151/2010 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2010 do 31.12.2010

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

151
ZÁKON
z 9. marca 2010
o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Predmet a pôsobnosť zákona
§ 1
Tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy a pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s vykonávaním zahraničnej služby a ustanovuje
a)
princípy vykonávania zahraničnej služby,
b)
postavenie, zriaďovanie a zrušovanie zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí (ďalej len „zastupiteľský úrad“) a ich činnosť,
c)
diplomatické hodnosti,
d)
práva a povinnosti zamestnancov v zahraničnej službe,
e)
niektoré osobitosti vykonávania štátnej služby v služobnom úrade alebo práce vo verejnom záujme u zamestnávateľa, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
§ 2
Na právne vzťahy pri výkone zahraničnej služby sa použijú ustanovenia osobitných predpisov,1) ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 3
Princípy vykonávania zahraničnej služby
Zahraničná služba, vrátane princípov podľa osobitného predpisu,2) je budovaná aj na princípe
a)
jednotnosti,
b)
profesijnej cti,
c)
kariérneho rastu,
d)
mobility.
§ 4
Vymedzenie základných pojmov
(1)
Zahraničná služba je štátna služba podľa osobitného predpisu2) alebo výkon práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu,3) ak sú vykonávané na zastupiteľskom úrade.
(2)
Zamestnancom v zahraničnej službe je štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu na zastupiteľskom úrade alebo zamestnanec vykonávajúci práce vo verejnom záujme na zastupiteľskom úrade.
(3)
Služobným úradom sa na účely tohto zákona rozumie aj zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnanca na výkon práce vo verejnom záujme na zastupiteľský úrad.
(4)
Vedúcim služobného úradu sa na účely tohto zákona rozumie aj štatutárny orgán zamestnávateľa.
§ 5
Služobný úrad
(1)
Služobný úrad vedie písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru alebo zamestnaneckého pomeru zamestnanca v zahraničnej službe v osobnom spise zamestnanca v zahraničnej službe.
(2)
Služobný úrad vedie evidenciu zamestnancov v zahraničnej službe a ich manžela a dieťaťa,4) ktorí tohto zamestnanca nasledujú do miesta výkonu zahraničnej služby (ďalej len „sprevádzajúca osoba“), a na tento účel spracúva osobné údaje týchto osôb a dokumenty podľa osobitného predpisu5) najmä
a)
meno, priezvisko, titul, vedeckú hodnosť,
b)
dátum a miesto narodenia,
c)
adresu pobytu,
d)
štátne občianstvo, prípadne ďalšie štátne občianstvo, zmeny štátneho občianstva,
e)
číslo občianskeho preukazu, miesto a dátum jeho vydania,
f)
rodné číslo,
g)
rodinný stav,
h)
vzdelanie, prehľad absolvovaných škôl, kurzov, získaných osvedčení a oprávnení,
i)
znalosť cudzieho jazyka,
j)
prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením,
k)
diplomatickú hodnosť,
l)
oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami,6)
m)
miesto a čas výkonu povinnej vojenskej služby, ďalšej služby v ozbrojených silách, v ozbrojených zboroch, v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v Slovenskej informačnej službe alebo v Národnom bezpečnostnom úrade a dosiahnutú hodnosť,
n)
životopis,
o)
dokumenty, ktoré obsahujú alebo osvedčujú skutočnosti a údaje podľa písmen a) až m).
DRUHÁ ČASŤ
POSTAVENIE, ZRIAĎOVANIE A ZRUŠOVANIE ZASTUPITEĽSKÉHO ÚRADU
§ 6
Zastupiteľský úrad
(1)
Zastupiteľský úrad je organizačný útvar ministerstva, ktorý vykonáva diplomatické funkcie alebo konzulárne funkcie v zahraničí.
(2)
Zastupiteľský úrad, okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom, zriaďuje a zrušuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na návrh ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).
(3)
Zastupiteľský úrad je
a)
diplomatická misia,
b)
stála misia pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení (ďalej len „stála misia“),
c)
konzulárny úrad alebo
d)
osobitná misia.
Diplomatická misia a stála misia
§ 7
(1)
Diplomatická misia je zastupiteľský úrad, ktorý plní v štáte, v ktorom je zriadený, alebo pre štáty, pre ktoré je zriadený (ďalej len „prijímajúci štát“), diplomatické funkcie podľa medzinárodnej zmluvy,7) ktorými sú najmä
a)
zastupovanie Slovenskej republiky v prijímajúcom štáte,
b)
ochrana záujmov Slovenskej republiky a jej občanov v prijímajúcom štáte,
c)
vedenie rokovaní s vládou prijímajúceho štátu,
d)
zisťovanie a informovanie orgánov verejnej moci Slovenskej republiky o situácii a podmienkach v prijímajúcom štáte,
e)
podpora vzťahov medzi Slovenskou republikou a prijímajúcim štátom a rozvíjanie hospodárskych, kultúrnych, vedeckých a iných stykov,
f)
príprava a zabezpečenie priebehu oficiálnych návštev a rokovaní predstaviteľov verejnej moci Slovenskej republiky v prijímajúcom štáte,
g)
sledovanie a vyhodnocovanie plnenia medzinárodných zmlúv, ktorými sú Slovenská republika a prijímajúci štát viazané,
h)
pomoc pri poskytovaní a koordinácii humanitárnej pomoci tretím krajinám v súvislosti so vznikom krízových situácií spôsobených prírodnými katastrofami, teroristickými útokmi, vojenskými udalosťami a poskytovaní pomoci pri odstraňovaní ich následkov,
i)
poskytovanie súčinnosti pri presadzovaní hospodárskych záujmov Slovenskej republiky.
(2)
Diplomatická misia zabezpečuje aj pomoc pri príprave a realizácii rozvojových programov a rozvojových projektov podporovaných zo slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci.8)
(3)
Diplomatická misia plní aj konzulárne funkcie podľa § 9 ods. 1, ak minister nerozhodne, že diplomatická misia konzulárne funkcie nebude plniť.
(4)
Stála misia je zastupiteľský úrad, ktorý plní vo vzťahu k medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnému zoskupeniu, pri ktorých je zriadený, diplomatické funkcie, ktorými sú najmä
a)
zastupovanie Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení,
b)
ochrana záujmov Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení,
c)
vedenie rokovaní s orgánmi a predstaviteľmi medzinárodnej organizácie alebo medzinárodného zoskupenia,
d)
zisťovanie a informovanie orgánov verejnej moci Slovenskej republiky o činnosti a situácii v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení,
e)
podpora vzťahov a rozvíjanie stykov medzi Slovenskou republikou a medzinárodnou organizáciou alebo medzinárodným zoskupením.
§ 8
(1)
Vedúci diplomatickej misie je najvyšší zástupca Slovenskej republiky v prijímajúcom štáte.
(2)
Vedúci diplomatickej misie môže byť súčasne poverený aj vedením stálej misie; v takom prípade sa funkciou vedúceho stálej misie nepoveruje iná osoba.
(3)
Minister predkladá vláde návrh na poverenie a odvolanie vedúceho diplomatickej misie alebo vedúceho stálej misie z dôvodu predloženia tohto návrhu prezidentovi Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“).
(4)
Ak je to v záujme zabezpečenia efektívnosti výkonu zahraničnej služby, najmä ak ide o štáty, v ktorých nie je zriadená diplomatická misia, vedúci diplomatickej misie nemusí byť na dobu výkonu funkcie vyslaný do prijímajúceho štátu a môže vo vzťahu k tomuto štátu vykonávať svoju funkciu aj na ministerstve v Slovenskej republike; v takomto prípade ide o nerezidentného vedúceho diplomatickej misie, ktorý vykonáva na účely plnenia diplomatických funkcií zahraničné pracovné cesty do prijímajúceho štátu. Nerezidentnému vedúcemu diplomatickej misie podľa prvej vety nepatrí príplatok za riadenie ani zahraničný funkčný plat.
(5)
Podmienky výkonu funkcie nerezidentného vedúceho diplomatickej misie ustanoví služobný predpis ministerstva.
(6)
Ak nie je vedúci diplomatickej misie alebo vedúci stálej misie prezidentom poverený, minister poverí vedením diplomatickej misie alebo vedením stálej misie osobu, ktorá je zamestnancom v zahraničnej službe v stálej štátnej službe.
(7)
Vedúci diplomatickej misie alebo vedúci stálej misie predkladá pred nástupom na výkon funkcie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie návrh zamerania činnosti diplomatickej misie alebo stálej misie.
Konzulárny úrad
§ 9
(1)
Konzulárny úrad je zastupiteľský úrad, ktorý plní v prijímajúcom štáte v konzulárnom obvode určenom podľa odseku 5 konzulárne funkcie podľa medzinárodnej zmluvy,9) ktorými sú najmä
a)
ochrana záujmov Slovenskej republiky a jej občanov a právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky v prijímajúcom štáte,
b)
podpora rozvoja obchodných, hospodárskych, kultúrnych a vedeckých stykov a rozvíjanie priateľských vzťahov medzi
1.
Slovenskou republikou a prijímajúcim štátom,
2.
obcami a vyššími územnými celkami v Slovenskej republike a administratívnymi celkami v prijímajúcom štáte,
3.
právnickými osobami so sídlom na území Slovenskej republiky a právnickými osobami so sídlom v prijímajúcom štáte,
c)
zisťovanie informácií a informovanie orgánov verejnej moci Slovenskej republiky o stave a vývoji obchodného, hospodárskeho, kultúrneho a vedeckého života v prijímajúcom štáte,
d)
činnosť v oblasti vydávania cestovných dokladov a víz,
e)
poskytovanie pomoci a podpory občanom Slovenskej republiky a právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky,
f)
výkon notárskej činnosti, výkon činnosti vo vzťahu k osobitnej matrike a výkon niektorých funkcií administratívnej povahy,
g)
ochrana záujmov občanov Slovenskej republiky a právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky v dedičskom konaní na území prijímajúceho štátu,
h)
ochrana záujmov maloletých občanov Slovenskej republiky a iných občanov Slovenskej republiky, ktorí nemajú plnú spôsobilosť na právne úkony, najmä ak ide o poručníctvo alebo opatrovníctvo týkajúce sa týchto osôb,
i)
zastupovanie občanov Slovenskej republiky alebo zabezpečovanie ich zastúpenia pred súdmi a inými orgánmi prijímajúceho štátu s cieľom dosiahnuť dočasné opatrenia na ochranu práv a záujmov týchto osôb, ak vzhľadom na ich neprítomnosť alebo z iných dôvodov nie sú schopní včas sa ujať obhajovania svojich práv a záujmov,
j)
doručovanie súdnych a mimosúdnych dokumentov alebo vybavovanie dožiadaní alebo poverení na vykonanie dôkazu pre súdy Slovenskej republiky,
k)
výkon dozoru a inšpekcie, ak ide o lode, ktoré majú príslušnosť k Slovenskej republike, alebo o lietadlá registrované v Slovenskej republike a o ich posádky,
l)
poskytovanie pomoci lodiam a lietadlám podľa písmena k) a ich posádkam, prijímanie hlásení týkajúcich sa plavby lodí, kontrolovanie a evidovanie lodných dokumentov a bez toho, že by tým bola dotknutá právomoc orgánov prijímajúceho štátu, vyšetrovanie nehôd, ku ktorým došlo v priebehu plavby alebo letu, a riešenie sporov medzi kapitánom, dôstojníkmi a námorníkmi.
(2)
Konzulárny úrad je
a)
konzulárne zastupiteľstvo,
b)
vicekonzulát,
c)
konzulát alebo
d)
generálny konzulát.
(3)
Vedúceho konzulárneho úradu, s výnimkou honorárneho konzulárneho úradníka podľa § 10, poveruje a odvoláva minister na základe výsledkov výberového konania podľa osobitného predpisu.10)
(4)
Vedúcim konzulárneho úradu je
a)
konzulárny zástupca na konzulárnom zastupiteľstve,
b)
vicekonzul na vicekonzuláte,
c)
konzul na konzuláte,
d)
generálny konzul na generálnom konzuláte.
(5)
Konzulárny obvod konzulárneho úradu je určený v rozhodnutí o zriadení konzulárneho úradu.
§ 10
(1)
Konzulárny úrad môže byť vedený aj honorárnym konzulárnym úradníkom.
(2)
Konzulárny úrad vedený honorárnym konzulárnym úradníkom zriaďuje a zrušuje minister, ktorý honorárneho konzulárneho úradníka zároveň poveruje jeho vedením. Minister v poverení honorárneho konzulárneho úradníka určí rozsah konzulárnych funkcií, ktoré môže vykonávať. Honorárneho konzulárneho úradníka odvoláva minister.
(3)
Honorárny konzulárny úradník nie je zamestnancom v zahraničnej službe a túto funkciu vykonáva na vlastné náklady vrátane nákladov na zabezpečenie činnosti konzulárneho úradu. Na honorárneho konzulárneho úradníka sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú, len ak to výslovne ustanovuje.
(4)
Honorárneho konzulárneho úradníka pri vykonávaní konzulárnych funkcií riadi a kontroluje diplomatická misia.
§ 11
Osobitná misia
(1)
Osobitná misia je zastupiteľský úrad dočasne zriadený v prijímajúcom štáte, vykonávajúci diplomatické funkcie podľa medzinárodnej zmluvy11) spočívajúce v zastupovaní Slovenskej republiky na účely rokovania o určitých otázkach alebo na vykonanie určitej úlohy v prijímajúcom štáte.
(2)
Vedúceho osobitnej misie poveruje a odvoláva minister zo zamestnancov v zahraničnej službe, ktorí sú v stálej štátnej službe a majú udelenú diplomatickú hodnosť. Ak minister poverí funkciou vedúceho osobitnej misie osobu, ktorá ku dňu poverenia nie je štátnym zamestnancom, táto počas vykonávania funkcie vykonáva zahraničnú službu v dočasnej štátnej službe. Ku dňu poverenia sa jej na čas vykonávania funkcie prepožičia diplomatická hodnosť.
Spoločné ustanovenia k zastupiteľskému úradu
§ 12
(1)
Zastupiteľský úrad vykonáva diplomatické funkcie a konzulárne funkcie spôsobom a v rozsahu podľa všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky, medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
(2)
Zastupiteľský úrad poskytuje ochranu občanom členských štátov Európskej únie za podmienok a v rozsahu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.12)
(3)
Diplomatická misia má postavenie najvyššieho zastupiteľského úradu.
(4)
Zastupiteľský úrad podľa § 6 ods. 3 písm. b) až d) môže byť súčasťou diplomatickej misie ako jej organizačná zložka alebo môže byť v príslušnom prijímajúcom štáte zriadený ako samostatný zastupiteľský úrad.
§ 13
(1)
Na základe dohody s iným štátom alebo s inými štátmi je možné zriadiť zastupiteľský úrad, ktorý je spoločným zastupiteľským úradom Slovenskej republiky a tohto štátu alebo týchto štátov.
(2)
Občania iných štátov môžu na základe dohody medzi Slovenskou republikou a štátom alebo štátmi podľa odseku 1 vykonávať činnosť na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky. Tieto osoby môžu zastupovať Slovenskú republiku a konať v jej mene v rozsahu a spôsobom ustanoveným dohodou podľa odseku 1.
(3)
Ak je zamestnanec v štátnej službe alebo zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme vyslaný na zastupiteľský úrad iného štátu alebo iných štátov, zastupuje tento iný štát alebo tieto iné štáty a koná v ich mene v rozsahu a spôsobom ustanoveným dohodou medzi Slovenskou republikou a týmto iným štátom alebo týmito inými štátmi.
§ 14
Minister môže na účely plnenia úloh zastupiteľského úradu zriadiť pracovisko zastupiteľského úradu aj mimo jeho sídla alebo územia prijímajúceho štátu.
TRETIA ČASŤ
VYKONÁVANIE ZAHRANIČNEJ SLUŽBY
§ 15
(1)
Štátny zamestnanec alebo zamestnanec vykonávajúci práce vo verejnom záujme je povinný pred začatím výkonu zahraničnej služby absolvovať prípravu podľa odseku 2. Ak sa sprevádzajúca osoba počas nasledovania zamestnanca v zahraničnej službe stane zamestnancom v zahraničnej službe, vedúci služobného úradu môže rozhodnúť, že táto osoba absolvuje prípravu podľa odseku 2 bezodkladne po tom, ako sa stane zamestnancom v zahraničnej službe.
(2)
Príprava pred začatím vykonávania zahraničnej služby je vzdelávaním podľa osobitného predpisu,13) ktoré zabezpečuje a hradí služobný úrad. Obsah prípravy pred začatím vykonávania zahraničnej služby ustanoví služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.
(3)
Ak vykonávajú manželia zahraničnú službu na tom istom zastupiteľskom úrade alebo každý na inom zastupiteľskom úrade v tom istom čase, dieťa takýchto zamestnancov môže byť sprevádzajúcou osobou len jedného z nich, a to aj na účely poskytovaných náhrad.14)
(4)
Štátny zamestnanec alebo zamestnanec vykonávajúci práce vo verejnom záujme má pred začatím vykonávania zahraničnej služby nárok na služobné voľno alebo pracovné voľno, za ktoré mu patrí funkčný plat, na vybavenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí v súvislosti s dočasným vyslaním alebo výkonom práce vo verejnom záujme v zahraničí v rozsahu troch služobných dní alebo pracovných dní. Zamestnanec v zahraničnej službe má z dôvodov podľa prvej vety pred ukončením jej vykonávania nárok na služobné voľno alebo pracovné voľno v rozsahu troch služobných dní alebo pracovných dní, za ktoré mu patrí zahraničný funkčný plat.
(5)
Na zastupovanie vedúceho štátneho zamestnanca na zastupiteľskom úrade sa nevzťahuje obmedzenie doby zastupovania podľa osobitného predpisu.15)
§ 16
Nasledovanie zamestnanca v zahraničnej službe
(1)
Služobný úrad zabezpečí, aby zamestnanca v zahraničnej službe, ktorý o to požiada, mohli nasledovať po dobu výkonu zahraničnej služby do miesta jej výkonu sprevádzajúce osoby.
(2)
Manželovi vedúceho zastupiteľského úradu, ktorý má vedúceho zastupiteľského úradu nasledovať do miesta výkonu zahraničnej služby, ministerstvo zabezpečí absolvovanie základnej prípravy v oblasti diplomatického protokolu a etikety.
§ 17
Diplomatické hodnosti a konzulárne triedy
(1)
Diplomatické hodnosti sú, v poradí od najnižšej
a)
atašé,
b)
tretí tajomník,
c)
druhý tajomník,
d)
prvý tajomník,
e)
radca,
f)
radca-minister,
g)
veľvyslanec.
(2)
Diplomatické hodnosti podľa odseku 1 písm. a) a b) sú nižším stupňom diplomatických hodností, diplomatické hodnosti podľa odseku 1 písm. c) a d) sú stredným stupňom diplomatických hodností a diplomatické hodnosti podľa odseku 1 písm. e) až g) sú vyšším stupňom diplomatických hodností.
(3)
Konzulárne triedy sú, v poradí od najnižšej
a)
konzulárny zástupca,
b)
vicekonzul,
c)
konzul,
d)
generálny konzul.
(4)
Diplomatickú hodnosť udeľuje alebo prepožičiava minister. Na udelenie diplomatickej hodnosti alebo prepožičanie diplomatickej hodnosti nie je právny nárok okrem udelenia diplomatickej hodnosti veľvyslanec vedúcemu diplomatickej misie alebo vedúcemu stálej misie,16) ktorého poveril prezident výkonom funkcie.
(5)
Zamestnanca v zahraničnej službe zaraďuje do konzulárnej triedy vedúci služobného úradu ministerstva.
(6)
Podmienky a spôsob udeľovania diplomatických hodností a prepožičiavania diplomatických hodností, ako aj zaradenia do konzulárnej triedy ustanoví ministerstvo služobným predpisom.
Práva a povinnosti zamestnanca v zahraničnej službe
§ 18
(1)
Ak sú život alebo zdravie zamestnanca v zahraničnej službe alebo jeho sprevádzajúcich osôb ohrozené z dôvodu bezpečnostnej situácie v prijímajúcom štáte, majú právo na evakuáciu na územie Slovenskej republiky alebo na územie tretieho štátu.
(2)
Doba, počas ktorej je zamestnanec v zahraničnej službe evakuovaný z prijímajúceho štátu, sa považuje za čas vykonávania zahraničnej služby.
(3)
Bezpečnostné opatrenia a evakuáciu podľa odseku 1 zabezpečí služobný úrad.
§ 19
(1)
Okrem povinností a obmedzení podľa osobitných predpisov17) zamestnanec v zahraničnej službe
a)
nesmie svojím konaním a prejavmi poškodiť dobré meno Slovenskej republiky,
b)
nesmie zneužiť výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo podľa právneho poriadku prijímajúceho štátu,
c)
nesmie zneužiť diplomatický pas alebo služobný pas,
d)
je počas vyslania na zastupiteľský úrad povinný dodržiavať protokolárne pravidlá platné v prijímajúcom štáte,
e)
je povinný dodržiavať povinnosti a obmedzenia, ktoré osobám pôsobiacim na zastupiteľskom úrade ukladajú medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právny poriadok prijímajúceho štátu.
(2)
Porušením povinnosti podľa odseku 1 písm. e) je také konanie zamestnanca v zahraničnej službe, ktoré závažným spôsobom porušuje právne predpisy prijímajúceho štátu, a to aj ak zamestnanec v zahraničnej službe nebol za takéto konanie v prijímajúcom štáte sankcionovaný z dôvodu požívania diplomatických výsad a imunít alebo konzulárnych výsad a imunít.
§ 20
Zamestnanec v zahraničnej službe zodpovedá za škodu spôsobenú z nedbanlivosti najviac do sumy štvornásobku zahraničného funkčného platu pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ŠTÁTNA SLUŽBA A VÝKON PRÁCE VO VEREJNOM ZÁUJME NA MINISTERSTVE
§ 21
Odborná skúška
(1)
V služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vykonáva štátny zamestnanec po absolvovaní adaptačného vzdelávania odbornú skúšku v sídle ministerstva v Slovenskej republike.
(2)
Odborná skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou (ďalej len „komisia“). Komisia má nepárny počet členov. Komisia sa uznáša o výsledku odbornej skúšky väčšinou hlasov všetkých jej členov. Uznesenie komisie, ktoré sa vyhotoví písomne, znie „vyhovel“ alebo „nevyhovel“.
(3)
Ak štátny zamestnanec nevyhovel požiadavkám odbornej skúšky, môže odbornú skúšku jedenkrát opakovať. O vykonanie opakovanej odbornej skúšky musí štátny zamestnanec písomne požiadať do piatich dní odo dňa doručenia oznámenia o prvom neúspešnom vykonaní odbornej skúšky; inak právo opakovať odbornú skúšku zanikne.
(4)
Výsledok odbornej skúšky služobný úrad písomne oznámi štátnemu zamestnancovi bezodkladne po jej vykonaní.
(5)
Okrem skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa osobitného predpisu18) sa štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, skončí dňom márneho uplynutia lehoty podľa odseku 3 druhej vety alebo dňom doručenia oznámenia o neúspešnom vykonaní opakovanej skúšky podľa odseku 3.
(6)
Podrobnosti o obsahu odbornej skúšky ustanoví ministerstvo služobným predpisom.
§ 22
Štátnozamestnanecké miesto a pracovné miesto
(1)
Ministerstvo služobným predpisom ustanoví podľa prevažne vykonávanej činnosti, ktoré štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, je
a)
diplomatické miesto, na ktorom štátny zamestnanec vykonáva prevažne diplomatickú činnosť alebo konzulárnu činnosť na ministerstve v Slovenskej republike alebo na zastupiteľskom úrade,
b)
administratívno-technické miesto, na ktorom štátny zamestnanec vykonáva prevažne činnosť administratívnej, rozpočtovej, finančnej a hospodárskej povahy, činnosť týkajúcu sa informačných technológií alebo ochrany utajovaných skutočností6) na ministerstve v Slovenskej republike alebo na zastupiteľskom úrade.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa na pracovné miesto a na zamestnanca vykonávajúceho práce vo verejnom záujme vzťahuje rovnako.
(3)
Štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti19) nemôže byť určené na zastupiteľskom úrade.
(4)
Na výberovom konaní10) na miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu na zastupiteľskom úrade a ktorého služobným úradom je ministerstvo, sa môže zúčastniť iba štátny zamestnanec v stálej štátnej službe v tomto služobnom úrade. Štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca, ktorého služobným úradom je ministerstvo a ktorý nevykonáva štátnu službu na zastupiteľskom úrade a jeho štátnozamestnanecké miesto bolo uvoľnené z dôvodu dočasného vyslania na zastupiteľský úrad podľa osobitného predpisu,20) možno obsadiť bez výberového konania štátnym zamestnancom, ktorý vykonával štátnu službu na zastupiteľskom úrade na štátnozamestnaneckom mieste vedúceho zamestnanca a od skončenia výkonu tejto služby neuplynulo viac ako 60 dní.
Zmena štátnozamestnaneckého pomeru na ministerstve
§ 23
Okrem zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu21) je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, aj
a)
vyslanie do orgánu verejnej moci iného štátu alebo do medzinárodnej organizácie podľa § 24,
b)
zaradenie mimo činnej štátnej služby z dôvodu pôsobenia v medzinárodnej organizácii podľa § 25 a
c)
zaradenie do funkcie veľvyslanca s osobitným poslaním podľa § 26.
§ 24
(1)
Štátneho zamestnanca v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, možno s jeho súhlasom vyslať na vykonávanie funkcie v orgáne verejnej moci iného štátu alebo v medzinárodnej organizácii; na takéto vyslanie sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o dočasnom vyslaní,20) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Doba vyslania podľa odseku 1 je viac ako šesť mesiacov a najviac štyri roky.
(3)
Počas vyslania podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi plat v sume ako pri dočasnom vyslaní na zastupiteľský úrad a má tiež nárok na náhradu výdavkov súvisiacich s týmto vyslaním s výnimkou náhrady výdavkov, ktorú mu preukázateľne poskytol orgán verejnej moci iného štátu alebo medzinárodná organizácia, do ktorých bol vyslaný.
§ 25
(1)
Odo dňa, keď štátny zamestnanec v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, pôsobí so súhlasom ministerstva v medzinárodnej organizácii a za vykonávanie funkcie dostáva plat od medzinárodnej organizácie, zaradí ministerstvo tohto štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby.
(2)
Zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 sa vykoná po dobu nepresahujúcu dva roky; po uplynutí tejto doby je možné toto zaradenie opakovane predĺžiť, avšak vždy najviac o jeden rok. Ak je to v záujme Slovenskej republiky, zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 sa vykoná po dobu výkonu funkcie.
(3)
Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 nepatrí štátnemu zamestnancovi plat štátneho zamestnanca.
§ 26
(1)
Na účely plnenia konkrétnej úlohy, ktorá je v záujme zahraničnej služby alebo v záujme Slovenskej republiky a ktorej plnenie vyžaduje vysokú odbornosť, profesionálne skúsenosti v oblasti diplomacie a koordináciu činností vo viacerých oblastiach, môže byť štátny zamestnanec v stálej štátnej službe v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, ktorý má udelenú vyššiu diplomatickú hodnosť, zaradený s jeho súhlasom do funkcie veľvyslanec s osobitným poslaním.
(2)
Zaradenie do funkcie veľvyslanec s osobitným poslaním sa vykoná spravidla na určitú dobu a vždy spolu s určením úlohy a činností, ktoré má štátny zamestnanec v tejto funkcii vykonávať; zaradenie a zrušenie zaradenia do tejto funkcie vykonáva vedúci služobného úradu ministerstva po predchádzajúcom súhlase ministra.
(3)
Vykonávanie a skončenie výkonu funkcie veľvyslanca s osobitným poslaním nemá vplyv na udelenú diplomatickú hodnosť štátneho zamestnanca, ktorý túto funkciu vykonáva alebo vykonával.
§ 27
Hodnotenie a ocenenie zamestnancov na ministerstve
(1)
Ministerstvo vykonáva hodnotenie kvality vykonávania štátnej služby a práce vo verejnom záujme a plnenia jednotlivých úloh v rámci tohto vykonávania, a to vo vzťahu k štátnym zamestnancom v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, ktorých zamestnávateľom je ministerstvo.
(2)
Podrobnosti o periodicite a postupe pri hodnotení, ako aj o obsahu hodnotiacich kritérií a ich vplyvu na výsledok hodnotenia, ako aj ďalšie podrobnosti ustanoví ministerstvo služobným predpisom.
(3)
Okrem ocenenia konania pri mimoriadnych udalostiach podľa osobitného predpisu22) môže štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, alebo zamestnancovi vykonávajúcemu práce vo verejnom záujme, ktorého zamestnávateľom je ministerstvo, za mimoriadne výsledky pri plnení úloh alebo za dlhodobo vysoko kvalitné plnenie úloh pri vykonávaní štátnej služby alebo práce vo verejnom záujme minister
a)
udeliť ocenenie ministra,
b)
mimoriadne udeliť diplomatickú hodnosť o jednu diplomatickú hodnosť vyššiu, ako má táto osoba udelenú.
(4)
Podrobnosti o udelení ocenenia ministra a mimoriadnom udelení diplomatickej hodnosti ustanoví ministerstvo služobným predpisom.
§ 28
(1)
V rámci prehlbovania kvalifikácie podľa osobitného predpisu23) ministerstvo zabezpečuje vzdelávanie zamestnancov v štátnej službe s cieľom zabezpečiť ich neustály profesionálny rast.
(2)
Vzdelávanie zamestnancov v štátnej službe podľa odseku 1 zahŕňa najmenej
a)
adaptačné vzdelávanie24) zabezpečujúce prípravu novoprijatého štátneho zamestnanca na ministerstve, ktoré sa končí odbornou skúškou podľa § 21 a školenia po návrate z dočasného vyslania na zastupiteľský úrad,
b)
priebežné vzdelávanie13)
1.
vo vzdelávacích programoch na získanie určitého stupňa diplomatickej hodnosti,
2.
prehlbovaním kvalifikácie v druhu činností podľa skupín miest v zahraničnej službe podľa § 22 ods. 1,
3.
prípravu pred začatím vykonávania zahraničnej služby podľa § 15 ods. 2,
c)
špecifické vzdelávanie.25)
(3)
Vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b) prvého bodu sa môže ukončiť skúškou, ktorej obsahom je overenie vedomostí a zručností, ktoré boli predmetom vzdelávania; podrobnosti o vzdelávaní ustanoví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(4)
Ustanovenia odseku 2 písm. b) druhého a tretieho bodu a odseku 3 sa vzťahujú rovnako na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme, ktorých zamestnávateľom je ministerstvo.
PIATA ČASŤ
PRECHODNÉ USTANOVENIA
§ 29
(1)
Zastupiteľský úrad zriadený do dňa účinnosti tohto zákona je zastupiteľským úradom podľa tohto zákona.
(2)
Vedúci zastupiteľského úradu poverený alebo vymenovaný do dňa účinnosti tohto zákona je vedúcim zastupiteľského úradu podľa tohto zákona.
(3)
Štátny zamestnanec a zamestnanec vykonávajúci práce vo verejnom záujme, ktorého miestom výkonu práce je ku dňu účinnosti tohto zákona zastupiteľský úrad, je zamestnancom v zahraničnej službe podľa tohto zákona.
§ 30
Diplomatická hodnosť udelená alebo prepožičaná do dňa účinnosti tohto zákona je diplomatická hodnosť udelená alebo prepožičaná podľa tohto zákona.
§ 31
Konania, ktorých predmetom sú právne vzťahy zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v zahraničnej službe začaté pred účinnosťou tohto zákona, ktoré neboli právoplatne skončené, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
§ 32
Na štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu k 30. júnu 2010 v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, sa nevzťahuje § 21.
Čl. II
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z., zákona č. 424/2002 Z. z., zákona č. 451/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 620/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z. z., zákona č. 353/2003 Z. z., zákona č. 530/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 371/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 428/2004 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona č. 290/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 273/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 484/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 487/2009 Z. z., zákona č. 495/2009 Z. z. a zákona č. 575/2009 Z. z. sa dopĺňa takto:
§ 278 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Ak ide o osobu, ktorá vykonáva prácu v zahraničí a ktorej mzda alebo plat sa na tento účel vypočítava s použitím platového koeficientu alebo iným obdobným spôsobom, spôsob výpočtu základnej sumy sa ustanoví rovnakým spôsobom a v rovnakom pomere ako táto mzda alebo plat.“.
Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona č. 72/1995 Z. z., zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 256/1999 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 166/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z. a zákona č. 491/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 ods. 2 prvej vete sa slovo „a“ nahrádza čiarkou a za slovo „štátu“ sa vkladajú slová „a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu“.
2.
V § 1 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: „a medzinárodnými organizáciami“.
3.
V § 2 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „a informácie potrebné na realizáciu jej zahraničnopolitických záujmov“.
4.
V § 2 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Ak je to potrebné na zabránenie aktivitám a ohrozeniam podľa odsekov 1 a 2 a na realizáciu zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky, informačná služba vykonáva primerané bezpečnostné opatrenia.“.
Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 4 až 7.
5.
V § 2 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „a úlohy z dohôd o spolupráci s orgánmi a medzinárodnými organizáciami podľa § 1 ods. 3“.
6.
V § 2 ods. 7 sa slová „odseku 4 a 5“ nahrádzajú slovami „odsekoch 4 až 6 a § 1 ods. 3“ a slová „odseku 5“ sa nahrádzajú slovami „odseku 6“.
7.
Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠13a
Ochrana príslušníkov informačnej služby
Informačná služba je oprávnená zabezpečovať ochranu svojich príslušníkov, ktorí na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí pri plnení úloh informačnej služby vykonávajú svoje práva a povinnosti v súlade so zákonom.“.
Čl. IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 240/1998 Z. z., zákona č. 280/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 415/2000 Z. z., zákona č. 291/2001 Z. z., zákona č. 32/2002 Z. z., zákona č. 356/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 125/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 585/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 554/2008 Z. z., zákona č. 84/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z. a zákona č. 466/2009 Z. z. sa dopĺňa takto:
§ 70 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Ak ide o osobu, ktorá vykonáva prácu v zahraničí a ktorej mzda alebo plat sa na tento účel vypočítava s použitím platového koeficientu alebo iným obdobným spôsobom, spôsob výpočtu základnej sumy sa ustanoví rovnakým spôsobom a v rovnakom pomere ako táto mzda alebo plat.“.
Čl. V
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z., zákona č. 181/1999 Z. z., zákona č. 356/1999 Z. z., zákona č. 224/2000 Z. z., zákona č. 464/2000 Z. z., zákona č. 241/2001 Z. z., zákona č. 98/2002 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 659/2002 Z. z., zákona č. 212/2003 Z. z., zákona č. 178/2004 Z. z., zákona č. 201/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 727/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 513/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 278/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z. a zákona č. 60/2010 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 44 sa odsek 2 dopĺňa písmenom s), ktoré znie:
„s)
vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, vedúceho osobitnej misie alebo ak nasleduje manžela (manželku) vyslaného na zastupiteľský úrad Slovenskej republiky.“.
Čl. VI
Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 54/1999 Z. z., zákona č. 337/1999 Z. z., zákona č. 417/2000 Z. z., zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 664/2002 Z. z., zákona č. 251/2003 Z. z., zákona č. 464/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 652/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 258/2005 Z. z., zákona č. 623/2005 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 166/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 583/2008 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z. a zákona č. 465/2009 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 41 sa odsek 2 dopĺňa písmenom s), ktoré znie:
„s)
vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, vedúceho osobitnej misie alebo ak nasleduje manžela (manželku) vyslaného na zastupiteľský úrad Slovenskej republiky.“.
Čl. VII
Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002 Z. z., zákona č. 666/2002 Z. z., zákona č. 424/2003 Z. z., zákona č. 451/2003 Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 180/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 729/2004 Z. z., zákona č. 561/2005 Z. z., zákona č. 327/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z. a zákona č. 199/2009 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 54 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Príslušník, ktorý je poverený funkciou vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení alebo vedúceho osobitnej misie, sa zaradí mimo činnej štátnej služby; počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby mu nepatrí služobný plat príslušníka.“.
Čl. VIII
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 530/2004 Z. z., zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 312/2005 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z. a zákona č. 475/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 19 ods. 1 písmeno h) znie:
„h)
výdavkov na zdravotné poistenie,“.
2.
V § 19 sa odsek 1 dopĺňa písmenami i) a j), ktoré znejú:
„i)
výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie,
j)
cestovných výdavkov na účel dovolenky.“.
3.
V § 19 sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie:
„(9)
V prípade smrti zamestnanca, manžela a dieťaťa zamestnávateľ postupuje podľa § 27.“.
Doterajší odsek 9 sa označuje ako odsek 10.
4.
V § 19 ods. 10 sa za slovo „mŕtveho“ vkladajú slová „alebo nezvestného“.
5.
V § 20 ods. 1 druhej vete sa slová „celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk14a)“ nahrádzajú slovami „čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný“ a na konci sa pripája táto veta: „Pri výpočte náhrady v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,14a) ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, za ktorý mu patrí náhrada.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 14a znie:
„14a)
Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.
§ 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.“.
6.
V § 20 ods. 3 prvá veta znie: „Zamestnancovi nepatrí náhrada podľa odseku 1, ak manžel má na území Slovenskej republiky príjem zo závislej činnosti,14b) podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť14c) okrem príjmov z prenájmu nehnuteľností a z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti alebo ak manžel vykonáva uvedené činnosti v zahraničí; ak uvedené činnosti manžel začne vykonávať alebo skončí ich vykonávanie v priebehu mesiaca, zamestnancovi patrí náhrada v pomernej časti.“.
7.
V § 20 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta.
8.
§ 20 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Ak manžel uzavrie dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, náhrada podľa odseku 1 sa nekráti.“.
9.
V § 21 ods. 1 druhej vete sa slová „celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk“ nahrádzajú slovami „čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný“ a na konci sa pripája táto veta: „Pri výpočte náhrady v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, za ktorý mu patrí náhrada.“.
10.
V § 26 ods. 2 sa slovo „šiestich“ nahrádza slovom „piatich“.
§ 26c
Náhrada cestovných výdavkov na účel dovolenky
(1)
Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť do miesta dočasného vyslania na účel dovolenky, a to najmenej raz za dva roky.
(2)
Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu podľa odseku 1, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom.
(3)
Náhradu výdavkov podľa odsekov 1 a 2 je možné poskytnúť za cestu na účel dovolenky, ktorá sa uskutoční najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa dočasného vyslania.
(4)
Ak zamestnanec je povinný v roku, v ktorom čerpá dovolenku s poskytnutou náhradou podľa odsekov 1 a 2, absolvovať lekársku prehliadku alebo ak dieťa, ktoré ho nasleduje do miesta dočasného vyslania, má v tomto roku vykonať skúšku podľa osobitného predpisu,15) zamestnanec je povinný čerpanie takejto dovolenky naplánovať tak, aby bolo možné takúto lekársku prehliadku a skúšku vykonať v termíne čerpania takejto dovolenky.
(5)
Podrobnosti o poskytnutí náhrady výdavkov podľa odseku 1 môže zamestnávateľ určiť vo vnútornom predpise.“.
12.
§ 27 a 27a vrátane nadpisov znejú:
㤠27
Preprava telesných pozostatkov a osobných vecí
(1)
Zamestnávateľ zabezpečí a uhradí v prípade smrti zamestnanca prepravu telesných pozostatkov zomrelého a jeho osobných vecí na územie Slovenskej republiky.
(2)
V prípade smrti manžela a dieťaťa zamestnávateľ zabezpečí a uhradí prepravu telesných pozostatkov a ich osobných vecí na územie Slovenskej republiky.
§ 27a
Náhrada výdavkov a plnení spojených s úmrtím, vyhlásením za mŕtveho alebo nezvestného
(1)
Ak zamestnanec zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, zamestnávateľ zabezpečí a uhradí prepravu manžela a detí na územie Slovenskej republiky. Zamestnávateľ zabezpečí sťahovanie osobných vecí manžela a detí na územie Slovenskej republiky a uhradí výdavky za toto sťahovanie (§ 22).
(2)
Ak zamestnanec zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, patrí manželovi a deťom, najdlhšie po dobu dvoch mesiacov, náhrada výdavkov a plnení v rozsahu a za podmienok, v akom mal na ne zamestnanec, manžel a deti nárok v deň smrti zamestnanca alebo v deň vyhlásenia zamestnanca za mŕtveho.
(3)
Podľa odsekov 1 a 2 sa postupuje aj v prípade, ak je zamestnanec nezvestný po dobu dlhšiu ako 30 dní, pričom lehota podľa odseku 2 začína plynúť odo dňa, keď sa tento zamestnanec stane nezvestným na základe písomného oznámenia manžela, detí alebo inej osoby.“.
13.
V § 28 ods. 1 sa za slovo „späť“ vkladajú slová „do miesta dočasného vyslania“ a vypúšťa sa slovo „dovolenky,“.
14.
V § 29 odsek 1 znie:
„(1)
Náhrada výdavkov a plnení podľa § 19 až 22, § 24 až 28, § 30, § 32a a § 33a okrem náhrad preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky a späť z dôvodu účasti na pohrebe člena rodiny sa zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis13) za podmienok ustanovených týmto zákonom, poskytujú aj za manžela a dieťa zamestnanca, ak majú pobyt3) na území Slovenskej republiky a ak nasledujú zamestnanca do miesta dočasného vyslania. Dieťaťom zamestnanca na účely tohto ustanovenia je vlastné dieťa, osvojené dieťa, dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a tiež takéto dieťa manžela až do skončenia strednej školy,15) najdlhšie však do dovŕšenia 21 rokov veku, alebo zdravotne postihnuté či zdravotne ťažko postihnuté, a to bez ohľadu na jeho vek. Ak sa zamestnankyni alebo manželke zamestnanca narodí v krajine dočasného vyslania dieťa, toto dieťa je vyslaným dieťaťom zamestnanca odo dňa jeho narodenia.“.
15.
V § 29 ods. 2 sa slová „§ 25 až 28“ nahrádzajú slovami „§ 25, § 26, § 26c, § 27 až 28“ a nad slovom „Slovenska“ sa vypúšťa odkaz 19c vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 19c.
16.
V § 32a odsek 2 znie:
„(2)
Zamestnancovi podľa odseku 1 patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom manžela vo výške 15 % zo mzdy, náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa vo výške 7,5 % zo mzdy a náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka v sume dvojnásobku mzdy v eurách alebo v cudzej mene. Náhrada v eurách sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor a náhrada v cudzej mene sa zaokrúhľuje na najbližšiu čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, nahor. Pri výpočte náhrady v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, za ktorý mu patrí náhrada.“.
17.
V § 33a ods. 4 sa za slovo „mŕtveho“ vkladajú slová „alebo nezvestného“.
18.
V § 36 ods. 5 druhej vete sa nad slovo „banky“ umiestňuje odkaz 19e.
Poznámka pod čiarou k odkazu 19e znie:
„19e)
§ 2 ods. 1 a 5 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 659/2007 Z. z.“.
Čl. IX
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z. a zákona č. 52/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 138 ods. 2 sa na konci vety za slová „štátnozamestnaneckého pomeru“ vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová: „náhrada za sťažené životné podmienky“.
Čl. X
Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z. a zákona č. 490/2008 Z. z. sa dopĺňa takto:
1.
Za § 9a sa vkladá § 9b, ktorý znie:
㤠9b
Zamestnávateľ poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy zamestnancovi, ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho prácu vo verejnom záujme v zahraničí alebo ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho štátnu službu v cudzine;13a) pracovné voľno sa poskytne na žiadosť zamestnanca na čas nasledovania manžela do zahraničia.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie:
„13a)
Napríklad § 40 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2.
V poznámke pod čiarou k odkazu 14 sa citácia „§ 54 ods. 2 až 4 a odsek 6 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ nahrádza citáciou „§ 63 ods. 2 a 3 zákona č. 400/2009 Z. z.“.
3.
Za § 13b sa vkladá § 13c, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠13c
Jednorazové mimoriadne odškodnenie
(1)
Zamestnancovi, ktorého miesto výkonu práce bolo dohodnuté na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v zahraničí a ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku teroristických útokov, vojnových udalostí a živelných udalostí v súvislosti s výkonom práce vo verejnom záujme v zahraničí, sa poskytne jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume 3,6 násobku až 7,2 násobku jeho posledne priznaného zahraničného funkčného platu.15)
(2)
Ak zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 zomrie, poskytne sa pozostalému manželovi, ktorý s ním žije v domácnosti, jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume deväťnásobku posledne priznaného zahraničného funkčného platu zamestnanca. Jednorazové mimoriadne odškodnenie sa poskytne aj každému nezaopatrenému dieťaťu zamestnanca s nárokom na sirotský dôchodok v sume trojnásobku posledne priznaného zahraničného funkčného platu zamestnanca.
(3)
Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odsekov 1 a 2 sa poskytne v eurách.
(4)
Podrobnosti o poskytnutí jednorazového mimoriadneho odškodnenia určí zamestnávateľ v pracovnom poriadku.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:
„15) § 22 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
Čl. XI
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004 Z. z, zákona č. 81/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 385/2008 Z. z., zákona č. 474/2008 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z. a zákona č. 102/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 4 ods. 2 sa za slovom „pracoviska“ slovo „a“ nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „a zamestnancovi, ktorému sa poskytuje plat podľa § 22 náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí“.
2.
V § 4 ods. 3 sa za slovo „situácie“ vkladá čiarka a slová „náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí“.
3.
V § 7 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem stupnice platových taríf uvedenej v prílohe č. 7“.
4.
Za § 21a sa vkladá § 21b, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠21b
Náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí
(1)
Zamestnancovi, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí v krajine so sťaženými životnými podmienkami a ktorému sa poskytuje plat podľa § 22, patrí mesačne náhrada až do výšky 20 % z platovej tarify prvého platového stupňa šiestej platovej triedy základnej stupnice platových taríf vynásobenej objektivizovaným platovým koeficientom. Náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.
(2)
Sťaženými životnými podmienkami sú
a)
úroveň zdravotnej starostlivosti,
b)
klimatické podmienky,
c)
stupeň izolácie,
d)
dostupnosť základných potravín,
e)
ostatné miestne podmienky.
(3)
Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí v pomernej sume zodpovedajúcej dohodnutému kratšiemu pracovnému času.
(4)
Náhrada podľa odsekov 1 a 3 patrí zamestnancovi odo dňa výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí v krajine so sťaženými životnými podmienkami v sume zodpovedajúcej odpracovanému času. Suma náhrady podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
(5)
Náhrada podľa odsekov 1 a 3 sa zamestnancovi nekráti za poskytnuté pracovné voľno, za ktoré patrí zahraničný funkčný plat alebo náhrada zo zahraničného funkčného platu.
(6)
Podrobnosti o sťažených životných podmienkach podľa odseku 2 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.
(7)
Zoznam krajín so sťaženými životnými podmienkami podľa odseku 6 ustanoví Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.“.
5.
V § 22 ods. 4 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Zamestnávateľ na písomnú žiadosť zamestnanca môže poskytnúť návratný preddavok v cudzej mene.“.
6.
V § 22 odsek 6 znie:
„(6)
Zamestnávateľ na písomnú žiadosť zamestnanca môže po vykonaní zrážok33b) vyplácať zahraničný funkčný plat a plat podľa § 4 ods. 1 písm. m) až t), náhradu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení v období krízovej situácie a náhradu za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí podľa § 4 ods. 2 a plnenia poskytované zamestnancovi podľa osobitných predpisov33c) alebo ich časť v cudzej mene zamestnancovi, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí v krajine, ktorá nie je súčasťou eurozóny. Na účely určenia sumy platu a plnení podľa prvej vety alebo ich časť sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,33d) ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, za ktorý mu patrí plat a plnenia podľa prvej vety. Na určenie sumy návratného preddavku podľa odseku 4 v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,33d) ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, v ktorom sa tento návratný preddavok poskytne. Plat a plnenia podľa prvej vety a návratný preddavok v cudzej mene sa zaokrúhli nahor na najbližšiu čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v mieste výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí.“.
7.
§ 22 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
„(9)
Počas evakuácie, najdlhšie však po dobu piatich mesiacov, patrí zamestnancovi zahraničný funkčný plat a náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí podľa § 21b v rozsahu a za podmienok tak, ako počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akej krajiny je evakuovaný.“.
8.
V § 27 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem príplatku podľa § 13b ods.1“.
Čl. XII
Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 352/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z. a zákona č. 136/2010 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 13 sa odsek 4 dopĺňa písmenom k), ktoré znie:
„k)
náhrada za sťažené životné podmienky.45a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 45a znie:
„“.
45a)
§ 101a zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z.
§ 21b zákona č. 553/2003 Z. z. v znení zákona č. 151/2010 Z. z.“.
Čl. XIII
Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 348/2007 Z. z., zákona č. 144/2008 Z. z., zákona č. 452/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z. a zákona č. 483/2009 Z. z. sa dopĺňa takto:
1.
V § 63 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ktorý nasleduje zamestnanca, ktorý vykonáva zahraničnú službu.“.
2.
V § 71 v úvodnej vete sa za slovo „zvolený“ vkladá čiarka a slovo „poverený“.
3.
§ 71 sa dopĺňa písmenom y), ktoré znie:
„y)
vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení alebo vedúceho osobitnej misie.“.
4.
Za § 104a sa vkladá § 104b, ktorý znie:
㤠104b
(1)
Profesionálnemu vojakovi, ktorý má byť alebo ktorý je ustanovený do funkcie s miestom výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky (§ 66 ods. 2 a 3), môže vedúci služobného úradu udeliť služobné voľno bezprostredne pred vyslaním alebo bezprostredne pred ukončením vyslania v rozsahu najviac troch služobných dní.
(2)
Profesionálnemu vojakovi, ktorému bolo poskytnuté služobné voľno podľa odseku 1, patrí služobný plat; ak bolo služobné voľno poskytnuté bezprostredne pred ukončením vyslania, služobný plat sa prepočíta platovým koeficientom.“.
5.
V § 149 ods. 6 sa za slová „podľa § 141 ods. 3, 4 a 5“ vkladá čiarka a slová „plnenia poskytované profesionálnemu vojakovi podľa osobitných predpisov47aa) alebo ich časť“ a na konci sa pripája táto veta: „Na určenie sumy návratného preddavku podľa odseku 5 v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,47a) ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, v ktorom sa tento návratný preddavok poskytne. Zahraničný plat a plnenia alebo ich časť podľa prvej vety a návratný preddavok v inej mene sa zaokrúhli na najbližšiu čiastkovú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk nahor.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 47aa znie:
„47aa)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
6.
Za § 149 sa vkladá § 149a, ktorý znie:
㤠149a
Profesionálnemu vojakovi, ktorý je ustanovený do funkcie s miestom výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky (§ 66 ods. 2 a 3), patrí počas evakuácie zahraničný plat najdlhšie však po dobu piatich mesiacov v rozsahu a za podmienok ako pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akého štátu je evakuovaný. Pri výpočte zahraničného platu sa použije platový koeficient určený pre krajinu, z ktorej bol profesionálny vojak evakuovaný.“.
7.
Za § 183 sa vkladá § 183a, ktorý znie:
㤠183a
Profesionálny vojak, ktorý je ustanovený do funkcie s miestom výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky (§ 66 ods. 2 a 3), zodpovedá za škodu spôsobenú z nedbanlivosti podľa Zákonníka práce najviac do sumy štvornásobku služobného platu priznaného v čase vzniku škody. Ak profesionálnemu vojakovi patril počas vzniku škody plat prepočítaný platovým koeficientom, zodpovednosť za škodu sa určí z takto prepočítaného platu.“.
Čl. XIV
Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy štátnych zamestnancov v zahraničnej službe a na právne vzťahy štátnych zamestnancov v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“), ak osobitný predpis neustanovuje inak.2a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2a znie:
„2a)
Zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.
2.
V § 6 ods. 9 sa za slovami „83 ods. 4“ čiarka nahrádza slovom „a“ a vypúšťajú sa slová „a § 108 ods. 1“.
3.
V § 11 ods. 5 sa slová „Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“).“ nahrádzajú slovami „ministerstvo zahraničných vecí.“.
4.
§ 11 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6)
Funkciu vedúceho zamestnanca k odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník ústavného činiteľa plní úlohy.“.
5.
§ 12 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Funkciu vedúceho úradu vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov k odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník ústavného činiteľa plní úlohy; k odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, plní funkciu vedúceho úradu predseda najvyššieho súdu.“.
6.
V § 31 ods. 1 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
„d)
zmena najnáročnejšej činnosti uvedenej v služobnej zmluve,“.
Doterajšie písmená d) až h) sa označujú ako písmená e) až i).
7.
V § 31 ods. 2 sa slová „písm. a) až g)“ nahrádzajú slovami „písm. a) až h)“.
8.
Za § 43 sa vkladá § 43a, ktorý znie:
㤠43a
V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby je štátny zamestnanec povinný dodržiavať povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca okrem povinností podľa § 60 ods. 1 písm. b) a e) až k) a okrem povinnosti vykonávať štátnu službu.“.
9.
V § 49 ods. 2 písm. b) sa slová „v § 47 písm. g)“ nahrádzajú slovami „v § 47 písm. h)“.
10.
V § 51 ods. 1 sa v druhej vete vypúšťa bodkočiarka a slová „ustanovenie § 74 Zákonníka práce sa v tomto prípade nepoužije“.
11.
V § 51 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: „Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe a ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, môže skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu predseda najvyššieho súdu, na návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce sa na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa druhej vety a tretej vety nepoužije.“.
12.
V § 64 ods. 1 druhá veta znie: „Vedúci úradu na účely zistenia prírastku majetku zabezpečí vyhodnotenie a uchovanie majetkového priznania.“.
13.
§ 82 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c)
náhrada za sťažené životné podmienky.“.
14.
V § 83 ods. 2 a 4 sa slová „a § 82“ nahrádzajú slovami „a náhrady podľa § 82“.
15.
Za § 101 sa vkladá § 101a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠101a
Náhrada za sťažené životné podmienky
(1)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 40 v štáte so sťaženými životnými podmienkami, patrí mesačne náhrada až do výšky 20 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 113 vynásobenej platovým koeficientom podľa § 103. Náhrada za sťažené životné podmienky sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.
(2)
Sťažené životné podmienky sú
a)
úroveň zdravotnej starostlivosti,
b)
klimatické podmienky,
c)
stupeň izolácie,
d)
dostupnosť základných potravín,
e)
ostatné miestne podmienky.
(3)
Náhrada podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi odo dňa dočasného vyslania podľa § 40 do štátu so sťaženými životnými podmienkami v sume zodpovedajúcej času vykonávania štátnej služby.
(4)
Náhrada podľa odseku 1 sa kráti
a)
za poskytnuté služobné voľno, počas ktorého štátnemu zamestnancovi nepatrí zahraničný funkčný plat; to neplatí, ak si štátny zamestnanec so súhlasom služobného úradu poskytnuté služobné voľno odpracuje,
b)
ak štátny zamestnanec neodpracuje týždenný služobný čas v služobnom úrade,
c)
ak štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu v kratšom týždennom služobnom čase ako je ustanovený týždenný služobný čas v služobnom úrade.
(5)
Suma náhrady podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
(6)
Podrobnosti o sťažených životných podmienkach podľa odseku 2 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí.
(7)
Zoznam štátov so sťaženými životnými podmienkami podľa odseku 6 ustanoví ministerstvo zahraničných vecí opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.“.
16.
V § 102 ods. 1 sa slová „a § 82“ nahrádzajú slovami „a náhrada podľa § 82 písm. a) a b).“.
17.
V § 102 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.
18.
V § 102 ods. 7 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Služobný úrad na písomnú žiadosť štátneho zamestnanca môže poskytnúť návratný preddavok v cudzej mene.“.
19.
V § 102 odsek 8 znie:
„(8)
Služobný úrad na písomnú žiadosť štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 40 v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej menovej únie, môže po vykonaní zrážok z platu vyplácať zahraničný funkčný plat a platové náležitosti podľa § 81 písm. b) až g), náhrady podľa § 82 a plnenia poskytované štátnemu zamestnancovi podľa osobitných predpisov64) alebo ich časť v cudzej mene. Na účely určenia sumy platu, náhrad a plnení poskytovaných podľa prvej vety alebo ich časti v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,65) ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, za ktorý patrí štátnemu zamestnancovi plat v cudzej mene. Na určenie sumy návratného preddavku podľa odseku 7 v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,65) ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, v ktorom sa tento návratný preddavok poskytne. Plat, náhrady a plnenia podľa prvej vety alebo ich časť a návratný preddavok v cudzej mene sa zaokrúhli nahor na najbližšiu čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v štáte dočasného vyslania alebo v štáte, do ktorého je evakuovaný.“.
20.
§ 102 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
„(9)
Počas evakuácie, najdlhšie však po dobu piatich mesiacov, patrí štátnemu zamestnancovi zahraničný funkčný plat a náhrada za sťažené životné podmienky podľa § 101a v rozsahu a za podmienok tak, ako počas dočasného vyslania na zastupiteľský úrad pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akého štátu je evakuovaný.“.
21.
§ 108 znie:
㤠108
(1)
Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii určí plat a náhradu podľa § 82 písm. b) ten, kto ho zvolil, vymenoval alebo poveril, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(2)
Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, určí plat a náhradu podľa § 82 písm. b) príslušný minister alebo vedúci príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Veľvyslancovi určí plat a náhradu podľa § 82 písm. c) vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.
(3)
Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade uvedenom v § 9 ods. 1 písm. b) a c) určí plat a náhradu podľa § 82 písm. b) príslušný minister, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(4)
Vedúcemu úradu, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, určí plat a náhradu podľa § 82 písm. b) ten, kto ho do funkcie vymenoval, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(5)
Odborníkovi ústavného činiteľa určí plat a náhradu podľa § 82 písm. b) ten, pre koho plní úlohy. Odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, určí plat predseda najvyššieho súdu na návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy.“.
Čl. XV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2010 okrem čl. VIII jedenásteho bodu § 26a a § 26b, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011, a čl. XIV druhého bodu, štvrtého bodu, piateho bodu, šiesteho bodu, siedmeho bodu, ôsmeho bodu, deviateho bodu, desiateho bodu, jedenásteho bodu, dvanásteho bodu a dvadsiateho prvého bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia.
Ivan Gašparovič v. r

Pavol Paška v. r.

Robert Fico v. r.
1)
Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2)
Zákon č. 400/2009 Z. z.
3)
Zákon č. 552/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 553/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
4)
§ 29 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
6)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch.
8)
Zákon č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
9)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch.
11)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 40/1987 Zb. o Dohovore o osobitných misiách.
12)
Článok 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 486/2009 Z. z. o uzavretí Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva) v platnom znení.
14)
Zákon č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.