486/2009 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 28.11.2009

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

486
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 13. decembra 2007 bola v Lisabone podpísaná Lisabonská zmluva, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s ratifikáciou zmluvy svojím uznesením č. 809 z 10. apríla 2008 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Prezident Slovenskej republiky ratifikačnú listinu podpísal 12. mája 2008. Ratifikačná listina bola uložená 24. júna 2008 u depozitára, vlády Talianskej republiky.
Zmluva nadobudne platnosť 1. decembra 2009 v súlade s článkom 6 ods. 2 jej časti Záverečné ustanovenia.
Pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť v ten istý deň, t. j. 1. decembra 2009.
LISABONSKÁ ZMLUVA,
KTOROU SA MENÍ A DOPĹŇA ZMLUVA O EURÓPSKEJ ÚNII A ZMLUVA O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA
(2007/C 306/01)
PREAMBULA
JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ BELGIČANOV,
PREZIDENT BULHARSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT ČESKEJ REPUBLIKY,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ DÁNSKA,
PREZIDENT SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO,
PREZIDENT ESTÓNSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTKA ÍRSKA,
PREZIDENT HELÉNSKEJ REPUBLIKY,
JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ ŠPANIELSKA,
PREZIDENT FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT TALIANSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT CYPERSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT LOTYŠSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT LITOVSKEJ REPUBLIKY,
JEHO KRÁĽOVSKÁ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODA LUXEMBURSKA,
PREZIDENT MAĎARSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT MALTY,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ HOLANDSKA,
SPOLKOVÝ PREZIDENT RAKÚSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT POĽSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT PORTUGALSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT RUMUNSKA,
PREZIDENT SLOVINSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENT SLOVENSKEJ REPUBLIKY,
PREZIDENTKA FÍNSKEJ REPUBLIKY,
VLÁDA ŠVÉDSKEHO KRÁĽOVSTVA,
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA,
SO ŽELANÍM dokončiť proces začatý Amsterdamskou zmluvou a Zmluvou z Nice s cieľom posilniť efektívnosť a demokratickú legitimitu Únie a zlepšiť súdržnosť jej činnosti,
SA DOHODLI NA zmene a doplnení Zmluvy o Európskej únii, Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,
a na tento účel určili za svojich splnomocnených zástupcov:
JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ BELGIČANOV, Guy VERHOFSTADT
predseda vlády
Karel DE GUCHT
minister zahraničných vecí
PREZIDENT BULHARSKEJ REPUBLIKY, Sergei STANISHEV
predseda vlády
Ivailo KALFIN
podpredseda vlády a minister zahraničných vecí
PREZIDENT ČESKEJ REPUBLIKY, Mirek TOPOLÁNEK
predseda vlády
Karel SCHWARZENBERG
minister zahraničných vecí
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ DÁNSKA, Anders Fogh RASMUSSEN
predseda vlády
Per Stig MØLLER minister zahraničných vecí
PREZIDENT SPOLKOVEJ REPUBLIKY NEMECKO,
Dr. Angela MERKEL spolková kancelárka
Dr. Frank-Walter STEINMEIER
spolkový minister zahraničných vecí a vicekancelár
PREZIDENT ESTÓNSKEJ REPUBLIKY, Andrus ANSIP
predseda vlády
Urmas PAET
minister zahraničných vecí
PREZIDENTKA ÍRSKA, Bertie AHERN
predseda vlády (Taoiseach)
Dermot AHERN
minister zahraničných vecí
PREZIDENT HELÉNSKEJ REPUBLIKY,
Konstantinos KARAMANLIS predseda vlády
Dora BAKOYANNIS
ministerka zahraničných vecí
JEHO VELIČENSTVO KRÁĽ ŠPANIELSKA,
José Luis RODRÍGUEZ ZAPATERO predseda vlády
Miguel Ángel MORATINOS CUYAUBÉ
minister zahraničných vecí a spolupráce
PREZIDENT FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY, Nicolas SARKOZY
prezident
François FILLON predseda vlády
Bernard KOUCHNER
minister zahraničných a európskych vecí
Romano PRODI
predseda Rady ministrov Massimo D´ALEMA
podpredseda Rady ministrov a minister zahraničných vecí
PREZIDENT CYPERSKEJ REPUBLIKY, Tassos PAPADOPOULOS
prezident
Erato KOZAKOU-MARCOULLIS
ministerka zahraničných vecí
PREZIDENT LOTYŠSKEJ REPUBLIKY, Valdis ZATLERS
prezident
Aigars KALVlĪIS predseda vlády
Märis RIEKSTIŅŠ minister zahraničných vecí
PREZIDENT LITOVSKEJ REPUBLIKY, Valdas ADAMKUS
prezident
Gediminas KIRKILAS
predseda vlády
Petras VAITIEKŪNAS minister zahraničných vecí
JEHO KRÁĽOVSKÁ VÝSOSŤ VEĽKOVOJVODA LUXEMBURSKA,
Jean-Claude JUNCKER predseda vlády, štátny minister
Jean ASSELBORN
minister zahraničných vecí a imigrácie
PREZIDENT MAĎARSKEJ REPUBLIKY,
Ferenc GYURCSÁNY predseda vlády
Dr. Kinga GÖNCZ ministerka zahraničných vecí
PREZIDENT MALTY,
The Hon Lawrence GONZI predseda vlády
The Hon Michael FRENDO
minister zahraničných vecí
JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ HOLANDSKA, Dr. J. P. BALKENENDE
predseda vlády
M. J. M. VERHAGEN
minister zahraničných vecí
SPOLKOVÝ PREZIDENT RAKÚSKEJ REPUBLIKY, Dr. Alfred GUSENBAUER
spolkový kancelár
Dr. Ursula PLASSNIK
spolková ministerka pre európske a medzinárodné veci
Donald TUSK
predseda vlády
Radoslaw SIKORSKI minister zahraničných vecí
PREZIDENT PORTUGALSKEJ REPUBLIKY,
José SÓCRATES CARVALHO PINTO DE SOUSA predseda vlády
Luís Filipe MARQUES AMADO minister zahraničných vecí
PREZIDENT RUMUNSKA,
Traian BĂSESCU prezident
Călin POPESCU TĂRICEANU predseda vlády
Adrian CIOROIANU
minister zahraničných vecí
PREZIDENT SLOVINSKEJ REPUBLIKY, Janez JANŠA
predseda vlády
Dr. Dimitrij RUPEL
minister zahraničných vecí
Robert FICO predseda vlády
Ján KUBIŠ
minister zahraničných vecí
PREZIDENTKA FÍNSKEJ REPUBLIKY, Matti VANHANEN
predseda vlády
Ilkka KANERVA
minister zahraničných vecí VLÁDA ŠVÉDSKEHO KRÁĽOVSTVA,
Fredrik REINFELDT
predseda vlády
Cecilia MALMSTRÖM
ministerka európskych vecí JEJ VELIČENSTVO KRÁĽOVNÁ SPOJENÉHO KRÁĽOVSTVA VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO
ÍRSKA,
The Rt. Hon Gordon BROWN predseda vlády
The Rt. Hon David MILIBAND
minister zahraničných vecí a Commonwealthu KTORÍ sa po výmene svojich plných mocí uznaných za správne a v náležitej forme
DOHODLI NA TÝCHTO USTANOVENIACH:
ZMENY A DOPLNENIA ZMLUVY O EURÓPSKEJ ÚNII A ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA
Článok 1
Zmluva o Európskej únii sa mení a dopĺňa v súlade s ustanoveniami tohto článku.
PREAMBULA
1)
Preambula sa mení a dopĺňa takto:
a)
tento text sa vkladá ako druhé odôvodnenie:
„ČERPAJÚC inšpiráciu z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy, z ktorého sa vyvinuli univerzálne hodnoty nezrušiteľných a nescudziteľných práv ľudskej bytosti, slobody, demokracie, rovnosti a právneho štátu,“;
b)
v siedmom odôvodnení, ktoré sa stáva ôsmym odôvodnením sa slová „tejto zmluvy,“ nahrádzajú slovami „tejto zmluvy a Zmluvy o fungovaní Európskejúnie,“;
c)
v jedenástom odôvodnení, ktoré sa stáva dvanástym odôvodnením sa slová „tejto zmluvy,“ nahrádzajú slovami „tejto zmluvy a Zmluvy o fungovaní Európskej únie,“.
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
2)
Článok 1 sa mení a dopĺňa takto:
a)
na konci prvého odseku sa dopĺňa táto časť vety:
„... , na ktorú členské štáty preniesli právomoci na dosiahnutie spoločných cieľov.“;
b)
tretí odsek sa nahrádza takto:
„Únia je založená na tejto zmluve a na Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len ,zmluvy'). Tieto dve zmluvy majú rovnakú právnu silu. Únia nahrádza Európske spoločenstvo a je jeho právnym nástupcom.“
3)
Vkladá sa článok 1a:
„Článok 1a
Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“
4)
Článok 2 sa nahrádza týmto textom:
„Článok 2
1.
Cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov.
2.
Únia ponúka svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa kontroly na vonkajších hraniciach, azylu, prisťahovalectva a predchádzania trestnej činnosti a boja s ňou.
3.
Únia vytvára vnútorný trh. Usiluje sa o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality.
Podporuje vedecký a technický pokrok.
Bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť
a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa.
Podporuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi.
Rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva.
4.
Únia vytvorí hospodársku a menovú úniu, ktorej menou je euro.
5.
Únia vo vzťahoch so zvyškom sveta potvrdzuje a podporuje svoje hodnoty a záujmy a prispieva k ochrane svojich občanov. Prispieva k mieru, bezpečnosti, trvalo udržateľnému rozvoju Zeme, k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov, k voľnému a spravodlivému obchodu, k odstráneniu chudoby a k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva, najmä k dodržiavaniu zásad Charty Organizácie Spojených národov.
6.
Únia dosahuje svoje ciele primeranými prostriedkami podľa rozsahu, v akom boli na ňu zmluvami prenesené príslušné právomoci.“
5)
Článok 3 sa vypúšťa a vkladá sa článok 3a:
„Článok 3 a
1.
V súlade s článkom 3b právomoci, ktoré na Úniu neboli zmluvami prenesené, zostávajú právomocami členských štátov.
2.
Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu, obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch vrátane regionálnych a miestnych samospráv. Rešpektuje ich základné štátne funkcie, najmä zabezpečovanie územnej celistvosti štátu, udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie národnej bezpečnosti. Predovšetkým národná bezpečnosť ostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu.
3.
Podľa zásady lojálnej spolupráce sa Únia a členské štáty vzájomne rešpektujú a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv.
Členské štáty prijmú všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv alebo z aktov inštitúcií Únie.
Členské štáty pomáhajú Únii pri plnení jej úloh a neprijmú žiadne opatrenie, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov Únie.“
6)
Vkladá sa článok 3b, ktorý nahrádza článok 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva:
„Článok 3b
1.
Vymedzenie právomocí Únie sa spravuje zásadou prenesenia právomocí. Vykonávanie právomocí Únie sa spravuje zásadou subsidiarity a proporcionality.
2.
Podľa zásady prenesenia právomocí Únia koná len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty v zmluvách na dosiahnutie cieľov v nich vymedzených. Právomoci, ktoré na Úniu neboli v zmluvách prenesené, zostávajú právomocami členských štátov.
3.
Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.
Inštitúcie Únie uplatňujú zásadu subsidiarity v súlade s Protokolom o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality. Národné parlamenty zabezpečujú dodržiavanie zásady subsidiarity v súlade s postupom ustanoveným v uvedenom protokole.
4.
Podľa zásady proporcionality neprekračuje obsah a forma činnosti Únie rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv.
Inštitúcie Únie uplatňujú zásadu proporcionality v súlade s Protokolom o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality.“
7)
Články 4 a 5 sa vypúšťajú.
8)
Článok 6 sa nahrádza týmto textom:
„Článok 6
1.
Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 upravenej 12. decembra 2007 v Štrasburgu, ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy.
Ustanovenia charty žiadnym spôsobom nerozširujú právomoci Únie vymedzené v zmluvách.
Práva, slobody a zásady v charte sa vykladajú v súlade so všeobecnými ustanoveniami hlavy VII charty, ktorými sa upravuje jej výklad a uplatňovanie a pri riadnom zohľadnení vysvetliviek, na ktoré sa v charte odkazuje a ktoré označujú zdroje týchto ustanovení.
2.
Únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Týmto pristúpením nie sú dotknuté právomoci Únie vymedzené v zmluvách.
3.
Základné práva tak, ako sú zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Únie.“
9)
Článok 7 sa mení a dopĺňa takto:
a)
prvá zmena sa netýka slovenskejverzie, slová „princípov uvedených v článku 6 ods. 1“ sa nahrádzajú slovami „hodnôt uvedených v článku 1a“ a slová „tejto zmluvy“ sa nahrádzajú slovom „zmlúv“, pričom predložka „z“ sa v prípade potreby upraví na „zo“ a slovo „Komisie“ sa nahrádza slovami „Európskejkomisie“;
b)
v odseku 1 prvom pododseku prvej vete sa vypúšťa záver vety „... , a adresovať tomuto štátu vhodné odporúčania“; v poslednej vete sa záver vety „... a v súlade s tým istým postupom môže vyzvať nezávislé osoby, aby v primeranej lehote predložili správu o situácii v príslušnom členskom štáte.“ nahrádza takto: „a v súlade s tým istým postupom mu môže adresovať vhodné odporúčania.“;
c)
v odseku 2 sa slová „Rada, ktorú tvoria hlavy štátov a vlád, môže...“ nahrádzajú slovami „Európska rada môže... “ a slová „... vlády tohto členského štátu, aby predložila... “ sa nahrádzajú slovami „tohto členského štátu, aby predložil...“;
d)
odseky 5 a 6 sa nahrádzajú takto:
5. Pravidlá hlasovania, ktoré sa na účely tohto článku vzťahujú na Európsky parlament, Európsku radu a Radu, sú ustanovené v článku 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.“
10)
Vkladá sa tento nový článok 7a:
„Článok 7a
1.
Únia rozvíja osobitné vzťahy so susednými krajinami s cieľom vytvoriť priestor prosperity a dobrého susedstva, ktorý je založený na hodnotách Únie a charakterizovaný blízkymi a mierovými vzťahmi založenými na spolupráci.
2.
Na účely odseku 1 môže Únia uzatvárať s dotknutými krajinami osobitné dohody. Tieto dohody môžu obsahovať vzájomné práva a povinnosti, ako aj možnosť spoločne prijímať opatrenia. Ich vykonávanie je predmetom pravidelných konzultácií.“
11)
Ustanovenia hlavy II sa vkladajú do Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v znení zmien a doplnení podľa iných ustanovení tejto zmluvy, ktorá sa stáva Zmluvou o fungovaní Európskej únie.
DEMOKRATICKÉ ZÁSADY
12)
Hlava II a článok 8 sa nahrádzajú týmto novým nadpisom a novými článkami 8 až 8c:
„HLAVA II
USTANOVENIA O DEMOKRATICKÝCH ZÁSADÁCH
Článok 8
Únia dodržiava pri všetkých svojich činnostiach zásadu rovnosti občanov, ktorým sa dostáva rovnakej pozornosti zo strany jej inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr. Občanom Únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu. Občianstvo Únie dopĺňa štátne občianstvo a nenahrádza ho.
Článok 8a
1.
Fungovanie Únie je založené na zastupiteľskejdemokracii.
2.
Občania sú na úrovni Únie priamo zastúpení v Európskom parlamente.
Členské štáty sú zastúpené v Európskej rade hlavami štátov alebo predsedami vlád a v Rade svojimi vládami, ktoré samotné sú demokraticky zodpovedné buď svojim národným parlamentom, alebo svojim občanom.
3.
Každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie. Rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi.
4.
Politické strany na európskej úrovni prispievajú k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie.
Článok 8b
1.
Inštitúcie dávajú primeraným spôsobom občanom a reprezentatívnym združeniam možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory na všetky oblasti činnosti Únie.
2.
Inštitúcie udržiavajú otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou.
3.
Európska komisia vedie rozsiahle konzultácie s dotknutými stranami s cieľom zabezpečiť súdržnosť a transparentnosť činností Únie.
4.
Občania Únie, ktorých počet dosiahne najmenej jeden milión a ktorí sú štátnymi príslušníkmi významného počtu členských štátov, sa môžu ujať iniciatívy a vyzvať Európsku komisiu, aby v rámci svojich právomocí predložila vhodný návrh vo veciach, o ktorých sa občania domnievajú, že na účely uplatňovania zmlúv je potrebný právny akt Únie.
Postupy a podmienky predloženia takejto iniciatívy sú ustanovené v súlade s článkom 21 prvým odsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Článok 8c
Národné parlamenty aktívne prispievajú k dobrému fungovaniu Únie tým, že:
a)
ich v súlade s Protokolom o úlohe národných parlamentov v Európskej únii inštitúcie Únie informujú o návrhoch legislatívnych aktov Únie, ktoré im zasielajú;
b)
dohliadajú na dodržiavanie zásady subsidiarity v súlade s postupmi ustanovenými v Protokole o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality;
c)
sa v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti zúčastňujú na mechanizmoch hodnotenia vykonávania politík Únie v tejto oblasti v súlade s článkom 61c Zmluvy o fungovaní Európskej únie a že sa zapájajú do politickej kontroly Europolu a hodnotenia činnosti Eurojustu v súlade s článkami 69g a 69d uvedenejzmluvy;
d)
sa zúčastňujú na postupoch revízie zmlúv v súlade s článkom 48 tejto zmluvy
e)
sa im oznamujú žiadosti o pristúpenie k Únii v súlade s článkom 49 tejto zmluvy;
f)
sa zúčastňujú medziparlamentnej spolupráce medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom v súlade s Protokolom o úlohe národných parlamentov v Európskej únii“.
INŠTITÚCIE
13)
Ustanovenia hlavy III sa vypúšťajú. Hlava III sa nahrádza týmto novým nadpisom:
„HLAVA III
USTANOVENIA O INŠTITÚCIÁCH“.
14)
Článok 9 sa nahrádza týmto textom:
„Článok 9
1.
Únia má k dispozícii inštitucionálny rámec, ktorého účelom je podporovať jej hodnoty, sledovať jej ciele, slúžiť jej záujmom, záujmom jej občanov a členských štátov, ako aj zabezpečovať konzistentnosť, efektívnosť a kontinuitu jej politík a činností.
Inštitúciami Únie sú:
– Európsky parlament,
– Európska rada,
– Rada,
– Európska komisia (ďalejlen ,Komisia'),
– Súdny dvor Európskej únie,
– Európska centrálna banka,
– Dvor audítorov.
2.
Každá inštitúcia koná v medziach právomocí, ktoré sú jej zverené zmluvami, a v súlade s postupmi, podmienkami a cieľmi v nich ustanovenými. Inštitúcie navzájom v plnej miere spolupracujú.
3.
Ustanovenia o Európskej centrálnej banke a Dvore audítorov, ako aj podrobné ustanovenia o ostatných inštitúciách, sa nachádzajú v Zmluve o fungovaní Európskej únie.
4.
Európskemu parlamentu, Rade a Komisii pomáha Hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov s poradnou funkciou.“
15)
Vkladá sa článok 9a:
„Článok 9a
1.
Európsky parlament spoločne s Radou vykonáva legislatívne a rozpočtové funkcie. Vykonáva funkciu politickej kontroly a poradnú funkciu v súlade s podmienkami ustanovenými v zmluvách. Volí predsedu Komisie.
2.
Európsky parlament sa skladá zo zástupcov občanov Únie. Ich počet nepresiahne sedemsto päťdesiat plus predseda. Zastúpenie občanov je zostupne proporčné, pričom každý členský štát má najmenejšesť členov. Žiadny členský štát nemá pridelených viac ako deväťdesiatšesť kresiel.
Európska rada prijme jednomyseľne na základe iniciatívy Európskeho parlamentu a s jeho súhlasom rozhodnutie, ktorým sa ustanoví zloženie Európskeho parlamentu, dodržiavajúc zásady uvedené v prvom pododseku.
3.
Poslanci Európskeho parlamentu sú volení vo všeobecných, priamych a slobodných voľbách tajným hlasovaním na volebné obdobie piatich rokov.
4.
Európsky parlament si z radov svojich poslancov volí predsedu a predsedníctvo.“
16)
Vkladá sa článok 9b:
„Článok 9b
1.
Európska rada dáva Únii potrebné podnety na jej rozvoj a určuje jej všeobecné politické smerovanie a priority. Nevykonáva legislatívnu funkciu.
2.
Európska rada sa skladá z hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov, ako aj svojho predsedu a predsedu Komisie. Jejpráce sa zúčastňuje vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
3.
Európska rada zasadá dvakrát za polrok, zvoláva ju jej predseda. Ak si to vyžaduje program rokovania, členovia Európskej rady môžu rozhodnúť, že každému z nich bude pomáhať minister, a v prípade predsedu Komisie, člen Komisie. Ak si to vyžaduje situácia, predseda zvolá mimoriadne zasadnutie Európskej rady.
4.
Rozhodnutia Európskej rady sa prijímajú konsenzom, ak nie je v zmluvách ustanovené inak.
5.
Európska rada volí svojho predsedu kvalifikovanou väčšinou na funkčné obdobie dva a pol roka s možnosťou opätovného zvolenia na jedno funkčné obdobie. Európska rada môže v prípade prekážok vo výkone funkcie alebo závažného pochybenia jeho funkčné obdobie ukončiť podľa rovnakého postupu.
6.
Predseda Európskej rady:
a)
predsedá Európskej rade a podnecuje jej prácu;
b)
zabezpečuje prípravu a plynulosť práce Európskej rady v spolupráci s predsedom Komisie a na základe práce Rady pre všeobecné záležitosti;
c)
usiluje sa uľahčiť dosiahnutie súdržnosti a konsenzu v rámci Európskej rady;
d)
po každom zasadnutí Európskej rady predkladá správu Európskemu parlamentu.
Predseda Európskej rady na svojej úrovni a z titulu svojej funkcie zabezpečuje zastupovanie Únie navonok v záležitostiach týkajúcich sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky bez toho, aby boli dotknuté právomoci vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
Predseda Európskej rady nesmie vykonávať vnútroštátnu funkciu.“
17)
Vkladá sa článok 9c:
„Článok 9c
1.
Rada spolu s Európskym parlamentom vykonáva legislatívne a rozpočtové funkcie. Vykonáva funkcie tvorby politík a koordinačné funkcie v súlade s podmienkami ustanovenými v zmluvách.
2.
Rada sa skladá z jedného zástupcu každého členského štátu na ministerskej úrovni, ktorý môže zaväzovať vládu príslušného členského štátu a hlasovať za ňu.
3.
Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou s výnimkou prípadov, keď zmluvy ustanovujú inak.
4.
Od 1. novembra 2014 je kvalifikovaná väčšina vymedzená ako väčšina rovnajúca sa najmenej 55 % členov Rady, ktorí pozostávajú najmenejz pätnástich členov a zastupujú členské štáty zahŕňajúce najmenej 65 % obyvateľstva Únie.
Blokujúcu menšinu musia tvoriť najmenejštyria členovia Rady, v opačnom prípade sa kvalifikovaná väčšina považuje za dosiahnutú.
Ostatné pravidlá, ktorými sa spravuje hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, sú ustanovené v článku 205 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
5.
Prechodné ustanovenia o vymedzení kvalifikovanej väčšiny uplatniteľné do 31. októbra 2014, ako ajustanovenia uplatniteľné od 1. novembra 2014 do 31. marca 2017, sú ustanovené v Protokole o prechodných ustanoveniach.
6.
Rada zasadá v rôznych zloženiach, ktorých zoznam sa prijíma v súlade s článkom 201b Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Rada pre všeobecné záležitosti zabezpečuje konzistentnosť práce rôznych zložení Rady. Pripravuje zasadnutia Európskej rady a spolu s predsedom Európskej rady a Komisiou zabezpečuje ich nadväznosť.
Rada pre zahraničné veci rozpracúva vonkajšiu činnosť Únie na základe strategických usmernení stanovených Európskou radou a zabezpečuje, aby činnosť Únie bola konzistentná.
7.
Za prípravu práce Rady je zodpovedný Výbor stálych predstaviteľov vlád členských štátov.
8.
Po čas rokovania a hlasovania o návrhu legislatívneho aktu sú zasadnutia Rady verejné. Na tento účel je každé zasadnutie Rady rozdelené na dve časti, pričom jedna časť sa zaoberá prerokovávaním legislatívnych aktov Únie a druhá nelegislatívnymi činnosťami.
9.
Zloženiam Rady s výnimkou zloženia Rady pre zahraničné veci predsedajú zástupcovia členských štátov v Rade na základe zásady rovnosti rotácie v súlade s článkom 201b Zmluvy o fungovaní Európskej únie.“
18)
Vkladá sa článok 9d:
„Článok 9d
1.
Komisia podporuje všeobecný záujem Únie a na tento účel sa ujíma vhodných iniciatív. Zabezpečuje uplatňovanie zmlúv, ako aj opatrení prijatých inštitúciami na ich základe. Dohliada na uplatňovanie práva Únie pod kontrolou Súdneho dvora Európskej únie. Plní rozpočet a riadi programy. Vykonáva koordinačné, výkonné a riadiace funkcie v súlade s podmienkami ustanovenými v zmluvách. S výnimkou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a iných prípadov ustanovených v zmluvách zabezpečuje zastupovanie Únie navonok. Dáva iniciatívy na ročné a viacročné programovanie Únie v snahe dosiahnuť medzi-inštitucionálne dohody.
2.
Legislatívne akty Únie môžu byť prijaté len na základe návrhu Komisie, pokiaľ zmluvy neustanovujú inak. Iné akty sa prijímajú na základe návrhu Komisie, ak tak ustanovujú zmluvy.
3.
Funkčné obdobie Komisie je päťročné.
Členovia Komisie sú vybraní na základe ich celkových schopností a ich európskej angažovanosti spomedzi osôb, ktoré poskytujú záruky úplnej nezávislosti.
Komisia je pri vykonávaní svojich úloh úplne nezávislá. Bez toho, aby bol dotknutý článok 9e ods. 2, členovia Komisie nesmú žiadať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády, inštitúcie, orgánu alebo úradu alebo agentúry. Musia sa zdržať akéhokoľvek konania, ktoré je nezlučiteľné s ich funkciou alebo plnením ich úloh.
4.
Komisia vymenovaná medzi nadobudnutím platnosti Lisabonskejzmluvy a 31. októbrom 2014 sa skladá z jedného štátneho príslušníka za každý členský štát vrátane jejpredsedu a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý je jedným z jej podpredsedov.
5.
Od 1. novembra 2014 sa Komisia skladá z takého počtu členov vrátane jejpredsedu a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý zodpovedá dvom tretinám počtu členských štátov, pokiaľ Európska rada nerozhodne jednomyseľne o zmene tohto počtu.
Členovia Komisie sú vybraní spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov na základe systému striktne rovnej rotácie medzi členskými štátmi, ktorý umožňuje zohľadniť demografické a geografické spektrum všetkých členských štátov. Tento systém zavedie jednomyseľne Európska rada v súlade s článkom 211a Zmluvy o fungovaní Európskejúnie.
6.
Predseda Komisie:
a)
vydáva usmernenia pre prácu Komisie;
b)
rozhoduje o vnútornej organizácii Komisie a zabezpečuje, aby konala konzistentne, efektívne a ako kolektívny orgán;
c)
spomedzi členov Komisie vymenúva podpredsedov s výnimkou vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
Člen Komisie sa vzdá funkcie, ak ho o to požiada predseda. Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa vzdá funkcie v súlade s postupom ustanoveným v článku 9e, ak ho o to požiada predseda.
7.
Zohľadňujúc voľby do Európskeho parlamentu a po príslušných konzultáciách navrhne Európska rada kvalifikovanou väčšinou Európskemu parlamentu kandidáta na funkciu predsedu Komisie. Tohto kandidáta volí Európsky parlament väčšinou svojich členov. Ak tento kandidát nezíska požadovanú väčšinu, Európska rada kvalifikovanou väčšinou navrhne do jedného mesiaca nového kandidáta, ktorého volí Európsky parlament podľa rovnakého postupu.
Rada po spoločnej dohode so zvoleným predsedom prijme zoznam ostatných osôb, ktoré navrhuje vymenovať za členov Komisie. Sú vybraní na základe návrhov členských štátov v súlade s kritériami ustanovenými v odseku 3 druhom pododseku a odseku 5 druhom pododseku.
Predseda, vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a ostatní členovia Komisie podliehajú ako celok schváleniu Európskeho parlamentu. Na základe tohto schválenia vymenuje Európska rada kvalifikovanou väčšinou Komisiu.
8.
Komisia sa ako celok zodpovedá Európskemu parlamentu. V súlade s článkom 201 Zmluvy o fungovaní Európskejúnie môže Európsky parlament hlasovať o návrhu na vyslovenie nedôvery Komisii. Ak je takýto návrh prijatý, členovia Komisie sa musia kolektívne vzdať svojich funkcií a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa musí vzdať svojich funkcií, ktoré vykonáva v rámci Komisie.“
19)
Vkladá sa tento nový článok 9e:
„Článok 9e
1.
Európska rada kvalifikovanou väčšinou a so súhlasom predsedu Komisie vymenuje vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Európska rada môže ukončiť jeho funkčné obdobie rovnakým postupom.
2.
Vysoký predstaviteľ vedie spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Únie. Svojimi návrhmi prispieva k tvorbe tejto politiky a uskutočňuje ju ako splnomocnenec Rady. To isté sa vzťahuje na spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku.
3.
Vysoký predstaviteľ predsedá Rade pre zahraničné veci.
4.
Vysoký predstaviteľ je jedným z podpredsedov Komisie. Zabezpečuje konzistentnosť vonkajšej činnosti Únie. V rámci Komisie zodpovedá za úlohy, ktoré jej v tejto súvislosti prislúchajú v oblasti vonkajších vzťahov, a za koordináciu ostatných aspektov vonkajšej činnosti Únie. Pri vykonávaní týchto právomocí v rámci Komisie a len v súvislosti s týmito právomocami je vysoký predstaviteľ viazaný postupmi, ktoré upravujú fungovanie Komisie v rozsahu, ktorý je zlučiteľný s odsekmi 2 a 3.“
20)
Vkladá sa článok 9f:
„Článok 9f
1.
Súdny dvor Európskej únie sa skladá zo Súdneho dvora, Všeobecného súdu a osobitných súdov. Zabezpečuje dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní zmlúv.
Členské štáty ustanovia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany.
2.
Súdny dvor tvoria sudcovia, jeden za každý členský štát. Pomáhajú mu generálni advokáti.
Všeobecný súd tvoria sudcovia, najmenej jeden za každý členský štát.
Sudcovia a generálni advokáti Súdneho dvora a sudcovia Všeobecného súdu sú vybraní z osôb, ktoré poskytujú záruku úplnejnezávislosti a spĺňajú podmienky uvedené v článkoch 223 a 224 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sú vymenovaní na základe spoločnej dohody vlád členských štátov na funkčné obdobie šiestich rokov. Sudcovia a generálni advokáti môžu byť opätovne vymenovaní.
3.
Súdny dvor Európskej únie v súlade so zmluvami rozhoduje:
a)
o žalobách podaných členským štátom, inštitúciou alebo fyzickou osobou alebo právnickou osobou;
b)
o prejudiciálnych otázkach o výklade práva Únie alebo platnosti aktov prijatých inštitúciami na základe žiadosti vnútroštátnych súdnych orgánov;
c)
v iných prípadoch ustanovených zmluvami.“
21)
Ustanovenia hlavy IV sa vkladajú do Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v znení zmien a doplnení podľa iných ustanovení tejto zmluvy.
POSILNENÁ SPOLUPRÁCA
22)
Hlava IV preberá nadpis hlavy VII, ktorý znie „USTANOVENIA O POSILNENEJ SPOLUPRÁCI“, a články 27a až 27e, články 40 až 40b a články 43 až 45 sa nahrádzajú týmto článkom 10, ktorý tiež nahrádza články 11 a 11a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Tieto články sú tiež nahradené článkami 280a až 280i Zmluvy o fungovaní Európskejúnie ako je uvedené v článku 2 bode 278) tejto zmluvy:
„Článok 10
1.
Členské štáty, ktoré majú v úmysle nadviazať medzi sebou posilnenú spoluprácu v rámci iných ako výlučných právomocí Únie, môžu využiť jej inštitúcie a vykonávať tieto právomoci uplatňovaním príslušných ustanovení zmlúv, v medziach a podľa postupov ustanovených v tomto článku a v článkoch 208a až 280i Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Posilnená spolupráca je zameraná na podporu dosiahnutia cieľov Únie, ochranu jej záujmov a posilňovanie jej integračného procesu. Je vždy otvorená pre všetky členské štáty v súlade s článkom 280c Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
2.
Rozhodnutie, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca, prijme Rada ako poslednú možnosť, keď sa zistí, že ciele takejto spolupráce nemôže Únia ako celok dosiahnuť v primeranom čase a za predpokladu, že sa na nej zúčastní najmenej deväť členských štátov. Rada sa uznáša v súlade s postupom ustanoveným v článku 280d Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
3.
Všetci členovia Rady sa môžu zúčastniť na jej rokovaniach, ale hlasovania sa zúčastňujú len členovia Rady zastupujúci členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci. Pravidlá hlasovania sú ustanovené v článku 280e Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
4.
Akty prijaté v rámci posilnenej spolupráce sú záväzné len pre zúčastnené členské štáty. Nepovažujú sa za acquis, ktoré musia prijať kandidátske štáty na pristúpenie k Únii.“
23)
Názov hlavy V sa nahrádza týmto nadpisom: „VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O VONKAJŠEJ ČINNOSTI ÚNIE A OSOBITNÉ USTANOVENIA O SPOLOČNEJ ZAHRANIČNEJ A BEZPEČNOSTNEJ POLITIKE“.
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O VONKAJŠEJ ČINNOSTI
24)
Vkladá sa táto nová kapitola 1 a nové články 10a a 10b:
„KAPITOLA 1
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O VONKAJŠEJ ČINNOSTI ÚNIE
Článok 10a
1.
Činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva.
Únia sa usiluje o rozvoj vzťahov a budovanie partnerstiev s tretími krajinami a s medzinárodnými, regionálnymi alebo svetovými organizáciami, ktoré uznávajú spoločné zásady uvedené v prvom pododseku. Presadzuje mnohostranné riešenia spoločných problémov, najmä v rámci Organizácie Spojených národov.
2.
Únia vymedzuje a uskutočňuje spoločné politiky a činnosti a pracuje na dosahovaní vysokého stupňa spolupráce vo všetkých oblastiach medzinárodných vzťahov s cieľom:
a)
uchovávať svoje hodnoty, základné záujmy, bezpečnosť, nezávislosť a celistvosť;
b)
upevňovať a podporovať demokraciu, právny štát, ľudské práva a zásady medzinárodného práva;
c)
zachovávať mier, predchádzať konfliktom a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť v súlade s cieľmi a zásadami Charty Organizácie Spojených národov, zásadami Helsinského záverečného aktu a cieľmi Parížskej charty vrátane tých, ktoré sa týkajú vonkajších hraníc;
d)
podporovať trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj rozvojových krajín s hlavným cieľom odstrániť chudobu;
e)
povzbudzovať integráciu všetkých krajín do svetového hospodárstva aj prostredníctvom postupného odstraňovania prekážok v medzinárodnom obchode;
f)
prispievať k vypracovaniu medzinárodných opatrení na zachovávanie a zlepšovanie kvality životného prostredia a trvalo udržateľného hospodárenia so svetovými prírodnými zdrojmi s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj;
g)
pomáhať obyvateľstvu, krajinám a regiónom postihnutým prírodnými katastrofami alebo katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou a
h)
presadzovať medzinárodný systém založený na posilnenej mnohostrannej spolupráci a dobrej správe vecí verejných v celosvetovom meradle.
3.
Pri rozvoji a vykonávaní vonkajšej činnosti Únie v rôznych oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto hlava a piata časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj pri rozvíjaní a uskutočňovaní svojich ostatných politík v ich vonkajších aspektoch zachováva Únia zásady a sleduje ciele uvedené v odsekoch 1 a 2.
Únia zabezpečuje vzájomný súlad medzi rôznymi oblasťami svojej vonkajšej činnosti a medzi nimi a ostatnými politikami. Rada a Komisia s pomocou vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zabezpečujú tento vzájomný súlad a na tento účel spolupracujú.
Článok 10b
1.
Na základe zásad a cieľov uvedených v článku 10a určuje Európska rada strategické záujmy a ciele Únie.
Rozhodnutia Európskej rady o strategických záujmoch a cieľoch Únie sa vzťahujú na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a na ostatné oblasti vonkajšej činnosti Únie. Tieto rozhodnutia sa môžu týkať vzťahov Únie s konkrétnou krajinou alebo regiónom, alebo môžu byť tematicky zamerané. Určujú ich dĺžku trvania a prostriedky, ktoré musia poskytnúť Únia a členské štáty.
Európska rada sa uznáša jednomyseľne na základe odporúčania Rady prijatého podľa postupov ustanovených pre každú oblasť. Rozhodnutia Európskej rady sa vykonávajú v súlade s postupmi určenými zmluvami.
2.
Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pre oblasť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a Komisia pre ostatné oblasti vonkajšej činnosti môžu Rade predkladať spoločné návrhy.“
SPOLOČNÁ ZAHRANIČNÁ A BEZPEČNOSTNÁ POLITIKA
25)
Vkladajú sa tieto nadpisy:
„KAPITOLA 2
OSOBITNÉ USTANOVENIA O SPOLOČNEJ ZAHRANIČNEJ A BEZPEČNOSTNEJ POLITIKE
ODDIEL 1
SPOLOČNÉ USTANOVENIA“.
26)
Vkladá sa tento nový článok 10c:
„Článok 10c
Činnosť Únie na medzinárodnej scéne podľa tejto kapitoly sa spravuje zásadami, sleduje ciele a uskutočňuje sa v súlade so všeobecnými ustanoveniami uvedenými v kapitole 1.“
27)
Článok 11 sa mení a dopĺňa takto:
a)
odsek 1 sa nahrádza týmito dvomi odsekmi:
1. Právomoc Únie v záležitostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa vzťahuje na všetky oblasti zahraničnej politiky a všetky otázky týkajúce sa bezpečnosti Únie vrátane postupného vymedzenia spoločnej obrannej politiky, ktorá môže viesť k spoločnej obrane.
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika podlieha osobitným pravidlám a postupom. Vymedzuje a vykonáva ju jednomyseľne Európska rada a Rada s výnimkou prípadov, keď sa v zmluvách ustanovuje inak. Prijatie legislatívneho aktu sa vylučuje. Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku uskutočňuje vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členské štáty v súlade so zmluvami. Osobitná úloha Európskeho parlamentu a Komisie v tejto oblasti je vymedzená v zmluvách. Súdny dvor Európskej únie nemá vo vzťahu k týmto ustanoveniam právomoc s výnimkou jeho právomoci monitorovať súlad s článkom 25b tejto zmluvy a preskúmavať zákonnosť niektorých rozhodnutí, ako sa ustanovuje v článku 240a druhom odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
2.
V rámci zásad a cieľov svojej vonkajšej činnosti Únia uskutočňuje, vymedzuje a vykonáva spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku založenú na rozvoji vzájomnej politickej solidarity medzi členskými štátmi, identifikovaní otázok všeobecného záujmu a dosahovaní stále vyššieho stupňa zblíženia činností členských štátov.“;
b)
odsek 2 sa označuje ako odsek 3 a mení a dopĺňa sa takto:
i)
v prvom pododseku sa na konci dopĺňajú tieto slová: „... a rešpektujú činnosť Únie v tejto oblasti.“;
ii)
tretí pododsek sa nahrádza takto: „Rada a vysoký predstaviteľ zabezpečujú dodržiavanie týchto zásad.“
28)
Článok 12 sa nahrádza takto:
„Článok 12
Únia uskutočňuje spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku:
a)
vymedzením všeobecných usmernení;
b)
prijímaním rozhodnutí, ktoré vymedzujú:
i)
aké akcie má Únia vykonať;
ii)
aké pozície má Únia zaujať;
iii)
opatrenia na vykonávanie rozhodnutí uvedených v bodoch i) a ii);
a
c)
posilňovaním systematickej spolupráce medzi členskými štátmi pri uskutočňovaní ich politiky.“
29)
Článok 13 sa mení a dopĺňa takto:
a)
v odseku 1 sa slová „... vymedzuje zásady všeobecné smery... “ nahrádzajú slovami „... určuje strategické záujmy Únie, stanovuje ciele a vymedzuje všeobecné usmernenia... “ a dopĺňa sa táto veta: „Prijíma potrebné rozhodnutia.“; dopĺňa sa tento pododsek:
„Ak to medzinárodný vývoj vyžaduje, predseda Európskej rady zvolá mimoriadne zasadnutie Európskej rady s cieľom vymedziť strategické smery politiky Únie s ohľadom na takýto vývoj.“;“.
b)
vypúšťa sa odsek 2 a odsek 3 sa označuje ako odsek 2. Prvý pododsek sa nahrádza takto: „Rada tvorí spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a prijíma rozhodnutia potrebné na vymedzenie a uskutočňovanie tejto politiky na základe všeobecných usmernení a strategických smerov vymedzených Európskou radou.“ Druhý pododsek sa vypúšťa. V treťom pododseku, ktorý sa stáva druhým pododsekom, sa slovo „... zabezpečí... “ nahrádza slovami „... a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zabezpečia...“.
c)
dopĺňa sa tento nový odsek:
„3.
Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku uskutočňuje vysoký predstaviteľ a členské štáty, pričom používajú prostriedky členských štátov a prostriedky Únie.“.
30)
Vkladá sa tento nový článok 13a:
„Článok 13a
1.
Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý predsedá Rade pre zahraničné veci, prispieva svojimi návrhmi k tvorbe spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a zabezpečuje vykonávanie rozhodnutí prijatých Európskou radou a Radou.
2.
Vysoký predstaviteľ zastupuje Úniu v záležitostiach týkajúcich sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Vedie politický dialóg s tretími stranami v mene Únie a vyjadruje pozíciu Únie v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných konferenciách.
3.
Vysokému predstaviteľovi pri výkone jeho funkcie pomáha Európska služba pre vonkajšiu činnosť. Táto služba pri svojej činnosti spolupracuje s diplomatickými službami členských štátov a pozostáva z úradníkov z príslušných útvarov generálneho sekretariátu Rady a Komisie, ako aj z personálu dočasne vyslaného diplomatickými službami členských štátov. Organizáciu a fungovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť upraví Rada rozhodnutím. Rada sa uznáša na návrh vysokého predstaviteľa po porade s Európskym parlamentom a po získaní súhlasu Komisie.“
31)
Článok 14 sa mení a dopĺňa takto:
a)
v odseku 1 sa prvé dve vety nahrádzajú touto vetou: „Keď si medzinárodná situácia vyžaduje operačnú činnosť Únie, Rada prijme potrebné rozhodnutia.“ a v tretej vete sa slová „Jednotné akcie“ nahrádzajú slovami „Tieto rozhodnutia“;
b)
odsek 2 sa stáva druhým pododsekom odseku 1 a ďalšie odseky sa v dôsledku toho prečíslujú. V prvej vete slová „jednotnej akcie“ nahrádzajú slovami „takého rozhodnutia“ a slová „tejto akcie“ sa nahrádzajú slovami „tohto rozhodnutia“. Posledná veta sa vypúšťa;
c)
v odseku 2 (predtým odsek 3) sa slová „Jednotné akcie...“ nahrádzajú slovami „Rozhodnutia uvedené v odseku 1...“;
d)
súčasný odsek 4 sa vypúšťa a odseky, ktoré nasledujú, sa v dôsledku toho prečíslujú;
e)
v odseku 3 (predtým odseku 5) sa v prvej vete slová „... v súlade s jednotnou akciou sa informácie o tomto včas oznámia,...“ nahrádzajú slovami „...pri uplatňovaní rozhodnutia uvedeného v odseku 1, dotknutý členský štát o tomto včas oznámi informácie,...“;
f)
v odseku 4 (predtým odseku 6) sa v prvejvete slová „... ak Rada nevydala rozhodnutie,“ nahrádzajú slovami „... ak Rada neprijala revíziu rozhodnutia uvedeného v odseku 1,“ a slová „... jednotnej akcie.“ sa nahrádzajú slovami „uvedeného rozhodnutia.“
g)
v odseku 5 (predtým odseku 7) sa v prvejvete slová „uskutočňovaní jednotnejakcie“ nahrádzajú slovami „uplatňovaní rozhodnutia uvedeného v tomto článku“ a v druhej vete slová „cieľmi jednotnej akcie, ani znižovať jej účinnosť“ sa nahrádzajú slovami „cieľmi rozhodnutia uvedeného v odseku 1, ani znižovať jeho účinnosť“.
32)
V článku 15 sa slová v úvode: „Rada prijíma spoločné pozície. Spoločné pozície vymedzia prístup... “ nahrádzajú slovami „Rada prijíma rozhodnutia, ktoré vymedzujú pozíciu... “ a slová „spoločným pozíciám“ sa nahrádzajú slovami „pozíciám Únie“.
33)
Vkladá sa článok 15a, ktorý preberá text článku 22 s týmito zmenami a doplneniami:
a)
v odseku 1 sa slová „Každý členský štát alebo Komisia môže Rade klásť...“ nahrádzajú slovami „Každý členský štát, vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku alebo vysoký predstaviteľ s podporou Komisie môžu Rade klásť... “ a slová „... predkladať jej návrhy.“ sa nahrádzajú slovami „... predkladať jej iniciatívy, prípadne návrhy.“;
b)
v odseku 2 sa slová „zvolá predsedníctvo... “ nahrádzajú slovami „vysoký predstaviteľ zvolá... “ a slová „alebo na žiadosť Komisie alebo členského štátu... “ sa nahrádzajú slovami „alebo na žiadosť členského štátu... “
34)
Vkladá sa článok 15b, ktorý preberá text článku 23 s týmito zmenami a doplneniami:
a)
v odseku 1 sa prvý pododsek nahrádza takto: „Rozhodnutia podľa tejto kapitoly prijíma Európska rada a Rada jednomyseľne, pokiaľ nie je v tejto kapitole ustanovené inak. Prijatie legislatívneho aktu sa vylučuje.“ a v druhom pododseku sa posledná veta nahrádza takto: „Ak členovia Rady, ktorí k svojmu zdržaniu sa hlasovania vydajú takéto vyhlásenie, zastupujú aspoň jednu tretinu členských štátov predstavujúcich aspoň jednu tretinu obyvateľstva Únie, rozhodnutie nie je prijaté.“;
b)
odsek 2 sa mení a dopĺňa takto:
i)
prvá zarážka sa nahrádza týmito dvomi zarážkami:
„– keď prijíma rozhodnutie, ktorým sa vymedzuje činnosť alebo pozícia Únie na základe rozhodnutia Európskej rady týkajúceho sa strategických záujmov a cieľov Únie, ktoré je uvedené v článku 10b ods. 1,
– keď prijíma rozhodnutie, ktorým sa vymedzuje činnosť alebo pozícia Únie, na návrh predložený vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku na základe osobitnej žiadosti, ktorú mu predložila Európska rada z vlastnej iniciatívy alebo na základe iniciatívy vysokého predstaviteľa,“;
ii)
v tretej zarážke (predtým druhej zarážke) sa slová „...jednotnej akcie alebo spoločnej pozície,“ nahrádzajú slovami „... rozhodnutia, ktorým sa vymedzuje činnosť alebo pozícia Únie,“;
iii)
v druhom pododseku sa v prvej vete slová „z dôležitých“ nahrádzajú slovami „zo zásadných“; posledná veta sa nahrádza takto: „Vysoký predstaviteľ hľadá v bezprostrednej konzultácii s dotknutým členským štátom riešenie, ktoré by bolo pre tento štát prijateľné. Ak neuspeje, Rada môže kvalifikovanou väčšinou požiadať, aby sa daná záležitosť predložila Európskej rade na účely jednomyseľného prijatia rozhodnutia.“;
iv)
tretí pododsek sa nahrádza novým odsekom 3, posledný pododsek sa označuje ako odsek 4 a odsek 3 sa označuje ako odsek 5:
„3.
Európska rada môže jednomyseľne prijať rozhodnutie ustanovujúce, že Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou v iných prípadoch, ako sú uvedené v odseku 2.“;“.
c)
v odseku 4 sa slová „Tento odsek sa nevzťahuje...“ nahrádzajú slovami „Odseky 2 a 3 sa nevzťahujú...“.
35)
Článok 16 sa mení a dopĺňa takto:
a)
slovo „Rady“ sa nahrádza slovami „Európskej rady a Rady“, slová „... vzájomne informujú a... “ sa vypúšťajú a slová „...tak, aby zabezpečili čo najúčinnejšie uplatňovanie vplyvu únie prostriedkami zosúladenej a zbližujúcej činnosti.“ sa nahrádzajú slovami „... s cieľom vymedziť spoločný postup.“;
b)
za prvú vetu sa vkladá tento text: „Pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na medzinárodnej scéne alebo pred prijatím akéhokoľvek záväzku, ktorým by mohli byť dotknuté záujmy Únie, sa každý členský štát poradí s ostatnými štátmi v rámci Európskej rady alebo Rady. Členské štáty zabezpečujú prostredníctvom zbližovania svojich činností, aby bola Únia schopná presadzovať svoje záujmy a hodnoty na medzinárodnej scéne. Členské štáty si navzájom prejavujú solidaritu.“;
c)
dopĺňajú sa tieto dva odseky:
„Ak Európska rada alebo Rada vymedzila spoločný postup Únie v zmysle prvého pododseku, vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a ministri zahraničných vecí členských štátov koordinujú svoje činnosti v rámci Rady.
Diplomatické zastúpenia členských štátov a delegácie Únie v tretích krajinách a pri medzinárodných organizáciách spolupracujú a prispievajú k vypracovaniu a vykonávaniu spoločného postupu.“.
36)
Text článku 17 sa stáva článkom 28a so zmenami a doplneniami uvedenými v bode 49).
37)
Článok 18 sa mení a dopĺňa takto:
a)
odseky 1 až 4 sa vypúšťajú;
b)
v odseku 5, ktorého označenie sa zrušuje, sa slová „Ak to Rada považuje za nevyhnutné, môže...“ nahrádzajú slovami „Rada môže na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku... “ a na konci sa dopĺňa táto veta: „Osobitný predstaviteľ vykonáva svoju funkciu pod vedením vysokého predstaviteľa.“
38)
Článok 19 sa mení a dopĺňa takto:
a)
v odseku 1 prvom a druhom pododseku sa slová „spoločné pozície“ nahrádzajú slovami „pozície Únie“ v príslušnom gramatickom tvare a na konci prvého pododseku sa dopĺňa táto veta: „Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zabezpečuje organizáciu tejto koordinácie.“;
b)
odsek 2 sa mení a dopĺňa takto:
i)
v prvom pododseku; slová „Bez dopadu na odsek 1 a článok 14 ods. 3... “ sa nahrádzajú slovami „V súlade s článkom 11 ods. 3... “ a za slová „členské štáty tam nezastúpené“ sa vkladajú slová „a vysokého predstaviteľa“;
ii)
v druhom pododseku sa v prvej vete za slová „... ostatné členské štáty“ vkladajú slová „a vysokého predstaviteľa“; v druhej vete sa vypúšťa slovo „stálymi“ a slová „... zastávajú pri výkone svojich funkcií stanoviská... “ sa nahrádzajú slovami „... obhajujú pri výkone svojich funkcií pozície...“;
iii)
dopĺňa sa tento nový tretí pododsek:
„Ak Únia vymedzila pozíciu k téme, ktorá je na programe rokovania Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, členské štáty zastúpené v Bezpečnostnej rade požiadajú, aby bol vysoký predstaviteľ vyzvaný predniesť pozíciu Únie.“.
39)
Článok 20 sa mení a dopĺňa takto:
a)
v prvom odseku sa slová „delegácií Komisie“ nahrádzajú slovami „delegácií Únie“ a slová „... uskutočňovanie spoločných pozícií a jednotných akcií prijatých Radou.“ sa nahrádzajú slovami „... vykonávanie rozhodnutí, ktoré vymedzujú pozície a činnosť Únie, prijatých na základe tejto kapitoly.“;
b)
v druhom odseku sa slová „... informácií, vypracovaním spoločných hodnotení“ nahrádzajú slovami „...informácií a vypracovaním spoločných hodnotení.“ a časť vety „... a prispievaním k uskutočňovaniu ustanovení uvedených v článku 20 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.“ sa vypúšťa;
c)
dopĺňa sa tento nový odsek:
„Prispievajú k vykonávaniu práva občanov Únie na ochranu na území tretích krajín podľa článku 17 ods. 2 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj opatrení prijatých podľa článku 20 uvedenej zmluvy.“.
40)
Článok 21 sa mení a dopĺňa takto:
a)
prvý odsek sa nahrádza takto:
„Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku sa pravidelne radí s Európskym parlamentom o hlavných aspektoch a základných rozhodnutiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a informuje ho o vývoji v týchto politikách. Zabezpečuje, aby boli názory Európskeho parlamentu náležite zohľadnené. Na informovaní Európskeho parlamentu sa môžu podieľať osobitní zástupcovia.“;“.
b)
v druhom odseku sa v prvej vete slová „Rade alebo jej“ nahrádzajú slovami „Rade a vysokému predstaviteľovi alebo im“; v druhej vete sa slovo „Každoročne... “ nahrádza slovami „Dvakrát za rok... “ a na konci sa pripájajú slová „... vrátane spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.“
41)
Text článku 22 sa stáva článkom 15a; mení a dopĺňa sa tak, ako je uvedené v bode 33).
42)
Text článku 23 sa stáva článkom 15b; mení a dopĺňa sa tak, ako je uvedené v bode 34).
43)
Článok 24 sa nahrádza týmto textom:
„Článok 24
Únia môže uzatvárať dohody s jedným alebo viacerými štátmi, alebo medzinárodnými organizáciami v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto kapitola.“
44)
Článok 25 sa mení a dopĺňa takto:
a)
v prvom odseku sa zmienka v prvej vete o Zmluve o založení Európskeho spoločenstva nahradí zmienkou o Zmluve o fungovaní Európskej únie a za slová „na žiadosť Rady“ sa vkladajú slová „... , vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku...“; v druhej vete sa slová „... bez toho, aby tým bola dotknutá príslušnosť predsedníctva a Komisie.“ nahrádzajú slovami „... bez toho, aby boli dotknuté právomoci vysokého predstaviteľa.“;
b)
druhý odsek sa nahrádza takto: „V rámci tejto kapitoly Politický a bezpečnostný výbor vykonáva pod vedením Rady a vysokého predstaviteľa politickú kontrolu a strategické riadenie operácií krízového riadenia uvedených v článku 28b.“
c)
v treťom odseku sa vypúšťajú slová: „... , bez toho, aby bol dotknutý článok 47“.
45)
Články 26 a 27 sa vypúšťajú. Vkladajú sa tieto dva články 25a a 25b, pričom článkom 25b sa nahrádza článok 47:
„Článok 25a
V súlade s článkom 16b Zmluvy o fungovaní Európskejúnie a odchylne od jeho odseku 2 Rada prijme rozhodnutie ustanovujúce pravidlá, ktoré sa vzťahujú na ochranu fyzických osôb, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov členskými štátmi pri výkone činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto kapitoly, a pravidlá, ktoré sa vzťahujú na voľný pohyb takýchto údajov. Dodržiavanie týchto pravidiel podlieha kontrole nezávislých orgánov.
Článok 25b
Uskutočňovaním spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky nie je dotknuté uplatňovanie postupov a rozsah právomocí inštitúcií ustanovených zmluvami na výkon právomocí Únie uvedených v článkoch 2b až 2e Zmluvy o fungovaní Európskejúnie.
Rovnako nie je uskutočňovaním politík uvedených v týchto článkoch dotknuté uplatňovanie postupov a rozsah právomocí inštitúcií ustanovených zmluvami na výkon právomocí Únie podľa tejto kapitoly.“
46)
Články 27a až 27e týkajúce sa posilnenejspolupráce sa nahrádzajú článkom 10 v súlade s bodom 22).
47)
Článok 28 sa mení a dopĺňa takto:
a)
odsek 1 sa vypúšťa a nasledujúce odseky sa v dôsledku toho prečíslujú; v celom článku sa slová „Európskych spoločenstiev“ nahrádzajú slovom „Únie“;
b)
v odseku 1 (predtým odseku 2) sa slová „... z ustanovení týkajúcich sa oblastí uvedených v tejto hlave“ nahrádzajú slovami „... pri vykonávaní tejto kapitoly“;
c)
v odseku 2 (predtým odseku 3) prvom pododseku sa slová „... vykonávaním týchto ustanovení“ nahrádzajú „... pri vykonávaní tejto kapitoly“;
d)
dopĺňa sa tento nový odsek 3, pričom odsek 4 sa vypúšťa:
„3.
Rada prijme rozhodnutie, ktorým ustanoví osobitné postupy na zabezpečenie rýchleho prístupu k rozpočtovým prostriedkom Únie určeným na neodkladné financovanie iniciatív v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a najmä na prípravné činnosti misie uvedené v článku 28a ods. 1 a článku 28b. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom.
Prípravné činnosti na misie uvedené v článku 28a ods. 1 a článku 28b, ktoré nie sú účtované ako výdavok z rozpočtu Únie, sa financujú z počiatočného fondu, ktorý pozostáva z príspevkov členských štátov.
Rada prijíma kvalifikovanou väčšinou na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku rozhodnutia, ktorými sa ustanovia:
a)
podrobnosti vytvorenia a financovania počiatočného fondu, najmä finančné čiastky pridelené fondu,
b)
podrobnosti správy počiatočného fondu,
c)
podrobnosti o finančnej kontrole.
Ak sa misia plánovaná v súlade s článkom 28a ods. 1 a článkom 28b nemôže účtovať ako výdavok z rozpočtu Únie, Rada oprávni vysokého predstaviteľa na používanie tohto fondu. Vysoký predstaviteľ predloží Rade správu o vykonávaní tejto úlohy.“.
SPOLOČNÁ BEZPEČNOSTNÁ A OBRANNÁ POLITIKA
48)
Vkladá sa tento nový oddiel 2:
„ODDIEL 2
USTANOVENIA O SPOLOČNEJ BEZPEČNOSTNEJ A OBRANNEJ POLITIKE“.
49)
Vkladá sa článok 28a, ktorý preberá text článku 17 s týmito zmenami a doplneniami:
a)
vkladá sa tento nový odsek 1, pričom odsek, ktorý nasleduje, sa označuje ako odsek 2:
„1.
Spoločná bezpečnostná a obranná politika je neoddeliteľnou súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Zabezpečuje Únii operačnú schopnosť využívajúc civilné a vojenské prostriedky. Únia ich môže využiť pri misiách mimo Únie na udržanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov. Pri plnení týchto úloh sa využívajú spôsobilosti poskytované členskými štátmi.“;“.
b)
odsek 2 (predtým odsek 1) sa mení a dopĺňa takto:
i)
prvý pododsek sa nahrádza takto:
„2.
Spoločná bezpečnostná a obranná politika zahŕňa postupné vymedzenie spoločnejobrannejpolitiky Únie. Tá povedie k spoločnejobrane, keď o tom jednomyseľne rozhodne Európska rada. V takom prípade Európska rada odporučí členským štátom prijať toto rozhodnutie v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.“;“.
ii)
v druhom pododseku sa slová „... v súlade s týmto článkom... “ nahrádzajú slovami „... v zmysle tohto oddielu...“;
iii)
tretí pododsek sa vypúšťa;
c)
súčasné odseky 2, 3, 4 a 5 sa nahrádzajú týmito odsekmi 3 až 7:
3. Členské štáty dávajú Únii k dispozícii civilné a vojenské spôsobilosti na uskutočňovanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, aby prispeli k cieľom vymedzeným Radou. Členské štáty, ktoré spoločne zriadia mnohonárodné sily, môžu dať aj tieto sily k dispozícii pre spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku.
Členské štáty sa zaväzujú, že budú postupne zlepšovať svoje vojenské spôsobilosti. Agentúra pre oblasť rozvoja obranných spôsobilostí, výskumu, nadobúdania a vyzbrojovania (ďalejlen ,Európska obranná agentúr') určuje operačné požiadavky, presadzuje opatrenia na splnenie týchto požiadaviek, prispieva k identifikácii a prípadne k vykonávaniu akýchkoľvek opatrení potrebných na posilnenie priemyselnej a technologickej základne odvetvia obrany, podieľa sa na vymedzení európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania a pomáha Rade pri hodnotení zlepšovania vojenských spôsobilostí.
4.
Na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku alebo na základe iniciatívy členského štátu prijíma Rada jednomyseľne rozhodnutia, ktoré sa vzťahujú na spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku vrátane rozhodnutí o začatí misie uvedenej v tomto článku. Vysoký predstaviteľ môže, v prípade potreby spolu s Komisiou, navrhnúť použitie vnútroštátnych prostriedkov, ako aj nástrojov Únie.
5.
Rada môže poveriť v rámci Únie skupinu členských štátov vykonaním určitej misie s cieľom zachovať hodnoty Únie a slúžiť jej záujmom. Na vykonanie takejto misie sa vzťahuje článok 28c.
6.
Tie členské štáty, ktorých vojenské spôsobilosti spĺňajú prísnejšie kritériá a ktoré v tejto oblasti prevzali navzájom väčšie záväzky s cieľom plniť najnáročnejšie misie, zavedú v rámci Únie stálu štruktúrovanú spoluprácu. Na takúto spoluprácu sa vzťahuje článok 28e. Nie sú ňou dotknuté ustanovenia článku 28b.
7.
V prípade, že sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské štáty sú povinné mu poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami, v súlade s článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov. Tým nie je dotknutá osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov.
Záväzky a spolupráca v tejto oblasti sú v súlade so záväzkami, ktoré vyplývajú z členstva v Organizácii Severoatlantickej zmluvy, ktorá zostáva pre členské štáty, ktoré sú jej členmi, základom ich kolektívnej obrany a fórom na jej uskutočňovanie.“
50)
Vkladajú sa tieto nové články 28b až 28e:
„Článok 28b
1.
Misie uvedené v článku 28a ods. 1, pri ktorých môže Únia použiť civilné a vojenské prostriedky, zahŕňajú spoločné operácie odzbrojovania, humanitárne a záchranné misie, misie vojenského poradenstva a vojenskej pomoci, misie na predchádzanie konfliktom a na udržiavanie mieru, misie bojových síl v rámci krízového manažmentu vrátane misií na opätovné nastolenie mieru a stabilizačných operácií po ukončení konfliktu. Všetky tieto misie môžu prispievať k boju proti terorizmu, vrátane podpory tretích krajín v boji proti terorizmu na ich územiach.
2.
Rada prijíma rozhodnutia týkajúce sa misií uvedených v odseku 1, pričom vymedzí ich ciele a rozsah, ako aj všeobecné podmienky na ich vykonávanie. Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku pod vedením Rady a v úzkom a nepretržitom kontakte s Politickým a bezpečnostným výborom zabezpečuje koordináciu civilných a vojenských aspektov týchto misií.
Článok 28c
1.
V rámci rozhodnutí prijatých v súlade s článkom 28b môže Rada poveriť vykonávaním určitej misie skupinu členských štátov, ktoré prejavia vôľu a majú potrebné spôsobilosti pre takúto misiu. Tieto členské štáty sa v spojení s vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku navzájom dohodnú na riadení misie.
2.
Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na misii, pravidelne informujú Radu o pokroku z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť iného členského štátu. Tieto štáty bezodkladne predložia záležitosť Rade v prípade, ak má vykonávanie misie závažné dôsledky alebo si vyžaduje úpravu cieľa, rozsahu alebo podmienok misie, ktoré boli ustanovené rozhodnutiami uvedenými v odseku 1. V týchto prípadoch prijme Rada potrebné rozhodnutia.
Článok 28d
1.
Poslaním Európskej obrannej agentúry uvedenej v článku 28a ods. 3 a podliehajúcej vedeniu Rady je:
a)
prispievať k určovaniu cieľov vojenských spôsobilostí členských štátov a hodnoteniu dodržiavania záväzkov prijatých členskými štátmi v oblasti spôsobilostí;
b)
podporovať harmonizáciu operačných potrieb a prijímanie efektívnych a kompatibilných metód nadobúdania;
c)
navrhovať mnohostranné projekty na plnenie cieľov v oblasti vojenských spôsobilostí a zabezpečovať koordináciu programov vykonávaných členskými štátmi a riadenie osobitných programov spolupráce;
d)
podporovať výskum v oblasti obrannej technológie, koordinovať a plánovať spoločnú výskumnú činnosť a štúdie technických riešení, ktoré zodpovedajú budúcim operačným potrebám;
e)
prispievať k určovaniu a v prípade potreby k vykonávaniu všetkých užitočných opatrení na posilňovanie priemyselnej a technickej základne odvetvia obrany a na zvyšovanie efektívnosti vojenských výdavkov.
2.
Európska obranná agentúra je otvorená všetkým členským štátom, ktoré majú záujem o účasť v nej. Rada kvalifikovanou väčšinou prijme rozhodnutie ustanovujúce štatút, sídlo a spôsob fungovania agentúry. Toto rozhodnutie zohľadní stupeň efektívnej účasti na činnostiach agentúry. V rámci agentúry sa vytvárajú osobitné skupiny pozostávajúce z členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na spoločných projektoch. Agentúra plní svoje úlohy v prípade potreby v spojení s Komisiou.
Článok 28e
1.
Členské štáty, ktoré majú záujem o účasť na stálej štruktúrovanej spolupráci uvedenej v článku 28a ods. 6 a ktoré spĺňajú kritériá a prijali záväzky v oblasti vojenských spôsobilostí uvedené v Protokole o stálej štruktúrovanej spolupráci, oznámia svoj zámer Rade a vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
2.
Do troch mesiacov od oznámenia uvedeného v odseku 1 prijme Rada rozhodnutie o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce ustanovujúce zoznam zúčastnených členských štátov. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou po porade s vysokým predstaviteľom.
3.
Každý členský štát, ktorý neskôr prejaví záujem o účasť na stálej štruktúrovanej spolupráci, oznámi svoj zámer Rade a vysokému predstaviteľovi.
Rada prijme rozhodnutie potvrdzujúce účasť dotknutého členského štátu, ktorý spĺňa kritériá a prijíma záväzky uvedené v článkoch 1 a 2 Protokolu o stálej štruktúrovanej spolupráci. Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou po porade s vysokým predstaviteľom. Na hlasovaní sa zúčastnia len členovia Rady, ktorí zastupujú zúčastnené členské štáty.
Kvalifikovaná väčšina je vymedzená v súlade s článkom 205 ods. 3 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
4.
Ak zúčastnený členský štát prestal spĺňať kritériá, alebo nie je schopný dodržiavať svoje záväzky uvedené v článkoch 1 a 2 Protokolu o stálej štruktúrovanej spolupráci, Rada môže prijať rozhodnutie o pozastavení účasti dotknutého členského štátu.
Rada sa uznáša kvalifikovanou väčšinou. Hlasovania sa zúčastňujú len členovia Rady, ktorí zastupujú zúčastnené členské štáty, s výnimkou dotknutého členského štátu.
Kvalifikovaná väčšina je vymedzená v súlade s článkom 205 ods. 3 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
5.
Zúčastnený členský štát, ktorý si želá odstúpiť od stálej štruktúrovanej spolupráce, oznámi svoj zámer Rade, ktorá zoberie na vedomie ukončenie účasti dotknutého členského štátu.
6.
Rozhodnutia a odporúčania Rady v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v odsekoch 2 až 5, sa prijímajú jednomyseľne. Na účely tohto odseku sú na dosiahnutie jednomyseľnosti potrebné len hlasy zástupcov zúčastnených členských štátov.“
51)
Články 29 až 39 hlavy VI týkajúce sa policajneja justičnejspolupráce v trestných veciach sa nahrádzajú ustanoveniami kapitol 1, 69f a 69g uvedenejzmluvy, článok 31 sa nahrádza článkami 69a, 69b a 69d uvedenejzmluvy, článok 32 sa nahrádza článkom 69h uvedenejzmluvy, článok 33 sa nahrádza článkom 61e uvedenej zmluvy a článok 36 sa nahrádza článkom 61d uvedenej zmluvy. Nadpis hlavy sa vypúšťa a jej číslom sa označuje hlava týkajúca sa záverečných ustanovení.
52)
Články 40 až 40b hlavy VI a články 43 až 45 hlavy VII týkajúce sa posilnenej spolupráce sa nahrádzajú článkom 10 v súlade s bodom 22) a názov hlavy VII sa vypúšťa.
53)
Články 41 a 42 sa vypúšťajú.
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
54)
Hlava VIII týkajúca sa záverečných ustanovení sa označuje ako hlava VI; táto hlava a články 48, 49a 53 sa menia a dopĺňajú tak, ako je uvedené v bodoch 56), 57) a 61). Článok 47 sa nahrádza článkom 25b tak, ako je uvedené v bode 45), a články 46 a 50 sa vypúšťajú.
55)
Vkladá sa tento nový článok 46a:
„Článok 46a
Únia má právnu subjektivitu.“
56)
Článok 48 sa nahrádza týmto textom:
„Článok 48
1.
Zmluvy sa môžu meniť a dopĺňať v súlade s riadnym revíznym postupom. Rovnako sa môžu meniť a dopĺňať v súlade so zjednodušenými revíznymi postupmi.
Riadny revízny postup
2.
Vláda každého členského štátu, Európsky parlament alebo Komisia môžu predložiť Rade podnety na revíziu zmlúv. Tieto podnety môžu mať okrem iného za cieľ rozšíriť alebo zúžiť právomoci prenesené na Úniu zmluvami. Rada postúpi tieto podnety Európskej rade a oznámi ich národným parlamentom.
3.
Ak Európska rada po porade s Európskym parlamentom a Komisiou prijme jednoduchou väčšinou rozhodnutie v prospech preskúmania navrhovaných zmien a doplnení, predseda Európskej rady zvolá konvent pozostávajúci zo zástupcov národných parlamentov, hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov, Európskeho parlamentu a Komisie. V prípade inštitucionálnych zmien v menovejoblasti sa uskutoční porada aj s Európskou centrálnou bankou. Konvent preskúma návrhy zmien a doplnení a prijme konsenzom odporúčanie konferencii zástupcov vlád členských štátov podľa odseku 4.
Európska rada môže po udelení súhlasu Európskeho parlamentu rozhodnúť jednoduchou väčšinou o nezvolaní konventu, ak to nie je odôvodnené rozsahom navrhovaných zmien a doplnení. V tom prípade vymedzí Európska rada mandát pre konferenciu zástupcov vlád členských štátov.
4.
Konferenciu zástupcov vlád členských štátov zvolá predseda Rady s cieľom rozhodnúť vzájomnou dohodou o zmenách a doplneniach, ktoré sa majú vykonať v zmluvách.
Zmeny a doplnenia nadobudnú platnosť po ratifikácii všetkými členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.
5.
Ak zmluvu, ktorou sa menia a dopĺňajú zmluvy, do uplynutia dvoch rokov od jej podpisu ratifikovali štyri pätiny členských štátov a jeden alebo viac členských štátov sa pri postupe ratifikácie stretli s ťažkosťami, záležitosť sa predloží Európskej rade.
Zjednodušené revízne postupy
6.
Vláda každého členského štátu, Európsky parlament alebo Komisia môžu predložiť Európskej rade podnety na revíziu všetkých alebo niektorých ustanovení tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúcej sa vnútorných politík a činností Únie.
Európska rada môže prijať rozhodnutie, ktorým sa menia a dopĺňajú všetky alebo niektoré ustanovenia tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Európska rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom a Komisiou a v prípade inštitucionálnych zmien v menovej oblasti aj s Európskou centrálnou bankou. Takéto rozhodnutie nenadobudne účinnosť, kým ho neschvália členské štáty v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.
Rozhodnutie uvedené v druhom pododseku nesmie rozšíriť právomoci prenesené na Úniu zmluvami.
7.
Ak sa v Zmluve o fungovaní Európskej únie alebo hlave V tejto zmluvy ustanovuje, že Rada sa v určitej oblasti alebo v určitom prípade uznáša jednomyseľne, môže Európska rada prijať rozhodnutie, ktoré oprávni Radu uznášať sa v tejto oblasti alebo v tomto prípade kvalifikovanou väčšinou. Tento pododsek sa nevzťahuje na rozhodnutia s vojenskými alebo obrannými dôsledkami.
Ak sa v Zmluve o fungovaní Európskej únie ustanovuje, že Rada prijíma legislatívne akty v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom, môže Európska rada prijať rozhodnutie umožňujúce prijatie takýchto aktov v súlade s riadnym legislatívnym postupom.
Každá iniciatíva Európskej rady na základe prvého alebo druhého pododseku sa oznámi národným parlamentom. Ak národný parlament oznámi svoj nesúhlas do šiestich mesiacov od tohto oznámenia, rozhodnutie uvedené v prvom alebo druhom pododseku sa neprijme. V prípade, že sa nevysloví nesúhlas, Európska rada môže rozhodnutie prijať.
Európska rada sa pri prijímaní rozhodnutí uvedených v prvom alebo druhom pododseku uznáša jednomyseľne po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, ktorý sa uznáša väčšinou svojich poslancov.“
57)
Článok 49; prvý odsek sa mení a dopĺňa takto:
a)
v prvej vete sa slová „... v únii môže požiadať každý európsky štát, ktorý rešpektuje zásady uvedené v článku 6 ods. 1 “ nahrádzajú slovami „... v Únii môže požiadať každý európsky štát, ktorý rešpektuje hodnoty uvedené v článku 1a a zaviaže sa ich podporovať“;
b)
v druhej vete sa slová „Svoju žiadosť adresuje Rade, ktorá sa uznáša jednomyseľne... “ nahrádzajú slovami „Táto žiadosť sa oznámi Európskemu parlamentu a národným parlamentom. Žiadajúci štát zašle svoju žiadosť Rade, ktorá sa uznáša jednomyseľne...“; slová „po obdržaní súhlasu Európskeho parlamentu“ sa nahrádzajú slovami „po udelení súhlasu Európskeho parlamentu“ a vypúšťa sa slovo „absolútnou“;
c)
na koniec odseku sa dopĺňa táto nová veta: „Zohľadnia sa podmienky prípustnosti schválené Európskou radou.“
58)
Vkladá sa tento nový článok 49a:
„Článok 49a
1.
Každý členský štát sa môže rozhodnúť vystúpiť z Únie v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami.
2.
Členský štát, ktorý sa rozhodne vystúpiť, oznámi svoj úmysel Európskej rade. V zmysle usmernení Európskej rady Únia dojedná a uzavrie s takým štátom dohodu, ktorá ustanoví spôsob jeho vystúpenia, pričom zohľadní rámec jeho budúcich vzťahov s Úniou. Táto dohoda sa dojedná v súlade s článkom 188n ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Uzatvára ju v mene Únie Rada, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou po udelení súhlasu Európskeho parlamentu.
3.
Zmluvy sa prestanú vzťahovať na dotknutý členský štát odo dňa nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení alebo v prípade, ak sa tak nestane, dva roky po oznámení uvedenom v odseku 2, pokiaľ Európska rada jednomyseľne nerozhodne o predĺžení tejto lehoty po dohode s dotknutým členským štátom.
4.
Na účely odsekov 2 a 3 sa člen Európskej rady alebo Rady, ktorý zastupuje vystupujúci členský štát, nezúčastňuje na rokovaniach alebo rozhodnutiach Rady alebo Európskej rady, ktoré sa ho týkajú.
Kvalifikovaná väčšina je vymedzená v súlade s článkom 205 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
5.
Ak štát, ktorý vystúpil z Únie, opätovne požiada o pristúpenie, takáto žiadosť podlieha postupu uvedenému v článku 49.“
59)
Vkladá sa článok 49b:
„Článok 49b
Protokoly a prílohy k týmto zmluvám tvoria ich neoddeliteľnú súčasť.“
60)
Vkladá sa článok 49c:
„Článok 49c
1.
Zmluvy sa vzťahujú na Belgické kráľovstvo, Bulharskú republiku, Českú republiku, Dánske kráľovstvo, Spolkovú republiku Nemecko, Estónsku republiku, Írsko, Helénsku republiku, Španielske kráľovstvo, Francúzsku republiku, Taliansku republiku, Cyperskú republiku, Lotyšskú republiku, Litovskú republiku, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarskú republiku, Maltskú republiku, Holandské kráľovstvo, Rakúsku republiku, Poľskú republiku, Portugalskú republiku, Rumunsko, Slovinskú republiku, Slovenskú republiku, Fínsku republiku, Švédske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Velikej Británie a Severného Írska.
2.
Územná pôsobnosť zmlúv je upresnená v článku 311a Zmluvy o fungovaní Európskej únie.“
61)
Článok 53 sa mení a dopĺňa takto:
a)
prvý odsek sa stáva odsekom 1, zoznam jazykov sa doplní jazykmi uvedenými v súčasnom článku 53 druhom odseku Zmluvy o Európskej únii a druhý odsek sa vypúšťa;
b)
dopĺňa sa tento nový odsek 2:
„2.
Táto zmluva môže byť tiež preložená do akéhokoľvek iného jazyka určeného členským štátom, ak je tento jazyk v súlade s ústavným poriadkom tohto členského štátu úradným jazykom na celom jeho území alebo na jeho časti. Dotknuté členské štáty poskytnú overenú kópiu takýchto prekladov, ktoré sa uložia do archívov Rady.“.
Článok 2
Zmluva o založení Európskeho spoločenstva sa mení a dopĺňa v súlade s ustanoveniami tohto článku.
1)
Názov zmluvy sa nahrádza takto: „Zmluva o fungovaní Európskejúnie“.
A. HORIZONTÁLNE ZMENY A DOPLNENIA
2)
V celej zmluve:
a)
s výnimkou článku 311a ods. 5 písm. c) (predtým článok 299 ods. 6 písm. c)) sa slová „Európskych spoločenstiev“ nahrádzajú slovami „Európskej únie“, s výnimkou spojenia „miestnym Spoločenstvám“ v článku 170 ods. 1 (predtým článok 154 ods. 1) sa slová „Spoločenstvo“ alebo „Európske spoločenstvo“ nahrádzajú slovom „Únia“ v príslušnom gramatickom tvare a v prípade potreby sa rod súvisiacich slovies a prídavných mien zmení na ženský a číslo na jednotné. Pokiaľ ide o článok 136 prvý odsek, predchádzajúca úprava sa vzťahuje len na slovo „Spoločenstvo“;
b)
slová „tejto zmluvy“ sa nahrádzajú slovami „zmlúv“ a slová „táto zmluva“ sa nahrádzajú množným číslom slova „zmluva“ v príslušnom gramatickom tvare a veta sa podľa potreby gramaticky upraví;toto písmeno sa nevzťahuje na článok 182 tretí odsek, článok 136 prvý odsek, článok 182 tretí odsek a na články 312, 313 a 314;
c)
slová „Rada (...) v súlade s postupom uvedeným v článku 251“, „v súlade s postupom uvedeným v článku 251 ... Rada“, „Rada (... ) v súlade s postupom stanoveným v článku 251“ alebo „Rada v súlade s postupom podľa článku 251“ nahrádzajú slovami „Európsky parlament a Rada (... ) v súlade s riadnym legislatívnym postupom“, pričom číslo súvisiacich slovies sa zmení na množné, a slová „postup uvedený v článku 251“, „postup podľa článku 251“ alebo „postup v článku 251“ sa nahrádzajú slovami „riadny legislatívny postup“ v príslušnom gramatickom tvare, pričom veta sa príslušne gramaticky upraví;
d)
v článku 45, článku 57 ods. 2 a v článku 59 sa vypúšťajú slová „kvalifikovanou väčšinou hlasov“, v článku 190 ods. 5 sa vypúšťajú slová „prijatého kvalifikovanou väčšinou“, v článku 195 ods. 4 sa vypúšťajú slová „vyjadreným kvalifikovanou väčšinou“, v článku 223 šiestom odseku a v článku 248 ods. 4 piatom pododseku sa vypúšťajú slová „kvalifikovanou väčšinou členov“, v článku 272 ods. 9 sa vypúšťajú slová „Rada sa o tom uznáša kvalifikovanou väčšinou a“, v článku 273 sa vypúšťajú slová „kvalifikovanou väčšinou a“, v celom texte zmluvy sa vypúšťajú slová „kvalifikovanou väčšinou“, prípadne aj im predchádzajúca čiarka;
e)
slová „Rada, ktorú tvoria hlavy štátov a vlád, ... “ a slová „Rada zasadajúca v zložení hláv štátov alebo predsedov vlád“ sa nahrádzajú slovami „Európska rada“ v príslušnom gramatickom tvare;
f)
s výnimkou článku 193 prvého odseku sa slová „orgány a inštitúcie“ „inštitúcie a orgány“ a „inštitúcie alebo orgány“ a v článku 105 ods. 4 druhom pododseku slová „inštitúciám, orgánom“ nahrádzajú slovami „inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry“ v príslušnom gramatickom tvare;
g)
slová „spoločný trh“ sa nahrádzajú slovami „vnútorný trh“ v príslušnom gramatickom tvare, prípadne sa spojka „so“ upraví na „s“;
h)
slovo „ECU“ sa nahrádza slovom „euro“ v príslušnom gramatickom tvare;
i)
slová „členské štáty (...), pre ktoré neplatí výnimka“ sa nahrádzajú slovami „členské štáty (...), ktorých menou je euro“;
j)
skratka „ECB“ sa nahrádza slovami „Európska centrálna banka“ v príslušnom gramatickom tvare;
k)
slová „štatút ESCB“ sa nahrádzajú slovami „štatút ESCB a ECB“;
l)
slová „výbor zriadený podľa článku 114“ a „výbor uvedený v článku 114“ sa nahrádzajú slovami „Hospodársky a finančný výbor“;
m)
slová „štatút Súdneho dvora“ sa nahrádza slovami „štatút Súdneho dvora Európskej únie“;
n)
slová „Súd prvého stupňa“ sa nahrádzajú slovami „Všeobecný súd“ v príslušnom gramatickom tvare;
o)
slová „súdna komora“ sa nahrádzajú slovami „osobitný súd“ v príslušnom gramatickom tvare.
3)
V týchto článkoch sa slová „Rada (...) jednomyseľne“, „Rada jednomyseľne“ „jednomyseľným rozhodnutím“, sa nahrádzajú slovami „Rada jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom“ a vypúšťajú sa slová „na návrh Komisie“ a prípadné nadbytočné spojky:
– článok 13, ktorý sa stáva článkom 16e, ods. 1 – článok 93
– článok 19 ods. 1 – článok 94, ktorý sa stáva článkom 95
– článok 19 ods. 2 – článok 104 ods. 14 druhý pododsek
– článok 22 druhý odsek – článok 175 ods. 2 prvý pododsek
4)
V týchto článkoch sa za slovo „Rada“ vkladajú slová „uznášajúca sa jednoduchou väčšinou“ v príslušnom gramatickom tvare:
– článok 130 prvý odsek – článok 213 posledný odsek tretia veta
– článok 144 prvý odsek – článok 216
– článok 208 – článok 284
– článok 209  
5)
V týchto článkoch sa slová „po porade s Európskym parlamentom“ nahrádzajú slovami „po udelení súhlasu Európskeho parlamentu“:
– článok 13, ktorý sa stáva článkom 16e, ods. 1
– článok 22 druhý odsek
6)
Slovo „orgán“ sa v týchto článkoch nahrádza slovami „inštitúcia, orgán alebo úrad alebo agentúra“ v príslušnom gramatickom tvare, pričom sa dotknutá veta podľa potreby gramaticky upraví:
– článok 195 ods. 1 druhý pododsek,
– článok 232 druhý odsek,
– článok 233 prvý odsek,
– článok 234 písm. b),
– článok 255 ods. 3, ktorý sa stáva článkom 16a ods. 3 tretím pododsekom.
7)
V týchto článkoch sa slová „Súdny dvor“ nahrádzajú slovami „Súdny dvor Európskej únie“ v príslušnom gramatickom tvare:
článok 83 ods. 2 písm. d) – článok 233 prvý odsek
článok 88 ods. 2 druhý pododsek – článok 234 prvý, druhý a tretí odsek
článok 95, ktorý sa stáva článkom 94 ods. 9 – článok 235
článok 195 ods. 1 – článok 236
článok 225a šiesty odsek – článok 237, úvodná veta a písmeno d)
článok 226 druhý odsek – článok 238
článok 227 prvý odsek a štvrtý odsek – článok 240
článok 228 ods. 1 a ods. 2 – článok 242
článok 229 – článok 243
článok 229a – článok 244
článok 230 prvý a tretí odsek – článok 247 ods. 9, ktorý sa stáva odsekom 8
článok 231 prvý odsek a druhý odsek – článok 256 druhý a štvrtý odsek
článok 232 prvý odsek a tretí odsek  
(druhá časť zmien sa netýka slovenskej verzie)
8)
V týchto článkoch sa odkaz na iný článok zmluvy nahrádza odkazom na uvedený článok Zmluvy o Európskej únii:
– článok 21 tretí odsek, ktorý sa stáva štvrtým odsekom: odkaz na článok 9 (prvý odkaz) a článok 53 ods. 1 (druhý odkaz)
– článok 97b: odkaz na článok 2
– článok 98: odkaz na článok 2 (prvý odkaz)
– článok 105 ods. 1, druhá veta: odkaz na článok 2
– článok 215 tretí odsek, ktorý sa stáva štvrtým odsekom: odkaz na článok 9d ods. 7 prvý pododsek
9)
(netýka sa slovenskej verzie).
B. ŠPECIFICKÉ ZMENY A DOPLNENIA
PREAMBULA
10)
V druhom odôvodnení sa slovo „krajín“ nahrádza slovom „štátov“ a poslednom odôvodnení sa slová „ROZHODLI SA vytvoriť EURÓPSKE SPOLOČENSTVO a na tento účel boli menovaní títo splnomocnení zástupcovia za“ nahrádzajú slovami „URČILI za svojich splnomocnených zástupcov“.
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
11)
Články 1 a 2 sa vypúšťajú. Vkladá sa článok 1a:
„Článok 1a
1.
Táto zmluva upravuje fungovanie Únie a vymedzuje oblasti, rozsah a spôsob výkonu jej právomocí.
2.
Táto zmluva a Zmluva o Európskej únii sú zmluvami, na ktorých je založená Únia. Tieto dve zmluvy majú rovnakú právnu silu a označujú sa slovom ,zmluvy'.“.
DRUHY A OBLASTI PRÁVOMOCÍ
12)
Vkladá sa nový názov a nové články 2a až 2e:
„HLAVA I
DRUHY A OBLASTI PRÁVOMOCÍ ÚNIE
Článok 2a
1.
Ak zmluvy prenesú na Úniu výlučnú právomoc v určitej oblasti, len Únia môže vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty, pričom členské štáty tak môžu urobiť len vtedy, ak ich na to splnomocní Únia alebo na vykonanie aktov Únie.
2.
Ak zmluvy prenesú na Úniu v určitej oblasti právomoc, ktorú vykonáva spoločne s členskými štátmi, Únia a členské štáty môžu v tejto oblasti vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty. Členské štáty vykonávajú svoju právomoc v rozsahu, v akom Únia svoju právomoc nevykonala. Členské štáty opäť vykonávajú svoju právomoc v rozsahu, v akom sa Únia rozhodla prestať vykonávať svoju právomoc.
3.
Členské štáty koordinujú spôsobom ustanoveným v tejto zmluve svoju hospodársku politiku a politiku zamestnanosti, na vymedzenie ktorých má právomoc Únia.
4.
Únia má právomoc v súlade s ustanoveniami Zmluvy o Európskej únii vymedziť a vykonávať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku vrátane postupného vymedzenia spoločnej obrannej politiky.
5.
V určitých oblastiach a za podmienok ustanovených v zmluvách má Únia právomoc vykonávať činnosti, ktorými podporuje, koordinuje alebo dopĺňa činnosti členských štátov bez toho, aby tým v týchto oblastiach nahrádzala ich právomoc.
Právne záväzné akty Únie prijaté na základe ustanovení zmlúv, ktoré sa vzťahujú na tieto oblasti, nemôžu zahŕňať harmonizáciu zákonov alebo iných právnych predpisov členských štátov.
6.
Rozsah a spôsob vykonávania právomocí Únie je upravený ustanoveniami zmlúv pre každú oblasť.
Článok 2b
1.
Únia má výlučnú právomoc v týchto oblastiach:
a)
colná únia;
b)
ustanovenie pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu;
c)
menová politika pre členské štáty, ktorých menou je euro;
d)
ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva;
e)
spoločná obchodná politika.
2.
Únia má tiež výlučnú právomoc uzavrieť medzinárodnú dohodu, ak je jej uzavretie ustanovené v legislatívnom akte Únie alebo ak je jej uzavretie potrebné na to, aby Únia mohla vykonávať svoju vnútornú právomoc, alebo ak môžu byť uzavretím tejto zmluvy dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti.
Článok 2c
1.
Únia vykonáva spoločne právomoc s členskými štátmi vtedy, keď na ňu zmluvy prenášajú právomoc, ktorá sa nevzťahuje na oblasti uvedené v článkoch 2b a 2e.
2.
Spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú v týchto hlavných oblastiach:
a)
vnútorný trh;
b)
sociálna politika, pokiaľ ide o aspekty vymedzené v tejto zmluve;
c)
hospodárska, sociálna a územná súdržnosť
d)
poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo s výnimkou ochrany morských biologických zdrojov;
e)
životné prostredie;
f)
ochrana spotrebiteľa;
g)
doprava;
h)
transeurópske siete;
i)
energetika;
j)
priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;
k)
spoločné otázky bezpečnosti v záležitostiach verejného zdravia, pokiaľ ide o aspekty vymedzené v tejto zmluve.
3.
V oblasti výskumu, technického rozvoja a kozmického priestoru má Únia právomoc vykonávať činnosti, najmä vymedziť a uskutočňovať programy, avšak vykonávanie tejto právomoci nesmie viesť k tomu, aby sa členským štátom bránilo vykonávať ich právomoci.
4.
V oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci má Únia právomoc vykonávať činnosti a uskutočňovať spoločnú politiku, avšak vykonávanie tejto právomoci nesmie viesť k tomu, aby sa členským štátom bránilo vykonávať ich právomoci.
Článok 2d
1.
Členské štáty koordinujú svoje hospodárske politiky v rámci Únie. Na tento účel prijíma Rada opatrenia, najmä základné usmernenia pre tieto politiky.
Na členské štáty, ktorých menou je euro, sa vzťahujú osobitné ustanovenia.
2.
Únia prijíma opatrenia na zabezpečenie koordinácie politík zamestnanosti členských štátov, najmä vymedzením usmernení pre tieto politiky.
3.
Únia sa môže ujať iniciatívy na zabezpečenie koordinácie sociálnych politík členských štátov.
Článok 2e
Únia má právomoc vykonávať činnosti na podporu, koordináciu alebo doplnenie činnosti členských štátov. Týmito činnosťami na európskej úrovni sú:
a)
ochrana a zlepšovanie zdravia ľudí;
b)
priemysel;
c)
kultúra;
d)
cestovný ruch;
e)
vzdelávanie, odborné vzdelávanie, mládež a šport;
f)
civilná ochrana;
g)
administratívna spolupráca.“.
VŠEOBECNE UPLATNITEĽNÉ USTANOVENIA
13)
Vkladá sa tento názov a tento článok 2f:
„HLAVA II
VŠEOBECNE UPLATNITEĽNÉ USTANOVENIA
Článok 2f
Únia zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami, zohľadňujúc všetky svoje ciele a podriaďujúc sa zásade prenesenia právomocí.“.
14)
V článku 3 sa vypúšťa odsek 1. Jeho odsek 2 sa mení a dopĺňa takto: slová „činnostiach uvedených v tomto článku“ sa nahrádzajú slovami „svojich činnostiach“ a zrušuje sa označenie odseku 2.
15)
Text článku 4 sa stáva článkom 97b. Mení a dopĺňa sa tak, ako je uvedené v bode 85).
16)
Vypúšťa sa článok 5, nahrádza sa článkom 3b Zmluvy o Európskej únii.
17)
Vkladá sa článok 5a:
„Článok 5a
Pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia.“.
18)
Vkladá sa článok 5b:
„Článok 5b
Pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností sa Únia zameriava na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.“.
19)
V článku 6 sa slová „uvedených v článku 3“ vypúšťajú.
20)
Vkladá sa článok 6a s textom článku 153 ods. 2.
21)
Vkladá sa článok 6b s textom ustanovení protokolu o ochrane a blahu zvierat; za slovo „poľnohospodárstva,“ sa vkladajú slová „rybného hospodárstva,“ a slová „... a výskumu“ sa nahrádzajú slovami „... , výskumu a technologického rozvoja a kozmického priestoru“ a za slová „blaha zvierat“ sa vkladajú slová „ako cítiacich bytostí“.
22)
Vypúšťajú sa články 7 až 10. Články 11 a 11a sa nahrádzajú článkom 10 Zmluvy o Európskej únii a článkami 280a až 280i Zmluvy o fungovaní Európskej únie tak, ako je uvedené v článku 1 bode 22) tejto zmluvy a v bode 278).
23)
Text článku 12 sa stáva článkom 16d.
24)
Text článku 13 sa stáva článkom 16e. Mení a dopĺňa sa tak, ako je uvedené v bode 33).
25)
Text článku 14 sa stáva článkom 22a. Mení a dopĺňa sa tak, ako je uvedené v bode 41).
26)
Text článku 15 sa stáva článkom 22b. Mení a dopĺňa sa tak, ako je uvedené v bode 42).
27)
Článok 16 sa mení a dopĺňa takto:
a)
na začiatku článku sa slová „Bez toho, aby boli dotknuté články 73, 86 a 87 tejto zmluvy,“;
b)
na konci vety sa slová „... a podmienok, ktoré umožňujú splnenie ich poslania.“ sa nahrádzajú slovami „... a podmienok, najmä hospodárskych a finančných, ktoré im umožňujú plniť ich poslanie.“;
c)
dopĺňa sa táto veta:
„Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení ustanovia tieto zásady a podmienky bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v súlade so zmluvami poskytovať, objednávať a financovať takéto služby.“.
28)
Vkladá sa článok 16a s textom článku 255;mení a dopĺňa sa takto:
a)
číslovanie súčasných odsekov 3, a pred tento odsek sa vložia tieto odseky:
„1.
S cieľom podporovať dobrú správu vecí verejných a zabezpečiť účasť občianskej spoločnosti dodržiavajú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie v čo najväčšej možnej miere zásadu otvorenosti.
2.
Zasadnutia Európskeho parlamentu, ako aj zasadnutia Rady pri prerokúvaní a hlasovaní o návrhu legislatívneho aktu sú verejné.“;“.
b)
v odseku 1, ktorý sa označil ako odsek 2 a 3.“ sa nahrádzajú slovami „... s týmto odsekom.“;
c)
v odseku 2, ktorý sa stáva druhým pododsekom odseku 3 (predtým odseku 1) sa za slovo „stanoví“ vkladá slovo „prostredníctvom nariadení“ a vypúšťajú sa slová „... , do dvoch rokov po nadobudnutí platnosti Amsterdamskej zmluvy“;
d)
v odseku 3, ktorý sa stáva tretím pododsekom odseku 3 (predtým odseku 1) sa slová „... uvedený vyššie zapracuje... “ nahrádzajú slovami „... zabezpečí transparentnosť svojej práce a zapracuje...“, na konci pododseku sa vkladajú slová „... v súlade s nariadeniami uvedeným v druhom pododseku“ a dopĺňajú sa tieto pododseky:
„Na Súdny dvor Európskej únie, Európsku centrálnu banku a Európsku investičnú banku sa tento odsek vzťahuje iba pri výkone ich administratívnych úloh.
Európsky parlament a Rada zabezpečia zverejnenie dokumentov týkajúcich sa legislatívnych postupov v súlade s podmienkami ustanovenými v nariadení uvedenom v druhom pododseku.“.
29)
Vkladá sa článok 16b, ktorý nahrádza článok 286:
„Článok 16b
1.
Každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú.
2.
Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanovia pravidlá, ktoré sa vzťahujú na ochranu fyzických osôb, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako ajčlenskými štátmi pri výkone činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti práva Únie, a pravidlá, ktoré sa vzťahujú na voľný pohyb takýchto údajov. Dodržiavanie týchto pravidiel podlieha kontrole nezávislých orgánov.
Pravidlami prijatými na základe tohto článku nie sú dotknuté osobitné pravidlá ustanovené v článku 25a Zmluvy o Európskej únii.“.
30)
Vkladá sa tento nový článok 16 c:
„Článok 16c
1.
Únia rešpektuje a nezasahuje do postavenia, ktoré majú cirkvi a náboženské združenia alebo spoločenstvá v členských štátoch podľa vnútroštátneho práva.
2.
Únia rovnako rešpektuje postavenie, ktoré majú filozofické a nekonfesionálne organizácie podľa vnútroštátneho práva.
3.
Uznávajúc ich identitu a ich osobitný prínos, udržiava Únia s týmito cirkvami a organizáciami otvorený, transparentný a pravidelný dialóg.“.
NEDISKRIMINÁCIA A OBČIANSTVO
31)
Názov druhejčasti sa nahrádza takto: „NEDISKRIMINÁCIA A OBČIANSTVO ÚNIE“.
32)
Vkladá sa článok 16d s textom článku 12.
33)
Vkladá sa článok 16e s textom článku 13;v odseku 2 sa slová „Ak Rada ...“ nahrádzajú slovami: „Bez ohľadu na odsek 1 môžu Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom...“, slová „...prijíma motivačné opatrenia“ sa nahrádzajú slovami „prijímať základné zásady motivačných opatrení... “ a vypúšťajú sa slová „... , koná bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 v súlade s postupom uvedeným v článku 251“.
34)
Článok 17 sa mení a dopĺňa takto:
a)
druhá veta sa nahrádza takto: „Občianstvo Únie dopĺňa štátne občianstvo a nenahrádza ho.“;
b)
odsek 2 sa nahrádza takto:
„2.
Občania Únie požívajú práva a podliehajú povinnostiam ustanoveným v zmluvách. Majú okrem iného:
a)
právo na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov;
b)
právo voliť a byť volení vo voľbách do Európskeho parlamentu a vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu;
c)
právo požívať na území tretej krajiny, v ktorej nie je zastúpený členský štát, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, ochranu diplomatických a konzulárnych orgánov ktoréhokoľvek členského štátu za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu;
d)
právo obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament, obrátiť sa na európskeho ombudsmana a na inštitúcie a poradné orgány Únie v ktoromkoľvek jazyku zmlúv a dostať odpoveď v tom istom jazyku.
Tieto práva sa uplatňujú v súlade s podmienkami a obmedzeniami vymedzenými v zmluvách a opatreniami prijatými na ich vykonanie.“.
35)
Článok 18 sa mení a dopĺňa takto:
a)
v odseku 2 sa slová „...Rada môže prijať... “ nahrádzajú slovami „... Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijať...“ a posledná veta sa vypúšťa;
b)
odsek 3 sa nahrádza takto:
„3.
Na rovnaké účely, ako sú uvedené v odseku 1, a pokiaľ zmluvy neustanovili na tento účel potrebné právomoci, môže Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom ustanoviť opatrenia týkajúce sa sociálneho zabezpečenia alebo sociálnej ochrany. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.“.
36)
V článku 20 sa slová „... dohodnú medzi sebou potrebné pravidlá a...“ nahrádzajú slovami: „... prijmú potrebné ustanovenia a... “ Dopĺňa sa tento nový odsek:
„Rada môže v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom a po porade s Európskym parlamentom prijať smernice zavádzajúce opatrenia koordinácie a spolupráce potrebné na uľahčenie takejto ochrany.“.
37)
V článku 21 sa dopĺňa nový prvý odsek:
„Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení upravia postupy a podmienky predloženia iniciatívy občanov v zmysle článku 8b Zmluvy o Európskej únii vrátane minimálneho počtu členských štátov, z ktorých musia občania predkladajúci iniciatívu pochádzať.“.
38)
V článku 22 druhom odseku sa slová „... pravidlá na posilnenie alebo na doplnenie práv zakotvených v tejto časti, ktoré odporučí členským štátom na prijatie v súlade s ich ústavnými predpismi... “ nahrádzajú slovami „... ustanovenia na posilnenie alebo na doplnenie práv vymenovaných v článku 17b ods. 2. Tieto ustanovenia nadobudnú účinnosť po schválení členskými štátmi v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami.“
39)
Názov tretejčasti sa nahrádza takto: „VNÚTORNÉ POLITIKY A ČINNOSTI ÚNIE“.
VNÚTORNÝ TRH
40)
Na začiatku tretej časti sa vkladá hlava I s názvom „VNÚTORNÝ TRH“.
41)
Vkladá sa článok 22a s textom článku 14. Odsek 1 sa nahrádza takto:
„1.
Únia prijíma opatrenia s cieľom vytvoriť vnútorný trh alebo zabezpečiť jeho fungovanie v súlade s príslušnými ustanoveniami zmlúv.“.
42)
Vkladá sa článok 22b s textom článku 15. V prvom odseku sa slová „...počas obdobia vytvárania... “ nahrádzajú slovami „... na vytvorenie... “
43)
Označenie hlavy I o voľnom pohybe tovaru sa mení na „Ia“.
44)
V článku 23 ods. 1 sa slová „je založená na colnej únii“ nahrádzajú slovami „predstavuje colnú úniu“.
45)
Za článok 27 sa vkladá kapitola 1a s názvom „COLNÁ SPOLUPRÁCA“ a vkladá sa článok 27a s textom článku 135, pričom posledná veta článku 135 sa vypúšťa.
POĽNOHOSPODÁRSTVO A RYBNÉ HOSPODÁRSTVO
46)
V názve hlavy II sa dopĺňajú slová „A RYBNÉ HOSPODÁRSTVO“.
47)
Článok 32 sa mení a dopĺňa takto:
a)
v odseku 1 sa vkladá nový prvý pododsek:
„1.
Únia vymedzuje a vykonáva spoločnú poľnohospodársku politiku a spoločnú politiku v oblasti rybného hospodárstva.“ a pôvodný text odseku 1 sa stáva druhým pododsekom;
v prvej vete druhého pododseku za slovo „poľnohospodárstvo“ sa vkladajú slová „... , rybné hospodárstvo“ a na konci pododseku sa pripája táto veta: „Odkazy na spoločnú poľnohospodársku politiku alebo poľnohospodárstvo a používanie pojmu ,poľnohospodársky' sa týkajú aj rybného hospodárstva, pričom sa zohľadňujú osobitné charakteristiky tohto odvetvia.“;“.
b)
v odseku 2 sa za slovo „vytvorenie“ vkladajú slová „alebo fungovanie“.
c)
v odseku 3 sa vypúšťajú slová „k tejto zmluve“.
48)
Článok 36 sa mení a dopĺňa takto:
a)
v prvom odseku sa slovo „určí“ nahrádza slovami „určia Európsky parlament a“ a vypúšťa sa odkaz na odsek 3;
b)
v druhom odseku sa úvodná veta nahrádza takto: „Na návrh Komisie môže Rada schváliť poskytovanie pomoci:“.
49)
Článok 37 sa mení a dopĺňa takto:
a)
vypúšťa sa odsek 1;
b)
odsek 2 sa označuje ako odsek 1; slová „S prihliadnutím na výsledky konferencie uvedenej v odseku 1 predloží Komisia po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti tejto zmluvy návrhy...“ sa nahrádzajú slovami „Komisia predloží návrhy...“ a tretí pododsek sa vypúšťa;
c)
vkladajú sa tieto odseky ako nové odseky 2 a 3, ďalšie odseky sa v dôsledku toho prečíslujú:
„2.
Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom ustanovia spoločnú organizáciu trhu ustanovenú v článku 34 ods. 1 a iné ustanovenia potrebné pre dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva.
3.
Rada na návrh Komisie prijíma opatrenia týkajúce sa stanovovania cien, odvodov, pomoci a množstvových obmedzení a určovania a prideľovania rybolovných možností.“;“.
d)
v úvodnejvete odseku 4 (predtým odsek 3) sa úvodná veta nahrádza takto: „Vnútroštátne trhové organizácie sa môžu v súlade s odsekom 2 nahradiť spoločnou organizáciou stanovenou v článku 34 ods. 1, ak:“;
e)
v odseku 5 (predtým odsek 4) sa slová „pred zavedením“ nahrádzajú slovami „po zavedení“.
VOĽNÝ POHYB PRACOVNÍKOV
50)
V článku 39 ods. 3 písm. d) sa vypúšťa slovo „vykonávacích“, pričom predložka „vo“ sa upraví na „v“.
51)
Článok 42 sa mení a dopĺňa takto:
a)
v prvom odseku sa slová „...migrujúcim pracovníkom a na nich závislým osobám.“ nahrádzajú slovami „... migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám...“;
b)
posledný odsek sa nahrádza takto:
„Ak člen Rady vyhlási, že by návrhom legislatívneho aktu uvedeného v prvom pododseku boli dotknuté dôležité aspekty jeho systému sociálneho zabezpečenia najmä jeho rozsahu pôsobnosti, nákladov alebo finančnej štruktúry alebo by bola dotknutá finančná rovnováha tohto systému, môže požiadať, aby sa táto záležitosť predložila Európskej rade. V takom prípade sa riadny legislatívny postup pozastaví. Európska rada po diskusii a v lehote štyroch mesiacov od tohto pozastavenia buď:
a)
vráti návrh späť Rade, ktorá ukončí pozastavenie riadneho legislatívneho postupu, alebo
b)
nepodnikne žiadne kroky, alebo požiada Komisiu, aby predložila nový návrh; v takom prípade sa pôvodne navrhovaný akt považuje za neprijatý.“.
PRÁVO USADIŤ SA
52)
V článku 44 ods. 2 sa na začiatku prvého pododseku vkladajú slová: „Európsky parlament,“.
53)
V článku 45 sa v druhom odseku slová „Rada môže na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou hlasov ... “ nahrádzajú slovami „Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom ...“.
54)
Článok 47 sa mení a dopĺňa takto:
a)
na konci odseku 1 sa pripája táto veta: „a na koordináciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa začatia a vykonávania činností samostatne zárobkovo činných osôb.“;
b)
vypúšťa sa odsek 2 a odsek 3 sa označuje ako odsek 2; prvá časť vety sa nahrádza takto: „Pri lekárskych a zdravotníckych povolaniach a farmaceutických povolaniach závisí postupné zrušenie obmedzení od... “
55)
Vkladá sa článok 48a s textom článku 294.
SLUŽBY
56)
Článok 49 sa mení a dopĺňa takto:
a)
v prvom odseku sa slová „štáte Spoločenstva“ nahrádzajú slovami „členskom štáte“;
b)
v druhom odseku sa slová „Na návrh Komisie môže Rada kvalifikovanou väčšinou... “ nahrádzajú slovami „Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom rozšíriť ... “
57)
V článku 50 treťom odseku sa slová „v štáte“ nahrádzajú slovami „v členskom štáte“.
58)
V článku 52 ods. 1 sa slová „... vydá Rada kvalifikovanou väčšinou smernice na návrh Komisie a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a s Európskym parlamentom.“ nahrádzajú týmito slovami „... Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom vydajú smernice.“
59)
V článku 53 sa slová „... vyhlasujú, že sú pripravené uskutočniť liberalizáciu služieb... “ nahrádzajú slovami „... sa usilujú o dosiahnutie liberalizácie služieb...“.
KAPITÁL
60)
V článku 57 ods. 2 sa slová „... môže Rada na návrh Komisie kvalifikovanou väčšinou hlasov prijať opatrenia... “ nahrádzajú slovami „... prijmú Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom opatrenia... “ a druhá veta sa označuje ako odsek 3 a nahradí sa takto:
„3.
Odchylne od odseku 2 môže opatrenia, ktoré predstavujú krok späť v práve Únie, pokiaľ ide o liberalizáciu pohybu kapitálu do tretích krajín a z tretích krajín, ustanoviť len Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom.“.
61)
V článku 58 sa dopĺňa odsek 4:
„4.
Ak sa neprijmú opatrenia podľa článku 57 ods. 3, Komisia, alebo ak Komisia do troch mesiacov od žiadosti dotknutého členského štátu neprijme rozhodnutie, tak Rada, môže prijať rozhodnutie, ktoré potvrdzuje, že obmedzujúce daňové opatrenia prijaté členským štátom voči jednej alebo viacerým tretím krajinám sa považujú za zlučiteľné so zmluvami, ak ich je možné odôvodniť jedným z cieľov Únie a ak sú zlučiteľné s riadnym fungovaním vnútorného trhu. Rada sa uznáša jednomyseľne na žiadosť členského štátu.“.
62)
Článok 60 sa stáva článkom 61h. Mení a dopĺňa sa tak, ako je uvedené v bode 64).
PRIESTOR SLOBODY, BEZPEČNOSTI A SPRAVODLIVOSTI
63)
Hlava IV o vízovej, azylovej, prisťahovaleckejpolitike a iných politikách, ktoré sa týkajú
voľného pohybu osôb, sa nahrádza hlavou IV s názvom „PRIESTOR SLOBODY, BEZPEČNOSTI A SPRAVODLIVOSTI“. Táto hlava obsahuje tieto kapitoly:
Kapitola 1: Všeobecné ustanovenia
Kapitola 2: Politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo
Kapitola 3: Justičná spolupráca v občianskych veciach
Kapitola 4: Justičná spolupráca v trestných veciach
Kapitola 5: Policajná spolupráca
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
64)
Článok 61 sa nahrádza nasledujúcou kapitolou 1 a článkami 61 až 61i. Článok 61 tiež nahrádza článok 29 súčasnej Zmluvy o Európskej únii, článok 61d nahrádza článok 36 uvedenej zmluvy, článok 61e nahrádza článok 64 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článok 33 súčasnej Zmluvy o Európskej únii, článok 61g nahrádza článok 66 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článok 61h preberá text článku 60 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva ako je uvedené v bode 62):
„KAPITOLA 1
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 61
1.
Únia vytvára priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pri rešpektovaní základných práv a rozličných právnych systémov a tradícií členských štátov.
2.
Zabezpečuje absenciu kontrol osôb na vnútorných hraniciach a tvorí spoločnú politiku v oblasti azylu, prisťahovalectva a kontroly vonkajších hraníc, ktorá sa zakladá na solidarite medzi členskými štátmi a ktorá je spravodlivá voči štátnym príslušníkom tretích krajín. Na účely tejto hlavy sa osoby bez štátnej príslušnosti považujú za štátnych príslušníkov tretích krajín.
3.
Únia sa usiluje o zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti prostredníctvom opatrení na predchádzanie trestnej činnosti, rasizmu a xenofóbie a na boj proti nim prostredníctvom opatrení na koordináciu a spoluprácu medzi policajnými a justičnými orgánmi a inými príslušnými orgánmi, ako aj vzájomným uznávaním rozsudkov v trestných veciach a v prípade potreby aj aproximáciou trestnoprávnych predpisov.
4.
Únia uľahčuje prístup k spravodlivosti najmä prostredníctvom zásady vzájomného uznávania súdnych a mimosúdnych rozhodnutí v občianskych veciach.
Článok 61a
Európska rada vymedzuje strategické usmernenia pre legislatívne a operačné plánovanie v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.
Článok 61b
Národné parlamenty zabezpečia, aby sa v návrhoch a legislatívnych iniciatívach predložených v rámci kapitol 4 a 5 dodržiavala zásada subsidiarity v súlade s Protokolom o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality.
Článok 61c
Bez toho, aby boli dotknuté články 226, 227 a 228, môže Rada na návrh Komisie prijať opatrenia ustanovujúce podrobnosti, podľa ktorých členské štáty v spolupráci s Komisiou objektívne a nestranne hodnotia vykonávanie politík Únie uvedených v tejto hlave orgánmi členských štátov, najmä s cieľom presadzovať úplné uplatňovanie zásady vzájomného uznávania. Európsky parlament a národné parlamenty sú oboznamované s obsahom a výsledkami tohto hodnotenia.
Článok 61d
V rámci Rady sa zriaďuje stály výbor s cieľom zabezpečiť v rámci Únie podporu a posilnenie operačnej spolupráce v oblasti vnútornej bezpečnosti. Bez toho, aby bol dotknutý článok 207, stály výbor napomáha koordinovať činnosť príslušných orgánov členských štátov. Zástupcovia dotknutých orgánov, úradov a agentúr Únie sa môžu zapájať do rokovaní tohto výboru. Európsky parlament a národné parlamenty sú oboznamované s rokovaniami.
Článok 61e
Touto hlavou nie je dotknutý výkon právomocí členských štátov vo veci udržiavania verejného poriadku a zabezpečovania vnútornej bezpečnosti.
Článok 61f
Členské štáty môžu spoločne a vo svojej vlastnej zodpovednosti slobodne organizovať formy spolupráce a koordináciu podľa vlastného uváženia medzi príslušnými útvarmi zodpovednými za ochranu národnej bezpečnosti.
Článok 61g
Rada prijíma opatrenia na zabezpečenie administratívnej spolupráce medzi príslušnými útvarmi členských štátov v oblastiach uvedených v tejto hlave, ako aj medzi týmito útvarmi a Komisiou. Koná na návrh Komisie s výhradou článku 61i a po porade s Európskym parlamentom.
Článok 61h
Ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 61 v súvislosti s predchádzaním a bojom proti terorizmu a súvisiacimi činnosťami, Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení vymedzia rámec pre administratívne opatrenia týkajúce sa pohybu kapitálu a platieb, ako napr. zmrazenie finančných prostriedkov, finančných aktív alebo hospodárskych výnosov, ktoré sú vo vlastníctve alebo v držbe fyzických alebo právnických osôb, skupín alebo neštátnych subjektov.
Na návrh Komisie prijme Rada opatrenia na vykonávanie rámca uvedeného v prvom odseku.
Právne akty uvedené v tomto článku obsahujú potrebné ustanovenia o právnych zárukách.
Článok 61i
Právne akty uvedené v kapitolách 4 a 5 spolu s opatreniami uvedenými v článku 61g, ktoré zabezpečujú administratívnu spoluprácu v oblastiach uvedených v týchto kapitolách, sa prijímajú:
a)
na návrh Komisie alebo
b)
na základe iniciatívy jednej štvrtiny členských štátov.“.
HRANIČNÉ KONTROLY, AZYL A PRISŤAHOVALECTVO
65)
Články 62 až 64 sa nahrádzajú touto kapitolou 3 a 4:
„KAPITOLA 2
POLITIKY VZŤAHUJÚCE SA NA HRANIČNÉ KONTROLY, AZYL A PRISŤAHOVALECTVO
Článok 62
1.
Únia tvorí politiku s cieľom:
a)
zabezpečiť absenciu akýchkoľvek kontrol osôb bez ohľadu na štátnu príslušnosť pri prekročení vnútorných hraníc;
b)
zabezpečiť kontroly osôb a účinné monitorovanie prekračovania vonkajších hraníc;
c)
postupne zaviesť integrovaný systém riadenia vonkajších hraníc.
2.
Na účely odseku 1 Európsky parlament a Rada prijmú v súlade s riadnym legislatívnym postupom opatrenia týkajúce sa:
a)
spoločnej politiky v oblasti víz a iných povolení na krátkodobý pobyt;
b)
kontrol, ktorým sú podrobené osoby prekračujúce vonkajšie hranice;
c)
podmienok, za ktorých môžu štátni príslušníci tretích krajín počas krátkeho obdobia voľne cestovať v rámci Únie;
d)
všetkých opatrení potrebných na postupné vybudovanie integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc;
e)
absencia akýchkoľvek kontrol osôb bez ohľadu na štátnu príslušnosť pri prekračovaní vnútorných hraníc.
3.
Ak by sa ukázalo, že činnosť Únie je nevyhnutná na uľahčenie vykonávania práva uvedeného v článku 17 ods. 2 písm. a), a ak zmluvy inak na tento účel neustanovujú potrebné právomoci, môže Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom prijať ustanovenia o cestovných pasoch, preukazoch totožnosti, povoleniach na pobyt alebo iných obdobných dokladoch. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.
4.
Týmto článkom nie je dotknutá právomoc členských štátov týkajúca sa geografického vymedzenia ich hraníc v súlade s medzinárodným právom.
Článok 63
1.
Únia tvorí spoločnú politiku v oblasti azylu, doplnkovej ochrany a dočasnej ochrany s cieľom poskytnúť zodpovedajúce právne postavenie každému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý potrebuje medzinárodnú ochranu, a zabezpečiť súlad so zásadou non-refoulement. Táto politika musí byť v súlade so Ženevským dohovorom z 28. júla 1951 a Protokolom z 31. januára 1967 týkajúcimi sa právneho postavenia utečencov, ako aj inými príslušnými zmluvami.
2.
Na účely odseku 1 Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú opatrenia týkajúce sa spoločného európskeho azylového systému, ktorý zahŕňa:
a)
jednotný štatút azylu pre štátnych príslušníkov tretích krajín platný v celej Únii;
b)
jednotný štatút doplnkovej ochrany pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí bez toho, aby získali európsky azyl, potrebujú medzinárodnú ochranu;
c)
spoločný systém dočasnej ochrany pre odídencov v prípade hromadného prílevu;
d)
spoločné postupy udeľovania a odnímania jednotného štatútu azylu alebo doplnkovej ochrany;
e)
kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu príslušného pre posúdenie žiadosti o azyl alebo o doplnkovú ochranu;
f)
normy týkajúce sa podmienok prijímania žiadateľov o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany;
g)
partnerstvo a spoluprácu s tretími krajinami na účely riadenia prílevov žiadateľov o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej alebo dočasnú ochranu.
3.
Ak sa jeden alebo viac členských štátov ocitne v núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, môže Rada na návrh Komisie prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého, respektíve dotknutých členských štátov. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom.
Článok 63a
1.
Únia tvorí spoločnú prisťahovaleckú politiku s cieľom zabezpečiť vo všetkých etapách účinné riadenie migračných tokov, spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch, ako aj predchádzanie a posilnený boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi.
2.
Na účely odseku 1 Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú opatrenia v týchto oblastiach:
a)
podmienky vstupu a pobytu, ako aj normy týkajúce sa udeľovania dlhodobých víz a povolení na dlhodobý pobyt členskými štátmi vrátane tých, ktoré sú udeľované na účely zlúčenia rodiny;
b)
vymedzenie práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členskom štáte, vrátane podmienok, ktorými sa spravuje sloboda pohybu a pobytu v iných členských štátoch;
c)
nelegálne prisťahovalectvo a neoprávnený pobyt vrátane odsunu a repatriácie osôb, ktoré sa zdržiavajú na území štátu neoprávnene;
d)
bojproti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi.
3.
Únia môže uzatvárať dohody s tretími krajinami o readmisii štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu, prítomnosť alebo pobytu na území jedného z členských štátov, do krajiny pôvodu alebo do krajiny, z ktorej prichádzajú.
4.
Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanoviť opatrenia na povzbudzovanie a podporu činnosti členských štátov s cieľom presadzovať integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na ich územiach, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.
5.
Týmto článkom nie je dotknuté právo členských štátov určiť počty prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na ich územie z tretích krajín s cieľom nájsť si prácu buď ako zamestnanci, alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby.
Článok 63b
Politiky Únie uvedené v tejto kapitole a ich vykonávanie sa spravujú zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi vrátane finančných dôsledkov. Právne akty Únie prijaté podľa tejto kapitoly obsahujú vždy, keď je to potrebné, vhodné opatrenia na uplatnenie tejto zásady.“.
JUSTIČNÁ SPOLUPRÁCA V OBČIANSKYCH VECIACH
66)
Článok 65 sa nahrádza touto kapitolou 3 a článkom 65:
„KAPITOLA 3
JUSTIČNÁ SPOLUPRÁCA V OBČIANSKYCH VECIACH
Článok 65
1.
Únia rozvíja justičnú spoluprácu v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, na základe zásady vzájomného uznávania súdnych a mimosúdnych rozhodnutí. Takáto spolupráca môže zahŕňať prijatie opatrení na aproximáciu zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.
2.
Na účely odseku 1 Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú, najmä ak je to nevyhnutné pre riadne fungovanie vnútorného trhu, opatrenia zamerané na zabezpečenie:
a)
vzájomného uznávania a výkonu súdnych a mimosúdnych rozhodnutí medzi členskými štátmi;
b)
cezhraničného doručovania súdnych a mimosúdnych písomností;
c)
zlučiteľnosti kolíznych noriem a noriem určujúcich právomoc uplatniteľných v členských štátoch;
d)
spolupráce pri obstarávaní dôkazov;
e)
účinného prístupu k spravodlivosti;
f)
odstraňovania prekážok riadneho priebehu občianskoprávneho konania, v prípade potreby podporovaním zlučiteľnosti pravidiel občianskeho súdneho konania uplatniteľných v členských štátoch;
g)
rozvíjania alternatívnych metód riešenia sporov;
h)
podpory vzdelávania sudcov a justičných pracovníkov.
3.
Odchylne od odseku 2 Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom ustanoví opatrenia týkajúce sa rodinného práva, ktoré majú cezhraničné dôsledky. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.
Rada môže na návrh Komisie prijať rozhodnutie, ktorým sa určujú tie aspekty rodinného práva s cezhraničnými dôsledkami, ktoré môžu byť predmetom aktov prijatých riadnym legislatívnym postupom. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.
Návrh uvedený v druhom pododseku sa oznámi národným parlamentom. Ak národný parlament oznámi svoj nesúhlas do šiestich mesiacov od tohto oznámenia, rozhodnutie sa neprijme. V prípade, že sa nevysloví nesúhlas, Rada môže rozhodnutie prijať.“.
JUSTIČNÁ SPOLUPRÁCA V TRESTNÝCH VECIACH
67)
Článok 66 sa nahrádza článkom 61g ako je uvedené v bode 64) a články 67 až 69 sa vypúšťajú. Vkladá sa táto kapitola 4 a články 69a až 69e. Články 69a, 69b a 69d nahrádzajú článok 31 súčasnej Zmluvy o Európskej únii tak, ako je uvedené v článku 1 bode 51) tejto zmluvy:
„KAPITOLA 4
JUSTIČNÁ SPOLUPRÁCA V TRESTNÝCH VECIACH
Článok 69a
1.
Justičná spolupráca v trestných veciach v Únii je založená na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a iných justičných rozhodnutí a zahŕňa aproximáciu zákonov a iných právnych predpisov členských štátov v oblastiach uvedených v odseku 2 a článku 69b.
Európsky parlament a Rada prijmú v súlade s riadnym legislatívnym postupom opatrenia zamerané na:
a)
vytvorenie pravidiel a postupov na zabezpečovanie uznávania všetkých foriem rozsudkov a iných súdnych rozhodnutí v celej Únii;
b)
predchádzanie sporom o právomoc medzi členskými štátmi a ich riešenie;
c)
podpory vzdelávania sudcov a justičných pracovníkov;
d)
uľahčovanie spolupráce medzi justičnými orgánmi alebo rovnocennými orgánmi členských štátov v rámci trestného stíhania a výkonu rozhodnutí.
2.
Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom smerníc ustanoviť minimálne pravidlá s cieľom uľahčiť v potrebnom rozsahu vzájomné uznávanie rozsudkov a iných justičných rozhodnutí, ako aj policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach, ktoré majú cezhraničný rozmer. Tieto minimálne pravidlá zohľadňujú rozdiely medzi právnymi tradíciami a systémami členských štátov.
Týkajú sa:
a)
vzájomnej prípustnosti dôkazov medzi členskými štátmi;
b)
práv jednotlivcov v trestnom konaní;
c)
práv obetí trestných činov;
d)
ďalších osobitných aspektov trestného konania, ktoré Rada vopred určí rozhodnutím; pri prijímaní tohto rozhodnutia sa Rada uznáša jednomyseľne po udelení súhlasu Európskeho parlamentu.
Prijatie minimálnych pravidiel uvedených v tomto odseku nebráni členským štátom zachovať alebo zaviesť vyššiu úroveň ochrany pre jednotlivcov.
3.
Ak sa člen Rady domnieva, že navrhovanou smernicou uvedenou v odseku 2 by mohli byť dotknuté základné aspekty jeho systému trestného súdnictva, môže požiadať, aby o návrhu smernice rokovala Európska rada. V takom prípade sa riadny legislatívny postup pozastaví. Európska rada po prerokovaní v prípade dosiahnutia konsenzu vráti do štyroch mesiacov od tohto pozastavenia návrh späť Rade, čím sa ukončí pozastavenie riadneho legislatívneho postupu.
Ak sa konsenzus nedosiahne a ak si aspoň deväť členských štátov želá na základe dotknutého návrhu smernice nadviazať posilnenú spoluprácu, v rovnakej lehote to oznámia Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. V takom prípade sa povolenie uskutočňovať posilnenú spoluprácu podľa článku 10 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článku 280d ods. 1 tejto zmluvy považuje za udelené a uplatnia sa ustanovenia o posilnenej spolupráci.
Článok 69b
1.
Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom smerníc ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblastiach obzvlášť závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom vyplývajúcim z povahy alebo dôsledkov týchto trestných činov alebo z osobitnej potreby bojovať proti nim na spoločnom základe.
Týmito oblasťami trestnej činnosti sú: terorizmus, obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie žien a detí, nedovolené obchodovanie s drogami, nedovolené obchodovanie so zbraňami, pranie špinavých peňazí, korupcia, falšovanie platobných prostriedkov, počítačová kriminalita a organizovaná trestná činnosť.
V závislosti od vývoja trestnej činnosti môže Rada prijať rozhodnutie určujúce ďalšie oblasti trestnejčinnosti, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v tomto odseku. Rada sa uznáša jednomyseľne po udelení súhlasu Európskeho parlamentu.
2.
Ak sa ukáže, že aproximácia zákonov a iných právnych predpisov v oblasti trestného práva je nevyhnutná na zabezpečenie účinného uskutočňovania politiky Únie v oblasti, ktorá bola predmetom harmonizačných opatrení, môžu smernice ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v dotknutej oblasti. Takéto smernice sa prijímajú v súlade s riadnym legislatívnym postupom alebo mimoriadnym legislatívnym postupom podľa toho, aký bol použitý pri prijímaní príslušných harmonizačných opatrení, bez toho, aby bol dotknutý článok 61i.
3.
Ak sa člen Rady domnieva, že navrhovanou smernicou uvedenou v odseku 1 alebo 2 by mohli byť dotknuté základné aspekty jeho systému trestného súdnictva, môže požiadať, aby o návrhu smernice rokovala Európska rada. V takom prípade sa riadny legislatívny postup pozastaví. Európska rada po prerokovaní v prípade dosiahnutia konsenzu vráti do štyroch mesiacov od tohto pozastavenia návrh späť Rade, čím sa ukončí pozastavenie riadneho legislatívneho postupu.
Ak sa konsenzus nedosiahne a ak si aspoň deväť členských štátov želá na základe dotknutého návrhu smernice nadviazať posilnenú spoluprácu, v rovnakej lehote to oznámia Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. V takom prípade sa povolenie uskutočňovať posilnenú spoluprácu podľa článku 10 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článku 280d ods. 1 tejto zmluvy považuje za udelené a uplatnia sa ustanovenia o posilnenej spolupráci.
Článok 69c
Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanoviť opatrenia na povzbudenie a podporu činnosti členských štátov v oblasti predchádzania trestnej činnosti, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.
Článok 69d
1.
Poslaním Eurojustu je podporovať a posilňovať koordináciu a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vyšetrovanie a stíhanie závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov alebo ktorá si vyžaduje trestné stíhanie na spoločnom základe, a to na základe operácií vykonaných a informácií poskytovaných orgánmi členských štátov a Europolom.
V tejto súvislosti Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom určia prostredníctvom nariadení štruktúru, fungovanie, oblasť pôsobenia a úlohy Eurojustu. Medzi tieto úlohy môže patriť:
a)
začatie vyšetrovania trestných činov, ako aj podnetov na začatie trestného stíhania vykonávaného príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, najmä toho, ktoré sa týka trestných činov, ktoré spôsobujú ujmu finančným záujmom Únie;
b)
koordinácia vyšetrovania a trestného stíhania uvedených v písmene a);
c)
posilňovanie justičnej spolupráce vrátane riešenia sporov o právomoc a úzkej spolupráce s Európskou justičnou sieťou.
Tieto nariadenia tiež ustanovia podrobnosti účasti Európskeho parlamentu a národných parlamentov na hodnotení činnosti Eurojustu.
2.
V rámci stíhania uvedeného v odseku 1 a bez toho, aby bol dotknutý článok 69e, formálne procesné úkony vykonávajú príslušní vnútroštátni úradníci.
Článok 69e
1.
S cieľom bojovať proti trestnej činnosti, ktorá poškodzuje finančné záujmy Únie, môže Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení vytvoriť z Eurojustu Európsku prokuratúru. Rada sa uznáša jednomyseľne po udelení súhlasu Európskeho parlamentu.
Ak sa v Rade nedosiahla jednomyseľnosť, môže skupina pozostávajúca aspoň z deviatich členských štátov požiadať, aby sa návrh nariadenia predložil Európskej rade. V takom prípade sa postup v Rade pozastaví. Európska rada po prerokovaní v prípade dosiahnutia konsenzu vráti do štyroch mesiacov od tohto pozastavenia návrh späť Rade na prijatie.
Ak sa konsenzus nedosiahne a ak si aspoň deväť členských štátov želá na základe dotknutého návrhu nariadenia nadviazať posilnenú spoluprácu, v rovnakej lehote to oznámi Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. V takom prípade sa povolenie vykonávať posilnenú spoluprácu podľa článku 10 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článku 280d ods. 1 tejto zmluvy považuje za udelené a uplatnia sa ustanovenia o posilnenej spolupráci.
2.
Európska prokuratúra zodpovedá, ak je to vhodné, v spojení s Europolom, za vyšetrovanie a trestné stíhanie páchateľov a spolupáchateľov trestných činov, ktoré spôsobujú ujmu finančným záujmom Únie, vymedzených nariadením uvedeným v odseku 1, a za podanie obžaloby. Pred súdnymi orgánmi členských štátov vystupuje vo vzťahu k takýmto trestným činom vo funkcii prokurátora.
3.
Nariadenia uvedené v odseku 1 ustanovia právne postavenie Európskej prokuratúry, podrobnosti výkonu jej funkcií, procesné predpisy vzťahujúce sa na jej činnosť, ako aj pravidlá prípustnosti dôkazov a pravidlá súdnej kontroly preskúmania jej procesných úkonov pri výkone jej funkcií.
4.
Európska rada môže zároveň alebo neskôr prijať rozhodnutie, ktorým sa mení alebo dopĺňa odsek 1 s cieľom rozšíriť právomoci Európskejprokuratúry na bojproti závažnej trestnej činnosti, ktorá má cezhraničný rozmer, a ktorým sa v dôsledku toho mení alebo dopĺňa odsek 2, pokiaľ ide o páchateľov a spolupáchateľov závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka viac ako jedného členského štátu. Európska rada sa uznáša jednomyseľne po udelení súhlasu Európskeho parlamentu a po porade s Komisiou.“.
POLICAJNÁ SPOLUPRÁCA
68)
Vkladá sa táto kapitola 69f a 69g nahrádzajú článok 30 súčasnejZmluvy o Európskej únii a článok 69h nahrádza článok 32 uvedenejzmluvy tak, ako je uvedené v článku 1 bode 51) tejto zmluvy:
„KAPITOLA 5
POLICAJNÁ SPOLUPRÁCA
Článok 69f
1.
Únia rozvíja policajnú spoluprácu, do ktorej sú zapojené všetky príslušné orgány členských štátov vrátane polície, colných orgánov a iných orgánov presadzujúcich výkon práva špecializovaných v oblastiach predchádzania alebo odhaľovania a vyšetrovania trestných činov.
2.
Na účely odseku 1 môžu Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanoviť opatrenia, ktoré sa týkajú:
a)
zhromažďovania, uchovávania, spracúvania, analýzy a výmeny príslušných informácií;
b)
podpory odborného vzdelávania personálu, ako aj spolupráce v oblasti výmeny personálu, v oblasti zariadenia a výskumu v kriminalistike;
c)
spoločných techník vyšetrovania pri odhaľovaní závažných foriem organizovanej trestnej činnosti.
3.
Rada môže v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom ustanoviť opatrenia týkajúce sa operačnej spolupráce medzi orgánmi uvedenými v tomto článku. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.
Ak sa v Rade nedosiahla jednomyseľnosť, môže skupina pozostávajúca aspoň z deviatich členských štátov požiadať, aby sa návrh opatrení predložil Európskej rade. V takom prípade sa postup v Rade pozastaví. Európska rada po prerokovaní v prípade dosiahnutia konsenzu vráti do štyroch mesiacov od tohto pozastavenia návrh späť Rade na prijatie.
Ak sa konsenzus nedosiahne a ak si aspoň deväť členských štátov želá na základe dotknutého návrhu opatrení nadviazať posilnenú spoluprácu, v rovnakej lehote to oznámia Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. V takom prípade sa povolenie vykonávať posilnenú spoluprácu podľa článku 10 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článku 280d ods. 1 tejto zmluvy považuje za udelené a uplatnia sa ustanovenia o posilnenej spolupráci.
Osobitný postup ustanovený v druhom a treťom pododseku sa nevzťahuje na akty, ktoré predstavujú vývoj ustanovení schengenského acquis.
Článok 69g
1.
Poslaním Europolu je podporovať a posilňovať činnosť policajných orgánov a iných orgánov členských štátov presadzujúcich výkon práva, ako aj ich vzájomnú spoluprácu pri predchádzaní závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov, terorizmu a formám trestnej činnosti, ktoré zasahujú do spoločného záujmu, na ktorý sa vzťahuje politika Únie, a v boji proti nim.
2.
Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom určia prostredníctvom nariadení štruktúru, fungovanie, oblasť pôsobenia a úlohy Eurojustu. Medzi tieto úlohy môže patriť:
a)
zhromažďovanie, uchovávanie, spracúvanie, analýza a výmena informácií zasielaných najmä orgánmi členských štátov alebo tretích krajín alebo subjektov;
b)
koordinácia, organizácia a uskutočňovanie vyšetrovania a operačnej činnosti vykonávanej spoločne s príslušnými orgánmi členských štátov alebo v rámci spoločných vyšetrovateľ-ských tímov, prípadne v spojení s Eurojustom.
Nariadenia tiež ustanovia podrobnosti kontroly činnosti Europolu Európskym parlamentom a kontroly, na ktorej sa zúčastňujú národné parlamenty.
3.
Každá operačná činnosť Europolu sa musí vykonávať v spojení a so súhlasom orgánov členského štátu, respektíve členských štátov, ktorých územia sa dotýka. Uplatňovanie donucovacích opatrení je vo výlučnej právomoci príslušných vnútroštátnych orgánov.
Článok 69h
Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom ustanoví podmienky a obmedzenia, za ktorých príslušné orgány členských štátov uvedené v článkoch 69a a 69f môžu zasiahnuť na území iného členského štátu v spojení a so súhlasom orgánov tohto štátu. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.“.
DOPRAVA
69)
Text článku 70 sa nahrádza takto:
„V záležitostiach upravených touto hlavou sa ciele zmlúv sledujú v rámci spoločnej dopravnej politiky.“.
70)
V článku 71 sa odsek 2 nahrádza týmto textom:
„2.
Pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 sa zohľadnia prípady, v ktorých by uplatňovanie mohlo závažne ovplyvniť životnú úroveň a úroveň zamestnanosti v určitých regiónoch a prevádzku dopravných zariadení.“.
71)
V článku 72 sa slová „... bez jednomyseľného súhlasu Rady...“ nahrádzajú slovami „... bez toho, aby Rada jednomyseľne prijala opatrenie udeľujúce výnimku,... “
72)
Článok 75 sa mení a dopĺňa takto:
a)
v odseku 1 sa slová „sa zruší“ nahrádzajú slovami „sa zakazuje“;
b)
v odseku 2 sa slovo „Rade“ nahrádza slovami „Európskemu parlamentu a Rade“ pričom číslo súvisiaceho slovesa sa zmení na množné;
c)
v odseku 3 prvom pododseku sa za slová „po porade s“ vkladajú slová „Európskym parlamentom a“.
73)
V článku 78 sa dopĺňa táto veta:
„Päť rokov po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, môže Rada na návrh Komisie prijať rozhodnutie, ktorým sa zruší tento článok.“.
74)
V článku 79 sa vypúšťajú slová „bez toho, aby boli dotknuté právomoci Hospodárskeho a sociálneho výboru“.
75)
V článku 80 sa odsek 2 nahrádza týmto textom:
„2.
Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijať vhodné ustanovenia upravujúce námornú a leteckú dopravu. Uznášajú sa po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov.“.
PRAVIDLÁ HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
76)
V článku 85 sa dopĺňa odsek 3:
„3.
Komisia môže prijať nariadenia týkajúce sa kategórií dohôd, v súvislosti s ktorými Rada prijala nariadenie alebo smernicu podľa článku 83 ods. 2 písm. b).“.
77)
Článok 87 sa mení a dopĺňa takto:
a)
v odseku 2 sa na konci písmena c) pripája táto veta:
„Päť rokov po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, môže Rada na návrh Komisie prijať rozhodnutie, ktorým sa zruší toto písmeno.“;
b)
v odseku 3 sa na konci písmena a) pripája: „... , ako aj na podporu regiónov uvedených v článku 299, pričom sa zohľadní ich štrukturálna, hospodárska a sociálna situácia;“.
78)
V článku 88 sa dopĺňa odsek 4:
„4.
Komisia môže prijať nariadenia týkajúce sa kategórií štátnej pomoci, o ktorej Rada podľa článku 89 rozhodla, že môže byť oslobodená od povinnosti informovať uvedenej v odseku 3 tohto článku.“.
DAŇOVÉ USTANOVENIA
79)
Na konci článku 93 sa slová „... v lehote uvedenej v článku 14.“ nahrádzajú slovami „... a zabránilo narušovaniu hospodárskej súťaže.“
APROXIMÁCIA PRÁVNYCH PREDPISOV
80)
Poradie článkov 94 a 95 sa vymení. Článok 94 sa označí číslom „95“ a článok 95 sa označí číslom „94“.
81)
Článok 94 (predtým článok 95) sa mení a dopĺňa takto:
a)
na začiatku odseku 1 sa vypúšťajú slová „Odlišne od článku 94“, slovo „sa“ sa presúva za slovo „ustanovenia“;
b)
na začiatku odseku 4 sa slová „Ak po prijatí zosúlaďovacích opatrení Radou alebo Komisiou... “ nahrádzajú slovami „Ak po prijatí harmonizačného opatrenia Európskym parlamentom a Radou, Radou alebo Komisiou ...“;
c)
na začiatku odseku 5 sa slová „Okrem toho, bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, ak po prijatí zosúlaďovacích opatrení Radou alebo Komisiou ... “ nahrádzajú slovami „Okrem toho a bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, ak po prijatí harmonizačného opatrenia Európskym parlamentom a Radou, Radou alebo Komisiou ...“;
d)
(netýka sa slovenskej verzie).
82)
V článku 95 (predtým článku 94) sa na začiatku vkladajú slová „Bez toho, aby bol dotknutý článok 94, ... “
83)
V článku 96 druhom odseku prvejvete sa slová „... Rada na návrh Komisie vydá...“ nahrádzajú slovami „... Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom na návrh Komisie prijmú... “ Druhá veta sa nahrádza takto: „Môžu sa prijať akékoľvek iné vhodné opatrenia ustanovené v zmluvách.“
PRÁVO DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA
84)
Vkladá sa tento nový článok 97a ako posledný článok hlavy VI:
„Článok 97a
V rámci vytvárania alebo fungovania vnútorného trhu Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanovia opatrenia vzťahujúce sa na vytvorenie európskych právnych titulov na zabezpečenie jednotnej ochrany práv duševného vlastníctva v celej Únii a na zavedenie centralizovaných úprav povoľovania, koordinácie a dohľadu.
Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom ustanoví prostredníctvom nariadení jazykové režimy európskych právnych titulov. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.“.
HOSPODÁRSKA A MENOVÁ POLITIKA
85)
Vkladá sa článok 97b ako posledný článok hlavy VII, s textom článku 4;mení a dopĺňa sa takto:
a)
v odseku 1 sa vypúšťajú slová „a z časového plánu v nej stanovenom“;
b)
v odseku 2 sa slová: „... vyplýva z ustanovení tejto zmluvy a z časového plánu v nej stanovenom, zahŕňajú tieto činnosti neodvolateľné stanovenie menových kurzov vedúce k zavedeniu jednotnej meny ECU, stanoveniu a vykonávaniu... “ nahrádzajú slovami „...  vyplýva z podmienok a postupov ustanovených v zmluvách, zahŕňajú tieto činnosti jednotnú menu euro, stanovenie a vykonávanie...“.