§ 3.
(1)
Príslušník SVS sa prepustí:
1.
ak sa ukáže dodatočne, že nevyhovuje podmienkam, ustanoveným v § 2, ods. 2, písm.
a),
2.
ak sa ukáže v čase služby na skúšku (§ 5, ods. 1), že nie je na službu spôsobilý
alebo ak sa stane telesne na službu nespôsobilým, bez toho, že by nadobudol nárok
na výslužné,
3.
ak uznal súd v rozsudku tiež na stratu hodnosti,
4.
ak bolo vyslovené jeho prepustenie v konaní kárnom,
5.
ak žiada o prepustenie; pred uplynutím štvorročnej povinnej služby (§ 5, ods. 2)
možno žiadosti vyhovieť, len ak sú pre to závažné dôvody.
(2)
Z doterajšieho verejného penzijného zaopatrenia príslušníka SVS, ktorý bol prepustený,
nevznikajú verejnému zamestnávateľovi iné záväzky a prepustenému príslušníkovi SVS
iné práva, než ako určujú ustanovenia zákona zo dňa 15. apríla 1948, č. 99 Sb., o
národnom poistení, týkajúce sa prestupov z národného poistenia do verejného penzijného
zaopatrenia a naopak, s rozdielom, že sa za deň prestupu do národného poistenia považuje
už deň rozviazania služobného pomeru prepusteného príslušníka SVS.