328/2002 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2002 do 31.08.2002

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

328
ZÁKON
z 29. mája 2002
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Základné ustanovenia
§ 1
Tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov (ďalej len „policajt") a príslušníkov ozbrojených síl,1) ktoré tvorí
a)
nemocenské zabezpečenie
1.
policajtov,
2.
príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách2) (ďalej len „profesionálny vojak"),
b)
úrazové zabezpečenie
1.
policajtov,
2.
profesionálnych vojakov,
3.
príslušníkov ozbrojených síl, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách2) (ďalej len „vojak prípravnej služby"),
c)
výsluhové zabezpečenie
1.
policajtov,
2.
profesionálnych vojakov,
3.
vojakov prípravnej služby, ktorí sa stali invalidní v dôsledku choroby z povolania alebo úrazu pri výkone vojenskej služby alebo v súvislosti s ním,
d)
služby sociálneho zabezpečenia
1.
policajtov,
2.
profesionálnych vojakov,
3.
vojakov prípravnej služby2) a príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú povinnú vojenskú službu.3)
§ 2
(1)
Pod pojmom ministerstvo sa na účely tohto zákona rozumie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo Policajný zbor, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky alebo Železničná polícia, Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „colné riaditeľstvo") a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.
(2)
Pod pojmom minister sa na účely tohto zákona rozumie minister vnútra Slovenskej republiky, minister spravodlivosti Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, riaditeľ Národného bezpečnostného úradu, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, minister financií Slovenskej republiky a minister obrany Slovenskej republiky.
(3)
Za službu v ozbrojených bezpečnostných zboroch sa na účely tohto zákona považuje aj služba príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby vykonávaná v služobnom pomere.
§ 3
Na vzťahy upravené týmto zákonom sa nevzťahujú všeobecné predpisy o sociálnom poistení, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 4
(1)
Dávky nemocenského zabezpečenia poskytované policajtovi sa odvodzujú od sumy služobného platu a suma dávok nemocenského zabezpečenia poskytovaná profesionálnemu vojakovi sa odvodzuje od sumy služobného príjmu, ktorý policajt alebo profesionálny vojak dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.
(2)
Dávky úrazového zabezpečenia poskytované policajtovi sa odvodzujú od sumy služobného platu a suma dávok úrazového zabezpečenia poskytovaná profesionálnemu vojakovi sa odvodzuje od sumy služobného príjmu, ktorý policajt a profesionálny vojak dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.
(3)
Dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a dávky výsluhového zabezpečenia poskytované profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, doby trvania služobného pomeru v ozbrojených zboroch, doby trvania služobného pomeru v Národnom bezpečnostnom úrade, doby trvania služobného pomeru v Slovenskej informačnej službe a od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených silách a u policajta od sumy služobného platu a u profesionálneho vojaka od sumy služobného príjmu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.
(4)
Suma dávok úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia poskytovaných vojakovi prípravnej služby sa odvodzuje od sumy služobného príjmu za výkon vojenskej služby, ktorý by mu patril bezprostredne po prijatí do služobného pomeru profesionálneho vojaka.
(5)
Na určenie dávok podľa tohto zákona sa nezapočítavajú iné príjmy a iné doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách než tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 až 4.
DRUHÁ ČASŤ
NEMOCENSKÉ ZABEZPEČENIE
§ 5
Druhy dávok nemocenského zabezpečenia
Z nemocenského zabezpečenia sa poskytuje
a)
náhrada služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhrada služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz (ďalej len „dočasná neschopnosť"),
b)
nemocenské,
c)
vyrovnávacia dávka,
d)
materské,
e)
ošetrovné.
§ 6
Náhrada služobného platu policajta a služobného príjmu profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti
Policajt, ktorý sa stane dočasne neschopný, má nárok na náhradu služobného platu vo výške 100 % sumy určenej v § 12 s výnimkou prípadov uvedených v § 7, najdlhšie však do uplynutia jedného roka od začiatku dočasnej neschopnosti, ak ďalej nie je ustanovené inak (ďalej len „podporná doba"), a profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopný, má nárok na náhradu služobného príjmu vo výške 100 % sumy určenej v § 12 s výnimkou prípadov uvedených v § 7, najdlhšie však do uplynutia podpornej doby.
Nemocenské
§ 7
(1)
Na nemocenské vo výške ustanovenej v § 8 má nárok policajt a profesionálny vojak
a)
po skončení služobného pomeru, ak jeho dočasná neschopnosť vznikla počas trvania služobného pomeru,
b)
ak sa stane dočasne neschopný výkonu práce najneskoršie do 42 dní po skončení služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový dôchodok podľa § 38 alebo na invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40, pričom nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby.
(2)
Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý si dočasnú neschopnosť spôsobí
a)
v dôsledku požitia alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok,
b)
pri spáchaní úmyselného trestného činu,
c)
sebapoškodením,
má od prvého dňa takejto neschopnosti nárok na nemocenské vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8; nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby.
§ 8
Výška nemocenského je u policajta 70 % čistého denného služobného platu ustanoveného v § 12 a u profesionálneho vojaka je 70 % čistého denného služobného príjmu ustanoveného v § 12.
§ 9
Vyrovnávacia dávka
(1)
Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva prevedená na výkon inej služby preto, že činnosť, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná tehotným ženám, alebo preto, že podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a že pri výkone služby, na ktorú je prevedená, dosahuje bez svojho zavinenia policajtka nižší služobný plat alebo profesionálna vojačka nižší služobný príjem ako pri výkone služby, ktorú vykonávala pred prevedením.
(2)
Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode prevedená na výkon inej služby preto, že činnosť, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo preto, že podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a že pri výkone služby, na ktorú je prevedená, dosahuje bez svojho zavinenia policajtka nižší služobný plat alebo profesionálna vojačka nižší služobný príjem ako pri výkone služby, ktorú vykonávala pred prevedením.
(3)
Za prevedenie na výkon inej služby v tehotenstve a v materstve podľa tohto zákona sa tiež považuje
a)
zníženie normovaného výkonu činnosti, ktorým sa odstránia príčiny, na základe ktorých je také vykonávanie činnosti zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy alebo jej zdravie, alebo materstvo, s výnimkou skrátenia času služby,
b)
oslobodenie od vykonávania niektorých činností, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú ich tehotenstvo alebo ich zdravie, alebo materstvo, s výnimkou oslobodenia tehotnej policajtky a profesionálnej vojačky alebo policajtky a profesionálnej vojačky do konca deviateho mesiaca po pôrode od vykonávania uvedených činností v skrátenom čase služby,
c)
poverenie inou činnosťou tehotnej policajtky a profesionálnej vojačky alebo policajtky a profesionálnej vojačky do konca deviateho mesiaca po pôrode na výkon inej služby, ktorá je pre ňu vhodná, ak jej doterajší výkon služby patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo ak dochádzanie na doterajšie miesto výkonu služby ohrozuje podľa lekárskeho posudku tehotenstvo policajtky a profesionálnej vojačky, jej zdravie alebo materstvo,
d)
oslobodenie tehotnej policajtky a profesionálnej vojačky alebo policajtky a profesionálnej vojačky do konca deviateho mesiaca po pôrode od výkonu služby v noci,
e)
prerušenie výkonu funkcie profesionálnej vojačke do nástupu na materskú dovolenku,
aj keď pritom nedochádza k prevedeniu na výkon inej služby.
(4)
Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak v jeho priebehu policajtka a profesionálna vojačka bola prevedená na výkon inej služby alebo ak sa prevedenie skončilo.
(5)
Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom mala policajtka po prevedení na výkon inej služby nárok na služobný plat alebo na náhradu služobného platu a v ktorom mala profesionálna vojačka nárok na služobný príjem alebo na náhradu služobného príjmu.
(6)
Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.
(7)
Vyrovnávacia dávka sa poskytuje vo výške rozdielu medzi čistým služobným platom policajtky alebo čistým služobným príjmom profesionálnej vojačky dosahovaným pred prevedením na výkon inej služby a medzi čistým služobným platom policajtky alebo čistým služobným príjmom profesionálnej vojačky dosahovaným po prevedení na výkon inej služby.
§ 10
Materské
(1)
Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na materské, ak
a)
v dôsledku tehotenstva alebo osobnej starostlivosti o narodené dieťa nevykonáva službu, z ktorej je nemocensky zabezpečená, a
b)
v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky zabezpečená podľa tohto zákona alebo nemocensky poistená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 kalendárnych dní, alebo v tejto dobe vykonávala základnú službu, náhradnú službu3) alebo prípravnú službu.2)
(2)
Podmienka osobnej starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú aj v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.4)
(3)
Policajtke a profesionálnej vojačke vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo ak sa jej materské neposkytovalo preto, že pôrod nastal skôr, ako určil lekár, má nárok na materské do uplynutia 28. týždňa od vzniku nároku na materské.
(5)
Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 4, má nárok na materské do konca 22. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské.
(6)
Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.
(7)
Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa.
(8)
Obdobie nároku na materské policajtke a profesionálnej vojačke, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(9)
Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, má nárok na materské odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča v období 22 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa, ak
a)
z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa nevykonáva službu, z ktorej je nemocensky zabezpečený, a
b)
v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do osobnej starostlivosti bol nemocensky zabezpečený podľa tohto zákona alebo nemocensky poistený podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 kalendárnych dní, alebo v tejto dobe vykonával základnú službu, náhradnú službu3) alebo prípravnú službu.2)
(10)
Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, je
a)
otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
b)
otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
c)
manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
d)
policajt alebo profesionálny vojak, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
(11)
Policajtka alebo profesionálna vojačka, ktorá prevzala dieťa do osobnej starostlivosti, je
a)
manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
b)
policajtka alebo profesionálna vojačka, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
(12)
Policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila súčasne dve deti alebo viac detí, má nárok na materské aj po uplynutí obdobia, počas ktorého mala nárok na materské podľa odseku 2, ak sa osobne stará aspoň o dve z novonarodených detí, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské. Nárok na materské po uplynutí obdobia, počas ktorého mala nárok na materské podľa odseku 2 do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské, má aj osamelá policajtka alebo osamelá profesionálna vojačka, ktorá sa osobne stará aspoň o jedno narodené dieťa.
(13)
Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke uvedenej v odseku 12 vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedené v odseku 4, má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.
(14)
Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal do osobnej starostlivosti dve deti alebo viac detí, má nárok na materské aj po uplynutí obdobia, počas ktorého mal nárok na materské podľa odseku 9, ak sa ďalej osobne stará aspoň o dve z týchto detí, do konca 31. týždňa od vzniku nároku na materské, ale nie dlhšie ako do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku detí.
(15)
Ak policajtke a profesionálnej vojačke zaniklo nemocenské zabezpečenie podľa tohto zákona v období tehotenstva, nárok na materské jej vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak
a)
neuplynulo viac ako šesť mesiacov ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu alebo
b)
ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu poberala nemocenské.
(16)
Ak dieťa prevzala do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba preto, že sa policajtka, profesionálna vojačka, policajt alebo profesionálny vojak uvedený v odseku 10 podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie osobne starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tejto policajtke, profesionálnej vojačke, policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa z osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá počas celého obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa.
(17)
Ak sa policajtka alebo profesionálna vojačka alebo policajt alebo profesionálny vojak prestal osobne starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho osobnej starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania osobnej starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa policajtka alebo profesionálna vojačka, policajt alebo profesionálny vojak prestal osobne starať o dieťa z iných dôvodov, sa započíta do celkového obdobia trvania nároku na materské.
(18)
Materské sa poskytuje za kalendárne dni. Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednej policajtke, jednej profesionálnej vojačke alebo jednému policajtovi alebo jednému profesionálnemu vojakovi.
(19)
Výška materského sa poskytuje policajtke alebo policajtovi vo výške náhrady služobného platu a profesionálnej vojačke alebo profesionálnemu vojakovi vo výške náhrady služobného príjmu podľa § 6; to neplatí v prípadoch uvedených v odseku 16, keď sa materské poskytuje vo výške nemocenského podľa § 8.
§ 11
Ošetrovné
(1)
Na ošetrovné má nárok policajt a profesionálny vojak po uplynutí doby, počas ktorej sa mu na ošetrovanie člena rodiny poskytlo služobné voľno alebo krátka dovolenka podľa osobitných predpisov.5)
(2)
Ošetrovné sa policajtovi a profesionálnemu vojakovi poskytuje pri ošetrovaní člena rodiny a osobnej starostlivosti o dieťa
a)
pri ošetrovaní chorého dieťaťa mladšieho ako desať rokov veku,
b)
pri osobnej starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov veku preto, že
1.
detské výchovné zariadenie, v ktorého osobnej starostlivosti dieťa inak je, alebo škola, do ktorej chodí, boli uzatvorené podľa rozhodnutia príslušných orgánov, alebo
2.
dieťa nemôže byť pre nariadené karanténne opatrenie v osobnej starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo dochádzať do školy, alebo
3.
osoba, ktorá sa inak o dieťa osobne stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa alebo karanténne opatrenie, alebo sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu služby, a preto sa nemôže o dieťa osobne starať,
c)
pri ošetrovaní iného chorého člena rodiny, ktorý žije s policajtom alebo s profesionálnym vojakom v domácnosti, ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutné ošetrenie inou osobou a ak chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici.
(3)
Ošetrovné sa poskytuje v každom jednotlivom prípade počas desiatich po sebe idúcich kalendárnych dní, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti trvá, pričom ošetrovné patrí v tom istom prípade len raz a len jednému policajtovi alebo jednému profesionálnemu vojakovi.
(4)
Ošetrovné sa poskytuje vo výške nemocenského podľa § 8.
Spoločné ustanovenia pre nemocenské zabezpečenie
§ 12
(1)
Náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské sa u policajta určujú za kalendárny deň z čistého denného služobného platu.
(2)
Náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské sa u profesionálneho vojaka určujú za kalendárny deň z čistého denného služobného príjmu. U profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva službu v štátnom podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, sa náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské určujú z čistej dennej mzdy na dni, za ktoré tomuto vojakovi patrila mzda podľa osobitného predpisu.6)
(3)
Čistý denný služobný plat policajta sa zisťuje ako podiel súčtu mesačných služobných platov, ktoré mu patrili za predchádzajúci kalendárny rok, po ich znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti a preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti a funkčných požitkov a počtu kalendárnych dní, za ktoré policajtovi služobný plat patril; policajtovi zaradenému na výkon štátnej služby v zahraničí sa čistý denný plat zisťuje zo služobného platu poskytovaného v slovenských korunách podľa osobitného predpisu.7)
(4)
Čistý denný služobný príjem profesionálneho vojaka sa zisťuje z jeho príjmu za predchádzajúci kalendárny rok, a to ak ide o profesionálneho vojaka
a)
odmeňovaného podľa osobitného predpisu,8) zo súhrnu mesačných služobných príjmov9) a osobitných príplatkov,10)
b)
ktorý vykonáva službu v štátnom podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, a ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,11) zo súhrnu hodnostného príplatku12) a mzdy poskytovanej podľa osobitného predpisu,6)
c)
ktorý vykonáva funkciu sudcu a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,13) zo súhrnu hodnostného príplatku,12) základného platu a príplatkov poskytovaných podľa osobitného predpisu,14)
d)
ktorý vykonáva funkciu prokurátora a ktorého platového pomery upravuje osobitný predpis,15) zo súhrnu hodnostného príplatku,12) základného platu a príplatkov poskytovaných podľa osobitného predpisu,16)
e)
ktorý vykonáva funkciu justičného čakateľa alebo právneho čakateľa prokuratúry a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,17) zo súhrnu hodnostného príplatku,12) tarifného platu a príplatkov poskytovaných podľa osobitného predpisu,18)
f)
ktorý plní úlohy s miestom výkonu služobných povinností v zahraničí a je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,17) zo súhrnu hodnostného príplatku a funkčného platu poskytovaného v slovenských korunách podľa osobitného predpisu,19)
ako súčet mesačných príjmov, ktoré mu patrili po ich znížení o ďalší služobný príjem20) alebo plat,21) alebo ďalší plat,22) o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti, preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti a funkčných požitkov; takto zistený úhrn príjmov sa vydelí celkovým počtom dní, za ktoré profesionálnemu vojakovi v predchádzajúcom kalendárnom roku tento príjem patril.
(5)
Ak sa policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi v predchádzajúcom kalendárnom roku nevyplácal niektorý z príjmov uvedený v odseku 3 alebo v odseku 4 aspoň jeden mesiac, zisťuje sa čistý denný služobný plat policajta zo služobného platu policajta dosiahnutého v kalendárnom mesiaci predchádzajúcom kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa policajt stal dočasne neschopný, a čistý denný služobný príjem profesionálneho vojaka zo služobného príjmu profesionálneho vojaka dosiahnutého v kalendárnom mesiaci predchádzajúcom kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa profesionálny vojak stal dočasne neschopný.
(6)
Ak sa v kalendárnom roku, v ktorom sa policajt alebo profesionálny vojak stal dočasne neschopný, nevyplácal niektorý z príjmov uvedený v odseku 3 alebo v odseku 4 počas doby uvedenej v odseku 5, určí sa čistý denný služobný plat policajta a čistý denný služobný príjem profesionálneho vojaka z naposledy priznaného služobného platu policajta alebo z naposledy priznaného služobného príjmu profesionálneho vojaka.
(7)
Policajtovi, ktorý je
a)
prevedený alebo preložený na inú funkciu alebo
b)
zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov, alebo
c)
dočasne pozbavený výkonu štátnej služby,
sa čistý denný služobný plat zistí z výšky jeho služobného platu ustanovenej osobitným predpisom.23)
(8)
Profesionálnemu vojakovi, ktorý je
a)
dočasne pozbavený výkonu funkcie alebo
b)
zaradený do personálnej zálohy,
sa čistý denný služobný príjem zistí z výšky jeho služobného príjmu ustanovenej osobitným predpisom.24)
(9)
Policajt, ktorý má nárok na náhradu služobného platu, alebo profesionálny vojak, ktorý má nárok na náhradu služobného príjmu a ktorý porušil liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, má odo dňa porušenia do skončenia dočasnej neschopnosti nárok na polovicu nemocenského podľa § 8.
§ 13
(1)
Čistý denný služobný príjem profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva funkciu sudcu a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,25) sa zisťuje z jeho príjmu za predchádzajúci kalendárny rok, a to zo súhrnu hodnostného príplatku12) a peňažných náležitostí poskytovaných podľa osobitného predpisu26) ako súčet mesačných príjmov, ktoré mu patrili po ich znížení o ďalší plat, o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti, preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti a funkčných požitkov; takto zistený úhrn príjmov sa vydelí počtom dní, za ktoré profesionálnemu vojakovi v predchádzajúcom kalendárnom roku tento príjem patril.
(2)
Čistý denný služobný príjem profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva funkciu prokurátora a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,27) sa zisťuje z jeho príjmu za predchádzajúci kalendárny rok, a to zo súhrnu hodnostného príplatku12) a z peňažných náležitostí poskytovaných podľa osobitného predpisu28) ako súčet mesačných príjmov, ktoré mu patrili po ich znížení o ďalší plat, o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti a z funkčných požitkov; takto zistený úhrn príjmov sa vydelí počtom dní, za ktoré profesionálnemu vojakovi v predchádzajúcom kalendárnom roku tento príjem patril.
§ 14
Čistý denný služobný plat policajta alebo čistý denný služobný príjem profesionálneho vojaka zistený podľa § 12 ods. 3 a 4 a § 13 sa použije na výpočet dávok nemocenského zabezpečenia uvedených v § 5 vždy za obdobie od 1. januára do 31. decembra bežného roka.
§ 15
Ako doba dočasnej neschopnosti sa posudzuje aj
a)
doba poskytovania kúpeľnej starostlivosti, ak sa takáto starostlivosť poskytuje mimo doby určenej na preventívnu rehabilitáciu alebo mimo doby riadnej dovolenky,
b)
doba, počas ktorej policajt alebo profesionálny vojak nevykonáva službu alebo po skončení služobného pomeru iné zamestnanie z dôvodu nariadenej karantény.
§ 16
(1)
Ochranná lehota je 42 kalendárnych dní po skončení sociálneho zabezpečenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Ochranná lehota
a)
policajta a profesionálneho vojaka, ktorý bol nemocensky zabezpečený menej ako 42 kalendárnych dní, je toľko kalendárnych dní, koľko trvalo nemocenské zabezpečenie,
b)
policajtky a profesionálnej vojačky, ktorej nemocenské zabezpečenie zaniklo v období tehotenstva, je šesť mesiacov.
(3)
Ak policajtovi a profesionálnemu vojakovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského zabezpečenia; ochranná lehota môže trvať najviac 42 kalendárnych dní.
(4)
Ochranná lehota nevzniká, ak nemocenské zabezpečenie
a)
bolo prerušené podľa § 105 ods. 1 až 3,
b)
zaniklo v období, v ktorom má policajt a profesionálny vojak nárok na výplatu výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
(5)
Ochranná lehota zaniká, ak nezanikla skôr, dňom, od ktorého má policajt alebo profesionálny vojak nárok na výplatu výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, alebo starobného dôchodku, alebo pomerného starobného dôchodku, alebo invalidného dôchodku.
§ 17
(1)
Dávky nemocenského zabezpečenia počas dočasnej neschopnosti po skončení služobného pomeru podľa § 6 až 8 sa poskytujú najdlhšie počas podpornej doby.
(2)
Podporná doba sa môže u policajtov výnimočne predĺžiť na návrh príslušnej lekárskej komisie a u profesionálnych vojakov na návrh príslušnej posudkovej komisie najviac o jeden rok, ak možno odôvodnene predpokladať, že policajt alebo profesionálny vojak v tomto období nadobudne schopnosť vykonávať službu.
(3)
O predĺžení podpornej doby rozhoduje u policajtov nadriadený s pôsobnosťou ustanoviť alebo vymenovať do funkcie a u profesionálnych vojakov ministerstvo obrany.
§ 18
(1)
Do podpornej doby sa započítavajú, s výnimkou období uvedených v odsekoch 2 a 3, aj predchádzajúce obdobia dočasnej neschopnosti, ak spadajú do obdobia jedného roka pred vznikom novej dočasnej neschopnosti po skončení služobného pomeru.
(2)
Do podpornej doby sa nezapočítavajú doby dočasnej neschopnosti po skončení služobného pomeru, ak
a)
od skončenia poslednej dočasnej neschopnosti po skončení služobného pomeru do začiatku novej dočasnej neschopnosti uplynulo najmenej šesť mesiacov,
b)
novú dočasnú neschopnosť spôsobil úraz vzniknutý pri výkone služby alebo v súvislosti s ním, alebo pre výkon služby (ďalej len „služobný úraz"), alebo choroba z povolania,
c)
predchádzajúcu dočasnú neschopnosť po skončení služobného pomeru spôsobil služobný úraz alebo choroba z povolania.
(3)
Do podpornej doby sa nezapočítavajú ani obdobia nariadenej karantény.
§ 19
O dávkach nemocenského zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov sa v sporných prípadoch rozhoduje písomným rozhodnutím.29)
TRETIA ČASŤ
ÚRAZOVÉ ZABEZPEČENIE
§ 20
Rozsah a spôsob náhrady škody
(1)
Policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje
a)
policajtovi náhrada za stratu na služobnom plate a profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby náhrada za stratu na služobnom príjme, ak
1.
bol po skončení dočasnej neschopnosti prevedený alebo preložený zo zdravotných dôvodov na inú funkciu, na ktorej policajt dosahuje nižší služobný plat a profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby nižší služobný príjem, alebo
2.
bol zo služobného pomeru prepustený alebo uvoľnený zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem z pracovnej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je nižší ako služobný plat policajta alebo služobný príjem profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby, ktorý dosahoval pred prepustením alebo uvoľnením zo služobného pomeru,
b)
náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,
c)
náhrada za účelne vynaložené náklady spojené s liečením,
d)
jednorazové mimoriadne odškodnenie.
(2)
Škoda podľa tohto zákona je aj prípadná strata na výsluhovom dôchodku.
(3)
Náhrada za stratu na výsluhovom dôchodku patrí policajtovi a profesionálnemu vojakovi v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou výsluhového dôchodku, na ktorý mu vznikol nárok, keby nedošlo u policajta k zníženiu jeho služobného platu a u profesionálneho vojaka k zníženiu jeho služobného príjmu v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.
§ 21
(1)
Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa poskytuje v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta, služobným príjmom profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom alebo dôchodkom podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení rovnala služobnému platu policajta alebo služobnému príjmu profesionálneho vojaka dosahovaným pred skončením služobného pomeru a u vojaka prípravnej služby služobného príjmu, ktorý by dosiahol pri výkone základnej funkcie, na ktorú sa štúdiom alebo výcvikom pripravuje, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.
(2)
Náhrada podľa odseku 1 patrí policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom splnil alebo so započítaním doby výkonu služby by splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
(3)
V sporných prípadoch o náhrade za stratu na služobnom plate policajta alebo o náhrade za stratu na služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo o náhrade za stratu na služobnom príjme vojaka prípravnej služby sa rozhoduje písomným rozhodnutím.29)
§ 22
Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo vo výške ustanovenej osobitným predpisom.30)
§ 23
Policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby patrí náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
§ 24
(1)
Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby, ktorého spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku služobného úrazu spôsobeného trestným činom spáchaným inou osobou pri služobnom zákroku, pri výkone služby v leteckej prevádzke, pri výcviku v poľných podmienkach, pri medzinárodnom cvičení, pri plnení osobitných úloh uložených nadriadeným alebo pri práci s výbušninami, chemickým, rádioaktívnym, vysoko virulentným, infekčným alebo s iným rovnako nebezpečným materiálom alebo za iných rovnako nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac päťdesiatnásobku základu podľa § 60.
(2)
Ak došlo k služobnému úrazu podľa odseku 1 za obzvlášť nebezpečných podmienok, patrí policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby jednorazové mimoriadne odškodnenie až šesťdesiatnásobku základu podľa § 60.
(3)
Jednorazové mimoriadne odškodnenie najmenej desaťnásobok základu podľa § 60 a najviac päťdesiatnásobok základu podľa § 60 patrí za podmienok ustanovených v odseku 1 tiež policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby, ktorého schopnosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku choroby z povolania.
(4)
Nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby na zdraví dôjde pri
a)
práci na montáži rádiových alebo televíznych zariadení alebo pri ďalších telekomunikačných prácach na stožiaroch spojených s rizikom pádu z výšky vykonávaných v nútených polohách, bez pracovných plošín, z povrazových rebríkov, visutých sedačiek, v závese na ochrannom páse a v obmedzenom pracovnom priestore na pracovnom mostíku vo výške nad desať metrov,
b)
vyhľadávacích, záchranných a havarijných prácach pod vodou, pri ktorých treba používať potápačský prístroj so vzduchom stlačeným vo fľaši, kyslíkový prístroj s reguláciou vzdušnín alebo iné zariadenia na prácu pod vodou a pri ich výcviku,
c)
výkone kontroly v koľajisku, colnej kontroly v koľajisku, v priestoroch, kde hrozí úraz elektrickým prúdom, otravou plynom, pri výkone služby vo výškach, pri kontrole motorových vozidiel, kontrole živých zvierat, nebezpečných látok, jadrového materiálu, pri výkone služby pod vplyvom ionizujúceho žiarenia alebo iného zdraviu škodlivého žiarenia,
d)
pri zoskokoch padákom pri výsadkovom výcviku a pri výcviku v zlaňovaní z vrtuľníka a skalných stien.
(5)
Obzvlášť nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby na zdraví dôjde pri
a)
plnení úloh v bezpečnostných akciách pri použití lietadla alebo vrtuľníka a pri ich nácviku,
b)
služobnom zákroku proti teroristom alebo proti iným osobitne nebezpečným páchateľom,
c)
práci s výbušninami, pri pyrotechnických prácach, pri likvidácii výbušnín a munície, doprave výbušnín a pri ich delaborácii,
d)
účasti na záchranných a havarijných prácach pri živelných pohromách alebo v miestach s vysokým rizikom úrazu výbuchom, požiarom, akútnou otravou alebo rádioaktivitou,
e)
činnosti pri kozmických letoch,
f)
výkone služby v misiách v zahraničí,
g)
činnosti súvisiacej s izolovaním, detekciou a ochranným zaistením bojových biologických látok, ako aj pri profylaxii a liečbe ochorení spôsobených zvlášť nebezpečnými nákazami.
Zodpovednosť pri úmrtí policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania
§ 25
(1)
Ak policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia povinný v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, poskytnúť
a)
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,
b)
náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom,
c)
náhradu nákladov na výživu pozostalých,
d)
jednorazové odškodnenie pozostalých.
(2)
Náklady spojené s liečením a náklady spojené s pohrebom sa uhradia tomu, kto tieto náklady vynaložil, na základe predložených dokladov. Od nákladov spojených s pohrebom sa odpočíta pohrebné poskytnuté podľa § 72.
(3)
Nákladmi spojenými s pohrebom sa rozumejú najmä
a)
náklady účtované pohrebným ústavom,
b)
cintorínske poplatky,
c)
náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,
d)
náklady na úpravu hrobu,
e)
cestovné náklady a
f)
jedna tretina skutočných nákladov na smútočné ošatenie a smútočné posedenie najviac vo výške 10 000 Sk.
(4)
Náhrada nákladov poskytnutých na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule nesmie presiahnuť šesťnásobok minimálnej mzdy.31)
(5)
Náklady na smútočné ošatenie a cestovné náklady sa hradia len manželovi a osobe jemu na roveň postavenej, deťom, rodičom a starým rodičom alebo ďalším osobám, ak boli na zomretého odkázané výživou.
(6)
Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, ktorým zomretý poskytoval výživu alebo bol povinný ju poskytovať. Pri výpočte tejto náhrady sa vychádza zo služobného platu zomretého policajta alebo služobného príjmu zomretého profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby. Náhrada nákladov patrí, ak nie je uhradená dávkami výsluhového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu.
(7)
Jednorazové odškodnenie pozostalým patrí manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok. Jednorazové odškodnenie pozostalým patrí rovnakým dielom, pričom úhrn takto vyplatených súm pozostalým nesmie presiahnuť desaťnásobok základu podľa § 60.
(8)
V odôvodnených prípadoch, ak niet pozostalého manžela ani dieťaťa, poskytuje sa za podmienok a vo výške uvedenej v odseku 7 jednorazové odškodnenie pozostalým rodičom zomretého policajta, zomretého profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby.
(9)
Ak policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, ku ktorým došlo za podmienok uvedených v § 24, zomrel, patrí pozostalým zvýšené jednorazové odškodnenie, a to manželovi vo výške päťdesiatnásobku základu podľa § 60 a každému dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok, vo výške päťdesiatnásobku základu podľa § 60. Rodičom zomretého sa poskytuje v odôvodnených prípadoch zvýšené jednorazové odškodnenie vo výške dvadsaťpäťnásobku základu podľa § 60.
§ 26
(1)
Útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia môže výnimočne, ak pôjde o prípad hodný osobitného zreteľa, poskytnúť manželovi, dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok, alebo rodičom zomretého finančný príspevok vo výške jednorazového odškodnenia pozostalých, aj keď služobný úrad alebo služobný orgán za služobný úraz alebo chorobu z povolania nezodpovedá.
(2)
Prípadom hodným osobitného zreteľa podľa odseku 1 je najmä služobný úraz alebo choroba z povolania pri
a)
práci na montáži rádiových a televíznych zariadení a pri ďalších telekomunikačných prácach na stožiaroch spojených s rizikom pádu z výšky vykonávaných v nútených polohách, bez pracovných plošín, z povrazových rebríkov, visutých sedačiek, v závese na ochrannom páse a v obmedzenom pracovnom priestore na pracovnom mostíku, všetko vo výškach nad desať metrov,
b)
vyhľadávacích, záchranných a havarijných prácach pod vodou, pri ktorých treba používať potápačský prístroj so vzduchom stlačeným vo fľaši, kyslíkový prístroj s reguláciou vzdušnín alebo iné zariadenia na prácu pod vodou a ich výcviku,
c)
plnení úloh v bezpečnostných akciách pri použití lietadla alebo vrtuľníka a ich nácviku,
d)
služobnom zákroku proti teroristom alebo iným osobitne nebezpečným páchateľom,
e)
práci s výbušninami, pyrotechnických prácach pri likvidácii výbušnín a munície, doprave výbušnín a pri ich delaborácii,
f)
účasti na záchranných a havarijných prácach, pri živelných pohromách alebo v miestach s vysokým rizikom úrazu výbuchom, požiarom, akútnou otravou alebo rádioaktivitou,
g)
výcviku v poľných podmienkach a pri medzinárodnom cvičení,
h)
činnosti pri kozmických letoch,
i)
výkone služby v misiách v zahraničí,
j)
zoskokoch padákom pri výsadkovom výcviku a pri výcviku v zlaňovaní z vrtuľníka a zo skalných stien,
k)
činnosti súvisiacej s izolovaním, detekciou a ochranným zaistením bojových biologických látok, ako aj pri profylaxii a liečbe ochorení spôsobených zvlášť nebezpečnými nákazami.
§ 27
Podrobnosti o jednorazovom mimoriadnom odškodnení a postup nadriadených pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody a ďalšie podrobnosti o poskytovaní náhrad v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami z povolania určí minister.
Zmena pomerov poškodeného
§ 28
(1)
Ak sa podstatne zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody, možno vydať nové rozhodnutie vo veci.
(2)
Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby, ktorá patrí policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby po skončení dočasnej neschopnosti vykonávať službu vzniknutej služobným úrazom alebo chorobou z povolania, sa zvyšuje v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku o príslušné percento ustanovené osobitným predpisom.
(3)
Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa vykonáva zvýšenie výsluhových dávok podľa § 68.
§ 29
(1)
Za služobný úraz sa považuje na účely tohto zákona úraz, ktorý policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby utrpel
a)
v mieste výkonu služby pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok v službe,
b)
pri činnosti, ktorá sa vykonáva v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, bez ohľadu na to, z akého podnetu policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby túto činnosť vykonáva,
c)
v dôsledku konania alebo opomenutia inej osoby, ak dôvodom takéhoto konania alebo opomenutia je príslušnosť policajta k Policajnému zboru alebo príslušnosť profesionálneho vojaka k ozbrojeným silám, alebo príslušnosť vojaka prípravnej služby k ozbrojeným silám, alebo činnosť, ktorú policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby vykonáva alebo vykonával v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby,
d)
počas cesty z miesta, kde sa policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby zdržiava mimo výkonu služby, na miesto výkonu služby, ak sa táto činnosť vykonáva s cieľom dostaviť sa na miesto výkonu služby, ak bol na výkon služby mimoriadne povolaný, a späť,
e)
pri činnosti, ktorú policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby vykonáva vo verejnom záujme alebo v záujme ochrany života, zdravia alebo majetku.
(2)
Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby utrpel pre výkon služby.
(3)
Za úraz vzniknutý pri výkone služby alebo v súvislosti s ním sa nepovažuje úraz, ktorý policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby utrpel za okolností uvedených v § 7 ods. 2, aj keď sú inak splnené podmienky uvedené v odseku 1.
(4)
Za chorobu z povolania podľa tohto zákona sa považuje choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení, ak vznikla pri výkone služby, v súvislosti s ním alebo pre výkon služby.
(5)
Za chorobu z povolania sa považuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, ale iba za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.
ŠTVRTÁ ČASŤ
VÝSLUHOVÉ ZABEZPEČENIE
§ 30
Druhy dávok výsluhového zabezpečenia
Z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje
a)
výsluhový príspevok,
b)
odchodné,
c)
úmrtné,
d)
výsluhový dôchodok,
e)
invalidný výsluhový dôchodok,
f)
vdovský výsluhový dôchodok,
g)
vdovecký výsluhový dôchodok,
h)
sirotský výsluhový dôchodok.
Výsluhový príspevok
§ 31
(1)
Výsluhový príspevok patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom
a)
policajtovi, ktorého služobný pomer skončil
1.
uvoľnením,
2.
prepustením,
3.
uplynutím dočasnej štátnej služby,
b)
profesionálnemu vojakovi prepustenému zo služobného pomeru.
(2)
Výsluhový príspevok podľa odseku 1 patrí odo dňa nasledujúceho po dni skončenia služobného pomeru počas
a)
jedného roka, ak služobný pomer trval najmenej päť rokov, ale menej ako deväť rokov,
b)
dvoch rokov, ak služobný pomer trval najmenej deväť rokov, ale menej ako 12 rokov,
c)
troch rokov, ak služobný pomer trval najmenej 12 rokov, ale menej ako 15 rokov.
(3)
Policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením z dôvodu
a)
porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom,
b)
právoplatného odsúdenia pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin, alebo právoplatného odsúdenia na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta,
c)
právoplatného rozhodnutia o podmienečnom zastavení trestného stíhania v konaní o úmyselnom trestnom čine,
sa výsluhový príspevok vypočítaný podľa odseku 2 znižuje o jednu polovicu.
(4)
Profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením z dôvodu právoplatného odsúdenia pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin, sa výsluhový príspevok vypočítaný podľa odseku 2 znižuje o jednu polovicu.
§ 32
Výsluhový príspevok sa určuje za každý skončený rok trvania služobného pomeru vo výške 2 % základu zisteného podľa § 60.
Odchodné
§ 33
(1)
Odchodné patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom
a)
policajtovi, ktorého služobný pomer skončil
1.
uvoľnením,
2.
prepustením,
3.
uplynutím dočasnej štátnej služby,
b)
profesionálnemu vojakovi prepustenému zo služobného pomeru,
ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2)
Odchodné podľa odseku 1 patrí policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak jeho služobný pomer trval najmenej päť rokov, vo výške jednonásobku základu podľa § 60 a zvyšuje sa za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru o jednu polovicu základu podľa § 60.
§ 34
(1)
Policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením, ak bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, sa znižuje odchodné vypočítané podľa § 33 ods. 2 o jednu tretinu.
(2)
Profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením z dôvodu, že na základe služobného hodnotenia bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať profesionálnu službu v ozbrojených silách alebo z dôvodu, že nesplnil niektorú zo základných povinností vojaka alebo porušil niektorý zákaz ustanovený osobitným predpisom,2) sa znižuje odchodné vypočítané podľa § 33 ods. 2 o jednu tretinu.
§ 35
(1)
Odchodné podľa § 33 nepatrí policajtovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením z dôvodu
a)
právoplatného odsúdenia pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin, alebo právoplatného odsúdenia na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta,
b)
právoplatného rozhodnutia o podmienečnom zastavení trestného stíhania v konaní o úmyselnom trestnom čine,
c)
porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom.
(2)
Odchodné podľa § 33 nepatrí profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením z dôvodu právoplatného odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin.
§ 36
Ak bolo policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi vyplatené odchodné v súvislosti s predchádzajúcim skončením služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, colnom riaditeľstve a v ozbrojených silách, vyplatí sa pri novom skončení služobného pomeru policajta alebo profesionálneho vojaka odchodné znížené o sumu odchodného vyplatenú pri predchádzajúcom skončení služobného pomeru.
§ 37
Úmrtné
(1)
Ak sa skončí služobný pomer policajta alebo profesionálneho vojaka úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by mal policajt a profesionálny vojak v čase úmrtia nárok podľa § 33. Každé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský výsluhový dôchodok alebo na sirotský dôchodok po zomretom má nárok na úmrtné vo výške jednonásobku základu podľa § 60.
(2)
Ak policajt alebo profesionálny vojak nesplnil ku dňu úmrtia podmienku trvania služobného pomeru pre vznik nároku na odchodné, vyplatí sa pozostalému manželovi úmrtné vo výške jednonásobku základu podľa § 60.
(3)
Ak pozostalému manželovi nevznikne nárok na úmrtné podľa odseku 1, má každé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský výsluhový dôchodok alebo na sirotský dôchodok po zomretom policajtovi alebo profesionálnom vojakovi nárok aj na pomerný diel úmrtného, na ktoré by mal inak nárok pozostalý manžel.
(4)
Ak pozostalému manželovi ani pozostalým deťom nevznikne nárok na úmrtné podľa odsekov 1 a 3, majú rodičia a deti policajta alebo profesionálneho vojaka nárok na pomerný diel úmrtného, na ktoré by mal inak nárok pozostalý manžel.
(5)
Ak niet pozostalých podľa odsekov 1 až 4, má nárok na úmrtné, ktoré by inak patrilo pozostalému manželovi, v odôvodnených prípadoch aj iná osoba, ktorá zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka vychovávala na základe rozhodnutia príslušného orgánu; ak je takýchto osôb viac, má nárok na úmrtné každá táto osoba rovnakým dielom.
(6)
Na úmrtné nemajú nárok osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin, ktorým spôsobili smrť policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, po ktorom by im inak vznikol nárok na úmrtné.
(7)
Ak bolo úmrtné vyplatené pred dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol pozostalý manžel alebo dieťa, alebo rodič odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým spôsobili smrť policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, je pozostalý manžel alebo dieťa, alebo rodič povinný vyplatené úmrtné vrátiť útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý úmrtné vyplatil, najneskôr do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia súdu.
Výsluhový dôchodok
§ 38
(1)
Policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov.
(2)
Na výsluhový dôchodok má nárok aj policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 15 rokov. Pri výpočte takéhoto výsluhového dôchodku sa základ použitý na výpočet invalidného výsluhového dôchodku zvyšuje o rovnaké percentá, o aké by sa zvýšil invalidný výsluhový dôchodok do dňa priznania výsluhového dôchodku.
(3)
Policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorému sa skončil služobný pomer stratou hodnosti, vzniká nárok na výsluhový dôchodok dovŕšením veku potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Pri výpočte takéhoto výsluhového dôchodku sa základ použitý na jeho výpočet zvyšuje o rovnaké percento, o aké by sa zvýšil odo dňa jeho priznania.
§ 39
Výsluhový dôchodok je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30 % základu podľa § 60. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu podľa § 60. Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu podľa § 60. Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1 % základu podľa § 60, najviac však do 60 % základu podľa § 60.
Invalidný výsluhový dôchodok
§ 40
(1)
Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má odo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, nárok na invalidný výsluhový dôchodok.
(2)
Nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa odseku 1 trvá počas invalidity, najdlhšie však do dňa predchádzajúceho dňu opätovného prijatia do služobného pomeru policajta alebo profesionálneho vojaka podľa osobitných predpisov32) alebo do dňa predchádzajúceho dňu priznania výsluhového dôchodku.
§ 41
Na invalidný výsluhový dôchodok za podmienok uvedených v § 40 má nárok aj vojak prípravnej služby, ak sa stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a ak výkon služby skončil.
§ 42
Na invalidný výsluhový dôchodok má nárok policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená podľa § 44 najmenej o 20 %.
§ 43
(1)
Invalidný výsluhový dôchodok policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená najmenej o 50 %, sa určuje rovnako ako výsluhový dôchodok podľa § 39.
(2)
Invalidný výsluhový dôchodok policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená najmenej o 20 %, ale najviac o 49 %, sa určuje z invalidného výsluhového dôchodku podľa odseku 1 vo výške percentuálneho podielu zodpovedajúceho dvojnásobku zníženia schopnosti policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby vykonávať primerané civilné zamestnanie.
(3)
Ak sa po priznaní invalidného výsluhového dôchodku zmení miera schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie, suma invalidného výsluhového dôchodku sa odo dňa tejto zmeny určí podľa odsekov 1 a 2 z naposledy vyplácanej sumy výsluhového invalidného dôchodku.
Invalidita
§ 44
Na vznik a trvanie nároku na invalidný výsluhový dôchodok sa za invaliditu považuje zdravotný stav, v ktorého dôsledku policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania nie je spôsobilý vykonávať službu v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade alebo v ozbrojených silách a jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania znížená najmenej o 20 %.
§ 45
Za primerané civilné zamestnanie sa na účely posudzovania invalidity podľa § 44 považuje zamestnanie vyžadujúce rovnaký stupeň vzdelania s podobným odborným zameraním a zodpovedajúcu dĺžku odbornej praxe, ktorú policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby dosiahol pred vznikom invalidity.
Vdovský výsluhový dôchodok
§ 46
Na vdovský výsluhový dôchodok má nárok vdova po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, ktorý
a)
splnil ku dňu smrti podmienku doby trvania služobného pomeru ustanovenú v § 38 ods. 1 pre nárok na výsluhový dôchodok alebo
b)
zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, alebo
c)
bol pred dňom smrti poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.
§ 47
Na vdovský výsluhový dôchodok má nárok aj vdova po vojakovi prípravnej služby, ktorý zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.
§ 48
Nárok na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 a 47 nevzniká vdove, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, ktorým spôsobila smrť policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jej manželom.
§ 49
Vdovský výsluhový dôchodok je 60 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby ku dňu úmrtia. Ak sú splnené podmienky nároku na výsluhový dôchodok aj na invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok sa vypočíta z vyššieho dôchodku.
§ 50
Trvanie nároku na vdovský výsluhový dôchodok
(1)
Vdova má nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku počas jedného roka od úmrtia manžela.
(2)
Po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku, len ak
a)
stará sa o nezaopatrené dieťa alebo
b)
je invalidná, alebo
c)
dovŕšila vek rozhodný pre nárok na starobný dôchodok, alebo
d)
manželstvo vdovy so zomretým policajtom alebo profesionálnym vojakom trvalo počas služobného pomeru zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka do dňa jeho úmrtia najmenej pätnásť rokov.
(3)
Nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku vznikne opätovne, ak sa vdova znovu začne starať o nezaopatrené dieťa.
(4)
Nezaopatrené dieťa podľa odseku 2 písm. a) a odseku 3 je dieťa, ktoré má po zomretom policajtovi, profesionálnom vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby nárok na sirotský výsluhový dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi tejto vdovy zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.
(5)
Nárok na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatu zaniká
a)
uzavretím manželstva,
b)
dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jej manželom.
Vdovecký výsluhový dôchodok
§ 51
Na vdovecký výsluhový dôchodok podľa § 46, 47, 49 a 50 má nárok vdovec po zomretej policajtke, profesionálnej vojačke a vojačke prípravnej služby.
§ 52
Trvanie nároku na vdovecký výsluhový dôchodok
(1)
Nárok na vdovecký výsluhový dôchodok podľa § 51 nevzniká vdovcovi, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým spôsobil smrť policajtke, profesionálnej vojačke alebo vojačke prípravnej služby, ktorá bola jeho manželkou.
(2)
Nárok na vdovecký výsluhový dôchodok a jeho výplatu zaniká
a)
uzavretím manželstva,
b)
dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdovec úmyselným trestným činom spôsobil smrť policajtke, profesionálnej vojačke alebo vojačke prípravnej služby, ktorá bola jeho manželkou.
Sirotský výsluhový dôchodok
§ 53
Na sirotský výsluhový dôchodok má nárok nezaopatrené dieťa podľa § 119 po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom a ktorý
a)
splnil ku dňu úmrtia podmienku doby trvania služobného pomeru ustanovenú v § 38 ods. 1 pre nárok na výsluhový dôchodok alebo
b)
zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania vzniknutých pri výkone služby alebo v súvislosti s ním, alebo
c)
bol pred dňom úmrtia poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.
§ 54
Na sirotský výsluhový dôchodok má nárok aj nezaopatrené dieťa po vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom a ktorý zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania pri výkone služby alebo v súvislosti s ním.
§ 55
(1)
Nárok na sirotský výsluhový dôchodok podľa § 53 a 54 nevzniká nezaopatrenému dieťaťu po policajtovi, profesionálnom vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom, ak bolo právoplatne rozhodnuté súdom, že dieťa úmyselne spôsobilo smrť policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom.
(2)
Nárok na sirotský výsluhový dôchodok nevzniká ani nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho manželovi.
§ 56
(1)
Sirotský výsluhový dôchodok je 30 % výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal alebo by bol mal nárok policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby ku dňu úmrtia. Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výsluhový dôchodok a na invalidný výsluhový dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok sa vypočíta z vyššieho dôchodku.
(2)
Ak ide o obojstranne osirelé dieťa, ktorého rodičia boli policajti, profesionálni vojaci alebo vojaci prípravnej služby, má toto dieťa nárok na sirotský výsluhový dôchodok po každom rodičovi samostatne.
§ 57
Trvanie nároku na sirotský výsluhový dôchodok
(1)
Nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku zaniká osvojením maloletého dieťaťa. Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku vznikne opätovne.
(2)
Nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku zaniká, ak dieťa prestane byť nezaopatrené. Ak sa dieťa stane opätovne nezaopatreným, nárok na výplatu sirotského výsluhového dôchodku vznikne opätovne.
(3)
Nárok na sirotský výsluhový dôchodok a jeho výplatu zaniká nezaopatrenému dieťaťu dňom právoplatného rozhodnutia, podľa ktorého úmyselne spôsobilo smrť policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom.
Spoločné ustanovenia pre výsluhové zabezpečenie
§ 58
(1)
Dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba
a)
výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,
b)
trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993,
c)
trvania služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992,
d)
trvania služobného pomeru v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. marca 1993,
e)
hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa predpisu o mimosúdnych rehabilitáciách,33)
f)
trvania služobného pomeru od 1. januára 1993 v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch, v Slovenskej informačnej službe, v Národnom bezpečnostnom úrade a v ozbrojených silách Slovenskej republiky,
g)
pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
(2)
Do doby trvania služobného pomeru uvedenej v odseku 1 sa nezapočítavajú doby trvania služobného pomeru policajta, ak sa tento služobný pomer skončil zrušením v skúšobnej dobe, doby prerušenia výkonu funkcie policajta, doby dočasného pozbavenia výkonu funkcie policajta, ktorému nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený, doby výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, doby služobného voľna bez nároku na služobný plat, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, s výnimkou materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, doby dočasnej neschopnosti z dôvodov uvedených v § 7 ods. 2, doby prerušenia výkonu profesionálnej služby profesionálneho vojaka, doby dočasného pozbavenia výkonu funkcie profesionálneho vojaka a doby neospravedlnenej neprítomnosti v službe alebo doby neospravedlnenej neprítomnosti v zamestnaní.
(3)
Pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a ich výšku sa ako doba trvania služobného pomeru hodnotí aj doba, počas ktorej trval predchádzajúci nárok na invalidný výsluhový dôchodok.
(4)
Pre vznik nároku na invalidný výsluhový dôchodok a jeho výšku sa ako doba trvania služobného pomeru hodnotí aj doba od vzniku invalidity podľa § 44, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, do dosiahnutia 30 rokov započítateľnej doby.
(5)
Rok trvania služobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní.
§ 59
(1)
Minister môže vo svojej pôsobnosti ustanoviť, že sa na vznik nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok započítava zvýhodnene
a)
doba výkonu funkcií výkonných letcov,
b)
doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti,
c)
doba výkonu služby v misiách v zahraničí.
(2)
Minister môže vo svojej pôsobnosti ustanoviť rozsah zvýhodneného započítania podľa odseku 1, najviac však dvojnásobkom skutočnej doby výkonu týchto funkcií.
§ 60
(1)
Základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta sa zistí z priemerného služobného platu podľa odseku 3 a u profesionálneho vojaka z priemerného služobného príjmu podľa odseku 5 v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2)
Ak policajt a profesionálny vojak skončí služobný pomer posledným dňom kalendárneho roka, započítava sa takýto kalendárny rok do obdobia desiatich ukončených kalendárnych rokov rozhodujúcich na zistenie základu podľa odseku 1.
(3)
Priemerným mesačným služobným platom policajta je podiel súčtu mesačných služobných platov, ktoré mu patrili v príslušnom kalendárnom roku, a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré služobný plat v tomto roku patril, vynásobený koeficientom 30,417; takto zistený priemerný mesačný služobný plat sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
(4)
Priemerný služobný plat policajta zaradeného na výkon služby v zahraničí sa zisťuje podľa odseku 3 zo služobného platu poskytovaného v slovenských korunách podľa osobitného predpisu.7)
(5)
Priemerný služobný príjem profesionálneho vojaka,
a)
ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,8) je priemer súhrnu mesačných služobných príjmov9) a osobitných príplatkov,10) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),
b)
ktorý vykonáva službu v štátnom podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, a ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,11) je súhrn hodnostného príplatku12) a mzdy poskytovanej podľa osobitného predpisu,6) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),
c)
ktorý vykonáva funkciu sudcu a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,13) je súhrn hodnostného príplatku,12) základného platu a príplatkov poskytovaných podľa osobitného predpisu,14) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),
d)
ktorý vykonáva funkciu prokurátora a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,15) je súhrn hodnostného príplatku,12) základného platu a príplatkov poskytovaných podľa osobitného predpisu,16) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),
e)
ktorý vykonáva funkciu justičného čakateľa alebo právneho čakateľa prokuratúry a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,17) je súhrn hodnostného príplatku,12) tarifného platu a príplatkov poskytovaných podľa osobitného predpisu,18) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),
f)
ktorý plní úlohy s miestom výkonu služobných povinností v zahraničí a je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,17) je súhrn hodnostného príplatku12) a funkčného platu poskytovaného v slovenských korunách podľa osobitného predpisu,19) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98);
takto zistený súčet sa vydelí celkovým počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené, a vynásobí sa koeficientom 30,417.
(6)
Ak je ročný základ profesionálneho vojaka na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku s miestom výkonu služobných povinností v zahraničí zistený podľa odseku 5 písm. f) nižší ako ročný základ na výpočet uvedených dávok zistený podľa odseku 5 písm. a) až e) z posledného kalendárneho roka pred dňom nástupu na výkon služobných povinností v zahraničí, použije sa najvýhodnejší ročný základ na výpočet uvedených dávok zistený v období posledných desiatich kalendárnych rokov pred dňom nástupu na výkon služobných povinností v zahraničí.
(7)
Ak služobný pomer netrval celý kalendárny rok, zisťuje sa ročný základ na výpočet dávok uvedených v odseku 1 z obdobia aspoň troch po sebe idúcich kalendárnych mesiacov, v ktorých služobný pomer v tomto kalendárnom roku trval.
(8)
Ak služobný pomer v kalendárnom roku, z ktorého sa má zisťovať ročný základ na výpočet dávok podľa odsekov 1 až 6, netrval ani počas časti kalendárneho roka, zisťuje sa ročný základ na výpočet uvedených dávok z celého obdobia predchádzajúceho dňu vzniku nároku na uvedené dávky.
§ 61
(1)
Priemerný služobný príjem profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva funkciu sudcu a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,23) tvorí súhrn hodnostného príplatku13) a peňažných náležitostí poskytovaných podľa osobitného predpisu,24) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98); takto zistený súčet sa vydelí celkovým počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené, a vynásobí sa koeficientom 30,417.
(2)
Priemerný služobný príjem profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva funkciu prokurátora a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,25) tvorí súhrn hodnostného príplatku13) a peňažných náležitostí poskytovaných podľa osobitného predpisu,26) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98); takto zistený súčet sa vydelí celkovým počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené, a vynásobí sa koeficientom 30,417.
§ 62
(1)
Základ na výpočet úmrtného a invalidného výsluhového dôchodku vojaka prípravnej služby je mesačný služobný príjem a pravidelné príplatky, ktoré by tomuto vojakovi patrili v prvom mesiaci po vzniku služobného pomeru profesionálneho vojaka v základnej funkcii, na ktorú sa pripravuje.
(2)
Základné funkcie profesionálnych vojakov, na ktoré sa vojaci prípravnej služby pripravujú štúdiom alebo výcvikom, určí minister obrany Slovenskej republiky.
§ 63
(1)
Nárok na priznaný výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a ich výplatu zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere alebo do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok.
(2)
Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý bol podľa odseku 1 prijatý do štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere v Slovenskej informačnej službe alebo do služobného pomeru vykonávaného vo Vojenskom spravodajstve a plnenie jeho služobných úloh si vyžaduje utajenie vzniku a trvania tohto služobného pomeru, na základe osobitnej dohody uzatvorenej so Slovenskou informačnou službou alebo s Vojenským spravodajstvom odovzdáva vyplácaný výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok Slovenskej informačnej službe alebo Vojenskému spravodajstvu, ktoré ho zasielajú na osobitný účet platcu dávky tak, aby sa vo vzťahu k poberateľovi dávky zachovalo utajenie vzniku a trvania jeho služobného pomeru v Slovenskej informačnej službe alebo vo Vojenskom spravodajstve.
(3)
Pri opätovnom prijatí policajta alebo profesionálneho vojaka do služobného pomeru podľa odseku 1, ak ten bol zrušený v skúšobnej dobe, vzniká nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok opätovne. Tento nárok priznáva a vypláca v sume stanovenej pred zánikom nároku zvýšený podľa § 68 útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, u ktorého mu predchádzajúci nárok na výsluhový príspevok, na výsluhový dôchodok a na invalidný výsluhový dôchodok zanikol.
§ 64
Pri súbehu výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku alebo vdoveckého výsluhového dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo s príjmami, ktoré nahrádzajú zárobok, sa výplata výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku alebo vdoveckého výsluhového dôchodku neobmedzuje.
§ 65
Pri súbehu nároku na výplatu výsluhového dôchodku policajta a invalidného výsluhového dôchodku policajta alebo pri súbehu nároku na výplatu výsluhového dôchodku profesionálneho vojaka a invalidného výsluhového dôchodku profesionálneho vojaka má poberateľ dávky nárok na výplatu len jedného dôchodku, a to vyššieho. Pri rovnakej výške dôchodkov má poberateľ dávky nárok na ten dôchodok, na ktorý vznikol nárok skôr. Ak poberateľovi dávky vznikol nárok na obidva dôchodky v rovnakom čase, patrí mu ten dôchodok, o ktorého priznanie požiadal; súčasne zaniká nárok na dôchodok, ktorý sa nevypláca.
§ 66
(1)
Pri súbehu nároku na výplatu výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku s nárokom na dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení má poberateľ takéhoto dôchodku nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok naďalej v plnej výške.
(2)
Pri súbehu nároku na výplatu vdovského výsluhového dôchodku alebo vdoveckého výsluhového dôchodku s nárokom na výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok alebo na výsluhový príspevok sa výplata uvedených dôchodkov alebo výsluhového príspevku neobmedzuje. To platí aj pri súbehu nároku na sirotský výsluhový dôchodok s nárokom na invalidný výsluhový dôchodok alebo na výsluhový príspevok.
§ 67
(1)
Ak policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby nesplní podmienky nároku na výsluhový dôchodok alebo na invalidný výsluhový dôchodok alebo ak pozostalí po zomretom policajtovi, profesionálnom vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby nesplnia podmienky nároku na vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok po skončení služobného pomeru, prevedie útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia poistné v sume zodpovedajúcej poistnému na dôchodkové zabezpečenie, ktoré by počas trvania služobného pomeru, najskôr však odo dňa účinnosti tohto zákona, platil policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby, jeho zamestnávatelia a štát podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, na účet Sociálnej poisťovne, a to do troch mesiacov odo dňa, keď o to Sociálna poisťovňa požiadala. Súčasne útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia prevedie do Sociálnej poisťovne aj údaje o trvaní služobného pomeru a údaje o príjmoch za výkon tejto služby, ktoré sú rozhodujúce na ustanovenie vymeriavacieho základu na dôchodkové poistenie.
(2)
Ak sa podľa odseku 1 poistné a údaje o dobe trvania služobného pomeru odovzdali do Sociálnej poisťovne alebo ak sa poistné na dôchodkové poistenie za dobu trvania služobného pomeru odstúpilo do Sociálnej poisťovne a policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby alebo pozostalí po nich splnia podmienky nároku na výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok po skončení služobného pomeru, vyžiada si útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia prevedenie poistného, údaje o dobe trvania služobného pomeru a údaje o príjmoch uvedených v odseku 1 od Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná vyžiadané poistné a údaje o policajtovi a o pozostalých po ňom odviesť útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva a vyžiadané poistné a údaje o profesionálnom vojakovi, vojakovi prípravnej služby a pozostalých po nich previesť Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia do troch mesiacov od vyžiadania.
§ 68
(1)
Výsluhové príspevky, výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka
a)
u policajtov o príslušné percento rastu priemerného služobného platu,
b)
u profesionálnych vojakov o príslušné percento rastu priemerného služobného príjmu
zisteného za predchádzajúci kalendárny rok.
(2)
Výsluhové príspevky, výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú odo dňa ich priznania
a)
u policajtov o príslušné percento rastu priemerného služobného platu,
b)
u profesionálnych vojakov o príslušné percento rastu priemerného služobného príjmu
zisteného za predchádzajúci kalendárny rok.
(3)
Výsluhové príspevky, výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané do dňa účinnosti tohto zákona sa okrem zvýšenia podľa odseku 1 každoročne zvyšujú aj s prihliadnutím na rast priemerných služobných príjmov v období od priznania nároku na túto dávku do dňa účinnosti tohto zákona, a to až do času, keď ich priemerná výška dosiahne priemernú výšku rovnakých dávok priznaných podľa tohto zákona.
(4)
Percento zvýšenia výsluhových príspevkov, výsluhových dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých výsluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov podľa odseku 3 ustanoví osobitný zákon.
(5)
Na zvýšenie výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku je rozhodujúca mesačná suma tejto dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa dávka zvyšuje.
(6)
Výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok, ktorý sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácal preto, že zanikol nárok na jeho výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jeho výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa táto dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na výplatu tejto dávky.
(7)
Vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšuje, ak bol vymeraný z výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.
(8)
Zvýšenie výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku sa zlučuje s tou dávkou, ku ktorej toto zvýšenie patrí.
PIATA ČASŤ
SLUŽBY SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA
§ 69
Rekreačná starostlivosť
(1)
Policajtovi, profesionálnemu vojakovi, vojakovi prípravnej služby a poberateľovi dôchodku z výsluhového zabezpečenia, ich manželkám (manželom) a nezaopatreným deťom možno poskytnúť rekreačný pobyt vo forme rodinnej rekreácie, rekreácie pre dospelých, detskej rekreácie v rekreačných zariadeniach určených ministerstvom.
(2)
Rekreačnú starostlivosť podľa odseku 1 možno poskytnúť aj v zahraničí.
(3)
Rekreačná starostlivosť podľa odsekov 1 a 2 sa poskytuje za čiastočnú úhradu.
(4)
Policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby a poberateľ dôchodku z výsluhového zabezpečenia a ich manželky (manželia) uhrádzajú za rekreačný pobyt podľa odsekov 1 a 2 najmenej jednu tretinu ceny rekreačného pobytu. Poberateľ dôchodku z výsluhového zabezpečenia, ktorý dovŕšil v danom roku vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, a jeho manželka (manžel), ktorá dovŕšila vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, uhrádzajú za rekreačný pobyt podľa odsekov 1 a 2 najmenej jednu štvrtinu ceny rekreačného pobytu. Nezaopatrené dieťa uhrádza za rekreačný pobyt podľa odsekov 1 a 2 najmenej jednu štvrtinu ceny rekreačného pobytu.
(5)
Účastníkom rekreačného pobytu uvedeným v odsekoch 1 a 2 možno uhradiť cestovné na rekreačný pobyt a späť.
(6)
Na konanie o poskytovaní rekreačnej starostlivosti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.29)
(7)
Spôsob výberu účastníkov, miesto podania žiadosti, výšku úhrady účastníkov z ceny rekreačného pobytu nad rozsah ustanovený v odseku 4, výšku úhrady za pobyt nezaopatrených detí z ceny rekreačného pobytu diferencovane podľa ich veku nad rozsah ustanovený v odseku 4, rozsah a spôsob náhrady cestovného na rekreačný pobyt a späť účastníkom rekreačného pobytu určí minister.
(8)
Odseky 1 až 7 sa primerane použijú aj na poskytovanie rekreačnej starostlivosti pre občianskych zamestnancov ministerstva, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva.
(9)
Rekreačná starostlivosť podľa odseku 8 sa uhrádza z príspevku podľa § 94 ods. 1 písm. d).
§ 70
Kúpeľná starostlivosť
(1)
Policajtovi, profesionálnemu vojakovi a poberateľovi dôchodku z výsluhového zabezpečenia možno na základe návrhu ošetrujúceho lekára poskytnúť kúpeľnú starostlivosť, a to bezodplatne vrátane náhrady cestovného.
(2)
Kúpeľnou starostlivosťou podľa odseku 1 sa rozumie starostlivosť v kúpeľnoliečebných ústavoch, rehabilitačných ústavoch alebo v iných kúpeľných ústavoch určených útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia.
(3)
Na konanie o poskytovaní kúpeľnej starostlivosti podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.29)
(4)
Podrobnosti o poskytovaní kúpeľnej starostlivosti určí minister.
Zabezpečenie pohrebu
§ 71
(1)
Policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý zomrel počas výkonu služby, zabezpečí služobný úrad alebo služobný orgán pohreb na území Slovenskej republiky v celom rozsahu alebo na prianie pozostalých s ich spoluúčasťou.
(2)
Policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý zomrel počas výkonu služby v dôsledku konania uvedeného v § 7 ods. 2, sa neposkytne služba uvedená v odseku 1 a pozostalým patrí príspevok na pohreb len vo výške ustanovenej osobitným predpisom.34)
(3)
Na policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby uvedeného v odseku 2 sa nevzťahujú ustanovenia § 74 až 76 a § 78.
(4)
Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na príslušníka ozbrojených síl, ktorý zomrel počas výkonu povinnej vojenskej služby.3)
§ 72
(1)
Ak služobný úrad alebo služobný orgán zabezpečí pohreb zomretého policajta, profesionálneho vojaka, vojaka prípravnej služby alebo vojaka podľa § 71 ods. 4 na území Slovenskej republiky so spoluúčasťou pozostalých, uhradí služobný orgán a služobný úrad náklady na pohreb, najviac však 7 000 Sk.
(2)
Ak služobný úrad alebo služobný orgán nezabezpečuje pohreb zomretého policajta, profesionálneho vojaka, vojaka prípravnej služby alebo vojaka podľa § 71 ods. 4, lebo si to pozostalí neprajú alebo sa na zabezpečení pohrebu podieľali podľa § 71 alebo podľa odseku 1, alebo ak ide o pohreb mimo územia Slovenskej republiky, uhradí služobný orgán alebo služobný úrad pozostalým na ich žiadosť náklady na pohreb, najviac 7 000 Sk.
(3)
Príspevok na pohreb podľa osobitných predpisov34) sa pozostalým v prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 a v § 71 ods. 1 a 4 nevypláca.
§ 73
Ak policajt alebo profesionálny vojak zomrie počas trvania služobného pomeru, vojak prípravnej služby alebo príslušník ozbrojených síl podľa § 71 ods. 4 zomrie počas výkonu služby v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, zvyšujú sa sumy uvedené v § 72 ods. 1 a 2 na dvojnásobok.
§ 74
Nákladmi na zabezpečenie pohrebu sa na účely § 71 a 72 rozumejú náklady na úpravu, oblečenie a uloženie telesných pozostatkov zomretého, náklady na rakvu a jej úpravu a náklady na úhradu pohrebných úkonov a obradov obvyklých v mieste pohrebu. Ak sa vykonáva pohreb spopolnením, rozumejú sa nákladmi na pohreb aj náklady na prepravu telesných pozostatkov z miesta pohrebného obradu na miesto spopolnenia, náklady na spopolnenie, urnu a náklady spojené s uložením urny alebo rozptýlením popola.
§ 75
(1)
Ak policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby alebo vojak podľa § 71 ods. 4 zomrie na území Slovenskej republiky v mieste, kde v čase smrti vykonával službu alebo sa zdržiaval zo služobných dôvodov, alebo bol vyslaný na liečenie alebo ošetrenie a ktoré nie je miestom, kde sa má pohreb vykonať, uhrádzajú sa z osobitného účtu aj náklady na rakvu s kovovou vložkou alebo inú rakvu, ak tak ustanovuje osobitný predpis,35) a náklady na jeho prevezenie na miesto pohrebu spôsobom primeraným vzdialenosti miesta úmrtia od miesta pohrebu.
(2)
Ak policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby alebo vojak podľa § 71 ods. 4 zomrie mimo územia Slovenskej republiky za okolností uvedených v odseku 1, náklady uvedené v odseku 1 uhrádza služobný úrad alebo služobný orgán.
(3)
Náklady uvedené v odsekoch 1 a 2 sa nezapočítavajú do nákladov podľa § 74.
§ 76
(1)
Ak ide o pohreb, ktorý služobný úrad alebo služobný orgán zabezpečujú alebo sa na jeho zabezpečení podieľajú podľa § 71 a § 72 ods. 1, preukazujú sa zomretému policajtovi, profesionálnemu vojakovi, vojakovi prípravnej služby alebo vojakovi podľa § 71 ods. 4 najmä tieto pocty:
a)
zahalenie rakvy s telesnými pozostatkami zomretého do štátnej vlajky Slovenskej republiky počas pohrebného obradu,
b)
postavenie čestnej stráže ku katafalku s rakvou zomretého počas trvania pohrebného obradu na tomto mieste,
c)
nesenie rakvy z miesta poslednej rozlúčky na miesto uloženia telesných pozostatkov zomretého, ak sa uvedené úkony vykonávajú na rôznych miestach,
d)
sprievod rakvy čestnou jednotkou a hudbou z miesta poslednej rozlúčky na miesto uloženia telesných pozostatkov zomretého, ak sa uvedené úkony vykonávajú na rôznych miestach,
e)
skončenie pohrebného obradu hymnou Slovenskej republiky so súčasným vzdaním pocty salvami sprevádzajúcej čestnej jednotky.
(2)
Náklady spojené so vzdaním pôct podľa odseku 1, ktoré sa preukazujú zomretému, hradí služobný úrad alebo služobný orgán. Tieto náklady sa nezapočítavajú do nákladov podľa § 74.
§ 77
Pozostalými sa na účely § 71, 72 a 75 rozumejú manželka (manžel), deti, rodičia, vnuci a prarodičia zomretého alebo ďalšie osoby, ktoré zabezpečujú pohreb alebo sa v rozhodujúcej miere podieľajú na zabezpečení pohrebu zomretého.
§ 78
Na zomretých policajtov, profesionálnych vojakov alebo vojakov prípravnej služby po skončení služobného pomeru, ak boli poberateľmi dôchodku z výsluhového zabezpečenia, sa vzťahujú ustanovenia § 71 ods. 2, § 72, 74, 76 a 77.
ŠIESTA ČASŤ
ORGANIZÁCIA, RIADENIE, KONANIE A FINANCOVANIE
Organizácia a riadenie
§ 79
Sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov riadi a kontroluje ministerstvo.
§ 80
(1)
Dávky nemocenského zabezpečenia policajtovi a profesionálnemu vojakovi počas trvania služobného pomeru priznáva, vypláca, zastavuje a odníma ten služobný úrad alebo služobný orgán, ktorý im vypláca služobný príjem.
(2)
Dávky nemocenského zabezpečenia po skončení služobného pomeru priznáva, vypláca, zastavuje a odníma
a)
policajtovi služobný úrad uvedený v odseku 1,
b)
profesionálnemu vojakovi Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
(3)
Dodržiavanie liečebného režimu policajtom, ktorému sa poskytujú dávky nemocenského zabezpečenia, je oprávnený kontrolovať posudkový lekár ministerstva alebo nadriadený policajta s pôsobnosťou ustanoviť alebo vymenovať do funkcie.
(4)
Dodržiavanie liečebného režimu profesionálnym vojakom, ktorému sa poskytujú dávky nemocenského zabezpečenia, sú oprávnení kontrolovať vedúci lekár vojenskej ošetrovne alebo polikliniky, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť vojakom, alebo lekári ním písomne splnomocnení, alebo ošetrujúci vojenský lekár, ktorý uznal profesionálneho vojaka dočasne neschopným vykonávať službu v dôsledku choroby alebo úrazu, alebo príslušný nadriadený profesionálneho vojaka.
§ 81
(1)
Dávky úrazového zabezpečenia priznáva, zastavuje a odníma
a)
policajtovi a pozostalým po ňom nadriadený, ktorý je oprávnený policajta ustanoviť a vymenovať do funkcie,
b)
profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom a vojakovi prípravnej služby a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
(2)
Dávky úrazového zabezpečenia vypláca
a)
policajtovi a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva,
b)
profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom a vojakovi prípravnej služby a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
(3)
Dávky výsluhového zabezpečenia priznáva, vypláca, zastavuje a odníma
a)
policajtovi a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva,
b)
profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom a vojakovi prípravnej služby a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
§ 82
(1)
Rekreačný pobyt policajtovi a poberateľovi dôchodkov z výsluhového zabezpečenia, ktoré vypláca útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, ich manželke (manželovi) a nezaopatrenému dieťaťu poskytuje tento útvar.
(2)
Rekreačný pobyt profesionálnemu vojakovi a poberateľovi dôchodkov z výsluhového zabezpečenia, ktoré vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ich manželke (manželovi) a nezaopatrenému dieťaťu poskytuje tento úrad.
(3)
Poukaz na kúpeľnú starostlivosť policajtovi a poberateľovi dôchodkov z výsluhového zabezpečenia, ktoré vypláca útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, poskytuje tento útvar.
(4)
Poukaz na kúpeľnú starostlivosť profesionálnemu vojakovi a poberateľovi dôchodkov z výsluhového zabezpečenia, ktoré vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, poskytuje tento úrad.
(5)
Pohreb zomretého policajta a poberateľa dôchodkov z výsluhového zabezpečenia, ktoré vypláca útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, zabezpečuje služobný úrad. O nároku pozostalých na náhradu nákladov na pohreb podľa § 72 ods. 1 a 2 a § 71 až 76 rozhoduje a túto náhradu vypláca útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva.
(6)
Pohreb zomretého profesionálneho vojaka, vojaka prípravnej služby a vojaka podľa § 71 ods. 4 a poberateľa dôchodkov z výsluhového zabezpečenia, ktoré vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, zabezpečujú služobné orgány. O nároku pozostalých na náhradu nákladov na pohreb podľa § 72 ods. 1 a 2 a § 73 až 78 rozhoduje a túto náhradu vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
Konanie
§ 83
(1)
Na žiadosť sa poskytuje
a)
výsluhový príspevok,
b)
odchodné,
c)
úmrtné,
d)
výsluhový dôchodok,
e)
invalidný výsluhový dôchodok,
f)
vdovský výsluhový dôchodok,
g)
vdovecký výsluhový dôchodok,
h)
sirotský výsluhový dôchodok,
i)
služby.
(2)
Na žiadosť sa policajtovi poskytuje aj
a)
náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti,
b)
nemocenské,
c)
vyrovnávacia dávka,
d)
materské,
e)
ošetrovné,
f)
kúpeľná starostlivosť,
g)
dávky úrazového zabezpečenia.
(3)
Za žiadosť podľa odseku 2 sa považuje potvrdenie dočasnej pracovnej neschopnosti, potvrdenie o potrebe prevedenia na inú prácu, potvrdenie o očakávanom dni pôrodu, potvrdenie o potrebe ošetrovania člena rodiny, preukaz o trvaní dočasnej neschopnosti a návrh na kúpeľnú starostlivosť.
(4)
Na základe dokumentácie osvedčujúcej nárok sa bez podania žiadosti profesionálnym vojakom poskytuje
a)
náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti,
b)
nemocenské,
c)
vyrovnávacia dávka,
d)
materské,
e)
ošetrovné,
f)
kúpeľná starostlivosť.
(5)
Žiadosti o dávky alebo služby podľa odseku 1 sa podávajú útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, služobnému úradu alebo služobnému orgánu, ktorý je oprávnený dávku alebo službu sociálneho zabezpečenia priznať.
§ 84
(1)
Na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,29) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Proti rozhodnutiu orgánov uvedených v § 80 až 82 o dávkach alebo službách sociálneho zabezpečenia uvedených v § 83 možno podať písomné odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
(3)
Odvolacím orgánom v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia je
a)
minister, ak ide o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo iného orgánu v pôsobnosti tohto ministerstva,
b)
minister obrany, ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia alebo iného orgánu v pôsobnosti tohto ministerstva.
(4)
Konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia začaté z podnetu účastníka konania sa zastaví aj vtedy, ak účastník konania v lehote určenej útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia
a)
nepredložil príslušné doklady,
b)
neoznámil požadované údaje,
c)
nepodrobil sa vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.
(5)
Právoplatné rozhodnutie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia je preskúmateľné súdom.
(6)
Rozhodnutie vyhotovené s použitím výpočtovej techniky možno vydať v medzinárodnej abecede s predtlačou pečiatky služobného úradu, služobného orgánu, útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, mena, priezviska štatutárneho orgánu služobného úradu, služobného orgánu, útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia.
(7)
Do vlastných rúk sa doručuje
a)
rozhodnutie, ktorým sa dávka alebo služba sociálneho zabezpečenia nepriznáva, odníma, znižuje alebo sa zastavuje výplata dávky, a rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy,
b)
predvolanie požívateľa dávky alebo služby sociálneho zabezpečenia podmienenej nepriaznivým zdravotným stavom alebo predvolanie policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby so zmenenou schopnosťou vykonávať službu na vyšetrenie zdravotného stavu alebo iné odborné vyšetrenie.
(8)
Podanie odvolania proti rozhodnutiu o znížení dávky, o zastavení výplaty dávky a o odňatí dávky sociálneho zabezpečenia nemá odkladný účinok.
(9)
V konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia vrátane preskúmavania rozhodnutia súdom možno použiť ako dôkaz tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej, mikrografickej a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli vyhotovené.
Lekárska posudková činnosť
§ 85
(1)
Lekárskou posudkovou činnosťou u policajtov je
a)
kontrola posudzovania spôsobilosti vykonávať službu ošetrujúcim lekárom pri dočasnej neschopnosti policajta a posúdenie, či dočasná neschopnosť je dôsledkom okolnosti podľa § 7 ods. 2,
b)
kontrola dodržiavania liečebného režimu policajta dočasne neschopného,
c)
posúdenie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením služobného úrazu alebo choroby z povolania,
d)
kontrola bodového ohodnotenia služobného úrazu na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
e)
posúdenie, či poškodenie zdravotného stavu policajta alebo poberateľa dôchodku z výsluhového zabezpečenia odôvodňuje poskytnutie kúpeľnej starostlivosti,
f)
posúdenie predĺženia podpornej doby,
g)
posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu policajta počas trvania služobného pomeru a posúdenie, v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie po skončení služobného pomeru zo zdravotných dôvodov,
h)
posúdenie, či sa stal policajt invalidný v dôsledku choroby z povolania alebo služobného úrazu a v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie podľa tohto zákona,
i)
kontrola zdravotného stavu poberateľa invalidného dôchodku v určenej lehote na účely posúdenia, či jeho invalidita naďalej trvá.
(2)
Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár, hlavný posudkový lekár a orgány lekárskej posudkovej činnosti.
(3)
Posudkový lekár vykonáva posudkovú činnosť podľa odseku 1 písm. a) až e) a pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom a revíznym lekárom zdravotnej poisťovne.36)
(4)
Orgány lekárskej posudkovej činnosti vykonávajú posudkovú činnosť podľa odseku 1 písm. f) až i).
(5)
Orgánmi lekárskej posudkovej činnosti sú lekárska komisia ministerstva a ústredná lekárska komisia ministerstva.
(6)
Na účely odvolacieho konania podáva posudok o skutočnostiach uvedených v odseku 1 písm. a) až e) hlavný posudkový lekár.
(7)
Na účely odvolacieho konania podáva posudok o skutočnostiach uvedených v odseku 1 písm. f) až i) ústredná lekárska komisia ministerstva.
(8)
Orgány lekárskej posudkovej činnosti podľa odseku 5 zriaďuje ministerstvo.
(9)
Lekárska posudková činnosť podľa odseku 1 môže byť vykonávaná pre ministerstvo podľa § 2 ods. 1 po dohode spoločne.
(10)
Podrobnosti o výkone lekárskej posudkovej činnosti určí ministerstvo.
§ 86
Na vykonanie kontroly posudzovania dočasnej neschopnosti policajta je ošetrujúci lekár policajta na požiadanie posudkovému lekárovi ministerstva povinný najmä
a)
predložiť potvrdenie dočasnej pracovnej neschopnosti,
b)
predložiť výpis zo zdravotnej dokumentácie,
c)
umožniť vykonanie kontroly v určenom termíne,
d)
zabezpečiť účasť policajta na kontrole, ak posudkový lekár neurčí inak,
e)
doplniť vyšetrenia a zabezpečiť ústavné liečenie policajta, ak o to požiada posudkový lekár a ak tomu nebránia závažné dôvody,
f)
prerokovať trvanie dočasnej neschopnosti, ak trvá dlhšie ako 21 dní.
§ 87
(1)
Posudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia posudzuje, či
a)
dočasná neschopnosť je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania,
b)
dočasná neschopnosť je dôsledkom aktívnej tuberkulózy,
c)
dočasná neschopnosť je dôsledkom okolností uvedených v § 7 ods. 2,
d)
sa stal profesionálny vojak
1.
invalidný a v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie,
2.
invalidný v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie,
e)
úmrtie bolo dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania,
f)
je poberateľ výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo sirotského dôchodku bezvládny,
g)
sú splnené predpoklady na predĺženie podpornej doby,
h)
invalidita naďalej trvá.
(2)
Na účely odvolacieho konania podáva posudok o skutočnostiach uvedených v odseku 1 posudková komisia sociálneho zabezpečenia ministerstva obrany.
(3)
Predsedov posudkových komisií a členov posudkových komisií uvedených v odsekoch 1 a 2 ustanovuje ministerstvo obrany.
(4)
Podrobnosti o zložení a rokovaní posudkových komisií sociálneho zabezpečenia uvedených v odsekoch 1 a 2 určí minister obrany.
§ 88
(1)
Predseda posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia posudzuje,
a)
či poškodenie zdravotného stavu profesionálneho vojaka alebo poberateľa dôchodku z výsluhového zabezpečenia odôvodňuje poskytnutie kúpeľnej starostlivosti,
b)
v sporných prípadoch na účely poskytnutia služby podľa § 71 a 78, či k úmrtiu došlo v dôsledku konania uvedeného v § 7 ods. 2.
(2)
Na účely odvolacieho konania skutočnosti uvedené v odseku 1 posudzuje predseda posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia ministerstva obrany.
§ 89
Členovia posudkových komisií sociálneho zabezpečenia podľa § 85 až 88 a prizvané osoby sú povinné zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s ich činnosťou v posudkových komisiách, aj po skončení výkonu činnosti v týchto komisiách, ak neboli od tejto povinnosti oslobodení ministerstvom.
§ 90
Zdravotné výkony na účely sociálneho zabezpečenia
(1)
Zdravotnými výkonmi na účely sociálneho zabezpečenia sú
a)
vystavenie potvrdenia dočasnej neschopnosti na výkon služby,
b)
vystavenie preukazu o trvaní dočasnej neschopnosti na výkon služby,
c)
vystavenie potvrdenia o potrebe ošetrovania alebo starostlivosti,
d)
vystavenie potvrdenia o potrebe prevedenia na inú prácu,
e)
vystavenie potvrdenia o očakávanom dni pôrodu,
f)
vystavenie bodového ohodnotenia služobného úrazu alebo choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
g)
vystavenie nálezu o zdravotnom stave pre posudkového lekára a posudkové komisie sociálneho zabezpečenia,
h)
zdravotná starostlivosť poskytnutá na vyžiadanie posudkového lekára a posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia,
i)
vystavenie tlačiva „hlásenie o úraze" a tlačiva „hlásenie choroby z povolania",
j)
vystavenie návrhu na kúpeľnú starostlivosť.
(2)
Zdravotné výkony na účely sociálneho zabezpečenia uvedené v odseku 1 sa policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby poskytujú bezplatne.
Trovy konania
§ 91
(1)
Predsedovi a členom posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia poskytuje útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia náhrady preukázaných výdavkov na cestovné, ubytovanie a stravné podľa osobitného predpisu,37) ktoré im vznikli v súvislosti s výkonom posudkovej činnosti.
(2)
Výkon funkcie predsedu alebo člena posudkovej komisie, u ktorých výkon tejto činnosti nie je v ich funkčnej náplni, sa považuje za prekážku v práci z dôvodov všeobecného záujmu,38) pri ktorej patrí voľno s náhradou mzdy.
(3)
Náhradu mzdy vyplatenú predsedovi alebo členovi posudkovej komisie podľa odseku 2 uhradí zamestnávateľovi Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
§ 92
(1)
Ministerstvo, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, orgány lekárskej posudkovej činnosti, posudková komisia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia a posudková komisia ministerstva obrany nemajú nárok na náhradu trov vzniknutých v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia.
(2)
Útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia uhrádzajú cestovné náhrady podľa osobitného predpisu39) vzniknuté policajtovi, profesionálnemu vojakovi, vojakovi prípravnej služby, poberateľom dávok výsluhového zabezpečenia alebo dávok dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, prípadne ich sprievodcom, ktorí sa na výzvu dostavia na konanie orgánov uvedených odseku 1 alebo sa na potreby týchto orgánov podrobia vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu.
Financovanie
§ 93
Dávky a služby sociálneho zabezpečenia poskytované podľa tohto zákona sa uhrádzajú z osobitného účtu, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 94
(1)
Príjmami osobitného účtu sú
a)
poistné na nemocenské zabezpečenie, poistné na úrazové zabezpečenie a poistné na výsluhové zabezpečenie, ktoré platia policajti, profesionálni vojaci, služobné úrady a služobné orgány alebo iné právnické osoby, ktoré policajtom a profesionálnym vojakom vyplácajú služobný príjem ako zamestnávatelia (ďalej len „poistné na sociálne zabezpečenie"),
b)
poistné na dôchodkové zabezpečenie, ktoré platí štát za
1.
policajtov a profesionálnych vojakov, ktorí sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do troch rokov alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vo veku do šiestich rokov, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak nie je umiestnené v zariadení pre takéto deti s celoročným alebo týždenným pobytom,
2.
vojakov prípravnej služby,
3.
fyzickú osobu, ktorá poberá invalidný dôchodok podľa tohto zákona alebo podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení do dovŕšenia dôchodkového veku, ak je na výplatu týchto dôchodkov príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,
c)
finančné prostriedky poskytované štátom na úhradu nákladov na
1.
dôchodok manželky,
2.
sociálny dôchodok,
3.
zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu,
4.
zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
5.
zvýšenie dôchodku z dôvodu účasti v odboji a rehabilitácie,
6.
kúpeľnú starostlivosť,
7.
zvýšenie dôchodku podľa zákona č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov,
d)
príspevky z rozpočtu ministerstva na úhradu nákladov na rekreácie občianskych zamestnancov ministerstva, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva,
e)
poistné odovzdané Sociálnou poisťovňou,
f)
poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty,
g)
úroky z omeškania,
h)
dary,
i)
ostatné príjmy.
(2)
Finančné prostriedky na dávky uvedené v odseku 1 písm. b) a c) sa poukazujú na osobitný účet.
(3)
Na úhradu rozdielov medzi príjmami osobitného účtu a výdavkami osobitného účtu sa poskytnú príspevky z rozpočtu ministerstva.
§ 95
(1)
Výdavkami osobitného účtu sú výdavky na
a)
dávky a služby sociálneho zabezpečenia podľa tohto zákona a dávky podľa § 101,
b)
prevody poistného na dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne,
c)
zabezpečenie povinnosti zaslať platcovi dávky sociálneho zabezpečenia, dávky sociálneho zabezpečenia odovzdané príslušníkom Slovenskej informačnej služby alebo profesionálnym vojakom Vojenského spravodajstva podľa § 63 ods. 2,
d)
trovy, ktoré súvisia s výkonom posudkovej činnosti sociálneho zabezpečenia.
(2)
Prebytky osobitných účtov za rozpočtový rok sa odvádzajú do štátneho rozpočtu do 45 dní po skončení rozpočtového roka znížené o sumu úhrad dávok výsluhového zabezpečenia a dávok dôchodkového zabezpečenia splatných v januári nasledujúceho kalendárneho roka. Prebytkom sa rozumie rozdiel medzi príjmami osobitného účtu a výdavkami osobitného účtu.
§ 96
(1)
Správcom osobitného účtu ministerstva je útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Správcom osobitného účtu ministerstva obrany je Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
(2)
Rozpočty a účtovné závierky osobitných účtov na kalendárny rok schvaľuje vo svojej pôsobnosti ministerstvo.
(3)
Ak je podľa tohto zákona na výplatu dávok nemocenského zabezpečenia príslušný služobný úrad alebo služobný orgán, ktorý policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby vypláca služobný plat alebo služobný príjem, a tieto dávky sa majú uhradiť z osobitného účtu, zúčtuje platca vyplatené dávky so správcom príslušného osobitného účtu.
§ 97
Platenie poistného a splatnosť poistného
(1)
Poistné na sociálne zabezpečenie sa platí za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby trvala účasť na sociálnom zabezpečení len časť kalendárneho mesiaca, poistné na sociálne zabezpečenie sa platí len za túto časť.
(3)
Poistné na sociálne zabezpečenie sa platí bezhotovostným prevodom na osobitný účet.
(4)
Policajti a profesionálni vojaci ako zamestnanci, služobné úrady a služobné orgány ako zamestnávatelia, ktoré policajtom a profesionálnym vojakom ako zamestnancom vyplácajú služobný príjem ako zamestnávatelia, a štát platia poistné na sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov vo výške ustanovenej na nemocenské poistenie, úrazové poistenie a dôchodkové poistenie podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení z vymeriavacieho základu podľa § 98.
(5)
Na výsluhové zabezpečenie vojakov prípravnej služby platí štát poistné vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok na poistné občanov, ktorí vykonávajú vojenskú službu v ozbrojených silách na základe brannej povinnosti.
(6)
Poistné na sociálne zabezpečenie, ktoré platí a odvádza služobný úrad alebo služobný orgán, je splatné v deň určený na výplatu služobného príjmu, ktorý je vymeriavacím základom policajta alebo profesionálneho vojaka. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary služobného úradu a služobného orgánu rozložená na rôzne dni, poistné na sociálne zabezpečenie je splatné v deň poslednej výplaty služobného príjmu zúčtovaného za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné na sociálne zabezpečenie je splatné v prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí výplatného obdobia skončeného v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci.
(7)
Ak sa platba poistného na sociálne zabezpečenie na príslušný osobitný účet uskutočnila oneskorene, považuje sa za zaplatenú včas, ak pri platení bezhotovostným prevodom je uvedený ako deň prevodu v prevodnom príkaze, ktorý bol daný predpísaným spôsobom predo dňom splatnosti, posledný deň splatnosti podľa odseku 6; to neplatí, ak sa platba uskutočnila oneskorene pre nedostatok finančných prostriedkov na účte služobného úradu, služobného orgánu a štátu povinných platiť a odvádzať poistné na sociálne zabezpečenie.
§ 98
Vymeriavací základ
(1)
Vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie policajta tvorí
a)
služobný plat,
b)
náhrada za nevyčerpanú dovolenku,
c)
doplatok k služobnému platu,
ktorý patrí policajtovi v rozhodujúcom období.
(2)
Vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie policajta, ktorý je zaradený na výkon štátnej služby v zahraničí, sú príjmy uvedené v odseku 1 poskytované v slovenských korunách podľa osobitného predpisu,7) ktoré patria policajtovi v rozhodujúcom období a ktoré sú predmetom dane z príjmu fyzických osôb s výnimkou príjmov oslobodených od tejto dane.
(3)
Vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie profesionálneho vojaka odmeňovaného podľa osobitného predpisu8) tvorí
a)
služobný príjem,9)
b)
osobitné príplatky,10)
c)
doplatok k služobnému príjmu,40)
ktorý patrí profesionálnemu vojakovi v rozhodujúcom období a ktorý je predmetom dane z príjmu fyzických osôb s výnimkou príjmov oslobodených od tejto dane.
(4)
Vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie profesionálneho vojaka,
a)
ktorý vykonáva službu v štátnom podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, a je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,11)
b)
ktorého platové pomery upravujú osobitné predpisy,41)
tvorí súhrn hodnostného príplatku,12) príjmu, ktorý patrí profesionálnemu vojakovi a ktorý podlieha dani z príjmu fyzických osôb, príjmu, ktorý patrí profesionálnemu vojakovi a ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, náhrady mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrady mzdy za sviatok, náhrady mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu11) a náhrady mzdy z neplatného skončenia služobného pomeru.
(5)
Vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie profesionálneho vojaka, ktorý plní úlohy s miestom výkonu služobných povinností v zahraničí a je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,17) tvorí súhrn hodnostného príplatku, časti platu určenej v slovenských korunách, náhrady mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrady mzdy za sviatok, náhrady mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu11) a náhrady mzdy z neplatného skončenia služobného pomeru.
(6)
Do vymeriavacieho základu sa nezahŕňa u
a)
policajta ďalší služobný plat, príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, odmeny za pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príjmy v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch a plnenia poskytované zamestnávateľom zo zisku po zdanení,
b)
profesionálneho vojaka ďalší služobný príjem alebo plat, alebo ďalší plat, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, odmeny podľa osobitných predpisov,42) odmeny za pohotovosť, odmeny za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku a prvého skončenia služobného pomeru po nadobudnutí nároku na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, alebo starobný dôchodok, alebo invalidný dôchodok, príspevky zo sociálneho fondu, príjmy v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch a plnenia poskytované zamestnávateľom zo zisku po zdanení.
§ 99
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu
(1)
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu policajta a profesionálneho vojaka je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie.
(2)
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu služobného úradu a služobného orgánu je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie.
(3)
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu štátu je kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom štát platí poistné.
(4)
Policajt a profesionálny vojak v stálej službe, policajt a profesionálny vojak v dočasnej službe a policajt v prípravnej službe je povinný platiť poistné na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie počas trvania služobného pomeru.
(5)
Policajt a profesionálny vojak nie je povinný platiť poistné na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie v období,
a)
počas ktorého sa mu poskytuje ošetrovné alebo materské, alebo rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu,43)
b)
počas ktorého je uznaný za dočasne neschopného alebo má nariadené karanténne opatrenie, ak sa policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi počas týchto období neposkytuje služobný plat alebo služobný príjem.
(6)
Služobný úrad a služobný orgán je povinný platiť poistné na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie v období, počas ktorého je policajt a profesionálny vojak povinný platiť poistné na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie. V ostatnom období služobný úrad a služobný orgán poistné neodvádza.
§ 100
Vyplácanie dávok
(1)
Dávky nemocenského zabezpečenia sa vyplácajú v hotovostnej alebo bezhotovostnej forme v deň určený na výplatu služobného príjmu.
(2)
Opakujúce sa dávky výsluhového zabezpečenia podľa tohto zákona a dávky dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení sa vyplácajú v určenom výplatnom termíne na bežný kalendárny mesiac. Termín a spôsob výplaty dávok v hotovostnej alebo bezhotovostnej forme určí vo svojej pôsobnosti minister.
(3)
Jednorazové dávky výsluhového zabezpečenia sa vyplatia do 30 kalendárnych dní odo dňa vydania rozhodnutia o ich priznaní, najskôr však v prvý deň nasledujúci po dni skončenia služobného pomeru. Spôsob výplaty dávky v hotovostnej alebo bezhotovostnej forme určí vo svojej pôsobnosti minister.
(4)
Dávky úrazového zabezpečenia a dávky výsluhového zabezpečenia podľa tohto zákona a dávky dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení sa vyplácajú do cudziny pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití poberateľa dávky, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo iná medzinárodná zmluva neustanovuje inak.
(5)
Dávky úrazového zabezpečenia a dávky výsluhového zabezpečenia podľa tohto zákona a dávky dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení možno vyplácať preddavkovo; preddavky sa zúčtujú za obdobie, v ktorom boli vyplácané, ak nejde o zúčtovanie dôchodkovej dávky z cudziny.
SIEDMA ČASŤ
OSOBITNÉ USTANOVENIA
§ 101
Osobitné dôchodkové zabezpečenie
(1)
Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidný alebo čiastočne invalidný počas trvania služobného pomeru, a vojak prípravnej služby, ktorý sa stal invalidný alebo čiastočne invalidný počas výkonu tejto služby a nevznikol mu nárok na invalidný výsluhový dôchodok, má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecnými predpismi o sociálnom poistení.
(2)
Vdova po policajtovi alebo po profesionálnom vojakovi, alebo po vojakovi prípravnej služby, ktorej nevznikol nárok na vdovský výsluhový dôchodok, má nárok na vdovský dôchodok v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecnými predpismi o sociálnom poistení.
(3)
Vdovec po policajtke alebo po profesionálnej vojačke, alebo po vojačke prípravnej služby, ktorému nevznikol nárok na vdovecký výsluhový dôchodok, má nárok na vdovecký dôchodok v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecnými predpismi o sociálnom poistení.
(4)
Dieťa po policajtovi alebo po profesionálnom vojakovi, alebo po vojakovi prípravnej služby, ktorému nevznikol nárok na sirotský výsluhový dôchodok, má nárok na sirotský dôchodok v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecnými predpismi o sociálnom poistení.
(5)
Na vznik nároku na dávku, jej priznávanie, zmeny výšky dávok, zánik nároku na dávky a ich výplatu, obmedzenie výplaty, zníženie dávok, výplatu dávok oprávneným príjemcom, postúpenie dávky, zrážky z dávok, súbeh nárokov na dávky a zvyšovanie dávok uvedených v odsekoch 1 až 4 sa vzťahujú všeobecné predpisy o sociálnom poistení.
(6)
Na výplatu dôchodkov podľa odsekov 1 až 4 je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.
§ 102
Posudzovanie miery zníženia schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie
Pri posudzovaní miery zníženia schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie podľa § 85 ods. 1 písm. g) a § 87 ods. 1 písm. d) prvého bodu sa postupuje podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
ÔSMA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 103
Vznik sociálneho zabezpečenia, nároku na dávky sociálneho zabezpečenia a vznik nároku na ich výplatu
(1)
Sociálne zabezpečenie policajta alebo profesionálneho vojaka vzniká dňom vzniku služobného pomeru policajta alebo profesionálneho vojaka.
(2)
Nárok na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom.
(3)
Nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie a vyplácanie dávky, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 104
Vylúčenie nároku na dávky sociálneho zabezpečenia a na ich výplatu
Nárok na dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia nevzniká, ak sa ministerstvo zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka, alebo vojaka prípravnej služby celkom.
§ 105
Zmeny v sociálnom zabezpečení, v nároku na dávky sociálneho zabezpečenia, na ich výplatu a zmeny sumy dávok sociálneho zabezpečenia
(1)
Policajtovi sa prerušuje nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie,
a)
ak mu bolo poskytnuté služobné voľno bez nároku na služobný plat na dobu dlhšiu ako jeden mesiac,44)
b)
ak mu bol prerušený výkon funkcie podľa osobitného predpisu,45)
c)
ak jeho neospravedlnená neprítomnosť v službe trvala aspoň jeden deň,
d)
počas výkonu väzby, ak v danom polroku trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom.
(2)
Profesionálnemu vojakovi sa prerušuje nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie,
a)
ak mu bola udelená dovolenka bez nároku na služobný príjem na dobu dlhšiu ako jeden mesiac,46)
b)
ak mu bol prerušený výkon funkcie podľa osobitného predpisu,47)
c)
ak jeho neospravedlnená neprítomnosť v zamestnaní trvala aspoň jeden deň,
d)
počas výkonu väzby, ak v danom polroku trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom.
(3)
Prerušenie sociálneho zabezpečenia podľa odsekov 1 a 2 sa posudzuje rovnako ako zánik sociálneho zabezpečenia.
(4)
Dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a)
priznala v nižšej sume, ako patrí,
b)
vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c)
neprávom odoprela alebo
d)
priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
(5)
Dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme dňom, ktorým zanikol nárok na túto dávku, alebo ak sa zistí, že sa táto dávka priznala neprávom.
(6)
Dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.
(7)
Výplata dávky sociálneho zabezpečenia, ktorá je podmienená invaliditou alebo dočasnou neschopnosťou, sa zastaví, ak sa poberateľ dávky, ktorého zdravotný stav treba posúdiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu. Ak sa zistí, že poberateľ dávky prestal byť invalidný alebo sa mu skončila dočasná neschopnosť až po zastavení výplaty dávky, táto dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej výplaty.
(8)
Výplata dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zastaví, ak policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby alebo iný poberateľ dávky na písomnú výzvu, aby preukázal skutočnosti rozhodujúce pre nárok na túto dávku, nárok na jej výplatu a jej výšku, tejto výzve nevyhovie v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia. Výplata dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia po preukázaní rozhodujúcich skutočností sa uvoľní odo dňa zastavenia jej výplaty, najviac tri roky spätne od preukázania týchto skutočností.
(9)
Dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme alebo zníži, alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila.
(10)
Výplata dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, ktorá je podmienená invaliditou alebo zmenou spôsobilosti vykonávať službu zo zdravotných dôvodov, sa zastaví, ak sa poberateľ tejto dávky, ktorého zdravotný stav treba posúdiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu. Ak sa zistí, že policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby prestal byť invalidným alebo u neho došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti až po zastavení výplaty dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, táto dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej výplaty.
(11)
Ak zanikol nárok na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia alebo na jej výplatu, prípadne na časť výplaty, pretože bola priznaná iná dávka, zúčtujú sa sumy inej dávky odo dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky vyplatenými za ten istý čas.
(12)
Neoprávnene prijaté sumy sa môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky sociálneho zabezpečenia, zo služobného platu policajta, služobného príjmu profesionálneho vojaka alebo zo mzdy iného poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia; pritom primerane platia predpisy o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy. O povinnosti vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia poskytnutú neoprávnene alebo v nesprávnej výške rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní, znížení alebo odňatí dávky alebo jej časti.
(13)
Právo na vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia poskytnutej neoprávnene alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, služobný úrad alebo služobný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka sociálneho zabezpečenia vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, počas výkonu rozhodnutia, alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky sociálneho zabezpečenia.
§ 106
Zánik sociálneho zabezpečenia, zánik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia a zánik nároku na jej výplatu
(1)
Sociálne zabezpečenie policajta alebo profesionálneho vojaka zaniká dňom skončenia služobného pomeru.
(2)
Nárok na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia nezaniká uplynutím času.
(3)
Nárok na dávku nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia a nárok na jej výplatu zaniká odo dňa nasledujúceho po dni úmrtia policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ktorý splnil podmienky nároku na túto dávku a podmienky nároku na jej výplatu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok a dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom poberateľ zomrel.
§ 107
Premlčanie nároku na výplatu dávky sociálneho zabezpečenia
(1)
Nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa vzniku nároku na jej výplatu.
(2)
Lehota podľa odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom policajtovi, profesionálnemu vojakovi, vojakovi prípravnej služby alebo inému poberateľovi dávky, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.
§ 108
Zúčtovanie dávok sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a výsluhového zabezpečenia
Orgány sociálneho zabezpečenia podľa doterajších právnych predpisov, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a orgány sociálneho poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ktoré zistia, že na plnenie tejto dávky bol alebo je príslušný iný orgán sociálneho zabezpečenia alebo sociálneho poistenia, sú povinné navzájom si túto dávku zúčtovať a vrátiť v sume, na ktorú vznikol nárok u príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia alebo sociálneho poistenia, ak ide o dávku
a)
dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných predpisov,32)
b)
výsluhového zabezpečenia podľa tohto zákona,
c)
sociálneho poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
§ 109
Zaokrúhľovanie súm dávok sociálneho zabezpečenia
Sumy jednotlivých dávok sociálneho zabezpečenia vyplácané podľa tohto zákona sa zaokrúhľujú na celé koruny smerom nahor.
§ 110
Poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia
(1)
Poberateľom dávky sociálneho zabezpečenia je policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby a iná fyzická osoba, ktorej vznikol nárok na dávku sociálneho zabezpečenia a nárok na jej výplatu, zákonný zástupca poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia alebo osobitný príjemca.
(2)
Osobitným príjemcom dávky sociálneho zabezpečenia podľa odseku 1 je
a)
fyzická osoba alebo právnická osoba určená rozhodnutím príslušného orgánu alebo
b)
fyzická osoba, ktorej sa vyplácal sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti dieťaťa na právne úkony.
(3)
Osobitný príjemca podľa odseku 2 písm. b) alebo iný poberateľ dávky kedykoľvek po nadobudnutí spôsobilosti na právne úkony môže požiadať útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, aby sa dávka sociálneho zabezpečenia vyplácala už do rúk oprávneného; ak tak neurobí, vypláca sa dávka sociálneho zabezpečenia aj naďalej doterajšiemu príjemcovi.
§ 111
Prechod nároku na dávku sociálneho zabezpečenia
(1)
Ak policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby alebo iný poberateľ dávky, ktorý splnil podmienky nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, zomrel po uplatnení tohto nároku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu úmrtia policajta, profesionálneho vojaka, vojaka prípravnej služby alebo iného poberateľa dávky postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.
(2)
Ak policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby, ktorý splnil podmienky nároku na dávku úrazového zabezpečenia a nemocenského zabezpečenia, zomrel pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky úrazového zabezpečenia a nemocenského zabezpečenia splatnej ku dňu úmrtia policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.
(3)
Nároky prechádzajúce na osoby uvedené v odsekoch 1 a 2 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.
(4)
Ak niet osôb, ktoré by podľa odsekov 1 až 3 nadobudli nárok na dávky sociálneho zabezpečenia, tieto dávky sú príjmom osobitného účtu.
§ 112
Postúpenie nároku na dávku sociálneho zabezpečenia
Nárok na dávku sociálneho zabezpečenia podľa tohto zákona nemožno postúpiť.
§ 113
Práva a povinnosti poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia
(1)
Poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia má právo
a)
uplatniť si nárok na dávku sociálneho zabezpečenia a nárok na jej výplatu a jej výšku,
b)
požiadať útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia alebo príslušný služobný úrad, alebo služobný orgán, ktorý dávku sociálneho zabezpečenia vypláca, o vydanie potvrdenia o nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, o nároku na jej výplatu a jej sume.
(2)
Poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný
a)
preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a zánik sociálneho zabezpečenia,
b)
preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu a jej sumu v lehote ôsmich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti; ak policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby alebo iný poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia bol písomne vyzvaný útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia alebo príslušný služobný úrad, alebo služobný orgán, ktorý dávku sociálneho zabezpečenia vypláca, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v určenej lehote,
c)
zúčastniť sa posudzovania zdravotného stavu počas trvania dočasnej neschopnosti, ak mu to zdravotný stav umožňuje,
d)
zúčastniť sa posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity,
e)
zúčastniť sa na opätovnom posúdení zdravotného stavu poberateľa invalidného dôchodku v určenom termíne, ak sa predpokladá zmena zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
f)
dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej neschopnosti,
g)
vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak
1.
nesplnil povinnosť ustanovenú týmto zákonom,
2.
prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila,
3.
vedome inak spôsobil, že dávka sociálneho zabezpečenia alebo jej časť sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila,
h)
plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom.
(3)
Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 2 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak doklad preukazujúci skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu sa v ustanovenej lehote odovzdal na prepravu poštou alebo odoslal faxom.
(4)
Doklad preukazujúci skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu a jej sumu podľa odseku 2 písm. b) podaný faxom treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, služobnému úradu alebo služobnému orgánu.
(5)
Policajtovi, policajtke, profesionálnemu vojakovi, profesionálnej vojačke, vojakovi prípravnej služby a vojačke prípravnej služby patria práva pri výkone sociálneho zabezpečenia bez akýchkoľvek obmedzení podľa
a)
pohlavia s odvolaním sa na manželský alebo rodinný stav okrem ustanovení týkajúcich sa ochrany žien v materstve,
b)
rasového alebo etnického pôvodu.
(6)
Ak sa policajt, policajtka, profesionálny vojak, profesionálna vojačka, vojak prípravnej služby alebo vojačka prípravnej služby pre neuplatnenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 5 považuje za poškodeného, môže sa domáhať svojich práv na súde.
§ 114
Práva a povinnosti služobného úradu a služobného orgánu
(1)
Služobný úrad a služobný orgán je povinný
a)
odviesť poistné na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie za policajta a profesionálneho vojaka,
b)
odviesť poistné na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie za zamestnávateľa,
c)
prihlásiť alebo odhlásiť policajta a profesionálneho vojaka z poistenia podľa písmena a) do ôsmich dní od vzniku alebo zániku týchto poistení,
d)
predkladať správcovi osobitného účtu výkaz poistného za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného v členení na jednotlivých policajtov a profesionálnych vojakov a na jednotlivé druhy poistenia,
e)
poskytovať správcovi osobitného účtu súčinnosť pri vykonávaní sociálneho zabezpečenia,
f)
písomne oznamovať útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia služobné úrazy, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie alebo dočasnú neschopnosť, najneskôr do troch dní odo dňa, keď sa o služobnom úraze dozvedeli,
g)
predkladať útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia záznamy o služobných úrazoch, ktoré podliehajú evidencii a registrácii podľa osobitného predpisu,48) najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa o služobnom úraze dozvedeli, a výsledky vyšetrenia služobných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania do ôsmich dní od ich doručenia,
h)
viesť o policajtoch, profesionálnych vojakoch, vojakoch prípravnej služby a iných poberateľoch dávok evidenciu na účely sociálneho zabezpečenia,
i)
vydávať policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby na jeho žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho zabezpečenia,
j)
písomne oznamovať útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia opätovné prijatie do služobného pomeru podľa osobitných predpisov.
(2)
Ak služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Sociálna poisťovňa alebo iná právnická osoba potvrdí nesprávne údaje rozhodujúce na vznik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka sociálneho zabezpečenia poskytla neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila, je povinný nahradiť neprávom vyplatené sumy.
(3)
Právo na náhradu neoprávnene vyplatených súm sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia zistil, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku a počas výkonu rozhodnutia.
(4)
Poverený zamestnanec útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia alebo ministerstva je oprávnený vstupovať do objektov zamestnávateľov a nazerať do záznamov o príjmoch ich zamestnancov a do iných záznamov dôležitých na účely sociálneho zabezpečenia, ak tomu nebráni osobitný predpis.49)
(5)
Služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.
§ 115
Evidencia na účely sociálneho zabezpečenia
(1)
Služobný úrad a služobný orgán vedie evidenciu na účely sociálneho zabezpečenia od vzniku účasti na sociálnom zabezpečení po celé obdobie, počas ktorého táto účasť trvá.
(2)
Evidencia musí obsahovať tieto údaje:
a)
meno a priezvisko vrátane všetkých predošlých priezvisk,
b)
dátum a miesto narodenia, rodné číslo,
c)
rodinný stav,
d)
miesto trvalého pobytu,
e)
vznik služobného pomeru a skončenie služobného pomeru,
f)
vymeriavací základ policajta alebo profesionálneho vojaka,
g)
obdobie, počas ktorého policajt poberal náhradu služobného platu pri dočasnej neschopnosti, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky,
h)
obdobie, počas ktorého profesionálny vojak poberal náhradu služobného príjmu pri dočasnej neschopnosti, materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky,
i)
obdobie, počas ktorého sa policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby prerušuje účasť na nemocenskom zabezpečení alebo výsluhovom zabezpečení.
(3)
Služobný úrad zaznamenáva potrebné údaje na mzdových listoch a služobný orgán na záznamoch o služobnom príjme.
(4)
Na vedenie evidencií podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis.50)
Povinnosti ďalších právnických osôb
§ 116
(1)
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky je na účely výsluhového zabezpečenia povinné zasielať útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia do 31. augusta kalendárneho roka zoznam inštitúcií, na ktorých štúdium alebo výučbu považuje svojím rozhodnutím za rovnocenné štúdium na stredných školách a vysokých školách.
(2)
Zdravotnícke zariadenia sú povinné
a)
poskytovať výpis zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenie liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby do ôsmich dní od doručenia žiadosti posudkového lekára útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia o tieto údaje; v odôvodnených prípadoch do 30 dní od doručenia žiadosti o tieto údaje, ak treba doplniť zdravotnú dokumentáciu na účely posudzovania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu policajta alebo profesionálneho vojaka na účely sociálneho zabezpečenia,
b)
prerokovať s posudkovým lekárom zdravotný stav policajta alebo profesionálneho vojaka na výkon služby, ak dočasná neschopnosť trvá šesť mesiacov,
c)
prerokovať s posudkovým lekárom zdravotný stav policajta alebo profesionálneho vojaka na výkon služby, ak dočasná neschopnosť trvá dlhšie ako sedem mesiacov, najdlhšie však osem mesiacov,
d)
poskytovať posudkovému lekárovi hlásenie o zistení choroby z povolania.
§ 117
(1)
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Štatistický úrad, Sociálna poisťovňa, súdy, prokuratúry, Policajný zbor, obce a ostatné právnické osoby a fyzické osoby sú povinné útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, služobnému úradu a služobnému orgánu v lehotách nimi určených bezplatne oznamovať potrebné údaje, poskytovať požadované doklady a súčinnosť potrebnú na výkon sociálneho zabezpečenia podľa tohto zákona a podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
(2)
V oznámeniach, podaniach a v žiadostiach adresovaných útvaru sociálneho zabezpečenia, Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, služobnému úradu a služobnému orgánu sú fyzické osoby a právnické osoby podľa odseku 1 povinné uvádzať rodné číslo, prípadne identifikačné číslo policajta, profesionálneho vojaka, vojaka prípravnej služby alebo iného poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia, ktorého sa oznámenie, podanie alebo žiadosť týka; ak ide o sirotský výsluhový dôchodok, uvádza sa aj rodné číslo žijúceho rodiča, ak ide o sirotský výsluhový dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa, rodné číslo zomretého rodiča, ktorý zomrel posledný. Zákonný zástupca uvádza rodné číslo, ktoré by bol povinný uvádzať policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby alebo iný poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia, ktorého zastupuje.
§ 118
(1)
Dohody o zrážkach z dávok sociálneho zabezpečenia podľa tohto zákona sa môžu uzatvoriť na úhradu
a)
pohľadávok na výživnom,
b)
príspevku na výživu,
c)
preplatku na dávke sociálneho zabezpečenia,
d)
pohľadávok ministerstva,
a to až do sumy, ktorú možno postihnúť výkonom rozhodnutia.
(2)
Dohody o zrážkach z dávok sociálneho zabezpečenia podľa tohto zákona sa môžu uzatvoriť aj na úhrady alebo ich časti za poskytovanie sociálnej služby, a to až do sumy, ktorú možno postihnúť výkonom rozhodnutia; povinnosť platenia vznikne policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi za vymedzený okruh osôb podľa osobitného zákona.51)
(3)
Na výkon rozhodnutia zrážkami z dávok sociálneho zabezpečenia platia osobitné predpisy.52)
§ 119
(1)
Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky53) a po jej skončení najdlhšie do dovŕšenia 25 roku veku, ak
a)
sa sústavne pripravuje na povolanie,
b)
pre chorobu alebo úraz sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nevykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené, alebo
c)
je neschopné sa pripravovať sústavne na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
(2)
Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré
a)
sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu,54)
b)
v období sústavnej prípravy na povolanie na strednej škole alebo na vysokej škole vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené,
c)
je poberateľom invalidného dôchodku, alebo
d)
v období školských prázdnin v školskom roku, v ktorom skončilo povinnú školskú dochádzku, začalo vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené, alebo bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie podľa osobitného predpisu,55) a to odo dňa začatia výkonu tejto zárobkovej činnosti alebo odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie.
(3)
Za sústavnú prípravu na povolanie podľa tohto zákona sa považuje štúdium na strednej škole alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa56) s výnimkou štúdia počas výkonu povinnej vojenskej služby alebo prípravnej služby, alebo za trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a ozbrojených zborov. Sústavná príprava na povolanie sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka školy; u študentov vysokej školy sa začína odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.
(4)
Sústavná príprava na povolanie podľa odseku 1 písm. a) sa končí
a)
žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,57)
b)
študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.58)
(5)
Za sústavnú prípravu na povolanie sa podľa tohto zákona považuje aj
a)
obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
b)
obdobie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
c)
obdobie po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu,53) najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,
d)
obdobie od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
(6)
Za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie sa považuje aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na školách uvedených v odseku 3.
(7)
Za sústavnú prípravu na povolanie sa nepovažuje obdobie uvedené v odseku 4, ak dieťa pred uplynutím tohto obdobia začalo vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené, alebo ak bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, a obdobie, počas ktorého dieťa štúdium prerušilo.
§ 120
Spôsobilosť v právnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia
(1)
Spôsobilosť policajta a profesionálneho vojaka mať v právnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia práva a povinnosti podľa tohto zákona vzniká dňom prijatia do služobného pomeru a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.
(2)
Spôsobilosť iného poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia mať v právnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.
(3)
Spôsobilosť iného poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch sociálneho zabezpečenia práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením 15 roku veku.
(4)
Dieťa mladšie ako 15 rokov musí byť zastúpené zákonným zástupcom. Kto je zákonný zástupca dieťaťa, ustanovuje osobitný predpis.59)
(5)
O pozbavení a o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, o zákonnom zástupcovi policajta alebo profesionálneho vojaka, alebo vojaka prípravnej služby, alebo iného poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia, ktorý bol tejto spôsobilosti pozbavený alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, a o vyhlásení osoby za mŕtvu platia rovnako ustanovenia osobitného predpisu.60)
DRUHÁ HLAVA
PRECHODNÉ USTANOVENIA
§ 121
O dávkach sociálneho zabezpečenia, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona a o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, sa rozhodne podľa doterajších predpisov.
§ 122
(1)
Ak dôvod na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov vznikol pred 1. júlom 2002 a trvá aj po tomto dni, poskytuje sa táto dávka podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona.
(2)
Na výpočet dávok nemocenského zabezpečenia podľa § 5 sa od 1. júla 2002 do 31. decembra 2002 použije u policajta čistý denný služobný plat a u profesionálneho vojaka čistý denný služobný príjem zistený podľa predpisov platných ku dňu účinnosti tohto zákona.
§ 123
(1)
Profesionálnym vojakom, ktorí boli alebo budú prepustení zo služobného pomeru v dôsledku zníženia početných stavov ozbrojených síl alebo v dôsledku organizačných zmien61) najskôr dňom 31. decembra 2001 a najneskôr dňom 31. decembra 2010,
a)
patrí odchodné podľa § 33 zvýšené o trojnásobok základu podľa § 60; ak týmto vojakom bolo odchodné vyplatené v nižšej výmere, ako by im patrilo podľa tohto zákona, rozdiel sa im doplatí do troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona,
b)
patrí odchodné vo výške trojnásobku základu podľa § 60, ak týmto vojakom nárok na odchodné podľa § 33 a ani podľa doterajšieho predpisu62) nevznikol, odchodné sa im doplatí do troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(2)
Profesionálnym vojakom, ktorí boli alebo budú prepustení zo služobného pomeru v dôsledku zníženia početných stavov ozbrojených síl alebo v dôsledku organizačných zmien61) najskôr dňom 31. decembra 2001 a najneskôr dňom 31. decembra 2010 a ktorí vykonali
a)
najmenej pätnásť rokov služby, patrí odo dňa účinnosti tohto zákona výsluhový dôchodok podľa § 39, pričom pre nárok na tento dôchodok a jeho výšku sa započíta skutočná dĺžka služobného pomeru zvýšená o polovicu doby chýbajúcej do dosiahnutia tridsiatich rokov služby; ak im nárok na výsluhový dôchodok vznikol podľa doterajších predpisov,63) prepočíta sa podľa tohto ustanovenia,
b)
najmenej päť rokov, ale menej ako pätnásť rokov služby sa predlžuje doba poberania priznaného výsluhového príspevku o jeden rok,
c)
menej ako päť rokov služby, patrí odo dňa účinnosti tohto zákona, najskôr však odo dňa prepustenia zo služobného pomeru, po dobu jedného roka výsluhový príspevok vo výške 10 % základu ustanoveného podľa § 60.
§ 124
(1)
Výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 211 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 73/1998 Z. z o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové príspevky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona. Trvanie nároku na ne sa však posudzuje podľa § 211 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 73/1998 Z. z v znení neskorších predpisov.
(2)
Výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa § 211 ods. 1 písm. d) a odseku 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.
(3)
Príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok podľa § 119 až 122 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú
a)
o 1,5 % tejto výšky za každý skončený rok trvania služobného pomeru, ak ide o výsluhové príspevky, ktoré boli priznané od 1. novembra 1991 do 31. decembra 1993,
b)
o 1 % tejto výšky za každý skončený rok trvania služobného pomeru, ak ide o výsluhové príspevky, ktoré boli priznané od 1. januára 1994 do 31. decembra 1995,
c)
o 0,5 % tejto výšky za každý skončený rok trvania služobného pomeru, ak ide o výsluhové príspevky, ktoré boli priznané od 1. januára 1996 do 31. decembra 1996,
d)
o 0,2 % tejto výšky za každý skončený rok trvania služobného pomeru, ak ide o výsluhové príspevky, ktoré boli priznané po 31. decembri 1996.
(4)
Príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok podľa § 110 až 114 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov od 1. januára 1971 do 9. marca 1992 a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 2 % tejto výšky za každý skončený rok trvania služobného pomeru.
(5)
Príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok po 27. auguste 1991 podľa § 98 až 101 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za
a)
výsluhové príspevky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak služobný pomer trval menej ako 15 rokov; nárok zaniká dosiahnutím 60 rokov veku,
b)
výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak služobný pomer trval viac ako 15 rokov.
(6)
Výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok po 30. júni 1998 podľa § 202 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové príspevky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona. Trvanie nároku na ne sa posudzuje podľa § 202 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
(7)
Výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok po 30. júni 1998 podľa § 202 ods. 1 písm. d) a odsek 2 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.
(8)
Výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok po 30. apríli 1998 podľa § 19 písm. a) až c) zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov, sa považujú za výsluhové príspevky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 5 %. Trvanie nároku na ne sa však posudzuje podľa § 19 písm. a) až c) zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov. Na výplatu tohto príspevku je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata tohto príspevku sa financuje z osobitného účtu.
(9)
Výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok po 30. apríli 1998 podľa § 20 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov, sa považujú za výsluhové príspevky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu ich účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 5 %. Trvanie nároku na ne sa však posudzuje podľa § 19 písm. a) až c) a § 54 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov. Na výplatu tohto príspevku je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata tohto príspevku sa financuje z osobitného účtu.
(10)
Pri súbehu nároku na výsluhový príspevok podľa § 31 s nárokom na výsluhový príspevok podľa odseku 9 má profesionálny vojak nárok na ten príspevok, ktorý má poberať dlhšie; ak obidva príspevky má poberať rovnaký čas, má nárok na ten príspevok, ktorý je vyšší. Na výplatu tohto príspevku je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata tohto príspevku sa financuje z osobitného účtu.
(11)
Pri súbehu nároku na výsluhový príspevok podľa § 31 s nárokom na výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 12 má profesionálny vojak nárok na tento dôchodok. Ak by bol výsluhový dôchodok podľa § 125 ods. 12 nižší ako výsluhový príspevok podľa § 31, patrí profesionálnemu vojakovi výsluhový dôchodok vo výške výsluhového príspevku podľa § 31. Na výplatu tohto dôchodku je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata tohto dôchodku sa financuje z osobitného účtu.
§ 125
(1)
Starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.
(2)
Starobné dôchodky policajtov a prídavok k starobnému dôchodku policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa zlučujú a od účinnosti tohto zákona sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.
(3)
Starobné dôchodky colníkov a prídavok k starobnému dôchodku colníkov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov od 1. júla 1998 a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa zlučujú a od účinnosti tohto zákona sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.
(4)
Starobné dôchodky profesionálnych vojakov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa od účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia.
(5)
Starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval menej ako 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a ktoré sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva, sa od účinnosti tohto zákona považujú za starobné dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a zvyšujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.
(6)
Starobné dôchodky colníkov, ak ich služobný pomer trval menej ako 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a ktoré sú k tomuto dňu vyplácané Sociálnou poisťovňou, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za starobné dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a zvyšujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.
(7)
Prídavok k starobnému dôchodku policajtov, ak ich služobný pomer trval menej ako 15 rokov, na ktorý vznikol nárok podľa doterajších predpisov32) od 1. apríla 1998 a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a ktorý je k tomuto dňu vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva, považuje sa od účinnosti tohto zákona za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona a zvyšuje sa podľa tohto zákona. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.
(8)
Prídavok k starobnému dôchodku colníkov, ak ich služobný pomer trval menej ako 15 rokov, na ktorý vznikol nárok podľa doterajších predpisov32) od 1. júla 1998 a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a ktorý je k tomuto dňu vyplácaný príslušným služobným úradom, považuje sa od účinnosti tohto zákona za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona a zvyšuje sa podľa tohto zákona. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.
(9)
Starobné dôchodky profesionálnych vojakov, ak ich služobný pomer trval menej ako 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a ktoré sú k tomuto dňu vyplácané útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, považujú sa od účinnosti tohto zákona za starobné dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a zvyšujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.
(10)
Ak poberatelia starobných dôchodkov uvedených v odseku 5 alebo 9 boli invalidnými alebo čiastočne invalidnými ku dňu účinnosti tohto zákona, preskúma sa, či invalidita alebo čiastočná invalidita vznikla následkom úrazu alebo choroby z povolania. Ak doba trvania služobného pomeru spolu s dobou invalidity alebo čiastočnej invalidity vzniknutej v uvedenej súvislosti tvorí ku dňu splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok aspoň 15 rokov, od účinnosti tohto zákona sa považujú také starobné dôchodky za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.
(11)
Výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 5 %. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.
(12)
Výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 27 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 5 %. Trvanie nároku na ne sa však posudzuje podľa § 53 ods. 2 a § 54 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.
(13)
Výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa § 89 ods. 2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10 %. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.
(14)
Pri súbehu nároku na výsluhový dôchodok podľa § 38 s nárokom na výsluhový príspevok podľa § 124 ods. 9 má profesionálny vojak nárok na výsluhový dôchodok. Ak by bol výsluhový dôchodok podľa § 38 nižší ako výsluhový príspevok podľa § 124 ods. 9, patrí profesionálnemu vojakovi výsluhový dôchodok vo výške, v akej patril výsluhový príspevok ku dňu účinnosti tohto zákona. Na výplatu tohto dôchodku je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata tohto dôchodku sa financuje z osobitného účtu.
(15)
Pri súbehu nároku na výsluhový dôchodok podľa § 38 s nárokom na výsluhový dôchodok podľa odseku 12 má profesionálny vojak nárok na ten dôchodok, ktorý je vyšší. Na výplatu tohto dôchodku je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata tohto dôchodku sa financuje z osobitného účtu.
(16)
Výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok podľa tohto zákona u policajta, ktorý v období pred účinnosťou tohto zákona poberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, sa nesmie vymerať z nižšieho základu, než aký bol základ, z ktorého sa vymerala predošlá dávka, alebo aký bol priemerný mesačný zárobok určený podľa osobitných predpisov32) platných pred dňom účinnosti tohto zákona, z ktorého sa vymeral predošlý dôchodok.
(17)
Výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok profesionálneho vojaka, ktorý už poberá alebo už poberal niektorý z týchto dôchodkov a v období pred účinnosťou tohto zákona poberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, sa nesmie vymerať z nižšieho základu, než aký bol základ, z ktorého sa vymerala predošlá dávka, alebo aký bol priemerný mesačný zárobok určený podľa osobitných predpisov32) platných pred dňom účinnosti tohto zákona, z ktorého sa vymeral predošlý dôchodok.
§ 126
(1)
Invalidné dôchodky a čiastočné invalidné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov alebo ktorí sa stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými následkom úrazu alebo choroby z povolania, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za invalidné výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.
(2)
Invalidné dôchodky a prídavok k invalidnému dôchodku a čiastočné invalidné dôchodky a prídavok k čiastočnému invalidnému dôchodku policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov alebo ktorí sa stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými následkom úrazu alebo choroby z povolania, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov od 1. apríla 1998 a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona zlučujú a považujú sa za invalidné výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.
(3)
Invalidné dôchodky a prídavok k invalidnému dôchodku a čiastočné invalidné dôchodky a prídavok k čiastočnému invalidnému dôchodku colníkov, ktorí sa stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými následkom úrazu alebo choroby z povolania, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov od 1. júla 1998 a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona zlučujú a považujú sa za invalidné výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona.
(4)
Invalidné dôchodky a čiastočné invalidné dôchodky profesionálnych vojakov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov alebo ktorí sa stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými následkom úrazu alebo choroby z povolania, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za invalidné výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10 %, ak sú k tomuto dňu vyplácané útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia.
(5)
Invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok policajtov, ktorých služobný pomer trval menej ako 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva, sa považujú od účinnosti tohto zákona za invalidné dôchodky a čiastočné invalidné dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a zvyšujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Výplata týchto dávok sa financuje z osobitného účtu.
(6)
Invalidné dôchodky a čiastočné invalidné dôchodky profesionálnych vojakov, ktorých služobný pomer trval menej ako 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a sú k tomuto dňu vyplácané Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia, sa od účinnosti tohto zákona považujú za invalidné dôchodky a čiastočné invalidné dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a zvyšujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dávok sa financuje z osobitného účtu.
(7)
Invalidné výsluhové dôchodky priznané podľa § 93 ods. 1 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za invalidné výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10 %. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.
(8)
Invalidné výsluhové dôchodky priznané podľa § 29 až 32 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za invalidné výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 5 %. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.
§ 127
Dôchodky za výsluhu rokov policajtov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a na ktorých výplatu je príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.
§ 128
Suma výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku policajta alebo suma výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku profesionálneho vojaka, na ktorý vznikne nárok v období po účinnosti tohto zákona do 31. decembra 2010, nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, prípadne bez neho, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona. To platí aj vtedy, ak je suma výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku určená na účely priznania vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku.
§ 129
(1)
Vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva, sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa § 46, 50, 51, 52, 53 a 57. Ak sú splnené tieto podmienky, odo dňa účinnosti tohto zákona sa vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky považujú za vdovské výsluhové, vdovecké výsluhové a sirotské výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.
(2)
Vdovské dôchodky a prídavok k vdovskému dôchodku, vdovecké dôchodky a prídavok k vdoveckému dôchodku, sirotské dôchodky a prídavok k sirotskému dôchodku, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov32) a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa § 46, 50, 51, 52, 53 a 57. Ak sú splnené podmienky uvedené v prvej vete, odo dňa účinnosti tohto zákona sa vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky a prídavok k nim zlučujú a považujú za vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.
(3)
Vdovské dôchodky a prídavok k vdovskému dôchodku, vdovecké dôchodky a prídavok k vdoveckému dôchodku, sirotské dôchodky a prídavok k sirotskému dôchodku, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov32) a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušná Sociálna poisťovňa sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa § 46, 50, 51, 52, 53 a 57. Ak sú splnené podmienky uvedené v prvej vete, odo dňa účinnosti tohto zákona sa vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky a prídavok k nim zlučujú a považujú za vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.
(4)
Vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušný Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa § 46, 47, 50, 51, 52, 53, 54 a 57. Ak sú splnené tieto podmienky, odo dňa účinnosti tohto zákona sa vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky považujú za vdovské výsluhové, vdovecké výsluhové a sirotské výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10 %.
(5)
Vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané podľa § 95 ods. 2 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10 %. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.
(6)
Vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané podľa § 35, 36, 40, 42 a 43 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 5 %. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.
(7)
Ak nie sú splnené podmienky uvedené v § 46, 50, 51, 52, 53 a 57, vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky priznané podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a upravujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.
(8)
Ak nie sú splnené podmienky uvedené v § 46, 47, 50, 51 a 53, vdovské dôchodky a prídavok k vdovskému dôchodku, vdovecké dôchodky a prídavok k vdoveckému dôchodku, sirotské dôchodky a prídavok k sirotskému dôchodku, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov64) od 1. júla 1998, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky priznané podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a upravujú sa jednotlivo podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.
(9)
Ak nie sú splnené podmienky uvedené v § 46, 47, 50, 51, 52, 53, 54 a 57, vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a zvyšujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.
§ 130
(1)
Prídavok k invalidnému dôchodku a prídavok k čiastočnému invalidnému dôchodku policajta, ktorého služobný pomer trval menej ako 15 rokov, na ktorý vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a je k tomuto dňu vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva, sa zvyšuje o rovnaké percento zvýšenia dôchodkov podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
(2)
Prídavok k vdovskému dôchodku, prídavok k vdoveckému dôchodku a prídavok k sirotskému dôchodku po zomretom policajtovi, ktorého služobný pomer trval menej ako 15 rokov, na ktorý vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a je k tomuto dňu vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva, sa zvyšuje podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
(3)
Prídavok k vdovskému dôchodku, prídavok k vdoveckému dôchodku a prídavok k sirotskému dôchodku po poberateľovi prídavku k dôchodku, ktorého služobný pomer trval menej ako 15 rokov, na ktorý vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a je k tomuto dňu vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva, sa zvyšuje podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
(4)
Prídavok k dôchodku podľa odsekov 1 a 3 nepodlieha kráteniu s príjmom zo zárobkovej činnosti a jeho výplata sa zastavuje dňom, ktorým sa zastavuje výplata dôchodku, s ktorým sa prídavok k dôchodku vypláca. Nárok na prídavok k dôchodku zaniká dňom, ktorým zaniká nárok na takýto dôchodok.
(5)
Na výplatu prídavku k dôchodku podľa odsekov 1 až 3 je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Výplata prídavku k dôchodku sa financuje z osobitného účtu.
§ 131
(1)
Ak nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok alebo vdovecký výsluhový dôchodok priznaný podľa doterajších predpisov, na ktorého výplatu bol príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podľa doterajších predpisov, zanikol pred účinnosťou tohto zákona, po účinnosti tohto zákona vznikne, iba ak vdova alebo vdovec sa opätovne začne starať o nezaopatrené dieťa a splní podmienky podľa § 46 a 51. Nárok na jeho výplatu vznikne najskôr od účinnosti tohto zákona a jeho suma sa určí podľa tohto zákona. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma, aká by patrila podľa doterajších predpisov ku dňu účinnosti tohto zákona.
(2)
Ak nárok na vdovský dôchodok a prídavok k vdovskému dôchodku alebo nárok na vdovecký dôchodok a prídavok k vdoveckému dôchodku priznaný podľa doterajších predpisov, na ktorého výplatu bol príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva podľa doterajších predpisov, zanikol pred účinnosťou tohto zákona, po účinnosti tohto zákona vznikne, iba ak vdova alebo vdovec sa opätovne začne starať o nezaopatrené dieťa a splní podmienky podľa § 46 a 51. Nárok na jeho výplatu vznikne najskôr od účinnosti tohto zákona a jeho suma sa určí podľa tohto zákona. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma vdovského dôchodku a prídavku k vdovskému dôchodku po ich zlúčení alebo ako suma vdoveckého dôchodku a prídavku k vdoveckému dôchodku po ich zlúčení, aká by patrila podľa doterajších predpisov ku dňu účinnosti tohto zákona.
§ 132
(1)
Ak nárok na sirotský dôchodok priznaný podľa doterajších predpisov, na ktorého výplatu bol príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podľa doterajších predpisov, zanikol pred účinnosťou tohto zákona, po účinnosti tohto zákona vznikne splnením podmienok podľa § 53. Nárok na jeho výplatu vznikne najskôr od účinnosti tohto zákona a jeho suma sa určí podľa tohto zákona. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma, aká by patrila podľa doterajších predpisov ku dňu účinnosti tohto zákona.
(2)
Ak nárok na sirotský dôchodok a prídavok k sirotskému dôchodku priznaný podľa doterajších predpisov, na ktorého výplatu bol príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva podľa doterajších predpisov, zanikol pred účinnosťou tohto zákona, po účinnosti tohto zákona vznikne splnením podmienok podľa § 53. Nárok na jeho výplatu vznikne najskôr od účinnosti tohto zákona a jeho suma sa určí podľa tohto zákona. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma, aká by patrila po ich zlúčení podľa doterajších predpisov ku dňu účinnosti tohto zákona.
§ 133
Dôchodky manželky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov, tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a na výplatu týchto dôchodkov sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, sa považujú za dôchodky manželky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, vyplácajú sa aj po tomto dni v sume, v akej patrili do účinnosti tohto zákona. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitných účtov.
§ 134
Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia podľa doterajších predpisov sa vypláca v sume, v akej sa vyplácalo pred účinnosťou tohto zákona. Na výplatu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata tejto dávky sa financuje z osobitných účtov.
§ 135
Výsluhové dôchodky podľa § 38, invalidné výsluhové dôchodky podľa § 40, vdovské výsluhové dôchodky podľa § 46, vdovecké výsluhové dôchodky podľa § 51 a sirotské výsluhové dôchodky podľa § 53, ktoré boli pred účinnosťou tohto zákona upravené ako jediný zdroj príjmu poberateľa týchto dôchodkov, sa vyplácajú v sume, v akej patrili pred účinnosťou tohto zákona. Zvýšenie podľa § 68 patrí k sume dôchodku pred úpravou z dôvodu jediného zdroja príjmu. Na výplatu zvýšenia je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata zvýšenia sa financuje z osobitných účtov.
§ 136
Doba poberania invalidného a čiastočného invalidného dôchodku z I. alebo II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou tohto zákona, sa pre vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok a výšku týchto dávok považuje za dobu poberania invalidného výsluhového dôchodku.
§ 137
(1)
Policajtovi, ktorého služobný pomer trval viac ako 15 rokov a pri skončení služobného pomeru nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia podľa doterajších predpisov, sa prizná dávka výsluhového zabezpečenia podľa § 38 alebo 40, ak
a)
o to policajt požiada najneskôr do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona alebo
b)
splnil podmienku veku rozhodnú pre nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
(2)
Na výplatu dávok výsluhového zabezpečenia podľa odseku 1 je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitných účtov.
(3)
Profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer trval viac ako 15 rokov a pri skončení služobného pomeru nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia podľa doterajších predpisov, sa dávka výsluhového zabezpečenia podľa § 38 alebo 40 tohto zákona neprizná.
§ 138
Ustanovenie § 58 ods. 1 písm. a) sa prvýkrát použije u policajtov, ktorých služobný pomer sa skončí najskôr dňom účinnosti tohto zákona.
§ 139
(1)
Profesionálnemu vojakovi Vojsk ministerstva vnútra, ktorého služobný pomer sa skončí najneskôr 31. decembra 2002, dávky nemocenského zabezpečenia podľa § 1 písm. a) priznáva, vypláca, zastavuje a odníma služobný orgán alebo služobný úrad.
(2)
Profesionálnemu vojakovi Vojsk ministerstva vnútra, ktorého služobný pomer sa skončí najneskôr 31. decembra 2002, dávky sociálneho zabezpečenia podľa § 1 písm. b), c) a d) a podľa § 101 priznáva, vypláca, zastavuje a odníma útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva.
§ 140
Lekárska komisia podľa § 86 ods. 5 písm. a) u policajta, ktorému bola priznaná invalidita v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania podľa doterajších predpisov, preskúma do 30. júna 2003, či invalidita naďalej trvá.
§ 141
(1)
Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia zriadený podľa doterajších predpisov sa považuje za Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia podľa tohto zákona.
(2)
Orgán sociálneho zabezpečenia zriadený podľa doterajších predpisov sa považuje za útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva.
§ 142
Základom na výpočet priemerného služobného platu policajta do 31. marca 1998 sa považuje
a)
funkčný plat,
b)
prídavok za výsluhu rokov,
c)
príplatok za nevykonávanie podnikateľskej a inej zárobkovej činnosti,
d)
hodnostný príplatok,
e)
príplatok za vedenie,
f)
príplatok za zastupovanie,
g)
osobitný príplatok,
h)
osobný príplatok,
i)
príplatok za nočnú službu,
j)
príplatok za službu v sobotu a v nedeľu,
k)
peňažná náhrada za službu vykonávanú vo sviatok.
§ 143
(1)
Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona nie je dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na vysokej škole podľa predpisov platných do 31. marca 2002, ak už skončilo vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický titul podľa týchto predpisov.
(2)
Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj štúdium študenta na vysokej škole podľa osobitného predpisu.65)
(3)
Sústavná príprava na povolanie študenta, ktorý študuje na vysokej škole podľa odseku 2, sa začína odo dňa zápisu na vysokú školu.
(4)
Sústavná príprava na povolanie študenta, ktorý študuje na vysokej škole podľa odseku 2, sa končí vykonaním štátnej skúšky a priznaním akademického titulu najneskôr koncom školského roka, v ktorom malo byť toto štúdium skončené podľa predpisov platných do 31. marca 2002, vylúčením zo štúdia alebo zanechaním štúdia podľa predpisov platných do 31. marca 2002.
TRETIA HLAVA
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIE
§ 144
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách v znení zákona č. 58/1964 Zb., zákona č. 87/1968 Zb., zákona č. 98/1971 Zb., zákona č. 8/1982 Zb., zákona č. 109/1984 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 376/1996 Z. z., zákona č. 154/1997 Z. z., zákona č. 132/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z. a zákona č. 238/1998 Z. z.,
2.
zákon č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície,
3.
zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z. z. a zákona č. 257/2001 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z., zákona č. 181/1999 Z. z., zákona č. 356/1999 Z. z., zákona č. 224/2000 Z. z., zákona č. 464/2000 Z. z., zákona č. 241/2001 Z. z. a zákona č. 98/2002 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 ods. 2 sa na konci prvej vety pripájajú tieto slová: „a právne vzťahy s tým súvisiace".
2.
V § 14 odsek 2 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 5 znie:
„(2)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo v konaní o úmyselnom trestnom čine bolo právoplatne rozhodnuté o podmienečnom zastavení jeho trestného stíhania. Bezúhonnosť sa v prijímacom konaní preukazuje odpisom z registra trestov.5)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie:
„5) Zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov v znení zákona č. 48/2002 Z. z.“.
3.
V § 14 ods. 3 písm. c) sa na konci pripája slovo „alebo".
4.
V § 14 sa odsek 3 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d)
bol z predchádzajúceho služobného pomeru prepustený z dôvodu, že
1.
pri služobnom hodnotení bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, alebo
2.
porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, alebo
3.
bol právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta.“.
5.
V § 15 ods. 3 písmeno e) sa vypúšťa.
Doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako písmená e) a f).
6.
V § 20 ods. 3 písmeno e) vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 10 znie:
„e)
dočasnej neschopnosti na službu pre chorobu alebo úraz, počas ktorej policajt nemá nárok na náhradu služobného platu,10)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 10 znie:
„10)
§ 6 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
7.
V § 27 ods. 4 sa vkladajú nové písmená a) a b), ktoré znejú:
„a)
spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,
b)
spôsobilý vykonávať aj funkciu, na ktorú sa požaduje vyšší stupeň vzdelania alebo špecializované vzdelanie,“.
Doterajšie písmená a) až c) sa označujú ako písmená c) až e).
8.
V § 33 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
„Do funkcie, na ktorú sa podľa osobitných predpisov10aa) vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, možno policajta ustanoviť, len ak spĺňa túto spôsobilosť.“.
9.
Poznámka pod čiarou k odkazu 10aa znie:
„10aa)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.“.
10.
V § 44 sa odsek 2 dopĺňa písmenami r) a s), ktoré znejú:
„r)
volenej platenej funkcie poslanca samosprávneho kraja a predsedu samosprávneho kraja,
s)
verejného ochrancu práv.“.
11.
V § 48 sa odsek 3 dopĺňa písmenami o) a p), ktoré znejú:
„o)
preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby,
p)
predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti.“.
12.
V § 72 písm. b) sa slová „ak si túto neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok" nahrádzajú slovami „ak má nárok na náhradu služobného platu,10)".
13.
V § 72 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „a doba ospravedlnenej neprítomnosti v službe podľa § 81 ods. 4.".
14.
V § 72 písmeno i) vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 17a znie:
„i)
materskej alebo rodičovskej dovolenky, počas ktorej má policajtka alebo policajt nárok na materské podľa osobitného predpisu,17a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 17a znie:
„17a)
§ 10 zákona č. 328/2002 Z. z.“.
15.
V § 79 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:
„Služobné voľno sa neudeľuje, ak je neprítomnosť policajta v službe pre dôležitú osobnú prekážku ospravedlnená.“.
16.
§ 81 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 18a znie:
„(4)
Neprítomnosť policajta v službe sa ospravedlní za čas, kedy poberá dávky nemocenského zabezpečenia podľa osobitného predpisu.18a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 18a znie:
„18a)
Zákon č. 328/2002 Z. z.“.
17.
Za § 82 sa vkladá § 82a, ktorý znie:
㤠82a
Za vykonávanie štátnej služby sa posudzuje aj čas
a)
čerpania dovolenky, dodatkovej dovolenky alebo preventívnej rehabilitácie,
b)
keď policajt nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý deň výkonu štátnej služby,
c)
náhradného voľna za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,
d)
služobného voľna pre prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu, ak policajtovi nebola poskytnutá náhrada služobného platu alebo iná náhrada,
e)
služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe,
f)
služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej služby,
g)
odborného školenia,
h)
prestávky v službe,
i)
prestávky na dojčenie.“.
18.
V § 83 sa vypúšťa odsek 1.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 1 a 2.
19.
V § 83 ods. 1 sa v úvodnej vete vypúšťa slovo „aj".
20.
V § 85 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.
21.
§ 85 sa dopĺňa odsekmi 5 až 7, ktoré znejú:
„(5)
Ak sa v rozhodujúcom období zvýši priemerný plat zamestnanca národného hospodárstva Slovenskej republiky viac ako o 5 %, upravia sa funkčné platy uvedené v odseku 3 o percento zodpovedajúce tomuto zvýšeniu.
(6)
Rozhodujúcim obdobím podľa odseku 5 je predchádzajúci kalendárny rok, počínajúc rokom 2002.
(7)
Funkčný plat podľa odseku 5 sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.“.
22.
V § 86 ods. 2 sa za slovo „praxe" vkladajú slová „v pásme".
23.
V § 86 ods. 5 písm. d) sa slová „služobný príjem v chorobe alebo na nemocenské" nahrádzajú slovami „náhradu služobného platu podľa osobitného predpisu,10)".
24.
§ 86 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:
„(6)
Tú istú dobu možno započítať do doby započítateľnej odbornej praxe len raz.
(7)
Prídavok za výsluhu rokov vo vyššom pásme patrí policajtovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom dosiahol počet rokov potrebný na postup do vyššieho pásma.“.
25.
V § 89 ods. 2 sa slová „horná hranica rozpätia" nahrádzajú slovom „príplatok".
26.
§ 91 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Osobný príplatok priznaný podľa odseku 1 alebo 2 sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.“.
27.
V § 92 ods. 2 sa suma „800 Sk" nahrádza sumou „1 100 Sk" a suma „1 500 Sk" sa nahrádza sumou „2 000 Sk".
28.
V § 102 ods. 1 sa za slová „v príslušnom polroku" vkladajú slová „bez prerušenia".
29.
V § 102 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d).
30.
V § 102 ods. 3 sa za slová „do 31. mája príslušného roku" vkladá slovo „vrátane" a za slová „do 30. novembra príslušného roku" sa vkladá slovo „vrátane".
31.
V § 102 ods. 4 písmeno b) znie:
„b)
ktorého služobný pomer sa skončil prepustením podľa § 192 ods. 1 písm. d) až h) alebo ktorému z tých istých dôvodov plynie lehota na skončenie služobného pomeru,“.
32.
V § 102 ods. 4 písmeno c) znie:
„c)
ktorý podľa záveru služobného hodnotenia je spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu alebo je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, ak toto služobné hodnotenie nadobudlo právoplatnosť v danom polroku.“.
33.
V § 102 sa odsek 4 dopĺňa písmenami d) až f), ktoré znejú:
„d)
ktorý bol vo väzbe, ak v danom polroku trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,
e)
ktorý bol uznaný pre chorobu alebo pre úraz za dočasne neschopného a nevznikol mu nárok na náhradu služobného platu,10)
f)
ktorý mal neospravedlnenú neprítomnosť vo výkone štátnej služby, ak trvala aspoň jeden deň.“.
34.
§ 104 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Funkčný plat podľa odseku 3 sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.“.
35.
V § 108 písmeno e) znie:
„e)
neoprávnene prijaté sumy dávok základného sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia policajtov, štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci, ak je policajt povinný ich vrátiť na základe právoplatného rozhodnutia,“.
36.
V § 108 sa vypúšťa písmeno h).
Doterajšie písmená i) a j) sa označujú ako písmená h) a i).
37.
V § 108 písmeno i) znie:
„i)
poistné na zdravotné poistenie a poistné na sociálne zabezpečenie; u policajtov v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj príspevok na poistenie v nezamestnanosti.“.
38.
§ 109 vrátane nadpisu a poznámky pod čiarou k odkazu 25 znie:
㤠109
Služobný príjem počas vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí alebo pri vyslaní na denné štúdium v zahraničí
(1)
Policajtovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí alebo ktorý bol vyslaný na denné štúdium do školy v zahraničí, možno na jeho písomnú žiadosť poskytovať časť služobného príjmu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene. To neplatí, ak policajtovi, ktorý bol vyslaný na denné štúdium do školy v zahraničí, bolo poskytnuté bezplatné ubytovanie a štipendium na pokrytie jeho životných nákladov.
(2)
Časťou služobného príjmu policajta, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí, je na tieto účely 43 % služobného príjmu podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m). Zostávajúca časť 57 % služobného príjmu podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) sa poskytuje v slovenských korunách. V slovenských korunách sa poskytujú aj príplatky podľa § 84 ods. 1 písm. n) až r), ďalší služobný plat podľa § 84 ods. 1 písm. s) a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť podľa § 84 ods. 3.
(3)
Časťou služobného príjmu policajta, ktorý je vyslaný na denné štúdium do školy v zahraničí, je na tieto účely 36 % služobného príjmu podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) po vykonaní zrážok preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, výsluhové zabezpečenie. Zostávajúca časť 64 % služobného príjmu podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) sa poskytuje v slovenských korunách. V slovenských korunách sa poskytujú aj príplatky podľa § 84 ods. 1 písm. n) až r), ďalší služobný plat podľa § 84 ods. 1 písm. s) a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť podľa § 84 ods. 3.
(4)
Služobným platom policajta podľa odseku 1 na účely
a)
§ 35 ods. 9, § 43 ods. 3, § 46 ods. 3, § 75 ods. 2, § 80 až 82 je jeho služobný príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a písm. o) až r) určený v slovenských korunách pred jeho rozdelením podľa odseku 2 alebo 3,
b)
§ 98 až 101 a § 103 je jeho služobný príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) určený v slovenských korunách pred jeho rozdelením podľa odseku 2 alebo 3.
(5)
Časť služobného príjmu podľa § 109 ods. 2 alebo 3 vynásobená platovou reláciou25) je zahraničný plat v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene (ďalej len „zahraničný plat").
(6)
Služobný úrad môže poskytnúť policajtovi na jeho písomnú žiadosť preddavok na zahraničný plat. Poskytnutý preddavok je policajt povinný zúčtovať najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení štátnej služby v zahraničí alebo denného štúdia v zahraničí policajt vráti poskytnutý preddavok alebo jeho pomernú časť najneskôr pred odchodom z cudziny.
(7)
Policajtovi podľa odseku 1 patrí zahraničný plat vo výške zodpovedajúcej odslúženému času, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)
Ustanovenie odseku 1 neplatí pre policajta, u ktorého vykonávanie štátnej služby v zahraničí alebo vyslanie na denné štúdium do školy v zahraničí je kratšie ako šesť mesiacov.
(9)
Policajtovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí v rámci jednotky medzinárodných mierových misií alebo medzinárodných policajných zborov, patrí služobný príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a písm. s) v slovenských korunách a patrí mu zahraničný príspevok od 500 do 2 500 USD mesačne, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo iná medzinárodná zmluva neustanovuje inak. Výšku zahraničného príspevku určí minister v závislosti od charakteru vykonávanej služobnej činnosti, miesta výkonu štátnej služby v zahraničí a miery ohrozenia jeho života alebo zdravia.
(10)
Zahraničný príspevok podľa odseku 9 patrí policajtovi dňom vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí, najskôr však dňom prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky, až do dňa ukončenia vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí, najdlhšie však do dňa prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky.
(11)
Zahraničný príspevok podľa odseku 9 nepatrí policajtovi za čas, za ktorý mu nepatrí služobný príjem alebo náhrada služobného platu.10)
(12)
Zahraničný plat alebo zahraničný príspevok sa vypláca v zahraničí prostredníctvom účtu vo vopred dohodnutom peňažnom ústave v krajine výkonu štátnej služby alebo v krajine štúdia.
(13)
Policajtovi vyslanému na denné štúdium do školy v zahraničí sa služobný plat počas čerpania riadnej dovolenky vypláca v slovenských korunách.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 25 znie:
„25)
§ 99 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
39.
§ 110 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 25a znie:
„(3)
Policajtovi, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí, patria náhrady súvisiace so zahraničnou služobnou cestou a s inými zmenami miesta výkonu štátnej služby v zahraničí podľa osobitného predpisu.25a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 25a znie:
„25a)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 170/1993 Z. z. o poskytovaní náhrad niektorých výdavkov zamestnancom zahraničnej služby v znení neskorších predpisov.“.
40.
V § 113 ods. 2 sa za slovami „pri služobnej ceste" bodkočiarka nahrádza čiarkou a slová „súčasne rozhoduje o dĺžke doby priznávania náhrady" sa nahrádzajú slovami „najdlhšie po dobu troch mesiacov; o poskytovaní náhrad rozhodne nadriadený najneskôr do 30 kalendárnych dní od vzniku služobného pomeru alebo odo dňa preloženia".
41.
V § 113 ods. 3 sa vypúšťa slovo „preukázaných" a za slová „a späť" sa vkladajú slová „ako pri služobnej ceste".
42.
V § 114 ods. 1 sa slovo „a" nahrádza slovom „alebo".
43.
§ 123 vrátane nadpisu znie:
㤠123
Vreckové a náhrada potrebných vedľajších výdavkov
Pri zahraničnej služobnej ceste policajtovi patrí vreckové v cudzej mene do výšky 40 % stravného určeného podľa § 122 a náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov.“.
44.
V § 129 ods. 12 sa za slová „informačnej služby" vkladajú slová „a policajtov Národného bezpečnostného úradu".
45.
V § 130 odsek 3 znie:
„(3)
Rodinou policajta je manžel alebo manželka a deti odkázané výživou na policajta podľa osobitného predpisu23).“.
46.
V § 141 ods. 2 písmená h) až j) znejú:
„h)
zabezpečiť policajtom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo v služobnom úrade alebo v jeho blízkosti. Túto povinnosť nemá voči policajtom vyslaným na služobnú cestu a v prípadoch, ak to vylučujú podmienky výkonu služby,
i)
zabezpečovať stravovanie podľa písmena h) podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja policajtovi v priebehu zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Na účely stravovania sa za zmenu považuje výkon štátnej služby dlhší ako štyri hodiny. Ak zmena trvá viac ako 11 hodín, ale netrvá viac ako 12 hodín, nadriadený môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla; pri zmene trvajúcej viac ako 12 hodín je však povinný jeho poskytnutie zabezpečiť. Ak zmena trvá viac ako 17 hodín, nadriadený môže zabezpečiť poskytnutie tretieho teplého hlavného jedla,
j)
prispievať na stravovanie podľa písmen h) a i) vo výške 65 % ceny teplého hlavného jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu,31) rovnako tak poskytovať príspevok podľa osobitného predpisu.32)“.
47.
V § 141 odsek 3 znie:
„(3)
Nadriadený môže poskytovať policajtovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 2 písm. j), iba ak povinnosť nadriadeného zabezpečiť policajtovi stravovanie vylučujú podmienky výkonu štátnej služby alebo nadriadený nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2 písm. h) až j).“.
48.
§ 141 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
V kolektívnej zmluve možno
a)
upraviť podmienky, za ktorých bude nadriadený poskytovať policajtom stravovanie počas trvania prekážok pri výkone štátnej služby,
b)
rozšíriť okruh policajtov, ktorým nadriadený zabezpečí stravovanie.“.
49.
V § 146 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
„(10)
Preventívna rehabilitácia podľa odseku 4 písm. a) a b) sa poskytuje v kúpeľnorehabilitačných ústavoch alebo v zdravotníckych zariadeniach určených ministerstvom. Náklady spojené s preventívnou rehabilitáciou hradí ministerstvo.“.
Doterajší odsek 10 sa označuje ako odsek 11.
50.
V § 149 ods. 2 sa slová „vyrovnávací príspevok podľa predpisov o nemocenskom poistení35)" nahrádzajú slovami „vyrovnávacia dávka podľa osobitného predpisu35)".
51.
Poznámka pod čiarou k odkazu 35 znie:
„35)
§ 9 zákona č. 328/2002 Z. z.“.
52.
Nadpis nad § 152 znie: „Materská dovolenka a rodičovská dovolenka".
53.
V § 152 ods. 1 druhá veta znie: „V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.".
54.
V § 152 odsek 2 znie:
„(2)
Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne policajtke alebo policajtovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú, poskytne sa policajtke alebo policajtovi, ak o to písomne požiadajú, rodičovská dovolenka až do siedmich rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o ktorý policajt alebo policajtka žiada, najmenej však na jeden mesiac.“.
55.
V § 152 sa vypúšťa odsek 3.
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 5.
56.
§ 153 znie:
㤠153
(1)
Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj policajtka alebo policajt, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.
(2)
Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa poskytuje policajtke alebo policajtovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov, a ak policajtka alebo policajt prevzal dve deti alebo viac detí, alebo ak ide o osamelú policajtku v trvaní 31 týždňov, najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne vek osem mesiacov. Rodičovská dovolenka sa poskytuje až do dňa, keď dieťa dosiahne tri roky veku, a kým dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť a dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú dosiahne sedem rokov veku.“.
57.
V § 154 ods. 1 sa slovo „päť" nahrádza slovom „tri".
58.
V § 154 odsek 2 znie:
„(2)
Policajtke alebo policajtovi, ktorý sa prestal starať o narodené dieťa a ktorého dieťa bolo z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj policajtke alebo policajtovi, ktorého dieťa je v dočasnej starostlivosti detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako zdravotných dôvodov, nepatrí materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka za obdobie, počas ktorého sa o dieťa nestará.“.
59.
V § 154 odsek 4 znie:
„(4)
Ak dieťa zomrie v dobe, keď je policajtka na materskej dovolenke alebo policajtka a policajt na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok veku.“.
60.
V § 155 sa za slovo „policajtka" vkladajú slová „alebo policajt".
61.
§ 177 vrátane nadpisu nad § 177 znie:
„Rozsah a spôsob náhrady škody
§ 177
Policajtovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, je služobný úrad povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za vecnú škodu.“.
62.
§ 178 až 184 sa vypúšťajú.
63.
V § 192 ods. 1 písmeno f) znie:
„f)
bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta,“.
64.
V § 192 sa odsek 1 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h)
v konaní o úmyselnom trestnom čine bolo právoplatne rozhodnuté o podmienečnom zastavení jeho trestného stíhania.“.
65.
V § 192 ods. 3 sa slová „v odseku 1 písm. d), e), f) a g)" nahrádzajú slovami „v odseku 1 písm. d), e), f), g) a h)".
66.
V § 193 ods. 2 sa slová „písm. d) až g)" nahrádzajú slovami „písm. d) až h)".
67.
V § 194 ods. 3 sa slová „písm. d) až g)" nahrádzajú slovami „písm. d) až h)".
68.
V § 195 ods. 2 sa slová „písm. c), e), f) a g)" nahrádzajú slovami „písm. c), e), f), g) a h)".
69.
V § 196 odsek 2 znie:
„(2)
Ak po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru policajt oznámi, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby, platí, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak, že jeho služobný pomer sa skončil uvoľnením uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov; lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni pôvodného rozhodnutia o skončení služobného pomeru.“.
70.
Názov desiatej časti znie:
„PRIESKUMNÉ KONANIE A PRÍSPEVOK NA POISTENIE V NEZAMESTNANOSTI“.
71.
§ 200 až 222 sa vypúšťajú.
72.
V § 223 odsek 3 znie:
„(3)
Ak sa policajtovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby, musí policajt požiadať úrad48a) o posúdenie svojho zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 48a znie:
„48a)
§ 85 zákona č. 328/2002 Z. z.“.
73.
V § 227 ods. 2 sa slová „písm. b), c), e), f) a g)" nahrádzajú slovami „písm. b), c), d), e), f), g) a h)".
74.
V § 232 sa slová „minister, nadriadený a orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva v prípadoch uvedených v tomto zákone" nahrádzajú slovami „minister a nadriadený".
75.
Za § 267 sa vkladá § 267a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠267a
Osobitné splnomocnenie
Riaditeľ Slovenskej informačnej služby je splnomocnený upraviť veci uvedené v § 15 ods. 8, § 32 ods. 3, § 45, § 69 ods. 3, § 129 ods. 8, § 146 ods. 10, § 147 ods. 3, § 164 ods. 4 a § 247 interným predpisom.“.
76.
§ 269 sa vypúšťa.
77.
§ 271 znie:
㤠271
Kde sa v tomto zákone uvádza pojem
a)
rodičovská dovolenka, rozumie sa tým materská dovolenka policajtky alebo rodičovská dovolenka policajta udelená na starostlivosť o narodené dieťa podľa § 152 ods. 1,
b)
ďalšia rodičovská dovolenka, rozumie sa tým rodičovská dovolenka udelená policajtke alebo policajtovi na prehĺbenie starostlivosti o dieťa podľa § 152 ods. 2.“.
78.
V § 276a ods. 1 v prvej vete sa za slovo „dopĺňa" vkladajú slová „so súhlasom služobného úradu".
79.
V § 276a sa vypúšťa odsek 2.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
80.
V § 276a sa v odseku 2 vypúšťajú slová „a 2".
81.
V § 276a ods. 2 sa pripája druhá veta, ktorá znie: „Policajta, ktorý si prestal dopĺňať kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania podľa odseku 1, nadriadený odvolá z funkcie, do ktorej je ustanovený, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel, a ustanoví ho do funkcie alebo ho vymenuje do funkcie podľa § 33.".
82.
Za § 276a sa vkladá nový § 276b, ktorý znie:
㤠276b
Policajt, ktorý je ku dňu 1. júla 2002 ustanovený do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť a túto spôsobilosť nespĺňa, je povinný si ju doplniť najneskôr do 30. júna 2003. Ak si policajt nedoplní špeciálnu odbornú spôsobilosť v ustanovenej lehote, nadriadený ho odvolá z funkcie najneskôr k poslednému dňu tejto lehoty.“.
83.
V § 287 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.
84.
V § 289 sa vypúšťajú slová „s výnimkou § 152 až 154, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti zákona o rodičovskom príspevku".
Čl. III
Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 54/1999 Z. z., zákona č. 337/1999 Z. z. a zákona č. 417/2000 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 ods. 2 sa na konci prvej vety pripájajú slová „a právne vzťahy s tým súvisiace.".
2.
Za § 77 sa vkladá § 77a, ktorý znie:
㤠77a
Za vykonávanie štátnej služby pre nárok na služobný plat sa posudzuje čas
a)
čerpania dovolenky, dodatkovej dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b)
keď colník nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý deň výkonu štátnej služby,
c)
náhradného voľna za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,
d)
prestávky na dojčenie.“.
3.
V § 80 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.
4.
V § 80 sa za odsek 4 vkladajú nové odseky 5 až 7, ktoré znejú:
„(5)
Ak sa v rozhodujúcom období zvýši priemerný plat zamestnanca národného hospodárstva Slovenskej republiky viac ako 5 %, upravia sa funkčné platy uvedené v odseku 3 o percento zodpovedajúce tomuto zvýšeniu.
(6)
Rozhodujúcim obdobím podľa odseku 5 je predchádzajúci kalendárny rok, počínajúc rokom 2002.
(7)
Funkčný plat podľa odsekov 3 a 5 sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.“.
5.
V § 80 sa doterajší odsek 6 označuje ako odsek 8.
6.
§ 81 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:
„(6)
Prídavok za výsluhu rokov vo vyššom pásme patrí colníkovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom dosiahol počet rokov potrebný na postup do vyššieho pásma.
(7)
Prídavok za výsluhu rokov podľa odseku 2 sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.“.
7.
§ 82 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Hodnostný príplatok patrí colníkovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom dosiahol dobu výsluhy rokov v hodnosti.“.
8.
V § 95 ods. 2 písmeno a) znie:
„a)
materskej a rodičovskej dovolenky,“.
9.
V § 95 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e)
počas ktorého plynie lehota na skončenie služobného pomeru prepustením podľa § 183 ods.1 písm. d) až f).“.
10.
V § 95 ods. 4 písmeno b) znie:
„b)
ak bol prepustený podľa § 183 ods.1 písm. d) až f),“.
11.
V § 101 písmeno e) znie:
„e)
neoprávnene prijaté sumy dávok základného sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia colníkov, štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci, ak je colník povinný ich vrátiť na základe právoplatného rozhodnutia,“.
12.
V § 101 sa vypúšťa písmeno h).
Doterajšie písmená i) a j) sa označujú ako písmená h) a i).
13.
V § 101 písmeno i) znie:
„i)
poistné na zdravotné poistenie a poistné na sociálne zabezpečenie; u colníkov v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj príspevok na poistenie v nezamestnanosti.“.
14.
V § 105 ods. 2 sa slová „ods. 6" nahrádzajú slovami „ods. 3".
15.
V § 106 ods.1 sa slová „a) a b)" nahrádzajú slovami „a) alebo b)".
16.
§ 115 znie:
㤠115
Nadriadený poskytne colníkovi pri zahraničnej služobnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov podľa § 103 ods. 1 písm. d) vreckové v cudzej mene do výšky 40 % stravného určeného podľa § 114.“.
17.
V § 119 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá bodka a vypúšťajú sa slová „a § 115".
18.
V § 119 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Colníkovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí nadriadený poskytne vreckové v cudzej mene do výšky 5 % stravného určeného podľa § 114.“.
Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.
19.
V § 133 ods. 2 písmená i) až k) znejú:
„i)
zabezpečiť colníkom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo v služobnom úrade alebo v jeho blízkosti. Túto povinnosť nemá voči colníkom vyslaným na služobnú cestu a v prípadoch, ak to vylučujú podmienky výkonu služby,
j)
zabezpečovať stravovanie podľa písmena i) podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja colníkovi v priebehu zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Na účely stravovania sa za zmenu považuje výkon štátnej služby dlhší ako štyri hodiny. Ak zmena trvá viac ako 11 hodín, ale netrvá viac ako 12 hodín, nadriadený môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla; pri zmene trvajúcej viac ako 12 hodín je však povinný jeho poskytnutie zabezpečiť. Ak zmena trvá viac ako 17 hodín, nadriadený môže zabezpečiť poskytnutie tretieho teplého hlavného jedla,
k)
prispievať na stravovanie podľa písmen i) a j) vo výške 65 % ceny teplého hlavného jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu,22) rovnako tak poskytovať príspevok podľa osobitného predpisu.29)“.
20.
V § 133 odsek 3 znie:
„(3)
Nadriadený môže poskytovať colníkovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 2 písm. k), iba ak povinnosť nadriadeného zabezpečiť colníkom stravovanie vylučujú podmienky výkonu štátnej služby alebo nadriadený nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2 písm. i) až k).“.
21.
§ 133 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
V kolektívnej zmluve možno
a)
upraviť podmienky, za ktorých bude nadriadený poskytovať colníkom stravovanie počas trvania prekážok pri výkone štátnej služby,
b)
rozšíriť okruh colníkov, ktorým nadriadený zabezpečí stravovanie.“.
22.
V § 137 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
„(10)
Preventívna rehabilitácia podľa odseku 4 písm. b) sa poskytuje v kúpeľnorehabilitačných ústavoch alebo v zdravotníckych zariadeniach určených ministerstvom. Náklady spojené s preventívnou rehabilitáciou hradí ministerstvo.“.
Doterajší odsek 10 sa označuje ako odsek 11.
23.
V § 140 ods. 2 sa slová „vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve32)" nahrádzajú slovami „vyrovnávacia dávka podľa osobitného predpisu35)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 35 znie:
„35)
§ 9 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
24.
Nadpis nad § 143 znie: „Materská a rodičovská dovolenka".
25.
V § 143 ods. 1 sa slovo „rodičovská" nahrádza slovom „materská" a druhá veta znie: „V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj colníkovi od narodenia dieťaťa materská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.".
26.
V § 143 ods. 2 sa vypúšťa slovo „ďalšia", slovo „piatich" sa nahrádza slovom „troch" a na konci sa pripájajú slová: „a poskytuje sa v rozsahu, o ktorý colník žiada, najmenej však na jeden mesiac.".
27.
V § 143 odsek 3 znie:
„(3)
Počas materskej dovolenky patrí colníčke materské podľa osobitného predpisu.33) Počas rodičovskej dovolenky patrí colníčke rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.34)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 33 znie:
„33)
§ 10 zákona č. 328/2002 Z. z.“.
28.
V § 143 ods. 4 sa slovo „rodičovskú" nahrádza slovom „materskú".
29.
V § 143 ods. 5 sa slovo „rodičovskej" v príslušnom gramatickom tvare nahrádza slovom „materská" v príslušnom gramatickom tvare.
30.
V § 143 ods. 6 sa slovo „rodičovská" nahrádza slovom „materská".
31.
V § 144 ods. 2 sa vypúšťa slovo „ďalšia" a slová „päť rokov" sa nahrádzajú slovami „tri roky".
32.
V § 145 ods. 1 sa slovo „rodičovská" nahrádza slovom „materská" a slová „päť rokov" sa nahrádzajú slovami „tri roky".
33.
§ 168 vrátane nadpisu nad § 168 znie:
„Rozsah a spôsob náhrady škody
§ 168
Colníkovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, je služobný úrad povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za vecnú škodu.“.
34.
§ 169 až 175 sa vypúšťajú.
35.
Názov desiatej časti znie:
„PRÍSPEVOK NA POISTENIE V NEZAMESTNANOSTI“.
36.
§ 191 až 212 sa vypúšťajú.
37.
V § 213 odsek 3 znie:
„(3)
Ak sa colníkovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby, musí colník požiadať úrad48a) o posúdenie svojho zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 48a znie:
„48a)
§ 85 zákona č. 328/2002 Z. z.“.
38.
V § 221 sa slová "služobný úrad" nahrádzajú slovom "nadriadený".
Čl. IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 72/1995 Z. z., zákona č. 73/1998 Z. z. a zákona č. 256/1999 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 3 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Vo veciach služobného pomeru riaditeľa podľa osobitného predpisu1ba) rozhoduje prezident Slovenskej republiky.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1ba znie:
„1ba)
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.“.
2.
V § 5 ods. 3 písmeno c) sa dopĺňa štvrtým bodom, ktorý znie:
„4.
služobný pomer podľa osobitného predpisu,1ba)“.
Čl. V
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 354/1997 Z. z., zákona č. 366/1997 Z. z., zákona č. 386/1997 Z. z., zákona č. 394/1998 Z. z., zákona č. 56/1999 Z. z., zákona č. 292/1999 Z. z., zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 241/2000 Z. z., zákona č. 245/2000 Z. z., zákona č. 450/2000 Z. z., zákona č. 504/2001 Z. z. a zákona č. 505/2001 Z. z. sa mení takto:
V § 57 ods. 3 sa vypúšťajú slová „alebo výsluhový dôchodok, alebo invalidný výsluhový dôchodok" a slová „rozhodnutím o priznaní výsluhového dôchodku alebo rozhodnutím o priznaní invalidného výsluhového dôchodku".
Čl. VI
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ako to vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 58/1999 Z. z., zákonom č. 181/1999 Z. z., zákonom č. 356/1999 Z. z., zákonom č. 224/2000 Z. z., zákonom č. 464/2000 Z. z., zákonom č. 241/2001 Z. z., zákonom č. 98/2002 Z. z. a týmto zákonom.
Čl. VII
Účinnosť
(1)
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2002 okrem čl. I § 13 a 61, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2004.
(2)
V čl. I § 12 ods. 4 písmená c) a d) a v § 60 ods. 5 písmená c) a d) strácajú účinnosť 31. decembra 2003.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
§ 2 ods. 2 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.
2)
Zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.
3)
§ 10 zákona č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti.
4)
§ 22 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
5)
§ 81 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.§ 127 ods. 2 písm. l) a m) zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.§ 76 ods. 1 písm. d) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
8)
Zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení zákona č. 563/2001 Z. z.
11)
Zákon č. 311/2001 Z. z.
12)
13)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení neskorších predpisov.
14)
§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 420/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1993 Z. z.
15)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
17)
Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24)
§ 35 a 36 zákona č. 380/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z.
26)
§ 65 ods. 1 písm. a) až e) zákona č. 385/2000 Z. z.
27)
Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
28)
§ 93 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 154/2001 Z. z.
29)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z.
30)
Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.
31)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
32)
Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 370/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
33)
§ 25 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii.§ 24 ods. 1 až 3 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách.
34)
§ 4 zákona č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb.
35)
Napríklad vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 46/1985 Zb. o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z.
36)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
37)
Napríklad § 41 až 43 zákona č. 380/1997 Z. z. v znení zákona č. 563/2001 Z. z., zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
38)
§ 136 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.§ 79 a 80 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.§ 74 a 75 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
39)
Zákon č. 283/2002 Z. z.
41)
Zákon č. 420/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 66/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 312/2001 Z. z.Zákon č. 385/2000 Z. z.Zákon č. 154/2001 Z. z.
43)
Zákon č. 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.
45)
§ 44 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
48)
§ 8a ods. 1 písm. r) zákona č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 158/2001 Z. z.
49)
Zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
50)
Zákon č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch v znení zákona č. 241/2001 Z. z.
51)
§ 45 a 46 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
52)
§ 278 a 279 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
§ 69 až 73 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 235/1998 Z. z.
53)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
54)
§ 54 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
55)
Zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
56)
Zákon č. 131/2002 Z. z.
57)
§ 25 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.
62)
§ 22 až 24 zákona č. 114/1998 Z. z. v znení zákona č. 131/1999 Z. z.
63)
§ 26 až 28 zákona č. 114/1998 Z. z.