442/2012 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2024

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.

442
ZÁKON
z 5. decembra 2012
o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Všeobecné ustanovenia
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon ustanovuje
a)
postup a podmienky, podľa ktorých príslušný orgán Slovenskej republiky v záujme zabezpečenia správneho vyrubenia daní a platenia daní poskytuje, požaduje alebo prijíma medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní,1)
b)
povinnosti daňových subjektov poskytovať príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie slúžiace na zabezpečenie medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní.
§ 2
Základné pojmy a príslušné orgány
Na účely tohto zákona je
a)
medzinárodnou pomocou a spoluprácou pri správe daní vzájomná výmena informácií a s tým súvisiaca vzájomná spolupráca alebo iná vzájomná pomoc v záujme zabezpečenia správneho zistenia, vyrubenia a platenia daní medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a
1.
príslušným orgánom členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“) určeným členským štátom a oznámeným Európskej komisii,
2.
príslušným orgánom zmluvného štátu na základe medzinárodnej zmluvy, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom2) (ďalej len „medzinárodná zmluva“),
b)
informáciou akýkoľvek údaj vrátane osobného údaja,3) ktorý možno zistiť pri správe daní a na základe ktorého sa zabezpečí správne zistenie, vyrubenie a platenie daní,
c)
príslušným orgánom Slovenskej republiky Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo ním určený iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva,4)
d)
príslušným orgánom členského štátu orgán, ktorý podľa právne záväzných aktov Európskej únie je oprávnený medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní poskytovať, požadovať alebo prijímať,
e)
príslušným orgánom zmluvného štátu orgán, ktorý podľa medzinárodnej zmluvy je oprávnený medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní poskytovať, požadovať alebo prijímať,
f)
zisťovaním daňová kontrola, miestne zisťovanie a ďalšia činnosť orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva4) vykonávaná podľa osobitného predpisu,1)
g)
výmenou informácií na žiadosť výmena informácií medzi príslušnými orgánmi podľa písmen c) a d) na základe žiadosti o poskytnutie informácie,
h)
automatickou výmenou informácií systematické oznamovanie vopred určených informácií bez predchádzajúcej žiadosti vo vopred určených pravidelných lehotách,
i)
dostupnou informáciou informácia, ktorú majú orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva4) k dispozícii a ktorú získali v súlade s osobitným predpisom,1)
j)
výmenou informácií bez žiadosti výmena informácií medzi príslušnými orgánmi podľa písmen c) a d) bez predchádzajúcej žiadosti,
k)
záväzným stanoviskom
1.
záväzné stanovisko vydané podľa osobitného predpisu,4a) ktoré súvisí s cezhraničnou transakciou,
2.
rozhodnutie o odsúhlasení konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne vydané podľa osobitného predpisu,4b) alebo
3.
rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia vydané podľa osobitného predpisu,4c)
l)
subjektom právnická osoba, právne usporiadanie majetku alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok, ktorý spoločne s príjmom z tohto majetku podlieha niektorej z daní, na ktorú sa vzťahuje tento zákon,
m)
cezhraničnou transakciou
1.
transakcia, pri ktorej
1a.
aspoň jedna zo strán transakcie nie je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike,
1b.
ktorákoľvek zo strán transakcie je rezidentom na daňové účely súčasne vo viacerých štátoch, alebo
1c.
jedna zo strán transakcie vykonáva podnikateľskú činnosť v inom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne a transakcia predstavuje časť podnikateľskej činnosti alebo celú podnikateľskú činnosť stálej prevádzkarne,
2.
úkon, ktorý vykonal subjekt, ak ide o podnikateľskú činnosť v inom štáte, ktorú subjekt vykonáva prostredníctvom stálej prevádzkarne,
3.
transakcia, ktorá má cezhraničný vplyv,
4.
cezhraničné uskutočnenie investícií, cezhraničné poskytnutie tovaru, služieb, finančných prostriedkov alebo cezhraničné použitie hmotného majetku alebo nehmotného majetku, ktoré sa nemusí priamo vzťahovať na subjekt, ktorému je určené záväzné stanovisko, alebo
5.
transakcia medzi závislými osobami,4d) ktoré nie sú všetky rezidentmi na daňové účely na území jedného štátu, alebo transakcia, ktorá má cezhraničný vplyv, pri rozhodnutiach podľa písmena k) druhého bodu a tretieho bodu,
n)
spoločnou kontrolou zisťovanie, ktoré spoločne vykonávajú príslušné orgány dvoch alebo viacerých členských štátov, a je spojené s jednou fyzickou osobou alebo subjektom alebo viacerými fyzickými osobami alebo subjektmi, o ktoré majú príslušné orgány týchto členských štátov spoločný alebo doplňujúci sa záujem týkajúci sa ich daňových povinností,
o)
porušením ochrany osobných údajov porušenie bezpečnosti, ktoré vedie k náhodnému alebo nezákonnému zničeniu, strate, zmene alebo k nevhodnému alebo neoprávnenému poskytnutiu, prístupu alebo použitiu osobných údajov, ktoré sa prenášajú, uchovávajú alebo inak spracúvajú.
§ 3
Rozsah úpravy
(1)
Medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, sa vzťahuje na
a)
dane akéhokoľvek druhu, ktoré vyberá členský štát, jeho územný alebo správny celok, vrátane miestnych orgánov, alebo ktoré sa vyberajú v ich mene,
b)
dane, ktoré sa uplatňujú v rámci Európskej únie pre dočasný dovoz určitých dopravných prostriedkov.
(2)
Medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní sa nevzťahuje na
a)
daň z pridanej hodnoty,
b)
spotrebné dane,
c)
clo,
d)
poistné na sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie,5)
e)
poplatky vyberané orgánmi verejnej správy a poplatky zmluvnej povahy.
§ 4
(1)
Ministerstvo môže určiť iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva4) na poskytovanie, požadovanie a prijímanie medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní a komunikáciu s Európskou komisiou a príslušnými orgánmi členských štátov.
(2)
Príslušný orgán Slovenskej republiky pri poskytovaní, požadovaní alebo prijímaní medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní postupuje podľa osobitného predpisu,1) ak v § 6 až 22g nie je ustanovené inak.
(3)
Na účely tohto zákona správca dane6) poskytuje príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie týkajúce sa daní podľa § 3 na základe a v rozsahu žiadosti príslušného orgánu Slovenskej republiky; informácie týkajúce sa daní podľa § 3 správca dane6) poskytuje príslušnému orgánu Slovenskej republiky kedykoľvek aj bez žiadosti; obec ako správca dane6) poskytuje uvedené informácie na základe žiadosti.
(4)
Ak je ministerstvu alebo inému orgánu štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva4) doručené podanie v rámci medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní, na ktorého vybavenie nie je príslušný podľa tohto zákona, bez zbytočného odkladu také podanie postúpi príslušnému orgánu Slovenskej republiky a upovedomí o tom príslušný orgán členského štátu, ktorý podanie zaslal. Lehota na vybavenie žiadosti podľa § 6 plynie odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola žiadosť postúpená príslušnému orgánu Slovenskej republiky.
§ 5
Rozsah poskytnutej informácie
Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytuje príslušnému orgánu členského štátu alebo príslušnému orgánu zmluvného štátu informáciu v rozsahu, v akom ju možno zisťovať, zhromažďovať, používať alebo sprístupňovať podľa osobitného predpisu.1)
Medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní vo vzťahu k členským štátom
§ 6
Výmena informácií na žiadosť
(1)
Príslušný orgán Slovenskej republiky informáciu týkajúcu sa daní podľa § 3
a)
poskytuje na základe žiadosti o poskytnutie informácie príslušného orgánu členského štátu,
b)
požaduje od príslušného orgánu členského štátu na základe žiadosti o poskytnutie informácie.
(2)
Žiadosť o poskytnutie informácie obsahuje najmä informáciu o dôvode žiadosti a podrobný opis požadovaných informácií na účely správy daní.
(3)
Žiadosť o poskytnutie informácie obsahuje opis požadovaných informácií na účely správy daní, o ktorých sa v čase podania žiadosti príslušný orgán Slovenskej republiky alebo príslušný orgán členského štátu domnieva, že v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi existuje možnosť, že informácie budú významné pre správu daní identifikovanej a identifikovateľnej fyzickej osoby alebo identifikovaného a identifikovateľného subjektu a sú odôvodnené pre zisťovanie.
(4)
Ak sa žiadosť o poskytnutie informácie týka skupiny daňovníkov, ktorých nie je možné identifikovať jednotlivo, obsahuje najmä
a)
podrobný opis spoločného znaku určujúceho skupinu daňovníkov,
b)
uvedenie osobitného predpisu6a) v oblasti daní a dôvodov, na základe ktorých je možné domnievať sa, že členovia skupiny konajú v rozpore s týmto predpisom,
c)
očakávaný prínos požadovanej informácie pre zistenie, či došlo k porušeniu právneho predpisu uvedeného v písmene b) a
d)
informácie o zapojení tretej strany, ktorá prispela k potenciálnemu nedodržaniu právneho predpisu uvedeného v písmene b) členmi skupiny, ak je to s ohľadom na obsah žiadosti potrebné.
(5)
Ak je to potrebné, na účel poskytnutia informácie podľa odseku 1 príslušný orgán Slovenskej republiky vykoná zisťovanie.
(6)
Žiadosť o poskytnutie informácie môže obsahovať žiadosť o vykonanie zisťovania; ak príslušný orgán Slovenskej republiky nepovažuje vykonanie zisťovania za potrebné, bez zbytočného odkladu to oznámi príslušnému orgánu členského štátu spolu s uvedením dôvodov.
(7)
Na žiadosť príslušného orgánu členského štátu príslušný orgán Slovenskej republiky zašle originály dokumentov súvisiace s požadovanou informáciou, ak je to v súlade s osobitným predpisom.1) Príslušný orgán Slovenskej republiky môže od príslušného orgánu členského štátu na základe žiadosti požadovať originály dokumentov súvisiace s požadovanou informáciou.
(8)
Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne požadovanú informáciu príslušnému orgánu členského štátu bez zbytočného odkladu najneskôr do troch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie. Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne dostupnú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie.
(9)
Príslušný orgán Slovenskej republiky a príslušný orgán členského štátu si môžu dohodnúť lehotu na poskytnutie informácie inú ako uvedenú v odseku 8.
(10)
Ak je to potrebné, príslušný orgán Slovenskej republiky vyzve príslušný orgán členského štátu na doplnenie žiadosti o poskytnutie informácie do jedného mesiaca odo dňa prijatia tejto žiadosti; v tom prípade lehoty podľa odsekov 8 a 9 plynú odo dňa nasledujúceho po dni doručenia úplnej žiadosti o poskytnutie informácie.
(11)
Príslušný orgán Slovenskej republiky potvrdí prijatie žiadosti o poskytnutie informácie najneskôr do siedmich dní odo dňa prijatia žiadosti.
(12)
Ak nemožno poskytnúť informáciu v lehote podľa odsekov 8 a 9, príslušný orgán Slovenskej republiky túto skutočnosť spolu s dôvodmi oznámi príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do troch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie; súčasne oznámi predpokladanú lehotu na dodatočné poskytnutie informácie. Lehota na dodatočné poskytnutie informácie nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.
(13)
Ak príslušný orgán Slovenskej republiky nemôže príslušnému orgánu členského štátu poskytnúť požadovanú informáciu najmä z dôvodov uvedených v § 15, oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do jedného mesiaca odo dňa prijatia žiadosti.
§ 7
Automatická výmena informácií
(1)
Príslušný orgán Slovenskej republiky každoročne, najneskôr do šiestich mesiacov od skončenia zdaňovacieho obdobia podľa osobitného predpisu,7) poskytuje príslušnému orgánu členského štátu dostupné informácie v súvislosti s fyzickou osobou alebo subjektom s trvalým pobytom alebo sídlom v tomto členskom štáte v členení na druhy informácií týkajúce sa
a)
príjmov zo závislej činnosti,8)
b)
tantiém,9)
c)
príjmov z poistného plnenia,10)
d)
dôchodkov,11)
e)
vlastníctva nehnuteľného majetku a príjmov z nehnuteľného majetku,
f)
licenčných poplatkov.11a)
(2)
Príslušný orgán Slovenskej republiky informuje Európsku komisiu o druhoch informácií podľa odseku 1, ktoré bude poskytovať príslušným orgánom členských štátov.
(3)
Príslušný orgán Slovenskej republiky môže príslušnému orgánu členského štátu oznámiť, že nemá záujem prijímať niektoré z druhov informácií podľa odseku 1; o tejto skutočnosti informuje Európsku komisiu.
(4)
Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne príslušnému orgánu členského štátu daňové identifikačné číslo alebo identifikačné číslo používané na daňové účely fyzickej osoby alebo subjektu s trvalým pobytom alebo sídlom v tomto členskom štáte vždy, ak bude mať toto číslo k dispozícii.
(5)
Príslušný orgán Slovenskej republiky môže na základe dohody s príslušným orgánom členského štátu alebo príslušnými orgánmi členských štátov rozšíriť výmenu informácií podľa odseku 1 o ďalšie druhy informácií. O uzatvorení takej dohody príslušný orgán Slovenskej republiky informuje Európsku komisiu bez zbytočného odkladu.
§ 8
Automatická výmena záväzných stanovísk
(1)
Príslušný orgán Slovenskej republiky bezodkladne po vydaní, zmene alebo obnovení záväzných stanovísk a najneskôr do troch mesiacov od skončenia kalendárneho polroka, počas ktorého boli vydané, zmenené alebo obnovené záväzné stanoviská, oznámi príslušným orgánom členských štátov a Európskej komisii informácie o týchto záväzných stanoviskách okrem záväzných stanovísk podľa § 2 písm. k) druhého bodu a tretieho bodu dohodnutých na základe medzinárodných zmlúv so štátmi, ktoré nie sú členskými štátmi (ďalej len „nečlenský štát“), ak odseky 3 a 4 a § 9 ods. 5 neustanovujú inak.
(2)
Informácie podľa odseku 1 obsahujú najmä
a)
identifikačné údaje subjektu a dotknutej skupiny subjektov, a to najmenej v rozsahu názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo a sídlo,
b)
všeobecné zhrnutie záväzného stanoviska vrátane opisu podnikateľských činností alebo transakcií a iných informácií potrebných na posúdenie potenciálneho daňového rizika, ktoré nevedie k porušeniu obchodného tajomstva, práv priemyselného vlastníctva alebo iného duševného vlastníctva ani k porušeniu profesijného tajomstva, k zverejneniu obchodného postupu alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku,
c)
dátum vydania, zmeny alebo obnovenia záväzného stanoviska,
d)
počiatočný dátum obdobia účinnosti záväzného stanoviska podľa § 2 písm. k) druhého bodu alebo tretieho bodu,
e)
konečný dátum obdobia účinnosti záväzného stanoviska podľa § 2 písm. k) druhého bodu alebo tretieho bodu,
f)
druh záväzného stanoviska,
g)
sumu transakcie, na ktorú sa vzťahuje záväzné stanovisko, ak je suma uvedená v záväznom stanovisku,
h)
opis súboru podstatných podmienok použitia konkrétnej metódy12a) pri záväznom stanovisku podľa § 2 písm. k) druhého bodu alebo tretieho bodu,
i)
identifikáciu konkrétnej metódy12a) pri záväznom stanovisku podľa § 2 písm. k) druhého bodu alebo tretieho bodu,
j)
označenie dotknutých členských štátov, ktorých by sa mohlo týkať záväzné stanovisko,
k)
identifikáciu subjektov v členských štátoch, ktoré by mohli byť ovplyvnené záväzným stanoviskom, pričom sa uvedie, s ktorým členským štátom sú dotknuté subjekty prepojené,
l)
oznámenie, či sú informácie poskytované zo záväzného stanoviska alebo zo žiadosti podľa osobitného predpisu.4c)
(3)
Informácie podľa odseku 2 písm. a), b), h) a k) sa nezasielajú Európskej komisii.
(4)
Ak medzinárodná zmluva, na základe ktorej sa záväzné stanovisko podľa § 2 písm. k) druhého bodu alebo tretieho bodu dohodlo s nečlenským štátom, neumožňuje sprístupnenie informácií tretím stranám, príslušný orgán Slovenskej republiky oznámi príslušným orgánom členských štátov informácie podľa odseku 2 vyplývajúce zo žiadosti podľa osobitného predpisu4c) a Európskej komisii informácie podľa odseku 2 písm. c) až g), i), j) a l) vyplývajúce zo žiadosti podľa osobitného predpisu.4c)
(5)
Ak príslušný orgán členského štátu označí Slovenskú republiku podľa odseku 2 písm. j) ako dotknutý členský štát, príslušný orgán Slovenskej republiky potvrdí elektronickými prostriedkami prijatie informácií príslušnému orgánu členského štátu, ktorý ich poskytol, najneskôr do siedmich dní odo dňa ich prijatia.
(6)
Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne príslušnému orgánu členského štátu na základe jeho žiadosti dodatočné informácie k záväznému stanovisku vrátane celého textu záväzného stanoviska. Príslušný orgán Slovenskej republiky môže požiadať príslušný orgán členského štátu o dodatočné informácie vrátane celého textu záväzného stanoviska.
Automatická výmena informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu
§ 8a
Vymedzenie pojmov
Na účely automatickej výmeny informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu sa rozumie
a)
cezhraničným opatrením opatrenie alebo viac opatrení, ktoré môžu pozostávať z viacerých častí a ktoré sa týkajú aspoň dvoch členských štátov alebo členského štátu a nečlenského štátu, pričom je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:
1.
aspoň jedna fyzická osoba alebo subjekt, ktoré sú zapojené do cezhraničného opatrenia, nie je rezidentom na daňové účely v tom istom štáte ako ďalšie fyzické osoby alebo subjekty zapojené do cezhraničného opatrenia,
2.
aspoň jedna fyzická osoba alebo subjekt, ktoré sú zapojené do cezhraničného opatrenia, je súčasne rezidentom na daňové účely vo viac ako jednom štáte,
3.
aspoň jedna fyzická osoba alebo subjekt, ktoré sú zapojené do cezhraničného opatrenia, vykonáva podnikateľskú činnosť v inom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne a cezhraničné opatrenie je súčasťou podnikateľskej činnosti tejto stálej prevádzkarne,
4.
aspoň jedna fyzická osoba alebo subjekt, ktoré sú zapojené do cezhraničného opatrenia, vykonáva činnosť v štáte, v ktorom nie je rezidentom na daňové účely alebo v tomto štáte nemá stálu prevádzkareň, alebo
5.
cezhraničné opatrenie vytvára možnosti na vyhýbanie sa povinnostiam vyplývajúcim z automatickej výmeny informácií o finančných účtoch12b) alebo pri identifikácii skutočného vlastníctva príjmu,12c)
b)
charakteristickým znakom vlastnosť cezhraničného opatrenia, ktorá predstavuje riziko vyhýbania sa daňovým povinnostiam, pričom opis charakteristických znakov je uvedený v prílohe č. 1a,
c)
oznamovaným opatrením každé cezhraničné opatrenie, ak spĺňa aspoň jeden charakteristický znak,
d)
sprostredkovateľom fyzická osoba alebo subjekt, ktorý
1.
spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:
1a.
je rezidentom na daňové účely v členskom štáte,
1b.
má stálu prevádzkareň v členskom štáte, prostredníctvom ktorej poskytuje služby v súvislosti s cezhraničným opatrením,
1c.
je založený alebo zriadený podľa právneho poriadku členského štátu alebo sa riadi právnym poriadkom členského štátu, alebo
1d.
je zaregistrovaný v profesijnej organizácii pre právne, daňové alebo obdobné poradenské služby v členskom štáte a
2.
oznamované opatrenie navrhuje, ponúka na trhu, organizuje, sprístupňuje na zavedenie alebo riadi jeho zavedenie, alebo
3.
na základe odborných vedomostí vie alebo by mohol vedieť, že poskytol priamo alebo prostredníctvom inej osoby pomoc, podporu alebo poradenstvo v súvislosti s navrhovaním, ponúkaním na trh, organizovaním, sprístupňovaním na zavedenie alebo s riadením zavedenia oznamovaného opatrenia, okrem fyzickej osoby alebo subjektu, ktorý preukáže, že nevedel alebo nemohol vedieť, že bol zapojený do oznamovaného opatrenia,
e)
používateľom fyzická osoba alebo subjekt, ktorým je oznamované opatrenie sprístupnené na zavedenie alebo ktoré sú pripravené zaviesť oznamované opatrenie alebo ktoré vykonali prvý úkon v súvislosti so zavedením oznamovaného opatrenia,
f)
opatrením určeným pre trh cezhraničné opatrenie, ktoré je navrhnuté, bolo ponúknuté na trhu alebo je pripravené na zavedenie bez potreby jeho podstatného prispôsobenia pre konkrétneho používateľa,
g)
individualizovaným opatrením každé cezhraničné opatrenie, ktoré nie je opatrením určeným pre trh a je určené pre konkrétneho používateľa.
§ 8b
Povinná osoba
(1)
Povinnou osobou je na účely automatickej výmeny informácií o oznamovaných opatreniach sprostredkovateľ, ak v odsekoch 2 a 3 nie je ustanovené inak.
(2)
Sprostredkovateľ nie je povinnou osobou, ak sa na oznamované opatrenie vzťahuje povinnosť zachovania mlčanlivosti podľa osobitných predpisov12d) alebo obdobná povinnosť v inom členskom štáte.
(3)
Povinnou osobou je namiesto sprostredkovateľa používateľ, ak
a)
všetci sprostredkovatelia zapojení do oznamovaného opatrenia sú povinní zachovávať mlčanlivosť o oznamovanom opatrení podľa odseku 2, alebo
b)
do oznamovaného opatrenia nie je zapojený sprostredkovateľ.
§ 8c
Povinnosť podať informácie
(1)
Sprostredkovateľ a používateľ, ktorí sú povinnými osobami, sú povinní podať informácie v rozsahu podľa § 8f príslušnému orgánu Slovenskej republiky v lehote podľa § 8e.
(2)
Sprostredkovateľ, ktorý je povinnou osobou, je povinný podať informácie o oznamovanom opatrení príslušnému orgánu Slovenskej republiky, ak
a)
je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike,
b)
má v Slovenskej republike stálu prevádzkareň, prostredníctvom ktorej poskytuje služby v súvislosti s oznamovaným opatrením a nie je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike a ani v inom členskom štáte,
c)
je založený alebo zriadený podľa právneho poriadku Slovenskej republiky alebo sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky a nie je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike a ani v inom členskom štáte, nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň, prostredníctvom ktorej poskytuje služby v súvislosti s oznamovaným opatrením a ani v inom členskom štáte, alebo
d)
je zaregistrovaný v profesijnej organizácii pre právne, daňové alebo obdobné poradenské služby v Slovenskej republike a nie je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike a ani v inom členskom štáte, nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň, prostredníctvom ktorej poskytuje služby v súvislosti s oznamovaným opatrením a ani v inom členskom štáte, nie je založený alebo zriadený podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a ani iného členského štátu a ani sa neriadi právnym poriadkom Slovenskej republiky a ani iného členského štátu.
(3)
Ak je do toho istého oznamovaného opatrenia zapojených viac sprostredkovateľov, ktorí sú povinnými osobami, všetci sprostredkovatelia sú povinní podať príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie o oznamovanom opatrení v rozsahu podľa § 8f.
(4)
Sprostredkovateľ podľa odsekov 2 a 3 nie je povinný podať informácie o oznamovanom opatrení príslušnému orgánu Slovenskej republiky, ak v lehote podľa § 8e ods. 1 elektronicky predloží vyhlásenie potvrdzujúce, že tie isté informácie o oznamovanom opatrení v rozsahu podľa § 8f už boli podané sprostredkovateľom podľa odseku 2 príslušnému orgánu v inom členskom štáte alebo iným sprostredkovateľom, ak ide o sprostredkovateľa podľa odseku 3. Ak je do toho istého oznamovaného opatrenia zapojených viac sprostredkovateľov podľa odseku 3, títo sprostredkovatelia sa môžu dohodnúť na spoločnom zástupcovi, ktorý predloží elektronickými prostriedkami spoločné vyhlásenie potvrdzujúce, že tie isté informácie o oznamovanom opatrení v rozsahu podľa § 8f už boli podané iným sprostredkovateľom. Všetci sprostredkovatelia, ktorí sa dohodli na spoločnom zástupcovi, sú spoločne a nerozdielne zodpovední za predloženie spoločného vyhlásenia. V predloženom vyhlásení sprostredkovateľ podľa odseku 3 uvedie identifikačné údaje v rozsahu podľa § 8f písm. a) toho sprostredkovateľa, ktorý tie isté informácie podal, pričom pri spoločnom vyhlásení spoločný zástupca uvedie aj identifikačné údaje všetkých sprostredkovateľov, za ktorých spoločné vyhlásenie predložil.
(5)
Používateľ, ktorý je povinnou osobou, je povinný podať informácie o oznamovanom opatrení príslušnému orgánu Slovenskej republiky, ak
a)
je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike,
b)
má v Slovenskej republike stálu prevádzkareň, ktorá má z oznamovaného opatrenia výhody, a nie je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike a ani v inom členskom štáte,
c)
má príjem zo zdrojov na území Slovenskej republiky a nie je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike a ani v inom členskom štáte, nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň, ktorá má z oznamovaného opatrenia výhody a ani v inom členskom štáte, alebo
d)
vykonáva činnosť v Slovenskej republike a nie je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike a ani v inom členskom štáte, nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň, ktorá má z oznamovaného opatrenia výhody a ani v inom členskom štáte, nemá príjem zo zdrojov na území Slovenskej republiky ani zo zdrojov na území iného členského štátu.
(6)
Ak viac používateľov, ktorí sú povinnými osobami, je povinných podať informácie o tom istom oznamovanom opatrení, informácie podá príslušnému orgánu Slovenskej republiky ten používateľ, ktorý
a)
so sprostredkovateľom dohodol oznamované opatrenie, alebo
b)
riadi zavedenie oznamovaného opatrenia, ak neexistuje používateľ, ktorý so sprostredkovateľom dohodol oznamované opatrenie.
(7)
Používateľ podľa odsekov 5 a 6 nie je povinný podať informácie o oznamovanom opatrení príslušnému orgánu Slovenskej republiky, ak v lehote podľa § 8e ods. 1 elektronicky predloží vyhlásenie potvrdzujúce, že tie isté informácie o oznamovanom opatrení v rozsahu podľa § 8f už boli podané používateľom podľa odseku 5 príslušnému orgánu v inom členskom štáte alebo iným používateľom, ak ide o používateľa podľa odseku 6. Ak je viac používateľov povinných podať informácie o tom istom oznamovanom opatrení podľa odseku 6, títo používatelia sa môžu dohodnúť na spoločnom zástupcovi, ktorý predloží elektronickými prostriedkami spoločné vyhlásenie potvrdzujúce, že tie isté informácie o oznamovanom opatrení v rozsahu podľa § 8f už boli podané iným používateľom. Všetci používatelia, ktorí sa dohodli na spoločnom zástupcovi, sú spoločne a nerozdielne zodpovední za predloženie spoločného vyhlásenia. V predloženom vyhlásení používateľ podľa odseku 6 uvedie identifikačné údaje v rozsahu podľa § 8f písm. a) toho používateľa, ktorý tie isté informácie podal, pričom pri spoločnom vyhlásení spoločný zástupca uvedie aj identifikačné údaje všetkých používateľov, za ktorých spoločné vyhlásenie predložil.
(8)
Vzor elektronických vyhlásení a spoločných vyhlásení v štruktúrovanej podobe podľa odsekov 4 a 7 zverejní na svojom webovom sídle Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“).
§ 8d
Informačná povinnosť sprostredkovateľov
Sprostredkovateľ podľa § 8b ods. 2 je povinný bezodkladne informovať všetkých sprostredkovateľov zapojených do oznamovaného opatrenia o ich povinnosti podať informácie o oznamovanom opatrení v rozsahu podľa § 8f príslušnému orgánu Slovenskej republiky. Ak všetci sprostredkovatelia zapojení do oznamovaného opatrenia sú povinní zachovávať mlčanlivosť o oznamovanom opatrení alebo ak do oznamovaného opatrenia nie je zapojený iný sprostredkovateľ, sprostredkovateľ podľa prvej vety je povinný
a)
bezodkladne informovať používateľa o jeho povinnosti podať informácie o oznamovanom opatrení v rozsahu podľa § 8f príslušnému orgánu Slovenskej republiky a
b)
poskytnúť používateľovi všetky informácie o oznamovanom opatrení, ktoré sú potrebné na riadne a včasné splnenie povinnosti podľa § 8e ods. 5.
§ 8e
Lehoty na podávanie informácií
(1)
Sprostredkovateľ podľa § 8a písm. d) prvého bodu a druhého bodu, ktorý je povinnou osobou, je povinný podať príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie o oznamovanom opatrení do 30 dní odo dňa
a)
nasledujúceho po dni, keď sa oznamované opatrenie sprístupní na zavedenie,
b)
nasledujúceho po dni, keď je oznamované opatrenie pripravené na zavedenie, alebo
c)
keď sa uskutočnil prvý úkon v zavedení oznamovaného opatrenia.
(2)
Ak súčasne nastane viac skutočností uvedených v odseku 1, rozhodným dňom pre počítanie lehoty podľa odseku 1 je deň, ktorý nastane najskôr.
(3)
Sprostredkovateľ podľa § 8a písm. d) prvého bodu a tretieho bodu, ktorý je povinnou osobou, je povinný podať príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie o oznamovanom opatrení do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, keď poskytol priamo alebo prostredníctvom iných osôb pomoc, podporu alebo poradenstvo v súvislosti s oznamovaným opatrením.
(4)
Sprostredkovateľ je povinný každé tri mesiace predkladať príslušnému orgánu Slovenskej republiky správy o opatreniach určených pre trh, ak má od predloženia poslednej správy k dispozícii nové informácie podliehajúce oznamovaniu uvedené v § 8f písm. a), d), g) a h), a to do 30 dní od posledného dňa kalendárneho štvrťroka, v ktorom boli informácie predložené príslušnému orgánu Slovenskej republiky.
(5)
Používateľ, ktorý je povinnou osobou, je povinný podať príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie o oznamovanom opatrení do 30 dní odo dňa
a)
nasledujúceho po dni, keď sa oznamované opatrenie sprístupní tomuto používateľovi na zavedenie,
b)
nasledujúceho po dni, keď je oznamované opatrenie pripravené na zavedenie týmto používateľom, alebo
c)
nasledujúceho po dni, keď sa vo vzťahu k príslušnému používateľovi uskutočnil prvý úkon v zavedení oznamovaného opatrenia.
(6)
Ak súčasne nastane viac skutočností uvedených v odseku 5, rozhodným dňom pre počítanie lehoty podľa odseku 5 je deň, ktorý nastane najskôr.
§ 8f
Informácie podávané príslušnému orgánu
Informácie, ktoré povinná osoba podáva príslušnému orgánu Slovenskej republiky, sú
a)
identifikačné údaje sprostredkovateľa a používateľa, a to najmenej v rozsahu názov alebo obchodné meno, alebo meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia u fyzickej osoby, rezidencia na daňové účely, daňové identifikačné číslo, ak bolo pridelené, a ak sú do oznamovaného opatrenia zapojené závislé osoby4d) používateľa, aj identifikačné údaje závislých osôb,
b)
podrobné údaje o charakteristických znakoch uvedených v prílohe č. 1a, na základe ktorých podlieha opatrenie oznamovaniu,
c)
obsah oznamovaného opatrenia, a to aspoň uvedenie
1.
názvu, pod ktorým je oznamované opatrenie známe, ak je tento názov opatrenia známy, a
2.
všeobecného opisu opatrenia a jeho jednotlivých krokov, ktorý nevedie k porušeniu obchodného tajomstva, práv priemyselného vlastníctva alebo iného duševného vlastníctva ani k porušeniu profesijného tajomstva, k zverejneniu obchodného postupu alebo informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku,
d)
deň uskutočnenia prvého úkonu pri zavedení oznamovaného opatrenia,
e)
podrobnosti o ustanoveniach právnych predpisov, ktoré sú využívané pri oznamovanom opatrení,
f)
predpokladaná hodnota oznamovaného opatrenia,
g)
identifikácia členského štátu používateľa alebo používateľov a všetky ostatné členské štáty, na ktoré sa oznamované opatrenie môže vzťahovať,
h)
identifikácia ďalšej fyzickej osoby alebo subjektu v rozsahu podľa písmena a) v členskom štáte, ktorých by sa oznamované opatrenie mohlo týkať, aj s uvedením, s ktorými členskými štátmi je táto fyzická osoba alebo subjekt prepojený,
i)
iné údaje o sprostredkovateľoch, o používateľoch a o oznamovanom opatrení.
§ 8g
Sankcie
Daňový úrad uloží povinnej osobe za nesplnenie povinnosti podať informácie, vyhlásenie alebo spoločné vyhlásenie podľa § 8c v rozsahu podľa § 8f v lehote podľa § 8e pokutu do 30 000 eur, a to aj opakovane.
§ 8h
Ustanovenia na účinné uplatňovanie automatickej výmeny informácií o oznamovaných opatreniach
(1)
Povinná osoba je povinná podať informácie v rozsahu podľa § 8f príslušnému orgánu Slovenskej republiky elektronickými prostriedkami v lehote podľa § 8e vo formáte uverejnenom na webovom sídle finančného riaditeľstva.
(2)
Príslušný orgán Slovenskej republiky, ktorému boli podané informácie v rozsahu podľa § 8f, oznámi tieto informácie prostriedkami automatickej výmeny informácií príslušným orgánom ostatných členských štátov do 30 dní od posledného dňa kalendárneho štvrťroka, v ktorom boli informácie v rozsahu podľa § 8f podané povinnou osobou príslušnému orgánu Slovenskej republiky.
(3)
Kontrolu dodržiavania povinností ustanovených v § 8a až 8h vykonáva finančné riaditeľstvo alebo daňový úrad, pričom postupuje podľa osobitného predpisu.1)
§ 9
Výmena informácií bez žiadosti
(1)
Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne príslušnému orgánu členského štátu bez jeho žiadosti dostupnú informáciu, ak
a)
možno predpokladať, že došlo alebo by mohlo dôjsť ku skráteniu dane v tomto členskom štáte,
b)
fyzická osoba alebo subjekt boli oslobodené od dane alebo im bola poskytnutá úľava na dani v Slovenskej republike a možno predpokladať, že toto oslobodenie od dane alebo úľava na dani vedie alebo by mohlo viesť k vyrubeniu dane v tomto členskom štáte,
c)
finančné operácie a obchodný styk medzi osobou zdaňovanou v Slovenskej republike a osobou zdaňovanou v tomto členskom štáte sú uskutočňované prostredníctvom jedného alebo viacerých štátov takým spôsobom, o ktorom možno predpokladať, že vedie alebo by mohol viesť k zníženiu dane v Slovenskej republike alebo v tomto členskom štáte, alebo v oboch štátoch,
d)
možno predpokladať, že k zníženiu dane dochádza na základe fiktívnych prevodov ziskov v rámci podnikov,
e)
poskytnutá informácia umožní získať údaj, ktorý môže byť dôležitý pre určenie dane v tomto členskom štáte.
(2)
Príslušný orgán Slovenskej republiky môže poskytnúť dostupnú informáciu príslušnému orgánu členského štátu bez žiadosti aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 1, ak môže byť pre tento členský štát užitočná.
(3)
Príslušný orgán Slovenskej republiky informácie podľa odsekov 1 a 2 poskytne príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do jedného mesiaca po tom, ako ju získal podľa § 5.
(4)
Ak príslušný orgán Slovenskej republiky prijme informácie podľa odsekov 1 a 2 od príslušného orgánu členského štátu, prijatie takých informácií potvrdí najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa ich prijatia.
(5)
Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne príslušnému orgánu členského štátu bez jeho žiadosti záväzné stanovisko podľa § 2 písm. k) druhého bodu a tretieho bodu dohodnuté s nečlenským štátom, ak medzinárodná zmluva, na základe ktorej sa takéto záväzné stanovisko dohodlo, umožňuje jeho sprístupnenie tretím stranám a príslušný orgán nečlenského štátu poskytol súhlas so sprístupnením informácií.
§ 10
(1)
Ak príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne príslušnému orgánu členského štátu informácie podľa § 6 alebo § 9, príslušný orgán Slovenskej republiky môže súčasne požiadať o oznámenie o využití tejto informácie.
(2)
Ak bol príslušný orgán Slovenskej republiky požiadaný o zaslanie oznámenia o využití informácie poskytnutej príslušným orgánom členského štátu, zašle také oznámenie príslušnému orgánu členského štátu najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď sa výsledok využitia informácií stal známy.
(3)
Príslušný orgán Slovenskej republiky každoročne zašle oznámenie o výsledku využitia informácií poskytnutých podľa § 7 príslušnému orgánu členského štátu na základe vzájomnej dohody.
§ 11
Priama medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní
(1)
Príslušný orgán Slovenskej republiky môže požiadať príslušný orgán členského štátu, aby zamestnanec príslušného orgánu Slovenskej republiky mohol byť prítomný v priestoroch úradu príslušného orgánu členského štátu a pri zisťovaní vykonávanom príslušným orgánom členského štátu vrátane zisťovaní vykonávaných prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov, ak to umožňuje povaha úkonu, klásť otázky fyzickým osobám pri ich výsluchu príslušným orgánom členského štátu a nazerať do spisov vedených príslušným orgánom členského štátu; na tento účel príslušný orgán Slovenskej republiky vydá zamestnancovi písomné poverenie, v ktorom uvedie jeho meno, priezvisko, číslo služobného preukazu, funkciu a časový rozsah platnosti poverenia.
(2)
Ak príslušný orgán Slovenskej republiky dostane od príslušného orgánu členského štátu žiadosť týkajúcu sa prítomnosti zamestnancov príslušného orgánu členského štátu na území Slovenskej republiky, do 60 dní odo dňa prijatia žiadosti oznámi žiadajúcemu príslušnému orgánu členského štátu súhlas alebo odmietnutie prítomnosti spolu s dôvodmi odmietnutia. Po oznámení súhlasu dohodne príslušný orgán Slovenskej republiky s príslušným orgánom členského štátu podmienky v rozsahu podľa odseku 1, za ktorých môže poverený zamestnanec príslušného orgánu členského štátu spolupracovať so správcom dane6) alebo s príslušným orgánom Slovenskej republiky.
(3)
Poverený zamestnanec príslušného orgánu členského štátu, ktorému bola povolená prítomnosť podľa odseku 2, má postavenie zamestnanca správcu dane.6) Správca dane6) môže v súlade s osobitným predpisom1) odovzdať poverenému zamestnancovi príslušného orgánu členského štátu kópie dokumentov, ktorými disponuje a ktoré obsahujú informácie týkajúce sa daní podľa § 3.
§ 12
Simultánna daňová kontrola
(1)
Príslušný orgán Slovenskej republiky sa môže dohodnúť s príslušným orgánom členského štátu alebo s príslušnými orgánmi členských štátov na vykonaní simultánnej daňovej kontroly u jednej fyzickej osoby alebo subjektu alebo u viacerých fyzických osôb alebo subjektov. Príslušný orgán Slovenskej republiky, príslušný orgán členského štátu alebo príslušné orgány členských štátov vykonajú daňovú kontrolu simultánne, a to každý na svojom území.
(2)
Návrh na vykonanie simultánnej daňovej kontroly predkladá príslušný orgán Slovenskej republiky príslušnému orgánu členského štátu. V tomto návrhu sa uvedie označenie fyzickej osoby alebo subjektu, najmä názov alebo obchodné meno, alebo meno a priezvisko fyzickej osoby alebo subjektu, sídlo alebo adresa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo subjektu, daňové identifikačné číslo alebo iné identifikačné číslo, alebo dátum narodenia fyzickej osoby alebo subjektu, dôvod tohto návrhu, súvisiace informácie a lehota, v ktorej sa má simultánna daňová kontrola vykonať.
(3)
Ak príslušný orgán Slovenskej republiky dostane návrh na vykonanie simultánnej daňovej kontroly od príslušného orgánu členského štátu, do 60 dní odo dňa prijatia tohto návrhu mu oznámi potvrdenie účasti alebo odmietnutie účasti na simultánnej daňovej kontrole spolu s dôvodmi odmietnutia. Ak príslušný orgán Slovenskej republiky potvrdí svoju účasť na simultánnej daňovej kontrole, určí zástupcu zodpovedného za dohľad a koordináciu výkonu simultánnej daňovej kontroly.
(4)
Príslušný orgán Slovenskej republiky môže príslušným orgánom členských štátov zúčastneným na simultánnej daňovej kontrole podľa odseku 1 poskytovať informácie získané pri výkone simultánnej daňovej kontroly alebo môže také informácie od nich požadovať alebo prijímať.
§ 12a
Spoločná kontrola
(1)
Príslušný orgán Slovenskej republiky môže požiadať príslušný orgán členského štátu o vykonanie spoločnej kontroly.
(2)
Ak príslušný orgán Slovenskej republiky dostane žiadosť o vykonanie spoločnej kontroly od príslušného orgánu členského štátu, oznámi žiadajúcemu príslušnému orgánu členského štátu súhlas s vykonaním spoločnej kontroly alebo odmietnutie účasti na spoločnej kontrole spolu s dôvodmi odmietnutia do 60 dní odo dňa prijatia žiadosti.
(3)
Ak príslušný orgán Slovenskej republiky súhlasí s vykonaním spoločnej kontroly, dohodne sa s príslušným orgánom členského štátu, že vykonajú na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu spoločnú kontrolu fyzickej osoby alebo subjektu alebo viacerých fyzických osôb alebo subjektov, pri ktorých majú spoločný alebo doplňujúci sa záujem týkajúci sa ich daňových povinností. Súčasťou dohody je aj určenie jazykového režimu počas spoločnej kontroly.
(4)
Príslušný orgán Slovenskej republiky vymenuje zástupcu zodpovedného za dohľad nad spoločnou kontrolou a jej koordináciu v Slovenskej republike.
(5)
Zamestnanec príslušného orgánu Slovenskej republiky sa môže v súlade s podmienkami uvedenými v dohode podľa odseku 3 zúčastniť na spoločnej kontrole; na tento účel príslušný orgán Slovenskej republiky vydá zamestnancovi písomné poverenie, v ktorom uvedie jeho meno, priezvisko, číslo služobného preukazu, funkciu a časový rozsah platnosti poverenia. Ak je poverený zamestnanec prítomný na spoločnej kontrole vykonávanej v inom členskom štáte, je povinný dodržiavať právne predpisy členského štátu, v ktorom sa táto spoločná kontrola vykonáva.
(6)
Zamestnanec príslušného orgánu členského štátu, ktorý je prítomný na spoločnej kontrole vykonávanej v Slovenskej republike, je povinný počas vykonávania spoločnej kontroly dodržiavať ustanovenia osobitného predpisu,1) vykonávať spoločnú kontrolu v súlade s § 11 a nesmie prekračovať rozsah právomocí podľa právnych predpisov jeho členského štátu.
(7)
V spoločnej kontrole na území Slovenskej republiky sa postupuje primerane podľa osobitného predpisu.1) Na spoločnú kontrolu sa lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa osobitného predpisu1) nevzťahuje.
(8)
Spoločná kontrola začína dňom určeným v oznámení o začatí spoločnej kontroly.
(9)
Príslušný orgán Slovenskej republiky a príslušný orgán členského štátu, ktoré vykonávajú spoločnú kontrolu, sa v priebehu spoločnej kontroly usilujú dosiahnuť dohodu v súvislosti s daňovou situáciou fyzickej osoby alebo subjektu na základe výsledkov spoločnej kontroly. Skutočnosti, na ktorých sa dohodnú, a zistenia spoločnej kontroly sú súčasťou záverečnej správy zo spoločnej kontroly, ktorú vypracujú zúčastnené príslušné orgány.
(10)
Spoločná kontrola sa končí vypracovaním záverečnej správy.
(11)
Na základe vzájomnej dohody príslušný orgán Slovenskej republiky alebo príslušný orgán členského štátu informuje kontrolovanú fyzickú osobu alebo subjekt o výsledku spoločnej kontroly a zašle mu kópiu záverečnej správy do 60 dní od jej vypracovania. Ak bola spoločná kontrola vykonávaná na území Slovenskej republiky a záverečná správa je vypracovaná v inom ako v slovenskom jazyku, spolu s kópiou záverečnej správy príslušný orgán Slovenskej republiky zašle kontrolovanej fyzickej osobe alebo subjektu aj vyhotovenie záverečnej správy v slovenskom jazyku.
(12)
Správca dane môže použiť zistenia uvedené v záverečnej správe pri správe daní podľa osobitného predpisu1) alebo v konaní o zamedzení dvojitého zdanenia podľa osobitného predpisu.12e)
§ 13
Oznamovanie písomností
(1)
Na žiadosť príslušného orgánu členského štátu príslušný orgán Slovenskej republiky doručí podľa osobitného predpisu13) fyzickej osobe alebo subjektu rozhodnutie alebo inú písomnosť súvisiacu s uplatnením právnych predpisov členského štátu upravujúcich dane podľa § 3 a vydané príslušným orgánom členského štátu, ak ich príslušný orgán členského štátu nemôže doručiť sám v súlade so svojimi vnútroštátnymi predpismi alebo ak by také doručenie bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami. Žiadosť príslušného orgánu členského štátu obsahuje označenie fyzickej osoby alebo subjektu, najmä názov alebo obchodné meno, alebo meno a priezvisko fyzickej osoby alebo subjektu, sídlo alebo adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo subjektu, prípadne iné údaje nevyhnutné na identifikáciu tejto fyzickej osoby alebo subjektu a predmet rozhodnutia alebo inej písomnosti.
(2)
Príslušný orgán Slovenskej republiky bez zbytočného odkladu oznámi príslušnému orgánu členského štátu, ako bola jeho žiadosť vybavená, najmä oznámi dátum, kedy bolo rozhodnutie alebo iná písomnosť doručená.
(3)
Ak príslušný orgán Slovenskej republiky nemôže fyzickej osobe alebo subjektu rozhodnutie alebo inú písomnosť doručiť v súlade s osobitným predpisom13) alebo ak by také doručenie bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami, môže požiadať príslušný orgán členského štátu o ich doručenie; na túto žiadosť sa vzťahuje primerane odsek 1.
§ 14
Zaobchádzanie s informáciou a dokumentom
(1)
Informácia prijatá od príslušného orgánu členského štátu môže byť sprístupnená
a)
orgánom štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva4) na účely
1.
správy daní1) podľa § 3, dane z pridanej hodnoty a iných nepriamych daní,
2.
vyrubenia a vymáhania iných daní, ako sú uvedené v prvom bode, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis,14)
b)
Sociálnej poisťovni a orgánom podľa osobitného predpisu15) na účely určenia poistného a jeho vymáhania podľa osobitných predpisov,5)
c)
orgánom činným v trestnom konaní,16) prokuratúre, Policajnému zboru17) a súdu na účely súdneho konania alebo trestného konania týkajúceho sa porušenia daňových predpisov.
(2)
Ak príslušný orgán Slovenskej republiky zistí, že informácia získaná podľa tohto zákona od príslušného orgánu členského štátu môže byť užitočná pre iný členský štát na účely podľa odseku 1, môže túto informáciu poskytnúť príslušnému orgánu členského štátu iného členského štátu (ďalej len „príslušný orgán iného členského štátu“) postupom ustanoveným týmto zákonom. O zámere poskytnúť túto informáciu príslušný orgán Slovenskej republiky informuje príslušný orgán členského štátu, ktorý túto informáciu poskytol; ak príslušný orgán členského štátu v lehote desiatich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o zámere poskytnúť informáciu poskytnutie informácie odmietne, príslušný orgán Slovenskej republiky informáciu neposkytne.
(3)
Ak príslušný orgán členského štátu oznámi príslušnému orgánu Slovenskej republiky zámer poskytnúť príslušnému orgánu iného členského štátu na účely podľa odseku 1 informáciu prijatú od príslušného orgánu Slovenskej republiky, príslušný orgán Slovenskej republiky môže odmietnuť poskytnutie takej informácie do desiatich dní odo dňa, keď mu tento zámer príslušný orgán členského štátu oznámil.
(4)
Príslušný orgán Slovenskej republiky môže informáciu prijatú od príslušného orgánu členského štátu sprístupniť aj na iný účel ako uvedený v odseku 1 len s predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu členského štátu, od ktorého informácia pochádza. Príslušný orgán Slovenskej republiky môže na požiadanie príslušného orgánu členského štátu súhlasiť so sprístupnením ním poskytnutej informácie na iný účel ako uvedený v odseku 1, ak bude sprístupnená na účel podobný účelu podľa osobitného predpisu,1) inak také sprístupnenie odmietne.
(5)
Príslušný orgán Slovenskej republiky môže oznámiť príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov zoznam iných účelov ako sú uvedené v odseku 1, na ktoré sa informácie a dokumenty môžu použiť.
(6)
Ak príslušnému orgánu Slovenskej republiky bude oznámený zoznam účelov podľa odseku 5 od príslušného orgánu členského štátu, môže prijaté informácie a dokumenty použiť na účely oznámené v tomto zozname príslušného orgánu členského štátu bez súhlasu uvedeného v odseku 4.
(7)
Príslušný orgán Slovenskej republiky môže poskytnúť príslušnému orgánu členského štátu alebo príslušnému orgánu zmluvného štátu súhlas na použitie súhrnných štatistických údajov týkajúcich sa automatickej výmeny informácií so Slovenskou republikou.
(8)
Písomnosti, ktoré boli príslušnému orgánu Slovenskej republiky doručené podľa tohto zákona od príslušného orgánu členského štátu, možno použiť ako dôkaz na účely správy daní.1)
(9)
Ak informácia poskytnutá podľa tohto zákona obsahuje osobné údaje, vzťahuje sa na ich ochranu osobitný predpis.3)
§ 15
Odmietnutie poskytnutia informácie
(1)
Príslušný orgán Slovenskej republiky odmietne poskytnúť informáciu na žiadosť príslušného orgánu členského štátu podľa § 6, ak
a)
príslušný orgán členského štátu nevyčerpal jemu dostupné zdroje údajov, ktoré mohol použiť na získanie požadovanej informácie bez toho, aby tým bolo ohrozené dosiahnutie očakávaného výsledku,
b)
zisťovanie a poskytnutie požadovanej informácie je v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,18)
c)
pri požadovaní obdobnej informácie od príslušného orgánu členského štátu nie je zabezpečená vzájomnosť,
d)
by jej poskytnutie viedlo k porušeniu obchodného tajomstva,19) k porušeniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov20) alebo ak by jej poskytnutie bolo v rozpore so záujmami Slovenskej republiky21) alebo v rozpore s verejným poriadkom.
(2)
Ustanovenie odseku 1 písm. c) sa neuplatní, ak ide o poskytnutie informácie podľa § 8.
(3)
Ak príslušný orgán Slovenskej republiky odmietne informáciu poskytnúť, informuje o tom bez zbytočného odkladu príslušný orgán členského štátu spolu s uvedením dôvodov odmietnutia.
§ 16
Medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní vo väčšom rozsahu
(1)
Ak príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne príslušnému orgánu zmluvného štátu medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní vo väčšom rozsahu, ako je ustanovené v tomto zákone, je povinný v takom rozsahu túto pomoc poskytnúť aj príslušnému orgánu členského štátu, ktorý o jej poskytnutie požiada.
(2)
Ak príslušný orgán členského štátu poskytne príslušnému orgánu zmluvného štátu medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní vo väčšom rozsahu, ako je ustanovená v tomto zákone, príslušný orgán Slovenskej republiky je oprávnený požiadať príslušný orgán členského štátu o poskytnutie tejto pomoci v takom rozsahu.
§ 17
Spôsob výmeny informácií
(1)
Príslušný orgán Slovenskej republiky žiadosť a ostatné písomnosti podľa § 6 zasiela alebo prijíma vo forme štandardného formulára prijatého Európskou komisiou, obsahom ktorého sú okrem iných náležitostí tieto informácie:
a)
názov alebo obchodné meno, alebo meno a priezvisko fyzickej osoby alebo subjektu, sídlo alebo adresa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo subjektu, prípadne iné údaje nevyhnutné na identifikáciu tejto fyzickej osoby alebo subjektu, v súvislosti s ktorou sa poskytuje, požaduje alebo prijíma medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní,
b)
podrobný opis spoločného znaku určujúceho skupinu daňovníkov pri žiadosti týkajúcej sa skupiny daňovníkov,
c)
účel, na ktorý sa informácie poskytujú alebo požadujú.
(2)
Príslušný orgán Slovenskej republiky môže k štandardnému formuláru podľa odseku 1 priložiť písomnosti týkajúce sa poskytovanej alebo požadovanej informácie alebo ich úradne osvedčené kópie.
(3)
Príslušný orgán Slovenskej republiky žiadosti, informácie a oznámenia podľa § 7 až 10, § 13, § 14 ods. 5 a 6, § 20 ods. 3 a § 21 ods. 2 poskytuje, požaduje alebo prijíma vo forme štandardného formulára prijatého Európskou komisiou.
(4)
Ak má príslušný orgán Slovenskej republiky vedomosť o fyzickej osobe alebo subjekte, u ktorých sa predpokladá, že majú požadované informácie k dispozícii, môže príslušnému orgánu členského štátu poskytnúť informáciu o tejto fyzickej osobe alebo subjekte.
(5)
Príslušný orgán Slovenskej republiky žiadosti, informácie a oznámenia podľa tohto zákona vrátane príloh zasiela alebo prijíma od príslušného orgánu členského štátu prednostne elektronickými prostriedkami prostredníctvom komunikačnej siete Európskej únie CCN a centrálneho registra členských štátov pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní; to neplatí, ak boli informácie získané pri priamej medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní podľa § 11.
§ 18
Používanie jazyka
(1)
Žiadosť podľa tohto zákona a s ňou súvisiace písomnosti sa môžu predkladať v úradnom jazyku dohodnutom medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a príslušným orgánom členského štátu.
(2)
Na základe odôvodnenej žiadosti príslušného orgánu členského štátu príslušný orgán Slovenskej republiky k dokumentom podľa odseku 1 priloží ich preklady do úradného jazyka alebo do jedného z úradných jazykov členského štátu. Príslušný orgán Slovenskej republiky môže na základe odôvodnenej žiadosti požiadať príslušný orgán členského štátu o preklady dokumentov podľa odseku 1 do štátneho jazyka.
§ 19
Všeobecné opatrenia
(1)
Príslušný orgán Slovenskej republiky uhradí na žiadosť príslušnému orgánu členského štátu náklady súvisiace s odbornými posudkami a úkonmi, ktoré uhradil príslušný orgán členského štátu v súvislosti s poskytovaním medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní príslušnému orgánu Slovenskej republiky.
(2)
Príslušný orgán Slovenskej republiky je oprávnený požiadať príslušný orgán členského štátu o úhradu nákladov súvisiacich s odbornými posudkami a úkonmi, ktoré uhradil v súvislosti s poskytovaním medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní príslušnému orgánu členského štátu.
(3)
Príslušný orgán Slovenskej republiky upovedomí fyzickú osobu alebo subjekt podliehajúcu oznamovaniu o narušení bezpečnosti, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť ochranu jej osobných údajov alebo súkromia.
§ 19a
Ochrana osobných údajov a postup pri porušení ochrany osobných údajov
(1)
Sprostredkovateľ, oznamujúci prevádzkovateľ platformy podľa § 22h písm. e) a finančné riaditeľstvo sa na účely tohto zákona považujú za prevádzkovateľov, ktorých práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov ustanovuje osobitný predpis.3)
(2)
Sprostredkovateľ a oznamujúci prevádzkovateľ platformy sú povinní informovať každú dotknutú fyzickú osobu, že informácie, ktoré sa jej týkajú, sa budú získavať a zasielať v súlade s týmto zákonom, a poskytnúť tejto fyzickej osobe všetky informácie, na ktoré má právo od prevádzkovateľa tak, aby mohla uplatniť práva na ochranu svojich osobných údajov podľa osobitného predpisu3) pred zaslaním týchto informácií.
(3)
Finančné riaditeľstvo z dôvodu riadneho a správneho zistenia dane, zabezpečenia úhrady dane a vyvodenia zodpovednosti za porušenie daňových povinností odloží alebo obmedzí poskytnutie informácií podľa osobitného predpisu21a) a úplne alebo čiastočne obmedzí právo na prístup podľa osobitného predpisu21b) v rozsahu údajov potrebných na správne zistenie dane, zabezpečenie úhrady dane a vyvodenie zodpovednosti za porušenie daňových povinností.
(4)
Obmedzenie práv dotknutej fyzickej osoby podľa odseku 3 trvá počas doby zisťovania dane, zabezpečovania úhrady dane a vyvodzovania zodpovednosti za porušenie daňových povinností. Finančné riaditeľstvo o obmedzení práv dotknutej fyzickej osoby podľa odseku 3, o dôvodoch a trvaní tohto obmedzenia informuje dotknutú fyzickú osobu; to neplatí, ak by sprístupnením takejto informácie mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správneho zistenia dane, zabezpečenia úhrady dane a vyvodenia zodpovednosti za porušenie daňových povinností. Po skončení obmedzenia podľa prvej vety finančné riaditeľstvo poskytne dotknutej fyzickej osobe všetky potrebné informácie a možnosť uplatniť si právo na prístup v plnom rozsahu.
(5)
Ak finančné riaditeľstvo obmedzí práva dotknutej fyzickej osoby podľa odseku 3, je povinné dotknutú fyzickú osobu informovať o možnosti podania návrhu na začatie konania podľa osobitného predpisu21c) vrátane možnosti uplatnenia práva na preverenie zákonnosti postupu finančného riaditeľstva podľa odsekov 3 a 4 Úradom na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.
(6)
Pri uplatnení obmedzenia práv dotknutej fyzickej osoby podľa odseku 3 je finančné riaditeľstvo povinné osobné údaje dotknutej fyzickej osoby bezpečne uchovávať v súlade s osobitným predpisom3) a vnútornými predpismi finančného riaditeľstva v záujme zabránenia zneužitia osobných údajov alebo nezákonného prístupu k osobným údajom alebo presunu osobných údajov. Finančné riaditeľstvo zdokumentuje skutkové dôvody alebo právne dôvody, na základe ktorých sa obmedzili práva podľa odseku 3, a pravidelne počas doby tohto obmedzenia preskúmava oprávnenosť dôvodov trvania obmedzenia práv dotknutej fyzickej osoby.
(7)
Prevádzkovateľ podľa odseku 1 spracováva údaje uvedené v § 2 písm. i), § 7 ods. 1, § 8f a § 22i ods. 1 na účely tohto zákona podľa § 1 písm. a) desať rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa údaje oznámili.
(8)
Po zistení porušenia ochrany osobných údajov finančné riaditeľstvo bezodkladne oznámi túto skutočnosť spolu s prijatými opatreniami na odstránenie nedostatkov Európskej komisii a koordinačnému orgánu na účely medzinárodného dohovoru. Týmto nie sú dotknuté oznamovacie povinnosti podľa osobitného predpisu.3)
(9)
Ak finančné riaditeľstvo nemôže okamžite a riadne zabrániť pokračovaniu porušovania ochrany osobných údajov, bezodkladne požiada Európsku komisiu písomným oznámením o pozastavenie prístupu ku komunikačnej sieti Európskej únie CCN.
(10)
Po zabezpečení ochrany osobných údajov finančné riaditeľstvo bezodkladne oznámi túto skutočnosť Európskej komisii a koordinačnému orgánu na účely medzinárodného dohovoru.
(11)
Ak k porušeniu ochrany osobných údajov došlo u príslušného orgánu členského štátu, finančné riaditeľstvo môže pozastaviť výmenu informácií vo vzťahu k dotknutému členskému štátu na základe písomného oznámenia doručeného Európskej komisii a dotknutému členskému štátu.
(12)
Pri porušení ochrany osobných údajov podľa odseku 11 finančné riaditeľstvo môže požiadať Európsku komisiu o overenie, či dotknutý členský štát úspešne vykonal potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany osobných údajov.
§ 20
Zabezpečenie medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní
(1)
Príslušný orgán Slovenskej republiky oznámi Európskej komisii, ktoré orgány Slovenskej republiky sú oprávnené poskytovať, požadovať alebo prijímať medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní a každú zmenu týchto orgánov.
(2)
Príslušný orgán Slovenskej republiky oznámi Európskej komisii informácie získané podľa tohto zákona na účel hodnotenia poskytovania medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní v boji proti daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa plateniu daní.
(3)
Príslušný orgán Slovenskej republiky oznamuje každoročne Európskej komisii ročné hodnotenie efektívnosti a dosiahnuté výsledky automatickej výmeny informácií podľa § 7 až 8h.
(4)
Informáciu, ktorú príslušný orgán Slovenskej republiky oznamuje podľa odsekov 2 a 3, je oprávnený poskytnúť aj príslušnému orgánu členského štátu.
(5)
Príslušný orgán Slovenskej republiky je oprávnený informácie podľa odsekov 2 a 3, ktoré príslušný orgán členského štátu oznámil Európskej komisii, požadovať od tohto orgánu alebo od Európskej komisie; na sprístupnenie týchto informácií sa vzťahujú osobitné predpisy.22) Príslušný orgán Slovenskej republiky môže dokumenty alebo správy vyhotovené Európskou komisiou obsahujúce hodnotenie medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní medzi členskými štátmi používať na analytické účely; takéto informácie možno zverejniť alebo sprístupniť len s predchádzajúcim súhlasom Európskej komisie.
(6)
Príslušný orgán Slovenskej republiky každoročne poskytuje Európskej komisii štatistické údaje o počte jednotlivých druhov automatických výmen podľa § 7 až 8a a § 22a až 22o a osobitného predpisu12b) s členskými štátmi a informáciu o nákladoch, prínosoch a zmenách, ktoré súvisia s uskutočnenými výmenami.
§ 21
Výmena informácií so zmluvnými štátmi
(1)
Ak príslušný orgán Slovenskej republiky prijme od príslušného orgánu zmluvného štátu informáciu týkajúcu sa daní podľa § 3, ktorá môže byť užitočná pre iný členský štát, príslušný orgán Slovenskej republiky môže na základe dohody s príslušným orgánom zmluvného štátu túto informáciu na základe žiadosti alebo bez žiadosti poskytnúť príslušnému orgánu iného členského štátu.
(2)
Informáciu získanú v súvislosti s medzinárodnou pomocou a spoluprácou pri správe daní môže príslušný orgán Slovenskej republiky poskytnúť príslušnému orgánu zmluvného štátu, ak
a)
príslušný orgán členského štátu, ktorý informáciu poskytol, súhlasí s poskytnutím tejto informácie príslušnému orgánu zmluvného štátu a
b)
zmluvný štát, ktorému má byť informácia poskytnutá, sa zaviazal spolupracovať pri zisťovaní a odhaľovaní skutočností o nedovolenej alebo protiprávnej povahe transakcií porušujúcich daňové predpisy.
(3)
Príslušný orgán Slovenskej republiky je oprávnený požiadať príslušný orgán členského štátu o poskytnutie informácie týkajúcej sa daní podľa § 3, ktorú príslušný orgán členského štátu prijal od príslušného orgánu zmluvného štátu.
(4)
Ustanovenia o obsahu žiadosti o poskytnutie informácie podľa § 6 ods. 2 až 4 sa vo vzťahu k zmluvným štátom použijú rovnako.
Medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní vo vzťahu k zmluvným štátom
§ 22
Pri poskytovaní, požadovaní alebo prijímaní medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní na základe medzinárodnej zmluvy sa primerane postupuje podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu,1) v rozsahu podľa medzinárodnej zmluvy.
Medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní v oblasti automatickej výmeny správ podľa jednotlivých štátov
§ 22a
Vymedzenie pojmov
Na účely automatickej výmeny správ podľa jednotlivých štátov sa rozumie
a)
správou podľa jednotlivých štátov informácia o nadnárodnej skupine podnikov podľa jednotlivých štátov daňovej rezidencie základných subjektov,
b)
medzinárodným dohovorom multilaterálny dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových otázkach, dvojstranná alebo viacstranná medzinárodná zmluva, ktorej zmluvnou stranou je Slovenská republika a vytvára právny základ na výmenu daňových informácií medzi štátmi vrátane automatickej výmeny takýchto informácií,
c)
dohodou dohoda príslušných orgánov obsahujúca požiadavku automatickej výmeny správ podľa jednotlivých štátov, ktorú Slovenská republika uzatvorila so štátmi, ktoré nie sú členskými štátmi a ktoré sú zmluvnými stranami medzinárodného dohovoru,
d)
štátom dohody zmluvná strana medzinárodnej dohody, ktorou je Slovenská republika viazaná, s ktorou si príslušný orgán Slovenskej republiky automaticky vymieňa správy podľa jednotlivých štátov v súlade s podmienkami upravenými dohodou,
e)
podnikom akákoľvek forma podnikania vykonávaná subjektom podľa § 2 písm. l),
f)
skupinou súbor podnikov prepojených prostredníctvom vlastníctva alebo kontroly tak, že má povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku podľa právnych predpisov v oblasti účtovníctva, alebo by táto povinnosť vznikla, ak by sa s podielmi na vlastnom imaní ktoréhokoľvek z podnikov obchodovalo na verejnej burze cenných papierov,
g)
nadnárodnou skupinou podnikov skupina, ktorá zahŕňa aspoň dva podniky, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v rôznych štátoch, alebo ktorá zahŕňa podnik, ktorý je rezidentom na daňové účely v jednom štáte a v inom štáte podlieha dani v súvislosti s činnosťou tam vykonávanou prostredníctvom stálej prevádzkarne a ktorá nie je vylúčenou nadnárodnou skupinou podnikov,
h)
vylúčenou nadnárodnou skupinou podnikov taká nadnárodná skupina podnikov, ktorá má počas finančného roka, ktorý bezprostredne predchádza oznamovanému finančnému roku, podľa konsolidovanej účtovnej závierky celkové konsolidované výnosy skupiny nižšie ako 750 000 000 eur,
i)
základným subjektom
1.
samostatná právnická osoba nadnárodnej skupiny podnikov, ktorá je zahrnutá v konsolidovanej účtovnej závierke tejto nadnárodnej skupiny podnikov alebo ktorá by do nej bola zahrnutá, ak by sa s podielmi na jej vlastnom imaní obchodovalo na verejnej burze cenných papierov,
2.
samostatná právnická osoba nadnárodnej skupiny podnikov, ktorá nie je zahrnutá v konsolidovanej účtovnej závierke tejto nadnárodnej skupiny podnikov z dôvodu veľkosti alebo významnosti, alebo
3.
stála prevádzkareň alebo organizačná zložka samostatnej právnickej osoby nadnárodnej skupiny podnikov uvedených v prvom bode alebo druhom bode, ak zriaďovateľ zostavuje pre takúto stálu prevádzkareň alebo organizačnú zložku individuálnu účtovnú závierku alebo samostatný finančný výkaz na účely účtovníctva alebo daňového výkazníctva, na regulačné účely alebo na účely vnútornej kontroly riadenia,
j)
hlavným materským subjektom je základný subjekt, ktorý spĺňa tieto kritériá:
1.
vlastní priamo alebo nepriamo taký podiel aspoň v jednom základnom subjekte, že podľa účtovných zásad všeobecne uplatňovaných v štáte jeho daňovej rezidencie má povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku alebo by túto povinnosť mal, ak by sa s podielmi na jeho vlastnom imaní obchodovalo na verejnej burze cenných papierov v štáte jeho daňovej rezidencie,
2.
neexistuje žiadny iný základný subjekt, ktorý priamo alebo nepriamo vlastní podiel v základnom subjekte spĺňajúci podmienky uvedené v prvom bode,
k)
náhradným materským subjektom základný subjekt, ktorý bol nadnárodnou skupinou podnikov určený, aby ako jediný zástupca hlavného materského subjektu podával v štáte svojej daňovej rezidencie správu podľa jednotlivých štátov v mene nadnárodnej skupiny podnikov, ak je splnená aspoň jedna z podmienok ustanovených v § 22c ods. 1 písm. b),
l)
oznamujúcim subjektom základný subjekt, ktorý je povinný podávať správu podľa jednotlivých štátov v mene nadnárodnej skupiny podnikov a ktorý je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike, pričom oznamujúcim subjektom môže byť hlavný materský subjekt, náhradný materský subjekt alebo základný subjekt podľa § 22c ods. 1,
m)
finančným rokom ročné účtovné obdobie, za ktoré hlavný materský subjekt zostavuje účtovnú závierku,
n)
oznamovaným finančným rokom finančný rok, za ktorý sa podáva správa podľa jednotlivých štátov,
o)
konsolidovanou účtovnou závierkou účtovná závierka nadnárodnej skupiny podnikov, v ktorej sa vykazuje majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky hlavného materského subjektu a základných subjektov tak, ako keby zodpovedali jednému hospodárskemu celku,
p)
systémovým zlyhaním, ak štát dohody
1.
pozastaví automatickú výmenu správ podľa jednotlivých štátov z iných dôvodov, ako sú dôvody uvedené v dohode, alebo
2.
opakovane automaticky neposkytuje Slovenskej republike správy podľa jednotlivých štátov týkajúce sa nadnárodných skupín podnikov so základnými subjektmi, z ktorých aspoň jeden je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike, pričom takéto správy podľa jednotlivých štátov má k dispozícii.
§ 22b
Rozsah a podmienky automatickej výmeny správ podľa jednotlivých štátov
(1)
Hlavný materský subjekt, ktorý je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike, základný subjekt po splnení podmienok ustanovených v § 22c alebo náhradný materský subjekt po splnení podmienok ustanovených v § 22d podáva príslušnému orgánu Slovenskej republiky správu podľa jednotlivých štátov. Správa podľa jednotlivých štátov sa podáva podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1 v lehote 12 mesiacov od posledného dňa oznamovaného finančného roka nadnárodnej skupiny podnikov.
(2)
Príslušný orgán Slovenskej republiky
a)
zasiela správy podľa jednotlivých štátov prijaté podľa odseku 1 prostredníctvom automatickej výmeny informácií príslušnému orgánu členského štátu alebo príslušnému orgánu štátu dohody, v ktorom je základný subjekt rezidentom na daňové účely alebo v ktorom základný subjekt podlieha dani z príjmov v súvislosti s činnosťou vykonávanou prostredníctvom stálej prevádzkarne, a to v lehote 15 mesiacov od posledného dňa príslušného finančného roka nadnárodnej skupiny podnikov, ktorého sa správa podľa jednotlivých štátov týka,
b)
prijíma správy podľa jednotlivých štátov od príslušného orgánu členského štátu a príslušného orgánu štátu dohody.
(3)
Správa podľa jednotlivých štátov obsahuje tieto informácie o nadnárodnej skupine podnikov:
a)
súhrnné informácie o výnosoch, zisku alebo strate pred zdanením, zaplatenej dani z príjmov, splatnej dani z príjmov, zapísanom základnom imaní, nerozdelenom zisku a neuhradenej strate, počte zamestnancov, hmotnom majetku inom ako peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty, a to za každý štát daňovej rezidencie, v ktorom nadnárodná skupina podnikov pôsobí, pričom sa uvedie aj mena, v ktorej sú tieto sumy vyjadrené,
b)
zoznam jednotlivých základných subjektov podľa štátu, v ktorom sú rezidentmi na daňové účely, štát daňovej rezidencie základného subjektu, štát, v ktorom má základný subjekt sídlo, ak sa odlišuje od štátu daňovej rezidencie a charakter hlavnej ekonomickej činnosti základného subjektu.
§ 22c
Povinnosť základného subjektu podávať správu podľa jednotlivých štátov
(1)
Základný subjekt, ktorý nie je hlavným materským subjektom, podáva správu podľa jednotlivých štátov za oznamovaný finančný rok nadnárodnej skupiny podnikov, ktorej je súčasťou, ak je
a)
rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike a
b)
splnená aspoň jedna z týchto podmienok:
1.
hlavný materský subjekt nie je povinný podávať správu podľa jednotlivých štátov v štáte, v ktorom je rezidentom na daňové účely,
2.
štát, v ktorom je hlavný materský subjekt rezidentom na daňové účely, má so Slovenskou republikou platný medzinárodný dohovor, ale v lehote ustanovenej v § 22b ods. 1 na podanie správy podľa jednotlivých štátov za oznamovaný finančný rok nemá platnú dohodu, alebo
3.
došlo k systémovému zlyhaniu štátu, v ktorom je hlavný materský subjekt rezidentom na daňové účely a príslušný orgán Slovenskej republiky túto skutočnosť oznámil základnému subjektu.
(2)
Základný subjekt uvedený v odseku 1 požiada svoj hlavný materský subjekt, aby mu poskytol všetky informácie potrebné na to, aby mohol splniť povinnosť podať správu podľa jednotlivých štátov. Ak základný subjekt nezíska od hlavného materského subjektu všetky požadované informácie na podanie správy podľa jednotlivých štátov za nadnárodnú skupinu podnikov, podá správu podľa jednotlivých štátov obsahujúcu všetky informácie, ktoré má k dispozícii, a oznámi príslušnému orgánu Slovenskej republiky, že hlavný materský subjekt odmietol sprístupniť potrebné informácie; príslušný orgán Slovenskej republiky o tejto skutočnosti informuje príslušné orgány členských štátov a príslušné orgány štátov dohody.
(3)
Ak existuje viac základných subjektov tej istej nadnárodnej skupiny podnikov, z ktorých aspoň jeden je rezidentom na daňové účely v členskom štáte, a ak je splnená aspoň jedna z podmienok ustanovených v odseku 1 písm. b), nadnárodná skupina podnikov môže poveriť tento základný subjekt, aby v lehote ustanovenej v § 22b ods. 1 podal správu podľa jednotlivých štátov a aby príslušnému orgánu Slovenskej republiky oznámil, že podaním správy podľa jednotlivých štátov je splnená požiadavka na podávanie správy podľa jednotlivých štátov za základné subjekty, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v členských štátoch alebo v štátoch dohody; príslušný orgán Slovenskej republiky zašle túto správu podľa jednotlivých štátov príslušným orgánom tých členských štátov alebo príslušným orgánom tých štátov dohody, o ktorých je podľa informácií v nej obsiahnutých zrejmé, že základný subjekt je rezidentom na daňové účely v týchto štátoch alebo v ktorých podlieha dani v súvislosti s činnosťou vykonávanou prostredníctvom stálej prevádzkarne.
(4)
Ak základný subjekt nezíska všetky informácie potrebné na podanie správy podľa jednotlivých štátov, takýto základný subjekt nie je považovaný za oznamujúci subjekt, pričom nie je dotknutá povinnosť základného subjektu informovať príslušný orgán Slovenskej republiky, že hlavný materský subjekt neposkytol potrebné informácie podľa odseku 2.
§ 22d
Povinnosť náhradného materského subjektu podať správu podľa jednotlivých štátov
(1)
Ak nadnárodná skupina podnikov, ktorej je základný subjekt súčasťou, v lehote ustanovenej v § 22b ods. 1 za príslušný finančný rok podá správu podľa jednotlivých štátov prostredníctvom náhradného materského subjektu a ak je splnená aspoň jedna z podmienok ustanovených v § 22c ods. 1 písm. b), základný subjekt nemá povinnosť podať správu podľa jednotlivých štátov podľa § 22c.
(2)
Náhradný materský subjekt podáva správu podľa jednotlivých štátov príslušnému orgánu toho štátu, v ktorom je rezidentom na daňové účely, ak je náhradný materský subjekt rezidentom na daňové účely v inom ako členskom štáte a ak
a)
tento štát, v ktorom je náhradný materský subjekt rezidentom na daňové účely,
1.
vyžaduje podávanie správy podľa jednotlivých štátov,
2.
má platnú dohodu, ktorej zmluvnou stranou je Slovenská republika, ktorá umožní dodržanie lehoty na podanie správy podľa jednotlivých štátov za príslušný oznamovaný finančný rok ustanovenej v § 22b ods. 1, a
3.
neoznámil príslušnému orgánu Slovenskej republiky systémové zlyhanie,
b)
základný subjekt najneskôr v posledný deň lehoty na podanie daňového priznania za oznamovaný finančný rok oznámil štátu, v ktorom je rezidentom na daňové účely, že je náhradným materským subjektom, a
c)
príslušný orgán Slovenskej republiky prijal oznámenie podľa § 22e ods. 2.
§ 22e
Ostatné povinnosti základného subjektu
(1)
Základný subjekt, ktorý je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike, oznámi príslušnému orgánu Slovenskej republiky, či je hlavným materským subjektom, náhradným materským subjektom alebo základným subjektom podľa § 22c, vrátane názvu nadnárodnej skupiny podnikov a názvu hlavného materského subjektu, a to najneskôr v posledný deň lehoty na podanie jeho daňového priznania k dani z príjmov za oznamovaný finančný rok.
(2)
Ak základný subjekt, ktorý je rezidentom na daňové účely v Slovenskej republike, nie je hlavným materským subjektom, náhradným materským subjektom ani základným subjektom podľa § 22c, oznámi príslušnému orgánu Slovenskej republiky obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo oznamujúceho subjektu vrátane štátu, v ktorom je tento oznamujúci subjekt rezidentom na daňové účely, názov nadnárodnej skupiny podnikov a názov hlavného materského subjektu, a to najneskôr v posledný deň lehoty na podanie jeho daňového priznania k dani z príjmov za oznamovaný finančný rok.
(3)
Oznámenie podľa odseku 1 alebo odseku 2 sa nepodá, ak nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre vznik alebo zánik povinnosti podať takéto oznámenie.
§ 22f
Ustanovenia na účinné uplatňovanie automatickej výmeny správ podľa jednotlivých štátov
(1)
Oznamujúci subjekt je povinný doručiť správu podľa jednotlivých štátov príslušnému orgánu Slovenskej republiky elektronickými prostriedkami v lehote ustanovenej v § 22b ods. 1 vo formáte uverejnenom na webovom sídle finančného riaditeľstva; to platí aj pre základný subjekt uvedený v § 22c ods. 2, ak podáva správu podľa jednotlivých štátov v rozsahu podľa § 22c ods. 2 druhej vety alebo ak podáva oznámenie podľa § 22e ods. 1 alebo ods. 2.
(2)
Príslušný orgán Slovenskej republiky oznamuje každoročne Európskej komisii ročné hodnotenie efektívnosti a dosiahnuté výsledky automatickej výmeny informácií podľa odseku 1 a § 22a až 22e.
(3)
Správca dane nesmie vykonať úpravy základu dane podľa osobitného predpisu23) iba na základe informácií zo správ podľa jednotlivých štátov.
(4)
Kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva finančné riaditeľstvo alebo daňový úrad, pričom postupuje podľa osobitného predpisu.1)
§ 22g
Správne delikty
(1)
Správneho deliktu sa dopustí
a)
hlavný materský subjekt, náhradný materský subjekt alebo základný subjekt, ak nepodá správu podľa jednotlivých štátov podľa § 22b až 22d a § 22f,
b)
základný subjekt uvedený v § 22c ods. 1, ak nepodá oznámenie podľa § 22c ods. 2 a 3,
c)
základný subjekt, ak nepodá oznámenie podľa § 22e.
(2)
Daňový úrad uloží za správny delikt podľa odseku 1
a)
písm. a) pokutu do 10 000 eur, a to aj opakovane,
b)
písm. b) a c) pokutu do 3 000 eur, a to aj opakovane.
(3)
Na ukladanie pokút sa vzťahuje osobitný predpis.1)
Medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní v oblasti
automatickej výmeny informácií oznamovaných prevádzkovateľmi platforiem
§ 22h
Vymedzenie pojmov
Na účely automatickej výmeny informácií oznamovaných prevádzkovateľmi platforiem sa rozumie
a)
platformou softvér vrátane webového sídla alebo jeho časti a aplikácií vrátane mobilných aplikácií, ktorý je prístupný používateľom a ktorý predávajúcim umožňuje spojiť sa s inými používateľmi s cieľom vykonať, priamo alebo nepriamo, vybranú činnosť v prospech týchto používateľov a zahŕňa aj všetky postupy na výber a zaplatenie odplaty v súvislosti s vybranou činnosťou,
b)
vylúčenou platformou platforma obsahujúca softvér, ktorý bez akéhokoľvek ďalšieho zásahu do vykonania vybranej činnosti umožňuje výlučne niektorú z týchto činností:
1.
spracovanie platieb v súvislosti s vybranou činnosťou,
2.
zaradenie vybranej činnosti do ponuky alebo jej inzerciu zo strany používateľov, alebo
3.
presmerovanie alebo prenesenie používateľov na platformu,
c)
prevádzkovateľom platformy subjekt, ktorý uzatvára zmluvy s predávajúcimi, aby im sprístupnil celú platformu alebo jej časť,
d)
vylúčeným prevádzkovateľom platformy prevádzkovateľ platformy, ktorý podľa § 22m ods. 7 preukáže príslušnému orgánu Slovenskej republiky, že platforma nie je využívaná žiadnymi predávajúcimi podliehajúcimi oznamovaniu,
e)
oznamujúcim prevádzkovateľom platformy prevádzkovateľ platformy okrem vylúčeného prevádzkovateľa platformy, ktorý
1.
je usadený v Slovenskej republike, ak spĺňa niektorú z týchto podmienok:
1a.
podlieha zdaneniu v Slovenskej republike z dôvodu sídla alebo miesta skutočného vedenia,
1b.
je založený alebo zriadený podľa právnych predpisov Slovenskej republiky,
1c.
miesto jeho vedenia je v Slovenskej republike, alebo
1d.
má stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky a nie je kvalifikovaným prevádzkovateľom platformy kvalifikovaného nečlenského štátu,
2.
nie je usadený v Slovenskej republike, ani v inom členskom štáte a sprostredkúva vykonávanie vybranej činnosti zo strany predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu alebo vybranú činnosť zahŕňajúcu prenájom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Slovenskej republike a nie je kvalifikovaným prevádzkovateľom platformy kvalifikovaného nečlenského štátu,
f)
kvalifikovaným prevádzkovateľom platformy kvalifikovaného nečlenského štátu prevádzkovateľ platformy, ktorého všetky vybrané činnosti, ktoré sprostredkúva, sú zároveň kvalifikovanými vybranými činnosťami, pričom je rezidentom na daňové účely v kvalifikovanom nečlenskom štáte, alebo ak prevádzkovateľ platformy nie je rezidentom na daňové účely v kvalifikovanom nečlenskom štáte, spĺňa niektorú z týchto podmienok:
1.
je zaregistrovaný podľa právnych predpisov kvalifikovaného nečlenského štátu alebo
2.
miesto jeho vedenia vrátane skutočného vedenia je v kvalifikovanom nečlenskom štáte,
g)
kvalifikovaným nečlenským štátom štát mimo Európskej únie, ktorý má uzavretú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov s príslušnými orgánmi všetkých členských štátov, ktoré sú uvedené ako štáty podliehajúce oznamovaniu v zozname nečlenského štátu,
h)
kvalifikovanou dohodou príslušných orgánov dohoda medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a príslušným orgánom nečlenského štátu, ktorou sa upravuje automatická výmena informácií rovnocenných s informáciami uvedenými v § 22i ods. 1 a potvrdená Európskou komisiou,
i)
vybranou činnosťou činnosť vykonávaná za odplatu okrem činnosti, ktorú predávajúci vykonáva ako zamestnanec prevádzkovateľa platformy alebo subjektu prepojeného s prevádzkovateľom platformy, pričom môže ísť o ktorúkoľvek z týchto činností:
1.
prenájom nehnuteľností vrátane prenájmu nehnuteľností určených na bývanie a prenájmu nehnuteľností určených na podnikanie, ako aj prenájmu inej nehnuteľnosti a prenájmu parkovacích miest,
2.
osobné služby,
3.
predaj tovaru,
4.
prenájom dopravných prostriedkov,
j)
kvalifikovanou vybranou činnosťou vybraná činnosť, na ktorú sa vzťahuje automatická výmena informácií podľa kvalifikovanej dohody príslušných orgánov,
k)
odplatou odmena v akejkoľvek forme znížená o poplatky, provízie a dane zrazené alebo nárokované zo strany oznamujúceho prevádzkovateľa platformy, ktorá sa vypláca alebo pripisuje predávajúcemu v súvislosti s vybranou činnosťou, pričom prevádzkovateľ platformy má vedomosť o výške tejto odmeny alebo ju dokáže primerane určiť,
l)
osobnou službou služba zahŕňajúca prácu vyjadrenú v časových jednotkách alebo úlohách vykonávanú jednou alebo viacerými fyzickými osobami, ktoré konajú nezávisle alebo v mene určitého subjektu, pričom táto služba sa poskytuje na žiadosť používateľa a vykonáva sa buď online formou alebo osobne po tom, ako bola sprostredkovaná prostredníctvom platformy,
m)
predávajúcim používateľ platformy, ktorým je fyzická osoba alebo subjekt, ktorý je v ktoromkoľvek okamihu v rámci oznamovacieho obdobia zaregistrovaný na platforme a vykonáva vybranú činnosť,
n)
aktívnym predávajúcim predávajúci, ktorý počas oznamovacieho obdobia poskytuje vybranú činnosť alebo sa mu v súvislosti s vybranou činnosťou počas oznamovacieho obdobia vypláca alebo pripisuje odplata,
o)
predávajúcim podliehajúcim oznamovaniu aktívny predávajúci okrem vylúčeného predávajúceho, ktorý je rezidentom na daňové účely v členskom štáte, vrátane Slovenskej republiky, alebo prenajal nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v členskom štáte, vrátane Slovenskej republiky,
p)
vylúčeným predávajúcim predávajúci,
1.
ktorý je vládnym subjektom,
2.
ktorý je subjektom, s ktorého akciami sa pravidelne obchoduje na regulovanom trhu s cennými papiermi, alebo subjektom prepojeným so subjektom, s ktorého akciami sa pravidelne obchoduje na regulovanom trhu s cennými papiermi,
3.
ktorý je subjektom, ktorému prevádzkovateľ platformy počas oznamovacieho obdobia sprostredkoval viac ako 2 000 vybraných činností spočívajúcich v prenájme nehnuteľností zo zoznamu nehnuteľností, alebo
4.
ktorému prevádzkovateľ platformy počas oznamovacieho obdobia sprostredkoval menej ako 30 vybraných činností spočívajúcich v predaji tovaru, za ktorý celková vyplatená alebo pripísaná suma odplaty neprekročila 2 000 eur,
r)
subjektom prepojeným s iným subjektom subjekt vo vzťahu s iným subjektom, ak jeden z týchto subjektov ovláda ten druhý, alebo ak sú obidva subjekty ovládané rovnakým subjektom, ovládaním sa rozumie priamy majetkový podiel alebo nepriamy majetkový podiel viac ako 50 % na hlasovacích právach a na základnom imaní subjektu, pričom nepriamy majetkový podiel sa určí vynásobením podielov účasti v dcérskych spoločnostiach nižších úrovní, pričom osoba s majetkovým podielom viac ako 50 % na hlasovacích právach sa považuje za držiteľa 100 % hlasovacích práv,
s)
vládnym subjektom
1.
vláda Slovenskej republiky vrátane ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, alebo právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo so 100-percentnou majetkovou účasťou územnej samosprávy, alebo nimi zriadená alebo založená iná právnická osoba alebo organizácia,
2.
vláda členského štátu alebo nečlenského štátu, akýkoľvek územný alebo správny celok členského štátu alebo nečlenského štátu alebo akákoľvek agentúra alebo organizácia so 100-percentnou majetkovou účasťou členského štátu alebo nečlenského štátu, alebo so 100-percentnou majetkovou účasťou územného alebo správneho celku, agentúry alebo organizácie,
t)
daňovým identifikačným číslom daňové identifikačné číslo vydané členským štátom alebo jeho funkčný ekvivalent, ak daňové identifikačné číslo neexistuje,
u)
identifikačným číslom pre daň z pridanej hodnoty jedinečné číslo určené na identifikáciu zdaniteľnej osoby alebo nezdaniteľnej právnickej osoby, ktorá je registrovaná na účely dane z pridanej hodnoty,
v)
primárnou adresou adresa bydliska predávajúceho, ak ide o fyzickú osobu, ako aj adresa sídla predávajúceho, ak ide o subjekt,
w)
oznamovacím obdobím kalendárny rok, za ktorý sa vykonáva oznamovanie podľa § 22i,
x)
zoznamom nehnuteľností súbor nehnuteľností alebo ich častí, ktoré sa nachádzajú na rovnakej adrese, sú vo vlastníctve toho istého vlastníka a ktoré ten istý predávajúci ponúka na prenájom prostredníctvom platformy,
y)
identifikátorom finančného účtu jedinečné identifikačné číslo alebo referenčné označenie bankového účtu alebo iného podobného účtu platobných služieb, na ktorý sa vypláca alebo pripisuje odplata a ktoré má k dispozícii prevádzkovateľ platformy,
z)
tovarom každý hmotný majetok.
§ 22i
Požiadavky na oznamovanie informácií oznamovaných prevádzkovateľmi platforiem
(1)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy oznamuje príslušnému orgánu Slovenskej republiky tieto informácie:
a)
názov, adresu sídla a daňové identifikačné číslo oznamujúceho prevádzkovateľa platformy, jeho individuálne identifikačné číslo pridelené podľa § 22j ods. 6, ako aj obchodný názov platformy alebo obchodné názvy platforiem, v súvislosti s ktorými podáva oznamujúci prevádzkovateľ platformy príslušné oznámenie,
b)
za každého predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu, ktorý vykonával vybranú činnosť okrem prenájmu nehnuteľností,
1.
informácie podľa § 22k ods. 2 až 5,
2.
identifikátor finančného účtu, ak je dostupný oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy, a ak príslušný orgán členského štátu, v ktorom je predávajúci podliehajúci oznamovaniu rezidentom podľa § 22k ods. 6, nezverejnil informáciu, že nemá v úmysle používať identifikátor finančného účtu na tento účel,
3.
meno držiteľa finančného účtu, na ktorý sa vypláca alebo pripisuje odplata, ak sa líši od mena predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu, a ak je dostupné oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy, ako aj všetky ostatné finančné identifikačné informácie dostupné oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy týkajúce sa tohto držiteľa finančného účtu,
4.
každý členský štát, v ktorom je predávajúci podliehajúci oznamovaniu rezidentom podľa § 22k ods. 6,
5.
celkovú odplatu vyplatenú alebo pripísanú počas jednotlivých štvrťrokov oznamovacieho obdobia a počet vybraných činností, za ktoré bola odplata vyplatená alebo pripísaná,
6.
poplatky, provízie alebo dane zrazené alebo nárokované oznamujúcim prevádzkovateľom platformy počas jednotlivých štvrťrokov oznamovacieho obdobia,
c)
za každého predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu, ktorý vykonával vybranú činnosť zahŕňajúcu prenájom nehnuteľností,
1.
informácie podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu a šiesteho bodu,
2.
adresu každej položky na zozname nehnuteľností určenú na základe postupov podľa § 22k ods. 8 a príslušné katastrálne číslo alebo jeho ekvivalent podľa vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom sa nachádza, ak bolo pridelené,
3.
celkovú odplatu vyplatenú alebo pripísanú počas jednotlivých štvrťrokov oznamovacieho obdobia a počet poskytnutých vybraných činností pri každej položke na zozname nehnuteľností,
4.
počet dní prenajímania každej položky na zozname nehnuteľností počas oznamovacieho obdobia a druh každej položky na zozname nehnuteľností, ak sú tieto informácie k dispozícii.
(2)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy podľa § 22h písm. e) prvého bodu oznámi príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie podľa odseku 1 za príslušné oznamovacie obdobie najneskôr do 31. januára roku nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bol predávajúci identifikovaný ako predávajúci podliehajúci oznamovaniu. Formulár elektronického oznámenia zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo.
(3)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy nie je povinný podať oznámenie podľa odseku 2, ak príslušnému orgánu Slovenskej republiky elektronicky predloží vyhlásenie potvrdzujúce, že informácie podľa odseku 1 už boli oznámené iným oznamujúcim prevádzkovateľom platformy. Formulár elektronického vyhlásenia zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo.
(4)
Ak oznamujúci prevádzkovateľ platformy spĺňa niektorú z podmienok podľa § 22h písm. e) prvého bodu vo viacerých členských štátoch, zvolí si jeden z týchto členských štátov, v ktorom bude plniť požiadavky na oznamovanie. Túto skutočnosť je oznamujúci prevádzkovateľ platformy povinný oznámiť príslušnému orgánu Slovenskej republiky podľa § 22j ods. 1 a tiež príslušným orgánom ostatných členských štátov, ktorých sa to týka. Ak si oznamujúci prevádzkovateľ platformy zvolí Slovenskú republiku, postupuje podľa odsekov 2 a 3.
(5)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy podľa § 22h písm. e) druhého bodu registrovaný v Slovenskej republike podľa § 22j ods. 6 oznámi informácie uvedené v odseku 1 za príslušné oznamovacie obdobie príslušnému orgánu Slovenskej republiky najneskôr do 31. januára roku nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bol predávajúci identifikovaný ako predávajúci podliehajúci oznamovaniu. Formulár elektronického oznámenia zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo.
(6)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy podľa § 22h písm. e) druhého bodu nie je povinný poskytovať informácie uvedené v odseku 1 o kvalifikovaných vybraných činnostiach, na ktoré sa vzťahuje kvalifikovaná dohoda vybraných príslušných orgánov, v ktorej je upravená automatická výmena rovnocenných informácií s niektorým členským štátom o predávajúcich podliehajúcich oznamovaniu, ktorí sú rezidentmi na daňové účely v tomto členskom štáte.
(7)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy poskytne informácie uvedené v odseku 1 písm. b) a c) aj predávajúcemu podliehajúcemu oznamovaniu, ktorého sa týkajú, a to najneskôr do 31. januára roku nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bol predávajúci identifikovaný ako predávajúci podliehajúci oznamovaniu.
(8)
Informácie o vyplatenej alebo pripísanej odplate sa oznamujú v mene, v ktorej bola odplata vyplatená alebo pripísaná. Ak bola odplata vyplatená alebo pripísaná inou formou, ako je uvedené v prvej vete, oznamuje sa odplata v eurách prepočítaných alebo ocenených spôsobom, ktorý si určí oznamujúci prevádzkovateľ platformy.
(9)
Informácie o odplate a ďalších sumách sa oznamujú za ten štvrťrok oznamovacieho obdobia, v ktorom bola odplata vyplatená alebo pripísaná.
§ 22j
Oznámenie a registrácia oznamujúceho prevádzkovateľa platformy
(1)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy podľa § 22i ods. 4 je povinný v lehote do 15 dní odo dňa, kedy sa stal oznamujúcim prevádzkovateľom platformy podľa § 22h písm. e) prvého bodu, elektronicky oznámiť príslušnému orgánu Slovenskej republiky členský štát, ktorý si vybral na plnenie požiadaviek na oznamovanie informácií uvedených v § 22i. Ak nastanú zmeny skutočností uvedených v oznámení, je oznamujúci prevádzkovateľ platformy povinný oznámiť tieto zmeny príslušnému orgánu Slovenskej republiky elektronicky do 15 dní odo dňa, kedy nastali. Formulár elektronického oznámenia zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo.
(2)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy podľa § 22h písm. e) druhého bodu je povinný elektronicky požiadať správcu dane, ktorým je Daňový úrad Bratislava, o registráciu bezodkladne po začatí vykonávania činností prevádzkovateľa platformy, ak sa rozhodne registrovať v Slovenskej republike. Formulár žiadosti o registráciu zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo.
(3)
V žiadosti o registráciu podľa odseku 2 oznamujúci prevádzkovateľ platformy podľa § 22h písm. e) druhého bodu uvádza tieto informácie:
a)
obchodné meno alebo názov,
b)
poštovú adresu,
c)
elektronické adresy vrátane webových sídiel,
d)
všetky pridelené daňové identifikačné čísla,
e)
vyhlásenie obsahujúce informácie o identifikácii oznamujúceho prevádzkovateľa platformy, ktorý uplatňuje osobitné úpravy na účely dane z pridanej hodnoty,23a)
f)
členské štáty, v ktorých je predávajúci podliehajúci oznamovaniu rezidentom podľa § 22k ods. 6.
(4)
Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa odsekov 2 a 3 vrátane zmien, ktoré majú za následok zrušenie registrácie, oznamujúci prevádzkovateľ platformy podľa § 22h písm. e) druhého bodu ich oznámi správcovi dane, ktorým je Daňový úrad Bratislava, elektronicky v lehote do 15 dní odo dňa, kedy nastali.
(5)
Správca dane, ktorým je Daňový úrad Bratislava, doručuje oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy podľa § 22h písm. e) druhého bodu, ktorý požiadal o registráciu podľa odseku 2, písomnosti na elektronickú adresu uvedenú v žiadosti o registráciu podľa odseku 3. Za deň doručenia sa považuje deň odoslania dátovej správy na elektronickú adresu.
(6)
Správca dane, ktorým je Daňový úrad Bratislava, zaregistruje oznamujúceho prevádzkovateľa platformy podľa § 22h písm. e) druhého bodu v lehote do 15 dní odo dňa podania žiadosti o registráciu alebo odo dňa odstránenia nedostatkov podania, ak spĺňa podmienky na registráciu podľa odsekov 2 a 3. Správca dane, ktorým je Daňový úrad Bratislava, pri registrácii pridelí oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy podľa § 22h písm. e) druhého bodu individuálne identifikačné číslo.
(7)
Príslušný orgán Slovenskej republiky elektronicky oznámi individuálne identifikačné číslo príslušným orgánom členských štátov prostredníctvom registra Európskej komisie.
(8)
Príslušný orgán Slovenskej republiky požiada Európsku komisiu o výmaz oznamujúceho prevádzkovateľa platformy podľa § 22h písm. e) druhého bodu s individuálnym identifikačným číslom prideleným v Slovenskej republike z registra, ak
a)
oznamujúci prevádzkovateľ platformy podľa § 22h písm. e) druhého bodu oznámi správcovi dane, ktorým je Daňový úrad Bratislava, že už nevykonáva žiadnu činnosť prevádzkovateľa platformy,
b)
je dôvod predpokladať, že oznamujúci prevádzkovateľ platformy podľa § 22h písm. e) druhého bodu ukončil svoju činnosť a nebolo doručené oznámenie podľa písmena a),
c)
oznamujúci prevádzkovateľ platformy podľa § 22h písm. e) druhého bodu prestal spĺňať podmienky podľa § 22h písm. e) druhého bodu, alebo
d)
správca dane, ktorým je Daňový úrad Bratislava, zrušil registráciu podľa § 22m ods. 3.
(9)
Ak správca dane, ktorým je Daňový úrad Bratislava, zrušil registráciu podľa § 22m ods. 3 oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy podľa § 22h písm. e) druhého bodu, tento správca dane opätovnú registráciu povolí, ak oznamujúci prevádzkovateľ platformy podľa § 22h písm. e) druhého bodu poskytne elektronicky tomuto správcovi dane vyhlásenie o prijatí opatrení nevyhnutných k náprave nedostatkov, ktoré spôsobili zrušenie registrácie, vrátane podrobného opisu prijatých opatrení a zaplatí pokutu uloženú podľa § 22n.
(10)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy podľa § 22h písm. e) druhého bodu je povinný oznamovať skutočnosti podľa § 22i ods. 5 a § 22j ods. 2 až 4 a 9 správcovi dane, ktorým je Daňový úrad Bratislava, elektronickými prostriedkami, pričom na takéto oznamovanie skutočností sa nevzťahuje spôsob doručovania písomností podľa osobitného predpisu.23b)
§ 22k
Postupy preverovania na účely automatickej výmeny informácií
oznamovaných prevádzkovateľmi platforiem
(1)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy je povinný vykonávať postupy preverovania na účely automatickej výmeny informácií a plniť požiadavky na oznamovanie informácií podľa § 22i.
(2)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy získava o každom predávajúcom, ktorý je fyzickou osobou a nie je vylúčeným predávajúcim, tieto informácie:
a)
meno a priezvisko,
b)
primárnu adresu,
c)
všetky daňové identifikačné čísla pridelené predávajúcemu vrátane všetkých členských štátov, ktoré daňové identifikačné čísla pridelili, ak daňové identifikačné číslo neexistuje, miesto narodenia predávajúceho,
d)
identifikačné číslo predávajúceho pre daň z pridanej hodnoty, ak je k dispozícii,
e)
dátum narodenia.
(3)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy získava o každom predávajúcom, ktorý je subjektom a nie je vylúčeným predávajúcim, tieto informácie:
a)
obchodné meno alebo názov,
b)
primárnu adresu,
c)
všetky daňové identifikačné čísla pridelené predávajúcemu vrátane všetkých členských štátov, ktoré daňové identifikačné čísla pridelili,
d)
identifikačné číslo predávajúceho pre daň z pridanej hodnoty, ak je k dispozícii,
e)
obchodné identifikačné číslo alebo registračné číslo,
f)
informácie o existencii akejkoľvek stálej prevádzkarne v členskom štáte, prostredníctvom ktorej sa vykonávajú vybrané činnosti, ak sú dostupné, s uvedením každého príslušného členského štátu, v ktorom sa takáto stála prevádzkareň nachádza.
(4)
Ak na priame potvrdenie totožnosti a daňovej rezidencie predávajúceho je možné použiť elektronickú identifikačnú službu poskytovanú členským štátom alebo Európskou úniou, oznamujúci prevádzkovateľ platformy nie je povinný získavať informácie podľa odseku 2 písm. b) až e) a podľa odseku 3 písm. b) až f).
(5)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy nie je povinný získavať informácie podľa odseku 2 písm. c) a podľa odseku 3 písm. c) a e), ak
a)
členský štát daňovej rezidencie predávajúceho neprideľuje daňové identifikačné číslo, obchodné identifikačné číslo alebo registračné číslo, alebo
b)
členský štát daňovej rezidencie predávajúceho nevyžaduje, aby sa získavalo daňové identifikačné číslo pridelené predávajúcemu.
(6)
Na účely automatickej výmeny informácií oznamovaných prevádzkovateľmi platforiem oznamujúci prevádzkovateľ platformy určí daňovú rezidenciu predávajúceho podľa primárnej adresy, ak odsek 7 neustanovuje inak. Ak sa členský štát, v ktorom má predávajúci primárnu adresu, líši od členského štátu, ktorého príslušný orgán predávajúcemu pridelil daňové identifikačné číslo, predávajúci je daňovým rezidentom aj v členskom štáte pridelenia daňového identifikačného čísla. Ak predávajúci poskytol informácie o existencii stálej prevádzkarne podľa odseku 3 písm. f), predávajúci je daňovým rezidentom aj v príslušnom členskom štáte, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň.
(7)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy považuje predávajúceho za daňového rezidenta v každom z členských štátov potvrdených prostredníctvom elektronickej identifikačnej služby, ktorú poskytuje členský štát alebo Európska únia podľa odseku 4.
(8)
Ak sa predávajúci podieľa na vybranej činnosti, ktorá zahŕňa prenájom nehnuteľností, oznamujúci prevádzkovateľ platformy získava adresu všetkých položiek na zozname nehnuteľností a príslušné katastrálne číslo alebo jeho ekvivalent podľa vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom sa nachádza, ak bolo pridelené. Ak oznamujúci prevádzkovateľ platformy sprostredkoval tomu istému predávajúcemu, ktorý je subjektom, viac ako 2 000 vybraných činností spočívajúcich v prenájme nehnuteľností uvedených na zozname nehnuteľností, získava podporné doklady, údaje alebo informácie o tom, že položku na zozname nehnuteľností vlastní ten istý vlastník.
(9)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy môže využiť na určenie, či predávajúci, ktorý je subjektom, je vylúčeným predávajúcim podľa § 22h písm. p) prvého bodu a druhého bodu verejne dostupné informácie alebo potvrdenie od predávajúceho, ktorý je subjektom.
(10)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy môže využiť na určenie, či predávajúci je vylúčeným predávajúcim podľa § 22h písm. p) tretieho bodu a štvrtého bodu záznamy, ktoré má k dispozícii.
(11)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy je povinný overiť spoľahlivosť získaných informácií podľa odseku 2, odseku 3 písm. a) až e) a odsekov 8 až 10 na základe všetkých informácií a dokumentov, ktoré má k dispozícii vo svojich záznamoch, ako aj prostredníctvom elektronického rozhrania, ktoré bezplatne sprístupňuje členský štát alebo Európska únia, s cieľom overiť platnosť daňového identifikačného čísla alebo identifikačného čísla pre daň z pridanej hodnoty.
(12)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy môže na účely vykonania postupov preverovania podľa odseku 15 overiť spoľahlivosť získaných informácií podľa odseku 2, odseku 3 písm. a) až e) a odsekov 8 až 10 na základe informácií a dokumentov, ktoré má k dispozícii vo svojich záznamoch umožňujúcich elektronické vyhľadávanie.
(13)
Ak sa oznamujúci prevádzkovateľ platformy domnieva, že niektorá informácia uvedená v odsekoch 2 až 5 alebo odseku 8 môže byť vzhľadom na informácie, ktoré poskytol príslušný orgán členského štátu v žiadosti týkajúcej sa konkrétneho predávajúceho, nepresná, požiada predávajúceho, aby opravil informácie, pri ktorých sa zistila nesprávnosť, a predložil podporné doklady, údaje alebo informácie.
(14)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy dokončí postupy preverovania podľa odsekov 1 až 13 do 31. decembra príslušného oznamovacieho obdobia.
(15)
Pri predávajúcich, ktorí už boli na platforme zaregistrovaní k 1. januáru 2023 alebo k dátumu, keď sa subjekt stal oznamujúcim prevádzkovateľom platformy, oznamujúci prevádzkovateľ platformy je povinný dokončiť postupy preverovania podľa odsekov 1 až 13 do 31. decembra druhého oznamovacieho obdobia.
(16)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy môže využiť postupy preverovania vykonané za predchádzajúce oznamovacie obdobia, ak
a)
informácie o predávajúcom podľa odsekov 2 a 3 boli získané a overené alebo potvrdené v priebehu posledných 36 mesiacov, a
b)
oznamujúci prevádzkovateľ platformy nemá dôvod domnievať sa, že informácie získané podľa odsekov 2 až 5 a 8 až 10 sú nespoľahlivé alebo nesprávne.
(17)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy sa môže rozhodnúť vykonať postupy preverovania podľa odsekov 1 až 16 len u aktívnych predávajúcich.
(18)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy môže zabezpečiť splnenie postupov preverovania prostredníctvom poskytovateľov služieb. Oznamujúci prevádzkovateľ platformy je zodpovedný za splnenie postupov preverovania.
(19)
Ak prevádzkovateľ platformy plní povinnosti týkajúce sa postupov preverovania v mene oznamujúceho prevádzkovateľa platformy v súvislosti s rovnakou platformou podľa odseku 18, tento prevádzkovateľ platformy vykoná postupy preverovania podľa odsekov 1 až 18. Oznamujúci prevádzkovateľ platformy je zodpovedný za splnenie postupov preverovania.
§ 22l
Rozsah a podmienky automatickej výmeny informácií
oznamovaných prevádzkovateľmi platforiem
(1)
Príslušný orgán Slovenskej republiky oznamuje informácie uvedené v odsekoch 2 a 3 príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom je predávajúci podliehajúci oznamovaniu rezidentom podľa § 22k ods. 6 a v ktorom tento predávajúci poskytuje služby prenájmu nehnuteľností a príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza, prostredníctvom automatickej výmeny a v lehote uvedenej v odseku 5.
(2)
Informáciami podľa odseku 1 sú
a)
názov, adresa sídla a daňové identifikačné číslo oznamujúceho prevádzkovateľa platformy, jeho individuálne identifikačné číslo pridelené podľa § 22j ods. 6, ako aj obchodný názov platformy, v súvislosti s ktorou podáva oznamujúci prevádzkovateľ platformy príslušné oznámenie,
b)
meno a priezvisko predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu, ak ide o fyzickú osobu, a obchodné meno alebo názov predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu, ak ide o subjekt,
c)
primárna adresa predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu,
d)
daňové identifikačné čísla predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu vrátane všetkých členských štátov, ktorých príslušné orgány ho pridelili, alebo, ak daňové identifikačné číslo neexistuje, miesto narodenia predávajúceho, ak ide o fyzickú osobu,
e)
obchodné identifikačné číslo alebo registračné číslo predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu, ak ide o subjekt,
f)
identifikačné číslo predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu pre daň z pridanej hodnoty, ak je dostupné,
g)
dátum narodenia predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu, ak ide o fyzickú osobu,
h)
identifikátor finančného účtu, na ktorý sa vypláca alebo pripisuje odplata, ak je dostupný oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy, a ak príslušný orgán členského štátu, v ktorom je predávajúci podliehajúci oznamovaniu rezidentom podľa § 22k ods. 6, neoznámil príslušným orgánom všetkých ostatných členských štátov, že neplánuje používať identifikátor finančného účtu na tento účel,
i)
meno držiteľa finančného účtu, na ktorý sa vypláca alebo pripisuje odplata, ak sa meno držiteľa finančného účtu odlišuje od mena predávajúceho podliehajúceho oznamovaniu, ak je dostupné oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy, ako aj všetky ostatné finančné identifikačné informácie dostupné oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy týkajúce sa tohto držiteľa účtu,
j)
zoznam všetkých členských štátov, v ktorých je predávajúci podliehajúci oznamovaniu daňovým rezidentom podľa § 22k ods. 6,
k)
celková odplata vyplatená alebo pripísaná počas jednotlivých štvrťrokov oznamovacieho obdobia a počet vybraných činností, za ktoré bola vyplatená alebo pripísaná,
l)
poplatky, provízie alebo dane zrazené alebo nárokované oznamujúcim prevádzkovateľom platformy počas jednotlivých štvrťrokov oznamovacieho obdobia.
(3)
Ak predávajúci podliehajúci oznamovaniu poskytuje služby prenájmu nehnuteľností, príslušný orgán Slovenskej republiky oznamuje okrem informácií podľa odseku 2 aj tieto informácie:
a)
adresu každej položky na zozname nehnuteľností zistenú na základe postupov podľa § 22k ods. 8 a príslušné katastrálne číslo alebo jeho ekvivalent podľa vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom sa nachádza, ak bolo pridelené,
b)
celkovú odplatu vyplatenú a pripísanú počas jednotlivých štvrťrokov oznamovacieho obdobia a počet vybraných činností poskytnutých v súvislosti s každou položkou na zozname nehnuteľností,
c)
počet dní prenajímania každej položky na zozname nehnuteľností počas oznamovacieho obdobia a druh každej položky na zozname nehnuteľností, ak sú tieto informácie k dispozícii.
(4)
Ak príslušný orgán Slovenskej republiky zistí, že informácie oznámené podľa odsekov 2 a 3 sú neúplné alebo nepresné, prostredníctvom správcu dane vyzve oznamujúceho prevádzkovateľa platformy na ich opravu alebo doplnenie, pričom postupuje primerane podľa osobitného predpisu.1)
(5)
Príslušný orgán Slovenskej republiky, ktorému boli oznámené informácie v rozsahu podľa odsekov 2 a 3, oznámi tieto informácie príslušným orgánom členských štátov podľa odseku 1 do dvoch mesiacov od skončenia oznamovacieho obdobia, s ktorým súvisia požiadavky na oznamovanie informácií týkajúcich sa oznamujúceho prevádzkovateľa platformy.
§ 22m
Ustanovenia na účinné uplatňovanie automatickej výmeny informácií
oznamovaných prevádzkovateľmi platforiem
(1)
Predávajúci je povinný poskytnúť súčinnosť oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy pri získavaní informácií podľa § 22k. Ak predávajúci neposkytne informácie podľa § 22k po dvoch výzvach nasledujúcich po prvej žiadosti oznamujúceho prevádzkovateľa platformy, nie však skôr ako uplynie 60 dní, oznamujúci prevádzkovateľ platformy zruší účet predávajúceho a zabráni mu, aby sa opätovne zaregistroval na platforme, alebo zadrží vyplatenie odplaty predávajúcemu, kým predávajúci neposkytne požadované informácie.
(2)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy je povinný oznámiť informácie v rozsahu podľa § 22i a 22k príslušnému orgánu Slovenskej republiky elektronickými prostriedkami v lehote podľa § 22i spôsobom a vo formáte uverejnenom na webovom sídle finančného riaditeľstva.
(3)
Ak oznamujúci prevádzkovateľ platformy podľa § 22h písm. e) druhého bodu nesplní povinnosť oznamovania podľa § 22i ods. 5 ani po dvoch písomných výzvach správcu dane, ktorým je Daňový úrad Bratislava, zruší tento správca dane registráciu tohto prevádzkovateľa platformy. Registrácia sa zruší najneskôr po uplynutí 90 dní odo dňa doručenia prvej výzvy, nie však skôr ako uplynie 30 dní od doručenia druhej výzvy. Zrušenie registrácie nemá vplyv na uloženie pokuty podľa § 22n.
(4)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy je povinný viesť záznamy o plnení povinností podľa § 22i a 22k a uchovať ich po dobu minimálne päť rokov, avšak nie dlhšie ako desať rokov po skončení oznamovacieho obdobia, ktorého sa týkajú.
(5)
Kontrolu dodržiavania povinností ustanovených v § 22i až 22k vykonáva finančné riaditeľstvo alebo daňový úrad, pričom postupuje podľa osobitného predpisu.1)
(6)
Informácie získané podľa § 22i ods. 1 o predávajúcich, ktorí sú rezidentmi na daňové účely v Slovenskej republike, sa použijú na účely správy daní v súlade s osobitným predpisom.1)
(7)
Vylúčený prevádzkovateľ platformy je povinný prostredníctvom elektronického vyhlásenia každoročne v lehote najneskôr do 15. januára roku nasledujúceho po skončení oznamovacieho obdobia elektronicky preukázať príslušnému orgánu Slovenskej republiky, že platforma nie je využívaná žiadnymi predávajúcimi podliehajúcimi oznamovaniu. Formulár tohto vyhlásenia zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo. Na vyhlásenie podané po tejto lehote príslušný orgán Slovenskej republiky neprihliada a prevádzkovateľ platformy sa za príslušné oznamovacie obdobie, za ktoré sa vyhlásenie malo podať, považuje za oznamujúceho prevádzkovateľa platformy.
(8)
Ak sa prevádzkovateľ platformy považuje za vylúčeného prevádzkovateľa platformy, príslušný orgán Slovenskej republiky oznámi túto skutočnosť vrátane všetkých následných zmien príslušným orgánom ostatných členských štátov, ak vylúčený prevádzkovateľ platformy túto skutočnosť preukázal podľa odseku 7 v Slovenskej republike.
(9)
Príslušný orgán Slovenskej republiky bezodkladne informuje Európsku komisiu o každom oznamujúcom prevádzkovateľovi platformy podľa § 22h písm. e) druhého bodu, ktorý nie je zaregistrovaný na území Slovenskej republiky podľa § 22j ods. 2 a ani v inom členskom štáte.
(10)
Pri nesplnení registračnej povinnosti oznamujúcim prevádzkovateľom platformy podľa § 22h písm. e) druhého bodu na území Európskej únie sa príslušný orgán Slovenskej republiky dohodne s príslušnými orgánmi členských štátov na spoločnej koordinácii pri zabezpečení dodržiavania registračnej povinnosti oznamujúceho prevádzkovateľa platformy podľa § 22h písm. e) druhého bodu.
§ 22n
Sankcie
(1)
Správca dane, ktorým je Daňový úrad Bratislava, uloží oznamujúcemu prevádzkovateľovi platformy pokutu za nesplnenie
a)
oznamovacej povinnosti podľa § 22j ods. 1 do 3 000 eur, a to aj opakovane,
b)
registračnej povinnosti podľa § 22j ods. 2 do 5 000 eur, a to aj opakovane,
c)
povinností oznamovania informácií príslušnému orgánu Slovenskej republiky
podľa § 22i a postupov preverovania podľa § 22k do 10 000 eur, a to aj opakovane.
(2)
Na ukladanie pokút sa vzťahuje osobitný predpis.1)
§ 22o
(1)
Ministerstvo môže podať Európskej komisii odôvodnenú žiadosť o posúdenie rovnocennosti informácií, ktoré sa automaticky vymieňajú podľa dohody medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a nečlenským štátom, s informáciami oznamovanými podľa
§ 22i ods. 1.
(2)
Ministerstvo poskytne súčinnosť Európskej komisii pri posúdení rovnocennosti informácií.
(3)
Ministerstvo na účely § 22h písm. g) vydá zoznam kvalifikovaných nečlenských štátov a uverejní ho na svojom webovom sídle.
§ 22p
(1)
Oznamujúci prevádzkovateľ platformy je povinný plniť povinnosti podľa § 22i, § 22k a 22m rovnako vo vzťahu k predávajúcim podliehajúcim oznamovaniu, ktorí sú rezidentmi na daňové účely v kvalifikovanom nečlenskom štáte na základe kvalifikovanej dohody príslušných orgánov.
(2)
Na účely automatickej výmeny informácií na základe kvalifikovanej dohody príslušných orgánov podľa odseku 1 oznamujúci prevádzkovateľ platformy považuje predávajúceho za rezidenta na daňové účely v tom kvalifikovanom nečlenskom štáte, v ktorom má predávajúci primárnu adresu.
(3)
Príslušný orgán Slovenskej republiky oznamuje informácie podľa § 22l ods. 2 o vybraných činnostiach podľa § 22h písm. i) druhého bodu až štvrtého bodu príslušnému orgánu kvalifikovaného nečlenského štátu, v ktorom je predávajúci podliehajúci oznamovaniu rezidentom na daňové účely podľa odseku 2, prostredníctvom automatickej výmeny informácií v lehote podľa § 22l ods. 5.
(4)
Príslušný orgán Slovenskej republiky oznamuje informácie podľa § 22l ods. 2 a 3 o vybraných činnostiach podľa § 22h písm. i) prvého bodu prostredníctvom automatickej výmeny informácií v lehote podľa § 22l ods. 5 príslušnému orgánu kvalifikovaného nečlenského štátu, v ktorom
a)
je predávajúci podliehajúci oznamovaniu rezidentom na daňové účely podľa odseku 2,
b)
predávajúci poskytuje služby prenájmu nehnuteľností,
c)
sa nehnuteľnosť nachádza.
(5)
Na povinnosti podľa odsekov 1 a 4 sa na účely prenosu osobných údajov do kvalifikovaného nečlenského štátu použijú pravidlá podľa osobitného predpisu.23c)
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
§ 23
(1)
Ministerstvo dohliada na dodržiavanie postupu pri poskytovaní, požadovaní alebo prijímaní medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní podľa tohto zákona.
(2)
Pri automatickej výmene informácií sa primerane postupuje podľa osobitného predpisu.1)
§ 24
(1)
Právne úkony a rozhodnutia vykonané a vydané príslušným orgánom Slovenskej republiky pred účinnosťou tohto zákona sa považujú za právne úkony a rozhodnutia vykonané a vydané príslušným orgánom Slovenskej republiky podľa tohto zákona.
(2)
Zisťovanie začaté a neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa tohto zákona.
(3)
Žiadosti doručené pred účinnosťou tohto zákona sa považujú za žiadosti doručené podľa tohto zákona.
(4)
Ak príslušný orgán členského štátu do 10. marca 2011 požiadal príslušný orgán Slovenskej republiky o poskytnutie informácie týkajúcej sa niektorého zdaňovacieho obdobia do 31. decembra 2010 a ak by príslušný orgán Slovenskej republiky bol oprávnený odmietnuť poskytnutie tejto informácie pred účinnosťou tohto zákona, môže odmietnuť poskytnutie tejto informácie aj podľa tohto zákona.
§ 24a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2017
(1)
Príslušný orgán Slovenskej republiky oznámi do 31. decembra 2017 príslušnému orgánu členského štátu informácie podľa § 8 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2017 a Európskej komisii informácie podľa § 8 ods. 2 písm. c) až g), i), j) a l) v znení účinnom od 1. januára 2017 o záväzných stanoviskách vydaných, zmenených alebo obnovených v období
a)
od 1. januára 2012 do 31. decembra 2013, ak neboli zrušené alebo nestratili účinky k 1. januáru 2014,
b)
od 1. januára 2014 do 31. decembra 2016.
(2)
Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne Európskej komisii do 31. decembra 2017 štatistické údaje o počte automatických výmen podľa § 7 a 8 v znení účinnom od 1. januára 2017 a informácie o administratívnych nákladoch a iných nákladoch, prínosoch a zmenách, ktoré súvisia s uskutočnenými výmenami informácií, ak ich má príslušný orgán Slovenskej republiky k dispozícii.
(3)
Postup podľa § 8 ods. 5 v znení účinnom od 1. januára 2017 sa uplatňuje najneskôr do zriadenia centrálneho registra členských štátov pre administratívnu spoluprácu v oblasti daní.
§ 24b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2017
(1)
Hlavný materský subjekt podľa § 22b ods. 1 a náhradný materský subjekt podľa § 22d ods. 1 sú povinní prvýkrát podať správu podľa jednotlivých štátov príslušnému orgánu Slovenskej republiky po 28. februári 2017 za finančný rok nadnárodnej skupiny podnikov začínajúci počas kalendárneho roka 2016.
(2)
Základný subjekt podľa § 22c ods. 1 je povinný prvýkrát podať správu podľa jednotlivých štátov po 28. februári 2017 za finančný rok nadnárodnej skupiny podnikov začínajúci počas kalendárneho roka 2017.
(3)
Príslušný orgán Slovenskej republiky zašle po 28. februári 2017 správu podľa jednotlivých štátov prvýkrát za finančný rok začínajúci počas kalendárneho roka 2016 v lehote 18 mesiacov od posledného dňa príslušného finančného roka nadnárodnej skupiny podnikov.
§ 24c
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2020
(1)
Príslušný orgán Slovenskej republiky oznámi informácie o oznamovaných opatreniach, ktoré mu povinné osoby oznámili v treťom štvrťroku roku 2020, príslušným orgánom členských štátov do 31. októbra 2020.
(2)
Povinné osoby sú povinné podať do 31. augusta 2020 príslušnému orgánu Slovenskej republiky informácie o oznamovaných opatreniach, pri ktorých sa prvý úkon pri zavedení vykonal od 25. júna 2018 do 30. júna 2020.
§ 24d
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2023
(1)
Príslušný orgán Slovenskej republiky informuje Európsku komisiu o minimálne dvoch druhoch informácií podľa § 7 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2023, ktoré bude poskytovať príslušným orgánom členských štátov za zdaňovacie obdobia 2023 a 2024.
(2)
Príslušný orgán Slovenskej republiky oznámi Európskej komisii do konca roka 2023 minimálne štyri druhy informácií podľa § 7 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2023, ktoré bude poskytovať príslušným orgánom členských štátov za zdaňovacie obdobia po 31. decembri 2024.
(3)
Ustanovenie § 7 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2023 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2024.
(4)
Ustanovenie § 22l ods. 5 sa prvýkrát použije za oznamovacie obdobie začínajúce od
1. januára 2023.
§ 25
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.
§ 26
Zrušuje sa čl. I zákona č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 531/2011 Z. z.
§ 27
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2013 okrem § 7 a § 20 ods. 3, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015.
Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Paška v. r.

Robert Fico v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 442/2012 Z. z.
Všeobecné vysvetlivky na vyplnenie správy podľa jednotlivých štátov
1.
Oznamujúci subjekt uvádza údaje podľa § 22b ods. 3 v štruktúre a forme uvedenej vo vzore správy podľa jednotlivých štátov.
2.
Organizačná zložka a stála prevádzkareň
Údaje týkajúce sa organizačnej zložky a stálej prevádzkarne sa vykazujú s odkazom na štát, v ktorom sa táto organizačná zložka alebo stála prevádzkareň nachádza, a nie s odkazom na štát daňovej rezidencie zriaďovateľa organizačnej zložky alebo stálej prevádzkarne. Údaje, ktoré sa týkajú organizačnej zložky alebo stálej prevádzkarne, sa nezahrnú do údajov, ktoré sa týkajú zriaďovateľa organizačnej zložky alebo stálej prevádzkarne.
3.
Obdobie
Údaje sa uvádzajú za finančný rok nadnárodnej skupiny podnikov. Ak ide o základné subjekty zahrnuté do správy podľa jednotlivých štátov, oznamujúci subjekt pri vykazovaní informácií za tieto základné subjekty uvádza
a)
informácie za finančný rok základných subjektov, ktorý sa končí v rovnaký deň ako finančný rok nadnárodnej skupiny podnikov, alebo za finančný rok, ktorý sa končí v období 12 mesiacov predchádzajúcich tomuto dňu, alebo
b)
informácie týkajúce sa všetkých príslušných základných subjektov oznamované za finančný rok nadnárodnej skupiny podniku.
4.
Zdroj údajov
Oznamujúci subjekt použije pri vykazovaní údajov každý rok ten istý zdroj údajov ako v predchádzajúcom roku. Oznamujúci subjekt môže použiť údaje z konsolidovanej účtovnej závierky, z individuálnej účtovnej závierky, z výkazov zostavených na regulačné účely alebo z interných manažérskych účtov. Nie je potrebné zosúladiť vykázané údaje týkajúce sa výnosov, zisku a daní s údajmi v konsolidovanej účtovnej závierke. Ak sa ako základ pre vykazovanie použije individuálna účtovná závierka, všetky sumy sa prevedú do funkčnej meny nadnárodnej skupiny podnikov s použitím priemerného výmenného kurzu za vykazovaný finančný rok, pričom tento kurz sa uvádza v časti „Doplňujúce informácie“. Nie je potrebné vykonať úpravy údajov z dôvodu rozdielnych účtovných postupov uplatňovaných v jednotlivých štátoch.
Oznamujúci subjekt uvádza v časti „Doplňujúce informácie“ stručný opis zdroja použitých údajov. Ak dôjde k zmene zdroja použitých údajov, oznamujúci subjekt uvádza v časti „Doplňujúce informácie“ dôvody tejto zmeny a jej dopady na vykazované údaje.
Osobitné vysvetlivky na vyplnenie správy podľa jednotlivých štátov
Osobitné vysvetlivky k tabuľke 1
1.
Štát
V stĺpci označenom „Štát“ oznamujúci subjekt uvádza všetky štáty, v ktorých sú základné subjekty rezidentmi na daňové účely. Uvádzajú sa štáty a iné nesamostatné územia, ktoré majú daňovú autonómiu. Základné subjekty, ktoré nie sú rezidentmi na daňové účely v žiadnom štáte, sa uvádzajú na samostatnom riadku. Ak je základný subjekt rezidentom vo viac ako jednom štáte, na určenie štátu daňovej rezidencie sa uplatňuje rozhraničovacie pravidlo podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Ak takáto zmluva neexistuje, uvádza sa ten štát, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia základného subjektu. Miesto skutočného vedenia sa určuje v súlade s medzinárodne uznávanými pravidlami.
1.2.
Výnosy
V troch stĺpcoch pod nadpisom „Výnosy“ oznamujúci subjekt uvádza tieto informácie:
a)
súčet výnosov všetkých základných subjektov v príslušnom štáte z transakcií so závislými osobami,
b)
súčet výnosov všetkých základných subjektov v príslušnom štáte z transakcií s nezávislými osobami,
c)
súčet údajov uvedených v písmenách a) a b).
Výnosy zahŕňajú výnosy pochádzajúce z predaja majetku a zásob, zo služieb, licenčných poplatkov, úrokov, poistného, ako aj iné výnosy. Do výnosov sa nezahŕňajú platby prijaté od iných základných subjektov, ktoré sa v štáte platiteľa považujú za dividendy.
1.3.
Zisk alebo strata pred zdanením
V piatom stĺpci oznamujúci subjekt uvádza súčet ziskov alebo strát pred zdanením všetkých základných subjektov, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v príslušnom štáte. Zisk pred zdanením alebo strata zahŕňajú aj mimoriadne výnosy a mimoriadne náklady.
1.4.
Zaplatená daň z príjmu na hotovostnom základe
V šiestom stĺpci oznamujúci subjekt uvádza celkovú sumu dane z príjmu, ktorú v príslušnom finančnom roku skutočne zaplatili všetky základné subjekty, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v príslušnom štáte. Zaplatená daň z príjmu zahŕňa dane, ktoré základný subjekt vo forme platby odviedol v štáte svojej daňovej rezidencie a vo všetkých ostatných štátoch. Zaplatená daň z príjmu zahŕňa aj zrážkovú daň, ktorú odviedli iné subjekty v súvislosti s platbami základnému subjektu. To znamená, že ak spoločnosť A, ktorá je rezidentom na daňové účely v štáte A, má príjmy, ktorému plynú úroky zo štátu B, daň zrazenú v štáte B oznamuje spoločnosť A.
1.5.
Splatná daň
V siedmom stĺpci oznamujúci subjekt uvádza splatnú daň účtovanú ako náklad vzťahujúcu sa na zdaniteľné príjmy a daňové výdavky za všetky základné subjekty, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v príslušnom štáte. Uvádza sa tu iba daň splatná za príslušný finančný rok, pričom sa neuvádza odložená daň ani rezerva na neisté daňové povinnosti.
1.6.
Zapísané základné imanie
V ôsmom stĺpci oznamujúci subjekt uvádza súčet zapísaného základného imania všetkých základných subjektov, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v príslušnom štáte. Vo vzťahu k stálym prevádzkarňam sa uvádza základné imanie zriaďovateľa, ak nie je v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza, na regulačné účely ustanovená požiadavka základného imania stálej prevádzkarne.
1.7.
Nerozdelený zisk a neuhradená strata
V deviatom stĺpci oznamujúci subjekt uvádza sumu nerozdeleného zisku a neuhradenej straty za bežné obdobie za všetky základné subjekty, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v príslušnom štáte ku koncu príslušného roka. Ak ide o stále prevádzkarne, tieto informácie uvádza zriaďovateľ stálej prevádzkarne.
1.8.
Počet zamestnancov
V desiatom stĺpci oznamujúci subjekt uvádza celkový počet zamestnancov prepočítaných na báze ekvivalentu plného pracovného úväzku za všetky základné subjekty, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v príslušnom štáte. Počet zamestnancov sa môže uviesť ako stav ku koncu roka, na báze priemernej zamestnanosti za daný rok alebo na inej báze. Na tento účel možno vykazovať ako zamestnancov aj pracovníkov vykonávajúcich činnosti na základe inej ako pracovnej zmluvy, ak sa podieľajú na bežných prevádzkových činnostiach základného subjektu. Pripúšťa sa primerané zaokrúhľovanie alebo primeraný odhad počtu zamestnancov za predpokladu, že takéto zaokrúhľovanie alebo odhad podstatným spôsobom nenarúšajú pomerné zastúpenie zamestnancov v rôznych daňových jurisdikciách. Informácie sa vykazujú konzistentným spôsobom, a to v porovnaní s predchádzajúcim rokom, ako aj vo vzťahoch medzi jednotlivými základnými subjektmi.
1.9.
Hmotný majetok iný ako peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty
V jedenástom stĺpci oznamujúci subjekt uvádza súčet čistých účtovných hodnôt (netto hodnôt) hmotného majetku všetkých základných subjektov, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v príslušnom štáte. Majetok patriaci stálym prevádzkarňam sa vykazuje v štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza. Hmotný majetok na tento účel nezahŕňa peňažné prostriedky, peňažné ekvivalenty, nehmotný majetok ani finančný majetok.
2.
Osobitné vysvetlivky k tabuľke 2
2.1.
Základné subjekty, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v príslušnom štáte
Oznamujúci subjekt uvádza, podľa štátu daňovej rezidencie a podľa názvu právneho subjektu, všetky základné subjekty, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v príslušnom štáte. Pri stálej prevádzkarni sa uvádza štát, v ktorom sa táto stála prevádzkareň nachádza. Uvádza sa aj zriaďovateľ stálej prevádzkarne.
2.2.
Štát, podľa právneho poriadku ktorého je základný subjekt zriadený alebo zaregistrovaný, ak sa líši od štátu daňovej rezidencie.
Oznamujúci subjekt uvádza názov štátu, podľa právneho poriadku ktorého je základný subjekt zriadený alebo zaregistrovaný, ak sa odlišuje od štátu daňovej rezidencie.
2.3.
Hlavná ekonomická činnosť
Oznamujúci subjekt určuje charakter hlavnej ekonomickej činnosti, ktorú vykonáva základný subjekt v príslušnom štáte, a to zaškrtnutím jedného alebo viacerých príslušných políčok.
Príloha č. 1a
k zákonu č. 442/2012 Z. z.
Charakteristické znaky
I. Test hlavného účelu
Na splnenie testu hlavného účelu sa vyžaduje, aby hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov oznamovaného opatrenia bolo získanie daňovej výhody pre používateľa oznamovaného opatrenia.
II. Kategórie charakteristických znakov
Časť A. Všeobecné charakteristické znaky
(1)
Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak dôvernosti, ak sa používateľ cezhraničného opatrenia zaväzuje dodržiavať podmienku zachovania dôvernosti, podľa ktorej sa môže vyžadovať, aby nezverejňoval iným sprostredkovateľom alebo príslušnému orgánu Slovenskej republiky alebo príslušnému orgánu členského štátu spôsob, akým sa môže zabezpečiť daňové zvýhodnenie prostredníctvom cezhraničného opatrenia.
(2)
Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak odmeny, ak má sprostredkovateľ nárok na odmenu za cezhraničné opatrenie, pričom odmena je určená
a)
podľa výšky daňového zvýhodnenia plynúceho z cezhraničného opatrenia alebo
b)
podľa toho, či z cezhraničného opatrenia skutočne bolo dosiahnuté daňové zvýhodnenie, vrátane situácie, kedy by sprostredkovateľ bol povinný vrátiť celú odmenu alebo jej časť.
(3)
Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak štandardizovanosti, ak cezhraničné opatrenie obsahuje štruktúrovanú dokumentáciu a je k dispozícii aspoň dvom používateľom bez toho, aby ho bolo potrebné podstatne prispôsobiť na zavedenie.
(4)
Všeobecné charakteristické znaky podľa odsekov 1 až 3 sa zohľadňujú, ak spĺňajú test hlavného účelu podľa bodu I.
Časť B. Osobitné charakteristické znaky
(1)
Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak využitia strát, ak používateľ cezhraničného opatrenia vykoná na základe tohto cezhraničného opatrenia úkony, ktoré spočívajú v nadobudnutí spoločnosti vykazujúcej stratu, ukončení jej hlavnej činnosti a využívaní jej strát na zníženie daňovej povinnosti používateľa, a to aj prostredníctvom presunu strát do iného štátu alebo zrýchlenia uplatňovania týchto strát.
(2)
Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak zmeny charakteru príjmu, ak účinkom cezhraničného opatrenia je zmena charakteru príjmu tak, aby bol tento príjem zdanený nižšou sadzbou dane, nebol predmetom dane alebo bol od dane oslobodený.
(3)
Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak kruhových transakcií, ak cezhraničné opatrenie zahŕňa také transakcie, ktoré vedú k pohybu majetku v kruhu, a to prostredníctvom zapojenia sprostredkovateľov bez inej hlavnej ekonomickej funkcie alebo prostredníctvom transakcií, ktoré sa navzájom započítavajú, rušia alebo ktoré majú podobné vlastnosti.
(4)
Osobitné charakteristické znaky podľa odsekov 1 až 3 sa zohľadňujú, ak spĺňajú test hlavného účelu podľa bodu I.
Časť C. Osobitné charakteristické znaky súvisiace s cezhraničnými transakciami
(1)
Cezhraničné opatrenie, ktoré zahŕňa odpočítateľné platby medzi dvoma alebo viacerými závislými osobami,4d) napĺňa charakteristický znak odpočítania výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu), ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:
a)
príjemca platby nie je rezidentom na daňové účely v žiadnom štáte,
b)
príjemca platby je rezidentom na daňové účely v štáte, ktorý
1.
nemá zavedenú žiadnu daň z príjmov právnických osôb alebo má zavedenú daň z príjmov právnických osôb s nulovou sadzbou alebo takmer nulovou sadzbou, alebo
2.
sa uvádza v zoznamoch nespolupracujúcich štátov na daňové účely vydaných Európskou úniou alebo Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj,
c)
v štáte, v ktorom je príjemca platby rezidentom na daňové účely, sa na platbu vzťahuje úplné oslobodenie od dane, alebo
d)
v štáte, v ktorom je príjemca platby rezidentom na daňové účely, sa na platbu vzťahuje preferenčný daňový režim.
(2)
Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak viacnásobného odpisovania, ak sa odpisy toho istého majetku uplatňujú vo viac ako jednom štáte.
(3)
Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak viacnásobného zamedzenia dvojitého zdanenia, ak je zamedzenie dvojitého zdanenia v súvislosti s tým istým príjmom alebo majetkom uplatnené vo viacerých štátoch.
(4)
Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak významného rozdielu pri ocenení protiplnenia, ak zahŕňa prevody majetku medzi štátmi a rozdiel v ocenení protiplnenia za tento majetok je v týchto štátoch významný.
(5)
Osobitné charakteristické znaky podľa odseku 1 písm. b) prvého bodu a písm. c) a d) sa zohľadňujú, ak spĺňajú test hlavného účelu podľa bodu I. Splnenie podmienok uvedených v odseku 1 písm. b) prvom bode a písm. c) alebo d) neznamená, že cezhraničné opatrenie vyhovuje testu hlavného účelu podľa bodu I.
Časť D. Osobitné charakteristické znaky týkajúce sa automatickej výmeny informácií a skutočného vlastníctva
(1)
Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak obchádzania automatickej výmeny informácií o finančných účtoch a identifikácie skutočného vlastníctva, ak cezhraničné opatrenie môže narušiť povinnosť oznamovania podľa osobitného predpisu12b) vrátane dohôd s nečlenskými štátmi24) alebo využíva neexistenciu takýchto právnych predpisov alebo dohôd. Takéto cezhraničné opatrenia zahŕňajú
a)
použitie finančného účtu, finančného produktu alebo investícií, ktoré nie sú finančným účtom podľa osobitného predpisu,12b) alebo použitie finančných účtov, ktoré sú podstatným spôsobom podobné prvkom finančného účtu,
b)
prevod finančných účtov alebo majetku do štátov, ktoré nie sú viazané automatickou výmenou informácií o finančných účtoch,
c)
zmenu klasifikácie príjmu alebo majetku tak, aby nepodliehali automatickej výmene informácií o finančných účtoch,
d)
zmenu finančnej inštitúcie alebo finančného účtu na takú finančnú inštitúciu alebo taký finančný účet, ktorý nie je predmetom oznamovania v rámci automatickej výmeny informácií o finančných účtoch,
e)
využívanie subjektov, ktorými sa narúša oznamovanie jedného alebo viacerých majiteľov účtu alebo ovládajúcich osôb v rámci automatickej výmeny informácií o finančných účtoch,
f)
opatrenia, ktorými sa narúšajú postupy hĺbkového preverovania, ktoré používajú finančné inštitúcie pri plnení povinností oznamovať informácie o finančných účtoch, vrátane využívania štátov s nedostatočnými režimami presadzovania právnych predpisov v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti12c) alebo s nedostatočnými požiadavkami na transparentnosť subjektu.
(2)
Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak netransparentného skutočného vlastníctva, ak zahŕňa netransparentný reťazec právneho alebo skutočného vlastníctva s využitím subjektov,
a)
ktoré nevykonávajú podstatné funkcie a nedisponujú potrebným personálnym a materiálnym vybavením potrebným na výkon týchto funkcií,
b)
ktoré sú zriadené, založené, riadené, majú sídlo, miesto podnikania alebo sú kontrolované v inom štáte ako v tom, v ktorom má sídlo jeden alebo viacerí koneční užívatelia výhod12c) v súvislosti s majetkom týchto subjektov, a
c)
v ktorých nie je možné určiť konečného užívateľa výhod.
Časť E. Osobitné charakteristické znaky týkajúce sa transferového oceňovania
(1)
Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak bezpečného prístavu, ak cezhraničné opatrenie zahŕňa jednostranné určenie transferových cien na základe osobitných pravidiel.
(2)
Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak ťažko oceniteľného majetku, ak cezhraničné opatrenie zahŕňa ťažko oceniteľný nehmotný majetok. Ťažko oceniteľný nehmotný majetok zahŕňa nehmotný majetok alebo práva na nehmotný majetok, v súvislosti s ktorými v čase ich prevodu medzi závislými osobami4d)
a)
neexistujú spoľahlivé porovnateľné údaje a
b)
v čase, keď sa transakcia uzavrela, sú odhady budúcich peňažných tokov alebo očakávané príjmy, ktoré sa majú získať z prevádzaného nehmotného majetku, alebo predpoklady použité pri ohodnocovaní nehmotného majetku veľmi neisté, a preto je v čase prevodu ťažké predpovedať úroveň konečného prospechu, ktorý má vyplynúť z nehmotného majetku.
(3)
Cezhraničné opatrenie napĺňa charakteristický znak vnútroskupinových cezhraničných presunov, ak zahŕňa cezhraničný presun funkcií, rizík alebo prevod majetku v rámci skupiny a ak odhadované ročné zisky používateľa cezhraničného opatrenia pred započítaním úrokov a daní počas trojročného obdobia po takomto presune alebo prevode predstavujú menej ako 50 % odhadovaných ročných ziskov pred započítaním úrokov a daní takého používateľa cezhraničného opatrenia, ak by sa takýto presun alebo prevod neuskutočnil.
Príloha č. 2 k zákonu č. 442/2012 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 83/182/EHS z 28. marca 1983 o oslobodení od daní, ktoré platia v rámci Spoločenstva pre dočasný dovoz určitých dopravných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 09/zv. 01, Ú. v. ES L 105, 23. 4. 1983) v znení Aktu o podmienkach pristúpenia Španielska a Portugalska (Ú. v. ES L 302, 15. 11. 1985), Aktu o podmienkach pristúpenia Rakúska, Švédska a Fínska (Ú. v. ES C 241, 29. 8. 1994) [upravené rozhodnutím Rady 95/1/ES, Euratom, ESUO (Ú. v. ES L 1, 1. 1. 1995)], Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 23. 9. 2003) a Smernice Rady 2006/98/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006).
2.
Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11. 3. 2011).
3.
Smernica Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 359, 16. 12. 2014).
4.
Smernica Rady (EÚ) 2015/2376 z 8. decembra 2015, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 332, 18. 12. 2015).
5.
Smernica Rady (EÚ) 2016/881 z 25. mája 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 146, 3. 6. 2016).
6.
Smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (Ú. v. EÚ L 139, 5. 6. 2018).
7.
Smernica Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25. 3. 2021).
1)
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2)
Napríklad Zmluva medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovým únikom v odbore daní z príjmov a z majetku (oznámenie č. 74/1994 Z. z.).
3)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016) v platnom znení.
4)
§ 2 zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.
4a)
§ 53a až 53c zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 435/2013 Z. z.
4b)
§ 17 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
4c)
§ 18 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
4d)
§ 2 písm. n) zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6)
§ 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.
6a)
Napríklad zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8)
§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11)
Napríklad zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11a)
§ 16 ods. 1 písm. e) prvý bod, druhý bod a štvrtý bod zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12)
§ 49a zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12a)
§ 18 ods. 1 až 3 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12b)
Zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2016 Z. z.
12c)
Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12d)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
12e)
Zákon č. 11/2019 Z. z. o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia.
13)
§ 30 až 32 a § 35 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.
14)
§ 3 zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 531/2011 Z. z.
17)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
18)
Zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31. 3. 2009).
Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
20)
Napríklad § 23 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 297/2008 Z. z.
21)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
21a)
Čl. 13 a Čl. 14 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679.
21b)
Čl. 15 nariadenia (EÚ) 2016/679.
21c)
§ 100 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
22)
Zákon č. 428/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23)
§ 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23a)
§ 68a a 68b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
23b)
23c)
Kapitola V nariadenia (EÚ) 2016/679.
24)
Napríklad Dohoda medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými na zlepšenie dodržiavania medzinárodných predpisov v oblasti daní a na implementáciu zákona FATCA (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 48/2016 Z. z.).