314/2019 Z. z.

Vyhlásené znenie

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.

314
ZÁKON
zo 17. septembra 2019,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 373/2013 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. 221/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 5 odsek 1 znie:
„(1)
Od povinnosti platiť úhradu je oslobodený platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. b), že
a)
žije v domácnosti7) s fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím,8) ktorá má na adrese odberného miesta tohto platiteľa trvalý pobyt, alebo sám je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, 8) alebo
b)
je poberateľom dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu8a) alebo poberateľom rovnocenných dôchodkových dávok vyplácaných zo zahraničia, nemá pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti,8b) nežije v domácnosti7) s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti, alebo
c)
je poberateľom dávky v hmotnej núdzi8c) alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 8a, 8b a 8c znejú:
„8a) § 65 až 77 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
8b) § 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8c) § 2 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2.
V § 6 sa vypúšťajú odseky 3 a 4 vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 17 až 19.
Doterajšie odseky 5 až 8 sa označujú ako odseky 3 až 6.
3.
V § 6 ods. 4 až 6 sa slová „odseku 5“ nahrádzajú slovami „odseku 3“.
4.
V § 9 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „a ods. 3“ a slová „alebo platí úhradu zníženú podľa § 6 ods. 3“.
5.
V § 9 ods. 4 prvej vete a § 9 ods. 4 písm. b) sa slová „evidencie platiteľov podľa § 6 ods. 3“ nahrádzajú slovami „oslobodenia od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1“.
6.
V § 9 ods. 6 sa vypúšťa písmeno d).
7.
V § 9 ods. 7 písm. a) sa vypúšťajú slová „a ods. 3“ a slová „alebo platí úhradu zníženú podľa § 6 ods. 3“.
8.
V § 9 ods. 9 sa vypúšťajú slová „a 3“.
9.
V § 9 sa vypúšťa odsek 10 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 22a.
10.
V § 10 ods. 4 písm. a) až e) sa slová „ods. 5“ nahrádzajú slovami „ods. 3“.
11.
Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠13a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020
Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý do 31. decembra 2019 oznámil a preukázal vyberateľovi úhrady vznik alebo zmenu skutočnosti rozhodujúcej na určenie sadzby úhrady podľa § 6 ods. 3 v znení účinnom do 31. decembra 2019, nie je povinný na vznik nároku na oslobodenie od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2020 túto skutočnosť vyberateľovi úhrady opätovne oznámiť ani preukázať.“.
Čl. II
Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 147/2001 Z. z., zákona č. 206/2002 Z. z., zákona č. 289/2005 Z. z., zákona č. 95/2006 Z. z., zákona č. 121/2006 Z. z., zákona č. 13/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 654/2007 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z., zákona č. 287/2008 Z. z., zákona č. 516/2008 Z. z., zákona č. 77/2009 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 498/2009 Z. z., zákona č. 532/2010 Z. z., zákona č. 221/2011 Z. z., zákona č. 397/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 342/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 373/2013 Z. z., zákona č. 40/2015 Z. z., zákona č. 278/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona č. 221/2019 Z. z. sa mení takto:
V § 36 odsek 1 znie:
„(1)
Časový rozsah vysielanej reklamy vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb vysielateľa na základe zákona nesmie spolu za kalendárny deň presiahnuť 0,5 % súčtu časov vysielania všetkých televíznych programových služieb vysielateľa na základe zákona v tomto kalendárnom dni. Tento časový rozsah sa môže zvýšiť až na 2,5 % súčtu časov vysielania všetkých televíznych programových služieb vysielateľa na základe zákona v danom kalendárnom dni, a to o čas vyhradený telenákupným šotom. Obmedzenie podľa prvej vety sa nevzťahuje na vysielanie reklamy v priamom spojení s vysielaním športovej alebo kultúrnej udalosti, pri ktorej je vysielanie reklamy nevyhnutnou podmienkou pre nadobudnutie práv k televíznemu vysielaniu športovej alebo kultúrnej udalosti. Vysielanie reklamy v priamom spojení s vysielaním športovej alebo kultúrnej udalosti podľa predchádzajúcej vety nesmie vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb vysielateľa na základe zákona spolu presiahnuť 15 % denného vysielacieho času.“.
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2020.
Zuzana Čaputová v. r.

Andrej Danko v. r.

Peter Pellegrini v. r .