• Dátum účinnosti

381/2006 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 10.06.2006

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

381
Oznámenie
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 9. mája 2005 bola v Singapure podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Singapurskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.
Národná rada Slovenskej republiky so zmluvou vyslovila súhlas svojím uznesením č. 2025 zo 14. decembra 2005 a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Prezident Slovenskej republiky podpísal ratifikačnú listinu 30. januára 2006.
Zmluva nadobudne platnosť 12. júna 2006 v súlade s článkom 27.
K oznámeniu č. 381/2006 Z. z.
DOHODA medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Singapurskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov
Vláda Slovenskej republiky a vláda Singapurskej republiky,
želajúc si uzavrieť dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov,
dohodli sa takto:
Článok 1
Osoby, na ktoré sa dohoda vzťahuje
Táto dohoda sa vzťahuje na osoby, ktoré sú rezidentmi jedného zmluvného štátu alebo oboch zmluvných štátov.
Článok 2
Dane, na ktoré sa dohoda vzťahuje
1.
Táto dohoda sa vzťahuje na dane z príjmov ukladané v mene niektorého zmluvného štátu alebo jeho nižších správnych útvarov, alebo miestnych orgánov bez ohľadu na spôsob ich vyberania.
2.
Za dane z príjmov sa považujú všetky dane vyberané z celkových príjmov alebo z časti príjmov vrátane daní zo zisku zo scudzenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku.
3.
Súčasné dane, na ktoré sa táto dohoda vzťahuje, sú najmä:
a)
na Slovensku
i)
daň z príjmov fyzických osôb,
ii)
daň z príjmov právnických osôb,
(ďalej len „slovenská daň“);
b)
v Singapure:
i)
daň z príjmov,
(ďalej len „singapurská daň“).
4.
Táto dohoda sa vzťahuje aj na všetky dane rovnakého alebo v podstate podobného druhu, ktoré sa budú ukladať odo dňa podpisu tejto dohody popri súčasných daniach alebo namiesto nich. Príslušné orgány zmluvných štátov si vzájomne oznámia všetky podstatné zmeny, ktoré sa uskutočnili v ich príslušných daňových právnych predpisoch.
Článok 3
Všeobecné definície
1.
Na účely tejto dohody, ak súvislosť nevyžaduje odlišný výklad,
a)
pojem „Slovensko“ označuje Slovenskú republiku a použitý v zemepisnom zmysle označuje jej územie, na ktorom Slovenská republika vykonáva svoje suverénne práva a jurisdikciu v súlade s pravidlami medzinárodného práva,
b)
pojem „Singapur“ označuje územie Singapurskej republiky, výsostné vody Singapuru a morské dno a podložie výsostných vôd; ak je použitý v zemepisnom zmysle, zahŕňa všetky oblasti rozprestierajúce sa za hranicami výsostných vôd Singapuru a morské dno a podložie každej takej oblasti, ktoré bolo alebo v budúcnosti môže byť označené podľa právnych predpisov Singapuru a v súlade s medzinárodným právom za oblasť, na ktorej má Singapur suverénne práva na účely prieskumu alebo ťažby prírodných zdrojov, či už obnoviteľných, alebo neobnoviteľných,
c)
pojmy „jeden zmluvný štát“ a „druhý zmluvný štát“ označujú podľa súvislostí Slovensko alebo Singapur,
d)
pojem „osoba“ zahŕňa fyzickú osobu, spoločnosť a všetky iné združenia osôb,
e)
pojem „spoločnosť“ označuje každú právnickú osobu alebo každého nositeľa práv považovaného na účely zdanenia za právnickú osobu,
f)
pojmy „podnik jedného zmluvného štátu“ a „podnik druhého zmluvného štátu“ označujú podľa okolností podnik prevádzkovaný rezidentom jedného zmluvného štátu a podnik prevádzkovaný rezidentom druhého zmluvného štátu,
g)
pojem „medzinárodná doprava“ označuje každú dopravu uskutočňovanú loďou alebo lietadlom prevádzkovanú podnikom, ktorého miesto skutočného vedenia je v jednom zmluvnom štáte okrem prípadov, ak taká loď alebo lietadlo je prevádzkované len medzi miestami v druhom zmluvnom štáte,
h)
pojem „príslušný orgán“ označuje
i)
na Slovensku ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu,
ii)
v Singapure ministra financií alebo jeho splnomocneného zástupcu,
i)
pojem „štátny príslušník“ označuje
i)
každú fyzickú osobu, ktorá má štátne občianstvo niektorého zmluvného štátu,
ii)
každú právnickú osobu, osobnú obchodnú spoločnosť (partnership) alebo združenie zriadené podľa vnútroštátnych právnych predpisov platných v niektorom zmluvnom štáte.
2.
Vždy, keď ide o uplatňovanie dohody niektorým zmluvným štátom, každý pojem nedefinovaný v dohode, ak si to súvislosť nevyžaduje inak, bude mať taký význam, aký má v danom čase podľa právnych predpisov tohto štátu na účely daní, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda, pričom akýkoľvek význam podľa príslušných daňových predpisov tohto štátu bude prevažovať nad významom, ktorý má tento pojem podľa iných právnych predpisov tohto štátu.
Článok 4
Rezident
1.
Na účely tejto dohody pojem „rezident zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá podľa právnych predpisov tohto štátu podlieha v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu, miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného podobného kritéria. Samotný zmluvný štát a každý jeho nižší správny útvar alebo miestny orgán, alebo štatutárny orgán takého štátu sa považuje za rezidenta tohto štátu.
2.
Ak je fyzická osoba podľa ustanovení odseku 1 rezidentom oboch zmluvných štátov, určí sa jej postavenie takto:
a)
táto osoba sa považuje za rezidenta len toho štátu, v ktorom má stály byt; ak má stály byt v oboch štátoch, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov),
b)
ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životných záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa obvykle zdržiava,
c)
ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo sa nezdržiava v žiadnom z nich, považuje sa za rezidenta len toho štátu, ktorého je štátnym príslušníkom,
d)
ak je táto osoba štátnym príslušníkom oboch štátov alebo nie je štátnym príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.
3.
Ak je podľa ustanovení odseku 1 osoba iná než fyzická osoba rezidentom oboch zmluvných štátov, považuje sa za rezidenta len toho štátu, v ktorom sa nachádza miesto jej skutočného vedenia.
Článok 5
Stála prevádzkareň
1.
Na účely tejto dohody pojem „stála prevádzkareň“ označuje trvalé zariadenie na podnikanie, ktorého prostredníctvom podnik vykonáva úplne alebo čiastočne svoju činnosť.
2.
Pojem „stála prevádzkareň“ zahŕňa najmä
a)
miesto vedenia,
b)
pobočku,
c)
kanceláriu,
d)
továreň,
e)
dielňu a
f)
baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo akékoľvek iné miesto ťažby prírodných zdrojov.
3.
Pojem „stála prevádzkareň“ rovnako zahŕňa
a)
stavenisko alebo stavbu, montážny alebo inštalačný projekt, alebo dozorné činnosti s tým spojené, ale len vtedy, ak také stavebné miesto, projekt alebo činnosti trvajú dlhšie ako dvanásť mesiacov,
b)
poskytovanie služieb vrátane poradenských a manažérskych služieb podnikom jedného zmluvného štátu prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov zamestnaných podnikom na také účely, ale len pokiaľ činnosti takého charakteru trvajú na území druhého zmluvného štátu počas jedného obdobia alebo viacerých období presahujúcich v úhrne šesť mesiacov v akomkoľvek dvanásťmesačnom období.
4.
Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku pojem „stála prevádzkareň“ nezahŕňa
a)
zariadenie, ktoré sa využíva iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo dodania tovaru patriaceho podniku,
b)
zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely uskladnenia, vystavenia alebo dodania,
c)
zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účely spracovania iným podnikom,
d)
trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely nákupu tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik,
e)
trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely poskytovania akýchkoľvek iných činností, ktoré majú pre podnik prípravný alebo pomocný charakter,
f)
trvalé zariadenie na podnikanie, ktoré sa udržiava iba na účely vykonávania akýchkoľvek kombinovaných činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť trvalého zariadenia na podnikanie vyplývajúca z tejto kombinácie má prípravný alebo pomocný charakter.
5.
Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba – iná ako nezávislý zástupca v zmysle odseku 6 – koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a obvykle uplatňuje právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku, potom tento podnik má stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, ak činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré by nezakladali existenciu stálej prevádzkarne podľa ustanovení tohto odseku, keby sa vykonávali prostredníctvom trvalého zariadenia na podnikanie.
6.
Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho komisionára alebo akéhokoľvek iného nezávislého zástupcu, ak tieto osoby konajú v rámci svojej riadnej činnosti.
7.
Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto druhom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne, alebo inak), nevytvorí sama osebe z ktorejkoľvek tejto spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.
Článok 6
Príjmy z nehnuteľného majetku
1.
Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesníctva) umiestneného v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.
2.
Pojem „nehnuteľný majetok“ má taký význam, aký má podľa právnych predpisov zmluvného štátu, v ktorom je tento majetok umiestnený. V každom prípade tento pojem zahŕňa príslušenstvo nehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva vzťahujúce sa na pozemky podľa ustanovení občianskeho práva, právo užívania nehnuteľného majetku a práva na premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu nerastných ložísk, prameňov a iných prírodných zdrojov; lode a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.
3.
Ustanovenia odseku 1 sa uplatnia na príjmy z priameho užívania, z nájmu alebo z každého iného spôsobu užívania nehnuteľného majetku.
4.
Ustanovenia odsekov 1 a 3 sa vzťahujú aj na príjmy z nehnuteľného majetku podniku a na príjmy z nehnuteľného majetku užívaného na výkon nezávislých osobných činností.
Článok 7
Zisky podniku
1.
Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť takýmto spôsobom, môžu byť zisky podniku zdanené v tomto druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.
2.
Ak podnik jedného zmluvného štátu vykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, tejto stálej prevádzkarni sa s výnimkou ustanovení odseku 3 v každom zmluvnom štáte pripočítavajú zisky, ktoré by mohla dosiahnuť, keby ako samostatný podnik vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti za rovnakých alebo podobných podmienok a keby bola úplne nezávislá od podniku, ktorého je stálou prevádzkarňou.
3.
Pri stanovení ziskov stálej prevádzkarne sa povoľuje odpočítať náklady vynaložené na činnosť tejto stálej prevádzkarne vrátane výdavkov na vedenie a všeobecných administratívnych výdavkov takto vynaložených, či už vznikli v tom štáte, v ktorom sa táto stála prevádzkareň nachádza, alebo inde.
4.
Ak je v niektorom zmluvnom štáte obvyklé stanoviť zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni na základe rozdelenia celkových ziskov podniku jeho rôznym častiam, ustanovenie odseku 2 nevylučuje, aby tento zmluvný štát stanovil zisky, ktoré majú byť zdanené takýmto obvyklým rozdelením. Použitý spôsob rozdelenia zisku však musí byť taký, aby výsledok bol v súlade so zásadami stanovenými v tomto článku.
5.
Stálej prevádzkarni sa nepripočítavajú žiadne zisky na základe skutočnosti, že iba nakupovala tovar pre podnik.
6.
Zisky, ktoré sa majú pripočítať stálej prevádzkarni, sa na účely predchádzajúcich odsekov určia každý rok rovnakým spôsobom, ak neexistujú dostatočné dôvody na iný postup.
7.
Ak zisky zahŕňajú časti príjmov osobitne uvedených v iných článkoch tejto dohody, ustanovenia tých článkov nebudú dotknuté ustanoveniami tohto článku.
Článok 8
Lodná a letecká doprava
1.
Zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku.
2.
Ak miesto skutočného vedenia podniku, ktorý sa zaoberá vodnou dopravou, je na palube lode, potom sa považuje za umiestnené v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza domovský prístav tejto lode, alebo ak taký domovský prístav nie je, v tom zmluvnom štáte, ktorého je prevádzkovateľ lode rezidentom.
3.
Na účely tohto článku zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave takisto zahŕňajú
a)
zisky z prenájmu lodí bez posádky alebo lietadiel bez posádky a
b)
zisky z používania, údržby alebo prenájmu kontajnerov (vrátane trajlerov a súvisiaceho zariadenia na prepravu kontajnerov) používaných na prepravu tovarov,
keď taký prenájom alebo také používanie, údržba alebo prenájom, podľa toho, o aký prípad ide, je pri prevádzkovaní lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave príležitostný.
4.
Ustanovenia odseku 1 sa uplatnia aj na zisky z účasti na poole, spoločnej prevádzke alebo na medzinárodnej prevádzkovej organizácii.
Článok 9
Prepojené podniky
1.
Ak
a)
sa podnik jedného zmluvného štátu zúčastňuje priamo alebo nepriamo na riadení, kontrole alebo na majetku podniku druhého zmluvného štátu, alebo
b)
sa tie isté osoby priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole alebo na majetku podniku jedného zmluvného štátu i podniku druhého zmluvného štátu,
a ak sú v týchto prípadoch oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch viazané podmienkami, ktoré sa dohodli alebo im boli uložené a ktoré sa líšia od podmienok, ktoré by si dohodli nezávislé podniky, potom môžu byť akékoľvek zisky, ktoré by jeden z nich dosiahol, ale vzhľadom na tieto podmienky ich nedosiahol, zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne zdanené.
2.
Ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní zisky, z ktorých bol podnik druhého zmluvného štátu zdanený v tomto druhom štáte, a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by bol dosiahol podnik skôr uvedeného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli také, aké by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom tento druhý štát primerane upraví sumu dane uloženej z týchto ziskov v tomto štáte. Pri stanovení tejto úpravy sa bude postupovať s náležitým ohľadom na iné ustanovenia tejto dohody a príslušné orgány zmluvných štátov môžu v prípade potreby vzájomne konzultovať.
3.
Ustanovenia odseku 2 sa neuplatnia v prípade podvodu alebo vedomého zanedbania povinností alebo nedbanlivosti.
Článok 10
Dividendy
1.
Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Tieto dividendy sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, ktorého je spoločnosť vyplácajúca dividendy rezidentom, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však skutočný vlastník dividend rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne
a)
5 % hrubej sumy dividend, ak skutočným vlastníkom je spoločnosť, ktorá priamo vlastní najmenej 10 % majetku spoločnosti vyplácajúcej dividendy,
b)
10 % hrubej sumy dividend vo všetkých ostatných prípadoch.
Tento odsek neovplyvní zdanenie ziskov spoločnosti, z ktorých sú dividendy vyplácané.
3.
Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, vláde druhého zmluvného štátu budú oslobodené od zdanenia v skôr uvedenom štáte.
4.
Na účely odseku 3 pojem „vláda“ označuje
a)
v prípade Slovenska vládu Slovenskej republiky a zahŕňa
i)
Národnú banku Slovenska a
ii)
štatutárny orgán, miestny orgán alebo každú inštitúciu úplne alebo v podstatnej časti vlastnenú vládou Slovenskej republiky, o ktorých sa môžu priebežne dohodnúť príslušné orgány zmluvných štátov,
b)
v prípade Singapuru vládu Singapurskej republiky a zahŕňa
i)
Menový úrad Singapuru (the Monetary Authority of Singapore) a Radu komisárov pre menu (the Board of Commissioner of Currency),
ii)
Investičnú spoločnosť singapurskej vlády (the Government of Singapore Investment Corporation Pte Ltd) a
iii)
štatutárny orgán, miestny orgán alebo každú inštitúciu úplne alebo v podstatnej časti vlastnenú vládou Singapurskej republiky, o ktorých sa môžu priebežne dohodnúť príslušné orgány zmluvných štátov.
5.
Pojem „dividendy“ použitý v tomto článku označuje príjmy z akcií alebo z iných práv podieľať sa na zisku s výnimkou pohľadávok, z podielov na zisku, ako aj iné príjmy, ktoré sa zdaňujú rovnakým spôsobom ako príjmy z akcií podľa právnych predpisov toho štátu, ktorého je spoločnosť rozdeľujúca zisk rezidentom.
6.
a)
Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom Singapuru, rezidentovi Slovenska nepodliehajú dani z dividend popri dani zo ziskov alebo z príjmov spoločnosti, pretože podľa súčasných právnych predpisov Singapuru neexistuje daň z príjmov, ktorá by bola uložená z dividend popri dani zo ziskov alebo z príjmov spoločnosti.
b)
Ak následne po podpísaní tejto dohody bude Singapur zdaňovať dividendy okrem dane, ktorá by bola uložená na zisky alebo príjmy spoločnosti, ktorá je rezidentom Singapuru, taká daň môže byť uložená, ale daň takto uložená z dividend poberaných rezidentom Slovenska, ktorý je skutočným vlastníkom takých dividend, bude v súlade s ustanoveniami odseku 2.
7.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia, ak skutočný vlastník dividend, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, ktorého je spoločnosť vyplácajúca dividendy rezidentom, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo ak vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé osobné činnosti zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak účasť, v súvislosti s ktorou sa dividendy vyplácajú, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa podľa okolností uplatnia ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
8.
Ak spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, dosahuje zisky alebo príjmy z druhého zmluvného štátu, nemôže tento druhý štát zdaniť dividendy vyplácané spoločnosťou s výnimkou prípadov, ak sú tieto dividendy vyplácané rezidentovi tohto druhého štátu alebo ak sa účasť, v súvislosti s ktorou sa dividendy vyplácajú, skutočne viaže na stálu prevádzkareň alebo na stálu základňu nachádzajúcu sa v tomto druhom štáte, a ani nemôže zdaniť nerozdelené zisky spoločnosti daňou z nerozdelených ziskov spoločnosti, aj keď vyplácané dividendy alebo nerozdelené zisky pozostávajú úplne alebo čiastočne zo ziskov alebo z príjmov dosiahnutých v tomto druhom štáte.
Článok 11
Úroky
1.
Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto druhom štáte, ak tento rezident je skutočným vlastníkom úrokov.
2.
Pojem „úroky“ použitý v tomto článku označuje príjmy z pohľadávok akéhokoľvek druhu zabezpečených alebo nezabezpečených záložným právom na nehnuteľnosť, bez ohľadu na to, či majú právo účasti na ziskoch dlžníka, a najmä príjmy z vládnych cenných papierov a príjmy z obligácií alebo z dlhopisov vrátane prémií a výhier spojených s týmito cennými papiermi, obligáciami alebo dlhopismi. Penále ukladané za oneskorenú platbu sa nepovažuje za úroky na účely tohto článku.
3.
Ustanovenia odseku 1 sa neuplatnia, ak skutočný vlastník úrokov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú úroky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo v tomto druhom štáte vykonáva nezávislé osobné činnosti zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak pohľadávka, z ktorej sa úroky platia, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa podľa okolností uplatnia ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
4.
Predpokladá sa, že úroky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľ je rezidentom tohto štátu. Ak však osoba platiaca úroky, bez ohľadu na to, či je, alebo nie je rezidentom niektorého zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vznikol dlh, z ktorého sú úroky platené, a tieto úroky idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne alebo stálej základne, potom sa predpokladá, že úroky majú zdroj v tom štáte, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň alebo stála základňa.
5.
Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom úrokov alebo medzi nimi a treťou osobou suma úrokov vzťahujúca sa na pohľadávku, z ktorej sa úroky platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby také vzťahy neexistovali, uplatnia sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Časť platieb presahujúca túto sumu sa v tomto prípade zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto dohody.
Článok 12
Licenčné poplatky
1.
Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Tieto licenčné poplatky sa však môžu zdaniť aj v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak je však skutočný vlastník licenčných poplatkov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto stanovená nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.
3.
Pojem „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu prijaté ako odplata za použitie alebo za právo na použitie akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov a filmov alebo nahrávok pre rozhlasové alebo televízne vysielanie, akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo postupu, softvéru, priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké skúsenosti.
4.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, podnikateľskú činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, alebo vykonáva v tomto druhom štáte nezávislé osobné činnosti zo stálej základne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok, za ktorý sa platia licenčné poplatky, sa skutočne viažu na túto stálu prevádzkareň alebo na túto stálu základňu. V takom prípade sa podľa okolností uplatnia ustanovenia článku 7 alebo článku 14.
5.
Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ak platiteľ je rezidentom tohto štátu. Ak však osoba platiaca licenčné poplatky, bez ohľadu na to, či je, alebo nie je rezidentom niektorého zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň alebo stálu základňu, v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky, ktoré idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne alebo stálej základne, potom sa predpokladá, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom štáte, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň alebo stála základňa.
6.
Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom licenčných poplatkov alebo medzi nimi a treťou osobou suma licenčných poplatkov vzťahujúca sa na použitie, na právo alebo na informácie, za ktoré sa platia licenčné poplatky, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným vlastníkom, keby také vzťahy neexistovali, uplatnia sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Časť platieb presahujúca túto sumu sa v tomto prípade zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto dohody.
Článok 13
Zisky zo scudzenia majetku
1.
Zisky, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 a umiestneného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Zisky, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia
a)
podielov, iných ako podielov vo forme akcií obchodovateľných na uznanej burze cenných papierov, pozostávajúcich najmenej z troch štvrtín ich hodnoty priamo alebo nepriamo z nehnuteľného majetku umiestneného v druhom zmluvnom štáte, alebo
b)
účasti na osobnej obchodnej spoločnosti (partnership) alebo truste, ktorých majetok pozostáva najmenej z troch štvrtín ich hodnoty priamo alebo nepriamo z nehnuteľného majetku umiestneného v druhom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.
Na účely písmena b) tohto odseku majetok pozostávajúci z podielov uvedených v písmene a) tohto odseku sa považuje za nehnuteľný majetok.
3.
Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, alebo hnuteľného majetku, ktorý patrí k stálej základni, ktorú má rezident jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte na výkon nezávislých osobných činností, vrátane ziskov dosiahnutých zo scudzenia tejto stálej prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podnikom) alebo tejto stálej základne, môžu sa zdaniť v tomto druhom štáte.
4.
Zisky zo scudzenia lodí alebo lietadiel prevádzkovaných v medzinárodnej doprave alebo hnuteľného majetku, ktorý slúži prevádzke týchto lodí alebo lietadiel, podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa nachádza miesto skutočného vedenia podniku.
5.
Zisky zo scudzenia iného majetku, než je uvedený v odsekoch 1, 2, 3 a 4, podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, ktorého je scudziteľ rezidentom.
Článok 14
Nezávislé osobné činnosti
1.
Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu z odborných činností alebo z iných činností nezávislého charakteru, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte s výnimkou nasledujúcich prípadov, keď také príjmy môžu byť tiež zdanené v druhom zmluvnom štáte:
a)
ak má rezident v druhom zmluvnom štáte obvykle k dispozícii stálu základňu na výkon svojich činností, v tomto druhom štáte sa môže zdaniť len toľko príjmov, koľko je pripočítateľných takej stálej základni, alebo
b)
ak sa zdržiava v druhom štáte počas obdobia alebo období, ktoré v úhrne presahujú 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, v tomto druhom štáte sa môže zdaniť len toľko príjmov, koľko je poberaných z jeho činností vykonaných v tomto druhom štáte.
2.
Pojem „odborné činnosti“ zahŕňa najmä nezávislé vedecké, literárne, umelecké, výchovné alebo vzdelávacie činnosti, ako aj nezávislé činnosti lekárov, právnikov, inžinierov, architektov, zubných lekárov a účtovných znalcov.
Článok 15
Závislá činnosť
1.
Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú zdaneniu s výnimkou ustanovení článkov 16, 18 a 19 len v tomto štáte, ak sa zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa tam zamestnanie vykonáva, môžu sa také odmeny zaň prijaté zdaniť v tomto druhom štáte.
2.
Odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania vykonávaného v druhom zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 len v skôr uvedenom štáte, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky:
a)
príjemca je zamestnaný v druhom zmluvnom štáte počas jedného obdobia alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, a
b)
odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo v mene zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom druhého zmluvného štátu, a
c)
odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne alebo stálej základne, ktorú má zamestnávateľ v druhom zmluvnom štáte.
3.
Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku, odmeny poberané z dôvodu zamestnania vykonávaného na palube lode alebo lietadla prevádzkovaného v medzinárodnej doprave podnikom, ktorý má miesto skutočného vedenia v zmluvnom štáte, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
Článok 16
Tantiémy
Tantiémy a iné podobné platby, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
Článok 17
Umelci a športovci
1.
Príjmy, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu ako umelec vystupujúci na verejnosti, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec alebo hudobník, alebo ako športovec, z takých osobne vykonávaných činností v druhom zmluvnom štáte môžu sa zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 14 a 15 v tomto druhom štáte.
2.
Ak príjmy z činností osobne vykonávaných umelcom alebo športovcom alebo v súvislosti s nimi neplynú tomuto umelcovi alebo športovcovi priamo jemu samému, ale inej osobe, tieto príjmy sa môžu zdaniť bez ohľadu na ustanovenia článkov 7, 14 a 15 v tom zmluvnom štáte, v ktorom umelec alebo športovec vykonáva svoju činnosť.
3.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia na príjmy poberané z činností vykonávaných umelcom alebo športovcom v jednom zmluvnom štáte, ak tieto činnosti zodpovedajú účelu návštevy tohto štátu, ktorá je úplne alebo z podstatnej časti hradená z verejných fondov druhého zmluvného štátu alebo jeho miestneho orgánu, alebo štatutárneho orgánu tohto štátu. V takom prípade príjmy podliehajú zdaneniu len v tom zmluvnom štáte, ktorého je umelec alebo športovec rezidentom.
Článok 18
Dôchodky
Dôchodky a iné podobné odmeny vyplácané z dôvodu predchádzajúceho zamestnania rezidentovi niektorého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu s výnimkou ustanovení článku 19 ods. 2 len v tomto štáte.
Článok 19
Štátna služba
1.
a)
Platy, mzdy a iné podobné odmeny, iné ako dôchodky, vyplácané jedným zmluvným štátom alebo jeho nižším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom, alebo štatutárnym orgánom tohto štátu fyzickej osobe za služby poskytované tomuto štátu alebo jeho nižšiemu správnemu útvaru, alebo miestnemu orgánu, alebo štatutárnemu orgánu, podliehajú zdaneniu len v tomto štáte.
b)
Také platy, mzdy a iné podobné odmeny však podliehajú zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak sú tieto služby poskytované v tomto štáte a fyzická osoba, ktorá je rezidentom tohto štátu,
i)
je štátnym príslušníkom tohto štátu alebo
ii)
sa rezidentom tohto štátu nestala len z dôvodu poskytovania týchto služieb.
2.
a)
Akýkoľvek dôchodok vyplácaný priamo alebo z fondov, ktoré vytvoril jeden zmluvný štát alebo jeho nižší správny útvar, alebo miestny orgán, alebo štatutárny orgán tohto štátu, fyzickej osobe za služby poskytované tomuto štátu alebo správnemu útvaru, alebo miestnemu orgánu, alebo štatutárnemu orgánu, podlieha zdaneniu len v tomto štáte.
b)
Taký dôchodok však podlieha zdaneniu len v druhom zmluvnom štáte, ak fyzická osoba je rezidentom a štátnym príslušníkom tohto štátu.
3.
Ustanovenia článkov 15, 16, 17 a 18 sa uplatnia na platy, mzdy a iné podobné odmeny a na dôchodky za služby poskytované v súvislosti s podnikateľskou činnosťou vykonávanou niektorým zmluvným štátom alebo jeho nižším správnym útvarom, alebo miestnym orgánom, alebo štatutárnym orgánom tohto štátu.
Článok 20
Študenti
Platby, ktoré študent alebo žiak učilišťa, ktorý je alebo bol bezprostredne pred svojím príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného štátu a ktorý sa zdržiava v skôr uvedenom štáte iba s cieľom štúdia alebo výcviku, dostáva na účely svojho pobytu, štúdia alebo výcviku, sa nezdania v tomto štáte za predpokladu, že také platby majú zdroj mimo tohto štátu.
Článok 21
Iné príjmy
Príjmy, ktoré sa neuvádzajú v predchádzajúcich článkoch tejto dohody a ktoré majú zdroj v jednom zmluvnom štáte, môžu sa zdaniť v tomto štáte.
Článok 22
Vylúčenie dvojitého zdanenia
1.
Na Slovensku sa dvojité zdanenie vylúči takto:
Slovensko môže pri zdaňovaní svojich rezidentov zahrnúť do základu dane, z ktorého sa také dane ukladajú, časti príjmov, ktoré sa môžu podľa ustanovení tejto dohody zdaniť aj v Singapure, povolí však znížiť sumu dane vypočítanú z takého základu o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v Singapure. Suma, o ktorú sa daň zníži, však nepresiahne tú časť slovenskej dane vypočítanej pred jej znížením, ktorá pomerne pripadá na príjmy, ktoré sa môžu zdaniť podľa ustanovení tejto dohody v Singapure.
2.
V Singapure sa dvojité zdanenie vylúči takto:
Ak rezident Singapuru poberá príjmy zo Slovenska, ktoré sa podľa ustanovení tejto dohody môžu zdaniť na Slovensku, Singapur povolí podľa svojich právnych predpisov týkajúcich sa zníženia dane splatnej v krajine inej než Singapur započítať daň zaplatenú na Slovensku, či už priamo, alebo znížením, na singapurskú daň platenú z príjmov tohto rezidenta. Ak také príjmy sú dividendou vyplácanou spoločnosťou, ktorá je rezidentom Slovenska, rezidentovi Singapuru, ktorý je spoločnosťou, ktorá vlastní priamo alebo nepriamo nie menej ako 10 % akciového kapitálu skôr uvedenej spoločnosti, vezme sa pri zápočte do úvahy slovenská daň zaplatená touto spoločnosťou z časti jej ziskov, z ktorých sú dividendy vyplácané.
Článok 23
Zásada rovnakého zaobchádzania
1.
Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nepodliehajú v druhom zmluvnom štáte zdaneniu ani povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci tohto druhého zmluvného štátu, ktorí sú v rovnakej situácii najmä vo vzťahu k trvalému pobytu. Toto ustanovenie sa bez ohľadu na ustanovenia článku 1 bude uplatňovať aj na osoby, ktoré nie sú rezidentmi jedného zmluvného štátu alebo oboch zmluvných štátov.
2.
Zdanenie stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, nebude v tomto druhom štáte nepriaznivejšie ako zdanenie podnikov tohto druhého štátu vykonávajúcich rovnaké činnosti. Toto ustanovenie sa nebude vykladať ako záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal rezidentom druhého zmluvného štátu akékoľvek osobné úľavy, zľavy a zníženia daní z dôvodu osobného stavu alebo rodinných záväzkov, ktoré priznáva svojim vlastným rezidentom.
3.
Ak sa neuplatnia ustanovenia článku 9 ods. 1, článku 11 ods. 6 alebo článku 12 ods. 6, úroky, licenčné poplatky a iné výdavky platené podnikom jedného zmluvného štátu rezidentovi druhého zmluvného štátu sú na účel stanovenia zdaniteľných ziskov tohto podniku odpočítateľné za rovnakých podmienok, ako keby boli platené rezidentovi skôr uvedeného štátu.
4.
Podniky jedného zmluvného štátu, ktorých majetok úplne alebo čiastočne, priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje rezident alebo rezidenti druhého zmluvného štátu, nepodliehajú v skôr uvedenom štáte zdaneniu ani povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať iné podobné podniky skôr uvedeného štátu.
5.
Ustanovenia tohto článku neznamenajú záväzok jedného zmluvného štátu, aby priznal štátnym príslušníkom druhého zmluvného štátu tie osobné úľavy, zľavy a zníženia daní, ktoré priznáva svojim vlastným štátnym príslušníkom, ktorí nie sú rezidentmi tohto štátu, alebo takým ďalším osobám, ako to môže byť stanovené v daňových právnych predpisoch tohto štátu.
6.
Ak zmluvný štát v súlade so svojou štátnou politikou a s kritériami priznáva daňové úľavy svojim štátnym príslušníkom určené na podporu ekonomického alebo sociálneho rozvoja, neznamená to diskrimináciu podľa tohto článku.
7.
Ustanovenia tohto článku sa uplatnia na dane, ktoré sú predmetom tejto dohody.
Článok 24
Riešenie sporných prípadov dohodou
1.
Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného zmluvného štátu alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo budú viesť v jej prípade k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto dohody, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytujú vnútroštátne právne predpisy týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému orgánu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom, alebo ak sa na prípad vzťahuje článok 23 ods. 1, príslušnému orgánu zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Prípad musí byť predložený do troch rokov od prvého oznámenia o opatrení smerujúcom k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto dohody.
2.
Ak príslušný orgán považuje námietku za oprávnenú a ak sám nie je schopný nájsť uspokojivé riešenie, bude sa usilovať, aby prípad vyriešil vzájomnou dohodou s príslušným orgánom druhého zmluvného štátu tak, aby sa vylúčilo zdanenie, ktoré nie je v súlade s touto dohodou. Dosiahnutá dohoda sa uplatní bez ohľadu na časové lehoty vo vnútroštátnych právnych predpisoch zmluvných štátov.
3.
Príslušné orgány zmluvných štátov sa vynasnažia vyriešiť vzájomnou dohodou akékoľvek ťažkosti alebo pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť pri výklade alebo vykonávaní tejto dohody. Môžu sa aj vzájomne poradiť, aby sa vylúčilo dvojité zdanenie v prípadoch, ktoré nie sú v tejto dohode upravené.
4.
Príslušné orgány zmluvných štátov môžu vzájomne komunikovať priamo, ako aj prostredníctvom spoločnej komisie zloženej z príslušných orgánov alebo z ich zástupcov s cieľom dosiahnuť dohodu v zmysle predchádzajúcich odsekov.
Článok 25
Výmena informácií
1.
Príslušné orgány zmluvných štátov si budú vymieňať informácie potrebné na vykonávanie ustanovení tejto dohody alebo vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov vzťahujúcich sa na dane, ktoré sú predmetom tejto dohody, ak zdanenie, ktoré upravujú, nie je v rozpore s touto dohodou. Všetky informácie, ktoré zmluvný štát prijal, sa uchovávajú v tajnosti rovnakým spôsobom ako informácie získané podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto štátu a oznámia sa len osobám alebo orgánom (vrátane súdov a správnych orgánov), ktoré sa zaoberajú vymeriavaním alebo vyberaním daní, vymáhaním alebo trestným stíhaním súvisiacim s týmito daňami alebo rozhodovaním o opravných prostriedkoch týkajúcich sa daní uvedených v tejto dohode. Tieto osoby alebo orgány použijú také informácie len na uvedené účely. Tieto informácie môžu oznámiť pri verejných súdnych konaniach alebo v súdnych rozhodnutiach.
2.
Ustanovenia odseku 1 sa nebudú v žiadnom prípade vykladať tak, že niektorému zmluvnému štátu ukladajú povinnosť
a)
vykonať administratívne opatrenia, ktoré by porušovali právne predpisy a správnu prax jedného zmluvného štátu alebo druhého zmluvného štátu,
b)
poskytnúť informácie, ktoré by nebolo možné získať na základe právnych predpisov alebo v riadnom správnom konaní jedného zmluvného štátu alebo druhého zmluvného štátu,
c)
poskytnúť informácie, ktoré by odhalili akékoľvek obchodné, hospodárske, priemyselné, komerčné alebo profesionálne tajomstvo alebo obchodný postup, alebo informácie, ktorých poskytnutie by bolo v rozpore s verejným poriadkom.
Článok 26
Členovia diplomatických misií a konzulárnych úradov
Žiadne ustanovenia tejto dohody sa nedotýkajú daňových výsad, ktoré prislúchajú členom diplomatických misií alebo konzulárnych úradov podľa všeobecných pravidiel medzinárodného práva alebo na základe ustanovení osobitných dohôd.
Článok 27
Nadobudnutie platnosti
Táto dohoda podlieha vnútroštátnemu schváleniu oboch zmluvných štátov a nadobudne platnosť 60 dní po dni doručenia neskoršej nóty potvrdzujúcej také schválenie. Ustanovenia tejto dohody sa budú vzťahovať:
a)
na Slovensku
i)
v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na sumy príjmov poberané 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom dohoda nadobudne platnosť,
ii)
v prípade ostatných daní z príjmov na dane ukladané za každý daňový rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom dohoda nadobudne platnosť;
b)
v Singapure
na daň ukladanú za každý rok, v ktorom sa stanovuje daň, začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom dohoda nadobudne platnosť.
Článok 28
Výpoveď
Táto dohoda zostane v platnosti, kým ju niektorý zmluvný štát nevypovie. Každý zmluvný štát môže dohodu vypovedať diplomatickou cestou oznámením o výpovedi najmenej šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho roka nasledujúceho po uplynutí piatich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto dohody. V tomto prípade sa táto dohoda prestane uplatňovať:
a)
na Slovensku
i)
v prípade daní vyberaných zrážkou pri zdroji na sumy príjmov poberané 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi,
ii)
v prípade ostatných daní z príjmov za každý daňový rok začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi;
b)
v Singapure
na daň ukladanú za každý rok, v ktorom sa stanovuje daň, začínajúci sa 1. januára alebo neskôr v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom bolo dané oznámenie o výpovedi.
Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali túto dohodu.
Dané v Singapure 9. mája 2005 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v slovenskom a anglickom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Za vládu Slovenskej republiky:

Eduard Kukan v. r.

Za vládu Singapurskej republiky:

George Yeo v. r.
PROTOKOL
Pri podpise Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Singapurskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov sa obe vlády dohodli, že nasledujúce ustanovenia tvoria neoddeliteľnú súčasť dohody.
1.
V článku 9 ods. 2 tejto dohody sa rozumie, že zmluvný štát, ktorý je požiadaný, aby urobil primeranú úpravu, nemusí urobiť úpravu, kým sa neporadí so zmluvným štátom, ktorý vykonal pôvodnú úpravu, a neodsúhlasí, že vykonaná úprava je opodstatnená, čo sa týka princípu aj sumy.
2.
V článku 13 ods. 2 tejto dohody pojem „uznaná burza cenných papierov“ označuje
a)
v prípade Slovenska slovenskú burzu cenných papierov (Burza cenných papierov Bratislava, a. s.),
b)
v prípade Singapuru trh s cennými papiermi prevádzkovaný Singapurskou burzou cenných papierov (the Singapore Exchange Limited), Singapurskou organizáciou obchodujúcou na burze s cennými papiermi (the Singapore Exchange Securities Trading Limited) a Ústredným depozitárom (the Central Depository (Pte) Limited) a
c)
všetky ostatné burzy cenných papierov umiestnené v zmluvnom štáte, na ktorých sa dohodnú príslušné orgány zmluvných štátov.
Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali tento protokol.
Dané v Singapure 9. mája 2005 v dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v slovenskom a anglickom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Za vládu Slovenskej republiky:

Eduard Kukan v. r.

Za vládu Singapurskej republiky:

George Yeo v. r.