355/2006 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.10.2020

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.

355
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 10. mája 2006
o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci
Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nariaďuje:
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Toto nariadenie vlády ustanovuje požiadavky na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci a na predchádzanie týmto rizikám; vzťahuje sa na všetky činnosti, pri ktorých zamestnanci sú alebo môžu byť pri práci exponovaní chemickým faktorom.
(2)
Na činnosti, pri ktorých zamestnanci sú alebo môžu byť pri práci exponovaní nebezpečným chemickým faktorom, karcinogénnym a mutagénnym faktorom, a na prepravu nebezpečných chemických faktorov sa ustanovenia tohto nariadenia vlády vzťahujú bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.1)
(3)
Na činnosti uvedené v odseku 1 sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu2) bez toho, aby boli dotknuté požiadavky ustanovené týmto nariadením vlády.
§ 2
Základné pojmy
Na účely tohto nariadenia
a)
chemický faktor je chemický prvok alebo zlúčenina, ktoré môžu byť súčasťou zmesi, vyskytujú sa v prírodnom stave alebo sú vyrobené, použité alebo uvoľnené pri akejkoľvek činnosti vrátane vzniknutého odpadu bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú vyrobené zámerne alebo či sú alebo nie sú uvedené na trh,
b)
nebezpečný chemický faktor je
1.
chemický faktor, ktorý spĺňa kritériá klasifikácie ako nebezpečná chemická látka alebo ako nebezpečná chemická zmes podľa osobitného predpisu3) bez ohľadu na to, či je alebo nie je tento faktor klasifikovaný podľa tohto predpisu,3)
2.
chemický faktor, ktorý nespĺňa kritériá klasifikácie ako nebezpečná chemická látka alebo nebezpečná chemická zmes podľa osobitného predpisu,3) ale ktorý môže pre svoje fyzikálno-chemické, chemické alebo toxikologické vlastnosti a spôsob použitia alebo výskytu na pracovisku predstavovať riziko pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov, vrátane chemického faktora, pre ktorý sa ustanovuje najvyššie prípustný expozičný limit (§ 3 ods. 1),
c)
činnosť súvisiaca s chemickými faktormi je práca, pri ktorej sa používajú alebo sa majú používať chemické faktory pri akomkoľvek postupe, vrátane výroby, manipulácie, skladovania, prepravy, zneškodňovania, úpravy, obchodovania a iného zaobchádzania alebo ktoré vznikajú pri takejto činnosti,
d)
najvyššie prípustný expozičný limit je najvyššie prípustná hodnota časovo váženého priemeru koncentrácie chemického faktora vo vzduchu dýchacej zóny zamestnanca vo vzťahu k určenému referenčnému času,
e)
biologická medzná hodnota je limitná hodnota koncentrácie príslušného chemického faktora, jeho metabolitu alebo indikátora účinku v príslušnom biologickom materiáli,
f)
zdravotný dohľad je individuálne hodnotenie zdravotného stavu zamestnanca vo vzťahu k jeho expozícii špecifickému chemickému faktoru pri práci,
g)
nebezpečnosť je prirodzená vnútorná vlastnosť chemického faktora, ktorá môže spôsobiť poškodenie zdravia,
h)
riziko je pravdepodobnosť vzniku poškodenia zdravia v prípade použitia chemických faktorov alebo v prípade expozície zamestnancov chemickým faktorom pri práci.
§ 3
Najvyššie prípustné expozičné limity a biologické medzné hodnoty
(1)
Najvyššie prípustné expozičné limity sú uvedené v prílohe č. 1.
(2)
Biologické medzné hodnoty sú uvedené v prílohe č. 2.
§ 4
Posudzovanie rizika
(1)
Zamestnávateľ je povinný zisťovať prítomnosť nebezpečných chemických faktorov na pracovisku, a ak sú prítomné,
a)
posúdiť akékoľvek riziko vyplývajúce z týchto faktorov,
b)
vyžiadať si dodatočné informácie o bezpečnosti a ochrane zdravia potrebné na posúdenie akéhokoľvek rizika uvedené v karte bezpečnostných údajov a jej rozšírenej forme od dodávateľov alebo z iných dostupných zdrojov; tieto informácie musia obsahovať špecifické posúdenie týkajúce sa rizika pre užívateľov podľa osobitného predpisu.4)
(2)
Posúdenie rizika podľa odseku 1 zahŕňa
a)
identifikáciu nebezpečných vlastností chemických faktorov s uvedením klasifikácie podľa osobitného predpisu3) a ďalších významných vlastností chemických faktorov z hľadiska bezpečnosti a zdravia poskytovanú dodávateľom podľa osobitného predpisu,4)
b)
úroveň, druh a trvanie expozície chemickým faktorom,
c)
podmienky práce súvisiace s chemickými faktormi vrátane ich množstva,
d)
porovnanie s najvyššie prípustnými expozičnými limitmi alebo biologickými medznými hodnotami (§ 3) a ich dodržanie,
e)
závery z vykonaného zdravotného dohľadu, ak sú dostupné,
f)
charakterizáciu rizika pre zamestnancov vrátane uvedenia pracovných činností, ktoré predstavujú zvýšené riziko pre zamestnancov s prihliadnutím na osobitné skupiny zamestnancov,5) a návrh na zaradenie prác exponovaných zamestnancov do kategórií podľa osobitného predpisu,6)
g)
plán riadenia rizika s uvedením účinnosti vykonaných alebo zamýšľaných preventívnych a ochranných opatrení podľa § 5 a 6.
(3)
Na základe posúdenia rizika je zamestnávateľ povinný vypracovať posudok o riziku. Podľa miery rizika posudok o riziku môže obsahovať zdôvodnenie zamestnávateľa, že charakter a rozsah rizika týkajúceho sa chemických faktorov si nevyžadujú ďalšie podrobnejšie posúdenie. Posúdenie rizika sa musí aktualizovať pri každej zmene, ktorá môže ovplyvniť riziko, alebo ak závery zdravotného dohľadu preukážu, že je to potrebné.
(4)
Do posudzovania rizika sa musia zahrnúť aj činnosti, najmä údržba a opravy, pri ktorých napriek vykonaniu technických opatrení možno predvídať významnú expozíciu alebo ktoré môžu mať za následok škodlivé účinky na zdravie alebo vplyv na bezpečnosť.
(5)
Pri činnostiach súvisiacich s expozíciou viacerým nebezpečným chemickým faktorom sa riziko musí posúdiť na základe rizika, ktoré predstavuje kombinácia všetkých týchto faktorov.
(6)
Ak výsledky posúdenia rizika podľa odseku 1 preukážu riziko, zamestnávateľ je povinný vykonať opatrenia podľa § 6 a 7 a zabezpečiť zdravotný dohľad podľa § 12, ak v odseku 7 nie je ustanovené inak.
(7)
Plnenie povinností podľa odseku 6 sa nevyžaduje, ak výsledky posúdenia rizika podľa odseku 1 preukážu, že vzhľadom na množstvo nebezpečných chemických faktorov na pracovisku je len malé riziko vyplývajúce z týchto faktorov, pričom dodržiavanie všeobecných zásad prevencie rizika (§ 5) je dostatočné na zníženie tohto rizika.
(8)
Ak ide o novú činnosť súvisiacu s nebezpečnými chemickými faktormi, práca sa môže začať až po posúdení rizika vyplývajúceho z tejto činnosti. Ustanovenia odsekov 6 a 7 platia rovnako.
§ 5
Všeobecné zásady prevencie rizika
Zamestnávateľ je povinný pri činnosti súvisiacej s nebezpečnými chemickými faktormi okrem všeobecných zásad prevencie ustanovených osobitným predpisom7) vylúčiť riziko alebo ho znížiť na najnižšiu možnú mieru
a)
vhodným usporiadaním pracoviska,
b)
používaním vhodných pracovných prostriedkov8) pri práci s nebezpečnými chemickými faktormi a postupmi údržby a opráv, ktoré zabezpečia ochranu zdravia zamestnancov na pracovisku,
c)
znížením počtu zamestnancov, ktorí sú alebo môžu byť exponovaní nebezpečným chemickým faktorom na najnižšiu možnú mieru,
d)
obmedzením dĺžky a intenzity expozície zamestnancov nebezpečným chemickým faktorom na najnižšiu možnú mieru,
e)
primeranými hygienickými opatreniami,9)
f)
znížením množstva nebezpečných chemických faktorov na pracovisku na množstvo nevyhnutne potrebné pre daný druh práce,
g)
vhodnými pracovnými postupmi, v ktorých sú zahrnuté opatrenia na bezpečnú manipuláciu, skladovanie a prepravu nebezpečných chemických faktorov a odpadu obsahujúceho takéto chemické faktory na pracovisku, ktoré sú popísané najmä v karte bezpečnostných údajov a jej rozšírenej forme.
§ 6
Špecifické ochranné a preventívne opatrenia
(1)
Zamestnávateľ je povinný vylúčiť riziko nahradením nebezpečných chemických faktorov takými chemickými faktormi alebo postupmi, ktoré v podmienkach použitia nie sú nebezpečné alebo sú menej nebezpečné pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov.
(2)
Ak povaha činnosti neumožňuje vylúčiť riziko podľa odseku 1, zamestnávateľ je povinný na základe posúdenia rizika podľa § 4 ods. 1 a 2 zabezpečiť zníženie rizika na najnižšiu možnú mieru vykonaním ďalších ochranných a preventívnych opatrení. Tieto opatrenia musia zahŕňať v poradí dôležitosti
a)
vhodné pracovné postupy, technické systémy riadenia a používanie primeraných pracovných prostriedkov a materiálov na vylúčenie alebo minimalizovanie uvoľňovania nebezpečných chemických faktorov do pracovného prostredia,
b)
uplatňovanie kolektívnych ochranných opatrení pri zdroji rizika, ako je odsávanie a uplatňovanie primeraných organizačných opatrení,
c)
uplatňovanie individuálnych ochranných opatrení vrátane účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov, ak expozícii nemožno predísť iným spôsobom,
d)
zaradenie zamestnancov na výkon riadiacej práce alebo samostatnej práce, ak získali odbornú spôsobilosť na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a toxickými látkami a zmesami,9a) ktoré sú zaradené do triedy a kategórie nebezpečnosti9b)
1.
akútna toxicita kategórie 1 a kategórie 2 s výstražnými upozorneniami H300, H310, H330,
2.
akútna toxicita kategórie 3 s výstražnými upozorneniami H301, H311, H331,
3.
toxicita pre špecifický cieľový orgán po jednorazovej expozícii kategórie 1 s výstražným upozornením H370.
(3)
Vymedzenie odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a toxickými látkami a zmesami podľa odseku 2 písm. d) sa vzťahuje aj na fyzickú osobu – podnikateľa, ktorý vykonáva prácu samostatne.
(4)
Súčasťou opatrení podľa odseku 2 je zdravotný dohľad, ktorý zamestnávateľ zabezpečí pre zamestnancov podľa § 12 s prihliadnutím na povahu rizika.
(5)
Ak zamestnávateľ nepreukáže inými spôsobmi posúdenia rizika splnenie primeraných ochranných a preventívnych opatrení podľa odseku 2, je povinný vykonávať pravidelne a pri každej zmene pracovných podmienok, ktorá môže ovplyvniť expozíciu zamestnancov, meranie chemických faktorov, ak môžu predstavovať riziko pre zamestnancov, najmä vo vzťahu k najvyššie prípustným expozičným limitom (§ 3 ods. 1).
(6)
Výsledky merania chemických faktorov je zamestnávateľ povinný zohľadniť pri posudzovaní rizika a plnení povinností vyplývajúcich z výsledkov posudzovania rizika (§ 4). Pri prekročení najvyššie prípustného expozičného limitu (§ 3 ods. 1) je zamestnávateľ povinný bezodkladne vykonať preventívne a ochranné opatrenia na zníženie rizika.
(7)
Na základe celkového posúdenia rizík (§ 4) a všeobecných zásad prevencie rizika (§ 5) je zamestnávateľ povinný vykonať technické a organizačné opatrenia primerané povahe činnosti vrátane skladovania, manipulácie a oddelenia navzájom reagujúcich chemických faktorov a zabezpečiť ochranu zamestnancov pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ich fyzikálno-chemických vlastností, najmä
a)
zabrániť vzniku nebezpečných koncentrácií horľavých faktorov alebo nebezpečného množstva chemicky nestálych faktorov na pracovisku alebo vtedy, ak to charakter práce neumožňuje,
b)
vylúčiť na pracovisku zdroje vznietenia, ktoré by mohli spôsobiť požiar alebo výbuch, alebo nepriaznivé podmienky, ktoré by mohli zapríčiniť, že chemicky nestále faktory alebo ich zmesi vyvolajú škodlivé fyzikálne účinky, a
c)
zmierniť škodlivé účinky na bezpečnosť a zdravie zamestnancov v prípade požiaru alebo výbuchu spôsobeného vznietením horľavých látok alebo zmierniť škodlivé fyzikálne účinky vyvolané chemicky nestálymi látkami alebo zmesami látok.
(8)
Pracovné prostriedky a ochranné systémy na pracovisku s nebezpečenstvom výbuchu musia spĺňať požiadavky ustanovené osobitnými predpismi.10) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostatočnú kontrolu pracoviska, vybavenia a strojného zariadenia, opatrení na zabránenie výbuchu a systému záchranných prác.
§ 7
Opatrenia pri haváriách a mimoriadnych situáciách
(1)
Zamestnávateľ je povinný vypracovať na ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov havarijný plán na vykonanie primeraných opatrení pre prípad vzniku havárie a mimoriadnej situácie (ďalej len „udalosť“) bez toho, aby boli dotknuté všeobecné povinnosti ustanovené osobitným predpisom.11) Tieto opatrenia zahŕňajú odborný výcvik opakovaný v pravidelných intervaloch a zabezpečenie primeraného vybavenia prvej pomoci.
(2)
V prípade vzniku udalosti je zamestnávateľ povinný bezodkladne vykonať opatrenia na zmiernenie jej následkov, o týchto opatreniach informovať zamestnancov a bezodkladne vykonať primerané nápravné opatrenia.
(3)
V zasiahnutom priestore môžu dočasne pracovať iba tí zamestnanci, ktorí sú určení na vykonanie opráv a inej nevyhnutnej práce. Takýmto zamestnancom je zamestnávateľ povinný poskytnúť primerané osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu dýchacích orgánov a na ochranu celého tela,12) ktoré musia používať až do odstránenia príčin a následkov udalosti.
(4)
Zamestnávateľ bez toho, aby boli dotknuté povinnosti ustanovené osobitným predpisom,11) je povinný vykonať opatrenia na zabezpečenie varovných a iných komunikačných systémov potrebných na signalizovanie zvýšeného rizika, aby bolo možné bezodkladne začať odstraňovať následky udalosti, poskytovať pomoc a začať záchranné práce a únikové práce, ak sú potrebné.
(5)
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dostupnosť informácií o opatreniach pre prípad udalosti; prístup k týmto informáciám musia mať vnútorné aj vonkajšie havarijné a záchranné služby.
(6)
Informácie podľa odseku 5 musia obsahovať
a)
včasné upozornenie na príslušné nebezpečenstvá pri práci, spôsob identifikácie nebezpečenstva, preventívne opatrenia a postupy, aby záchranné služby mohli pripraviť vlastné postupy a preventívne opatrenia, a
b)
všetky dostupné informácie týkajúce sa špecifických nebezpečenstiev, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v čase udalosti, a informácie o pripravených postupoch.
§ 8
Špecifické ochranné a preventívne opatrenia pri skladovaní veľmi toxických látok a zmesí a toxických látok a zmesí
(1)
Miestnosť, v ktorej sa skladujú toxické látky a zmesi alebo veľmi toxické látky a zmesi,3) musí byť uzamknutá, zabezpečená proti vlámaniu a nesmú sa v nej skladovať
a)
humánne lieky, veterinárne lieky a liečivá,15)
b)
omamné látky, psychotropné látky a prípravky,16)
c)
potraviny,17)
d)
krmivá,18)
e)
výbušniny19) a
f)
horľavé látky.19)
(2)
Veľmi toxické látky a zmesi možno skladovať v jednej miestnosti s inými látkami a zmesami, ktoré nie sú toxické, okrem látok uvedených v odseku 1 písm. a) až f), len za predpokladu, že sú uložené v uzamknutej schránke určenej výhradne na skladovanie veľmi toxických látok a zmesí. S toxickými látkami a zmesami sa môžu veľmi toxické látky a zmesi skladovať v jednej miestnosti, prípadne v jednej schránke, ak sú uložené oddelene a je vylúčené ich vzájomné škodlivé pôsobenie alebo zámena, ak taký spôsob skladovania schválil príslušný orgán verejného zdravotníctva.21)
(3)
Toxické látky a zmesi možno skladovať v jednej miestnosti, prípadne v jednej schránke s látkami alebo zmesami, ktoré nie sú toxické, okrem látok uvedených v odseku 1 písm. a) až f), ak sú uložené oddelene a je vylúčené ich vzájomné škodlivé pôsobenie alebo zámena.
(4)
Toxické látky a zmesi a veľmi toxické látky a zmesi umiestnené v cisternách, v obdobných veľkokapacitných kontajneroch alebo v obaloch možno skladovať v uzavretých priestoroch zabezpečených proti nepriaznivým klimatickým podmienkam, proti škodlivému pôsobeniu týchto látok a zmesí na okolie a proti vniknutiu nepovolaných osôb do týchto priestorov.
(5)
Veľmi toxické látky a zmesi možno vydávať zo skladu len na žiadanku podpísanú zamestnancom, ktorý riadi práce s veľmi toxickými látkami a zmesami. Nepoužité veľmi toxické látky a zmesi sa musia po ukončení pracovnej zmeny vrátiť do skladu. Množstvo veľmi toxických látok a zmesí sa musí evidovať spôsobom, ktorý zaručí spoľahlivú evidenciu záznamov o každom príjme a výdaji týchto látok a zmesí.
§ 9
Zákaz niektorých činností s vybranými chemickými faktormi
(1)
Na predchádzanie riziku zamestnancov z expozície vybraným chemickým faktorom a z pracovných činností súvisiacich s takýmito faktormi je zakázaná výroba a používanie vybraných chemických faktorov na účely uvedené v prílohe č. 3.
(2)
Výnimku z ustanovenia odseku 1 môže povoliť príslušný orgán verejného zdravotníctva podľa osobitného predpisu22) na základe žiadosti zamestnávateľa, ak ide o
a)
použitie výhradne na účely vedeckého výskumu a testovania vrátane analýz,
b)
činnosti zamerané na vylúčenie chemických faktorov prítomných vo forme vedľajších produktov alebo odpadových produktov,
c)
výrobu vybraných chemických faktorov podľa odseku 1 ako medziproduktu a na takéto použitie.
(3)
Výroba a použitie chemických faktorov ako medziproduktov v prípadoch ustanovených v odseku 2 sa musí uskutočniť v samostatnom uzatvorenom systéme, z ktorého možno takéto chemické faktory odoberať iba v miere nevyhnutnej na monitorovanie výrobného procesu alebo na údržbu tohto systému.
(4)
Žiadosť o výnimku obsahuje
a)
odôvodnenie žiadosti,
b)
množstvo chemického faktora, ktorý sa ročne použije,
c)
opis navrhovaných pracovných činností, pracovných postupov, pracovných procesov alebo chemických reakcií,
d)
predpokladaný počet zamestnancov pri výkone tejto činnosti,
e)
návrh preventívnych opatrení na ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov a
f)
prijaté technické a organizačné opatrenia na predchádzanie expozícii zamestnancov vybraným chemickým faktorom.
§ 10
Informovanie zamestnancov
(1)
Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom a zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci23) bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia osobitného predpisu,24)
a)
údaje získané z posúdenia rizík podľa § 4 a ďalšie informácie vždy vtedy, ak nastali na pracovisku zmeny, ktoré vedú k zmene týchto údajov,
b)
informácie o
1.
kolektívnych preventívnych opatreniach vykonaných alebo navrhnutých na predchádzanie expozícii alebo zníženie expozície chemickým faktorom,
2.
individuálnych opatreniach vrátane osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktoré musia používať,
3.
opatreniach v prípade nepredvídanej udalosti,
4.
výsledkoch meraní nebezpečných chemických faktorov v pracovnom ovzduší a v biologickom materiáli vo vzťahu k najvyššie prípustným expozičným limitom a biologickým medzným hodnotám,
5.
výskyte chorôb z povolania na pracovisku a ich príčinách,
6.
možnostiach zabezpečenia zdravotného dohľadu,
7.
určených postupoch práce a spôsoboch správania sa, ktoré musia zamestnanci dodržiavať v záujme vlastnej bezpečnosti a bezpečnosti iných zamestnancov na pracovisku,
c)
prístup ku kartám bezpečnostných údajov, ktoré poskytuje dodávateľ chemických látok alebo zmesí podľa osobitného predpisu,4)
d)
prístup k záznamom o expozícii.
(2)
Informácie podľa odseku 1 je zamestnávateľ povinný poskytovať primerane k výsledku posúdenia rizík podľa § 4 a s prihliadnutím na vykonávanú prácu individuálne formou inštruktáží, poučení a pokynov; kolektívne formou školení, kurzov a praktického výcviku.
(3)
Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom informácie podľa odseku 1 pred začiatkom práce súvisiacej s nebezpečnými chemickými faktormi a opakovane s prihliadnutím na meniace sa podmienky, a to najmenej jedenkrát ročne.
(4)
Ak prepravné obaly a potrubia s nebezpečnými chemickými faktormi používané na pracovisku nie sú označené v súlade s osobitnými predpismi,25) zamestnávateľ je povinný zabezpečiť ich označenie tak, aby bol jednoznačne identifikovateľný ich obsah vrátane charakteru obsahu a s ním spojeným nebezpečenstvom.
§ 11
Prevádzkový poriadok
Zamestnávateľ vypracuje prevádzkový poriadok pre pracovné činnosti s nebezpečnými chemickými faktormi podľa § 2 písm. b), ktorý obsahuje
a)
posudok o riziku (§ 4 ods. 3),
b)
údaje o umiestnení zariadenia alebo pracoviska, na ktorom sa vyskytujú nebezpečné chemické faktory,
c)
bezpečné pracovné a technologické postupy a pracovné prostriedky pre jednotlivé pracovné činnosti vrátane postupov údržby, bezpečnej manipulácie, skladovania a prepravy v rámci pracoviska a zneškodňovania odpadov s obsahom nebezpečných chemických faktorov,
d)
ochranné a preventívne opatrenia na vylúčenie alebo zníženie rizika vrátane technických kontrolných systémov na zabránenie úniku nebezpečných chemických faktorov, ich vznieteniu alebo výbuchu (§ 5 a 6),
e)
havarijný plán (§ 7 ods. 1),
f)
pokyny a vybavenie pre prvú pomoc,
g)
spôsob a frekvenciu školení zamestnancov.
§ 12
Zdravotný dohľad
(1)
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zdravotný dohľad podľa osobitného predpisu25b) pre zamestnancov pri práci, pri ktorej dochádza k expozícii chemickým faktorom, ak na základe posúdenia rizík podľa § 4 zistí riziko pre ich zdravie; súčasťou zdravotného dohľadu sú lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci.25c)
(2)
Zdravotný dohľad sa musí zabezpečiť pred expozíciou a v pravidelných intervaloch počas expozície tak, aby bolo možné jeho výsledky zohľadniť pri uplatňovaní ochranných a preventívnych opatrení.
(3)
Zdravotný dohľad je primeraný, ak
a)
expozíciu zamestnanca nebezpečnému chemickému faktoru možno dať do príčinnej súvislosti so zisteným ochorením alebo škodlivým účinkom na zdravie,
b)
je pravdepodobné, že ochorenie alebo škodlivý účinok na zdravie sa môže vyskytnúť za určitých pracovných podmienok,
c)
vyšetrovacia technika predstavuje malé riziko pre zamestnancov,
d)
existujú štandardné vyšetrovacie metódy na zisťovanie príznakov ochorení alebo škodlivých účinkov na zdravie.
(4)
Ak ide o prácu s nebezpečnými chemickými faktormi, pre ktoré je ustanovená záväzná biologická medzná hodnota (§ 3 ods. 2), zdravotný dohľad sa musí vykonať v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe č. 2. Zamestnávateľ je povinný o tejto požiadavke informovať zamestnancov pred ich zaradením na prácu spojenú s expozíciou takýmto nebezpečným chemickým faktorom.
(5)
Každý zamestnanec, u ktorého sa vykonáva zdravotný dohľad, musí mať založený a aktualizovaný osobný zdravotný záznam a záznam o expozícii. Zdravotné záznamy a záznamy o expozícii musia obsahovať súhrn výsledkov vykonanej lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k práci, všetkých reprezentatívnych údajov o expozícii, biologického monitorovania a skutočností dôležitých na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu.
(6)
Zdravotné záznamy a záznamy o expozícii sa musia viesť a uchovávať 20 rokov od skončenia práce v riziku expozície nebezpečným chemickým faktorom. Údaje z týchto záznamov sa musia sprístupňovať na požiadanie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.
(7)
Po ukončení činnosti je zamestnávateľ povinný zdravotné záznamy a záznamy o expozícii odovzdať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva.
(8)
Ak sa na základe zdravotného dohľadu zistí u zamestnanca ochorenie alebo škodlivé zdravotné účinky, ktoré lekár vykonávajúci zdravotný dohľad považuje za následok expozície nebezpečnému chemickému faktoru, alebo ak sa zistí prekročenie záväznej biologickej medznej hodnoty, lekár vykonávajúci zdravotný dohľad musí zamestnanca informovať o výsledkoch vrátane odporúčania týkajúceho sa zdravotného dohľadu, ktorému by sa mal zamestnanec podrobiť po skončení práce v riziku expozície nebezpečnému chemickému faktoru.
(9)
Na základe zistenia podľa odseku 8 je zamestnávateľ povinný
a)
vykonať revíziu posúdenia rizika podľa § 4,
b)
vykonať revíziu opatrení prijatých podľa § 5 a 6 s cieľom vylúčiť alebo znížiť riziká,
c)
zohľadniť odporúčanie lekára vykonávajúceho zdravotný dohľad alebo príslušného orgánu verejného zdravotníctva pri uplatňovaní akýchkoľvek ochranných a preventívnych opatrení vrátane možnosti preložiť zamestnanca na inú prácu, pri ktorej nie je riziko ďalšej expozície,
d)
zabezpečiť zdravotný dohľad u všetkých zamestnancov, ktorí boli podobne exponovaní.
(10)
V prípadoch ustanovených v odseku 8 lekár vykonávajúci zdravotný dohľad môže navrhnúť, aby sa exponovaní zamestnanci podrobili lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci, ak ju už nenariadil príslušný orgán verejného zdravotníctva.
§ 13
Konzultácie a účasť zamestnancov
Konzultácie a účasť zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci pri riešení problematiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v riziku expozície chemickým faktorom sa vykonávajú podľa osobitného predpisu.26)
§ 13a
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. mája 2018
V období od 1. mája 2018 do 30. septembra 2020 pre podzemnú ťažbu a razenie tunelov platia hodnoty najvyššie prípustných expozičných limitov plynov, pár a aerosólov s prevažne toxickým účinkom v pracovnom ovzduší uvedené v prílohe č. 1 prvom bode tabuľke č. 1a.
§ 13b
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. októbra 2020
V období od 1. októbra 2020 do 21. augusta 2023 pre podzemnú ťažbu a razenie tunelov platia hodnoty najvyššie prípustných expozičných limitov plynov, pár a aerosólov s prevažne toxickým účinkom v pracovnom ovzduší uvedené v prílohe č. 1 tabuľke č. 2.
§ 14
Záverečné ustanovenie
Týmto nariadením vlády sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.
§ 15
Účinnosť
Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. júna 2006.
v z. Pál Csáky v. r.
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 355/2006 Z. z.
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 355/2006 Z. z.
Príloha č. 3 k nariadeniu vlády č. 355/2006 Z. z.
VYBRANÉ CHEMICKÉ FAKTORY A ÚČELY ICH VYUŽITIA, KTORÉ SÚ ZAKÁZANÉ
Opis faktorov (CAS) Účel, na ktorý sú uvedené faktory zakázané
1. 2-Naftylamín (91-59-8) a jeho soli Benzidín (92-87-5) a jeho soli 4-Aminobifenyl (92-67-1) a jeho soli 4-Nitrobifenyl (92-93-3)
Výroba a používanie chemických faktorov pri práci a činnosti, ktoré sa týkajú uvedených chemických faktorov, sú zakázané. Zákaz neplatí, ak sa chemický faktor vyskytuje v inom chemickom faktore alebo je súčasťou odpadu, za predpokladu, že jeho individuálna koncentrácia je tam menšia ako 0,1 % hmotnosti.
2. Piesok alebo zmesi obsahujúce voľný oxid kremičitý Používanie na povrchovú úpravu predmetov v akejkoľvek aparatúre pomocou piesku pod tlakom spojené s expozíciou zamestnancov.
3. Sírouhlík (75-15-0)
Používanie v procese vulkanizácie za studena pri impregnácii gumeného oblečenia.
4. Prach alebo prášok ohňovzdorného materiálu obsahujúceho viac ako 80 % SiO2 iného ako prírodného piesku Používanie na striekanie foriem na výrobu kremičitých tehál alebo iných výrobkov zložených z ohňovzdorného materiálu a obsahujúcich viac ako 80 % oxidu kremičitého.
5. Kyanovodík (74-90-8)x
Používanie pri plynovaní na ničenie epidemiologicky závažných a obťažujúcich článkonožcov, hlodavcov a ďalších živočíchov (dezinsekcia a deratizácia) okrem týchto prípadov
a) uvoľňovanie z inertného materiálu, v ktorom je absorbovaný kyanovodík,
b) uvoľňovanie z tzv. plynového prášku, čo je chemická zlúčenina, ktorá reaguje s atmosférickou vlhkosťou a vytvára kyanovodík, alebo
c) používanie z valca cez vhodné potrubie s aplikátorom v otvorenom priestore na iné účely, ako je ničenie škodlivého hmyzu alebo živočíchov plynovaním.
Príloha č. 4 k nariadeniu vlády č. 355/2006 Z. z.
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
1.
Smernica Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica podľa článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 3).
2.
Smernica Komisie 2000/39/ES z 8. júna 2000, ktorou sa ustanovuje prvý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice Rady 98/24/ES o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 3).
3.
Smernica Komisie 91/322/EHS z 29. mája 1991 o stanovovaní indikačných limitných hodnôt implementáciou smernice Rady 80/1107/EHS o ochrane pracovníkov pred rizikami spôsobenými ohrozením chemickými, fyzikálnymi a biologickými faktormi pri práci (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 05/zv. 1).
4.
Smernica Komisie 2006/15/ES zo 7. februára 2006, ktorou sa ustanovuje druhý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na implementáciu smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 91/322/EHS a 2000/39/ES (Ú. v. EÚ L 038, 9. 2. 2006).
5.
Smernica Komisie 2009/161/EÚ zo 17. decembra 2009, ktorou sa ustanovuje tretí zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na vykonanie smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Komisie 2000/39/ES (Ú. v. EÚ L 338, 19. 12. 2009).
6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/27/EÚ z 26. februára 2014, ktorou sa menia smernice Rady 92/58/EHS, 92/85/EHS, 94/33/ES, 98/24/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES s cieľom zosúladiť ich s nariadením (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (Ú. v. EÚ L 65, 5. 3. 2014).
7.
Smernica Komisie (EÚ) 2017/164 z 31. januára 2017, ktorou sa stanovuje štvrtý zoznam indikatívnych limitných hodnôt ohrozenia pri práci podľa smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia smernice Komisie 91/322/EHS, 2000/39/ES a 2009/161/EÚ (Ú. v. EÚ L 27, 1. 2. 2017).
8.
Smernica Komisie (EÚ) 2019/1831 z 24. októbra 2019, ktorou sa stanovuje piaty zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci podľa smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa mení smernica Komisie 2000/39/ES (Ú. v. EÚ L 279, 31. 10. 2019).
1)
Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci, vyhláška ministra zahraničných vecí Československej socialistickej republiky č. 64/1987 Zb. o Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) v znení neskorších zmien a doplnkov (oznámenie č. 444/2005 Z. z.).
2)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.
3)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31. 12. 2008) v platnom znení.
4)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30. 12. 2006) v platnom znení.
5)
§ 3 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
§ 31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií v znení neskorších predpisov.
7)
§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 159/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 470/2003 Z. z.
9)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 201/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.
9a)
§ 16 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 204/2014 Z. z.
9b)
Príloha I k nariadeniu č. 1272/2008 v platnom znení.
10)
Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 117/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody zariadení a ochranných systémov určených na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2002 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 493/2002 Z. z. o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí.
11)
§ 8c zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 504/2002 Z. z. o podmienkach poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov.
15)
§ 2 ods. 6 až 8 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.
16)
§ 2 ods. 1 až 3 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.
17)
§ 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
18)
Zákon č. 271/2005 Z. z. o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív (krmivársky zákon).
19)
Výnos Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 15. apríla 2010 č. 3/2010, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných požiadavkách na klasifikáciu, označovanie a balenie nebezpečných látok a zmesí (oznámenie č. 177/2010 Z. z.).
21)
§ 13 ods. 4 písm. i) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24)
§ 8b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon č. 67/2010 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci.
25b)
§ 26 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
26)
§ 8e zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.