502/2001 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2002 do 31.12.2004

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

502
ZÁKON
z 18. októbra 2001
o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIA
§ 1
(1)
Tento zákon upravuje základné pravidlá, ciele a spôsob vykonávania finančnej kontroly vykonávanej podľa tohto zákona a osobitných zákonov1) a vnútorného auditu, ktoré sú súčasťou jednotného a komplexného systému finančného riadenia zabezpečujúceho dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, a dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami a vlastnými prostriedkami2) orgánu verejnej správy, ako aj pri iných činnostiach orgánu verejnej správy.
(2)
Tento zákon podrobnejšie upravuje pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky3) (ďalej len „ministerstvo“) a ostatných orgánov verejnej správy v oblasti finančnej kontroly a vnútorného auditu.
(3)
Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na kontrolu vykonávanú podľa osobitných predpisov.4)
§ 2
(1)
Finančnou kontrolou sa rozumie súhrn činností, ktorými sa v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi5) overuje
a)
splnenie podmienok na poskytnutie verejných prostriedkov,
b)
dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov6) pri hospodárení s verejnými prostriedkami,
c)
dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami,
d)
na účely finančného riadenia dostupnosť, správnosť a úplnosť informácií o vykonávaných finančných operáciách a o hospodárení s verejnými prostriedkami,
e)
splnenie opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených finančnou kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku.
(2)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
vnútorným auditom nezávislá objektívna hodnotiaca a konzultačná činnosť, ktorá
1.
hodnotí dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov6) pri finančnom riadení a vykonávaní iných činností auditovaného subjektu,
2.
hodnotí možné riziká finančného riadenia a iných činností auditovaného subjektu a odporúča opatrenia na odstránenie týchto rizík,
3.
poskytuje spoľahlivé a včasné informácie o činnostiach auditovaného subjektu vedúcim zamestnancom7) zodpovedným za finančné riadenie,
4.
hodnotí úroveň vykonávania finančného riadenia so zameraním na jeho skvalitnenie,
5.
napomáha hospodárne, efektívne a účinné vykonávanie činností auditovaného subjektu,
b)
verejnými prostriedkami prostriedky štátneho rozpočtu, štátnych fondov, štátnych príspevkových organizácií, prostriedky Európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
c)
orgánom verejnej správy ústredný orgán,8) iný orgán štátnej správy, obec, vyšší územný celok,9) rozpočtová organizácia, príspevková organizácia, právnická osoba, ktorej prostredníctvom sa poskytujú prostriedky Európskych spoločenstiev,10) a iná právnická osoba zriadená osobitným predpisom11) na plnenie úloh vo verejnom záujme,
d)
finančným riadením súhrn postupov orgánu verejnej správy pri zodpovednom a prehľadnom plánovaní, rozpočtovaní, účtovaní, výkazníctve a finančnej kontrole verejných prostriedkov a vlastných prostriedkov,2) ktorých cieľom je ich hospodárne, efektívne a účinné využívanie,
e)
kontrolným orgánom orgán verejnej správy, ktorý vykonáva finančnú kontrolu,
f)
kontrolovaným subjektom orgán verejnej správy, jeho vnútorné organizačné jednotky,12) iná právnická osoba a fyzická osoba, ak hospodária s verejnými prostriedkami,
g)
auditovaným subjektom ústredný orgán,8) rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, ku ktorej vykonáva ústredný orgán8) zriaďovateľskú funkciu,
h)
finančnou operáciou príjem alebo použitie verejných prostriedkov v hotovosti alebo bezhotovostne, právny úkon alebo iný úkon majetkovej povahy,
i)
hospodárnosťou minimalizovanie nákladov na vykonanie činnosti alebo obstaranie tovarov, prác a služieb pri zachovaní ich primeranej úrovne a kvality,
j)
efektívnosťou maximalizovanie výsledkov činnosti vo vzťahu k disponibilným verejným prostriedkom,
k)
účinnosťou vzťah medzi plánovaným výsledkom činnosti a skutočným výsledkom činnosti vzhľadom na použité verejné prostriedky.
§ 3
Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy pre finančnú kontrolu a vnútorný audit a v rámci tejto pôsobnosti
a)
metodicky usmerňuje a koordinuje finančnú kontrolu,
b)
metodicky usmerňuje vnútorný audit,
c)
zabezpečuje odborné vzdelávanie zamestnancov kontrolných orgánov vykonávajúcich finančnú kontrolu a vnútorných audítorov,
d)
spolupracuje s orgánmi Európskych spoločenstiev v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,
e)
kontroluje dodržiavanie tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov6) pri vykonávaní finančnej kontroly a vnútorného auditu,
f)
predkladá vláde Slovenskej republiky spolu s návrhom štátneho záverečného účtu súhrnnú správu o výsledkoch finančnej kontroly a vnútorného auditu na základe ročných správ podľa § 6 ods. 4 a § 31 ods. 2 písm. b),
g)
ukladá pokuty za porušenie povinností podľa tohto zákona.
DRUHÁ ČASŤ
FINANČNÁ KONTROLA
Všeobecné ustanovenia
§ 4
Cieľom finančnej kontroly je zabezpečiť
a)
hospodárny, efektívny a účinný výkon verejnej správy,
b)
dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov6) kontrolovaným subjektom pri hospodárení s verejnými prostriedkami,
c)
dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami,
d)
včasné a spoľahlivé informovanie vedúceho orgánu verejnej správy o úrovni hospodárenia s verejnými prostriedkami a o vykonávaných finančných operáciách.
§ 5
Finančná kontrola sa vykonáva ako predbežná finančná kontrola, priebežná finančná kontrola a následná finančná kontrola.
§ 6
(1)
Predbežnou finančnou kontrolou orgán verejnej správy overuje každú svoju finančnú operáciu.
(2)
Priebežnou finančnou kontrolou orgán verejnej správy overuje finančné operácie vybrané jeho vedúcim zamestnancom.7)
(3)
Následnú finančnú kontrolu vykonáva orgán verejnej správy v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi5) a poskytovateľ prostriedkov Európskych spoločenstiev podľa § 7.
(4)
Orgány verejnej správy sú povinné vypracovať ročnú správu o výsledkoch finančných kontrol, v ktorej uvedú najmä údaje o počte vykonaných finančných kontrol, kontrolných zisteniach a opatreniach na nápravu zistených nedostatkov, a zaslať ju ministerstvu do konca februára za predchádzajúci kalendárny rok.
(5)
Podrobnosti o obsahu ročnej správy o výsledkoch finančných kontrol ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 7
(1)
Poskytovateľ prostriedkov Európskych spoločenstiev môže vykonať následnú finančnú kontrolu v subjektoch, ktorým sa tieto prostriedky poskytli na financovanie projektov na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, v rozsahu a za podmienok, ktoré táto zmluva ustanovuje.
(2)
Poskytovateľ prostriedkov Európskych spoločenstiev je oprávnený vyžadovať od kontrolných orgánov spoluprácu pri výkone následnej finančnej kontroly. V rámci tejto spolupráce sa poskytovateľ prostriedkov Európskych spoločenstiev a kontrolný orgán vzájomne informujú o predmete a účele následnej finančnej kontroly a koordinujú jej výkon.
(3)
Ministerstvo poskytuje informácie súvisiace s finančnou kontrolou a s vnútorným auditom orgánom Európskych spoločenstiev v lehote a v rozsahu ustanovenom medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Na tento účel je ministerstvo oprávnené požadovať potrebné informácie od subjektu, ktorému sa poskytli prostriedky Európskych spoločenstiev, a tento subjekt je povinný tieto informácie poskytnúť.
§ 8
Vedúci orgánu verejnej správy je zodpovedný za
a)
zabezpečenie vylúčenia zásahov smerujúcich k ovplyvňovaniu zamestnancov vykonávajúcich finančnú kontrolu,
b)
vytvorenie, zachovávanie a rozvíjanie systému finančného riadenia,
c)
prijatie opatrení na nápravu nedostatkov zistených finančnou kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku,
d)
určenie zamestnancov zodpovedných za nedostatky zistené finančnou kontrolou a uplatnenie opatrení voči nim podľa osobitného predpisu.13)
§ 9
Predbežná finančná kontrola
(1)
Predbežnou finančnou kontrolou sa so zameraním na dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti overuje, či je pripravovaná finančná operácia v súlade so schváleným rozpočtom orgánu verejnej správy, so zmluvami uzatvorenými orgánom verejnej správy alebo inými rozhodnutiami o hospodárení s verejnými prostriedkami a či je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.6)
(2)
Predbežnú finančnú kontrolu vykonáva vedúci zamestnanec7) poverený vedúcim orgánu verejnej správy alebo zamestnanec zodpovedný za rozpočet, verejné obstarávanie alebo správu majetku.
(3)
Vykonanie predbežnej finančnej kontroly potvrdzujú osoby podľa odseku 2 podpisom na doklade súvisiacom s pripravovanou finančnou operáciou.
(4)
Finančné operácie nemožno vykonať alebo v nich pokračovať bez ich overenia predbežnou finančnou kontrolou.
(5)
Po vykonaní predbežnej finančnej kontroly sú osoby podľa odseku 2 povinné oznámiť vedúcemu orgánu verejnej správy zistené nedostatky.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 platia rovnako pri kontrole hospodárenia s vlastnými prostriedkami2) orgánu verejnej správy.
§ 10
Priebežná finančná kontrola
(1)
Priebežnou finančnou kontrolou sa overuje
a)
úplnosť a preukázateľnosť účtovných alebo iných dokladov súvisiacich s kontrolovanou finančnou operáciou,
b)
súhrn skutočností podľa § 9 ods. 1,
c)
vykonanie predbežnej finančnej kontroly.
(2)
Priebežnú finančnú kontrolu vykonáva zamestnanec organizačného útvaru, s ktorého činnosťou kontrolovaná finančná operácia súvisí, alebo zamestnanec útvaru kontroly orgánu verejnej správy.
(3)
Po vykonaní priebežnej finančnej kontroly sú osoby podľa odseku 2 povinné písomne oznámiť vedúcemu orgánu verejnej správy zistené nedostatky.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia rovnako pri kontrole hospodárenia s vlastnými prostriedkami2) orgánu verejnej správy.
Následná finančná kontrola
§ 11
Následnou finančnou kontrolou sa overuje
a)
objektívny stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi6) a vnútornými aktmi riadenia so zameraním na dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými prostriedkami,
b)
vykonanie predbežnej finančnej kontroly,
c)
dodržanie postupu podľa § 10 pri výkone priebežnej finančnej kontroly,
d)
splnenie opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených finančnou kontrolou a odstránenie príčin ich vzniku.
§ 12
(1)
Pri vykonávaní následnej finančnej kontroly sa kontrolné orgány a kontrolované subjekty riadia základnými pravidlami následnej finančnej kontroly (§ 13 až 25).
(2)
Orgány obce a vyššieho územného celku9) sa pri vykonávaní následnej finančnej kontroly riadia základnými pravidlami následnej finančnej kontroly, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(3)
Následnú finančnú kontrolu sú oprávnení vykonávať zamestnanci kontrolného orgánu a prizvané osoby (§ 24) len na základe písomného poverenia na vykonanie následnej finančnej kontroly vydaného vedúcim kontrolného orgánu.
Základné pravidlá následnej finančnej kontroly
§ 13
(1)
Zamestnanci kontrolného orgánu sú pri vykonávaní následnej finančnej kontroly oprávnení v nevyhnutnom rozsahu
a)
vstupovať do objektu, zariadenia, prevádzky, dopravného prostriedku alebo na pozemok kontrolovaného subjektu, ak sa používajú na zabezpečenie úloh vo verejnom záujme, alebo vstupovať do obydlia, ak sa používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti a je to nevyhnuté na plnenie úloh podľa tohto zákona,
b)
vyžadovať od kontrolovaného subjektu v určenej lehote poskytnutie originálov dokladov, záznamov dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisov, vyjadrení a ostatných informácií potrebných na výkon následnej finančnej kontroly,
c)
odoberať aj mimo priestorov kontrolovaného subjektu originály dokladov, záznamy dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisy a ostatné informácie, ktorých vydanie nie je všeobecne záväzným právnym predpisom zakázané a ktoré sú potrebné na zabezpečenie dôkazov, vrátane iných materiálov nevyhnutných na ďalšie úkony súvisiace s následnou finančnou kontrolou,
d)
vyžadovať od kontrolovaného subjektu súčinnosť potrebnú na vykonanie následnej finančnej kontroly, ak nemožno účel následnej finančnej kontroly dosiahnuť inak.
(2)
Zamestnanci kontrolného orgánu sú pri vykonávaní následnej finančnej kontroly povinní
a)
vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet, účel a termín začatia následnej finančnej kontroly; ak by oznámením o začatí následnej finančnej kontroly mohlo dôjsť k zmareniu účelu následnej finančnej kontroly, sú povinní oznámenie urobiť najneskôr pri začatí následnej finančnej kontroly,
b)
preukázať, že sú oprávnení na vykonanie následnej finančnej kontroly a predložiť preukaz totožnosti,
c)
vydať kontrolovanému subjektu potvrdenie o odobratí originálov dokladov, písomností a iných materiálov mimo priestorov kontrolovaného subjektu a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; tieto veci kontrolný orgán vráti tomu, komu sa odobrali, ak nie sú potrebné na ďalší výkon následnej finančnej kontroly alebo na iné konanie podľa osobitných predpisov,14)
d)
oboznámiť kontrolovaný subjekt so správou o výsledku následnej finančnej kontroly (ďalej len „správa“) pred jej prerokovaním a vyžiadať od neho v lehote určenej kontrolným orgánom písomné vyjadrenie ku kontrolným zisteniam uvedeným v správe,
e)
preveriť opodstatnenosť námietok ku kontrolným zisteniam uvedeným v správe a zohľadniť opodstatnené námietky v dodatku k správe a oboznámiť s ním kontrolovaný subjekt,
f)
písomne oznámiť neopodstatnenosť námietok kontrolovanému subjektu najneskôr do termínu prerokovania správy,
g)
prerokovať správu s kontrolovaným subjektom,
h)
uložiť v zápisnici o prerokovaní správy (ďalej len „zápisnica“) kontrolovanému subjektu, aby v určenej lehote prijal opatrenia na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku, v určenej lehote predložil písomnú správu o ich splnení, určil zamestnancov zodpovedných za nedostatky zistené následnou finančnou kontrolou a uplatnil voči nim opatrenia podľa osobitného predpisu,13)
i)
odovzdať správu a zápisnicu kontrolovanému subjektu,
j)
informovať o kontrolných zisteniach uvedených v správe nadriadený orgán kontrolovaného subjektu,
k)
oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti orgánom príslušným podľa osobitných predpisov.14)
(3)
Oprávnenia podľa odseku 1 a povinnosti podľa odseku 2 písm. a) a b) sa vzťahujú na prizvané osoby rovnako.
§ 14
(1)
Kontrolovaný subjekt je oprávnený
a)
vyžadovať od zamestnancov kontrolného orgánu a prizvaných osôb preukázanie skutočností podľa § 13 ods. 2 písm. b),
b)
vyžadovať od kontrolného orgánu a prizvanej osoby potvrdenie o odobratí originálov dokladov, záznamov dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisov a ostatných informácií potrebných na výkon následnej finančnej kontroly,
c)
písomne sa vyjadriť ku kontrolným zisteniam uvedeným v správe v lehote určenej kontrolným orgánom,
d)
vyžadovať od kontrolného orgánu odovzdanie správy.
(2)
Kontrolovaný subjekt je povinný
a)
vytvoriť podmienky na vykonanie následnej finančnej kontroly a zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť jej riadny priebeh,
b)
oboznámiť pri začatí následnej finančnej kontroly kontrolný orgán a prizvanú osobu s bezpečnostnými predpismi, ktoré sa vzťahujú na priestory kontrolovaného subjektu,
c)
predložiť kontrolnému orgánu na vyžiadanie výsledky kontrol vykonaných inými orgánmi,4) ktoré majú vzťah k predmetu následnej finančnej kontroly,
d)
umožniť kontrolnému orgánu vstup do objektu, zariadenia, prevádzky, dopravného prostriedku alebo na pozemok, ktoré kontrolovaný subjekt používa na zabezpečovanie úloh vo verejnom záujme, alebo vstup do obydlia za podmienok podľa § 13 ods. 1 písm. a),
e)
predložiť v lehote určenej kontrolným orgánom vyžiadané doklady a vyjadrenia, vydať mu na jeho vyžiadanie písomné potvrdenie o ich úplnosti, poskytnúť informácie o predmete následnej finančnej kontroly a poskytnúť súčinnosť na vykonanie následnej finančnej kontroly,
f)
dostaviť sa na požiadanie kontrolného orgánu na prerokovanie správy,
g)
prijať v určenej lehote opatrenia na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku,
h)
predložiť kontrolnému orgánu písomnú správu o splnení opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou a o odstránení príčin ich vzniku, o určení zamestnancov zodpovedných za nedostatky zistené následnou finančnou kontrolou a o uplatnení opatrení voči nim podľa osobitného predpisu.13)
(3)
Kontrolovaný subjekt nie je povinný poskytnúť doklady a písomnosti podľa § 13 ods. 1 písm. b) a súčinnosť podľa § 13 ods. 1 písm. d), ak by sa ich poskytnutím porušila zákonom ustanovená povinnosť mlčanlivosti a kontrolovaný subjekt nebol oprávneným orgánom oslobodený od povinnosti mlčanlivosti.
§ 15
(1)
Zamestnanci kontrolného orgánu a prizvané osoby, ktorým sú známe skutočnosti zakladajúce pochybnosti o ich nepredpojatosti so zreteľom na ich vzťah k predmetu následnej finančnej kontroly alebo ku kontrolovaným subjektom, sú povinní tieto skutočnosti písomne oznámiť kontrolnému orgánu.
(2)
Vedúci kontrolovaného subjektu môže proti účasti zamestnancov kontrolného orgánu a prizvaných osôb na následnej finančnej kontrole podať písomné námietky kontrolnému orgánu s uvedením dôvodu, ak má pochybnosti o nepredpojatosti zamestnancov kontrolného orgánu alebo prizvaných osôb. Podanie námietok nemá odkladný účinok.
(3)
Zamestnanci kontrolného orgánu a prizvané osoby, proti ktorým podal kontrolovaný subjekt námietky podľa odseku 2, sú oprávnení vykonať pri následnej finančnej kontrole len také úkony, ktoré nedovoľujú odklad.
(4)
Vedúci kontrolného orgánu je povinný rozhodnúť o námietkach podľa odseku 2 najneskôr do troch pracovných dní od ich uplatnenia a písomne oboznámiť s týmto rozhodnutím toho, kto námietku uplatnil. Na rozhodovanie o nepredpojatosti sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.15)
§ 16
(1)
O kontrolných zisteniach následnej finančnej kontroly kontrolné orgány vypracujú správu, čiastkovú správu o výsledku následnej finančnej kontroly (ďalej len „čiastková správa“), priebežnú správu o výsledku následnej finančnej kontroly (ďalej len „priebežná správa“), dodatok k správe a záznam o výsledku následnej finančnej kontroly (ďalej len „záznam“).
(2)
Čiastková správa, priebežná správa a dodatok k správe sú súčasťou správy; ustanovenia § 13 a 14 sa na ne vzťahujú primerane.
§ 17
Správa obsahuje
a)
označenie kontrolného orgánu,
b)
mená a priezviská zamestnancov kontrolného orgánu a prizvaných osôb, ktoré následnú finančnú kontrolu vykonali,
c)
označenie kontrolovaného subjektu,
d)
predmet následnej finančnej kontroly,
e)
kontrolované obdobie,
f)
miesto a čas vykonania následnej finančnej kontroly,
g)
úplný popis kontrolných zistení, označenie všeobecne záväzných právnych predpisov,6) ktoré sa porušili, dokladov a písomností preukazujúcich správnosť kontrolných zistení,
h)
zoznam príloh, ktoré tvoria najmä doklady a písomnosti vzťahujúce sa k predmetu následnej finančnej kontroly,
i)
dátum vyhotovenia správy,
j)
podpisy zamestnancov kontrolného orgánu a prizvaných osôb,
k)
dátum oboznámenia kontrolovaného subjektu so správou a stanovenie lehoty na podanie námietok ku kontrolným zisteniam,
l)
písomné potvrdenie o prevzatí správy kontrolovaným subjektom.
§ 18
(1)
Čiastková správa sa vypracúva, ak
a)
je nutné bez zbytočného odkladu prijať opatrenia na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou,
b)
následnú finančnú kontrolu vykonávajú spoločne viaceré kontrolné orgány,
c)
následná finančná kontrola sa vykonáva vo viacerých vnútorných organizačných jednotkách12) kontrolovaného subjektu,
d)
kontrolné zistenia odôvodnene nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt.
(2)
Na náležitosti čiastkovej správy sa primerane vzťahuje § 17.
§ 19
(1)
Priebežná správa sa vypracúva, ak sa vykonala následná finančná kontrola na mieste za prítomnosti povereného zástupcu kontrolovaného subjektu z dôvodu, že objektívny stav kontrolovaných skutočností nebolo možno overiť z dokladov a písomností predložených kontrolovaným subjektom.
(2)
Na náležitosti priebežnej správy sa primerane vzťahuje § 17.
§ 20
(1)
Dodatok k správe sa vypracúva, ak proti kontrolným zisteniam uvedeným v správe písomne podal kontrolovaný subjekt v lehote určenej kontrolným orgánom opodstatnené námietky.
(2)
Na náležitosti dodatku k správe sa primerane vzťahuje § 17.
§ 21
(1)
Záznam sa vypracúva, ak kontrolný orgán nezistí nedostatky.
(2)
Na náležitosti záznamu sa primerane vzťahuje § 17.
§ 22
(1)
Následná finančná kontrola je skončená prerokovaním správy, ak následná finančná kontrola zistila nedostatky, alebo oboznámením kontrolovaného subjektu so záznamom, ak následná finančná kontrola nezistila nedostatky.
(2)
Následná finančná kontrola sa považuje za skončenú aj vtedy, ak sa kontrolovaný subjekt odmietne oboznámiť so správou, písomne sa k nej nevyjadrí alebo odmietne podpísať zápisnicu. Tieto skutočnosti sa uvedú v zápisnici.
(3)
Kontrolný orgán je povinný o prerokovaní správy vypracovať zápisnicu, ktorá obsahuje najmä
a)
dátum oboznámenia kontrolovaného subjektu so správou,
b)
dátum prerokovania správy, mená zamestnancov kontrolného orgánu a zástupcov kontrolovaného subjektu prítomných na prerokovaní správy a ich podpisy,
c)
uloženie povinnosti v určenej lehote prijať opatrenia na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou a na odstránenie príčin ich vzniku,
d)
uloženie povinnosti predložiť kontrolnému orgánu písomnú správu o splnení opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou a o odstránení príčin ich vzniku a o uplatnení opatrení podľa osobitného predpisu,13)
e)
potvrdenie kontrolovaného subjektu o vrátení dokladov a písomností poskytnutých na vykonanie následnej finančnej kontroly.
§ 23
Kontrolné orgány v rozsahu svojej pôsobnosti pri výkone následnej finančnej kontroly vzájomne spolupracujú vrátane vykonávania spoločných následných finančných kontrol a poskytujú si navzájom informácie súvisiace s výkonom následnej finančnej kontroly.
§ 24
Na vykonanie následnej finančnej kontroly môže kontrolný orgán prizvať zamestnancov iných orgánov verejnej správy alebo iných právnických osôb alebo fyzické osoby s ich súhlasom, ak je to odôvodnené osobitnou povahou následnej finančnej kontroly. Požadovať uvoľnenie týchto osôb na výkon tej istej následnej finančnej kontroly v jednom kalendárnom roku možno len na 12 pracovných dní. Účasť prizvaných osôb na následnej finančnej kontrole sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme.
§ 25
(1)
Náklady vzniknuté v súvislosti s vykonávaním následnej finančnej kontroly prizvanej osobe uhrádza kontrolný orgán.
(2)
Za náklady podľa odseku 1 sa považuje náhrada mzdy, prípadne platu vo výške priemerného zárobku16) a náhrady podľa osobitného predpisu.17)
(3)
Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s vykonávaním následnej finančnej kontroly kontrolovanému subjektu, uhrádza kontrolovaný subjekt.
TRETIA ČASŤ
VNÚTORNÝ AUDIT
Všeobecné ustanovenia
§ 26
Cieľom vnútorného auditu je napomáhať plnenie úloh auditovaného subjektu systematickým prístupom a disciplinovaným prístupom k hodnoteniu finančného riadenia a rizík vyplývajúcich z činnosti auditovaného subjektu.
§ 27
(1)
Vnútorný audit sa vykonáva v auditovanom subjekte. Ústredný orgán8) je povinný zabezpečiť vykonávanie vnútorného auditu vlastným zamestnancom (ďalej len „vnútorný audítor“).
(2)
Na základe žiadosti ústredného orgánu8) vykonáva vnútorný audit vnútorný audítor ministerstva, ak je to odôvodnené hospodárnosťou, efektívnosťou a účinnosťou vykonávania vnútorného auditu najmä vzhľadom na rozsah činností a počet zamestnancov auditovaného subjektu alebo ak je to odôvodnené skutočnosťou podľa § 28 ods. 7.
Postavenie vnútorného audítora
§ 28
(1)
Vnútorného audítora ministerstva vymenúva a odvoláva minister financií Slovenskej republiky.
(2)
Vnútorného audítora iného ústredného orgánu8) ako uvedeného v odseku 1 vymenúva a odvoláva vedúci tohto ústredného orgánu8) po prerokovaní s ministrom financií Slovenskej republiky. V prípade odvolania podľa § 30 ods. 4 sa prerokovanie s ministerstvom nevyžaduje.
(3)
Vnútorný audítor je v pracovnoprávnych vzťahoch podriadený priamo vedúcemu ústredného orgánu,8) ktorého je zamestnancom a ktorý je oprávnený podávať návrhy vnútornému audítorovi na vykonanie vnútorného auditu. Pri vykonávaní vnútorného auditu podľa § 27 ods. 2 je oprávnený podávať návrhy vnútornému audítorovi ministerstva aj vedúci ústredného orgánu,8) ktorý požiadal o vykonanie vnútorného auditu.
(4)
Vnútorný audítor je pri výkone svojej činnosti viazaný len ústavou, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(5)
Vedúci auditovaného subjektu je povinný zabezpečiť, aby sa vylúčili akékoľvek zásahy smerujúce k ovplyvňovaniu vnútorného audítora pri vykonávaní vnútorného auditu.
(6)
Vnútorný audítor nesmie vykonávať v auditovanom subjekte činnosti nesúvisiace s vykonávaním vnútorného auditu.
(7)
Vnútorný audítor nesmie vykonávať vnútorný audit, ak so zreteľom na jeho vzťah k predmetu vnútorného auditu alebo k auditovanému subjektu možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Len čo sa vnútorný audítor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré nesmie vykonávať vnútorný audit, oznámi ich neodkladne vedúcemu ústredného orgánu,8) ktorého je zamestnancom.
§ 29
(1)
Za vnútorného audítora možno vymenovať len osobu odborne spôsobilú a bezúhonnú.
(2)
Za odborne spôsobilú sa na účely tohto zákona považuje osoba, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie a najmenej päťročnú prax zodpovedajúce predmetu vnútorného auditu.
(3)
Za bezúhonnú sa na účely tohto zákona považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo ktorá nebola odsúdená za trestný čin a súd nerozhodol v jej prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
§ 30
(1)
Funkcia vnútorného audítora zaniká
a)
skončením pracovného pomeru,
b)
vzdaním sa funkcie podľa odsekov 2 a 3,
c)
odvolaním z funkcie podľa odseku 4.
(2)
Vnútorný audítor sa môže svojej funkcie vzdať, a to písomným oznámením o vzdaní sa funkcie vedúcemu ústredného orgánu,8) ktorý ho do funkcie vymenoval.
(3)
Funkcia vnútorného audítora zaniká dňom uvedeným v písomnom oznámení podľa odseku 2, najskôr však dňom nasledujúcim po dni jeho doručenia.
(4)
Vnútorného audítora musí vedúci ústredného orgánu8) uvedený v § 28 ods. 1 a 2 odvolať, ak
a)
začal vykonávať činnosti podľa § 28 ods. 6,
b)
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ak bol odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.
§ 31
(1)
Vnútorný audítor je oprávnený určiť auditovaný subjekt, typ vnútorného auditu a termín vykonania vnútorného auditu.
(2)
Vnútorný audítor je povinný
a)
vypracovať na základe objektívneho hodnotenia rizík vyplývajúcich z činnosti auditovaných subjektov ročný plán svojej činnosti s prihliadnutím na návrhy vedúceho príslušného ústredného orgánu8) a zaslať ho vedúcemu príslušného ústredného orgánu8) a ministerstvu,
b)
vypracovať ročnú správu o svojej činnosti, ktorá obsahuje najmä údaje o počte vykonaných vnútorných auditov, použitých typoch a metódach pri vykonávaní vnútorného auditu a odporúčaniach na nápravu zistených nedostatkov, a zaslať ju do konca februára za predchádzajúci kalendárny rok vedúcemu príslušného ústredného orgánu8) a ministerstvu.
(3)
Vedúci príslušného ústredného orgánu8) je oprávnený zaslať ministerstvu svoje stanovisko k ročnej správe o činnosti vnútorného audítora.
(4)
Podrobnosti o obsahu ročnej správy o činnosti vnútorného audítora ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 32
(1)
Oprávnenia podľa § 13 ods. 1 a povinnosti podľa § 13 ods. 2 písm. b), c) a k) sa vzťahujú na vnútorného audítora rovnako.
(2)
Oprávnenia podľa § 14 ods. 1 a povinnosti podľa § 14 ods. 2 písm. a) až e) sa vzťahujú na auditovaný subjekt rovnako.
Typy vnútorného auditu a postup pri vykonávaní vnútorného auditu
§ 33
Typ vnútorného auditu určuje vnútorný audítor podľa druhu hodnotenej činnosti, pričom základnými typmi vnútorného auditu sú:
a)
finančný audit,
b)
audit zhody,
c)
audit výkonnosti,
d)
systémový audit,
e)
audit informačných systémov.
§ 34
(1)
Finančným auditom sa hodnotí,
a)
či údaje v účtovnej závierke auditovaného subjektu zodpovedajú skutočnému stavu majetku a záväzkov, zdrojov financovania a hospodárenia s majetkom,
b)
dodržiavanie rozpočtu auditovaným subjektom.
(2)
Auditom zhody sa hodnotí dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov6) pri finančnom riadení a iných činnostiach auditovaného subjektu a úroveň vykonávania finančného riadenia auditovaného subjektu.
(3)
Auditom výkonnosti sa hodnotí miera hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri využívaní materiálnych, finančných a ľudských zdrojov v rámci plnenia úloh auditovaného subjektu.
(4)
Systémovým auditom sa hodnotí, či postupy finančného riadenia auditovaného subjektu sú efektívne a účinné pri odhaľovaní a náprave nedostatkov v jeho činnosti. Systémovým auditom sa zároveň hodnotí súlad finančných operácií so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými aktmi riadenia a dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri ich vykonávaní.
(5)
Auditom informačných systémov sa hodnotí bezpečnosť informačných systémov auditovaného subjektu. Auditom informačných systémov sa zároveň hodnotí primeranosť a úplnosť informácií, ktoré informačný systém auditovaného subjektu obsahuje vzhľadom na povahu a rozsah jeho činností. Na účely tohto zákona sa bezpečnosťou informačných systémov rozumie úroveň ochrany informačného systému auditovaného subjektu pred zneužitím informácií, ktoré obsahuje, jeho poškodením alebo zničením.
§ 35
(1)
Vnútorný audítor zhromažďuje a analyzuje informácie vzťahujúce sa na činnosť auditovaného subjektu so zameraním na dosiahnutie účelu a cieľa vnútorného auditu.
(2)
Na základe informácií podľa odseku 1 vnútorný audítor vyberie činnosti auditovaného subjektu, s ktorými sú vzhľadom na ich charakter, rozsah a spôsob realizácie spojené riziká, a vykoná ich vnútorný audit.
(3)
Vnútorný audítor môže vykonať vnútorný audit aj iných činností, ako sú uvedené v odseku 2.
(4)
Vnútorný audítor môže vykonávať viacero typov vnútorného auditu súčasne alebo ich navzájom kombinovať.
(5)
Pri vykonávaní vnútorného auditu v auditovanom subjekte, ktorý poskytol verejné prostriedky inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, je vnútorný audítor oprávnený vyžadovať od týchto osôb súčinnosť v rozsahu oprávnení vnútorného audítora podľa § 32 ods. 1 a tieto osoby sú povinné súčinnosť poskytnúť.
(6)
Pri vykonávaní vnútorného auditu vnútorný audítor postupuje metódami zodpovedajúcimi určenému typu vnútorného auditu. Vnútorný audítor pri vykonávaní vnútorného auditu môže navzájom kombinovať metódy zodpovedajúce rôznym typom vnútorného auditu.
(7)
Po vykonaní vnútorného auditu vnútorný audítor vypracuje správu o výsledku vnútorného auditu (ďalej len „audítorská správa“), ktorá obsahuje najmä predmet vnútorného auditu, nedostatky zistené vnútorným auditom a odporúčania pre auditovaný subjekt na nápravu zistených nedostatkov.
(8)
Vnútorný audítor odovzdá audítorskú správu vedúcemu auditovaného subjektu a vedúcemu príslušného ústredného orgánu,8) ktorí sú zodpovední za to, že odporúčania vnútorného audítora sa zohľadnia pri náprave zistených nedostatkov. Ak výsledok vnútorného auditu zakladá podozrenie z trestnej činnosti alebo ak jeho riešenie patrí do pôsobnosti orgánov príslušných podľa osobitných predpisov,14) odovzdá vnútorný audítor audítorskú správu aj orgánom činným v trestnom konaní alebo orgánom príslušným podľa osobitných predpisov.14)
(9)
Podrobnosti o vykonávaní vnútorného auditu a o obsahu audítorskej správy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA
§ 36
(1)
Kontrolný orgán môže pri vykonávaní následnej finančnej kontroly uložiť kontrolovanému subjektu pokutu do 100 000 Sk za nesplnenie povinností podľa § 14 ods. 2.
(2)
Uložením pokuty podľa odseku 1 nezanikajú povinnosti, za ktorých porušenie sa pokuta uložila.
(3)
Pokutu podľa odseku 1 možno uložiť opakovane.
(4)
Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 kontrolný orgán vychádza z povahy, závažnosti, doby trvania a následkov porušenia povinností.
(5)
Pokutu podľa odseku 1 možno uložiť do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa kontrolný orgán dozvedel o porušení povinností, najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia povinností.
(6)
Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
§ 37
(1)
Ministerstvo môže uložiť orgánu verejnej správy pokutu do 100 000 Sk za nesplnenie povinnosti podľa § 6 ods. 4.
(2)
Ministerstvo môže uložiť ústrednému orgánu8) pokutu do 100 000 Sk za nesplnenie povinnosti podľa § 27 ods. 1.
(3)
Ministerstvo môže uložiť vnútornému audítorovi pokutu do 10 000 Sk za nesplnenie povinnosti podľa § 31 ods. 2.
(4)
Pri ukladaní pokút podľa odsekov 1 až 3 sa použijú ustanovenia § 36 ods. 2 až 6.
§ 38
(1)
Pokuty uložené podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu, rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku podľa toho, ktorý orgán ich uložil.
(2)
Na konanie o ukladaní pokút podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.15)
§ 39
(1)
Zamestnanec kontrolného orgánu, prizvaná osoba a vnútorný audítor sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti. Táto povinnosť trvá aj po skončení pracovného pomeru alebo výkonu činnosti.
(2)
Ustanovením odseku 1 nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.18)
(3)
Osoby podľa odseku 1 môže oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti vedúci kontrolného orgánu alebo vedúci ústredného orgánu.8)
§ 40
Ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
§ 41
(1)
Na finančné kontroly, kontroly hospodárenia s prostriedkami určenými na plnenie úloh štátnej správy a kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu vrátane ukladania poriadkových pokút začaté pred účinnosťou tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy.
(2)
Ústredné orgány8) sú povinné zabezpečiť vykonávanie vnútorného auditu do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(3)
Ročné správy podľa § 6 ods. 4 a § 31 ods. 2 písm. b) sa prvý raz predložia v roku 2003.
Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
2.
V § 2 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a b)“.
3.
V § 7 ods. 4 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmená c) až e) sa označujú ako písmená b) až d).
4.
V § 9 ods. 2 sa za slovo „účelnosť“ vkladá čiarka a slovo „efektívnosť“.
Čl. IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 358/1997 Z. z., zákona č. 377/1998 Z. z., zákona č. 348/1999 Z. z., zákona č. 441/2000 Z. z. a zákona č. 445/2001 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 16 ods. 1 písm. f) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „pri výkone kontroly postupuje ústredný orgán podľa osobitného predpisu,10aa)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 10aa znie:
„10aa)
Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2.
V § 24 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „spôsobom ustanoveným osobitným predpisom10aa)“.
3.
V § 31 ods. 5 sa odkaz 27a nad slovami „podľa osobitného predpisu“ nahrádza odkazom 10aa.“.
4.
V § 44 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a metodicky riadi a koordinuje finančnú kontrolu u správcov rozpočtových kapitol“.
5.
V § 44 odsek 4 znie:
„(4)
Na výkon finančnej kontroly podľa odsekov 2 a 3 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.10aa)“.
6.
Poznámka pod čiarou k odkazu 27a sa vypúšťa.
7.
V § 44 sa vypúšťa odsek 5.
Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 5.
Čl. V
Zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 150/2001 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 3 písm. d) a e) sa vypúšťajú slová „podľa osobitného predpisu4)“.
2.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.
3.
V poznámke pod čiarou k odkazu 6 sa citácia „Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.“ nahrádza citáciou „Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Čl. VI
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2002.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 150/2001 Z. z., zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení zákona č. 434/2001 Z. z.
2)
Napríklad § 26 ods. 3, § 26a ods. 3 a § 37 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení zákona č. 445/2001 Z. z.
3)
§ 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení zákona č. 458/2000 Z. z.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.
5)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 440/2000 Z. z. v znení zákona č. 150/2001 Z. z.
6)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8)
§ 2 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.
9)
Čl. 64 a 64a Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 90/2001 Z. z.
10)
§ 20a ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. v znení zákona č. 441/2000 Z. z.
11)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
13)
Napríklad Zákonník práce.
14)
Napríklad Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
15)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
16)
Zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.
17)
Zákon č. 119/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
18)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).