320/2002 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2002 do 31.08.2002

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

320
ZÁKON
z 23. mája 2002
o brannej povinnosti
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
BRANNÁ POVINNOSŤ
§ 1
Predmet zákona
Tento zákon upravuje rozsah brannej povinnosti, odvodné konanie, povinnú vojenskú službu, posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na výkon povinnej vojenskej služby, vojenskú evidenciu a opatrenia v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.1)
§ 2
Rozsah brannej povinnosti
Branná povinnosť je povinnosť štátneho občana Slovenskej republiky2) (ďalej len „občan")
a)
podrobiť sa odvodu (§ 7) a
b)
vykonať povinnú vojenskú službu (§ 10 ods. 2) alebo inú službu3) namiesto povinnej vojenskej služby.
§ 3
Vznik brannej povinnosti
(1)
Branná povinnosť vzniká občanovi - mužovi dňom, ktorým dovŕši 18 rokov veku (ďalej len „branec") a zaniká dňom, ktorým dovŕši 55 rokov veku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Občanovi, ktorý má trvalý pobyt v cudzine, vzniká branná povinnosť až po prihlásení sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike.
(3)
Osobe, ktorá nadobudla štátne občianstvo Slovenskej republiky, po dovŕšení 18 rokov veku vzniká branná povinnosť dňom nadobudnutia tohto občianstva.
(4)
Osobe, ktorá má viac štátnych občianstiev, vzniká branná povinnosť, ak má trvalý pobyt v Slovenskej republike.
§ 4
Dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti
(1)
Občan, ktorému nevzniká branná povinnosť podľa § 3 ods. 1, alebo cudzinec môže na základe písomnej žiadosti dobrovoľne prevziať brannú povinnosť, ak splnil podmienky ustanovené brancovi týmto zákonom.
(2)
Branná povinnosť prevzatá podľa odseku 1 vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia územnej vojenskej správy o dobrovoľnom prevzatí brannej povinnosti a zaniká dňom, ktorým občan alebo cudzinec dovŕši 55 rokov veku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti cudzincovi povoľuje prezident Slovenskej republiky v čase vojny alebo vojnového stavu na základe písomnej žiadosti cudzinca podanej Ministerstvu obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany"), ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Dobrovoľne prevziať brannú povinnosť možno len v celom jej rozsahu.
(5)
Žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti musí obsahovať tieto údaje o žiadateľovi:
a)
meno a priezvisko,
b)
miesto trvalého pobytu,
c)
štátnu príslušnosť,
d)
rodné číslo a miesto narodenia,
e)
dôvod dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti.
(6)
Proti rozhodnutiu územnej vojenskej správy podľa odseku 2 alebo proti rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky podľa odseku 3 sa nemožno odvolať.
§ 5
Zánik brannej povinnosti
(1)
Branná povinnosť zaniká tomu, kto
a)
bol odvedený v rozpore so zákonom na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení odvodného rozhodnutia z dôvodu nezákonnosti,
b)
sa stal trvalo nespôsobilým vykonať povinnú vojenskú službu na základe právoplatného odvodného rozhodnutia (§ 8 ods. 12),
c)
sa stal trvalo nespôsobilým vykonať povinnú vojenskú službu na základe právoplatného rozhodnutia v prieskumnom konaní,
d)
prestal byť štátnym občanom Slovenskej republiky,
e)
dovŕšil vek 55 rokov a nevykonáva povinnú vojenskú službu v čase, keď bola nariadená mimoriadna služba, na základe ktorej sa predlžuje jeho branná povinnosť až do prepustenia z tejto služby,
f)
vykonal inú službu namiesto povinnej vojenskej služby,
g)
umrel alebo ho vyhlásili za mŕtveho.4)
(2)
Branná povinnosť zaniká aj ženám, ktoré túto povinnosť prevzali dobrovoľne a neukončili úspešne štúdium na vojenskej škole.
DRUHÁ ČASŤ
ODVODNÉ KONANIE
§ 6
Povinnosti branca
(1)
Branec je povinný
a)
podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu u ošetrujúceho lekára,
b)
doručiť územnej vojenskej správe do 31. januára roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom dovŕšil 18 rokov, vyplnený dotazník branca,
c)
podrobiť sa odvodu (§ 7),
d)
podrobiť sa odbornému lekárskemu vyšetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré určí lekár územnej vojenskej správy, s cieľom získať podklady na rozhodnutie územnej vojenskej správy.
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 písm. b) a c) sa nevzťahuje na branca, ktorý je
a)
na základe rozhodnutia alebo posudku Sociálnej poisťovne5) uznaný za invalidného alebo ťažko zdravotne postihnutého,
b)
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorému bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená.
(3)
Branec podľa odseku 2 alebo jeho zákonný zástupca je povinný územnej vojenskej správe doručiť originál alebo úradne overenú kópiu dokladu o invalidite, o ťažkom zdravotnom postihnutí alebo o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony, na základe ktorého územná vojenská správa rozhodne o nespôsobilosti branca vykonať povinnú vojenskú službu.
§ 7
Odvod
(1)
Účelom odvodu branca je posúdiť jeho zdravotný stav a rozhodnúť o spôsobilosti vykonať povinnú vojenskú službu. Odvod je pravidelný (§ 8) alebo mimoriadny (§ 28).
(2)
Odvod vykonáva územná vojenská správa, ktorá si na tento účel zriaďuje odvodnú komisiu v zložení
a)
predseda - riaditeľ územnej vojenskej správy alebo ním poverený zástupca,
b)
lekár územnej vojenskej správy alebo lekár určený riaditeľom vyššej vojenskej správy,
c)
lekár určený príslušným štátnym okresným lekárom,
d)
prednosta okresného úradu príslušného podľa miesta trvalého pobytu branca alebo ním poverený zamestnanec.
(3)
Odvod zabezpečujú
a)
zamestnanci územnej vojenskej správy určení jej riaditeľom,
b)
zdravotná sestra a laborant určení príslušným štátnym okresným lekárom,
c)
zamestnanci okresného úradu určení prednostom okresného úradu.
(4)
Pri odvode môže byť prítomný starosta obce, v ktorej má občan trvalý pobyt, alebo ním poverený zástupca.
§ 8
Pravidelný odvod
(1)
Pravidelný odvod branca sa vykonáva v termínoch, ktoré určuje ministerstvo obrany.
(2)
Branca povolá na odvod územná vojenská správa písomným predvolaním. Územná vojenská správa doručí brancovi písomné predvolanie najneskôr 15 dní pred termínom konania pravidelného odvodu.
(3)
Branec je povinný dostaviť sa na miesto pravidelného odvodu v termíne určenom v písomnom predvolaní. Pri odvode je branec povinný preukázať svoju totožnosť.
(4)
Ak sa branec nedostaví na miesto pravidelného odvodu podľa odseku 3 a neoznámi vznik prekážky podľa odseku 6, môže byť predvedený. O možnosti predvedenia územná vojenská správa upovedomí branca v písomnom predvolaní.
(5)
Ak územná vojenská správa nepovolá branca písomným predvolaním, branec je povinný dostaviť sa na miesto pravidelného odvodu v termíne určenom vo verejnej vyhláške o konaní pravidelných odvodov.
(6)
Branec je povinný bezodkladne oznámiť územnej vojenskej správe podľa miesta trvalého pobytu vznik príčiny alebo prekážky, ktorá mu bráni dostaviť sa na pravidelný odvod, a jej zánik.
(7)
Ak sa branec nemôže dostaviť v určenom termíne na pravidelný odvod z dôvodu
a)
choroby alebo úrazu doloženého písomným lekárskym potvrdením,
b)
zaistenia, zadržania, zatknutia, väzby alebo výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody,
c)
inej prekážky, ktorá môže vzniknúť nezávisle od neho a je preukázaná originálom alebo úradne overenou kópiou,
územná vojenská správa povolá takého branca na odvod v inom termíne.
(8)
Branec povolaný na pravidelný odvod je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, ktorú vykonajú lekári odvodnej komisie.
(9)
Ošetrujúci lekár je povinný na základe žiadosti lekára územnej vojenskej správy zapožičať na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na 14 dní, zdravotnú dokumentáciu branca s cieľom posúdiť jeho zdravotnú spôsobilosť na výkon povinnej vojenskej služby.
(10)
Územná vojenská správa na základe posúdenia odvodnej komisie o spôsobilosti branca vykonať povinnú vojenskú službu vydá odvodné rozhodnutie o
a)
spôsobilosti vykonať povinnú vojenskú službu s výrokom „ODVEDENÝ",
b)
trvalej nespôsobilosti vykonať povinnú vojenskú službu s výrokom „NEODVEDENÝ",
c)
dočasnej nespôsobilosti vykonať povinnú vojenskú službu zo zdravotných dôvodov s výrokom „DOČASNE NEODVEDENÝ"; rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať povinnú vojenskú službu môže územná vojenská správa vydať najmenej na 12 mesiacov, najviac však na 24 mesiacov. Najneskôr do uplynutia 24 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti odvodného rozhodnutia o dočasnej nespôsobilosti rozhodne územná vojenská správa o spôsobilosti alebo o trvalej nespôsobilosti vykonať povinnú vojenskú službu.
(11)
Branec, ktorý je podľa právoplatného odvodného rozhodnutia spôsobilý vykonať povinnú vojenskú službu, stáva sa odvedencom.
(12)
Brancovi, ktorý je podľa právoplatného odvodného rozhodnutia trvale nespôsobilý vykonať povinnú vojenskú službu, územná vojenská správa vydá preukaz o trvalej nespôsobilosti vykonať povinnú vojenskú službu.
(13)
Branca, ktorý má trvalý pobyt v Slovenskej republike a nenachádza sa na jej území v termíne určenom na vykonanie odvodu, povolá územná vojenská správa na pravidelný odvod po jeho návrate na územie Slovenskej republiky.
(14)
Zdravotnú spôsobilosť brancov na plnenie brannej povinnosti a podmienky zdravotnej klasifikácie odvedencov a vojakov na výkon povinnej vojenskej služby a jednotlivých vojenských odborností vojakov povinnej vojenskej služby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo obrany po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.
§ 9
Preskúmanie právoplatného odvodného rozhodnutia
(1)
Preskúmanie právoplatného odvodného rozhodnutia vydaného podľa § 8 ods. 10 územnou vojenskou správou môže vykonať príslušná vyššia vojenská správa do troch rokov odo dňa jeho právoplatnosti.
(2)
Ak sa preskúmava právoplatné odvodné rozhodnutie podľa odseku 1, príslušná vyššia vojenská správa zriaďuje vyššiu odvodnú komisiu v zložení
a)
predseda - riaditeľ príslušnej vyššej vojenskej správy alebo ním poverený zástupca,
b)
lekár príslušnej vyššej vojenskej správy a dvaja lekári územných vojenských správ určení riaditeľom vyššej vojenskej správy,
c)
zamestnanec príslušnej vyššej vojenskej správy určený riaditeľom príslušnej vyššej vojenskej správy.
(3)
Preskúmanie právoplatného odvodného rozhodnutia vydaného podľa § 8 ods. 10 územnou vojenskou správou môže vykonať z vlastného podnetu alebo z iného podnetu ministerstvo obrany do troch rokov odo dňa jeho právoplatnosti, ak príslušná vyššia vojenská správa
a)
nezačala konanie, hoci na to bola povinná, alebo
b)
nerozhodla v ustanovenej lehote.6)
(4)
Členom vyššej odvodnej komisie nesmie byť osoba, ktorá bola v tej istej veci členom odvodnej komisie územnej vojenskej správy.
(5)
Na preskúmanie právoplatného odvodného rozhodnutia podľa odseku 2 a na rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam príslušnej vyššej vojenskej správy vydaných podľa odseku 1 ministerstvo obrany zriaďuje päťčlennú ústrednú vojenskú lekársku komisiu. Ústrednú vojenskú lekársku komisiu riadi predseda, ktorého vymenúva a odvoláva minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany"). Ďalších členov tejto komisie na návrh jej predsedu vymenúva a odvoláva minister obrany.
(6)
Ošetrujúci lekár občana je povinný na základe žiadosti lekára príslušnej vyššej vojenskej správy alebo lekára ústrednej vojenskej lekárskej komisie zapožičať na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na sedem dní, zdravotnú dokumentáciu občana s cieľom preskúmať jeho zdravotnú spôsobilosť na výkon povinnej vojenskej služby.
(7)
Ak je na preskúmanie potrebné odborné lekárske vyšetrenie, občan sa podrobí lekárskemu vyšetreniu vo vojenskom zdravotníckom zariadení, ktoré určí lekár príslušnej vyššej vojenskej správy alebo lekár ústrednej vojenskej lekárskej komisie.
(8)
Rozhodnutie o preskúmaní právoplatného odvodného rozhodnutia podľa odseku 1 vydá vyššia vojenská správa.
(9)
Rozhodnutie o preskúmaní právoplatného odvodného rozhodnutia podľa odseku 3 vydá ministerstvo obrany.
(10)
Proti rozhodnutiu o preskúmaní právoplatného rozhodnutia podľa odseku 8, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie podľa odseku 1, možno podať odvolanie.
(11)
Proti rozhodnutiu o preskúmaní právoplatného rozhodnutia podľa odseku 9, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie podľa odseku 2, možno podať rozklad.
TRETIA ČASŤ
POVINNÁ VOJENSKÁ SLUŽBA
§ 10
Druhy povinnej vojenskej služby
(1)
Povinnú vojenskú službu vykonáva odvedenec v ozbrojených silách Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily").
(2)
Druhy povinnej vojenskej služby sú
a)
základná služba,
b)
náhradná služba,
c)
zdokonaľovacia služba,
d)
mimoriadna služba.
Základná služba a náhradná služba
§ 11
(1)
Základná služba trvá deväť mesiacov, ak tento zákon neustanovuje inak. Základnú službu je povinný vykonať odvedenec, ktorý bol povolaný na jej vykonanie územnou vojenskou správou. Do času výkonu základnej služby sa započítava aj výkon mimoriadnej služby.
(2)
Náhradná služba trvá tri mesiace, ak tento zákon neustanovuje inak. Náhradnú službu (§ 13 ods. 2) je povinný vykonať odvedenec alebo príslušník ozbrojených síl (ďalej len „vojak"), ktorý bol určený a povolaný na jej vykonanie územnou vojenskou správou. Do času výkonu náhradnej služby sa započítava výkon základnej služby a výkon mimoriadnej služby.
(3)
Základná služba a náhradná služba sa začínajú prezentáciou odvedenca v deň jeho skutočného nástupu do vojenského útvaru.
(4)
Prezentáciou podľa odseku 3 sa rozumie overenie totožnosti odvedenca, odobratie povolávacieho rozkazu odvedencovi, vykonanie lekárskej prehliadky odvedenca lekárom vojenského útvaru a oznámenie odvedencovi jeho zaradenie do funkcie v určenom vojenskom útvare. Po prezentácii sa odvedenec stáva vojakom.
§ 12
(1)
Základná služba alebo náhradná služba sa končí prevzatím prepúšťacích dokladov od služobného orgánu7) vo vojenskom útvare, v ktorom vojak vykonával základnú službu alebo náhradnú službu; ak prepúšťacie doklady neprevzal, uplynutím dňa prepustenia z výkonu základnej služby alebo náhradnej služby.
(2)
Termíny nástupu na výkon základnej služby alebo náhradnej služby a termíny prepustenia z výkonu základnej služby alebo náhradnej služby určí ministerstvo obrany.
§ 13
(1)
Na výkon náhradnej služby možno určiť odvedenca alebo vojaka, ktorému bol výkon základnej služby prerušený pred uplynutím troch mesiacov základnej služby, alebo vojaka vo výkone základnej služby, ktorý ešte nevykonal tri mesiace základnej služby, na základe písomnej žiadosti z dôvodu hodného osobitného zreteľa, najmä ak
a)
je otcom dieťaťa, ktoré s ním žije v domácnosti,8)
b)
mu bolo rozhodnutím súdu zverené do výchovy dieťa a žije s ním v domácnosti,
c)
sa stane jediným živiteľom rodinného príslušníka odkázaného na neho výživou a tohto rodinného príslušníka nemožno zabezpečiť dávkami sociálnej pomoci, alebo ak rodinný príslušník, ktorý sa stará o iného rodinného príslušníka, stane sa neschopným túto povinnosť plniť,
d)
je rozhodnutím súdu ustanovený za opatrovníka invalidnej osoby alebo osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, alebo osoby, ktorej bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená, a starostlivosť o tieto osoby nemožno zabezpečiť inak, najmä umiestnením v zariadení sociálnych služieb alebo opatrovateľskou službou,
e)
ho postihnú následky mimoriadnej udalosti alebo úmrtia rodinného príslušníka, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny,
f)
má len jedného rodiča, s ktorým žije v domácnosti aspoň jeden maloletý súrodenec alebo iný rodinný príslušník.
(2)
Na výkon náhradnej služby sa určuje odvedenec na základe žiadosti z dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa odseku 1 alebo ten, ktorý bez vlastnej viny bol odvedený po 31. decembri roku, v ktorom dovŕšil 30 rokov veku, alebo bez vlastnej viny nebol povolaný na výkon základnej služby do 31. decembra roku, v ktorom dovŕšil 30 rokov veku, alebo ten, ktorý požiadal o prijatie do služobného pomeru profesionálneho vojaka, spĺňa podmienky na prijatie do služobného pomeru9) s výnimkou vykonania základnej služby alebo náhradnej služby a bude pred určením na výkon náhradnej služby zaradený do prípravy na výkon profesionálnej služby.
(3)
O žiadosti o určenie na výkon náhradnej služby podľa odsekov 1 a 2 rozhoduje územná vojenská správa.
(4)
K žiadosti o určenie na výkon náhradnej služby je odvedenec alebo vojak povinný pripojiť úradne overenú kópiu dokladu potvrdzujúceho dôvody v nej uvedené.
(5)
Odvedenec alebo vojak, ktorému bol výkon základnej služby prerušený, je povinný bezodkladne oznámiť územnej vojenskej správe zánik dôvodov, na základe ktorých žiadal o určenie na výkon náhradnej služby alebo na základe ktorých bol určený na výkon náhradnej služby. Rozhodnutie o určení na výkon náhradnej služby sa v tomto prípade zruší.
(6)
Za rodinného príslušníka sa na účely tohto zákona považujú manžel alebo druh, deti, rodičia, súrodenci a iné blízke osoby.10)
§ 14
Povolanie a nástup na výkon základnej služby alebo náhradnej služby
(1)
Odvedenec sa povoláva na výkon základnej služby alebo náhradnej služby spravidla v roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom bol odvedený.
(2)
Územná vojenská správa povolá odvedenca na výkon základnej služby alebo náhradnej služby povolávacím rozkazom. Územná vojenská správa doručí odvedencovi povolávací rozkaz najneskôr 15 dní pred termínom nástupu na výkon základnej služby alebo náhradnej služby; výnimočne možno túto lehotu skrátiť na základe písomného súhlasu odvedenca. Doručenie povolávacieho rozkazu na výkon základnej služby alebo náhradnej služby odvedencovi môže vykonať územná vojenská správa v súčinnosti s obcou.
(3)
Vzor povolávacieho rozkazu na výkon základnej služby alebo náhradnej služby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo obrany.
(4)
Ak pri doručovaní povolávacieho rozkazu nebude odvedenec dosiahnuteľný, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu bude povolávací rozkaz doručený znovu v určený deň a hodinu. Ak opätovné doručenie povolávacieho rozkazu nebude úspešné, územná vojenská správa môže požiadať príslušný útvar Policajného zboru o predvedenie odvedenca.
(5)
Odvedencovi predvedenému podľa odseku 4 územná vojenská správa odovzdá povolávací rozkaz do vlastných rúk.
(6)
Ak odvedenec bezdôvodne odoprel prevzatie povolávacieho rozkazu, považuje sa povolávací rozkaz odvedencovi za doručený, a to dňom, keď prevzatie odoprel. Na to musí doručovateľ odvedenca upozorniť.
(7)
Povolávací rozkaz oprávňuje odvedenca na cestu verejnou autobusovou dopravou11) a verejnou osobnou dopravou na dráhe12) z miesta trvalého pobytu na miesto určenia a vojaka po skončení základnej služby alebo náhradnej služby späť do miesta trvalého pobytu bez úhrady cestovného.
(8)
Odvedenec je povinný dostaviť sa podľa povolávacieho rozkazu v určený deň a určenú hodinu na určené miesto.
(9)
Proti rozhodnutiu územnej vojenskej správy podľa odseku 2 o povolaní odvedenca na výkon základnej služby alebo náhradnej služby sa nemožno odvolať.
(10)
Odvedenec je povinný územnej vojenskej správe bezodkladne oznámiť dôvody, pre ktoré nemôže v určený deň nastúpiť na výkon základnej služby alebo náhradnej služby a tieto dôvody preukázať originálom alebo úradne overenou kópiou dokladu.
(11)
Odvedenec je povinný územnej vojenskej správe bezodkladne oznámiť zánik dôvodov, pre ktoré nemohol v určený deň nastúpiť na výkon základnej služby alebo náhradnej služby.
(12)
Odvedencovi, ktorý nemohol nastúpiť na výkon základnej služby alebo náhradnej služby v určený deň, územná vojenská správa rozhodnutím odloží nástup na výkon základnej alebo náhradnej služby a povolá odvedenca na výkon základnej služby alebo náhradnej služby v inom nástupnom termíne.
(13)
Odvedenca, ktorý sa dlhodobo zdržuje v zahraničí, povolá územná vojenská správa na výkon základnej služby alebo náhradnej služby po návrate do Slovenskej republiky.
§ 15
Odklad nástupu na výkon základnej služby alebo náhradnej služby
(1)
Odvedencovi, ktorý sa pripravuje na budúce povolanie, alebo z vážnych rodinných dôvodov môže územná vojenská správa na základe písomnej žiadosti povoliť odklad nástupu na výkon základnej služby alebo náhradnej služby (ďalej len „odklad"), a to najdlhšie do konca roku, v ktorom dovŕši 25 rokov veku.
(2)
Odvedencovi, ktorý bol prijatý na štúdium na vysokej škole, môže územná vojenská správa na základe písomnej žiadosti povoliť odklad, najdlhšie však do konca roku, v ktorom dovŕši 27 rokov veku.
(3)
K žiadosti o odklad alebo o predĺženie odkladu je odvedenec povinný pripojiť originál alebo úradne overenú kópiu rozhodnutia o prijatí na štúdium alebo originál alebo úradne overenú kópiu dokladu, ktorý potvrdzuje dôvody, pre ktoré žiada o udelenie odkladu. Odvedenec, ktorému bol povolený odklad z dôvodu prípravy na budúce povolanie alebo prijatia na štúdium na vysokej škole, je povinný preukázať každoročne do 31. októbra pokračovanie v štúdiu alebo pokračovanie v príprave na budúce povolanie potvrdením o návšteve školy.
(4)
O odklad pre odvedenca môže s jeho súhlasom žiadať zamestnávateľ, ktorý plní úlohy súvisiace so zabezpečením obrany štátu alebo civilnej ochrany obyvateľstva a ktorý bez tohto odvedenca nemôže plniť určené úlohy a nemôže za neho získať primeranú náhradu, najdlhšie však do konca roka, v ktorom odvedenec dovŕši 25 rokov veku.
(5)
Odvedenec je povinný bezodkladne oznámiť územnej vojenskej správe zánik dôvodov, na základe ktorých mu bol odklad povolený. Rozhodnutie o odklade v takom prípade územná vojenská správa zruší a povolá odvedenca na výkon základnej služby alebo náhradnej služby v nasledujúcich rokoch.
(6)
Odvedenec, ktorému bol povolený odklad, bude povolaný na výkon základnej služby alebo náhradnej služby v roku, v ktorom sa odklad končí alebo v nasledujúcich rokoch.
(7)
Vláda Slovenskej republiky môže každoročne určiť počet odvedencov, ktorým možno na základe žiadosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy povoliť odklad z dôvodov prípravy na plnenie úloh ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, najdlhšie však do konca roka, v ktorom odvedenec dovŕši 27 rokov veku.
§ 16
Prerušenie výkonu základnej služby alebo náhradnej služby
(1)
Vojakovi, ktorý vykonáva základnú službu alebo náhradnú službu, služobný orgán preruší výkon základnej služby alebo náhradnej služby na základe
a)
rozhodnutia vlády Slovenskej republiky o znížení početného stavu ozbrojených síl,
b)
rozhodnutia ministerstva obrany o hromadnom prepustení vojakov jedného nástupného termínu z výkonu základnej služby alebo náhradnej služby,
c)
rozhodnutia vojenského zdravotníckeho zariadenia po vykonanom prieskumnom konaní (§ 24), ak je vojak dočasne nespôsobilý vykonávať vojenskú službu,
d)
lekárskej správy o tehotenstve ženy,
e)
právoplatného rozhodnutia súdu o odsúdení vojaka na nepodmienečný trest odňatia slobody a doručenia nariadenia súdu o nástupe do výkonu trestu odňatia slobody dňom nástupu do výkonu trestu odňatia slobody, ak sa výkon trestu odňatia slobody nevykonáva vo vojenskom nápravnom útvare,
f)
právoplatného rozhodnutia súdu o vzatí do väzby dňom vzatia do väzby.
(2)
Prerušenie výkonu základnej služby alebo náhradnej služby z dôvodov podľa odseku 1 vyhlási služobný orgán v písomnom vojenskom rozkaze. Proti rozhodnutiu o prerušení výkonu základnej služby alebo náhradnej služby sa nemožno odvolať.
(3)
Vojakovi, ktorý vykonáva základnú službu alebo náhradnú službu, možno výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušiť na základe jeho písomnej žiadosti z dôvodov hodných osobitného zreteľa uvedených v § 13 ods. 1 alebo zo študijných dôvodov. O žiadosti rozhoduje územná vojenská správa.
(4)
Vojak, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený, je povinný po zániku dôvodov, pre ktoré mu bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený, túto skutočnosť bezodkladne oznámiť územnej vojenskej správe. Územná vojenská správa ho povolá na dokončenie výkonu základnej služby alebo náhradnej služby v najkratšom možnom termíne.
(5)
Na povolanie vojaka, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený, na dokončenie výkonu základnej služby alebo náhradnej služby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 14 ods. 4 až 13.
§ 17
Odpustenie výkonu základnej služby alebo náhradnej služby a odpustenie zostatku výkonu základnej služby alebo náhradnej služby
(1)
Odvedencovi a vojakovi, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený, alebo vojakovi v základnej službe alebo náhradnej službe, ktorému zomrel súrodenec v priamej súvislosti s výkonom povinnej vojenskej služby, alebo ak na riešenie jeho vážnych rodinných problémov nepostačujú opatrenia podľa § 13, § 15 alebo § 16, môže minister obrany na základe žiadosti odvedenca alebo vojaka vykonanie základnej služby alebo náhradnej služby, alebo ich nevykonanú časť odpustiť.
(2)
Odvedencovi, ktorý bez vlastnej viny nenastúpil na výkon základnej služby alebo náhradnej služby do 30 rokov veku, alebo ak bol bez vlastnej viny odvedený po dovŕšení 30 rokov veku, môže minister obrany na základe písomnej žiadosti odvedenca výkon základnej služby alebo náhradnej služby odpustiť.
(3)
Proti rozhodnutiu ministra obrany podľa odseku 1 a 2 sa nemožno odvolať.
(4)
Vojakovi, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený, môže minister obrany na základe písomnej žiadosti vojaka zostatok výkonu základnej služby alebo náhradnej služby odpustiť, ak
a)
mu bol výkon základnej služby prerušený podľa § 16 ods. 1 písm. a), b), d) a ods. 3 a zostatok výkonu základnej služby nepresahuje tri mesiace,
b)
vykonal základnú službu v trvaní viac ako dva mesiace a v čase prerušenia výkonu základnej služby bol určený na výkon náhradnej služby alebo
c)
vykonal náhradnú službu v trvaní viac ako dva mesiace.
(5)
Vojakom vo výkone základnej služby alebo náhradnej služby sa pri hromadnom prepustení odpúšťa zostatok výkonu základnej služby alebo náhradnej služby, ak zostatok nepresahuje desať dní. Tento čas sa považuje za výkon základnej služby alebo náhradnej služby. Hromadným prepustením vojakov z výkonu základnej služby alebo náhradnej služby sa rozumie prepustenie vojakov základnej služby alebo náhradnej služby, ktorí nastúpili na jej výkon v jednom nástupnom termíne.
(6)
Vojakovi, ktorému bol výkon základnej služby prerušený podľa § 16 ods. 1 písm. c), môže minister obrany alebo ním poverený služobný orgán na základe písomnej žiadosti vojaka odpustiť zostatok výkonu základnej služby, ak zostatok výkonu základnej služby nepresahuje tri mesiace.
§ 18
Zdokonaľovacia služba
(1)
Zdokonaľovaciu službu je povinný podľa potrieb ozbrojených síl vykonať
a)
vojak, ktorý vykonal základnú službu alebo náhradnú službu, alebo vojak, ktorý skončil prípravnú službu a nevykonáva profesionálnu službu13), alebo vojak, ktorý skončil výkon profesionálnej služby a branná povinnosť mu ešte trvá,
b)
vojak, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený a ktorému bol zostatok výkonu základnej služby alebo náhradnej služby odpustený,
c)
vojak, ktorý skončil služobný pomer v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polícii, Slovenskej informačnej službe, colnej správe, Hasičskom a záchrannom zbore alebo v Národnom bezpečnostnom úrade a branná povinnosť mu ešte trvá.
(2)
Na zabezpečenie pripravenosti ozbrojených síl vykonáva vojak uvedený v odseku 1 (ďalej len „vojak v zálohe") zdokonaľovaciu službu podľa potrieb ozbrojených síl v celkovej dĺžke
a)
do 12 týždňov - mužstvo alebo poddôstojníci,
b)
do 16 týždňov - práporčíci, dôstojníci alebo generáli; do tohto času sa započítava aj zdokonaľovacia služba, ktorú vykonali ako mužstvo a poddôstojníci.
(3)
Vojaka v zálohe povoláva na výkon zdokonaľovacej služby územná vojenská správa povolávacím rozkazom. Územná vojenská správa vojakovi v zálohe doručí povolávací rozkaz najneskôr 30 dní pred termínom nástupu na výkon zdokonaľovacej služby; výnimočne s písomným súhlasom vojaka v zálohe možno túto lehotu skrátiť.
(4)
Vzor povolávacieho rozkazu vojaka v zálohe na zdokonaľovaciu službu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo obrany.
(5)
Povolávací rozkaz oprávňuje vojaka v zálohe povolaného na výkon zdokonaľovacej služby na cestu verejnou autobusovou dopravou a verejnou osobnou dopravou na dráhe z miesta trvalého pobytu na miesto určenia a späť bez úhrady cestovného.
(6)
Vojak v zálohe je povinný dostaviť sa podľa povolávacieho rozkazu v určený deň a hodinu na určené miesto výkonu zdokonaľovacej služby.
(7)
Proti rozhodnutiu územnej vojenskej správy o povolaní vojaka v zálohe na výkon zdokonaľovacej služby podľa odseku 3 sa nemožno odvolať.
(8)
Územná vojenská správa na základe písomnej žiadosti vojaka v zálohe alebo z vlastného rozhodnutia výkon zdokonaľovacej služby odpustí vojakovi v zálohe
a)
pripravenému vykonávať predurčenú vojnovú funkciu v ozbrojených silách,
b)
zaradenému do zálohy po skončení výkonu profesionálnej služby,
c)
ktorému výkon mimoriadnej služby presiahol celkovú dĺžku zdokonaľovacej služby.
(9)
Vojakovi v zálohe môže územná vojenská správa na základe písomnej žiadosti z dôvodu hodného osobitného zreteľa (§ 13 ods.1) povoliť odklad nástupu na výkon zdokonaľovacej služby a povolá ho na jej výkon v inom termíne.
(10)
Žiadosť o odklad výkonu zdokonaľovacej služby môže so súhlasom zamestnanca - vojaka v zálohe - podať aj jeho zamestnávateľ, ak bez tohto zamestnanca nemôže plniť pracovné úlohy a nemá za neho primeranú náhradu.
(11)
Proti rozhodnutiu územnej vojenskej správy o odpustení výkonu zdokonaľovacej služby alebo proti rozhodnutiu o odklade výkonu zdokonaľovacej služby sa nemožno odvolať.
(12)
Služobný orgán predčasne prepustí vojaka v zálohe z výkonu zdokonaľovacej služby na základe rozhodnutia o
a)
zdravotnej nespôsobilosti vykonávať zdokonaľovaciu službu,
b)
vzatí do väzby alebo určení nástupu do výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody,
c)
povolení odkladu vykonať zdokonaľovaciu službu.
(13)
Vojakovi v zálohe predčasne prepustenému z výkonu zdokonaľovacej služby sa do celkovej dĺžky výkonu zdokonaľovacej služby započítava len skutočne vykonaný čas.
§ 19
Nahrádzanie a odpustenie zmeškaného času výkonu povinnej vojenskej služby
(1)
Vojak, ktorý vykonáva povinnú vojenskú službu, je povinný nahradiť čas výkonu povinnej vojenskej služby, ktorý zmeškal z dôvodu
a)
prekročenia celkovej dĺžky riadnej dovolenky alebo mimoriadnej dovolenky,
b)
čerpania dovolenky bez nároku na peňažné náležitosti,
c)
umiestnenia do oddelenia výkonu disciplinárnych trestov,
d)
výkonu trestu vo vojenskom nápravnom útvare,
e)
svojmocného vzdialenia,
f)
choroby alebo úrazu, ak choroba alebo úraz vznikli alebo sa zhoršili úmyselným zavinením vojaka.
(2)
Nahradenie zmeškaného času výkonu povinnej vojenskej služby podľa odseku 1 písm. a) až e) v rozsahu nepresahujúcom 30 dní môže odpustiť minister obrany.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 sa nemožno odvolať.
§ 20
Dočasné oslobodenie od výkonu povinnej vojenskej služby
(1)
Od výkonu povinnej vojenskej služby je občan dočasne oslobodený počas výkonu funkcie
a)
prezidenta Slovenskej republiky,
b)
člena vlády Slovenskej republiky a vedúceho ostatných ústredných orgánov štátnej správy,
c)
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,
d)
verejného ochrancu práv,
e)
sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,
f)
člena Súdnej rady Slovenskej republiky,
g)
generálneho prokurátora Slovenskej republiky,
h)
predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
i)
guvernéra Národnej banky Slovenska,
j)
prednostu krajského úradu a prednostu okresného úradu,
k)
predsedu vyššieho územného celku,
l)
primátora mesta a starostu obce.
(2)
Od výkonu povinnej vojenskej služby od začatia volebnej kampane až do skončenia volieb je dočasne oslobodený občan zapísaný na kandidátskej listine na funkciu
a)
prezidenta Slovenskej republiky,
b)
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, poslanca mestského zastupiteľstva a poslanca obecného zastupiteľstva,
c)
predsedu vyššieho územného celku, primátora mesta alebo starostu obce.
(3)
Od výkonu povinnej vojenskej služby sú dočasne oslobodení odvedenci, vojaci základnej služby a vojaci náhradnej služby, ktorým bol výkon vojenskej služby prerušený, a vojaci v zálohe počas plnenia úloh v diplomatických službách alebo v medzinárodných misiách mimo územia Slovenskej republiky, na ktoré boli vyslaní Slovenskou republikou alebo medzinárodnou organizáciou, ktorej je Slovenská republika členom.
§ 21
Oslobodenie od výkonu zdokonaľovacej služby
(1)
Od výkonu zdokonaľovacej služby je počas trvania služobného pomeru oslobodený príslušník
a)
Policajného zboru,
b)
Zboru väzenskej a justičnej stráže,
c)
Slovenskej informačnej služby,
d)
Železničnej polície,
e)
colnej správy,
f)
Hasičského a záchranného zboru,
g)
Národného bezpečnostného úradu.
(2)
Zamestnávatelia sú podľa odseku 1 povinní do piatich dní oznámiť príslušnej územnej vojenskej správe skončenie služobného pomeru svojho príslušníka, na ktorého sa vzťahuje branná povinnosť.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ZÁLOHA OZBROJENÝCH SÍL
§ 22
Zloženie zálohy ozbrojených síl
(1)
Na doplňovanie ozbrojených síl v čase vojny alebo vojnového stavu1) sa vytvára v mieri záloha ozbrojených síl.
(2)
Zálohu ozbrojených síl tvoria vojaci v zálohe podľa § 18 ods. 1 a odvedenci, ktorým bola základná služba alebo náhradná služba odpustená.
§ 23
Zaradenie do zálohy ozbrojených síl
(1)
Zaradenie vojaka do zálohy sa vykonáva dňom nasledujúcim po dni, ktorým bol vojak prepustený z výkonu
a)
základnej služby alebo náhradnej služby,
b)
mimoriadnej služby a nie je ďalej povinný vykonať zostatok základnej služby alebo náhradnej služby,
c)
prípravnej služby a nebol prijatý do služobného pomeru,
d)
profesionálnej služby alebo zo služobného pomeru (§ 21).
(2)
Zaradenie odvedenca podľa § 17 ods.1 do zálohy sa vykoná dňom nasledujúcim po dni, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o odpustení výkonu základnej služby alebo náhradnej služby alebo ich častí.
(3)
Vojak, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený podľa § 16 a ktorému bol zostatok základnej služby alebo náhradnej služby odpustený podľa § 17, sa zaradí do zálohy dňom nasledujúcim po dni, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o odpustení zostatku základnej služby alebo náhradnej služby.
(4)
Vojak podľa § 18 ods. 1 písm. c) sa zaradí do zálohy dňom nasledujúcim po dni skončenia služobného pomeru.
(5)
Vojak, ktorý nevykonáva vojenskú službu a je zaradený do zálohy, je vojakom v zálohe až do zániku jeho brannej povinnosti, ak ďalej nie je ustanovené inak.
PIATA ČASŤ
POSUDZOVANIE ZDRAVOTNEJ SPÔSOBILOSTI ODVEDENCOV A VOJAKOV
§ 24
Prieskumné konanie
(1)
Prieskumným konaním sa zisťuje zdravotná spôsobilosť
a)
odvedenca (§ 8 ods. 11),
b)
vojaka, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený (§ 16),
c)
vojaka v zálohe (§ 18 ods. 1),
z dôvodu zmeny jeho zdravotného stavu, ktorý má vplyv na výkon povinnej vojenskej služby.
(2)
Prieskumné konanie sa vykonáva na základe
a)
žiadosti odvedenca,
b)
žiadosti vojaka, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený,
c)
žiadosti vojaka v zálohe,
d)
nariadenia prezidenta Slovenskej republiky alebo ministra obrany a v rozsahu nimi vymedzenom aj ďalších služobných orgánov.
(3)
Odvedenec alebo vojak, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený, alebo vojak v zálohe je povinný dostaviť sa na základe predvolania na prieskumné konanie a podrobiť sa odborným lekárskym vyšetreniam v zdravotníckom zariadení, ktoré určí lekárska komisia územnej vojenskej správy.
(4)
Povinnosť podľa odseku 3 sa nevzťahuje na branca
a)
ktorý je na základe rozhodnutia alebo posudku Sociálnej poisťovne5) uznaný za invalidného alebo ťažko zdravotne postihnutého,
b)
pozbaveného spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.
(5)
Ošetrujúci lekár je povinný na základe žiadosti lekára územnej vojenskej správy zapožičať na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 14 dní, zdravotnú dokumentáciu odvedenca alebo vojaka, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený, a vojaka v zálohe s cieľom posúdiť jeho zdravotnú spôsobilosť na výkon povinnej vojenskej služby.
§ 25
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti
(1)
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti odvedenca alebo vojaka, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený, a vojaka v zálohe vykonáva územná vojenská správa prieskumnou komisiou v zložení
a)
riaditeľ územnej vojenskej správy alebo ním určený zástupca,
b)
lekár územnej vojenskej správy alebo lekár určený riaditeľom príslušnej vyššej vojenskej správy,
c)
lekár určený príslušným štátnym okresným lekárom.
(2)
Ošetrujúci lekár odvedenca alebo vojaka je podľa odseku 1 povinný na základe žiadosti prieskumnej komisie územnej vojenskej správy poskytnúť na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 14 dní, zdravotnú dokumentáciu odvedenca alebo vojaka s cieľom preskúmať jeho zdravotnú spôsobilosť na výkon povinnej vojenskej služby.
(3)
Na základe výsledkov vykonaného prieskumného konania územná vojenská správa vydá rozhodnutie o
a)
spôsobilosti vykonávať povinnú vojenskú službu s výrokom „SPOSOBILÝ",
b)
dočasnej nespôsobilosti vykonávať povinnú vojenskú službu s výrokom „DOČASNE NESPÔSOBILÝ"; rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať povinnú vojenskú službu možno vydať najmenej na 12 mesiacov a najviac na 24 mesiacov od prvého posúdenia dočasnej nespôsobilosti vykonávať povinnú vojenskú službu; po tejto lehote musí vydať rozhodnutie o „SPÔSOBILOSTI" alebo „NESPÔSOBILOSTI" na výkon povinnej vojenskej služby,
c)
trvalej nespôsobilosti vykonávať povinnú vojenskú službu s výrokom „NESPÔSOBILÝ".
§ 26
Vyššie prieskumné komisie
(1)
O odvolaní proti rozhodnutiu o prieskumnom konaní vydanom územnou vojenskou správou rozhoduje príslušná vyššia vojenská správa na základe prieskumného konania vykonaného prieskumnou komisiou príslušnej vyššej vojenskej správy v zložení
a)
riaditeľ príslušnej vyššej vojenskej správy alebo ním určený zástupca,
b)
lekár príslušnej vyššej vojenskej správy,
c)
lekári územných vojenských správ určení riaditeľom príslušnej vyššej vojenskej správy.
(2)
Ak príslušná vyššia vojenská správa nezačala konanie podľa odseku 1, alebo ak nerozhodla v ustanovenej lehote, o odvolaní proti rozhodnutiu o prieskumnom konaní vydanému územnou vojenskou správou rozhoduje ministerstvo obrany na základe prieskumného konania vykonaného ústrednou vojenskou lekárskou komisiou podľa § 9 ods. 5.
ŠIESTA ČASŤ
OPATRENIA V ČASE VOJNY, VOJNOVÉHO STAVU, VÝNIMOČNÉHO STAVU A NÚDZOVÉHO STAVU
§ 27
Druhy opatrení
V čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu možno nariadiť tieto opatrenia:
a)
mimoriadnu službu a
b)
mimoriadny odvod, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 28
Mimoriadny odvod
(1)
Mimoriadny odvod sa vykonáva v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu podľa osobitného predpisu.1) O mimoriadnych odvodoch a určených termínoch ich vykonania rozhodne ministerstvo obrany.
(2)
Mimoriadnemu odvodu sa podrobuje občan podliehajúci brannej povinnosti, ktorý ešte nebol odvedený, a občan, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť.
(3)
Na mimoriadny odvod sa primerane vzťahujú ustanovenia § 2, 4, 8 a 9, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(4)
Proti rozhodnutiu územnej vojenskej správy o mimoriadnom odvode sa nemožno odvolať.
(5)
Rozhodnutie územnej vojenskej správy o mimoriadnom odvode nepreskúmava súd.
§ 29
Mimoriadna služba
(1)
V čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu možno nariadiť výkon mimoriadnej služby príslušníkom ozbrojených síl a povolať vojakov v zálohe na výkon mimoriadnej služby.
(2)
Mimoriadnu službu je povinný vykonať
a)
vojak základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby,
b)
odvedenec alebo vojak, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený, a vojak v zálohe,
c)
žena, ktorá dobrovoľne prevzala brannú povinnosť a bola odvedená podľa § 28.
(3)
Odvedenca alebo vojaka, ktorému bol výkon základnej alebo náhradnej služby prerušený, a vojaka v zálohe povoláva na výkon mimoriadnej služby územná vojenská správa povolávacím rozkazom.
(4)
Vzor povolávacieho rozkazu podľa odseku 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo obrany.
(5)
Povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby sa odvedencovi podľa odseku 3 doručuje prostredníctvom
a)
pošty,
b)
územnej vojenskej správy alebo
c)
obce.
(6)
Odvedenec podľa odseku 3 je povinný v určený deň dostaviť sa na miesto určené v povolávacom rozkaze. Mimoriadna služba sa začína prezentáciou. Na prezentáciu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 11 ods. 4.
(7)
Proti rozhodnutiu územnej vojenskej správy podľa odseku 3 o povolaní na výkon mimoriadnej služby sa nemožno odvolať.
(8)
Rozhodnutie územnej vojenskej správy podľa odseku 3 o povolaní na výkon mimoriadnej vojenskej služby nepreskúmava súd.
(9)
Povolávací rozkaz oprávňuje odvedenca podľa odseku 3 na bezplatnú cestu verejnou autobusovou dopravou a verejnou osobnou dopravou na dráhe z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze. Dopravcovia sú povinní prepraviť osoby na výkon mimoriadnej služby bez náhrady cestovných nákladov.
§ 30
Prepustenie z výkonu mimoriadnej služby
(1)
Z výkonu mimoriadnej služby sa na základe rozhodnutia služobného orgánu predčasne prepustí vojak, ktorý zo zdravotných dôvodov nie je ďalej spôsobilý vykonávať mimoriadnu službu alebo z iných dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 13 ods. 1).
(2)
Z výkonu mimoriadnej služby sa prepúšťajú vojaci po zániku dôvodu, pre ktorý boli povolaní na jej výkon.
(3)
Na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky o skončení výkonu mimoriadnej služby sa z výkonu mimoriadnej služby prepúšťajú vojaci jednotlivo alebo hromadne, najneskôr do 30 dní. Vojaci, ktorí podliehajú brannej povinnosti, sú po prepustení z výkonu mimoriadnej služby zaradení do zálohy.
(4)
Vojak, ktorý nastúpil na výkon mimoriadnej služby, ale celkový čas výkonu tejto služby bol kratší, ako je čas výkonu základnej služby, je povinný nasledujúci deň po prepustení z výkonu mimoriadnej služby nastúpiť na výkon základnej služby. Do času výkonu tejto služby sa započítava výkon mimoriadnej služby.
§ 31
Oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby
(1)
Od povinnosti vykonať mimoriadnu službu môže územná vojenská správa oslobodiť vojaka základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby, odvedenca alebo vojaka, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený, vojaka v zálohe a ženu, ktorá dobrovoľne prevzala brannú povinnosť, a bude najmä v záujme bezpečnosti a obrany štátu Slovenskej republiky ďalej vykonávať svoje zamestnanie.
(2)
O oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu pre svojich zamestnancov môžu prostredníctvom ministerstva obrany požiadať územnú vojenskú správu každoročne do 30. júna
a)
ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska,
b)
orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou,
c)
orgány miestnej štátnej správy,
d)
obce a vyššie územné celky,
e)
právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečením obrany štátu alebo civilnej ochrany.
(3)
O oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu pre iných ako svojich zamestnancov môžu požiadať právnické osoby a fyzické osoby uvedené v odseku 2 písm. e) územnú vojenskú správu,14) ak im na plnenie úloh obrany štátu alebo civilnej ochrany nepostačujú ich zamestnanci.
(4)
Na dosiahnutie účelu podľa odseku 3 poskytne územná vojenská správa právnickým osobám alebo fyzickým osobám o týchto zamestnancoch potrebné údaje.
(5)
Počet zamestnancov, ktorých možno oslobodiť od povinnosti vykonať mimoriadnu službu, schvaľuje
a)
krajským úradom a okresným úradom - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
b)
právnickým osobám alebo orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorých zakladateľom alebo zriaďovateľom je ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy, ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy,
c)
ostatným právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečením obrany štátu alebo civilnej ochrany obyvateľstva, a obciam okresný úrad,
d)
právnickým osobám, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečením obrany štátu, a ktorých zakladateľom alebo zriaďovateľom nie je ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy a svojou činnosťou presahujú obvod pôsobnosti jedného okresného úradu, ten orgán, ktorý ich na plnenie uvedených úloh určil,
e)
orgánom vyšších územných celkov krajský úrad.
(6)
Krajské úrady a okresné úrady sú povinné predložiť územnej vojenskej správe každoročne do 30. júna menný zoznam zamestnancov, ktorých žiadajú orgány samosprávnych krajov a orgány obcí oslobodiť od povinnosti vykonať mimoriadnu službu.
(7)
Menný zoznam zamestnancov, ktorých žiadajú zamestnávatelia oslobodiť od povinnosti vykonať mimoriadnu službu, musí obsahovať meno a priezvisko, rodné číslo, miesto trvalého pobytu, druh vykonávanej práce a dôvod, pre ktorý zamestnávateľ žiada oslobodenie zamestnanca od povinnosti vykonať mimoriadnu službu.
(8)
Územná vojenská správa je povinná rozhodnúť o oslobodení od povinnosti vykonať mimoriadnu službu a schválené menné zoznamy vrátiť do 31. decembra daného roku zamestnávateľom; obciam ich vráti prostredníctvom okresného úradu.
(9)
Rozhodnutie nadobúda účinnosť v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Ak územná vojenská správa rozhodne o oslobodení od povinnosti vykonať mimoriadnu službu počas tejto situácie, rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom vydania tohto rozhodnutia.
(10)
Oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu sa obmedzuje na jeden rok. Ak pominú dôvody, pre ktoré bolo oslobodenie povolené, zamestnávatelia sú povinní neodkladne túto skutočnosť oznámiť územnej vojenskej správe, ktorá o oslobodení rozhodla.
(11)
Územná vojenská správa rozhodnutie o oslobodení od povinnosti vykonať mimoriadnu službu po zániku dôvodov, pre ktoré bolo toto rozhodnutie vydané, zruší.
(12)
Vojaka v zálohe mladšieho ako 30 rokov možno od povinnosti vykonať mimoriadnu službu oslobodiť len v prípade, ak je
a)
štátnym tajomníkom,
b)
zamestnancom orgánu uvedeného v odseku 2 písm. a) na úseku obrany,
c)
prednostom krajského úradu alebo prednostom okresného úradu,
d)
predsedom vyššieho územného celku,
e)
zamestnancom krajského úradu v útvare obrany, požiarnej ochrany alebo civilnej ochrany,
f)
zamestnancom okresného úradu v útvare obrany, požiarnej ochrany alebo civilnej ochrany,
g)
vedúcim zamestnancom právnickej osoby podľa odseku 2 písm. c),
h)
zamestnancom, bez ktorého nemôže zamestnávateľ splniť určené úlohy podľa odseku 2 písm. e) a podľa odseku 3 a na plnenie týchto úloh nepostačujú jeho zamestnanci nepodliehajúci brannej povinnosti a nemôže za nich získať primeranú náhradu,
i)
nezamestnaným a vzhľadom na jeho odbornú kvalifikáciu bude plniť úlohy zabezpečenia obrany štátu alebo civilnej ochrany obyvateľstva.
(13)
Od výkonu mimoriadnej služby je počas trvania služobného pomeru oslobodený príslušník podľa § 21 ods. 1 písm. a) až g).
SIEDMA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O BRANNEJ POVINNOSTI
§ 32
Vojenská evidencia
(1)
Ministerstvo obrany, vyššie vojenské správy, územné vojenské správy a vojenské útvary vedú vojenskú evidenciu pre potreby ozbrojených síl.
(2)
Vedením vojenskej evidencie sa rozumie zhromažďovanie, spracúvanie a uchovávanie osobných údajov, údajov o priebehu vojenskej služby občanov, ktorí podliehajú brannej povinnosti. Tieto údaje sa vo vojenskej evidencii vedú od zápisu občanov do vojenskej evidencie až do zániku ich brannej povinnosti.
(3)
Vojenskú evidenciu
a)
vojakov, ktorí vykonávajú povinnú vojenskú službu, prípravnú službu a profesionálnu službu vedú orgány podľa odseku 1,
b)
občanov podliehajúcich brannej povinnosti okrem občanov, ktorí vykonávajú povinnú vojenskú službu, prípravnú službu a profesionálnu službu, vedie územná vojenská správa,
c)
osobných údajov a o priebehu vojenskej služby občanov, ktorí vykonávali profesionálnu službu a sú poberateľmi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku zo sociálneho zabezpečenia vojakov, vedie územná vojenská správa aj po zániku ich brannej povinnosti až do ich úmrtia.
§ 33
Zápis branca do vojenskej evidencie
(1)
Zápis branca do vojenskej evidencie (ďalej len „zápis") vykonáva územná vojenská správa14) príslušná podľa miesta trvalého pobytu branca.
(2)
Na zabezpečenie vykonania zápisu sú obce povinné vždy do 31. decembra zaslať územnej vojenskej správe menné zoznamy občanov - mužov, ktorí majú trvalý pobyt v obci a v nasledujúcom roku dovŕšia 18 rokov veku a nie sú uznaní za invalidných alebo ťažko zdravotne postihnutých. Zoznam musí obsahovať meno a priezvisko, rodné číslo, miesto narodenia a miesto trvalého pobytu občana.
(3)
Na základe zápisu územná vojenská správa doručí brancovi do 15. januára roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom dovŕšil 18 rokov, dotazník branca.
(4)
Náležitosti dotazníka branca ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo obrany.
(5)
Praktický lekár pre dospelých alebo praktický lekár pre deti a dorast (ďalej len „ošetrujúci lekár") je povinný posúdiť zdravotný stav branca a vyplniť príslušnú časť dotazníka branca, ktorý bude podkladom na určenie zdravotnej spôsobilosti branca na výkon vojenskej služby.
§ 34
Ohlasovacia povinnosť
(1)
Branec, odvedenec alebo vojak, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený, a vojak v zálohe sú povinní bezodkladne predložiť všetky podania o skutočnostiach súvisiacich s plnením brannej povinnosti územnej vojenskej správe, najmä tieto:
a)
zmenu mena alebo priezviska,
b)
zmenu rodného čísla,
c)
zmenu miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu,
d)
zmenu štátnej príslušnosti,
e)
zmenu zamestnania a zamestnávateľa,
f)
začiatok, prerušenie a ukončenie štúdia,
g)
zmenu zdravotného stavu, ktorý má vplyv na plnenie brannej povinnosti,
h)
vycestovanie do cudziny na čas dlhší ako 30 dní a návrat do Slovenskej republiky,
i)
vykonanie vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu,
j)
vznik a skončenie služobného pomeru.
(2)
Branec, ktorý je občanom Slovenskej republiky a zároveň štátnym občanom iného štátu a vykonal vojenskú službu v ozbrojených silách tohto štátu alebo bol týmto štátom oslobodený od brannej povinnosti, je povinný predložiť o tom písomné potvrdenie s úradným prekladom15) územnej vojenskej správe.
(3)
Územná vojenská správa môže občana predvolať s cieľom spresniť údaje vo vojenskej evidencii podľa odsekov 1 a 2.
§ 35
Povinnosti štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a zamestnávateľov súvisiace s vojenskou evidenciou
(1)
Obce, vyššie územné celky, orgány štátnej správy, iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podnikajú,16) sú povinné uvoľňovať vojakov v zálohe na výkon zdokonaľovacej služby a spolupracovať s územnou vojenskou správou pri vedení vojenskej evidencie.
(2)
Súdy oznamujú vzatie do väzby alebo právoplatné odsúdenie, pozbavenie a obmedzenie spôsobilosti na právne úkony občana, odvedenca alebo vojaka, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený, alebo vojaka v zálohe územnej vojenskej správe podľa miesta trvalého pobytu. Vzatie do väzby alebo právoplatné odsúdenie, alebo pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vojaka, ktorý vykonáva povinnú vojenskú službu, súdy oznamujú útvaru, v ktorom vojak vykonáva povinnú vojenskú službu.
(3)
Ústavy Zboru väzenskej a justičnej stráže, v ktorých sa vykonáva väzba a výkon trestu odňatia slobody17), oznamujú prepustenie z výkonu väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody branca, odvedenca alebo vojaka, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený, alebo vojaka v zálohe územnej vojenskej správe podľa miesta trvalého pobytu.
(4)
Obec, ktorá vedie matriku,18) oznamuje úmrtie odvedenca alebo vojaka, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený, alebo vojaka v zálohe územnej vojenskej správe podľa miesta trvalého pobytu zosnulého.
(5)
Zamestnávatelia môžu vyžadovať od svojich zamestnancov predloženie vojenských preukazov na overenie údajov potrebných na zisťovanie podkladov na rozhodnutie o oslobodení od povinnosti vykonať mimoriadnu službu.
§ 36
Vyradenie z vojenskej evidencie
(1)
Z vojenskej evidencie sa vyraďuje občan, ktorému zanikla branná povinnosť podľa § 5.
(2)
Vyradenie občana z vojenskej evidencie sa vykonáva dňom nasledujúcim po dni, ktorým mu zanikla branná povinnosť.
(3)
Občanovi vyradenému z vojenskej evidencie podľa odseku 1, ak nejde o zánik brannej povinnosti podľa § 5 ods. 2, vydá územná vojenská správa osvedčenie o vyradení z vojenskej evidencie.
(4)
Občanovi, ktorému zanikla branná povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. b), vydá územná vojenská správa osvedčenie o nespôsobilosti vykonať vojenskú službu.
(5)
Občanovi, ktorému zanikla branná povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. c) a f), vydá územná vojenská správa osvedčenie o vyradení z vojenskej evidencie.
(6)
Vzory osvedčení podľa odsekov 3 až 5 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo obrany.
§ 37
Vojenské preukazy
(1)
Na preukazovanie príslušnosti k ozbrojeným silám a pre potreby vojenskej evidencie občanov, ktorí vykonávajú povinnú vojenskú službu, sa vojakovi vydáva vojenský preukaz. Pri služobnom styku je vojak povinný preukázať svoju príslušnosť k ozbrojeným silám vojenským preukazom.
(2)
Vojenský preukaz nemožno pripojiť ako prílohu k podaniu, ani odovzdať nepovolanej osobe. Zničenie, poškodenie, stratu, odcudzenie alebo zneužitie vojenského preukazu je vojak, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený, a vojak v zálohe povinný hlásiť územnej vojenskej správe, v ktorej je vedený v evidencii; vojak vo výkone povinnej vojenskej služby je povinný hlásiť túto skutočnosť služobnému orgánu vojenského útvaru, v ktorom vykonáva vojenskú službu.
(4)
Vzor kovového identifikačného štítku a spôsob jeho použitia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo obrany.
§ 38
Vycestovanie a vysťahovanie do cudziny
(1)
V čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu môže občan podliehajúci brannej povinnosti vycestovať alebo vysťahovať sa do cudziny len so súhlasom územnej vojenskej správy a vojak vo výkone povinnej vojenskej služby len so súhlasom ministerstva obrany.1) Proti rozhodnutiu o vydaní súhlasu alebo o nevydaní súhlasu na vycestovanie alebo vysťahovanie do cudziny sa nemožno odvolať.
(2)
Vydanie súhlasu na vysťahovanie alebo na vycestovanie nemá vplyv na brannú povinnosť občana.
§ 39
Výkon vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu
(1)
Občan môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu len s povolením prezidenta Slovenskej republiky. Občan, ktorému bolo povolenie udelené, je počas výkonu vojenskej služby v zahraničných ozbrojených silách oslobodený od plnenia brannej povinnosti v ozbrojených silách Slovenskej republiky. Po skončení výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu podlieha brannej povinnosti podľa tohto zákona.
(2)
Povolenie podľa odseku 1 sa zruší rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky, ak je štát, do ktorého ozbrojených síl občan vstúpil, vo vojne so Slovenskou republikou alebo so štátom, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o spoločnej obrane proti napadnutiu.
(3)
Žiadosť o povolenie vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu podáva občan prostredníctvom územnej vojenskej správy ministerstvu obrany, ktoré po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky žiadosť so svojím stanoviskom predkladá prezidentovi Slovenskej republiky na rozhodnutie.
(4)
Proti rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky o povolení vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu alebo o zrušení povolenia vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu sa nemožno odvolať.
Započítanie vojenskej služby
§ 40
(1)
Do celkového času výkonu vojenskej služby podľa tohto zákona sa započítava vojenská služba vykonaná
a)
v ozbrojených silách Československej republiky,
b)
v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky,
c)
v Armáde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
d)
v Armáde Českej republiky v čase od 1. januára 1993 do 31. marca 1993,
e)
v Armáde Slovenskej republiky,
f)
vo Vojskách ministerstva vnútra a v Železničnom vojsku do 31. decembra 2002.
(2)
Vojenská služba vykonaná pri vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky s cieľom zúčastniť sa na humanitárnej pomoci, vojenských cvičeniach, mierových pozorovateľských misiách, vojenských operáciách a pri plnení záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu sa započítava do celkového času výkonu vojenskej služby.
(3)
Ministerstvo obrany po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky môže občanovi započítať čas výkonu vojenskej služby, ktorú vykonal v cudzom vojsku, do celkového času výkonu vojenskej služby podľa tohto zákona.
§ 41
Ak je na posúdenie pracovnoprávnych nárokov vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo z obdobného pracovného vzťahu rozhodujúci čas strávený v zamestnaní alebo v povolaní, započítava sa do tohto času i čas, v ktorom občan vykonával vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby; nedotknuté zostávajú ustanovenia osobitných predpisov o započítavaní vojenskej služby alebo inej služby namiesto povinnej vojenskej služby na účely nemocenského poistenia zamestnancov, dôchodkového zabezpečenia a dovolenky na zotavenie.19)
§ 42
Náklady na odvod, lekárske vyšetrenie a prieskumné konanie
(1)
Cestovné verejnou pravidelnou autobusovou dopravou a verejnou osobnou dopravou na dráhe na odvod uhrádza občanovi obec, v ktorej má trvalý pobyt. Uhrádza sa iba preukázané cestovné za vlak v druhej vozňovej triede alebo za autobus, a to z miesta trvalého pobytu do miesta odvodu a späť.
(2)
Cestovné verejnou pravidelnou autobusovou dopravou a verejnou osobnou dopravou na dráhe na prieskumné konanie uhrádza územná vojenská správa brancovi, odvedencovi alebo vojakovi, ktorému bol výkon základnej služby alebo náhradnej služby prerušený, a vojakovi v zálohe z miesta trvalého pobytu do miesta, v ktorom sa vykonáva prieskumné konanie, odborné lekárske vyšetrenie a späť. Uhrádza sa iba preukázané cestovné za vlak v druhej vozňovej triede alebo za autobus.
(3)
Na vykonanie odvodu je okresný úrad povinný
a)
poskytnúť bezplatne kancelárske potreby, zodpovedajúce priestory a miestnosti, ich vybavenie, vykurovanie a údržbu počas odvodu,
b)
uhradiť náklady na materiálne zabezpečenie lekárskych prehliadok počas odvodu.
(4)
Plat lekára, zdravotnej sestry a laboranta, ktorí sa zúčastňujú na odvode alebo na prieskumnom konaní, hradí územná vojenská správa. Plat zamestnancov okresného úradu a náklady spojené s materiálnym zabezpečením odvodov alebo prieskumných konaní hradí okresný úrad.
(5)
Náklady ošetrujúceho a odborného lekára súvisiace s prehliadkou občana pred odvodom hradí zdravotná poisťovňa, v ktorej je občan poistený.
ÔSMA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 43
Spoločné ustanovenia
(1)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,20) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Zamestnanec v pracovnom pomere k ministerstvu obrany, územnej vojenskej správe, vyššej vojenskej správe, členovia odvodnej komisie, vyššej odvodnej komisie, lekárskej komisie, ústrednej vojenskej lekárskej komisie, vojak v služobnom pomere a osoba, ktorá zabezpečuje odvod alebo sa na ňom zúčastňuje, je povinná zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedela v súvislosti s ich činnosťou podľa tohto zákona.
(3)
Osoby uvedené v odseku 2 môže od povinnosti zachovávať mlčanlivosť oslobodiť ministerstvo obrany alebo ten, v prospech koho sú touto povinnosťou viazané.
Prechodné ustanovenia
§ 44
(1)
Vojakovi v zálohe, ktorý dovŕšil vek 55 rokov pred 1. júlom 2002, zanikne branná povinnosť podľa tohto zákona.
(2)
Lehoty vyplývajúce z rozhodnutí vydaných orgánmi štátnej správy na úseku obrany pred dňom účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
§ 45
Pôsobnosť ministra obrany a ministerstva obrany podľa § 17 ods. 4 a 6, § 19 ods. 2, § 24 ods. 2 a § 38 ods. 1 vykonáva pre Vojská ministerstva vnútra minister vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a pre Železničné vojsko minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.
§ 46
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa:
1.
§ 1 až 15, § 17 až 33, § 35 až 51, § 55, § 56 a § 58 zákona č. 351/1997 Z. z. Branný zákon v znení zákona č. 401/2000 Z. z.,
2.
§ 63 až 65 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.
§ 47
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2002 okrem § 37 ods. 3, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2003.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
Čl. 2 až 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
2)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení zákona č. 70/1997 Z. z.
3)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
4)
§ 195 až 200 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 519/1991 Zb.
5)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
6)
§ 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
7)
§ 4 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z. z.
8)
§ 115 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
10)
§ 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
12)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon č. 370/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
14)
§ 16 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky.
15)
Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z.
16)
Napríklad § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
17)
§ 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže.
18)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov.
19)
Napríklad zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
20)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).