68/1951 Zb.

Na uplatnenie svojich demokratických práv a tým na upevnenie ľudovodemokratického zriadenia a na podporu úsilia o výstavbu socializmu sdružuje sa ľud v dobrovoľných organizáciách, najmä v jednotnej odborovej organizácii, v organizácii žien, v organizácii mládeže, v jednotnej ľudovej telovýchovnej a športovej organizácii, v kultúrnych, technických a vedeckých sdruženiach.

Úlohy dobrovoľnej organizácie (ďalej len „organizácia") a spôsob, ako je plnenie týchto úloh zabezpečené, určuje jej organizačný poriadok, ktorý obsahuje ďalej najmä údaje o názve organizácie a jej sídle, obvode činnosti a vnútornom usporiadaní.

Na vznik organizácie je potrebné schválenie organizačného poriadku. Organizačný poriadok schvaľuje krajský národný výbor sídla organizácie; ak presahuje vytýčený obvod činnosti organizácie územie kraja, schvaľuje organizačný poriadok Ministerstvo vnútra.

Členstvo v organizáciách je dobrovoľné; členom organizácie sa môže v medziach organizačného poriadku stať každý, kto svojou účasťou môže prispieť k plneniu jej úloh.

Zásadou výstavby organizácií je demokratický centralizmus. Na usnesenie stačí väčšina hlasov, menšina sa podrobuje väčšine; prijaté usnesenia sú záväzné pre všetkých. Členovia volia demokraticky funkcionárov organizácie.

Složky organizácie riešia svoje osobitné úlohy samostatne v súlade s usneseniami vyššieho orgánu; sdružené organizácie riešia v súlade s usneseniami vrcholného orgánu úlohy, na plnenie ktorých sa sdružily.

Štát sa stará o rozvoj organizácií, vytvára priaznivé podmienky pre ich činnosť a vzrast a dbá, aby život v nich sa vyvíjal v súlade s Ústavou a so zásadami ľudovodemokratického zriadenia.

Túto starostlivosť vykonávajú národné výbory; vedie ju, pokiaľ ide o všeobecné otázky činnosti organizácií, Ministerstvo vnútra, inak ústredné úrady kompetentné podľa úloh organizácií.

Za organizácie podľa tohto zákona sa vyhlasujú Revolučné odborové hnutie, Jednotné sväzy roľníkov, Československý sväz mládeže, Sväz československo-sovietskeho priateľstva, Československý sväz žien, Československá obec sokolská a Československý Červený kríž. Ministerstvo vnútra môže vyhlásiť ďalšie organizácie (spolky) vzniknuté pred 1. októbrom 1951 za organizácie podľa tohto zákona.

Vo shode so záujmami pracujúceho ľudu je občanom zaručený výkon shromažďovacieho práva, pokiaľ sa ním neohrožuje ľudovodemokratické zriadenie alebo verejný pokoj a poriadok.

Svolávatelia shromaždenia a členovia jeho predsedníctva sa starajú o udržanie poriadku v shromaždení; každý jeho účastník je povinný dbať na ich poriadkové pokyny.

Minister vnútra sa splnomocňuje, aby po dohode so zúčastnenými členmi vlády vydal podrobné predpisy na vykonanie tohto zákona.

Spolky vzniknuté pred 1. októbrom 1951 (ďalej len „spolky"), ktoré vyvíjajú svoju činnosť vo shode so záujmami pracujúceho ľudu, sa môžu premeniť na organizácie alebo do nich včleniť; spolok sa môže premeniť aj na iný vhodný útvar alebo doň včleniť. Spôsob premeny alebo včlenenia spolkov, ako i zánik ostatných spolkov a spôsob, ako bude naložené s ich majetkom, upraví Ministerstvo vnútra po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi všeobecným právnym predpisom.

Na rozchod spolku stačí usnesenie predstavenstva (výboru).

Až do svojej premeny, včlenenia alebo zániku vykonávajú spolky naďalej svoju činnosť podľa doterajších stanov; finančné opatrenie, presahujúce rámec bežnej správy, môžu robiť len po predchádzajúcom súhlase krajského národného výboru alebo orgánu, ktorý krajský národný výbor na to splnomocní.

Krajské národné výbory ukladajú spolkom povinnosť, aby predkladaly informácie potrebné na posúdenie ich činnosti.

Opatrenia urobené pred 1. októbrom 1951 vo shode s týmto zákonom sa považujú za urobené podľa zákona.

Zrušujú sa:

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. októbra 1951; vykoná ho minister vnútra po dohode so zúčastnenými členmi vlády.