69/2016 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.06.2016

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.

69
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
zo 16. decembra 2015,
ktorým sa vyhlasuje Národný park Slovenský raj, jeho zóny a ochranné pásmo
Vláda Slovenskej republiky podľa § 17 ods. 3, § 19 ods. 1 a 5 a § 30 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov nariaďuje:
§ 1
Národný park Slovenský raj
(1)
Vyhlasuje sa Národný park Slovenský raj (ďalej len „národný park“).
(2)
Predmet ochrany národného parku je uvedený v prílohe č. 1.
(3)
Národný park sa nachádza v okrese
a)
Brezno v katastrálnom území Telgárt,
b)
Poprad v katastrálnych územiach
1.
Hranovnica,
2.
Vernár,
c)
Rožňava v katastrálnych územiach
1.
Dedinky,
2.
Dobšiná,
3.
Stratená,
d)
Spišská Nová Ves v katastrálnych územiach
1.
Betlanovce,
2.
Hrabušice,
3.
Letanovce,
4.
Mlynky,
5.
Smižany,
6.
Spišské Tomášovce.
(4)
Národný park má výmeru 19 413,67 hektára. Hranica národného parku je vymedzená v prílohe č. 2.
Zóny národného parku
§ 2
V národnom parku sa vyhlasujú zóny A, B, C a D. Hranice zón národného parku sú vymedzené v prílohe č. 3.
§ 3
(1)
Zóna A sa nachádza v okrese
a)
Brezno v katastrálnom území Telgárt,
b)
Poprad v katastrálnych územiach
1.
Hranovnica,
2.
Vernár,
c)
Rožňava v katastrálnych územiach
1.
Dedinky,
2.
Dobšiná,
3.
Stratená,
d)
Spišská Nová Ves v katastrálnych územiach
1.
Hrabušice,
2.
Letanovce,
3.
Smižany,
4.
Spišské Tomášovce.
(2)
Zóna A má výmeru 4 682,32 hektára.
(3)
V zóne A platí piaty stupeň ochrany.
§ 4
(1)
Zóna B sa nachádza v okrese
a)
Poprad v katastrálnom území Hranovnica,
b)
Rožňava v katastrálnom území Stratená,
c)
Spišská Nová Ves v katastrálnych územiach
1.
Hrabušice,
2.
Letanovce,
3.
Smižany.
(2)
Zóna B má výmeru 515,66 hektára.
(3)
V zóne B platí štvrtý stupeň ochrany.
§ 5
(1)
Zóna C sa nachádza v okrese
a)
Brezno v katastrálnom území Telgárt,
b)
Poprad v katastrálnych územiach
1.
Hranovnica,
2.
Vernár,
c)
Rožňava v katastrálnych územiach
1.
Dedinky,
2.
Dobšiná,
3.
Stratená,
d)
Spišská Nová Ves v katastrálnych územiach
1.
Betlanovce,
2.
Hrabušice,
3.
Letanovce,
4.
Mlynky,
5.
Smižany,
6.
Spišské Tomášovce.
(2)
Zóna C má výmeru 14 135,99 hektára.
(3)
V zóne C platí tretí stupeň ochrany.
§ 6
(1)
Zóna D sa nachádza v okrese
a)
Poprad v katastrálnom území Vernár,
b)
Rožňava v katastrálnych územiach
1.
Dedinky,
2.
Stratená,
c)
Spišská Nová Ves v katastrálnom území Hrabušice.
(2)
Zóna D má výmeru 79,70 hektára.
(3)
V zóne D platí druhý stupeň ochrany.
§ 7
Ochranné pásmo národného parku
(1)
Pre národný park sa vyhlasuje ochranné pásmo národného parku, ktoré sa nachádza v okrese
a)
Brezno v katastrálnom území Telgárt,
b)
Poprad v katastrálnych územiach
1.
Hranovnica,
2.
Spišské Bystré,
c)
Rožňava v katastrálnych územiach
1.
Dedinky,
2.
Dobšiná,
d)
Spišská Nová Ves v katastrálnych územiach
1.
Betlanovce,
2.
Hrabušice,
3.
Letanovce,
4.
Mlynky,
5.
Smižany,
6.
Spišské Tomášovce,
7.
Spišská Nová Ves.
(2)
Ochranné pásmo národného parku má výmeru 5 474,76 hektára. Hranica ochranného pásma národného parku je vymedzená v prílohe č. 4.
(3)
V ochrannom pásme národného parku platí druhý stupeň ochrany.
§ 8
Mapy, v ktorých sú zakreslené hranice národného parku, hranice ochranného pásma národného parku a hranice zón národného parku, sú uložené na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky. Grafické podklady, v ktorých sú zakreslené časti hraníc národného parku, časti hraníc zón národného parku a časti hraníc ochranného pásma národného parku, sú uložené podľa územnej pôsobnosti príslušného okresného úradu na
a)
Okresnom úrade Brezno,
b)
Okresnom úrade Poprad,
c)
Okresnom úrade Rožňava,
d)
Okresnom úrade Spišská Nová Ves.
§ 9
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 23/1988 Zb. o Národnom parku Slovenský raj,
2.
body 15, 50, 60, 98 a 104 prílohy k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 83/1993 Z. z. o štátnych prírodných rezerváciách,
3.
ustanovenie výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 1160/1988-32 z 30. júna 1988 o štátnych prírodných rezerváciách (registrovaného v čiastke č. 24/1988 Zb.), ktorým bola Barbolica vyhlásená za chránenú,
4.
rozhodnutie Komisie Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru z 25. mája 1966 č. 30 o zriadení štátnej prírodnej rezervácie Mokrá v znení úpravy z 10. júna 1966 č. ŠaK 6527/1966-osv./12 (Vestník Ministerstva školstva a kultúry, zošit č. 24/1966),
5.
úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 3621/1974-OP z 27. mája 1974 o vyhlásení štátnej prírodnej rezervácie Kocúrová (Zvesti Ministerstva školstva SSR a Ministerstva kultúry SSR, zošit č. 12/1974),
6.
úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. j.: 7431/1976-OP z 30. októbra 1976 o vyhlásení štátnej prírodnej rezervácie Stratená (Zvesti Ministerstva školstva SSR a Ministerstva kultúry SSR, zošit č. 10/1977),
7.
úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. j.: 7432/1976-OP z 30. októbra 1976 o vyhlásení štátnej prírodnej rezervácie Sokol (Zvesti Ministerstva školstva SSR a Ministerstva kultúry SSR, zošit č. 10/1977),
8.
úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. j.: 7434/1976-OP z 30. októbra 1976 o vyhlásení štátnej prírodnej rezervácie Piecky (Zvesti Ministerstva školstva SSR a Ministerstva kultúry SSR, zošit č. 10/1977),
9.
úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. j.: 7435/1976-OP z 30. októbra 1976 o vyhlásení štátnej prírodnej rezervácie Prielom Hornádu (Zvesti Ministerstva školstva SSR a Ministerstva kultúry SSR, zošit č. 10/1977),
10.
úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. j.: 7436/1976-OP z 30. októbra 1976 o vyhlásení štátnej prírodnej rezervácie Suchá Belá (Zvesti Ministerstva školstva SSR a Ministerstva kultúry SSR, zošit č. 10/1977),
11.
úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. j.: 7437/1976-OP z 30. októbra 1976 o vyhlásení štátnej prírodnej rezervácie Holý kameň (Zvesti Ministerstva školstva SSR a Ministerstva kultúry SSR, zošit č. 10/1977),
12.
úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. j.: 7438/1976-OP z 30. októbra 1976 o vyhlásení štátnej prírodnej rezervácie Ostrá skala (Zvesti Ministerstva školstva SSR a Ministerstva kultúry SSR, zošit č. 10/1977),
13.
úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. j.: 3488/1980-32 z 31. mája 1980 o vyhlásení štátnej prírodnej rezervácie Zejmarská roklina (registrovaná v čiastke č. 34/1980 Zb.),
14.
úprava Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 55/1984-32 z 30. apríla 1984 o vyhlásení štátnej prírodnej rezervácie Tri kopce (registrovaná v čiastke č. 17/1984 Zb.).
§ 10
Účinnosť
Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. júna 2016.1)
Robert Fico v. r.
1)
Dňom účinnosti nariadenia vlády strácajú platnosť:
1. nariadenie Okresného národného výboru v Poprade zo 4. septembra 1984 č. 71 o vyhlásení chráneného prírodného výtvoru Hranovnícke pleso,
2. tretí bod časti C. prílohy k vyhláške Krajského úradu životného prostredia v Prešove č. 5/2004 zo 14. mája 2004, ktorou sa určuje stupeň ochrany niektorých prírodných rezervácií, národných prírodných rezervácií, prírodných pamiatok a národnej prírodnej pamiatky Gánovské travertíny,
3. šiesty a osemnásty bod časti A. prílohy k vyhláške Krajského úradu životného prostredia v Košiciach č. 7/2004 z 22. septembra 2004, ktorou sa určuje stupeň ochrany niektorých prírodných rezervácií, prírodných pamiatok, národných prírodných rezervácií, národných prírodných pamiatok a chráneného areálu Laborecký lužný les.
Príloha č. 1
k nariadeniu vlády č. 69/2016 Z. z.
PREDMET OCHRANY NÁRODNÉHO PARKU
1.
Biotopy európskeho významu:
Kód biotopu Kód NATURA Názov biotopu
Vo1 3130 Oligotrofné až mezotrofné stojaté vody s vegetáciou triedy Isoeto-Nanojuncetea
Vo5 3140 Oligotrofné až mezotrofné vody s bentickou vegetáciou chár
Vo2 3150 Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion
Br4 3240 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia so Salix eleagnos
Vo4 3260 Nížinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion
Kr2 5130 Porasty borievky obyčajnej
Pi5 *6110 Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi
Al3 6170 Alpínske a subalpínske vápnomilné travinno-bylinné porasty
Tr5 6190 Dealpínske travinno-bylinné porasty
Tr1 6210 Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte
Tr1.1 *6210 Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (dôležité stanovištia Orchidaceae)
Tr8 *6230 Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte
Br6 6430 Brehové porasty deväťsilov
Lk5 6430 Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach
Lk1 6510 Nížinné a podhorské kosné lúky
Lk2 6520 Horské kosné lúky
Ra3 7140 Prechodné rašeliniská a trasoviská
Pr3 *7220 Penovcové prameniská
Ra6 7230 Slatiny s vysokým obsahom báz
Sk6 *8160 Nespevnené karbonátové skalné sutiny v montánnom až kolínnom stupni
Sk1 8210 Karbonátové skalné steny so štrbinovou vegetáciou
Sk8 8310 Nesprístupnené jaskynné útvary
Ls5.2 9110 Kyslomilné bukové lesy
Ls5.1 9130 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy
Ls5.3 9140 Javorovo-bukové horské lesy
Ls5.4 9150 Vápnomilné bukové lesy
Ls4 *9180 Lipovo-javorové sutinové lesy
Ls7.3 *91D0 Rašeliniskové smrekové lesy
Ls1.3 *91E0 Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy
Ls1.4 *91E0 Horské jelšové lužné lesy
Ls6.2 91Q0 Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy
Ls9.1 9410 Smrekové lesy čučoriedkové
Ls9.2 9410 Smrekové lesy vysokobylinné
2.
Biotopy národného významu:
Kód

biotopu

Názov biotopu
Kr8 Vŕbové kroviny stojatých vôd
Kr9 Vŕbové kroviny na zaplavovaných brehoch riek
Tr7 Mezofilné lemy
Lk3 Mezofilné pasienky a spásané lúky
Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí
Lk7 Psiarkové aluviálne lúky
Lk10 Vegetácia vysokých ostríc
Pr1 Prameniská horského a subalpínskeho stupňa na nevápencových horninách
Ls8 Jedľové a jedľovo-smrekové lesy
3.
Biotopy druhov rastlín európskeho významu: grimaldia trojtyčinková (Mania triandra), kyjanôčka zelená (Buxbaumia viridis), črievičník papučkový (Cypripedium calceolus), kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp. hungarica), jazyčník sibírsky (Ligularia sibirica), poniklec prostredný (Pulsatilla subslavica), poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), zvonovec ľaliolistý (Adenophora lilifolia).
4.
Biotopy druhov rastlín národného významu: solenopsóra karpatská (Solenopsora carpatica), červenohlav ihlanovitý (Anacamptis pyramidalis), ostrica oblastá (Carex diandra), ostrica dvojdomá (Carex dioica), ostrica labkatá (Carex pediformis), chochlačka žltobiela (Corydalis capnoides), lykovec voňavý (Daphne cneorum), trčuľa jednohľuzá (Herminium monorchis), vstavač počerný (Orchis ustulata) a tis obyčajný (Taxus baccata).
5.
Biotopy druhov živočíchov európskeho významu: korýtko riečne (Unio crassus), pimprlík močiarny (Vertigo geyeri), pimprlík mokraďný (Vertigo angustior), bystruška potočná (Carabus variolosus), fúzač karpatský (Pseudogaurotina excellens), fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), jasoň červenooký (Parnassius apollo), jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne), mlynárik východný (Leptidea morsei), modráčik krvavcový (Maculinea teleius), ohniváčik veľký (Lycaena dispar), spriadač kostihojový (Euplagia quadripunctaria), mihuľa potiská (Eudontomyzon danfordi), hlaváč európsky (Cottus gobio), mrena stredomorská (Barbus meridionalis), kunka žltobruchá (Bombina variegata), mlok hrebenatý (Triturus cristatus), mlok karpatský (Triturus montandoni), jašterica múrová (Podarcis muralis), užovka hladká (Coronella austriaca), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), chrapkáč poľný (Crex crex), lelek lesný (Caprimulgus europaeus), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva), pôtik kapcavý (Aegolius funereus), rybárik riečny (Alcedo athis), strakoš červenochrbtý (Lanius collurio), mačka divá (Felis sylvestris), medveď hnedý (Ursus arctos), myšovka horská (Sicista betulina), netopier veľkouchý (Myotis bechsteini), netopier východný (Myotis blythi), netopier Brandtov (Myotis brandti), netopier brvitý (Myotis emarginatus), netopier fúzatý (Myotis mystacinus), netopier pobrežný (Myotis dasycneme), netopier riasnatý (Myotis nattereri), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier vodný (Myotis daubentoni), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), raniak hrdzavý (Nyctalus noctula), rys ostrovid (Lynx lynx), syseľ pasienkový (Spermophilus citellus), ucháč svetlý (Plecotus auritus), ucháč sivý (Plecotus austriacus), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), večernica pestrá (Vespertilio murinus), večernica pozdná (Eptesicus serotinus), večernica severská (Eptesicus nilssoni), vlk dravý (Canis lupus), vydra riečna (Lutra lutra).
6.
Biotopy druhov živočíchov národného významu: adéla tavoľníková (Nemophora basella), bielopásovec tavoľníkový (Neptis rivularis), hnedáčik čermeľový (Melitaea diamina), hnedáčik nevädzový (Melitaea phoebe), lišaj lipkavcovitý (Hyles gallii), lišaj mliečnikový (Hyles euphorbiae), modráčik čiernoškvrnný (Maculinea arion), modráčik Rebelov (Maculinea rebeli), modráčik rozchodníkový (Scolitandides orion), očkáň striebrooký (Coenonympha tullia), spriadač čremchový (Pericallia matronila), vidlochvost ovocný (Iphiclides podalirius), rak riečny (Astacus astacus), mlok bodkovaný (Triturus vulgaris), mlok horský (Triturus alpestris), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), jašterica živorodá (Lacerta vivipara), slepúch lámavý (Anguis fragilis), užovka obojková (Natrix natrix), vretenica severná (Vipera berus), dudok chochlatý (Upupa epops), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), kačica divá (Anas platyrhynchos), krutihlav hnedý (Jynx torquilla), muchár sivý (Muscicapa striata), prepelica poľná (Coturnix coturnix), pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata), sluka lesná (Scolopax rusticola), strakoš sivý (Lanius excubitor), škovránok poľný (Alauda arvensis), volavka popolavá (Ardea cinerea), žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus), dulovnica menšia (Neomys anomalus), piskor vrchovský (Sorex alpinus) a plch záhradný (Eliomys quercinus).
7.
Abiotické javy:
7.1.
Formy svahovej modelácie, erózie, zvetrávania, štruktúrne formy a tektonické formy reliéfu: skalné mesto, skalná brána, skalné okno
7.2.
Fluviálny reliéf: riečna terasa
7.3.
Krasový a fluviokrasový reliéf: kaňon, tiesňava a roklina, krasová planina, krasová jama (závrt), travertínová kopa, iné (prepadliská, rozsadlinové jaskyne, riečna terasa)
7.4.
Stratigrafické a paleontologické lokality: výskyt fosílnej fauny, flóry
7.5.
Štruktúrno-tektonicky významné lokality: transgresia mladších jednotiek
7.6.
Hydrologické formy: ponory
Poznámky:
Biotopy európskeho významu a národného významu sú označené v súlade s prílohou č. 1 k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
Abiotické javy sú určené podľa Typizácie abiotických javov z Návrhu na prehodnotenie chránených území Slovenskej republiky (Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Banská Bystrica, 2007).
Príloha č. 2
k nariadeniu vlády č. 69/2016 Z. z.
VYMEDZENIE HRANICE NÁRODNÉHO PARKU
Územie národného parku je vymedzené podľa katastrálnych máp so stavom katastra nehnuteľností k 1. januáru 2015 a podľa lesníckych organizačných máp v mierke 1:25 000 pre lesný hospodársky celok Telgárt so stavom k 1. januáru 2014, pre lesný hospodársky celok Dobšiná so stavom k 1. januáru 2015, pre lesný hospodársky celok Hranovnica so stavom k 1. januáru 2006 a pre lesné hospodárske celky Smižany, Hrabušice a Ľadová so stavom k 1. januáru 2007, z ktorých bola hranica národného parku prenesená do Základných máp Slovenskej republiky v mierke 1:50 000 týchto nomenklatúr:
37-11 Vernár,
37-12 Spišská Nová Ves,
37-13 Muráň,
37-14 Dobšiná.
Popis hranice národného parku
Hranica národného parku vychádza od cestného mosta cez rieku Hornád pri Mýte juhozápadne od obce Hrabušice a vedie južným okrajom štátnej cesty III. triedy Hrabušice – Píla juhozápadným smerom k miestnej časti Majer. Za miestnou časťou Majer odbočuje z cesty III. triedy na križovatke s poľnou cestou doprava do Betlanovskej doliny, obchádza usadlosť okrajom lesa ku križovatke ciest. Na križovatke ciest pokračuje juhozápadným smerom po poľnej ceste, ktorá vedie okrajom lesa na kótu 654,8 m n. m. a otáča sa na sever okrajom lesa. Pretína lúku a otáča sa na západ k doline Tepličného potoka, pretína dolinu a pokračuje juhozápadným smerom po lesnom hrebeni cez kótu 703,1 m n. m. smerom k sedlu pod lesom Predná Krompľa. Zo sedla pod lesom Predná Krompľa sa otáča na sever k lúke a križovatke viacerých lesných ciest. Z tohto miesta sa otáča severozápadne, kde pokračuje po lesnej ceste, sledujúc výraznú dolinu medzi vrchmi Smrekovica a Vysoká do doliny Vernárskeho potoka k časti zvanej Hámor. V časti Hámor sa otáča na sever po lesnej ceste až na lesný sklad. Ďalej pokračuje vedľa Vernárskeho potoka v smere toku západným okrajom cesty I. triedy severným smerom až po lesný sklad na pravej strane cesty. Za lesným skladom odbočuje z cesty I. triedy Hranovnica – Vernár západným smerom, prichádza na tok Vernárskeho potoka a pokračuje po pravej strane toku severným smerom k hranici zastavaného územia obce Hranovnica, kde sa otáča južným smerom, a po ceste I. triedy prichádza k mostu a ľavostrannému prítoku Vernárskeho potoka. Vystupuje po doline tohto prítoku až k lúke Olbrichová. Obchádza lúku zo severu a otáča sa na juh do Čiernej doliny a pokračuje po Čiernej doline až k záveru tejto doliny, kde prichádza na hrebeň južne od kóty 1 165 m n. m. Tu sa otáča na juh a pokračuje ďalej po hrebeni južným smerom na okraj lúky Borzov na kótu 1 176 m n. m. Po okraji lúky Borzov sa otáča západným smerom na kótu Skalica (1 269 m n. m.). Z nej pokračuje po lesnej zvážnici západným a juhozápadným smerom po katastrálnej hranici medzi obcami Vernár a Spišské Bystré na lúku Mäsiarová a po jej severnom okraji a zároveň po katastrálnej hranici medzi obcami Vernár a Kravany až do Smrečinského sedla, kde odbočuje na východ na kótu Predná hoľa (1 545 m n. m.). Z nej pokračuje ďalej na juhovýchod na kótu Malá Popová (1084 m n. m.) a Popová (1 098 m n. m.). Z kóty Popová sa napája na štátnu cestu I. triedy Hranovnica – Telgárt. Túto križuje a po jej východnom okraji vedie južným smerom cez rázcestie pri horárni Pusté pole k lesnej ceste v sedle Besník. Po tejto lesnej ceste pokračuje východným a južným smerom cez kótu 1 128 m n. m. k Spišskému potoku, ktorý pretína a otáča sa na sever po hrebeni na kótu 1 222 m n. m., schádza k lúke Koháričkina a ďalej po hrebeni k okraju Okrúhlej lúky až ku kóte 1 270,6 m n. m. Ondrejisko, kde sa okrajom lúky otáča na juh. Pokračuje po hrebienku na lúku pod Ondrejiskom, ktorú pretína, a pokračuje severovýchodným smerom cez lúku Fricov šop na kótu 1 197,2 m n. m. Z tejto kóty pokračuje smerom na západ, kde obchádza lúku Nižná Záhrada z juhu a dostáva sa na kótu Honzovské 1 171,9 m n. m. Z kóty Honzovské pokračuje na juh na kótu Koryto 1085,5 m n. m. a z kóty Koryto po lesnej zvážnici na lúku Koryto a odtiaľ po lesnej ceste do sedla a zo sedla hrebeňom na kótu Čierna hora (1 152 m n. m.), lesom Pátrov grúň na jeho okraj a ďalej juhozápadným smerom ku chate na Gápli. Pri chate na Gápli sa otáča na juh a okrajom lúky Voniarky prichádza na križovatku lesných ciest. Ďalej vedie po lesnej ceste, ktorá je zároveň aj turistickým chodníkom, až k štátnej ceste I. triedy Stratená – Dobšiná, ktorú križuje. Jej severným okrajom sa dostáva ku križovatke štátnych ciest Stratená – Dobšiná – Mlynky, kde odbočuje severným smerom po okraji štátnej cesty II. triedy Dobšiná – Mlynky do miestnej časti Mlyniek Palcmanská Maša. Ďalej krajom lesa nad štátnou cestou až k rázcestiu Mlynky – Biele Vody. Odtiaľ pokračuje hranicou lesa nad domami a ďalej hranicou zastavaného územia obce severným smerom až na koniec osady. Za osadou Biele Vody pokračuje severozápadne po lesnej ceste, ktorá je značeným turistickým chodníkom až do Chotárnej dolky. Odtiaľ pokračuje severne dolinou Havranieho potoka až po Zadný Hýľ. Zo Zadného Hýľa vedie po lesnej ceste k lúčke Magaš a odtiaľ po lesnej ceste na hrebeň. Ďalej na západ po hrebeni až ku kóte 990,3 m n. m. Dubnica a ďalej po hrebeni až do sedla pri vrchu Medvedia hlava. Zo sedla pokračuje po lesnej asfaltovej ceste severovýchodným smerom až ku Košiarnemu briežku, až ku križovatke lesných ciest pri horárni a ďalej po lesnej asfaltovej ceste pokračuje severne až k osade Maša, ktorú obchádza zo západnej strany. Tu križuje rieku Hornád na mieste, kde bola hrádza, pokračuje na sever, otáča sa okrajom lesa na západ, pokračuje okrajom lesa až k štátnej ceste na Čingov. Túto križuje, obchádza okrajom lesa, opäť štátnu cestu križuje a okrajom lesa smerom na juh prichádza do rekreačného strediska Čingov. Rekreačné stredisko obchádza po severnom okraji po štátnej ceste k začiatku parkoviska, kde pokračuje západným smerom okrajom lesa k areálu bývalého autokempingu Ďurkovec. Obchádza areál autokempingu okrajom lesa ku kameňolomu a pri kameňolome sa otáča na juh okrajom lesa a pokračuje po okraji lesa západným smerom k bývalej rómskej osade pri Letanovskom mlyne. Pretína potok a krajom lesa Ihrík vedie pod Zelenú horu, kde prichádza do Hrdla Hornádu. Z Hrdla Hornádu odbočuje severným smerom po poľnej ceste, po ktorej pokračuje ďalej severovýchodným smerom až do východiskového bodu.
Mapa hranice národného parku