12/1961 Zb.

Vyhlásené znenie

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

12
VLÁDNE NARIADENIE
z 28. januára 1961,
ktorým sa mení a doplňuje vládne nariadenie č. 120/1950 Zb. o právach a povinnostiach štátnych zamestnancov, o konaní vo veciach ich pracovného pomeru a o rozhodcovských komisiách
Vláda Československej socialistickej republiky nariaďuje na návrh Ústrednej rady odborov podľa § 31 ods. 2 zákona č. 66/1950 Zb. o pracovných a platových pomeroch štátnych zamestnancov a podľa § 1 ods. 1 zákona č. 143/1949 Zb. o zmenách v organizácii verejnej správy a v pôsobnosti ich orgánov:
Čl. I
Vládne nariadenie č. 120/1950 Zb. o právach a povinnostiach štátnych zamestnancov, o konaní vo veciach ich pracovného pomeru a o rozhodcovských komisiách sa mení a doplňuje takto:
a)
v prvej časti (o právach a povinnostiach):
1.
§ 15 znie:
„Previnenie
(1) Proti zamestnancom, ktorí sa previnia tým, že porušia svoje povinnosti, možno použiť bez ujmy ich zodpovednosti podľa iných predpisov ako výchovné prostriedky kárne opatrenia (§ 16).
(2)
Kárne opatrenie možno uložiť len do mesiaca odo dňa, keď sa o previnení zamestnanca dozvedel vedúci úradu (orgánu), ktorý je oprávnený kárne opatrenie uložiť (§ 27), najneskoršie však do jedného roku, a ak ide o previnenie zistené orgánmi vnútornej kontroly, do dvoch rokov odo dňa, keď sa zamestnanec previnenia dopustil.“.
2.
§ 16 znie:
„Kárne opatrenia
(1) Ako kárne opatrenia možno použiť
a)
napomenutia,
b)
verejné napomenutia,
c)
zníženie funkčného alebo základného platu až o 10 %, prípadne prevedenie na inú prácu; tieto opatrenia možno uložiť najdlhšie na čas troch mesiacov.
(2)
Pri rozhodovaní o tom, aké opatrenia sa majú voči zamestnancovi použiť, treba prihliadať na závažnosť jeho previnenia, spôsobenú škodu, mieru jeho zavinenia a jeho doterajší postoj k práci. Ak ide o porušenie povinnosti nepatrného významu, vedúci ho zamestnancovi len vytkne a poučí ho o nesprávnosti jeho konania.
(3)
Ustanovenia zákona č. 24/1957 Zb. o kárnom (disciplinárnom) stíhaní rozkrádania a poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve zostávajú nedotknuté.
(4)
Za to isté previnenie možno uložiť zamestnancovi len jedno z kárnych opatrení uvedených v odseku 1. Ak bol zamestnanec odsúdený pre trestný čin alebo mu bol uložený trest v trestnom konaní správnom, prípadne kárny trest Ministerstvom štátnej kontroly alebo kárne opatrenie podľa zákona č. 24/1957 Zb., nemôže sa mu za to isté previnenie uložiť ešte aj kárne opatrenie podľa tohto nariadenia. Ak sa o previnení zamestnanca začalo niektoré z uvedených konaní, treba vyčkať na jeho výsledok; doba tohto konania sa nezapočítava do doby, v ktorej možno uložiť kárne opatrenie (§ 15 ods. 2).“.
b)
v druhej časti (o konaní vo veciach pracovného pomeru):
1.
§ 21 znie:
„Opravné prostriedky
(1)
Proti rozhodnutiu zamestnanec môže podať námietky. O námietkach rozhodne úrad (orgán), ktorý rozhodnutie vydal, po prejednaní so závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového hnutia ustavenej pre zamestnancovo pracovisko (ďalej len "závodný výbor").
(2)
Proti rozhodnutiu o námietkach môže sa zamestnanec s výnimkou prípadov uvedených v odseku 4 odvolať na nadriadený úrad (orgán); ak ide o rozhodnutie komisie alebo odboru národného výboru, môže sa zamestnanec odvolať na radu tohto národného výboru. Tieto orgány rozhodnú o odvolaní po prejednaní s príslušným vyšším orgánom odborového sväzu.
(3)
Námietky i odvolania musia sa podať na úrade (orgáne), proti ktorého rozhodnutiu smerujú, do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Námietky ani odvolania nemajú odkladný účinok, s výnimkou námietok a odvolaní podaných proti uloženiu kárneho opatrenia. Inak platia pre ich podávanie, prejednávanie a rozhodovanie všeobecné predpisy o správnom konaní.
(4)
Proti rozhodnutiu o námietkach zamestnanec môže podať sťažnosť rozhodcovskej komisii, ak ide o
a)
rozviazanie alebo zrušenie pracovného pomeru (§§ 19 až 21 zákona č. 66/1950 Zb.),
b)
preloženie alebo prevedenie do inej zamestnaneckej skupiny alebo do iného odboru štátnej správy,
c)
pozbavenie výkonu práce.
(5)
Nedotknuté zostávajú osobitné predpisy upravujúce uplatňovanie nárokov
a)
na odmenu za vynálezy a zlepšovacie návrhy,
b)
na náhradu škody spôsobenej zamestnancovi pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
c)
na náhradu škody spôsobenej úradu (orgánu) zamestnancom porušením povinností z pracovného pomeru.“.
2.
§§ 27 a 28 včítane spoločného nadpisu znejú:
„Kárne konanie
§ 27
Príslušnosť
Kárne opatrenie ukladá vedúci úradu (orgánu), u ktorého má zamestnanec svoje trvalé pracovné miesto v čase, keď sa začína kárne konanie; ak sa má uložiť kárne opatrenie vedúcemu úradu, uloží mu ho vedúci bezprostredne nadriadeného úradu (orgánu). Pracovníkom národných výborov a ich zariadení ukladá kárne opatrenie ten orgán, funkcionár alebo pracovník, ktorého tým poverí rada národného výboru.
§ 28
Konanie
(1)
Ak zamestnanec poruší svoje povinnosti takým spôsobom, že by sa mu malo za to uložiť kárne opatrenie, oznámi to jeho vedúci obvyklým spôsobom príslušnému orgánu (§ 27).
(2)
Orgán, ktorému prislúcha uložiť kárne opatrenie, vyslúchne pred jeho uložením zamestnanca. Ak je to potrebné v záujme objasnenia jeho previnenia, prípadne i v závažnejších prípadoch, môže poveriť niektorého zamestnanca, aby vykonal podrobné vyšetrenie veci a vyslúchol svedkov a znalcov.
(3)
Kárne opatrenie možno uložiť len po predchádzajúcom prejednaní s odborovými orgánmi, pokiaľ na to nie je podľa príslušných predpisov*) potrebný ich súhlas.
(4)
Uloženie kárneho opatrenia sa poznamená v osobnom spise zamestnanca; ak sa zamestnanec nedopustí počas dvoch rokov od uloženia tohto kárneho opatrenia ďalšieho previnenia, vyradí osobný úrad záznam o uložení kárneho opatrenia z osobného spisu.“.
1.
§ 29 znie:
„Zriadenie a pôsobnosť
(1)
Sťažnosti proti rozhodnutiu o námietkach (§ 21 ods. 4) prejednávajú a rozhodujú rozhodcovské komisie, ktoré sa zriaďujú:
a)
pri okresných národných výboroch pre sťažnosti zamestnancov, ktorých osobným úradom sú okresné alebo miestne národné výbory alebo im podriadené zariadenia,
b)
pri krajských národných výboroch pre sťažnosti zamestnancov, ktorých osobným úradom sú krajské národné výbory alebo zariadenia im bezprostredne podriadené,
c)
pri osobných úradoch riadených priamo ústrednými úradmi (orgánmi) pre sťažnosti ich zamestnancov, zariadení nimi spravovaných a zamestnancov podriadených organizácií,
d)
pri ústredných úradoch (orgánoch) pre sťažnosti zamestnancov týchto úradov a organizácií k nim pričlenených.
(2)
Ak sa dohodne na tom krajský národný výbor s krajskou odborovou radou, môže sa zriadiť rozhodcovská komisia tiež pri niektorých zariadeniach podliehajúcich krajskému národnému výboru pre zamestnancov, ktorých osobným úradom je toto zariadenie. Po dohode okresného národného výboru s okresnou odborovou radou môže sa zriadiť rozhodcovská komisia tiež pri mestských národných výboroch pre sťažnosti zamestnancov, ktorých osobnými úradmi sú tieto národné výbory alebo im podriadené zariadenia.“.
2.
§ 30 znie:
„Zloženie komisií
(1)
Predsedu rozhodcovskej komisie, jeho námestníkov a polovicu členov rozhodcovskej komisie vymenúva a odvoláva odborový orgán určený Ústrednou radou odborov. Druhú polovicu členov rozhodcovskej komisie vymenúva a odvoláva úrad (orgán), pri ktorom sa rozhodcovská komisia zriadila.
(2)
Pri vymenovaní členov rozhodcovskej komisie treba dbať, aby v nej boli zastúpené všetky kategórie zamestnancov, ktorých spory má táto komisia rozhodovať.
(3)
Jednotlivé sťažnosti prejednávajú a rozhodujú rozhodcovské komisie v trojčlenných senátoch. O odvolaniach (§ 36) konajú a rozhodujú rozhodcovské komisie v päťčlenných senátoch. Senáty sa skladajú z predsedu a z ďalších členov senátu, ktorých určí predseda senátu; polovicu týchto ďalších členov senátu určí predseda senátu z členov rozhodcovskej komisie vymenovaných odborovým orgánom z členov príslušného odborového sväzu a druhú polovicu z členov rozhodcovskej komisie vymenovaných úradom (orgánom), pri ktorom sa komisia zriadila.
(4)
Ústredná rada odborov po prejednaní s príslušnými ústrednými úradmi (orgánmi) a krajskými národnými výbormi podrobnejšie upraví vykonávanie rozhodcovského konania a bližšie vymedzí zloženie a pôsobnosť rozhodcovských komisií.“.
3.
§ 31 ods. 1 znie:
„(1)
Činnosťou v rozhodcovskej komisii nesmie vzniknúť jej členovi žiadna ujma v jeho pracovnom pomere a v nárokoch, ktoré z neho vyplývajú; za čas účasti na konaniach rozhodcovskej komisie zostáva členom rozhodcovskej komisie zachovaný nárok na ich príjmy z pracovného pomeru, ako keby pracovali na svojom pracovisku.“.
4.
§ 32 znie:
„Trovy
Trovy spojené s činnosťou rozhodcovských komisií, včítane náhrad cestovných výdavkov členom komisie, uhradzuje úrad (orgán), pri ktorom je rozhodcovská komisia zriadená. Tento úrad (orgán) tiež zabezpečuje a bezodplatne vykonáva administratívne práce spojené s rozhodcovským konaním, dáva k dispozícii miestnosti a technické pomôcky potrebné pre konanie rozhodcovskej komisie a uschováva jej spisový materiál.“.
5.
§§ 33 až 36 včítane spoločného nadpisu znejú:
„Rozhodcovské konanie
§ 33
Sťažnosť
Sťažnosť rozhodcovskej komisii musí sa podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia úradu (orgánu) o námietkach, a to na úrade (orgáne), pri ktorom je zriadená komisia, ktorá má o sťažnosti rozhodnúť. Sťažnosť nemá odkladný účinok. Odmietnuť sťažnosť ako oneskorenú alebo neprípustnú alebo naopak v odôvodnených prípadoch odpustiť zmeškanie lehoty prislúcha rozhodcovskej komisii.
§ 34
Konanie komisie
(1)
Rozhodcovská komisia začne konanie do 8 dní od podania sťažnosti a vedie ho tak, aby o sťažnosti mohlo sa rozhodnúť do ďalších 30 dní.
(2)
Rozhodcovská komisia dbá na to, aby zistila skutočný stav veci čo najúčelnejšie a čo najrýchlejšie. Pred rozhodnutím sporu vyslúchne rozhodcovská komisia zamestnanca, ktorý sťažnosť podal, a zástupcu úradu (orgánu), proti ktorého rozhodnutiu bola sťažnosť podaná, prípadne ďalšie osoby, ktoré môžu prispieť k objasneniu veci.
(3)
Počas celého priebehu konania má sa rozhodcovská komisia snažiť o to, aby spor sa vyriešil pokonávkou. Ak dôjde pred rozhodcovskou komisiou k uzavretiu pokonávky, treba, aby ju rozhodcovská komisia schválila. Rozhodcovská komisia pritom dbá, aby pokonávka nebola v rozpore s platnými predpismi. Schválením pokonávka nadobúda účinky právoplatného rozhodnutia.
(4)
Ak sa sťažnosti zamestnanca hoci len sčasti vyhovelo, má zamestnanec nárok na náhradu ušlého zárobku a nutných výdavkov, ktoré mu vznikli účasťou na konaní. Náhradu mu poskytne úrad (orgán), proti ktorého rozhodnutiu sa sťažnosť podala.
§ 35
Rozhodnutie
(1)
Ak nedôjde k uzavretiu pokonávky, rozhodcovská komisia v súlade s platnými predpismi napadnuté rozhodnutie potvrdí alebo zruší. Pokiaľ s predmetom sporu súvisia platové nároky zamestnanca, je rozhodcovská komisia oprávnená na návrh zamestnanca rozhodnúť aj o nich.
(2)
Rozhodcovská komisia uznáša sa na svojom rozhodnutí na neverejnej porade väčšinou hlasov členov príslušného senátu. O výsledku hlasovania sa spíše zápisnica, ktorú podpíšu všetci členovia senátu.
(3)
Písomné rozhodnutie rozhodcovskej komisie sa vyhotoví do 8 dní a podpíše ho predseda a jeden člen senátu.
§ 36
Odvolanie
(1)
Proti rozhodnutiu rozhodcovskej komisie môže zamestnanec alebo úrad (orgán), proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smerovala, podať odvolanie do 15 dní od doručenia jej rozhodnutia. Odvolanie sa podáva na úrade (orgáne), pri ktorom je zriadená rozhodcovská komisia, proti ktorej rozhodnutiu odvolanie smeruje, a nemá odkladný účinok.
(2)
O odvolaní rozhoduje
a)
ústredný výbor príslušného odborového sväzu po prejednaní s vedúcim ústredného úradu (orgánu), proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smerovala, ak ide o rozhodnutie rozhodcovskej komisie pri tomto úrade (orgáne),
b)
krajský výbor príslušného odborového sväzu po prejednaní s predsedom krajského národného výboru, ak ide o rozhodnutie rozhodcovskej komisie zriadenej pri krajskom národnom výbore,
c)
v ostatných prípadoch rozhodcovská komisia zriadená pri bezprostredne vyššom úrade (orgáne).
(3)
Rozhodnutie o odvolaní je konečné. Inak platia o podaní odvolania a spôsobe jeho prejednávania obdobne ustanovenia §§ 33 až 35.“.
Čl. II
Ďalšie prejednávanie sťažností a odvolaní v rozhodcovskom konaní, o ktorých sa s konečnou platnosťou nerozhodlo do 31. marca 1961, prevezmú rozhodcovské komisie zriadené podľa tohto nariadenia.
Čl. III
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. aprílom 1961.
Široký v. r.
*)
Zákon č. 37/1959 Zb. o postavení závodných výborov základných organizácií Revolučného odborového hnutia a uznesenie Predsedníctva Ústrednej rady odborov z 8. septembra 1959, ktorým sa ustanovujú odchýlky v pôsobnosti závodných výborov pri štátnych orgánoch a niektorých organizáciách, uverejnené v čiastke 74 Ú. l. (Ú. v.), ročník 1959.