198/2015 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.09.2015

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

198
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 28. júla 2015,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 23 ods. 3 zákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§ 1
Oznámenie
[k § 5 zákona]
Oznámenie obsahuje náležitosti uvedené na vzore oznámenia, ktorý je uvedený v prílohe č. 1.
Posúdenie rizika
[k § 6 zákona]
§ 2
(1)
Posúdenie rizika sa vykonáva na účely
a)
vypracovania programu prevencie a zavedenia bezpečnostného riadiaceho systému podľa § 7 zákona,
b)
vypracovania a využívania bezpečnostnej správy podľa § 8 zákona,
c)
vypracovania vnútorného havarijného plánu podľa § 10 zákona a podkladov na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva podľa § 11 zákona,
d)
informovania verejnosti podľa § 15 zákona,
e)
výkonu štátneho dozoru a koordinácie kontrolnej činnosti podľa § 24 zákona.
(2)
Formu, spôsob a rozsah použitia výsledkov posúdenia rizika prevádzkovateľ určí s prihliadnutím na konkrétne podmienky v podniku a v jeho okolí.
(3)
Postup posúdenia rizika zahŕňa
a)
identifikáciu a lokalizáciu iniciátorov a zdrojov rizika závažnej priemyselnej havárie,
b)
identifikáciu možných iniciačných udalostí a prechodových javov a procesov, ktoré môžu viesť k vzniku a rozvoju závažnej priemyselnej havárie,
c)
určenie možných vplyvov ľudského činiteľa na udalosti a procesy podľa písmena b),
d)
identifikáciu a zhodnotenie technických, administratívnych, personálnych a organizačných opatrení a zábran určených na zabránenie, obmedzenie alebo potlačenie vzniku a rozvoja iniciačných udalostí, javov a procesov podľa písmena b),
e)
odhad pravdepodobnosti alebo frekvencie vzniku závažnej priemyselnej havárie na základe
1.
odhadu pravdepodobnosti vzniku iniciačných udalostí, javov a procesov podľa písmena b) s prihliadnutím na možné vplyvy podľa písmena c) a
2.
zohľadnenia účinnosti a spoľahlivosti opatrení a zábran podľa písmena d),
f)
odhad rozsahu a závažnosti možných následkov závažnej priemyselnej havárie spôsobených jednotlivými zdrojmi rizika, vrátane prípadných interakcií medzi nimi, na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok v rámci podniku a v jeho okolí,
g)
analýzu rizika závažných priemyselných havárií pre život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok,
h)
hodnotenie rizika, ktorého výsledkom sú scenáre reprezentatívnych druhov závažných priemyselných havárií a súbory scenárov pre jednotlivé reprezentatívne druhy závažných priemyselných havárií (ďalej len „scenár“) so zakreslením zón ohrozenia tepelnými, tlakovými a toxickými účinkami závažných priemyselných havárií a posúdenie prijateľnosti rizika závažných priemyselných havárií.
§ 3
(1)
Pri analýze rizika závažných priemyselných havárií (ďalej len „analýza rizika“) sa vychádza zo známych a overených metód hodnotenia rizika systematicky aplikovaných na jednotlivé rizikové zariadenia, systémy a prvky, ako aj na ďalšie relevantné vnútorné a vonkajšie činitele.
(2)
Prvým postupovým krokom analýzy rizika je identifikácia a opis rizikových zariadení a systémov podniku.
(3)
Na základe opisu rizikových zariadení a systémov podniku podľa odseku 2 sa vykoná systémová analýza na identifikáciu potenciálnych systémových porúch vedúcich k závažnej priemyselnej havárii vrátane porúch so spoločnou príčinou (ďalej len „závislá porucha“) pomocou jednotnej metódy analýzy stromov porúch a analýzy závislých porúch.
(4)
Na základe identifikovaných stromov porúch podľa odseku 3 sa identifikujú a vyhodnotia potenciálne zdroje rizika závažnej priemyselnej havárie vyplývajúce z normálnej prevádzky, z mimoriadnych prevádzkových situácií, z prechodových javov a procesov, zo živelných udalostí, zo zlyhania ľudského činiteľa, v objektoch a zariadeniach podniku pomocou analýzy havarijných reťazcov, ktorú tvoria čiastkové analýzy
a)
iniciačných udalostí, ktoré môžu viesť k vzniku závažnej priemyselnej havárie,
b)
kritérií úspešnosti, pri ktorej sa zohľadňujú technické, materiálne, personálne, organizačné a administratívne protihavarijné opatrenia a zábrany určené na zabránenie, obmedzenie alebo potlačenie rozvoja iniciačných udalostí do závažnej priemyselnej havárie,
c)
stromov udalostí a ktoré na základe konštrukcie stromov udalostí zohľadňujúcich potenciálny rozvoj iniciačných udalostí do závažnej priemyselnej havárie umožňujú kvantifikovať pravdepodobnosť alebo početnosť výskytu nežiaducich havarijných reťazcov so zohľadnením analýzy ľudského činiteľa a analýzy údajov,
d)
stavov poškodenia zariadení na určenie potenciálnych škôd v rámci podniku a v jeho okolí,
e)
na kvantifikáciu pravdepodobnosti alebo kvantifikáciu, frekvencie vzniku závažnej priemyselnej havárie,
f)
určenie neurčitosti výsledkov, ak sa použijú špecifické údaje z databáz prevádzkovateľa.
(5)
Pri príprave údajových vstupov pre jednotlivé analýzy a na kvantifikačné výpočty sa použijú
a)
všeobecné údaje o poruchovosti alebo spoľahlivosti prvkov, systémov a zariadení prevzaté z overených zahraničných alebo iných mimopodnikových databáz alebo
b)
špecifické údaje, ktoré sú v požadovanom rozsahu k dispozícii v podnikových databázach prevádzkovateľa.
(6)
Vstupné údaje podľa odseku 5 možno pripraviť aj na základe analýzy údajov, pri ktorej sa výber potrebných informácií realizuje aplikáciou štatistických metód alebo pomocou kombinácie údajov zo všeobecných a špecifických databáz.
(7)
Medzi najdôležitejšie údaje pre potreby analýzy rizika patria údaje o
a)
kontrole, testovaní a údržbe zariadení,
b)
potenciálnej možnosti vzniku jednoduchých porúch, havárií a závislých porúch,
c)
početnosti výskytu iniciačných udalostí,
d)
zbere a vedení dokumentácie o poruchách a haváriách systémov a zariadení,
e)
udalostiach, keď takmer došlo k závažnej priemyselnej havárii.
(8)
Analýza rizika obsahuje aj analýzu spoľahlivosti ľudského činiteľa, ak tento priamo alebo nepriamo vstupuje do kontroly a riadenia systémov a zariadení, ktorých porucha sa môže rozvinúť do závažnej priemyselnej havárie. Táto analýza sa nemusí vykonať v podniku alebo jeho časti, ak sú vykonané alebo zriadené také pasívne bezpečnostné systémy, opatrenia a zábrany, ktoré vylučujú potenciálny vznik závažnej priemyselnej havárie vplyvom zlyhania ľudského činiteľa.
(9)
Analýza spoľahlivosti ľudského činiteľa obsahuje čiastkové analýzy
a)
stavu kontroly a riadenia prevádzky vrátane analýzy činnosti prevádzkovej obsluhy pred vznikom potenciálnej iniciačnej udalosti,
b)
stavu kontroly a riadenia prevádzky vrátane analýzy činnosti prevádzkovej obsluhy, ak vznikne iniciačná udalosť, ktorá môže viesť k vzniku závažnej priemyselnej havárie,
c)
potenciálnych možností na elimináciu alebo obmedzenie vzniku a rozvoja závažnej priemyselnej havárie a obnovy normálnej prevádzky ľudskými zdrojmi.
(10)
Analýza rizika obsahuje aj analýzu vonkajších udalostí, ktoré môžu spôsobiť závažnú priemyselnú haváriu alebo negatívne ovplyvniť jej priebeh a následky v podniku i v jeho okolí. Analýza vonkajších udalostí obsahuje
a)
analýzu vplyvu požiarov a výbuchov,
b)
analýzu vplyvu zaplavenia vnútornými a vonkajšími vodami,
c)
seizmickú analýzu,
d)
analýzu vplyvu nepriaznivých meteorologických podmienok a geologických podmienok, najmä pokiaľ ide o extrémne teploty a extrémne zrážky, búrky, víchrice, úder blesku, svahové deformácie alebo poklesy pôdy,
e)
analýzu vplyvu cestnej dopravy, železničnej dopravy a leteckej dopravy,
f)
ďalšie špecifické analýzy, najmä vplyv susedných priemyselných činností.
(11)
Pri odhade rozsahu možných následkov sa vychádza zo scenárov a ich následkov na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.
(12)
V jednotlivých etapách analýzy rizika a pri odhade rozsahu možných následkov závažných priemyselných havárií možno použiť aj iné medzinárodne uznávané metódy, ktoré sú primerané okolnostiam konkrétneho prípadu a ktorých výsledky možno využiť pri postupe podľa tohto paragrafu.
§ 4
(1)
Spoločenská prijateľnosť rizika identifikovanej závažnej priemyselnej havárie z hľadiska posúdenia možnosti potenciálneho ohrozenia života jednej alebo viacerých osôb je určená prijateľnou pravdepodobnosťou alebo frekvenciou výskytu závažnej priemyselnej havárie, pričom táto frekvencia je vyjadrená číselnou hodnotou Fpr početnosťou a posudzuje sa podľa tohto vzťahu:
a)
individuálne riziko
1.
pre existujúce podniky a iné podniky Fpr = 10-5,
2.
pre nové podniky Fpr = 10-6,
b)
ak spoločenské riziko
1.
pre existujúce podniky a iné podniky Fpr = 10-3 × N-2,
2.
pre nové podniky Fpr = 10-4 × N-2,
v ktorých
„N“ je počet ohrozených osôb určený podľa vzorca
N = S × h × fs, kde
N je počet ohrozených osôb; pri výpočte úmrtnosti reprezentovanej hodnotou N možno aplikovať referenčné postupy pre jej redukciu zohľadňujúce spôsob, druh a rozsah ochrany ohrozených osôb,
S je celková zasiahnutá plocha územia vyjadrená v ha,
h je hustota zaľudnenia danej zasiahnutej plochy územia vyjadrená pomerom počet osôb/ha,
fs je korekčný faktor, ktorý zohľadňuje rozloženie osídlenia v ohrozenom území a používa sa, ak obývaná plocha tvorí len zlomok zasiahnutej plochy.
(2)
Kritériom na posúdenie prijateľnosti rizika závažnej priemyselnej havárie, ak ňou nebude ohrozený život osôb, je aj určenie prijateľnosti rozsahu a závažnosti ohrozenia alebo poškodenia životného prostredia a majetku.
(3)
Na záver hodnotenia rizika sa vykoná hodnotenie jeho prijateľnosti porovnaním hodnoty prijateľného rizika Fpr určeného podľa odseku 1 s hodnotou vypočítaného individuálneho rizika a spoločenského rizika pre reprezentatívne scenáre závažných priemyselných havárií, ktoré sa hodnotia postupom podľa § 4.
(4)
Individuálne riziko je ohrozenie života jednej osoby. Spoločenské riziko je ohrozenie života viacerých osôb.
§ 5
Program prevencie
[k § 7 zákona]
(1)
Pri vypracúvaní programu prevencie prevádzkovateľ prihliada na to, aby
a)
zodpovedal charakteru a rozsahu rizík závažných priemyselných havárií súvisiacich s činnosťou a umiestnením podniku,
b)
obsahoval záväzok plniť povinnosti vyplývajúce pre podnik zo zákonov a z rozhodnutí vydaných na ich základe, ako aj ďalšie povinnosti, ktoré sa podnik zaviazal plniť,
c)
obsahoval záväzok sústavného zlepšovania úrovne prevencie závažných priemyselných havárií a bezpečnostného riadiaceho systému,
d)
bol dokumentovaný, zavedený, udržiavaný a oznámený všetkým zamestnancom podniku a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ako aj zamestnancom iného podnikateľa vykonávajúceho s vedomím prevádzkovateľa práce v podniku,
e)
bol dostupný verejnosti.
(2)
Príloha č. 2 sa primerane vzťahuje aj na vypracovanie programu prevencie.
§ 6
Bezpečnostný riadiaci systém
[k § 7 zákona]
(1)
Bezpečnostný riadiaci systém tvorí súčasť celkového riadiaceho systému prevádzkovateľa podniku. Súčasťou tohto systému sú aj ukazovatele, parametre alebo kritériá potrebné na hodnotenie účinnosti realizovaných opatrení, ako aj vhodnosti a účinnosti bezpečnostného riadiaceho systému.
(2)
Bezpečnostný riadiaci systém obsahuje opatrenia vrátane príslušných zdrojov, štruktúr a riadiacich postupov na zabezpečenie plnenia programu prevencie, a to v nadväznosti na jednotlivé oblasti upravené v programe prevencie.
(3)
Bezpečnostný riadiaci systém v oblasti organizačnej štruktúry podniku a zamestnancov podniku obsahuje údaje podľa prílohy č. 2 časti A.
(4)
Bezpečnostný riadiaci systém v oblasti identifikácie a hodnotenia nebezpečenstiev ako zdrojov rizika možných závažných priemyselných havárií obsahuje údaje podľa prílohy č. 2 časti B.
(5)
Bezpečnostný riadiaci systém v oblasti riadenia prevádzky obsahuje určenie a uplatňovanie postupov, pokynov, limitov a opatrení na bezpečnú prevádzku vrátane údržby jednotlivých zariadení, technologických procesov a celého podniku a na bezpečné dočasné zastavenie prevádzky a jej opätovné obnovenie. Ide o údaje podľa prílohy č. 2 časti C.
(6)
Bezpečnostný riadiaci systém v oblasti riadenia prípadných zmien v podniku obsahuje určenie a uplatňovanie postupov na trvalé, dočasné alebo naliehavé prevádzkové zmeny v súlade s prílohou č. 2 časťou D,
a)
na plánovanie zmien v počte a kvalifikácii zamestnancov, výroby alebo jej parametrov, nebezpečných látok a iných materiálov, vybavenia, postupov, softvéru, vonkajších podmienok a
b)
na navrhovanie nových zariadení vrátane skladovacích zariadení a technologických procesov.
(7)
Bezpečnostný riadiaci systém v oblasti havarijného plánovania obsahuje určenie a uplatňovanie postupov
a)
na systematickú analýzu predvídateľných nebezpečenstiev vyplývajúcich z prevádzky podniku alebo spojených s touto prevádzkou,
b)
na prípravu, preskúšanie a na prehodnotenie vnútorných havarijných plánov, ak ide o také nebezpečenstvá, a na oboznamovanie dotknutých zamestnancov vrátane zamestnancov iného podnikateľa vykonávajúceho s vedomím prevádzkovateľa práce v podniku s nimi.
(8)
Bezpečnostný riadiaci systém v oblasti monitorovania plnenia programu prevencie obsahuje v súlade s prílohou č. 2 časťou E určenie a uplatňovanie
a)
postupov na sústavné monitorovanie a hodnotenie súladu skutkového stavu s cieľmi určenými v programe prevencie a v bezpečnostnom riadiacom systéme,
b)
postupov na určovanie a vykonávanie nápravných opatrení, ak ide o nesúlad skutkového stavu s cieľmi stanovenými v programe prevencie alebo v bezpečnostnom riadiacom systéme.
(9)
Bezpečnostný riadiaci systém v oblasti auditu a preskúmavania vhodnosti, účinnosti a plnenia programu prevencie obsahuje
a)
plán interných auditov, prípadne aj externých auditov s údajmi podľa prílohy č. 2 časti F; prehodnocuje sa v pravidelných intervaloch určených prevádzkovateľom,
b)
systém a lehoty preskúmania programu prevencie a stratégie kontroly rizika závažných priemyselných havárií, ako aj všetkých aspektov bezpečnostného riadiaceho systému vrcholovým manažmentom podniku, a to aj s prihliadnutím na zmeny v organizácii, v technológii a vo všeobecne záväzných právnych predpisoch.
Bezpečnostná správa
[k § 8 zákona]
§ 7
(1)
Bezpečnostná správa s prihliadnutím na nebezpečenstvá, ktoré podnik predstavuje, podáva komplexnú charakteristiku podniku umožňujúcu získať celkovú predstavu o jeho zameraní, umiestnení, činnostiach, o reálnych nebezpečenstvách, ako aj o službách, zariadeniach a opatreniach na bezpečnú prevádzku, prevenciu závažných priemyselných havárií a pripravenosť na ich zdolávanie vrátane väzieb medzi jednotlivými časťami podniku alebo zariadeniami, ich vzájomného ovplyvňovania a vzťahu k okoliu.
(2)
Mapová dokumentácia obsahuje grafické znázornenie individuálneho rizika a spoločenského rizika, mierku vyhotovenia a vyznačenie severu. Ostatná grafická dokumentácia musí byť vypracovaná a označená tak, aby z nej boli zrejmé jednotlivé rozmery a vzdialenosti.
§ 8
(1)
Základné informácie o podniku obsahujú
a)
úvodnú časť,
b)
informácie o organizácii a riadení podniku,
c)
informácie o umiestnení podniku,
d)
situačný plán podniku.
(2)
Úvodná časť obsahuje všeobecné informácie o podniku a jeho prevádzkovateľovi podľa prílohy č. 3 časti A.
(3)
Informácia podľa odseku 1 písm. b) obsahuje opis riadenia podniku a jeho organizačnej štruktúry vrátane rozdelenia funkcií, zodpovednosti a informačných tokov vzťahujúcich sa na zaistenie bezpečnosti prevádzky podniku.
(4)
Informácia o umiestnení podniku obsahuje údaje podľa prílohy č. 3 časti B spracované s podrobnosťou zodpovedajúcou rozsahu rizík, citlivosti a zraniteľnosti okolia podniku.
(5)
Situačný plán celého podniku a jeho jednotlivých zariadení musí byť vypracovaný vo vhodnej mierke; rovnako aj príslušné schémy, diagramy alebo iné vyobrazenia. Situačný plán obsahuje údaje podľa prílohy č. 3 časti C.
§ 9
(1)
Opis okolia podniku a životného prostredia musí svojou podrobnosťou a rozsahom zodpovedať možným rizikám závažných priemyselných havárií tak, aby bolo zrejmé, že prevádzkovateľ v dostatočnej miere analyzoval životné prostredie a jeho jednotlivé zložky, ako aj ďalšie skutočnosti a faktory v okolí podniku z hľadiska
a)
ohrozenia okolia podniku a životného prostredia prípadnou závažnou priemyselnou haváriou,
b)
možného vzniku závažnej priemyselnej havárie v dôsledku pôsobenia faktorov majúcich pôvod v okolí podniku alebo v životnom prostredí.
(2)
Opis okolia podniku a životného prostredia obsahuje údaje podľa prílohy č. 3 častí D a E.
§ 10
(1)
Bezpečnostná správa poskytuje údaje o druhu, množstve a umiestnení nebezpečných látok prítomných v podniku ako
a)
surovina,
b)
medziprodukt,
c)
vedľajší produkt,
d)
výrobok,
e)
rezíduum,
f)
odpad,
g)
produkt vytvorený v dôsledku nekontrolovateľného priebehu chemického procesu, alebo ak ide o závažnú priemyselnú haváriu.
(2)
Súčasťou bezpečnostnej správy je aj zoznam nebezpečných látok prítomných v podniku.
(3)
Údaje o nebezpečných látkach prítomných v podniku obsahujú
a)
identifikáciu nebezpečnej látky – chemický názov, názov podľa nomenklatúry IUPAC, CAS/EC číslo, druhový alebo obchodný názov, prípadne registračné číslo nebezpečnej látky, klasifikáciu nebezpečnej látky, chemické zloženie, stupeň čistoty, najdôležitejšie prímesi,
b)
maximálne množstvo prítomných nebezpečných látok alebo pravdepodobne prítomných nebezpečných látok,
c)
fyzikálne a chemické vlastnosti a správanie nebezpečných látok za štandardných prevádzkových podmienok a za predvídateľných havarijných podmienok,
d)
údaje o toxicite a požiarnych charakteristikách vyplývajúce z klasifikácie látky,
e)
ostatné špecifické vlastnosti, napríklad podpora korózie a žieravosť, fyzikálna forma látky – prach, pelety, aerosól, skvapalnený plyn a iné.
§ 11
Opis činností a zariadení spojených s rizikom závažnej priemyselnej havárie obsahuje údaje podľa prílohy č. 3 časti F. V niektorých podrobnostiach môže bezpečnostná správa odkazovať na dokumentáciu, ktorá je príslušnému orgánu k dispozícii na požiadanie.
§ 12
Opis prevádzkových služieb dôležitých z hľadiska spoľahlivosti prevádzky podniku, prevencie závažných priemyselných havárií a pripravenosti na ich zdolávanie obsahuje údaje podľa prílohy č. 3 časti G.
§ 13
(1)
Preventívne opatrenia a opatrenia na zmiernenie následkov závažnej priemyselnej havárie sa navrhujú a zavádzajú tak, aby
a)
zabránili zlyhaniu zariadenia vrátane chyby obsluhy,
b)
zabránili vzniku situácie spôsobujúcej nebezpečenstvo závažnej priemyselnej havárie,
c)
znížili možné následky závažnej priemyselnej havárie na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.
(2)
Pri hodnotení opatrení podľa odseku 1 sa prihliada aj na zavedenie, účinnosť a spoľahlivosť bezpečnostných zariadení
a)
riadiacich systémov vrátane blokovacích zariadení,
b)
požiarnotechnických zariadení a ostatných systémov na ochranu pred požiarom a ochranu pred výbuchom,
c)
zariadení na obmedzenie rozsahu úniku nebezpečných látok,
d)
detekčných a varovacích systémov,
e)
pultov integrovanej havarijnej ochrany,
f)
rýchlych postupov odstávky,
g)
osobitných opatrení proti neoprávnenej manipulácii.
§ 14
Opis základných opatrení na úseku pripravenosti na zdolávanie závažných priemyselných havárií a obmedzovanie ich následkov obsahuje údaje podľa prílohy č. 3 časti H.
Vnútorný havarijný plán
[k § 10 zákona]
§ 15
Vnútorný havarijný plán je ucelený súbor písomnej a grafickej dokumentácie, ktorý sa člení na všeobecnú časť, pohotovostnú časť a operatívnu časť.
§ 16
Všeobecná časť vnútorného havarijného plánu obsahuje
a)
všeobecné údaje o podniku a jeho okolí
1.
identifikačné údaje o prevádzkovateľovi – názov, sídlo a miesto podnikania, meno štatutárneho orgánu a identifikačné číslo organizácie – IČO a identifikačné údaje o podniku,
2.
opis podniku, jeho objektov a zariadení a charakteru jeho výrobného programu,
3.
príjazdové a iné komunikácie,
4.
údaje o pracovnom čase, obsadení zmien zamestnancami a o zabezpečení protihavarijnej prevencie v mimopracovnom čase,
5.
opis umiestnenia podniku a jeho okolia vrátane geografických, hydrografických, hydrogeologických, meteorologických, geologických, inžiniersko-geologických a iných pomerov, terénnych prekážok alebo priehlbní, osídlenia, citlivých alebo osobitne chránených objektov, zón a zariadení, ako aj objektov a zariadení, ktoré môžu byť zdrojom rizika pre podnik,
b)
osobitné údaje o podniku,
1.
opis a plán rozvodov nebezpečných látok a jednotlivých médií používaných v podniku, najmä elektrickej energie, vykurovacích médií a chladiacich médií, pary, stlačeného vzduchu, inertného plynu a vody, ako aj rozvodov na odvádzanie odpadových médií, prípadne aj rozvodov na expedíciu hotových výrobkov vrátane potrebných fyzikálnych veličín a údajov, najmä tlaku, teploty, svetlého priemeru potrubia, druhu a množstva média,
2.
opis a rozmiestnenie základných uzatváracích zariadení na rozvodoch podľa prvého bodu,
3.
umiestnenie a funkciu signalizačných, varovacích a výstražných zariadení,
4.
umiestnenie a funkciu požiarnotechnických zariadení a ďalších systémov na ochranu pred požiarmi,
c)
uvedenie zdrojov nebezpečenstiev a ich stručný opis so zvýraznením najzávažnejších z nich, ktoré sú spôsobilé zapríčiniť závažnú priemyselnú haváriu,
d)
zoznam nebezpečných látok prítomných v podniku, ich umiestnenie, druh, názov, množstvo, dôležité fyzikálne, chemické, toxikologické a iné nebezpečné vlastnosti, ich možné nebezpečné reakcie najmä pôsobením ohňa, teploty a určitých spôsobov prác na zdolávaní závažnej priemyselnej havárie,
e)
zoznam, opis a vyznačenie objektov, zariadení, technologických procesov a pracovísk, ktoré vyžadujú na čo možno najdlhší čas neprerušený chod a prítomnosť príslušných zamestnancov počas závažnej priemyselnej havárie, vrátane ich kvalifikácie, spôsobu ich vybavenia prostriedkami potrebnými na ochranu ich života a zdravia, určenia postupu a spôsobu na zaistenie ich bezpečnosti, ochrany zdravia a komunikácie s nimi.
§ 17
(1)
Pohotovostná časť vnútorného havarijného plánu obsahuje
a)
plán vyrozumenia a zvolania s uvedením poradia postupu a zodpovednosti osôb a zoznamu osôb, orgánov a organizácií, ktoré je potrebné
1.
povolať na miesto havárie, ak ide o taký druh závažnej priemyselnej havárie, ktorú nemožno zdolať vlastnými silami,
2.
informovať o určitom druhu závažnej priemyselnej havárie, prípadne i so vzorom takého vyrozumenia a zvolania,
b)
zoznam vedúcich zamestnancov, ďalších zamestnancov, útvarov a služieb podniku, ktorým vnútorný havarijný plán ukladá určité povinnosti, mená, priezviská a funkcie osôb poverených
1.
riadením prác na zdolávaní závažnej priemyselnej havárie a na obmedzovaní jej následkov,
2.
koordináciou činností so záchrannými zložkami1) zúčastnenými na zdolávaní závažnej priemyselnej havárie a obmedzovaní jej následkov,
c)
spôsob vyrozumenia a varovania zamestnancov a iných osôb zdržiavajúcich sa s vedomím prevádzkovateľa v areáli podniku, a ak je to potrebné, aj spôsob vyrozumenia alebo varovania obyvateľstva,
d)
určenie miesta na riadenie zdolávania závažnej priemyselnej havárie a základní pre záchranné zložky,
e)
zoznam a rozmiestnenie prostriedkov potrebných na zdolávanie závažných priemyselných havárií a obmedzovanie ich následkov,
f)
zásady správania sa zamestnancov a iných osôb nachádzajúcich sa v areáli podniku, ak ide o závažnú priemyselnú haváriu.
(2)
Pohotovostná časť a operatívna časť vnútorného havarijného plánu obsahujú aj opatrenia na ochranu zamestnancov a iných osôb nachádzajúcich sa v areáli podniku.2)
(3)
Údaje uvedené v odseku 1 písm. d) až f) a v odseku 2 sa konkretizujú v jednotlivých scenároch závažných priemyselných havárií v operatívnej časti vnútorného havarijného plánu.
§ 18
(1)
Operatívna časť vnútorného havarijného plánu obsahuje scenáre, ktoré môžu nastať v dôsledku aktivácie alebo nezvládnutia nebezpečenstva v podniku, prípadne v jeho okolí.
(2)
Scenáre sa zostavujú na základe hodnotenia rizika so zohľadnením špecifických podmienok podniku a jeho okolia a ich vzájomne možných interakcií. Obsahujú
a)
okolnosti ovplyvňujúce vznik a časový priebeh vývoja havarijného stavu a závažnej priemyselnej havárie,
b)
možné následky na život a zdravie ľudí, na životné prostredie a majetok,
c)
opatrenia na zastavenie rozvoja havarijného stavu a jeho prerastenia do závažnej priemyselnej havárie,
d)
opatrenia na zdolanie závažnej priemyselnej havárie a opatrenia potrebné na ochranu života a zdravia ľudí, životného prostredia a majetku pred jej následkami a na obmedzenie týchto následkov,
e)
určenie zón ohrozenia.
(3)
Pri zostavovaní jednotlivých scenárov sa vychádza z možných druhov závažných priemyselných havárií, ktorými sú:
a)
únik nebezpečných látok,
b)
požiar,
c)
výbuch,
d)
kombinácia prípadov uvedených v písmenách a) až c).
(4)
Pri vypracúvaní scenárov sa zohľadňujú
a)
možné účinky nebezpečných látok prítomných v podniku nielen na osoby a zariadenia v podniku alebo v jeho okolí ohrozené haváriou, ale aj na zasahujúce záchranné zložky,1)
b)
uvoľňovanie a šírenie nebezpečných látok v ovzduší, vo vodách alebo v pôde po úniku, požiari alebo výbuchu,
c)
možné ďalšie následky spojené s únikom, požiarom alebo výbuchom,
d)
účinnosť a vykonateľnosť navrhovaných opatrení na zdolanie konkrétneho druhu závažnej priemyselnej havárie a na obmedzenie jej následkov,
e)
rozsah a závažnosť možného ohrozenia a spôsobenia škôd na živote a zdraví ľudí, na životnom prostredí a na majetku vrátane určenia a vyznačenia jednotlivých zón ohrozenia, a to aj v časovom vývoji.
(5)
Pri scenároch týkajúcich sa úniku nebezpečných látok vrátane ich možného požiaru alebo výbuchu sa berú do úvahy
a)
možné príčiny a charakter úniku a predpokladané množstvo unikajúcej nebezpečnej látky alebo inej škodliviny za jednotku času,
b)
spôsob šírenia unikajúceho média – plyn, plynový mrak, prach, aerosól, roztekanie a vsakovanie, splachovanie zrážkovou alebo hasiacou vodou – pri nepriaznivých a priemerných atmosférických podmienkach pri zohľadnení topografie zariadenia, podniku a jeho okolia vrátane
1.
predpokladaných časových a priestorových koncentrácií a dávok v ovzduší,
2.
usadzovania alebo vsakovania do pôdy alebo do horninového prostredia,
3.
predpokladaných ciest šírenia unikajúceho média v povrchových a podzemných vodách vrátane časových a priestorových priebehov koncentrácií,
c)
nebezpečnosť unikajúcej látky a s tým súvisiace riziká, najmä zdraviu škodlivé a smrteľné koncentrácie a dávky,
d)
ak ide o horľavé alebo výbušné nebezpečné látky, aj možné kombinácie ich úniku s požiarom alebo výbuchom s prihliadnutím na medze výbušnosti vrátane
1.
tepelného žiarenia pri otvorenom ohni,
2.
vzniku a šírenia nebezpečných produktov požiaru,
3.
časového a priestorového priebehu koncentrácií a dávok škodlivín,
4.
časového a priestorového priebehu hodnôt pretlaku a podtlaku,
5.
zhodnotenia nebezpečenstva rozletu trosiek a úlomkov.
(6)
Ak ide o scenáre týkajúce sa požiaru, vychádza sa z dokumentácie vypracovanej podľa predpisov o ochrane pred požiarmi.
(7)
Ak ide o scenáre týkajúce sa druhu závažnej priemyselnej havárie podľa odseku 3 písm. c), popri prvkoch uvedených v odseku 5 sa berie do úvahy najmä
a)
predpokladaný časový a priestorový priebeh hodnôt pretlaku a podtlaku a
b)
zhodnotenie nebezpečenstva rozletu trosiek a úlomkov s prípadným zohľadnením pasívnej ochrany.
(8)
Pre každý zo scenárov sa určí postup, ľudské zdroje a materiálne zdroje, ako aj ďalšie konkrétne opatrenia na zdolanie závažnej priemyselnej havárie a na obmedzenie jej následkov vrátane systému spojenia a monitoringu.
(9)
Osobitne sa zvýraznia scenáre závažných priemyselných havárií, ktorých zdolanie, prípadne účinky presahujú rámec podniku, takže je potrebná aktivácia zložiek a postupov podľa plánu ochrany obyvateľstva.3)
§ 19
(1)
Grafická dokumentácia tvorí spolu s písomnou časťou vnútorného havarijného plánu ucelený súbor a navzájom sa dopĺňajú. V nadväznosti na písomnú časť obsahuje údaje podľa § 17 písm. a) druhého, tretieho a piateho bodu a písm. b) až e), § 18 ods. 1 písm. d) a e), § 19 ods. 2 písm. e), ods. 4 písm. e), ods. 5 písm. b) a d) a ods. 6, 7 a 9.
(2)
Vyhotovenie a mierka grafickej časti dokumentácie vnútorného havarijného plánu musia byť primerané účelu, na ktorý má slúžiť a zodpovedať požiadavkám podľa § 17.
§ 20
(1)
Pri vypracúvaní vnútorného havarijného plánu sa vychádza z konkrétnej situácie v podniku a jeho okolí s osobitným zreteľom na výsledky hodnotenia rizika.
(2)
Vnútorný havarijný plán sa už v etape jeho vypracúvania konzultuje aj s príslušnými orgánmi verejnej správy a inými subjektmi, s ktorých súčinnosťou sa počíta pri zdolávaní závažných priemyselných havárií a pri obmedzovaní ich následkov. Predmetom konzultácií je
a)
potreba súčinnosti a priamej pomoci príslušných orgánov verejnej správy a iných subjektov pri určitých scenároch vrátane potrebnej koordinácie,
b)
zabezpečenie potrebnej nadväznosti vnútorného havarijného plánu na plán ochrany obyvateľstva, prípadne na podobné dokumenty príslušných orgánov verejnej správy a iných subjektov,
c)
použiteľnosť prostriedkov na zdolanie závažnej priemyselnej havárie a obmedzenie jej následkov,
d)
spôsob riadenia prác pri spoločnom nasadení podnikových a externých záchranných zložiek.
(3)
Vnútorný havarijný plán sa už v etape jeho vypracúvania konzultuje podľa potreby aj s prevádzkovateľmi ďalších podnikov a s inými subjektmi, ktoré svojou činnosťou, umiestnením, napojením na energetické siete a iné siete a zariadenia predstavujú nebezpečenstvo vzniku závažnej priemyselnej havárie v podniku, prípadne zhoršenia jej následkov.
(4)
Ak sa vnútorný havarijný plán zložitého alebo rozsiahleho podniku skladá z viacerých čiastkových havarijných plánov vypracovaných pre jeho jednotlivé samostatné ucelené časti, všetky čiastkové havarijné plány musia byť vo vzájomnom súlade a prepojené tak, aby boli splnené požiadavky podľa § 17.
(5)
Na vypracovanie vnútorného havarijného plánu možno použiť aj dokumentáciu alebo jej časť vyhotovenú podľa zákonov.4) Spôsob, prípadne forma zapracovania tejto dokumentácie do vnútorného havarijného plánu závisí najmä od konkrétnej situácie v podniku a od druhu a rozsahu uvedenej dokumentácie.
§ 21
(1)
Pravidelné precvičovanie jednotlivých situácií podľa vnútorného havarijného plánu podľa § 10 ods. 8 zákona sa uskutočňuje za účasti príslušných zamestnancov podniku a podnikových služieb, za ktoré sa považuje závodný hasičský útvar, závodný hasičský zbor, služba havarijnej odozvy, objektový útvar civilnej ochrany, strážna služba, zdravotná služba, a podľa potreby aj za účasti zamestnancov cudzieho podnikateľa, orgánov verejnej správy a iných subjektov, s ktorých súčinnosťou sa pri konkrétnom scenári vo vnútornom havarijnom pláne počíta.
(2)
Interval precvičovania, rozsah a náplň jednotlivých cvičení určí prevádzkovateľ v súlade s § 10 ods. 8 zákona s prihliadnutím na zložitosť a rozsah podniku, jeho umiestnenie a závažnosť rizík.
(3)
V oznámení plánovaného precvičovania vnútorného havarijného plánu podľa § 10 ods. 9 zákona prevádzkovateľ uvedie termín konania cvičenia, jeho tematiku, čas trvania a subjekty, ktoré sa na ňom majú zúčastniť.
(4)
Súčasťou dokumentácie havarijného plánovania je aj chronologický záznam o cvičení a rozbor cvičenia vrátane potrebných opatrení vyhotovený prevádzkovateľom.
§ 22
(1)
Pri určovaní intervalu pravidelného prehodnocovania a potrebnej aktualizácie vnútorného havarijného plánu podľa § 10 ods. 8 zákona prevádzkovateľ prihliada najmä na zložitosť a rozsah podniku, jeho umiestnenie a závažnosť rizík, ako aj na výsledky rozborov z precvičovania vnútorného havarijného plánu. Bez ohľadu na tento interval ostáva nedotknutá jeho povinnosť zabezpečiť prehodnotenie a potrebnú aktualizáciu vnútorného havarijného plánu, ak ide o prípady podľa § 10 ods. 8 zákona.
(2)
Záznamy o prehodnotení vnútorného havarijného plánu podľa odseku 1 sú súčasťou dokumentácie havarijného plánovania.
(3)
Na aktualizáciu vnútorného havarijného plánu sa vzťahuje rovnako § 21. Aktualizácia sa vykoná vo všetkých vyhotoveniach vnútorného havarijného plánu.
§ 23
Zhromažďovanie údajov o závažných priemyselných haváriách
[k § 17 zákona]
(1)
Prevádzkovateľ oznámi závažnú priemyselnú haváriu podľa § 17 ods. 1 zákona a aktualizáciu informácií podľa § 17 ods. 2 zákona na formulári uvedenom v prílohe č. 4.
(2)
Prevádzkovateľ predloží všetky dostupné informácie o závažnej priemyselnej havárii podľa § 17 ods. 3 zákona na formulári uvedenom v prílohe č. 5.
(3)
Prevádzkovateľ predloží ročnú súhrnnú informáciu o každom prípade, keď takmer došlo k závažnej priemyselnej havárii, na formulári uvedenom v prílohe č. 6.
§ 24
Informácia orgánu, ktorý vyšetroval príčiny a okolnosti závažnej priemyselnej havárie alebo nariadil príslušné opatrenia
(1)
Informácia o vyšetrovaní okolností závažnej priemyselnej havárie a na jej základe nariadených opatreniach podľa § 17 ods. 4 zákona obsahuje
a)
výsledky vyšetrovania závažnej priemyselnej havárie,
b)
nariadené opatrenia.
(2)
V údajoch podľa odseku 1 písm. a) sa uvádzajú
a)
výsledky vyšetrovania príčin a okolností vzniku a priebehu závažnej priemyselnej havárie vrátane zodpovednosti príslušných osôb, nedostatkov v príslušnej dokumentácii a v bezpečnostnom riadiacom systéme,
b)
následky závažnej priemyselnej havárie, najmä zasiahnutá oblasť, účinky na život a zdravie ľudí, na životné prostredie a na majetok, evakuácia alebo ukrytie osôb, hospodárskych zvierat, prerušenie dodávky pitnej vody, energií, telefonického spojenia, spôsobená škoda,
c)
postup pri zdolávaní závažnej priemyselnej havárie a obmedzovaní jej následkov, a to aj vo vzťahu
1.
k účinnosti, prípadne opisu jednotlivých činností na zdolanie závažnej priemyselnej havárie a na obmedzenie jej následkov,
2.
k vhodnosti a úplnosti príslušnej dokumentácie, najmä k hodnoteniu rizika, programu prevencie, bezpečnostnému riadiacemu systému, bezpečnostnej správe, vnútornému havarijnému plánu, ako aj k plánu ochrany obyvateľstva.
(3)
V údajoch podľa odseku 1 písm. b) sa uvádzajú nariadené opatrenia na zmiernenie, prípadne odstránenie následkov závažnej priemyselnej havárie, opatrenia na zamedzenie opakovania rovnakej alebo podobnej závažnej priemyselnej havárie, ako aj ďalšie opatrenia vyplývajúce z vyšetrovania alebo z analýzy príčin a okolností závažnej priemyselnej havárie vrátane sankčných opatrení a opatrení na obmedzenie alebo zastavenie prevádzky.
§ 25
Odborná príprava
Odborná príprava obsahuje informácie o
a)
všeobecne záväzných právnych predpisoch a technických normách súvisiace s prevenciou závažných priemyselných havárií vrátane informácií o predpisoch o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, predpisov na úseku ochrany pred požiarmi a civilnej ochrany, ako aj informácií o predpisoch na ochranu životného prostredia,
b)
kategorizácii podnikov z hľadiska prítomnosti nebezpečných látok,
c)
základoch priemyselnej bezpečnosti a prevencie závažných priemyselných havárií s osobitným zreteľom na
1.
fyzikálno-chemické vlastnosti a požiarne charakteristiky nebezpečných látok,
2.
charakter nebezpečenstva a prevenciu fyzikálnych procesov,
3.
charakter nebezpečenstva a prevenciu chemických procesov,
d)
zásadách ochrany proti požiaru, najmä o
1.
zásadách ochrany proti požiaru horľavých látok, horľavých prachov a horľavých kvapalín,
2.
navrhovaní, realizácii a užívaní stavieb z hľadiska požiarnej bezpečnosti,
3.
zásadách protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní mimoriadne horľavých látok a zmesí, veľmi horľavých látok a zmesí, ako aj horľavých látok a zmesí,
4.
zásadách protipožiarnej bezpečnosti pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru,
5.
posudzovaní protipožiarnej bezpečnosti technologických procesov,
6.
funkciách a parametroch požiarnotechnických zariadení, hasičskej techniky a vecných prostriedkov ochrany pred požiarmi,
7.
organizácii a riadení ochrany pred požiarmi,
e)
zásadách prevencie a ochrany pred výbuchom výbušnej atmosféry tvorenej zmesou horľavých látok vo forme plynu, pary, prachu alebo hmly so vzduchom vrátane výbuchu výbušnín,
f)
zásadách ochrany proti úniku toxických látok alebo inak škodlivých látok,
g)
posúdení rizika, najmä o
1.
význame, účele a základných princípoch,
2.
metódach a postupoch hodnotenia,
3.
využívaní výsledkov posúdenia rizika v rôznych oblastiach, najmä v činnosti podniku, pri plánovaní a vykonávaní štátneho dozoru, pri územnom plánovaní a pri povoľovaní stavieb a zariadení,
h)
metódach a postupoch na zdolávanie závažných priemyselných havárií a obmedzovaní ich následkov, najmä z hľadiska ohrozenia života a zdravia ľudí, ochrany životného prostredia a majetku,
i)
princípoch, funkciách, parametroch a možnostiach použitia niektorých prostriedkov, prístrojov a zariadení na zdolávanie závažných priemyselných havárií a na obmedzovanie ich následkov,
j)
programe prevencie a bezpečnostnom riadiacom systéme na jeho aplikáciu,
k)
havarijnom plánovaní,
1.
základných princípoch a účele havarijného plánovania,
2.
tvorbe vnútorného havarijného plánu a podkladov na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva,
3.
vypracúvaní vzorových havarijných scenárov vrátane určovania zón ohrozenia,
4.
určovaní síl, prostriedkov a postupov na zdolávanie závažných priemyselných havárií a obmedzovanie ich následkov,
5.
precvičovaní a revízii vnútorného havarijného plánu,
l)
náležitostiach, vypracovaní a využívaní bezpečnostnej správy,
m)
informovaní verejnosti a jej účasti na rozhodovacích procesoch,
n)
oznamovaní závažných priemyselných havárií a analýze ich príčin.
Spoločné ustanovenia
§ 26
Ustanovenia § 7 až 22 sa nevzťahujú na prevádzkovateľa podniku kategórie A.
§ 27
Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 7.
§ 28
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2015.
v z. Vojtech Ferencz v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 198/2015 Z. z.
Príloha č. 2 k vyhláške č. 198/2015 Z. z.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 198/2015 Z. z.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 198/2015 Z. z.
Príloha č. 5 k vyhláške č. 198/2015 Z. z.
Príloha č. 6 k vyhláške č. 198/2015 Z. z.
Príloha č. 7 k vyhláške č. 198/2015 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (Ú. v. EÚ L 197, 24. 7. 2012).
1)
§ 7 až 9 zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov.
2)
§ 8 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok v znení neskorších predpisov.
3)
§ 3c ods. 17 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona č. 128/2015 Z. z.
4)
Napríklad § 6a zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, § 16 ods. 1 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., § 4 písm. f) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, § 39 ods. 4 písm. a) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), § 6 zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 15 ods. 2 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov.