533/2006 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.10.2006 do 30.09.2007

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

533
Vyhláška
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
zo 14. augusta 2006
o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § 36 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona č. 568/2005 Z. z. ustanovuje:
Základné ustanovenia
§ 1
Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti na zabezpečenie ochrany obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok pri mimoriadnej udalosti spojenej s ich únikom
a)
v objekte alebo v komplexe objektov (ďalej len „objekt“), v ktorom sa vyrába, skladuje a manipuluje s nebezpečnými látkami,
b)
pri preprave nebezpečných látok,
c)
pri ohrození obyvateľstva teroristickým útokom alebo iným zámerným alebo náhodným použitím,
d)
pri ohrození obyvateľstva sekundárnymi následkami mimoriadnych udalostí,
e)
pri ohrození z iných štátov.
§ 2
(1)
Nebezpečné látky sa na účely tejto vyhlášky členia na chemické nebezpečné látky, rádioaktívne nebezpečné látky a biologické nebezpečné látky.
(2)
Na účely tejto vyhlášky sa rozumie
a)
únikom nebezpečnej látky jej nekontrolovateľné šírenie do okolia, ktoré vzniklo uvoľnením sa takejto látky haváriou, poruchou alebo narušením technológie, poškodením skladovacieho, prepravného alebo iného obalu, teroristickým útokom alebo iným zámerným alebo náhodným použitím, resp. rozšírením prenosného ochorenia,
b)
rozsahom ohrozenia informácie a údaje o druhu ohrozujúcej mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky, oblasti ohrozenia, charakteristikách nebezpečných látok, ich nepriaznivých účinkoch na život a zdravie, časových faktoroch ohrozenia a následkoch mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky na životnom prostredí,
c)
oblasťou ohrozenia ohrozené územie, v ktorom sa pri vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečných látok môže ohroziť život, zdravie alebo majetok
1.
pri úniku chemických nebezpečných látok ich toxickými alebo tepelnými účinkami, výbuchom alebo toxickými splodinami horenia,
2.
pri úniku rádioaktívnych nebezpečných látok do okolia jadrového zariadenia,1)
3.
pri úniku biologických nebezpečných látok v oblastiach a pásmach určených podľa osobitných predpisov,2)
4.
pri úniku nebezpečných látok pri preprave nebezpečných látok,
5.
pri teroristickom alebo inom zámernom použití,
d)
ohrozeným územím pre potrebu analýzy územia a plánu ochrany obyvateľstva územie vymedzené hranicou oblasti ohrozenia; ak hranica oblasti ohrozenia prechádza len časťou územia obce, za ohrozené územie sa považuje celé trvale obývané zastavané územie obce3) a pri úniku chemických nebezpečných látok môže byť za ohrozené územie považovaná časť územia obce, ak je vymedzená vo všeobecne záväznom nariadení obce.4)
Protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia
§ 3
(1)
Protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia sú
a)
monitorovanie územia,
b)
varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb,
c)
evakuácia a ukrytie osôb,
d)
regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov,
e)
prvá predlekárska pomoc a neodkladná zdravotná starostlivosť,
f)
individuálna ochrana osôb,
g)
hygienická očista osôb,
h)
dekontaminácia terénu, budov a materiálu,
i)
zabezpečenie ochrany zamestnancov, ktorí nemôžu skončiť pracovnú činnosť a nachádzajú sa v oblasti ohrozenia,
j)
likvidácia úniku nebezpečných látok a zamedzenie ich nekontrolovaného šírenia,
k)
profylaxia,
l)
zákaz a regulácia spotreby kontaminovaných potravín, vody a krmív,
m)
veterinárne opatrenia,
n)
opatrenia na zabezpečenie záchranných prác.
(2)
Protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia sú súčasťou plánu ochrany obyvateľstva a plánu ochrany svojich zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti; vykonávajú sa v závislosti od druhu mimoriadnej udalosti a rozsahu ohrozenia v súlade s osobitnými predpismi.5)
§ 4
(1)
Monitorovanie územia je opatrenie nevyhnutné na zistenie a hodnotenie situácie pred vznikom mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky, v období jej trvania a po odstránení jej následkov. Cieľom monitorovania územia v oblasti ohrozenia je vyhodnotiť stav zložiek životného prostredia a zdravotného stavu osôb a zvierat, ktoré sú ohrozené mimoriadnou udalosťou spojenou s únikom nebezpečnej látky. Právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ (ďalej len „prevádzkovateľ“) uvedený v § 1 písm. a) vykonáva monitorovanie
a)
v objekte; túto činnosť vykonáva s prepojením na informačný systém civilnej ochrany6) nepretržite od začatia prevádzky zdroja ohrozenia,
b)
v oblasti ohrozenia; mimo objektu zabezpečuje systém nepretržitého alebo mobilného monitorovania na vopred určených trasách a bodoch; údaje z monitorovania poskytuje prostredníctvom informačného systému civilnej ochrany.
(2)
Varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb sa plánuje v oblasti ohrozenia a vykonáva sa ihneď po vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky.
(3)
Evakuácia a ukrytie osôb sa plánujú a realizujú v oblasti ohrozenia v závislosti od druhu nebezpečných látok a ich účinkov na ľudský organizmus, pričom ukrytie sa realizuje v ochranných stavbách podľa osobitného predpisu.7) Ak po vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky nemožno vykonať evakuáciu podľa osobitných predpisov,8) ochrana osôb sa zabezpečuje ukrytím v stavbách, v ktorých sa osoby nachádzajú.9)
(4)
Regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov sa plánuje v oblasti ohrozenia a zabezpečuje sa súčasne s varovaním obyvateľstva. Reguláciou pohybu osôb a dopravných prostriedkov sa rozumie
a)
odklonenie dopravy,
b)
zabránenie vstupu nepovolaným osobám do oblasti ohrozenia,
c)
zabezpečenie plynulosti prechodu záchranných zložiek integrovaného záchranného systému,10)
d)
zabezpečenie plynulosti odsunu osôb z oblasti ohrozenia,
e)
zabránenie evakuovanému obyvateľstvu v predčasnom návrate,
f)
zabránenie rozširovaniu následkov pôsobenia nebezpečných látok mimo oblasti ohrozenia,
g)
určenie a zriadenie kontrolných stanovíšť.11)
(5)
Prvá predlekárska pomoc je súborom činností, ktoré slúžia na bezprostrednú pomoc pri náhlom postihnutí zdravia s cieľom čo najviac minimalizovať následky u postihnutého. Môže byť poskytnutá kdekoľvek a kedykoľvek, spravidla po odsune postihnutého z kontaminovaného priestoru. Realizuje sa pred poskytnutím neodkladnej zdravotnej starostlivosti bez špecializovaného vybavenia. Jej súčasťou je aj privolanie zdravotníckej odbornej pomoci. Neodkladná zdravotná starostlivosť a zdravotná starostlivosť sa plánuje a vykonáva podľa osobitných predpisov.12)
(6)
Individuálna ochrana osôb sa zabezpečuje improvizovanými prostriedkami a špeciálnymi prostriedkami individuálnej ochrany, ktoré sa používajú bez vyzvania ihneď po varovaní obyvateľstva po vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky, pričom
a)
improvizovanými prostriedkami sa rozumejú prostriedky, ktoré sa zhotovujú na ochranu dýchacích ciest, očí a nekrytých častí tela z bežne dostupných materiálov, ktoré sú určené len na nevyhnutný čas pri evakuácii alebo na krátkodobý nevyhnutný pohyb vonku,
b)
špeciálnymi prostriedkami individuálnej ochrany osôb sa rozumejú ochranné pomôcky dýchacích ciest a povrchu tela pôsobiace proti účinkom nebezpečných látok.
(7)
Hygienická očista osôb je zameraná na obmedzenie pôsobenia alebo na odstránenie nebezpečných látok z povrchu ich tela a člení sa na
a)
čiastočnú, ktorá zabezpečí obmedzenie pôsobenia nebezpečných látok na čo najmenšiu možnú mieru; vykonáva sa ihneď po kontaminácii dostupnými prostriedkami,
b)
úplnú, ktorá zabezpečí odstránenie nebezpečných látok z povrchu tela; vopred sa plánuje a vykonáva sa v čo najkratšom čase po opustení kontaminovaného priestoru špeciálnymi jednotkami civilnej ochrany13) alebo v iných vhodných priestoroch.
(8)
Dekontaminácia terénu, budov a materiálu sa plánuje v oblasti ohrozenia v závislosti od druhu a charakteru nebezpečných látok a zabezpečuje sa podľa významu dopravných komunikácií a podľa významu budov, ktoré majú vplyv na život obyvateľstva územného celku, pričom
a)
špeciálna očista terénu, budov a materiálu je odstránenie chemických nebezpečných látok z ich povrchov,
b)
dezaktivácia terénu, budov a materiálu je odstránenie rádioaktívnych nebezpečných látok z ich povrchov na bezpečnú úroveň z hľadiska radiačnej ochrany,
c)
dezinfekcia je ničenie choroboplodných zárodkov a dezinsekcia je ničenie článkonožcov, ktoré predstavujú nebezpečenstvo prenosu choroboplodných zárodkov,
d)
deratizácia je ničenie hlodavcov, ktoré predstavujú nebezpečenstvo prenosu choroboplodných zárodkov.
(9)
Zabezpečenie ochrany zamestnancov, ktorí nemôžu skončiť pracovnú činnosť a nachádzajú sa v oblasti ohrozenia, spočíva najmä v zabezpečení
a)
individuálnej ochrany zamestnancov špeciálnymi prostriedkami individuálnej ochrany,
b)
ukrytia zamestnancov,
c)
režimu práce, odpočinku a striedania zamestnancov v zmene.
(10)
Likvidácia úniku nebezpečných látok a zamedzenie ich nekontrolovaného šírenia sa plánuje a realizuje v oblasti ohrozenia a spočíva najmä
a)
v zabezpečení takého počtu osôb vybavených prostriedkami na ochranu dýchacích ciest a celoplošnej ochrany tela, aby sa zabezpečila účinnosť zásahu,
b)
v zabezpečení technických a iných prostriedkov a opatrení určených na
1.
likvidáciu úniku nebezpečných látok,
2.
zamedzenie nekontrolovateľného šírenia nebezpečných látok mimo priestoru, v ktorom sa vykonávajú záchranné práce,
3.
zachytenie, zbieranie, prečerpanie a odvoz nahromadených nebezpečných látok,
c)
v určení rozsahu prác zameraných na zabránenie úniku nebezpečných látok z technologických zariadení prevádzkovateľa alebo z dopravných prostriedkov prepravujúcich nebezpečné látky a ich vykonaní,
d)
v určení a zabezpečení hranice bezpečnej oblasti, za ktorú sa bude evakuovať obyvateľstvo z oblasti ohrozenia a za ktorou budú umiestnené prostriedky určené na likvidáciu úniku nebezpečných látok,
e)
v zabezpečení ochrany osôb vodnou hmlou, ak to chemická povaha látky dovoľuje,
f)
v odstránení netesných prepravných cisterien, ak sa nachádzajú v blízkosti obývaných priestorov, a ich umiestnenie na voľnom priestranstve,
g)
v zabezpečení dekontaminačných látok,
h)
vo vytvorení dočasných úložísk nebezpečných látok a kontaminovaného materiálu.
(11)
Profylaxia je súhrn preventívnych, ochranných a liečebných opatrení na zamedzenie vzniku ochorení osôb a zvierat, pričom
a)
jódová profylaxia sa aplikuje pri úniku rádioaktívnych nebezpečných látok a spočíva v užití preparátu obsahujúceho stabilný jód, ktorý blokuje viazanie rádioaktívneho jódu štítnou žľazou, pričom
1.
plánuje sa a vopred sa zabezpečuje pre obyvateľstvo v oblasti ohrozenia v okolí jadrového zariadenia,
2.
realizuje sa ihneď po varovaní bez čakania na výsledky monitorovania skutočnej radiačnej situácie,
3.
opakuje sa, spresňuje a odvoláva, prípadne na ďalšom území zavádza podľa výsledkov monitorovania,
b)
špecifická profylaxia pri úniku chemických látok predstavuje zabezpečenie včasného podania liečiv na účel obmedzenia toxických účinkov chemických nebezpečných látok na organizmus,
c)
širokospektrálna a špecifická profylaxia pri úniku biologických nebezpečných látok predstavuje zabezpečenie systému opatrení, ktoré majú zabrániť ochoreniu alebo šíreniu ochorenia podľa osobitných predpisov.14)
(12)
Zákaz a regulácia spotreby kontaminovaných potravín, vody a krmív15) spočíva
a)
vo vydaní zákazu spotreby kontaminovaných potravín, vody a krmív ihneď po vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky,
b)
v regulácii spotreby kontaminovaných potravín, vody a krmív, ktorá sa vopred plánuje, nariaďuje a vykonáva pre prípad mimoriadnej udalosti spojenej s únikom rádioaktívnej nebezpečnej látky podľa návrhov orgánov podľa osobitných predpisov.16)
(13)
Veterinárne opatrenia spočívajú v plánovaní a realizácii preventívnych, núdzových alebo mimoriadnych núdzových opatrení podľa osobitných predpisov.17)
(14)
Opatreniami na zabezpečenie záchranných prác sú
a)
individuálna ochrana osôb vykonávajúcich záchranné práce,
b)
zabezpečenie režimu práce, odpočinku a striedania,
c)
materiálne a technické zabezpečenie činnosti,
d)
vzdelávanie a príprava.
§ 5
Ak pri preprave nebezpečných látok dôjde k mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky, pri príprave a zabezpečovaní ochrany osôb, ktoré môže ohroziť,
a)
dopravca nebezpečných látok sa podieľa na vyrozumení osôb, regulácii pohybu osôb a dopravných prostriedkov, likvidácii úniku nebezpečných látok, ak to nepatrí do pôsobnosti orgánov štátnej správy alebo obcí,
b)
prepravca nebezpečných látok spolupracuje s orgánmi miestnej štátnej správy a s obcami pri odstraňovaní následkov mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky, a to spôsobom, ktorý vedie k zníženiu ohrozenia.
§ 6
Obvodný úrad na základe analýzy možného vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky vo svojom územnom obvode a podľa druhu nebezpečných látok v pláne ochrany obyvateľstva
a)
plánuje, ktoré protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia sa budú realizovať v rámci jeho pôsobnosti,
b)
koordinuje realizáciu protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení, ktoré sú potrebné na likvidáciu úniku nebezpečných látok, ak tieto opatrenia nepatria do pôsobnosti iných orgánov štátnej správy, prevádzkovateľa, podnikateľov alebo obce,
c)
vymedzuje pre každý zdroj ohrozenia protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia, ktoré prevádzkovateľ zabezpečuje na ochranu obyvateľstva,
d)
usmerňuje ostatné právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov v oblasti ohrozenia, ktoré protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia je potrebné zabezpečiť pre svojich zamestnancov a osoby prevzaté do starostlivosti,
e)
na základe žiadosti prevádzkovateľa prehodnotí, vymedzí iné alebo zruší protiradiačné, protichemické a protibiologické opatrenia v prípade, že prevádzkovateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti trvale zníži výrobu, skladovanie a manipuláciu s nebezpečnými látkami alebo zmení technológiu s vylúčením používania nebezpečných látok.
§ 7
(1)
Vyhodnotenie oblasti ohrozenia okolo objektu pre potrebu analýzy územia a plánu ochrany obyvateľstva,
a)
ak ide o objekty nakladajúce s chemickými nebezpečnými látkami, akceptuje sa, ak sa pri vyhodnotení použil hodnotiaci program s parametrami uvedenými v prílohe č. 1,
b)
ak ide o jadrové zariadenie, určuje sa podľa osobitných predpisov.18)
(2)
Po vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky veľkosť oblasti ohrozenia
a)
okolo objektu vyhodnocuje a určuje prevádzkovateľ; aktuálne informácie poskytuje prostredníctvom informačnej služby civilnej ochrany,
b)
pri preprave nebezpečných látok sa určuje a vyhodnocuje podľa skutočnej situácie v závislosti od množstva a druhu uniknutej nebezpečnej látky, meteorologickej situácie, doby úniku a výsledkov monitorovania; ak nie je známy druh nebezpečnej látky, na účely okamžitého zásahu sa oblasť ohrozenia člení na
1.
pásmo priameho ohrozenia nebezpečnými látkami, ktorého vonkajšia hranica je minimálne 50 metrov od zdroja ohrozenia daná stredovým uhlom 360 stupňov,
2.
ochranné pásmo, ktorého vonkajšia hranica je minimálne 100 metrov od zdroja ohrozenia daná stredovým uhlom 360 stupňov,
3.
pásmo ohrozenia výparmi nebezpečnej látky, ktoré je na účely predbežného vyhodnotenia dané 40-stupňovou výsečou, pričom jej stred je orientovaný v smere prízemného vetra,
4.
bezpečný priestor, v ktorom sa výskyt nebezpečnej látky nepredpokladá a ktorý je vzdialený najmenej 100 metrov od miesta výskytu nebezpečnej látky,
c)
pri úniku biologických nebezpečných látok určenie veľkosti oblasti ohrozenia je v pôsobnosti orgánov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.19)
(3)
Na určenie oblasti ohrozenia po vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom chemickej nebezpečnej látky
a)
pri preprave a pri teroristickom alebo inom zámernom použití sa na predbežné vyhodnotenie akceptuje použitie aplikačného programu geografického informačného systému civilnej ochrany,
b)
na podrobné vyhodnotenie sa akceptuje použite hodnotiaceho programu s parametrami uvedenými v prílohe č. 1.
(4)
Členenie oblasti ohrozenia, ako aj spôsob jej zakresľovania z hľadiska ohrozenia chemickými, rádioaktívnymi a biologickými látkami sa vykonáva podľa prílohy č. 2.
Plán ochrany obyvateľstva
§ 8
(1)
Plán ochrany obyvateľstva tvorí súhrn dokumentov, ktoré obsahujú plán realizácie úloh a opatrení civilnej ochrany a protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení. Na účel civilnej ochrany sa vypracúva
a)
plán ochrany obyvateľstva pre prípad nehody alebo havárie jadrového zariadenia,20) pričom každé opatrenie zahŕňa činnosť podľa stupňov závažnosti a časového priebehu nehody alebo havárie,21)
b)
plán ochrany obyvateľstva pre prípad mimoriadnej udalosti spojenej s únikom chemických nebezpečných látok,
c)
plán ochrany obyvateľstva pre prípad mimoriadnej udalosti spojenej s únikom biologických nebezpečných látok.
(2)
Na spracovanie textovej, grafickej a tabuľkovej časti plánov ochrany obyvateľstva obce a plánov ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti sa primerane využije obsah podľa prílohy č. 3. Krajský úrad a obvodný úrad vypracúvajú dokumentáciu v plnom rozsahu.
(3)
Opatrenia civilnej ochrany pre prípad mimoriadnej udalosti uvedenej v § 1 písm. d) sa plánujú vopred, sú súčasťou plánu ochrany obyvateľstva a plánu ochrany obyvateľstva na území ohrozenom prielomovou vlnou pri vzniku mimoriadnej udalosti na vodnej stavbe.
§ 9
(1)
Plán ochrany obyvateľstva sa vypracúva pred začatím prevádzky pre prípad
a)
radiačnej havárie pre každý zdroj ohrozenia osobitne,
b)
mimoriadnej udalosti spojenej s únikom chemických nebezpečných látok pre všetky zdroje ohrozenia chemickými látkami,
c)
úniku biologických nebezpečných látok pre možné zdroje ohrozenia biologickými látkami.
(2)
Dokumentácia sa vypracúva a prehodnocuje v potrebnej súčinnosti s prevádzkovateľom, dotknutými právnickými osobami a fyzickými osobami – podnikateľmi, orgánmi štátnej správy, samosprávnymi krajmi a obcami.
(3)
Prehodnotenie dokumentácie z hľadiska obsahu, rozsahu, funkčnosti a previazanosti s havarijnými plánmi a inou plánovacou dokumentáciou sa vykoná minimálne raz za päť rokov vo všetkých vyhotoveniach plánu ochrany obyvateľstva, pričom záznamy o prehodnotení sú súčasťou dokumentácie plánu ochrany obyvateľstva.
(4)
Návrhy na zabezpečenie potrebnej harmonizácie havarijného plánu a plánov ochrany obyvateľstva a opatrení na efektívne zdolanie závažných priemyselných havárií a obmedzenie ich následkov na ľudí, životné prostredie a majetok22) sa vypracúvajú v členení podľa obsahu plánu ochrany obyvateľstva pre prípad mimoriadnej udalosti spojenej s únikom chemických nebezpečných látok uvedeného v prílohe č. 3.
(5)
Plán ochrany obyvateľstva a plán ochrany zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti sa aktualizuje k 31. decembru predchádzajúceho roka. Vykoná sa vo všetkých vyhotoveniach plánu ochrany obyvateľstva, pričom záznamy o aktualizácii sú súčasťou dokumentácie plánu ochrany obyvateľstva.
Prechodné a záverečné ustanovenia
§ 10
Dokumentáciu plánov ochrany obyvateľstva a plánov ochrany zamestnancov dajú spracovatelia do súladu s touto vyhláškou do 31. decembra 2006.
§ 11
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 300/1996 Z. z. o zabezpečovaní ochrany obyvateľstva pri výrobe, preprave, skladovaní a manipulácii s nebezpečnými škodlivinami v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 347/1998 Z. z.
§ 12
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbra 2006.
Robert Kaliňák v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 533/2006 Z. z.
PARAMETRE HODNOTIACEHO PROGRAMU NA MODELOVANIE VYHODNOTENIA OBLASTI OHROZENIA PRI ÚNIKU CHEMICKÝCH NEBEZPEČNÝCH LÁTOK
1.
Parametre na výpočet vzdialeností
a)
výstup v prehľadnej textovej podobe a v grafickej podobe minimálne v rozmere 2D,
b)
dĺžka a šírka stopy účinkov plynného mraku, výparov, aerosólu a pod.,
c)
riešenie pre jednorazové aj kontinuálne úniky minimálne počas 60 minút.
2.
Vstupné parametre
a)
rýchlosť vetra v m/s alebo km/h,
b)
smer vetra v uhlových stupňoch,
c)
vertikálna stabilita ovzdušia (minimálne inverzia, izotermia, konvekcia),
d)
teplota ovzdušia v stupňoch Celzia,
e)
výška merania meteorologických parametrov v metroch nad terénom,
f)
charakter zástavby územia (mesto, obec, les, rovný terén),
g)
charakter počasia (oblačnosť, dážď, sneženie),
h)
technologické podmienky úniku a charakter hodnoteného zariadenia, z ktorého chemická nebezpečná látka uniká; ak sa zdroj nachádza v budove koeficient prestupu do voľného ovzdušia alebo koeficient zoslabenia budovy v percentách (alebo 100 = hodnota 1).
3.
Výstupné parametre
a)
koncentračné limity pre danú koncentračnú izočiaru koncentrácie v ppm alebo mg/m3
1.
hodnota okamžitého nebezpečenstva pre život a zdravie nechránených osôb,
2.
najvyšší prípustný expozičný limit hraničný,
3.
najvyšší prípustný expozičný limit priemerný,
4.
prípadne senzorická hodnota, t. j. zistiteľná koncentrácia čuchovými orgánmi,
b)
výpočet oblasti ohrozenia v prípade chemických látok, ktoré majú výbušné vlastnosti podľa
1.
koncentračnej hodnoty dolnej medze výbušnosti,
2.
koncentračnej hodnoty hornej medze výbušnosti.
3.
hodnoty tlakovej vlny na okolie v kPa,
4.
prípadne oblasti účinkov a následkov výbuchu.
4.
Všeobecné parametre
a)
výpočet koncentrácie v ľubovoľnom priestore stopy mraku, najmä so zreteľom na dôležité objekty v priestore, napr. školy, nemocnice, štátne inštitúcie a pod.,
b)
výpočet odhadu koncentrácie v ovzduší a v budove,
c)
výpočet odhadu celkovej získanej dávky (odhad množstva prijatej látky vdýchnutím za stanovený čas),
d)
použitie jednotiek podľa sústavy SI.
Príloha č. 2 k vyhláške č. 533/2006 Z. z.
ČLENENIE OBLASTÍ OHROZENIA A SPÔSOB ICH ZAKRESĽOVANIA
A.
Chemické nebezpečné látky
1.
Zakresľovanie oblasti ohrozenia
Na účely spracovania plánu ochrany obyvateľstva sa oblasť ohrozenia pri mimoriadnej udalosti s únikom chemickej nebezpečnej látky vyznačuje takto:
a)
miesto výskytu chemickej nebezpečnej látky sa označuje modrou typovou značkou krížik v krúžku, ktorá je vyfarbená žltou farbou s popisom 100 x, kde „100“ je množstvo nebezpečnej látky v tonách, „x“ je druh nebezpečnej látky vyznačený chemickou značkou,
b)
hranice oblasti ohrozenia modrou čiarou, pričom intenzita ohrozenia sa znázorňuje charakterom použitej čiary, napríklad prerušovaná, jednoduchá, prerušovaná dvojitá, dvojitá.
2.
Hranica pásma priameho ohrozenia sa zakresľuje dvojitou modrou čiarou, hranica ochranného pásma a pásma ohrozenia výparmi sa zakresľuje jednoduchou prerušovanou modrou čiarou.
B.
Rádioaktívne nebezpečné látky
1.
Oblasť ohrozenia sa v prípade nehody alebo havárie jadrového zariadenia člení na pásma A, B, C a na 16 sektorov s veľkosťou stredového uhla 22,5 stupňa, pričom stred prvého sektora je orientovaný na sever.
2.
Z oblasti ohrozenia sa v prípade nehody alebo havárie jadrového zariadenia a na základe skutočnej meteorologickej situácie vyčleňuje aj
a)
bližšie ohrozené územie, ktoré predstavuje celé pásmo A a päť sektorov v pásme B, pričom stred prostredného z nich je orientovaný v smere prízemného vetra,
b)
ohrozené územie, ktoré predstavuje päť sektorov od pásma B do pásma C, pričom stred prostredného z nich je orientovaný v smere prízemného vetra.
3.
Pre potrebu plánu ochrany obyvateľstva pre prípad nehody alebo havárie jadrového zariadenia sa hranica oblasti ohrozenia zakresľuje takto:
a)
pásmo A prerušovanou čiarou čiernej farby,
b)
pásmo B plnou čiarou hnedej farby,
c)
pásmo C prerušovanou čiarou červenej farby.
Pri vzniku nehody alebo havárie jadrového zariadenia sa hranica bližšie ohrozeného územia a ohrozeného územia zakresľujú plnou čiernou čiarou.
C.
Biologické nebezpečné látky
1.
Oblasť ohrozenia sa člení na
a)
oblasť kontaminovanú pôvodcom prenosnej choroby, ktorá sa zakresľuje zelenou čiarou,
b)
ohnisko nákazy, zakresľuje sa dvojitou zelenou čiarou,
c)
ochranné pásmo ohniska nákazy, zakresľuje sa prerušovanou zelenou čiarou,
d)
oblasť karantény, zakresľuje sa dvojitou zelenou čiarou podfarbenou žltou farbou.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 533/2006 Z. z.
TEXTOVÁ A GRAFICKÁ ČASŤ PLÁNU OCHRANY OBYVATEĽSTVA
A.
Textová časť
1.
Textová časť plánu ochrany obyvateľstva vypracúvaného podľa § 8 ods. 1 písm. a) až c) obsahuje
a)
účel plánu ochrany obyvateľstva, rozsah jeho platnosti, popis jednotlivých kapitol,
b)
závery z analýzy územia z hľadiska možných mimoriadnych udalostí s únikom nebezpečných látok s uvedením následkov na postihnutom území,
c)
zámer prednostu krajského úradu, prednostu obvodného úradu, primátora, starostu a štatutárneho zástupcu právnickej osoby a fyzickej osoby – podnikateľa pri realizácii opatrení na zabezpečenie ochrany obyvateľstva,
d)
plán kontrolnej činnosti,
e)
zdroje krízového manažmentu
1.
plán prípravy a nácvikov činnosti orgánov krízového riadenia a precvičenia plánu,
2.
organizácia súčinnosti pri plnení úloh,
3.
určenie konkrétnej zodpovednosti za splnenie prijatých úloh a opatrení,
f)
úlohy pri realizácii opatrení na zabezpečenie ochrany obyvateľstva
1.
varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb, organizácia informačného toku,
2.
monitorovanie územia,
3.
regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov,
4.
prvá predlekárska pomoc a neodkladná zdravotná starostlivosť,
5.
evakuácia,
6.
hygienická očista,
7.
príprava a informovanie obyvateľstva,
8.
individuálna ochrana osôb,
9.
zabezpečenie činnosti v objekte, v ktorom nemožno skončiť pracovnú činnosť,
10.
ukrytie osôb,
11.
profylaxia,
g)
úlohy na materiálno-technické a finančné zabezpečenie realizácie prijatých opatrení,
h)
metodika činnosti.
2.
Pre prípad nehody alebo havárie jadrového zariadenia textová časť plánu ochrany obyvateľstva sa dopĺňa
a)
o požiadavky na opatrenia v nadväznosti na časový priebeh nehody alebo havárie,
b)
o úlohy pri realizácii opatrení na zabezpečenie ochrany obyvateľstva
1.
dozimetrické zabezpečenie ako súčasť monitorovania,
2.
dezaktivácia vrátane zámeru na prechodné a trvalé uloženie kontaminovaného materiálu, ktorý po použití predstavuje rádioaktívny odpad,
3.
regulácia spotreby potravín, krmovín a vody,
c)
o úlohy pri realizácii opatrení na zabezpečenie obnovy kontaminovaného územia a potravinového reťazca,
d)
o zásahové úrovne pre jednotlivé opatrenia.
3.
Pre prípad mimoriadnej udalosti spojenej s únikom chemických nebezpečných látok textová časť plánu ochrany obyvateľstva sa dopĺňa
a)
o úlohy pri realizácii opatrení na zabezpečenie ochrany obyvateľstva
1.
špeciálna očista terénu, budov a materiálu,
2.
špecifická profylaxia.
4.
Pre prípad mimoriadnej udalosti spojenej s únikom biologických nebezpečných látok textová časť plánu ochrany obyvateľstva sa dopĺňa
a)
o prehľad možností ohrozenia, fázy vývoja ochorení, intenzitu šírenia prenosných ochorení,
b)
o organizáciu a riadenie reakcií na vznik a rozvoj prenosného ochorenia,
c)
o riadenie a likvidáciu následkov prenosného ochorenia vrátane dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie a určenia priestorov na hromadné pochovávanie zomretých osôb a na neškodné odstraňovanie uhynutých a usmrtených hospodárskych zvierat.
B.
Grafická časť
1.
Grafická časť plánov ochrany obyvateľstva spravidla obsahuje
a)
polohu zdroja nebezpečnej látky s oblasťou ohrozenia,
b)
evakuačné trasy a priestory na umiestnenie evakuovaných osôb,
c)
rozmiestnenie kontrolných stanovíšť,
d)
rozmiestnenie zariadení na varovanie s vyznačením hranice spoľahlivého účinku,
e)
miesta stacionárneho monitorovania a trasy mobilného monitorovania,
f)
objekty vyžadujúce osobitnú starostlivosť,
g)
trasy presunu, nasadenia síl a prostriedkov, ako aj priestory ich rozmiestnenia,
h)
rozmiestnenie jednotiek civilnej ochrany,
i)
ďalšie údaje podľa rozhodnutia orgánu krízového riadenia a potrieb rozhodovacej činnosti.
2.
Grafická časť plánu ochrany obyvateľstva sa vypracúva na mapách alebo v digitálnej forme v geografickom informačnom systéme v mierkach
a)
obec a obvodný úrad: 1 : 1 440, 1 : 2 880, 1 : 5 000 alebo 1 : 10 000, na okresnej úrovni v mierkach 1 : 25 000 alebo 1 : 50 000,
b)
kraj: 1 : 100 000, 1 : 200 000 alebo podľa konkrétnych podmienok a možností.
C.
Tabuľková časť obsahuje konkrétne prehľady, schémy, zoznamy, databázy a pod., ktoré nie je vhodné zaradiť do textovej časti.
1)
§ 2 písm. d) vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 55/2006 Z. z. o podrobnostiach v havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie.
2)
Napríklad zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3)
§ 139a ods. 8 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
4)
§ 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 453/2001 Z. z.
5)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci.
6)
§ 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 388/2006 Z. z. o zabezpečení technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany.
7)
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany.
8)
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 75/1995 Z. z. o zabezpečovaní evakuácie v znení neskorších predpisov.
9)
§ 3 písm. a) bod 3.2. a § 12 ods. 5 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 532/2006 Z. z.
10)
Zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov.
12)
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
13)
§ 7 ods. 2 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 523/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany.
14)
Napríklad § 30 ods. 5 písm. c) zákona č. 126/2006 Z. z., § 11 ods. 2 písm. e), § 35 ods.1 písm. b) zákona č. 488/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
15)
§ 30 ods. 3 písm. h) zákona č. 126/2006 Z. z.
Zákon č. 488/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17)
Zákon č. 488/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18)
§ 4 ods. 1 písm. e) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19)
Zákon č. 126/2006 Z. z.
Zákon č. 488/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
22)
§ 19 ods. 2 písm. e) a f) zákona č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.