398/2015 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2016

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

398
ZÁKON
z 12. novembra 2015
o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet zákona
(1)
Tento zákon upravuje postup orgánov Slovenskej republiky pri
a)
vydávaní európskeho ochranného príkazu na jeho uznanie v inom členskom štáte Európskej únie (ďalej len „členský štát“),
b)
uznávaní európskeho ochranného príkazu vydaného súdom alebo iným justičným orgánom členského štátu v trestnom konaní a prijatí následného opatrenia na území Slovenskej republiky.
(2)
Tento zákon sa použije vo vzťahu k členskému štátu, ktorý prevzal do svojho právneho poriadku osobitný predpis.1)
§ 2
Vymedzenie základných pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
ochranným príkazom rozhodnutie vydané v trestnom konaní súdom alebo v prípravnom konaní prokurátorom alebo justičným orgánom členského štátu, ktorým sa na účely zabezpečenia ochrany fyzickej osoby pred protiprávnym konaním majúcim charakter trestného činu, ktoré môže ohroziť jej život, telesnú integritu alebo duševnú integritu, dôstojnosť, osobnú slobodu alebo sexuálnu integritu, ukladá obvinenému alebo odsúdenému jeden alebo viacero z týchto zákazov alebo obmedzení (ďalej len „obmedzujúce opatrenie“):
1.
zákaz vstupovať do určených miest alebo do určených oblastí, kde má chránená osoba pobyt alebo ktoré navštevuje,
2.
zákaz alebo úprava kontaktu s chránenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, alebo
3.
zákaz alebo úprava približovania sa k chránenej osobe bližšie ako na určenú vzdialenosť,
b)
európskym ochranným príkazom rozhodnutie vydané v trestnom konaní na základe ochranného príkazu súdom alebo v prípravnom konaní prokurátorom alebo justičným orgánom členského štátu na účely zabezpečenia ochrany fyzickej osoby na území iného členského štátu,
c)
následným opatrením obmedzujúce opatrenie uložené súdom alebo justičným orgánom členského štátu na základe uznaného európskeho ochranného príkazu,
d)
chránenou osobou fyzická osoba, na ktorej ochranu bol vydaný ochranný príkaz,
e)
ohrozujúcou osobou fyzická osoba, proti ktorej bol vydaný ochranný príkaz,
f)
štátom pôvodu členský štát, v ktorom bol vydaný európsky ochranný príkaz,
g)
vykonávajúcim štátom členský štát, v ktorom má byť rozhodnuté o uznaní európskeho ochranného príkazu a o prijatí následného opatrenia,
h)
justičným orgánom štátu pôvodu orgán členského štátu, ktorý má právomoc vydať európsky ochranný príkaz podľa svojho právneho poriadku,
i)
justičným orgánom vykonávajúceho štátu orgán členského štátu, ktorý má právomoc rozhodnúť o uznaní európskeho ochranného príkazu a uložení následného opatrenia podľa svojho právneho poriadku.
§ 3
Rozsah pôsobnosti
(1)
Európsky ochranný príkaz možno v Slovenskej republike vydať
a)
ak bol v trestnom konaní vydaný ochranný príkaz, ktorým sa ukladá jedno alebo viacero obmedzujúcich opatrení podľa § 2 písm. a),
b)
ak sa chránená osoba zdržiava alebo má pobyt na území iného členského štátu alebo plánuje sa zdržiavať alebo mať pobyt na území iného členského štátu, a
c)
na žiadosť chránenej osoby.
(2)
Európsky ochranný príkaz možno v Slovenskej republike uznať, ak
a)
bol v trestnom konaní vedenom v inom členskom štáte vydaný ochranný príkaz, ktorým sa ukladá jedno alebo viacero obmedzujúcich opatrení podľa § 2 písm. a), a
b)
chránená osoba sa zdržiava alebo má pobyt alebo sa plánuje zdržiavať alebo mať pobyt na území Slovenskej republiky.
§ 4
Pri postupe podľa tohto zákona orgány Slovenskej republiky
a)
rozhodujú bez zbytočného odkladu, pričom zohľadnia všetky osobitné okolnosti danej veci vrátane jej naliehavosti, predpokladaného príchodu chránenej osoby na územie Slovenskej republiky alebo členského štátu, veku chránenej osoby a stupňa ohrozenia chránenej osoby, a
b)
dbajú na to, aby sa ohrozujúca osoba nedozvedela miesto, kde sa zdržiava chránená osoba, ani iné údaje umožňujúce ju kontaktovať; to neplatí, ak je uvedenie takýchto údajov nevyhnutné na účely vymedzenia následného opatrenia, ktoré sa ukladá ohrozujúcej osobe na základe uznaného európskeho ochranného príkazu.
DRUHÁ ČASŤ
POSTUP SLOVENSKÝCH ORGÁNOV AKO JUSTIČNÝCH ORGÁNOV ŠTÁTU PÔVODU
§ 5
Vydanie európskeho ochranného príkazu
(1)
Na vydanie európskeho ochranného príkazu je príslušný súd alebo prokurátor, ktorý vydal ochranný príkaz. Európsky ochranný príkaz sa vydáva na základe žiadosti chránenej osoby. Ak je chránená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, o vydanie európskeho ochranného príkazu môže požiadať jej zákonný zástupca alebo opatrovník.
(2)
Pri rozhodovaní o vydaní európskeho ochranného príkazu sa zohľadní najmä miera ohrozenia chránenej osoby a čas, ako dlho chránená osoba zamýšľa mať pobyt alebo zdržiavať sa v inom členskom štáte. Ak súd alebo prokurátor európsky ochranný príkaz nevydá, rozhodne o zamietnutí žiadosti chránenej osoby.
(3)
Európsky ochranný príkaz sa vyhotovuje na formulári, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1 a obsahuje náležitosti v ňom uvedené.
(4)
Európsky ochranný príkaz alebo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti chránenej osoby sa doručuje chránenej osobe. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti chránenej osoby je prípustná sťažnosť.
(5)
Pred vydaním európskeho ochranného príkazu sa ohrozujúcej osobe umožní uplatniť právo byť vypočutá a právo podať opravný prostriedok proti ochrannému príkazu, ak nemohla tieto práva uplatniť v konaní, ktoré viedlo k jeho vydaniu.
§ 6
Zaslanie európskeho ochranného príkazu do vykonávajúceho štátu
(1)
Na účely uznania európskeho ochranného príkazu a prijatia následného opatrenia vo vykonávajúcom štáte súd alebo prokurátor, ktorý vydal európsky ochranný príkaz, zašle európsky ochranný príkaz justičnému orgánu vykonávajúceho štátu, v ktorom sa chránená osoba zdržiava alebo má pobyt alebo zamýšľa sa zdržiavať alebo mať pobyt. Na zaslanie európskeho ochranného príkazu do vykonávajúceho štátu sa použije postup podľa § 18; rovnopis európskeho ochranného príkazu sa súčasne zasiela Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
(2)
Na účely postupu podľa odseku 1 súd alebo prokurátor zabezpečí preklad európskeho ochranného príkazu podľa § 19.
(3)
Na žiadosť justičného orgánu vykonávajúceho štátu poskytne súd alebo prokurátor dodatočné informácie potrebné na uznanie európskeho ochranného príkazu a prijatie následného opatrenia vo vykonávajúcom štáte.
§ 7
Dôsledky uznania európskeho ochranného príkazu vykonávajúcim štátom
(1)
Uznanie európskeho ochranného príkazu justičným orgánom vykonávajúceho štátu a prijatie následného opatrenia vo vykonávajúcom štáte nebráni výkonu ochranného príkazu, na základe ktorého bol európsky ochranný príkaz vydaný.
(2)
Ak justičný orgán vykonávajúceho štátu vyrozumie súd alebo prokurátora o porušení následného opatrenia ohrozujúcou osobou na území vykonávajúceho štátu, postupuje sa obdobne ako v prípade, keby ohrozujúca osoba porušila podmienky uložené ochranným príkazom na území Slovenskej republiky.
§ 8
Zmena, späťvzatie a zrušenie európskeho ochranného príkazu
(1)
Ak po vydaní európskeho ochranného príkazu dôjde k zmene ochranného príkazu, príslušný súd alebo prokurátor európsky ochranný príkaz zodpovedajúcim spôsobom zmení; zmenený európsky ochranný príkaz zašle justičnému orgánu vykonávajúceho štátu a o tejto zmene vyrozumie chránenú osobu.
(2)
Ak po vydaní európskeho ochranného príkazu dôjde k zrušeniu ochranného príkazu, príslušný súd alebo prokurátor európsky ochranný príkaz vezme späť, o čom vyrozumie justičný orgán vykonávacieho štátu a chránenú osobu.
(3)
Ak po zaslaní európskeho ochranného príkazu do iného členského štátu dôjde k odovzdaniu výkonu rozhodnutia, na základe ktorého bol vydaný európsky ochranný príkaz, do iného členského štátu podľa osobitného predpisu,2) súd alebo prokurátor po uznaní a nariadení výkonu takého rozhodnutia v inom členskom štáte európsky ochranný príkaz zruší, o čom vyrozumie chránenú osobu a justičný orgán vykonávajúceho štátu.
§ 9
Vzťah ku konaniu podľa osobitného predpisu
Ak sú splnené podmienky pre odovzdanie výkonu ochranného príkazu danému členskému štátu podľa osobitného predpisu,2) postupuje sa prednostne podľa osobitného predpisu.
§ 10
Informačná povinnosť
(1)
Súd alebo prokurátor, ktorý vydal európsky ochranný príkaz, bezodkladne vyrozumie justičný orgán vykonávajúceho štátu o akomkoľvek rozhodnutí, opatrení alebo skutočnostiach, v dôsledku ktorých nemožno pokračovať vo výkone následného opatrenia prijatého na základe uznaného európskeho ochranného príkazu vo vykonávajúcom štáte.
(2)
Ak požiada chránená osoba súd alebo prokurátora o vydanie európskeho ochranného príkazu a ochranný príkaz, na základe ktorého má byť vydaný, bol vydaný v inom členskom štáte, súd alebo prokurátor žiadosť postúpi bez meškania príslušnému justičnému orgánu iného členského štátu.
TRETIA ČASŤ
POSTUP SLOVENSKÝCH ORGÁNOV AKO VYKONÁVAJÚCICH JUSTIČNÝCH ORGÁNOV
§ 11
Príslušnosť
(1)
Na konanie o uznaní európskeho ochranného príkazu je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa zdržuje alebo má pobyt chránená osoba. Ak sa chránená osoba na území Slovenskej republiky nezdržuje alebo nemá pobyt na jej území, príslušný je okresný súd, v ktorého obvode sa chránená osoba plánuje zdržiavať alebo mať pobyt. Ak je podľa prvej alebo druhej vety daná príslušnosť viacerých súdov, konanie vykonáva ten okresný súd, ktorému bol doručený európsky ochranný príkaz alebo ktorému bola vec postúpená nepríslušným súdom. Na zmenu rozhodných skutočností pre určenie príslušnosti sa po začiatku konania neprihliada.
(2)
Ak je európsky ochranný príkaz doručený justičným orgánom štátu pôvodu súdu, ktorý nie je príslušný na jeho uznanie, súd postúpi vec bezodkladne súdu príslušnému podľa odseku 1, o čom informuje justičný orgán štátu pôvodu. Ak nie je založená právomoc slovenských súdov na uznanie európskeho ochranného príkazu podľa tohto zákona, súd vráti európsky ochranný príkaz justičnému orgánu štátu pôvodu bez vybavenia s uvedením dôvodu takého postupu.
(3)
Súd o doručení európskeho ochranného príkazu justičným orgánom štátu pôvodu informuje ministerstvo, ktorému súčasne zašle kópiu európskeho ochranného príkazu.
(4)
Ak je chránenou osobou dieťa, súd o doručení európskeho ochranného príkazu justičným orgánom štátu pôvodu informuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorému súčasne zašle kópiu európskeho ochranného príkazu.
§ 12
Rozhodnutie súdu
(1)
Ak súd nepovažuje európsky ochranný príkaz za dostatočný podklad na rozhodnutie o jeho uznaní a na prijatie následného opatrenia alebo ak európsky ochranný príkaz nie je preložený do jazyka podľa § 19, požiada justičný orgán štátu pôvodu o zaslanie dodatočných informácií alebo prekladu v primeranej lehote. Ak justičný orgán štátu pôvodu nezašle dodatočné informácie alebo preklad v určenej lehote bez toho, aby uviedol podstatné dôvody, pre ktoré tak neurobil, súd konanie ukončí a o jeho ukončení vyrozumie justičný orgán štátu pôvodu. Na tieto následky musí byť justičný orgán štátu pôvodu vopred upozornený.
(2)
O uznaní európskeho ochranného príkazu rozhodne súd po písomnom vyjadrení prokurátora uznesením na neverejnom zasadnutí. Rozhodnutie o uznaní súd doručí prokurátorovi a chránenej osobe. Ak súd európsky ochranný príkaz uzná, rozhodnutie doručí aj ohrozujúcej osobe. O uznaní európskeho ochranného príkazu a o prijatom následnom opatrení súd bez meškania vyrozumie justičný orgán štátu pôvodu; v prípade neuznania ho vyrozumie aj o dôvodoch takého postupu.
(3)
Ak sa rozhodnutie o uznaní podľa odseku 2 nepodarí doručiť ohrozujúcej osobe z dôvodu neznámeho pobytu a miesto jej pobytu sa nepodarí zistiť ani s využitím spolupráce poskytnutej justičným orgánom štátu pôvodu, súd konanie ukončí a o jeho ukončení vrátane uvedenia dôvodu takého postupu vyrozumie justičný orgán štátu pôvodu, prokurátora a chránenú osobu.
(4)
Proti rozhodnutiu o uznaní európskeho ochranného príkazu je prípustná sťažnosť. Sťažnosťou nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bol európsky ochranný príkaz alebo ochranný príkaz v ňom uvedený vydaný v inom členskom štáte.
§ 13
Dôvody odmietnutia
Súd rozhodnutím odmietne uznať európsky ochranný príkaz, ak
a)
obmedzujúce opatrenie uložené ohrozujúcej osobe ochranným príkazom, na základe ktorého bol vydaný európsky ochranný príkaz, nezodpovedá obmedzujúcemu opatreniu uvedenému v § 2 písm. a),
b)
nie sú splnené podmienky na uznanie európskeho ochranného príkazu podľa § 3 ods. 2,
c)
skutok, pre ktorý sa ochranným príkazom uložilo obmedzujúce opatrenie uvedené v európskom ochrannom príkaze, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
d)
obmedzujúce opatrenie uložené ohrozujúcej osobe uvedené v európskom ochrannom príkaze je súčasťou trestu, na ktorého výkon sa v Slovenskej republike vzťahuje amnestia alebo milosť, a takéto obmedzujúce opatrenie bolo uložené za skutok, na ktorého stíhanie je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
e)
ohrozujúca osoba je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu,3)
f)
trestné stíhanie za skutok, pre ktorý sa uložilo obmedzujúce opatrenie ochranným príkazom uvedeným v európskom ochrannom príkaze, je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky premlčané a na stíhanie skutku je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
g)
voči tej istej osobe pre ten istý skutok už bolo právoplatne rozhodnuté slovenským súdom alebo ak súd má informáciu, že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti tej istej osobe pre ten istý skutok sa právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý už bol vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov štátu, v ktorom bol vynesený,
h)
ohrozujúca osoba by podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nebola vzhľadom na svoj vek trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré sa uložil ochranný príkaz uvedený v európskom ochrannom príkaze,
i)
skutok, pre ktorý bol vydaný ochranný príkaz uvedený v európskom ochrannom príkaze, sa podľa právneho poriadku Slovenskej republiky považuje za spáchaný čiastočne alebo v celom rozsahu na území Slovenskej republiky.
§ 14
Uznanie európskeho ochranného príkazu a prijatie následného opatrenia
(1)
Ak nie je dôvod na odmietnutie uznania podľa § 13, súd európsky ochranný príkaz uzná; vo svojom rozhodnutí súčasne uloží ohrozujúcej osobe následné opatrenie vo forme obmedzujúceho opatrenia, ktoré svojou povahou najviac zodpovedá obmedzujúcemu opatreniu uvedenému v európskom ochrannom príkaze. Súčasťou takého rozhodnutia je aj poučenie o následkoch porušenia následného opatrenia.
(2)
Plnenie a kontrolu následného opatrenia vykonáva súdom určený probačný a mediačný úradník. Ak ohrozujúca osoba poruší následné opatrenie na území Slovenskej republiky, súd jej môže uložiť poriadkovú pokutu do 1 650 eur.
(3)
Súd bez zbytočného odkladu oznámi justičnému orgánu štátu pôvodu každé porušenie následného opatrenia prijatého na základe európskeho ochranného príkazu; oznámenie sa zasiela prostredníctvom formulára, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2.
(4)
Na účely postupu podľa odseku 3 súd zabezpečí preklad oznámenia podľa § 19.
§ 15
Zmena následného opatrenia
(1)
Ak dôjde k zmene ochranného príkazu v štáte pôvodu, súd bezodkladne po doručení zmeneného európskeho ochranného príkazu rozhodne, či následné opatrenie uložené na základe uznaného európskeho ochranného príkazu takto zmení alebo či ho ponechá v pôvodnej podobe. Súd ponechá následné opatrenie v pôvodnej podobe, ak
a)
zmenený ochranný príkaz ukladá iné obmedzujúce opatrenie, ako je uvedené v § 2 písm. a),
b)
súd nepovažuje zmenený európsky ochranný príkaz za dostatočný podklad na zmenu svojho rozhodnutia a justičný orgán štátu pôvodu neposkytol dodatočné informácie v určenej lehote na základe žiadosti súdu, alebo
c)
rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o zmene následného opatrenia, sa nepodarí doručiť ohrozujúcej osobe z dôvodu neznámeho pobytu a miesto jej pobytu sa nepodarí zistiť ani s využitím spolupráce poskytnutej justičným orgánom štátu pôvodu.
(2)
Rozhodnutie súdu podľa odseku 1 sa doručí prokurátorovi, chránenej osobe a ohrozujúcej osobe. Proti takému rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosťou nemožno napadnúť dôvody, pre ktoré bol európsky ochranný príkaz alebo ochranný príkaz v ňom uvedený vydaný v inom členskom štáte.
(3)
O zmene následného opatrenia uloženého na základe európskeho ochranného príkazu alebo o jeho ponechaní v pôvodnej podobe súd vyrozumie justičný orgán štátu pôvodu vrátane dôvodov, pre ktoré nemohlo dôjsť k jeho zmene. Pokiaľ súd ponechá následné opatrenie uložené na základe uznaného európskeho ochranného príkazu v pôvodnej podobe, požiada súčasne justičný orgán štátu pôvodu o informáciu, či má v jeho výkone pokračovať alebo či ho má zrušiť.
§ 16
Zrušenie následného opatrenia
(1)
Súd bez zbytočného odkladu rozhodne o zrušení následného opatrenia, ak
a)
chránená osoba sa preukázateľne prestala zdržiavať na území Slovenskej republiky alebo už nemá na jej území obvyklý pobyt,
b)
justičný orgán štátu pôvodu vyrozumie súd, že netrvá na ďalšom výkone následného opatrenia na území Slovenskej republiky,
c)
justičný orgán štátu pôvodu vyrozumie súd o zrušení alebo späťvzatí európskeho ochranného príkazu,
d)
ide o dôvod uvedený v § 17 ods. 2, alebo
e)
nastane iná skutočnosť, v dôsledku ktorej nemožno vo výkone následného opatrenia uloženého na základe uznaného európskeho ochranného príkazu pokračovať.
(2)
O zrušení následného opatrenia podľa odseku 1 a o dôvodoch takého postupu súd bez zbytočného odkladu vyrozumie justičný orgán štátu pôvodu a chránenú osobu.
(3)
Proti rozhodnutiu uvedenému v odseku 1 písm. a) je prípustná sťažnosť chránenej osoby a prokurátora. Sťažnosť má odkladný účinok.
§ 17
Súbeh konaní
(1)
Ak bolo Slovenskej republike súčasne zaslané rozhodnutie na účely jeho uznania a výkonu podľa osobitných predpisov4) obsahujúce obmedzujúce opatrenie uvedené v európskom ochrannom príkaze a súd sa o tejto skutočnosti dozvie skôr, ako vydá rozhodnutie o uznaní európskeho ochranného príkazu, rozhodnutie odloží, kým sa právoplatne nerozhodne o uznaní a výkone rozhodnutia podľa osobitných predpisov. Ak sa právoplatne rozhodlo o uznaní a výkone rozhodnutia podľa osobitných predpisov, súd konanie o uznaní európskeho ochranného príkazu skončí a o tejto skutočnosti vrátane uvedenia dôvodov informuje justičný orgán štátu pôvodu, prokurátora a chránenú osobu. V opačnom prípade súd v konaní pokračuje.
(2)
Ak bolo Slovenskej republike zaslané rozhodnutie na účely jeho uznania a výkonu podľa osobitných predpisov4) obsahujúce obmedzujúce opatrenie uvedené v európskom ochrannom príkaze a súd sa o tejto skutočnosti dozvie po tom, ako rozhodol o uznaní európskeho ochranného príkazu a uložení následného opatrenia ohrozujúcej osobe, pokračuje vo výkone následného opatrenia, kým sa právoplatne nerozhodne o uznaní a výkone rozhodnutia podľa osobitných predpisov. Ak sa právoplatne rozhodlo o uznaní a výkone rozhodnutia podľa osobitných predpisov, súd rozhodne o zrušení následného opatrenia. V opačnom prípade ponechá následné opatrenie v platnosti.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 18
Spôsob styku a zasielanie písomností
(1)
Súd a prokurátor v konaní podľa tohto zákona komunikuje s justičnými orgánmi členských štátov priamo.
(2)
Európsky ochranný príkaz a ostatné písomnosti možno zasielať do členského štátu alebo prijímať z členského štátu poštou alebo inou bezpečnou formou, ktorá umožňuje vyhotovenie písomného znenia pod podmienkou umožňujúcou posúdiť ich hodnovernosť. Ak to súd považuje za potrebné na overenie hodnovernosti európskeho ochranného príkazu a ostatných písomností, požiada justičný orgán členského štátu o zaslanie originálov.
§ 19
Preklady
(1)
Európsky ochranný príkaz a oznámenie podľa § 14 ods. 3 sa zasiela vykonávajúcemu justičnému orgánu v úradnom jazyku vykonávajúceho štátu alebo v jednom z úradných jazykov tohto štátu; ak vykonávajúci štát svojím vyhlásením umožnil prijatie európskeho ochranného príkazu aj v inom jazyku, možno vyhotoviť preklad5) aj do iného jazyka.
(2)
Európsky ochranný príkaz adresovaný orgánom Slovenskej republiky možno na ďalšie konanie prijať, ak je vyhotovený v štátnom jazyku.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia vo vzťahu k členskému štátu, u ktorého je použitie jazykov pri vzájomnom styku orgánov v konaní podľa tohto zákona upravené na základe vzájomnosti vyhlásenej ministerstvom.
§ 20
Náklady
Náklady, ktoré vznikli orgánu Slovenskej republiky v konaní podľa tohto zákona, sú nákladmi Slovenskej republiky a znáša ich orgán, ktorému vznikli.
§ 21
Poskytovanie súčinnosti pri zisťovaní potrebných informácií
(1)
Ministerstvo na žiadosť súdu a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky na žiadosť prokurátora poskytnú súčinnosť pri zisťovaní potrebných informácií v konaní podľa tohto zákona, najmä pri zisťovaní príslušného justičného orgánu vykonávajúceho štátu, ktorému má byť zaslaný európsky ochranný príkaz, alebo pri overení podmienok podľa právneho poriadku tohto členského štátu na uznanie európskeho ochranného príkazu a prijatie následného opatrenia. Rovnakú súčinnosť poskytne ministerstvo na žiadosť orgánu iného členského štátu pri zistení potrebných informácií, pokiaľ ide o príslušné orgány Slovenskej republiky alebo o overenie podmienok podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
(2)
Na zistenie príslušného justičného orgánu vykonávajúceho štátu možno požiadať o súčinnosť aj národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste6) alebo kontaktné body Európskej justičnej siete.
(3)
Na účely podávania správ orgánom Európskej únie a zjednodušenia spolupráce s inými členskými štátmi Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a súdy poskytnú ministerstvu na jeho žiadosť potrebné informácie, najmä o počte zaslaných európskych ochranných príkazov do iných členských štátov na ich uznanie a prijatie následného opatrenia a o výsledku týchto konaní v iných členských štátoch, ako aj obdobné informácie o európskych ochranných príkazoch zaslaných inými členskými štátmi do Slovenskej republiky.
§ 22
Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Trestný poriadok.
§ 23
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.
Čl. II
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z, zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z. a zákona č. 397/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 51 sa odsek 3 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f)
kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.“.
2.
V § 51 ods. 4 písmeno a) znie:
„a)
nepriblížiť sa k určenej osobe na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje.“.
3.
§ 51 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8)
Súd pri uložení obmedzenia podľa odseku 3 písm. f) a povinnosti podľa odseku 4 písm. a) informuje určenú osobu o možnosti požiadať o vydanie európskeho ochranného príkazu na účely zabezpečenia jej ochrany na území iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.“.
4.
V § 196 odsek 1 znie:
„(1)
Kto úmyselne poruší listové tajomstvo vyzvedaním alebo otvorením uzavretého listu alebo inej písomnosti prepravovanej poštovým podnikom alebo iným obvyklým spôsobom, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“.
5.
V § 196 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo elektronickej komunikačnej služby“ a „alebo správu podanú prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby“.
6.
V § 197 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „alebo z informácie prenášanej prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby,“.
7.
V § 197 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo elektronickej komunikačnej služby“.
8.
§ 198 sa vypúšťa.
9.
§ 247 vrátane nadpisu znie:
㤠247
Neoprávnený prístup do počítačového systému
(1)
Kto prekoná bezpečnostné opatrenie, a tým získa neoprávnený prístup do počítačového systému alebo jeho časti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.
(3)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
b)
ako člen nebezpečného zoskupenia.“.
10.
Za § 247 sa vkladajú § 247a až §247d, ktoré vrátane nadpisov znejú:
㤠247a
Neoprávnený zásah do počítačového systému
(1)
Kto obmedzí alebo preruší fungovanie počítačového systému alebo jeho časti
a)
neoprávneným vkladaním, prenášaním, poškodením, vymazaním, zhoršením kvality, pozmenením, potlačením alebo zneprístupnením počítačových údajov, alebo
b)
tým, že urobí neoprávnený zásah do technického alebo programového vybavenia počítača a získané informácie neoprávnene zničí, poškodí, vymaže, pozmení alebo zníži ich kvalitu,
potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
a spôsobí ním značnú škodu,
b)
a spôsobí ním vážnu poruchu v činnosti štátneho orgánu, orgánu územnej samosprávy, súdu alebo iného orgánu verejnej moci,
c)
tak, že zneužije osobné údaje iného s cieľom získať dôveru tretej strany.
(3)
Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b)
a spôsobí ním vážnu poruchu v kritickej infraštruktúre, alebo
c)
ako člen nebezpečného zoskupenia.
§ 247b
Neoprávnený zásah do počítačového údaja
(1)
Kto úmyselne poškodí, vymaže, pozmení, potlačí alebo zneprístupní počítačové údaje alebo zhorší ich kvalitu v rámci počítačového systému alebo jeho časti, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
a spôsobí ním značnú škodu,
b)
a spôsobí ním vážnu poruchu v činnosti štátneho orgánu, orgánu územnej samosprávy, súdu alebo iného orgánu verejnej moci,
c)
tak, že zneužije osobné údaje iného s cieľom získať dôveru tretej strany.
(3)
Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu,
b)
a spôsobí ním vážnu poruchu v kritickej infraštruktúre, alebo
c)
ako člen nebezpečného zoskupenia.“.
§ 247c
Neoprávnené zachytávanie počítačových údajov
(1)
Kto neoprávnene zachytáva počítačové údaje prostredníctvom technických prostriedkov neverejných prenosov počítačových údajov do počítačového systému, z neho alebo v jeho rámci vrátane elektromagnetických emisií z počítačového systému, ktorý obsahuje takéto počítačové údaje, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2)
Kto ako zamestnanec poskytovateľa elektronickej komunikačnej služby spácha čin uvedený v odseku 1 alebo inému úmyselne umožní spáchať taký čin, alebo pozmení alebo potlačí správu podanú prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(3)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a)
z osobitného motívu,
b)
závažnejším spôsobom konania, alebo
c)
spôsobí ním značnú škodu.
(4)
Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a)
a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
b)
ako člen nebezpečného zoskupenia.
§ 247d
Výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov
(1)
Kto v úmysle spáchať trestný čin neoprávneného prístupu do počítačového systému podľa § 247, neoprávneného zásahu do počítačového systému podľa § 247a, neoprávneného zásahu do počítačového údaja podľa § 247b alebo neoprávneného zachytávania počítačových údajov podľa § 247c vyrobí, dovezie, obstará, kúpi, predá, vymení, uvedie do obehu alebo akokoľvek sprístupní
a)
zariadenie vrátane počítačového programu vytvorené na neoprávnený prístup do počítačového systému alebo jeho časti, alebo
b)
počítačové heslo, prístupový kód alebo podobné údaje umožňujúce prístup do počítačového systému alebo jeho časti,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.
(3)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a)
a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
b)
ako člen nebezpečného zoskupenia.“.
11.
Príloha sa dopĺňa bodmi 22 a 23, ktoré znejú:
„22.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze (Ú. v. EÚ L 338, 21. 12. 2011).
23.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14. 8. 2013).“.
Čl. III
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z. a zákona č. 397/2015 Z. z. sa dopĺňa takto:
1.
V § 82 ods. 1 písm. h) sa na konci vypúšťa slovo „alebo“.
2.
V § 82 sa odsek 1 dopĺňa písmenami j) a k), ktoré znejú:
„j)
zákaz alebo obmedzenie kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami, alebo
k)
zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje.“.
3.
§ 82 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Sudca pre prípravné konanie alebo súd pri uložení obmedzenia alebo povinnosti podľa odseku 1 písm. h), j) a k) informuje určenú osobu o možnosti požiadať o vydanie európskeho ochranného príkazu na účely zabezpečenia jej ochrany na území iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.“.
4.
Príloha sa dopĺňa bodom 11, ktorý znie:
„11.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze (Ú. v. EÚ L 338, 21. 12. 2011).“.
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016.
Andrej Kiska v. r.

Peter Pellegrini v. r.

Robert Fico v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 398/2015 Z. z.
Príloha č. 3 k zákonu č. 398/2015 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVäZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze (Ú. v. EÚ L 338, 21. 12. 2011).
1)
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze (Ú. v. EÚ L 338, 21. 12. 2011).
2)
Zákon č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii.
Zákon č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii.
3)
§ 8 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
5)
§ 21 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.
6)
Zákon č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste.