25/2018 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 02.02.2018

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.

25
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky oznamuje, že 22. septembra 2016 bola v New Yorku podpísaná Dohoda medzi Slovenskou republikou a Spojenými arabskými emirátmi o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohodou uznesením č. 415 z 1. februára 2017 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Prezident Slovenskej republiky ratifikoval dohodu 1. marca 2017.

Dohoda nadobudne platnosť 5. februára 2018 v súlade s článkom 26 ods. 1.
DOHODA
MEDZI
SLOVENSKOU REPUBLIKOU
A
SPOJENÝMI ARABSKÝMI EMIRÁTMI
O PODPORE A VZÁJOMNEJ
OCHRANE INVESTÍCIÍ
SLOVENSKÁ REPUBLIKA a SPOJENÉ ARABSKÉ EMIRÁTY (ďalej len „zmluvné strany“),
UVEDOMUJÚC SI, že investície sú rozhodujúce pre dlhodobo udržateľný rozvoj a chápajúc, že podpora investícií si vyžaduje spoluprácu investorov a oboch zmluvných strán, či už vo vzťahu hostiteľského štátu k investíciám alebo domovského štátu k investorom,
SNAŽIAC SA zabezpečiť, aby investície boli v súlade s požiadavkami ochrany zdravia, bezpečnosti a ochrany životného prostredia,
UZNÁVAJÚC, že podpora a vzájomná ochrana investícií by mala viesť k stimulácii ekonomickej prosperity oboch zmluvných strán,
SNAŽIAC SA podporovať investície, ktoré prispejú k dlhodobo udržateľnému rozvoju zmluvných strán,
ŽELAJÚC SI vytvoriť priaznivé podmienky pre väčšie investície zo strany investorov ktorejkoľvek zo zmluvných strán na území druhej zmluvnej strany,
KLADÚC SI ZA CIEĽ zabezpečiť celkovú rovnováhu práv a povinností medzi investormi a hostiteľským štátom,
UZNÁVAJÚC práva a zodpovednosti zmluvných strán v súvislosti s reguláciou investícií v rámci svojich území v záujme splnenia cieľov vlastnej politiky,
UZNÁVAJÚC, že investície podliehajú právnym predpisom hostiteľského štátu,
DOHODLISA takto:
ČASŤ A
DEFINÍCIE A ROZSAH PÔSOBNOSTI
ČLÁNOK 1
Definície
Na účely tejto dohody:
1.
Pojem „podnik“ znamená akýkoľvek subjekt ustanovený alebo založený za účelom zisku podľa príslušných zákonov, či už v súkromnom vlastníctve alebo vo vlastníctve štátu alebo pod súkromnou kontrolou alebo kontrolou štátu, ako napríklad korporácia, verejná obchodná spoločnosť, podnik jednotlivca, združenie, alebo podobná organizácia; a pobočka ktoréhokoľvek takéhoto subjektu.
2.
Pojem „investícia” znamená
a)
podnik
b)
podiely, akcie a iné formy účasti na vlastnom imaní podniku,
c)
dlhopisy, obligácie a iné formy dlhových finančných nástrojov v podniku a úvery pre podnik,
d)
zmluvy o dodávkach, zmluvy o stavbách, zmluvy o výrobe, zmluvy o podiele na zisku a koncesné zmluvy,
e)
hmotný majetok, vrátane nehnuteľností; a nehmotný majetok, vrátane práv ako napríklad prenájmy, hypotéky, záložné práva na nehnuteľnosti a ručenie nehnuteľným majetkom,
f)
práva udeľované podľa zákona, ako napríklad licencie a povolenia,
g)
práva duševného vlastníctva a
h)
výskumné a vývojové neziskové organizácie,
za predpokladu, že
a)
investícia bola vykonaná a je udržiavaná v súlade s právnymi predpismi hostiteľského štátu,
b)
investícia je v priamom vlastníctve investora alebo priamo kontrolovaná investorom jednej zo zmluvných strán,
c)
investícia má nasledujúce charakteristiky (nevzťahuje sa na výskumné a vývojové neziskové organizácie):
i.
prísľub kapitálu alebo iných zdrojov,
ii.
očakávanie pravidelných ziskov,
iii.
prevzatie rizika a
iv.
určitý prínos pre ekonomiku hostiteľského štátu alebo akýkoľvek druh prínosu pre rozvoj hostiteľského štátu alebo pozitívny vplyv na rozvoj hostiteľského štátu,
d)
v prípade podniku a výskumných a vývojových neziskových organizácií existuje významná fyzická prítomnosť investície na území hostiteľského štátu a
e)
investor prostredníctvom svojich investícií vykonáva významné podnikateľské činnosti v hostiteľskom štáte alebo v prípade investora, ktorý je výskumnou a vývojovou neziskovou organizáciou, významné výskumné a vývojové činnosti.
„Významná fyzická prítomnosť“ nezahŕňa napríklad predajné kancelárie bez iných prevádzkových zariadení, schránkové firmy alebo iné typy podnikov, ktorých investícia v hostiteľskom štáte nie je fyzicky prítomná alebo jej fyzická prítomnosť v hostiteľskom štáte je obmedzená.
Bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, aby sa predišlo akýmkoľvek pochybnostiam, pojem „investícia“ neznamená
a)
dobrá povesť podniku alebo podiel na trhu,
b)
nároky na peňažné prostriedky pochádzajúce výlučne z komerčných zmlúv na predaj tovaru alebo služieb smerujúcich na územie zmluvných strán alebo z územia zmluvných strán na územie iného štátu alebo do štátneho podniku,
c)
termínové obchody, swapové obchody, opcie a iné deriváty obchodované mimo burzu,
d)
majetok používaný na iné ako podnikateľské účely okrem majetku výskumných a vývojových neziskových organizácií,
e)
poskytnutie úveru v spojitosti s obchodnou transakciou, ako napríklad financovanie obchodu.
Ďalej, pojem „investícia“ znamená tiež reinvestíciu (investovanie výnosov z pôvodnej investície) a zmenu formy investície (zmena formy, v ktorej sa aktíva investujú), za predpokladu, že nová investícia spĺňa vyššie uvedené kritériá.
3.
Pojem „investor” znamená nasledujúce fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré vykonali dobromyseľnú investíciu z domovského štátu na území hostiteľského štátu:
a)
fyzické osoby, ktoré tak, ako to ustanovuje vnútroštátne právo domovského štátu, sú štátnymi príslušníkmi domovského štátu a ktoré nemajú štátnu príslušnosť hostiteľského štátu,
b)
právnické osoby (okrem pobočiek), štátne investičné fondy a neziskové organizácie zamerané na výskum a vývoj, ktoré
i.
sú buď založené alebo ustanovené, ako aj spravované, v súlade s právnymi predpismi domovského štátu a majú svoju centrálnu správu alebo miesto skutočného riadenia na území hostiteľského štátu a
ii.
vykonávajú významné podnikateľské činnosti na území domovského štátu, alebo v prípade neziskových organizácií zameraných na výskum a vývoj vykonávajú významné výskumné a vývojové činnosti na území domovského štátu.
4.
Pojem „územie” znamená:
a)
vo vzťahu k Slovenskej republike teritoriálne územie, vnútorné vody a vzdušný priestor nad nimi, nad ktorými si Slovenská republika uplatňuje svoju zvrchovanosť, zvrchované práva a súdnu právomoc v súlade s medzinárodným právom,
b)
vo vzťahu k Spojeným arabským emirátom Spojené arabské emiráty, a ak chápané v geografickom zmysle, tak to znamená oblasť, na území ktorej je teritórium pod ich zvrchovanosťou ako aj územné moria, vzdušný priestor a podvodné oblasti, nad ktorými Spojené arabské emiráty vykonávajú v súlade s medzinárodným právom a právnymi predpismi Spojených arabských emirátov zvrchované práva, vrátane pevniny a ostrovov pod ich zvrchovanosťou vzhľadom na akékoľvek aktivity vykonávané vo vzťahu k geologickému prieskumu alebo ťažbe prírodných zdrojov.
5.
Pojem „výnosy“ znamená všetky sumy získané alebo plynúce z investícií alebo reinvestícií, vrátane ziskov, dividend, kapitálových ziskov, licenčných poplatkov, úrokov, platieb v súvislosti s právami duševného vlastníctva a platby v naturáliách.
6.
Pojem „hostiteľský štát“ znamená zmluvnú stranu, na území ktorej je investícia uskutočnená.
7.
Pojem „domovský štát“ znamená zmluvnú stranu, ktorá je krajinou pôvodu investora.
8.
Pojem „daňové opatrenia“ znamená akékoľvek daňové opatrenia podľa príslušných právnych predpisov hostiteľského štátu.
9.
Pojem „vládne obstarávanie“ znamená postup, ktorým štát využíva alebo získava tovary alebo služby alebo akúkoľvek ich kombináciu pre potreby štátu, avšak nie na komerčné účely predaja alebo opätovného predaja alebo využitia pri výrobe alebo dodávke tovarov alebo služieb na komerčné účely predaja alebo opätovného predaja.
10.
Pojem „dôverná alebo chránená informácia“ znamená:
a)
dôverná obchodná informácia, alebo
b)
informácia, ktorá je chránená proti tomu, aby bola zverejnená, v prípade informácie hostiteľského štátu podľa jeho právnych predpisov a v prípade inej informácie podľa práva alebo pravidiel, ktoré tribunál ustanovil, že sa budú aplikovať na sprístupnenie takýchto informácií.
11.
Pojem „Dodatočné príslušné pravidlá ICSID“ znamená Pravidlá pre riadenie pomocnej inštitúcie pre správu konaní Sekretariátom Medzinárodného strediska pre riešenie sporov z investícií.
12.
Pojem „Dohovor ICSID” znamená Dohovor o riešení investičných sporov medzi členskými štátmi a súkromnými investormi iných členských štátov podpísaná vo Washingtone 18. marca 1965.
13.
Pojem „voľne zameniteľná mena“ znamená „voľne použiteľná mena“ ako určuje Medzinárodný menový fond v zmysle Dohody o Medzinárodnom menovom fonde.
14.
Pojem „účastníci sporu“ označuje navrhovateľa a odporcu.
15.
Pojem „navrhovateľ“ označuje investora alebo údajného investora, ktorý sa domáha nápravy za údajné porušenie tejto dohody zo strany hostiteľského štátu podľa časti C tejto dohody.
16.
Pojem „odporca“ označuje zmluvnú stranu, ktorá je účastníkom konania podľa časti C tejto dohody.
ČLÁNOK 2
Rozsah pôsobnosti
1.
Nič v tejto dohode nesmie brániť ktorejkoľvek zmluvnej strane, aby poskytla prednostné zaobchádzanie voči svojim štátnym príslušníkom v súlade s jej právnymi predpismi, pokiaľ ide o prijatie investície na jej území.
2.
V záujme väčšej istoty táto dohoda má poskytovať ochranu len v poinvestičnej fáze a nevzťahuje sa na predinvestičnú fázu alebo záležitosti prístupu na trh.
3.
Táto dohoda sa vzťahuje na opatrenia prijaté alebo dodržiavané zmluvnou stranou v súvislosti s
a)
investormi, ako sú definovaní v odseku 3 článku 1 tejto dohody, a
b)
investíciami, ako sú definované v odseku 2 článku 1 tejto dohody.
4.
Čo sa týka pôsobnosti tejto dohody vo vzťahu k investíciám, táto dohoda sa vzťahuje na investície vykonané a udržiavané v súlade s právnymi predpismi hostiteľského štátu bez ohľadu na to, či tieto investície boli vykonané pred alebo po tom, ako táto dohoda nadobudla platnosť, avšak nevzťahuje sa na žiadne spory týkajúce sa investície, ktoré vznikli alebo boli urovnané pred dátumom platnosti tejto dohody.
5.
Žiadne ustanovenie tejto dohody nesmie byť interpretované spôsobom, ktorý by bránil zmluvnej strane plniť si svoje povinnosti vyplývajúce z členstva v dohode o ekonomickej integrácii, ako sú zóna voľného obchodu, colná únia, spoločný trh, hospodárske spoločenstvo, menová únia, napríklad v Európskej únii alebo Rade spolupráce štátov Perzského zálivu („krajiny GCC“), alebo prinútil zmluvnú stranu, aby rozšírila alebo ponechala investorom druhej zmluvnej strany a ich investíciám súčasné alebo budúce výhody akéhokoľvek zaobchádzania, prednosti alebo privilégia na základe jej členstva v takejto dohode alebo akejkoľvek mnohostrannej dohode o investíciách.
6.
Okrem prípadov uplatňovania takýchto opatrení spôsobom, ktorý by predstavoval svojvoľnú a neodôvodniteľnú diskrimináciu medzi investíciami alebo medzi investormi alebo skryté obmedzenie medzinárodných investícií, nič v tejto dohode sa nesmie interpretovať tak, že bráni niektorej zmluvnej strane v prijatí alebo presadzovaní opatrení potrebných na
a)
ochranu života alebo zdravia ľudí, zvierat alebo rastlín,
b)
na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi alebo
c)
na zachovanie živých alebo neživých vyčerpateľných prírodných zdrojov.
7.
Nič v tejto dohode nebráni niektorej zmluvnej strane prijať alebo udržiavať primerané opatrenia zo starostlivo zvážených dôvodov, okrem iného na
a)
ochranu investorov, vkladateľov, poistencov, subjektov, ktoré si uplatňujú poistné nároky, ako aj subjekty pôsobiace na finančnom trhu, alebo osoby, voči ktorým má finančná inštitúcia fiduciárne povinnosti,
b)
udržiavanie bezpečnosti, platobnej schopnosti, integrity alebo finančnej zodpovednosti finančných inštitúcií bez toho, aby došlo k porušeniu Dohody o Medzinárodnom menovom fonde, pokiaľ ide o pohyb kapitálu, a
c)
zabezpečenie integrity a stability finančného systému zmluvnej strany bez toho, aby došlo k porušeniu Dohody o Medzinárodnom menovom fonde, pokiaľ ide o pohyb kapitálu.
8.
Nič v tejto dohode sa nemôže aplikovať na nediskriminačné opatrenia všeobecného dosahu prijaté centrálnymi bankami oboch zmluvných strán alebo v prípade Slovenskej republiky tiež Európskou centrálnou bankou, pri presadzovaní peňažnej a s tým súvisiacej úverovej politiky alebo devízovej politiky bez toho, aby došlo k porušeniu Dohody o Medzinárodnom menovom fonde pokiaľ ide o pohyb kapitálu. Tento odsek nemá vplyv na záväzky zmluvnej strany podľa článku 8 tejto dohody.
9.
Porušenie investičnej zmluvy neznamená porušenie tejto dohody, keďže takáto zmluva sa riadi svojimi vlastnými podmienkami.
ČLÁNOK 3
Prírodné zdroje
Práva a povinnosti týkajúce sa prírodných zdrojov podliehajú vnútroštátnym právnym predpisom hostiteľského štátu; pre vylúčenie pochybností, táto zmluva sa nevzťahuje na prírodné zdroje.
ČASŤ B
PODPORA A OCHRANA INVESTÍCIÍ
ČLÁNOK 4
Štandardné zaobchádzanie
1.
Každá zo zmluvných strán je povinná zabezpečiť pre investíciu zaobchádzanie v súlade s minimálnym štandardom zaobchádzania s cudzincami podľa obyčajového medzinárodného práva, vrátane riadneho a spravodlivého zaobchádzania a úplnej ochrany a bezpečnosti.
2.
Pojmy „riadne a spravodlivé zaobchádzanie“ a „úplná ochrana a bezpečnosť“ v odseku 1 si nevyžadujú zaobchádzanie, ktoré by presahovalo alebo požadovalo viac, ako požaduje minimálny štandard obyčajového medzinárodného práva pre zaobchádzanie s cudzincami.
3.
Porušenie iného ustanovenia tejto dohody, alebo samostatnej medzinárodnej dohody neznamená, že došlo k porušeniu tohto článku.
ČLÁNOK 5
Národné zaobchádzanie a doložka najvyšších výhod
1.
Každá zo zmluvných strán poskytne investorom druhej zmluvnej strany a ich investíciám také zaobchádzanie, ktoré nebude menej priaznivé ako to, ktoré poskytuje v porovnateľných situáciách svojim vlastným investorom a ich investíciám, pokiaľ ide o riadenie, výkon, prevádzku, údržbu, použitie, užívanie a predaj alebo iné nakladanie s investíciami na svojom území. Tým nie je dotknutý odsek 1 článku 2 tejto dohody.
2.
Každá zo zmluvných strán poskytne investorom druhej zmluvnej strany a ich investíciám také zaobchádzanie, ktoré nebude menej priaznivé ako to, ktoré poskytuje v porovnateľných situáciách investorom ktoréhokoľvek tretieho štátu alebo ich investíciám, pokiaľ ide o riadenie, výkon, prevádzku, údržbu, použitie, užívanie a predaj alebo iné nakladanie s investíciami na svojom území. Tým nie je dotknutý odsek 1 článku 2 tejto dohody.
3.
Odsek 2 tohto článku sa nevzťahuje na
a)
zaobchádzanie zmluvnej strany podľa akejkoľvek dvojstrannej alebo mnohostrannej medzinárodnej dohody platnej alebo podpísanej zmluvnou stranou pred dátumom nadobudnutia platnosti tejto dohody
b)
zaobchádzanie zmluvnej strany podľa akejkoľvek budúcej dvojstrannej alebo mnohostrannej dohody:
i.
dvojstrannej alebo mnohostrannej dohody ustanovujúcej, posilňujúcej alebo rozširujúcej zónu voľného obchodu, colnú úniu, spoločný trh, záväzok integrácie trhu práce alebo podobnej medzinárodnej dohody, alebo
ii.
podporujúcej investície.
4.
V záujme väčšej istoty sa odsek 2 tohto článku nemá aplikovať na akékoľvek zaobchádzanie alebo mechanizmus riešenia sporov, ktoré poskytujú iné medzinárodné investičné dohody. Zaobchádzanie alebo mechanizmus riešenia sporov poskytnutý podľa tejto dohody sa môže riadiť výhradne len touto dohodou.
5.
Opatrenie zmluvnej strany, na ktorého základe sa s investormi druhej zmluvnej strany alebo ich investíciami zaobchádza menej priaznivo ako
a)
so svojimi vlastnými investormi alebo ich investíciami, nie je v rozpore so záväzkom národného zaobchádzania podľa odseku 1 tohto článku, alebo
b)
s investormi iného štátu alebo ich investíciami, nie je v rozpore so záväzkom doložky najvyšších výhod podľa odseku 2 tohto článku, ak toto opatrenie zmluvná strana prijme a uplatňuje v rámci plnenia legitímneho verejnoprospešného cieľa, ktorý nie je založený na štátnej príslušnosti investora alebo štátnej príslušnosti vlastníctva investície, či už výslovne určené alebo faktické, vrátane ochrany zdravia, bezpečnosti alebo životného prostredia.
6.
Bez ohľadu na odseky 1 a 2 tohto článku zmluvná strana môže požadovať od investora druhej zmluvnej strany alebo jeho investície poskytnutie informácií týkajúcich sa tejto investície výhradne len na informačné alebo štatistické účely. Zmluvná strana má povinnosť chrániť akékoľvek dôverné obchodné informácie pred akýmkoľvek sprístupnením, ktoré by zhoršilo konkurenčné postavenie investora alebo investície.
7.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 tohto článku sa nevzťahujú na
a)
verejné obstarávanie a
b)
dotácie alebo granty poskytnuté zmluvnou stranou, vrátane úverov s podporou štátu, záruk a poistenia.
ČLÁNOK 6
Náhrada škody
1.
Každá zo zmluvných strán je povinná zabezpečiť nediskriminačné zaobchádzanie s investormi druhej zmluvnej strany a ich investíciami, čo sa týka opatrení, ktoré prijme alebo bude dodržiavať v súvislosti so stratami vzniknutými na investíciách na jej území v dôsledku ozbrojeného konfliktu alebo občianskych nepokojov.
2.
Bez ohľadu na vyššie uvedený odsek 1 tohto článku, ak investor zmluvnej strany v situáciách uvedených v odseku 1 tohto článku utrpí škodu na území druhej zmluvnej strany v dôsledku
a)
konfiškácie jeho investície alebo jej časti ozbrojenými silami alebo autoritami druhej zmluvnej strany, alebo
b)
zničenia jeho investície alebo jej časti ozbrojenými silami alebo autoritami druhej zmluvnej strany, pokiaľ si to situácia nevyhnutne nevyžadovala, potom druhá zmluvná strana zabezpečí pre investora uvedenie do pôvodného stavu alebo náhradu škody alebo oboje, ako je primerané pri takej škode. Akákoľvek náhrada má byť vykonaná primerane v súlade s článkom 7 tejto dohody.
ČLÁNOK 7
Vyvlastnenie
1.
Žiadna zo zmluvných strán nesmie znárodniť alebo vyvlastniť investíciu investora druhej zmluvnej strany či už priamo alebo nepriamo cez opatrenia majúce účinok podobný znárodneniu alebo vyvlastneniu (ďalej len „vyvlastnenie“) okrem prípadov, keď bude konať
a)
vo verejnom záujme,
b)
nediskriminačným spôsobom,
c)
na základe riadneho súdneho procesu a
d)
za vyplatenie promptnej, účinnej a spravodlivej náhrady.
2.
Náhrada sa bude považovať za promptnú, ak bude vykonaná v rámci lehoty, ktorá sa bežne vyžaduje na dokončenie formálnych náležitostí prevodu. Lehota začína plynúť v deň, ktorý je uvedený v rozhodnutí o náhrade a nemá presiahnuť 30 dní.
3.
Rozhodným okamihom pre ocenenie investície je okamih bezprostredne predchádzajúci uskutočnenému vyvlastneniu alebo okamih predchádzajúci situácii, keď sa hroziace vyvlastnenie stane verejne známym, podľa toho, ktorá z uvedených udalostí nastane skôr.
4.
Spravodlivá náhrada musí byť určená v súlade s medzinárodne uznanými zásadami ocenenia a pri zohľadnení, okrem iného, spravodlivého vyváženia verejných záujmov a záujmov zainteresovaných osôb, účelu vyvlastnenia, súčasného a minulého použitia majetku, histórie jeho obstarania, investovaného kapitálu, odpisov, doby nepretržitého fungovania ako zdravý podnikateľský subjekt, priebehu ním dosahovanej rentability, predpovede výnosov a strát, repatriovaného kapitálu, reprodukčnej hodnoty a iných relevantných faktorov.
5.
V prípade omeškania vyplatenia náhrady je hostiteľský štát povinný vyplatiť úroky z omeškania vo výške sadzby EURIBOR platnej v prvý deň omeškania. Úroky z omeškania musia byť počítané od prvého dňa omeškania až do úplného vyplatenia náhrady. Pre vylúčenie pochybností, v prípade omeškania náhrady sa aplikuje len úrok z omeškania a navrhovateľ nie je za žiadnych okolností oprávnený na akékoľvek ďalšie úroky.
6.
Náhrada musí byť vyplatená vo voľne zameniteľnej mene.
7.
Vyvlastnenie môže byť buď priame, alebo nepriame:
a)
priame vyvlastnenie nastane vtedy, ak je investícia znárodnená alebo inak priamo vyvlastnená prostredníctvom formálneho prevodu právneho titulu alebo odňatia majetku, a
b)
nepriame vyvlastnenie nastane vtedy, ak opatrenie alebo séria opatrení zmluvnej strany má rovnaký účinok ako priame vyvlastnenie bez formálneho prevodu právneho titulu alebo priameho odňatia majetku.
8.
S výnimkou zriedkavých okolností nediskriminačné a proporcionálne regulačné opatrenia zmluvnej strany uskutočnené v dobrej viere, ktoré sú určené a aplikované na ochranu legitímnych verejnoprospešných účelov, ako sú napríklad ochrana zdravia, bezpečnosť, obrana a ochrana životného prostredia, nepredstavujú nepriame vyvlastnenie. Tým nie je dotknutý odsek 1 tohto článku.
9.
Na určenie toho, či opatrenie alebo séria opatrení niektorej zmluvnej strany predstavuje nepriame vyvlastnenie, je potrebné individuálne prešetrenie každého prípadu na základe zisťovania faktov posudzujúc okrem iných okolností:
a)
ekonomický vplyv opatrenia alebo série opatrení, hoci samotný fakt, že nejaké opatrenie alebo séria opatrení niektorej zmluvnej strany má negatívny vplyv na ekonomickú hodnotu investície, neznamená, že nastalo nepriame vyvlastnenie,
b)
povaha, účel a charakter opatrenia alebo série opatrení a
c)
trvanie opatrenia.
10.
Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na vydávanie povinných povolení udeľovaných v súvislosti s právami duševného vlastníctva alebo v súvislosti so zrušením, obmedzením alebo vznikom práv duševného vlastníctva, pokiaľ takéto vydanie, zrušenie, obmedzenie alebo vznik je v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi ktorejkoľvek zmluvnej strany a medzinárodnými dohodami o duševnom vlastníctve, ktorých sú obe zmluvné strany zmluvnými stranami.
11.
Investor zmluvnej strany, ktorý je postihnutý vyvlastnením vykonaným druhou zmluvnou stranou, má mať právo na promptné preskúmanie jeho prípadu vrátane ohodnotenia jeho investície a zaplatenia kompenzácie v súlade s ustanoveniami tohto článku prostredníctvom súdneho orgánu alebo iného príslušného a nezávislého orgánu druhej zmluvnej strany.
ČLÁNOK 8
Prevody
1.
Každá zo zmluvných strán je povinná zaručiť investorom druhej zmluvnej strany voľný prevod finančných prostriedkov súvisiacich s investíciami. Takéto prevody zahŕňajú najmä, no nie výlučne
a)
čistý zisk, kapitálové zisky, dividendy, úroky, licenčné poplatky, poplatky a iné bežné príjmy nadobudnuté z investícií,
b)
výnosy,
c)
výnosy získané z predaja alebo likvidácie celej investície alebo jej časti vrátane predaja akcií,
d)
sumy požadované na úhradu nákladov, ktoré pochádzajú z prevádzkovania investície, ako napríklad splátky úverov, úhrady dovozných akreditívov, zálohové platby alebo iné podobné náklady,
e)
náhrada splatná podľa článku 6 a článku 7 tejto dohody,
f)
nevyplatené zárobky a iné odmeny zúčastnených pracovníkov zo zahraničia a vykonávajúcich prácu v súvislosti s investíciou a
g)
dodatočné sumy potrebné na realizáciu, udržiavanie, rozvoj alebo zvýšenie investície.
2.
Každá zo zmluvných strán musí ďalej zabezpečiť, aby sa prevody uvedené v odseku 1 tohto článku realizovali bez akéhokoľvek obmedzenia vo voľne zameniteľnej mene a podľa trhového výmenného kurzu platného k dátumu prevodu pre menu, ktorá sa má previesť, pričom uvedená suma bude ihneď prevoditeľná.
3.
V prípade neexistencie trhu pre daný výmenný kurz sa použije výmenný kurz pre prevody mien v rámci zvláštnych práv čerpania platný jeden deň pred dátumom prevodu.
4.
V prípade omeškania prevodu spôsobeného hostiteľským štátom bude prevod zahŕňať aj úroky v sadzbe EURIBOR stanovenej na báze trhu pre danú menu od dátumu, od ktorého bol prevod požadovaný, až do dátumu skutočného prevodu a tieto náklady bude znášať hostiteľský štát.
5.
Bez ohľadu na odseky 1 až 4 tohto článku nič v tomto článku sa nesmie vykladať tak, aby bránilo niektorej strane uplatňovať spravodlivým a nediskriminačným spôsobom a nie spôsobom, ktorý by predstavoval skryté obmedzenie prevodov svoje právne predpisy týkajúce sa
a)
úpadku, platobnej neschopnosti alebo ochrany práv veriteľov,
b)
vydávania cenných papierov, ich predaja alebo obchodovania s nimi,
c)
peňažných priestupkov alebo
d)
finančného vykazovania alebo vedenia evidencie o prevodoch, pokiaľ to bude potrebné na pomoc pri výkone práva alebo na pomoc úradom v oblasti finančnej regulácie, alebo akýchkoľvek finančných záväzkov v súvislosti s investíciou vyplývajúcich z vnútroštátnych právnych predpisov hostiteľského štátu.
6.
Opatrenia uvedené v odseku 5 tohto článku majú byť v súlade s Dohodou o Medzinárodnom menovom fonde, ak je to v danom prípade relevantné.
ČLÁNOK 9
Odopretie výhod
1.
Výhody z tejto dohody budú odopreté investorovi zmluvnej strany, ktorý je podnikom tejto zmluvnej strany, a investíciám tohto investora, ak takýto podnik nevykonáva žiadne významné podnikateľské činnosti na území zmluvnej strany a osoby z tretej krajiny alebo druhej zmluvnej strany vlastnia alebo kontrolujú podnik.
2.
Výhody z tejto zmluvy budú odopreté
a)
investorovi, ktorý štruktúruje alebo nadobudne jeho investíciu napríklad prostredníctvom sprostredkovateľských subjektov alebo ktorý nadobudne alebo využíva štátnu príslušnosť jednej zmluvnej strany s jediným účelom požívať výhody z tejto dohody vrátane podania žaloby podľa časti C tejto dohody,
b)
investorovi, ktorý vlastnil alebo kontroloval investíciu v čase, keď došlo k údajnému porušeniu tejto dohody, ale ktorý už nevlastní alebo nekontroluje takúto investíciu v čase podania žaloby podľa časti C tejto dohody.
3.
Výhody z tejto dohody budú odopreté investorovi zmluvnej strany, ktorý je podnikom tejto zmluvnej strany alebo neziskovou organizáciou tejto zmluvnej strany zameranou na výskum a vývoj, a investíciám tohto investora, ak osoby z tretej krajiny vlastnia alebo kontrolujú takéhoto investora a druhá zmluvná strana neudržiava diplomatické vzťahy s touto treťou stranou.
4.
Bez vplyvu na odseky 1 až 3 tohto článku odopretie výhod hostiteľským štátom má byť oznámené domovskému štátu investora bez zbytočného odkladu.
ČLÁNOK 10
Daňové opatrenia
1.
S výnimkou toho, čo je ustanovené v tomto článku, nič v tejto dohode nesmie zmluvnej strane uložiť žiadne záväzky týkajúce sa daňových opatrení.
2.
Článok 7 tejto dohody sa vzťahuje na všetky daňové opatrenia, navrhovateľ však môže podať žalobu na rozhodcovské konanie podľa časti C tejto dohody, ak tvrdí, že daňové opatrenie zahŕňa vyvlastnenie, akým je napríklad neprimerané zdanenie, a iba ak sa
a)
navrhovateľ písomne obrátil na kompetentné daňové orgány oboch zmluvných strán, či dané daňové opatrenie zahŕňa vyvlastnenie, a
b)
kompetentné daňové orgány oboch zmluvných strán do 180 dní odo dňa takéhoto podania nedohodli, že dané daňové opatrenie nie je vyvlastnením.
3.
Na účely tohto článku „kompetentné daňové orgány“ znamenajú:
a)
pre Slovenskú republiku Ministerstvo financií Slovenskej republiky a
b)
pre Spojené arabské emiráty Ministerstvo financií Spojených arabských emirátov.
4.
Nič v tejto dohode nemôže ovplyvniť práva a povinnosti ktorejkoľvek zmluvnej strany podľa akéhokoľvek daňového dohovoru medzi dvoma zmluvnými stranami alebo akéhokoľvek dohovoru o daňových koncesiách a colných poplatkoch medzi investorom a jednou zo zmluvných strán.
ČLÁNOK 11
Postúpenie práv
Ak domovský štát alebo ním určená agentúra vykoná úhradu v rámci odškodnenia, záruky alebo poistnej zmluvy, ktorú uzatvorila v súvislosti s investíciou realizovanou jedným zo svojich investorov na území hostiteľského štátu, potom hostiteľský štát uzná s jeho predchádzajúcim súhlasom, že domovský štát alebo jeho agentúra majú za každých okolností rovnaké práva ako investor v súvislosti s investíciou. Takéto práva si môžu uplatniť domovský štát, jeho agentúra alebo investor, ak to povolí domovský štát alebo jeho agentúra.
ČLÁNOK 12
Environmentálne práva a iné štandardy
1.
Zmluvné strany uznávajú, že je nesprávne podporovať investície zmierňovaním opatrení týkajúcich sa verejného zdravia, bezpečnosti alebo ochrany životného prostredia. V rámci podpory realizácie, rozširovania alebo spravovania investície na svojom území nesmú ustúpiť od takýchto opatrení alebo sa od nich odchýliť, ani ponúknuť ustúpenie od takýchto opatrení, resp. odchýlenie sa od nich.
2.
Na základe uznania práva každej zo zmluvných strán ustanoviť si svoju vlastnú úroveň ochrany životného prostredia a svoje vlastné zásady a priority dlhodobo udržateľného rozvoja a práva prijať alebo modifikovať svoje environmentálne právne predpisy, každá zo zmluvných strán musí zabezpečiť, že jej právne predpisy poskytnú vysokú úroveň ochrany životného prostredia a je povinná snažiť sa naďalej tieto právne predpisy zlepšovať.
3.
Investori a investície by mali pokiaľ možno uplatňovať národné a medzinárodne akceptované štandardy správy podnikov pre príslušný sektor, predovšetkým pokiaľ ide o transparentnosť a účtovné postupy.
4.
Každá zo zmluvných strán je povinná v čo najvyššom možnom rozsahu podporovať v súlade s jej vnútroštátnymi predpismi uplatňovanie Pravidiel OECD pre nadnárodné spoločnosti v rozsahu, v ktorom nie sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom.
ČLÁNOK 13
Základné bezpečnostné záujmy
Nič v tejto dohode sa nesmie vykladať tak, že
a)
sa vyžaduje od zmluvnej strany, aby poskytla informácie alebo umožnila prístup k akýmkoľvek informáciám, ktorých zverejnenie by podľa tejto zmluvnej strany bolo v rozpore s jej základnými bezpečnostnými záujmami, alebo
b)
sa zabráni zmluvnej strane uplatniť opatrenia, ktoré bude považovať za potrebné pre plnenie svojich záväzkov, ak ide o udržanie alebo obnovenie medzinárodného mieru alebo bezpečnosti alebo ochranu svojich vlastných základných bezpečnostných záujmov.
ČLÁNOK 14
Zverejňovanie informácií a transparentnosť
1.
Zmluvné strany sú povinné v čo najväčšom možnom rozsahu sprístupniť verejnosti akúkoľvek investičnú zmluvu alebo dohodu s investorom alebo investíciou, podliehajúc úprave citlivých a dôverných informácií.
2.
Každá zo zmluvných strán je povinná v čo najväčšom možnom rozsahu zverejniť alebo inak sprístupniť verejnosti svoje právne predpisy všeobecného uplatnenia ako aj medzinárodné dohody, ktoré môžu ovplyvniť investície investorov druhej zmluvnej strany na území prvej zmluvnej strany.
3.
Nič v tomto článku nevyžaduje od niektorej zmluvnej strany, aby poskytla akékoľvek dôverné alebo majetkové informácie alebo umožnila k nim prístup, a to vrátane informácií týkajúcich sa hlavne investorov alebo investícií, ktorých zverejnenie by bránilo výkonu práva alebo bolo v rozpore s domovskými zákonmi o ochrane dôverných informácií alebo by poškodzovalo oprávnené komerčné záujmy jednotlivých investorov.
4.
Tento článok nepodlieha ustanoveniam časti C tejto dohody.
ČASŤ C
RIEŠENIE SPOROV MEDZI INVESTOROM A ŠTÁTOM
ČLÁNOK 15
Konzultácie
1.
V prípade investičného sporu by sa navrhovateľ a odporca mali najprv pokúsiť vyriešiť spor prostredníctvom konzultácií a rokovaní, ktorých súčasťou môže byť využitie nezáväzných postupov tretích strán, ako napríklad zmierovacie konanie podľa Dohovoru ICSID.
2.
Účastníci sporu môžu priateľsky urovnať ich spory v akomkoľvek štádiu konania podľa tejto časti C vrátane prípadov, keď rozhodcovské konanie už začalo.
3.
Na účel urovnania nároku pochádzajúceho z jeho investície má investor doručiť hostiteľskému štátu písomné oznámenie o jeho úmysle podať žalobu na rozhodcovské konanie (ďalej len „žiadosť o konzultácie“) najneskôr šesť mesiacov pred podaním žaloby.
4.
Žiadosť o konzultácie musí obsahovať
a)
nasledujúce informácie:
i.
meno a adresu navrhovateľa,
ii.
štruktúru akcionárov navrhovateľa, určenie konečného užívateľa výhod z predmetnej investície a označenie osoby alebo organizácie, ktorá poskytla alebo súhlasila s poskytnutím akejkoľvek finančnej alebo inej pomoci investorovi v súvislosti s uplatneným nárokom alebo ktorá má záujem na výsledku riešenia daného nároku,
iii.
ustanovenia tejto dohody, ktoré boli údajne porušené,
iv.
právny a vecný základ uplatneného nároku vrátane označenia sporných opatrení, resp. sporného zaobchádzania a
v.
požadovanú nápravu a odhadovanú výšku nárokovaného odškodného,
b)
dôkazy preukazujúce, že navrhovateľ je investorom domovského štátu podľa článku 1 odseku 3 tejto dohody, ktorý realizoval investíciu podľa článku 1 odseku 2 tejto dohody.
5.
Investor má povinnosť oznámiť hostiteľskému štátu akékoľvek zmeny v informáciách podľa odseku 4 tohto článku najneskôr v deň podania žaloby.
6.
Ak sa účastníci sporu nedohodnú inak, miestom konania konzultácií bude
a)
Bratislava v prípade, ak sa konzultácie budú týkať zaobchádzania zo strany Slovenskej republiky, resp. opatrení prijatých Slovenskou republikou, alebo
b)
Abú Zabí v prípade, ak sa konzultácie budú týkať zaobchádzania zo strany Spojených arabských emirátov, resp. opatrení prijatých Spojenými arabskými emirátmi.
7.
Navrhovateľ nesmie predložiť žiadosť o konzultácie a žalobu na rozhodcovské konanie, ak spor alebo žaloba súvisiace s opatrením, na ktorého základe bol vznesený nárok podľa tejto dohody, boli urovnané prostredníctvom iných právnych prostriedkov alebo na inom medzinárodnom súde.
8.
Žiadosť o konzultácie musí byť predložená najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď došlo k údajnému porušeniu tejto dohody. Ak navrhovateľ nepredloží žiadosť o konzultácie v rámci tejto lehoty, bude sa mať za to, že navrhovateľ sa vzdal práva na uplatnenie nároku a už nesmie podať návrh na rozhodcovské konanie podľa článku 17 tejto dohody.
ČLÁNOK 16
Súhlas zmluvných strán s rozhodcovským konaním
1.
V prípade, ak účastníci sporu nie sú schopní dosiahnuť priateľské urovnanie v rámci šiestich mesiacov podľa článku 15 tejto dohody, každá zo zmluvných strán súhlasí s podaním žaloby pre porušenie povinností podľa časti B tejto dohody na rozhodcovské konanie podľa tejto časti C tejto dohody. Nesplnenie týchto predpokladov stanovených v článkoch 15 a 17 tejto dohody zruší tento súhlas.
2.
Súhlas podľa odseku 1 tohto článku a podanie žaloby na rozhodcovské konanie podľa článku 17 tejto dohody musí spĺňať podmienky kapitoly II Dohovoru ICSID (Súdna právomoc strediska) a Dodatočných príslušných pravidiel ICSID pre písomný súhlas strán sporu.
ČLÁNOK 17
Podanie žaloby na rozhodcovské konanie alebo príslušnému súdu
1.
S ohľadom na ustanovenia tohto článku a článku 16 tejto dohody navrhovateľ môže podať žalobu podľa tejto dohody
a)
v prípade, ak hostiteľským štátom sú Spojené arabské emiráty, na príslušné súdy Spojených arabských emirátov (pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností, v prípade, ak hostiteľským štátom je Slovenská republika, investor Spojených arabských emirátov alebo jeho investícia môže využiť iné národné konania dostupné pred slovenskými súdmi podľa jej vnútroštátneho práva), alebo
b)
v prípade, ak hostiteľským štátom je Slovenská republika alebo Spojené arabské emiráty, na rozhodcovské konanie podľa Dohovoru ICSID a Procesných pravidiel ICSID pre arbitrážne konania v aktualizovanom znení za predpokladu, že tak domovský štát ako aj hostiteľský štát sú zmluvnými stranami Dohovoru ICSID, alebo
c)
v prípade, ak hostiteľským štátom je Slovenská republika alebo Spojené arabské emiráty, na rozhodcovské konanie podľa Dodatočných pravidiel ICSID v aktualizovanom znení za predpokladu, že buď domovský štát alebo hostiteľský štát je zmluvnou stranou Dohovoru ICSID, alebo
d)
v prípade, ak hostiteľským štátom je Slovenská republika alebo Spojené arabské emiráty, na rozhodcovské konanie podľa Pravidiel UNCITRAL o rozhodcovskom konaní v aktualizovanom znení, alebo
e)
ak s tým navrhovateľ a hostiteľský štát súhlasia, akejkoľvek inej rozhodcovskej inštitúcii alebo podľa akýchkoľvek iných rozhodcovských pravidiel.
2.
Investor nemôže podať žalobu podľa tejto časti C, ak investor porušuje v súvislosti s údajnou investíciou zákony domovského štátu alebo hostiteľského štátu alebo ak investícia porušuje zákony hostiteľského štátu. V takomto prípade tribunál túto žalobu zamietne. Takéto porušenie musí byť dostatočne závažné, aby bol odopretý prístup k riešeniu sporov medzi investorom a štátom podľa tejto dohody. Aby sa predišlo pochybnostiam, nasledujúce porušenia sa vždy budú považovať za dostatočne závažné alebo významné na zamietnutie žaloby:
a)
podvod alebo
b)
investícia realizovaná na základe porušenia postupov podľa právnych predpisov hostiteľského štátu.
3.
Bez vplyvu na odsek 9 článku 2 tejto dohody odporca môže podať vedľajšiu alebo doplňujúcu žalobu alebo protižalobu vyplývajúcu z investície.
4.
Podnik, ktorý je investíciou v hostiteľskom štáte, nemôže uplatniť nárok v mene investora podľa tejto časti C.
5.
Navrhovateľ môže podať žalobu, ak sú súčasne splnené všetky uvedené podmienky:
a)
navrhovateľ dáva výslovný a písomný súhlas na vymáhanie svojho nároku v rozhodcovskom konaní podľa tohto článku,
b)
navrhovateľ predložil žiadosť o konzultácie podľa článku 15 tejto dohody,
c)
navrhovateľ a investícia navrhovateľa vzali späť akékoľvek prebiehajúce konania alebo akékoľvek prebiehajúce rozhodcovské konanie, v ktorom si navrhovateľ alebo investícia navrhovateľa uplatnili nárok v súvislosti s opatrením, ktoré bolo základom pre uplatnenie nároku podľa tejto dohody, a
d)
navrhovateľ a investícia navrhovateľa sa vzdali práva iniciovať akékoľvek ďalšie konania alebo akékoľvek rozhodcovské konanie o investíciách v súvislosti s opatrením, ktoré bolo základom pre uplatnenie nároku podľa tejto dohody.
Písmená c) a d) tohto odseku sa nevzťahujú na príkazy, deklaratórne opravné prostriedky alebo nápravu nemajetkového typu za predpokladu, že žaloba bude podaná výlučne s účelom ochrany práv a záujmov navrhovateľa alebo podniku počas trvania rozhodcovského konania.
6.
Žaloba na rozhodcovské konanie musí byť predložená v lehote 15 mesiacov od predloženia žiadosti o konzultácie. Ak navrhovateľ nepredloží takúto žalobu v rámci uvedenej lehoty, bude sa mať za to, že navrhovateľ sa vzdal práva na uplatnenie nároku a nesmie už podať žalobu na rozhodcovské konanie podľa tohto článku. Táto lehota môže byť predĺžená na základe vzájomnej dohody navrhovateľa a príslušnej zmluvnej strany.
7.
Ak po podaní žaloby na rozhodcovské konanie podľa tohto článku investor nevykoná žiadne ďalšie kroky v konaní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov a ak sa účastníci sporu nedohodli inak, má sa za to, že investor vzal späť svoju žalobu a zastavil konanie. Následkom toho sa má za to, že žaloba investora nebola podaná podľa tejto časti C a právomoc akéhokoľvek tribunálu na riešenie tejto žaloby zanikla.
8.
Rozhodcovské konanie sa má riadiť príslušnými rozhodcovskými pravidlami ako napríklad Dohovor ICSID alebo Pravidlá UNCITRAL o rozhodcovskom konaní s výnimkou a rozsahu modifikácií podľa tejto časti C doplnené akýmikoľvek pravidlami prijatými zmluvnými stranami.
9.
Všetky nároky uvedené navrhovateľom v podaní jeho žaloby na rozhodcovské konanie podľa tohto článku musia vyplývať z opatrení uvedených v jeho žiadosti o konzultácie podľa článku 15 tejto dohody.
10.
Navrhovateľ má povinnosť spolu s podaním žaloby poskytnúť dôkaz, že boli splnené podmienky podľa odseku 5 tohto článku.
11.
Akékoľvek oznámenie a iné dokumenty podľa tejto časti C majú byť zmluvnej strane doručené na miesto určené pre príslušnú zmluvnú stranu nižšie:
a)
v prípade Slovenskej republiky na Ministerstvo financií Slovenskej republiky,
b)
v prípade Spojených arabských emirátov na Ministerstvo financií Spojených arabských emirátov.
ČLÁNOK 18
Rozhodné právo
1.
Tribunál ustanovený podľa tejto časti bude rozhodovať o záležitostiach týkajúcich sa tohto sporu v súlade s
a)
touto dohodou a
b)
príslušnými pravidlami medzinárodného práva.
2.
Tribunál nemá právomoc rozhodnúť o legálnosti opatrenia, ktoré údajne predstavuje porušenie tejto dohody, na základe vnútroštátneho práva sporiacej sa zmluvnej strany. V záujme väčšej istoty pri rozhodovaní o súlade opatrenia s touto dohodou má tribunál primerane brať do úvahy vnútroštátne právo sporiacej sa zmluvnej strany len ako vecný fakt. Pri tom je tribunál povinný postupovať podľa prevládajúceho výkladu vnútroštátneho práva daného súdmi alebo orgánmi tejto zmluvnej strany a akýkoľvek význam vnútroštátneho práva použitý tribunálom daný nie je záväzný pre súdy alebo orgány tejto zmluvnej strany.
3.
Spoločná interpretácia zmluvných strán, ktorú si vymenia diplomatickou cestou vykladajúc niektoré ustanovenie tejto dohody, bude pre tribunál záväzná a akékoľvek rozhodnutie alebo rozsudok, ktorý tribunál vydá, musí byť v súlade s touto interpretáciou.
ČLÁNOK 19
Výber rozhodcov
1.
V prípade podania žaloby podľa odseku 1 písm. b), c), d) a e) článku 17 tejto dohody má byť tribunál ustanovený čo najskôr po podaní žaloby.
2.
V prípade podania žaloby podľa odseku 1 písm. b) a c) článku 17 tejto dohody má byť ustanovenie tribunálu riadené Dohovorom ICSID.
3.
Ak sa účastníci sporu prostredníctvom vzájomnej dohody nedohodnú inak, tribunál bude zložený z troch rozhodcov. Jedného rozhodcu určí navrhovateľ, druhého rozhodcu určí hostiteľský štát a tretí, ktorý bude predsedajúcim rozhodcom, bude štátnym príslušníkom tretej krajiny ustanoveným na základe dohody medzi navrhovateľom a hostiteľským štátom.
4.
Navrhovateľ má povinnosť spolu s podaním žaloby poskytnúť aj meno rozhodcu, ktorého navrhovateľ určil.
5.
Generálny tajomník ICSID má slúžiť ako ustanovujúci orgán pre rozhodcovské konanie podľa tejto časti C.
6.
Ak tribunál nebude zostavený do 90 dní od dátumu podania žaloby na rozhodcovské konanie podľa tejto časti C, potom ustanovujúci orgán na požiadanie navrhovateľa alebo hostiteľského štátu vymenuje na základe vlastného uváženia chýbajúceho rozhodcu alebo rozhodcov. Navrhovateľ a hostiteľský štát nestrácajú právo ustanoviť rozhodcov podľa odseku 3 tohto článku, pokiaľ tak neurobí ustanovujúci orgán.
7.
Rozhodcovia ustanovení podľa tejto časti C musia mať odbornú kvalifikáciu alebo skúsenosti v oblasti verejného medzinárodného práva, predovšetkým medzinárodného investičného práva. Je žiaduce, aby mali odbornú kvalifikáciu alebo skúsenosti v oblasti riešenia sporov vyplývajúcich z medzinárodných investičných zmlúv.
8.
Rozhodcovia a ich právni sekretári musia byť nezávislí od navrhovateľa alebo od hostiteľského štátu alebo vlády niektorej zo zmluvných strán, nesmú s nimi byť nijako prepojení ani prijímať od nich pokyny týkajúce sa investičných záležitostí. Nesmú dostávať pokyny od žiadnej organizácie, vlády alebo účastníka sporu v súvislosti so záležitosťami týkajúcimi sa sporu. Nesmú sa zúčastňovať na posudzovaní akýchkoľvek sporov, ktoré by predstavovali priamy alebo nepriamy konflikt záujmov. Okrem toho nesmú vystupovať ako právny poradca alebo znalec alebo svedok ustanovený niektorou zo zmluvných strán v akomkoľvek prebiehajúcom alebo novom spore o ochrane investícií podľa tejto alebo akejkoľvek inej dohody alebo podľa vnútroštátneho práva ktorejkoľvek zmluvnej strany.
ČLÁNOK 20
Miesto rozhodcovského konania
Účastníci sporu sa môžu dohodnúť na mieste akéhokoľvek rozhodcovského konania podľa príslušných rozhodcovských pravidiel podľa odseku 1 písm. b), c), d) a e) článku 17. Ak sa účastníci sporu nedokážu dohodnúť, tak tribunál určí miesto, ktoré má byť na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí z roku 1958 za predpokladu, že obe zmluvné strany sú zmluvnými stranami tohto dohovoru.
ČLÁNOK 21
Predbežné námietky
1.
Akákoľvek námietka, že spor alebo akýkoľvek vedľajší nárok nie je v rámci danej jurisdikcie alebo kompetencie tribunálu, musí byť urobená čo najskôr. Účastník sporu má povinnosť podať námietku tribunálu pred uplynutím lehoty, ktorá je stanovená na podanie protinávrhu, alebo ak sa námietka týka vedľajšieho nároku na podanie odpovede, ibaže by skutočnosti, na ktorých je námietka založená, boli pre účastníka sporu v tom čase neznáme.
2.
Tribunál môže z vlastnej iniciatívy v ktoromkoľvek štádiu konania zvážiť, či spor alebo akýkoľvek vedľajší nárok, o ktorom rozhoduje, je v rámci jeho jurisdikcie a jeho vlastnej kompetencie.
3.
Po formálnom vznesení námietky týkajúcej sa sporu tribunál rozhodne o prerušení konania o podstate sporu. Predsedajúci rozhodca tribunálu po konzultácii z jeho ďalšími členmi stanoví lehotu, v ktorej môžu účastníci sporu podať vyjadrenia k námietke.
4.
Ak sa účastníci sporu nedohodli na ďalšom skrátenom postupe pre uskutočnenie predbežných námietok, môže účastník najneskôr do 30 dní od ustanovenia tribunálu a v každom prípade pred prvým zasadnutím tribunálu podať námietku, že žaloba je zjavne bez právnej podstaty. Účastník sporu má čo najpresnejšie špecifikovať základy jeho námietky. Tribunál potom, ako dá účastníkom sporu možnosť prezentovať ich vyjadrenia k námietke, na jeho prvom zasadnutí alebo ihneď po ňom oznámi účastníkom sporu jeho rozhodnutie o námietke. Rozhodnutie tribunálu nemá mať vplyv na právo účastníka sporu podať námietku podľa odseku 1 tohto článku alebo namietať počas konania, že žalobe chýba právny základ.
5.
Na vylúčenie pochybností, tribunál zamietne žalobu uplatnenú navrhovateľom v prípade, že hostiteľský štát vznesie námietku podľa tohto článku, ak
a)
navrhovateľ vo svojom podaní vzniesol námietku voči opatreniu hostiteľského štátu, ktoré ešte nebolo schválené,
b)
navrhovateľ vzniesol námietku voči legislatívnemu postupu opatrenia hostiteľského štátu,
c)
podanie navrhovateľa sa týka opatrenia, ktoré bolo dôvodom na uplatnenie nároku podľa tejto dohody, ktorý bol už vyriešený inými zákonnými opravnými prostriedkami, alebo
d)
navrhovateľ nesplnil podmienku podľa odseku 5 písm. c) a d) článku 17.
6.
Ak tribunál rozhodne, že spor nie je v jeho v jeho jurisdikcii alebo jeho vlastnej kompetencii, alebo všetky žaloby sú zjavne bez právnej podstaty, vydá na základe tejto skutočnosti rozsudok a zamietne žalobu.
ČLÁNOK 22
Rozsudky
1.
Rozsudok vynesený tribunálom je záväzný len medzi účastníkmi sporu v súvislosti s týmto konkrétnym prípadom.
2.
Rozsudok vynesený tribunálom má byť zverejnený na základe vzájomného súhlasu oboch účastníkov sporu. V prípade rozsudku vynesenom v konaní, kde je hostiteľským štátom Slovenská republika, sa majú použiť Pravidlá UNCITRAL o transparentnosti pri urovnávaní sporov medzi investorom a štátom na základe zmluvy.
3.
V prípade podania žaloby podľa odseku 1 písm. b) a c) článku 17 tejto dohody má byť akýkoľvek rozsudok vynesený podľa článkov 48 až 55 Dohovoru ICSID.
4.
Akýkoľvek verdikt o priznaní odškodného musí byť určený v súlade s medzinárodne uznanými zásadami ocenenia pri zohľadnení všetkých ostatných nevyhnutných aspektov, ako napríklad spravodlivého vyváženia verejných záujmov a záujmov zainteresovaných osôb, účelu predmetného opatrenia, histórie jeho obstarania, výšky investovaného kapitálu, odpisov, doby nepretržitého fungovania ako zdravý podnikateľský subjekt, predpovede ziskov a strán, zohľadňujúc akékoľvek konanie investora, ktoré sa neusiluje o zmiernenie škôd.
5.
Tribunál nie je oprávnený rozhodovať o žiadnych trestnoprávnych veciach alebo o nemajetkovej ujme.
6.
Ak tribunál vynáša právoplatný rozsudok voči odporcovi alebo voči navrhovateľovi s ohľadom na obranu, protinávrh, právo na kompenzáciu alebo iný podobný nárok podľa časti C tejto dohody, tribunál môže rozhodnúť samostatne alebo v kombinácii len o
a)
peňažnom odškodnení alebo, ak je to možné, o vrátení majetku a
b)
úhrade akýchkoľvek nákladov na rozhodcovské konanie a nákladov na právne zastupovanie v súlade s touto dohodou a príslušnými pravidlami rozhodcovského konania.
7.
V prípade rozsudku týkajúceho sa vyvlastnenia alebo znárodnenia má akékoľvek omeškanie náhrady podliehať úroku podľa odseku 5 článku 7 tejto dohody.
8.
Tribunál nariadi, že náklady rozhodcovského konania má znášať neúspešný účastník sporu. Vo výnimočných prípadoch môže tribunál rozdeliť náklady medzi účastníkov sporu, ak rozhodne, že rozdelenie je primerané podľa okolností žaloby. Ostatné opodstatnené náklady vrátane nákladov právneho zastúpenia a pomoci majú byť znášané neúspešným účastníkom sporu, ak tribunál nerozhodne, že takéto rozdelenie je neprimerané podľa okolností žaloby. V prípadoch, ak bola žaloba úspešná len v jej časti, majú byť náklady úmerne upravené.
9.
Tribunál môže nariadiť zloženie zábezpeky na úhradu nákladov, ak sa domnieva, že existujú dôvodné pochybnosti, že navrhovateľ nebude schopný splniť rozsudok o úhrade nákladov, alebo ak to pokladá za potrebné z iných dôvodov.
ČLÁNOK 23
Výkon práva
1.
S ohľadom na akékoľvek príslušné postupy revidovania každá zo strán sporu je povinná dodržiavať rozsudok tribunálu a neodkladne konať v súlade s ním. Účastník sporu sa môže domáhať výkonu rozsudku vyneseného rozhodcovským tribunálom v zmysle Dohovoru ICSID alebo Newyorského dohovoru.
2.
Navrhovateľ alebo hostiteľský štát sa nesmie domáhať výkonu právoplatného rozsudku, ak
a)
v prípade právoplatného rozsudku vyneseného podľa Dohovoru ICSID
i.
neuplynulo 120 dní od dátumu vynesenia rozsudku a žiaden z účastníkov sporu nepožadoval revíziu alebo anulovanie rozsudku alebo
ii.
konanie o revízii alebo anulovaní nebolo dokončené a
b)
v prípade právoplatného rozsudku vyneseného podľa Dodatočných príslušných pravidiel ICSID, Pravidiel UNCITRAL o rozhodcovskom konaní alebo iných pravidiel dohodnutých medzi navrhovateľom a hostiteľským štátom
i.
neuplynulo 90 dní od dátumu vynesenia rozsudku a žiaden z účastníkov sporu neinicioval konanie na revíziu, zrušenie alebo anulovanie rozhodnutia alebo
ii.
súd nezamietol alebo nepovolil žiadosť na revíziu, zrušenie alebo anulovanie rozhodnutia a neexistuje žiaden ďalší opravný prostriedok.
3.
Rozsudok vydaný podľa Dohovoru ICSID alebo Dodatočných príslušných pravidiel ICSID má podliehať príslušným ustanoveniam Dohovoru ICSID. Rozsudok vydaný podľa Pravidiel UNCITRAL o rozhodcovskom konaní má podliehať príslušným ustanoveniam Pravidiel UNCITRAL o rozhodcovskom konaní.
4.
Výkon rozsudku sa má riadiť právom upravujúcim výkon právoplatných rozsudkov v štáte, na ktorého území je takýto výkon požadovaný.
5.
Úroky z omeškania stanovené v rozsudku sa neuplatňujú počas trvania konania o anulovaní rozsudku.
ČLÁNOK 24
Pravidlá transparentnosti
1.
Pravidlá UNCITRAL o transparentnosti pri urovnávaní sporov medzi investorom a štátom na základe zmluvy sa majú aplikovať na všetky medzinárodné rozhodcovské konania začaté proti Slovenskej republike na základe tejto dohody. Spojené arabské emiráty si avšak vyhradzujú právo neaplikovať Pravidlá UNCITRAL o transparentnosti pri urovnávaní sporov medzi investorom a štátom na základe zmluvy na akékoľvek medzinárodné rozhodcovské konania začaté proti Spojeným arabským emirátom na základe tejto dohody.
2.
Nič v tejto dohode alebo v príslušných pravidlách rozhodcovského konania nebráni výmene informácií týkajúcich sa sporu medzi Európskou úniou a Slovenskou republikou a naopak.
ČASŤ D
RIEŠENIE SPOROV MEDZI ZMLUVNÝMI STRANAMI
ČLÁNOK 25
Riešenie sporov medzi zmluvnými stranami
1.
Akýkoľvek spor medzi zmluvnými stranami týkajúci sa výkladu alebo vykonávania tejto dohody, ktorý nebude vyriešený prostredníctvom konzultácií alebo inak diplomatickou cestou do 180 dní, sa musí na požiadanie niektorej zo zmluvných strán predložiť na rozhodcovské konanie, ktoré vynesie záväzné rozhodnutie alebo rozsudok tribunálu v súlade s príslušnými pravidlami medzinárodného práva. Ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, tribunál si ustanoví vlastné procesné pravidlá.
2.
Ak sa zmluvné strany nedohodli inak, tribunál bude zložený z troch rozhodcov, pričom každá zo zmluvných strán určí jedného rozhodcu a tretí, ktorý bude predsedajúcim rozhodcom, bude ustanovený dohodou zmluvných strán. Ak tribunál nebude zostavený do 75 dní od dátumu podania návrhu na rozhodcovské konanie podľa tejto časti, potom každá zo zmluvných strán môže požiadať o jeho ustanovenie predsedu Medzinárodného súdneho dvora. Ak predseda Medzinárodného súdneho dvora bude štátnym príslušníkom niektorej zo zmluvných strán alebo ak sa vyskytnú iné prekážky, pre ktoré nebude môcť vykonávať uvedenú funkciu, potom bude oslovený podpredseda, aby určil členov tribunálu. Ak sa stane, že aj podpredseda bude štátnym príslušníkom niektorej zo zmluvných strán alebo ak sa vyskytnú iné prekážky, pre ktoré nebude môcť vykonávať uvedenú funkciu, potom bude prizvaný na ustanovenie členov tribunálu nasledujúci služobne najstarší člen Medzinárodného súdneho dvora, ktorý nie je štátnym príslušníkom žiadnej zo zmluvných strán.
3.
Náklady, ktoré vzniknú rozhodcom, a iné náklady konania, uhradia zmluvné strany rovným dielom. Tribunál však môže na základe vlastného uváženia nariadiť, že jedna zo zmluvných strán má uhradiť vyšší podiel nákladov.
ČASŤ E
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
ČLÁNOK 26
Nadobudnutie platnosti, trvanie a ukončenie
1.
Táto dohoda podlieha schváleniu v súlade s postupmi vyžadovanými podľa právnych predpisov oboch zmluvných strán a nadobúda platnosť 90-tym dňom po dni posledného oznámenia zmluvnej strany potvrdzujúceho ratifikáciu tejto dohody.
2.
Táto dohoda zostane v platnosti na obdobie desiatich rokov. Potom zostane v platnosti až kým neuplynie dvanásť mesiacov odo dňa, ku ktorému niektorá zo zmluvných strán dá výpoveď druhej zmluvnej strane.
3.
Čo sa týka investícií realizovaných pred dátumom ukončenia tejto dohody, ustanovenia článkov 1 až 25 zostanú účinné na obdobie piatich rokov od dátumu jej ukončenia, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
4.
Zmluvné strany môžu zvážiť implementáciu budúceho vývoja v politike investičnej ochrany ktorejkoľvek zo zmluvných strán vrátane mnohostranného investičného súdu za predpokladu, že obidve zmluvné strany sú signatármi dohovoru zakladajúcej takýto súd.
NA DÔKAZ TOHO, nižšie podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali túto dohodu.
DANÉ v dvoch pôvodných vyhotoveniach v New Yorku 22. septembra 2016 v slovenskom, arabskom a anglickom jazyku, pričom všetky znenia majú rovnakú platnosť. V prípade akýchkoľvek rozdielov vo výklade je rozhodujúce znenie v anglickom jazyku.
Za Slovenskú republiku:


Miroslav Lajčák v. r.
Za Spojené arabské emiráty:


Abdalláh bin Zájed bin Sultán Al Nahján v. r.