480/2002 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2003 do 31.12.2003

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

480
ZÁKON
z 20. júna 2002
o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet zákona
Predmetom tohto zákona je
a)
upraviť konanie o azyle,
b)
ustanoviť postup pri poskytovaní dočasného útočiska,
c)
ustanoviť práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu (ďalej len „žiadateľ"), azylantov, cudzincov1) žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov,
d)
ustanoviť pôsobnosť orgánov verejnej moci na úseku azylu a dočasného útočiska,
e)
upraviť integráciu azylantov do spoločnosti,
f)
upraviť pobyt v azylových zariadeniach.
§ 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve2) alebo osobitnom predpise,3)
b)
konaním o azyle konanie o udelenie azylu a konanie o odňatie azylu,
c)
žiadateľom cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru4) (ďalej len „policajný útvar") podľa § 3 ods. 2 vyhlási, že žiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky,
d)
azylantom cudzinec, ktorému bol udelený azyl,
e)
odídencom cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") poskytlo dočasné útočisko,
f)
bezpečnou krajinou pôvodu stabilný právny štát s demokratickým zriadením, ktorého je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti štát jej bydliska,
1.
v ktorom štátna moc ochraňuje ľudské práva a základné slobody5) a zabezpečuje ich dodržiavanie,
2.
ktorý jeho občania alebo osoby bez štátnej príslušnosti s bydliskom v tomto štáte vo všeobecnosti neopúšťajú z dôvodov uvedených v § 8,
3.
ktorý ratifikoval a dodržiava medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách a
4.
ktorý umožňuje činnosť právnických osôb dohliadajúcich na dodržiavanie ľudských práv v krajine,
g)
bezpečnou treťou krajinou stabilný právny štát s demokratickým zriadením, iný ako štát, ktorého je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti iný štát ako štát jej bydliska,
1.
ak sa v ňom cudzinec pred príchodom na územie Slovenskej republiky nachádzal a mal možnosť požiadať o ochranu podľa medzinárodnej zmluvy,6)
2.
kam môže byť cudzinec vrátený a môže požiadať o ochranu6) bez toho, aby bol vystavený prenasledovaniu, mučeniu, krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a
3.
ak nie je štátom, na ktorý sa vzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia podľa § 47,
4.
ak tento štát zabezpečuje ochranu podľa § 47,
h)
azylovým zariadením záchytný tábor, pobytový tábor, prijímacie centrum a humanitné centrum,
i)
záchytným táborom zariadenie ministerstva, v ktorom sa počas karanténnych opatrení zabezpečuje pobyt žiadateľov pred ich umiestnením v pobytovom tábore, pobyt cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska, alebo pobyt odídencov pred ich umiestnením v humanitnom centre,
j)
pobytovým táborom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje pobyt žiadateľov,
k)
prijímacím centrom miesto v tranzitnom priestore medzinárodného letiska, v ktorom sa umiestňuje žiadateľ podľa § 3 ods. 2 písm. c),
l)
humanitným centrom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje pobyt cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska, a odídencov,
m)
integračným strediskom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje prechodné ubytovanie azylantov,
n)
integráciou proces začleňovania azylantov do spoločnosti,
o)
karanténnymi opatreniami dočasná izolácia žiadateľov, cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska, alebo odídencov v záchytnom tábore na čas nevyhnutne potrebný na vykonanie základných zdravotníckych opatrení,
p)
prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody, alebo iné konanie spôsobujúce psychický nátlak na osobu, ak je vykonávané, podporované alebo trpené štátnymi orgánmi v štáte, ktorého je cudzinec štátnym občanom, alebo v štáte, v ktorom cudzinec mal bydlisko, ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, alebo ak tento štát nie je schopný zodpovedajúcim spôsobom zabezpečiť ochranu pred takýmto konaním,
q)
bydliskom cudzinca bez štátnej príslušnosti štát, v ktorom sa pred vstupom na územie Slovenskej republiky dlhodobo zdržiaval a viažu ho k nemu určité osobné vzťahy,
r)
povereným zamestnancom ministerstva zamestnanec, ktorý vykonáva úlohy ministerstva podľa tohto zákona.
DRUHÁ ČASŤ
KONANIE O AZYLE
PRVÁ HLAVA
KONANIE O UDELENIE AZYLU
Začatie konania
§ 3
(1)
Konanie o udelenie azylu sa začína vyhlásením žiadateľa.
(2)
Príslušným na prijatie vyhlásenia je
a)
pri vstupe na územie Slovenskej republiky policajný útvar v mieste hraničného priechodu,
b)
po vstupe na územie Slovenskej republiky policajný útvar podľa miesta, kde sa cudzinec zdržiava,
c)
ak ide o cudzinca, ktorý sa letecky prepraví na územie Slovenskej republiky a nespĺňa podmienky na vstup na územie Slovenskej republiky, policajný útvar v tranzitnom priestore medzinárodného letiska.
(3)
Vyhlásenie podľa odseku 1 policajný útvar zaznamená na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1, a bezodkladne ho zašle ministerstvu.
(4)
Policajný útvar po vyhlásení podľa odseku 1 odníme žiadateľovi cestovný doklad alebo iný doklad o jeho totožnosti a vydá mu o tom potvrdenie. Odňaté doklady policajný útvar zašle bezodkladne ministerstvu. Policajný útvar tiež zabezpečí odňatie daktyloskopických odtlačkov žiadateľovi.
(5)
Ak je podozrenie, že žiadateľ ukrýva cestovný doklad alebo iný doklad potrebný na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci, alebo vec, ktorá ohrozuje život alebo zdravie osôb, je príslušník Policajného zboru4) (ďalej len „policajt") oprávnený vykonať prehliadku žiadateľa a jeho osobných vecí. Prehliadku žiadateľa vykoná osoba rovnakého pohlavia.
(6)
Žiadateľ, okrem cudzinca uvedeného v odseku 2 písm. c), je povinný, ak mu v tom nebránia závažné dôvody, dostaviť sa do záchytného tábora do 24 hodín od vyhlásenia podľa odseku 1. Policajný útvar vydá na preukazovanie totožnosti žiadateľovi preukaz s platnosťou 24 hodín.
(7)
Preprava žiadateľa do záchytného tábora sa môže uskutočniť v sprievode policajta.
§ 4
(1)
Žiadateľ je po podaní vyhlásenia podľa § 3 ods. 1 povinný poskytnúť poverenému zamestnancovi ministerstva pravdivo a úplne všetky požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu, ktoré sa zaznamenajú na úradnom tlačive (ďalej len „dotazník"). Vzor dotazníka je uvedený v prílohe č. 2.
(2)
Pred vyplnením dotazníka poverený zamestnanec ministerstva poučí žiadateľa o jeho právach a povinnostiach počas konania o udelenie azylu a o možnosti zastupovania v konaní podľa tohto zákona.
(3)
Ministerstvo premiestni žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c) z prijímacieho centra do záchytného tábora, ak
a)
nerozhodne o jeho žiadosti do siedmich dní od vyplnenia dotazníka alebo
b)
súd nerozhodne do 30 dní od podania opravného prostriedku podľa § 21 ods. 5.
(4)
Dieťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky žiadateľke alebo azylantke, sa považuje za žiadateľa.
(5)
Zákonný zástupca dieťaťa podľa odseku 4 je povinný do 60 dní odo dňa narodenia dieťaťa poskytnúť poverenému zamestnancovi ministerstva pravdivo a úplne všetky požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu, ktoré sa zaznamenajú v dotazníku; ak tak neurobí, ministerstvo postupuje podľa § 19 ods. 1 písm. b).
§ 5
Doklady žiadateľa
(1)
Po príchode do záchytného tábora ministerstvo vydá cudzincovi staršiemu ako 15 rokov preukaz žiadateľa ako doklad o jeho totožnosti na čas konania o udelenie azylu; ministerstvo v preukaze uvedie aj údaje o deťoch žiadateľa mladších ako 15 rokov, ak sú tiež žiadateľmi.
(2)
Ministerstvo vydá preukaz podľa odseku 1 cudzincovi mladšiemu ako 15 rokov, ak ho na území Slovenskej republiky nesprevádza jeho zákonný zástupca.
§ 6
Pohovor
(1)
Poverený zamestnanec ministerstva s cieľom spoľahlivo zistiť skutkový stav veci vykoná pohovor so žiadateľom, na ktorý je žiadateľ povinný dostaviť sa na miesto a v čase, ktoré určí ministerstvo; o vykonanom pohovore spíše zápisnicu. V odôvodnených prípadoch pohovor možno opakovať.
(2)
Pred uskutočnením pohovoru poverený zamestnanec ministerstva poučí žiadateľa o jeho právach a povinnostiach počas konania o udelenie azylu.
(3)
Žiadateľ je povinný uviesť pravdivo a úplne všetky skutočnosti súvisiace s jeho žiadosťou o udelenie azylu.
(4)
Ministerstvo z dôvodov hodných osobitného zreteľa a s prihliadnutím na svoje možnosti zabezpečí pohovor a jeho tlmočenie osobou rovnakého pohlavia, ako je žiadateľ.
(5)
Pri pohovore s maloletou osobou poverený zamestnanec ministerstva prihliada na vek a stupeň rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého.
(6)
Pohovor s osobou uvedenou v odseku 5 možno vykonať len za prítomnosti jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka.
§ 7
Doručovanie písomností
Ak písomnosť nemožno ani opakovane doručiť žiadateľovi do vlastných rúk, ministerstvo ju uloží v azylovom zariadení, v ktorom je žiadateľ umiestnený; oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesí na informačnej tabuli v azylovom zariadení. Ak si žiadateľ nevyzdvihne písomnosť do siedmich dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel.
§ 8
Udelenie azylu
(1)
Ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
(2)
Ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý je v štáte, ktorého má štátne občianstvo, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
§ 9
Udelenie azylu z humanitných dôvodov
Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.
§ 10
Udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny
(1)
Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl
a)
manželovi azylanta, ak manželstvo trvá v štáte, ktorý azylant opustil z dôvodov podľa § 8, a azylant s tým vopred písomne súhlasí,
b)
slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku alebo
c)
rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí; za azylanta robí právne úkony opatrovník, ktorého mu ustanoví ministerstvo;7) ustanovenia § 16 ods. 2 sa nepoužijú.
(2)
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky.
(3)
Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8.
(4)
Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5.
§ 11
Zamietnutie žiadosti ako neprípustnej
(1)
Ministerstvo zamietne žiadosť ako neprípustnú, ak
b)
žiadateľ prichádza zo štátu, ktorý Slovenská republika považuje za bezpečnú tretiu krajinu; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu za takú považovať alebo ak žiadateľa do bezpečnej tretej krajiny nemožno účinne vrátiť.
(2)
Ministerstvo vo výroku rozhodnutia podľa odseku 1 písm. a) uvedie aj štát, ktorý je príslušný na konanie o udelenie azylu.
(3)
Ministerstvo rozhodne podľa odseku 1 písm. b) do 30 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť nemôže zamietnuť ako neprípustnú.
§ 12
Zamietnutie žiadosti ako zjavne neopodstatnenej
(1)
Ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie azylu požiada žiadateľ, ktorý
a)
zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8 alebo 10, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok,
b)
bez náležitého vysvetlenia
1.
zakladá svoju žiadosť na nepravej totožnosti alebo na falšovaných dokladoch, o ktorých aj počas pohovoru tvrdí, že sú pravé,
2.
po predložení žiadosti o udelenie azylu úmyselne poskytne nepravdivé údaje,
3.
úmyselne poškodí, zničí alebo akýmkoľvek iným spôsobom sa zbaví svojho cestovného dokladu alebo iného dokladu dôležitého na konanie o udelenie azylu s úmyslom vytvoriť si nepravú totožnosť alebo sťažiť posudzovanie žiadosti,
4.
úmyselne neoznámi, že už v minulosti predložil svoju žiadosť o udelenie azylu v jednej krajine alebo vo viacerých krajinách, najmä ak používa nepravú totožnosť,
5.
predloží svoju žiadosť o udelenie azylu až s úmyslom odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie po tom, čo takúto žiadosť v minulosti nepredložil, alebo
6.
nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa tohto zákona, najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov odmieta dostaviť na pohovor, alebo
c)
pochádza zo štátu, ktorý Slovenská republika považuje za bezpečnú krajinu pôvodu; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu za takúto považovať.
(2)
Ministerstvo tiež zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak ide o opakovanú žiadosť a žiadateľ uvádza rovnaké skutočnosti ako v predchádzajúcom konaní; to neplatí, ak bolo konanie o udelenie azylu zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. a) až c), f) a g).
(3)
Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 30 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.
(4)
Ministerstvo nezamietne žiadosť ako zjavne neopodstatnenú, ak o azyl požiada cudzinec uvedený v § 16 ods. 2, ktorého na území Slovenskej republiky nesprevádza jeho zákonný zástupca.
§ 13
Neudelenie azylu
(1)
Ministerstvo neudelí azyl, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ
a)
sa dopustil trestného činu proti mieru, vojnového trestného činu alebo trestného činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov obsahujúcich ustanovenia o týchto trestných činoch,2)
b)
sa dopustil závažného nepolitického trestného činu mimo územia Slovenskej republiky predtým, ako požiadal o udelenie azylu,2) alebo
c)
je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov.2)
(2)
Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ktorý má viac štátnych občianstiev a odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom, pričom nejde o štát podľa § 8.
DRUHÁ HLAVA
ZÁNIK AZYLU
§ 14
Dôvody zániku azylu
(1)
Azyl zaniká
a)
udelením štátneho občianstva Slovenskej republiky azylantovi,
b)
písomným vyhlásením azylanta o vzdaní sa azylu,
c)
smrťou azylanta alebo
d)
jeho odňatím.
(2)
Písomným vyhlásením azylanta o vzdaní sa azylu zaniká azyl dňom doručenia tohto vyhlásenia ministerstvu.
§ 15
Odňatie azylu
(1)
Konanie o odňatie azylu sa začína na podnet ministerstva.
(2)
Ministerstvo odníme azyl, ak
a)
azylant dobrovoľne využil ochranu, ktorú mu poskytol štát, ktorého je štátnym občanom,
b)
azylant po predchádzajúcej strate štátneho občianstva znova dobrovoľne získal svoje pôvodné štátne občianstvo,
c)
azylant nadobudol štátne občianstvo a prijal ochranu štátu svojho nového štátneho občianstva,
d)
azylant bezdôvodne odmieta ochranu poskytovanú štátom, ktorého je štátnym občanom, napriek tomu, že okolnosti, pre ktoré sa mu udelil azyl, už pominuli; to neplatí, ak azylant preukáže závažné dôvody založené na predchádzajúcom prenasledovaní, pre ktoré odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom,
e)
azylant je schopný vrátiť sa do štátu svojho bydliska, pretože okolnosti, pre ktoré sa mu udelil azyl, pominuli; to neplatí, ak azylant preukáže dôvody predchádzajúceho prenasledovania, pre ktoré odmieta návrat do štátu svojho bydliska,
f)
azylant sa znova dobrovoľne zdržiava v štáte, ktorý opustil z obavy pred prenasledovaním, alebo
g)
je dôvodné podozrenie, že azylant sa dopustil konania podľa § 13 ods. 1.
(3)
Ak bol azyl udelený podľa § 8 odňatý alebo zanikol podľa § 14 ods. 1 písm. b), ministerstvo odníme azyl aj azylantovi, ktorému bol azyl udelený na účel zlúčenia rodiny, ak nie je dôvod na udelenie azylu podľa § 8.
(4)
Ministerstvo môže odňať azyl, ak
a)
bol udelený z humanitných dôvodov a tieto dôvody pominuli a cudzinec je schopný vrátiť sa do svojej krajiny,
b)
bol udelený na základe nepravdivých údajov alebo falšovaných dokladov alebo azylant zamlčal skutočnosti podstatné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.
TRETIA HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O KONANÍ O AZYLE
Účastník konania
§ 16
(1)
Účastníkom konania
a)
o udelenie azylu je žiadateľ,
b)
o odňatie azylu je azylant, s ktorým sa začalo konanie o odňatie azylu.
(2)
Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť,8) robí právne úkony jeho zákonný zástupca. Ak sa takýto cudzinec zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu, ministerstvo mu ustanoví opatrovníka;7) za opatrovníka sa spravidla ustanoví príbuzný maloletého, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky.
§ 17
(1)
Účastník konania má právo byť počas konania v styku s Úradom vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (ďalej len „úrad vysokého komisára") a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa na území Slovenskej republiky zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov a azylantov.
(2)
Nahliadnutie do spisu v konaní o azyle je podmienené predchádzajúcim súhlasom účastníka konania; to sa nevzťahuje na zástupcu alebo opatrovníka účastníka konania a na povereného zástupcu úradu vysokého komisára. Ministerstvo neumožní nahliadnutie do spisu ani so súhlasom účastníka konania, ak je dôvodné podozrenie, že údaje, ktoré sú v ňom uvedené, môžu byť zneužité v inom konaní o azyle.
§ 18
(1)
Ak účastník konania neovláda slovenský jazyk, ministerstvo na konanie o azyle prizve tlmočníka. Účastník konania je oprávnený v konaní používať jazyk, v ktorom sa môže dorozumieť.
(2)
Účastník konania si môže na vlastné trovy prizvať na konanie ďalšieho tlmočníka podľa svojho výberu.
§ 19
Zastavenie konania
(1)
Ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak
a)
sa žiadateľ uvedený v § 3 ods. 2 písm. a) a b) do troch dní od vyhlásenia bez závažných dôvodov nedostaví do záchytného tábora,
b)
si zákonný zástupca nesplnil povinnosť podľa § 4 ods. 5,
c)
žiadateľ vzal žiadosť o udelenie azylu späť,
d)
pominul dôvod konania začatého na podnet ministerstva,
e)
účastník konania zomrel,
f)
sa žiadateľ bez povolenia viac ako 30 dní zdržiava mimo azylového zariadenia alebo
g)
žiadateľ dobrovoľne opustil územie Slovenskej republiky.
(2)
V prípadoch podľa odseku 1 písm. e) až g) sa rozhodnutie nevydáva; dôvod zastavenia konania sa vyznačí v spise.
§ 20
Rozhodnutie
(1)
Ministerstvo v konaní o azyle rozhodne do 90 dní od začatia konania. Ministerstvo pri rozhodovaní vychádza najmä z výsledkov pohovoru a informácií o krajine pôvodu žiadateľa. Lehotu na rozhodovanie môže v odôvodnených prípadoch predĺžiť predstavený zamestnanca,9) ktorý vo veci koná. O predĺžení lehoty na rozhodnutie vo veci žiadosti o udelenie azylu ministerstvo žiadateľa písomne vyrozumie.
(2)
Rozhodnutie o udelení azylu sa vydáva na dobu neurčitú.
(3)
Ak ministerstvo zamietne žiadosť ako zjavne neopodstatnenú, rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu; vo výroku rozhodnutia uvedie, či sa na cudzinca vzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia podľa § 47.
(4)
Rozhodnutie v konaní o azyle sa doručuje účastníkovi konania v mieste a čase určenom ministerstvom v písomnej výzve na prevzatie rozhodnutia; pri prevzatí rozhodnutia musí byť účastník konania oboznámený s rozhodnutím v jazyku, ktorému rozumie.
(5)
Rozhodnutie v konaní o azyle sa doručuje aj zástupcovi účastníka konania alebo jeho opatrovníkovi; azylovému zariadeniu, v ktorom je žiadateľ umiestnený, úradu vysokého komisára a policajnému útvaru príslušnému podľa miesta azylového zariadenia, v ktorom je žiadateľ umiestnený, alebo podľa miesta trvalého pobytu azylanta sa rozhodnutie oznamuje.
§ 21
Preskúmanie rozhodnutia
(1)
Proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu alebo o odňatí azylu možno podať opravný prostriedok na súd10) 30 dní od jeho doručenia. Podanie opravného prostriedku má odkladný účinok.
(3)
Proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná podľa § 11 ods. 1 písm. b), možno podať opravný prostriedok na súd10) do siedmich dní od jeho doručenia; podanie opravného prostriedku má odkladný účinok. O opravnom prostriedku rozhodne súd do 30 dní odo dňa doručenia opravného prostriedku.
(4)
Proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, možno podať opravný prostriedok na súd10) do siedmich dní od jeho doručenia. Podanie opravného prostriedku má odkladný účinok; o opravnom prostriedku rozhodne súd bezodkladne.
(5)
Proti rozhodnutiu ministerstva v konaní o udelenie azylu v čase, keď je žiadateľ umiestnený v prijímacom centre v tranzitnom priestore medzinárodného letiska, možno podať opravný prostriedok na súd10) do siedmich dní od jeho doručenia. Podanie opravného prostriedku má odkladný účinok.
(6)
Na rozhodovanie o opravnom prostriedku podľa odsekov 1 až 5 je príslušný krajský súd.
TRETIA ČASŤ
PRÁVA A POVINNOSTI ŽIADATEĽOV A AZYLANTOV
PRVÁ HLAVA
PRÁVA A POVINNOSTI ŽIADATEĽOV
§ 22
(1)
Žiadateľ je počas konania o udelenie azylu oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Žiadateľovi sa počas pobytu v záchytnom tábore, pobytovom tábore a prijímacom centre v tranzitnom priestore medzinárodného letiska bezplatne poskytuje ubytovanie, stravovanie alebo stravné a základná zdravotnícka starostlivosť. Žiadateľovi sa tiež poskytuje vreckové.
(3)
Ministerstvo môže na základe písomnej žiadosti žiadateľovi povoliť pobyt mimo pobytového tábora, iba ak štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo cudzinec s povolením na pobyt na území Slovenskej republiky predloží písomné čestné vyhlásenie o tom, že zabezpečí ubytovanie žiadateľa a úhradu všetkých výdavkov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky. Ministerstvo v tomto prípade uhrádza len výdavky na základnú zdravotnícku starostlivosť žiadateľa.
(4)
Ministerstvo môže na základe písomnej žiadosti povoliť pobyt žiadateľa mimo pobytového tábora aj v prípade, ak žiadateľ je schopný uhradiť všetky výdavky spojené s pobytom z vlastných prostriedkov s výnimkou základnej zdravotníckej starostlivosti, ktorú uhrádza ministerstvo.
(5)
Počas pobytu v pobytovom tábore môže žiadateľ navštevovať kurz slovenského jazyka; výdavky s tým spojené uhrádza ministerstvo.
§ 23
(1)
Žiadateľ po príchode do záchytného tábora, a ak ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c) po podaní vyhlásenia, je povinný podrobiť sa fotografovaniu.
(2)
Žiadateľ je povinný, ak ministerstvo nerozhodne inak,
a)
zdržiavať sa v prijímacom centre, ak ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c),
b)
po príchode do záchytného tábora
1.
podrobiť sa zdravotnej prehliadke a karanténnym opatreniam,
2.
zdržiavať sa v záchytnom tábore,
c)
po skončení karanténnych opatrení do právoplatnosti rozhodnutia o udelení azylu zdržiavať sa v pobytovom tábore,
d)
navštevovať kurz slovenského jazyka, ak ide o žiadateľa, na ktorého sa vzťahuje povinná školská dochádzka.
(3)
Žiadateľ je tiež povinný,
a)
ak je ubytovaný mimo pobytového tábora, prihlásiť sa do troch pracovných dní na policajnom útvare príslušnom podľa miesta svojho pobytu,
b)
počas pobytu v záchytnom tábore alebo pobytovom tábore dodržiavať vnútorný poriadok,
c)
oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky,
d)
na vyzvanie príslušných orgánov preukázať svoju totožnosť preukazom žiadateľa,
e)
chrániť preukaz žiadateľa alebo oprávnenia na poskytnutie zdravotníckej starostlivosti pred stratou, odcudzením, poškodením, zničením alebo zneužitím,
f)
bezodkladne ohlásiť ministerstvu stratu, odcudzenie, poškodenie, zničenie alebo zneužitie preukazu žiadateľa alebo oprávnenia na poskytnutie zdravotníckej starostlivosti,
g)
odovzdať ministerstvu po ukončení konania doklady uvedené v písmene e).
(4)
Žiadateľ do právoplatnosti rozhodnutia o udelení azylu nesmie vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu12) ani podnikať.13)
DRUHÁ HLAVA
PRÁVA A POVINNOSTI AZYLANTOV
§ 24
Pobyt azylanta na území Slovenskej republiky
(1)
Azylant je oprávnený na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(2)
Azylantovi vydá policajný útvar doklad o povolení na trvalý pobyt14) na území Slovenskej republiky s údajmi o jeho totožnosti a s označením účelu pobytu „AZYLANT". Platnosť dokladu o povolení na trvalý pobyt je najviac päť rokov. Platnosť tohto dokladu sa opakovane predlžuje najviac o päť rokov.
§ 25
Cestovný doklad azylanta
Podmienky vydávania cestovného dokladu azylanta upravuje osobitný predpis.15)
§ 26
Povinnosti azylanta
Azylant je povinný
a)
dbať na to, aby údaje uvedené v doklade o povolení na trvalý pobyt, ak je jeho držiteľom, boli pravdivé a zodpovedali skutočnosti,
b)
chrániť doklad o povolení na trvalý pobyt, cestovný doklad cudzinca alebo preukaz poistenca pred stratou, odcudzením, poškodením, zničením alebo zneužitím,
c)
neodkladne ohlásiť policajnému útvaru podľa miesta svojho pobytu stratu, odcudzenie, poškodenie, zničenie alebo zneužitie dokladu o povolení na trvalý pobyt, cestovného dokladu cudzinca alebo preukazu poistenca,
d)
ohlásiť príslušnému policajnému útvaru zmenu mena, priezviska, štátnej príslušnosti a adresy miesta trvalého pobytu, a to do troch pracovných dní odo dňa, keď zmena nastala; policajný útvar ohlási zmeny ministerstvu,
e)
oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky,
f)
požiadať o predĺženie platnosti dokladu o povolení na trvalý pobyt,
g)
oznámiť policajnému útvaru pobyt mimo územia Slovenskej republiky dlhší ako 180 dní,
h)
spolupracovať s ministerstvom a príslušnými orgánmi na svojej integrácii do spoločnosti,
i)
oznámiť ministerstvu udelenie štátneho občianstva,
j)
odovzdať ministerstvu doklady podľa písmena b), ak mu azyl zanikne podľa § 14 písm. a), b) a d).
§ 27
(1)
Na zamestnávanie azylantov na území Slovenskej republiky sa vzťahuje osobitný predpis.16)
(2)
Na povinnú školskú dochádzku azylantov sa vzťahuje osobitný predpis.17)
(3)
Na poskytovanie dávok sociálnej pomoci azylantom počas pobytu na území Slovenskej republiky sa vzťahuje osobitný predpis.18)
ŠTVRTÁ ČASŤ
INTEGRÁCIA
§ 28
(1)
Cieľom integrácie je začlenenie azylantov do spoločnosti, najmä získanie vhodného ubytovania a zamestnania.
(2)
Po udelení azylu ministerstvo azylanta spravidla umiestni v integračnom stredisku.
(3)
Ministerstvo po ukončení pobytu v integračnom stredisku jednorazovo ponúkne azylantovi možnosť ubytovania; to platí aj vo vzťahu k azylantovi, ktorý nebol umiestnený v integračnom stredisku.
(4)
Ministerstvo poskytne obci, ktorá zabezpečí azylantovi ubytovanie, príspevok na zaobstaranie ubytovania alebo príspevok na rozvoj infraštruktúry obce za podmienok určených komplexným programom integrácie, ktorý na návrh ministerstva schvaľuje vláda.
(5)
Ministerstvo na uľahčenie integrácie do spoločnosti umožní azylantovi navštevovať kurz slovenského jazyka v integračnom stredisku.
PIATA ČASŤ
DOČASNÉ ÚTOČISKO
§ 29
(1)
Dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným porušovaním ľudských práv v krajine, ktorej je cudzinec štátnym občanom, alebo u osoby bez štátnej príslušnosti v krajine jej bydliska.
(2)
Vláda rozhodnutím určí začiatok, podmienky a skončenie dočasného útočiska a vyčlení finančné prostriedky na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním dočasného útočiska.
§ 30
(1)
Cudzinec, ktorý žiada o poskytnutie dočasného útočiska, urobí o tom vyhlásenie
a)
pri vstupe na územie Slovenskej republiky na príslušnom policajnom útvare v mieste hraničného priechodu,
b)
po vstupe na územie Slovenskej republiky na policajnom útvare príslušnom podľa miesta, kde sa zdržiava.
(2)
Vyhlásenie cudzinca podľa odseku 1 policajný útvar zaznamená na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1, a bezodkladne ho zašle ministerstvu.
(3)
Policajný útvar po vyhlásení podľa odseku 1 odníme cudzincovi cestovný doklad alebo iný doklad o jeho totožnosti a vydá mu o tom potvrdenie. Odňaté doklady policajný útvar zašle bezodkladne ministerstvu. Policajný útvar tiež zabezpečí odňatie daktyloskopických odtlačkov cudzincovi.
(4)
Cudzinec podľa odseku 1 je povinný, ak mu v tom nebránia závažné dôvody, dostaviť sa do záchytného tábora do 24 hodín od podania vyhlásenia; policajný útvar cudzincovi vydá preukaz na preukazovanie jeho totožnosti s platnosťou 24 hodín.
(5)
Na prehliadku cudzinca podľa odseku 1, prehliadku jeho osobných vecí a na jeho prepravu sa použije primerane § 3 ods. 5 a 7.
§ 31
Rozhodovanie o poskytnutí dočasného útočiska
(1)
Po príchode do záchytného tábora sa cudzincovi vydá doklad o povolení na tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky14) s označením „ODÍDENEC", ak príchod cudzinca na územie Slovenskej republiky zabezpečoval úrad vysokého komisára alebo iná medzinárodná organizácia; § 5 sa vzťahuje primerane.
(2)
Ak nejde o cudzinca podľa odseku 1, ministerstvo vykoná s cudzincom žiadajúcim o poskytnutie dočasného útočiska pohovor na účel zistenia jeho totožnosti.
(3)
Po príchode do záchytného tábora sa vydá cudzincovi uvedenému v odseku 2 preukaz cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska ako doklad o jeho totožnosti do času, kým ministerstvo nerozhodne o poskytnutí dočasného útočiska; § 5 sa vzťahuje primerane.
(4)
Ministerstvo rozhodne o poskytnutí dočasného útočiska cudzinca podľa odseku 2 najneskôr do 15 dní od podania žiadosti.
(5)
Ministerstvo konanie o poskytnutie dočasného útočiska cudzincovi podľa odseku 2 zastaví, ak cudzinec
a)
vzal svoju žiadosť späť,
b)
dobrovoľne opustil územie Slovenskej republiky,
c)
v priebehu konania zomrel,
d)
požiadal o udelenie azylu alebo sa mu na území Slovenskej republiky povolil prechodný pobyt,14) alebo trvalý pobyt.14)
(6)
V prípadoch podľa odseku 5 písm. b) až d) sa rozhodnutie nevydáva; dôvod zastavenia konania sa vyznačí v spise.
(7)
Ak sa žiadosti cudzinca o poskytnutie dočasného útočiska vyhovie, rozhodnutie sa nevydáva a cudzincovi sa vydá len doklad o povolení na tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky s označením „ODÍDENEC".
(8)
Ministerstvo zamietne žiadosť o poskytnutie dočasného útočiska, ak cudzinec nespĺňa podmienky na jeho poskytnutie.
(9)
Na konanie o poskytnutie dočasného útočiska sa primerane vzťahujú ustanovenia o konaní o azyle, ak nie je ustanovené inak.
§ 32
Zánik dočasného útočiska
(1)
Poskytovanie dočasného útočiska zaniká
a)
uplynutím času určeného rozhodnutím vlády,
b)
smrťou odídenca,
c)
ak odídenec požiadal o udelenie azylu alebo sa mu na území Slovenskej republiky povolil prechodný pobyt,14) alebo trvalý pobyt,14)
d)
písomným vyhlásením odídenca o vzdaní sa poskytovania dočasného útočiska,
e)
ak odídencovi poskytol dočasné útočisko iný štát, alebo
f)
zrušením.
(2)
Písomným vyhlásením odídenca o vzdaní sa poskytovania dočasného útočiska zaniká poskytovanie dočasného útočiska dňom doručenia tohto vyhlásenia ministerstvu.
§ 33
Zrušenie dočasného útočiska
Ministerstvo zruší poskytovanie dočasného útočiska, ak
a)
je dôvodné podozrenie, že sa odídenec dopustil konania podľa § 13 ods. 1,
b)
sa odídencovi poskytlo dočasné útočisko na základe nepravdivých alebo falšovaných údajov o jeho totožnosti alebo
c)
odídenca možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky, alebo ktorý po tom, čo bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu,19) predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.
§ 34
Preskúmanie rozhodnutí
(1)
Proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska alebo proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska možno podať opravný prostriedok na súd10) do siedmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Podanie opravného prostriedku má odkladný účinok. O opravnom prostriedku proti takémuto rozhodnutiu rozhodne súd bezodkladne.
(2)
Na rozhodovanie o opravnom prostriedku podľa odseku 1 je príslušný krajský súd.
§ 35
Práva a povinnosti cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska
Na cudzinca, ktorý požiadal o poskytnutie dočasného útočiska, sa primerane vzťahujú § 22 a 23 s tým, že ministerstvo cudzinca po skončení karanténnych opatrení umiestni do humanitného centra.
§ 36
Práva a povinnosti odídencov
(1)
Na odídenca sa primerane vzťahujú § 22 a 23 ods. 1 až 3 s tým, že ministerstvo odídenca po skončení karanténnych opatrení umiestni do humanitného centra.
(2)
Odídenec je počas poskytovania dočasného útočiska oprávnený na tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.14)
(3)
Na zamestnávanie odídencov na území Slovenskej republiky sa vzťahuje osobitný predpis.16)
(4)
Ak je odídenec v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, je povinný primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom v humanitnom centre.
ŠIESTA ČASŤ
AZYLOVÉ ZARIADENIA
§ 37
(1)
Ministerstvo v záujme plniť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky2) vytvára podmienky na zriaďovanie azylových zariadení; obce pri ich zriaďovaní poskytujú ministerstvu súčinnosť.
(2)
Ministerstvo poskytne obci príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov, ktoré obec vynaloží v súvislosti so zriadením a činnosťou azylového zariadenia na svojom území.
§ 38
Policajný útvar na žiadosť ministerstva zabezpečí prehliadku cudzinca a jeho osobných vecí pred jeho vstupom do záchytného tábora alebo kedykoľvek počas jeho pobytu v azylovom zariadení z dôvodov uvedených v § 3 ods. 5. Prehliadku cudzinca vykoná osoba rovnakého pohlavia.
§ 39
(1)
Ministerstvo vytvorí v azylových zariadeniach vhodné podmienky na ubytovanie a starostlivosť pre maloletých, ktorých na území Slovenskej republiky nesprevádza ich zákonný zástupca, pre rodiny s deťmi a osoby vyžadujúce osobitnú starostlivosť.
(2)
Ministerstvo pri umiestňovaní cudzinca v azylovom zariadení prihliada na jeho vek, zdravotný stav, príbuzenské vzťahy a náboženské, etnické alebo národnostné osobitosti. Osobitne sa umiestňujú muži a ženy, maloleté osoby a plnoleté osoby, pritom sa prihliada na rodinné vzťahy.
(3)
Ministerstvo vytvára pre cudzincov počas ich pobytu v azylovom zariadení podmienky na kultúrne a športové vyžitie a na získanie zručností a vedomostí, ktoré uľahčia ich budúce uplatnenie v spoločnosti.
§ 40
(1)
Cudzia osoba môže vstúpiť do azylového zariadenia len s povolením ministerstva. Ministerstvo nepovolí vstup cudzej osobe do záchytného tábora vzhľadom na karanténne opatrenia s výnimkou povereného zástupcu úradu vysokého komisára, advokáta alebo iného zástupcu žiadateľa na základe plnomocenstva, alebo opatrovníka. Na povolenie vstupu do azylového zariadenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.20)
(2)
Pohybovať sa v azylovom zariadení možno iba v prítomnosti zamestnanca tohto zariadenia. Cudzinec má právo na rozhovor s povereným zástupcom úradu vysokého komisára, zástupcom alebo opatrovníkom bez prítomnosti tretích osôb. Ministerstvo na tento účel v azylovom zariadení vyhradí vhodný priestor.
§ 41
(1)
Ministerstvo upraví vnútorným poriadkom podrobnosti o podmienkach pobytu cudzincov v azylovom zariadení.
(2)
Ministerstvo vo vnútornom poriadku ustanoví najmä
a)
časový rozvrh poskytovania stravy,
b)
spôsob a rozsah poskytovania zdravotníckej starostlivosti,
c)
časový rozvrh výplaty vreckového,
d)
časový rozvrh doručovania a rozdeľovania písomností,
e)
podmienky opustenia azylového zariadenia.
(3)
Ministerstvo vydá vnútorný poriadok azylového zariadenia v slovenskom jazyku a zabezpečí jeho preklad do cudzích jazykov podľa potreby cudzincov.
(4)
Ministerstvo zabezpečí oboznámenie cudzincov ubytovaných v azylovom zariadení s vnútorným poriadkom tohto zariadenia v jazyku, ktorému rozumejú.
SIEDMA ČASŤ
SPOLUPRÁCA S ÚRADOM VYSOKÉHO KOMISÁRA, MEDZINÁRODNOU ORGANIZÁCIOU PRE MIGRÁCIU A MIMOVLÁDNYMI ORGANIZÁCIAMI
Spolupráca s úradom vysokého komisára
§ 42
(1)
Ministerstvo v priebehu konania o azyle spolupracuje s úradom vysokého komisára.
(2)
Poverený zástupca úradu vysokého komisára môže
a)
zúčastniť sa na konaní o azyle v ktoromkoľvek štádiu,
b)
nadviazať kontakt s účastníkom konania,
c)
nahliadať do spisu účastníka konania.
(3)
Údaje, s ktorými sa poverený zástupca úradu vysokého komisára oboznámil pri nahliadaní do spisu alebo pri ústnom pohovore, je oprávnený používať len na potreby plnenia úloh podľa medzinárodnej zmluvy.2)
§ 43
Ministerstvo poskytuje úradu vysokého komisára
a)
informácie o rozhodnutiach vydaných v konaní o azyle,
b)
štatistické údaje o žiadateľoch.
§ 44
Spolupráca s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu
Ministerstvo spolupracuje s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu pri zabezpečovaní vycestovania cudzincov, ktorí sa chcú dobrovoľne vrátiť do krajiny pôvodu alebo vycestovať do tretej krajiny.
§ 45
Spolupráca s mimovládnymi organizáciami
Ministerstvo pri zabezpečovaní starostlivosti o žiadateľov a azylantov spolupracuje s mimovládnymi organizáciami.
§ 46
Spolupráca pri poskytovaní dočasného útočiska
Ustanovenia § 42 až 45 sa primerane vzťahujú aj na spoluprácu vo veciach poskytovania dočasného útočiska.
ÔSMA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 47
Zákaz vyhostenia alebo vrátenia
(1)
Žiadateľa, azylanta, cudzinca, ktorý požiadal o poskytnutie dočasného útočiska, alebo odídenca nemožno vyhostiť akýmkoľvek spôsobom alebo ho vrátiť na hranice územia štátu,21) kde by jeho život alebo osobná sloboda boli ohrozené z dôvodov jeho rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov; to neplatí pre toho, koho odôvodnene možno považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo ktorý po tom, čo bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného z obzvlášť závažného trestného činu,19) predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.
(2)
Žiadateľa, azylanta, cudzinca, ktorý požiadal o poskytnutie dočasného útočiska, alebo odídenca nemožno vyhostiť akýmkoľvek spôsobom alebo vrátiť na hranice územia štátu,21) kde by bol mučený alebo podrobený krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, alebo trestu.
§ 48
Evidencie
(1)
Ministerstvo vedie v informačnom systéme
a)
osobné údaje a informácie o žiadateľoch,
b)
osobné údaje a informácie o azylantoch,
c)
osobné údaje a informácie o cudzincoch žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska,
d)
osobné údaje a informácie o odídencoch,
e)
obrazové snímky a záznamy osôb uvedených v písmenách a) až d),
f)
evidenciu daktyloskopických odtlačkov žiadateľov a cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska.
(2)
Ministerstvo vedie osobné údaje podľa odseku 1 v rozsahu podľa príloh č. 1 a 2.
(3)
Na ochranu osobných údajov sa vzťahuje osobitný predpis.22)
§ 49
Výmena údajov
(1)
Ministerstvo údaje uvedené v § 48 ods. 1
a)
poskytuje do iného štátu,
b)
prijíma z iného štátu.
(2)
Ministerstvo informuje dotknutú osobu o výmene údajov do iného štátu a na požiadanie jej umožní prístup k údajom, ktoré boli získané výmenou.
(3)
Ministerstvo nesmie počas trvania konania o azyle poskytnúť údaje podľa § 48 do štátu podľa § 8.
§ 50
Úhrada trov konania a ostatných výdavkov
Ministerstvo uhrádza
a)
výdavky spojené s prepravou cudzinca do záchytného tábora,
b)
výdavky spojené s pobytom cudzinca v azylovom zariadení,
c)
trovy konania a odmeny tlmočníka v konaní podľa tohto zákona,
d)
ďalšie výdavky, ak tak ustanovuje tento zákon.
§ 51
Ministerstvo za porušenie povinností uvedených v tomto zákone môže odňať vreckové žiadateľovi, cudzincovi žiadajúcemu o poskytnutie dočasného útočiska, alebo odídencovi.
§ 52
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,20) ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 53
Vláda nariadením vydá zoznam štátov, ktoré považuje za bezpečné tretie krajiny a bezpečné krajiny pôvodu.
§ 54
Prechodné ustanovenia
(1)
Konanie o žiadosti o priznanie postavenia utečenca začaté pred 1. januárom 2003 sa považuje za konanie o udelenie azylu a dokončí sa podľa tohto zákona.
(2)
Cudzinec, ktorému sa priznalo postavenie utečenca podľa doterajších predpisov, sa považuje za azylanta podľa tohto zákona.
(3)
Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová „žiadateľ o priznanie postavenia utečenca", rozumie sa tým „žiadateľ".
(4)
Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa slovo „utečenec", rozumie sa tým „azylant".
(5)
Preukaz na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky s označením „UTEČENEC" vydaný podľa doterajších predpisov sa považuje za doklad o povolení na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky s označením účelu pobytu „AZYLANT" s platnosťou v ňom vyznačenou.
(6)
Preukaz utečenca vydaný cudzincovi žiadajúcemu o priznanie postavenia utečenca podľa doterajších predpisov sa považuje za preukaz žiadateľa podľa tohto zákona.
§ 55
Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch v znení zákona č. 309/2000 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z. a zákona č. 424/2002 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 246 ods. 2 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „ak osobitný zákon neustanovuje inak,".
Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 262/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z. a zákona č. 418/2002 Z. z. sa dopĺňa takto:
V prílohe k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v časti Sadzobník správnych poplatkov sa v položke 20 za slová „štátnym občanom ... 500 Sk" vkladá text, ktorý znie:
„Oslobodenie
Od poplatkov podľa tejto položky sú oslobodení cudzinci, ktorým sa udelil azyl.16a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 16a znie:
„16a)
Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Čl. IV
Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 14 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Zastupiteľský úrad udelí vízum rodinnému príslušníkovi azylanta, ak ten spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.5a)“.
Doterajšie odseky 4 až 9 sa označujú ako odseky 5 až 10.
Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:
„5a)
§ 10 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2.
V § 14 ods. 8 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a dopĺňajú sa tieto slová: „to neplatí, ak ide o vízum podľa odseku 4.".
3.
§ 58 vrátane nadpisu znie:
㤠58
Prekážky administratívneho vyhostenia
(1)
Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môže byť uložený.
(2)
Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin21) a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.
(3)
Osobu bez štátnej príslušnosti, ktorá má povolený trvalý pobyt, možno administratívne vyhostiť iba v prípade, ak svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok a nevzťahujú sa na ňu prekážky administratívneho vyhostenia podľa odsekov 1 a 2.“.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2003 okrem § 11 ods. 1 písm. a) a § 21 ods. 2, ktoré nadobudnú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 480/2002 Z. z.
VYHLÁSENIE CUDZINCA
Príloha č. 2 k zákonu č. 480/2002 Z. z.
DOTAZNÍK
žiadateľa o udelenie azylu
1)
§ 1 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2)
Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z. z.).
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
5)
Napríklad Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.).
6)
Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z. z.).Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.).
7)
§ 16 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
9)
§ 9 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12)
Napríklad Zákonník práce.
14)
Zákon č. 48/2002 Z. z.
15)
Zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení zákona č. 48/2002 Z. z.
16)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
17)
§ 34 až 37 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 143/1984 Zb. o základnej škole v znení neskorších predpisov.
18)
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
20)
Zákon č. 71/1967 Zb. v znení zákona č. 215/2002 Z. z.
22)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.