95/2002 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2006 do 31.01.2006

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

95
ZÁKON
z 1. februára 2002
o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet zákona
(1)
Tento zákon upravuje
a)
niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní,
b)
niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov a ich pobočiek na území Slovenskej republiky,
c)
niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných poisťovní a ich pobočiek a zahraničných zaisťovní a ich pobočiek na území Slovenskej republiky,
d)
výkon dohľadu nad poisťovníctvom.
(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, doplnkového dôchodkového poistenia, poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania podľa osobitných predpisov.1)
Vymedzenie základných pojmov
§ 2
(1)
Poisťovacou činnosťou je uzavieranie poistných zmlúv poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, správa poistenia, poskytovanie plnenia z poistných zmlúv a likvidácia poistných udalostí. Súčasťou poisťovacej činnosti je tvorba a použitie technických rezerv a garančného fondu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek, uzavieranie zaistných zmlúv poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami so zaisťovňou, zahraničnou zaisťovňou alebo ich pobočkami o zaistení záväzkov poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek, ktoré vyplývajú z ňou uzavretých poistných zmlúv, uzavieranie zmlúv s výlučným sprostredkovateľom poistenia,1a) poisťovacím agentom1b) a poisťovacím maklérom,1c) ktorých obsahom je sprostredkovanie poistenia, vykonávanie činností súvisiacich s registráciou výlučného sprostredkovateľa poistenia, zabezpečovanie odbornej prípravy sprostredkovateľov poistenia,1d), ako aj činnosť na predchádzanie škodám.
(2)
Zaisťovacou činnosťou je uzavieranie zaistných zmlúv medzi poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami uzavieranie zmlúv so sprostredkovateľmi zaistenia,1e) ktorých obsahom je sprostredkovanie zaistenia, vykonávanie činností súvisiacich s registráciou sprostredkovateľa zaistenia, a zaisťovňou, zahraničnou zaisťovňou alebo ich pobočkami, uzavieranie zmlúv so sprostredkovateľmi zaistenia,1e) ktorých obsahom je sprostredkovanie zaistenia, vykonávanie činností súvisiacich s registráciou sprostredkovateľa zaistenia, správa zaistenia a poskytovanie plnenia zo zaistných zmlúv. Zaistnou zmluvou sa zaisťovňa, zahraničná zaisťovňa alebo ich pobočky zaväzujú poskytnúť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni alebo ich pobočkám v dohodnutom rozsahu plnenie, ak vznikne udalosť označená v zaistnej zmluve a poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa alebo ich pobočky sa zaväzujú platiť zaisťovni, zahraničnej zaisťovni alebo ich pobočkám zmluvne dohodnutú časť poistného z uzavretých poistných zmlúv, ktoré sú predmetom zaistnej zmluvy. Súčasťou zaisťovacej činnosti je tvorba a použitie technických rezerv.
(3)
Správou poistenia je súhrn činností zameraných na udržanie a aktualizáciu stavu poistných zmlúv zahŕňajúci činnosti súvisiace s kontrolou uzavretých poistných zmlúv, ich evidenciou, evidenciou platenia poistného a jeho zúčtovania, evidenciou zmien v poistení až po zánik poistnej zmluvy.
(4)
Správou zaistenia je súhrn činností zameraných na udržanie a aktualizáciu stavu zaistných zmlúv zahŕňajúci činnosti súvisiace s kontrolou uzavretých zaistných zmlúv, ich evidenciou, evidenciou platenia zmluvne dohodnutej časti poistného z poistných zmlúv, ktoré sú predmetom zaistnej zmluvy a jej zúčtovania, evidenciou zmien v zaistení až po zánik zaistnej zmluvy.
(5)
Poistným rizikom je možnosť vzniku náhodnej udalosti, s ktorou je spojená povinnosť poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek poskytnúť poistné plnenie vo výške dohodnutej v poistnej zmluve.
(6)
Poistným kmeňom je súbor uzavretých poistných zmlúv, ako aj súbor záväzkov a pohľadávok, ktoré sa vzťahujú na tieto zmluvy.
(7)
Likvidáciou poistnej udalosti je súhrn činností spojených s vybavovaním poistnej udalosti.
(8)
Osobou podľa tohto zákona sa rozumie právnická osoba a fyzická osoba, ak v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba fyzická osoba alebo iba právnická osoba.
(9)
Technickou úrokovou mierou je úroková miera, ktorú poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne používa na výpočet poistného a technickej rezervy na životné poistenie pomocou poistnomatematických metód. Technická úroková miera je súčasťou poistnej sadzby a predstavuje takú mieru zhodnotenia finančných prostriedkov, pri ktorej sa hodnota budúcich záväzkov vyplývajúcich z poistenia vypočítaná poistnomatematickými metódami rovná hodnote budúceho poistného.
§ 3
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
dôveryhodnou osobou fyzická osoba, ktorá
1.
nebola právoplatne odsúdená za trestný čin majetkovej povahy, za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin; tieto skutočnosti sa preukazujú a dokladujú odpisom z registra trestov2) nie starším ako tri mesiace; ak ide o cudzinca, tieto skutočnosti sa preukazujú a dokladujú obdobným potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu,
2.
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) v poisťovni, poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovni, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo obdobné povolenie vydané príslušným orgánom štátu, v ktorom má sídlo, alebo v zaisťovni, alebo zahraničnej zaisťovni, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti alebo obdobné povolenie vydané príslušným orgánom štátu, v ktorom má sídlo, alebo vo finančnej inštitúcii, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie jej činnosti, alebo vo funkcii uvedenej v § 6 ods. 2 písm. d) v pobočke zahraničnej poisťovne, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky, alebo v právnickej osobe, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie sprostredkovania poistenia poisťovacím agentom, povolenie na vykonávanie sprostredkovania poistenia poisťovacím maklérom2a) alebo povolenie na vykonávanie sprostredkovania zaistenia sprostredkovateľom zaistenia alebo nepôsobila v posledných desiatich rokoch ako výlučný sprostredkovateľ poistenia, podriadený sprostredkovateľ poistenia,2b) poisťovací agent alebo poisťovací maklér, ktorému bolo odobraté príslušné povolenie alebo bol zrušený zápis v registri sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia,2c), a to kedykoľvek v období jedného roka pred odobratím príslušného povolenia,
3.
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) v poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni, zaisťovni, zahraničnej zaisťovni alebo vo finančnej inštitúcii, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a to kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy,
4.
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) v poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni, zaisťovni, zahraničnej zaisťovni, finančnej inštitúcii alebo nebola štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo vedúcim zamestnancom v poisťovacom agentovi, poisťovacom maklérovi alebo sprostredkovateľovi zaistenia, na ktorých bol vyhlásený konkurz, alebo sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,4) alebo ktorá vstúpila do likvidácie, a to kedykoľvek v období jedného roka pred vyhlásením konkurzu alebo pred vstupom do likvidácie,
5.
nemala právoplatne uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo sumy, ktorá sa jej mohla uložiť podľa § 49 ods. 6 alebo podľa osobitných predpisov,4a)
6.
nie je považovaná za nedôveryhodnú osobu podľa osobitných predpisov4b) v oblasti finančného trhu,
7.
spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávala v posledných desiatich rokoch svoje funkcie alebo podnikala a so zreteľom na tieto skutočnosti poskytuje záruku, že bude spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných predpisov vykonávať navrhovanú funkciu vrátane plnenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov poisťovne, prípadne z iných vnútorných aktov riadenia,
b)
finančnou inštitúciou banka a pobočka zahraničnej banky,5) doplnková dôchodková poisťovňa, obchodník s cennými papiermi a pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi,6) správcovská spoločnosť7) a subjekty so sídlom mimo územia Slovenskej republiky s obdobným predmetom činnosti,
c)
skupinou s úzkymi väzbami dve fyzické osoby alebo právnické osoby alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb, kde má jedna z právnických osôb alebo fyzických osôb na druhej právnickej osobe priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach najmenej 20 %, alebo túto právnickú osobu priamo či nepriamo kontroluje, alebo akýkoľvek vzťah dvoch alebo viacerých právnických osôb kontrolovaných tou istou právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
d)
kvalifikovanou účasťou priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet, ktorý predstavuje aspoň 10 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení tejto právnickej osoby porovnateľného s vkladom zodpovedajúcim tomuto podielu (ďalej len „významný vplyv"),
e)
nepriamym podielom podiel držaný sprostredkovane, a to prostredníctvom právnickej osoby alebo právnických osôb, nad ktorou alebo nad ktorými právnická osoba alebo fyzická osoba vykonáva kontrolu,
f)
kontrolou
1.
priamy podiel alebo nepriamy podiel alebo ich súčet prevyšujúci 50 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe,
2.
právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho orgánu, väčšinu členov dozornej rady alebo iný riadiaci, dozorný orgán alebo kontrolný orgán právnickej osoby, a to aj vtedy, ak toto právo bolo možné uplatniť kedykoľvek v dvoch predchádzajúcich rokoch,
3.
možnosť vykonávať vplyv na riadení právnickej osoby porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa bodu 1 (ďalej len „rozhodujúci vplyv"), ktorej je iná fyzická osoba spoločníkom, akcionárom alebo členom, a to na základe zmluvy s právnickou osobou, stanov právnickej osoby alebo dohody s ostatnými spoločníkmi, akcionármi alebo členmi právnickej osoby, alebo
4.
možnosť vykonávať priamo alebo nepriamo rozhodujúci vplyv iným spôsobom,
g)
dcérskou spoločnosťou právnická osoba, nad ktorou sa vykonáva kontrola podľa písmena f), ako aj akákoľvek dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti,
h)
materskou spoločnosťou právnická osoba, ktorá vykonáva kontrolu podľa písmena f),
i)
poistníkom osoba, ktorá uzavrela poistnú zmluvu a ktorá je povinná platiť poistné,
j)
členským štátom členský štát Európskych spoločenstiev alebo členský štát Európskej dohody o voľnom obchode, ktorý podpísal Zmluvu o Európskom hospodárskom priestore,
k)
členským štátom pobočky členský štát, v ktorom poisťovňa alebo poisťovňa z iného členského štátu vykonáva poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky,
l)
členským štátom záväzku členský štát, v ktorom má osoba, ktorá uzavrela poistnú zmluvu v životnom poistení, obvyklý pobyt alebo sídlo, alebo ak ide o poistnú zmluvu v neživotnom poistení, členský štát,
1.
na území ktorého sa nachádzajú poistené budovy, ich súčasti, príslušenstvo a veci, ktoré sa v nich nachádzajú, ak sú poistené rovnakou poistnou zmluvou,
2.
v ktorom je evidovaný dopravný prostriedok, ak sa poistenie vzťahuje na dopravné prostriedky akéhokoľvek druhu,
3.
v ktorom poistník uzavrel poistnú zmluvu s poistnou dobou najviac štyri mesiace, ktorou sú poistené poistné riziká spojené s cestovaním alebo s dovolenkou bez ohľadu na poistné odvetvie,
4.
v ktorom má poistník obvyklý pobyt, a ak je poistník právnickou osobou, členský štát, v ktorom sa nachádza prevádzkareň, na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje; prevádzkarňou sa rozumie sídlo právnickej osoby alebo priestor, v ktorom právnická osoba vykonáva svoju činnosť,
m)
regulovaným trhom trh s finančnými nástrojmi, ktorý spĺňa podmienky právneho predpisu Európskej únie upravujúceho investičné služby a ktorý sa nachádza v členskom štáte, alebo trh s finančnými nástrojmi, ktorý sa nachádza v štáte, ktorý nie je členským štátom a ktorý spĺňa rovnocenné požiadavky ako regulovaný trh s finančnými nástrojmi v členskom štáte, ak bol uznaný domovským členským štátom; finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na tomto trhu s finančnými nástrojmi, musia mať porovnateľnú kvalitu ako finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu príslušného členského štátu,
n)
matematickou rezervou technická rezerva na životné poistenie alebo technická rezerva na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených,
o)
domovským členským štátom členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie
1.
poisťovne, ktorá kryje záväzky z poistenia, alebo
2.
poisťovne z iného členského štátu, ktorá kryje záväzky z poistenia,
p)
ústredím miesto, z ktorého je riadená činnosť poisťovne alebo činnosť poisťovne z iného členského štátu, alebo miesto, kde sa nachádzajú dokumenty o činnosti poisťovne alebo o činnosti poisťovne z iného členského štátu potrebné na výkon dohľadu,
q)
členským štátom poskytovania služieb členský štát záväzku, ak je tento záväzok krytý poisťovňou alebo poisťovňou z iného členského štátu, alebo ich pobočkami, ktoré sa nachádzajú na území iného členského štátu,
r)
zhodnými aktívami záväzky z poistenia, pri ktorých bola dohodnutá možnosť poistného plnenia v konkrétnej mene prostredníctvom aktív vyjadrených alebo realizovateľných v tejto mene.
DRUHÁ ČASŤ
VYKONÁVANIE POISŤOVACEJ ČINNOSTI A ZAISŤOVACEJ ČINNOSTI
Podmienky na vykonávanie poisťovacej činnosti
§ 4
(1)
Poisťovňa je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu.3) Obchodné meno poisťovne musí obsahovať označenie „poisťovňa“. Iné osoby nemôžu vo svojom obchodnom mene toto označenie používať okrem poisťovní založených podľa osobitných predpisov.1)
(2)
Povolením na vykonávanie poisťovacej činnosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom povoľuje vznik poisťovne alebo zriadenie pobočky zahraničnej poisťovne a vykonávanie poisťovacej činnosti tejto poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne v rozsahu vymedzenom v tomto povolení.
(3)
Iná osoba ako poisťovňa nesmie bez povolenia Národnej banky Slovenska podľa odseku 2 vykonávať poisťovaciu činnosť, ak tento zákon alebo osobitný zákon8) neustanovuje inak.
(4)
Poisťovňou z iného členského štátu je právnická osoba so sídlom na území iného členského štátu, ako je Slovenská republika, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v domovskom členskom štáte podľa § 3 písm. o) druhého bodu.
(5)
Zahraničnou poisťovňou je právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý nie je členským štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v štáte, v ktorom má sídlo.
(6)
Pobočkou poisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu; pobočkou zahraničnej poisťovne je organizačná zložka zahraničnej poisťovne umiestnená na území Slovenskej republiky;9) za pobočku sa považuje aj zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom poisťovne z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovne alebo inou osobou, ktorá má oprávnenie časovo neobmedzene vykonávať poisťovaciu činnosť v mene poisťovne z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovne.
(7)
Zahraničná poisťovňa môže vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky len prostredníctvom svojej pobočky a len ak jej bolo udelené povolenie Národnej banky Slovenska na vykonávanie poisťovacej činnosti podľa § 6.
(8)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne nesmie vykonávať pre iné osoby inú činnosť ako poisťovaciu činnosť, zaisťovaciu činnosť alebo sprostredkovanie poistenia. Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne môže po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska vykonávať sprostredkovateľské činnosti pre finančné inštitúcie v súlade s osobitnými predpismi.4a)
(9)
Národná banka Slovenska vydáva povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poistné druhy
a)
životného poistenia podľa jednotlivých poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1,
b)
neživotného poistenia podľa jednotlivých poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1.
(10)
Poistným druhom sa rozumie samostatná skupina poistných odvetví, ktoré sa členia podľa rovnorodosti poistného rizika. Klasifikácia poistných odvetví podľa poistných druhov je uvedená v prílohe č. 1.
(11)
Poisťovňa nemôže súčasne vykonávať životné poistenie a neživotné poistenie s výnimkou poisťovní, ktoré
a)
vykonávajú životné poistenie; týmto poisťovniam možno vydať povolenie aj na vykonávanie poistenia úrazu a poistenia choroby,
b)
vykonávajú súčasne životné poistenie a neživotné poistenie v súlade s doterajšími právnymi predpismi.
(12)
Základné imanie poisťovne na vykonávanie poisťovacej činnosti musí byť
a)
pre životné poistenie najmenej 4 000 000 EUR,
b)
pre poistné odvetvia neživotného poistenia uvedené v prílohe č. 1
1.
pod číslom 1, 2, 3, 4, 5, 6a, 6b, 7, 8, 9, 16, 17 a 18 najmenej 3 000 000 EUR,
2.
pod číslom 6c, 10b, 11, 12, 13, 14 a 15 najmenej 4 000 000 EUR,
3.
pod číslom 10a najmenej 5 000 000 EUR.
(13)
Ak poisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť pre niekoľko poistných odvetví neživotného poistenia s rôznou požiadavkou na základné imanie, určujúca je najvyššia výška základného imania podľa odseku 12.
(14)
Ak poisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť podľa odseku 11 písm. a) alebo b), výška základného imania pre neživotné poistenie podľa odseku 12 písm. b) a odseku 13 sa zvyšuje o základné imanie pre životné poistenie podľa odseku 12 písm. a).
(15)
Základné imanie poisťovne vo výške ustanovenej týmto zákonom možno splatiť len peňažným vkladom.
§ 5
(1)
O udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti predkladajú zakladatelia poisťovne Národnej banke Slovenska, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:
a)
splatené základné imanie poisťovne podľa § 4,
b)
prehľadný a dôveryhodný pôvod základného imania a ďalších finančných zdrojov poisťovne,
c)
vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach,
d)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované za členov predstavenstva, prokuristov, za vedúcich zamestnancov10) poisťovne v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, zodpovedného aktuára a vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútornej kontroly,
e)
prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na poisťovni,
f)
výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena e),
g)
výkonu dohľadu neprekáža právny poriadok a spôsob jeho uplatnenia v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena e) úzke väzby,
h)
poisťovňa musí mať sídlo a ústredie na území Slovenskej republiky,
i)
technická a organizačná pripravenosť na vykonávanie poisťovacej činnosti.
(3)
V žiadosti o povolenie podľa odseku 1 sa uvedie
a)
obchodné meno a sídlo budúcej poisťovne,
b)
identifikačné číslo poisťovne, ak už jej bolo pridelené,
c)
výška základného imania budúcej poisťovne,
d)
zoznam akcionárov s kvalifikovanou účasťou na budúcej poisťovni; v zozname sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo fyzických osôb alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnických osôb a výška kvalifikovanej účasti,
e)
návrh, v akom rozsahu bude poisťovňa vykonávať poisťovaciu činnosť,
f)
vecné, personálne a organizačné predpoklady na vykonávanie poisťovacej činnosti,
g)
meno a priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo osôb navrhovaných za členov predstavenstva, za členov dozornej rady, za prokuristov, za vedúcich zamestnacov10) poisťovne v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútornej kontroly, zodpovedného aktuára a údaje o ich odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti,
h)
vyhlásenie žiadateľov, že predložené údaje sú úplné a pravdivé,
i)
meno a priezvisko, trvalý pobyt alebo obchodné meno a sídlo likvidačného zástupcu,10a) ak poisťovňa bude vykonávať poisťovaciu činnosť v poistnom odvetví uvedenom v prílohe č. 10a,
j)
preukázanie dôveryhodnosti a odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu alebo akcionármi kontrolujúcimi zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť a preukázanie vhodnosti akcionárov kontrolujúcich zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, ak je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane ich pobočiek, zaisťovňa, zahraničná zaisťovňa vrátane ich pobočiek súčasťou finančného konglomerátu, ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová spoločnosť; vhodnosťou akcionárov kontrolujúcich zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť sa rozumie schopnosť zabezpečiť riadny a bezpečný výkon činností regulovaných osôb tvoriacich finančný konglomerát kontrolovaný touto zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v záujme stability finančného trhu.
(4)
Prílohou žiadosti podľa odseku 1 je
a)
zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva,
b)
návrh stanov poisťovne,
c)
návrh organizačnej štruktúry poisťovne, pravidiel činnosti poisťovne (§ 38) a návrh obchodnej stratégie poisťovne,
d)
stručné odborné životopisy, doklady o dosiahnutom vzdelaní a odbornej praxi osôb navrhovaných za členov predstavenstva, za zodpovedného aktuára a za vedúcich zamestnancov10) poisťovne v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva,
e)
výpisy z registra trestov nie staršie ako tri mesiace osôb podľa odseku 3 písm. g) a ich čestné vyhlásenia o tom, že spĺňajú požiadavky ustanovené týmto zákonom,
f)
písomné vyhlásenie zakladateľov, že na ich majetok nebol vyhlásený konkurz ani povolené nútené vyrovnanie,11)
g)
návrh obchodno-finančného plánu poisťovne, ktorý musí obsahovať
1.
rozsah záväzkov vyplývajúcich z predpokladanej poisťovacej činnosti,
2.
predpokladaný rozsah poistenia, ktoré má byť zaistené,
3.
predpokladané umiestnenie prostriedkov garančného fondu podľa § 31,
4.
predpokladaný rozsah zriaďovacích nákladov a ich finančné krytie,
5.
predpokladaný plán činnosti poisťovne na prvé tri roky pôsobenia poisťovne obsahujúci podrobné odhady príjmov a výdavkov, aktívneho zaistenia a pasívneho zaistenia, predpokladanú súvahu a predpokladané finančné zdroje určené na krytie záväzkov z poistenia a miery solventnosti,
h)
doklad o splatení základného imania.
(5)
O žiadosti podľa odseku 1 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného zákona12) na základe posúdenia úplnej žiadosti a na základe posúdenia vecných, personálnych a organizačných predpokladov vo vzťahu k navrhovanému rozsahu poisťovacej činnosti.
(6)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nesplní podmienky uvedené v odseku 2 alebo ak údaje uvedené v návrhu obchodno-finančného plánu podľa odseku 4 písm. g) nie sú úplné alebo preukázateľné. Dôvodom na zamietnutie žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu. Národná banka Slovenska môže žiadosti vyhovieť čiastočne, ak žiadateľ splnil podmienky podľa odseku 2 len pre niektoré z požadovaných činností a ak pre tieto činnosti predložil návrh obchodno-finančného plánu, v ktorom uvedené údaje sú úplné a preukázateľné.
(7)
Podmienky podľa odseku 2 musia byť splnené nepretržite počas celej doby platnosti povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti.
(8)
Spôsob preukazovania splnenia podmienok podľa odseku 2 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska.
(9)
Odbornou spôsobilosťou sa pri osobách navrhnutých za členov predstavenstva poisťovne, za prokuristov a osôb zodpovedných za výkon vnútornej kontroly rozumie ukončené vysokoškolské vzdelanie a najmenej trojročná prax v oblasti finančného trhu. Za odborne spôsobilú osobu môže Národná banka Slovenska uznať aj osobu, ktorá má úplné stredoškolské vzdelanie alebo iné odborné zahraničné vzdelanie a najmenej sedemročnú prax v oblasti poisťovníctva alebo v inej finančnej oblasti, z toho najmenej tri roky v riadiacej funkcii. Žiadateľ je povinný preukázať aspoň pri jednej osobe navrhovanej za vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva aj päťročnú prax v oblasti poisťovníctva. Žiadateľ je povinný preukázať u osoby navrhovanej za zodpovedného aktuára splnenie podmienok podľa § 37 ods. 5.
(10)
Za vhodnú osobu pri posudzovaní splnenia podmienok podľa odseku 2 písm. c) sa považuje osoba, ktorá hodnoverne preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2 písm. b), a zo všetkých okolností je zrejmé, že zabezpečí riadne vykonávanie poisťovacej činnosti v záujme stability finančného trhu.
§ 6
(1)
O udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni prostredníctvom jej pobočky rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni predkladá Národnej banke Slovenska zahraničná poisťovňa.
(2)
Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:
a)
aktíva na území Slovenskej republiky nesmú byť nižšie ako jedna polovica garančného fondu podľa § 31 a finančné prostriedky vo výške jednej štvrtiny garančného fondu podľa § 31 sú uložené na samostatnom účte v banke;5) finančné prostriedky musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej poisťovne,
b)
skutočná miera solventnosti vyplývajúca z rozsahu poisťovacej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky bude v súlade s § 31,
c)
dôveryhodnosť zahraničnej poisťovne a jej finančná schopnosť primeraná rozsahu vykonávanej poisťovacej činnosti prostredníctvom jej pobočky,
d)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných zahraničnou poisťovňou na riadenie jej pobočky a za prokuristu a zodpovedného aktuára,
e)
prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí zahraničná poisťovňa,
f)
výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena e),
g)
výkonu dohľadu neprekáža právny poriadok a spôsob jeho uplatňovania v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena e) úzke väzby,
h)
zahraničná poisťovňa, ktorá sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť prostredníctvom svojej pobočky, vykonáva podstatnú časť poisťovacej činnosti v štáte, v ktorom má sídlo.
(3)
V žiadosti o udelenie povolenia podľa odseku 1 uvedie zahraničná poisťovňa okrem údajov podľa § 5 ods. 3 písm. d) a e)
a)
obchodné meno a sídlo zahraničnej poisťovne a predpokladané umiestnenie jej pobočky na území Slovenskej republiky,
b)
vecné, personálne a organizačné predpoklady na vykonávanie činnosti podľa odseku 1 na území Slovenskej republiky,
c)
meno, priezvisko a trvalý pobyt vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne a jeho zástupcu, prokuristu, zodpovedného aktuára, údaje o ich odbornej spôsobilosti a miesto ich pobytu na území Slovenskej republiky,
d)
meno a priezvisko, trvalý pobyt alebo obchodné meno a sídlo likvidačného zástupcu,10a) ak pobočka zahraničnej poisťovne bude vykonávať poisťovaciu činnosť v poistnom odvetví uvedenom v prílohe č. 10a.
(4)
Prílohou žiadosti podľa odseku 1 je
a)
povolenie na vykonávanie činnosti, ktoré bolo vydané zahraničnej poisťovni v súlade s právnym poriadkom štátu, v ktorom má zahraničná poisťovňa sídlo, a to v poslednom úplnom znení,
b)
účtovné závierky overené audítorom alebo audítorskou spoločnosťou za posledné tri roky pred podaním žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti; ak zahraničná poisťovňa je súčasťou konsolidovaného celku, tiež konsolidované účtovné závierky za posledné tri roky,
c)
výpisy z registra trestov osôb podľa odseku 3 písm. c) nie staršie ako tri mesiace; zahraničná fyzická osoba predloží dokument obdobného charakteru vydaný príslušným orgánom štátu jej trvalého pobytu, štátu, ktorého je občanom, a v štátoch, v ktorých sa táto osoba v posledných piatich rokoch nepretržite zdržovala viac než šesť mesiacov; ak nie sú tieto dokumenty príslušnými štátmi vydávané, nahradí ich fyzická osoba čestným vyhlásením,
d)
stručné odborné životopisy, doklady o dosiahnutom vzdelaní a odbornej praxi osôb navrhovaných za vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne a za jeho zástupcu a za prokuristu a zodpovedného aktuára,
e)
písomný súhlas príslušného orgánu štátu, v ktorom má zahraničná poisťovňa sídlo, so zriadením pobočky zahraničnej poisťovne, ak sa taký súhlas vydáva podľa právneho poriadku štátu, v ktorom má zahraničná poisťovňa sídlo,
f)
vyjadrenie orgánu dohľadu štátu, v ktorom má zahraničná poisťovňa sídlo, k zriadeniu pobočky na území Slovenskej republiky, ako aj písomný prísľub tohto orgánu o včasnom písomnom informovaní Národnej banky Slovenska o zmenách primeranosti vlastných zdrojov zahraničnej poisťovne a o iných skutočnostiach, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na schopnosť zahraničnej poisťovne a jej pobočky plniť svoje záväzky,
g)
návrh obchodno-finančného plánu pobočky zahraničnej poisťovne v rozsahu podľa § 5 ods. 4 písm. g).
(5)
O žiadosti podľa odseku 1 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného zákona12) na základe posúdenia žiadosti a jej príloh a na základe posúdenia vecných, personálnych a organizačných predpokladov vo vzťahu k navrhovanému rozsahu poisťovacej činnosti.
(6)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nesplní podmienky uvedené v odseku 2 alebo ak údaje uvedené v návrhu obchodno-finančného plánu podľa odseku 4 písm. g) nie sú úplné alebo preukázateľné. Dôvodom na zamietnutie žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu. Národná banka Slovenska môže žiadosti vyhovieť čiastočne, ak žiadateľ splnil podmienky podľa odseku 2 len pre niektoré z požadovaných činností a ak pre tieto činnosti predložil návrh obchodno-finančného plánu, v ktorom uvedené údaje sú úplné a preukázateľné.
(7)
Dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa odseku 1 nemôže byť skutočnosť, že právna forma zahraničnej poisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti.
(8)
Podmienky podľa odseku 2 musia byť splnené nepretržite počas celej doby platnosti povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti.
(9)
Spôsob preukazovania splnenia podmienok podľa odseku 2 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska.
(10)
Odbornou spôsobilosťou sa pri osobách navrhnutých za vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne a za jeho zástupcu rozumie ukončené úplné vysokoškolské vzdelanie a najmenej trojročná prax v oblasti finančného trhu. Žiadateľ je povinný preukázať u osoby navrhovanej za zodpovedného aktuára ukončené úplné vysokoškolské vzdelanie ekonomického, prírodovedného alebo technického zamerania, minimálne trojročnú odbornú prax v oblasti poistnej matematiky a úspešné absolvovanie odbornej skúšky aktuára.
(11)
Zahraničnej poisťovni možno udeliť povolenie podľa odseku 1 len pre jeden poistný druh, ak vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie, a to najviac v rozsahu činností, na ktoré jej bolo v tomto poistnom druhu udelené oprávnenie v štáte, v ktorom má sídlo. To neplatí, ak zahraničná poisťovňa vykonáva životné poistenie; v takom prípade možno udeliť povolenie aj na vykonávanie poistenia úrazu a poistenia choroby. Poisťovaciu činnosť pre druhý poistný druh na území Slovenskej republiky môže zahraničná poisťovňa vykonávať len prostredníctvom dcérskej spoločnosti; ustanovenie § 4 ods. 1 tým nie je dotknuté.
(12)
Zahraničná poisťovňa, ktorá požiadala Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia podľa odseku 1 a ktorá požiadala o oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom svojej pobočky v inom členskom štáte alebo jej bolo také oprávnenie udelené v inom členskom štáte, môže požiadať Národnú banku Slovenska o poskytnutie výhod, ktoré spočívajú v tom, že
a)
finančné prostriedky podľa § 6 ods. 2 písm. a) možno uložiť na samostatnom účte v banke len v jednom členskom štáte, v ktorom má pobočku,
b)
výpočet požadovanej miery solventnosti podľa § 31 sa vykonáva vo vzťahu k celému rozsahu poisťovacej činnosti, ktorú vykonáva v členských štátoch; na účely tohto výpočtu sa zohľadnia len činnosti vykonávané všetkými pobočkami zahraničnej poisťovne zriadenými v členských štátoch,
c)
aktíva, ktoré tvoria garančný fond, sa môžu nachádzať v ktoromkoľvek členskom štáte, v ktorom zahraničná poisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť.
(13)
Výhody podľa odseku 12 možno poskytnúť len súčasne. Žiadosť o poskytnutie týchto výhod sa predkladá príslušným orgánom dohľadu členských štátov, na území ktorých chce zahraničná poisťovňa vykonávať poisťovaciu činnosť. V žiadosti o poskytnutie výhod podľa odseku 12 musí byť určený príslušný orgán dohľadu členského štátu, ktorý bude vykonávať dohľad nad dodržiavaním solventnosti pobočiek zahraničnej poisťovne vykonávajúcich poisťovaciu činnosť na území členských štátov, a odôvodnenie určenia príslušného orgánu dohľadu členského štátu.
(14)
Výhody podľa odseku 12 možno poskytnúť, len ak s ich poskytnutím súhlasia všetky príslušné orgány dohľadu členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie týchto výhod podaná. Výhody podľa odseku 12 možno uplatniť odo dňa, keď Národná banka Slovenska dostala informáciu od príslušného orgánu dohľadu určeného zahraničnou poisťovňou o tom, že bude vykonávať dohľad nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 13, alebo odo dňa, keď Národná banka Slovenska ako určený príslušný orgán dohľadu informovala príslušné orgány členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie výhod podľa odseku 12 podaná, o tom, že bude vykonávať dohľad nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 13.
(15)
Národná banka Slovenska je povinná poskytnúť určenému príslušnému orgánu dohľadu členského štátu všetky informácie potrebné na vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 13. Ak je ako príslušný orgán dohľadu určená Národná banka Slovenska, je oprávnená požadovať od príslušných orgánov dohľadu členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie výhod podľa odseku 12 podaná, informácie potrebné na vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 13.
(16)
Ak sa poskytli výhody podľa odseku 12, finančné prostriedky podľa odseku 12 písm. a) sa musia uložiť na samostatnom účte v banke so sídlom v členskom štáte, ktorého príslušný orgán dohľadu vykonáva dohľad nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 13.
(17)
Na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu alebo iného príslušného orgánu členského štátu, v ktorom bola žiadosť o poskytnutie výhod podľa odseku 12 podaná, je Národná banka Slovenska povinná odobrať tieto výhody a o ich odobratí informuje príslušné orgány dohľadu.
(18)
Ak Národná banka Slovenska odoberie zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia podľa odseku 1, výhody podľa odseku 12 z vlastného podnetu, informuje o tom príslušné orgány dohľadu členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie týchto výhod podaná, a zároveň ich požiada o odobratie nimi poskytnutých výhod.
§ 7
Povolenie podľa tohto zákona nemožno udeliť, ak by to bolo v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.
(1)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie povolenia podľa § 5, ak sa má toto povolenie udeliť právnickej osobe, ktorá je
a)
dcérskou spoločnosťou poisťovne z iného členského štátu,
b)
dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti poisťovne z iného členského štátu,
c)
kontrolovaná tými istými osobami, ktoré kontrolujú poisťovňu z iného členského štátu.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, orgánom bankového dohľadu iného členského štátu alebo orgánom dohľadu nad kapitálovým trhom iného členského štátu udelenie povolenia podľa § 5, ak sa má toto povolenie udeliť právnickej osobe, ktorá je
a)
dcérskou spoločnosťou banky alebo obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území iného členského štátu,
b)
dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti banky alebo obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území iného členského štátu,
c)
kontrolovaná tými istými fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré kontrolujú banku alebo obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území iného členského štátu.
(3)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s orgánmi dohľadu podľa odsekov 1 a 2 najmä vhodnosť akcionárov, vedúcich zamestnancov10) v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva podliehajúcich dohľadu a vymieňať si s týmito orgánmi všetky informácie dôležité na udelenie povolenia podľa § 5 a na kontrolu činnosti osôb podľa odsekov 1 a 2.
§ 9
(1)
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti sa udeľuje na neurčitú dobu a nemožno ho previesť na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu a neprechádza ani na právneho nástupcu. Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené poisťovni je platné pre všetky členské štáty a oprávňuje poisťovňu vykonávať poisťovaciu činnosť na území iného členského štátu prostredníctvom pobočky zriadenej v inom členskom štáte alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb.
(2)
Okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia podľa osobitného predpisu13) musí výrok rozhodnutia, ktorým sa udeľuje povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti, obsahovať
a)
obchodné meno a sídlo poisťovne alebo obchodné meno a umiestnenie pobočky zahraničnej poisťovne,
b)
označenie poistného druhu a poistných odvetví, ktoré je poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne oprávnená vykonávať.
(3)
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa splniť pred začatím vykonávania poisťovacej činnosti, alebo podmienky, ktoré je poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa povinná dodržiavať pri vykonávaní poisťovacej činnosti. V povolení na vykonávanie poisťovacej činnosti možno vykonávanie niektorých poistení v rámci poistného odvetvia obmedziť.
(4)
Na žiadosť poisťovne alebo zahraničnej poisťovne možno rozhodnutím Národnej banky Slovenska povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti zmeniť. Národná banka Slovenska postupuje pri posudzovaní žiadosti o zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti primerane podľa § 5 alebo § 6. V prípade rozšírenia povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti je poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa povinná predložiť Národnej banke Slovenska obchodno-finančný plán podľa § 5 ods. 4 písm. g) alebo obchodno-finančný plán pobočky zahraničnej poisťovne podľa § 6 ods. 4 písm. g) a preukázať, že spĺňa podmienky podľa § 31.
(5)
Poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa je povinná podať príslušnému súdu návrh na zápis poisťovacej činnosti do obchodného registra na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo jeho zmeny do desiatich dní odo dňa, keď toto povolenie alebo jeho zmena nadobudla právoplatnosť, a predložiť Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o vykonaní zápisu do obchodného registra alebo zmeny zápisu v obchodnom registri.
(6)
Poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zmeny v skutočnostiach uvedených v § 5 ods. 2 až 4; zahraničná poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, je povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zmeny v skutočnostiach uvedených v § 6 ods. 2 až 4.
§ 10
(1)
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti zaniká
a)
poisťovni dňom jej zrušenia z iného dôvodu ako pre odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti,
b)
poisťovni dňom vyhlásenia konkurzu na majetok poisťovne podľa osobitného predpisu,4)
c)
pobočke zahraničnej poisťovne dňom vyhlásenia konkurzu na majetok zahraničnej poisťovne alebo dňom zrušenia zahraničnej poisťovne z iného dôvodu ako pre odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti,
d)
poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa § 36 ods. 1 písm. e),
e)
ak poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa nepodala návrh na zápis do obchodného registra podľa § 9 ods. 5 dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty podľa § 9 ods. 5,
f)
dňom predaja podniku poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne,14)
g)
pobočke zahraničnej poisťovne dňom skončenia jej činnosti zahraničnou poisťovňou.
(2)
Poisťovňa, zahraničná poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné písomne informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach uvedených v odseku 1 písm. a), b), c), e), f) a g) bez zbytočného odkladu po ich vzniku.
Podmienky na vykonávanie zaisťovacej činnosti
§ 11
(1)
Zaisťovňou je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska.
(2)
Povolením na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa povoľuje
a)
vznik zaisťovne a vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovne,
b)
zriadenie pobočky zahraničnej zaisťovne a vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočky,
c)
vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou alebo
d)
vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočkou zahraničnej poisťovne.
(3)
Iná osoba ako osoba uvedená v odseku 2 nesmie bez povolenia Národnej banky Slovenska vykonávať zaisťovaciu činnosť s výnimkou zahraničnej zaisťovne.
(4)
Obchodné meno zaisťovne musí obsahovať označenie „zaisťovňa". Iné osoby nemôžu vo svojom obchodnom mene toto označenie používať.
(5)
Zahraničnou zaisťovňou je právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť a ktorá má oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti udelené v štáte, v ktorom má sídlo, alebo ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť v súlade s právnym poriadkom štátu, v ktorom má sídlo.
(6)
Pobočkou zahraničnej zaisťovne je organizačná zložka zahraničnej zaisťovne umiestnená na území Slovenskej republiky,9) ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť.
(7)
Zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nesmie vykonávať pre iné osoby inú činnosť ako zaisťovaciu činnosť.
(8)
Základné imanie zaisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky musí byť najmenej 1 000 000 000 Sk.
(9)
Ak sa súčasne vykonáva poisťovacia činnosť a zaisťovacia činnosť, základné imanie musí byť najmenej vo výške podľa odseku 8. Zaisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie aj na vykonávanie poisťovacej činnosti, sa považuje za poisťovňu a jej obchodné meno musí obsahovať označenie „poisťovňa".
(10)
Zahraničná zaisťovňa je povinná finančné prostriedky v rozsahu ustanovenom pre zaisťovne podľa odseku 8 uložiť v banke5) na samostatný účet. Tieto finančné prostriedky slúžia na zabezpečenie splnenia záväzkov vyplývajúcich z rizík prijatých pri vykonávaní zaisťovacej činnosti a musia byť uložené na tomto účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej zaisťovne.
(11)
Základné imanie zaisťovne možno splatiť len peňažným vkladom.
§ 12
(1)
Pri udeľovaní povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovne sa primerane použijú ustanovenia § 5 a § 7 až 9. Pri udeľovaní povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovni sa primerane použijú ustanovenia § 5 ods. 2 písm. a) až c), e), f) a i), § 5 ods. 3 písm. a) až f) a h), § 5 ods. 4 písm. c), g) a h) a § 7 až 9.
(2)
Pri udeľovaní povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre pobočku zahraničnej zaisťovne sa primerane použijú ustanovenia § 6, 7 a 9. Pri udeľovaní povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočke zahraničnej poisťovne sa primerane použijú ustanovenia § 6 ods. 2 písm. e) a f), § 6 ods. 3 písm. a) a b), § 6 ods. 4 písm. g) a § 7 a 9.
(3)
Spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska.
(4)
Pri zániku povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa primerane použijú ustanovenia o zániku povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti podľa § 10.
(5)
Úpravou zaisťovacej činnosti podľa tohto zákona nie je dotknuté právo poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne uzavrieť zaistnú zmluvu so zahraničnou zaisťovňou so sídlom v členskom štáte alebo členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorá nepôsobí na území Slovenskej republiky.
§ 13 - Zrušený od 1. 9. 2005.
§ 14
Zriaďovanie pobočiek v zahraničí
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá rozhodla o zriadení pobočky na území iného štátu, je povinná Národnej banke Slovenska písomne oznámiť
a)
štát, na ktorého území sa rozhodla zriadiť pobočku,
b)
plán poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti, ktorú sa poisťovňa rozhodla vykonávať prostredníctvom svojej pobočky,
c)
predpokladanú adresu pobočky,
d)
meno a priezvisko vedúceho pobočky a jeho zástupcu,
e)
organizačnú štruktúru pobočky.
(2)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska udelenie povolenia na zriadenie pobočky v inom štáte; to neplatí, ak sa zriadi pobočka na území iného členského štátu.
Spolupráca a voľný pohyb v rámci členských štátov
§ 15
(1)
Ak poisťovňa oznámila podľa § 14 ods. 1, že rozhodla o zriadení pobočky na území členského štátu, odovzdá Národná banka Slovenska do troch mesiacov od doručenia tohto oznámenia údaje podľa § 14 ods. 1 a údaje o solventnosti poisťovne podľa tohto zákona príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu; o týchto skutočnostiach informuje poisťovňu.
(2)
Ak má Národná banka Slovenska dôvodné pochybnosti o údajoch uvedených v oznámení podľa § 14 ods. 1 alebo o finančnej situácii poisťovne vo vzťahu k povoleným poisťovacím činnostiam, neoznámi údaje podľa odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu; v tom prípade Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie, v ktorom svoj postup odôvodní, a bez zbytočného odkladu ho doručí poisťovni. Poisťovňa je oprávnená zriadiť pobočku a pobočka začať vykonávať svoju činnosť až po tom, ako príslušný orgán dohľadu iného členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov členského štátu pobočky, ktoré sa vzťahujú na poisťovaciu činnosť pobočky, najneskôr však po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu členského štátu pobočky.
(3)
Poisťovňa je povinná oznámiť Národnej banke Slovenska a príslušnému orgánu dohľadu členského štátu pobočky plánované zmeny v údajoch uvedených v § 14 ods. 1 najmenej 30 dní pred ich uskutočnením.
(4)
Dohľad nad pobočkou poisťovne založenej na území iného členského štátu vykonáva Národná banka Slovenska. Táto pobočka podlieha tiež opatreniam prijatým príslušným členským štátom pobočky v rámci jeho menovej politiky; v prípade štátov, ktoré zaviedli euro ako svoju menu, táto pobočka podlieha opatreniam prijatým Európskou centrálnou bankou.
(5)
Ak príslušný orgán dohľadu členského štátu pobočky upozorní Národnú banku Slovenska, že pobočka poisťovne pri vykonávaní svojej činnosti na území tohto členského štátu porušuje právne predpisy, Národná banka Slovenska prijme potrebné opatrenia na skončenie protiprávneho stavu.
(6)
Ak pobočka poisťovne pri vykonávaní svojej činnosti na území členského štátu pobočky poruší právne predpisy tohto členského štátu pobočky, je povinná vykonať alebo strpieť opatrenia prijaté príslušným orgánom dohľadu členského štátu pobočky.
(7)
Pri výkone dohľadu podľa odseku 4 môže príslušný orgán dohľadu členského štátu od pobočky poisťovne požadovať informácie v rovnakom rozsahu ako od poisťovne so sídlom na jeho území. Príslušný orgán dohľadu členského štátu môže od poisťovne, ktorá má pobočku na jeho území, požadovať pravidelné hlásenie o jej činnosti na svojom území na štatistické účely. Poisťovňa je povinná tejto žiadosti vyhovieť.
(8)
Ak Národná banka Slovenska odoberie poisťovni povolenie na vykonávanie jej činnosti, je povinná bez zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti príslušný orgán dohľadu členského štátu, v ktorom má poisťovňa umiestnenú pobočku.
§ 16
(1)
Poisťovňa, ktorá sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť v inom členskom štáte na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky, je povinná pred prvým vykonaním poisťovacej činnosti písomne oznámiť tento zámer Národnej banke Slovenska.
(2)
Poisťovňa je povinná v oznámení podľa odseku 1 uviesť
a)
členský štát, na ktorého území sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť,
b)
rozsah záväzkov vyplývajúcich z predpokladanej poisťovacej činnosti.
(3)
V lehote do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 zašle Národná banka Slovenska príslušnému orgánu dohľadu členského štátu podľa odseku 2 písm. a) potvrdenie preukazujúce, že skutočná miera solventnosti a garančný fond poisťovne sú v súlade s § 31, zoznam poistných odvetví, pre ktoré bolo poisťovni udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti, a údaje podľa odseku 2 písm. b); o týchto skutočnostiach informuje poisťovňu.
(4)
Ak Národná banka Slovenska nezašle doklady podľa odseku 3 príslušnému orgánu dohľadu členského štátu, vydá o tom rozhodnutie, v ktorom svoj postup odôvodní, a bez zbytočného odkladu ho doručí poisťovni. Poisťovňa je oprávnená začať vykonávať poisťovaciu činnosť po tom, čo jej Národná banka Slovenska doručí informáciu podľa odseku 3.
(5)
Poisťovňa je povinná oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu v údajoch poskytnutých podľa odseku 2 písm. b) najmenej 30 dní pred vykonaním príslušných zmien. Ustanovenia odsekov 3 a 4 platia primerane.
(6)
Ak Národná banka Slovenska odoberie poisťovni povolenie na vykonávanie jej činnosti, je povinná bez zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, v ktorom poisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb.
§ 17
(1)
Poisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť prostredníctvom svojej pobočky bez povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, a to na základe súhlasného písomného vyjadrenia príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu doručeného Národnej banke Slovenska.
(2)
O doručení vyjadrenia podľa odseku 1 Národná banka Slovenska informuje poisťovňu z iného členského štátu.
(3)
Národná banka Slovenska v lehote do dvoch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia podľa odseku 1 môže oznámiť príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa budú vzťahovať na vykonávanie poisťovacej činnosti pobočky poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky.
(4)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu môže začať vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky po doručení oznámenia príslušnému orgánu dohľadu podľa odseku 3 alebo po uplynutí lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia podľa odseku 1 Národnej banke Slovenska.
(5)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu je povinná Národnej banke Slovenska písomne oznámiť najmenej 30 dní pred jej uskutočnením zmenu
a)
rozsahu záväzkov, ktoré bude pobočka poisťovne z členského štátu kryť v členskom štáte poskytovania služieb,
b)
adresy pobočky poisťovne z iného členského štátu,
c)
mena a priezviska vedúceho pobočky poisťovne z iného členského štátu a jeho zástupcu,
d)
organizačnej štruktúry pobočky poisťovne z iného členského štátu.
(6)
Na oznámenie pobočky poisťovne z iného členského štátu podľa odseku 5 platia odseky 1 až 4 primerane.
§ 18
(1)
Poisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb po doručení oznámenia príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu, v ktorom má sídlo, v rozsahu podľa § 16 ods. 3 Národnej banke Slovenska.
(2)
Na zmenu, ktorú chce poisťovňa z iného členského štátu uskutočniť v súvislosti s vykonávaním poisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky na základe práva slobodného poskytovania služieb, platí odsek 1 primerane.
§ 19
Poisťovacia činnosť poisťovne z iného členského štátu podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 podlieha dohľadu príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu.
§ 20
(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že poisťovňa z iného členského štátu pri vykonávaní poisťovacej činnosti podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 porušila všeobecne záväzné právne predpisy, bez zbytočného odkladu vyzve poisťovňu z iného členského štátu, aby v určenej lehote uskutočnila nápravu.
(2)
Ak poisťovňa z iného členského štátu podľa odseku 1 v určenej lehote neuskutoční nápravu, informuje Národná banka Slovenska príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu a požiada ho o vykonanie neodkladných opatrení potrebných na skončenie protiprávneho stavu a o poskytnutie informácií o prijatých opatreniach.
(3)
Ak napriek opatreniu podľa odseku 2 poisťovňa z iného členského štátu naďalej porušuje právne predpisy, môže Národná banka Slovenska po predchádzajúcom informovaní príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu uložiť opatrenia potrebné na skončenie protiprávneho stavu vrátane uloženia opatrení na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov a obmedzenia alebo pozastavenia oprávnenia na uzavieranie poistných zmlúv a rozširovanie záväzkov. Poisťovňa z iného členského štátu je povinná opatrenia vykonať.
(4)
Ak odoberie príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu poisťovni z iného členského štátu vykonávajúcej poisťovaciu činnosť podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti, prijme Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykonávania poisťovacej činnosti poisťovne z iného členského štátu podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1.
§ 21
(1)
Národná banka Slovenska informuje Komisiu Európskych spoločenstiev (ďalej len „komisia“), že odmietla odovzdať údaje podľa § 15 ods. 1 alebo podľa § 16 ods. 3 príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, a svoj postup odôvodní.
(2)
Národná banka Slovenska oznamuje komisii
a)
opatrenia uložené podľa § 20 ods. 3,
b)
zriadenie pobočky poisťovne na území iného ako členského štátu,
c)
vydanie alebo odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti dcérskej spoločnosti zahraničnej poisťovne,
d)
problémy, ktoré sa vyskytli pri zakladaní zahraničnej poisťovne, ktorá bude dcérskou spoločnosťou poisťovne, alebo pri zriaďovaní pobočky poisťovne v inom ako členskom štáte, alebo skutočnosti, ktoré bránili riadnemu vykonávaniu ich poisťovacej činnosti na území iného ako členského štátu,
e)
skutočnosť, že poisťovňa je alebo sa stane dcérskou spoločnosťou zahraničnej poisťovne.
(3)
Národná banka Slovenska môže vyžadovať, aby jej poisťovňa z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť podľa § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1, predkladala na štatistické účely správy o svojej činnosti na území Slovenskej republiky.
§ 21a
Národná banka Slovenska písomne informuje komisiu o
a)
problémoch, ktoré sa vyskytli pri uplatňovaní právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, a o problémoch súvisiacich s prevodom poisťovacej činnosti poisťovne v prospech jej pobočky zriadenej na území iného členského štátu,
b)
tom, že potvrdenia podľa § 3 písm. a) prvého bodu predkladajú cudzinci, ktorí majú obvyklý pobyt v inom členskom štáte Národnej banky Slovenska; to sa vzťahuje rovnako aj na predkladanie dokumentov fyzickými osobami podľa § 6 ods. 4 písm. c), pričom o týchto skutočnostiach Národná banka Slovenska informuje aj príslušné orgány dohľadu iných členských štátov.
TRETIA ČASŤ
POŽIADAVKY NA PODNIKANIE V POISŤOVNÍCTVE
§ 22
Technické rezervy poisťovne a zaisťovne
(1)
Na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa vytvára v súlade s vymedzeným predmetom podnikania tieto technické rezervy:
a)
technickú rezervu na poistné budúcich období,
b)
technickú rezervu na poistné plnenie,
c)
technickú rezervu na poistné prémie a zľavy,
d)
technickú rezervu na vyrovnávanie mimoriadnych rizík,
e)
technickú rezervu na životné poistenie,
f)
technickú rezervu na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených,
g)
ďalšie technické rezervy.
(2)
Technické rezervy podľa odseku 1 sa vytvárajú vo výške dostatočnej na úhradu záväzkov poisťovne voči poisteným a používajú sa na ich úhradu, ak nie sú uspokojené zo zaistenia.
(3)
Ďalšie technické rezervy podľa odseku 1 písm. g) môže poisťovňa vytvárať, ak záväzky voči poisteným nie je možné uhradiť z niektorej z technických rezerv uvedených v odseku 1 písm. a) až f). Na tvorbu ďalších technických rezerv je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska vydaný na základe žiadosti poisťovne.
(4)
Pobočka zahraničnej poisťovne je povinná vytvárať technické rezervy z poisťovacej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky podľa tohto zákona.
(5)
Zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vytvárať technické rezervy podľa odseku 1, ak ich tvorba vyplýva z uzavretých zaistných zmlúv, a to do výšky zodpovedajúcej jej záväzkom vyplývajúcich z týchto zaistných zmlúv.
(6)
Technické rezervy podľa odseku 1 sa tvoria samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie. O každej technickej rezerve sa účtuje oddelene od ostatných záväzkov poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne. Výkaz o tvorbe a výške technických rezerv a o spôsobe umiestnenia prostriedkov technických rezerv sa predkladá Národnej banke Slovenska podľa stavu k 31. marcu, k 30. júnu, k 30. septembru a k 31. decembru bežného roku v lehote do 30 dní od dátumu, ku ktorému sa vykazuje stav.
(7)
Pri umiestnení prostriedkov technických rezerv je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná dodržiavať tieto zásady:
a)
zásadu bezpečnosti, čo znamená, že prostriedky technických rezerv sú uložené tak, aby poskytovali záruku návratnosti týchto prostriedkov technických rezerv,
b)
zásadu rentability, čo znamená, že prostriedky technických rezerv zabezpečujú výnos z ich umiestnenia alebo zisk z ich predaja,
c)
zásadu likvidity, čo znamená, že časť prostriedkov technických rezerv je uložená tak, aby sa dala ihneď použiť na plynulú úhradu výplat poistných plnení,
d)
zásadu diverzifikácie, čo znamená, že prostriedky technických rezerv sú umiestnené u väčšieho počtu právnických osôb, medzi ktorými nie je vzťah materskej spoločnosti alebo dcérskej spoločnosti, alebo že tieto právnické osoby nekonajú v zhode.15)
(8)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vytvárať technické rezervy na celý rozsah svojej činnosti a prostriedky technických rezerv umiestňovať do aktív podľa § 29. Ak vykonávajú poisťovaciu činnosť na území viacerých členských štátov, musia sa prostriedky technických rezerv umiestňovať do aktív na území týchto členských štátov alebo na území niektorého z nich.
(9)
Ak sa zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne alebo zahraničná zaisťovňa bude podieľať na technických rezervách poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, je poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne povinná uzavrieť zaistnú zmluvu tak, aby nedošlo k ohrozeniu schopnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne plniť svoje záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv.
§ 22a
Zásady výpočtu technických rezerv v životnom poistení
(1)
Pri výpočte technických rezerv v životnom poistení musia byť dodržané tieto zásady:
a)
výška technických rezerv v životnom poistení sa vypočítava dostatočne obozretnou prospektívnou metódou, pričom pri výpočte sa vychádza z budúceho splatného poistného a budúcich záväzkov, ktoré sú určené v poistných podmienkach pre každú poistnú zmluvu, vrátane
1.
plnení súvisiacich s odkupnou hodnotou garantovaných poistnou zmluvou,
2.
bonusov, na ktoré vznikol nárok bez ohľadu na to, ako sú charakterizované,
3.
opcií, na ktoré má poistník nárok podľa poistnej zmluvy,
4.
nákladov a provízií,
b)
retrospektívnu metódu výpočtu technických rezerv v životnom poistení možno použiť, ak sa preukáže, že technické rezervy v životnom poistení vypočítané touto metódou nie sú nižšie, ako keby boli vypočítané dostatočne obozretnou prospektívnou metódou, alebo ak pre poistnú zmluvu nemožno použiť prospektívnu metódu,
c)
metóda použitá pri výpočte technických rezerv v životnom poistení musí byť dostatočne obozretná aj vo vzťahu k metóde oceňovania aktív, ktorými sa kryjú tieto technické rezervy,
d)
technické rezervy v životnom poistení sa vypočítavajú poistno-matematickými metódami pre každú poistnú zmluvu samostatne; tieto technické rezervy možno vypočítať pre každú poistnú zmluvu alebo pre viaceré poistné zmluvy aj odhadom alebo pomocou zovšeobecnenia údajov použitých pri ich výpočte, ak výsledky pri tomto spôsobe výpočtu sú približne rovnaké ako pri výpočte týchto technických rezerv poistno-matematickými metódami pre každú poistnú zmluvu samostatne; použitie samostatného výpočtu technických rezerv v životnom poistení nesmie brániť vytvoreniu ďalších technických rezerv na poistné riziká, ktoré nie sú individualizované,
e)
hodnota matematických rezerv pre každú poistnú zmluvu musí byť počas celej doby jej platnosti najmenej v garantovanej výške odkupnej hodnoty, ak je výška odkupnej hodnoty garantovaná.
(2)
Časť technickej rezervy na životné poistenie určenej na úhradu budúcich nákladov poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne je poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne povinná určiť s prihliadnutím na členský štát záväzku, obsah poistnej zmluvy a predpokladané správne náklady vrátane provízií.
(3)
Pri výpočte technickej rezervy na životné poistenie tvorenej na úhradu záväzkov vyplývajúcich z poistných zmlúv, v ktorých je obsiahnutý nárok na podiel na zisku, môže poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne použiť metódu zohľadňujúcu budúce bonusy, ich predpokladaný vývoj a súčasný spôsob priznávania týchto bonusov.
(4)
Metóda výpočtu výšky technických rezerv v životnom poistení sa nesmie meniť z dôvodu zmien v podkladoch na ich výpočet a musí sa použiť taká metóda, aby bolo možné jednoznačne a preukazne určiť spôsob rozdelenia zisku počas celej doby trvania každej poistnej zmluvy.
(5)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná umožniť akejkoľvek osobe oboznámiť sa s podkladmi a metódami, ktoré sa používajú pri výpočte technických rezerv v životnom poistení .
§ 23
Technická rezerva na poistné budúcich období
(1)
Technická rezerva na poistné budúcich období sa tvorí v neživotnom poistení a v životnom poistení s výnimkou životných poistení za jednorazové poistné z tej časti predpísaného poistného, ktorá sa vzťahuje na budúce účtovné obdobia. Jej výška sa určuje ako súhrn technických rezerv vypočítaných podľa jednotlivých poistných zmlúv.
(2)
Ak nie je možné technickú rezervu na poistné budúcich období určiť ako súhrn technických rezerv vypočítaných podľa jednotlivých poistných zmlúv, použijú sa na určenie jej výšky matematickoštatistické metódy.
(3)
V druhoch poistenia, v ktorých sa poistené riziko v priebehu roka opakovane mení, sa na určenie výšky technickej rezervy na poistné budúcich období používajú matematickoštatistické metódy, ktoré prihliadajú na tento vývoj poisteného rizika.
§ 24
Technická rezerva na poistné plnenie
(1)
Technická rezerva na poistné plnenie sa tvorí v životnom poistení a v neživotnom poistení a je určená na poistné plnenie z poistných udalostí
a)
nahlásených a nevybavených,
b)
vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období.
(2)
Výška technickej rezervy na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení sa určuje ako súhrn technických rezerv na poistné plnenia v životnom poistení a v neživotnom poistení vypočítaných pre jednotlivé poistné udalosti. Ak výšku technickej rezervy na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení nemožno určiť uvedeným spôsobom, použijú sa matematickoštatistické metódy.
(3)
Technická rezerva na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení zahŕňa aj všetky predpokladané náklady spojené s vybavením poistných udalostí.
(4)
Výška technickej rezervy na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení sa na poistné udalosti, ktoré vznikli do konca bežného účtovného obdobia, ale neboli poisťovni nahlásené, určí matematickoštatistickými metódami.
(5)
Technická rezerva na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení sa znižuje o predpokladanú výšku vymožiteľných pohľadávok, na ktoré má poisťovňa nárok v súvislosti s poistným plnením.
(6)
Ak sa v jednotlivých druhoch životných poistení a neživotných poistení poskytne poistné plnenie vo forme dôchodku, technická rezerva na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení sa tvorí na základe poistnomatematických metód.
§ 25
Technická rezerva na poistné prémie a zľavy
Technická rezerva na poistné prémie a zľavy sa tvorí v životnom poistení a v neživotnom poistení v súlade s poistnou zmluvou a je určená na poskytovanie prémií a zliav na poistnom. Technická rezerva na poistné prémie a zľavy sa určuje ako súhrn technických rezerv vypočítaných podľa jednotlivých poistných zmlúv.
§ 26
Technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík
Technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík sa tvorí v neživotnom poistení z časti poistného a je určená na vyrovnávanie výkyvov vo výplatách poistných plnení budúcich rokov alebo na pokrytie mimoriadnych rizík v jednotlivých poistných odvetviach neživotného poistenia. Technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík sa určuje metódou kvalifikovaného odhadu, a to podľa objemu poistného a poistného rizika vyplývajúceho z uzavretých poistných zmlúv a spôsobu ich zaistenia.
§ 27
Technická rezerva na životné poistenie
(1)
Technická rezerva na životné poistenie sa tvorí ako súhrn technických rezerv podľa jednotlivých zmlúv životného poistenia a predstavuje hodnotu budúcich záväzkov poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne v životnom poistení vypočítanú poistnomatematickými metódami vrátane podielov na zisku alebo podielov na prebytku poistného a nákladov spojených so správou poistení po odpočítaní hodnoty budúceho poistného.
(2)
Pri výpočte technických rezerv je povolená zillmerizácia do výšky obstarávacích nákladov započítaných do poistného v životnom poistení. Zillmerizáciou sa rozumie postupné odpisovanie obstarávacích nákladov spojených so životným poistením počas platenia poistného. Pri výpočte technických rezerv sa použijú tie isté úmrtnostné tabuľky a technická úroková miera ako pri určovaní sadzieb poistného.
(3)
Ak má technická rezerva zápornú hodnotu, nahradí sa nulou.
(4)
Celkové garantované zhodnotenie, ktorým je technická úroková miera a ďalšie garantované výnosy a bonusy dohodnuté v poistnej zmluve, nesmie ku dňu uzavretia poistnej zmluvy presiahnuť aktuálne dosahovaný výnos dosiahnutý v tento deň z umiestnenia prostriedkov technických rezerv znížený o primeranú zrážku a vypočítaný spôsobom, ktorý potvrdí zodpovedný aktuár.
(5)
Maximálnu výšku technickej úrokovej miery ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska.
(6)
Národná banka Slovenska je oprávnená upraviť maximálnu výšku technickej úrokovej miery najneskôr do 31. marca kalendárneho roka, ak dôjde k zmene váženého aritmetického priemeru, výnosov dlhopisov vydaných Slovenskou republikou s dobou splatnosti päť a viac rokov vydaných počas predchádzajúceho kalendárneho roka najmenej o jeden percentuálny bod voči váženému aritmetickému priemeru, výnosov dlhopisov vydaných Slovenskou republikou s dobou splatnosti päť a viac rokov počas kalendárneho roka predchádzajúceho roku začiatku platnosti aktuálnej maximálnej výšky technickej úrokovej miery.
(7)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné pri poistných zmluvách uzavretých od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka používať technické úrokové miery v súlade s upravenou maximálnou výškou technickej úrokovej miery.
§ 28
Technická rezerva na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených
Technická rezerva na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených sa tvorí v životnom poistení, ak ekonomické riziko premenlivosti výnosov alebo rastu investovaných prostriedkov poistného nesie výlučne osoba, ktorá uzavrela s poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne poistnú zmluvu. Táto technická rezerva sa určuje ako aktuálna hodnota finančných prostriedkov investovaných v mene poistených za všetky takéto poistné zmluvy v životnom poistení v súlade s poistnými zmluvami. Ak poistná zmluva obsahuje aj plnenie v dohodnutej výške, vytvára sa aj technická rezerva podľa § 27.
§ 29
Spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv
(1)
Prostriedky technických rezerv môže poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne umiestniť len takto:
a)
kúpiť dlhopisy vydané Slovenskou republikou alebo Národnou bankou Slovenska, dlhopisy, za ktoré prevzala záruku Slovenská republika, dlhopisy, ktorých emitentmi sú členské štáty alebo centrálne banky týchto štátov, a dlhopisy vydané Európskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj,
b)
kúpiť dlhopisy vydané bankami alebo zahraničnými bankami so sídlom v členskom štáte,
c)
kúpiť pokladničné poukážky alebo pokladničné poukážky, ktorých emitentmi sú členské štáty,
d)
kúpiť dlhopisy prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy cenných papierov alebo zahraničnej burzy cenných papierov,
e)
kúpiť akcie prijaté na trh kótovaných cenných papierov burzy cenných papierov alebo zahraničnej burzy cenných papierov alebo také akcie upísať,
f)
kúpiť podielové listy uzavretých podielových fondov prijatých na trh kótovaných cenných papierov burzy cenných papierov alebo zahraničnej burzy cenných papierov,
g)
kúpiť podielové listy otvorených podielových fondov alebo cenné papiere zahraničných otvorených subjektov kolektívneho investovania,15a)
h)
uložiť na termínované účty v bankách5) alebo v zahraničných bankách so sídlom v členskom štáte,
i)
kúpiť hypotekárne záložné listy alebo zahraničné hypotekárne záložné listy,
j)
kúpiť vkladové listy alebo zahraničné vkladové listy,
k)
kúpiť nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky alebo na území iných členských štátov,
l)
poskytnúť pôžičky poisteným, ktorí uzavreli s poisťovňou poistné zmluvy v životnom poistení,
m)
poskytnúť pôžičky alebo úvery zabezpečené bankovou zárukou alebo bankovou zárukou zahraničnej banky so sídlom v členskom štáte,
n)
kúpiť zmenky zabezpečené bankovou zárukou a zmenky vydané bankou,
o)
kúpiť iné cenné papiere, ako sú uvedené v písmenách a) až g), i), j) a n), s ktorými sa obchoduje na zahraničnej burze cenných papierov alebo na inom zahraničnom regulovanom verejnom trhu cenných papierov v členskom štáte alebo v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné umiestňovať prostriedky technických rezerv podľa odseku 1 len v limitoch ustanovených pre jednotlivé spôsoby ich umiestnenia podľa odseku 1.
(3)
Limity jednotlivých spôsobov umiestnenia prostriedkov technických rezerv ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska.
(4)
Spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv podľa odseku 1 sa nevzťahuje na investovanie prostriedkov technickej rezervy podľa § 28.
(5)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné udržiavať prostriedky technických rezerv umiestnených podľa odseku 1 najmenej vo výške technických rezerv vytvorených podľa tohto zákona. Spôsob určenia hodnoty cenných papierov a nehnuteľností, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv podľa odseku 1, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska.
(6)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne zostavujú prehľad o umiestnení prostriedkov technických rezerv podľa odseku 1 a výšku prostriedkov technických rezerv zodpovedajúcu príslušnému spôsobu umiestnenia podľa odseku 1. Tento prehľad je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná predkladať Národnej banke Slovenska vždy podľa stavu k 31. marcu, k 30. júnu, k 30. septembru a k 31. decembru bežného roku do 30 dní od dátumu, ku ktorému sa vykazuje stav.
(7)
Ak sa poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne zaviazala plniť v inej ako slovenskej mene, je povinná umiestniť prostriedky technických rezerv do aktív v tejto mene. To neplatí, ak
a)
by aktíva v tejto mene nepresiahli 7 % hodnoty aktív v iných menách alebo
b)
sú záväzky splatné v inej mene, ako je mena niektorého z členských štátov a podľa právneho poriadku štátu, v mene ktorého sa majú prostriedky technických rezerv umiestniť, je investovanie v tejto mene alebo nakladanie s touto menou obmedzené, alebo ak z iných dôvodov nie je táto mena vhodná na umiestnenie prostriedkov technických rezerv.
(8)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne nie sú povinné umiestniť prostriedky technických rezerv do zhodných aktív v sume, ktorá nepresahuje 20 % jej záväzkov v príslušnej mene.
(9)
Ak má byť záväzok krytý aktívami, ktoré sú vyjadrené v mene niektorého členského štátu, považuje sa táto povinnosť za splnenú, ak sú tieto aktíva vyjadrené v EUR.
(10)
Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od hodnoty podielov nadobudnutých investovaním do otvorených podielových fondov alebo európskych fondov15b) alebo od hodnoty aktív, ktoré tvoria fond poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, musia sa technické rezervy, ktoré sa týkajú tohto poistného plnenia, vyjadriť týmito podielmi, alebo ak tieto podiely nie sú určené aktívami fondu poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne.
(11)
Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od indexu akcií alebo od inej hodnoty, ako je hodnota podľa odseku 10, musia sa technické rezervy, ktoré sa týkajú tohto poistného plnenia, vyjadriť podielmi, ktoré predstavujú túto hodnotu, alebo ak tieto podiely nie sú určené, aktívami, ktoré zodpovedajú tým aktívam, z ktorých sa táto hodnota určuje.
(12)
Ustanovenia § 22 ods. 7, odsekov 1 až 3 a 7 až 9 sa nevzťahujú na aktíva, ktoré sú určené na krytie záväzkov z poistných zmlúv podľa odsekov 10 a 11. To neplatí, ak poistné plnenie podľa odsekov 10 a 11 zahŕňa garantovaný výnos alebo iné garantované plnenie.
§ 30
Odvod časti poistného
(1)
Osem percent z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za predchádzajúci kalendárny rok je poisťovňa, ktorá vykonáva toto poistenie, povinná odviesť na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky do konca februára príslušného roka. Poisťovňa je povinná odvedenie časti poistného podľa prvej vety písomne oznámiť Národnej banke Slovenska najneskôr do troch pracovných dní od jeho vykonania.
(2)
Prostriedky z osobitného účtu podľa odseku 1 rozdelí Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"). hasičským jednotkám a zložkám záchrannej zdravotnej služby na úhradu nákladov spojených s obstarávaním, údržbou a prevádzkovaním prostriedkov na záchranu ľudských životov a materiálnych hodnôt v cestnej doprave do konca júna príslušného roka.
§ 31
Solventnosť poisťovne a solventnosť pobočky zahraničnej poisťovne
(1)
Solventnosťou poisťovne alebo solventnosťou pobočky zahraničnej poisťovne sa rozumie schopnosť trvale zabezpečiť vlastnými zdrojmi úhradu záväzkov vyplývajúcich z uzavretých poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv.
(2)
Na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv je poisťovňa povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti.
(3)
Požadovanou mierou solventnosti sa rozumie minimálna hodnota skutočnej miery solventnosti určená na základe rozsahu poisťovacej činnosti vykonávanej poisťovňou.
(4)
Skutočnou mierou solventnosti sa rozumie hodnota voľných nezaťažených aktív poisťovne, ktoré tvoria jej vlastné zdroje, znížená o tieto položky:
a)
nehmotný majetok poisťovne,
b)
vlastné akcie, ktoré sú v majetku poisťovne,
c)
majetkovú účasť podľa § 43 ods. 5 písm. m) poisťovne v inej poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zahraničnej zaisťovni, finančnej holdingovej inštitúcii alebo v inej finančnej inštitúcii okrem doplnkovej dôchodkovej poisťovne,
d)
nástroje a záväzky, ktoré poisťovňa má vo vzťahu k subjektom uvedeným v písmene c).
(5)
Vlastné zdroje poisťovne tvorí
a)
splatené základné imanie,
b)
zákonný rezervný fond a ďalšie voľné rezervy, na ktoré sa nevzťahujú záväzky z poistenia,
c)
neuhradená strata alebo nerozdelený zisk minulých rokov po odpočítaní dividend určených na vyplatenie.
(6)
Na základe písomnej žiadosti poisťovne a po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska možno do skutočnej miery solventnosti zahrnúť
a)
rozdiel medzi nezillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie a zillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie alebo čiastočne zillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie, ak ide o poisťovňu vykonávajúcu životné poistenie,
b)
skryté rezervy vzniknuté z ocenenia aktív, ak tieto rezervy nemajú výnimočný charakter,
c)
polovicu nesplateného základného imania, ak bolo splatené aspoň 25 % základného imania, najviac však do výšky 50 % nižšej z hodnôt skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti.
(7)
Predchádzajúci súhlas nemožno udeliť, ak má Národná banka Slovenska dôvodné pochybnosti o správnosti údajov uvedených v žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu alebo ich považuje za nedostatočne preukázané. Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska na zahrnutie položky podľa § 70a ods. 3 do skutočnej miery solventnosti nemožno udeliť, ak budúce prebytky poisťovne týkajúce sa životného poistenia sú súčasťou niektorej z položiek podľa odsekov 5 alebo 6.
(8)
Jednu tretinu hodnoty požadovanej miery solventnosti tvorí garančný fond. Minimálnu výšku garančného fondu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska. Národná banka Slovenska je oprávnená upraviť minimálnu výšku garančného fondu na základe údajov publikovaných Štatistickým úradom Európskych spoločenstiev o európskom indexe spotrebiteľských cien zahrnujúcom všetky členské štáty. Minimálna výška garančného fondu sa upraví o percentuálnu zmenu tohto indexu, ak sa hodnota tohto indexu zvýši minimálne o 5 % od jej poslednej úpravy. Minimálna výška garančného fondu sa zaokrúhľuje na celých 100 000 EUR.
(9)
Garančný fond pozostáva z položiek podľa odseku 5 a odseku 6 písm. b).
(10)
Poisťovňa je povinná preukazovať Národnej banke Slovenska skutočnú mieru solventnosti a výpočet požadovanej miery solventnosti podľa stavu k 31. decembru najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku.
(11)
Ustanovenia odsekov 2 až 10 sa vzťahujú aj na pobočku zahraničnej poisťovne.
(12)
Zahraničná poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky, je povinná aktíva tvoriace tú časť skutočnej miery solventnosti, ktorá sa vzťahuje na túto poisťovaciu činnosť, umiestniť na území Slovenskej republiky, najmenej vo výške polovice hodnoty garančného fondu.
(13)
Poisťovací konsolidovaný celok je povinný vytvoriť a nepretržite dodržiavať upravenú skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške upravenej požadovanej miery solventnosti. Upravenou požadovanou mierou solventnosti sa rozumie minimálna hodnota upravenej skutočnej miery solventnosti určená na základe rozsahu poisťovacej činnosti vykonávanej subjektmi zahrnutými do poisťovacieho konsolidovaného celku.
(14)
Upravenou skutočnou mierou solventnosti poisťovacieho konsolidovaného celku sa rozumie hodnota voľných nezaťažených aktív poisťovacieho konsolidovaného celku, ktoré tvoria vlastné zdroje subjektov zahrnutých do poisťovacieho konsolidovaného celku.
(15)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne kontrolujúca poisťovací konsolidovaný celok je povinná preukazovať Národnej banke Slovenska upravenú skutočnú mieru solventnosti a výpočet upravenej požadovanej miery solventnosti.
(16)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska, ustanoví spôsob
a)
výpočtu a preukazovania skutočnej miery solventnosti,
b)
výpočtu požadovanej miery solventnosti,
c)
výpočtu, preukazovania a lehotu na preukázanie upravenej skutočnej miery solventnosti,
d)
výpočtu upravenej požadovanej miery solventnosti,
e)
výpočtu rizikového kapitálu a čo sa rozumie rizikovým kapitálom.
§ 31a
Poistné
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.
Obchodná dokumentácia
§ 32
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné viesť účtovníctvo o stave a pohybe majetku a záväzkov, nákladoch a výnosoch a zisku alebo o strate v súlade s osobitnými predpismi.16) Účtovná závierka poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne musí byť overená audítorom alebo audítorskou spoločnosťou.
(2)
Ak poisťovňa podľa § 4 ods. 11 písm. b) vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie, je povinná
a)
zriadiť z hľadiska personálneho a organizačného oddelenú správu pre životné poistenie a neživotné poistenie; oddelená správa musí byť zabezpečená tak, aby nedochádzalo k poškodeniu záujmov poistených v jednotlivých poistných druhoch, najmä aby sa výnosy v príslušnom druhu poistenia využívali iba v prospech poistených v tomto poistnom druhu a skutočná miera solventnosti bola dodržaná v každom poistnom druhu,
b)
viesť oddelenú analytickú evidenciu pre jednotlivé poistné druhy, aby sa celkové náklady a výnosy viedli osobitne pre životné poistenie a osobitne pre neživotné poistenie tak, aby bolo možno hospodársky výsledok zistiť za každú činnosť samostatne; položky analytickej evidencie spoločné pre obidva poistné druhy sa delia pomerne podľa podielu životného poistenia a neživotného poistenia na poisťovacej činnosti,
c)
uviesť v poznámkach účtovnej závierky údaje osobitne pre obidva poistné druhy v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom na základe osobitného zákona.16)
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska, ktorý audítor alebo audítorská spoločnosť bol poverený preskúmaním účtovnej závierky po schválení dozornou radou poisťovne alebo zaisťovne, a to do 30. júna kalendárneho roka, za ktorý sa má audit vykonať. Národná banka Slovenska je oprávnená do 30 dní po doručení tohto oznámenia výber audítora alebo audítorskej spoločnosti odmietnuť. Do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí audítora alebo audítorskej spoločnosti je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná písomne oznámiť Národnej banke Slovenska nového audítora alebo audítorskej spoločnosti schváleného dozornou radou poisťovne alebo zaisťovne. Ak Národná banka Slovenska odmietne aj výber ďalšieho audítora alebo audítorskej spoločnosti, Národná banka Slovenska sama určí, ktorý audítor alebo audítorská spoločnosť účtovnú závierku poisťovne alebo zaisťovne vykoná.
§ 33
(1)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne zostavujú aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné denne prepočítavať majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene na slovenské koruny podľa kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska17) platného k tomuto dňu.
(3)
Audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorý overuje účtovnú závierku poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, sú povinní informovať Národnú banku Slovenska o akejkoľvek skutočnosti, ktorá
a)
svedčí o porušení povinností zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňou alebo zaisťovňou,
b)
môže ovplyvniť riadne vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti,
c)
môže viesť k vyjadreniu výhrad voči účtovnej závierke.
(4)
Ustanovenie odseku 3 sa vzťahuje rovnako na audítora alebo audítorskú spoločnosť, ktorí overujú účtovné závierky osôb, ktoré tvoria s poisťovňou alebo zaisťovňou skupinu s úzkymi väzbami.
Oznamovacia povinnosť
§ 34
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné najneskôr do dvoch mesiacov po skončení kalendárneho polroka predložiť ministerstvu a Národnej banke Slovenska správu o svojom hospodárení za prvý polrok (ďalej len „polročná správa") a najneskôr do troch mesiacov po uplynutí kalendárneho roka predložiť ministerstvu a Národnej banke Slovenska výročnú správu o svojom hospodárení (ďalej len „ročná správa").
(2)
Ročná správa obsahuje
a)
účtovnú závierku overenú audítorom alebo audítorskou spoločnosťou,
b)
správu o finančnej situácii, ktorá obsahuje najmä prehľad o prijatých bankových úveroch a iných úveroch a údaje o ich splatnosti v členení na krátkodobé a dlhodobé, ako aj iné údaje ovplyvňujúce finančnú situáciu poisťovne alebo zaisťovne,
c)
návrh na rozdelenie zisku,
d)
informáciu o očakávanej hospodárskej a finančnej situácii v nasledujúcom kalendárnom roku,
(3)
Ak nie je v lehote na predloženie ročnej správy účtovná závierka overená audítorom alebo audítorskou spoločnosťou, je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná predložiť ministerstvu a Národnej banke Slovenska správu audítora alebo audítorskej spoločnosti bez zbytočného odkladu potom, keď túto správu prijme.
(4)
Polročná správa musí obsahovať
a)
účtovnú závierku za uplynulý polrok a výrok audítora alebo audítorskej spoločnosti, ak účtovnú závierku overil audítor alebo audítorská spoločnosť,
b)
správu o finančnej situácii v rozsahu podľa odseku 2 písm. b) za uplynulý polrok,
c)
informáciu o očakávanej hospodárskej a finančnej situácii v nasledujúcom kalendárnom polroku.
(5)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná bez meškania oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu vo svojej finančnej situácii alebo iné skutočnosti, ktoré môžu ohroziť jej schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.
(6)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné predkladať ministerstvu a Národnej banke Slovenska údaje z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie vo forme výkazov, hlásení alebo prehľadov ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; takéto poskytovanie údajov sa nepovažuje za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa § 41. Rozsah, spôsob a termíny predkladania údajov z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(7)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vypracovať a predkladať Národnej banke Slovenska aj ďalšie údaje a informácie vo forme výkazov, hlásení a iných správ ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch. Obsah, formu, členenie, termíny, spôsob a miesto predkladania výkazov, hlásení a iných správ ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska.
(8)
Údaje podľa odsekov 6 a 7 a iné informácie uvedené vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak výkazy, hlásenia a iné správy nie sú predložené predpísaným spôsobom alebo vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v ním určenej lehote.
(9)
Poisťovňa je povinná informovať Národnú banku Slovenska osobitne o výsledkoch poisťovacej činnosti vykonávanej prostredníctvom svojej pobočky v príslušnom členskom štáte a osobitne o výsledkoch poisťovacej činnosti vykonávanej na základe práva slobodného poskytovania služieb v príslušnom členskom štáte. Na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu členského štátu je Národná banka Slovenska povinná mu zaslať tieto informácie v súhrnnej podobe.
§ 35
(1)
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá sa rozhodla znížiť svoj podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo v zaisťovni tak, že sa prvýkrát dostane pod limit 66 %, 50 %, 33 %, 20 % alebo pod 10 % podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni priamo alebo konaním v zhode,15) musí túto skutočnosť vopred oznámiť Národnej banke Slovenska.
(2)
Písomné oznámenie podľa odseku 1 musí obsahovať tieto údaje:
a)
meno, priezvisko, rodné číslo a miesto trvalého pobytu fyzickej osoby podľa odseku 1 alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby podľa odseku 1,
b)
rozsah, v akom chce právnická osoba alebo fyzická osoba podľa odseku 1 znížiť podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne.
(3)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná informovať Národnú banku Slovenska o každej zmene na svojom základnom imaní, pri ktorej dôjde k prekročeniu 10 %, 20 %, 33 %, 50 % alebo 66 % podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo v zaisťovni jednej osoby alebo viacerých osôb konajúcich v zhode15) alebo k zníženiu podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo v zaisťovni jednej osoby alebo viacerých osôb konajúcich v zhode15) tak, že sa prvýkrát dostane pod limit 66 %, 50 %, 33 %, 20 % alebo 10 %, a to najneskôr do desiatich dní odo dňa oboznámenia sa s týmito skutočnosťami.
(4)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná vždy podľa stavu k 31. decembru zostavovať zoznam svojich akcionárov a predkladať ho ministerstvu a Národnej banke Slovenska vždy do 31. marca nasledujúceho roka.
§ 36
Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska
(1)
Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska je podmienkou na
a)
nadobudnutie alebo prekročenie podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni tak, že sa prvýkrát dostane nad limit 10 %, 20 %, 33 %, 50 % alebo 66 % podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo v zaisťovni priamo alebo konaním v zhode,15)
b)
zníženie základného imania poisťovne alebo zaisťovne, ak nejde o zníženie základného imania z dôvodu jeho zúčtovania so stratou,
c)
voľbu osoby navrhovanej za člena predstavenstva a prokuristu poisťovne alebo zaisťovne, prokuristu a vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne alebo prokuristu a vedúceho pobočky zahraničnej zaisťovne; predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska nie je podmienkou na voľbu tých istých osôb do tých istých funkcií na bezprostredne nasledujúce funkčné obdobie,
d)
zlúčenie alebo splynutie poisťovne s inou poisťovňou, zaisťovňou alebo inou právnickou osobou alebo zlúčenie alebo splynutie zaisťovne s inou poisťovňou, zaisťovňou alebo inou právnickou osobou; predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska je podmienkou aj na rozdelenie poisťovne alebo zaisťovne,
e)
vrátenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti,
f)
predaj podniku poisťovne alebo zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, alebo ich časti.14)
g)
zahrnutie položiek podľa § 31 ods. 6 a § 70a ods. 3 do skutočnej miery solventnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne,
h)
na vykonávanie sprostredkovateľských činností pre finančné inštitúcie v súlade s osobitnými predpismi.4a)
(2)
Na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska
a)
podľa odseku 1 písm. a) platia podmienky uvedené v § 5 ods. 2 písm. g) pre nadobúdateľa podielu rovnako,
b)
podľa odseku 1 písm. c) platí podmienka uvedená v § 5 ods. 2 písm. d) rovnako,
c)
podľa odseku 1 písm. d) platia podmienky uvedené v § 5 ods. 2 písm. c), e), f) a g) rovnako,
d)
podľa odseku 1 písm. f) platia podmienky uvedené v § 5 ods. 2 písm. a), c), e), f), g) a i) rovnako.
(3)
Na vydanie prechádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a), d) a f) musí byť preukázaný aj prehľadný a dôveryhodný pôvod, dostatočný objem a vyhovujúca skladba finančných prostriedkov na vykonanie úkonu, na ktorý sa žiada udelenie predchádzajúceho súhlasu.
(4)
Ustanoveniami odseku 1 písm. a), b), d), e) a f) nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.18)
(5)
Žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa
a)
odseku 1 písm. a) podávajú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré sa rozhodli nadobudnúť podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne,
b)
odseku 1 písm. b) podáva poisťovňa alebo zaisťovňa,
c)
odseku 1 písm. c) podáva poisťovňa alebo zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne, alebo akcionár poisťovne, alebo akcionár zaisťovne,
d)
odseku 1 písm. d) podávajú právnické osoby, ktoré sa zlučujú alebo splývajú, alebo poisťovňa, alebo zaisťovňa, ktorá sa rozdeľuje,
e)
odseku 1 písm. e) podáva poisťovňa, zaisťovňa, zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa,
f)
odseku 1 písm. f) podáva spoločne poisťovňa alebo zaisťovňa, zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa a osoba, ktorá nadobúda poisťovňu alebo zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne alebo pobočku zahraničnej zaisťovne, alebo jej časť,
g)
podľa odseku 1 písm. g) podáva poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne.
h)
podľa odseku 1 písm. h) podáva poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne.
(6)
Náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska.
(7)
Ak nadobúdateľom podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach uvedených v odseku 1 písm. a) je zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa so sídlom v inom členskom štáte, zahraničná banka so sídlom v inom členskom štáte, zahraničný obchodník s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte, materská spoločnosť zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne alebo osoba kontrolujúca takéto osoby a ak v dôsledku získania podielu podľa odseku 1 písm. a) touto osobou by sa poisťovňa alebo zaisťovňa stala dcérskou spoločnosťou tejto osoby alebo prejde pod kontrolu tejto osoby, udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a) je Národná banka Slovenska povinná prerokovať s orgánmi dohľadu iného členského štátu podľa § 8.
(8)
O žiadosti podľa odseku 1 písm. c) rozhodne Národná banka Slovenska v lehote do 15 dní od jej doručenia.
(9)
Národná banka Slovenska v rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu určí lehotu, v ktorej sa musí vykonať úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska; táto lehota nesmie byť kratšia ako šesť mesiacov. Ak sa úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, vykoná po uplynutí lehoty určenej v rozhodnutí Národnej banky Slovenska, je neplatný.
(10)
Ak v dôsledku získania podielu podľa odseku 1 by sa poisťovňa alebo zaisťovňa stala súčasťou finančného konglomerátu, ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, podmienkou na udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska je aj preukázanie dôveryhodnosti a odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu alebo akcionármi kontrolujúcimi zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, a vhodnosti akcionárov kontrolujúcich zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.
§ 37
Zodpovedný aktuár
(1)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné dať si zodpovedným aktuárom potvrdzovať správnosť
a)
výpočtu sadzieb poistného a ich primeranosť,
b)
určenia výšky technických rezerv a ich umiestnenia,
c)
výpočtu požadovanej miery solventnosti,
d)
rozdelenia výnosov z investovania finančných prostriedkov v mene poistených v životnom poistení medzi poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne a poistníkom, poisteným alebo inou oprávnenou osobou,
e)
použitia poistnomatematických metód pri výpočte sadzieb poistného v neživotnom poistení,
f)
použitia poistnomatematických metód pri určovaní výšky technických rezerv v životnom poistení a v neživotnom poistení.
(2)
Zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné dať si zodpovedným aktuárom potvrdzovať správnosť skutočností podľa odseku 1 písm. b) a použitia poistnomatematických metód pri vykonávaní zaisťovacej činnosti.
(3)
Zodpovedný aktuár svojím podpisom potvrdzuje správnosť údajov podľa odseku 1 na výkaze, ktorý predkladá poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne Národnej banke Slovenska, a správnosť údajov podľa odseku 2 na výkaze, ktorý predkladá zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne Národnej banke Slovenska. Na požiadanie Národnej banky Slovenska vypracuje zodpovedný aktuár k týmto výkazom vysvetľujúcu správu, ktorú predloží Národnej banke Slovenska a predstavenstvu poisťovne alebo zaisťovne alebo vedúcemu pobočky zahraničnej poisťovne, alebo vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne.
(4)
Výber zodpovedného aktuára poisťovne alebo zaisťovne schvaľuje dozorná rada poisťovne, zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo zahraničnej zaisťovne z fyzických osôb zapísaných do zoznamu aktuárov, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné mať zodpovedného aktuára nepretržite počas celej doby vykonávania svojej činnosti.
(5)
Fyzická osoba je oprávnená vykonávať činnosť aktuára, len ak je zapísaná do zoznamu aktuárov. Národná banka Slovenska na základe žiadosti zapíše fyzickú osobu do zoznamu aktuárov, ak spĺňa tieto podmienky:
a)
ukončené úplné vysokoškolské vzdelanie ekonomického, prírodovedného alebo technického zamerania,
b)
minimálne trojročná odborná prax v oblasti poistnej matematiky,
c)
úspešné absolvovanie odbornej skúšky aktuára,
d)
úplná spôsobilosť na právne úkony,
e)
dôveryhodnosť podľa § 3 písm. a).
(6)
V žiadosti podľa odseku 5 je fyzická osoba povinná uviesť
a)
meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt,
b)
doklady o splnení podmienok podľa odseku 5 písm. a), b), c) a e).
(7)
O žiadosti podľa odseku 5 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote do 30 dní od podania žiadosti.
(8)
Národná banka Slovenska nezapíše fyzickú osobu do zoznamu aktuárov, ak nespĺňa podmienky uvedené v odseku 5.
(9)
Zoznam aktuárov obsahuje údaje podľa odseku 6 písm. a) s výnimkou rodného čísla fyzickej osoby.
(10)
Aktuár je povinný oznamovať Národnej banke Slovenska bez zbytočného odkladu každú zmenu skutočnosti podľa odseku 5 písm. d) a e) a údajov podľa odseku 9.
(11)
Národná banka Slovenska vyčiarkne aktuára zo zoznamu aktuárov, ak závažne poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo prestane spĺňať podmienky podľa odseku 5. Takáto osoba nemôže byť opätovne zapísaná do zoznamu aktuárov počas desiatich rokov odo dňa, ku ktorému Národná banka Slovenska túto osobu zo zoznamu vyčiarkla. Svoje rozhodnutie o vyčiarknutí aktuára, ktorý vykonáva funkciu zodpovedného aktuára, zo zoznamu aktuárov oznámi Národná banka Slovenska písomne do piatich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti rozhodnutia poisťovni alebo zaisťovni, pre ktorú táto osoba vykonáva funkciu zodpovedného aktuára.
(12)
Národná banka Slovenska uverejňuje polročne zoznam aktuárov vo vestníku Národnej banky Slovenska.
(13)
Odbornú skúšku podľa odseku 5 písm. c) zabezpečuje Národná banka Slovenska alebo ňou poverená právnická osoba. Za vykonanie odbornej skúšky je žiadateľ povinný zaplatiť poplatok, ktorý sa pri neúspešne vykonanej odbornej skúške nevracia. Poplatok za vykonanie odbornej skúšky je príjmom Národnej banky Slovenska. Ak odbornú skúšku zabezpečuje právnická osoba poverená Národnouj bankou Slovenska, poplatok za vykonanie odbornej skúšky je príjmom tejto osoby.
(14)
Obsah odbornej skúšky aktuára, spôsob jej vykonania, výšku poplatku za jej vykonanie a ďalšie podrobnosti o odbornej skúške ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska.
(15)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť zodpovednému aktuárovi prístup k informáciám o svojich činnostiach, ktoré si zodpovedný aktuár v súvislosti s plnením povinností podľa tohto zákona vyžiada.
(16)
Zodpovedný aktuár je v prípade zistenia nedostatkov v hospodárení poisťovne alebo zaisťovne, ktoré súvisia s výkonom jeho činnosti podľa tohto zákona, povinný navrhnúť predstavenstvu poisťovne alebo zaisťovne opatrenia na nápravu týchto nedostatkov. Túto povinnosť má zodpovedný aktuár aj v prípade zistenia nedostatkov v hospodárení pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne voči vedúcemu pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne. Ak tieto opatrenia nie sú uskutočnené a ďalší vývoj hospodárenia poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne ohrozuje schopnosť poisťovne, zaisťovne, zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, je zodpovedný aktuár povinný o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska.
(17)
Zodpovedný aktuár je povinný do 30. apríla nasledujúceho roka predkladať Národnej banke Slovenska správu o činnosti poisťovne alebo zaisťovne za predchádzajúci kalendárny rok alebo správu o činnosti pobočky zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne za predchádzajúci kalendárny rok, ktorej náležitosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska.
Organizácia a riadenie poisťovne a zaisťovne
§ 38
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné v stanovách upraviť vzťahy medzi predstavenstvom, dozornou radou, zodpovedným aktuárom, vedúcimi zamestnancami10) poisťovne alebo zaisťovne v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva a vedúcim zamestnancom10) riadiacim útvar vnútornej kontroly. Poisťovňa a zaisťovňa sú tiež povinné v stanovách rozdeliť a upraviť právomoc a zodpovednosť poisťovne a zaisťovne na účely ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.
(2)
Poisťovňa alebo zaisťovňa bez zbytočného odkladu poskytne Národnej banke Slovenska overenú kópiu platných stanov po ich každej zmene. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne poskytne Národnej banke Slovenska bez zbytočného odkladu organizačnú štruktúru po jej každej zmene.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vypracovať a dodržiavať pravidlá činnosti, ktoré musia upravovať účinný systém vnútornej kontroly a ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti zodpovedajúci charakteru a povahe poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti.
(4)
Organizačná štruktúra a systém riadenia poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne musí zabezpečovať riadne a bezpečné vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. V organizačnej štruktúre poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne musí byť zahrnutý útvar vnútornej kontroly.
(5)
Vnútornou kontrolou sa na účely tohto zákona rozumie kontrola dodržiavania zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných aktov riadenia a postupov v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne vykonávaná útvarom vnútornej kontroly poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne alebo inými osobami na základe zmluvy.
(6)
Dozorná rada poisťovne alebo zaisťovne je oprávnená požiadať útvar vnútornej kontroly o vykonanie vnútornej kontroly poisťovne alebo zaisťovne v ňou vymedzenom rozsahu.
(7)
Útvar vnútornej kontroly je povinný bez zbytočného odkladu informovať dozornú radu poisťovne alebo zaisťovne a Národnú banku Slovenska o skutočnosti, o ktorej sa v priebehu svojej činnosti dozvie, svedčiacu o porušení povinností poisťovne alebo zaisťovne ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi a ktorá môže ovplyvniť riadne vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti poisťovne alebo zaisťovne.
(8)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne predkladajú do 31. marca kalendárneho roka Národnej banke Slovenska správu o výsledkoch činnosti útvaru vnútornej kontroly za predchádzajúci kalendárny rok, o prijatých opatreniach na nápravu zistených nedostatkov v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a plán kontrolnej činnosti na nasledujúci kalendárny rok.
(9)
Zamestnanec zodpovedný za vykonávanie vnútornej kontroly nesmie byť členom predstavenstva, členom dozornej rady ani prokuristom poisťovne alebo zaisťovne, ktorej je zamestnancom.
(10)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné pri uzavieraní poistnej zmluvy v životnom poistení požadovať preukázanie totožnosti klienta a klient je povinný takejto žiadosti vyhovieť. V prípadoch, keď sa poistná zmluva v životnom poistení uzaviera prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia18aa), môže totožnosť zisťovať aj sprostredkovateľ poistenia18aa). Uzavieranie poistnej zmluvy v životnom poistení so zachovaním anonymity klienta je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, sprostredkovateľ poistenia18aa) povinný odmietnuť.
(11)
Na účely odseku 10 možno totožnosť klientov preukázať dokladom totožnosti klienta. Pri uzavieraní poistnej zmluvy v životnom poistení prostredníctvom technických zariadení sa totožnosť preukazuje osobitným identifikačným číslom alebo obdobným kódom, ktorý poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne pridelí klientovi a autentifikačným údajom, ktorý poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne dohodne s klientom alebo elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Pri maloletom klientovi, ktorý nemá doklad totožnosti, sa dokladom totožnosti overuje totožnosť jeho zákonného zástupcu alebo iného zástupcu oprávneného konať v mene maloletého vrátane dokladu, z ktorého je zrejmé oprávnenie zástupcu na zastupovanie, a tiež rodný list maloletého klienta.
(12)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné pri každom uzavieraní poistnej zmluvy v životnom poistení, pri ktorom poistné v danom roku presiahne hodnotu 40 000 Sk alebo jednorazové poistné presiahne hodnotu 100 000 Sk, zisťovať vlastníctvo finančných prostriedkov použitých klientom na uzavretie takejto poistnej zmluvy; táto povinnosť platí aj pre prípad zvýšenia hodnoty poistného na 40 000 Sk alebo viac. Na účely tohto ustanovenia sa vlastníctvo finančných prostriedkov zisťuje záväzným písomným vyhlásením klienta, v ktorom je klient povinný uviesť, či sú tieto prostriedky jeho vlastníctvom a či uzavretie poistnej zmluvy vykonáva na vlastný účet. Ak sú tieto prostriedky vlastníctvom inej osoby alebo ak je poistná zmluva uzavretá na účet inej osoby, vo vyhlásení je klient povinný uviesť meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak ho má pridelené, ktorej vlastníctvom sú finančné prostriedky a na účet ktorej je poistná zmluva uzavretá; v takomto prípade je klient povinný odovzdať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne aj písomný súhlas tejto osoby na použitie jej finančných prostriedkov na uzavretie poistnej zmluvy a na uzavretie tejto zmluvy na jej účet. Ak klient nesplní povinnosti podľa tohto odseku, poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné odmietnuť uzavretie takejto poistnej zmluvy.
(13)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné uschovávať údaje a kópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta a doklady o zisťovaní vlastníctva prostriedkov použitých klientom na uzavretie poistnej zmluvy najmenej desať rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom.
§ 38a
(1)
Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov a zachovania možnosti následnej kontroly tejto identifikácie, na účely uzavierania poistných zmlúv a správy poistenia a na ďalšie účely uvedené v odseku 3 sú klienti a ich zástupcovia aj bez súhlasu dotknutých osôb pri každom uzavieraní poistnej zmluvy povinní poisťovni a pobočke zahraničnej poisťovne na jej žiadosť
a)
poskytnúť
1.
osobné údaje18a) o totožnosti v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, ak ho má, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia, štátna príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti, ak ide o fyzickú osobu vrátane fyzickej osoby zastupujúcej právnickú osobu, ako aj adresu miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, predmet podnikania a označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je zapísaný tento podnikateľ, a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,
2.
identifikačné údaje v rozsahu názov, identifikačné číslo, ak je pridelené, adresa sídla, predmet podnikania alebo inej činnosti, adresa umiestnenia podniku alebo organizačných zložiek a iná adresa miesta jej činnosti, ak ide o právnickú osobu, ako aj zoznam osôb tvoriacich štatutárny orgán tejto právnickej osoby a údaje o nich v rozsahu podľa bodu 1, označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je táto právnická osoba zapísaná,18b) a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,
3.
kontaktné telefónne číslo, faxové číslo a adresu elektronickej pošty, ak ich má,
4.
doklady a údaje preukazujúce
4a.
schopnosť klienta splniť si záväzky z poistnej zmluvy,
4b.
požadované zabezpečenie záväzkov z poistnej zmluvy,
4c.
oprávnenie na zastupovanie v prípade zástupcu,
4d.
splnenie ostatných požiadaviek a podmienok na uzavretie poistnej zmluvy, ktoré sú ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi alebo ktoré sú dohodnuté s poisťovňou a pobočkou zahraničnej poisťovne,
b)
umožniť získať kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním
1.
osobné údaje18a) o totožnosti z dokladu totožnosti v rozsahu obrazová podobizeň, titul, meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, miesto a okres narodenia, adresa trvalého pobytu, adresa prechodného pobytu, štátna príslušnosť, záznam o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, druh a číslo dokladu totožnosti, vydávajúci orgán, dátum vydania a platnosť dokladu totožnosti a
2.
ďalšie údaje z dokladov preukazujúcich údaje, na ktoré sa vzťahuje písmeno a).
(2)
Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov a možnosti následnej kontroly tejto identifikácie, na účely uzavierania poistných zmlúv a správy poistenia a na ďalšie účely uvedené v odseku 3 je poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne oprávnená pri každom uzavieraní poistnej zmluvy požadovať od klienta a jeho zástupcu údaje vymedzené v odseku 1 písm. a) a získať ich spôsobom vymedzeným v odseku 1 písm. b).
(3)
Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov a zachovania možnosti následnej kontroly tejto identifikácie, na účely uzavierania poistných zmlúv a správy poistenia medzi poisťovňou a pobočkou zahraničnej poisťovne a jej klientmi, na účel ochrany a domáhania sa práv poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne voči jej klientom, na účel zdokumentovania činnosti poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, na účely výkonu dohľadu nad poisťovňami a pobočkami zahraničných poisťovní a nad ich činnosťami a na plnenie povinností a úloh poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov18c) je poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb18d) oprávnená zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať18e) osobné údaje a iné údaje v rozsahu podľa odseku 1 a § 41 ods. 1; pritom je poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne oprávnená s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov vyhotovovať kópie dokladov totožnosti a spracúvať rodné čísla18f) a ďalšie údaje a doklady vymedzené v odseku 1.
(4)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3 a § 41 ods. 1, je poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb18d) oprávnená zo svojho informačného systému sprístupniť a poskytovať18g) len osobám a orgánom, ktorým má zákonom uloženú povinnosť poskytovať alebo ktorým je zo zákona oprávnená poskytovať informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa § 41, a to len pri poskytovaní a len v rozsahu poskytovania informácií chránených povinnosťou mlčanlivosti podľa § 41.
(5)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3 a § 41 ods. 1, môže poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sprístupniť alebo poskytnúť do zahraničia len za podmienok ustanovených v osobitnom zákone18h), alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
§ 39
(1)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné
a)
vykonávať svoju činnosť spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká,
b)
vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov,
c)
poskytnúť klientovi dôležité informácie súvisiace s uzavretím poistnej zmluvy a upozorniť ho na dôležité skutočnosti a riziká súvisiace s touto činnosťou,
d)
nepoužívať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie pri propagácii svojej činnosti, nezamlčovať dôležité skutočnosti a neponúkať výhody, ktorých spoľahlivosť nemôžu zaručiť,
e)
uzavierať zmluvy, ktorých obsahom je sprostredkovanie poistenia, so sprostredkovateľmi poistenia, ktorí sú zapísaní v registri sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia, alebo s osobami podľa osobitného predpisu.18ha)
(2)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné na žiadosť klienta alebo Národnej banky Slovenska hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti. Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie, najmä ak poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne
a)
dokumentuje spôsob vykonávania svojej činnosti, kontroluje objektívnosť evidovaných údajov a predchádza riziku vlastných finančných strát,
b)
uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti vykonávania svojej činnosti z dostupných informácií.
(3)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné upraviť právne vzťahy s členmi predstavenstva zmluvou, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis19) a ktorá je v súlade s odsekom 5. Vedúci pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúci pobočky zahraničnej zaisťovne je povinný upraviť svoje právne vzťahy so zahraničnou poisťovňou a zahraničnou zaisťovňou zmluvou, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis19) a ktorá je v súlade s odsekom 6.
(4)
Člen predstavenstva, člen dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúci pobočky zahraničnej poisťovne a jeho zástupca, vedúci pobočky zahraničnej zaisťovne a jeho zástupca, nútený správca, zástupca núteného správcu, zodpovedný aktuár, prokurista, vedúci zamestnanec riadiaci útvar vnútornej kontroly, vedúci zamestanci10) sú povinní vykonávať svoju činnosť
a)
spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká vyplývajúce z ich činnosti pre poisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a ich klientov, zaisťovňu a pobočku zahraničnej zaisťovne,
b)
v záujme poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a ich klientov, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne.
(5)
Člen predstavenstva je zodpovedný za skutočnú škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie, ak poruší povinnosti člena predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne vyplývajúce pre neho zo všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov a vnútorných aktov riadenia.
(6)
Vedúci pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne zodpovedá za škodu spôsobenú porušením povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov a z vnútorných aktov riadenia pri výkone svojej funkcie.
(7)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne nesmú urobiť právne úkony na svoje náklady v prospech člena predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne, člena dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne alebo vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne v súvislosti s poistením jeho zodpovednosti za škodu podľa odsekov 5 a 6 alebo v súvislosti s jeho poistením pre prípad jeho odvolania z funkcie. Ak tieto osoby poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne odvolá z funkcie z dôvodu nedôveryhodnosti podľa § 49 ods. 6, nesmie im vyplatiť žiadnu dohodnutú odmenu alebo odmenu priznanú vnútornými predpismi; právo na takúto odmenu zaniká.
(8)
Dozorná rada poisťovne alebo zaisťovne je povinná zabezpečiť, aby sa škody, ktoré vznikli poisťovni alebo zaisťovni podľa odseku 5, riadne a včas vymáhali.
§ 40
Konflikt záujmov
Členom predstavenstva alebo dozorného orgánu alebo prokuristom poisťovne alebo zaisťovne nesmie byť
a)
poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky alebo štátny tajomník; štátny tajomník môže byť členom predstavenstva alebo dozorného orgánu poisťovne alebo zaisťovne, ak ide o výkon akcionárskych práv štátu,
b)
člen orgánu alebo zamestnanec Najvyššieho kontrolného úradu, člen orgánu Národnej banky Slovenska alebo jej zamestnanec, osoba zúčastnená pri výkone dohľadu nad poisťovníctvom,
c)
člen predstavenstva alebo dozorného orgánu alebo prokurista, alebo zamestnanec inej poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zahraničnej zaisťovne, doplnkovej dôchodkovej poisťovne, banky alebo obchodníka s cennými papiermi, prokurista, zamestnanec alebo vedúci zamestnanec pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, člen orgánu spoločnosti vykonávajúcej sprostredkovanie poistenia alebo sprostredkovanie zaistenia podľa osobitného predpisu19a); to neplatí, ak je táto právnická osoba súčasťou konsolidovaného celku,
d)
sprostredkovateľ poistenia, sprostredkovateľ poistenia z iného členského štátu, sprostredkovateľ zaistenia, sprostredkovateľ zaistenia z iného členského štátu, zodpovedný aktuár, zamestnanec centrálneho depozitára alebo burzy.
§ 41
Mlčanlivosť
(1)
Členovia predstavenstva a dozorných orgánov, zamestnanci poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, prokuristi, likvidátori, správcovia konkurznej podstaty, vyrovnací správcovia zodpovední aktuári, ako aj iné osoby podieľajúce sa na ich činnosti sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli na základe svojho postavenia alebo pri plnení svojich pracovných povinností a ktoré majú význam pre vývoj finančného trhu alebo sa dotýkajú záujmov jeho jednotlivých účastníkov.
(2)
Osoby podľa odseku 1 sú povinné zachovávať mlčanlivosť o činnosti poisťovne alebo zaisťovne aj po skončení pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu.
(3)
Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak sa informácia poskytne na vyžiadanie
a)
Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad poisťovníctvom alebo kapitálovým trhom podľa osobitného zákona,3)
b)
súdu na účely občianskeho súdneho konania,20) ak je účastníkom konania klient poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, ak je predmetom konania majetok klienta poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne,
c)
orgánu činného v trestnom konaní na účely trestného konania,21)
d)
daňových orgánov vo veciach daňového konania,22) ak je účastníkom konania poisťovňa alebo zaisťovňa, poistník alebo poistený,
e)
službe kriminálnej polície a službe finančnej polície policajného zboru na účely plnenia úloh ustanovených osobitným zákonom,23)
f)
súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie podľa osobitného zákona,24)
g)
správcu konkurznej podstaty alebo vyrovnacieho správcu,4) ak je účastníkom konania klient poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne.
h)
príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu, ak ide o poistné zmluvy uzavreté poisťovňou z iného členského štátu.
(4)
Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1 sa nepovažuje výmena informácií medzi
a)
poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, zaisťovňami, pobočkami zahraničných zaisťovní, ak ide o vzájomnú výmenu informácií týkajúcich sa poistných zmlúv uzavieraných fyzickou osobou alebo právnickou osobou v prípade
1.
podozrenia z uvedenia nepravdivých a neúplných údajov,
2.
vyšetrovania nevyhnutného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne poskytnúť poistné plnenie,
3.
zániku poistnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia poistného,
b)
Národnou bankou Slovenska, ak jej boli informácie poskytnuté podľa odseku 3 písm. a), a
1.
orgánmi bankového dohľadu iných členských štátov alebo orgánmi dohľadu nad finančnými inštitúciami iných členských štátov,
2.
osobami z iného členského štátu alebo z iného ako členského štátu, ktoré sa podieľajú na konkurze alebo likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovne, a orgánmi, ktoré vykonávajú nad týmito osobami dohľad,
3.
audítormi alebo audítorskými spoločnosťami z iných členských štátov alebo z iných ako členských štátov, ktorí overujú účtovnú závierku poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej zaisťovne a finančných inštitúcií so sídlom v iných členských štátoch, a orgánmi, ktoré vykonávajú nad týmito audítormi alebo audítorskými spoločnosťami dohľad,
4.
osobami z iných členských štátov, ktoré vykonávajú činnosť zodpovedného aktuára, a orgánmi, ktoré vykonávajú nad nimi dohľad.
(5)
Národná banka Slovenska je oprávnená použiť informácie získané podľa odseku 4 len na účely, na ktoré jej boli poskytnuté. Informácie získané podľa odseku 4 je Národná banka Slovenska oprávnená poskytnúť iným osobám len so súhlasom tých subjektov podľa odseku 4, ktoré ich poskytli.
(6)
Ustanoveniami odsekov 1 až 5 nie je dotknutá osobitným zákonom uložená povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu.
ŠTVRTÁ ČASŤ
DOHĽAD NAD POISŤOVNÍCTVOM
§ 42
Výkon dohľadu
(1)
Dohľad podľa tohto zákona sa vykonáva nad činnosťou poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, Slovenskou kanceláriou poisťovateľov; za podmienok podľa § 20 ods. 3 a 4 podlieha dohľadu podľa tohto zákona aj poisťovacia činnosť poisťovne z iného členského štátu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a činnosť iných osôb súvisiaca s činnosťou alebo riadením poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne. Dohľad sa tiež vykonáva nad konsolidovanými celkami podľa § 43, ktorých súčasťou sú poisťovne a zaisťovne.
(2)
Predmetom dohľadu podľa odseku 1 je
a)
dodržiavanie ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov v rozsahu z nich vyplývajúceho a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na ich vykonanie,
b)
dodržiavanie podmienok určených v povoleniach vydaných podľa tohto zákona.
(3)
Dohľad podľa odseku 1 vykonáva Národná banka Slovenska.
(4)
Predmetom dohľadu nie sú spory zo zmluvných vzťahov poisťovní, zaisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní alebo pobočiek zahraničných zaisťovní a ich klientov, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy20) alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.
(5)
Na základe dohody uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a orgánom dohľadu iného štátu môže orgán dohľadu iného štátu vykonávať dohľad na území Slovenskej republiky nad činnosťou pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, nad dcérskou spoločnosťou zahraničnej poisťovne a nad dcérskou spoločnosťou zahraničnej zaisťovne, ktorá je poisťovňou alebo zaisťovňou.
(6)
Národná banka Slovenska je povinná umožniť príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu vykonať dohľad na mieste na území Slovenskej republiky nad činnosťou pobočky poisťovne z iného členského štátu zriadenej podľa § 17 priamo alebo prostredníctvom tretej osoby splnomocnenej na tento účel. Predmetom tohto dohľadu je preverenie informácií získaných pri výkone dohľadu nad príslušnou poisťovňou z iného členského štátu. Tento dohľad Národná banka Slovenska umožní vykonať až po tom, ako ju príslušný orgán domovského členského štátu podľa § 3 písm. o) druhého bodu informuje o tom, že chce taký dohľad vykonať. Národná banka Slovenska je oprávnená zúčastniť sa takého dohľadu.
(7)
Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad nad pobočkami poisťovne a pobočkami zaisťovne, ktoré pôsobia na území iného štátu, a nad dcérskou spoločnosťou poisťovne a dcérskou spoločnosťou zaisťovne, ktorá je poisťovňou alebo zaisťovňou na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy tohto štátu a dohoda uzavretá medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi dohľadu tohto štátu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)
Pri výkone dohľadu podľa odseku 1 formou kontroly na mieste sa vzťahy medzi Národnou bankou Slovenska a osobami podliehajúcimi tomuto dohľadu spravujú ustanoveniami osobitného zákona.3)
(9)
Osoby podliehajúce dohľadu podľa odseku 1, dohľadu na konsolidovanom základe a doplňujúcemu dohľadu nad finančnými konglomerátmi (ďalej len „doplňujúci dohľad") sú v Národnou bankou Slovenska určenej lehote povinné odovzdať Národnej banke Slovenska ňou požadované údaje vrátane záznamov telefonických rozhovorov a záznamov o práci s údajmi, doklady a informácie potrebné na riadny výkon tohto dohľadu.
Dohľad na konsolidovanom základe
§ 43
(1)
Dohľadom na konsolidovanom základe sa rozumie sledovanie a regulácia rizík konsolidovaných celkov a subkonsolidovaných celkov, ktorých súčasťou sú poisťovne alebo zaisťovne, na účel obmedzenia rizík, ktorým je poisťovňa alebo zaisťovňa vystavená z dôvodu jej účasti v konsolidovanom celku alebo subkonsolidovanom celku.
(2)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe podľa tohto zákona nad poisťovacím konsolidovanom celkom a nad poisťovacím subkonsolidovaným celkom.
(3)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe nad finančným konsolidovaným celkom, ak osoba ovládajúca konsolidovaný celok je finančnou holdingovou inštitúciou, ktorá nepodlieha dohľadu podľa osobitného predpisu,5) a nad finančným subkonsolidovaným celkom, ak osoba ovládajúca subkonsolidovaný celok je finančná holdingová inštitúcia, ktorá nepodlieha dohľadu podľa osobitného predpisu.5)
(4)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad na konsolidovanom základe nad zmiešaným konsolidovaným celkom a nad zmiešaným subkonsolidovaným celkom v rozsahu sledovania vnútroskupinových obchodov podľa § 48i ods. 2 medzi poisťovňou alebo zaisťovňou a holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou, jej dcérskymi spoločnosťami a v rozsahu poskytovania informácií podľa § 46.
(5)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
konsolidovaným celkom skupina osôb, v ktorej jedna osoba ovláda ostatné osoby a ktorá nie je ovládaná žiadnou inou osobou,
b)
poisťovacím konsolidovaným celkom konsolidovaný celok ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou, ktorého členmi sú nimi ovládané osoby, ktoré sú poisťovňami alebo zaisťovňami,
c)
finančným konsolidovaným celkom konsolidovaný celok ovládaný finančnou holdingovou inštitúciou,
d)
zmiešaným konsolidovaným celkom konsolidovaný celok ovládaný holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou,
e)
subkonsolidovaným celkom skupina osôb, v ktorej jedna osoba ovláda ostatné osoby a ktorá je ovládaná inou osobou, ktorú sama neovláda,
f)
poisťovacím subkonsolidovaným celkom subkonsolidovaný celok ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou, ktorého členmi sú nimi ovládané osoby, ktoré sú poisťovňami alebo zaisťovňami, pričom poisťovňa alebo zaisťovňa ovládajúca tento subkonsolidovaný celok je ovládaná inou osobou, ktorú sama neovláda,
g)
finančným subkonsolidovaným celkom subkonsolidovaný celok ovládaný finančnou holdingovou inštitúciou,
h)
zmiešaným subkonsolidovaným celkom subkonsolidovaný celok ovládaný holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou,
i)
finančnou holdingovou inštitúciou finančná inštitúcia, ktorej dcérskymi spoločnosťami sú prevažne poisťovne alebo zaisťovne alebo finančné inštitúcie, pričom aspoň jedna jej dcérska spoločnosť je poisťovňou alebo zaisťovňou alebo inštitúciou elektronických peňazí a ktorá nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou,
j)
holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou materská spoločnosť iná ako finančná holdingová inštitúcia, poisťovňa alebo zaisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, pričom aspoň jedna jej dcérska spoločnosť je poisťovňou alebo zaisťovňou,
k)
zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou materská spoločnosť iná ako regulovaná osoba, ktorá spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami, z ktorých aspoň jedna je regulovanou osobou so sídlom v členskom štáte, a spolu s ostatnými ovládanými osobami tvorí finančný konglomerát,
l)
ovládaním vzťah v skupine osôb, v ktorých
1.
jedna osoba kontroluje inú osobu,
2.
jedna osoba má majetkovú účasť v inej osobe alebo
3.
osoby sú navzájom prepojené vzťahom
3a.
vzniknutým na základe zmluvy medzi dvomi osobami alebo viacerými osobami, podľa ktorej sú tieto osoby riadené jednou osobou na spoločnom základe, pričom tieto osoby nie sú prepojené vzťahom kontroly podľa § 3 písm. f), alebo
3b.
cez tie isté osoby v štatutárnych orgánoch alebo dozorných orgánoch dvoch osôb alebo viacerých osôb, ktoré nie sú prepojené vzťahom kontroly podľa § 3 písm. f), pričom tieto isté osoby majú väčšinu v štatutárnych orgánoch alebo v dozorných orgánoch týchto osôb,
m)
majetkovou účasťou priamy podiel alebo nepriamy podiel alebo ich súčet, ktorý predstavuje najmenej 20 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu,
n)
regulovanou osobou poisťovňa alebo zaisťovňa, banka, inštitúcia elektronických peňazí, obchodník s cennými papiermi, správcovská spoločnosť a rovnaká zahraničná osoba.
§ 44
(1)
Národná banka Slovenska vedie zoznam finančných holdingových inštitúcií podľa § 43 ods. 3.
(2)
Zoznam podľa odseku 1 zasiela Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov a komisii.
§ 45
(1)
Národná banka Slovenska je oprávnená nezahrnúť do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe osobu,
a)
ktorá má sídlo na území iného štátu a právny poriadok tohto štátu neumožňuje výmenu informácií na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe, najmä ak celkové aktíva tejto právnickej osoby sú menšie ako 10 000 000 EUR alebo ako 1 % z celkových aktív osoby ovládajúcej konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok,
c)
ktorej zaradenie do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku je nevhodné z hľadiska cieľov dohľadu na konsolidovanom základe.
(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená vyňať z dohľadu na konsolidovanom základe konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok, ktorý je súčasťou iného konsolidovaného celku, nad ktorým vykonáva dohľad na konsolidovanom základe Národná banka Slovenska alebo príslušný orgán dohľadu iného štátu na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného štátu.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi nezahrnutie osoby podľa odseku 1 písm. b) alebo c) do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku tejto osobe; táto osoba je povinná poskytnúť na požiadanie informácie potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe príslušnému orgánu dohľadu štátu, v ktorom má sídlo jej materská spoločnosť.
(4)
Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorej materskou spoločnosťou je zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa alebo zahraničná finančná inštitúcia kontrolujúca finančný konsolidovaný celok so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, nepodlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona, Národná banka Slovenska preverí, či táto poisťovňa alebo zaisťovňa podlieha dohľadu, ktorý je rovnocenný s dohľadom na konsolidovanom základe podľa tohto zákona.
(5)
Národná banka Slovenska preverí skutočnosť uvedenú v odseku 4 z vlastného podnetu alebo na žiadosť regulovanej osoby, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, alebo na žiadosť materskej spoločnosti.
(6)
Ak Národná banka Slovenska podľa odseku 4 zistí, že nad poisťovňou alebo zaisťovňou sa nevykonáva dohľad na konsolidovanom základe rovnocenný s dohľadom na konsolidovanom základe podľa tohto zákona, zahrnie túto poisťovňu alebo zaisťovňu do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku podliehajúcemu dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona.
§ 46
(1)
Finančná holdingová inštitúcia podľa § 43 ods. 3 je povinná zabezpečovať, aby konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok, ktorý ovláda, dodržiaval požiadavky podľa § 31.
(2)
Osoba, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku, je povinná vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska priamo alebo prostredníctvom osoby ovládajúcej konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok alebo poisťovne alebo zaisťovne určenej Národnou bankou Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; poisťovňa alebo zaisťovňa ovládajúca konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok a finančná holdingová inšitúcia sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska za konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na výkon dohľadu na konsolidovanom základe, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch. Údaje a iné informácie uvedené vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, poisťovňa, zaisťovňa, finančná holdingová inštitúcia alebo iná osoba, ktorá ich vypracovala a predložila, je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v ním určenej lehote.
(3)
Štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania výkazov, hlásení a iných správ podľa odseku 2 vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska. Na tieto výkazy, hlásenia a iné správy sa inak vzťahuje § 34 ods. 6.
(4)
Audítor osoby, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku, je na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe povinný poskytnúť informácie Národnej banke Slovenska a audítorom osoby ovládajúcej konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok.
(5)
Osoba ovládajúca konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok oznámi Národnej banke Slovenska audítorov, ktorí budú vykonávať audit osôb zahrnutých do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku, najneskôr do konca kalendárneho roka, za ktorý má byť audit vykonaný.
(6)
Odseky 2 a 3 sa rovnako vzťahujú na osobu, ktorá ovláda zmiešaný konsolidovaný celok alebo zmiešaný subkonsolidovaný celok, na osobu, ktorá je zahrnutá do zmiešaného konsolidovaného celku alebo zmiešaného subkonsolidovaného celku a na audítora takýchto osôb.
§ 47
(1)
Osoba, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku, je povinná vytvoriť kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečujú správnosť poskytovaných informácií na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe.
(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená vykonať dohľad na mieste3) alebo je oprávnená požiadať o vykonanie dohľadu na mieste iný príslušný orgán dohľadu nad osobami, ktoré sú zahrnuté do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku, na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe; tento orgán dohľadu je povinný požadovaný dohľad na mieste vykonať.
(3)
Poisťovňa alebo zaisťovňa ovládajúca konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok je povinná zabezpečiť vykonanie auditu nad osobami zahrnutými do konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe. Tieto osoby sú povinné na žiadosť poisťovne alebo zaisťovne ovládajúcej konsolidovaný celok alebo subkonsolidovaný celok uzavrieť zmluvu o audítorskej činnosti.
§ 48
(1)
Ak je poisťovňa alebo zaisťovňa súčasťou konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku, ktorý ovláda poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa alebo finančná inštitúcia, ktorá má sídlo na území iného štátu, Národná banka Slovenska je oprávnená dohodnúť podmienky výkonu dohľadu na konsolidovanom základe v písomnej dohode uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného štátu a ich vzájomnú výmenu informácií. Ak takáto dohoda nie je uzavretá, dohľad na konsolidovanom základe vykonáva príslušný orgán dohľadu, ktorý udelil povolenie podľa § 4 alebo 11 poisťovni, zaisťovni, zahraničnej poisťovni alebo zahraničnej zaisťovni s najvyššími celkovými aktívami; ak je výška celkových aktív rovnaká, dohľad na konsolidovanom základe vykonáva príslušný orgán dohľadu, ktorý udelil povolenie ako prvý.
(2)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu vykoná dohľad na mieste na konsolidovanom základe alebo umožní výkon dohľadu na mieste na konsolidovanom základe povereným osobám príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu v konsolidovaných celkoch alebo subkonsolidovaných celkoch; podrobnosti o výkone tohto dohľadu na mieste na konsolidovanom základe môže upraviť dohoda podľa odseku 1. Vykonanie dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky je príslušný orgán dohľadu iného členského štátu povinný vopred oznámiť Národnej banke Slovenska. Poverené osoby príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu majú rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť ako zamestnanci Národnej banky Slovenska poverení výkonom dohľadu na mieste podľa osobitného predpisu;3) nemajú však povinnosť vyhotoviť písomný protokol o nimi vykonanom dohľade a povinnosť určiť a písomne oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri dohľade.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi komisii uzavretie písomnej dohody podľa odseku 1 a jej obsah.
Doplňujúci dohľad
§ 48a
Doplňujúcim dohľadom je sledovanie a regulácia rizík finančných konglomerátov, ktorých súčasťou sú poisťovne alebo zaisťovne, obchodníci s cennými papiermi, banky, inštitúcie elektronických peňazí, správcovské spoločnosti, na účely obmedzenia rizík, ktorým je poisťovňa, zaisťovňa alebo iná regulovaná osoba vystavená z dôvodu svojej účasti vo finančnom konglomeráte.
§ 48b
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
finančným konglomerátom
1.
skupina, ak
1a.
je ovládaná regulovanou osobou,
1b.
regulovaná osoba podľa bodu 1a. je materskou spoločnosťou osoby vo finančnom sektore alebo je osobou, ktorá má majetkovú účasť podľa § 43 ods. 5 písm. m) na osobe vo finančnom sektore, alebo je osobou prepojenou s osobou vo finančnom sektore vzťahom ovládania podľa písmena c),
1c.
aspoň jedna z osôb v skupine je zo sektora poisťovníctva a aspoň jedna z bankového sektora alebo zo sektora investičných služieb a
1d.
konsolidované čínnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v sektore poisťovníctva a konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v bankovom sektore a v sektore investičných služieb sú významné podľa § 48e ods. 2 a 4,
2.
skupina, ak
2a.
aspoň jedna z dcérskych spoločností v skupine je regulovanou osobou,
2b.
nie je ovládaná regulovanou osobou a činnosť skupiny sa sústreďuje vo finančnom sektore podľa § 48e ods. 2 a 4,
2c.
aspoň jedna z osôb v skupine je zo sektora poisťovníctva a aspoň jedna z bankového sektora alebo zo sektora investičných služieb a
2d.
konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v sektore poisťovníctva a konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v bankovom sektore a v sektore investičných služieb sú významné podľa § 48e ods. 2 a 4,
3.
podskupina iného finančného konglomerátu, ktorá spĺňa podmienky podľa prvého bodu alebo druhého bodu,
b)
finančným sektorom sektor, v ktorom pôsobí jedna alebo viaceré z týchto právnických osôb:
1.
banka, inštitúcia elektronických peňazí, iná právnická osoba podľa osobitného zákona24a) alebo podnik pomocných bankových služieb; tieto tvoria bankový sektor,
2.
poisťovňa, zaisťovňa alebo právnická osoba ovládajúca finančný konsolidovaný celok; tieto tvoria sektor poisťovníctva,
3.
obchodník s cennými papiermi alebo iná právnická osoba podľa osobitného zákona4a) okrem inštitúcie elektronických peňazí; tieto tvoria sektor investičných služieb,
4.
zmiešaná finančná holdingová spoločnosť,
c)
skupinou skupina osôb navzájom prepojených vzťahom ovládania podľa § 43 ods. 5 písm. l).
§ 48c
(1)
Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad, ak
a)
finančný konglomerát je ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou,
b)
finančný konglomerát je ovládaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ktorá je materskou spoločnosťou poisťovne alebo zaisťovne a finančný konglomerát netvoria ďalšie regulované osoby,
c)
materskou spoločnosťou poisťovne alebo zaisťovne je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a finančný konglomerát tvoria ďalšie regulované osoby so sídlom v inom členskom štáte, pričom najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva,
d)
finančný konglomerát je ovládaný viac ako jednou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou so sídlom v rôznych členských štátoch a v každom z týchto členských štátov má sídlo regulovaná osoba, pričom regulovanou osobou s najvyššími celkovými aktívami vo finančnom konglomeráte je poisťovňa alebo zaisťovňa, alebo ak najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva; ak je súčasťou sektora poisťovníctva aj poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa so sídlom v inom členskom štáte, ak sa tak Národná banka Slovenska dohodla s príslušným orgánom dohľadu tohto členského štátu,
e)
finančný konglomerát je ovládaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou so sídlom v Slovenskej republike, ktorá je materskou spoločnosťou viac ako jednej regulovanej osoby so sídlom v inom členskom štáte a žiadnej z týchto regulovaných osôb nebolo udelené povolenie v Slovenskej republike, pričom najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva,
f)
finančný konglomerát nie je ovládaný materskou spoločnosťou alebo je ovládaný inak, ako je uvedené v písmenách a) až e), ak najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva a regulovanou osobou s najvyššími celkovými aktívami v tomto sektore je poisťovňa alebo zaisťovňa.
(2)
Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, a po vyjadrení osoby ovládajúcej príslušný finančný konglomerát prevziať výkon doplňujúceho dohľadu aj v prípadoch neuvedených v odseku 1, ak je to vhodné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
(3)
Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, a po vyjadrení osoby ovládajúcej príslušný finančný konglomerát prenechať výkon doplňujúceho dohľadu v prípadoch uvedených v odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, ak je to vhodné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
§ 48d
(1)
Národná banka Slovenska v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, určí na základe kritérií podľa § 48e, ktoré finančné konglomeráty podliehajú doplňujúcemu dohľadu.
(2)
Národná banka Slovenska oznámi príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, každý ďalší návrh na zaradenie finančného konglomerátu do doplňujúceho dohľadu.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi právnickej osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát podľa § 48c ods. 1, alebo poisťovni, alebo zaisťovni s najväčšími celkovými aktívami, ak najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva, že tento finančný konglomerát bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Národná banka Slovenska o tom informuje aj príslušné orgány dohľadu iných členských štátov, v ktorom má sídlo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, a komisiu.
(4)
Národná banka Slovenska oznámi Výboru pre finančné konglomeráty pri komisii princípy, ktoré uplatňuje pri doplňujúcom dohľade nad koncentráciou rizík finančného konglomerátu podľa § 48h a nad vnútroskupinovými obchodmi podľa § 48i.
§ 48e
(1)
Činnosti sa považujú za sústredené vo finančnom sektore, ak podiel celkových aktív regulovaných osôb a neregulovaných osôb finančného sektora v skupine k celkovým aktívam skupiny ako celku je vyšší ako 40 %.
(2)
Činnosti vo finančných sektoroch sú významné, ak priemer z hodnôt podielov za každý finančný sektor je vyšší ako 10 %, pričom priemer sa vypočíta z týchto podielov:
a)
z podielu celkových aktív jedného finančného sektora k celkovým aktívam osôb finančného sektora v skupine a
b)
z podielu minimálnej výšky vlastných zdrojov jedného finančného sektora k súčtu minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb finančného sektora v skupine.
(3)
Najmenší finančný sektor vo finančnom konglomeráte je finančný sektor, ktorého priemer z podielov podľa odseku 2 je najnižší; najvýznamnejší finančný sektor vo finančnom konglomeráte je finančný sektor, ktorého priemer z podielov podľa odseku 2 je najvyšší. Na účely výpočtu priemeru z podielov podľa odseku 2 a na meranie najmenšieho finančného sektora vo finančnom konglomeráte a najvýznamnejšieho finančného sektora vo finančnom konglomeráte sa bankový sektor a sektor poisťovníctva považujú za jeden sektor.
(4)
Ak skupina nedosiahne hodnotu priemeru z podielov podľa odseku 2, ale celkové aktíva najmenšieho finančného sektora v skupine sú vyššie ako 6 000 000 000 EUR, Národná banka Slovenska je oprávnená určiť po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, že skupina sa nebude považovať za finančný konglomerát alebo že sa nebudú uplatňovať ustanovenia § 48g až 48j, ak vykonávanie doplňujúceho dohľadu nie je vhodné z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu, najmä ak
a)
priemer z podielov podľa odseku 2 nepresiahne 5 %,
b)
jeden z podielov podľa odseku 2 nepresiahne 5 % alebo
c)
podiel na trhu najmenšieho finančného sektora vo finančnom konglomeráte nepresiahne 5 % v žiadnom členskom štáte, ak je meraný z hľadiska celkových aktív v bankovom sektore alebo v sektore investičných služieb a z hľadiska hrubej výšky predpísaného poistného poistných zmlúv uzatvorených v sektore poisťovníctva.
(5)
Rozhodnutia Národnej banky Slovenska prijaté podľa odseku 4 Národná banka Slovenska oznámi aj príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(6)
Národná banka Slovenska je oprávnená po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, vylúčiť právnickú osobu z výpočtu podielov podľa odsekov 1 až 3, ak ide o osobu,
a)
ktorá má sídlo na území štátu, ktorý nie je členským štátom a právny poriadok tohto štátu neumožňuje výmenu informácií na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
ktorej zaradenie do finančného konglomerátu je nevhodné z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu.
(7)
Národná banka Slovenska je oprávnená po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, brať do úvahy hodnoty podielov podľa odsekov 1 a 2 za tri po sebe nasledujúce roky, aby sa zamedzilo náhlej zmene režimu výkonu doplňujúceho dohľadu, a nebrať do úvahy hodnoty podielov podľa odsekov 1 a 2, ak nastanú významné zmeny v štruktúre skupiny.
(8)
Národná banka Slovenska je oprávnená v osobitne odôvodnených prípadoch a po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, pri výpočte hodnoty podielov podľa odsekov 1 a 2 nahradiť alebo doplniť kritérium založené na celkových aktívach kritériami založenými na štruktúre príjmov a podsúvahových činnostiach, a to jedným alebo oboma súčasne, alebo pridať jedno alebo obidve tieto kritériá, ak majú osobitný význam z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu.
(9)
Ak hodnota podielu podľa odseku 1 klesne pod 40 % alebo hodnota priemeru z podielov podľa odseku 2 klesne pod 10 % v prípade finančných konglomerátov, na ktoré sa už vzťahuje doplňujúci dohľad, na nasledujúce tri roky platí pri výpočte podľa odseku 1 hodnota podielu vo výške 35 % a pri výpočte podľa odseku 2 hodnota priemeru z podielov 8 %.
(10)
Ak v prípade skupiny, nad ktorou sa už vykonáva doplňujúci dohľad, celkové aktíva najmenšieho finančného sektora skupiny klesnú pod 6 000 000 000 EUR, na nasledujúce tri roky platí pri výpočte podľa odseku 4 suma 5 000 000 000 EUR.
(11)
Národná banka Slovenska môže so súhlasom príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, počas obdobia ustanoveného v odsekoch 7 až 10 určiť, že prestanú platiť nižšie hodnoty podielov alebo nižšia suma ustanovená v odsekoch 7 až 10 pre finančné konglomeráty podliehajúce doplňujúcemu dohľadu.
(12)
Výpočty týkajúce sa celkových aktív sa robia súhrnom celkových aktív osôb v skupine z ich ročných účtovných závierok. Na účely tohto výpočtu sa pre osoby, v ktorých je nadobudnutá majetková účasť, berie do úvahy výška podielu nadobudnutého v danej osobe. Ak boli zostavené konsolidované účtovné závierky, tieto sa použijú namiesto súhrnu údajov.
(13)
Minimálna výška vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne na účely doplňujúceho dohľadu musí dosahovať výšku požadovanej miery solventnosti podľa § 31 ods. 3.
(14)
Požiadavky na minimálnu výšku vlastných zdrojov regulovaných osôb iných ako obchodník s cennými papiermi, ktoré sa zahŕňajú do výpočtov podľa odsekov 2 až 6, sa určia podľa osobitných zákonov,4a) ktoré sa vzťahujú na výpočet primeranosti vlastných zdrojov a výšky vlastných zdrojov príslušnej regulovanej osoby.
§ 48f
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná dodržiavať podmienky podľa § 48g až 48j, ak
a)
ovláda finančný konglomerát,
b)
jej materskou spoločnosťou je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorej sídlo sa nachádza v inom členskom štáte,
c)
je prepojená s právnickou osobou iného finančného sektora vzťahom ovládania podľa § 3 písm. f) tretieho bodu a štvrtého bodu alebo
d)
jej materskou spoločnosťou je regulovaná osoba alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, ak je v tomto štáte vykonávaný dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný s doplňujúcim dohľadom podľa tohto zákona.
(2)
Ak je finančný konglomerát podskupinou iného finančného konglomerátu, ktorého súčasťou je poisťovňa alebo zaisťovňa spĺňajúca niektorú z podmienok podľa odseku 1, podmienky podľa § 48g až 48j sa vzťahujú na poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu zahŕňajúceho podskupinu.
(3)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorej materskou spoločnosťou je regulovaná osoba alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom a v tomto štáte nie je vykonávaný dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný s doplňujúcim dohľadom podľa tohto zákona, je povinná dodržiavať podmienky podľa § 48g až 48j. Ak nemožno dodržať podmienky podľa § 48g až 48j z dôvodu, že dohľad vykonávaný v štáte, ktorý nie je členským štátom, nie je rovnocenný s doplňujúcim dohľadom podľa tohto zákona, Národná banka Slovenska môže určiť, že poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou takéhoto finančného konglomerátu, bude predkladať Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a správy o účasti v takomto finančnom konglomeráte, a môže aj obmedziť alebo zakázať takejto poisťovni alebo zaisťovni vnútroskupinové obchody, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie podmienok solventnosti.
(4)
Národná banka Slovenska preverí, či nad finančným konglomerátom podľa odseku 3 je vykonávaný dohľad, ktorý je rovnocenný s doplňujúcim dohľadom podľa tohto zákona, ak sa tak dohodla s orgánmi dohľadu iného členského štátu, v ktorom majú sídlo regulované osoby tvoriace súčasť finančného konglomerátu, a to na žiadosť materskej spoločnosti podľa odseku 3, na žiadosť regulovanej osoby, ktorá tvorí súčasť finančného konglomerátu, alebo z vlastného podnetu. Národná banka Slovenska prerokuje s Výborom pre finančné konglomeráty pri komisii vydanie rozhodnutia podľa odseku 3.
(5)
Ak právnické osoby majú majetkovú účasť v jednej regulovanej osobe alebo vo viacerých regulovaných osobách alebo bez majetkovej účasti uplatňujú vo vzťahu k týmto regulovaným osobám iný významný vplyv, ako je vplyv podľa odsekov 1 až 3, Národná banka Slovenska v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, určí, či a v akom rozsahu sa bude vykonávať doplňujúci dohľad nad regulovanými osobami tak, ako keby predstavovali finančný konglomerát, ktorý by mal podliehať doplňujúcemu dohľadu. Aby sa mohol vykonávať taký doplňujúci dohľad, aspoň jedna z právnických osôb podľa prvej vety musí byť poisťovňa alebo zaisťovňa, musia byť splnené podmienky ustanovené v § 48b písm. a) bodoch 1c. a 1d. a je to potrebné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
§ 48g
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná zabezpečiť, aby na úrovni finančného konglomerátu bola dodržaná dostatočná výška vlastných zdrojov a aby na úrovni finančného konglomerátu boli prijaté pravidlá zabezpečujúce dodržiavanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov. Vlastné zdroje finančného konglomerátu sú dostatočné, ak rozdiel medzi vlastnými zdrojmi na úrovni finančného konglomerátu a súčtom minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu je nula alebo kladné číslo.
(2)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná vykonávať výpočty dostatočnej výšky vlastných zdrojov podľa jednej z metód ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Národná banka Slovenska podľa odseku 9.
(3)
Národná banka Slovenska po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, je oprávnený z vlastného podnetu alebo na žiadosť regulovanej osoby alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa odseku 4 oznámiť regulovanej osobe alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá z metód výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku 9 sa použije.
(4)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná polročne, ako aj na žiadosť Národnej banky Slovenska predkladať Národnej banke Slovenska údaje o výške vlastných zdrojov a o výške vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu potrebných na splnenie podmienok dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu, ktorý podlieha doplňujúcemu dohľadu. Ak finančný konglomerát nie je ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou, údaje podľa prvej vety je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich súčasť finančného konglomerátu.
(5)
Do výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu sa zahŕňajú požiadavky na vlastné zdroje len za právnické osoby podľa § 48b písm. b).
(6)
Národná banka Slovenska môže po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska rozhodnúť, že do výpočtu požiadaviek na dostatočnú výšku vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu podliehajúcemu doplňujúcemu dohľadu nezaradí osobu,
a)
ktorá má sídlo v štáte, ktorý nie je členským štátom a právny poriadok tohto štátu neumožňuje výmenu informácií potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely doplňujúceho dohľadu nad regulovanými osobami tvoriacimi finančný konglomerát; to neplatí, ak by bolo z výpočtu vylúčených viac právnických osôb, ktorých podiel na finančnom konglomeráte je v celkovom súčte významný podľa § 48e ods. 2 a 4,
c)
ktorej zaradenie by bolo nevhodné alebo neprimerané z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu.
(7)
Národná banka Slovenska nezaradenie osoby podľa odseku 6 písm. c) prerokuje s orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za doplňujúci dohľad v príslušnom členskom štáte.
(8)
Ustanovením odseku 6 nie je dotknutá povinnosť dotknutých osôb poskytovať informácie na účely výkonu doplňujúceho dohľadu ani oprávnenie orgánov dohľadu poskytovať informácie o týchto osobách na účely výkonu doplňujúceho dohľadu alebo dohľadu nad finančnými konglomerátmi v inom členskom štáte.
(9)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska, ustanoví na účely výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu,
a)
čo tvorí vlastné zdroje na úrovni finančného konglomerátu a spôsob ich výpočtu vrátane vlastných zdrojov zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti,
b)
čo sa rozumie minimálnou výškou vlastných zdrojov osôb vo finančnom konglomeráte a spôsob ich výpočtu,
c)
metódy výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov finančného konglomerátu.
§ 48h
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná k 31. marcu kalendárneho roka alebo na žiadosť Národnej banky Slovenska predkladať Národnej banke Slovenska údaje o koncentrácii rizík finančného konglomerátu. Ak finančný konglomerát nie je ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou, údaje podľa prvej vety predkladá Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich súčasť finančného konglomerátu.
(2)
Koncentráciou rizík finančného konglomerátu sa na účely doplňujúceho dohľadu rozumie každá činnosť osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu, ktorá môže spôsobiť takú stratu, ktorá môže ohroziť platobnú schopnosť alebo bezpečnosť a zdravie regulovaných osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu; takáto koncentrácia môže byť v riziku protistrany, úverovom riziku, investičnom riziku, poistnom riziku, trhovom riziku, riziku likvidity, operačnom riziku a inom riziku alebo kombinácii týchto rizík.
(3)
Ak finančný konglomerát ovláda poisťovňa alebo zaisťovňa, vzťahuje sa na koncentráciu rizík finančného konglomerátu rovnako § 31. Ak finančný konglomerát ovláda iná regulovaná osoba, vzťahujú sa na koncentráciu rizík finančného konglomerátu primerane ustanovenia osobitného predpisu.4a)
(4)
Ak finančný konglomerát ovláda zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a ak je najvýznamnejším finančným sektorom vo finančnom konglomeráte sektor poisťovníctva, vzťahujú sa na koncentráciu rizík sektora poisťovníctva a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti primerane ustanovenia § 31.
(5)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska, ustanoví na účely zisťovania koncentrácie rizík finančného konglomerátu spôsob výpočtu
a)
majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu a čo sa rozumie majetkovou angažovanosťou finančného konglomerátu,
b)
majetkovej angažovanosti sektora poisťovníctva a čo sa rozumie majetkovou angažovanosťou sektora poisťovníctva,
c)
majetkovej angažovanosti zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti a čo sa rozumie majetkovou angažovanosťou zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti,
d)
koncetrácie rizík finančného konglomerátu a podrobnosti o koncentrácii rizík finančného konglomerátu.
§ 48i
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná na žiadosť Národnej banky Slovenska, najmenej však raz ročne k 31. marcu kalendárneho roka, predkladať Národnej banke Slovenska údaje o významných vnútroskupinových obchodoch. Ak finančný konglomerát nie je ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou, údaje podľa prvej vety je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich súčasť finančného konglomerátu.
(2)
Vnútroskupinovým obchodom sa na účely tohto zákona rozumie obchod, v ktorom regulované osoby tvoriace súčasť finančného konglomerátu priamo alebo nepriamo využívajú iné spoločnosti tej istej skupiny alebo fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktoré ovládajú na splnenie povinnosti, a to bez ohľadu na to, či je táto povinnosť určená zmluvou a či je splnenie tejto povinnosti za úhradu.
(3)
Významným vnútroskupinovým obchodom sa na účely doplňujúceho dohľadu rozumie vnútroskupinový obchod, ktorého výška je najmenej 5 % zo zistenej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu podľa § 48g ods. 9 písm. a).
(4)
Pri významných vnútroskupinových obchodoch s osobami s osobitným vzťahom sa postupuje podľa osobitného zákona.24b)
§ 48j
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly vrátane riadiacich postupov a vedenia účtovníctva s cieľom sledovať dodržiavanie ustanovení tohto zákona na úrovni finančného konglomerátu.
(2)
Systém riadenia rizík na účely doplňujúceho dohľadu zahŕňa
a)
vhodný systém riadenia zabezpečujúci na úrovni finančného konglomerátu schvaľovanie a pravidelnú kontrolu podnikateľskej stratégie vo vzťahu k rizikám vyplývajúcim z činnosti finančného konglomerátu,
b)
postupy na zabezpečenie dostatočnej výšky vlastných zdrojov, ktoré zahŕňajú možný vplyv podnikateľskej stratégie na rizikový profil a na vlastné zdroje poisťovne alebo zaisťovne,
c)
postupy na sledovanie rizík a opatrenia zabezpečujúce sledovanie a kontrolu rizík na úrovni finančného konglomerátu.
(3)
Systém vnútornej kontroly na účely doplňujúceho dohľadu zahŕňa hodnotenie postupov
a)
na identifikáciu a meranie rizík ovplyvňujúcich plnenie ustanovení tohto zákona o dostatočnej výške vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu a hodnotenie ich funkčnosti a účinnosti,
b)
účtovania a poskytovania informácií, ktoré slúžia na zisťovanie, meranie, sledovanie a kontrolu vnútroskupinových obchodov a koncentráciu rizík finančného konglomerátu.
§ 48k
(1)
Národná banka Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu podľa § 48c
a)
zabezpečuje koordináciu zhromažďovania a rozširovania informácií potrebných na sledovanie činnosti finančného konglomerátu a aj zabezpečuje poskytovanie informácií dôležitých na výkon doplňujúceho dohľadu v jednotlivých finančných sektoroch Národnej banke Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iných štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
b)
zhromažďuje informácie potrebné na zhodnotenie finančnej situácie finančného konglomerátu na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
sleduje dodržiavanie ustanovení tohto zákona o dostatočnej výške vlastných zdrojov, koncentráciách rizík finančného konglomerátu a vnútroskupinových obchodoch,
d)
sleduje štruktúru finančného konglomerátu, jeho organizáciu a sleduje funkčnosť systému vnútornej kontroly podľa § 48j,
e)
plánuje a koordinuje výkon doplňujúceho dohľadu za akejkoľvek situácie v spolupráci s Národnou bankou Slovenska a s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
f)
plní ďalšie úlohy potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, koordinovať výkon doplňujúceho dohľadu a upraviť postupy spolupráce pri uplatňovaní ustanovení § 48d, 48e, § 48f ods. 3 a 5, § 48g, § 48l ods. 2 a § 49a.
(3)
Informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu, ktoré už boli poskytnuté príslušnému orgánu dohľadu iného štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, si Národná banka Slovenska vyžiada od tohto orgánu. Ak tieto informácie Národná banka Slovenska nezískala postupom podľa prvej vety, je oprávnená vyžiadať si ich priamo od osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu, ktoré sú uvedené v § 48g ods. 2.
§ 48l
(1)
Národná banka Slovenska spolupracuje s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, pri výkone doplňujúceho dohľadu, a to aj vtedy ak doplňujúci dohľad vykonáva príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, a to najmenej v rozsahu podľa odseku 3.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná na žiadosť príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, poskytnúť im informácie potrebné na výkon dohľadu nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu a doplňujúceho dohľadu, najmenej však v rozsahu podľa odseku 3. Národná banka Slovenska je povinná poskytnúť tieto informácie aj z vlastného podnetu, ak zistí, že uvedené informácie sú dôležité na výkon dohľadu nad finančnými konglomerátmi. Národná banka Slovenska je oprávnená vyžiadať si od príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu najmenej v rozsahu podľa odseku 3 a je oprávnený aj vymieňať si informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu aj so zahraničnými centrálnymi bankami, Európskym systémom centrálnych bánk a Európskou centrálnou bankou.
(3)
Spolupráca a výmena informácií podľa odsekov 1 a 2 sa týka najmä
a)
štruktúry finančného konglomerátu a príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov , ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
b)
stratégie a zamerania finančného konglomerátu,
c)
finančnej situácie finančného konglomerátu, najmä dostatočnej výšky vlastných zdrojov, vnútroskupinových obchodov, koncentrácie rizík finančného konglomerátu a výsledkov hospodárenia,
d)
akcionárov s kvalifikovanou účasťou v osobách tvoriacich súčasť finančného konglomerátu a členov štatutárnych orgánov osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu,
e)
organizácie, riadenia rizík a systému vnútornej kontroly na úrovni finančného konglomerátu,
f)
postupov zberu informácií od osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu a preverovania týchto informácií,
g)
nepriaznivého vývoja v regulovaných osobách alebo v iných osobách tvoriacich súčasť finančného konglomerátu, ktorý by mohol mať vážny negatívny vplyv na poisťovňu alebo zaisťovňu,
h)
závažných sankcií a mimoriadnych opatrení prijatých Národnou bankou Slovenska, príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(4)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
a)
vydanie rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase podľa § 36 ods. 1 písm. a), c) a d), ak by zmeny v akcionárskej štruktúre alebo zmeny v orgánoch poisťovne alebo zaisťovne ovplyvnili výkon doplňujúceho dohľadu,
b)
uloženie sankcií alebo prijatie opatrení voči regulovaným osobám tvoriacim súčasť finančného konglomerátu, ktoré by mohli mať vplyv aj na regulované osoby podliehajúce doplňujúcemu dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska alebo príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(5)
Národná banka Slovenska nie je povinná prerokovať skutočnosti podľa odseku 4, ak toto prerokovanie môže ohroziť prijatie rozhodnutí v príslušnej lehote alebo ak prijatie sankcií a opatrení neznesie odklad. Národná banka Slovenska v takom prípade bez zbytočného odkladu informuje príslušné orgány dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(6)
Národná banka Slovenska je pri výkone doplňujúceho dohľadu oprávnená vyzvať príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, v tom členskom štáte, v ktorom má sídlo materská spoločnosť, aby požiadal materskú spoločnosť o informácie potrebné na vykonávanie úloh Národnej banky Slovenska podľa § 48k a aby jej postúpili tieto informácie.
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa vzťahujú aj na spoluprácu Národnej banky Slovenska s orgánmi dohľadu štátov, s ktorými Európska únia podpísala dohodu o spolupráci pri výkone doplňujúceho dohľadu.
(8)
Ustanovením odseku 7 nie je dotknuté oprávnenie uzavrieť dohodu o podmienkach výkonu dohľadu nad finančnými konglomerátmi a o vzájomnej výmene informácií s príslušným orgánom dohľadu iného štátu, ktorý nie je členským štátom, ak takáto dohoda nie je v rozpore s pravidlami výkonu doplňujúceho dohľadu.
§ 48m
(1)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, preverí informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá tvorí súčasť finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky, alebo preverí tieto informácie prostredníctvom poverených osôb. Osoby poverené príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu sú oprávnené zúčastniť sa na preverovaní vykonávanom Národnou bankou Slovenska alebo môžu preveriť tieto informácie so súhlasom Národnej banky Slovenska samostatne.
(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená požiadať príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, o preverenie informácií potrebných na výkon dohľadu nad finančným konglomerátom a o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území členského štátu, alebo o preverenie týchto informácií prostredníctvom poverených osôb. Osoby poverené Národnou bankou Slovenska sú oprávnené zúčastniť sa na preverovaní vykonávanom príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu alebo môžu preveriť tieto informácie so súhlasom príslušného orgánu dohľadu členského štátu samostatne.
§ 48n
Osoby, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, sú na účely doplňujúceho dohľadu povinné poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností podľa § 48g až 48j.
§ 48o
(1)
Zmiešané finančné holdingové spoločnosti podľa § 48c sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy obsahujúce údaje, ktoré sú potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu podľa § 48g ods. 2, § 48h ods. 1 a § 48i ods. 1, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska.
(2)
Údaje a iné informácie uvedené vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej Národnou bankou Slovenska.
§ 49
Sankcie
(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v povolení podľa § 5, 6 alebo § 12 alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie poisťovacej činnosti, alebo zaisťovacej činnosti, alebo ak Národná banka Slovenska zistí, že činnosť vykonávaná poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne môže viesť k ohrozeniu záujmov jej klientov môže podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov
a)
uložiť poisťovni poisťovní z iného členského štátu, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov,
b)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne vypracovať ozdravný plán,
c)
uložiť poisťovni poisťovní z iného členského štátu, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy,
d)
uložiť poisťovni poisťovní z iného členského štátu, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne skončiť nepovolenú činnosť,
e)
uložiť poisťovni poisťovní z iného členského štátu, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne pokutu od 100 000 Sk do 20 000 000 Sk,
f)
obmedziť alebo pozastaviť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne oprávnenie na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov,
g)
nariadiť poisťovni prevod poistného kmeňa alebo jeho časti na inú poisťovňu,
h)
obmedziť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne voľné nakladanie s aktívami,
i)
odobrať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre niektoré poistné odvetvie, zúžiť rozsah poisťovacej činnosti pre niektoré poistenia v rámci poistného odvetvia, odobrať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne, ktorá súčasne vykonáva životné poistenie a neživotné poistenie, povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre životné poistenie alebo neživotné poistenie,
j)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne opravu účtovnej alebo inej evidencie,
k)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti,
l)
uložiť poisťovni alebo zaisťovni zúčtovanie strát z hospodárenia so základným imaním po zúčtovaní strát s nerozdeleným ziskom z minulých rokov a s fondmi tvorenými zo zisku,
m)
zaviesť nútenú správu nad poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne (ďalej len „nútená správa"),
n)
odobrať poisťovni alebo zaisťovni povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti z dôvodov uvedených v § 62.
(2)
Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti Slovenskej kancelárie poisťovateľov spočívajúce v nedodržiavaní podmienok podľa osobitného zákona,25) je oprávnený podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov uložiť Slovenskej kancelárii poisťovateľov sankcie podľa odseku 1 písm. a), c), e) a j).
(3)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že fyzická osoba alebo právnická osoba vykonáva činnosti, na ktoré je potrebné povolenie podľa tohto zákona, bez povolenia, je oprávnený uložiť fyzickej osobe alebo právnickej osobe podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania a následkov pokutu od 100 000 Sk do 1 000 000 Sk a oznámi túto skutočnosť orgánu činnému v trestnom konaní.21)
(4)
Národná banka Slovenska môže uložiť právnickej osobe, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného celku, nad ktorým vykonáva dohľad na konsolidovanom základe podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov, pokutu od 100 000 Sk do 20 000 000 Sk, ak táto právnická osoba
a)
neumožní vykonať dohľad formou kontroly na mieste,
b)
neposkytne požadované výkazy, hlásenia a iné správy na účely výkonu dohľadu na konsolidovanom základe,
c)
poskytne nesprávne, nepravdivé alebo neúplné výkazy, hlásenia a iné správy, prípadne nedodrží termíny na ich predloženie alebo
d)
nesplní povinnosť podľa § 31 ods. 13.
(5)
Národná banka Slovenska môže uložiť za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na individuálnom základe, na konsolidovanom základe a v rámci finančného konglomerátu, zo stanov poisťovne alebo zaisťovne alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov
a)
členovi predstavenstva alebo členovi dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúcemu pobočky zahraničnej poisťovne alebo jeho zástupcovi, vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne alebo jeho zástupcovi, nútenému správcovi alebo zástupcovi núteného správcu, členovi predstavenstva alebo vedúcemu zamestnancovi zmiešanej finančnej spoločnosti podľa § 48c ods. 1 písm. b) až e), zodpovednému aktuárovi, prokuristovi pokutu až do výšky dvanásťnásobku mesačného priemeru celkových príjmov od poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, konsolidovaného celku, subkonsolidovaného celku alebo osôb tvoriacich finančný konglomerát, do ktorého patrí poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne,
b)
vedúcemu zamestnancovi10) riadiacemu útvar vnútornej kontroly alebo vedúcemu zamestnancovi10) v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne pokutu najviac do výšky 50 % dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov od poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne alebo konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku, do ktorého patrí poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne.
(6)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že fyzická osoba alebo právnická osoba vykonala úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, bez tohto súhlasu, je oprávnený uložiť fyzickej osobe alebo právnickej osobe podľa závažnosti a rozsahu, dĺžky trvania, následkov pokutu od 100 000 Sk do 1 000 000 Sk.
(7)
Národná banka Slovenska je povinná na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s majetkom poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky. Obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s majetkom možno len pri tom druhu majetku, ktorý bol na tento účel určený príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu.
(8)
Osobu, ktorá na základe právoplatného uloženia pokuty prestala byť dôveryhodnou osobou podľa § 3 písm. a), je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 48c ods. 1 písm. b) až e) povinná bez zbytočného odkladu odvolať z funkcie alebo zabezpečiť jej odvolanie.
(9)
Sankcie a opatrenia podľa odsekov 1 až 8 možno ukladať samostatne alebo súbežne a opakovane. Sankcie a opatrenia podľa odsekov 1 až 7 možno uložiť do dvoch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do piatich rokov od ich vzniku. Pokutu podľa odseku 6 možno uložiť do jedného roka od zistenia nedostatkov, najneskôr však do troch rokov od ich vzniku.
(10)
Národná banka Slovenska je oprávnená aj mimo konania o uložení sankcie alebo opatrenia prerokovať nedostatky v činnosti poisťovne alebo zaisťovne s členmi predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne, v činnosti pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne s vedúcim pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, s členmi dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, s vedúcimi zamestnancami,10) vedúcim zamestnancom riadiacim útvar vnútornej kontroly alebo zodpovedným aktuárom, ktorí sú povinní poskytnúť Národnej banke Slovenska ním požadovanú súčinnosť.
(11)
O každej sankcii a opatrení podľa odseku 1 udeleným pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu informuje príslušný orgán dohľadu štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa, ktorej pobočke bola udelená sankcia alebo opatrenie podľa odseku 1.
(12)
Pokuta podľa odsekov 1 až 7 je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
§ 49a
(1)
Národná banka Slovenska môže zmiešanej holdingovej spoločnosti, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, nad ktorým Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad, podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť pokutu od 100 000 Sk do 20 000 000 Sk, ak
a)
neumožní vykonať dohľad na mieste,
b)
neposkytne požadované výkazy, hlásenia a iné správy na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
poskytne nesprávne, nepravdivé alebo neúplné výkazy, hlásenia a iné správy, prípadne nedodrží termíny na ich predloženie, alebo
d)
nesplní povinnosti podľa § 48g až 48j.
(2)
Ak je ohrozená platobná schopnosť finančného konglomerátu alebo ak je ohrozené dodržanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov vo finančnom konglomeráte, ktorý podlieha doplňujúcemu dohľadu, Národná banka Slovenska je oprávnená
a)
uložiť opatrenia na ozdravenie finančného konglomerátu podľa § 50,
b)
obmedziť alebo pozastaviť výkon niektorých vnútroskupinových obchodov.
(3)
Ak je súčasťou finančného konglomerátu osoba, nad ktorou podľa § 42 ods. 1 vykonáva dohľad Národná banka Slovenska, je Národná banka Slovenska oprávnená udeliť sankciu podľa § 49 aj na základe oznámenia príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad finančným konglomerátom, ktorého súčasťou je osoba podľa § 42 ods. 1.
(4)
Ak Národná banka Slovenska udelila sankciu osobe podľa § 42 ods. 1, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu podliehajúcemu dohľadu príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu, a ak udelenie tejto sankcie má význam pre výkon doplňujúceho dohľadu, oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu.
§ 50
Ozdravný plán
(1)
Národná banka Slovenska nariadi poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne predložiť na schválenie ozdravný plán, ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne
a)
závažným spôsobom neplní schválený obchodno-finančný plán alebo neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi26) a vzniknutá situácia môže ohroziť schopnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti,
b)
má skutočnú mieru solventnosti nižšiu, ako je požadovaná miera solventnosti, ale vyššiu ako garančný fond podľa § 31 ods. 8,
c)
vykazuje straty, ktorých výška by pri úhrade týchto strát z disponibilných prostriedkov poisťovne viedla k zníženiu základného imania pod hodnoty podľa § 4 ods. 12 alebo k zníženiu základného imania zaisťovne pod hodnotu podľa § 11 ods. 8.
(2)
Ozdravný plán musí schváliť predstavenstvo a dozorná rada poisťovne, zaisťovne, zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne. Poisťovňa, zaisťovňa, zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa je povinná predložiť tento ozdravný plán Národnej banke Slovenska v lehote ňou určenej. Národná banka Slovenska je povinná do desať dní od doručenia ozdravného plánu schváleného predstavenstvom a dozornou radou poisťovne, zaisťovne, zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne, ho schváliť alebo zamietnuť. Ak Národná banka Slovenska v tejto lehote predložený ozdravný plán nezamietne, považuje sa ozdravný plán za schválený.
(3)
Ozdravný plán musí obsahovať najmä tieto údaje týkajúce sa vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti v nasledujúcich troch rokoch:
a)
predpokladané výdavky na správu, najmä celkové výdavky a provízie,
b)
podrobný odhad príjmov a výdavkov predpokladaných v súvislosti s vykonávanou poisťovacou činnosťou a s ňou súvisiacim zaistením alebo s vykonávanou zaisťovacou činnosťou,
c)
predpokladanú súvahu,
d)
predpokladané finančné zdroje určené na krytie záväzkov z poistenia a predpokladanú požadovanú mieru solventnosti,
e)
predpokladaný spôsob a rozsah zaistenia.
Nútená správa
§ 51
(1)
Účelom nútenej správy je najmä
a)
pozastavenie výkonu funkcií orgánom poisťovne alebo zaisťovne zodpovedným za zhoršujúcu sa hospodársku situáciu poisťovne alebo zaisťovne,
b)
odstránenie najvážnejších nedostatkov v riadení a činnosti poisťovne alebo zaisťovne s cieľom zastaviť zhoršovanie sa hospodárskej situácie poisťovne alebo zaisťovne,
c)
zistenie skutočného stavu, v akom sa poisťovňa alebo zaisťovňa nachádza vo všetkých oblastiach jej činnosti a hospodárenia,
d)
ochrana práv klientov poisťovne alebo zaisťovne pred vznikom alebo narastaním škody,
e)
prijatie ozdravného režimu, ak možno odôvodnene predpokladať, že jeho prijatím sa zabezpečí ekonomické ozdravenie poisťovne alebo zaisťovne vrátane prijatia a vykonania organizačných opatrení na postupnú stabilizáciu poisťovne alebo zaisťovne a obnovenie jej solventnosti, najmä v súčinnosti s akcionármi vykonávajúcimi kontrolu nad poisťovňou alebo zaisťovňou,
f)
v nevyhnutnom prípade zabezpečenie podmienok na uplatnenie nárokov klientov,
g)
vykonanie nevyhnutných úkonov smerujúcich k vyhláseniu konkurzu alebo vstúpeniu do likvidácie, ak to vyžaduje ekonomická situácia poisťovne alebo zaisťovne.
(2)
Nútená správa je reštrukturalizačné opatrenie, ktorým môžu byť dotknuté existujúce práva tretích osôb, vrátane možnosti pozastavenia výplaty poistného plnenia alebo zníženia poistného plnenia.
(3)
Ak hodnota vlastných zdrojov poisťovne klesne pod hodnotu garančného fondu podľa § 31 ods. 8, Národná banka Slovenska je povinná zaviesť nútenú správu.
(4)
Národná banka Slovenska môže nútenú správu zaviesť vtedy, ak poisťovňa alebo zaisťovňa nesplnila opatrenia ozdravného plánu podľa § 50 alebo Národná banka Slovenska ozdravný plán zamietla, alebo nedostatky v činnosti poisťovne alebo zaisťovne ohrozujú bezpečné fungovanie poisťovníctva a akcionári poisťovne alebo zaisťovne neurobili potrebné kroky na odstránenie týchto nedostatkov.
(5)
Nútená správa sa zavádza okamihom doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou a je ihneď účinná voči poisťovni alebo zaisťovni a voči iným osobám. Začatie konania o zavedení nútenej správy sa neoznamuje.
(6)
Rozhodnutie o zavedení nútenej správy je účinné vo všetkých členských štátoch.
(7)
Zahraničné reštrukturalizačné opatrenie s obdobným účelom a vplyvom na existujúce práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy, ktoré bolo zavedené v inom členskom štáte v poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovni so sídlom v tomto členskom štáte, sa od okamihu zavedenia vzťahuje aj na ich pobočky zriadené na území Slovenskej republiky a je účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte nad pobočkou zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne je od okamihu jeho zavedenia účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte sa na území Slovenskej republiky vykonáva a jeho účinky sa spravujú podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)
Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o zavedení zahraničného reštrukturalizačného opatrenia podľa odseku 7, ktoré mu bolo oznámené príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, vo vestníku Národnej banky Slovenska.
(9)
Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účel zavedenia nútenej správy vo vestníku Národnej banky Slovenska, najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla a obchodných prevádzok poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa; osoby, ktoré Národná banka Slovenska o zverejnenie takýchto údajov požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť. Ak je zavedená nútená správa nad poisťovňou alebo zaisťovňou, ktorá má zriadenú pobočku na území iného členského štátu, Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účelu zavedenia nútenej správy aj v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Zverejnenie týchto údajov nemá vplyv na účinky zavedenia nútenej správy.
(10)
Národná banka Slovenska je povinná bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány dohľadu iných členských štátov o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou. V informácii sa uvedú účinky zavedenia nútenej správy.
(11)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu podľa § 42 ods. 1 nad pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne so sídlom v inom členskom štáte zistí dôvody na zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo v zahraničnej zaisťovni so sídlom v inom členskom štáte, ku ktorej patrí táto pobočka, informuje o tom príslušný orgán dohľadu tohto členského štátu.
(12)
Na nútenú správu nad pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne sa odseky 1 až 9 a § 52 až 59 vzťahujú primerane.
§ 52
(1)
Nútenú správu vykonáva nútený správca poisťovne alebo zaisťovne a zástupca núteného správcu. Núteného správcu a najviac troch zástupcov núteného správcu vymenúva a odvoláva Národná banka Slovenska. Nútený správca a zástupca núteného správcu môžu byť vymenovaní na dobu určitú.
(2)
Osvedčením o vymenovaní núteného správcu a zástupcu núteného správcu na výkon nútenej správy a osôb vykonávajúcich zahraničné reštrukturalizačné opatrenie v poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovni so sídlom v inom členskom štáte je originál dokladu o vymenovaní alebo potvrdenie vydané Národnou bankou Slovenska alebo príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu. Preklad tohto osvedčenia do úradného jazyka iného členského štátu nevyžaduje úradné osvedčenie ani iný obdobný postup.
(3)
Núteným správcom a zástupcom núteného správcu môže byť len fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá. Na odbornú spôsobilosť núteného správcu a zástupcu núteného správcu sa primerane vzťahuje ustanovenie § 5 ods. 9.
(4)
Núteným správcom a zástupcom núteného správcu nemôže byť osoba, ktorá
a)
je zamestnancom Národnej banky Slovenska alebo ktorá bola zamestnancom Národnej banky Slovenska kedykoľvek počas dvoch rokov pred zavedením nútenej správy,
b)
bola právoplatne odsúdená za akýkoľvek trestný čin spáchaný pri vykonávaní riadiacej funkcie alebo za akýkoľvek úmyselný trestný čin,
c)
kedykoľvek v období troch rokov pred zavedením nútenej správy vykonávala v poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, funkciu člena dozornej rady, člena predstavenstva, prokuristu alebo vedúceho zamestnanca,10)
d)
kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy poskytovala poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, audítorské služby bez vyslovenia výhrad k činnosti tejto poisťovne alebo zaisťovne,
e)
má k poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, osobitný vzťah podľa § 64 ods. 4,
f)
je dlžníkom alebo veriteľom poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
g)
je zamestnancom alebo členom predstavenstva alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá je dlžníkom alebo veriteľom poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
h)
je členom predstavenstva alebo dozorného orgánu inej poisťovne alebo zaisťovne, vedúcim pobočky zahraničnej poisťovne alebo jeho zástupcom alebo vedúcim pobočky zahraničnej zaisťovne alebo jeho zástupcom.
(5)
Nútený správca je oprávnený riadiť poisťovňu alebo zaisťovňu a jej zamestnancov. Kompetencie núteného správcu sú vymedzené týmto zákonom a zmluvou podľa § 55 ods. 1. Nútený správca je viazaný obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí Národnej banky Slovenska o zavedení nútenej správy alebo v zmluve podľa § 55 ods. 1.
(6)
Zástupca núteného správcu je zodpovedný za nútenému správcovi zverenú oblasť činnosti poisťovne alebo zaisťovne a podlieha pri výkone nútenej správy nútenému správcovi. Kompetencie zástupcu núteného správcu sú vymedzené zmluvou podľa § 55 ods. 1. Po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska môže nútený správca splnomocniť niektorého svojho zástupcu vykonávaním úkonov vo svojom mene na základe písomného plnomocenstva s podpisom osvedčeným podľa osobitných predpisov;27) predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve podľa § 55 ods. 1.
(7)
Nútený správca a zástupca núteného správcu pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu musia postupovať v súlade s právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území pôsobia, najmä pri speňažovaní aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(8)
Osoba vykonávajúca zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte a jej zástupca majú pri výkone tohto zahraničného reštrukturalizačného opatrenia rovnaké právne postavenie a sú oprávnení vykonávať na území Slovenskej republiky všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu, v ktorom bolo zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené; pri výkone svojich kompetencií však musia postupovať v súlade so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä pri speňažovaní aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(9)
V súvislosti s výkonom nútenej správy je nútený správca po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska oprávnený v záujme urýchleného riešenia závažných problémov v poisťovni alebo zaisťovni pribrať odborných poradcov; tento predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve podľa § 55 ods. 1. Odborným poradcom môže byť len fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá. Na odbornú spôsobilosť odborného poradcu sa primerane vzťahuje ustanovenie § 5 ods. 9. Odborným poradcom nemôže byť osoba podľa odseku 3.
(10)
Výkon funkcie núteného správcu a jeho zástupcov sa skončí dňom skončenia nútenej správy alebo uplynutím doby, na ktorú boli vymenovaní, alebo ich odvolaním z funkcie. Nútený správca a zástupcovia núteného správcu môžu byť odvolaní na základe porušenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov v súvislosti s výkonom nútenej správy alebo porušenia zmluvy podľa § 55 ods. 1.
§ 53
(1)
Zavedením nútenej správy sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov poisťovne alebo zaisťovne a vedúcich zamestnancov10) poisťovne alebo zaisťovne a pôsobnosť predstavenstva a dozornej rady prechádza na núteného správcu. Ak ide o členov predstavenstva a členov dozornej rady, pozastavuje sa plynutie ich funkčného obdobia. Týmto nie je dotknuté právo predstavenstva podať opravné prostriedky proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy. Pri výkone pôsobnosti predstavenstva a dozornej rady sa na núteného správcu nevzťahuje osobitný predpis.28)
(2)
Nútený správca je oprávnený zvolať valné zhromaždenie poisťovne alebo zaisťovne, riadiť jeho priebeh a má právo na ňom predkladať návrhy. Valné zhromaždenie môže prijímať rozhodnutia len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.
(3)
Nútený správca je oprávnený urobiť nevyhnutné opatrenia na postupnú stabilizáciu poisťovne alebo zaisťovne a obnovenie solventnosti poisťovne alebo zaisťovne, najmä nakladať s pohľadávkami a iným majetkom vrátane predaja pobočky poisťovne, pobočky zaisťovne alebo organizačnej jednotky poisťovne alebo zaisťovne ako časti podniku poisťovne alebo zaisťovne, alebo predaja podniku poisťovne alebo zaisťovne za primeranú cenu, uzavrieť pobočku poisťovne alebo pobočku zaisťovne, alebo inú organizačnú jednotku poisťovne alebo zaisťovne alebo ukončiť činnosť poisťovne alebo zaisťovne; týmto nie je dotknuté ustanovenie § 36 ods. 1. Súhlas valného zhromaždenia na tieto úkony sa nevyžaduje.
(4)
Nútený správca je povinný najneskôr do 30 dní od zavedenia nútenej správy predložiť Národnej banke Slovenska projekt ekonomického ozdravenia poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, alebo iný návrh riešenia situácie v poisťovni alebo v zaisťovni.
(5)
Ak to vyžaduje situácia v poisťovni alebo zaisťovni, môže nútený správca po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska čiastočne alebo úplne pozastaviť nakladanie s prostriedkami poisťovne alebo zaisťovne, najdlhšie však na 30 dní.
(6)
Na základe predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia môže nútený správca podať návrh na vyrovnanie.29)
(7)
Nútený správca môže podať po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska návrh na vyhlásenie konkurzu,30) ak je poisťovňa alebo zaisťovňa v úpadku alebo predĺžená.
(8)
Nútený správca môže podať Národnej banke Slovenska návrh na odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, ak zistí skutočnosti uvedené v § 62.
§ 54
(1)
Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca sú povinní vykonávať svoju činnosť s náležitou odbornou starostlivosťou a zodpovedajú za škodu spôsobenú svojou činnosťou. Nútený správca a ním poverený zástupca núteného správcu sú povinní pravidelne informovať Národnú banku Slovenska o úkonoch vykonaných počas nútenej správy.
(2)
Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca nesmú zneužívať informácie, ktoré získali pri výkone nútenej správy vo svoj prospech ani v prospech iných osôb a nesmú nakladať s majetkom poisťovne alebo zaisťovne vo svoj prospech a v prospech im blízkych osôb.31)
(3)
Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním nútenej správy voči všetkým osobám s výnimkou Národnej banky Slovenska v súvislosti s plnením jej úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu; povinnosť mlčanlivosti majú aj po skončení svojej činnosti súvisiacej s vykonávaním nútenej správy. Ustanovenie § 41 ods. 3 týmto nie je dotknuté.
§ 55
(1)
Národná banka Slovenska uzavrie s núteným správcom mandátnu zmluvu,32) ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie. Národná banka Slovenska uzavrie so zástupcom núteného správcu mandátnu zmluvu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie.
(2)
Pribranie odborných poradcov podľa § 52 ods. 6 nútený správca uskutoční na zmluvnom základe a za podmienok odsúhlasených Národnou bankou Slovenska.
(3)
Výšku odmeny núteného správcu a zástupcu núteného správcu za výkon funkcie určí Národná banka Slovenska.
(4)
Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmien núteného správcu, zástupcov núteného správcu a odborných poradcov uhrádza poisťovňa alebo zaisťovňa, nad ktorou bola zavedená nútená správa.
§ 56
(1)
Členovia predstavenstva, členovia dozornej rady, vedúci zamestnanci,10) vedúci zamestnanec riadiaci útvar vnútornej kontroly a zodpovedný aktuár sú povinní na požiadanie núteného správcu spolupracovať s núteným správcom, najmä poskytovať mu všetky doklady a ďalšie podklady vyžiadané núteným správcom v súvislosti s výkonom nútenej správy.
(2)
Nútený správca je oprávnený vedúcim zamestnancom10) a vedúcemu zamestnancovi riadiacemu útvar vnútornej kontroly okamžite skončiť pracovný pomer, dať im výpoveď alebo ich previesť na inú prácu.33)
(3)
V dôsledku zavedenia nútenej správy nesmie byť členom predstavenstva a členom dozornej rady vyplatená žiadna odmena v prípade skončenia členstva v týchto orgánoch poisťovne alebo zaisťovne vyplývajúca zo zmluvy medzi poisťovňou alebo zaisťovňou a členom predstavenstva alebo členom dozornej rady alebo priznaná vnútornými predpismi poisťovne alebo zaisťovne.
§ 57
(1)
Účinky zavedenia nútenej správy v poisťovni alebo zaisťovni, ktorá má zriadenú pobočku v inom členskom štáte, ak ide o
a)
pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, ktorým sa spravuje pracovná zmluva,
b)
kúpne zmluvy a nájomné zmluvy týkajúce sa nehnuteľnosti, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa nehnuteľnosť nachádza,
c)
práva týkajúce sa nehnuteľnosti, lode alebo lietadla, ktoré musia byť evidované v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register; to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy, týkajúce sa nehnuteľnosti, lode, lietadla a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v inom členskom štáte,
d)
vlastnícke alebo iné práva k investičným nástrojom,33a) ktoré musia byť evidované vo verejnom registri cenných papierov alebo v inej obdobnej evidencii a ktoré sú držané alebo sa nachádzajú v inom členskom štáte, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register alebo iná obdobná evidencia; to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy, týkajúce sa investičných nástrojov a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v inom členskom štáte,
e)
zmluvy o urovnaní alebo iné obdobné dohody, ktorých účelom je nahradenie alebo zmena celkového rozdielu viacerých vzájomných pohľadávok a záväzkov zmluvných strán na jedinú súhrnnú vzájomnú pohľadávku a záväzok týchto zmluvných strán, zmluvy o kúpe so spätnou kúpou a zmluvy o burzových obchodoch, sa spravujú právnym poriadkom, ktorý je rozhodujúci pre tieto zmluvy.
(2)
Od zavedenia nútenej správy nemožno počas šiestich mesiacov postupovať pohľadávky voči poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a započítavať vzájomné pohľadávky medzi takou poisťovňou alebo takou zaisťovňou a inými osobami okrem prípadov, ak právny poriadok iného členského štátu, v ktorom má veriteľ bydlisko alebo sídlo, umožňuje postúpenie pohľadávky a započítavanie pohľadávok aj počas zavedenia reštrukturalizačného opatrenia.
(3)
Nútený správca môže odporovať právnemu úkonu,34) ktorý bol urobený v posledných troch rokoch pred zavedením nútenej správy v úmysle ukrátiť poisťovňu alebo zaisťovňu, alebo jej veriteľov, ak tento úmysel musel byť poisťovni alebo zaisťovni známy; to neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel poisťovne alebo zaisťovne ukrátiť jej veriteľa.
(4)
Zavedením nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom členskom štáte nie sú dotknuté vecné práva veriteľov alebo tretích osôb vo vzťahu k aktívam patriacim poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni alebo zahraničnej zaisťovni so sídlom v inom členskom štáte, ktoré sa v čase zavedenia nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nachádzajú na území iného členského štátu.
(5)
Zavedením nútenej správy v poisťovni alebo zaisťovni kupujúcej aktívum alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovni so sídlom v inom členskom štáte kupujúcej aktívum nie je dotknutý nárok predávajúceho ponechať si vlastníctvo, ak sa toto aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského štátu.
(6)
Zavedenie nútenej správy v poisťovni alebo zaisťovni predávajúcej aktívum alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovni so sídlom v inom členskom štáte predávajúcej aktívum nie je dôvodom na zrušenie alebo ukončenie predaja už dodaného aktíva a nebráni kupujúcemu nadobudnúť vlastníctvo, ak sa predávané aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského štátu.
(7)
Zavedenie nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom členskom štáte a ustanovenia odsekov 2, 4, 5 a 6 nevylučujú podanie návrhu na súd o určenie neplatnosti právnych úkonov alebo neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov, návrhu o určenie práva odstúpiť od právnych úkonov alebo návrhu na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov ani návrhu na vydanie predbežného opatrenia o povinnosti zdržať sa vykonania právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov poisťovne alebo zaisťovne v nútenej správe alebo veriteľov poisťovne z iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovne so sídlom v inom členskom štáte, v ktorej je zavedené zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. Ak sa pred zavedením nútenej správy začalo v inom členskom štáte súdne konanie týkajúce sa aktíva alebo práva, ktoré bolo poisťovni alebo zaisťovni odobraté, toto konanie sa aj po zavedení nútenej správy spravuje právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa toto konanie začalo a uskutočňuje.
§ 58
(1)
Zavedenie nútenej správy, meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt núteného správcu a jeho zástupcu, skončenie nútenej správy a zmeny týchto skutočností sa zapisujú do obchodného registra.28) Návrh na zápis nútenej správy podáva Národná banka Slovenska; pri zápise tejto skutočnosti sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.35)
(2)
Nútený správca môže navrhnúť, aby nútená správa bola zapísaná v obchodnom registri alebo obdobnom verejnom registri vedenom v inom členskom štáte, na ktorého území je umiestnená pobočka poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, ak takýto zápis umožňuje právny poriadok príslušného členského štátu.
(3)
Zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovni so sídlom v inom členskom štáte, ktorá má zriadenú pobočku na území Slovenskej republiky, jeho skončenie a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného registra na základe návrhu príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu alebo osoby vykonávajúcej zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. Do obchodného registra sa zapisuje aj meno, priezvisko a adresa pobytu osoby vykonávajúcej zahraničné reštrukturalizačné opatrenie.
§ 59
(1)
Nútená správa sa končí
a)
doručením rozhodnutia Národnej banky Slovenska o skončení nútenej správy, ak pominú dôvody na jej trvanie,
b)
vyhlásením konkurzu na poisťovňu alebo zaisťovňu,
c)
uplynutím 12 mesiacov od zavedenia nútenej správy,
d)
odobratím povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti.
(2)
Oznámenie o skončení nútenej správy podľa odseku 1 Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zverejní aspoň v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa a vo všetkých jej pobočkách. Osoby, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie tejto skutočnosti požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(3)
Po skončení nútenej správy je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná bez zbytočného odkladu zvolať mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od skončenia nútenej správy. Do programu mimoriadneho valného zhromaždenia je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná zaradiť odvolanie doterajších a voľbu nových členov predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne a dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne.
§ 60
Pozastavenie uzavierania poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovania záväzkov
(1)
Národná banka Slovenska môže pozastaviť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov, ak je ohrozená schopnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne plniť záväzky vyplývajúce z týchto zmlúv a sankcie uložené Národnou bankou Slovenska podľa § 49 neviedli k zlepšeniu hospodárskej situácie. Národná banka Slovenska môže pozastaviť poisťovni alebo zaisťovni uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov aj v súvislosti so zavedením nútenej správy.
(2)
Pozastavenie podľa odseku 1 sa môže týkať uzavierania poistných zmlúv na všetky alebo niektoré poistné odvetvia v rámci jednotlivých poistných druhov, na ktorých vykonávanie bolo poisťovni udelené povolenie podľa tohto zákona. Pozastavenie podľa odseku 1 oznámi Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu aspoň v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou. Subjekty, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie tejto skutočnosti požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť. V prípade pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne Národná banka Slovenska informuje o pozastavení podľa odseku 1 príslušný orgán dohľadu štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa, ktorá zriadila takúto pobočku.
§ 61
Prevod poistného kmeňa
(1)
Národná banka Slovenska môže poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne nariadiť previesť na inú poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne poistný kmeň alebo jeho časť, ak poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne nesplní opatrenia uložené Národnou bankou Slovenska v súvislosti s ohrozením schopnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne splniť svoje záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv alebo v súvislosti so zavedením nútenej správy, alebo v súvislosti s pozastavením uzavierania poistných zmlúv a rozširovania záväzkov alebo s odobratím povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti. Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná v lehote do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti predložiť Národnej banke Slovenska na schválenie návrh postupu tohto prevodu. Súčasťou návrhu musí byť vyjadrenie preberajúcej poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, že s prevodom poistného kmeňa alebo jeho časti súhlasí.
(2)
Preberajúca poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska, ktorým bol schválený návrh postupu prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, oznámiť osobám, ktorých poistných zmlúv sa prevod poistného kmeňa týka, obchodné meno a sídlo preberajúcej poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne a dátum, dokedy sa musí prevod poistného kmeňa skončiť.
(3)
Súčasne s prevodom poistného kmeňa alebo jeho časti dôjde k prevodu finančných prostriedkov z odovzdávajúcej poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne do preberajúcej poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne vo výške technických rezerv zodpovedajúcich prevádzanému poistnému kmeňu alebo jeho časti.
(4)
Preberajúca poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne vstupuje do všetkých práv a záväzkov odovzdávajúcej poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré boli predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, dňom dohodnutým v zmluve o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti. Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti musí byť skončený najneskôr do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 alebo 5.
(5)
Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti sa môže uskutočniť i na základe žiadosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, o ktorej Národná banka Slovenska rozhodne do 30 dní od jej podania.
(6)
V návrhu postupu podľa odseku 1 alebo v žiadosti podľa odseku 5 sa uvedú
a)
dôvody prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, ak ide o prevod poistného kmeňa alebo jeho časti na základe žiadosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne,
b)
opis prevádzaného poistného kmeňa alebo jeho časti,
c)
predpokladané zmeny v hospodárení odovzdávajúcej poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne a preberajúcej poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne ako dôsledok prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti,
d)
výška skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne po prevode poistného kmeňa alebo jeho časti vrátane ich výpočtu,
e)
spôsob a obsah oznámenia osobám, s ktorými boli uzavreté poistné zmluvy, ktoré sú predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti vrátane dátumu, do ktorého má byť tento prevod skončený.
(7)
Prílohou návrhu postupu podľa odseku 1 alebo žiadosti podľa odseku 5 je zmluva o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti medzi odovzdávajúcou poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne a preberajúcou poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne; preberajúca poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne môže byť iba poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne, ktorej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre tie poistné odvetvia v rámci poistných druhov, ktoré sa týkajú prevádzaného poistného kmeňa alebo jeho časti.
(8)
Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti Národná banka Slovenska neschváli, ak by týmto prevodom bola ohrozená schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv, ktoré sú predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, alebo stabilita preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, alebo stabilita odovzdávajúcej poisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, alebo ak by po tomto prevode nebola výška skutočnej miery solventnosti preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne v súlade s § 31, ak sa prevod poistného kmeňa alebo jeho časti uskutočňuje na základe žiadosti podľa odseku 5.
§ 61a
Prevod poistného kmeňa v rámci členských štátov
(1)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je oprávnená previesť poistný kmeň alebo jeho časť na poisťovňu z iného členského štátu alebo pobočku zriadenú v inom členskom štáte (ďalej len „preberajúci subjekt"). Národná banka Slovenska je povinná tento prevod prerokovať s príslušným orgánom dohľadu členského štátu, v ktorom má preberajúci subjekt sídlo, a s príslušným orgánom dohľadu členského štátu záväzku a požiadať ich o stanovisko k tomuto prevodu.
(2)
Ak je stanovisko príslušného orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom má preberajúci subjekt sídlo, alebo príslušného orgánu dohľadu členského štátu záväzku k prevodu podľa odseku 1 zamietavé, Národná banka Slovenska tento prevod neschváli.
(3)
Ak príslušný orgán dohľadu iného členského štátu požiada Národnú banku Slovenska o stanovisko k prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti poisťovne z iného členského štátu na poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne, je Národná banka Slovenska povinná vydať stanovisko najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti; ak Národná banka Slovenska v tejto lehote stanovisko nevydá, považuje sa to za jej súhlas s týmto prevodom.
(4)
Rozhodnutie o schválení prevodu podľa odseku 1 je záväzné pre všetky osoby, ktoré majú práva alebo povinnosti vyplývajúce z poistných zmlúv, ktoré sú predmetom prevodu podľa odseku 1.
(5)
Národná banka Slovenska zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o schválení prevodu podľa odseku 1 v členskom štáte záväzku.
(6)
Na prevod podľa odseku 1 sa ustanovenia § 61 vzťahujú rovnako.
Odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti
§ 62
(1)
Národná banka Slovenska je povinná odobrať povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti, ak
a)
poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nezačne do 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto povolenia vykonávať činnosti uvedené v tomto povolení alebo počas šiestich mesiacov tieto činnosti nevykonáva,
b)
poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne získala toto povolenie na základe nepravdivých údajov uvedených v žiadosti o udelenie tohto povolenia,
c)
ide o pobočku zahraničnej poisťovne alebo pobočku zahraničnej zaisťovne a táto zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa stratila v štáte svojho sídla oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.
(2)
Národná banka Slovenska môže odobrať povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti pri vzniku závažných nedostatkov v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne a pri porušovaní požiadaviek na podnikanie poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, ak
a)
poisťovňa alebo zaisťovňa neplní podmienky podľa § 5 ods. 2 alebo pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne neplní podmienky podľa § 6 ods. 2,
b)
poisťovňa alebo zaisťovňa dosiahne stratu prevyšujúcu 50 % základného imania v jednom roku alebo 10 % v troch po sebe nasledujúcich rokoch,
c)
poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nesplnila podmienky na začatie činnosti v lehote určenej v tomto povolení,
d)
zavedenie nútenej správy neviedlo k ekonomickému ozdraveniu poisťovne alebo zaisťovne,
e)
poisťovňa alebo zaisťovňa nesplnila povinnosť podľa § 70 alebo § 70a,
f)
sankcie uložené podľa tohto zákona neviedli k náprave zistených nedostatkov.
§ 63
(1)
Od okamihu doručenia rozhodnutia o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti, alebo odo dňa zániku tohto povolenia nesmie právnická osoba, ktorej bolo odobraté alebo jej zaniklo takéto povolenie, vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť s výnimkou činností, ktoré sú nevyhnutné na uplatnenie jej pohľadávok a vyrovnanie záväzkov.
(2)
Rozhodnutie o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zašle Národná banka Slovenska Obchodnému vestníku na uverejnenie do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
(3)
Právoplatné rozhodnutie o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne oznámi Národná banka Slovenska príslušnému orgánu dohľadu toho štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa, ktorá zriadila takúto pobočku. Ak je vydané rozhodnutie o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovni alebo zaisťovni, ktorá má zriadenú pobočku v zahraničí, Národná banka Slovenska oznámi túto skutočnosť aj príslušnému orgánu dohľadu štátu, v ktorom má poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorej bolo odobraté takéto povolenie, svoju pobočku.
(4)
Odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo odobratie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa zapisuje do obchodného registra. Do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti Národná banka Slovenska zašle rozhodnutie s návrhom na zápis tejto skutočnosti súdu, ktorý vedie obchodný register; pri zápise tejto skutočnosti sa nepoužije ustanovenie osobitného zákona.35)
(5)
Bez zbytočného odkladu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti Národná banka Slovenska podá príslušnému súdu návrh na zrušenie a likvidáciu tejto právnickej osoby a na vymenovanie likvidátora. Súd pred rozhodnutím o zrušení nemôže použiť postup podľa osobitného zákona.36)
(6)
Konanie o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa zastaví na základe právoplatného rozhodnutia o vyhlásení konkurzu podľa osobitného zákona.4)
§ 64
Likvidácia poisťovne alebo zaisťovne
(1)
Na likvidáciu poisťovne alebo zaisťovne sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak sa poisťovňa alebo zaisťovňa zrušuje s likvidáciou, návrh na vymenovanie a odvolanie likvidátora je oprávnená podať iba Národná banka Slovenska. Pri zápise vstupu poisťovne alebo zaisťovne do likvidácie a pri zápise likvidátora sa nepoužije ustanovenie osobitného zákona.35)
(3)
Likvidátorom nesmie byť osoba, ktorá má alebo mala osobitný vzťah k poisťovni alebo zaisťovni.
(4)
Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k poisťovni alebo zaisťovni, sa na účely tohto zákona považujú
a)
členovia predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne, vedúci zamestnanci poisťovne alebo zaisťovne, ďalší zamestnanci poisťovne alebo zaisťovne určení stanovami poisťovne alebo zaisťovne a prokurista poisťovne alebo zaisťovne,
b)
členovia dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne,
c)
fyzické osoby majúce kontrolu nad poisťovňou alebo zaisťovňou a členovia predstavenstva právnických osôb majúcich kontrolu nad poisťovňou alebo zaisťovňou a ich vedúci zamestnanci,
d)
osoby blízke31) členom predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne, dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúcim zamestnancom poisťovne alebo zaisťovne alebo fyzickým osobám majúcim kontrolu nad poisťovňou alebo zaisťovňou,
e)
akcionári, ak sú fyzickými osobami, s významným vplyvom na poisťovňu alebo zaisťovňu,
f)
fyzická osoba, ktorá v období piatich rokov pred podaním návrhu na likvidáciu bola audítorom alebo audítorskou spoločnosťou poisťovne alebo zaisťovne alebo sa na audite poisťovne alebo zaisťovne podieľala bez vyslovenia výhrad k činnosti poisťovne alebo zaisťovne,
g)
člen predstavenstva inej poisťovne alebo zaisťovne a vedúci pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne alebo jeho zástupca.
(5)
S prihliadnutím na rozsah činnosti likvidátora určí Národná banka Slovenska výšku a splatnosť jeho odmeny.
(6)
Osoby, ktoré sa podieľajú na likvidácii poisťovne alebo zaisťovne, sú povinné zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním likvidácie voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska v súvislosti s plnením jej úloh podľa tohto zákona alebo osobitného zákona;3) ustanovenia § 41 týmto nie sú dotknuté.
(7)
Likvidátor predkladá Národnej banke Slovenska bez zbytočného odkladu účtovné výkazy a doklady spracúvané v priebehu likvidácie v súlade s osobitným predpisom26) a ďalšie podklady vyžadované Národnou bankou Slovenska na účely posúdenia činnosti likvidátora a priebehu likvidácie.
(8)
V prípade likvidácie poisťovne musia byť záväzky, ktoré vznikli z poistných zmlúv uzavretých prostredníctvom pobočiek alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb, plnené rovnako ako záväzky, ktoré vznikli z iných poistných zmlúv.
§ 64a
Likvidácia poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne v rámci členských štátov
(1)
Národná banka Slovenska je povinná bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány dohľadu iných členských štátov o tom, že podala návrh na zrušenie a likvidáciu poisťovne, zaisťovne vrátane ich pobočiek v iných členských štátoch a o ich vstupe do likvidácie.
(2)
Rozhodnutie o zrušení a likvidácii poisťovne, zaisťovne vrátane ich pobočiek v iných členských štátoch je platné pre všetky členské štáty.
(3)
Národná banka Slovenska zverejní vo vestníku Národnej banky Slovenska oznámenie o začatí likvidácie poisťovne z iného členského štátu po tom, ako sa o tejto skutočnosti dozvie.
(4)
Likvidátor bez zbytočného odkladu zverejní výrok rozhodnutia podľa odseku 2 v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev v slovenskom jazyku.
(5)
Likvidátor po začatí likvidácie bez zbytočného odkladu písomne oznámi známym veriteľom, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, lehotu, v ktorej majú prihlásiť svoje pohľadávky, následky neprihlásenia pohľadávok a ďalšie informácie súvisiace s likvidáciou subjektov podľa odseku 1, najmä informáciu o tom, či veritelia, ktorí majú prednostné pohľadávky, sú povinní si svoju pohľadávku prihlásiť, a dátum zániku poistných zmlúv a zaistných zmlúv.
(6)
Informácie v oznámení podľa odseku 5 sa uvedú v úradnom jazyku alebo v jednom z viacerých úradných jazykov členského štátu, v ktorom majú veritelia trvalé bydlisko alebo sídlo. Oznámenie podľa odseku 5 sa označí „Výzva na uplatnenie pohľadávky".
(7)
Veriteľ, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, je oprávnený si uplatniť svoju pohľadávku na príslušnom orgáne v Slovenskej republike v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov tohto členského štátu, prípadne v slovenskom jazyku, ak ho ovláda. Doklad, ktorým si veriteľ uplatňuje pohľadávku, sa označí „Uplatnenie pohľadávky".
(8)
Likvidátor je povinný pravidelne informovať veriteľov o priebehu likvidácie subjektov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska je povinná na požiadanie poskytnúť informácie o priebehu likvidácie subjektov podľa odseku 1 príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov.
(9)
Ak likvidátor z iného členského štátu, ktorý vykonáva likvidáciu poisťovne z iného členského štátu, chce pôsobiť na území Slovenskej republiky, jeho vymenovanie sa Národnej banke Slovenska preukazuje úradne osvedčenou kópiou rozhodnutia o vymenovaní za likvidátora alebo iným obdobným dokladom vydaným príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu a Národná banka Slovenska môže požadovať ich preklad do slovenského jazyka.
§ 65
Pozastavenie výkonu akcionárskych práv
(1)
Fyzickej osobe a právnickej osobe, ktorá vykonala úkon, ktorým došlo k porušeniu § 36 ods. 1 písm. a) alebo ktorá získala predchádzajúci súhlas podľa § 36 ods. 1 písm. a) na základe nepravdivých údajov, môže Národná banka Slovenska pozastaviť výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení poisťovne alebo zaisťovne a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne.
(2)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná päť pracovných dní pred dňom konania valného zhromaždenia dať príkaz centrálnemu depozitárovi na registráciu pozastavenia práva nakladať pre všetky zaknihované akcie, ktoré vydala.
(3)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná predložiť Národnej banke Slovenska výpis z jej registra emitenta cenných papierov a z jej zoznamu akcionárov vyhotovený v deň, keď bol vykonaný príkaz poisťovne alebo zaisťovne na registráciu pozastavenia práva nakladať pre všetky zaknihované akcie, ktoré poisťovňa alebo zaisťovňa vydala. Výpis sa nesmie vyhotoviť skôr, ako sa takáto registrácia vykonala. Tento výpis je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná doručiť Národnej banke Slovenska najneskôr tri dni pred dňom konania valného zhromaždenia. Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu na tomto výpise písomne označí osobu, ktorej pozastavila výkon práv uvedených v odseku 1 a doručí ho poisťovni alebo zaisťovni najneskôr v deň predchádzajúci dňu konania valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne.
(4)
Konanie o pozastavení výkonu práv uvedených v odseku 1 je začaté, ak Národná banka Slovenska na výpise podľa odseku 3 písomne označí osobu, u ktorej zistila dôvod na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1.
(5)
Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia3) vo veci pozastavenia výkonu práv uvedených v odseku 1 doručí Národná banka Slovenska tejto osobe a poisťovni alebo zaisťovni najneskôr v deň konania valného zhromaždenia. Týmto rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia3) je poisťovňa alebo zaisťovňa viazaná. Za doručenie sa považuje doručenie rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia3) aj zástupcovi splnomocnenému na zastupovanie tejto osoby na valnom zhromaždení.
(6)
Poisťovňa alebo zaisťovňa nesmie na svojom valnom zhromaždení pripustiť účasť osoby označenej Národnou bankou Slovenska podľa odseku 3 ani osôb splnomocnených týmito osobami na konanie v ich mene.
(7)
Akcie, s ktorými sú spojené pozastavené práva uvedené v odseku 1, sa počas pozastavenia týchto práv nepovažujú za akcie s hlasovacím právom. Na tieto akcie sa neprihliada pri posudzovaní schopnosti valného zhromaždenia uznášať sa ani pri rozhodovaní valného zhromaždenia. Na takto vzniknuté zvýšenie podielu na hlasovacích právach ostatných osôb, ktoré sú uvedené vo výpise predloženom poisťovňou alebo zaisťovňou podľa odseku 3, sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 36 ods. 1 písm. a).
(8)
Ak pominú dôvody na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1, Národná banka Slovenska ich pozastavenie bez zbytočného odkladu zruší. Subjekty, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie takéhoto rozhodnutia požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(9)
Národná banka Slovenska je oprávnená podať súdu návrh na vyhlásenie rozhodnutia valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne za neplatné pre rozpor so zákonmi, s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so stanovami poisťovne alebo zaisťovne do troch mesiacov odo dňa, keď sa o tomto rozhodnutí dozvedela, najneskôr do jedného roka od prijatia tohto rozhodnutia.
PIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 65a
Spolupoistenie
(1)
Poisťovaciu činnosť možno vykonávať aj formou spolupoistenia. Pri spolupoistení možno uzavrieť poistnú zmluvu medzi poistníkom a viacerými poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu alebo zahraničnými poisťovňami, ktorí uzavreli vzájomnú dohodu o spoločnom postupe pri poistení určitých poistných rizík (ďalej len „spolupoisťovateľ"), a to v mene a na účet všetkých spolupoisťovateľov. Táto dohoda o spoločnom postupe musí určiť hlavného spolupoisťovateľa. Na plnenie povinností hlavného spolupoisťovateľa podľa tohto zákona možno vytvoriť samostatný spoločný útvar na tento účel, poverený orgán niektorého spolupoisťovateľa alebo spoločne určeného sprostredkovateľa poistenia.
(2)
Dohoda o spoločnom postupe spolupoisťovateľov podľa odseku 1 musí obsahovať aj výšku podielov jednotlivých spolupoisťovateľov na právach a záväzkoch vyplývajúcich zo spolupoistenia.
(3)
Hlavný spolupoisťovateľ spravuje spolupoistenie, najmä určuje všeobecné poistné podmienky a výšku poistného, prijíma poistné, prijíma od poisteného oznámenia o poistnej udalosti, vedie vyšetrovanie nevyhnutné na zistenie rozsahu povinnosti spolupoisťovateľov poskytnúť poistné plnenie a v tomto rozsahu koná hlavný spolupoisťovateľ v mene ostatných spolupoisťovateľov.
(4)
Oprávnená osoba má právo na poistné plnenie v plnej výške voči hlavnému spolupoisťovateľovi; spolupoisťovatelia sa medzi sebou vzájomne vyporiadajú podľa pomeru výšky svojich podielov podľa odseku 2.
(5)
Záväzky vyplývajúce zo spolupoistenia musia byť v prípade likvidácie spolupoisťovateľa vyporiadané rovnako ako ostatné záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv uzavretých týmto spolupoisťovateľom.
(6)
Formou spolupoistenia môžu byť kryté poistné riziká pre poistné odvetvia neživotného poistenia uvedené v prílohe č. 1 pod číslami 4, 5, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13 a 16; to neplatí, ak ide o krytie rizík týkajúcich sa škôd spôsobených jadrovými zdrojmi a farmaceutickými výrobkami.
§ 65b
Vyporiadanie nárokov z poistenia právnej ochrany
(1)
Pri vyporiadaní nárokov z poistenia právnej ochrany vrátane právneho poradenstva v tomto poistnom odvetví musí poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa zabezpečiť, aby
a)
žiadny z ich zamestnancov poverených vyporiadaním nárokov z poistenia právnej ochrany vrátane právneho poradenstva v tomto poistnom odvetví nevykonával súčasne podobnú činnosť v inom poistnom odvetví poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovne, ktorá poistnú zmluvu o poistení právnej ochrany uzavrela; to platí, aj ak je táto činnosť vykonávaná inou poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu alebo zahraničnou poisťovňou v inom poistnom odvetví neživotného poistenia, ktorá je vo vzťahu k poisťovni, poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovni, ktorá poistnú zmluvu týkajúcu sa poistenia právnej ochrany uzavrela, osobou ovládanou alebo ovládajúcou,
b)
vyporiadanie nárokov z poistenia právnej ochrany vykonávala iná poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa nezávislá od poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovne, uvedená v poistnej zmluve alebo v osobitnej zmluve; ak táto iná poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa je vo vzťahu k inej poisťovni, poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovni osobou ovládanou alebo ovládajúcou, jej zamestnanci poverení vyporiadaním nárokov z poistenia právnej ochrany vrátane právneho poradenstva súvisiaceho s týmto vyporiadaním nesmú súčasne vykonávať rovnakú alebo podobnú činnosť v tejto inej poisťovni, poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovni, alebo
c)
poistná zmluva obsahovala právo poisteného na výber právneho zástupcu pri ochrane jeho práv.
(2)
Na poistenie právnej ochrany sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 65c
Rozhodujúce právo
(1)
Právnym poriadkom členského štátu, v ktorom je umiestnené poistné riziko, sa riadi poistná zmluva v neživotnom poistení, ak sa zmluvné strany nedohodli na použití iného právneho poriadku.
(2)
Ak poistná zmluva podľa odseku 1 obsahuje jedno alebo viac poistných rizík, ktoré sa nachádzajú vo viacerých členských štátoch, považuje sa táto zmluva za niekoľko poistných zmlúv, z ktorých sa každá spravuje právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa nachádza poistné riziko alebo jeho časť, ak sa zmluvné strany nedohodli na použití iného právneho poriadku.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak osobitný predpis ustanoví, že poistná zmluva sa musí riadiť slovenským právnym poriadkom, alebo ak právny poriadok členského štátu, v ktorom je umiestnené poistné riziko alebo ktorého právne predpisy ustanovujú povinnosť uzavrieť poistenie, ustanoví použitie tohto právneho poriadku bez ohľadu na to, ktorým právnym poriadkom by sa inak poistná zmluva riadila.
(4)
Ak členský štát pozostáva z niekoľkých územných jednotiek a v územnej jednotke sa zmluvné vzťahy riadia osobitnými predpismi tejto územnej jednotky, potom sa každá taká územná jednotka považuje na účely odsekov 1 až 4 za samostatný členský štát.
§ 66
(1)
Na poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno; zmena ich podoby alebo formy sa zakazuje.
(3)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný zákon3), ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Ak tento zákon požaduje uvedenie identifikačného čísla alebo rodného čísla, tieto čísla sa neuvádzajú u osôb, ktorým neboli pridelené.
§ 66a
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.
§ 66b
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.
§ 67
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 68
(1)
Rozdelenie, splynutie, zlúčenie alebo zrušenie poisťovne alebo zaisťovne vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s poisťovňou alebo zaisťovňou nesmie byť na ujmu veriteľov poisťovne alebo zaisťovne.
(2)
Právnická osoba, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo odobraté povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti, alebo ktorej zaniklo toto povolenie, vykonáva činnosti podľa § 63 ods. 1 ako poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne podľa tohto zákona dovtedy, kým vyrovná svoje pohľadávky a záväzky. Povinnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne predkladať účtovné výkazy, štatistické výkazy a hlásenia podľa tohto zákona sa na takúto právnickú osobu nevzťahujú.
§ 69
Bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 36 je každý úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, neplatný. Neplatný je tiež každý úkon vykonaný na základe predchádzajúceho súhlasu udeleného na základe nepravdivých údajov.
§ 70
(1)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť v oblasti poisťovníctva v súlade s doterajšími predpismi, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 1. marca 2003. Týmto nie je dotknuté ustanovenie § 4 ods. 11 písm. b).
(2)
Poisťovne alebo pobočky zahraničných poisťovní, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť v súlade s doterajšími predpismi, sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považujú za poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, ktorým bolo udelené povolenie podľa tohto zákona.
§ 70a
(1)
Poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť podľa doterajších predpisov, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2005 s výnimkou ustanovenia § 4 ods. 12 a § 31 ods. 8, s ktorými sú povinné tieto subjekty zosúladiť svoje právne pomery najneskôr do 20. marca 2007.
(2)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa doterajších predpisov, sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považuje za pobočku poisťovne z iného členského štátu zriadenú podľa § 17 ods. 1.
(3)
Na základe písomnej žiadosti poisťovne a po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska podľa § 36 ods. 1 písm. g) možno do skutočnej miery solventnosti zahrnúť do 31. decembra 2009 50 % budúcich prebytkov poisťovne týkajúcich sa životného poistenia, najviac však do výšky 25 % nižšej z hodnôt skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti, ak ide o poisťovňu vykonávajúcu životné poistenie.
(4)
Konania začaté a neukončené právoplatným rozhodnutím Národnej banky Slovenska pred 1. májom 2004 sa dokončia podľa predpisov platných do 30. apríla 2004.
§ 70b
Doplňujúci dohľad sa začne vykonávať pri zohľadnení finančnej situácie a výsledku hospodárenia finančných konglomerátov v priebehu roka 2005.
§ 70c
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2006
(1)
Povolenia, schválenia, predchádzajúce súhlasy a iné rozhodnutia vydané Úradom pre finančný trh pred 1. januárom 2006, ktoré sú platné k 1. januáru 2006, sa považujú za povolenia, schválenia, predchádzajúce súhlasy a iné rozhodnutia vydané podľa tohto zákona. Na obmedzenie alebo pozastavenie výkonu činností podľa takéhoto povolenia a na zmenu, odobratie alebo zánik takéhoto povolenia sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona; to obdobne platí o zrušení alebo zániku schválení a predchádzajúcich súhlasov a iných rozhodnutí vydaných Úradom pre finančný trh pred 1. januárom 2006.
(2)
Vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré boli pred 1. januárom 2006 vydané na vykonanie jednotlivých splnomocňovacích ustanovení tohto zákona, prechádza od 1. januára 2006 do pôsobnosti Národnej banky Slovenska v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
§ 70d
Konanie o nútenej správe začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2005 a výkon nútenej správy začatý a neukončený pred 1. júlom 2005 sa dokončia podľa predpisov platných k 30. júnu 2005.
§ 71
(1)
Poisťovací maklér, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona vykonával činnosť podľa doterajších predpisov, je povinný do 12 mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona podať Národnej banke Slovenska žiadosť o udelenie povolenia podľa § 13. Ak poisťovací maklér v tejto lehote žiadosť o udelenie povolenia podľa § 13 nepodá, povolenie udelené podľa doterajších predpisov uplynutím tejto lehoty zaniká. Ak poisťovací maklér podal žiadosť o udelenie povolenia podľa § 13 Národnej banke Slovenska včas, povolenie udelené podľa doterajších predpisov zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o tejto žiadosti.
(2)
V žiadosti podľa odseku 1 je žiadateľ povinný uviesť údaje podľa § 13 ods. 5 písm. a) a b).
(3)
Prílohou žiadosti podľa odseku 1 sú doklady podľa § 13 ods. 6.
(4)
Na rozhodovanie o žiadosti podľa odseku 1 sa primerane vzťahuje § 13.
§ 72
(1)
Konania o uložení pokút alebo iných sankcií začaté a neukončené právoplatným rozhodnutím pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa nedostatky zistené v činnosti poisťovní a zaisťovní a iných osôb, ku ktorým došlo podľa doterajších predpisov a o ktorých sa neviedlo konanie podľa doterajších predpisov, posudzujú a prejednávajú podľa tohto zákona, ak ide o také nedostatky, ktoré sa posudzujú ako nedostatky aj podľa tohto zákona. Odo dňa účinnosti tohto zákona však možno uložiť len také opatrenie na odstránenie protiprávneho stavu, opatrenie na nápravu, pokutu alebo inú sankciu, ktoré umožňuje tento zákon. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
(2)
Na lehoty, ktoré sa v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neskončili, sa vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov. Ak doterajšie predpisy neustanovovali lehoty na vydanie rozhodnutia alebo na vykonanie iných úkonov v konaniach začatých a právoplatne neukončených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, lehoty podľa tohto zákona sa uplatnia tým, že začínajú plynúť dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§ 73
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
zákon Slovenskej národnej rady č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 25/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 197/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 306/1995 Z. z., zákona č. 356/1997 Z. z., zákona č. 101/2000 Z. z., zákona č. 329/2000 Z. z. a zákona č. 381/2001 Z. z.,
2.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 136/1996 Z. z., ktorou sa ustanovuje tvorba, použitie a spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv poisťovne v znení vyhlášky č. 177/1999 Z. z. a vyhlášky č. 1/2000 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č . 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z., zákona č. 261/2001 Z. z. a zákona č. 281/2001 Z. z. sa mení takto:
V § 788 ods. 2 sa vypúšťajú slová „schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve".
Čl. III
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
1.
V § 6 ods. 2 sa v prvej vete vypúšťajú slová „schválené dozorným orgánom" a vypúšťa sa druhá veta.
2.
V § 6 ods. 3 sa slovo „úrad" nahrádza slovami „Úrad pre finančný trh11) (ďalej len „úrad")."
Čl. IV
Zákon č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa mení takto:
V § 11 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a schválené všeobecné poistné podmienky Úradom pre finančný trh podľa osobitného predpisu9)".
Čl. V
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2002 s výnimkou ustanovení § 8, § 15 až 21, § 36 ods. 7, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha k zákonu č. 95/2002 Z. z.
KLASIFIKÁCIA POISTNÝCH ODVETVÍ PODĽA POISTNÝCH DRUHOV
A - životné poistenie
Poistné odvetvie
1. Poistenie pre prípad smrti, poistenie pre prípad dožitia alebo poistenie pre prípad smrti alebo dožitia.
2. Poistenie vena alebo prostriedkov na výživu detí.
3. Poistenie spojené s kapitalizačnými zmluvami.
4. Poistenie podľa bodov 1 a 3 spojené s investičným fondom.
5. Dôchodkové poistenie.
6.
Poistenie pre prípad úrazu alebo choroby, ak je pripoistením niektorého poistného odvetvia uvedeného v bodoch 1 až 5.
B - neživotné poistenie
Poistné odvetvie
1. Poistenie úrazu
a) s jednorazovým plnením,
b) s opakovaným plnením,
c) s kombinovaným plnením,
d) cestujúcich.
e) individuálne zdravotné poistenie.
2. Poistenie choroby
a) s jednorazovým plnením,
b) s opakovaným plnením,
c) s kombinovaným plnením,
d) zmluvné poistenie a pripoistenie.
e) individuálne zdravotné poistenie.
3. Poistenie škôd na pozemných dopravných prostriedkoch iných než koľajových
a) motorových,
b) nemotorových.
4. Poistenie škôd na koľajových dopravných prostriedkoch.
5. Poistenie škôd na leteckých dopravných prostriedkoch.
6. Poistenie škôd na plávajúcich dopravných prostriedkoch
a) riečnych,
b) jazerných,
c) námorných.
7. Poistenie dopravy tovaru počas prepravy vrátane batožín a iného majetku bez ohľadu na použitý dopravný prostriedok.
8. Poistenie škôd na inom majetku, ako je uvedené v bodoch 3 až 7, spôsobených
a) požiarom,
b) výbuchom,
c) víchricou,
d) prírodnými živlami inými ako víchrica,
e) jadrovou energiou,
f) zosuvom alebo zosadaním pôdy.
9. Poistenie iných škôd na inom majetku, ako je uvedené v bode 3 až 7, vzniknutých krupobitím alebo mrazom, alebo inými príčinami (napr. krádežou), ak nie sú tieto príčiny zahrnuté v bode 8.
10. Poistenie zodpovednosti
a) za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
b) dopravcu.
11. Poistenie zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z vlastníctva alebo z používania leteckého dopravného prostriedku vrátane zodpovednosti dopravcu.
12. Poistenie zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z vlastníctva alebo z používania riečneho, jazerného alebo námorného dopravného prostriedku vrátane zodpovednosti dopravcu.
13. Všeobecné poistenie zodpovednosti za škodu iné, ako je uvedené v bodoch 10 až 12.
14. Poistenie úveru
a) všeobecná platobná neschopnosť,
b) exportný úver,
c) splátkový úver,
d) hypotekárny úver,
e) poľnohospodársky úver.
15. Poistenie kaucie
a) priame záruky,
b) nepriame záruky.
16. Poistenie rôznych finančných strát vyplývajúcich z
a) výkonu povolania,
b) nedostatočného príjmu,
c) zlých poveternostných podmienok,
d) straty zisku,
e) trvalých všeobecných nákladov,
f) neočakávaných obchodných výdajov,
g) straty trhovej hodnoty,
h) straty pravidelného zdroja príjmov,
i) inej nepriamej obchodnej finančnej straty,
j) ostatných finančných strát.
17. Poistenie právnej ochrany.
18. Poistenie pomoci osobám v núdzi počas cestovania alebo pobytu mimo miesta svojho trvalého pobytu.
C - Skupiny neživotného poistenia (B)
Na vykonávanie poisťovacej činnosti pre viaceré poistné odvetvia sa povolenie orgánu dohľadu v poisťovníctve vydáva pod označením týchto skupín:
a) „Poistenie úrazov a chorôb“ pre poistné odvetvia podľa bodov 1 a 2,
b) „Poistenie motorových vozidiel“ pre poistné odvetvia podľa bodov 3, 7 a 10,
c) „Námorné a dopravné poistenie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 6, 7 a 12,
d) „Letecké poistenie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 5, 7 a 11,
e) „Poistenie požiarov a iných majetkových škôd“ pre poistné odvetvia podľa bodov 8 a 9,
f) „Poistenie zodpovednosti za škodu“ pre poistné odvetvia podľa bodov 10 až 13,
g) „Poistenie úveru a kaucie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 14 a 15,
h) „Všeobecné neživotné poistenie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 1 až 18.
Poisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre jedno poistné odvetvie alebo viaceré poistné odvetvia, môže uzavrieť poistnú zmluvu aj na poistné riziko patriace do poistného odvetvia, pre ktoré jej nebolo udelené povolenie (doplnkové poistenie) za predpokladu, že toto riziko
a) je spojené s hlavným poistným rizikom,
b) sa týka predmetu, ktorý je poistený proti hlavnému poistnému riziku, a
c) je poistené poistnou zmluvou, ktorou je poistené hlavné poistné riziko.
Doplnkovým poistením nemôže byť poistné riziko patriace do poistných odvetví uvedených v bodoch 14 a 15.
Príloha č. 2
k zákonu č. 95/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
Týmto zákonom sa preberajú tieto právne záväzné akty Európskych spoločenstviev a Európskej únie:
1. Smernica Rady č. 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa zakladania a činnosti v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/87/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dozore úverových spoločností a investičných spoločností vo finančnom konzorciu a doplňujúcou smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smerníc 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 228, 16/08/1973).
2. Smernica Rady č. 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a doplňujúca smernicu Rady č. 73/239/EHS, naposledy zmenená a doplnená smernicou 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii práva členských štátov týkajúceho sa poistenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a doplňujúcou smernice Rady 73/239/EHS a 88/357/EHS (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 172, 04/07/1988).
3. Smernica Rady č. 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a pozmeňujúca a doplňujúca smernice 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení), naposledy zmenená a doplnená smernicou 2002/87/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dozore úverových spoločností a investičných spoločností vo finančnom konzorciu a doplňujúcou smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smerníc 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 228, 16/08/1973).
4. Smernica č. 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 110, 20/04/2001).
5. Smernica č. 2002/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. marca 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 73/239/EHS, pokiaľ ide o požiadavky marže solventnosti pre neživotné poistenie (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 77, 20/03/2002).
6. Smernica č. 2002/83/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 345, 19/12/2002).
Prehľad uvedených smerníc sa nachádza v databáze centrálnej prekladateľskej jednotky Sekcie inštitútu pre aproximáciu práva Úradu vlády Slovenskej republiky.
Príloha č. 3 k zákonu č. 95/2002 Z. z.
v znení neskorších predpisov
Zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie
1. Smernica Rady 64/225/EHS z 25. februára 1964 o zrušení obmedzenia voľného pohybu osôb a voľného pohybu služieb v oblasti zaisťovania a retrocesií (Ú. v. ES L 56, 04. 04. 1964).
2. Smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa zakladania a činnosti v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 228, 16. 08. 1973) v znení smernice Rady 84/641/EHS z 10. decembra 1984 (Ú. v. ES L 339, 27. 12. 1984), v znení smernice Rady 87/343/EHS z 22. júna 1987 (Ú. v. ES L 185, 04. 07. 1987), v znení smernice Rady 87/344/EHS z 22. júna 1987 (Ú. v. ES L 185, 04. 07. 1987), v znení smernice Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 (Ú. v. ES L 172, 04. 07. 1988), v znení smernice Rady 90/618/EHS z 8. novembra 1990 (Ú. v. ES L 330, 29. 11. 1990), v znení smernice Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 (Ú. v. ES L 228, 11. 08. 1992), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995 (Ú. v. ES L 168, 18. 07. 1995), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES zo 16. mája 2000 (Ú. v. ES L 181, 20. 07. 2000), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/13/ES z 5. marca 2002 (Ú. v. ES L 77, 20. 03. 2002), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Ú. v. ES L 345, 19. 12. 2002).
3. Smernica Rady 77/92/EHS z 13. decembra 1976 o opatreniach na umožnenie efektívneho vykonávania práva na podnikanie a slobody poskytovania služieb v súvislosti s činnosťou poisťovacích agentov a sprostredkovateľov (ISIN Skupina 630) a predovšetkým o prechodných opatreniach pre tieto činnosti (Ú. v. ES L 26, 31. 07. 1977).
4. Smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa priameho neživotného poistenia, určujúcu opatrenia k umožneniu slobodného poskytovania služieb a doplňujúca smernicu 73/239/EHS (Ú. v. ES L 172, 04. 07. 1988) v znení smernice Rady 90/618/EHS z 8. novembra 1990 (Ú. v. ES L 330, 29. 11. 1990), v znení smernice Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 (Ú. v. ES L 228, 11. 08. 1992), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/26/ES zo 16. mája 2000 (Ú. v. ES L 181, 20. 07. 2000).
5. Smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení týkajúcich sa podnikania v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 228, 11. 08. 1992) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995 (Ú. v. ES L 168, 18. 07. 1995), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/64/ES zo 7. novembra 2000 (Ú. v. ES L 290, 17. 11. 2000), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Ú. v. ES L 345, 19. 12. 2002).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dozore poisťovacích spoločností v skupine poisťovní (Ú. v. ES L 330, 05. 12. 1998) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Ú. v. ES L 345, 19. 12. 2002).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností (Ú. v. ES L 110, 20. 04. 2001).
8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 týkajúca sa životného poistenia (Ú. v. ES L 345, 19. 12. 2002).
9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplňujúcom dohľade nad úverovými ústavmi, poisťovňami a investičnými firmami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice 98/78/ES a 2000/12/ES Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. ES L 345, 19. 12. 2002).
1)
Napríklad zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1a)
§ 4 zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2)
§ 8 zákona č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 418/2002 Z. z.
3)
Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4)
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
4a)
Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).
7)
§ 5 zákona č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní.
8)
Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10a)
§ 15a zákona č. 381/2001 Z. z. v znení zákona č. 430/2003 Z. z.
11)
§ 30 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
12)
§ 37 zákona č. 96/2002 Z. z.
13)
§ 35 zákona č. 96/2002 Z. z.
14)
§ 476 až 488 Obchodného zákonníka.
15a)
16)
Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
17)
§ 28 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.
18)
Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
18a)
§ 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
18b)
Napríklad § 3a a § 27 až 33 Obchodného zákonníka, § 2 ods. 2 a § 10 a 11 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 9 ods. 1 a 2 a § 10 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z., § 9 ods. 1 a 2 a § 11 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z., § 6, 7, 9 a 9a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 1 a § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a § 5 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
18c)
Napríklad zákon č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.
19a)
22)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
23)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
24)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
24a)
§ 6 ods. 13 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 603/2003 Z. z.
24b)
§ 35 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 603/2003 Z. z.
25)
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
26)
Napríklad Obchodný zákonník, zákon č. 563/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
27)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
28)
§ 154 až 229 Obchodného zákonníka.
29)
§ 46 až 66 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
30)
§ 4 až 33 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
32)
§ 566 až 576 Obchodného zákonníka.
33a)
§ 5 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.