277/2005 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2005 do 31.07.2015

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

277
ZÁKON
z 24. mája 2005,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 525/2003 Z. z. a zákona č. 587/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 ods. 2 písmená f) a g) znejú:
„f)
na podniky, ktoré vykonávajú vyhľadávanie, prieskum, ťažbu a úpravu nerastov v hlbinných baniach a lomoch alebo pomocou vrtov,6) okrem podnikov a zariadení na chemickú a tepelnú úpravu a zušľachťovanie vydobytých nerastov a s tým súvisiaceho skladovania, pri ktorých sú prítomné vybrané nebezpečné látky,
g)
na skládky odpadov7) okrem prevádzkových zariadení na zneškodňovanie banských odpadov vrátane kalových nádrží a odkalísk, ktoré obsahujú vybrané nebezpečné látky, ak sa využívajú v súvislosti s chemickou alebo tepelnou úpravou, alebo so zušľachťovaním nerastov.“.
2.
V § 2 písmeno e) znie:
„e)
prevádzkovateľom je podnikateľ,9) ktorý riadi podnik alebo zariadenie podľa písmen a) až d); prevádzkovateľom je aj správca konkurznej podstaty takého podniku alebo zariadenia,“.
3.
§ 2 sa dopĺňa písmenami o) a p), ktoré znejú:
„o)
plynom je akákoľvek látka, ktorej absolútny tlak pár sa rovná alebo je väčší ako 101,3 kPa pri teplote 20 oC,
p)
kvapalinou je akákoľvek látka, ktorá nie je definovaná ako plyn a ktorá nemá pri teplote 20 oC a štandardnom tlaku 101,3 kPa pevné skupenstvo.“.
4.
V § 4 ods. 2 písm. b) a odseku 3 písm. b) sa slová „je väčší ako jeden“ nahrádzajú slovami „sa rovná jednej alebo je väčší ako jedna“.
5.
V § 4 odseky 4 a 5 znejú:
„(4)
Prevádzkovateľ je povinný preveriť celkové množstvo vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku a zaradiť podnik do príslušnej kategórie podľa odseku 2 alebo odseku 3, alebo podľa odseku 5, alebo odseku 6.
(5)
Ak celkové množstvo vybranej nebezpečnej látky prítomnej v podniku nedosahuje 50 % prahovej hodnoty podľa stĺpca 1 tabuľky I alebo stĺpca 1 tabuľky II časti 1 prílohy č. 1 k tomuto zákonu alebo súčet pomerných množstiev dvoch alebo viacerých vybraných nebezpečných látok vypočítaný podľa vzorca a za podmienok uvedených v časti 2 prílohy č. 1 k tomuto zákonu je menší ako 0,5, na podnik a na jeho prevádzkovateľa sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona okrem povinností ustanovených v odsekoch 4 a 10.“.
6.
V § 4 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
„(6)
Ak celkové množstvo vybranej nebezpečnej látky prítomnej v podniku nedosahuje prahovú hodnotu podľa stĺpca 1 tabuľky I alebo stĺpca 1 tabuľky II časti 1 prílohy č. 1 k tomuto zákonu, ale je 50 % alebo viac z tejto prahovej hodnoty alebo súčet pomerných množstiev dvoch alebo viacerých vybraných nebezpečných látok vypočítaný podľa vzorca a za podmienok uvedených v časti 2 prílohy č. 1 k tomuto zákonu je najmenej 0,5, ale menej ako jedna, na podnik a na jeho prevádzkovateľa sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona okrem povinností ustanovených v odsekoch 4, 7, 9 a 10 a v § 5 ods. 1 a odseku 2 písm. a) až e).“.
Doterajšie odseky 6 až 9 sa označujú ako odseky 7 až 10.
7.
V § 4 ods. 7 sa slová „podľa odseku 5“ nahrádzajú slovami „podľa odseku 6“.
8.
V § 4 ods. 8 sa slová „podľa odseku 6“ nahrádzajú slovami „podľa odseku 7“.
9.
V § 4 ods. 9 sa slová „podľa odseku 6“ nahrádzajú slovami „podľa odseku 7“ a za slová „(§ 6)“ sa vkladá čiarka.
10.
V § 4 ods. 10 sa slová „podľa odsekov 1 až 5“ nahrádzajú slovami „podľa odsekov 1 až 6“ a vypúšťajú sa slová „a orgánu štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi10)“.
11.
V § 5 odsek 1 znie:
„(1)
Prevádzkovateľ na základe výsledkov kategorizácie vykonanej podľa § 4 zašle obvodnému úradu životného prostredia písomné oznámenie o zaradení svojho podniku (ďalej len „oznámenie") do kategórie A alebo do kategórie B alebo mu písomne oznámi, že množstvo vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku nedosahuje prahové hodnoty podľa prílohy č. 1 k tomuto zákonu (§ 4 ods. 5 a 6). Pri novom podniku tak urobí najneskôr súčasne s podaním žiadosti o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby; ak sa územné rozhodnutie nevydáva, najneskôr súčasne s predložením žiadosti o vydanie stavebného povolenia alebo iného obdobného povolenia.12a) Ak podnik, ktorý bol uvedený do prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá podľa § 4 ods. 2, 3 alebo odseku 6 až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný zaslať oznámenie najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá podľa niektorého z uvedených odsekov.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 12a znie:
„12a)
Napríklad zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
12.
V § 5 odsek 3 znie:
„(3)
Obvodný úrad životného prostredia najneskôr do jedného týždňa informuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"), krajský úrad životného prostredia a orgány uvedené v § 26 ods. 1 písm. d), f) až j) o doručení oznámenia podľa odseku 2 alebo jeho zmeny podľa odseku 5 zaslaním kópie tohto oznámenia alebo jeho zmeny.“.
13.
V § 5 ods. 5 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
„b)
každú zmenu v činnosti podniku alebo zmenu zariadenia, ktorá by mohla mať významný vplyv na zvýšenie rizika závažnej priemyselnej havárie,“.
Doterajšie písmeno b) sa označuje ako písmeno c).
14.
V § 5 ods. 6 sa slová „Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo")“ nahrádzajú slovom „ministerstvo“.
15.
Za § 5 sa vkladá § 5a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠5a
Informačný systém prevencie závažných priemyselných havárií
(1)
Zriaďuje sa informačný systém prevencie závažných priemyselných havárií (ďalej len „informačný systém") na zabezpečenie zhromažďovania údajov a poskytovania informácií o prevencii závažných priemyselných havárií. Informačný systém je súčasťou štátneho informačného systému.12b)
(2)
Informačný systém obsahuje
a)
register podnikov, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, vrátane ich kategorizácie a v nich prítomných vybraných nebezpečných látok,
b)
register odborne spôsobilých osôb,
c)
register autorizovaných osôb,
d)
register závažných priemyselných havárií, ku ktorým došlo v podnikoch podľa písmena a),
e)
informácie o plánovaných a vykonaných kontrolách v podnikoch podľa písmena a).
(3)
Informačný systém prevádzkuje a jeho obsah sprístupňuje ministerstvo. Ministerstvo môže poveriť plnením týchto úloh právnickú osobu, ktorej je zriaďovateľom.12c)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 12b a 12c znejú:
„12b)
§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 261/1995 Z. z. o štátnom informačnom systéme.
12c)
§ 21 až 28 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
16.
V § 7 ods. 2 úvodná veta znie: „Program obsahuje politiku prevencie závažných priemyselných havárií vrátane celkových cieľov a princípov činnosti prevádzkovateľa s ohľadom na kontrolu vnútorných a vonkajších nebezpečenstiev závažných priemyselných havárií, najmä".
17.
V § 7 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5)
Ak podnik podľa § 4 ods. 5 alebo odseku 6, ktorý bol uvedený do prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie A alebo kategórie B až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný vypracovať program najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie A alebo kategórie B.“.
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.
18.
V § 8 ods. 2 sa slová „organizácie riadenia podniku a zamestnancov" nahrádzajú slovami „organizačnej štruktúry podniku vrátane potrebných zamestnancov" a slová „prevádzkovej kontroly" sa nahrádzajú slovami „riadenia prevádzky".
19.
V § 8 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Ak podnik podľa § 4 ods. 2, 5 alebo odseku 6, ktorý bol uvedený do prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný zaviesť bezpečnostný riadiaci systém najneskôr do jedného roka odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B.“.
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.
20.
V § 9 ods. 2 písm. a) treťom bode sa za slovo „návrhu" vkladá čiarka a za slovo „konštrukcie" sa vkladá slovo „výstavby".
21.
V § 9 ods. 3 písmeno a) znie:
„a)
informácie o podniku, jeho umiestnení a zameraní jeho činnosti, ako aj o programe (§ 7) a o bezpečnostnom riadiacom systéme na zabezpečenie jeho plnenia (§ 8),“.
22.
V § 9 ods. 4 sa slovo „siedmich" nahrádza slovom „deviatich".
23.
V § 9 ods. 5 sa slová „(§ 22 ods. 6)" nahrádzajú slovami „(§ 22 ods. 7)".
24.
V § 9 odsek 7 znie:
„(7)
Obvodný úrad životného prostredia po prijatí vyjadrení podľa odseku 6 a po prípadnom doplnení údajov podľa odseku 4 najneskôr do 60 dní rozhodne o vydaní súhlasu. Obvodný úrad životného prostredia v súhlase uvedie najmä, či bezpečnostná správa spĺňa požiadavky tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, nariadi opatrenia na odstránenie prípadných nedostatkov v bezpečnostnej správe a podľa potreby aj opatrenia na odstránenie ďalších nedostatkov, ktoré vyplynuli z bezpečnostnej správy. V prípade závažných nedostatkov v bezpečnostnej správe ju vráti prevádzkovateľovi na prepracovanie s určením primeranej lehoty. Obvodný úrad životného prostredia pripojí k rozhodnutiu o súhlase doručovanému prevádzkovateľovi jedno vyhotovenie potvrdenej bezpečnostnej správy; o svojom rozhodnutí upovedomí ministerstvo a dotknuté orgány podľa odseku 5.“.
25.
V § 9 ods. 9 sa za slovo „ministerstvu" vkladajú slová „a dotknutým orgánom podľa odseku 5".
26.
V § 9 odsek 10 znie:
„(10)
Pri výstavbe nového podniku alebo pri plánovanej zmene existujúceho podniku alebo zariadenia podľa odseku 12 písm. a) je prevádzkovateľ podniku kategórie B povinný predložiť bezpečnostnú správu spolu so súhlasom obvodného úradu životného prostredia podľa odseku 7 ako súčasť žiadosti o vydanie stavebného povolenia alebo rozhodnutia o zmene v užívaní stavby, alebo iného obdobného povolenia podľa osobitných predpisov.12a)“.
27.
V § 9 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie:
„(11)
Ak podnik podľa § 4 ods. 2, 5 alebo odseku 6, ktorý bol uvedený do prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný predložiť bezpečnostnú správu obvodnému úradu životného prostredia najneskôr do jedného roka odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B.“.
Doterajšie odseky 11 až 14 sa označujú ako odseky 12 až 15.
28.
V § 10 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ako aj z vyjadrenia podľa odseku 3.".
29.
V § 10 odsek 3 znie:
„(3)
V konaniach podľa odseku 1 je obvodný úrad životného prostredia dotknutým orgánom štátnej správy; záujmy prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich následkov uplatňuje formou vyjadrenia.“.
30.
V § 11 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „a vytvoriť predpoklady na výkon jej funkcie".
31.
V § 11 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:
„(2)
Funkciu podľa odseku 1 môže vykonávať na základe pracovnoprávneho vzťahu fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou havarijného technika alebo špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií (§ 12 ods. 3) alebo na základe zmluvného vzťahu fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá takéto odborne spôsobilé osoby zamestnáva.
(3)
Ak podnik, ktorý bol uvedený do prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá podľa § 4 ods. 2 alebo odseku 3 až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný ustanoviť odborne spôsobilú osobu podľa odseku 1 najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá podľa niektorého z uvedených odsekov.“.
Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 4 až 8.
32.
V § 11 ods. 6 sa slová „odseku 2" nahrádzajú slovami „odseku 4".
33.
V § 12 ods. 9 sa slová „zmenu bydliska (§ 15 ods. 2)" nahrádzajú slovami „zmenu mena a priezviska, dátumu narodenia a bydliska (ďalej len „osobné údaje“)".
34.
V § 12 sa odsek 11 dopĺňa písmenami c) a d), ktoré znejú:
„c)
odňatím osvedčenia podľa odseku 10,
d)
uplynutím času platnosti osvedčenia.“.
35.
V § 12 ods. 12 sa slová „odseku 11 písm. b)" nahrádzajú slovami „odseku 11 písm. b) až d)".
36.
V § 13 sa vypúšťa odsek 3 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 20.
Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 3 až 6.
37.
V § 13 ods. 3 písm. a) sa slová „meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a bydlisko (ďalej len „osobné údaje“)" nahrádzajú slovami „osobné údaje".
38.
V § 15 ods. 1 sa vypúšťa písmeno c).
Doterajšie písmená d) až f) sa označujú ako písmená c) až e).
39.
V § 15 sa vypúšťa odsek 2 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 25.
Doterajšie odseky 3 až 5 sa označujú ako odseky 2 až 4.
40.
V § 15 ods. 2 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) až e) sa označujú ako písmená b) až d).
41.
V § 15 sa vypúšťa odsek 3 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 26.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3.
42.
V § 15 ods. 3 písm. c) sa slová „odsekov 1 až 4" nahrádzajú slovami „odsekov 1 a 2".
43.
V § 17 ods. 1 písm. b) sa slová „§ 15 ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. c)" nahrádzajú slovami „§ 15 ods. 1 písm. c) a odsek 2 písm. b)".
44.
V § 18 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Ak podnik podľa § 4 ods. 5 alebo odseku 6, ktorý bol uvedený do prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie A alebo kategórie B až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný vypracovať havarijný plán najneskôr do jedného roka odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie A alebo kategórie B.“.
Doterajšie odseky 2 až 12 sa označujú ako odseky 3 až 13.
45.
V § 18 ods. 9 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Precvičovanie havarijných plánov sa v potrebnom rozsahu vzťahuje na všetky osoby podľa odseku 8.".
46.
V § 18 ods. 10 sa slová „§ 9 ods. 11 písm. a) a b)" nahrádzajú slovami „§ 9 ods. 12 písm. a) a b)".
47.
V § 19 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Ustanovenia § 18 ods. 1 a 2 platia rovnako aj na predkladanie podkladov na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva podľa odsekov 1 a 4.“.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
48.
§ 21 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6)
Ak podnik podľa § 4 ods. 5 alebo odseku 6, ktorý bol uvedený do prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie A alebo kategórie B až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť záchrannú službu podľa odseku 1 alebo odseku 2 najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie A alebo kategórie B.“.
49.
V § 22 odsek 1 znie:
„(1)
Prevádzkovateľ podniku kategórie B je povinný v mieste obvyklým spôsobom a podľa potreby aj opakovane informovať verejnosť, ktorá môže byť dotknutá závažnou priemyselnou haváriou súvisiacou s jeho činnosťou (ďalej len „dotknutá verejnosť“), o charaktere tejto činnosti, o možných rizikách a opatreniach na ich zníženie, ako aj o požadovanom správaní dotknutej verejnosti v prípade vzniku závažnej priemyselnej havárie. Prevádzkovateľ súčasne zašle túto informáciu aj obvodnému úradu životného prostredia, orgánu štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi34a) a dotknutej obci a spolupracuje s dotknutou obcou a podľa potreby aj s ďalšími orgánmi zúčastňujúcimi sa na zdolávaní závažných priemyselných havárií podľa osobitných predpisov.34b)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 34a a 34b znejú:
„34a)
Zákon č. 314/2001 Z. z.
34b)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení zákona č. 579/2004 Z. z.“.
50.
V § 22 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Na ochranu dôvernosti týchto údajov sa vzťahuje ustanovenie odseku 7 rovnako.“.
51.
V § 22 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Ak podnik podľa § 4 ods. 2, 5 alebo odseku 6, ktorý bol uvedený do prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť plnenie povinností podľa odsekov 1 a 2 najneskôr do jedného roka odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B.“.
Doterajšie odseky 3 až 10 sa označujú ako odseky 4 až 11.
52.
V § 22 ods. 5 sa slová „odseku 3“ nahrádzajú slovami „odseku 4“.
53.
V § 22 ods. 6 a 11 sa slová „odsekov 1 a 3“ nahrádzajú slovami „odsekov 1 a 4“.
54.
V § 22 ods. 8 sa slová „v odseku 6“ nahrádzajú slovami „v odseku 7“.
55.
V § 22 ods. 4, § 26 ods. 2 písm. e), § 26 ods. 6 písm. a) a § 26 ods. 7 písm. b) sa slová „§ 4 ods. 6“ nahrádzajú slovami „§ 4 ods. 7“.
56.
V § 22 odsek 9 znie:
„(9)
Na účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa podnikov kategórie A alebo kategórie B alebo ich podstatnej zmeny, ako aj pri územnom plánovaní a ďalšej povoľovacej činnosti v blízkosti týchto podnikov (§ 10) sa vzťahujú osobitné predpisy.36)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 36 znie:
„36)
Napríklad zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.“.
57.
V § 23 ods. 1 sa slová „§ 22 ods. 2 a 4“ nahrádzajú slovami „§ 22 ods. 2 a 5“ a v odseku 2 sa slová „§ 22 ods. 1, 3 a 5“ nahrádzajú slovami „§ 22 ods. 1, 4 a 6“.
58.
V § 24 ods. 2 sa odkaz 10 nad slovom „požiarmi“ nahrádza odkazom 11.
59.
V § 24 ods. 7 sa slová „(§ 18 ods. 4)“ nahrádzajú slovami „(§ 18 ods. 5)“.
60.
V § 25 ods. 1 úvodná veta znie: „Ministerstvo vedie register závažných priemyselných havárií, ktorý obsahuje stručné údaje o závažných haváriách, najmä“.
61.
V § 26 ods. 1 písmeno j) znie:
„j)
orgány štátnej banskej správy.46)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 46 znie:
„46)
§ 39 až 42 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.“.
62.
V § 26 ods. 2 písmeno f) znie:
„f)
prevádzkuje informačný systém (§ 5a),“.
63.
V § 26 ods. 2 sa za písmeno l) vkladá nové písmeno m), ktoré znie:
„m)
plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii v oblasti prevencie závažných priemyselných havárií, zabezpečuje koordináciu týchto úloh s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy, podáva správy o plnení úloh vyplývajúcich z právnych aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie v tejto oblasti,“.
Doterajšie písmeno m) sa označuje ako písmeno n).
64.
V § 26 ods. 7 písm. g) sa slová „§ 22 ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 22 ods. 4“ a v písmene h) sa slová „§ 22 ods. 6 a 7“ nahrádzajú slovami „§ 22 ods. 7 a 8“.
65.
V § 26 ods. 8 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „ods. 3 a 8“.
66.
V § 28 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Ak podnik podľa § 4 ods. 2, 5 alebo odseku 6, ktorý bol uvedený do prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť plnenie povinností podľa odsekov 1 až 3 najneskôr do jedného roka odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B.“.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
67.
V § 29 ods. 1 písm. f) sa slová „§ 11 ods. 4“ nahrádzajú slovami „§11 ods. 6“ a v písmene g) sa slová „(§ 11 ods. 5)“ nahrádzajú slovami „(§ 11 ods. 7)“.
68.
V § 30 písm. a) sa za slová „§ 9 ods. 5 a 6“ vkladá čiarka a slová „§ 10 ods. 3“.
69.
Za § 31 sa vkladá § 31a, ktorý znie:
㤠31a
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.“.
70.
Príloha č. 1 znie:
„Príloha č. 1 k zákonu č. 261/2002 Z. z.
PRAHOVÉ HODNOTY A KRITÉRIÁ NA ZARAĎOVANIE PODNIKOV DO KATEGÓRIE A A DO KATEGÓRIE B
Časť 1
Úvod
Pri používaní tabuľky I a tabuľky II v tejto časti na zisťovanie prítomnosti vybraných nebezpečných látok v podniku, najmä na účely zaraďovania podnikov do kategórií A a B, platia nasledujúce princípy:
1. S vybranou nebezpečnou látkou, ktorá je prítomná v podniku v množstve rovnajúcom sa 2 % alebo v menšom ako 2 % z prahovej hodnoty uvedenej v tabuľke I alebo tabuľke II, sa nebude pri výpočte jej celkového množstva rátať, ak jej umiestnenie v podniku je také, že nemôže kdekoľvek v podniku spôsobiť závažnú priemyselnú haváriu.
2. Ak vybraná nebezpečná látka uvedená v tabuľke I patrí tiež do niektorej z kategórií nebezpečných vlastností vybraných nebezpečných látok podľa tabuľky II, použije sa prahová hodnota uvedená v tabuľke I.
3. Ak má vybraná nebezpečná látka viacero nebezpečných vlastností podľa kategórií uvedených v tabuľke II, použije sa najnižšia prahová hodnota z príslušných kategórií nebezpečných vlastností podľa tabuľky II. Na vypočítanie súčtu pomerných množstiev dvoch alebo viacerých vybraných nebezpečných látok podľa časti 2 tejto prílohy sa však použije vždy prahová hodnota zodpovedajúca príslušnej klasifikácii (kategórii nebezpečných vlastností).
4. Posudzovanie chemických zmesí a chemických prípravkov sa vykonáva rovnakým spôsobom ako posudzovanie čistej vybranej nebezpečnej látky podľa osobitného predpisu.1)
5. Ak sa vybraná nebezpečná látka nachádza na viacerých miestach v podniku, vykoná sa súčet týchto čiastkových množstiev. Na zaradenie podniku do príslušnej kategórie sa potom berie do úvahy tento výsledný súčet.
Tabuľka I
KONKRÉTNE VYBRANÉ NEBEZPEČNÉ LÁTKY
Stĺpec 1 Stĺpec 2
Vybraná nebezpečná látka Prahová hodnota
pre kategóriu A v tonách
Prahová hodnota
pre kategóriu B v tonách
dusičnan amónny (1) 5 000 10 000
dusičnan amónny (2) 1 250 5 000
dusičnan amónny (3) 350 2 500
dusičnan amónny (4) 10 50
dusičnan draselný (5) 5 000 10 000
dusičnan draselný (6) 1 250 5 000
oxid arzeničný, kyselina arzeničná alebo jej soli 1 2
oxid arzenitý, kyselina arzenitá alebo jej soli -- 0,1
bróm 20 100
chlór 10 25
zlúčeniny niklu vo forme inhalovateľného prášku (oxid
nikelnatý, oxid nikličitý, sulfid nikelnatý, sulfid niklitý,
oxid niklitý)
1
etylénimín 10 20
fluór 10 20
formaldehyd (koncentrácia ≥ 90 %) 5 50
vodík 5 50
chlorovodík (skvapalnený plyn) 25 250
alkylv olova 5 50
skvapalnené, mimoriadne horľavé plyny (vrátane
kvapalného propán-butánu) a zemný plyn
50 200
acetylén 5 50
etylénoxid 5 50
propylénoxid 5 50
metanol 500 5 000
4,4-metylén-bis(2-chloroanilín) alebo soli vo forme
prášku
-- 0,01
metylizokyanát -- 0,15
kyslík 200 2 000
diizokyanát toluénu 10 100
fosgén (karbonylchlorid) 0,3 0,75
arzenovodík (arzín) 0,2 1
fosforovodík (fosfín) 0,2 1
chlorid sírnatý 1 1
oxid sírový 15 75
polychlórované dibenzofurány a polychlórované
dibenzodioxíny (vrátane TCDD) vypočítané v ekvivalente
TCDD (7)
-- 0,001
Nasledujúce karcinogény s koncentráciou vyššou ako
5 hmot. %:
bifenyl-4-amín alebo jeho soli, (trichlórmetyl) benzén,
benzidín alebo jeho soli, bis(chlórmetyl)éter,
chlórmetyl(metyl)éter, 1,2-dibrómmetán, dietylsulfát,
dimetylsulfát, dimetylkarbamoylchlorid,
1,2-dibrómo-3-chlórpropán,
1,2-dimetyl-hydrazín, dimetyl(nitrózo)amín,
tris(dimetylamid) kyseliny fosforečnej, hydrazín,
2-naftylamín alebo jeho soli,
4-nitrodifenyl a propán- 1,3-sultón
0,5 2
Ropné produkty
a) gazolíny a nafty,
b) kerozíny (vrátane prúdového paliva),
c) plynové oleje (vrátane dieselových palív, vykurovacích
olejov a tepelne krakovaných plynových olejov)
2 500 25 000
Poznámky k tabuľke I
(1)
Dusičnan amónny (5 000/10 000) – hnojivá schopné samovoľného rozkladu
Vzťahuje sa na zložené hnojivá na báze dusičnanu amónneho (zložené hnojivá obsahujúce dusičnan amónny, fosfáty alebo potaš), v ktorých obsah dusíka z dusičnanu amónneho je
a) medzi 15,75 a 24,5 hmot. % (čo zodpovedá 45 % až 70 % dusičnanu amónneho) a celkový obsah horľavých organických látok je najviac 0,4 % alebo ktoré spĺňajú požiadavky na odolnosť proti výbuchu podľa osobitného predpisu2), alebo
b) 15,75 hmot. % alebo menej a s neobmedzeným obsahom horľavých látok,
a ktoré sú schopné samovoľného rozkladu podľa testu na určenie ich klasifikácie pre triedu 9 podľa osobitného predpisu.3)
(2)
Dusičnan amónny (1 250/5 000) – v kvalite pre hnojivá
Vzťahuje sa na jednoduché hnojivá na báze dusičnanu amónneho a na zložené hnojivá, v ktorých obsah dusíka z dusičnanu amónneho je
a) viac ako 24,5 hmot. %, okrem zmesí dusičnanu amónneho s dolomitom, vápencom alebo uhličitanom vápenatým s čistotou najmenej 90 %,
b) viac ako 15,75 hmot. % pre zmesi dusičnanu amónneho a síranu amónneho,
c) viac ako 28 hmot. % (čo zodpovedá 80 % dusičnanu amónneho) pre zmesi dusičnanu amónneho s dolomitom, vápencom alebo uhličitanom vápenatým s čistotou najmenej 90 %
a ktoré spĺňajú požiadavky na odolnosť proti výbuchu podľa osobitného predpisu.2)
(3)
Dusičnan amónny (350/2 500) – v technickej kvalite
Vzťahuje sa na
a) dusičnan amónny a prípravky z dusičnanu amónneho, v ktorých obsah dusíka z dusičnanu amónneho je
1. 24,5 až 28 hmot. % a celkový obsah horľavých látok je najviac 0,4 %,
2. viac ako 28 hmot. % a celkový obsah horľavých látok je najviac 0,2 %,
b) vodné roztoky dusičnanu amónneho, v ktorých je koncentrácia dusičnanu amónneho väčšia ako 80 hmot. %.
(4)
Dusičnan amónny (10/50) – materiály nevyhovujúce požadovanej špecifikácii a hnojivá nevyhovujúce testu na odolnosť proti výbuchu
Vzťahuje sa na
a) materiál vyradený počas výrobného procesu a na dusičnan amónny a prípravky z dusičnanu amónneho, na jednoduché hnojivá na báze dusičnanu amónneho a zložené hnojivá na báze dusičnanu amónneho uvedené v poznámkach 2 a 3 vyššie, ktoré z dôvodov, že nezodpovedajú špecifikáciám podľa uvedených poznámok, sú alebo boli vrátené konečným užívateľom výrobcovi na dočasné uskladnenie alebo spracovateľskému podniku na prepracovanie, recykláciu alebo úpravu potrebnú na ich bezpečné používanie,
b) hnojivá uvedené v poznámke 1 písm. a) a v poznámke 2, ktoré nespĺňajú požiadavky na odolnosť proti výbuchu podľa osobitného predpisu.2)
(5)
Dusičnan draselný (5 000/10 000)
Vzťahuje sa na zložené hnojivá na báze dusičnanu draselného obsahujúce dusičnan draselný v prilovanej forme alebo granulovanej forme.
(6)
Dusičnan draselný (1 250/5 000)
Vzťahuje sa na zložené hnojivá na báze dusičnanu draselného obsahujúce dusičnan draselný v kryštalickej forme.
(7)
Polychlórované dibenzofurány a polychlórované dibenzodioxíny
Pri výpočte množstiev polychlórovaných dibenzofuránov a polychlórovaných dibenzodioxínov sa použijú nasledujúce koeficienty:
Medzinárodné koeficienty ekvivalentnej toxicity (ITEF) pre obdobné látky (NATO/CCMS)
2,3,7,8-TCDD
1,2,3,7,8-PeCDD
1,2,3,4,7,8-HxCDD
1,2,3,6,7,8-HxCDD
1,2,3,7,8,9-HxCDD
1,2,3,4,6,7,8-HpCDD
OCDD
1
0,5
0,1
0,1
0,01
0,01
0,001
2,3,7,8-TCDF
2,3,4,7,8-PeCDF
1,2,3,7,8-PeCDF
1,2,3,4,7,8-HxCDF
1,2,3,7,8,9-HxCDF
1,2,3,6,7,8-HxCDF
2,3,4,6,7,8-HxCDF
1,2,3,4,6,7,8-HpCDF
1,2,3,4,7,8,9-HpCDF
OCDF
0,1
0,5
0,05
0,1
0,1
0,1
0,1
0,01
0,01
0,001
(T = tetra, Pe = penta, Hx = hexa, Hp = hepta, O = octa)
Tabuľka II
Kategórie nebezpečných vlastností vybraných nebezpečných látok
Stĺpec 1 Stĺpec 2
Klasifikácia vybranej nebezpečnej látky
podľa osobitného predpisu (1)
Prahová hodnota
pre kategóriu A
v tonách
Prahová hodnota
pre kategóriu B
v tonách
1. Veľmi jedovatá 5 20
2. Jedovatá 50 200
3. Oxidujúca 50 200
4. Výbušná (2) - látka (prípravok alebo predmet) zaradená
do podtriedy 1.4 podľa osobitného predpisu3)
50 200
5. Výbušná (2) - látka (prípravok alebo predmet) zaradená
do podtriedy 1.1, 1.2, 1.3, 1.5 alebo 1.6 podľa osobitného
predpisu3) alebo s označením špecifického rizika R2 alebo R3
10 50
6. Horľavá kvapalina (3) 5 000 50 000
7a. Veľmi horľavá (4) 50 200
7b. Veľmi horľavá kvapalina (5) 5 000 50 000
8. Mimoriadne horľavá (6) 10 50
9. Nebezpečná pre životné prostredie v kombinácii s označením
špecifického rizika
a) R50: „Veľmi jedovatá pre vodné organizmy"
(vrátane R50/53)
b) R51/53: „Jedovatá pre vodné organizmy; môže spôsobiť
dlhodobé nepriaznivé účinky vo vodnej zložke životného
prostredia"
100
200
200
500
10. Každá klasifikácia okrem vyššie uvedených klasifikácií
v kombinácii s označením špecifického rizika
a) R14: „Prudko reaguje s vodou" (vrátane R14/15)
b) R29: „Pri kontakte s vodou uvoľňuje jedovatý plyn"
100
50
500
200
Poznámky k tabuľke II
(1)
Klasifikácia vybraných nebezpečných látok (chemických látok a chemických prípravkov) sa uskutoční podľa zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov.
Ak sú v podniku prítomné látky alebo prípravky, ktoré nie sú klasifikované ako nebezpečné podľa citovaného zákona (napríklad odpad), ale sa vyznačujú alebo sa môžu vyznačovať za podmienok vyskytujúcich sa v podniku rovnocennými vlastnosťami ako vybrané nebezpečné látky v zmysle potenciálu závažnej priemyselnej havárie, postupy podľa citovaného zákona sa použijú primerane na dočasnú klasifikáciu týchto látok a prípravkov.
(2)
Výbušný znamená
a) látku alebo prípravok, ktorý vytvára riziko výbuchu nárazom, trením, ohňom alebo inými zdrojmi zapálenia (špecifické označenie rizika R2),
b) látku alebo prípravok, ktorý vytvára mimoriadne riziko výbuchu nárazom, trením, ohňom alebo iným zdrojom zapálenia (špecifické označenie rizika R3), alebo
c) látku, prípravok alebo predmet patriaci do triedy 1 podľa osobitného predpisu.3)
Táto definícia zahŕňa aj pyrotechnické látky a výrobky.4) Ak sú látka alebo prípravok klasifikované tak podľa osobitného predpisu,3) ako aj označením špecifického rizika R2 alebo R3, klasifikácia podľa osobitného predpisu3) má prednosť pred označením špecifického rizika.
Látky a výrobky triedy 1 sú zaradené v podtriedach 1.1 až 1.6 v súlade so systémom klasifikácie podľa osobitného predpisu,3) a to:
Podtrieda 1.1: „Látky a predmety, ktoré sú schopné hromadného výbuchu (hromadný výbuch je taký výbuch, ktorý pôsobí takmer na celý náklad prakticky okamžite)."
Podtrieda 1.2: „Látky a predmety ohrozujúce okolie rozletom, ale ktoré nie sú schopné hromadného výbuchu."
Podtrieda 1.3: „Látky a predmety nebezpečné požiarom a vykazujúce buď malé nebezpečenstvo tlakovej vlny, alebo malé nebezpečenstvo rozletu, alebo obe, ale bez nebezpečenstva hromadného výbuchu,
(a) ktoré pri horení vykazujú významné tepelné pôsobenie alebo
(b) ktorých postupné horenie vytvára malé účinky tlakovej vlny alebo rozletu, alebo oba tieto účinky."
Podtrieda 1.4: „Látky a predmety, ktoré vykazujú len slabé nebezpečenstvo výbuchu v prípade zážehu alebo iniciácie počas prepravy. Účinky sú v prevažnej miere obmedzené na kusovú zásielku a bez rozletu úlomkov väčších rozmerov alebo väčšieho rozsahu. Oheň pôsobiaci zvonku nesmie vyvolať prakticky okamžitý výbuch takmer celého obsahu kusovej zásielky."
Podtrieda 1.5: „Veľmi málo citlivé látky schopné hromadného výbuchu, ktoré sú také necitlivé, že pravdepodobnosť ich iniciácie alebo prechodu horenia do výbuchu pri normálnych podmienkach prepravy je veľmi malá. Ako minimálna požiadavka je pre tieto látky ustanovené, že nesmú vybuchnúť pri skúške otvoreným ohňom."
Podtrieda 1.6: „Extrémne necitlivé predmety, pri ktorých nehrozí riziko hromadného výbuchu. Predmety obsahujúce len extrémne necitlivé výbušné látky a preukazujúce zanedbateľnú pravdepodobnosť náhodnej iniciácie alebo jej rozšírenia. Riziko je obmedzené na výbuch jednotlivého predmetu."
Do uvedenej definície patria aj výbušné látky alebo pyrotechnické látky obsiahnuté vo výrobkoch. Ak je v prípade výrobku známe množstvo výbušnej alebo pyrotechnickej látky, alebo prípravku, ktoré výrobok obsahuje, berie sa na účely tohto zákona do úvahy toto známe množstvo. Ak toto množstvo nie je známe, celý výrobok sa považuje za výbušný.
(3) Chemická látka alebo chemický prípravok, ktorých bod vzplanutia sa rovná alebo je väčší ako 21 oC a menší alebo sa rovná 55 oC (označenie špecifického rizika R10), podporujúce horenie.
(4) Chemická látka alebo chemický prípravok, ktoré sa môžu zohriať a vznietiť v kontakte so vzduchom pri teplote okolia bez dodania energie (označenie špecifického rizika R17), ako aj chemické látky a chemické prípravky, ktoré majú bod vzplanutia menší ako 55 oC a pod tlakom zostávajú kvapalné, ak osobitné prevádzkové podmienky, ako sú vysoký tlak alebo vysoká teplota, môžu spôsobiť nebezpečenstvo závažnej priemyselnej havárie.
(5) Chemické látky a chemické prípravky, ktorých bod vzplanutia je menší ako 21 oC a ktoré nie sú mimoriadne horľavé (označenie špecifického rizika R11 druhá pomlčka).
(6) Mimoriadne horľavé látky podľa tohto bodu sú
a)
kvapalné chemické látky a kvapalné chemické prípravky, ktorých bod vzplanutia je menší ako 0 oC a ktorých bod varu (alebo v prípade destilačného rozmedzia počiatočný bod varu) je pri normálnom tlaku menší alebo sa rovná 35 oC (označenie špecifického rizika R12 prvá pomlčka),
b)
plyny, ktoré sú horľavé pri kontakte so vzduchom pri okolitej teplote a tlaku (označenie špecifického rizika R12 druhá pomlčka), ktoré sú v plynnom alebo superkritickom stave, a
c)
horľavé a veľmi horľavé kvapalné chemické látky a kvapalné chemické prípravky udržiavané na teplote vyššej, ako je ich bod varu.“.
Časť 2
VZOREC NA VÝPOČET POMERNÉHO MNOŽSTVA VYBRANÝCH NEBEZPEČNÝCH LÁTOK
1.
Súčet (N) pomerných množstiev dvoch alebo viacerých vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku v množstvách menších, ako sú ich prahové množstvá podľa stĺpca 1 alebo stĺpca 2 tabuľky I alebo tabuľky II, na účely zaradenia podniku do kategórie A alebo kategórie B podľa § 4 ods. 2 písm. b) a odseku 3 písm. b) tohto zákona sa vypočíta podľa nasledujúceho vzorca:
v ktorom
„qn" je množstvo prítomnej vybranej nebezpečnej látky „n" (alebo kategórie nebezpečných vlastností vybraných nebezpečných látok „n") spadajúcej do časti 1 tejto prílohy v tonách,
„Qn" je prahové množstvo vybranej nebezpečnej látky „n" podľa tabuľky I alebo prahové množstvo kategórie nebezpečných vlastností „n" podľa tabuľky II z časti 1, pričom za Qn sa dosadí na zaradenie podniku do
a)
kategórie A prahové množstvo podľa stĺpca 1 tabuľky I alebo tabuľky II,
b)
kategórie B prahové množstvo podľa stĺpca 2 tabuľky I alebo tabuľky II.
2.
Ak výsledný súčet pomerných množstiev „N" sa rovná jednej alebo je väčší ako 1, prevádzkovateľ zaradí podnik do
a)
kategórie A – ak sa za Qn dosadili prahové hodnoty podľa stĺpca 1 tabuľky I alebo II,
b)
kategórie B – ak sa za Qn dosadili prahové hodnoty podľa stĺpca 2 tabuľky I alebo II.
3.
Tento vzorec sa použije na hodnotenie celkového nebezpečenstva spojeného s toxicitou, horľavosťou a ekotoxicitou. Preto sa musí použiť trikrát
a)
na súčet množstiev vybraných nebezpečných látok uvedených v tabuľke I a klasifikovaných ako veľmi jedovaté a jedovaté spolu s vybranými nebezpečnými látkami patriacimi do kategórie 1 alebo 2 tabuľky II,
b)
na súčet množstiev vybraných nebezpečných látok uvedených v tabuľke I a klasifikovaných ako oxidujúce, výbušné, horľavé, veľmi horľavé alebo mimoriadne horľavé spolu s vybranými nebezpečnými látkami patriacimi do kategórie 3, 4, 5, 6, 7a, 7b alebo 8 tabuľky II,
c)
na súčet množstiev vybraných nebezpečných látok uvedených v tabuľke I a klasifikovaných ako nebezpečné pre životné prostredie [R50 (vrátane R50/53) alebo R51/53] spolu s vybranými nebezpečnými látkami patriacimi do kategórie 9 tabuľky II.“.
71.
Za prílohu č. 2 sa dopĺňa príloha č. 3, ktorá znie:
„Príloha č. 3 k zákonu č. 261/2002 Z. z.
Zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie
Smernica Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (Ú. v. ES L 010, 14. 1. 1997) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES zo 16. decembra 2003 (Ú. v. EÚ L 345, 31. 12. 2003).“.
Čl. II
Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 ods. 1 sa slová „Environmentálny fond1) (ďalej len „fond")“ nahrádzajú slovami „Environmentálny fond (ďalej len „fond") ako štátny fond1)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
„1) § 5 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2.
V § 14 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Správa majetku štátu, ktorý slúžil na zabezpečenie Programu realizácie environmentálnych opatrení, 26) ktorú k 30. júnu 2005 vykonáva ministerstvo, prechádza od 1. júla 2005 na fond.“.
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2005.
Ivan Gašparovič v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
Zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov.
2)
Čl. 27 a príloha III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 z 13. októbra 2003 o hnojivách (Ú. v. EÚ L 304, 21. 11. 2003).
3)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb. o Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR).
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 243/1996 Z. z. o uskutočnení notifikácie sukcesie Slovenskej republiky do Európskej dohody o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR).
4)
Vyhláška Slovenského banského úradu č. 536/1991 Zb. o pyrotechnických výrobkoch v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 398/1999 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 398/1999 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na pyrotechnické výrobky v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 297/2000 Z. z.