377/2004 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.11.2005 do 31.12.2005

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

377
ZÁKON
z 26. mája 2004
o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje
a)
podmienky ochrany ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku a v tabakových výrobkoch, pred škodlivými účinkami fajčenia a pred inými spôsobmi používania tabakových výrobkov, ktoré poškodzujú zdravie fajčiarov a nefajčiarov bezprostredne vystavených účinkom fajčenia,
b)
podmienky predaja, výroby, označovania a uvádzania tabakových výrobkov do obehu.
§ 2
Základné pojmy
(1)
Nikotín sú alkaloidy nikotínového typu.
(2)
Decht je surový bezvodý a beznikotínový kondenzát dymu.
(3)
Oxid uhoľnatý je bezfarebný plyn bez vône a bez zápachu, ktorý vzniká pri nedokonalom spaľovaní organických látok a je obsiahnutý v plynnej fáze cigaretového dymu.
(4)
Na účely tohto zákona
a)
tabakové výrobky sú výrobky vyrobené z tabakovej suroviny alebo z technologicky upraveného tabaku, určené na fajčenie, žuvanie, šnupanie1) a cmúľanie, ak sú, hoci len čiastočne, vyrobené z tabaku,
b)
tabak určený na vnútorné použitie je každý výrobok určený na vnútorné použitie okrem toho, ktorý je určený na fajčenie alebo žuvanie, vyrobený úplne alebo čiastočne z tabaku, vo forme prášku alebo častíc alebo v kombinácii týchto foriem, najmä tých, ktoré sa uvádzajú v podobe porcií vo vrecúškach alebo v poréznych vrecúškach alebo vo forme, ktorá pripomína potravinové výrobky,
c)
fajčiareň je uzavretá a priamo vetrateľná miestnosť určená na fajčenie,
d)
fajčiarsky priestor je spravidla neuzavretý priestor, v ktorom je povolené fajčiť,
e)
škodlivé látky sú látky nachádzajúce sa v tabakových výrobkoch alebo v ich dyme a dechte so škodlivým účinkom na ľudský organizmus,
f)
uvádzanie tabakových výrobkov do obehu zahŕňa ponúkanie tabakových výrobkov na predaj, ich predaj alebo ponúkanie na spotrebu, ich skladovanie alebo prepravu na potreby predaja,
g)
zložka je akákoľvek látka alebo akákoľvek zložka okrem tabakového listu a iných prírodných alebo nespracovaných častí tabakovej rastliny, ktorá sa používa pri výrobe alebo príprave tabakového výrobku a naďalej je prítomná v hotovom výrobku, hoci aj v zmenenej forme, vrátane papiera, filtra, atramentov a lepidiel.
§ 3
Poskytovanie informácií o tabakových výrobkoch
(1)
Výrobca, dovozca a distribútor tabakových výrobkov každoročne predkladajú Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) správu uvádzajúcu všetky zložky používané pri výrobe tabakových výrobkov určených na predaj v Slovenskej republike.
(2)
Správa podľa odseku 1 obsahuje dôvody použitia všetkých zložiek použitých pri výrobe tabakových výrobkov, ich funkciu a kategóriu a údaje o toxických zložkách v spálenej forme alebo v nespálenej forme, osobitne s uvedením účinkov na zdravie a na ich závislosť, ktoré má výrobca alebo dovozca tabakových výrobkov k dispozícii.
(3)
Správa podľa odseku 1 obsahuje
a)
zoznam všetkých zložiek pridávaných do tabaku vo všetkých tabakových výrobkoch predávaných v Slovenskej republike; zložky sú zoradené v zozname v abecednom poradí a pre každú zložku sa uvádza najvyššie prípustné množstvo, ktoré nebolo prekročené, vypočítané na základe najvyššej miery použitia,
b)
zoznam všetkých zložiek používaných pri výrobe všetkých cigariet predávaných v Slovenskej republike podľa jednotlivých kategórií, ktorými sú
1.
cigaretový papier,
2.
lepidlá na záložky cigariet,
3.
farby na potlač cigaretového papiera,
4.
filtračné materiály,
5.
lepidlá na filter,
6.
filtrové prebaly,
7.
náustkové papiere,
8.
farby na potlač náustkových papierov,
c)
zoznam zložiek pridávaných do tabaku, tabakových výrobkov predávaných v Slovenskej republike podľa jednotlivých obchodných značiek; prírodné látky a umelé aromatické látky sa uvádzajú v súhrnnej forme.
(4)
Zložky podľa odseku 3 písm. b) sa uvádzajú v zozname zoradené v zostupnom poradí na základe ich hmotnosti s uvedením najvyššie prípustného množstva, ktoré nebolo prekročené pri každej kategórii, vypočítaného na základe najvyššej miery použitia pri jednotlivej obchodnej značke.
(5)
Ministerstvo na účel informovania spotrebiteľov zabezpečí uverejnenie informácií poskytnutých zo správy podľa odseku 1 a zo zoznamu podľa odseku 3 písm. a) v miestnej tlači a prostredníctvom internetu.
(6)
Ministerstvo oznamuje Európskej komisii všetky údaje a informácie vyplývajúce z právneho aktu Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
§ 4
Varovné označenia
(1)
Na každom spotrebiteľskom balení tabakového výrobku okrem tabakového výrobku, ktorý nie je určený na fajčenie, musí byť uvedené všeobecné varovanie, dodatočné varovanie a na spotrebiteľskom balení cigariet aj údaje o obsahu škodlivých látok a číslo šarže alebo jeho ekvivalent v podobe miesta a času výroby.
(2)
Všeobecné varovania sú:
a)
„Fajčenie zabíja“/„Fajčenie môže zabíjať“,
b)
„Fajčenie vážne škodí vám a ostatným okolo vás“.
(3)
Všeobecné varovania podľa odseku 2 sa musia pravidelne obmieňať; musia byť vytlačené na prednej strane spotrebiteľského balenia tabakového výrobku a na každom ďalšom vonkajšom obale používanom pri maloobchodnom predaji tabakového výrobku okrem dodatočných priehľadných obalov.
(4)
Dodatočné varovania sú:
a)
„Fajčiari zomierajú mladší“,
b)
„Fajčenie upcháva cievy a spôsobuje srdcové choroby“,
c)
„Fajčenie spôsobuje rakovinu pľúc“,
d)
„Fajčenie v tehotenstve škodí vášmu dieťaťu“,
e)
„Chráňte deti: nenechajte ich dýchať váš dym“,
f)
„Váš lekár alebo váš lekárnik vám môžu pomôcť prestať fajčiť“,
g)
„Fajčenie je vysoko návykové, nezačínajte s ním“,
h)
„Ak prestanete fajčiť, znížite riziko smrteľných srdcových chorôb a pľúcnych chorôb“,
i)
„Fajčenie môže spôsobiť pomalú a bolestnú smrť“,
j)
„Obráťte sa o pomoc, ak chcete prestať fajčiť: poraďte sa s vaším lekárom“,
k)
„Fajčenie môže znížiť prietok krvi a spôsobuje impotenciu“,
l)
„Fajčenie spôsobuje starnutie pokožky“,
m)
„Fajčenie môže poškodiť spermie a znížiť plodnosť“,
n)
„Dym obsahuje benzén, nitrozamíny, formaldehyd a kyanovodík“.
(5)
Dodatočné varovania podľa odseku 4 sa musia obmieňať, musia byť vytlačené na zadnej strane spotrebiteľského balenia tabakového výrobku a na každom ďalšom vonkajšom obale používanom pri maloobchodnom predaji výrobku okrem dodatočných priehľadných obalov.
(6)
Tabakové výrobky, ktoré nie sú určené na fajčenie, musia mať na každom spotrebiteľskom balení tabakového výrobku uvedené toto varovanie: „Tento tabakový výrobok môže poškodiť vaše zdravie a je návykový“. Toto varovanie musí byť vytlačené na najlepšie viditeľnom povrchu spotrebiteľského balenia tabakového výrobku a na každom ďalšom vonkajšom obale určenom pre spotrebiteľa, ktorý sa používa pri maloobchodnom predaji výrobkov okrem dodatočných priehľadných obalov.
(7)
Všeobecné varovanie podľa odseku 2 a varovanie podľa odseku 6 musí pokrývať najmenej 30 % prednej strany balenia tabakového výrobku. Dodatočné varovanie podľa odseku 4 musí pokrývať najmenej 40 % zadnej strany balenia tabakového výrobku; na tabakových výrobkoch iných ako cigarety, ktorých najlepšie viditeľný povrch balenia presahuje 75 cm2, všeobecné varovanie a dodatočné varovanie musia každé osobitne pokrývať plochu najmenej 22,5 cm2.
(8)
Varovné označenia podľa odseku 1 musia byť
a)
uvedené v štátnom jazyku,
b)
vytlačené čiernym tučným písmom typu Helvetica na bielom podklade; bodová veľkosť písma musí zaberať čo najväčšiu časť plochy určenej na varovné označenie a čo najväčšiu časť plochy určenej na údaje o obsahu škodlivých látok,
c)
vytlačené malými písmenami okrem prvého písmena a tam, kde si to gramatické pravidlá vyžadujú,
d)
vycentrované na ploche, na ktorej majú byť vytlačené, rovnobežne s horným okrajom balenia,
e)
lemované čiernym okrajom širokým najmenej 3 mm, ale najviac 4 mm, ktorý nesmie narušiť čitateľnosť varovných označení a údajov o obsahu škodlivých látok, okrem výrobkov uvedených v odseku 6; okraje sa započítajú do plochy požadovanej pre texty.
(9)
Varovné označenia podľa odseku 1 nesmú byť umiestnené na kontrolných známkach. Musia byť vytlačené neodstrániteľne a nezmazateľne a nesmú byť skryté, prekryté alebo narušené iným textom, obrázkom alebo otvorením spotrebiteľského balenia. Ak ide o tabakové výrobky iné ako cigarety, varovné označenia môžu byť pripevnené prostredníctvom samolepiek za predpokladu, že sú neodstrániteľné.
(10)
Na spotrebiteľskom balení tabakových výrobkov sa zakazuje používať klamlivé texty, názvy, ochranné známky a obrazové alebo iné znaky naznačujúce, že určitý tabakový výrobok je menej škodlivý ako ostatné výrobky; tým nie je dotknutá povinnosť uvádzania údajov o obsahu škodlivých látok podľa § 5 ods. 6. Zakazuje sa používať rovnocenné výrazy v iných jazykoch.
§ 5
Škodlivé látky
(1)
Obsah dechtu nesmie prekročiť 10 mg v 1 cigarete (ďalej len „mg/cig.“).
(2)
Obsah nikotínu nesmie prekročiť 1 mg/cig.
(3)
Obsah oxidu uhoľnatého nesmie prekročiť 10 mg/cig.
(4)
Obsahy dechtu, nikotínu, oxidu uhoľnatého v cigaretách a správnosť údajov o obsahu dechtu a nikotínu uvádzaných na spotrebiteľských baleniach cigariet sa určujú a overujú podľa medzinárodných noriem (ISO). Interval spoľahlivosti pre oxid uhoľnatý do vykonania revízie príslušnej technickej normy je na úrovni +/- 25 %, avšak najnižšia dosiahnuteľná hodnota uvedeného intervalu spoľahlivosti je +/- 1,5 mg/cig.
(5)
Skúšky na overovanie správnosti deklarovaných údajov podľa odseku 4 vykonávajú akreditované skúšobné laboratóriá.2) Zoznam akreditovaných skúšobných laboratórií spoločne so stanovenými kritériami používanými pri schvaľovaní laboratórií zasiela ministerstvo Európskej komisii.
(6)
Údaje o obsahu škodlivých látok podľa odsekov 1 až 3 sa uvádzajú na jednej z bočných strán spotrebiteľského balenia cigariet, a to tak, aby údaje zaberali najmenej 10 % povrchu bočnej strany spotrebiteľského balenia cigariet, na ktorom sú vytlačené.
(7)
Údaje o obsahu škodlivých látok podľa odseku 6 sa uvádzajú takto:
a)
„Nikotín: x mg/cig., kde x je číslo s jedným desatinným miestom“,
b)
„Decht: x mg/cig., kde x je celé číslo“,
c)
„CO: x mg/cig., kde x je celé číslo“.
§ 6
Predaj tabakových výrobkov
(1)
Zakazuje sa predaj tabakových výrobkov
a)
v predajniach potravín okrem predajní, ktoré majú na predaj tabakových výrobkov vyčlenený samostatný priestor alebo stojan,
b)
v predajniach s tovarom určeným pre deti,
c)
v bufetoch nachádzajúcich sa v predškolských zariadeniach a na detských ihriskách, v základných školách, v stredných školách a v školských zariadeniach, na vysokých školách, v študentských domovoch,
d)
v zdravotníckych zariadeniach a v zariadeniach sociálnych služieb vrátane stánkov, bufetov a iných predajných miest, ktoré sa nachádzajú v areáli týchto zariadení,
e)
formou podomového predaja a zásielkového predaja,
f)
v spotrebiteľskom balení cigariet s obsahom menším ako desať kusov.
(2)
Zakazuje sa predávať tabakové výrobky osobám mladším ako 18 rokov.
(3)
Každý, kto predáva tabakové výrobky, je povinný odoprieť ich predaj osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov.
(4)
Zakazuje sa uvádzať do obehu tabak určený na vnútorné použitie.
(5)
Predaj tabakových výrobkov zo stojana a z automatu je povolený len vtedy, ak je zabezpečená obsluha stojana a automatu dospelým predávajúcim.
(6)
Zakazuje sa predaj výrobkov napodobňujúcich tvar a vzhľad tabakových výrobkov alebo tabakových potrieb vo forme potravinárskych výrobkov, alebo hračiek.
§ 7
Zákaz fajčenia
(1)
Zakazuje sa fajčiť
a)
v prostriedkoch pravidelnej osobnej železničnej dopravy okrem vyhradených vozňov, v prostriedkoch ostatnej vnútroštátnej pravidelnej osobnej dopravy, v čakárňach a v prístreškoch na zastávkach vnútroštátnej pravidelnej osobnej dopravy, na krytých nástupištiach a v uzavretých verejných priestoroch súvisiacich s touto dopravou určených pre cestujúcich, na otvorených nástupištiach vo vzdialenosti 4 metre od vymedzenej plochy nástupíšť,
b)
v zdravotníckych zariadeniach,
c)
v základných školách, v stredných školách a v školských zariadeniach, v predškolských zariadeniach a v priestoroch detských ihrísk,
d)
vo vysokých školách a v študentských domovoch,
e)
v zariadeniach sociálnych služieb okrem fajčiarní vyhradených pre zamestnancov,
f)
v kultúrnych zariadeniach a v uzavretých športových zariadeniach,
g)
vo verejne prístupných priestoroch úradných budov a zariadení, obchodov, divadiel, kín, výstavísk, múzeí a galérií,
h)
v zariadeniach spoločného stravovania okrem tých zariadení spoločného stravovania, ktoré majú oddelenú časť pre fajčiarov,
i)
v cukrárňach a v zariadeniach rýchleho stravovania,
j)
v priestoroch, v ktorých sú mladiství vo väzbe alebo v ktorých vykonávajú trest odňatia slobody.
(2)
Zákaz fajčenia na pracoviskách ustanovuje osobitný predpis.3)
(3)
Obec môže všeobecne záväzným nariadením obmedziť alebo zakázať fajčenie aj na iných verejne prístupných miestach.
§ 8
Povinnosti fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb
(1)
Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba sú povinné
a)
utvárať podmienky na zabezpečenie ochrany nefajčiarov pred škodlivým vplyvom tabakového dymu,
b)
zabezpečovať dodržiavanie zákazov a obmedzení podľa tohto zákona.
(2)
Každý, kto predáva tabakové výrobky, je povinný upozorniť verejnosť na zákaz podľa § 6 ods. 2 oznamom umiestneným na viditeľnom mieste.
(3)
Fyzická osoba-podnikateľ a právnická osoba, ktoré prevádzkujú zariadenia, v ktorých je zakázané fajčenie, sú povinní upozorniť verejnosť na zákaz fajčenia oznamom, ktorý musí byť umiestnený na viditeľnom mieste.
§ 9
Kontrola
(1)
Kontrolu dodržiavania tohto zákona sú povinné vykonávať tieto kontrolné orgány:
a)
Slovenská obchodná inšpekcia,
b)
Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky,
c)
orgány na ochranu zdravia,4)
d)
obec,
e)
prevádzkovatelia železničnej, autobusovej a ostatnej pravidelnej osobnej dopravy,
f)
orgány inšpekcie práce.
(2)
Zistené porušenia zákona podľa § 4 a 6 kontrolné orgány uvedené v odseku 1 písm. b) až f) bezodkladne oznámia Slovenskej obchodnej inšpekcii.
(3)
Zistené porušenia zákona podľa § 4 až 7 kontrolné orgány uvedené v odseku 1 písm. a), b), d) až f) oznamujú Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
(4)
Kontrolu dodržiavania tohto zákona na pracoviskách sú oprávnené vykonávať okrem zamestnávateľov orgány inšpekcie práce a orgány na ochranu zdravia.4)
§ 10
Správne delikty
(1)
Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 10 000 Sk do 200 000 Sk fyzickej osobe-podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá pri maloobchodnej činnosti predáva tabakové výrobky neoznačené na spotrebiteľskom balení varovnými označeniami podľa § 4.
(2)
Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 10 000 Sk do 200 000 Sk fyzickej osobe-podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie predaja tabakových výrobkov podľa § 6.
(3)
Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky uloží pokutu od 100 000 Sk do 10 000 000 Sk, ak sa konania podľa odsekov 1 a 2 dopustí výrobca, dovozca alebo distribútor tabakových výrobkov pri veľkoobchodnej činnosti smerujúcej k uvádzaniu týchto tabakových výrobkov do obehu.
(4)
Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky uloží pokutu od 100 000 Sk do 10 000 000 Sk, ak sa konania podľa odseku 2 dopustí výrobca alebo dovozca tabakových výrobkov pri maloobchodnej činnosti smerujúcej k uvádzaniu týchto tabakových výrobkov do obehu.
(5)
Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky uloží pokutu od 100 000 Sk do 10 000 000 Sk, ak výrobca tabakových výrobkov pri veľkoobchodnej činnosti poruší ustanovenie o prekročení obsahu škodlivých látok podľa § 5.
(6)
Pokuty podľa tohto zákona možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď kontrolný orgán zistil porušenie povinností, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď bola povinnosť porušená.
(7)
Pri ukladaní pokút sa prihliada na závažnosť porušenia povinností, čas trvania a na vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na zdravie.
(8)
Výnosy z pokút uložených Slovenskou obchodnou inšpekciou a Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky sú príjmom štátneho rozpočtu.
(9)
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na ukladanie pokút všeobecné predpisy o správnom konaní.5)
§ 11
Priestupky
(1)
Priestupku sa dopustí ten, kto
a)
poruší zákaz fajčenia podľa § 7 ods. 1 písm. a),
b)
poruší zákaz fajčenia podľa § 7 ods. 1 písm. b) až i),
c)
umožní užívať tabakové výrobky osobe mladšej ako 18 rokov.
(2)
Za priestupky uvedené v odseku 1 písm. a) a b) možno uložiť pokutu do 10 000 Sk.
(3)
Za priestupok uvedený v odseku 1 písm. c) možno uložiť pokutu do 15 000 Sk.
(4)
Priestupky uvedené v odseku 1 písm. a) prejednávajú obce; v blokovom konaní ich môžu prejednávať aj orgány Železničnej polície.
(5)
Priestupky uvedené v odseku 1 písm. b) a c) prejednávajú regionálne úrady verejného zdravotníctva;4) v blokovom konaní ich môžu prejednávať aj orgány uvedené v § 9 ods. 1 písm. a), b), d) a f).
(6)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.6)
(7)
Výnosy z pokút za priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu okrem výnosov z pokút za priestupky uložené obcou, ktoré sú príjmom obce.
§ 12
Prechodné ustanovenia
(1)
Tabakové výrobky, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa § 4, a cigarety aj požiadavky podľa § 5, možno vyrábať a dovážať na územie Slovenskej republiky najneskôr do 31. októbra 2004; obsah nikotínu v nich nesmie prekročiť 1,2 mg/cig. a obsah dechtu nesmie prekročiť 12 mg/cig.
(2)
Uvádzanie cigariet podľa odseku 1 do obehu sa musí skončiť najneskôr do 31. mája 2005.
(3)
Uvádzanie tabakových výrobkov okrem cigariet podľa odseku 1 do obehu sa musí skončiť najneskôr do 31. mája 2005.
(4)
Výrobca a dovozca tabakových výrobkov predložia ministerstvu po prvýkrát správu podľa § 3 najneskôr do 1. decembra 2004.
§ 13
Záverečné ustanovenie
Týmto zákonom sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedený v prílohe.
§ 14
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa zákon č. 67/1997 Z. z. o ochrane nefajčiarov v znení zákona č. 147/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z. a zákona č. 128/2002 Z. z.
Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 241/1998 Z. z., zákona č. 80/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 131/2002 Z. z., zákona č. 219/2002 Z. z., zákona č. 450/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 138/2003 Z. z., zákona č. 445/2003 Z. z., zákona č. 528/2003 Z. z., zákona č. 578/2003 Z. z. a zákona č. 215/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
Doterajší text § 1 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.“.
2.
V § 20a odsek 4 znie:
„(4)
Rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne a v spolupráci s lekárom a rozsah pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou samostatne a v spolupráci s lekárom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.“.
3.
V § 54a ods. 1 sa slová „členského štátu Európskeho združenia voľného obchodu“ nahrádzajú slovami „Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Švajčiarska“.
4.
V § 54a odsek 5 znie:
„(5)
U cudzinca sa vyžaduje aj ovládanie odbornej terminológie v slovenskom jazyku14c) v rozsahu nevyhnutnom na výkon zdravotníckeho povolania. Ministerstvo zdravotníctva cudzinca v prípade potreby informuje o možnostiach získania primeranej znalosti odbornej terminológie v slovenskom jazyku.“.
5.
V § 54a ods. 11 sa slová „4 až 8“ nahrádzajú slovami „4, 6 až 8“.
6.
V § 54a ods. 11 sa na konci pripája táto veta: „Prerušenie konania môže trvať najviac tri mesiace.“.
7.
V § 56 ods. 5 sa za slovom „poisťovní“ vypúšťa čiarka a slová „podiel na výnosoch zo zdravotných poisťovní“.
8.
V § 56 sa vypúšťa odsek 6.
9.
V § 56b ods. 2 písm. a) sa na konci pripája slovo „alebo“, na konci v písmene b) sa vypúšťa slovo „alebo“ a vypúšťa sa písmeno c).
10.
V § 56b ods. 3 sa čiarka za slovom „štátom“ nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová „ako aj o vydanie potvrdenia o absolvovaní špecializačnej prípravy“.
11.
V § 56b ods. 5 posledná veta znie: „Ministerstvo zdravotníctva rozhodne o uznaní diplomu o špecializácii do troch mesiacov v prípadoch uvedených v odsekoch 2 a 5 a do štyroch mesiacov v ostatných prípadoch.“.
12.
V § 56d sa na konci pripájajú tieto slová: „a absolventovi na výkon práce v zdravotníctve podľa § 54 ods. 5 aj osvedčenie o príprave na výkon práce v zdravotníctve“.
13.
Prílohy č. 1 až 3 znejú:
„Príloha č. 1 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z.
UZNÁVANIE DIPLOMOV O ŠPECIALIZÁCII V KATEGÓRII LEKÁR
a)
Diplom, certifikát a iný doklad o kvalifikácii, ktoré vydal príslušný orgán členského štátu a ktoré obsahujú názov kvalifikácie uvedenej v tabuľke č. 1, uznávajú sa ako diplom o špecializácii v príslušnom špecializačnom odbore v kategórii lekár získaný v Slovenskej republike podľa tabuľky č. 2.
b)
Ako diplom o špecializácii v príslušnom špecializačnom odbore v kategórii lekár sa uzná aj
1.
doklad, z ktorého vyplýva, že špecializačné štúdium síce nespĺňalo všetky minimálne požiadavky uvedené v osobitnom predpise, ale špecializačné štúdium osoby sa začalo pred
1a)
1. januárom 1994 v Rakúsku, Fínsku a v Švédsku,
1b)
1. januárom 1986 v Španielsku alebo v Portugalsku,
1c)
1. januárom 1981 v Grécku alebo
1d)
20. decembrom 1976 v ostatných členských štátoch, ktoré boli členskými štátmi k 31. 12. 2002.
Ministerstvo zdravotníctva môže požadovať, aby taký doklad bol doplnený osvedčením vydaným oprávneným orgánom príslušného členského štátu, ktorý potvrdzuje, že osoba bola v špecializačnom štúdiu v čase, ktorý je ekvivalentný dvojnásobku rozdielu medzi dĺžkou trvania špecializačného štúdia v príslušnom členskom štáte a dĺžkou špecializačného štúdia pre príslušný špecializačný odbor uvedený v tabuľke. Ak však Slovenská republika pre špecializačné štúdium v danom špecializačnom odbore vyžaduje kratšie najmenšie obdobie, ako je uvedené v tabuľke, uvedený rozdiel možno určiť len so zreteľom na najmenšie obdobie v príslušnom členskom štáte,
2.
doklad vydaný v Španielsku pred 1. januárom 1995, z ktorého vyplýva, že špecializačné štúdium síce nespĺňalo všetky minimálne požiadavky uvedené v osobitnom predpise, ak je doplnený o osvedčenie vydané príslušnými španielskymi orgánmi, ktorým sa potvrdzuje, že osoba vykonala špecializačnú skúšku v rámci osobitných úprav obsiahnutých v príslušnom právnom predpise č. 1497/99 s cieľom overenia úrovne vedomostí a spôsobilostí príslušnej osoby, ktorá má byť porovnateľná s vedomosťami lekárov s rovnakou kvalifikáciou získanou v Španielsku po tomto termíne,
3.
doklad získaný na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky, z ktorého vyplýva, že špecializačné štúdium síce nespĺňalo všetky minimálne požiadavky uvedené v osobitnom predpise, ale špecializačné štúdium osoby sa začalo pred 3. aprílom 1992 a oprávňuje osobu vykonávať činnosť v príslušnom špecializačnom odbore na celom území Spolkovej republiky Nemecko za rovnakých podmienok ako na základe dokladov o špecializáciách uvedených v tabuľke, vydaných príslušnými orgánmi v Spolkovej republike Nemecko. Ministerstvo zdravotníctva môže vyžadovať, aby bol taký doklad doplnený osvedčením vydaným oprávnenými nemeckými orgánmi alebo organizáciami, v ktorom sa uvádza, že osoba vykonávala činnosť v príslušnom špecializačnom odbore v čase rovnajúcom sa dvojnásobku rozdielu medzi dĺžkou obdobia špecializačného štúdia získaného na území Nemecka a najmenšou dĺžkou trvania štúdia uvedenou v tabuľke,
4.
taký diplom udelený príslušnými orgánmi členských štátov, v ktorom príslušný členský štát už zastavil realizáciu špecializačného štúdia, ale spĺňa podmienky uvedené v tabuľke, a to takto:
4a)
diplom o špecializácii vydaný v Belgicku na odbor hrudná chirurgia pred 1. januárom 1983, na odbor cievna chirurgia pred 1. januárom 1983, na odbor neuropsychiatria pred 1. augustom 1987 okrem osôb, ktoré začali výcvik pred týmto dátumom, a na odbor gastroenterologická chirurgia vydaný pred 1. januárom 1983,
4b)
diplom o špecializácii vydaný v Dánsku na odbor biologická hematológia pred 1. januárom 1983 okrem osôb, ktoré začali výcvik pred týmto dátumom a dokončili ho pred koncom roka 1988, na odbor fyzioterapia pred 1. januárom 1983 okrem osôb, ktoré začali výcvik pred týmto dátumom a dokončili ho pred koncom roka 1988, a na odbor tropická medicína pred 1. augustom 1987 okrem osôb, ktoré začali výcvik pred týmto dátumom,
4c)
diplom o špecializácii vydaný vo Francúzsku na odbor rádiológia pred 3. decembrom 1971 a na odbor neuropsychiatria pred 31. decembrom 1971,
4d)
diplom alebo iný doklad o špecializácii vydaný v Luxembursku na odbor rádiológia alebo odbor neuropsychiatria pred 5. marcom 1982,
4e)
diplom o špecializácii vydaný v Holandsku na odbor rádiológia pred 8. júlom 1984 a na odbor neuropsychiatria pred 9. júlom 1984,
5.
diplom o špecializácii v kategórií lekár vydaný v Luxembursku v zmysle luxemburského zákona z roku 1939; vydanie dokladu o špecializácii sa podmieňuje preukázaním diplomu doktora medicíny, chirurgie a pôrodníctva vydaného Štátnou skúšobnou komisiou v Luxembursku. Tento diplom možno udeliť len osobe, ktorá začala štúdium pred 20. decembrom 1976,
6.
diplom o špecializácii v kategórii lekár v odbore všeobecné lekárstvo vydaný v Dánsku podľa zákona a udeľovaný lekárskou fakultou niektorej dánskej univerzity v súlade s príslušným právnym predpisom zo 14. mája 1970; vydanie dokladu o špecializácii sa podmieňuje preukázaním diplomu niektorej z uvedených fakúlt. Tento diplom môžno udeliť len osobe, ktorá začala štúdium pred 20. decembrom 1976,
7.
diplom o špecializácii v kategórii lekár, z ktorého vyplýva, že získavanie tohto dokladu sa začalo na území bývalého Československa pred 1. januárom 1993, ak príslušný orgán Českej republiky potvrdil, že táto odborná spôsobilosť má na území Českej republiky rovnakú platnosť ako odborná spôsobilosť získaná v Českej republike, uvedená v tabuľke. K takému potvrdeniu musí byť priložené osvedčenie vydané príslušným orgánom Českej republiky, ktoré osvedčuje, že osoba v súlade s právnymi predpismi Českej republiky vykonávala príslušnú špecializovanú činnosť v kategórii lekár na území Českej republiky najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov v priebehu piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia, alebo
8.
diplom o špecializácii v kategórii lekár, z ktorého vyplýva, že získavanie tohto dokladu sa začalo na území bývalého Československa pred 1. januárom 1993, ak príslušný orgán Slovenskej republiky potvrdil, že táto odborná spôsobilosť má na území Slovenskej republiky rovnakú platnosť ako odborná spôsobilosť získaná v Slovenskej republike, uvedená v tabuľke. K takému potvrdeniu musí byť priložené osvedčenie vydané príslušným orgánom Slovenskej republiky, ktoré osvedčuje, že osoba v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky vykonávala príslušnú špecializovanú činnosť v kategórii lekár na území Slovenskej republiky najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov v priebehu piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia, alebo
9.
diplom o špecializácii v kategórii lekár, z ktorého vyplýva, že získavanie tohto dokladu sa začalo na území bývalého Sovietskeho zväzu pred 20. augustom 1991, ak príslušný orgán Estónska potvrdil, že táto odborná spôsobilosť má na území Estónska rovnakú platnosť ako odborná spôsobilosť získaná v Estónsku, uvedená v tabuľke. K takému potvrdeniu musí byť priložené osvedčenie vydané príslušným orgánom Estónska, ktoré osvedčuje, že táto osoba v súlade s právnymi predpismi Estónska vykonávala príslušnú špecializovanú činnosť v kategórii lekár na území Estónska najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov v priebehu piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia, alebo
10.
diplom o špecializácii v kategórii lekár, z ktorého vyplýva, že získavanie tohto dokladu sa začalo na území bývalého Sovietskeho zväzu pred 21. augustom 1991, ak príslušný orgán Lotyšska potvrdil, že táto odborná spôsobilosť má na území Lotyšska rovnakú platnosť ako odborná spôsobilosť získaná v Lotyšsku, uvedená v tabuľke. K takému potvrdeniu musí byť priložené osvedčenie vydané príslušným orgánom Lotyšska, ktoré osvedčuje, že táto osoba v súlade s právnymi predpismi Lotyšska vykonávala príslušnú špecializovanú činnosť v kategórii lekár na území Lotyšska najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov v priebehu piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia, alebo
11.
diplom o špecializácii v kategórii lekár, z ktorého vyplýva, že získavanie tohto dokladu sa začalo na území bývalého Sovietskeho zväzu pred 11. marcom 1990, ak príslušný orgán Litvy potvrdil, že táto odborná spôsobilosť má na území Litvy rovnakú platnosť ako odborná spôsobilosť získaná v Litve, uvedená v tabuľke. K takému potvrdeniu musí byť priložené osvedčenie vydané príslušným orgánom Litvy, ktoré osvedčuje, že táto osoba v súlade s právnymi predpismi Litvy vykonávala príslušnú špecializovanú činnosť v kategórii lekár na území Litvy najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov v priebehu piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia, alebo
12.
diplom o špecializácii v kategórii lekár, z ktorého vyplýva, že získavanie tohto dokladu sa začalo na území bývalej Juhoslávie pred 25. júnom 1991, ak príslušný orgán Slovinska potvrdil, že táto odborná spôsobilosť má na území Slovinska rovnakú platnosť ako odborná spôsobilosť získaná v Slovinsku, uvedená v tabuľke. K takému potvrdeniu musí byť priložené osvedčenie vydané príslušným orgánom Slovinska, ktoré osvedčuje, že táto osoba v súlade s právnymi predpismi Slovinska vykonávala príslušnú špecializovanú činnosť v kategórii lekár na území Slovinska najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov v priebehu piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia.
Príloha č. 2 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z.
UZNÁVANIE DIPLOMOV O ŠPECIALIZÁCII V KATEGÓRII ZUBNÝ LEKÁR
a)
Diplom, certifikát a iný doklad o kvalifikácii, ktoré vydal príslušný orgán členského štátu a ktoré obsahujú názov kvalifikácie uvedenej v tabuľke č. 1, uznávajú sa ako diplom o špecializácii v kategórii zubný lekár získaný v Slovenskej republike v odbore čeľustná ortopédia.
b)
Diplom, certifikát a iný doklad o kvalifikácii, ktoré vydal príslušný orgán členského štátu a ktoré obsahujú názov kvalifikácie uvedenej v tabuľke č. 2, uznávajú sa ako diplom o špecializácii v kategórii zubný lekár získaný v Slovenskej republike v odbore maxilofaciálna chirurgia.
c)
Ako diplom o špecializácii v príslušnom špecializačnom odbore v kategórii zubný lekár sa uzná aj
1.
doklad, z ktorého vyplýva, že špecializačné štúdium síce nespĺňalo všetky minimálne požiadavky uvedené v osobitnom predpise, ale doklad bol doplnený osvedčením vydaným oprávneným orgánom príslušného členského štátu, ktorý potvrdzuje, že osoba vykonávala špecializované zubnolekárske činnosti v čase, ktorý sa rovná dvojnásobku rozdielu medzi dĺžkou špecializačného štúdia v príslušnom členskom štáte a najmenej trojročnou dĺžkou špecializačného štúdia pre príslušný špecializačný odbor,
2.
doklad, z ktorého vyplýva, že špecializačné štúdium síce nespĺňalo všetky minimálne požiadavky uvedené v osobitnom predpise, ale príslušný členský štát potvrdil, že ho považuje za rovnocenný s dokladmi o špecializáciách uvedenými v jednej z tabuliek č.1 a 2,
3.
doklad získaný na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky, z ktorého vyplýva, že špecializačné štúdium síce nespĺňalo všetky minimálne požiadavky uvedené v osobitnom predpise, ale ide o diplom o špecializácii v odbore stomatológia získaný pred zjednotením Nemecka, ktorý oprávňuje osobu vykonávať činnosť zubného lekára na celom území Spolkovej republiky Nemecko za rovnakých podmienok ako diplomy uvedené v tabuľkách č. 1 a 2. Ministerstvo zdravotníctva môže vyžadovať, aby taký doklad bol doplnený certifikátom vydaným oprávnenými nemeckými orgánmi alebo organizáciami, v ktorom sa konštatuje, že osoba vykonávala činnosť v príslušnom špecializačnom odbore v čase, ktorý sa rovná dvojnásobku rozdielu medzi dĺžkou špecializačného štúdia získaného na území Nemecka a najmenšou dĺžkou trvania štúdia ustanovenou v príslušnej tabuľke č. 1 alebo č. 2,
4.
ako diplom o špecializácii v príslušnom špecializačnom odbore v kategórii zubný lekár sa uzná aj doklad získaný na území Rakúska najneskôr do 31. decembra 1998 alebo doklad, diplomy, osvedčenia a iné doklady o odbornej spôsobilosti v špecializovanej medicíne udelené v Rakúsku osobám, ktoré začali svoje univerzitné odborné vzdelávanie pred nadobudnutím účinnosti dohody o Európskom hospodárskom priestore, doložené osvedčením vydaným kompetentnými rakúskymi úradmi, osvedčujúcim, že tieto osoby sa účinne, právoplatne a principiálne zaoberali v Rakúsku činnosťami špecifikovanými ako vykonávanie špecializovaných činností v príslušnom odbore najmenej tri po sebe nasledujúce roky v priebehu piatich rokov po vydaní osvedčenia a že sú tieto osoby oprávnené vykonávať uvedené činnosti za rovnakých podmienok ako držitelia diplomu, osvedčenia alebo iného dokladu o odbornej spôsobilosti, uvedeného vyššie. Od požiadavky trojročnej praxe sa upustí v prípade osôb, ktoré úspešne skončili najmenej tri roky štúdia, ktoré kompetentné úrady osvedčia za rovnocenné odbornému vzdelaniu uvedenému vyššie,
5.
doklad o vysokoškolskom vzdelaní, z ktorého vyplýva, že išlo o univerzitné špecializačné štúdium medicíny zamerané na stomatológiu, ktoré sa začalo na území Českej republiky alebo Československa pred 1. májom 2004 a nadväzovalo naň získanie špecializácie v odbore stomatológia doplnené osvedčením vydaným príslušným orgánom Českej republiky, ktoré osvedčuje, že táto osoba v súlade s právnymi predpismi Českej republiky vykonávala činnosť zubného lekára na území Českej republiky najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov v priebehu piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia a že táto osoba je oprávnená vykonávať uvedené činnosti za rovnakých podmienok ako držitelia diplomov uvedených v tabuľke. Od požadovanej trojročnej praxe uvedenej v prvom odseku sa upustí v prípade osoby, ktorá úspešne skončila najmenej tri roky štúdia charakteru odbornej spôsobilosti na výkon príslušných špecializovaných činností v kategórii zubný lekár, ktoré je osvedčené príslušnými orgánmi ako rovnocenné štúdiu uvedenému v tabuľke, alebo
6.
doklad o vysokoškolskom vzdelaní, z ktorého vyplýva, že išlo o univerzitné špecializačné štúdium medicíny zamerané na stomatológiu, ktoré sa začalo na území Slovenskej republiky alebo Československa pred 1. májom 2004 a nadväzovalo naň získanie špecializácie v odbore stomatológia doplnené osvedčením vydaným príslušným orgánom Slovenskej republiky, ktoré osvedčuje, že táto osoba v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky vykonávala činnosť zubného lekára na území Slovenskej republiky najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov v priebehu piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia a že táto osoba je oprávnená vykonávať uvedené činnosti za rovnakých podmienok ako držitelia diplomov uvedených v tabuľke. Od požadovanej trojročnej praxe uvedenej v prvom odseku sa upustí v prípade osoby, ktorá úspešne skončila najmenej tri roky štúdia charakteru odbornej spôsobilosti na výkon príslušných špecializovaných činností v kategórii zubný lekár, ktoré je osvedčené príslušnými orgánmi ako rovnocenné štúdiu uvedenému v tabuľke, alebo
7.
diplom o špecializácii v kategórii zubný lekár, z ktorého vyplýva, že získavanie tohto dokladu sa začalo na území bývalého Sovietskeho zväzu pred 20. augustom 1991, ak príslušný orgán Estónska potvrdil, že táto odborná spôsobilosť má na území Estónska rovnakú platnosť ako odborná spôsobilosť získaná v Estónsku, uvedená v tabuľke. K takému potvrdeniu musí byť priložené osvedčenie vydané príslušným orgánom Estónska, ktoré osvedčuje, že táto osoba v súlade s právnymi predpismi Estónska vykonávala príslušnú špecializovanú činnosť v povolaní zubný lekár na území Estónska najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov v priebehu piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia, alebo
8.
diplom o špecializácii v kategórii zubný lekár, z ktorého vyplýva, že získavanie tohto dokladu sa začalo na území bývalého Sovietskeho zväzu pred 21. augustom 1991, ak príslušný orgán Lotyšska potvrdil, že táto odborná spôsobilosť má na území Lotyšska rovnakú platnosť ako odborná spôsobilosť získaná v Lotyšsku, uvedená v tabuľke. K takému potvrdeniu musí byť priložené osvedčenie vydané príslušným orgánom Lotyšska, ktoré osvedčuje, že táto osoba v súlade s právnymi predpismi Lotyšska vykonávala príslušnú špecializovanú činnosť v povolaní zubný lekár na území Lotyšska najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov v priebehu piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia, alebo
9.
diplom o špecializácii v kategórii zubný lekár, z ktorého vyplýva, že získavanie tohto dokladu sa začalo na území bývalého Sovietskeho zväzu pred 11. marcom 1990, ak príslušný orgán Litvy potvrdil, že táto odborná spôsobilosť má na území Litvy rovnakú platnosť ako odborná spôsobilosť získaná v Litve, uvedená v tabuľke. K takému potvrdeniu musí byť priložené osvedčenie vydané príslušným orgánom Litvy, ktoré osvedčuje, že táto osoba v súlade s právnymi predpismi Litvy vykonávala príslušnú špecializovanú činnosť v povolaní zubný lekár na území Litvy najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov v priebehu piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia, alebo
10.
diplom o špecializácii v kategórii zubný lekár, z ktorého vyplýva, že získavanie tohto dokladu sa začalo na území bývalej Juhoslávie pred 25. júnom 1991, ak príslušný orgán Slovinska potvrdil, že táto odborná spôsobilosť má na území Slovinska rovnakú platnosť ako odborná spôsobilosť získaná v Slovinsku, uvedená v tabuľke. K takému potvrdeniu musí byť priložené osvedčenie vydané príslušným orgánom Slovinska, ktoré osvedčuje, že táto osoba v súlade s právnymi predpismi Slovinska vykonávala príslušnú špecializovanú činnosť v povolaní zubný lekár na území Slovinska najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov v priebehu piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia.
Príloha č. 3 k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 77/452/EHS z 27. júna 1977 týkajúca sa vzájomného uznávania diplomov, certifikátov a iných dôkazov o formálnej odbornej spôsobilosti zdravotných sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť vrátane opatrení na uľahčenie efektívneho vykonávania tohto práva a slobody poskytovať služby.
2.
Smernica Rady 77/453/EHS z 27. júna 1977 o koordinácii zákonov, iných predpisov alebo administratívnych opatrení týkajúcich sa činností zdravotných sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť.
3.
Smernica Rady 78/686/EHS z 25. júla 1978 o vzájomnom uznávaní diplomov, certifikátov a iných dokladov o kvalifikáciách zubných lekárov vrátane opatrení na umožnenie efektívneho uplatňovania práva na etablovanie a slobodu poskytovať služby.
4.
Smernica Rady 78/687/EHS z 25. júla 1978 týkajúca sa koordinácie zákonov, iných predpisov alebo administratívnych opatrení týkajúcich sa činností zubných lekárov.
5.
Smernica Rady 80/154/EHS z 21. januára 1980 o vzájomnom uznávaní diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách v pôrodníctve vrátane opatrení na umožnenie efektívneho uplatňovania práva na etablovanie a slobodu poskytovania služieb.
6.
Smernica Rady 80/155/EHS z 21. januára 1980 o koordinácii zákonov, iných predpisov alebo administratívnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie činnosti pôrodných asistentiek.
7.
Smernica Rady 80/1273/EHS z 22. decembra 1980, ktorou sa mení a dopĺňa v dôsledku pristúpenia Grécka smernica 80/154/EHS týkajúca sa vzájomného uznávania diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách v pôrodníctve vrátane opatrení na uľahčenie účinného uplatňovania práva na etablovanie a slobodu poskytovať služby.
8.
Smernica Rady 81/1057/EHS zo 14. decembra 1981 dopĺňajúca smernice 75/362/EHS, 77/452/EHS a 78/1026/EHS týkajúce sa vzájomného uznávania diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách lekárov, sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť, zubných lekárov a veterinárnych lekárov vzhľadom na nadobudnuté práva.
9.
Smernica Rady 85/432/EHS zo 16. septembra 1985 týkajúca sa koordinácie zákonov, iných predpisov alebo administratívnych opatrení vo vzťahu k určitým činnostiam v oblasti farmácie.
10.
Smernica Rady 85/433/EHS zo 16. septembra 1985 týkajúca sa vzájomného uznávania diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách vo farmácii vrátane opatrení na uľahčenie účinného uplatňovania práva na etablovanie vo vzťahu k určitým činnostiam v oblasti farmácie.
11.
Smernica Rady 85/584/EHS z 20. decembra 1985, ktorou sa mení a dopĺňa v dôsledku pristúpenia Španielska a Portugalska smernica 85/433/EEC týkajúca sa vzájomného uznávania diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách vo farmácii vrátane opatrení na uľahčenie účinného uplatňovania práva na etablovanie vo vzťahu k určitým činnostiam v oblasti farmácie.
12.
Smernica Rady 89/594/EHS z 30. októbra 1989, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 75/362/EHS, 77/452/EHS, 78/686/EHS, 78/1026/EHS a 80/154/EHS týkajúce sa vzájomného uznávania diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách lekárov, sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť, zubných lekárov, veterinárnych lekárov, pôrodných asistentiek spolu so smernicami 75/363/ES, 78/1027/EHS a 80/155/EHS týkajúcimi sa koordinácie zákonov, iných predpisov alebo administratívnych opatrení vo vzťahu k činnostiam lekárov, veterinárnych lekárov a pôrodných asistentiek.
13.
Smernica Rady 89/595/EHS z 10. októbra 1989, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/452/EHS týkajúca sa vzájomného uznávania diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách zdravotných sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť vrátane opatrení na uľahčenie účinného uplatňovania práva na etablovanie a slobodu poskytovať služby a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/453/EHS týkajúca sa koordinácie zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení vo vzťahu k určitým činnostiam zdravotných sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť.
14.
Smernica Rady 90/658/EHS zo 4. decembra 1990, ktorá mení a dopĺňa niektoré smernice o uznávaní odborných kvalifikácií v dôsledku zjednotenia Nemecka.
15.
Smernica Rady 93/16/EHS z 5. apríla 1993 umožňujúca slobodný pohyb lekárov a vzájomné uznávanie ich diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách.
16.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/50/ES zo 6. októbra 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 93/16/EHS uľahčujúca slobodný pohyb lekárov a vzájomné uznávanie ich diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách.
17.
Smernica komisie 98/21/ES z 8. apríla 1998, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/16/EHS umožňujúca slobodný pohyb lekárov a vzájomné uznávanie ich diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách.
18.
Smernica komisie 98/63/ES z 3. septembra 1998, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/16/EHS uľahčujúca slobodný pohyb lekárov a vzájomné uznávanie ich diplomov, certifikátov a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách.
19.
Smernica komisie 99/46/ES z 21. mája 1999, ktorá mení a dopĺňa smernicu 93/16/EHS uľahčujúcu slobodný pohyb lekárov a vzájomné uznávanie ich diplomov, certifikátov a ďalších dokumentov o formálnych kvalifikáciách.
20.
Smernica 2001/19/ES Európskeho parlamentu a Rady 2001/19/ES zo 14. mája 2001, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/48/EHS a 92/51/EHS o všeobecnom systéme uznávania odborných kvalifikácií a smernice Rady 77/452/EHS, 77/453/EHS, 78/686/EHS, 78/687/EHS, 78/1026/EHS, 78/1027/EHS, 80/154/EHS, 80/155/EHS, 85/384/EHS, 84/432/EHS, 85/433/EHS a 93/16/EHS týkajúce sa povolaní zdravotná sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivosť, zubný lekár, veterinárny lekár, pôrodná asistentka, architekt, farmaceut a lekár.“.
Čl. VI
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2004.
Rudolf Schuster v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha k zákonu č. 377/2004 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/37/ES z 5. júna 2001 o aproximácii zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, uvádzania a predaja tabakových výrobkov (Ú. v. ES L 194, 18. 07. 2001).
1)
§ 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
2)
Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
6)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.