ustanovenej predpismi platnými pre pracovníkov v pracovnom pomere.
Štvrtý diel
Spoločné ustanovenia
§ 106
Pokiaľ sa v tejto hlave neustanovuje inak, platia pre zabezpečenie osôb samostatne hospodáriacich ustanovenia zákona.
TRETIA ČASŤ
SOCIÁLNA STAROSTLIVOSŤ
PRVÁ HLAVA
STAROSTLIVOSŤ O RODINU A DETI K § 74 zákona
§ 107
Príspevok na výživu
(1)
Nezaopatreným deťom, ktoré nemajú vlastný postačujúci príjem a spĺňajú podmienky sociálnej odkázanosti, sa poskytuje príspevok na výživu, a to spravidla až do súm uvedených v § 140, ktoré sa považujú za sumy potrebné na zabezpečenie výživy a ostatných osobných potrieb dieťaťa a úhrady nákladov na domácnosť. Výška príspevku však je najviac mesačne
a)
600 Kčs, ak ide o dieťa do 6 rokov veku,
b)
700 Kčs, ak ide o dieťa od 6 do 10 rokov veku,
c)
800 Kčs, ak ide o dieťa staršie ako 10 rokov.
(2)
Ak rodičia alebo iné osoby, ktorým sa dieťa zverilo do starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu, neplnia riadne povinnosť starať sa o telesné a duševné zdravie a o výchovu detí, poskytne sa namiesto peňažnej sumy vecné plnenie, a to iba v nevyhnutnom rozsahu.
(3)
Sociálne odkázanému dieťaťu, ktorému povinná osoba žijúca na území Československej socialistickej republiky neplatí výživné určené rozhodnutím súdu, sa poskytne na výživu vo výške určeného výživného, najviac však v sume uvedenej v odseku 1. Nárok na výživné určené rozhodnutím súdu patriace dieťaťu, ktorému sa poskytol príspevok na výživu, prechádza do výšky tohto príspevku na štát.
§ 108
Príspevok na rekreáciu detí dôchodcu
(1)
Dôchodcovi, ktorý je sociálne odkázaný, sa poskytuje na vlastné (osvojené) dieťa a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky príspevok na rekreáciu, pokiaľ nemožno taký príspevok poskytnúť zo zamestnania dôchodcu alebo druhého rodiča dieťaťa.
(2)
Príspevok na rekreáciu dieťaťa možno poskytnúť aj vtedy, ak dôchodca nespĺňa podmienky sociálnej odkázanosti, ak jeho rodina má zvýšené životné náklady v dôsledku dlhšie trvajúcej choroby alebo invalidity niektorého z členov rodiny alebo ak je dôchodca účastníkom odboja alebo pozostalým po účastníkovi odboja, prípadne z iných vážnych dôvodov.
(3)
Príspevok na rekreáciu dieťaťa tvorí 80% celkových nákladov za rekreáciu dieťaťa; v odôvodnených prípadoch sa môže priznať až do výšky celkových nákladov za rekreáciu dieťaťa.
(4)
Rekreáciou detí sa rozumie rekreácia organizovaná pre deti prostredníctvom národného výboru, Pionierskej organizácie Socialistického zväzu mládeže, Revolučného odborového hnutia alebo iných spoločenských organizácií.
§ 109
Vdovecký príspevok K § 75 zákona
(1)
Príjmom ovdoveného muža sa rozumejú
a)
príjmy započítané na účely dôchodkového zabezpečenia po odpočítaní príslušnej dane alebo príspevku platného jednotným roľníckym družstvám na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia,
b)
peňažné dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce pracovný príjem,
c)
príspevok za službu, platové vyrovnanie a hodnostný plat pri skončení služobného pomeru,54)
d)
dôchodky.
(2)
Príjem ovdoveného muža sa zisťuje ako mesačný priemer za obdobie posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vznikom nároku na vdovecký príspevok. Ak ovdovený muž zmenil zamestnanie alebo sa mu povolil kratší pracovný čas, zisťuje sa príjem od tejto zmeny. Znova sa výška tohto príjmu skúma vždy po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov trvania nároku na vdovecký príspevok. Zistený príjem sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom dolu.
DRUHÁ HLAVA
ZABEZPEČENIE OBČANOV VYKONÁVAJÚCICH SLUŽBU V OZBROJENÝCH SILÁCH A ČLENOV ICH RODÍN
§ 110
Zaopatrovací príspevok K § 76 ods. 1 a § 77 ods. 3 zákona
(1)
Za vážny dôvod, pre ktorý manželka nemôže byť zárobkovo činná, sa považuje najmä tehotenstvo začínajúc trinástym týždňom, sústavná príprava na budúce povolanie a starostlivosť o dieťa predškolského veku staršie ako tri roky, pokiaľ ju nemožno zabezpečiť inak.
(2)
Starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov sa kladie na roveň starostlivosť o nezaopatrené dieťa uvedené v § 37, ak nie je umiestnené v zariadení s celoročným alebo týždenným pobytom pre také deti.
(3)
Pre krátenie zaopatrovacieho príspevku pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti platí obdobne § 23.
§ 111
Príspevok na úhradu za užívanie bytu K § 79 ods. 3 zákona
(1)
Príspevok sa poskytuje na plnú úhradu za užívanie bytu, najviac však v sume 300 Kčs mesačne.
(2)
Do sumy úhrady za užívanie bytu sa započítava aj úhrada za služby spojené s užívaním bytu. Pokiaľ táto úhrada nie je zahrnutá v úhrade za užívanie bytu alebo je v nej zahrnutá len sčasti, predpokladá sa, že úhrada za služby spojené s užívaním bytu je 100 Kčs mesačne, pokiaľ skutočne náklady na tieto služby nie sú nižšie.
(3)
Za byt sa považuje aj obytná miestnosť v zariadení určenom na trvalé bývanie pridelená príslušným orgánom alebo organizáciou.
§ 112
(1)
Ak zaopatrovací príspevok alebo príspevok na úhradu za užívanie bytu patrí len po časť mesiaca, vypláca sa za každý deň služby v ozbrojených silách tridsatina mesačnej sumy zaopatrovacieho príspevku alebo príspevku na úhradu za užívanie bytu.
(2)
Ďalšími druhmi služby v ozbrojených silách sa na účely sociálneho zabezpečenia rozumejú
a)
ďalšia služba (§ 37 branného zákona), pokiaľ občan nie je hmotne zabezpečený ako vojak z povolania,
b)
mimoriadna služba (§ 46 ods. 1 branného zákona),
c)
osobitná služba (§ 46 ods. 2 branného zákona), s výnimkou osobitnej služby príslušníkov Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti,
d)
osobné úkony pre potrebu ozbrojených síl (§ 45 branného zákona).
(3)
Ak občan vykonáva po skončení jedného druhu služby bezprostredne ten istý alebo iný druh služby v ozbrojených silách, posudzuje sa nadväzujúca služba na účely sociálneho zabezpečenia, akoby išlo o pokračovanie predchádzajúcej služby.
TRETIA HLAVA
STAROSTLIVOSŤ O OBČANOV SO ZMENENOU PRACOVNOU SCHOPNOSŤOU K § 85 zákona
§ 113
Občania so zmenenou pracovnou schopnosťou
(1)
Občan má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podstatne obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia, ak mu jeho zachované funkčné schopnosti umožňujú v porovnaní so zdravým pracovníkom rovnakého veku vykonávať len podstatne menší okruh zamestnaní. Podstatne obmedzenú možnosť prípravy na pracovné uplatnenie má občan, ak mu dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav umožňuje prípravu iba na podstatne obmedzený okruh povolaní, prípadne prípravu iba v osobitných zariadeniach štátnej správy určených pre zdravotne postihnutých.
(2)
Občanom so zmenenou pracovnom schopnosťou je vždy občan, ktorý
a)
je invalidný podľa § 29 ods. 2 písm. c) zákona,
b)
je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, alebo
c)
bol uznaný za čiastočne invalidného, aj keď mu nevznikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok.
(3)
Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa ťažším zdravotným postihnutím je vždy občan invalidný podľa § 29 ods. 2 písm. d) zákona a občan, ktorý sa môže pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pripravovať na budúce povolanie len za mimoriadnych podmienok.
(4)
Iný občan je občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, prípadne občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím, len na základe rozhodnutia národného výboru.
(5)
Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou nie je občan starší ako 65 rokov.
§ 114
Evidencia občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou
Občan so zmenenou pracovnou schopnosťou sa zaraďuje do osobitnej evidencie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou vedenej národným výborom. Osobitná evidencia o občanoch so zmenenou pracovnou schopnosťou je rozdelená na evidenciu pracujúcich vedenú podľa sídla zamestnávateľskej organizácie, evidenciu pripravujúcich sa na pracovné uplatnenie včítane mladistvých pripravujúcich sa na povolanie a evidenciu uchádzačov o zamestnania, ktoré sú vedené podľa miesta ich trvalého pobytu.
§ 115
Pracovná rehabilitácia
(1)
Pracovná rehabilitácia sa vykonáva najmä tým, že sa občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou
a)
poskytujú odborné porady pri voľbe zamestnania alebo pri príprave na pracovné uplatnenie a informácie o voľných vhodných miestach,
b)
odporúčajú vhodné zamestnania a zabezpečuje umiestnenie na vhodné pracovné miesta,
c)
poskytuje príprava na pracovné uplatnenie a umožňuje získanie potrebnej kvalifikácie.
(2)
Národné výbory zabezpečujú v spolupráci s organizáciami zúčastnenými na vykonávaní starostlivosti o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou vypracovanie ročných plánov úloh potrebných na vykonávanie pracovnej rehabilitácie týchto občanov. V týchto plánoch je potrebné sledovať najmä vyhľadávanie a vytváranie ďalších pracovných príležitostí pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, včítane zriaďovania a vyhradzovania chránených dielní a pracovísk v organizáciách, rozširovanie výukových odborov pre mladistvých občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, rozvoj výrobných družstiev invalidov a hospodárskych zariadení zväzov invalidov a spoluprácu zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnej starostlivosti pri vykonávaní rehabilitácie.
§ 116
Príprava na pracovné uplatnenie
(1)
Príprava na pracovné uplatnenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou sa vykonáva najmä so zreteľom na ich zdravotný stav. Príprava na pracovné uplatnenie zahŕňa prípravu na povolanie včítane zaškolenia a prípravu na prácu.
(2)
Príprava na povolanie sa vykonáva podľa učebných plánov a osnov a ukončuje sa určenou skúškou. Zaškoľovaním sa umožňuje získať vedomosti a zručnosti požadované pre jednotlivé povolania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú schopní podrobiť sa dlhodobej príprave na povolanie, prípadne u ktorých tento spôsob prípravy nie je potrebný; ukončuje sa spravidla skúškou.
(3)
Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí sa vracajú do zamestnania a pre dlhšie trvajúcu pracovnú neschopnosť alebo v dôsledku vážnejšieho zdravotného postihnutia potrebujú osobitnú prípravu umožňujúcu postupné prispôsobenie sa na výkon práce, sa poskytuje príprava na prácu.
(4)
Príprava na pracovné uplatnenie sa vykonáva
a)
v organizáciách výcvikom na pracoviskách, v kurzoch alebo vo výcvikových alebo v iných zariadeniach organizácií,
b)
vo výcvikových kurzoch, strediskách alebo iných zariadeniach národných výborov,
c)
v kurzoch spoločenských alebo iných organizácií,
d)
štúdiom.
§ 117
Úhrada nákladov pri príprave na pracovné uplatnenie
(1)
Organizácia, ktorá vykonáva prípravu na pracovné uplatnenie podľa § 116 ods. 4 písm. a) a c), uhrádza náklady spojené s prípravou vlastných pracovníkov. Ak organizácia poskytne prípravu na pracovné uplatnenie pracujúcim inej organizácie, uhradí náklady spojené s ich prípravou táto organizácia. Ak organizácia poskytne prípravu na pracovné uplatnenie občanom, ktorí nie sú v pracovnom pomere, uhradí náklady (kurzovné) národný výbor, ktorý ich vyslal na túto prípravu.
(2)
Národný výbor môže organizácii, ktorá podľa jeho odporúčania prijala, prípadne previedla a zaškoľuje občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, najmä občana so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažkým zdravotným postihnutím, poskytnúť na zaškoľovanie každého z nich príspevok v sume 700 Kčs, ak doba zaškolenia nepresahovala 4 týždne, 1200 Kčs, ak doba zaškolenia nepresahovala 8 týždňov, a 1600 Kčs ak doba zaškolenia trvala dlhšie ako 8 týždňov.
(3)
Úhradu nákladov pri príprave na pracovné uplatnenie podľa § 116 ods. 4 písm. b), ako aj náklady na zriadenie a prevádzku výcvikových stredísk a zariadení uhrádza národný výbor, ktorý organizuje prípravu na pracovné uplatnenie alebo ktorý prevádzkuje výcvikové stredisko, prípadne zariadenie.
(4)
Ak sa príprava vykonáva v liečebnom zariadení štátnej zdravotníckej správy, znáša náklady národný výbor, ktorý prípravu organizuje, spolu s liečebným zariadením.
§ 118
Chránené dielne
(1)
Chránené dielne (chránené pracoviská) sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorých nemožno vhodne umiestniť na iných pracovných miestach v organizácii. V chránených dielňach (chránených pracoviskách) môžu pracovať aj občania, ktorým sa poskytuje príprava na prácu, a pracujúci, ktorý pre ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie zamestnanie, pokiaľ pre nich organizácia nemá iné vhodné pracovné uplatnenie. Ostatní pracujúci môžu vykonávať v chránených dielňach (chránených pracoviskách) len také práce, ktoré nemožno zabezpečiť občanmi so zmenenou pracovnou schopnosťou.
(2)
V chránených dielňach (chránených pracoviskách) sa výrobný program a pracovné podmienky včítane nárokov na pracovný výkon prispôsobujú zdravotnému stavu pracujúcich. Chránené dielne (chránené pracoviská) zriaďujú predovšetkým hospodárske organizácie; môžu ich zriaďovať aj národné výbory.
(3)
Príspevok na zriadenie chránenej dielne (chráneného pracoviska) môžu národné výbory poskytnúť organizáciám, len pokiaľ sa tak vytvoria nové vhodné miesta pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. Výška príspevku sa určí podľa počtu týchto nových miest, spravidla do výšky 50 % nákladov preukázateľne vynaložených na ich zriadenie, najviac však v sume 40 000 Kčs na jedno pracovné miesto. Tieto miesta sa môžu obsadzovať len so súhlasom národného výboru. Iným pracovníkom než občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa môžu tieto miesta obsadiť, len pokiaľ národný výbor do ôsmich dní po ich nahlásení (uvoľnení) neodporučí ich obsadenie občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, a to na dobu nepresahujúcu šesť mesiacov. Inak je organizácia povinná poskytnutý príspevok vrátiť.
(4)
V prípadoch hodných zreteľa môže národný výbor poskytnúť príspevok občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou na vybavenie nevyhnutnými pracovnými prostriedkami na výkon vhodnej pracovnej činnosti na základe povolenia národného výboru, spravidla do výšky 50 % preukázaných nákladov, najviac v sume 40 000 Kčs. Pokiaľ občan bez vážnych dôvodov prestane povolenú pracovnú činnosť vykonávať, môže národný výbor požadovať vrátenie poskytnutého príspevku.
§ 119
Príspevok pred umiestnením do zamestnania
(1)
Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nie je zamestnaný a ktorému nemožno zabezpečiť vhodné pracovné miesto alebo prípravu na pracovné uplatnenie, patri pri splnení ďalej uvedených podmienok príspevok pred umiestnením do zamestnania.
(2)
Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý v posledných v 12 kalendárnych mesiacoch pred podaním žiadosti o umiestnenie skončil povinnú školskú dochádzku, bol zamestnaný, pripravoval sa na pracovné uplatnenie alebo požíval invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok a je
a)
starší ako 18 rokov, patrí príspevok vo výške 60 % priemerné mesačného zárobku, a ak sa pripravoval na pracovné uplatnenie, 60 % príspevku po dobu prípravy na pracovné uplatnenie, najmenej však 800 Kčs a najviac 1700 Kčs mesačne; priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z hrubých zárobkov za posledných 6 alebo, ak je to pre občana výhodnejšie, 12 kalendárnych mesiacov predo dňom podania žiadosti o umiestnenie, a to spôsobom ustanoveným pre výpočet priemerného mesačného zárobku na účely dôchodkového zabezpečenia, pričom priemerný mesačný zárobok sa neobmedzí podľa § 12 ods. 6 zákona. U občana, ktorý v rozhodnej dobe bol požívateľom invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku, je týmto priemerným mesačným zárobkom priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral dôchodok, ale neobmedzený podľa § 12 ods. 6 zákona, ak je to výhodnejšie než priemerný mesačný zárobok zistený podľa predchádzajúcej vety. Pre určenie hrubých zárobkov žiakov a študentov platí § 52 ods. 1,
b)
vo veku do 18 rokov, patrí príspevok v sume 300 Kčs mesačne, ak na tohto občana nepatria prídavky na deti (výchovné).
(3)
Ak je občan so zmenenou pracovnou schopnosťou požívateľom iného dôchodku než starobného, invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, alebo ak má iný zdroj príjmu, znižuje sa príspevok o výšku dôchodku, prípadne iného príjmu; ak je však požívateľom sirotského dôchodku, príspevok sa neznižuje.
(4)
K príspevku pred umiestnením do zamestnania patrí zvýšenie na manželku, ak žije s oprávneným v spoločnej domácnosti a nemôže byť z vážnych dôvodov zárobkovo činná alebo nemá vlastný hrubý príjem vyšší než 800 Kčs mesačne, a na deti občana so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo jeho manželky uvedené v § 71 ods. 2 zákona, na ktoré nepatria prídavky na deti (výchovné) alebo ktorým nepatrí invalidný dôchodok. Zvýšenie na manželku sa poskytuje v sume 400 Kčs mesačne. Zvýšenie na deti sa poskytuje v sume zodpovedajúcej výške prídavkov na deti.
(5)
Ak to sociálne pomery rodiny oprávneného odôvodňujú, môže sa poskytnúť k príspevku pred umiestnením do zamestnania zvýšenie až do sumy 300 Kčs mesačne na každého rodinného príslušníka žijúceho s oprávneným v spoločnej domácnosti. Za rodinných príslušníkov sa považujú okrem manželky a detí aj vnuci a súrodenci za podmienok ustanovených v § 71 ods. 2 zákona a osoby uvedené v § 54 ods. 8 písm. c) až e) zákona.
(6)
Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nespĺňa podmienky ustanovené v odseku 2 a žiada o umiestnenie, môže sa s prihliadnutím na jeho sociálne pomery priznať príspevok pred umiestnením do zamestnania až do výšky 500 Kčs mesačne, prípadne aj so zvýšením na deti podľa odseku 5.
(7)
Ak sa žiadateľ o umiestnenie, ktorému nepatrí nemocenské, stane neschopným na prácu, vypláca sa mu v dobe pracovnej neschopnosti príspevok najdlhšie po dobu 60 pracovných dní v kalendárnom roku.
(8)
Príspevok nepatrí občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý poberá starobný alebo invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov alebo peňažné dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce pracovný príjem alebo ktorý si zavinil stratu posledného zamestnania (predčasné ukončenie prípravy na pracovné uplatnenie), sám bez vážneho dôvodu rozviazal pracovný pomer alebo odmietol nastúpiť na vhodné pracovné miesto, prípadne prípravu na pracovné uplatnenie odporúčané národným výborom.
(9)
Príspevok pred umiestnením do zamestnania nepatrí po dobu, po ktorú občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou patrí príspevok pred nástupom do nového zamestnania podľa osobitných predpisov.55)
(10)
Príspevok sa poskytuje na žiadosť odo dňa, keď občan požiadal na národnom výbore o umiestnenie alebo o prípravu na pracovné uplatnenie, ak sa mu nezabezpečilo do 15 dní odo dňa podania tejto žiadosti vhodné pracovné miesto alebo príprava na pracovné uplatnenie. Príspevok sa poskytuje do dňa nástupu do zamestnania alebo prípravy na pracovné uplatnenie. Ak sú splnené podmienky pre poskytovanie príspevku len po časť mesiaca, patrí za každý deň, keď tieto podmienky boli splnené, jedna tridsatina mesačného príspevku; príspevok sa vypláca v mesačných splátkach pozadu.
§ 120
Príspevok po dobu prípravy na pracovné uplatnenie
(1)
Príspevok po dobu prípravy na pracovné uplatnenie patrí občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý sa v rámci pracovnej rehabilitácie pripravuje na pracovné uplatnenie podľa odporúčania národného výboru a nepoberá po dobu prípravy mzdu (pracovnú odmenu, náhradu mzdy, podnikové alebo krajské štipendium) alebo dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce pracovný príjem.
(2)
Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou staršiemu ako 18 rokov, ktorý sa pripravuje na povolanie (včítane zaškolenia), patrí príspevok vo výške mzdovej tarify ustanovenej podľa mzdových predpisov pre odmieňanie práce, na ktorú sa pripravuje, a ak je mzdová tarifa ustanovená rozpätím, až do stredu rozpätia. Ak tento občan poberá dôchodok, znižuje sa príspevok o sumu, o ktorú súčet príspevku a vyplácaného dôchodku (úhrn dôchodkov) prevyšuje priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa dôchodok vymeral, alebo ak je to pre občana výhodnejšie, o tento dôchodok (úhrn dôchodkov). Príspevok sa však neznižuje o sirotský dôchodok.
(3)
Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou staršiemu ako 18 rokov, ktorý sa zúčastňuje prípravy na prácu, patrí príspevok vo výške príspevku pred umiestnením zvýšený o 200 Kčs mesačne. Ak tento občan poberá dôchodok, znižuje sa príspevok o výšku vyplácaného dôchodku (úhrn dôchodkov), prípadne o výšku odmeny. Príspevok po znížení nesmie byť menej než 300 Kčs mesačne. Príspevok sa však neznižuje o sirotský dôchodok.
(4)
Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou vo veku do 18 rokov patrí príspevok v sume 300 Kčs mesačne, ak na tohto občana nepatria prídavky na deti (výchovné).
(5)
Ak je občan so zmenenou pracovnou schopnosťou starší ako 18 rokov pri príprave na pracovné uplatnenie bezplatne ubytovaný a stravovaný alebo len bezplatne stravovaný, patrí mu príspevok vo výške 400 Kčs mesačne. Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý poberá dôchodok alebo na ktorého patria prídavky na deti (výchovné), a občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou vo veku do 18 rokov, ktorý sa pripravuje na pracovné uplatnenie podľa § 116 ods. 4 písm. b), patrí príspevok vo výške 100 Kčs mesačne.
(6)
O zvýšení príspevku na manželku a na každého ďalšieho rodinného príslušníka platí § 119 ods. 4 a 5. Toto zvýšenie príspevku sa poskytuje aj vtedy, ak oprávnený poberá v dobe prípravy nemocenské.
(7)
Príspevok po dobu prípravy na pracovné uplatnenie môže národný výbor zvýšiť až o 20 %, a ak ide o príspevok poskytovaný podľa odseku 5 občanom starším ako 18 rokov, až o 100 Kčs mesačne, ak občan dosahuje v tejto príprave výsledky hodné uznania. Ak účastník prípravy na pracovné uplatnenie neplní uložené povinnosti, môže sa príspevok znížiť, prípadne jeho výplata zastaviť.
(8)
V dobe pracovnej neschopnosti alebo po dobu karantény sa vypláca príspevok občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou starším ako 18 rokov najdlhšie po dobu 60 pracovných dní v kalendárnom roku a občanom mladším ako 18 rokov po dobu, po ktorú by sa poskytovalo nemocenské;56) ak občan dovŕši v dobe pracovnej neschopnosti 18 rokov veku, výška príspevku sa do skončenia pracovnej neschopnosti nemení.
(9)
O priznaní príspevku rozhoduje na žiadosť národný výbor. Príspevok sa poskytuje odo dňa, keď občan so zmenenou pracovnou schopnosťou nastúpil prípravu na pracovné uplatnenie, do dňa skončenia prípravy; vypláca sa v mesačných splátkach pozadu.
§ 121
Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa pri príprave na pracovné uplatnenie vykonávanej v rámci pracovnej rehabilitácie poskytujú bezplatne potrebné školské potreby a učebnice a ochranné pracovné prostriedky. Ďalej sa im poskytuje najmä
a)
úhrada výbavy potrebnej na vykonávanie prípravy na pracovné uplatnenie až do výšky 600 Kčs,
b)
náhrada cestovných výdavkov a stravné, a podľa potreby aj nocľažné, za cestu z bydliska do miesta prípravy na pracovné uplatnenie a späť pri prijímacom konaní, začatí a ukončení prípravy; v odôvodnených prípadoch možno uhradiť náklady za ďalšie cesty na návštevu rodiny a späť. Náhrada cestovných výdavkov sa poskytuje podľa § 162 a 166 a náhrada ostatných výdavkov podľa všeobecných predpisov o cestovných náhradách.57)
ŠTVRTÁ HLAVA
ÚHRADA ZA POBYT V ÚSTAVOCH SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI K § 93 zákona
Prvý diel
Úhrada za pobyt v ústavoch sociálnej starostlivosti pre mládež
§ 122
(1)
Úhradu nákladov za stravu, bývanie a nevyhnutné služby za pobyt dieťaťa v ústave sociálnej starostlivosti pre mládež uhrádza
a)
dieťa, ak je požívateľom dôchodku, a to v rovnakej výške a spôsobom ako občan umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti pre dospelých,
b)
rodič dieťaťa, prípadne iná osoba povinná výživou dieťaťa (ďalej len „rodič"), ak dieťa nie je požívateľom dôchodku.
(2)
Rodič uhrádza náklady za pobyt dieťaťa v ústave najviac sumou 350 Kčs mesačne, a to podľa
a)
formy pobytu (celoročný, týždenný, denný),
b)
priemerného čistého mesačného príjmu, a
c)
počtu nezaopatrených detí, ku ktorým plní vyživovaciu povinnosť.
(3)
Rodič, ktorého priemerný čistý mesačný príjem nedosahuje sumu 1200 Kčs, náklady za pobyt dieťaťa v ústave neuhrádza.
(4)
Ak podmienky pre úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v ústave spĺňajú obaja rodičia, je úhrnná suma úhrady najviac 350 Kčs mesačne. Pokiaľ by úhrn súm úhrady oboch rodičov ustanovených podľa § 123 bol viac než 350 Kčs mesačne, suma úhrady sa každému z rodičov zníži úmerne k výške ich priemerného čistého mesačného príjmu.
(5)
Pokiaľ majú povinnosť úhrady nákladov za pobyt dieťaťa v ústave obaja rodičia, môžu so súhlasom národného výboru uzavrieť dohodu, že úhradu nákladov bude platiť len jeden rodič, a to vo výške určenej pre oboch rodičov.
§ 123
(1)
Mesačná (denná) suma úhrady nákladov v Kčs platená rodičom za pobyt dieťaťa
a)
v ústave sociálnej starostlivosti s celoročným pobytom je:
Priemerný čistý mesačný príjem rodiča Kčs Počet nezaopatrených detí, ku ktorým plní rodič vyživovaciu povinnosť
1 2 3 a viac
mesačná suma denná suma mesačná suma denná suma mesačná suma denná suma
nad 1200 do 2200 180 6 140 4,60 60 2
nad 2200 do 3200 300 10 270 9 120 4
nad 3200 350 11,60 320 10,60 170 5,60
b)
v ústave sociálnej starostlivosti s týždenným pobytom je:
Priemerný čistý mesačný príjem rodiča Kčs Počet nezaopatrených detí, ku ktorým plní rodič vyživovaciu povinnosť
1 2 3 a viac
mesačná suma denná suma mesačná suma denná suma mesačná suma denná suma
nad 1200 do 2200 132 6 102 4,60 44 2
nad 2200 do 3200 220 10 198 9 88 4
nad 3200 256 11,60 234 10,60 124 5,60
c)
v ústave sociálnej starostlivosti s denným pobytom je:
Priemerný čistý mesačný príjem rodiča Kčs Počet nezaopatrených detí, ku ktorým plní rodič vyživovaciu povinnosť
1 2 3 a viac
mesačná suma denná suma mesačná suma denná suma mesačná suma denná suma
nad 1200 do 2200 66 3 51 1,70 22 1
nad 2200 do 3200 110 5 99 4,50 44 2
nad 3200 128 5,80 116,60 5,30 62 2,80
(2)
Priemerný čistý mesačný príjem rodiča sa zisťuje z jeho príjmu za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred mesiacom, v ktorom bolo dieťa umiestnené v ústave. Znova sa priemerný čistý mesačný príjem rodiča zisťuje vždy po uplynutí ďalších 12 kalendárnych mesiacov alebo skôr, ak u rodiča dôjde k takej zmene príjmu, ktorá odôvodňuje zmenu výšky úhrady nákladov; to však neplatí, ak sa za pobyt dieťaťa platí najvyššia suma úhrady nákladov.
(3)
Príjmom rodiča sa rozumie príjem uvedený v § 109 ods. 1.
(4)
Rodič dieťaťa je povinný do ôsmich dní ohlásiť národnému výboru zmenu v počte nezaopatrených detí, ku ktorým plní vyživovaciu povinnosť.
(5)
Dieťaťu umiestnenému v ústave sociálnej starostlivosti pre mládež, s výnimkou dieťaťa umiestneného v ústave pre mentálne postihnutú mládež, ktoré nie je požívateľom dôchodku a ku ktorému nemá nikto vyživovaciu povinnosť, poskytuje ústav vreckové vo výške mesačne
a)
15 Kčs, ak ide o dieťa vo veku od 3 do 6 rokov,
b)
30 Kčs, ak ide o dieťa vo veku od 6 do 15 rokov, a
c)
80 Kčs, ak ide o dieťa staršie ako 15 rokov.
§ 124
(1)
Úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v ústave sociálnej starostlivosti platí rodič mesačne vopred, najneskôr do 10. dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý patrí. Za kalendárny mesiac, v ktorom bolo dieťa umiestnené v ústave, sa úhrada nákladov platí v deň nástupu dieťaťa.
(2)
Úhrada nákladov sa neplatí za dobu povoleného pobytu dieťaťa mimo ústavu a liečenia v domácom ošetrení alebo v ústavnom zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti. Ak už úhrada za túto dobu bola zaplatená, vráti sa časť úhrady podľa počtu dní strávených mimo ústavu.
(3)
Ustanovenia tohto dielu sa nevzťahujú na deti, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie štúdiom na strednom odbornom učilišti pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a na osobitnom odbornom učilišti. O finančnom a hmotnom zabezpečení týchto detí platia osobitné predpisy.58)
Druhý diel
Úhrada nákladov za pobyt v ústavoch sociálnej starostlivosti pre dospelých
§ 125
(1)
Náklady za stravu, bývanie a nevyhnutné služby pri pobyte v ústave sociálnej starostlivosti pre dospelých občanov (ďalej len „ústav"), s výnimkou domovov - penziónov pre dôchodcov, uhrádza občan zo svojho dôchodku. Ak občan nemá dôchodok alebo dôchodok nepresahuje pevné minimálne sumy, ktoré musia dôchodcovi zostať podľa odseku 2, tieto náklady neuhrádza. Za dôchodok sa považujú aj dávky uvedené v § 28 ods. 1 písm. g).
(2)
Úhrada nákladov podľa odseku 1 je mesačne
a)
1200 Kčs, ak ide o ústav s celoročným pobytom; pritom občanovi, s výnimkou občana umiestneného v ústave pre mentálne postihnutých občanov, musí zostať z dôchodku (úhrnu dôchodkov) aspoň 30% jeho výšky, najmenej však 310 Kčs mesačne,
b)
880 Kčs, ak ide o ústav s týždenným pobytom; pritom občanovi musí zostať z dôchodku (úhrnu dôchodkov) aspoň 560 Kčs mesačne,
c)
330 Kčs, ak ide o ústav s denným pobytom; pritom občanovi musí zostať z dôchodku (úhrnu dôchodkov) aspoň 770 Kčs mesačne.
(3)
Ak je občan umiestnený v ústave s celoročným pobytom pre mentálne postihnutých občanov, musí mu zostať z dôchodku (úhrnu dôchodkov) aspoň 50 Kčs mesačne, ak ide o občana s duševným ochorením uvedeným v č. 2 písm. a) prílohy č. 3 tejto vyhlášky, aspoň 80 Kčs mesačne, ak ide o občana s duševným ochorením uvedeným v č. 2 písm. b) prílohy č. 3 tejto vyhlášky, a aspoň 120 Kčs mesačne, ak ide o ostatných občanov.
(4)
Ak ide o prechodný pobyt občana v ústave, uhrádza občan pomernú časť nákladov vypočítanú podľa počtu dní strávených v ústave.
(5)
Ak sú v ústave umiestnení manželia, je základom pre výpočet úhrady nákladov jedna polovica úhrnu ich dôchodkov, prípadne, ak má dôchodok len jeden z manželov, polovica tohto dôchodku; to však neplatí, ak ide o prechodný pobyt jedného z manželov.
§ 126
(1)
Úhrada nákladov sa platí mesačne vopred od štvrtej mesačnej splátky dôchodku splatnej po dni umiestnenia občana v ústave, ak ide o ústav s celoročným a týždenným pobytom. Ak ide o ústav s denným pobytom a pri prechodnom pobyte občana v ústave sa úhrada nákladov platí mesačne vopred odo dňa nástupu do ústavu.
(2)
Zaplatená úhrada sa nevracia,
a)
ak občan zomrie alebo skončí pobyt v ústave z iného dôvodu, a
b)
za dobu pobytu občana mimo ústavu s celoročným alebo týždenným pobytom, a ak ide o ústav s denným pobytom alebo o prechodný pobyt občana v ústave, za dobu, po ktorú sa občan zdržiava mimo ústavu bez povolenia.
(3)
Zaplatená úhrada sa vracia za dobu povoleného pobytu mimo ústavu s denným pobytom; to platí tiež pri prechodnom pobyte občana v ústave.
(4)
Úhrada nákladov za pobyt občana v ústave s celoročným pobytom sa vykonáva tak, že platiteľ dôchodku znižuje výplatu dôchodku o sumu úhrady určenú rozhodnutím národného výboru. Zostatok dôchodku vypláca platiteľ dôchodku hromadným poukazom všetkým dôchodcom umiestneným v ústave k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Rozdiely na dôchodku vzniknuté zmenou výplatného termínu sa nezúčtovávajú.
(5)
Ustanovenie § 34 ods. 4 platí obdobne, pokiaľ bol občan premiestnený do ústavu sociálnej starostlivosti pre dospelých z psychiatrickej liečebne alebo z liečebne pre dlhodobo chorých, a pre vzájomné prechody medzi ústavom s celoročným pobytom a ústavom s týždenným pobytom.
§ 127
Príspevok pri povolenom pobyte mimo ústavu
Občanovi umiestnenému v ústave s celoročným alebo týždenným pobytom poskytne ústav od štvrtej mesačnej splátky dôchodku splatnej po dni umiestnenia v ústave za každý deň povoleného pobytu mimo ústavu príspevok vo výške 25 Kčs. Za tento pobyt sa však nepovažuje pobyt občana v ústavnom zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti.
§ 128
Vreckové
(1)
Občanovi umiestnenému v ústave s celoročným pobytom, ktorý nie je požívateľom dôchodku, s výnimkou občana uvedeného v odseku 2, poskytuje ústav vreckové vo výške 310 Kčs mesačne; ak tento občan poberá dôchodok v sume nižšej než 310 Kčs mesačne, poskytne sa mu vreckové vo výške rozdielu medzi touto sumou a dôchodkom.
(2)
Občanovi umiestnenému v ústave pre mentálne postihnutých občanov s celoročným pobytom, ktorý nie je požívateľom dôchodku, poskytuje ústav vreckové vo výške a za podmienok uvedených v § 125 ods. 3.
Tretí diel
Úhrada nákladov za ubytovanie a základnú starostlivosť v domovoch - penziónoch pre dôchodcov
§ 129
Rozsah poskytnutej starostlivosti
(1)
V domovoch - penziónoch pre dôchodcov (ďalej len “penzión") uhrádzajú obyvatelia náklady za ubytovanie a základnú starostlivosť. Základná starostlivosť zahŕňa vykurovanie obytnej jednotky, dodávku elektrickej, prípadne inej energie, vody, štvrťročné upratovanie obytnej jednotky, upratovanie spoločných a prevádzkových priestorov, pranie a žehlenie posteľnej bielizne a záclon, vymaľovanie obytnej jednotky raz za tri až štyri roky a používanie výťahu. Za maľovanie obytnej jednotky sa úhrada nevyžaduje.
(2)
Ďalšie služby v penziónoch sa poskytujú v rozsahu a za podmienok ustanovených predpismi ministerstiev zdravotníctva a sociálnych vecí republík.
§ 130
Typy obytných jednotiek
(1)
Pre určenie úhrady za ubytovanie a základnú starostlivosť sa obytné jednotky v penziónoch rozdeľujú do štyroch typov:
I - jednolôžková obytná jednotka s jednou obytnou miestnosťou, prípadne s vedľajšími priestormi a so základným prevádzkovým zariadením alebo s jeho časťou,
Ia - jednolôžková obytná jednotka s jednou obytnou miestnosťou bez vedľajších priestorov a bez základného prevádzkového zariadenia,
II - dvojlôžková obytná jednotka s jednou alebo dvoma obytnými miestnosťami, prípadne vedľajšími priestormi a so základným prevádzkovým zariadením alebo s jeho časťou,
IIa - dvojlôžková obytná jednotka s jednou alebo dvoma obytnými miestnosťami bez vedľajších priestorov a bez základného prevádzkového zariadenia.
(2)
Za obytnú miestnosť sa považuje priamo osvetlená a vetrateľná miestnosť s podlahovou plochou aspoň 12 m2, ktorú možno priamo alebo dostatočne nepriamo vykurovať a ktorá je vzhľadom na svoje stavebno-technické usporiadanie a vybavenie určená na celoročné bývanie; výnimočne sa považuje za obytnú aj miestnosť s plochou menšou než 12 m2, ak je určená na celoročné bývanie a spĺňa ostatné uvedené podmienky.
(3)
Jednolôžková obytná miestnosť má podlahovú plochu najviac 18 m2; ak má obytná miestnosť väčšiu výmeru, považuje sa za dvojlôžkovú obytnú miestnosť. Za dvojlôžkovú obytnú miestnosť sa považujú aj obytné miestnosti, ktoré majú spoločnú predsieň s jedným spoločným vstupom z chodby.
(4)
Za vedľajšie priestory sa považujú predsieň, kuchynský kút (kuchyňa), komora a ďalšie miestnosti určené na spoločné užívanie s obytnou miestnosťou.
§ 131
Základné prevádzkové zariadenie a vybavenie
(1)
Základným prevádzkovým zariadením obytnej jednotky sa rozumie zariadenie potrebné na varenie, na uskladnenie potravín, hygienické zariadenie, pivnica, rozvody elektrickej energie a vody, odvod odpadových vôd.
(2)
Vybavením obytnej jednotky sa rozumie kuchynská linka so skrinkami alebo bez skriniek, vstavaná skriňa, chladnička, balkón alebo loggia.
(3)
Obytná jednotka môže byť tiež vybavená lôžkom, závesmi, záclonami, stolom, stoličkou, kreslom, bielizníkom a skrinkou na obuv.
Výpočet úhrady
§ 132
(1)
Úhrada za ubytovanie a základnú starostlivosť v penziónoch zahŕňa úhradu za plochu obytnej miestnosti, plochu vedľajších priestorov, základné prevádzkové zariadenie a vybavenie obytnej jednotky a úhradu za základnú starostlivosť poskytovanú všetkým obyvateľom.
(2)
Mesačná úhrada za ubytovanie a základnú starostlivosť sa určí
a)
násobkom plochy obytnej miestnosti a vedľajších priestorov a sadzieb za 1 m2 týchto plôch,
b)
sadzbami za základné prevádzkové zariadenie a za vybavenie obytnej jednotky,
c)
za vykurovanie obytnej jednotky násobkom plochy obytnej miestnosti a sadzby za 1 m2,
d)
za elektrinu, ak nie sú v obytných jednotkách elektromery (odpočítadlá), mesačnými sadzbami, a ak sú obytné jednotky vybavené odpočítadlami, poplatkom za skutočne spotrebovanú elektrinu podľa príslušných predpisov pre obyvateľstvo,
e)
za dodávku vody, odvádzanie odpadových vôd a výťah mesačnými sadzbami, a
f)
za služby základnej starostlivosti mesačnými sadzbami.
§ 133
Sadzby za podlahovú plochu
(1)
Sadzby za 1 m2 podlahovej plochy sú:
pri obytných miestnostiach 2,20 Kčs
a pri vedľajších priestoroch 1,- Kčs.
Do plochy vedľajších priestorov sa nezapočítava plocha záchodu, kúpeľne, kúpeľňového alebo sprchového kúta, zásobárne a pivnice.
(2)
Ak má dvojlôžková obytná miestnosť väčšiu výmeru než 28 m2, neprihliada sa pri určení úhrady na podlahovú plochu presahujúcu 28 m2.
(3)
V dvojlôžkovej obytnej miestnosti sa určí úhrada za obytnú plochu a plochu vedľajších priestorov každému z oboch obyvateľov jednou polovicou.
(4)
Pri dvojlôžkovej obytnej jednotke tvoriacej jednu miestnosť, ktorú neobýva manželská dvojica, sa úhrada za plochu obytnej miestnosti a vedľajších priestorov znižuje o 10 Kčs pre každého obyvateľa.
§ 134
Sadzby za základné prevádzkové zariadenie
(1)
Sadzby za základné prevádzkové zariadenie obytnej jednotky sú pre jedného obyvateľa:
pri jednolôžkovej obytnej jednotky I. typu 33,30 Kčs
pri dvojlôžkovej obytnej jednotky II. typu 16,60 Kčs.
(2)
Ak časť základného prevádzkového zariadenia obytnej jednotky chýba, znižujú sa sadzby pre jedného obyvateľa pri obytnej jednotke
  I. typu
o Kčs 		II. typu
o Kčs
a) ak nie je priamo v obytnej jednotke alebo pre dve jednotky spoločné vybavenie na varenie 2,50 1,70
b) ak nie je obytná jednotka vybavená zásobárňou alebo zásobarňovou skriňou 0,80 0,60
c) ak obytná jednotka nemá vlastný kúpeľňový (sprchový) kút (za vlastné sa považuje aj vybavenie slúžiace dvom obytným jednotkám) 5,- 3,30
d) ak obytná jednotka nemá vlastný záchod (za vlastný sa považuje aj, ak slúži toto vybavenie dvom obytným jednotkám) 4,20 2,80
e) ak nie je súčasťou bytu pivnica 0,80 0,60.
(3)
Pri obytnej jednotke typu Ia sa pre jedného obyvateľa sadzba uvedená v odseku 1 znižuje o 13,30 Kčs a pri type IIa o 9 Kčs.
§ 135
Sadzby za vybavenie obytnej jednotky
(1)
Sadzby za vybavenie obytnej jednotky sú
  Kčs
a) za kuchynskú linku so skrinkami 6,70
b) za kuchynskú linku bez skriniek 4,20
c) za jednu stavanú skriňu, okrem skrine, ktorá je súčasťou ďalšieho vybavenia 1,70
d) za chladničku 12,50
e) za 1 balkón alebo loggiu (aj keď sú spoločné pre dve obytné jednotky) 1,70.
(2)
V dvojlôžkovej obytnej jednotke sa počíta úhrada za vybavenie každému obyvateľovi jednou polovicou, ak ho užívajú spoločne.
(3)
Za vybavenie obytnej jednotky uvedenej v § 131 ods. 3 sa úhrada nepožaduje.
§ 136
Sadzby za vykurovanie, elektrinu, vodu a výťah
(1)
Sadzba za vykurovanie za 1 m2 obytnej miestnosti je 3 Kčs. Obyvatelia v dvojlôžkovej obytnej jednotke tvoriacej jednu miestnosť platia polovicu tejto sadzby.
(2)
Sadzba za elektrinu pre jedného obyvateľa v jednolôžkovej obytnej jednotke je 50 Kčs a v dvojlôžkovej obytnej jednotke 30 Kčs.
(3)
Výšku a spôsob úhrady za vykurovanie a elektrinu môže určiť príslušný národný výbor podľa miestnych podmienok aj odlišne, pokiaľ by sa skutočné náklady líšili o 10% a viac od úhrady ustanovenej podľa odsekov 1 a 2. Takto určená úhrada nesmie byť vyššia, ako je jedenapolnásobok úhrady ustanovenej podľa odsekov 1 a 2.
(4)
V dvojlôžkovej obytnej jednotke vybavenej elektromerom (odpočítadlom) sa určí úhrada za spotrebovanú elektrinu každému obyvateľovi jednou polovicou.
(5)
Sadzba za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd je pre jedného obyvateľa 10 Kčs.
(6)
Sadzba za používanie výťahu od druhého podlažia je 4 Kčs pre jedného obyvateľa.
(7)
Za spotrebovanú elektrinu mimo obytnej jednotky sa úhrada nepožaduje.
§ 137
Sadzba za služby základnej starostlivosti
(1)
Sadzby za služby základnej starostlivosti
mesačne pre jedného obyvateľa sú: Kčs
Kčs
a)
1. za štvrťročné upratovanie obytnej jednotky
pri type I 20,-
pri type Ia 15,-
pri type II 12,-
pri type IIa 8,-
2. za upratovanie priestorov mimo obytnej jednotky 4,-
b) za vypranie, vyžehlenie, prípadne mangľovanie posteľnej bielizne (plachty, obliečky a jednej až dvoch obliečok na vankúše) jedenkrát mesačne 6,20
c) za vypranie, vyžehlenie, mangľovanie, prípadne vypínanie a zavesenie záclon alebo závesu na jedno okno alebo balkónové dvere raz za tri mesiace
pri obytnej jednotke typu I a Ia 8,-
pri obytnej jednotke typu II a IIa 4,-.
(2)
Pokiaľ ústav zabezpečuje premiestnenie nábytku a upratovanie po maľovaní, je úhrada pri jednolôžkovej obytnej jednotke 60 Kčs a pri dvojlôžkovej obytnej jednotke pre jedného obyvateľa 50 Kčs.
§ 138
Spôsob platenia úhrady
(1)
Celková úhrada za ubytovanie a základnú starostlivosť v penzióne sa pre jedného obyvateľa určí mesačnou sumou. Za obdobie kratšie ako jeden mesiac sa táto úhrada vypočíta podľa počtu dní. Denná suma je tridsatinou celkovej mesačnej úhrady. Po výpočte sa úhrada zaokrúhľuje na celé koruny dole.
(2)
Obyvateľ platí úhradu za ubytovanie a základnú starostlivosť v penzióne mesačne vopred. Pri nástupe do penziónu platí úhradu za dobu do nasledujúcej výplaty dôchodku a ďalej potom vždy v deň výplaty dôchodku, prípadne v jednotnom výplatnom termíne pre penzióny.
(3)
Po dobu prechodného pobytu obyvateľa mimo penziónu so súhlasom vedúceho penziónu a pri pobyte obyvateľa v ústavnom zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti sa úhrada za ubytovanie a za základnú starostlivosť neznižuje a úhrada za elektrinu sa nevyžaduje; ustanovenie § 126 ods. 2 písm. a) platí obdobne.
PIATA HLAVA
SOCIÁLNA ODKÁZANOSŤ
§ 139
(1)
Za sociálne odkázaného sa považuje občan, ktorého príjem nestačí na zabezpečenie výživy a ostatných osobných potrieb a nákladov na domácnosť, ak si nemôže tento príjem pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody zvýšiť vlastnou prácou. Táto možnosť sa neskúma, ak ide o
a)
požívateľa starobného alebo invalidného dôchodku,
b)
občana staršieho ako 65 rokov,
c)
rodiča (osvojiteľa, občana, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, pestúna) celodenne osobne sa starajúceho aspoň o jedno dieťa do dvoch rokov veku alebo o staršie, ktoré nemôže byť umiestnené v predškolskom zariadení, alebo aspoň o tri a viac detí do ôsmich rokov veku alebo o dieťa, ktoré je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť,
d)
nezaopatrené dieťa.
(2)
Príjmom občana sa rozumejú
a)
príjem započítateľný na účely dôchodkového zabezpečenia po odpočítaní dane alebo príspevku plateného jednotným roľníckym družstvom na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia a iný príjem z akejkoľvek zárobkovej činnosti po odpočítaní dane, s výnimkou zárobku nezaopatrených detí za práce vykonávané v čase školských prázdnin a ich zárobku z príležitostného zamestnania,
b)
dôchodky z dôchodkového zabezpečenia a dávky uvedené v § 28 ods. 1 písm. g),
c)
peňažné dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce pracovný príjem,
d)
prídavky na deti a výchovné k dôchodkom,
e)
materský príspevok,
f)
výživné a príspevok na výživu rozvedeného manžela a nevydatej matke,
g)
odmena pestúna a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa v pestúnskej starostlivosti,
h)
zaopatrovací príspevok členov rodín občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách a príspevok na úhradu za užívanie bytu vojaka,
i)
príspevok za službu, platové vyrovnanie a hodnostný plat pri skončení služobného pomeru,54)
j)
vdovecký príspevok,
k)
suma daňovej úľavy daňovníka dane zo mzdy vyplývajúca z uznania občana za vyživovanú osobu, alebo ak je suma daňovej úľavy menšia ako 100 Kčs, suma 100 Kčs mesačne,
l)
príspevky z hmotného zabezpečenia občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou,
m)
náhrada za stratu na dôchodku,
n)
opakujúce sa plnenie zo zákonnej zodpovednosti včítane poistného plnenia a pravidelné plnenie z dôchodkového pripoistenia,
o)
štipendiá žiakov a študentov, s výnimkou prospechového štipendia, a odmeny žiakov stredného odborného učilišťa a osobitného odborného učilišťa,
p)
pravidelné príspevky k dôchodkom družstevných roľníkov poskytované podľa osobitných predpisov,59) výsluhový prídavok v stavebníctve a ďalšie prídavky k dôchodkom poskytované z prostriedkov organizácií,
r)
čisté príjmy z nehnuteľností a z poľnohospodárskej výroby,
s)
zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť a príplatok k prídavkom na deti a k výchovnému k dôchodkom, ak ide o poskytnutie opatrovateľskej služby.
(3)
Z príjmu ustanoveného podľa odseku 2 sa odpočíta výživné platené iným osobám.
(4)
Príjem sa zisťuje za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o dávku alebo službu, prípadne ak dôjde v tomto čase k podstatnej zmene pomerov, ku dňu podania žiadosti.
(5)
Pre zistenie príjmu občana sa započítavajú
a)
u rodičov s nezaopatrenými deťmi príjmy rodičov a nezaopatrených detí žijúcich v spoločnej domácnosti,
b)
u rodičov, ktorí sú ešte sami nezaopatrenými deťmi, ich vlastné príjmy a príjmy včítane daňovej úľavy, ktoré na ne poberá iná osoba,
c)
u nezaopatreného dieťaťa jeho vlastný príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v spoločnej domácnosti; ak toto dieťa žije v spoločnej domácnosti len s jedným s rodičov, s iným občanom alebo samostatne, vlastný príjem dieťaťa, príjem tohto rodiča a príjem, ktorý na dieťa poberá iná osoba,
d)
u ostatných občanov príjem posudzovaného občana, jeho manžela(druha) a inej osoby, ktorá s občanom žije v spoločnej domácnosti a má k nemu vyživovaciu povinnosť; ak sú však obaja manželia účastníkmi odboja, posudzujú sa ich príjmy pre splnenie podmienok u každého manžela samostatne.
§ 140
(1)
Za sumu potrebnú na zabezpečenie výživy a ostatných osobitných potrieb sa považuje
a)
u dieťaťa do 6 rokov 600 Kčs mesačne,
b)
u dieťaťa od 6 do 10 rokov 700 Kčs mesačne a
c)
u ostatných občanov 800 Kčs mesačne.
(2)
Ak zdravotný stav občana vyžaduje podľa odporúčania príslušného orgánu štátnej zdravotníckej správy zvýšené náklady na diétne stravovanie, za sumu potrebnú na zabezpečenie výživy a ostatných osobných potrieb sa považuje
a)
u dieťaťa do 6 rokov 780 Kčs mesačne
b)
u dieťaťa od 6 do 10 rokov 880 Kčs mesačne a
c)
u ostatných občanov 1100 Kčs mesačne.
(3)
U účastníka odboja a pozostalého manžela po účastníkovi odboja sa za sumu potrebnú na zabezpečenie výživy a ostatných osobných potrieb považuje suma 1000 Kčs mesačne a za podmienok uvedených v odseku 2 suma 1300 Kčs mesačne.
(4)
Za sumu potrebnú na úhradu nákladov na domácnosť sa považuje 300 Kčs mesačne a u rodiča (osvojiteľa) žijúceho v spoločnej domácnosti s nezaopatreným dieťaťom alebo ak žijú v spoločnej domácnosti viac než dve osoby, 500 Kčs mesačne. Ak v spoločnej domácnosti žije viac osôb spoločne posudzovaných podľa § 139 ods. 5, započítava sa suma potrebná na úhradu nákladov na domácnosť len raz, a to pokiaľ ide o manželov, ktorí sú obaja účastníkmi odboja.
§ 141
(1)
V odôvodnených prípadoch sa môže dávka alebo služba sociálnej starostlivosti, pokiaľ sú podmienené sociálnou potrebnosťou, poskytnúť aj pri príjme prevyšujúcom sumu uvedenú v § 140 s ohľadom na vyššie náklady na uspokojovanie životných potrieb; národný výbor prihliada takisto na to, či ide o účastníka odboja alebo o pozostalého manžela po účastníkovi odboja.
(2)
Pri rozhodovaní o výške dávky národný výbor prihliada na skutočné náklady na uspokojovanie životných potrieb a na domácnosť posudzovaného občana.
ŠIESTA HLAVA
ÚHRADA NÁKLADOV SOCIÁLNEJ STAROSTLIVOSTI K § 92 ods. 3 zákona
§ 142
(1)
Od osoby povinnej výživou príjemcu dávky alebo služby sociálnej starostlivosti, ktorých poskytnutie je podmienené sociálnou odkázanosťou, sa nepožaduje úhrada nákladov, ak príjem tejto osoby nepresahuje sumu 2800 Kčs mesačne. Táto suma sa zvyšuje za každú osobu, ktorá je na ňu odkázaná výživou a ktorej príjem je nižší než 1200 Kčs mesačne, a to o sumu rozdielu medzi sumou 1200 Kčs a príjmom tejto osoby. Príjmom sa rozumie príjem uvedený v § 109 ods. 1.
(2)
Ustanovenie odseku 1 však neplatí, ak ide o plnenie vyživovacej povinnosti voči manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu.
(3)
Úhrada príspevku na výživu sa nepožaduje, ak sa výživné na dieťa riadne platí.
(4)
Ak sa dávka sociálnej starostlivosti podmienená sociálnou odkázanosťou alebo služba sociálnej starostlivosti poskytla účastníkovi odboja alebo pozostalému po účastníkovi odboja, úhrada nákladov sa od ich detí nepožaduje.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
VÝPLATA DÁVOK K § 101 zákona
§ 143
(1)
Dávky do cudziny sa vyplácajú pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití oprávneného.
(2)
Dávky, ktorých výška nedosahuje 100 Kčs mesačne, sa môžu vyplácať v dlhších než mesačných lehotách, najdlhšie však za obdobie nepresahujúce šesť mesiacov, a ak by sa mali poskytovať ako preddavok, môžu sa vyplácať až pri najbližšom vyúčtovaní.
DRUHÁ HLAVA
POVINNOSTI OBČANOV A ORGANIZÁCIÍ
Prvý diel
Povinnosti občanov K § 106 zákona
§ 144
Povinnosť príjemcu dávky podať hlásenie sa považuje za splnenú, ak príjemca spolu podpísal hlásenie, ktoré orgánu sociálneho zabezpečenia zaslala organizácia.
§ 145
V žiadostiach, hláseniach a ďalších podaniach adresovaných orgánom sociálneho zabezpečenia je občan povinný uvádzať svoje rodné číslo, prípadne rodné číslo žijúceho rodiča, ak ide o sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa, alebo rodné číslo naposledy zomretého rodiča, ak ide o sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa, pokiaľ platiteľ dôchodku neustanoví inak. Zákonný zástupca a osobitný príjemca uvádzajú rodné číslo, ktoré by bol povinný uvádzať občan, ktorého zastupujú. V žiadostiach, hláseniach a ďalších podaniach adresovaných orgánom federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík je občan povinný uvádzať aj číslo rozhodnutia o priznaní dôchodku.
Druhý diel
Povinnosti organizácií K § 108 a 113 zákona
§ 146
Organizácia plniaca povinnosti v sociálnom zabezpečení
Povinnosti v sociálnom zabezpečení plní
a)
u pracovníkov v pracovnom pomere organizácia, v ktorej je pracovník zamestnaný,
b)
u členov jednotných roľníckych družstiev a u členov výrobných družstiev ich družstvo,
c)
u pracovníkov v zahraničí organizácia v Československej socialistickej republike, ku ktorej je pracovník v pracovnom pomere, prípadne vysielajúca alebo sprostredkujúca organizácia alebo organizácia, ktorá prevzala povinnosti vyplývajúce z predpisov o dôchodkovom zabezpečení alebo ktorej bolo ich plnenie uložené rozhodnutím príslušného ústredného orgánu; to platí tiež, pokiaľ ide o expertov v zahraničí,
d)
u poslancov zákonodarných zborov zákonodarný zbor, o ktorého poslancov ide, a u poslancov národného výboru národný výbor, ktorý obstaráva osobné veci pracovníkov národného výboru, o ktorého poslancov ide,
e)
u členov výborov Ľudovej kontroly výbor, ktorého sú členmi,
f)
u advokátov krajské (mestské) združenie advokátov, prípadne príslušné ústredie advokácie, pokiaľ ide o jeho funkcionárov,
g)
z žiakov a študentov stredných škôl, osobitných odborných učilíšť a vysokých škôl škola. V čase, keď žiaci a študenti, s výnimkou účastníkov štúdia popri zamestnaní, sú zamestnaní v organizácii, vedie záznamy táto organizácia a oznamuje ich na výzvu orgánu dôchodkového zabezpečenia až v prípadnom konaní o dávke dôchodkového zabezpečenia; obdobne na výzvu, ak ide o žiakov stredných odborných učilíšť, podáva hlásenie na účely dôchodkového zabezpečenia, ku ktorej je učilište organizačne pričlenené,
h)
u interných vedeckých a umeleckých ašpirantov orgány, ktoré inak obstarávajú veci nemocenského a dôchodkového zabezpečenia svojich pracovníkov a študentov; u vedeckých a umeleckých ašpirantov vyslaných na štúdium do cudziny Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy Českej socialistickej republiky alebo Ministerstvo školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky alebo nimi poverené organizácie,
i)
u umelcov národný výbor, ktorý vykonáva ich zabezpečenie,
j)
u dobrovoľných pracovníkov opatrovateľskej služby národný výbor, prípadne jeho zariadenie,, ktoré vypláca odmenu za výkon opatrovateľskej služby,
k)
u občanov činných na základe dohody o pracovnej činnosti organizácia, ktorá uzavrela s občanom túto dohodu,
l)
u občanov poskytujúcich služby národný výbor, ktorý vykonáva ich zabezpečenie,
m)
u jednotlivo hospodáriacich roľníkov, spolupracujúcich členov ich rodín a iných osôb samostatne hospodáriacich národný výbor, ktorý vykonáva ich zabezpečenie,
n)
u odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody nápravnovýchovný ústav a u občanov vo väzbe ústav (väznica), v ktorom sa väzba vykonáva,
o)
u občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravujúcich sa na pracovné uplatnenie národný výbor, v obvode ktorého sa príprava vykonáva, alebo výcvikové stredisko (zariadenie) pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, v ktorom sa občan pripravuje na pracovné uplatnenie,
p)
u športovcov telovýchovná jednota, ktorá vypláca odmeny.
Vedenie a predkladanie záznamov
§ 147
(1)
Evidencia, ktorú organizácia vedie o občanoch na účely sociálneho zabezpečenia, musí obsahovať tieto údaje:
a)
priezvisko (včítane všetkých predošlých priezvisk), meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu,
b)
rodné číslo,
c)
vznik a skončenie pracovného a členského pomeru alebo iného právneho vzťahu k organizácii,
označenie druhu činnosti a doby jej trvania, pričom u občanov, ktorí vykonávajú zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, sa zapisujú údaje o dobe a trvaní práce údajom počtu dní za kalendárnu dobu skutočnej práce a druh činnosti sa označí podľa názvoslovia a podľa poradových čísiel uvedených v rezortných zoznamoch. U vybraných vedúcich technicko-hospodárskych pracovníkov uvedených v § 15 ods. 2 zákona sa zapisuje aj počet skutočne odpracovaných dní na pracoviskách v podzemí hlbinných baní,
e)
hrubý zárobok (§ 11 ods. 1) občana za jednotlivé mzdové(výplatné) obdobia a jeho zložky,
f)
kalendárnu dobu, po ktorú občan poberal peňažné dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce pracovný príjem, dobu materskej dovolenky, po ktorú sa neposkytovala peňažná pomoc, dobu ošetrovania člena rodiny, po ktorú sa už neposkytovala podpora pri ošetrovaní člena rodiny, dobu neplateného pracovného voľna poskytnutého organizáciou na účely štúdia účastníkom štúdia popri zamestnaní alebo kombinovaného štúdia alebo na účely odborného alebo politického školenia a dobu pracovného voľna bez náhrady mzdy (odmeny, príjmu) poskytnutého z iných dôvodov,
g)
dobu, po ktorú občan vykonával službu v ozbrojených silách,
h)
záznam, či občan poberá dôchodok, výšku dôchodku a druh dôchodku a kto ho vypláca (ak bol dôchodok upravený ako jediný zdroj príjmu, aj tento údaj), prípadne číslo rozhodnutia o priznaní dôchodku, ak ide o požívateľa dôchodku vyplácaného orgánmi federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík,
i)
príspevok na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia za jednotlivého člena jednotného roľníckeho družstva,
j)
údaje, či ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou.
(2)
Organizácia vedie ďalej evidenciu
a)
o odmenách vyplácaných podľa predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch a vystavuje občanom potvrdenie o výške týchto odmien a výške dane, ktorej boli tieto odmeny podrobené, o tom, kedy boli vyplatené, za akú činnosť a za aký výsledok tejto činnosti,
b)
o náhradách za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriacu za pracovný úraz a vystavuje občanom potvrdenie o dobe a dôvode poskytovania týchto náhrad a o výške týchto náhrad vyplatených v jednotlivých kalendárnych rokoch,
c)
o osobitnom príspevku baníkom a vystavuje potvrdenie občanom o dobe poskytovania príspevku a o výške príspevku vyplateného v jednotlivých kalendárnych rokoch;
občania predkladajú tieto potvrdenia v súvislosti so žiadosťou o priznanie dôchodku.
(3)
Potrebné údaje zaznamenáva organizácia spravidla na mzdových listoch.
(4)
Ak ide o žiakov a študentov, je povinnosť školy podľa odseku 1 splnená, pokiaľ v záznamoch školy sú obsiahnuté údaje uvedené v odseku 1 písm. a), b), prípadne g) a ďalej začiatok a koniec štúdia; ak bolo štúdium prerušené, predčasne skončené alebo sa v ňom opäť pokračovalo, aj tieto údaje.
(5)
Ak ide o umelcov, vedie národný výbor v evidencii namiesto údaja uvedeného v odseku 1 písm. e) údaje uvedené v § 63 ods. 2 písm. c).
(6)
Ak ide o občana poskytujúceho služby, je povinnosťou národného výboru viesť v evidencii okrem údajov uvedených v odseku 1 písm. a), b), f), g) a h) aj povolenie na poskytovanie vecných plnení a výkonov, príjmy obsiahnuté výkonom povolenej činnosti, výšku dane z príjmov obyvateľstva vyrubenej z týchto príjmov a výšku výdavkov spojených s výkonom tejto činnosti.
(7)
Ak ide jednotlivo hospodáriaceho roľníka, spolupracujúceho člena rodiny a inú osobu samostatne hospodáriacu, vedie národný výbor v evidencii údaje uvedené v odseku 1 písm. a), b), f), g), h) a j) a ďalej údaje o vzniku a skončení poistenia, o platbách poistného a o povolení na činnosť inej osoby samostatne hospodáriacej.
(8)
ak ide o výkonného letca, je organizácia, v ktorej je letec zamestnaný, povinná viesť aj záznamy o počte letových hodín.
§ 148
(1)
Povinnosti uložené organizácii pri vedení záznamov plnia u všetkých pracujúcich (členov) tej istej organizácie včítane pracujúcich pridelených na pobočné (miestne oddelené) pracoviská, útvar, v ktorom sa vedie účtovná evidencia ich zárobkov.
(2)
Organizáciami plniacimi úlohy sociálneho zabezpečenia sú aj vojenské útvary.
Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia
§ 149
(1)
Organizácia je povinná viesť evidenčný list dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „evidenčný list") po celú dobu, po ktorú zamestnanie trvá. Evidenčný list je organizácia povinná založiť ihneď pri vstupe občana do zamestnania.
(2)
U žiakov a študentov sa evidenčný list nevedie, pokiaľ žiaci a študenti nevykonávajú v rámci výuky zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie; v týchto prípadoch vedie evidenčný list organizácia, v ktorej sa toto zamestnanie vykonáva, a to od začiatku výkonu tohto zamestnania.
(3)
Evidenčný list organizácia nevedie, ak ide o pracujúceho požívateľa starobného dôchodku.
§ 150
(1)
Do evidenčného listu sa zapisujú za každý kalendárny rok po účtovnej uzávierke (uzávierke mzdových listov), najneskoršie do 30. apríla nasledujúceho roka,
a)
doba trvania zamestnania,
b)
hrubý zárobok uvedený v § 11 ods. 1,
c)
náhradné doby a ďalšie doby uvedené v § 12 ods. 7.
(2)
U občanov, ktorí vykonávajú zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, sa do evidenčného listu zapisujú ďalej
a)
doba zamestnania započítateľná v I. a II. pracovnej kategórii; u vybraných vedúcich technicko-hospodárskych pracovníkov uvedených v § 15 ods. 2 zákona sa zapisuje doba zamestnania započítateľná v I. pracovnej kategórii počtom kalendárnych dní určených prepočtom skutočne odpracovaných dní na pracoviskách v podzemí hlbinných baní,
b)
poradové číslo druhu činnosti podľa rezortného zoznamu, prípadne druh činnosti podľa názvoslovia a poradových čísel uvedených v rezortných zoznamoch; pritom sa osobitne vyznačí výkon zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach a zamestnania I. pracovnej kategórie s rôznymi vekovými podmienkami ustanovenými pre nárok na starobný dôchodok,
c)
označenie rezortu a dátum účinnosti rezortného zoznamu, prípadne dátum účinnosti zmeny (doplnku) rezortného zoznamu, podľa ktorého sa zaradenie vykonáva.
§ 151
(1)
Evidenčné listy sa predkladajú príslušnému úradu dôchodkového zabezpečenia prostredníctvom národného výboru, v obvode ktorého je útvar organizácie, v ktorom sa vedie evidencia miezd. Ak organizácia so sídlom v Českej socialistickej republike vedie evidenčné listy za občanov, ktorí majú pracovisko v Slovenskej socialistickej republike, odovzdá ich národnému výboru príslušnému pre tieto pracoviská; obdobne sa postupuje, ak má organizácia so sídlo v Slovenskej socialistickej republike pracovisko v Českej socialistickej republike. Ak ide o občana, ktorému vznikol nárok na dôchodok z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zborov nápravnej výchovy, predkladá sa evidenčný list orgánom federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík, podľa toho, ktorý orgán je príslušný rozhodovať o dávkach dôchodkového zabezpečenia.
(2)
Organizácia je povinná predložiť evidenčný list do ôsmich dní po konečnom vyúčtovaní zárobkov
a)
pri výstupe občana zo zamestnania; ak je nepochybné, že občan čoskoro znova do tohto zamestnania nastúpi, možno pokračovať v záznamoch na predošlom evidenčnom liste,
b)
pri zrušení organizácie, prípadne jej útvaru.
(3)
Pri úmrtí občana a pri začatí konania o priznanie dávky dôchodkového zabezpečenia, alebo ak o to požiada orgán sociálneho zabezpečenia, predloží sa evidenčný list ihneď.
(4)
Ak občan zostane v zamestnaní aj potom, čo požiadal o invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok, organizácia pre neho založí nový evidenčný list.
(5)
Pokiaľ ide o žiakov a študentov, predkladá škola namiesto evidenčného listu potvrdenie o štúdiu, a to len v prípadoch, ak sa štúdium prerušilo alebo nedokončilo; v ostatných prípadoch predkladá potvrdenie škola na výzvu orgánu dôchodkového zabezpečenia. Organizácia, v ktorej prebieha praktické vyučovanie a odborná prax alebo spoločenský prospešná práca podľa učebných plánov, je povinná oznámiť potrebné údaje škole.
(6)
Evidenčné listy vedené za odsúdených sa predkladajú priamo úradu dôchodkového zabezpečenia.
(7)
Organizácia je povinná predkladať každoročne evidenčný list občanovi na podpis.
§ 152
Povinnosti v predstihovom konaní
(1)
Organizácie sú povinné pre svojich pracovníkov (členov) požiadať na predpísanom tlačive príslušný úrad dôchodkového zabezpečenia o výpis dôb zamestnania, ktoré má tento úrad vo svojej evidencii.
(2)
Žiadosť o výpis je organizácia povinná odoslať najskôr dva roky a najneskoršie jeden rok pred rokom, v ktorom občan dosiahne vek ustanovený v § 21 a 26 zákona pre vznik nároku na starobný dôchodok.
(3)
Organizácia je povinná
a)
oboznámiť občana s výpisom dôb zamestnaní bez meškania po jeho doručení, a
b)
tento výpis predkladať príslušnému národnému výboru spolu so žiadosťou o dôchodok.
§ 153
Hlásenie o zamestnaní pracujúcich dôchodcov
(1)
Organizácia má povinnosť ohlásiť, ak v nej vstúpi do zamestnania požívateľ akéhokoľvek dôchodku z dôchodkového zabezpečenia.
(2)
Ak však ide o požívateľa starobného dôchodku a požívateľku vdovského dôchodku, ktorej sa súčasne vypláca starobný dôchodok alebo ktorá dovŕšila vek 57 rokov,60) má organizácia povinnosť ohlásiť
a)
vstup do zamestnania dojednaného na dobu neurčitú, ak nejde o umelca alebo občana poskytujúceho služby,
b)
vstup do zamestnania dojednaného na dobu dlhšiu ako jeden rok, ak ide o zamestnanie, pri ktorom sa poskytuje starobný a vdovský dôchodok v zmenenej výške popri zárobku nepresahujúcom sumu ustanovenú osobitným predpisom61) (ďalej len „ustanovený limit"),
c)
vstup do zamestnania, pri ktorom sa poskytuje starobný a vdovský dôchodok v nezmenenej výške popri zárobku nepresahujúcom ustanovený limit, pracujúceho dôchodcu, ktorý už v takom zamestnaní v kalendárnom roku ustanovený limit dosiahol,
d)
mesiac, v ktorom zárobok pracujúceho dôchodcu v zamestnaní, pri ktorom sa poskytuje starobný a vdovský dôchodok v nezmenenej výške popri zárobku nepresahujúcom ustanovený limit, v kalendárnom roku ustanovený limit presiahol, ak pracujúci dôchodca pokračuje v zamestnaní alebo sa mu vypláca nemocenské; toto hlásenie sa nezasiela, ak ustanovený limit bol prekročený v decembri alebo ak pracujúci dôchodca skončil zamestnanie najneskoršie v deň, ktorý predchádza dňu splátky dôchodku v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol ustanovený limit prekročený. Do zárobku pracujúceho dôchodcu pritom organizácia zahrnie aj zárobky ním dosiahnuté v kalendárnom roku v iných organizáciách v predchádzajúcich, prípadne súbežných zamestnaniach,
e)
vstup do zamestnania pracujúceho dôchodcu mladšieho ako70 rokov, ak jemu alebo jeho rodinnému príslušníkovi bol dôchodok upravený ako jediný zdroj príjmu.
(3)
Hlásenie podľa odseku 1 musí obsahovať priezvisko, meno, rodné číslo, pod ktorým sa vypláca dávka dôchodkového zabezpečenia, osobné dáta a miesto trvalého pobytu občana, deň, kedy došlo ku vstupu do zamestnania, prípadne kedy nastala iná skutočnosť zakladajúca ohlasovaciu povinnosť, a výšku predpokladaného hrubého zárobku a druh dôchodku. Ak ide o občana, na ktorého dieťa poberá iný občan výchovné k dôchodku, musí hlásenie obsahovať aj priezvisko, meno, rodné číslo, osobné dáta a miesto trvalého pobytu občana, ktorý poberá výchovné.
(4)
Hlásenie podľa odseku 2 musí obsahovať popri skutočnostiach uvedených v tomto odseku priezvisko, meno, rodné číslo a osobné dáta pracujúceho dôchodcu a druh dôchodku.
(5)
U požívateľky vdovského dôchodku a požívateľa dôchodku za výsluhu rokov je organizácia na účely krátenia týchto dôchodkov podľa § 23 povinná hlásiť vždy po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov zárobkovej činnosti výšku skutočne dosiahnutého príjmu zo zárobkovej činnosti.
(6)
Ak ide o požívateľa dôchodku vyplácaného orgánmi federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík, musí hlásenie obsahovať okrem údajov uvedených v odsekoch 3 až 5 aj číslo rozhodnutia o priznaní dôchodku.
(7)
Organizácia má povinnosť odoslať hlásenie úradu dôchodkového zabezpečenia alebo národnému výboru, podľa toho, ktorý z týchto orgánov je príslušný rozhodovať o dávke. Ak však ide o požívateľa invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku, zasiela organizácia hlásenie príslušnému národnému výboru podľa miesta trvalého pobytu požívateľa dôchodku. Hlásenie týkajúce sa požívateľov dôchodkov vyplácaných orgánmi federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík je organizácia povinná odoslať tomu orgánu, ktorý vypláca dôchodok.
(8)
Predložením evidenčného listu podľa § 151 nie je splnená povinnosť uložená organizácii v odsekoch 1 až 7.
(9)
Organizácie sú povinné podávať hlásenie na tlačivách vydaných orgánmi sociálneho zabezpečenia.
§ 154
Súčinnosť zdravotníckych zariadení
(1)
Ústavné zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti sú povinné o prijatí do ústavnej starostlivosti a prepustení z nej podávať hlásenia o dôchodcoch, ktorým sa s dôchodkom vypláca zvýšenie pre bezvládnosť. Hlásenie o prijatí sa podáva, ak ústavná starostlivosť potrvá dlhšie ako tri mesiace, a to pošte v mieste trvalého pobytu dôchodcu v lehote do 15 dní pred ukončením tretieho mesiaca pobytu dôchodcu v ústavnom zariadení. Hlásenie o prepustení sa podáva v tých prípadoch, keď sa podalo hlásenie o prijatí, a to príslušnému úradu dôchodkového zabezpečenia v lehote do troch dní odo dňa prepustenia. Ustanovenie § 153 ods. 7 tretej vety platí tu obdobne.
(2)
Psychiatrické liečebne a liečebne pre dlhodobo chorých sú povinné podávať hlásenie o všetkých dôchodcoch prijatých alebo prepustených z liečebne. Hlásenie o prijatí sa podáva pošte v mieste trvalého pobytu dôchodcu v lehote do ôsmich dní odo dňa prijatia. Ustanovenia odseku 1 tretej vety a § 153 ods. 7 tretej vety platia tu obdobne.
(3)
Hlásenie musí obsahovať priezvisko, meno, rodné číslo, pod ktorým sa dôchodok vypláca, dátum narodenia, stav, miesto trvalého pobytu dôchodcu, deň keď bol prijatý do ústavnej starostlivosti alebo liečebne alebo deň, keď bol prepustený z týchto zariadení, a pri prijatí do ústavnej starostlivosti aj údaje o občanoch ním vyživovaných. Ustanovenie § 153 ods. 6 platí tu obdobne. Hlásenie sa podáva na základe oznámenia občanov prijatých do ústavnej starostlivosti alebo liečebne alebo ich rodinných príslušníkov.
(4)
Psychiatrické liečebne a liečebne pre dlhodobo chorých sú ďalej povinné hlásiť na predpísanom tlačive požiadavky dôchodcov alebo ich zákonných zástupcov na zvýšenie dôchodku upraveného podľa § 99 zákona s uvedením výšky záväzkov dôchodcu mimo liečebne podľa § 34 ods. 1 druhej vety. Hlásenie zasiela liečebňa príslušnému úradu dôchodkového zabezpečenia do 15 dní pred ukončením tretieho mesiaca pobytu dôchodcu v liečebni; ustanovenie § 153 ods. 7 tretej vety platí tu obdobne.
(5)
Ústavné zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti sú povinné podávať hlásenie o prijatí a prepustení dlhodobo ťažko zdravotne postihnutých detí, ktoré vyžadujú mimoriadnu starostlivosť alebo mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú. Hlásenie o prijatí sa podáva, ak ústavná starostlivosť potrvá dlhšie než šesť mesiacov, a to platiteľovi výchovného na toto dieťa v lehote do 15 dní pre ukončením šiesteho mesiaca pobytu dieťaťa, a hlásenie o prepustení v lehote do troch dní odo dňa prepustenia dieťaťa.
§ 155
Povinnosti občanov - zamestnávateľov
Pre občana, ktorý zamestnáva v pracovnom pomere iného občana, platia obdobne ustanovenia o povinnosti organizácií viesť a predkladať záznamy a podávať hlásenie.
§ 156
Náležitosti podaní
Vo všetkých podaniach adresovaných orgánom sociálneho zabezpečenia sú organizácie povinné uvádzať rodné číslo občana podľa § 145; ustanovenie § 145 tretej vety platí obdobne.
TRETIA HLAVA
KONANIE
Prvý diel
Začatie konania a rozhodovanie K § 119 až 122 zákona
§ 157
Podávanie žiadostí o dávky a služby
(1)
Žiadosti o priznanie dávky dôchodkového zabezpečenia spisujú organizácie a národné výbory s občanmi na tlačivách vydaných orgánmi sociálneho zabezpečenia.
(2)
Za občanov, ktorí vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôžu sami podať žiadosť o dávku alebo službu, môžu s ich súhlasom a na základe potvrdenia lekára o zdravotnom stave týchto občanov podať túto žiadosť ich rodinní príslušníci.
§ 158
Postup pri prechode z dočasnej pracovnej neschopnosti do invalidity (čiastočnej invalidity)
(1)
Ak práceneschopný občan pre chorobu alebo úraz po dobu aspoň šesť mesiacov, ktorému patrí nemocenské, nepožiadal o invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, začne z podnetu lekárskej poradnej komisie (lekárskej komisie) národný výbor konanie o invalidite (čiastočnej invalidite) občana, ak je jasné, že ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.62)
(2)
Konanie podľa odseku 1 sa uskutoční aj vtedy, ak občan už podal žiadosť o invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok, ale sa tejto žiadosti nevyhovelo z iných dôvodov než preto, že občan nie je ani čiastočne invalidný.
(3)
Ak občan po vyčerpaní podpornej doby je naďalej práceneschopný a je predpoklad, že ďalším liečením nadobudne v krátkej dobe opäť pracovnú schopnosť, a to aj na iné zamestnanie, národný výbor odporučí predĺženie poskytovania nemocenského po uplynutí podpornej doby.63)
§ 159
Súčinnosť s orgánmi spoločenských organizácií
Orgán sociálneho zabezpečenia informuje o priebehu konania príslušný odborový, prípadne družstevný orgán v organizácii, ktorá spísala žiadosť o dávku, ak o to tento orgán požiada, a zasiela tomuto orgánu na vedomie odpis rozhodnutia.
§ 160
Podkladové rozhodnutie národného výboru
(1)
Rozhodnutie národného výboru sa považuje za podklad pre rozhodnutie úradu dôchodkového zabezpečenia o zákonnom nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, ak sa vydalo po podaní žiadosti o takú dávku.
(2)
Rozhodnutie národného výboru, ktoré je podkladom pre rozhodnutie úradu dôchodkového zabezpečenia, je obsiahnuté v rozhodnutí úradu dôchodkového zabezpečenia o dávke.
Druhý diel
Náhrada nákladov konania K § 125 zákona
§ 161
Osobný rozsah
Náhrada nákladov konania patrí
a)
žiadateľom o dávky alebo služby, dôchodcom a rodinným príslušníkom týchto občanov, ktorí sa v konaní o týchto dávkach alebo službách na vyzvanie dostavili na rokovanie národného výboru alebo sa pre potreby národného výboru podrobili vyšetreniu zdravotného stavu, prípadne inému odbornému vyšetreniu (ďalej len „vyšetrenie"),
b)
sprievodcom občanov uvedených v ustanovení písmena a), ak lekár potvrdil, že títo občania potrebujú sprievodcu na cestu na vyšetrenie alebo na rokovanie národného výboru,
c)
zákonným zástupcom občanov, ak ich sprevádzajú na vyzvanie na vyšetrenie alebo na rokovanie národného výboru
(ďalej len „účastníci konania").
§ 162
Náhrada cestovných výdavkov
(1)
Náhrada cestovných výdavkov patrí pri použití verejných hromadných dopravných prostriedkov, s výnimkou miestnych dopravných prostriedkov, za cenu z miesta pobytu do miesta predvolania a späť.
(2)
Pri jazde vlakom sa uhrádza cestovné za druhú vozňovú triedu; príplatok na rýchlik sa uhrádza len vtedy, ak vzdialenosť miesta pobytu do miesta predvolania je dlhšia ako 100 km. cestovnými výdavkami sú výdavky za cestovný lístok, miestenku a ak bolo nevyhnutné použiť lôžkový alebo ležadlový vozeň, aj výdavky s tým spojené.
(3)
Ak má účastník konania možnosť uplatniť nárok na zľavu cestovného, patrí mu úhrada len vo výške zlacneného cestovného; ak má možnosť používať voľné cestovné lístky, náhrada cestovného nepatrí.
(4)
Náhrada cestovného pri použití vozidla taxislužby a náhrada cestovných výdavkov pri použití vlastného motorového vozidla sa poskytne len vtedy, ak lekár uzná so zreteľom na zdravotný stav žiadateľa nevyhnutnosť takej dopravy. Výška náhrady sa spravuje sadzbami ustanovenými všeobecnými predpismi. Pri použití vlastného motorového vozidla sa vyjadrenie lekára nevyžaduje, ak bol oprávnenému poskytnutý príspevok na zakúpenie motorového vozidla.
§ 163
Náhrada ušlého zárobku
(1)
Náhrada ušlého zárobku patrí za čas, za ktorý v súvislosti s vyšetrením alebo rokovaním ušiel účastníkovi konania zárobok.
(2)
Náhrada ušlého zárobku nepatrí za čas, za ktorý účastníkovi konania patrí nemocenské alebo za ktorý mu organizácia poskytne náhradu mzdy (pracovnej odmeny).
§ 164
Stravné a nocľažné
(1)
Stravné a nocľažné sa poskytne vo výške podľa všeobecných predpisov o cestovných náhradách.64)
(2)
Nocľažné patrí, ak by sa účastník konania nemohol pri použití verejného hromadného dopravného prostriedku vrátiť do miesta svojho pobytu do 24. hodiny toho istého dňa, keď sa skončilo vyšetrenie alebo rokovanie národného výboru.
(3)
Stravné a nocľažné nepatrí za čas pobytu v liečebnom ústave; takisto nepatrí, ak sa stravovanie a ubytovanie poskytne orgánom národného výboru bezplatne.
§ 165
Náhrada iných nevyhnutných výdavkov
Iné nevyhnutné výdavky, ktoré mali účastníci konania, sa nahrádzajú v preukázanej výške.
§ 166
Uplatnenie nárokov na náhradu
Nároky na náhradu sa uplatňujú do dvoch mesiacov odo dňa vyšetrenia alebo rokovania na národnom výbore, na ktorom prebehlo rokovanie, alebo pre ktorého potreby sa občan podrobil vyšetreniu; žiadosť o náhradu treba doložiť príslušnými dokladmi. Tento národný výbor rozhodne o náhradách a vykoná ich výplatu.
PIATA ČASŤ
SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE VOJAKOV Z POVOLANIA, PRÍSLUŠNÍKOV ZBORU NÁRODNEJ BEZPEČNOSTI A PRÍSLUŠNÍKOV ZBOROV NÁPRAVNEJ VÝCHOVY
§ 167
Osobný rozsah K § 129 zákona
Pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú po dobu činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, príslušníkov zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienky nároku na dôchodok podľa piatej časti zákona (ďalej len „vojaci z povolania"), platia ustanovenia tejto vyhlášky, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.
§ 168
Kategórie funkcií K § 130 zákona
Doba vojenskej činnej služby vykonávanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania sa započítava v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvý raz ustanovený.
§ 169
Priemerný mesačný zárobok K § 131 zákona
(1)
Hrubým zárobkom vojaka z povolania je
a)
služobný príjem a osobitné peňažné náležitosti vyplývajúce zo služobného pomeru,65) pokiaľ podliehajú dani zo mzdy,
b)
osobitné peňažné náležitosti, pokiaľ majú povahu stabilizačných odmien, aj keď sú od dane zo mzdy oslobodené,
c)
cieľové a osobitné odmeny poskytované v súvislosti s vykonávaním svojpomocnej výstavby a pracovných výpomoci, odmeny poskytované pri vojenských a dobrovoľných výpomociach a odmeny za činnosť pre pomocné poľnohospodárske hospodárstva, pokiaľ podliehajú dani zo mzdy,
d)
náhrada za nevyčerpanú riadnu dovolenku, a
e)
príjmy uvedené v § 11 ods. 2.
(2)
Ak vojak z povolania vykonával službu po dobu, ktorá netrvala aspoň jeden celý kalendárny rok, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok za celú dobu trvania služobného pomeru.
(3)
Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok vojaka z povolania sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku 2000 Kčs, pokiaľ skutočne dosiahnutý priemerný zárobok nie je pre neho výhodnejší.
§ 170
Zvýšenie nároku na starobný dôchodok K § 23 zákona
Pre zvýšenie nároku na starobný dôchodok za dobu služby po vzniku nároku na tento dôchodok sa nezapočítava tiež doba dočasnej neschopnosti na službu pre chorobu, zranenie alebo iný úraz.
§ 171
Dôchodok za výsluhu rokov K § 138 zákona
Pre nárok a výšku dôchodku za výsluhu rokov sa započítava doba služby výkonného letca a výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečenstva v rozsahu ustanovenom podľa § 130 zákona.
§ 172
Krátenie dôchodku za výsluhu rokov a vdovského dôchodku pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti K § 44 ods. 2 a § 48 ods. 2 zákona
Dôchodky za výsluhu rokov a vdovské dôchodky vyplácané orgánmi federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík sa krátia od splátky dôchodku splatnej v apríli pre ďalšie obdobie podľa skutočne dosiahnutého príjmu v predchádzajúcom kalendárnom roku. Ustanovenie § 23 ods. 1, ods. 2 prvej vety, ods. 3 a 4 platí aj tu.
§ 173
Výplata dôchodkov
Dôchodcom umiestneným v psychiatrickej liečebni, liečebni pre dlhodobo chorých a v ústave sociálnej starostlivosti vyplácajú orgány federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík dôchodky vo výplatnom termíne ustanovenom podľa § 140 zákona.
§ 174
Konanie K § 142 a 144 zákona
(1)
Orgány federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík rozhodujú v odboroch svojej pôsobnosti o nárokoch na dávky sociálneho zabezpečenia tiež, ak
a)
vojak z povolania v dobe služby v ozbrojených silách splnil podmienky nároku na starobný dôchodok,
b)
vojak z povolania v dobe služby v ozbrojených silách alebo najneskoršie do dvoch rokov od jej skončenia splnil podmienky nároku na invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok alebo sa stal invalidným alebo čiastočne invalidným následkom úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním,
c)
ide o vdovský alebo sirotský dôchodok po vojakovi z povolania alebo po občanoch uvedených v ustanoveniach písmen a) a b),
d)
ide o dôchodok manželky, o ktorý žiada manželka vojaka z povolania alebo občana uvedeného v ustanoveniach písmen a) a b).
(2)
Pri posudzovaní invalidity (čiastočnej invalidity) vojaka z povolania sa hodnotí zdravotný stav z hľadiska jeho schopnosti na výkon občianskeho povolania.
(3)
Spôsob vedenia a predkladania záznamov, konanie a rozhodovanie o dávkach, konanie o prechode z dočasnej neschopnosti na službu do invalidity a posudzovanie úrazu alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním upravujú predpisy federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev spravodlivosti republík.
(4)
Dobu služby vojaka z povolania, ktorému nevznikol nárok na dôchodok z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, oznamujú orgány federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík, úradom dôchodkového zabezpečenia. Hrubý zárobok sa oznamuje úradom dôchodkového zabezpečenia na ich žiadosť, pokiaľ je to pre rozhodnutie o dávke potrebné.
ŠIESTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 175
Zápočet niektorých dôb zamestnania
V rozsahu a za podmienok ustanovených predpismi platnými pred 1. októbrom 1988 sa hodnotí
a)
pred 1. januárom 1984 doba zamestnania občanov poskytujúcich služby,
b)
pred 1. januárom 1980 doba zamestnania domáckych pracovníkov, sezónnych a kampaňových pracovníkov, opatrovateľov, občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a vedeckých a umeleckých ašpirantov,
c)
pred 1. januárom 1969 činnosť, po ktorú členka jednotného roľníckeho družstva pred vstupom do tohto družstva bola zúčastnená na zárobkovej činnosti svojho manžela, ktorý bol jednotlivo hospodáriacim roľníkom alebo spolupracujúcim členom jeho rodiny,
d)
pred 9. májom 1945 doba zaradenia do pracovného útvaru podľa vládneho nariadenia č. 223/1938 Zb. a doba začlenenia v čase neslobody do osobitných útvarov zriadených na vojnové účely,
e)
pred 9. májom 1945 doba služby v tzv. vládnom vojsku, doba služby vojakov z povolania v armáde tzv. slovenského štátu a doba služby tých príslušníkov polície a četníctva, ktorí boli prijatí do služby v čase neslobody.
§ 176
Priemerný mesačný zárobok
(1)
Náhrada za stratu na zárobku sa do hrubých zárobkov nezapočítava občanom, ktorým bol dôchodok priznaný odo dňa spadajúceho do obdobia pred 1. januárom 1989.
(2)
Sumy ustanovené v § 11 ods. 6 sa považujú za fiktívny zárobok aj za dobu pred 1. októbrom 1988.
(3)
Za hrubý zárobok umelca sa za dobu pred 1. októbrom 1988 považujú príjmy ustanovené podľa § 70.
§ 177
Porovnateľný zárobok
(1)
Ak je to pre požívateľa čiastočného invalidného dôchodku výhodnejšie, zisťuje sa pri najbližšej kontrole po 30. septembri 1988 podstatný pokles zárobku podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988;66) podmienka piatich rokov poberania čiastočného invalidného dôchodku sa pritom považuje za splnenú. Suma, s ktorou sa priemer hrubých zárobkov požívateľa čiastočného invalidného dôchodku pri tejto kontrole porovnával, sa upravuje o prepočítací koeficient podľa § 19 ods. 5 až za obdobie nasledujúce po dni jej konania.
(2)
Podmienka poklesu zárobku ustanovená v § 18 ods. 2 sa považuje za splnenú u požívateľov invalidných dôchodkov, ktorým bol tento dôchodok priznaný podľa § 25 ods. 3 písm. c) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení pred 1. októbrom 1988.
§ 178
Prepočet invalidných a čiastočných invalidných dôchodkov
Invalidné a čiastočné invalidné dôchodky priznané podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 občanom uvedeným v § 13 a občanom uvedeným v § 34 ods. 1 a § 63 ods. 4 zákona sa na žiadosť prepočítajú podľa predpisov platných po 30. septembri 1988 z fiktívneho zárobku ustanoveného podľa § 11 ods. 6, a to najskôr od splátky dôchodku splatnej po 30. septembri 1988.
§ 179
Vedeckí pracovníci
Vedeckí pracovníci, ktorí boli k 30. septembru 1988 zúčastnení na povinnom zabezpečení v chorobe, zabezpečení matky a dieťaťa a dôchodkovom zabezpečení umelcov,67) sú po 30. septembri 1988 zabezpečení podľa § 61 až 72 tejto vyhlášky, ale najdlhšie do zániku účasti na tomto zabezpečení. Povinnosti uložené spolupôsobiacim organizáciám umelcov plní ústredný výbor odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy podľa zásad dohodnutých s československou akadémiou vied.
§ 180
Osoby samostatne hospodáriace
(1)
Jednotlivo hospodáriaci roľníci a spolupracujúci členovia ich rodín, ktorí boli k 30. septembru 1988 poistení68) a po 30. septembri 1988 už nespĺňajú podmienky ustanovené v § 83, sú po 30. septembri 1988 naďalej poistení podľa tejto vyhlášky, pokiaľ spĺňajú ostatné podmienky v nej ustanovené.
(2)
Ak občan vykonával ku dňu 30. septembra 1988 činnosť, ktorá zakladala poistenie ako inej osoby samostatne hospodáriacej a spolupracujúceho člena jej rodiny, a po 30. septembri 1988 nespĺňa podmienky ustanovené v § 84, je po 30. septembri 1988 poistený naďalej podľa tejto vyhlášky, ak spĺňa ostatné podmienky v nej ustanovené.
(3)
Manželke jednotlivo hospodáriaceho roľníka a manželke spolupracujúceho člena rodiny sa hodnotí doba účasti na zárobkovej činnosti manžela pred 1. januárom 1976 ako doba poistenia spolupracujúceho člena rodiny v rozsahu a za podmienok ustanovených predpismi platnými pred týmto dňom.69)
(4)
Ak sa po 30. septembri 1988 vymeriava poistné za dobu pred 1. októbrom 1988, vymeria sa vo výške podľa tejto vyhlášky.
§ 181
Úprava výplaty dávok
(1)
Ak bol občan umiestnený do psychiatrickej liečebne, liečebne pre dlhodobo chorých a ústavu sociálnej starostlivosti pre dospelých občanov pred 1. októbrom 1988, upraví sa výplata dávok dôchodkového zabezpečenia podľa § 52 ods. 3, § 54 ods. 7, § 70 ods. 4, § 93 a 99 zákona podľa tejto vyhlášky od splátky dôchodku splatnej v januári 1989; dovtedy sa postupuje podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 a podľa týchto predpisov sa tiež do tej doby vykonáva úhrada nákladov za pobyt v ústave. To platí aj pre dieťa, ktoré je požívateľom dôchodku a je umiestnené v ústave sociálnej starostlivosti pre mládež.
(2)
Do doby šiestich mesiacov podľa § 37 ods. 4 sa nezapočítava doba pred 1. októbrom 1988.
(3)
Ak sa manželke a deťom dôchodcu, ktorý vykonáva trest odňatia slobody alebo je vo väzbe, vyplácala k 30. septembru 1988 podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 časť dôchodku vo vyšších sumách, než ktoré sú uvedené v § 35 ods. 2, vypláca sa táto časť po 30. septembri 1988 v doterajšej výške; pokiaľ sa však vyplácala časť dôchodku v nižších sumách, než ktoré sú uvedené v § 35 ods. 2, upravia sa na žiadosť tieto sumy podľa § 35 ods. 2, a to najskôr od splátky splatnej v októbri 1988.
§ 182
Posudzovanie sociálnej odkázanosti po 30. septembri 1988
(1)
Podmienka sociálnej odkázanosti podľa tejto vyhlášky sa považuje za splnenú pri dávkach a službách sociálnej starostlivosti poskytovaných občanovi k 30. septembru 1988, ak sa táto podmienka po tomto dátume naďalej plní podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988.
(2)
Príspevok na výživu dieťaťa poskytovaný k 30. septembru 1988 za povinnú osobu žijúcu mimo územia československej socialistickej republiky, ktorá neplatí výživné určené rozhodnutím súdu, sa poskytne aj po tomto dátume, pokiaľ sú inak splnené podmienky ustanovené touto vyhláškou.
§ 183
Účastníci odboja
Pre zaradenie účastníkov odboja z 1. svetovej vojny do skupín účastníkov odboja platia predpisy platné pred 1. októbrom 1988, výška nárokov týchto občanov a pozostalých po nich na dávky dôchodkového zabezpečenia sa posudzuje podľa § 59 až 69 zákona.
§ 184
Nároky na niektoré dávky z doby pred 1. januárom 1957
Dávky uvedené v § 157 ods. 1 písm. a) až c) a e) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení sa po 30. septembri 1988 poskytujú podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988. Pre súbeh týchto dávok s dôchodkom, ktorý bol vymeraný podľa predpisov platných po 30. septembri 1988, však platia najvyššie výmery dôchodkov ustanovené v § 56 a 139 zákona.
§ 185
Ustanovenie § 145a ods. 2 vyhlášky č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášky č. 164/1979 Zb. znie:
„(2) do ročných príjmov člena jednotného roľníckeho družstva sa zahŕňajú všetky príjmy uvedené v § 11 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. a) vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, s výnimkou vernostných stabilizačných odmien vyplácaných vo vybraných okresoch a mestách členom jednotných roľníckych družstiev podľa osobitných právnych predpisov.1)".
§ 186
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
smernice štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. S/1-8301 z 28.9.1964 o ústavnej sociálnej starostlivosti v znení neskorších predpisov;
2.
smernice štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o vykonávaní posudkovej činnosti sociálneho zabezpečenia a starostlivosti o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou (vestník ŠÚSZ č. 1/1965 por. č. 13) - (reg.) - čiastka 45/1965 Zb.;
3.
§ 1 ods. 1 písm. c), § 2 ods. 5 písm. b) a § 3 ods. 1 vyhlášky ministerstiev školstva a zdravotníctva a štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 124/1967 Zb. o čiastočnej úhrade nákladov na starostlivosť poskytovanú v niektorých zariadeniach pre mládež;
4.
vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, v znení vyhlášok č. 108/1979 Zb., č. 164/1979 Zb., č. 15/1982 Zb., č. 78/1982 Zb., č. 141/1983 Zb., č. 144/1983 Zb., č. 73/1984 Zb., č. 131/1984 Zb. a č. 57/1987 Zb., s výnimkou § 132 až 134, § 139, piatej časti a prílohy č. 2;
5.
smernice Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 18. decembra 1975 č. V/2-1614/75-1102(2276) o započítavaní doby zamestnania výkonných letcov pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov - (reg.) - čiastka 35/1975 Zb.;
6.
smernice Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 10. júla 1980 č. F 32-867/80-1110 o poskytovaní výhod zo sociálneho zabezpečenia pracovníkov zamestnaných v baníctve pod zemou v hlbinných baniach;
7.
výnos Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ministerstiev školstva Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, ministerstiev zdravotníctva Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky č. 42-317/80-8314 o zmenách vo výške úhrady nákladov na starostlivosť poskytovanú v niektorých zariadeniach pre mládež - (reg.) - čiastka 34/1980 Zb., a to v časti upravujúcej úhradu nákladov za starostlivosť poskytovanú v ústavoch sociálnej starostlivosti pre mládež;
8.
úprava Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 1. júna 1984 č. F 72-727-4303 o úhradách za ubytovanie a základnú starostlivosť poskytovanú v domovoch - penziónoch pre dôchodcov - (reg.) - čiastka 20/1984 Zb.
§ 187
Účinnosť
Vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbrom 1988.
Minister:

M. Boďa v. r.
1)
Vyhláška Ministerstva školstva Českej socialistickej republiky č. 64/1981 Zb. o školských zariadeniach pre výkon ústavnej výchovy a ochrannej výchovy. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 119/1980 Zb. o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy v školských výchovných zariadeniach v znení vyhlášky č. 46/1982 Zb.
1)
Výnos Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy č. FM-01-268/87 z 15. marca 1987 o vernostných stabilizačných odmenách pracujúcich členov JRD vo vybraných okresoch a mestách severočeského, západočeského a juhočeského kraja.
2)
Formácia tzv. Šípových krížov bývalej horthyovskej maďarskej armády a pod.
3)
Dekrét prezidenta republiky č. 16/1945 Zb., nariadenie Slovenskej národnej rady č. 33/1945 Zb. SNR, zákon č. 33/1948 Zb.
4)
Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí č. 182/1968 Zb. o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti uchádzačom o zamestnanie v znení neskorších predpisov.
5)
§ 4 zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom.
6)
Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 74/1970 Zb., ktorou sa upravuje uvoľňovanie, umiestňovanie a hmotné zabezpečenie pracovníkov v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení, v znení vyhlášky č. 4/1979 Zb.
7)
§ 150 Zákonníka práce.
8)
Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 82/1988 Zb., ktorou sa upravuje uvoľňovanie, umiestňovanie a hmotné zabezpečenie pracovníkov v súvislosti s prestavbou národného hospodárstva a ústredných orgánov.
9)
§ 31 ods. 1 a 2 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov. § 107 ods. 1 a § 126 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti.
10)
§ 4 zákona č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení neskorších predpisov. § 4 a 5 vyhlášky Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 161/1976 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o dani zo mzdy, v znení neskorších predpisov.
11)
§ 125 Zákonníka práce. § 26 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 54/1975 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce.
12)
Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 102/1987 Zb. o pracovnom uplatnení a hmotnom zabezpečení pracovníkov v baníctve trvale nespôsobilých na doterajšiu prácu.
13)
Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 33/1974 Zb. o príspevkoch a náhradách, ktoré sa poskytujú pracovníkom získaným náborom vykonávaným národnými výbormi.
14)
§ 6 ods. 1 vládneho nariadenia č. 12/1968 Zb. o úprave odmien a náhrad a niektorých ďalších pomerov poslancov národných výborov a členov komisií a aktívov národných výborov v znení neskorších predpisov.
15)
§ 2 ods. 5 vyhlášky č. 161/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
16)
Zákon č. 62/1983 Zb. o vernostnom príspevku baníkov.
17)
Vyhláška Českého banského úradu č. 67/1988 Zb. o banskej záchrannej službe. Vyhláška Slovenského banského úradu č. 69/1988 Zb. o banskej záchrannej službe.
18)
§ 39 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky č. 152/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Českej národnej rady o pôsobnosti orgánov Českej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení. § 39 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení. § 4 č. 4 písm. g) vyhlášky č. 161/1976 Zb.
19)
§ 4 č. 2 písm. a) a b) vyhlášky č. 161/1976 Zb.
20)
§ 145a vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb. v znení neskorších predpisov.
21)
Zákon č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch. Vyhláška Úradu pre vynálezy a objavy č. 27/1986 Zb. o odmieňaní objavov, vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov.
22)
Zákon č. 98/1987 Zb.
23)
§ 195 Zákonníka práce.
24)
§ 89 ods. 2 zákona č. 100/1970 Zb.
25)
Vyhláška č. 74/1970 Zb. v znení vyhlášky č. 4/1979 Zb.Vyhláška č. 82/1988 Zb.
26)
Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 159/1970 Zb. o poskytovaní odmien pri významných pracovných a životných výročiach v znení neskorších predpisov.
27)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon). Zákon č. 39/1980 Zb. o vysokých školách.
28)
§ 142 ods. 2 Zákonníka práce.
29)
§ 21 zákona č. 54/1965 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov. § 12 zákona č. 103/1964 Zb. o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa v znení neskorších predpisov.
30)
§ 10 ods. 1 vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 95/1968 Zb. o poskytovaní prídavkov na deti v nemocenskom poistení v znení neskorších predpisov. § 33a vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 104/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa, v znení neskorších predpisov.
31)
§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 98/1987 Zb.
32)
§ 142 Zákonníka práce.
33)
§ 10 vyhlášky č. 165/1979 Zb.
34)
§ 18 vyhlášky č. 165/1979 Zb.
35)
§ 237 Zákonníka práce.
36)
Zákon č. 103/1971 Zb. o ľudovej kontrole.
37)
Vyhláška Ministerstva školstva Českej socialistickej republiky a Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky č. 3/1987 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, stredných odborných učilíšť pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a osobitných odborných učilíšť. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 4/1987 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, stredných odborných učilíšť pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a osobitných odborných učilíšť.
38)
§ 14 zákona č. 39/1977 Zb. o výchove nových vedeckých pracovníkov a o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie vedeckých pracovníkov.
39)
§ 3 vyhlášky Československej akadémie vied č. 54/1977 Zb., ktorou sa upravujú niektoré podrobnosti o pracovnoprávnych vzťahoch účastníkov vedeckej výchovy a študijných pobytov a o poskytovaní štipendií, v znení vyhlášky č. 40/1979 Zb. a vyhlášky č. 125/1988 Zb.
40)
§ 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 55/1981 Zb. o umeleckej ašpirantúre. § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva školstva Českej socialistickej republiky č. 58/1981 Zb. o umeleckej ašpirantúre.
41)
§ 1 ods. 5 vyhlášky č. 55/1981 Zb.§ 1 ods. 5 vyhlášky č. 58/1981 Zb.
42)
Napr. smernice Predsedníctva Ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy z 21. júna 1988 o odmieňaní hráčov I. celoštátnej ligy futbalu č. B-12/1988 Zb. smerníc a oznámení ČSZTV.
43)
§ 80 a 81 vyhlášky č. 165/1979 Zb.
44)
§ 103 ods. 2 vyhlášky č. 165/1979 Zb.
45)
Vyhláška Ministerstva školstva a kultúry č. 89/1958 Ú. l., ktorou sa ustanovuje povinné sprostredkovanie pre niektoré odbory umeleckej činnosti, v znení vyhlášky č. 74/1964 Zb.
46)
§ 26 ods. 2 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 54/1975 Zb.
47)
Nariadenie vlády Českej socialistickej republiky č. 1/1988 Zb. o predaji tovaru a poskytovaní iných služieb občanmi na základe povolenia národného výboru. Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 2/1988 Zb. o predaji tovaru a poskytovaní iných služieb občanmi na základe povolenia národného výboru.
48)
Zákon č. 145/1961 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
49)
Zákon Českej národnej rady č. 127/1981 Zb. o vnútornom obchode v znení neskorších predpisov. Zákon Slovenskej národnej rady č. 130/1981 Zb. o vnútornom obchode v znení neskorších predpisov.
50)
Zákon č. 68/1979 Zb. o cestnej doprave a vnútroštátnom zasielateľstve.
51)
Zákon Českej národnej rady č. 77/1978 Zb. o štátnej správe v školstve v znení zákona č. 31/1984 Zb.Zákon Slovenskej národnej rady č. 79/1978 Zb. o štátnej správe v školstve v znení zákona č. 32/1984 Zb.
52)
Nariadenie vlády Českej socialistickej republiky č. 63/1964 Zb. o poskytovaní dočasného ubytovania v súkromí so súhlasom národného výboru. Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 64/1984 Zb. o poskytovaní dočasného ubytovania v súkromí so súhlasom národného výboru.
53)
Zákon č. 82/1957 Zb. o estrádach, artistických produkciách a ľudovej zábave.
54)
§ 31 ods. 3 a 5 a § 33 zákona č. 76/1959 Zb. v znení neskorších predpisov. § 109 a 110 zákona č. 100/1970 Zb. v znení zákona č. 63/1983 Zb.
55)
Vyhláška č. 74/1970 Zb. v znení vyhlášky č. 4/1979 Zb. Vyhláška č. 82/1988 Zb.
56)
§ 15 ods. 3 zákona č. 54/1956 Zb.
57)
Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 33/1984 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
58)
Vyhláška č. 3/1987 Zb. Vyhláška č. 4/1987 Zb.
59)
Smernice Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy zo 17.12.1979 č. FM 015-1472/1979 o poskytovaní pravidelných príspevkov k dôchodku členov jednotných roľníckych družstiev - dôchodcov.
60)
Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 142/1983 Zb. o poskytnutí dôchodkov niektorým pracujúcim dôchodcom.
61)
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 142/1983 Zb.
62)
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva, Ústrednej rady odborov a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 76/1957 Ú. l. o prechode z pracovnej neschopnosti do invalidity (čiastočnej invalidity). Vyhláška č. 104/1964 Zb. v znení neskorších predpisov.
63)
§ 15 ods. 5 zákona č. 45/1956 Zb.§ 8 ods. 4 zákona č. 103/1964 Zb.
64)
§ 7 a 8 vyhlášky č. 33/1984 Zb.
65)
Zákon č. 88/1952 Zb. o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl. Zákon č. 100/1970 Zb. v znení neskorších predpisov.
66)
§ 20 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 128/1975 Zb. v znení neskorších predpisov.
67)
§ 72 a nasl. vyhlášky č. 128/1975 Zb.
68)
§ 98 a nasl. vyhlášky č. 128/1975 Zb.
69)
Vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 105/1964 Zb. o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných osôb samostatne hospodáriacich a o poskytovaní zaopatrovacieho príspevku členom ich rodín v znení vyhlášky č. 181/1968 Zb.