483/2001 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2002 do 31.08.2002

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

483
ZÁKON
z 5. októbra 2001
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.
§ 2
(1)
Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť,1) ktorá
a)
prijíma vklady a
b)
poskytuje úvery
a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
(2)
Banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti:
a)
platobný styk a zúčtovanie,
b)
investovanie do cenných papierov na vlastný účet,
c)
obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta
1.
s finančnými nástrojmi peňažného trhu v slovenských korunách a v cudzej mene vrátane zmenárenskej činnosti,
2.
s finančnými nástrojmi kapitálového trhu v slovenských korunách a v cudzej mene,
3.
s mincami z drahých kovov, pamätnými bankovkami a pamätnými mincami, hárkami bankoviek a súbormi obehových mincí,
d)
správu pohľadávok a cenných papierov klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva,
e)
finančný lízing,
f)
poskytovanie záruk,2) otváranie a potvrdzovanie akreditívov,3)
g)
vydávanie a správu platobných prostriedkov,4)
h)
poskytovanie poradenských služieb v oblasti podnikania,
i)
vydávanie cenných papierov, účasť na vydávaní cenných papierov a poskytovanie súvisiacich služieb,
j)
finančné sprostredkovanie,
k)
uloženie cenných papierov alebo vecí,
l)
prenájom bezpečnostných schránok,
m)
poskytovanie bankových informácií,
n)
hypotekárne obchody podľa § 67 ods. 1,
o)
funkciu depozitára podľa osobitného predpisu,5)
p)
spracúvanie bankoviek, mincí, pamätných bankoviek a pamätných mincí.
(3)
Bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.
(4)
Ak na výkon niektorých činností uvedených v odseku 2 je potrebné udelenie osobitného povolenia podľa osobitného predpisu,6) bankové povolenie na vykonávanie takejto činnosti možno udeliť až po nadobudnutí právoplatnosti osobitného povolenia.
(5)
Činnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 (ďalej len „bankové činnosti“) môžu vykonávať prostredníctvom svojich pobočiek tiež zahraničné banky, ktoré majú na to bankové povolenie podľa § 8.
(6)
Banka môže vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno; zmena ich podoby alebo formy sa zakazuje.
(7)
Zahraničná banka je právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorá vykonáva bankové činnosti a ktorá má oprávnenie na výkon týchto činností udelené v štáte, v ktorom má sídlo.
(8)
Pobočka zahraničnej banky je organizačná zložka zahraničnej banky umiestnená na území Slovenskej republiky,7) ktorá priamo vykonáva najmä bankové činnosti podľa odseku 1;
(9)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú s výnimkou uvedenou v odseku 10 vykonávať iné podnikateľské činnosti ako bankové činnosti.
(10)
Iné ako bankové činnosti môžu banka a pobočka zahraničnej banky vykonávať pre iného, len ak súvisia s jej prevádzkou. Na také činnosti je potrebný súhlas Národnej banky Slovenska. Takéto činnosti sa nezapisujú do obchodného registra.
(11)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú v súvislosti s vykonávaním bankových činností povinné plniť aj úlohy uložené Národnou bankou Slovenska v oblasti menovej politiky a platobného styku podľa osobitného zákona.8)
(12)
Na banku a pobočku zahraničnej banky sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona,1) ak tento zákon neustanovuje inak.
(13)
Platobný styk a zúčtovanie v Slovenskej republike vykonávajú medzi sebou banky a pobočky zahraničných bánk výhradne prostredníctvom Národnej banky Slovenska alebo právnickej osoby určenej Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu.9)
§ 3
(1)
Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, ak osobitný predpis neustanovuje inak.5) Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu.10)
(2)
Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.11)
(3)
Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, ak osobitný predpis neustanovuje inak.12)
(4)
Bez bankového povolenia nemôže nikto vydávať bankové platobné karty.
§ 4
(1)
Slovo „banka“ alebo „sporiteľňa“, jeho preklady alebo slová, v ktorých základe sa tieto slová vyskytujú, môže používať v obchodnom mene iba právnická osoba, ktorej bolo udelené bankové povolenie. Ak by malo dôjsť k zámene, môže Národná banka Slovenska požadovať spresnenie názvu banky alebo pobočky zahraničnej banky; banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na právnické osoby, ktorých obchodné meno alebo názov je zavedený alebo uznávaný zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo ak z obchodného mena je zrejmé, že osoba, v ktorej mene sa slovo „banka“ alebo „sporiteľňa“ používa, sa nezaoberá činnosťou uvedenou v § 2 ods. 1.
§ 5
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
vkladom zverenie peňažných prostriedkov, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu,
b)
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov v akejkoľvek forme vrátane faktoringu a forfajtingu,
c)
pobočkou banky jej organizačná zložka umiestnená na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky, ktorá priamo vykonáva najmä bankové činnosti podľa § 2 ods. 1,
d)
investovaním do cenných papierov na vlastný účet nadobudnutie cenných papierov na účely vykonávania dlhodobého vplyvu na činnosť obchodnej spoločnosti a získania majetkových alebo iných výhod, najmenej však na jeden rok, alebo nákup dlhopisov13) a ich držanie do konca lehoty splatnosti od ich nadobudnutia,
e)
finančnými nástrojmi peňažného trhu medzibankové depozitá, cenné papiere splatné do jedného roka, termínové obchody do jedného roka s cennými papiermi splatnými do jedného roka a cennými papiermi splatnými nad jeden rok, iné finančné deriváty a peňažné prostriedky v cudzej mene,
f)
finančnými nástrojmi kapitálového trhu verejne obchodovateľné cenné papiere s dobou splatnosti nad jeden rok a ich výnosy,
g)
finančným lízingom prenájom vecí za dohodnuté nájomné na dobu určitú, platené spravidla v pravidelných splátkach, s cieľom prevodu tejto veci do vlastníctva nájomcovi,
h)
platobným stykom systém prevodu finančných prostriedkov prostredníctvom nástrojov platobného styku,
i)
zúčtovaním ukončenie prevodu finančných prostriedkov prostredníctvom nástrojov platobného styku na účel vyrovnania pohľadávok a záväzkov,
j)
bankovou informáciou informácia týkajúca sa klienta banky, ktorú má banka o ňom a získala ju pri výkone alebo v súvislosti s výkonom bankových činností a ktorá sa poskytuje na základe súhlasu klienta,
k)
finančným sprostredkovaním sprostredkovanie bankových služieb alebo iných finančných služieb vrátane poistenia alebo sprostredkovanie operácií spojených s finančnými aktívami,
l)
verejnou výzvou akékoľvek oznámenie, ponuka alebo odporúčanie uskutočnené akoukoľvek osobou na zhromažďovanie peňažných prostriedkov vo svoj prospech alebo v prospech tretej osoby, vykonané akýmikoľvek prostriedkami zverejnenia vrátane osobného kontaktu s viacerými osobami, a to postupne s jednotlivými osobami alebo súčasne s viacerými osobami,
m)
bankovou platobnou kartou platobný prostriedok, ktorým sa vykonávajú bezhotovostné a hotovostné platobné operácie prostredníctvom technických zariadení na ťarchu alebo v prospech účtu zriadeného bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, ku ktorému bola banková platobná karta vydaná,
n)
osobou právnická osoba a fyzická osoba, ak v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba fyzická osoba alebo iba právnická osoba.
DRUHÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O BANKOVOM DOHĽADE
§ 6
(1)
Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska;8) v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo pobočiek zahraničných bánk. Bankový dohľad sa vykonáva nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými celkami a subkonsolidovanými celkami (§ 44), ktorých súčasťou sú aj banky.
(2)
Predmetom bankového dohľadu nie sú spory zo zmluvných vzťahov bánk alebo pobočiek zahraničných bánk a ich klientov, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.14)
(3)
Bankový dohľad na konsolidovanom základe (§ 44 až 49) nenahrádza dohľad nad jednotlivými osobami zahrnutými do konsolidovaného celku a nenahrádza sa ním výkon bankového dohľadu nad jednotlivými bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa tohto zákona ani dozor podľa osobitného predpisu.15)
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné umožniť účasť osôb poverených výkonom bankového dohľadu na rokovaní valného zhromaždenia banky, dozornej rady banky, štatutárneho orgánu banky alebo vedenia pobočky zahraničnej banky.
(5)
Za výkon bankového dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska. Osoby, ktoré v mene Národnej banky Slovenska vykonávajú bankový dohľad, nezodpovedajú tretím osobám za dôsledky spôsobené výkonom bankového dohľadu; tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa trestnoprávnych predpisov ani ich zodpovednosť voči Národnej banke Slovenska podľa pracovnoprávnych predpisov.
(6)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone bankového dohľadu zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, bezodkladne to oznámi príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní.
(7)
Orgán bankového dohľadu iného štátu môže vykonávať dohľad na území Slovenskej republiky nad činnosťou pobočky zahraničnej banky a nad dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky, ktorá je bankou, len na základe dohody uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a orgánom bankového dohľadu iného štátu; takúto dohodu môže Národná banka Slovenska uzavrieť len na základe vzájomnosti.
(8)
Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad nad pobočkami bánk, ktoré pôsobia na území iného štátu a nad dcérskou spoločnosťou banky, ktorá je bankou na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy tohto štátu a dohoda uzavretá medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi bankového dohľadu tohto štátu.
(9)
Stredisko cenných papierov Slovenskej republiky16) je povinné z evidencií, ktoré vedie, poskytovať Národnej banke Slovenska ňou požadované informácie na účel výkonu bankového dohľadu.
(10)
Pri výkone bankového dohľadu nad jednotlivými bankami a pobočkami zahraničných bánk a bankového dohľadu na konsolidovanom základe Národná banka Slovenska spolupracuje s orgánmi dozoru nad finančnými inštitúciami a poisťovňami v Slovenskej republike, s orgánmi bankového dohľadu nad bankami a orgánmi dozoru nad finančnými inštitúciami a poisťovňami iného štátu, so Slovenskou komorou audítorov,17) s audítormi, s určenou právnickou osobou9) a má právo vymieňať si s nimi informácie a upozorniť ich na nedostatky zistené pri vykonaní bankového dohľadu. Na poskytovanie informácií podľa tohto odseku sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov.18)
(11)
Informácie poskytnuté podľa odseku 10 možno použiť len na účely výkonu bankového dohľadu, dozoru, auditu a platobného styku určenou právnickou osobou9) a na účely kontroly audítorov. Orgány a osoby uvedené v odseku 10 sú povinné zabezpečiť utajenie týchto informácií a zachovávať o nich mlčanlivosť podľa tohto zákona a osobitných predpisov;18) tieto informácie si môžu orgány a osoby uvedené v odseku 10 poskytnúť navzájom len so súhlasom Národnej banky Slovenska.
(12)
Finančnou inštitúciou sa na účely tohto zákona rozumie iná právnická osoba ako banka podľa tohto zákona, ktorá v rámci svojho podnikania vykonáva ako svoju rozhodujúcu alebo podstatnú činnosť niektorú z činností uvedených v § 2 ods. 2 alebo ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku podľa osobitného predpisu,19) ako aj akýkoľvek subjekt so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti. Za súčasť právnickej osoby, ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielu na majetku podľa osobitného predpisu,19) sa na účely tohto zákona považujú aj ňou spravované podielové fondy.20)
TRETIA ČASŤ
BANKOVÉ POVOLENIE
§ 7
(1)
O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu21) a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.
(2)
Na udelenie bankového povolenia podľa odseku 1 musia byť splnené tieto podmienky:
a)
peňažný vklad do základného imania banky najmenej 500 000 000 Sk a peňažný vklad do základného imania banky, ktorá vykonáva hypotekárne obchody, najmenej 1 000 000 000 Sk,
b)
prehľadný a dôveryhodný pôvod peňažného vkladu do základného imania a ďalších finančných zdrojov banky,
c)
spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú akcionármi s kvalifikovanou účasťou na banke, a prehľadnosť vzťahov týchto osôb s inými osobami, najmä prehľadnosť podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach,
d)
návrh členov štatutárneho orgánu podľa § 24 ods. 1,
e)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb, ktoré sú navrhované za členov štatutárneho orgánu, za členov dozornej rady, za vedúcich zamestnancov22) a za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu,
f)
návrh stanov banky,
g)
obchodný plán vychádzajúci z navrhovanej stratégie činnosti banky podloženej reálnymi ekonomickými výpočtami,
h)
prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na banke,
i)
úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena h) nebránia výkonu bankového dohľadu,
j)
právny poriadok a spôsob jeho uplatňovania v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena h) úzke väzby, nebránia výkonu bankového dohľadu,
k)
sídlo budúcej banky, jej ústredie a vykonávanie jej bankovej činnosti musí byť na území Slovenskej republiky; bankové činnosti môže vykonávať banka aj mimo územia Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez založenia pobočky za podmienok ustanovených týmto zákonom,
l)
preukázať finančnú schopnosť akcionárov zakladajúcich banku preklenúť prípadnú nepriaznivú finančnú situáciu banky.
(3)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nesplní niektorú podmienku uvedenú v odseku 2. Dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa odseku 1 nemôžu byť ekonomické potreby finančného trhu.
(4)
Banka je povinná pred začatím vykonávania povolených bankových činností preukázať Národnej banke Slovenska
a)
splatenie peňažného vkladu do základného imania v plnej výške,
b)
technickú, organizačnú a personálnu pripravenosť na výkon povolených bankových činností banky, existenciu riadiaceho a kontrolného systému banky vrátane útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu a systému riadenia rizík,
c)
splnenie povinnosti podľa § 27 ods. 6.
(5)
Výkon bankových činností uvedených v bankovom povolení môže banka začať na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.
(6)
Podmienky podľa odsekov 2 a 4 je banka povinná dodržiavať počas celej doby platnosti bankového povolenia.
(7)
Žiadateľ, ktorého akcionárom s kvalifikovanou účasťou je zahraničná banka, predloží súčasne so žiadosťou o udelenie bankového povolenia záväzné písomné vyjadrenie orgánu bankového dohľadu štátu, v ktorom má táto zahraničná banka sídlo, k zriadeniu banky na území Slovenskej republiky, ako aj záväzný písomný prísľub tohto orgánu bankového dohľadu o včasnom písomnom informovaní Národnej banky Slovenska o zmenách v primeranosti vlastných zdrojov a likvidite zahraničnej banky a o iných skutočnostiach, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na schopnosť zahraničnej banky plniť svoje záväzky.
(8)
Ak sa má udeliť bankové povolenie podľa odseku 1 žiadateľovi,
a)
ktorý bude dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky so sídlom na území členského štátu,
b)
ktorý bude dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti zahraničnej banky so sídlom na území členského štátu,
c)
ktorého kontrolujú tie isté osoby, ktoré kontrolujú zahraničnú banku so sídlom na území členského štátu,
Národná banka Slovenska prerokuje vydanie bankového povolenia s orgánom bankového dohľadu členského štátu, v ktorom má zahraničná banka sídlo.
(9)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“), ustanoví
a)
náležitosti žiadosti o udelenie bankového povolenia podľa odseku 1 vrátane náležitostí žiadosti banky, ktorá má vykonávať činnosť podľa osobitného predpisu,21) a žiadosti banky, ktorá má vykonávať hypotekárne obchody a doklady prikladané k žiadosti,
b)
podrobnosti o podmienkach podľa odseku 2 a spôsob preukazovania splnenia týchto podmienok,
c)
spôsob preukazovania splnenia povinností podľa odseku 4.
(10)
Za vhodnú osobu na účely tohto zákona sa považuje osoba, ktorá hodnoverne preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2 písm. b) a zo všetkých okolností je zrejmé, že zabezpečí riadne a bezpečné vykonávanie bankových činností v záujme stability bankového sektora.
(11)
Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet, ktorý predstavuje aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení tejto právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu (ďalej len „významný vplyv“).
(12)
Nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane, a to prostredníctvom právnickej osoby alebo osôb, nad ktorou alebo nad ktorými právnická osoba vykonáva kontrolu.
(13)
Skupinou s úzkymi väzbami sa na účely tohto zákona rozumie akýkoľvek vzťah medzi dvoma alebo viacerými osobami, pri ktorom má jedna z osôb na druhej osobe priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach najmenej 20 % alebo túto osobu priamo či nepriamo kontroluje, alebo akýkoľvek vzťah dvoch alebo viacerých osôb kontrolovaných tou istou osobou.
(14)
Odbornou spôsobilosťou sa na účely tohto zákona pri fyzických osobách navrhnutých za členov štatutárneho orgánu, za vedúceho pobočky zahraničnej banky alebo za jeho zástupcu, za vedúcich zamestnancov22) a za vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu rozumie ukončené vysokoškolské vzdelanie a najmenej päťročná prax v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti a trojročné riadiace skúsenosti v oblasti bankovníctva alebo päťročné riadiace skúsenosti v inej finančnej oblasti. Pri osobách navrhnutých za členov dozornej rady sa odbornou spôsobilosťou rozumie primeraná znalosť a skúsenosti v oblasti bankovníctva alebo v inej finančnej oblasti.
(15)
Za dôveryhodnú osobu na účely tohto zákona sa považuje osoba, ktorá v posledných desiatich rokoch
a)
nebola právoplatne odsúdená za akýkoľvek trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo za akýkoľvek úmyselný trestný čin; tieto skutočnosti sa preukazujú výpisom z registra trestov24) nie starším ako tri mesiace; ak ide o cudzinca, tieto skutočnosti sa preukazujú obdobným potvrdením o bezúhonnosti vydaným príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu,
b)
nepôsobila vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e) v banke alebo vo funkcii uvedenej v § 8 ods. 2 písm. c) v pobočke zahraničnej banky, ktorej bolo odobraté bankové povolenie, a to kedykoľvek v období jedného roka pred odobratím bankového povolenia,
c)
nepôsobila vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e) v banke, v ktorej bola zavedená nútená správa, a to kedykoľvek v období jedného roka pred zavedením nútenej správy,
d)
nepôsobila vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e) v banke, na ktorú bol vyhlásený konkurz alebo ktorá vstúpila do likvidácie, a to kedykoľvek v období jedného roka pred vyhlásením konkurzu alebo likvidácie,
e)
nemala právoplatne uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo sumy, ktorá sa jej mohla uložiť podľa § 50 ods. 2.
(16)
Osobu uvedenú v odseku 15 písm. b), c) a d) môže Národná banka Slovenska uznať za dôveryhodnú, ak z celej povahy veci vyplýva, že z hľadiska času pôsobenia vo funkcii uvedenej v odseku 2 písm. e) alebo § 8 ods. 2 písm. c) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky a spôsobiť následky uvedené v odseku 15 písm. b), c) a d).
(17)
Dcérskou spoločnosťou sa na účely tohto zákona rozumie právnická osoba, nad ktorou je vykonávaná kontrola, a tiež akákoľvek dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti.
(18)
Materskou spoločnosťou sa na účely tohto zákona rozumie právnická osoba, ktorá vykonáva kontrolu.
(19)
Kontrolou sa na účely tohto zákona rozumie
a)
priamy alebo nepriamy podiel najmenej 50 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe; na účely bankového dohľadu na konsolidovanom základe sa kontrolou rozumie aj priamy alebo nepriamy podiel najmenej 20 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe,
b)
právo vymenovať alebo odvolávať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho orgánu, dozornej rady alebo riaditeľa právnickej osoby,
c)
možnosť vykonávať vplyv na riadení právnickej osoby porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa písmena a) (ďalej len „rozhodujúci vplyv“), v ktorej je iná fyzická osoba spoločníkom, akcionárom alebo členom, a to na základe zmluvy s právnickou osobou, stanov právnickej osoby alebo dohody s ostatnými spoločníkmi, akcionármi alebo členmi právnickej osoby, alebo
d)
možnosť vykonávať priamo alebo nepriamo rozhodujúci vplyv iným spôsobom.
§ 8
(1)
O udelení bankového povolenia pre zahraničnú banku na vykonávanie bankových činností prostredníctvom jej pobočky na území Slovenskej republiky rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie bankového povolenia predkladá zahraničná banka Národnej banke Slovenska.
(2)
Na udelenie bankového povolenia podľa odseku 1 musia byť splnené tieto podmienky:
a)
dostatočný objem a prehľadnosť pôvodu finančných zdrojov poskytnutých zahraničnou bankou jej pobočke s ohľadom na rozsah a rizikovosť podnikania pobočky,
b)
dôveryhodnosť zahraničnej banky a jej finančná schopnosť primeraná rozsahu podnikania jej pobočky,
c)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb navrhovaných zahraničnou bankou na riadenie jej pobočky,
d)
obchodný plán zahraničnej banky vychádzajúci z navrhovanej stratégie činnosti jej pobočky, podložený reálnymi ekonomickými výpočtami,
e)
prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí zahraničná banka,
f)
úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena e) nebránia výkonu bankového dohľadu,
g)
právny poriadok a spôsob jeho uplatňovania v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena e) úzke väzby, nebránia výkonu bankového dohľadu,
h)
zahraničná banka, ktorá chce pôsobiť prostredníctvom pobočky na území Slovenskej republiky, má sídlo, ústredie a vykonáva svoju činnosť v tom istom štáte.
(3)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nesplní niektorú podmienku uvedenú v odseku 2. Dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa odseku 1 nemôžu byť ekonomické potreby trhu.
(4)
Pobočka zahraničnej banky je povinná pred začatím vykonávania povolených bankových činností preukázať Národnej banke Slovenska
a)
technickú, organizačnú a personálnu pripravenosť na výkon povolených bankových činností pobočky zahraničnej banky, existenciu riadiaceho a kontrolného systému pobočky zahraničnej banky vrátane útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu a systému riadenia rizík,
b)
splnenie povinnosti podľa § 27 ods. 6.
(5)
Výkon povolených bankových činností môže pobočka zahraničnej banky začať na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.
(6)
Podmienky podľa odsekov 2, 4 a 9 je pobočka zahraničnej banky povinná dodržiavať počas celej doby platnosti bankového povolenia.
(7)
Zahraničná banka predloží súčasne so žiadosťou o udelenie bankového povolenia záväzné písomné vyjadrenie orgánu bankového dohľadu štátu, v ktorom má zahraničná banka sídlo, k zriadeniu jej pobočky na území Slovenskej republiky, ako aj záväzný písomný prísľub tohto orgánu bankového dohľadu o včasnom písomnom informovaní Národnej banky Slovenska o zmenách primeranosti vlastných zdrojov a likvidite zahraničnej banky a o iných skutočnostiach, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na schopnosť zahraničnej banky a jej pobočky plniť svoje záväzky.
(8)
Pobočka zahraničnej banky v označení svojho sídla a v písomnom styku musí vždy vo svojom názve uvádzať označenie „pobočka zahraničnej banky“.
(9)
V bankovom povolení podľa odseku 1 môže byť povolené vykonávanie hypotekárnych obchodov iba vtedy, ak zahraničná banka, ktorá o bankové povolenie podľa odseku 1 žiada, má povolené vykonávanie hypotekárnych obchodov v štáte, v ktorom má sídlo, a ak právny poriadok tohto štátu zaručuje rovnaké práva pre dlžníkov z hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov a pre majiteľov hypotekárnych záložných listov emitovaných v Slovenskej republike podľa osobitného predpisu6) vrátane rovnakého postavenia v konkurznom konaní ako pre dlžníkov z hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov a pre majiteľov hypotekárnych záložných listov v štáte, v ktorom má sídlo, najmenej však v rozsahu práv zabezpečených dlžníkom z hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov a majiteľom hypotekárnych záložných listov právnym poriadkom Slovenskej republiky.
(10)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví
a)
náležitosti žiadosti o udelenie bankového povolenia podľa odseku 1 vrátane náležitostí žiadosti podľa odseku 1 pre pobočku, ktorá má vykonávať hypotekárne obchody, a doklady prikladané k žiadosti,
b)
podrobnosti o podmienkach podľa odseku 2 a spôsob preukazovania splnenia týchto podmienok,
c)
spôsob preukazovania splnenia povinností podľa odseku 4.
(11)
Dôvodom na zamietnutie žiadosti o bankové povolenie podľa odseku 1 nemôže byť skutočnosť, že právna forma zahraničnej banky nezodpovedá forme akciovej spoločnosti.
§ 9
(1)
Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.
(2)
Bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie povolených bankových činností a môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí banka alebo pobočka zahraničnej banky splniť pred začatím povolenej činnosti, prípadne ktoré musí dodržiavať pri výkone povolenej bankovej činnosti.
(3)
V bankovom povolení možno obmedziť rozsah alebo spôsob výkonu niektorých bankových činností. Na žiadosť banky alebo pobočky zahraničnej banky možno bankové povolenie rozšíriť o ďalšie bankové činnosti rozhodnutím; to isté platí o rozšírení obmedzeného rozsahu alebo spôsobu vykonávania bankových činností.
(4)
Banka je povinná písomne informovať Národnú banku Slovenska o zmenách podmienok, ktoré boli podkladom na udelenie bankového povolenia podľa § 7, a stanov banky vopred; na zmeny členov a zvolenie nových členov jej štatutárneho orgánu, zmeny členov a zvolenie nových členov jej dozornej rady, na zmenu vedúcich zamestnancov,22) na zmenu vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu a na zmenu sídla banky je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, inak je toto zvolenie alebo zmena neplatná.
(5)
Zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne informovať Národnú banku Slovenska o zmenách podmienok, ktoré boli podkladom na udelenie bankového povolenia podľa § 8, vopred; na zmenu vedúceho pobočky zahraničnej banky, na zmenu vedúcich zamestnancov,22) na zmenu vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu a na zmenu sídla pobočky zahraničnej banky je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, inak je táto zmena neplatná.
(6)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné podať príslušnému súdu návrh na zápis povolených bankových činností do obchodného registra na základe bankového povolenia do desiatich dní odo dňa, keď bankové povolenie nadobudlo právoplatnosť, a sú povinné uložiť v Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra do desiatich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o vykonaní zápisu do obchodného registra alebo zmeny zápisu v obchodnom registri.
§ 10
Bankové povolenie nemožno udeliť, ak by to bolo v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ZASTÚPENIE BANKY ALEBO ZAHRANIČNEJ BANKY
§ 21
(1)
Banka je povinná vopred písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zriadenie každého svojho zastúpenia v zahraničí. V oznámení o zriadení zastúpenia uvedie
a)
označenie sídla zastúpenia,
b)
meno a priezvisko vedúceho zastúpenia a adresu jeho trvalého pobytu.
(2)
Zastúpením banky sa na účely tohto zákona rozumie organizačná zložka banky, ktorá propaguje činnosť banky v zahraničí alebo získava informácie o možnostiach hospodárskej spolupráce v zahraničí.
(3)
Zastúpenie banky nemôže vykonávať bankové činnosti ani inak podnikať.
§ 22
(1)
Zahraničná banka alebo obdobná zahraničná finančná inštitúcia, ktorá vykonáva bankové činnosti, môže zriadiť na území Slovenskej republiky svoje zastúpenie na základe registrácie. O registrácii rozhoduje Národná banka Slovenska na základe žiadosti o registráciu.
(2)
Zastúpením zahraničnej banky alebo obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie, ktorá vykonáva bankové činnosti (ďalej len „zahraničné zastúpenie“), sa na účely tohto zákona rozumie jej organizačná zložka, ktorá propaguje činnosť zahraničnej banky alebo obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie alebo získava informácie o možnostiach hospodárskej spolupráce so Slovenskou republikou. Zahraničné zastúpenie v označení svojho sídla a v písomnom styku musí vždy vo svojom názve uvádzať označenie „zastúpenie“.
(3)
Zahraničné zastúpenie nemôže vykonávať bankové činnosti ani inak podnikať. Nezapisuje sa do obchodného registra.
(4)
Zahraničná banka alebo obdobná zahraničná finančná inštitúcia, ktorá vykonáva bankové činnosti, je povinná vopred písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zmenu umiestnenia zahraničného zastúpenia, zmenu vedúceho a zatvorenie zahraničného zastúpenia. Pri zmene vedúceho zahraničného zastúpenia je povinná predložiť všetky doklady, ktoré predkladá zahraničná banka alebo obdobná zahraničná finančná inštitúcia pri žiadosti o registráciu zastúpenia.
(5)
Vedúci zahraničného zastúpenia môže robiť za zahraničnú banku alebo obdobnú zahraničnú finančnú inštitúciu iba pracovnoprávne úkony vo vzťahu k ostatným zamestnancom zahraničného zastúpenia.
(6)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia náležitosti žiadosti o registráciu zahraničného zastúpenia vrátane dokladov prikladaných k žiadosti.
(7)
Zahraničné zastúpenie je povinné do 30 dní od registrácie písomne oznámiť Národnej banke Slovenska, v ktorej banke alebo pobočke zahraničnej banky má vedené účty.
(8)
Zahraničné zastúpenie je povinné do 30 dní písomne oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu, ktorá nastala oproti skutočnostiam tvoriacim podklad na jeho registráciu.
(9)
Národná banka Slovenska je oprávnená vykonávať kontrolu dodržiavania podmienok určených v rozhodnutí o registrácii a ustanovených v zákonoch alebo v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch Slovenskej republiky. Zahraničné zastúpenie je povinné Národnej banke Slovenska pri vykonávaní tejto kontroly poskytnúť ňou požadovanú súčinnosť.
(10)
Ak zahraničné zastúpenie nedodržiava podmienky určené v rozhodnutí o registrácii alebo poruší zákony alebo iné všeobecne záväzné právne predpisy Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska môže rozhodnúť o zrušení registrácie.
(11)
Registrácia zaniká dňom uvedeným v písomnom oznámení zahraničnej banky alebo obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie, ktorá vykonáva bankové činnosti, o zatvorení zahraničného zastúpenia alebo dňom zrušenia zahraničnej banky alebo obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie, ktorá vykonáva bankové činnosti.
PIATA ČASŤ
ORGANIZÁCIA A RIADENIE BANKY A POBOČKY ZAHRANIČNEJ BANKY
§ 23
(1)
Banka je povinná v stanovách okrem náležitostí ustanovených v osobitnom predpise25) upraviť organizačnú štruktúru a systém riadenia banky tak, aby zabezpečovali riadny a bezpečný výkon povolených bankových činností a umožnili zdravý rozvoj a prosperitu banky. Banka je povinná v stanovách upraviť vzťahy a spoluprácu medzi štatutárnym orgánom, dozornou radou, vedúcimi zamestnancami banky,22) útvarom vnútornej kontroly a vnútorného auditu. Banka je tiež povinná v stanovách rozdeliť a upraviť právomoci a zodpovednosť v banke za
a)
tvorbu, uskutočňovanie, sledovanie a kontrolu obchodných zámerov banky,
b)
systém riadenia banky pri dodržaní pravidla podľa § 27 ods. 1 písm. d),
c)
systém vnútornej kontroly vrátane útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu zodpovedajúci zložitosti a rizikám bankových činností,
d)
oddelené riadenie rizík od bankových činností vrátane systému identifikácie, sledovania, merania a riadenia významných rizík, ktorým je banka vystavená,
e)
oddelené vykonávanie úverových obchodov a investičných obchodov (§ 34),
f)
oddelené sledovanie rizík, ktorým je banka vystavená pri vykonávaní bankových činností s osobami s osobitným vzťahom k banke,
g)
primeraný informačný systém vnútri i navonok,
h)
ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.
(2)
Útvar vnútornej kontroly a vnútorného auditu kontroluje dodržiavanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútrobankových predpisov a postupov v banke a skúma a hodnotí najmä funkčnosť a účinnosť riadiaceho a kontrolného systému banky, systému riadenia rizík a dodržiavania zásad obozretného podnikania banky, skúma a hodnotí pripravenosť banky na vykonávanie nových druhov obchodov z hľadiska riadenia rizík a skúma a hodnotí informácie podľa § 37 ods. 4.
(3)
Rizikami sa na účely tohto zákona rozumejú najmä úverové riziko, trhové riziko, riziko likvidity a prevádzkové riziko, ktoré môžu spôsobiť stratu pre banku alebo pobočku zahraničnej banky.
(4)
Obchodom podľa odseku 2 sa rozumie vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov26) medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a ich klientom a akékoľvek operácie vrátane nakladania s vkladmi.
(5)
Kópiu platného znenia stanov banka bezodkladne doručí Národnej banke Slovenska.
(6)
Banka môže zriadiť pobočku v zahraničí len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska, ktorý sa vydáva na žiadosť. Náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas vrátane dokladov prikladaných k žiadosti ustanoví opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov.
§ 24
(1)
Banka má štatutárny orgán a dozornú radu. Štatutárnym orgánom je predstavenstvo. Štatutárny orgán aj dozorná rada musia mať najmenej troch členov.
(2)
Členovia štatutárneho orgánu banky zodpovedajú za vypracovanie návrhu a za vykonávanie schválenej organizácie a systému riadenia banky v súlade s § 23 ods. 1.
(3)
Členovia štatutárneho orgánu banky sú povinní poznať, riadiť a kontrolovať výkon povolených bankových činností a zabezpečovať bezpečnosť a zdravie banky. Bezpečnosťou a zdravím banky sa na účely tohto zákona rozumie také vykonávanie bankových činností, ktoré neohrozuje primeranosť vlastných zdrojov, likviditu a obozretné podnikanie banky a oprávnené záujmy vkladateľov a ostatných veriteľov alebo bankový systém.
(4)
Členovia dozornej rady banky sú povinní poznať a dohliadať na výkon povolených bankových činností, na výkon pôsobnosti štatutárneho orgánu banky a na uskutočňovanie ostatnej činnosti banky.
(5)
Členovia štatutárneho orgánu banky, členovia dozornej rady banky a vedúci zamestnanci banky22) sú povinní vykonávať práva a povinnosti v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky s cieľom dosahovať zvýšenie hodnoty akcií banky alebo trvalý zisk banky. Tým nie je dotknutá povinnosť podľa odseku 3.
§ 25
(1)
Člen štatutárneho orgánu banky nemôže byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo prokuristom, alebo členom dozornej rady inej právnickej osoby, ktorá je podnikateľom. Zamestnanec banky nemôže byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo prokuristom, alebo členom dozornej rady inej právnickej osoby, ktorá je klientom tej istej banky. To neplatí pre členstvo
a)
člena štatutárneho orgánu banky v štatutárnom orgáne alebo dozornej rade finančnej inštitúcie pod kontrolou banky, právnickej osoby oprávnenej organizovať obchody s cennými papiermi, v určenej právnickej osobe9) alebo podniku pomocných bankových služieb,
b)
zamestnanca banky v štatutárnom orgáne podniku pomocných bankových služieb alebo pre výkon funkcie štatutárneho orgánu v ňom.
(2)
Člen dozornej rady banky nemôže byť členom štatutárneho orgánu ani zamestnancom tej istej banky, ani členom dozornej rady alebo štatutárneho orgánu inej banky a zároveň nemôže byť prokuristom ani osobou oprávnenou podľa zápisu v obchodnom registri konať v mene tej istej alebo inej banky ani inej právnickej osoby, ktorá je klientom tej istej banky. Člen dozornej rady banky môže byť zamestnancom tej istej banky iba v prípade, že je do funkcie zvolený jej zamestnancami.
(3)
Člen štatutárneho orgánu, člen dozornej rady banky a zamestnanec banky nesmú zneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s výkonom svojej funkcie alebo svojho zamestnania na neoprávnené získavanie výhod pre seba alebo pre iného.
(4)
Vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky vymenúva a odvoláva štatutárny orgán banky po predchádzajúcom súhlase dozornej rady banky alebo na návrh dozornej rady banky. Za tých istých podmienok určuje vedúcemu útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky mzdové náležitosti štatutárny orgán banky. Dozorná rada banky je oprávnená požiadať vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky o vykonanie kontroly banky v ňou vymedzenom rozsahu.
(5)
Vedúci útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu banky je povinný bezodkladne informovať dozornú radu banky a Národnú banku Slovenska o nedostatkoch zistených pri vykonávaní činnosti podľa § 23 ods. 2.
(6)
Vedúci útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu nemôže byť členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady tej istej banky ani členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady inej právnickej osoby.
(7)
Podnikom pomocných bankových služieb sa rozumie právnická osoba, ktorá ako hlavnú činnosť vykonáva správu majetku, služby spracovania dát alebo inú podobnú činnosť, ktorá pomáha pri zabezpečovaní hlavnej činnosti jednej alebo viacerých bánk alebo pobočiek zahraničných bánk.
§ 26
(1)
Ustanoveniami § 24 a 25 nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.1)
(2)
Ustanovenia § 23 až 25 sa primerane vzťahujú aj na pobočku zahraničnej banky, na vedúceho pobočky zahraničnej banky a na zamestnancov pobočky zahraničnej banky.
ŠIESTA ČASŤ
POŽIADAVKY NA PODNIKANIE BANKY A POBOČKY ZAHRANIČNEJ BANKY
§ 27
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné vykonávať obchody
a)
spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká,
b)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov a ktorý neohrozuje bezpečnosť a zdravie banky a pobočky zahraničnej banky alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
c)
za výhodných ekonomických a právnych podmienok pre banku a pobočku zahraničnej banky a pre ich klientov pri nimi vykonávaných obchodoch na účet klienta a pri vynaložení odbornej starostlivosti,
d)
tak, aby pri každom obchode za ne konali najmenej dve osoby.
(2)
Nakladaním s vkladom sa na účely tohto zákona rozumie akýkoľvek prevod, zmena alebo zrušenie vkladu alebo obchodovanie s ním akýmkoľvek spôsobom, ktorý má za následok zmenu jeho hodnoty, umiestnenia, vlastníctva, držby, a tiež akákoľvek zmena, ktorá umožňuje užívanie vkladu.
(3)
Vynaloženie odbornej starostlivosti je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná hodnoverne preukázať. Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä, že banka alebo pobočka zahraničnej banky
a)
pri jednotlivých predajoch, nákupoch a ostatných obchodoch porovnáva ponuky cien, prípadne doloží nevhodnosť či nemožnosť posúdenia viacerých ponúk,
b)
dokumentuje spôsob uskutočnenia obchodu, kontroluje objektívnosť evidovaných údajov a predchádza riziku vlastných finančných strát,
c)
uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti obchodov z dostupných informácií,
d)
vypracuje obchodné a investičné zámery, ktoré sú podkladom na uskutočňovanie jednotlivých operácií.
(4)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá urobila chybu pri vykonávaní zúčtovania alebo platobného styku, je povinná na svoje náklady a bez zbytočného odkladu zabezpečiť nápravu.
(5)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky nesmie uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre ňu, najmä také zmluvy, ktoré ju zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené jej pohľadávky.
(6)
Banka je povinná upraviť právne vzťahy s členmi štatutárneho orgánu a pobočka zahraničnej banky s vedúcim pobočky zahraničnej banky písomnou zmluvou, na ktorú sa nevzťahuje osobitný predpis27) a ktorá je v súlade s odsekmi 7 a 8.
(7)
Člen štatutárneho orgánu je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti člena štatutárneho orgánu banky vyplývajúcej pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov banky alebo z vnútorných aktov riadenia.
(8)
Vedúci pobočky zahraničnej banky je zodpovedný v plnom rozsahu za škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie v dôsledku porušenia povinnosti vedúceho pobočky zahraničnej banky vyplývajúcej pre neho zo zákonov, z iných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z vnútorných aktov riadenia.
(9)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú urobiť právne úkony na svoje náklady v prospech člena štatutárneho orgánu banky, člena dozornej rady banky alebo vedúceho pobočky zahraničnej banky v súvislosti s poistením jeho zodpovednosti za škodu podľa odsekov 7 a 8 alebo v súvislosti s jeho poistením pre prípad jeho odvolania z funkcie. Ak tieto osoby banka alebo pobočka zahraničnej banky odvolá z funkcie z dôvodu nedôveryhodnosti podľa § 50 ods. 2, nesmie im vyplatiť žiadnu dohodnutú odmenu alebo odmenu priznanú vnútornými predpismi; právo na takúto odmenu zaniká.
(10)
Dozorná rada banky je povinná zabezpečiť vymáhanie škody, ktorá vznikne banke podľa odseku 7.
§ 28
(1)
Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska sa vyžaduje
a)
na nadobudnutie alebo na prekročenie podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach v banke v rozsahu 5 %, 10 %, 20 %, 33 % alebo 50 % v jednej alebo v niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode,
b)
na zlúčenie, splynutie alebo na rozdelenie banky vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s bankou alebo na vrátenie bankového povolenia, ako aj na zníženie základného imania banky, ak nejde o zníženie z dôvodu jeho zúčtovania so stratou,
c)
na zrušenie banky z iného dôvodu ako podľa písmena b) alebo na zmenu jej právnej formy; v tom prípade je banka povinná vrátiť bankové povolenie dňom uvedeným v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase,
d)
na predaj podniku banky, pobočky zahraničnej banky alebo ich časti,28)
e)
na to, aby sa banka stala dcérskou spoločnosťou inej materskej spoločnosti.
(2)
Na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 musia byť primerane splnené podmienky uvedené v § 7 ods. 2 a 4; na vydanie súhlasu musí byť preukázaný aj prehľadný a dôveryhodný pôvod a dostatočný objem a vyhovujúca skladba finančných prostriedkov na vykonanie úkonu, na ktorý sa žiada udelenie predchádzajúceho súhlasu. Rozdelenie, splynutie, zlúčenie alebo zrušenie banky vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s bankou ani predaj banky alebo jej časti28) nemôže byť na ujmu veriteľov banky; to obdobne platí aj na predaj pobočky zahraničnej banky alebo jej časti.28)
(3)
Ustanovením odseku 1 nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.29)
(4)
Podľa predchádzajúceho súhlasu udeleného podľa odseku 1 možno postupovať najviac jeden rok, ak z rozhodnutia o jeho udelení nevyplýva kratšia lehota.
(5)
Bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 je každý právny úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, neplatný. Neplatný je tiež každý právny úkon urobený na základe predchádzajúceho súhlasu udeleného na základe nepravdivých údajov.
(6)
Žiadosť podľa odseku 1 písm. a) podávajú osoby, ktoré nadobúdajú podiel na banke. Žiadosť podľa odseku 1 písm. b) a c) podáva banka, a ak ide o zlúčenie alebo o splynutie, spoločne banka a právnická osoba, s ktorou sa banka zlučuje alebo s ktorou banka splýva. Žiadosť podľa odseku 1 písm. d) podáva spoločne banka alebo zahraničná banka a osoba, ktorá nadobúda banku, pobočku zahraničnej banky alebo jej časť. Žiadosť podľa odseku 1 písm. e) podáva banka, ktorá sa má stať dcérskou spoločnosťou.
(7)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 vrátane dokladov prikladaných k žiadosti.
(8)
Každý je povinný poskytnúť na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska v ňou určenej lehote ňou požadované informácie na účel zisťovania, či nedošlo ku konaniu, na ktoré sa vyžaduje predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, najmä informácie o vlastníkoch podielov na obchodných spoločnostiach alebo na družstvách a informácie o dohodách o výkone hlasovacích práv.
(9)
Osoba, ktorá sa chce vzdať svojho podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach v banke v takom rozsahu, že jej podiel klesne pod 5 %, 10 %, 20 %, 33 % alebo 50 %, je povinná tento zámer alebo skutočnosť, že banka prestane byť jej dcérskou spoločnosťou, vopred písomne oznámiť Národnej banke Slovenska.
(10)
Banka je povinná bezodkladne písomne informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach uvedených v odseku 1 písm. a) a d) a v odseku 9.
(11)
Banka je povinná bezodkladne na požiadanie písomne informovať Národnú banku Slovenska o svojich akcionároch a o iných osobách, ktoré na valnom zhromaždení banky vykonávali hlasovacie práva; banka je povinná na požiadanie písomne informovať ministerstvo o svojich akcionároch.
(12)
Konaním v zhode sa na účely tohto zákona rozumie
a)
konanie smerujúce k dosiahnutiu podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach, uskutočnené medzi
1.
právnickou osobou a jej spoločníkmi alebo členmi, štatutárnymi orgánmi, členmi štatutárnych orgánov alebo dozorných orgánov, zamestnancami právnickej osoby, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, vedúcimi organizačnej zložky, ktorí sú zapísaní v obchodnom registri, prokuristami, likvidátormi, správcami konkurznej podstaty či vyrovnacími správcami tejto právnickej osoby a osobami im blízkymi30) alebo medzi ktorýmikoľvek týmito osobami,
2.
osobami, ktoré uzavreli dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práv v jednej banke v záležitostiach týkajúcich sa jej riadenia bez ohľadu na formu dohody alebo na to, či je platná alebo neplatná,
3.
ovládajúcou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami priamo alebo sprostredkovane tou istou ovládajúcou osobou,
4.
blízkymi osobami,30)
b)
konanie dvoch alebo viacerých právnických osôb smerujúce k dosiahnutiu podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach, v ktorých tá istá fyzická osoba je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu, prokuristom alebo má podiel na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v rozsahu najmenej 5 %, alebo má možnosť uplatňovať z iných dôvodov vplyv na riadenie týchto právnických osôb, ktorý je porovnateľný s vplyvom pri takomto podiele,
(13)
Ovládajúcou osobou sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá má v právnickej osobe väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na právnickej osobe, s ktorým je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo že na základe dohody s inými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv.
(14)
Ovládanou osobou sa na účely tohto zákona rozumie právnická osoba, v ktorej má ovládajúca osoba postavenie podľa odseku 13.
§ 29
(1)
Banka nemôže mať kontrolu nad právnickou osobou, ktorá nie je bankou podľa tohto zákona, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných bankových služieb.
(2)
Banka nemôže pri nadobúdaní podielov na základnom imaní právnickej osoby, ktorá nie je bankou podľa tohto zákona, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných bankových služieb, prekročiť
a)
v jednej právnickej osobe 15 % vlastných zdrojov financovania banky (ďalej len „vlastné zdroje“) a
b)
v súhrne voči všetkým právnickým osobám 60 % vlastných zdrojov.
(3)
Banka môže prekročiť nadobudnutie podielov na základnom imaní podľa odseku 2, len ak primerane zvýši svoje vlastné zdroje do troch mesiacov od prekročenia podielu podľa odseku 2. Na takýto postup sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska.
(4)
Zákazy podľa odseku 2 neplatia v prípade nadobúdania akcií na účel obchodovania s nimi. Akcie na tento účel nesmie mať banka vo svojom majetku dlhšie ako jeden rok od ich nadobudnutia.
(5)
Bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku 3 je každý právny úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, neplatný.
(6)
Každé nadobudnutie účasti podľa odseku 2 je banka povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska.
(7)
Banka nemôže byť spoločníkom osôb, za ktorých záväzky by ako spoločník ručila celým svojím majetkom.
§ 30
(1)
Banka je povinná udržiavať primeranosť vlastných zdrojov najmenej 8 %.
(2)
Banka je povinná zabezpečiť udržiavanie primeranosti vlastných zdrojov podľa odseku 1 konsolidovaným celkom alebo subkonsolidovaným celkom, ktorý kontroluje.
(3)
Primeranosťou vlastných zdrojov sa na účely tohto zákona rozumie pomer vlastných zdrojov k rizikovo váženým aktívam, ktorými sú aktíva upravené vážením podľa stupňa úverového rizika v nich obsiahnutého, a k trhovým rizikám.
(4)
Vlastné zdroje banky nesmú klesnúť pod úroveň základného imania podľa § 7 ods. 2 písm. a).
(5)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa na účely výpočtu primeranosti vlastných zdrojov ustanovia rizikové váhy, podrobnosti o výpočte vlastných zdrojov banky a vlastných zdrojov konsolidovaného celku a subkonsolidovaného celku, podrobnosti o výpočte aktív banky a aktív konsolidovaného celku a subkonsolidovaného celku, podrobnosti o výpočte trhových rizík bánk, trhových rizík konsolidovaného celku a subkonsolidovaného celku, ako aj to, čo sa rozumie aktívami, rezervami a rizikami a čo tvorí vlastné zdroje banky a čo tvorí vlastné zdroje konsolidovaného celku a subkonsolidovaného celku.
§ 31
(1)
Banka je povinná zabezpečovať, aby jej majetková angažovanosť vrátane dňa vzniku majetkovej angažovanosti voči
a)
materskej spoločnosti alebo dcérskej spoločnosti, alebo voči skupine hospodársky spojených osôb, ktorých členom je táto banka, neprekročila 20 % vlastných zdrojov,
b)
inej osobe, skupine hospodársky spojených osôb alebo voči štátom a centrálnym bankám určeným podľa odseku 8 neprekročila 25 % vlastných zdrojov.
(2)
Súčet veľkých majetkových angažovaností banky nesmie prekročiť 800 % vlastných zdrojov.
(3)
Banka je povinná zabezpečiť dodržiavanie obmedzení majetkovej angažovanosti podľa odsekov 1 a 2 konsolidovaným celkom alebo subkonsolidovaným celkom, ktorý kontroluje.
(4)
Majetkovou angažovanosťou banky sa na účely tohto zákona rozumie súhrn
a)
pohľadávok a iných majetkových práv banky vrátane pohľadávok a iných majetkových práv banky, ktorých vznik je viazaný na splnenie odkladacej podmienky alebo rozväzovacej podmienky a ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods. 1,
b)
budúcich pohľadávok banky, ktoré vzniknú na základe platných dohôd uzavretých pri výkone bankových činností, a ak z nich nevyplýva možnosť odstúpenia alebo jednostranného vypovedania, ktoré nie sú zahrnuté v evidencii podľa § 39 ods. 1,
c)
rozdiel aktív a pasív zahrnutých v evidencii podľa § 39 ods. 1.
(5)
Majetkovou angažovanosťou konsolidovaného celku a subkonsolidovaného celku sa na účely tohto zákona rozumie majetková angažovanosť podľa odseku 4 s výnimkou majetkovej angažovanosti medzi členmi konsolidovaného celku a subkonsolidovaného celku.
(6)
Veľkou majetkovou angažovanosťou sa na účely tohto zákona rozumie majetková angažovanosť voči jednej osobe alebo skupine hospodársky spojených osôb, ktorá je rovná alebo vyššia ako 10 % vlastných zdrojov.
(7)
Skupinou hospodársky spojených osôb sa na účely tohto zákona rozumie skupina takých osôb,
a)
v ktorej jedna osoba má kontrolu nad ostatnými osobami alebo
b)
v ktorej vzájomné hospodárske vzťahy sú takej povahy, že je zo všetkých okolností zrejmé, že finančné ťažkosti jednej osoby spôsobia neschopnosť ostatných osôb splácať svoje záväzky včas.
(8)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia podrobnosti o spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti banky a o spôsobe výpočtu majetkovej angažovanosti konsolidovaného celku a subkonsolidovaného celku podľa odsekov 1 až 3, podrobnosti o majetkovej angažovanosti banky a majetkovej angažovanosti konsolidovaného celku a subkonsolidovaného celku podľa odsekov 4 a 5, podrobnosti o skupine hospodársky spojených osôb a určia sa štáty a centrálne banky podľa odseku 1 písm. b).
§ 32
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné
a)
udržiavať trvale svoju platobnú schopnosť,
b)
riadiť aktíva a pasíva tak, aby si zabezpečili nepretržitú likviditu a aby dodržali ukazovatele likvidity.
(2)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
platobnou schopnosťou schopnosť riadne a včas plniť peňažné záväzky,
b)
likviditou schopnosť premieňať aktíva na peňažné prostriedky bez zbytočných strát na účel riadneho a včasného plnenia peňažných záväzkov.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v záujme obmedzenia vzniku neprimerane vysokých obchodných rizík dodržiavať pravidlá obozretného podnikania tak, aby neprekročili ustanovené pomery majetkovej angažovanosti banky k vlastným zdrojom, prípadne k aktívam alebo skupinám aktív vo vzťahu k
a)
iným štátom,
b)
zemepisným oblastiam,
c)
hospodárskym odvetviam,
d)
bankovým činnostiam, z ktorých táto angažovanosť vznikla,
e)
osobám s osobitným vzťahom k banke s výnimkou osôb, ktoré majú priamu alebo nepriamu kontrolu nad bankou, a osôb, ktoré sú nimi priamo alebo nepriamo kontrolované, a právnických osôb, ktoré kontroluje banka.
(4)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v záujme zabránenia vzniku strát a škôd v dôsledku nesprávneho výkonu bankových činností a nedostatočného riadenia banky dodržiavať pravidlá bezpečnej prevádzky; na ten účel sú povinné
a)
dodržiavať ustanovenú organizáciu, riadenie a postupy výkonu bankových činností a iných činností, ktoré môžu ovplyvniť výkon bankových činností v banke,
b)
dodržiavať ustanovené požiadavky na informačnú sústavu a tok informácií v banke,
c)
upraviť ustanovené činnosti v banke vnútornými predpismi.
(5)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví ukazovatele likvidity, podrobnosti o likvidite podľa odseku 1 a spôsob jej zisťovania, podrobnosti o pravidlách obozretného podnikania podľa odseku 3, podrobnosti o pravidlách bezpečnej prevádzky podľa odseku 4 a rozsah, v akom týmto pravidlám podliehajú pobočky zahraničných bánk.
§ 33
(1)
Banky sú povinné vykonávať svoje činnosti tak, aby neprekročili percentuálne ustanovený pomer
a)
devízových pozícií v jednotlivých cudzích menách k vlastným zdrojom,
b)
celkových devízových pozícií k vlastným zdrojom a
c)
otvorených celkových devízových pozícií k vlastným zdrojom.
(2)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
devízovou pozíciou v cudzej mene hodnota rozdielu aktív a pasív v rovnakej cudzej mene, prepočítaných na slovenské koruny podľa platného kurzu vyhláseného Národnou bankou Slovenska,31) rôzna od nuly; menšencom je hodnota aktív a menšiteľom je hodnota pasív,
b)
celkovou devízovou pozíciou
1.
súčet dlhých a krátkych devízových pozícií v jednotlivých cudzích menách alebo
2.
väčší súčet zo súčtu dlhých devízových pozícií a súčtu krátkych devízových pozícií,
c)
dlhou devízovou pozíciou kladná hodnota devízovej pozície,
d)
krátkou devízovou pozíciou absolútna hodnota devízovej pozície so zápornou hodnotou,
e)
otvorenou celkovou devízovou pozíciou absolútna hodnota rozdielu dlhých devízových pozícií a krátkych devízových pozícií.
(3)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví percentuálne pomery podľa odseku 1, ako aj to, čo sa rozumie aktívami a pasívami v rovnakej cudzej mene, ako aj podrobnosti o výpočte devízových pozícií, celkových devízových pozícií a otvorených celkových devízových pozícií.
§ 34
(1)
Ak nejde o verejne prístupné informácie, banka alebo pobočka zahraničnej banky nesmie pri uskutočňovaní investičných obchodov
a)
využívať informácie získané v súvislosti so svojimi úverovými obchodmi a naopak,
b)
na vlastný účet využívať informácie získané v súvislosti so svojimi investičnými obchodmi vykonávanými na účet klienta a naopak.
(2)
Na účely odseku 1 sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné najmä urobiť vo svojom organizačnom, riadiacom a kontrolnom systéme opatrenia zabezpečujúce oddelenie úverových obchodov a investičných obchodov.
(3)
Úverovými obchodmi podľa odseku 1 sa rozumejú činnosti týkajúce sa poskytovania úverov vrátane poskytovania záruk.
(4)
Investičnými obchodmi podľa odseku 1 sa rozumejú činnosti týkajúce sa
a)
investovania do cenných papierov,
b)
obchodovania s cennými papiermi,
c)
obchodovania s právami spojenými s cennými papiermi alebo odvodenými od cenných papierov,
d)
účasti na vydávaní cenných papierov a poskytovania súvisiacich služieb,
e)
správy cenných papierov vrátane poradenskej činnosti.
(5)
Investičné obchody na účet klienta môžu banka a pobočka zahraničnej banky uskutočňovať len za podmienok výhodných pre klienta, najmä za cenu výhodnú pre klienta, pri vynaložení odbornej starostlivosti, ak z príkazu klienta nevyplýva niečo iné; ustanovenie § 27 ods. 7 tým nie je dotknuté.
(6)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky vedie oddelenú evidenciu o investičných obchodoch uskutočňovaných na účet klienta a na vlastný účet.
§ 35
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú vykonávať s osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah, obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by sa nevykonali s ostatnými klientmi. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pred vykonaním obchodu overiť, či osoba, s ktorou obchod vykonávajú, nemá k nim osobitný vzťah, a pravdivosť týchto údajov zabezpečiť v písomnej zmluve sankciou neplatnosti právneho úkonu voči klientovi.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky poskytujú osobám podľa odseku 1 úvery alebo záruky, len ak o tom jednomyseľne rozhodne štatutárny orgán banky alebo vedúci pobočky zahraničnej banky na základe písomného rozboru príslušného obchodu a finančnej situácie žiadateľa. Z rozhodovania je vylúčená osoba, ktorej sa rozhodnutie týka.
(3)
Do 30 dní po uplynutí kalendárneho roka je každá osoba uvedená v odseku 4 písm. a), b), c) a f) a odseku 5 písm. a), b), c) a f) povinná písomne oznámiť banke alebo pobočke zahraničnej banky všetky informácie potrebné na zistenie ďalších osôb, ktoré na základe vzťahu k oznamovateľovi majú k banke alebo k pobočke zahraničnej banky osobitný vzťah. Takto získané informácie sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné spracovať do prehľadu osôb s osobitným vzťahom k nej a na požiadanie odovzdať Národnej banke Slovenska a Fondu ochrany vkladov na účely podľa osobitného predpisu.32) Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví náležitosti tohto oznámenia.
(4)
Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k banke, sa na účely tohto zákona považujú
a)
členovia štatutárneho orgánu banky, vedúci zamestnanci banky,22) ďalší zamestnanci banky určení stanovami banky a prokurista banky,
b)
členovia dozornej rady banky,
c)
osoby, ktoré majú kontrolu nad bankou, členovia štatutárnych orgánov takýchto právnických osôb a vedúci zamestnanci22) takýchto právnických osôb,
d)
osoby blízke30) členom štatutárneho orgánu banky, dozornej rady banky, vedúcim zamestnancom banky22) alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu nad bankou,
e)
právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) majú kvalifikovanú účasť,
f)
akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na banke, a akákoľvek právnická osoba, ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,
g)
právnické osoby pod kontrolou banky,
h)
členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
i)
audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť v banke,
j)
člen štatutárneho orgánu inej banky a vedúci pobočky zahraničnej banky,
k)
počas nútenej správy správca banky, zástupca správcu a pribraný odborný poradca.
(5)
Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k pobočke zahraničnej banky, sa na účely tohto zákona považujú
a)
vedúci pobočky zahraničnej banky,
b)
členovia štatutárneho orgánu alebo dozornej rady zahraničnej banky,
c)
osoby, ktoré majú kontrolu nad zahraničnou bankou, členovia štatutárnych orgánov takýchto právnických osôb,
d)
osoby blízke30) osobám uvedeným v písmene a) alebo b) alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu nad zahraničnou bankou,
e)
právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) majú kvalifikovanú účasť,
f)
akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na zahraničnej banke, a akákoľvek právnická osoba, ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,
g)
právnické osoby pod kontrolou zahraničnej banky,
h)
členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
i)
audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť v pobočke zahraničnej banky,
j)
vedúci inej pobočky zahraničnej banky a člen štatutárneho orgánu banky.
§ 36
(1)
Suma úverov nezabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti, poskytnutých bankou jej zamestnancovi alebo inej osobe, ktorá má k banke osobitný vzťah podľa § 35 ods. 4 písm. a), b), c), d) a f), nemôže prekročiť celkový hrubý príjem tejto osoby za bezprostredne predchádzajúcich 24 mesiacov. Celková suma úverov poskytnutých bankou jej zamestnancom za zvýhodnených podmienok nemôže prekročiť 5 % základného imania banky.
(2)
Banka nesmie poskytnúť úver ani zabezpečiť záväzky z úveru na akékoľvek
a)
nadobudnutie ňou vydaných akcií,
b)
nadobudnutie akcií vydaných osobou, ktorá má kvalifikovanú účasť na banke,
c)
nadobudnutie akcií vydaných právnickými osobami, ktoré majú kontrolu nad osobami alebo ktoré sú pod kontrolou osôb, ktoré majú kvalifikovanú účasť na banke,
d)
nadobudnutie akcií vydaných právnickými osobami, ktoré sú pod kontrolou banky,
e)
splatenie iného úveru poskytnutého na akékoľvek nadobudnutie akcií podľa písmen a) až d) alebo na zabezpečenie záväzkov z takéhoto úveru.
(3)
Banka alebo pobočka zahraničnej banky nesmie nadobudnúť od osoby s osobitným vzťahom k nej pohľadávku, pri ktorej sa oprávnene predpokladá, že nebude uspokojená riadne a včas, a ani od takejto osoby prevziať záväzok.
(4)
Akýkoľvek právny úkon podľa odsekov 2 a 3 je neplatný.
(5)
Banka nesmie poskytnúť úver ani zabezpečiť záväzky z poskytnutého úveru zamestnancovi alebo osobe, ktorá má k banke osobitný vzťah, v prípade, ak banka neplní povinnosť podľa § 30 ods. 1 alebo ak osoba s osobitným vzťahom k banke neplní povinnosť podľa § 35 ods. 3.
§ 37
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zrozumiteľne informovať vo svojich prevádzkových priestoroch písomnou formou v slovenskom jazyku o podmienkach na prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a všetkých ďalších bankových obchodoch a o ich cenách vrátane uvedenia príkladov. Ustanovenie osobitného predpisu33) tým nie je dotknuté.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné uverejniť vo svojich prevádzkových priestoroch aj písomné informácie o ochrane vkladov v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.32) V uverejnenej informácii o obchode, ktorý spočíva v prijatí vkladu alebo ktorého súčasťou je prijatie vkladu, musí byť výslovne uvedené, či sa na takto prijatý vklad vzťahuje alebo nevzťahuje ochrana podľa osobitného predpisu;32) to platí aj o informáciách uvedených vo vkladných knižkách, vkladových listoch a v dokladoch o obdobných vkladových vzťahoch.
(3)
Banka je povinná uverejňovať výročnú správu do 30 dní po jej schválení valným zhromaždením.34) Ustanovenie osobitného predpisu35) tým nie je dotknuté.
(4)
Banka je povinná štvrťročne uverejňovať informácie o svojej činnosti, informácie o opatreniach na nápravu a pokutách, ktoré jej boli uložené podľa tohto zákona, informácie o finančných ukazovateľoch a informácie o svojich akcionároch a štruktúre konsolidovaného celku a subkonsolidovaného celku, ktorých je súčasťou, z hľadiska vzájomných vzťahov a z hľadiska zloženia týchto celkov podľa § 44, a to do 30 dní po uplynutí príslušného štvrťroka.
(5)
Pobočka zahraničnej banky je povinná štvrťročne uverejňovať informácie o svojej činnosti, informácie o opatreniach na nápravu a pokutách, ktoré jej boli uložené podľa tohto zákona, a informácie o finančných ukazovateľoch, a to do 30 dní po uplynutí príslušného štvrťroka.
(6)
Ak uverejnené informácie podľa odsekov 4 a 5 sú neúplné alebo sa podstatne odchyľujú od skutočnosti, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné bezodkladne uverejniť opravu.
(7)
Zahraničná banka, ktorá podniká na území Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 6, je povinná uverejňovať svoju výročnú správu v slovenskom jazyku s uvedením rozdielov medzi pravidlami platnými na zostavenie účtovnej závierky v Slovenskej republike a v štáte, kde má zahraničná banka sídlo, do 60 dní po jej schválení.
(8)
Banka a zahraničná banka, ktorá podniká na území Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 6, sú povinné poskytnúť záujemcovi na jeho požiadanie kópiu výročnej správy alebo jej časti; cena za takúto kópiu nemôže byť vyššia ako náklady na jej vyhotovenie.
(9)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví spôsob uverejňovania výročnej správy podľa odsekov 3 a 7.
(10)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví rozsah a spôsob uverejňovania informácií podľa odsekov 4 a 5, spôsob uverejňovania opravy podľa odseku 6, ako aj to, čo sa rozumie podstatným odchýlením uverejnených informácií od skutočnosti.
§ 38
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné bezodkladne písomne poskytnúť Národnej banke Slovenska údaje o nimi poskytnutých úveroch podnikateľom, o zabezpečení svojich pohľadávok z poskytnutých úverov podnikateľom a o záväzkoch prijatých bankou alebo pobočkou zahraničnej banky voči podnikateľom v slovenských korunách alebo v cudzej mene.
(2)
Národná banka Slovenska36) o údajoch podľa odseku 1 vedie register úverov a záruk (ďalej len „register“); tento register nepodlieha registrácii podľa osobitného predpisu.37)
(3)
Národná banka Slovenska poskytuje údaje z registra banke a pobočke zahraničnej banky.
(4)
Na poskytovanie údajov podľa odsekov 1 a 3 sa nevzťahuje § 91.
(5)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví podrobnosti o vedení a používaní registra, rozsah a spôsob oznamovania údajov podľa odseku 1, rozsah a spôsob poskytovania údajov podľa odseku 3 a spôsob technického zabezpečenia ochrany oznamovaných a poskytovaných zdrojov.
SIEDMA ČASŤ
OBCHODNÁ DOKUMENTÁCIA
§ 39
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu, v ktorej denne zaznamenávajú
a)
pozície v jednotlivých finančných nástrojoch, ktoré banka drží na obchodovanie na vlastný účet alebo na účel zabezpečenia iných obchodov s finančnými nástrojmi na vlastný účet,
b)
pozície v cenných papieroch v súvislosti s činnosťou podľa § 2 ods. 2 písm. i),
c)
pozície z nevyrovnaných obchodov s finančnými nástrojmi podľa písmena a) a z požičiavania a vypožičiavania cenných papierov, ktoré sú finančnými nástrojmi podľa písmena a), a zo zabezpečovacích prevodov práv k cenným papierom, ktoré sú finančnými nástrojmi podľa písmena a),
d)
poplatky, odplaty (provízie), úroky, dividendy a zložené zábezpeky (margins) priamo spojené s finančnými nástrojmi podľa písmen a) až c).
Finančné nástroje sa musia v obchodnej knihe denne oceňovať trhovými cenami daného dňa; ak sa v daný deň príslušný finančný nástroj na trhu neobchodoval, môže byť ocenený inou vhodnou cenou.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť analytickú evidenciu o majetku a záväzkoch, s ktorými nakladajú vo vlastnom mene na cudzí účet, oddelene od svojho majetku a záväzkov.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zaúčtovať každý účtovný prípad súvisiaci s bankovou činnosťou alebo s ostatnou činnosťou banky do účtovných kníh v tom dni, v ktorom sa tento účtovný prípad uskutočnil, podľa osobitného predpisu.38)
(4)
Majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene a evidované v obchodných knihách banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné denne prepočítavať na slovenské koruny kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska31) platným k tomuto dňu.
(5)
Banka zostavuje okrem účtovnej závierky podľa osobitného predpisu39) aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka.
(6)
Právnické osoby, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku a subkonsolidovaného celku podľa § 44 ods. 2 a 3, zostavujú okrem účtovnej závierky podľa osobitného predpisu39) aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho polroka.
(7)
Banka alebo finančná inštitúcia, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku alebo subkonsolidovaného celku podliehajúceho bankovému dohľadu na konsolidovanom základe, vykonáva konsolidáciu39) spoločne s inou bankou alebo finančnou inštitúciou, ktorú kontroluje spolu s inou osobou, a to metódou podielovej konsolidácie.
(8)
Banka kontrolujúca konsolidovaný celok a subkonsolidovaný celok podľa § 44 ods. 2 a finančná inštitúcia kontrolujúca konsolidovaný celok a subkonsolidovaný celok podľa § 44 ods. 3 zostavujú priebežnú konsolidovanú účtovnú závierku za ňou kontrolovaný konsolidovaný celok a subkonsolidovaný celok k poslednému dňu kalendárneho polroka.
(9)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v účtovníctve zatrieďovať majetok a záväzky38) podľa rizík alebo predpokladaných strát s nimi spojených a tvoriť k nim rezervy alebo upravovať ich ocenenie.
(10)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia podrobnosti o zatrieďovaní majetku a záväzkov a podrobnosti o úprave ocenenia majetku a záväzkov podľa rizík a predpokladaných strát a podrobnosti o tvorbe a rušení rezerv.
(11)
Opatrením,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, sa ustanovia podrobnosti o obchodnej knihe podľa odseku 1 a jej vedení, najmä čo sa rozumie pozíciami v obchodnej knihe, podrobnosti o finančných nástrojoch, čo sa rozumie trhovými cenami, v ktorých prípadoch sa použijú iné ceny ako trhové a čo sa nimi rozumie.
§ 40
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v písomnej zmluve s audítorom40) zabezpečiť
a)
vypracovanie správy audítora o overení údajov v hláseniach požadovaných Národnou bankou Slovenska podľa § 42 ods. 2,
b)
preverenie správnosti účtovníctva na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska v priebehu kalendárneho roka; banke patrí od Národnej banky Slovenska úhrada nevyhnutných vecných nákladov v prípade, ak sa pri preverení nezistili nedostatky,
c)
vypracovanie rozšírenej správy41) podľa osnovy, ktorú ustanoví opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov.
(2)
Správu o overení ročnej účtovnej závierky podľa osobitného predpisu40) a správu podľa odseku 1 písm. a) a c) sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné predložiť Národnej banke Slovenska do 30. júna roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý bol audit vykonaný.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska audítora, ktorého výber schválila dozorná rada banky, a to do 30. júna kalendárneho roka, za ktorý má byť audit vykonaný. Národná banka Slovenska je oprávnená do 30 dní po doručení oznámenia audítora odmietnuť. Do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska nového audítora schváleného dozornou radou banky.
(4)
Za audítora nemožno vybrať osobu, ktorá má k banke osobitný vzťah podľa § 35 ods. 4 písm. a) až h), j) a k) a podľa § 35 ods. 5 písm. a) až h) a j) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,42) a audítora, ktorý neplní povinnosti podľa odseku 5. To isté platí pre fyzickú osobu, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť.
(5)
Audítor je povinný bezodkladne písomne informovať Národnú banku Slovenska a dozornú radu banky o skutočnostiach, ktoré zistil počas výkonu svojej činnosti a ktoré sa týkajú skutočností smerujúcich k vyjadreniu možných výhrad voči účtovnej závierke banky alebo pobočky zahraničnej banky a na zistenie porušenia zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Audítor bezodkladne upozorní Národnú banku Slovenska na tieto skutočnosti:
a)
banka je v predlžení,43)
b)
banka alebo pobočka zahraničnej banky zostavuje nepravdivo, nesprávne alebo neúplne účtovné výkazy a hlásenia požadované Národnou bankou Slovenska podľa § 42 ods. 2.
(6)
Banka je v predlžení, ak má menej majetku vrátane pohľadávok ako záväzkov.
(7)
Audítor je povinný na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska poskytnúť podklady o skutočnostiach podľa odseku 5.
(8)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zabezpečiť ochranu elektronického spracúvania a uschovávania údajov pred zneužitím, zničením, poškodením, odcudzením alebo pred stratou.
(9)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné raz ročne zabezpečiť overenie bezpečnosti informačného systému, ktorým sú spracúvané a uschovávané bankové údaje, a písomne informovať o tom Národnú banku Slovenska.
§ 41
(1)
Banka je povinná predložiť Národnej banke Slovenska výročnú správu34) do 30 dní po jej schválení valným zhromaždením.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné predložiť Národnej banke Slovenska informáciu o zámere zaviesť nový druh obchodov spolu s hodnotením tohto obchodu útvarom vnútornej kontroly a vnútorného auditu podľa § 23 ods. 2.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné bezodkladne informovať Národnú banku Slovenska o nedostatkoch zistených pri vykonávaní činnosti podľa § 23 ods. 2.
(4)
Banka predkladá do 31. marca kalendárneho roka Národnej banke Slovenska správu o výsledku činnosti útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu za predchádzajúci kalendárny rok, o prijatých opatreniach na nápravu nedostatkov v činnosti banky zistených útvarom vnútornej kontroly a vnútorného auditu a schválený plán kontrolnej činnosti na kalendárny rok.
§ 42
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné uschovávať údaje a kópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta a doklady o zisťovaní vlastníctva prostriedkov použitých klientom na vykonanie obchodu a doklady o uskutočnených obchodoch najmenej desať rokov od ukončenia obchodu.
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska výkazy, hlásenia a iné správy ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; ich obsah, formu, členenie, termíny, spôsob a miesto predkladania ustanoví opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov. Údaje a iné informácie uvedené vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné predkladať ministerstvu a Národnej banke Slovenska účtovnú závierku44) a v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis,44) aj konsolidovanú účtovnú závierku a údaje z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie vo forme výkazov, hlásení alebo prehľadov ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; takéto poskytovanie údajov sa nepovažuje za porušenie bankového tajomstva podľa § 91. Rozsah, spôsob a termíny predkladania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 43
Ustanoveniami tejto časti zákona nie sú dotknuté povinnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa osobitného predpisu.39)
ÔSMA ČASŤ
BANKOVÝ DOHĽAD NA KONSOLIDOVANOM ZÁKLADE
§ 44
(1)
Bankovým dohľadom na konsolidovanom základe sa rozumie sledovanie a regulácia rizík konsolidovaných celkov a subkonsolidovaných celkov, ktorých súčasťou sú banky, na účel obmedzenia rizík, ktorým je banka vystavená z dôvodu svojej účasti na konsolidovanom celku alebo subkonsolidovanom celku.
(2)
Národná banka Slovenska vykonáva bankový dohľad na konsolidovanom základe nad bankovým konsolidovaným celkom a nad bankovým subkonsolidovaným celkom.
(3)
Národná banka Slovenska vykonáva bankový dohľad na konsolidovanom základe nad finančným konsolidovaným celkom, ak právnická osoba kontrolujúca konsolidovaný celok je finančnou inštitúciou, ktorá nepodlieha dozoru podľa osobitného predpisu,15) a nad finančným subkonsolidovaným celkom, ak právnická osoba kontrolujúca subkonsolidovaný celok je finančnou inštitúciou, ktorá nepodlieha dozoru podľa osobitného predpisu.15)
(4)
Konsolidovaným celkom sa na účely tohto zákona rozumie skupina právnických osôb,1) v ktorej jedna právnická osoba kontroluje ostatné právnické osoby a ktorá nie je kontrolovaná žiadnou inou právnickou osobou.
(5)
Bankovým konsolidovaným celkom sa na účely tohto zákona rozumie konsolidovaný celok kontrolovaný bankou, ktorého členmi sú banky, ňou kontrolované osoby, ktoré sú bankami, finančnými inštitúciami alebo podnikmi pomocných bankových služieb.
(6)
Finančným konsolidovaným celkom sa na účely tohto zákona rozumie konsolidovaný celok kontrolovaný finančnou inštitúciou, ktorého členmi sú väčšinou banky alebo finančné inštitúcie, pričom aspoň jedna kontrolovaná osoba musí byť bankou.
(7)
Subkonsolidovaným celkom sa na účely tohto zákona rozumie skupina právnických osôb,1) v ktorej jedna právnická osoba kontroluje ostatné právnické osoby a ktorá je kontrolovaná inou právnickou osobou, ktorú sama nekontroluje.
(8)
Bankovým subkonsolidovaným celkom sa na účely tohto zákona rozumie subkonsolidovaný celok kontrolovaný bankou, ktorého členmi sú banky, ňou kontrolované osoby, ktoré sú bankami, finančnými inštitúciami alebo podnikmi pomocných bankových služieb, pričom banka kontrolujúca tento subkonsolidovaný celok je kontrolovaná inou právnickou osobou, ktorú sama nekontroluje.
(9)
Finančným subkonsolidovaným celkom sa na účely tohto zákona rozumie subkonsolidovaný celok kontrolovaný finančnou inštitúciou, ktorého členmi sú prevažne banky alebo finančné inštitúcie, pričom aspoň jedna ňou kontrolovaná osoba musí byť bankou, a ak finančná inštitúcia kontrolujúca tento subkonsolidovaný celok je kontrolovaná inou právnickou osobou, ktorú sama nekontroluje.
§ 45
(1)
Národná banka Slovenska vedie zoznam finančných inštitúcií, ktoré kontrolujú konsolidované celky a subkonsolidované celky podľa § 44 ods. 3; tento zoznam Národná banka Slovenska zasiela orgánu dozoru podľa osobitného predpisu.15)
§ 46
(1)
Národná banka Slovenska je oprávnená nezahrnúť do bankového konsolidovaného celku, finančného konsolidovaného celku, bankového subkonsolidovaného celku alebo finančného subkonsolidovaného celku (ďalej len „konsolidovaný celok“) na účely výkonu bankového dohľadu na konsolidovanom základe právnickú osobu,
a)
ktorá má sídlo na území iného štátu a právny poriadok tohto štátu neumožňuje výmenu informácií na účely výkonu bankového dohľadu na konsolidovanom základe,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu bankového dohľadu na konsolidovanom základe, najmä ak celkové aktíva tejto právnickej osoby sú menšie ako 10 000 000 EUR alebo 1 % z celkových aktív osoby kontrolujúcej konsolidovaný celok,
c)
ktorej zaradenie do konsolidovaného celku je nevhodné z hľadiska cieľov bankového dohľadu na konsolidovanom základe.
(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená vyňať z bankového dohľadu na konsolidovanom základe konsolidovaný celok, ktorý je súčasťou iného konsolidovaného celku, nad ktorým vykonáva bankový dohľad na konsolidovanom základe Národná banka Slovenska alebo orgán bankového dohľadu iného štátu na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi Národnou bankou Slovenska a orgánom bankového dohľadu iného štátu.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi nezahrnutie právnickej osoby podľa odseku 1 písm. b) a c) do konsolidovaného celku tejto právnickej osobe; táto právnická osoba je povinná poskytnúť na požiadanie informácie potrebné na výkon bankového dohľadu na konsolidovanom základe orgánu bankového dohľadu štátu, v ktorom má sídlo jej materská spoločnosť.
§ 47
(1)
Finančná inštitúcia kontrolujúca konsolidovaný celok podľa § 44 ods. 3 je povinná zabezpečovať, aby konsolidovaný celok dodržiaval požiadavky podľa § 30 a 31.
(2)
Právnická osoba, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného celku, je povinná vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska priamo alebo prostredníctvom osoby kontrolujúcej konsolidovaný celok alebo banky určenej Národnou bankou Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na výkon bankového dohľadu na konsolidovanom základe, ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; banka kontrolujúca konsolidovaný celok a finančná inštitúcia kontrolujúca konsolidovaný celok sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska za konsolidovaný celok všetky výkazy, hlásenia a iné správy, ktoré sú potrebné na výkon bankového dohľadu na konsolidovanom základe, ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; ich obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania ustanoví opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov. Na tieto výkazy, hlásenia a iné správy sa inak vzťahuje § 42 ods. 2.
(3)
Audítor právnickej osoby, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného celku, je povinný poskytnúť informácie Národnej banke Slovenska a audítorom osoby kontrolujúcej konsolidovaný celok na účely výkonu bankového dohľadu na konsolidovanom základe.
(4)
Právnická osoba kontrolujúca konsolidovaný celok oznámi Národnej banke Slovenska audítorov, ktorí budú vykonávať audit právnických osôb zahrnutých do konsolidovaného celku, najneskôr do konca kalendárneho roka, za ktorý má byť audit vykonaný.
§ 48
(1)
Právnická osoba, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného celku, je povinná vytvoriť kontrolné mechanizmy, ktoré zabezpečujú správnosť poskytovaných informácií na účely výkonu bankového dohľadu na konsolidovanom základe.
(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená vykonať dohľad na mieste45) alebo je oprávnená požiadať o vykonanie kontroly na mieste iný príslušný orgán dozoru nad právnickými osobami, ktoré sú zahrnuté do konsolidovaného celku, na účely výkonu bankového dohľadu na konsolidovanom základe; tento orgán dozoru je povinný požadovanú kontrolu vykonať.
(3)
Banka kontrolujúca konsolidovaný celok je povinná zabezpečiť vykonanie auditu v právnických osobách zahrnutých do konsolidovaného celku na účely výkonu bankového dohľadu na konsolidovanom základe. Tieto právnické osoby sú povinné na žiadosť banky kontrolujúcej konsolidovaný celok uzavrieť zmluvu o audítorskej činnosti.
§ 49
(1)
Ak je banka súčasťou konsolidovaného celku, ktorý kontroluje zahraničná banka alebo finančná inštitúcia, ktorá má sídlo na území iného štátu, Národná banka Slovenska je oprávnená dohodnúť podmienky výkonu bankového dohľadu na konsolidovanom základe v písomnej dohode uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a orgánom bankového dohľadu alebo orgánom dozoru nad finančnými inštitúciami a poisťovňami iného štátu a ich vzájomnú výmenu informácií.
(2)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu bankového dohľadu členského štátu vykoná bankový dohľad na mieste na konsolidovanom základe alebo umožní výkon bankového dohľadu na mieste na konsolidovanom základe povereným osobám príslušného orgánu bankového dohľadu členského štátu v konsolidovaných celkoch; podrobnosti o výkone tohto bankového dohľadu na mieste na konsolidovanom základe môže upraviť dohoda podľa odseku 1.
DEVIATA ČASŤ
OPATRENIA NA NÁPRAVU A POKUTY
§ 50
(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky, spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v bankovom povolení alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených banke alebo pobočke zahraničnej banky, v nedodržiavaní podmienok podľa § 7 ods. 2, 4 a 6, § 8 ods. 2, 4 a 6 alebo v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov46) alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, môže Národná banka Slovenska podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov
a)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky prijať opatrenia na jej ozdravenie,
b)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy,
c)
uložiť banke alebo pobočke zahraničnej banky skončiť nepovolenú činnosť,
d)
uložiť pokutu banke alebo pobočke zahraničnej banky až do výšky 10 000 000 Sk a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do výšky 20 000 000 Sk,
e)
obmedziť alebo pozastaviť banke alebo pobočke zahraničnej banky výkon niektorej bankovej činnosti,
f)
odobrať bankové povolenie na výkon niektorej bankovej činnosti,
g)
uložiť opravu účtovnej alebo inej evidencie podľa zistení Národnej banky Slovenska alebo audítora,
h)
uložiť uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú banka alebo pobočka zahraničnej banky uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti,
i)
uložiť zúčtovanie strát z hospodárenia so základným imaním po zúčtovaní strát s nerozdeleným ziskom z minulých rokov, s fondmi tvorenými zo zisku a s kapitálovými fondmi,
j)
zaviesť nútenú správu nad bankou z dôvodov uvedených v § 53,
k)
odobrať bankové povolenie banke alebo pobočke zahraničnej banky z dôvodov uvedených v § 63.
(2)
Národná banka Slovenska môže uložiť členovi štatutárneho orgánu banky, členovi dozornej rady banky, vedúcemu pobočky zahraničnej banky,22) zástupcovi vedúceho pobočky zahraničnej banky, prokuristovi, vedúcemu zamestnancovi banky alebo pobočky zahraničnej banky,22) správcovi na výkon nútenej správy alebo zástupcovi správcu na výkon nútenej správy za porušenie povinností, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona, osobitných zákonov46) alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, zo stanov banky a z iných vnútorných aktov riadenia, alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska pokutu podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy porušenia až do výšky dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov za predchádzajúci rok od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov subkonsolidovaného celku, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky; vedúcemu zamestnancovi22) možno uložiť pokutu najviac do výšky 50 % dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov za predchádzajúci rok od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov subkonsolidovaného celku, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky. Ak príslušná osoba poberala príjmy od banky alebo pobočky zahraničnej banky a od členov konsolidovaného celku alebo členov subkonsolidovaného celku, do ktorého patrí banka alebo pobočka zahraničnej banky, iba počas časti predchádzajúceho roka, vypočíta sa mesačný priemer z jej celkových príjmov za túto časť roka. Osobu, ktorá sa právoplatným uložením pokuty stala nedôveryhodnou osobou podľa § 7 ods. 15 písm. e), je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná bezodkladne odvolať z funkcie.
(3)
Pod opatreniami na ozdravenie banky sa rozumie
a)
predloženie záväzného ozdravného programu, ktorý musí obsahovať
1.
plán kapitálového posilnenia primeranosti vlastných zdrojov,
2.
plán projekcie súčasného a predpokladaného vývoja ekonomickej situácie banky minimálne v rozsahu výkazov bilancií, ziskov a strát, rozpočtu, strategického obchodného plánu, analýzy rentability dosiahnutia cieľov programu,
3.
iné informácie, ktoré Národná banka Slovenska považuje za nevyhnutné,
b)
obmedzenie alebo pozastavenie vyplácania dividend,47) tantiém48) a iných podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu a zamestnancom,
c)
obmedzenie alebo pozastavenie zvyšovania miezd členom štatutárneho orgánu, členom dozornej rady a všetkým zamestnancom banky,
d)
zavedenie denného sledovania vývoja finančnej situácie banky,
e)
obmedzenie alebo pozastavenie rozširovania nových obchodov banky; tieto obchody môže banka začať vykonávať iba po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.
(4)
Národná banka Slovenska je povinná vyzvať banku, aby prijala opatrenia na jej ozdravenie, ak primeranosť vlastných zdrojov banky klesne pod 8 %.
(5)
Štatutárny orgán banky, ktorej primeranosť vlastných zdrojov klesne pod 8 %, je povinný predložiť Národnej banke Slovenska záväzný ozdravný program do 30 dní od zistenia tejto skutočnosti. Záväzný ozdravný program musí byť schválený štatutárnym orgánom a dozornou radou banky. Národná banka Slovenska je povinná do desiatich dní od prijatia záväzného ozdravného programu ho schváliť alebo zamietnuť.
(6)
Ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo vydané opatrenie podľa odseku 1 písm. c), Národná banka Slovenska písomne oznámi túto skutočnosť povinnej banke alebo pobočke zahraničnej banky.
(7)
Pokutu podľa odseku 1 písm. d) môže Národná banka Slovenska uložiť aj osobám, ktoré porušili ustanovenia § 4 ods. 1 alebo § 28. Uloží im aj opatrenie na odstránenie a nápravu protiprávneho stavu.
(8)
Uložením pokuty podľa odseku 1, 2 alebo 7 nie je dotknutá zodpovednosť podľa osobitných predpisov.
(9)
Pokutu a opatrenia na nápravu podľa odseku 1 možno ukladať súbežne a opakovane. Pokuta podľa odseku 1, 2 alebo 7 je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Uložené pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
(10)
Pokutu podľa odseku 1 písm. d), odseku 7 alebo § 82 ods. 2 alebo opatrenia na nápravu možno uložiť do dvoch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do desiatich rokov od ich vzniku. Pokutu podľa odseku 2 možno uložiť do jedného roka od zistenia nedostatkov, najneskôr však do troch rokov od ich vzniku.
(11)
Národná banka Slovenska je oprávnená aj mimo konania o uložení opatrenia na nápravu alebo pokuty prerokovať nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky s členmi štatutárneho orgánu banky, vedúcim pobočky zahraničnej banky, členmi dozornej rady banky, vedúcimi zamestnancami,22) vedúcimi útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu, ktorí sú povinní poskytnúť Národnej banke Slovenska ňou požadovanú súčinnosť.
§ 51
(1)
Národná banka Slovenska môže uložiť právnickej osobe, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného celku, nad ktorým vykonáva bankový dohľad na konsolidovanom základe, pokutu až do výšky 20 000 000 Sk, ak táto právnická osoba
a)
neumožní vykonať dohľad na mieste,
b)
neposkytne požadované výkazy, hlásenia a iné správy na účely výkonu bankového dohľadu na konsolidovanom základe,
c)
poskytne nesprávne, nepravdivé alebo neúplné výkazy, hlásenia a iné správy, prípadne nedodrží termíny na ich predloženie alebo
d)
nesplní povinnosť podľa § 47 ods. 1.
(2)
Na pokuty podľa odseku 1 sa vzťahujú ustanovenia § 50 ods. 7 až 9.
§ 52
(1)
Osobe, ktorá vykonala úkon, ktorým došlo k porušeniu § 28 ods. 1 písm. a), alebo ktorá získala predchádzajúci súhlas podľa § 28 ods. 1 písm. a) na základe nepravdivých údajov, môže Národná banka Slovenska pozastaviť výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení banky a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia banky. Výkon týchto práv môže Národná banka Slovenska pozastaviť aj osobe, ktorej pôsobenie týkajúce sa banky je na ujmu riadneho a obozretného podnikania banky alebo u ktorej možno takéto pôsobenie dôvodne očakávať v prípadoch ustanovených v § 28 ods. 12.
(2)
Banka je povinná päť pracovných dní pred dňom konania valného zhromaždenia dať v súlade s osobitným predpisom49) príkaz na registráciu pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi pre všetky zaknihované akcie, ktoré vydala.
(3)
Banka je povinná predložiť Národnej banke Slovenska výpis z jej registra emitenta zaknihovaných cenných papierov vyhotovený v deň, keď bol vykonaný príkaz banky na registráciu pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi podľa osobitného predpisu49) pre všetky zaknihované akcie, ktoré banka vydala. Výpis sa nemôže vyhotoviť skôr, ako sa takáto registrácia vykonala. Tento výpis je banka povinná doručiť Národnej banke Slovenska v deň jeho vyhotovenia. Národná banka Slovenska na tomto výpise bezodkladne písomne označí osobu, ktorej pozastavila výkon práv uvedených v odseku 1, a doručí ho banke najneskôr v deň predchádzajúci dňu konania valného zhromaždenia banky. Ak Národná banka Slovenska na tomto výpise písomne označí osobu, u ktorej nanovo zistila dôvod na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1, je tým začaté konanie o pozastavení výkonu práv uvedených v odseku 1 takto označenej osobe; predbežné opatrenie vo veci pozastavenia výkonu práv uvedených v odseku 1 doručí Národná banka Slovenska tejto osobe a banke najneskôr v deň konania valného zhromaždenia.
(4)
Predbežným opatrením podľa odseku 3 je banka viazaná.
(5)
Za doručenie podľa odseku 3 sa považuje aj doručenie predbežného opatrenia zástupcovi splnomocnenému na zastupovanie tejto osoby na valnom zhromaždení.
(6)
Banka nemôže na svojom valnom zhromaždení pripustiť účasť osoby označenej Národnou bankou Slovenska podľa odseku 3 ani účasť osoby neuvedenej vo výpise predloženom bankou podľa odseku 3, ani osôb splnomocnených týmito osobami na konanie v ich mene.
(7)
Akcie, s ktorými sú spojené pozastavené práva uvedené v odseku 1, sa počas pozastavenia týchto práv nepovažujú za akcie s hlasovacím právom. Na tieto akcie sa neprihliada pri posudzovaní schopnosti valného zhromaždenia uznášať sa ani pri rozhodovaní valného zhromaždenia. Na takto vzniknuté zvýšenie podielu na hlasovacích právach ostatných osôb, ktoré sú uvedené vo výpise predloženom bankou podľa odseku 3, sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 28 ods. 1 písm. a).
(8)
Ak pominú dôvody na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1, Národná banka Slovenska ich pozastavenie bezodkladne zruší.
(9)
Národná banka Slovenska je oprávnená podať súdu návrh na vyhlásenie rozhodnutia valného zhromaždenia banky za neplatné z dôvodu rozporu so zákonmi, s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so stanovami banky do troch mesiacov odo dňa, keď sa o tomto rozhodnutí dozvedela, najneskôr do jedného roka od prijatia tohto rozhodnutia.
§ 53
(1)
Účelom nútenej správy je najmä
a)
znemožnenie výkonu funkcií orgánom banky zodpovedným za zhoršujúcu sa hospodársku situáciu banky,
b)
odstránenie najvážnejších nedostatkov v riadení a činnosti banky s cieľom zastaviť zhoršovanie sa hospodárskej situácie banky,
c)
zistenie skutočného stavu, v akom sa banka nachádza vo všetkých oblastiach jej činnosti a hospodárenia,
d)
ochrana vkladov klientov banky a iných práv klientov banky pred vznikom škody alebo narastaním škody,
e)
prijatie ozdravného programu, ak je ekonomické ozdravenie banky reálne, vrátane prijatia a vykonania organizačných a iných opatrení na postupnú stabilizáciu banky a obnovenie jej likvidity, najmä v súčinnosti s hlavnými akcionármi banky,
f)
zabezpečenie podmienok na uplatnenie nárokov vkladateľov vyplývajúcich zo systému ochrany vkladov podľa osobitného predpisu,32) ak sa vklady stanú nedostupnými,32) a v nevyhnutnom prípade vedenie banky k vyhláseniu konkurzu alebo vstúpeniu do likvidácie.
(2)
Národná banka Slovenka je povinná zaviesť nútenú správu, ak
a)
primeranosť vlastných zdrojov banky klesne pod 4 % alebo
b)
banka po troch rokoch od začatia svojej činnosti na základe bankového povolenia dosiahne kumulatívnu stratu prevyšujúcu 30 % zo základného imania, z kapitálových fondov a rezervného fondu.
(3)
Národná banka Slovenska môže nútenú správu zaviesť, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v úvodnej vete § 50 ods. 1 alebo ak nedostatky v činnosti banky ohrozujú bezpečné fungovanie bankového systému a akcionári banky neurobili potrebné kroky na odstránenie týchto nedostatkov.
(4)
Nútenú správu nemožno zaviesť nad pobočkou zahraničnej banky.
(5)
Nútená správa sa zavádza okamihom doručenia rozhodnutia o nútenej správe banke a je ihneď účinná voči banke a voči iným osobám. Začatie konania sa neoznamuje. Ústne konanie sa neuskutoční.
(6)
Výrok rozhodnutia o zavedení nútenej správy Národná banka Slovenska bezodkladne zverejní aspoň v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a vo všetkých jej obchodných prevádzkach. Osoby, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie takého rozhodnutia požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
§ 54
(1)
Nútenú správu vykonáva správca banky a zástupca správcu. Správcu a najviac troch zástupcov správcu vymenúva a odvoláva Národná banka Slovenska. Správca a zástupca správcu môžu byť vymenovaní aj na dobu určitú.
(2)
Správcom a zástupcom správcu môžu byť len fyzické osoby. Správca a zástupca správcu musia byť osoby odborne spôsobilé. Správcom a zástupcom správcu nemôže byť osoba,
a)
ktorá je zamestnancom Národnej banky Slovenska alebo ktorá bola zamestnancom Národnej banky Slovenska kedykoľvek v období posledných dvoch rokov,
b)
ktorá je právoplatne odsúdená za akýkoľvek trestný čin spáchaný pri vykonávaní riadiacej funkcie alebo za akýkoľvek úmyselný trestný čin,
c)
ktorá kedykoľvek v období posledných troch rokov vykonávala v banke, nad ktorou bola zavedená nútená správa, funkciu člena dozornej rady, člena štatutárneho orgánu, prokuristu alebo vedúceho zamestnanca,22) ak sa výkonu tejto funkcie sama dobrovoľne nevzdala,
d)
ktorá má k banke, nad ktorou bola zavedená nútená správa, osobitný vzťah podľa § 35 ods. 4,
e)
ktorá je dlžníkom alebo veriteľom banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
f)
ktorá je zamestnancom alebo členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá je dlžníkom alebo veriteľom banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
g)
ktorá je členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu inej banky, prípadne vedúcim alebo zástupcom vedúceho inej pobočky zahraničnej banky,
h)
ktorá kedykoľvek v období posledného roka poskytovala banke, nad ktorou bola zavedená nútená správa, audítorské služby bez vyslovenia výhrad k činnosti tejto banky.
(3)
Správca je oprávnený riadiť banku a jej zamestnancov. Kompetencie správcu sú vymedzené týmto zákonom, osobitnými predpismi a zmluvou o výkone činnosti správcu uzatvorenou podľa § 57 ods. 1. Správca je viazaný obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí Národnej banky Slovenska o zavedení nútenej správy alebo v zmluve o výkone činnosti správcu.
(4)
Zástupca správcu je zodpovedný za správcom zverenú oblasť činnosti banky a podlieha pri výkone nútenej správy správcovi. Kompetencie zástupcu správcu sú vymedzené zmluvou o výkone činnosti zástupcu správcu uzatvorenou s Národnou bankou Slovenska podľa § 57 ods. 1. Po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska môže správca splnomocniť niektorého svojho zástupcu vykonávaním úkonov vo svojom mene na základe písomného plnomocenstva s podpisom osvedčeným podľa osobitných predpisov;50) predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve o výkone činnosti správcu.
(5)
V súvislosti s výkonom nútenej správy je správca po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska oprávnený v záujme urýchleného riešenia závažných problémov v banke pribrať odborných poradcov; tento predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve o výkone činnosti správcu. Odborný poradca musí byť osoba odborne spôsobilá. Odborným poradcom nemôže byť osoba podľa odseku 2.
(6)
Výkon funkcie správcu a jeho zástupcov sa skončí dňom skončenia nútenej správy alebo uplynutím doby, na ktorú boli vymenovaní, alebo ich odvolaním z funkcie. Správca a zástupcovia správcu môžu byť odvolaní na základe porušenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo na základe zmluvy o výkone činnosti správcu a zmluvy o výkone činnosti zástupcu správcu.
§ 55
(1)
Zavedením nútenej správy sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov banky a vedúcich zamestnancov banky22) a pôsobnosť štatutárneho orgánu a dozornej rady prechádza na správcu; súčasne sa pozastavujú práva akcionárov banky v rozsahu podľa § 52 ods. 1 okrem práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení zvolanom správcom podľa odseku 2. Ak ide o členov štatutárneho orgánu a členov dozornej rady, pozastavuje sa plynutie ich funkčného obdobia. Týmto nie je dotknuté právo štatutárneho orgánu podať opravné prostriedky proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy. Pri výkone pôsobnosti štatutárneho orgánu a dozornej rady sa na správcu nevzťahuje osobitný predpis.1)
(2)
Správca je oprávnený zvolať valné zhromaždenie banky, riadiť jeho priebeh a má právo predkladať na ňom návrhy. Valné zhromaždenie môže prijímať rozhodnutia len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.
(3)
Správca je oprávnený urobiť opatrenia nevyhnutné na postupnú stabilizáciu banky a obnovenie likvidity banky, najmä nakladať s pohľadávkami a iným majetkom, vrátane predaja pobočky banky alebo organizačnej jednotky banky ako časti podniku banky alebo predaja podniku banky za primeranú cenu, uzavrieť pobočku alebo inú organizačnú jednotku banky alebo ukončiť ich činnosť; týmto nie sú dotknuté ustanovenia § 28 ods. 1. Súhlas valného zhromaždenia na tieto úkony sa nevyžaduje.
(4)
Správca je povinný najneskôr do 30 dní od zavedenia nútenej správy predložiť Národnej banke Slovenska projekt ozdravenia banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa, alebo iný návrh riešenia situácie v banke.
(5)
Ak to vyžaduje situácia v banke, môže správca po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska čiastočne alebo úplne pozastaviť nakladanie vkladateľov s ich vkladmi v banke, najdlhšie však na dobu 30 dní.
(6)
Na základe predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia môže správca podať návrh na vyrovnanie.51)
(7)
Správca môže podať návrh na vyhlásenie konkurzu,52) ak je banka v predlžení.43)
(8)
Správca môže podať Národnej banke Slovenska návrh na odobratie bankového povolenia, ak zistí skutočnosti uvedené v § 63.
§ 56
(1)
Správca, zástupca správcu a pribraný odborný poradca sú povinní vykonávať svoje funkcie s náležitou odbornou starostlivosťou a zodpovedajú za škodu spôsobenú svojou činnosťou. Správca a ním poverený zástupca správcu sú povinní pravidelne informovať Národnú banku Slovenska o úkonoch vykonaných počas nútenej správy.
(2)
Správca, zástupca správcu a pribraný odborný poradca nesmú zneužívať informácie, ktoré získali pri výkone nútenej správy, vo svoj prospech ani v prospech iných osôb a nesmú nakladať s majetkom banky vo svoj prospech a v prospech osôb im blízkych.30)
(3)
Správca, zástupca správcu a pribraný odborný poradca sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním nútenej správy voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska v súvislosti s plnením jej úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu;8) povinnosť mlčanlivosti majú aj po skončení svojej činnosti súvisiacej s vykonávaním nútenej správy. Ustanovenia § 91 ods. 2 až 7, § 92 ods. 1 až 6 a § 93 týmto nie sú dotknuté.
§ 57
(1)
Národná banka Slovenska uzatvorí so správcom mandátnu zmluvu o výkone činnosti správcu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie. Národná banka Slovenska uzatvorí so zástupcom správcu mandátnu zmluvu o výkone činnosti zástupcu správcu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie.
(2)
Pribratie odborných poradcov podľa § 54 ods. 5 správca uskutoční na zmluvnom základe a za podmienok odsúhlasených Národnou bankou Slovenska.
(3)
Výšku odmeny správcu a zástupcu správcu za výkon funkcie určí Národná banka Slovenska.
(4)
Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmien správcu, zástupcov správcu a odborných poradcov uhrádza banka, nad ktorou bola zavedená nútená správa.
§ 58
(1)
Členovia štatutárneho orgánu, členovia dozornej rady, vedúci zamestnanci,22) vedúci útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu sú povinní na požiadanie správcu spolupracovať so správcom, najmä poskytovať mu všetky doklady a ďalšie podklady vyžiadané správcom v súvislosti s výkonom nútenej správy.
(2)
Správca je oprávnený vedúcim zamestnancom,22) vedúcemu útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu okamžite zrušiť pracovný pomer, dať im výpoveď alebo ich previesť na inú prácu.27)
(3)
V dôsledku zavedenia nútenej správy nesmie byť členom štatutárneho orgánu a členom dozornej rady vyplatená žiadna odmena v prípade skončenia členstva v týchto orgánoch banky vyplývajúca zo zmluvy medzi bankou a členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady alebo priznaná vnútornými predpismi banky.
§ 59
(1)
Od zavedenia nútenej správy nemožno počas šiestich mesiacov postupovať pohľadávky voči banke a započítavať vzájomné pohľadávky medzi bankou, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a inými osobami.
(2)
Správca môže odporovať právnemu úkonu,53) ktorý bol urobený v posledných troch rokoch pred zavedením nútenej správy v úmysle ukrátiť banku alebo jej veriteľov, ak tento úmysel musel byť banke známy; to neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel banky ukrátiť veriteľa banky.
(3)
Správca môže odporovať aj právnemu úkonu,53) ktorým bola banka ukrátená a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred zavedením nútenej správy medzi bankou a osobou s osobitným vzťahom k banke.
§ 60
(1)
Zavedenie nútenej správy, údaje o správcovi a jeho zástupcovi, skončenie nútenej správy a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného registra.1) Návrh na zápis nútenej správy podáva Národná banka Slovenska; pri podaní tohto návrhu sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.54)
(2)
Do obchodného registra sa zapisuje meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo správcu a zástupcu správcu.
§ 61
(1)
Počas nútenej správy môže Národná banka Slovenska poskytnúť banke finančnú pomoc na odstránenie dočasného nedostatku likvidity.
(2)
Nárok na vrátenie finančnej pomoci poskytnutej podľa odseku 1 má prednosť pred všetkými ostatnými záväzkami banky s výnimkou tých ostatných záväzkov, ktoré majú prednostné poradie pri uspokojovaní nárokov podľa osobitných predpisov.55)
§ 62
(1)
Nútená správa sa končí
a)
doručením rozhodnutia Národnej banky Slovenska o skončení nútenej správy, ak pominú dôvody na jej trvanie,
b)
vyhlásením konkurzu na banku,
c)
uplynutím 12 mesiacov od zavedenia nútenej správy alebo
d)
odobratím alebo zánikom bankového povolenia.
(2)
Oznámenie o skončení nútenej správy podľa odseku 1 Národná banka Slovenska bezodkladne zverejní aspoň v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla banky, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a vo všetkých jej obchodných prevádzkach. Osoby, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie tejto skutočnosti požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(3)
Bezodkladne po skončení nútenej správy je banka povinná zvolať mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od skončenia nútenej správy. Do programu mimoriadneho valného zhromaždenia je banka povinná zaradiť odvolanie doterajších členov a voľbu nových členov štatutárneho orgánu banky a dozornej rady banky; noví členovia štatutárneho orgánu banky a dozornej rady banky musia spĺňať podmienky uvedené v § 7 ods. 2 písm. e).
§ 63
(1)
Národná banka Slovenska je povinná odobrať bankové povolenie, ak
a)
vlastné zdroje banky klesnú pod úroveň základného imania podľa § 7 ods. 2 písm. a),
b)
primeranosť vlastných zdrojov banky klesne pod 2 %,
c)
banka alebo pobočka zahraničnej banky nezačne do šiestich mesiacov od právoplatnosti bankového povolenia vykonávať činnosti podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) alebo počas šiestich mesiacov tieto činnosti nevykonáva,
d)
banka alebo pobočka zahraničnej banky získala bankové povolenie na základe nepravdivých údajov uvedených v žiadosti o udelenie bankového povolenia,
e)
banka alebo pobočka zahraničnej banky nie je schopná počas najmenej 30 dní plniť svoje splatné záväzky alebo bola vyhlásená za neschopnú vyplácať vklady podľa osobitného predpisu,32)
f)
ide o pobočku zahraničnej banky a táto zahraničná banka stratila v štáte svojho sídla oprávnenie pôsobiť ako banka.
(2)
Národná banka Slovenska môže odobrať bankové povolenie pri vzniku závažných nedostatkov v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky a pri porušovaní požiadaviek na podnikanie bánk a pobočiek zahraničných bánk, ak
a)
banka dosiahne stratu prevyšujúcu 50 % základného imania v jednom roku alebo 10 % ročne v troch po sebe nasledujúcich rokoch,
b)
banka, pobočka zahraničnej banky alebo zahraničná banka čiastočne alebo úplne pozastaví nakladanie vkladateľov s ich vkladmi v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska alebo rozhodnutia podľa osobitného predpisu,56)
c)
banka alebo pobočka zahraničnej banky neplní povinnosti podľa osobitného predpisu,57)
d)
banka alebo pobočka zahraničnej banky nesplnila podmienky na začatie činnosti v lehote určenej v bankovom povolení,
e)
banka neplní podmienky podľa § 7 ods. 2 alebo pobočka zahraničnej banky neplní podmienky podľa § 8 ods. 2,
f)
banka alebo pobočka zahraničnej banky zmenila sídlo bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.
§ 64
(1)
Bankové povolenie zaniká
a)
banke dňom jej zrušenia z iného dôvodu ako pre odobratie bankového povolenia,
b)
banke dňom vyhlásenia konkurzu na majetok banky podľa osobitného predpisu,58)
c)
pobočke zahraničnej banky dňom vyhlásenia konkurzu na majetok zahraničnej banky alebo dňom zrušenia zahraničnej banky z iného dôvodu ako pre odobratie bankového povolenia,
d)
banke alebo pobočke zahraničnej banky dňom vrátenia bankového povolenia; bankové povolenie možno vrátiť len písomne a s predchádzajúcim súhlasom podľa § 28 ods. 1 písm. b),
e)
vtedy, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nepodala návrh na zápis do obchodného registra podľa § 9 ods. 6,
f)
dňom predaja podniku banky alebo pobočky zahraničnej banky,28)
g)
pobočke zahraničnej banky dňom ukončenia jej činnosti zahraničnou bankou,
h)
banke alebo pobočke zahraničnej banky na tie bankové činnosti, na ktoré jej zaniklo osobitné povolenie podľa § 2 ods. 4.
(2)
Banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach uvedených v odseku 1 písm. a), b), c), d), e) a g) do 30 dní od ich vzniku.
§ 65
(1)
Po okamihu doručenia rozhodnutia o odobratí bankového povolenia alebo odo dňa zániku bankového povolenia Národná banka Slovenska bezodkladne zruší právnickej osobe, ktorej bolo odobraté bankové povolenie alebo ktorej zaniklo bankové povolenie, výkon platobného styku a jeho zúčtovania vykonávaného podľa § 2 ods. 13.
(2)
Od okamihu doručenia rozhodnutia o odobratí bankového povolenia alebo odo dňa zániku bankového povolenia nemôže právnická osoba podľa odseku 1 prijímať vklady a poskytovať úvery a vykonávať ďalšie činnosti s výnimkou tých, ktoré sú nevyhnutné na vyrovnanie jej pohľadávok a záväzkov; platobný styk na vyrovnanie existujúcich pohľadávok a záväzkov vykonáva takáto právnická osoba prostredníctvom účtu zriadeného v inej banke.
(3)
Právnická osoba, ktorej bolo odobraté bankové povolenie alebo ktorej zaniklo bankové povolenie pri vykonávaní činností podľa odseku 2, postupuje ako banka alebo pobočka zahraničnej banky podľa tohto zákona dovtedy, než vyrovná svoje pohľadávky a záväzky. Povinnosť predkladať účtovné výkazy, štatistické výkazy a hlásenia o požiadavkách na podnikanie bánk sa na takúto právnickú osobu nevzťahuje.
(4)
Rozhodnutie o odobratí bankového povolenia zašle právnická osoba, ktorej bolo odobraté bankové povolenie podľa odseku 2, na uverejnenie do 30 dní odo dňa jeho právoplatnosti Obchodnému vestníku.59)
(5)
Právoplatné rozhodnutie o odobratí bankového povolenia zahraničnej banke na vykonanie bankových činností prostredníctvom jej pobočky oznámi Národná banka Slovenska orgánu bankového dohľadu v štáte, v ktorom má zahraničná banka sídlo. Ak je vydané rozhodnutie o odobratí bankového povolenia právnickej osobe, ktorá má zriadenú pobočku v zahraničí, Národná banka Slovenska oznámi túto skutočnosť aj orgánu bankového dohľadu v štáte, v ktorom má právnická osoba, ktorej bolo odobraté bankové povolenie, svoju pobočku.
(6)
Odobratie bankového povolenia sa zapisuje do obchodného registra.1) Do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o odobratí bankového povolenia Národná banka Slovenska zašle rozhodnutie s návrhom na zápis tejto skutočnosti súdu, ktorý vedie obchodný register; pri podaní tohto návrhu sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.54)
(7)
Bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia o odobratí bankového povolenia Národná banka Slovenska podá príslušnému súdu návrh na zrušenie a likvidáciu banky a na vymenovanie likvidátora. Súd pred rozhodnutím o zrušení nemôže použiť postup podľa osobitného predpisu.60)
(8)
Národná banka Slovenska zastaví konanie o odobratí bankového povolenia na základe vyhlásenia konkurzu podľa osobitného predpisu.58)
DESIATA ČASŤ
LIKVIDÁCIA BANKY
§ 66
(1)
Ak sa zrušuje banka likvidáciou, návrh na vymenovanie a odvolanie likvidátora je oprávnená podať iba Národná banka Slovenska. Pri podaní tohto návrhu sa nepoužije osobitný predpis.54)
(2)
Likvidátorom nemôže byť osoba, ktorá má alebo mala osobitný vzťah k banke, ktorá je alebo bola v posledných piatich rokoch audítorom banky alebo sa akýmkoľvek spôsobom na audite v banke podieľala bez vyslovenia výhrad k činnosti banky.
(3)
Národná banka Slovenska určí likvidátorovi odmenu s prihliadnutím na rozsah jeho činnosti a tiež splatnosť tejto odmeny.
(4)
Osoby, ktoré sa podieľajú na likvidácii banky, sú povinné zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním likvidácie voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska v súvislosti s plnením jej úloh podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,8) a to aj po skončení likvidácie; ustanovenia § 91 ods. 2 až 7, § 92 ods. 1 až 6 a § 93 týmto nie sú dotknuté.
(5)
Likvidátor predkladá Národnej banke Slovenska bezodkladne účtovné výkazy a doklady spracovávané v priebehu likvidácie v súlade s osobitným predpisom1) a ďalšie podklady vyžadované Národnou bankou Slovenska na účel posúdenia činnosti likvidátora a priebehu likvidácie.
(6)
Likvidátor je povinný vymáhať vydanie plnenia z neplatných právnych úkonov alebo odporovateľných právnych úkonov, ktorými bola ukrátená banka alebo jej veritelia.
JEDENÁSTA ČASŤ
HYPOTEKÁRNE BANKOVNÍCTVO
§ 67
(1)
Hypotekárnym obchodom sa na účely tohto zákona rozumie
a)
poskytovanie hypotekárnych úverov a s tým spojené vydávanie hypotekárnych záložných listov,61)
b)
poskytovanie komunálnych úverov a s tým spojené vydávanie komunálnych obligácií bankou.62)
(2)
Hypotekárne obchody sa môžu vykonávať v slovenských korunách alebo v cudzej mene.
(3)
V prípade vykonávania hypotekárnych obchodov v cudzej mene kurzové riziko znáša banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá vykonáva hypotekárne obchody (ďalej len „hypotekárna banka“). Hypotekárna banka je povinná prijať opatrenia na predchádzanie vzniku kurzového rizika z krytia hypotekárnych záložných listov alebo komunálnych obligácií pohľadávkami z hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov.
§ 68
Hypotekárny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý je financovaný prevažne prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov hypotekárnou bankou podľa osobitného predpisu61) a ktorý poskytuje hypotekárna banka na tieto účely:
a)
nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti alebo jej časti,
b)
výstavbu alebo zmenu dokončených stavieb,63)
c)
údržbu tuzemských nehnuteľností alebo
d)
splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmen a) až c), ktorý nie je hypotekárnym úverom.
§ 69
Komunálny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k nehnuteľnému majetku obce, ktorý je financovaný prevažne prostredníctvom vydávania a predaja komunálnych obligácií hypotekárnou bankou podľa osobitného predpisu62) a ktorý poskytujú banky na nadobudnutie tuzemských nehnuteľností, výstavbu, zmenu dokončených stavieb63) a údržbu tuzemských nehnuteľností a ďalších stavieb s cieľom využívať ich na verejnoprospešný účel.
§ 70
Hypotekárna banka môže dočasne voľné peňažné prostriedky získané z hypotekárnych obchodov uložiť v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Ďalej môže tieto prostriedky použiť na nákup
a)
hypotekárnych záložných listov vydaných inou hypotekárnou bankou,
b)
komunálnych obligácií62) vydaných inou hypotekárnou bankou,
c)
pokladničných poukážok Národnej banky Slovenska,
d)
štátnych dlhopisov,64)
e)
štátnych pokladničných poukážok.
§ 71
Vydávanie a náležitosti hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií sa spravujú osobitným predpisom.13) Národná banka Slovenska môže v bankovom povolení na vykonávanie hypotekárnych obchodov ustanoviť osobitné podmienky financovania hypotekárnych úverov a komunálnych úverov pre hypotekárnu banku najviac na obdobie dvoch rokov od udelenia tohto bankového povolenia.
§ 72
(1)
Na riadne krytie vydaných hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií môžu byť použité len pohľadávky hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov a pohľadávky z komunálnych úverov, ktoré nepresahujú 70 % hodnoty založenej nehnuteľnosti určenej podľa § 73.
(2)
Poskytovať hypotekárne úvery a komunálne úvery nad rámec podľa odseku 1 možno len za podmienky, že celková hodnota pohľadávok hypotekárnej banky, ktoré presahujú tento rámec, nepresiahne 10 % celkovej sumy poskytnutých hypotekárnych úverov a komunálnych úverov.
(3)
Majetkové hodnoty slúžiace na krytie menovitej hodnoty vydaných hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií nemôže hypotekárna banka založiť ani ich použiť na iné zabezpečenie svojich záväzkov.
§ 73
(1)
Hodnotu nehnuteľnosti na účely tohto zákona určí hypotekárna banka na základe celkového posúdenia nehnuteľnosti. Pri určení tejto hodnoty môže hypotekárna banka prihliadať iba na trvalé vlastnosti nehnuteľnosti a možný výnos, ktorý môže nehnuteľnosť pri riadnom hospodárení dlhodobo poskytovať jej vlastníkovi. Pri nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená záložným právom alebo obmedzením prevodu nehnuteľnosti v súlade s § 74 ods. 2, hypotekárna banka vždy zníži hodnotu tejto nehnuteľnosti o výšku pohľadávky, na ktorej zabezpečenie slúži toto záložné právo alebo obmedzenie prevodu nehnuteľnosti.
(2)
Hypotekárna banka je viazaná len vlastným ohodnotením nehnuteľnosti.
§ 74
(1)
Záložné právo na zabezpečenie pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov alebo z komunálnych úverov vzniká jeho vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu65) na základe návrhu hypotekárnej banky a vlastníka nehnuteľnosti. Postavenie záložného veriteľa má hypotekárna banka.
(2)
Hypotekárny úver a komunálny úver nesmú byť zabezpečené záložným právom vzťahujúcim sa na nehnuteľnosť, na ktorej už vzniklo a trvá záložné právo v prospech tretej osoby alebo obmedzenie prevodu nehnuteľnosti s výnimkou záložného práva alebo obmedzenia prevodu nehnuteľností zriadených podľa osobitného predpisu66) a záložného práva zriadeného v prospech stavebnej sporiteľne alebo Štátneho fondu rozvoja bývania.
(3)
Nehnuteľnosť sa nepovažuje za založenú alebo zaťaženú obmedzením prevodu nehnuteľnosti vtedy, ak pohľadávka, ktorá je zabezpečená záložným právom v prospech tretej osoby alebo obmedzením prevodu nehnuteľnosti, zanikne na základe poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, ktorým sa pohľadávka splatí, a ak záložné právo k nehnuteľnosti alebo obmedzenie prevodu nehnuteľnosti zanikne.
(4)
Záložné právo k nehnuteľnosti zriadené na zabezpečenie pohľadávok z hypotekárneho úveru alebo z komunálneho úveru zaniká splatením tohto úveru aj s príslušenstvom. Hypotekárna banka oznámi zánik záložného práva k nehnuteľnosti orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností.65)
(5)
Hypotekárna banka môže pri výkone záložného práva založenú nehnuteľnosť predať exekúciou podľa osobitného predpisu67) na základe dohody vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice, uzatvorenej medzi hypotekárnou bankou a jej dlžníkom, ako aj záložcom, ak ním nie je dlžník, ak sa zmluvné strany v tejto dohode dohodnú na exekúcii podľa osobitného predpisu.67) Táto dohoda musí obsahovať právny záväzok, vyznačenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia.
§ 75
(1)
Hypotekárna banka poskytuje hypotekárne úvery a komunálne úvery podľa ňou vydaných všeobecných podmienok poskytovania hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, ktoré musia obsahovať najmä
a)
náležitosti žiadosti o hypotekárny úver alebo komunálny úver,
b)
postup pri predkladaní žiadosti o hypotekárny úver alebo komunálny úver,
c)
podmienky na poskytovanie hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,
d)
spôsoby vypovedania zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,
e)
postup hypotekárnej banky pri omeškaní dlžníka so splácaním hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru alebo jeho príslušenstva,
f)
prípady zmien okolností na strane dlžníka, za ktorých je hypotekárna banka oprávnená požadovať predčasné splácanie hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru,
g)
podmienky realizácie záložného práva k nehnuteľnostiam zriadeného na zabezpečenie hypotekárnych úverov alebo komunálnych úverov.
(2)
Z dôvodov na strane hypotekárnej banky alebo jej právnych nástupcov sa nemôže vynucovať predčasné splácanie pohľadávok z hypotekárneho úveru a komunálneho úveru; to platí aj pri zrušení a likvidácii hypotekárnej banky.
§ 76
(1)
Zoznam a rozsah hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, záložných práv a pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, ktoré slúžia na krytie hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií, alebo iné hodnoty slúžiace ako náhradné krytie musí hypotekárna banka jednotlivo evidovať vo svojom registri hypoték.
(2)
Register hypoték a doklady, na ktorých základe sa vykonali zápisy v registri hypoték, je hypotekárna banka povinná uschovávať oddelene od ostatných dokladov a zabezpečiť ich pred zneužitím, zničením, poškodením, odcudzením alebo pred stratou.
(3)
Do konca januára a júla každého kalendárneho roka je hypotekárna banka povinná predložiť Národnej banke Slovenska a ministerstvu informáciu o záznamoch z registra hypoték, ktoré sa vykonali za posledných šesť mesiacov.
(4)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska a ministerstvo, ustanoví náležitosti a spôsob vedenia registra hypoték podľa odseku 2 a náležitosti a formu informácie podľa odseku 3.
§ 77
Hypotekárna banka je povinná o hypotekárnych obchodoch viesť oddelene analytickú evidenciu v systéme účtovníctva.
§ 78
(1)
Národná banka Slovenska vymenúva pre každú hypotekárnu banku hypotekárneho správcu, ktorý vykonáva dozor nad vykonávaním hypotekárnych obchodov v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitným predpisom.13) Rovnako sa pre každú hypotekárnu banku vymenúva zástupca hypotekárneho správcu, ktorý zastupuje hypotekárneho správcu počas jeho neprítomnosti v plnom rozsahu jeho práv a povinností.
(2)
Vymenovanie hypotekárneho správcu a jeho zástupcu Národná banka Slovenska vopred prerokuje s hypotekárnou bankou, pre ktorú sa vymenúvajú.
(3)
Hypotekárneho správcu a jeho zástupcu odvoláva Národná banka Slovenska.
(4)
Hypotekárnym správcom a jeho zástupcom môže byť len fyzická osoba, ktorá je na túto činnosť odborne spôsobilá a bezúhonná. Za odborne spôsobilú osobu sa považuje fyzická osoba s ukončeným vysokoškolským vzdelaním, ktorá vykonávala ekonomickú alebo právnickú prax v oblasti bankovníctva najmenej päť rokov. Za bezúhonnú sa považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný pri vykonávaní riadiacej funkcie alebo za akýkoľvek úmyselný trestný čin.
§ 79
(1)
Hypotekárny správca vykonáva svoju činnosť samostatne, nezávisle a nestranne. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len všeobecne záväznými právnymi predpismi a rozhodnutiami vydanými pri bankovom dohľade alebo dozore podľa osobitného predpisu13) nad činnosťou hypotekárneho správcu.
(2)
O rozporoch medzi hypotekárnym správcom a hypotekárnou bankou rozhoduje Národná banka Slovenska, ak ide o záležitosť, na ktorú sa vzťahuje pôsobnosť bankového dohľadu, alebo orgán dozoru podľa osobitného predpisu,15) ak ide o záležitosť, na ktorú sa vzťahuje pôsobnosť orgánu dozoru podľa osobitného predpisu.15)
§ 80
(1)
Hypotekárny správca vykonáva dozor nad vydávaním hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií z hľadiska ich náležitostí a krytia podľa osobitného predpisu.13)
(2)
Hypotekárny správca je povinný vyhotoviť pre každú emisiu hypotekárnych záložných listov alebo komunálnych obligácií pred ich vydaním písomné osvedčenie o tom, že ich krytie je zabezpečené podľa osobitného predpisu68) a že je vykonaný záznam v registri hypoték.
(3)
Hypotekárny správca kontroluje, či
a)
hypotekárna banka poskytuje hypotekárne úvery a komunálne úvery,
b)
si hypotekárna banka plní povinnosti týkajúce sa registra hypoték v súlade s týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(4)
Hypotekárny správca je povinný na požiadanie hypotekárnej banky spolupôsobiť pri činnostiach súvisiacich s vykonávaním hypotekárnych obchodov, ktoré bez jeho súčinnosti hypotekárna banka nemôže vykonať.
§ 81
(1)
Hypotekárny správca v prípade zistenia nedostatkov podľa § 80 je povinný bezodkladne písomne informovať o týchto skutočnostiach Národnú banku Slovenska, a ak ide o nedostatky podľa § 80 ods. 1, aj orgán dozoru podľa osobitného predpisu.15) Na poskytovanie informácií podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje § 93.
(2)
Hypotekárny správca pri výkone svojej činnosti koná vo vlastnom mene a na účet hypotekárnej banky.
(3)
Hypotekárna banka je povinná umožniť hypotekárnemu správcovi výkon jeho činnosti, najmä je povinná umožniť mu nahliadať do účtovných záznamov, do registra hypoték a do iných dokladov súvisiacich s hypotekárnymi obchodmi.
(4)
Výšku odmeny pre hypotekárneho správcu a jeho zástupcu určuje Národná banka Slovenska po dohode s hypotekárnou bankou. Odmenu hradí hypotekárna banka.
§ 82
(1)
Činnosť hypotekárneho správcu a jeho zástupcu podlieha bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska a dozoru vykonávanému orgánom dozoru podľa osobitného predpisu.15)
(2)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone bankového dohľadu zistí nedostatky v činnosti hypotekárneho správcu alebo jeho zástupcu s výnimkou nedostatkov podľa § 80 ods. 1, môže mu uložiť pokutu až do výšky 100 000 Sk.
(3)
Ak orgán dozoru15) pri výkone dozoru podľa osobitných predpisov69) zistí nedostatky v činnosti hypotekárneho správcu alebo jeho zástupcu vykonávanej podľa § 80 ods. 1, postupuje podľa osobitného predpisu.70)
§ 83
Národná banka Slovenska a ministerstvo ustanovia všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o postavení a činnosti hypotekárneho správcu a jeho zástupcu.
§ 84
(1)
Poberateľovi hypotekárneho úveru poskytnutého na účely podľa § 68 písm. a) až c), ktorým je fyzická osoba (ďalej len „poberateľ hypotekárneho úveru“), patrí za podmienok ustanovených týmto zákonom príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len „štátny príspevok“).
(2)
Štátnym príspevkom sa rozumie percento, o ktoré štát znižuje výšku úrokovej sadzby určenú v zmluve o hypotekárnom úvere. Percentuálna výška štátneho príspevku sa nemôže zmeniť počas celej lehoty splatnosti hypotekárneho úveru dohodnutej pri uzatvorení zmluvy o hypotekárnom úvere. Percentuálna výška štátneho príspevku pre zmluvy uzatvorené v jednotlivých kalendárnych rokoch sa určuje zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(3)
Na účely výpočtu štátneho príspevku na hypotekárny úver poskytnutý v cudzej mene sa výška hypotekárneho úveru prepočíta kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska,31) platným ku dňu uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere.
(4)
Štátny príspevok sa poskytne na hypotekárny úver najviac zo sumy hypotekárneho úveru 2 500 000 Sk na jednu nehnuteľnosť určenú na bývanie, a to aj v prípade manželov alebo nadobúdania takejto nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva. Nehnuteľnosťami určenými na bývanie sa na účely tohto zákona rozumejú bytové budovy podľa osobitného predpisu.71)
(5)
Splátky hypotekárneho úveru vrátane úrokov, na ktorý sa poskytuje štátny príspevok, sa spravidla dohodnú v pravidelných mesačných splátkach. Ak splátky hypotekárneho úveru budú dohodnuté inak, suma prostriedkov poskytnutých ako štátny príspevok na takýto hypotekárny úver nemôže prekročiť sumu, ktorá by bola poskytnutá ako štátny príspevok na takýto hypotekárny úver v prípade pravidelných mesačných splátok.
§ 85
(1)
Nárok na štátny príspevok voči štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky si uplatňuje poberateľ hypotekárneho úveru prostredníctvom hypotekárnej banky na základe žiadosti, ktorú jej predloží.
(2)
Štátny príspevok sa poskytuje poberateľovi hypotekárneho úveru každoročne počas určenej lehoty splatnosti hypotekárneho úveru dohodnutej pri uzatvorení zmluvy o hypotekárnom úvere, a to iba na jednu zmluvu o hypotekárnom úvere. Za tú istú zmluvu o hypotekárnom úvere sa považuje aj zmena tejto zmluvy, ktorou sa hypotekárny úver zvýši najviac na sumu uvedenú v § 84 ods. 4; pri zvýšení hypotekárneho úveru sa na celú sumu hypotekárneho úveru vzťahuje rovnaká percentuálna výška štátneho príspevku, ak sa uplatnila podľa § 84 ods. 2. Za tú istú zmluvu o hypotekárnom úvere sa považuje aj zmena tejto zmluvy, ktorou sa hypotekárny úver zvýši najviac na sumu uvedenú v § 84 ods. 4; pri zvýšení hypotekárneho úveru sa na celú sumu hypotekárneho úveru vzťahuje rovnaká percentuálna výška štátneho príspevku, aká sa uplatnila podľa § 84 ods. 2.
(3)
Ak poberateľ hypotekárneho úveru uzatvorí viac zmlúv o hypotekárnom úvere, štátny príspevok sa poskytuje na tú zmluvu, o ktorej to písomne vyhlási; ak takéto vyhlásenie obsahujú súčasne viaceré zmluvy o hypotekárnom úvere v jednom kalendárnom roku, poberateľovi hypotekárneho úveru zaniká nárok na štátny príspevok zo všetkých zmlúv na obdobie nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov, pričom táto lehota začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po prijatí písomnej informácie z ministerstva alebo ním určenej právnickej osoby o existencii viacerých zmlúv s uplatňovaným nárokom na štátny príspevok. Pri manželoch alebo podielových spoluvlastníkoch zaniká v tomto prípade nárok na štátny príspevok obom manželom alebo všetkým podielovým spoluvlastníkom.
(4)
Nárok na štátny príspevok tiež zaniká,
a)
ak poberateľ hypotekárneho úveru nedodrží účel, na ktorý sa hypotekárny úver poskytol,
b)
počas lehoty, po ktorú hypotekárna banka preradí pohľadávku vzniknutú z hypotekárneho úveru do skupiny klasifikovaných pohľadávok za podmienok podľa osobitného predpisu vydaného podľa § 39 ods. 10.
§ 86
(1)
Ministerstvo uhrádza hypotekárnej banke štátny príspevok mesačne.
(2)
Požiadavku na štátny príspevok za príslušný mesiac uplatňuje hypotekárna banka na ministerstve najneskôr do 25. dňa nasledujúceho mesiaca.
(3)
Ministerstvo poukazuje peňažné prostriedky podľa odseku 2 do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola predložená žiadosť hypotekárnej banky o poskytnutie štátneho príspevku na osobitný účet hypotekárnej banky zriadený na tento účel v Národnej banke Slovenska. Z tohto účtu hypotekárna banka mesačne čerpá príslušnú sumu za jednotlivých poberateľov hypotekárneho úveru, ktorí majú nárok na štátny príspevok.
(4)
Zúčtovanie poskytnutého štátneho príspevku za príslušný rok vykoná hypotekárna banka v lehote určenej ministerstvom.
(5)
Hypotekárna banka zodpovedá za
a)
včasné uplatňovanie nárokov na štátny príspevok zo štátneho rozpočtu,
b)
správne vyčíslenie výšky štátnych príspevkov,
c)
vrátenie štátneho príspevku pri nedodržaní podmienok na poskytnutie štátneho príspevku.
§ 87
(1)
Centrálnu evidenciu zmlúv o hypotekárnych úveroch, pri ktorých sa uplatňuje nárok na štátny príspevok, vykonáva ministerstvo alebo ním určená právnická osoba.
(2)
Hypotekárne banky sú povinné mesačne poskytovať ministerstvu alebo ním určenej osobe informáciu o novouzatvorených zmluvách o hypotekárnych úveroch na účely uvedené v odseku 1. Táto informácia musí obsahovať
a)
rodné číslo poberateľa hypotekárneho úveru,
b)
číslo zmluvy o hypotekárnom úvere,
c)
vyhlásenie o uplatnení nároku na poskytnutie štátneho príspevku,
d)
výšku hypotekárneho úveru v slovenských korunách,
e)
výšku mesačnej splátky,
f)
termín splatnosti hypotekárneho úveru,
g)
výšku úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve o hypotekárnom úvere.
(3)
Štátny dozor nad dodržiavaním podmienok poskytovania štátneho príspevku vykonáva ministerstvo. Ministerstvo je oprávnené požadovať od hypotekárnej banky všetky podklady na kontrolu dodržiavania podmienok poskytovania štátneho príspevku. Na výkon tohto štátneho dozoru sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.72)
(4)
Zamestnanci a členovia orgánov osoby určenej podľa odseku 1 a ministerstva podľa odseku 3 sú povinní dodržiavať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním činnosti podľa odsekov 1 až 3. Táto povinnosť mlčanlivosti trvá aj po zrušení poverenia pre túto osobu na vykonávanie činnosti podľa odseku 1 alebo po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo iného právneho vzťahu alebo po skončení výkonu funkcie v orgánoch tejto osoby; ustanovenia § 91 ods. 2 až 7, § 92 ods. 1 až 6 a § 93 týmto nie sú dotknuté.
§ 88
Na účely hypotekárnych obchodov a štátneho príspevku sa ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu,13) ktoré sa vzťahujú na nehnuteľnosti, rovnako použijú aj na byty a nebytové priestory.
DVANÁSTA ČASŤ
BANKOVÉ TAJOMSTVO
§ 89
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri každom obchode požadovať preukázanie totožnosti klienta; pri každom obchode je klient povinný vyhovieť každej takejto žiadosti banky alebo pobočky zahraničnej banky. Vykonávanie obchodu so zachovaním anonymity klienta banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné odmietnuť.
(2)
Na účely odseku 1 možno totožnosť klientov preukázať dokladom totožnosti klienta73) alebo podpisom klienta, ak je tento klient osobne známy a ak je jeho podpis bez akýchkoľvek pochybností zhodný s podpisom klienta na podpisovom vzore uloženom v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, pri ktorého podpisovaní klient preukázal svoju totožnosť dokladom totožnosti; pri vykonávaní obchodu prostredníctvom technických zariadení sa totožnosť preukazuje osobitným identifikačným číslom alebo obdobným kódom, ktorý banka alebo pobočka zahraničnej banky pridelí klientovi, a autentifikačným údajom, ktorý banka alebo pobočka zahraničnej banky dohodne s klientom, alebo elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Pri maloletom klientovi, ktorý nemá doklad totožnosti, sa dokladom totožnosti overuje totožnosť jeho zákonného zástupcu a predkladá sa doklad, z ktorého je zrejmé oprávnenie zástupcu na zastupovanie, ako aj rodný list maloletého klienta.
(3)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri každom obchode s hodnotou nad 100 000 Sk zisťovať vlastníctvo prostriedkov použitých klientom na vykonanie obchodu. Na účely tohto ustanovenia sa vlastníctvo prostriedkov zisťuje záväzným písomným vyhlásením klienta, v ktorom je klient povinný uviesť, či sú tieto prostriedky jeho vlastníctvom a či obchod vykonáva na vlastný účet. Ak sú tieto prostriedky vlastníctvom inej osoby alebo ak je obchod vykonaný na účet inej osoby, vo vyhlásení je klient povinný uviesť meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak ho má pridelené, ktorej vlastníctvom sú prostriedky a na ktorej účet je obchod vykonaný; v takomto prípade je klient povinný odovzdať banke alebo pobočke zahraničnej banky aj písomný súhlas dotknutej osoby na použitie jej prostriedkov na vykonávaný obchod a na vykonanie tohto obchodu na jej účet. Ak klient nesplní povinnosti podľa tohto odseku, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné odmietnuť vykonanie požadovaného obchodu.
(4)
Totožnosť sa nepreukazuje pri obchodoch vykonávaných prostredníctvom zmenárenských automatov.
(5)
Ustanovením odsekov 1 a 3 nie sú dotknuté povinnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa osobitného predpisu.74)
§ 90
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne oznámiť daňovému úradu príslušnému podľa sídla alebo trvalého pobytu podnikateľa,75) ktorý je ich klientom, číslo každého zriadeného a každého zrušeného bežného účtu a vkladového účtu podnikateľa, ktorý je alebo bol ich klientom, a to do 10 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom bol taký účet zriadený alebo zrušený; túto informáciu môže daňový úrad poskytnúť len v súlade s osobitným predpisom.76)
§ 91
(1)
Predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov. Tieto informácie banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, banka a pobočka zahraničnej banky môžu poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn, ak tento zákon neustanovuje inak. Klient má právo za úhradu vecných nákladov oboznámiť sa s informáciami, ktoré sa o ňom vedú v databáze banky alebo pobočky zahraničnej banky, a na obstaranie výpisu z nej. Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie informácií v súhrnnej podobe, z ktorých nie je zrejmý názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, meno a priezvisko klienta.
(2)
Na účely bankového tajomstva sa za klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky považuje aj osoba, s ktorou banka alebo pobočka zahraničnej banky rokovala o uzatvorení obchodu, aj keď sa tento obchod neuskutočnil, a tiež osoba, ktorá prestala byť klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky.
(3)
Správu o všetkých záležitostiach, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, banka a pobočka zahraničnej banky sú bez súhlasu klienta povinné podať osobám povereným výkonom bankového dohľadu, audítorom pri činnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným zákonom40) a Fondu ochrany vkladov na plnenie úloh podľa osobitného predpisu;77) stavebná sporiteľňa takú správu podá aj osobám povereným kontrolou používania štátnej prémie v stavebnom sporení78) a hypotekárna banka aj osobám povereným kontrolou používania štátneho príspevku v hypotekárnych obchodoch.
(4)
Správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, podá banka a pobočka zahraničnej banky bez súhlasu klienta len na písomné vyžiadanie
a)
súdu vrátane notára ako súdneho komisára na účely občianskeho súdneho konania, ktorého je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom alebo ktorého predmetom konania je majetok klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,79)
b)
orgánu činného v trestnom konaní na účely trestného konania,80)
c)
daňového orgánu alebo colného orgánu vo veciach daňového konania alebo colného konania, ktorého je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom podľa osobitného predpisu81) vrátane výkonu rozhodnutia alebo vymáhacieho konania,
d)
správy finančnej kontroly pri výkone finančnej kontroly podľa osobitného predpisu82) u klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky,
e)
súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie podľa osobitného predpisu,67)
f)
orgánu štátnej správy na účely výkonu rozhodnutia,83) ktorým bola uložená klientovi banky a pobočky zahraničnej banky alebo veriteľovi klienta banky a pobočky zahraničnej banky povinnosť uhradiť peňažné plnenie,
g)
služby finančnej polície Policajného zboru84) na účely plnenia úloh ustanovených zákonom,
h)
ministerstva pri výkone kontroly ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom,85)
i)
správcu alebo predbežného správcu v konkurznom a vyrovnacom konaní, ak je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom konania podľa osobitného predpisu,58)
j)
Úradu pre finančný trh15) na účely štátneho dozoru ustanoveného osobitným predpisom,
k)
príslušného štátneho orgánu na účely plnenia záväzkov z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,86) ak plnenie záväzkov podľa tejto zmluvy nemožno odmietnuť z dôvodu ochrany bankového tajomstva.
(5)
Písomné vyžiadanie podľa odseku 4 musí obsahovať údaje, podľa ktorých môže banka alebo pobočka zahraničnej banky príslušnú záležitosť identifikovať, najmä presné označenie osoby, o ktorej sa požadujú údaje, a vymedzenie rozsahu požadovaných údajov; tieto identifikačné údaje nie je potrebné uvádzať v písomnom vyžiadaní podľa odseku 4 písm. b) a g). Písomné vyžiadanie podľa odseku 4 písm. a) musí obsahovať aj poverenie súdu pre notára ako súdneho komisára a písomné vyžiadanie podľa odseku 4 písm. e) musí obsahovať poverenie súdu pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.
(6)
Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie údajov potrebných na vykonávanie platobného styku prostredníctvom určenej právnickej osoby.9)
(7)
Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje plnenie ohlasovacej povinnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky o neobvyklých obchodných operáciách podľa osobitného predpisu74) ani oznámenie banky alebo pobočky zahraničnej banky podľa osobitného predpisu80) orgánu činnému v trestnom konaní o jej podozrení, že sa pripravuje, že je páchaný alebo že bol spáchaný trestný čin, ktorý súvisí so záležitosťami inak chránenými bankovým tajomstvom.
§ 92
(1)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné aj bez súhlasu klienta poskytnúť údaje na identifikáciu tohto klienta, údaje o čísle jeho účtu a údaje o platobnej operácii na základe písomnej žiadosti osobe, ktorá preukáže, že
a)
v dôsledku chyby pri vykonávaní platobného alebo zúčtovacieho styku utrpela majetkovú ujmu, ktorá spočíva v prevode a pripísaní jej patriacich alebo ňou spravovaných peňažných prostriedkov na účet klienta a
b)
na vymáhanie takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia sú nevyhnutné údaje na identifikáciu tohto klienta a údaje o jeho účte, na ktorý boli pripísané peňažné prostriedky v dôsledku chyby podľa písmena a).
(2)
Banka a pobočka zahraničnej banky údaje podľa odseku 1 nevydajú, ak na ich písomné upozornenie o predloženej žiadosti tento klient vydá banke alebo pobočke zahraničnej banky príkaz na spätný prevod pripísaných peňažných prostriedkov, a to do siedmich kalendárnych dní po dni doručenia písomnej žiadosti o poskytnutie identifikačných údajov o klientovi banke alebo pobočke zahraničnej banky.
(3)
Ak klient banky alebo pobočky zahraničnej banky neplní riadne a včas svoje záväzky voči banke alebo pobočke zahraničnej banky ani napriek jej písomnej výzve, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky aj bez súhlasu klienta poskytnúť informácie a doklady o neplnených záväzkoch odborne spôsobilej osobe s cieľom vykonať finančné ocenenie záväzku87) alebo advokátovi, alebo komerčnému právnikovi, ktorému udelila písomné plnomocenstvo na vymáhanie splnenia týchto záväzkov, alebo súdnemu exekútorovi, ktorého označila v návrhu na vykonanie exekúcie proti klientovi.
(4)
Osoby a orgány uvedené v § 91 ods. 3 až 7 môžu bankou alebo pobočkou zahraničnej banky poskytnuté informácie, údaje a správy o záležitostiach, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, použiť len na účel alebo na konanie, na ktoré boli tieto informácie a správy poskytnuté; pritom sú povinné zachovávať mlčanlivosť. Tieto informácie si môžu poskytnúť osoby a orgány uvedené v § 91 ods. 3 až 7 navzájom len na ten istý účel alebo na konanie, na ktoré boli poskytnuté; inak ich môžu poskytnúť len so súhlasom banky alebo pobočky zahraničnej banky v súlade s podmienkami podľa § 91 ods. 3 až 7.
(5)
Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku alebo inej svojej povinnosti voči banke alebo pobočke zahraničnej banky alebo ak klient obdobným závažným spôsobom opakovane poruší svoje povinnosti voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, banka a pobočka zahraničnej banky sú po predchádzajúcom upozornení klienta oprávnené aj bez jeho súhlasu informovať ostatné banky a pobočky zahraničnej banky o tom, že klient porušil svoje povinnosti voči banke dohodnuté v zmluve alebo ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Banka pritom môže uviesť len označenie klienta vrátane miesta jeho sídla alebo miesta trvalého pobytu a označenie povinnosti porušenej klientom. Banka nemôže pokračovať v takom informovaní o povinnosti porušenej klientom po tom, čo klient v celom rozsahu odstránil dôsledky porušenia tejto povinnosti, najmä ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; o tejto náprave bezodkladne informuje ostatné banky a pobočky zahraničnej banky. Takto poskytnuté informácie sú predmetom bankového tajomstva.
(6)
Banka a pobočka zahraničnej banky sú oprávnené
a)
viesť svoj register klientov, ktorí si riadne a včas neplnia povinnosti vyplývajúce zo zmluvných vzťahov medzi bankou a klientom, a klientov, ktorí sa dopustili konania posúdeného bankou a pobočkou zahraničnej banky podľa osobitného predpisu74) ako neobvyklá obchodná operácia,
b)
poskytnúť aj bez súhlasu klienta informácie z tohto registra ostatným bankám a pobočkám zahraničných bánk s výnimkou informácií, ktoré boli posúdené ako neobvyklá obchodná operácia; poskytnutá informácia je pre tieto banky a pobočky zahraničných bánk predmetom bankového tajomstva.
(7)
Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
(8)
Informácie chránené bankovým tajomstvom sa iba s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska môžu poskytnúť v súvislosti s predajom banky, pobočky zahraničnej banky alebo ich časti podľa osobitného predpisu28) alebo v súvislosti s predajom podielu na základnom imaní banky najmenej 33 %. Tieto informácie môže banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytnúť iba osobe, s ktorou sa rokuje o uzavretí zmluvy, a osobe, ktorá vypracúva podklady potrebné na rozhodnutie o uzavretí takej zmluvy. Osoby, ktoré sa oboznámili s informáciami chránenými bankovým tajomstvom, sú povinné zachovávať o nich mlčanlivosť, a to aj po skončení rokovaní alebo po vypracovaní podkladov. Banka alebo pobočka zahraničnej banky je povinná uzatvoriť s takými osobami písomnú zmluvu, v ktorej upraví záväzok zachovávať mlčanlivosť, ochraňovať informácie chránené bankovým tajomstvom, ako aj zodpovednosť za ich zneužitie. Bez uzavretia takej zmluvy nemôže Národná banka Slovenska udeliť predchádzajúci súhlas.
(9)
Za podanie správy audítorovi podľa § 91 ods. 3 a za podanie správy podľa § 91 ods. 4 písm. a), e) a h) patrí banke a pobočke zahraničnej banky úhrada nákladov, ktoré im tým vznikli. Úhrada nákladov patrí banke a pobočke zahraničnej banky za podanie správy podľa § 91 ods. 4 písm. a), e) a h) aj vtedy, ak osoba, o ktorej sa požadovali údaje v písomnom vyžiadaní, nie je klientom banky alebo pobočky zahraničnej banky.
§ 93
(1)
Zamestnanci banky a pobočky zahraničnej banky, ako aj členovia štatutárneho orgánu alebo dozornej rady banky, hypotekárny správca a jeho zástupca a osoby vykonávajúce preklad alebo činnosť podľa § 92 ods. 3 sú povinné zachovávať mlčanlivosť vo veciach týkajúcich sa záujmov banky a pobočky zahraničnej banky alebo ich klientov, ak tento zákon neustanovuje inak. Z dôvodov uvedených v § 91 ods. 3 až 7 a v § 92 ods. 1 až 5 ich štatutárny orgán banky alebo vedúci pobočky zahraničnej banky tejto povinnosti zbaví. Povinnosť mlčanlivosti podľa tohto odseku neplatí voči osobám povereným výkonom bankového dohľadu.
(2)
Zamestnanci a členovia orgánov určenej právnickej osoby,9) ktorá zabezpečuje platobný styk a jeho zúčtovanie, sú povinní zachovávať mlčanlivosť voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu8) o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním platobného styku a jeho zúčtovania.
(3)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo iného právneho vzťahu alebo po skončení výkonu funkcie podľa odseku 1 alebo 2.
(4)
Ustanoveniami odsekov 1 až 3 nie je dotknutá osobitným zákonom uložená povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu.88)
TRINÁSTA ČASŤ
KONANIE PRED NÁRODNOU BANKOU SLOVENSKA
§ 94
(1)
Konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska týmto zákonom alebo osobitným zákonom89) sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu Národnej banky Slovenska; na konanie pred Národnou bankou Slovenska podľa tohto zákona sa nevzťahujú všeobecne predpisy o správnom konaní.83) Národná banka Slovenska v konaní postupuje bez zbytočných prieťahov tak, aby sa zistil skutkový stav veci, a pri svojom rozhodovaní z neho vychádza. Ak je to potrebné, Národná banka Slovenska určí na vykonanie úkonu v konaní lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon.
(2)
Na úlohy uložené bankám alebo pobočkám zahraničných bánk Národnou bankou Slovenska v oblasti menovej politiky a platobného styku podľa osobitného predpisu8) sa nevzťahujú ustanovenia o konaní podľa tohto zákona ani všeobecné predpisy o správnom konaní.83)
§ 95
(1)
Zamestnanec Národnej banky Slovenska je vylúčený z konania, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
(2)
Z konania vo veci podľa tohto zákona je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec Národnej banky Slovenska v útvare bankového dohľadu.
(3)
Účastník konania oznámi Národnej banke Slovenska dôvody na vylúčenie zamestnanca Národnej banky Slovenska, len čo sa o nich dozvie.
(4)
Len čo sa zamestnanec Národnej banky Slovenska dozvie o dôvodoch na jeho vylúčenie, oznámi to bez meškania svojmu priamemu nadriadenému.
(5)
Zamestnanec Národnej banky Slovenska, u ktorého sú pochybnosti o jeho nezaujatosti, urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
(6)
O tom, či je zamestnanec Národnej banky Slovenska z konania vylúčený, rozhoduje priamy nadriadený,22) ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené; ak sa námietka predpojatosti týka viacerých zamestnancov, rozhodne o ich vylúčení spoločný nadriadený; o vylúčení člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska rozhodne Banková rada Národnej banky Slovenska. Ak sa rozhodlo, že zamestnanec Národnej banky Slovenska je vylúčený z konania, príslušný vedúci zamestnanec alebo Banková rada Národnej banky Slovenska urobí opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.
(7)
O vylúčení zamestnanca Národnej banky Slovenska z konania z dôvodov uvedených v odsekoch 1 až 6 sa vydáva rozhodnutie.
§ 96
(1)
Účastníkom konania je ten, o koho právach alebo povinnostiach sa má konať; v konaní o uložení pokuty alebo opatrenia na nápravu podľa § 50 alebo 51 a v konaní o udelení predchádzajúceho súhlasu na zníženie základného imania banky podľa § 28 ods. 1 písm. b) je účastníkom konania banka alebo pobočka zahraničnej banky, alebo osoba podľa § 50 ods. 2 a 7 a § 51 ods. 1.
(2)
Za právnickú osobu koná štatutárny orgán, prípadne jej zamestnanec alebo člen, ktorý sa preukáže písomným poverením štatutárneho orgánu, že je oprávnený za túto právnickú osobu konať.
(3)
Účastník konania sa môže nechať v konaní zastupovať. V tej istej veci môže mať účastník konania súčasne len jedného zástupcu, ktorému udelí písomne alebo ústne do zápisnice splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony. Splnomocnenie na zastupovanie právnickej osoby musí byť udelené osobou, ktorá je oprávnená konať v jej mene.
§ 97
(1)
Konanie je začaté dňom doručenia písomnej žiadosti účastníka konania Národnej banke Slovenska. Ak sa konanie začína z podnetu Národnej banky Slovenska, konanie je začaté dňom, keď Národná banka Slovenska urobila voči účastníkovi konania prvý úkon, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Žiadosť musí obsahovať presné označenie osoby, ktorá žiadosť predkladá, vrátane adresy jej sídla alebo pobytu. Zo žiadosti musí byť zrejmé, čo sa ňou požaduje, musia v nej byť označení ďalší účastníci konania, ktorí sú žiadateľovi známi, vrátane adresy ich sídla alebo pobytu a žiadosť musí obsahovať dátum a podpis oprávnenej osoby. V žiadosti musia byť presne označení aj prípadní zástupcovia účastníkov konania, pravdivo opísané rozhodujúce skutočnosti a označené dôkazy, ktorých sa žiadateľ dovoláva, a k žiadosti musia byť pripojené listiny, ktoré sú potrebné na rozhodnutie Národnej banky Slovenska vo veci.
(3)
Ak doručená žiadosť neobsahuje všetky náležitosti žiadosti, Národná banka Slovenska vyzve žiadateľa, aby žiadosť doplnil, a určí mu na to lehotu spravidla nie dlhšiu ako 30 kalendárnych dní.
(4)
Účastník konania sa na základe výzvy Národnej banky Slovenska vyjadrí k dôvodom konania začatého na podnet Národnej banky Slovenska, ak tento zákon neustanovuje inak. Lehota na vyjadrenie nemôže byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 98
(1)
Konanie pred Národnou bankou Slovenska je neverejné.
(2)
Ak je to potrebné na rozhodnutie vo veci, rozhodne Národná banka Slovenska na základe ústneho konania, na ktoré predvolá účastníkov; o ústnom konaní sa spíše zápisnica.
(3)
Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä to, kto, kde a kedy uskutočňoval ústne konanie, predmet ústneho konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, priebeh ústneho konania, aké návrhy boli podané, prípadne aké opatrenia boli prijaté.
(4)
Zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na ústnom konaní zúčastnili, a zamestnanec Národnej banky Slovenska, ktorý ústne konanie viedol. Odopretie podpisu, dôvody odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
(5)
Účastníci konania majú právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy a fotokópie. Účastník konania má právo, aby mu Národná banka Slovenska na jeho požiadanie vyhotovila na jej vlastné náklady jednu kópiu zápisnice alebo inej listiny zo spisu.
§ 99
(1)
Písomnosti, ktorých adresátom je právnická osoba, doručujú sa zamestnancom oprávneným za právnickú osobu prijímať písomnosti alebo tomu, kto je oprávnený za právnickú osobu konať.
(2)
Ak adresát odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo.
(3)
Ak nebol adresát, ktorému sa má písomnosť doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí o náhradnom doručení zásielky. Ak zostane aj nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Ak si adresát zásielku do troch pracovných dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(4)
Odsek 3 sa nepoužije na doručovanie rozhodnutia o zavedení nútenej správy.
(5)
Účastník konania, ktorý má sídlo alebo trvalý pobyt v zahraničí, je povinný určiť si svojho zástupcu na doručovanie na území Slovenskej republiky a písomne oznámiť Národnej banke Slovenska jeho meno, priezvisko a adresu. Ak sa konanie začalo na návrh takého účastníka konania, účastník konania je povinný určiť si zástupcu na doručovanie v návrhu, inak vo svojom prvom písomnom podaní pre Národnú banku Slovenska. Ak si taký účastník konania neurčí zástupcu na doručovanie, budú sa preňho písomnosti ukladať v Národnej banke Slovenska s účinkami doručenia.
§ 100
(1)
Národná banka Slovenska preruší konanie, ak účastník konania bol vyzvaný na doplnenie žiadosti alebo ak ministerstvo bolo vyzvané na zaujatie stanoviska. Ministerstvo predloží svoje písomné stanovisko Národnej banke Slovenska do 30 kalendárnych dní a v osobitne zložitých veciach do 60 kalendárnych dní po dni, keď mu bola doručená výzva Národnej banky Slovenska na zaujatie stanoviska.
(2)
Proti rozhodnutiu o prerušení konania nemožno podať opravný prostriedok.
(3)
Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
§ 101
(1)
Národná banka Slovenska zastaví konanie začaté na žiadosť účastníka konania, ak účastník konania vzal späť svoju žiadosť, nepredložil náležitosti žiadosti alebo nedoplnil žiadosť v lehote určenej Národnou bankou Slovenska.
(2)
Konanie začaté na podnet Národnej banky Slovenska možno zastaviť, ak odpadol dôvod konania alebo ak sa v priebehu konania preukázalo, že nie sú dostatočné dôvody na jeho pokračovanie.
(3)
V prípade smrti účastníka konania sa konanie zastaví.
§ 102
Trovy konania, ktoré vznikli Národnej banke Slovenska, znáša Národná banka Slovenska, a to aj vo vzťahu k svedkovi. Trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník konania, a to aj vo vzťahu k svedkovi.
§ 103
(1)
Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutkový stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
(2)
Účastník konania je povinný na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe.
(3)
Dôkaz je najmä výsluch účastníkov konania, svedkov, znalecké posudky, listiny a miestna obhliadka.
(4)
Skutočnosti všeobecne známe alebo známe Národnej banke Slovenska z jej činnosti netreba dokazovať.
(5)
Národná banka Slovenska môže predvolať osoby, ktorých osobná účasť je pri prerokúvaní veci nevyhnutná, a požiadať ich o oznámenie skutočností alebo o predloženie dôkazov, ktoré majú význam pre konanie a rozhodovanie vo veci.
(6)
Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovávalo štátne tajomstvo, služobné tajomstvo, obchodné tajomstvo, daňové tajomstvo a zákonom výslovne uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti. V takých prípadoch možno vykonať výsluch len vtedy, ak vyslúchaného oslobodil od povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť príslušný orgán alebo ten, v koho záujme má túto povinnosť. To primerane platí aj pre vykonávanie dôkazov inak ako výsluchom.
(7)
Každá fyzická osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie do Národnej banky Slovenska a vypovedať ako svedok v konaní vo veciach zverených Národnej banke Slovenska; musí vypovedať pravdivo a nemôže nič zamlčať. Výpoveď môže odoprieť svedok, ktorý by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.30) Pred začatím výpovede treba zistiť totožnosť svedka a poučiť ho o jeho právach a povinnostiach, ako aj o právnych následkoch neúplnej výpovede, nepravdivej výpovede alebo bezdôvodného odopretia výpovede podľa tohto zákona.
(8)
Ak sú na objasnenie a posúdenie skutočnosti dôležitej pre rozhodnutie v konaní potrebné odborné znalosti, Národná banka Slovenska môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu90) a uložiť ustanovenému znalcovi, aby vypracoval znalecký posudok písomne, alebo vykonať jeho výsluch.
(9)
Národná banka Slovenska môže uložiť osobe, ktorá má listinu potrebnú na vykonanie dôkazu, aby ju predložila. Predloženie listín možno odoprieť len z dôvodov, pre ktoré je svedok oprávnený odoprieť výpoveď.
(10)
Národná banka Slovenska hodnotí dôkazy podľa svojej voľnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo.
§ 104
(1)
Národná banka Slovenska môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jeho účelu
a)
uložiť účastníkom konania, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli,
b)
nariadiť zabezpečenie vecí, ktoré sú potrebné na vykonanie dôkazov.
(2)
Národná banka Slovenska predbežné opatrenie podľa odseku 1 zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo nariadené; inak stráca účinnosť dňom, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.
(3)
Rozklad proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia podľa odseku 1 nemá odkladný účinok.
§ 105
Tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že sa bez závažných dôvodov na výzvu nedostaví, bezdôvodne odmietne svedeckú výpoveď, predloženie listiny alebo vykonanie obhliadky alebo poskytne neúplnú alebo nepravdivú výpoveď, Národná banka Slovenska môže uložiť poriadkovú pokutu až do 20 000 Sk, a to aj opakovane.
§ 106
Ak tento zákon neustanovuje inak, Národná banka Slovenska je pred vydaním rozhodnutia v konaní povinná vyzvať účastníkov konania, aby sa oboznámili so spisovým podkladom na konanie a aby sa k nemu písomne vyjadrili v lehote určenej Národnou bankou Slovenska; ak tento zákon neustanovuje inak, táto lehota nemôže byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy.
§ 107
(1)
Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o rozklade.
(2)
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Vo výroku sa uvedú aj podmienky, na ktorých splnenie sa môže rozhodnutie vo veci viazať; splnenie týchto podmienok sa preukazuje Národnej banke Slovenska. Výrok rozhodnutia neobsahuje povinnosti, ktoré sú uložené zákonom.
(3)
Výrok vykonateľného rozhodnutia o odobratí bankového povolenia a zánik bankového povolenia Národná banka Slovenska zverejní aspoň v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou. Uverejniť môže aj výrok iného vykonateľného rozhodnutia alebo odôvodnenie rozhodnutia, alebo jeho časti, ak to považuje za účelné.
(4)
V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutkové zistenia boli podkladom na rozhodnutie a podľa akých ustanovení právnych predpisov sa posudzoval zistený skutkový stav.
(5)
Poučenie o rozklade obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či možno proti nemu podať rozklad, možnosť vzdania sa rozkladu, v akej lehote a komu možno podať rozklad.
(6)
V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, obchodné meno a sídlo, prípadne meno, priezvisko a trvalý pobyt účastníkov konania. Rozhodnutie musí mať odtlačok úradnej pečiatky Národnej banky Slovenska a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. V prvostupňovom konaní je oprávnenou osobou vedúci útvaru bankového dohľadu alebo ním poverený zástupca.
(7)
Národná banka Slovenska kedykoľvek aj bez návrhu opraví chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia a bezodkladne o tom informuje účastníkov.
§ 108
(1)
Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.
(2)
Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať rozklad, je právoplatné.
(3)
Doručené rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať rozklad alebo ak rozklad nemá odkladný účinok.
(4)
Výrok vykonateľného rozhodnutia je záväzný pre účastníkov konania a orgány verejnej moci; tým nie je dotknuté ustanovenie § 113.
§ 109
(1)
Na konanie v prvom stupni je príslušný útvar bankového dohľadu Národnej banky Slovenska. Útvar bankového dohľadu postupuje v konaní nezávisle od iných útvarov a orgánov Národnej banky Slovenska; spolupracuje s nimi, ak je to potrebné v záujme získania podkladov na konanie a objektívnosť rozhodnutia.
(2)
Útvar bankového dohľadu Národnej banky Slovenska rozhodne o žiadosti o udelenie bankového povolenia do šiestich mesiacov od doručenia úplnej žiadosti a o inej žiadosti podľa tohto zákona do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti s výnimkou žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 9 ods. 4, o ktorej rozhodne do jedného mesiaca od doručenia informácie; rozhodne však najneskôr do 12 mesiacov.
(3)
Účastník konania má právo podať proti rozhodnutiu útvaru bankového dohľadu Národnej banky Slovenska rozklad, ak sa po vydaní tohto rozhodnutia účastník konania rozkladu písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal; za vzdanie sa rozkladu sa považuje aj späťvzatie rozkladu. Vzdanie sa rozkladu nemožno odvolať. Podaný rozklad nemá odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Rozklad sa podáva útvaru bankového dohľadu Národnej banky Slovenska.
(5)
Rozklad možno podať do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
§ 110
(1)
Útvar bankového dohľadu Národnej banky Slovenska môže o rozklade sám rozhodnúť, ak rozkladu v plnom rozsahu vyhovie.
(2)
Ak o rozklade nerozhodne útvar bankového dohľadu Národnej banky Slovenska podľa odseku 1, predloží ho s výsledkami doterajšieho konania, so spisovým materiálom a svojím stanoviskom k podanému rozkladu Bankovej rade Národnej banky Slovenska do 30 dní odo dňa, keď mu bol doručený rozklad.
§ 111
Ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu vo veci nemožno dosiahnuť inak, Banková rada Národnej banky Slovenska sama vo veci rozhodne, ak útvar bankového dohľadu Národnej banky Slovenska nezačal konanie, hoci je na to povinný, alebo ak nerozhodol v lehote ustanovenej podľa § 13 ods. 2 a § 109 ods. 2.
§ 112
(1)
O rozklade proti rozhodnutiu útvaru bankového dohľadu Národnej banky Slovenska rozhoduje Banková rada Národnej banky Slovenska. Na základe rozkladu proti rozhodnutiu útvaru bankového dohľadu Národnej banky Slovenska môže Banková rada Národnej banky Slovenska udeliť bankové povolenie alebo zmeniť bankové povolenie udelené po dohode s ministerstvom podľa § 7 ods. 1 iba po dohode s ministerstvom.
(2)
Ak bolo rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo ak útvar bankového dohľadu Národnej banky Slovenska rozhodol nesprávne, hoci správne zistil skutkový stav, Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutie zmení alebo zruší, inak rozklad zamietne a rozhodnutie potvrdí.
(3)
Proti rozhodnutiu o rozklade nemožno ďalej podať rozklad.
(4)
Právoplatné rozhodnutie môže z vlastného alebo z iného podnetu preskúmať Banková rada Národnej banky Slovenska. O zmene alebo o zrušení právoplatného rozhodnutia vydaného po dohode s ministerstvom podľa § 7 ods. 1 rozhoduje Banková rada Národnej banky Slovenska po dohode s ministerstvom. Napadnuté rozhodnutie sa zmení alebo zruší, ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom a ak od jeho právoplatnosti neuplynuli tri roky. Proti tomuto rozhodnutiu Bankovej rady Národnej banky Slovenska nemožno ďalej podať rozklad.
§ 113
Zákonnosť právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska vydaných podľa tohto zákona je preskúmateľná súdom podľa osobitného predpisu;91) na preskúmavanie rozhodnutí je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky.
§ 114
Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú rozhodnutím, ktoré je vykonateľné, Národná banka Slovenska je povinná zabezpečiť výkon rozhodnutia; na tento účel je oprávnená podať aj návrh na súdny výkon rozhodnutia.
ŠTRNÁSTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 115
Ochranu vkladov fyzických osôb uložených v bankách a v pobočkách zahraničných bánk vrátane úrokov z nich upravuje osobitný predpis.32)
§ 116
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 117
(1)
Banky, ktoré poskytli úvery alebo na ktoré prešli pohľadávky z úverov poskytnutých pred 1. januárom 1990, pričom tieto úvery sa stali klasifikovanými z dôvodu existencie rizika, že pohľadávky z nich nebudú dlžníkmi splatené riadne a včas v ich plnej menovitej hodnote, dovŕšia proces reštrukturalizácie ich úverového portfólia s účasťou štátu, ktorý sa začal a uskutočňoval podľa doterajších predpisov.
(2)
Banke uvedenej v odseku 1 je vláda alebo na základe jej splnomocnenia ministerstvo oprávnené poskytnúť osobitné záruky na účely reštrukturalizácie jej úverového portfólia.
(3)
Ak záväzky banky uvedenej v odseku 1, za ktoré bola poskytnutá osobitná záruka podľa odseku 2, prevezme iná právnická osoba, a to aj právnická osoba, ktorá nie je bankou, poskytnutá osobitná záruka prechádza spoločne s prevzatými záväzkami a trvá aj pre preberajúcu právnickú osobu.
(4)
Ak banka uvedená v odseku 1 v rámci procesu reštrukturalizácie jej úverového portfólia postúpi pohľadávky z úverov na inú právnickú osobu, a to aj na právnickú osobu, ktorá nie je bankou, na túto právnickú osobu sa vzťahuje povinnosť podľa § 38 ods. 1. Banka uvedená v odseku 1 môže v rámci procesu reštrukturalizácie jej úverového portfólia postúpiť pohľadávku na inú právnickú osobu aj vtedy, keď nie je splnená doba omeškania alebo iné obmedzenie ustanovené v § 92 ods. 7.
§ 118
(1)
Ak banke vznikla majetková ujma po 1. februári 1992 povinným poskytnutím úverov podľa právnych predpisov vydaných pred 1. februárom 1992, banka má právo na úhradu tejto majetkovej ujmy zo štátneho rozpočtu, a to v preukázanej výške podľa úverových zmlúv za podmienok ustanovených v odsekoch 2 a 3.
(2)
Banka je povinná oznámiť ministerstvu predpokladanú výšku majetkovej ujmy v termínoch určených na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok.
(3)
Ministerstvo uhradí zo štátneho rozpočtu majetkovú ujmu banke, ktorá splnila povinnosť podľa odseku 2 v skutočne preukázanej výške, najviac však do výšky ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Skutočnú výšku majetkovej ujmy je banka povinná preukázať ministerstvu do piatich kalendárnych dní po uplynutí kalendárneho mesiaca a ministerstvo poukáže banke úhradu majetkovej ujmy do 15 dní po jej preukázaní, ak sa nedohodnú na iných lehotách.
§ 119
(1)
Konania začaté a právoplatne neukončené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa nedostatky zistené v činnosti bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných osôb, ku ktorým došlo podľa doterajších predpisov a o ktorých sa neviedlo konanie podľa doterajších predpisov, posudzujú a prejednávajú podľa tohto zákona, ak ide o také nedostatky, ktoré sa posudzujú ako nedostatky aj podľa tohto zákona. Odo dňa účinnosti tohto zákona však možno uložiť len také opatrenie na odstránenie protiprávneho stavu, pokutu alebo opatrenie na nápravu, aké umožňuje tento zákon. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
(2)
Pre lehoty, ktoré sa v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neukončili, platia ustanovenia tohto zákona. Ak doterajšie predpisy neustanovovali lehoty na vydanie rozhodnutia alebo na vykonanie iných úkonov v konaniach začatých a právoplatne neukončených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, lehoty podľa tohto zákona sa uplatnia s tým, že začínajú plynúť dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; ak doterajšie predpisy ustanovili na vykonanie týchto úkonov dlhšie lehoty ako tento zákon, platia lehoty podľa doterajších predpisov.
(3)
Banky, pobočky zahraničných bánk a iné osoby sú najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona povinné zosúladiť s týmto zákonom svoje právne vzťahy voči tretím osobám vzniknuté pri vykonávaní činnosti podľa doterajších predpisov; odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona však nikto nemôže pokračovať v činnosti, ktorej vykonávanie je v rozpore s týmto zákonom. Každá banka je tiež povinná do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona zosúladiť svoje stanovy s týmto zákonom; ak banka do uplynutia tejto lehoty nezosúladí niektoré ustanovenia svojich stanov s týmto zákonom, tieto ustanovenia strácajú platnosť dňom uplynutia tejto lehoty.
(4)
Osobitné podmienky financovania hypotekárnych úverov a komunálnych úverov najviac na obdobie dvoch rokov od účinnosti tohto zákona môže Národná banka Slovenska ustanoviť aj pre hypotekárnu banku, ktorá má udelené bankové povolenie na vykonávanie hypotekárnych obchodov ku dňu účinnosti tohto zákona a ktorá písomne požiada o ustanovenie takýchto osobitných podmienok financovania.
§ 120
(1)
Povolenie pôsobiť ako banka udelené banke alebo pobočke zahraničnej banky podľa doterajších predpisov, ktoré je platné ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, považuje sa za bankové povolenie udelené podľa tohto zákona. Ak sú v tomto povolení uvedené činnosti, ktoré nepatria medzi bankové činnosti podľa § 2 ods. 1 a 2, v rozsahu týchto činností zaniká bankové povolenie na ich vykonávanie odo dňa účinnosti tohto zákona.
(2)
Vykonávacie právne predpisy, ktoré boli vydané podľa zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a ktoré sú platné ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, považujú sa až do vydania nových vykonávacích právnych predpisov za vykonávacie právne predpisy vydané podľa tohto zákona.
§ 121
(1)
Právna forma banky založenej ako štátny peňažný ústav podľa doterajších predpisov sa premieňa na akciovú spoločnosť podľa osobitného zákona1) rozhodnutím zakladateľa premieňaného štátneho peňažného ústavu o jeho premene; to neplatí pre štátny peňažný ústav, ktorého celý majetok a podnik sa do uplynutia lehoty podľa odseku 2 vyporiada postupom podľa osobitného predpisu.92) Rozhodnutie o premene štátneho peňažného ústavu na akciovú spoločnosť musí obsahovať najmä
a)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo banky ako štátneho peňažného ústavu pred premenou právnej formy,
b)
obchodné meno a sídlo banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy,
c)
predmet podnikania (činnosti) banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy; tento predmet podnikania (činnosti) možno vymedziť najviac v rozsahu bankových činností, na ktoré má premieňaný štátny peňažný ústav v čase premeny udelené povolenie pôsobiť ako banka,
d)
výšku základného imania banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy; toto základné imanie sa určí v rovnakej výške, ako je výška vkladu do základného imania štátneho peňažného ústavu pred premenou právnej formy,
e)
počet, druh, menovitú hodnotu, podobu a formu akcií, na ktoré je v súlade s ustanovením § 2 ods. 6 rozvrhnuté základné imanie banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy,
f)
stanovy banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy, ktoré tvoria prílohu k rozhodnutiu o premene právnej formy; okrem náležitostí ustanovených v osobitnom predpise25) musia tieto stanovy obsahovať aj náležitosti ustanovené týmto zákonom,
g)
mená, priezviská, rodné čísla a adresu trvalého pobytu členov štatutárneho orgánu banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy s uvedením spôsobu, akým konajú v jej mene,
h)
mená, priezviská, rodné čísla a adresu trvalého pobytu členov dozornej rady banky ako akciovej spoločnosti po premene právnej formy.
(2)
Zakladateľ štátneho peňažného ústavu vyhotoví rozhodnutie podľa odseku1 bez výzvy na upísanie akcií najneskôr do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Návrh na zápis premeny právnej formy štátneho peňažného ústavu na akciovú spoločnosť podáva zakladateľ premieňaného štátneho peňažného ústavu; prílohu k tomuto návrhu tvorí rozhodnutie podľa odseku1, ktoré nahrádza zakladateľskú listinu a rozhodnutia zakladateľov pri založení akciovej spoločnosti bez výzvy na upísanie akcií a ktoré na účely zápisu do obchodného registra je listinou o skutočnostiach, ktoré sa majú zapísať do obchodného registra o premene právnej formy banky ako štátneho peňažného ústavu na banku ako akciovú spoločnosť. Táto premena právnej formy a jej účinky nastávajú dňom zápisu príslušnej premeny do obchodného registra, pričom všetky údaje o premene sa do obchodného registra zapíšu k tomu istému dňu; od nadobudnutia účinnosti tohto zákona do tejto premeny sa na právne pomery banky založenej ako štátny peňažný ústav vzťahujú doterajšie predpisy.
(3)
Dňom premeny právnej formy podľa odsekov 1 a 2 sa vklad do základného imania premieňanej banky ako štátneho peňažného ústavu stáva vkladom štátu do základného imania premenenej banky ako akciovej spoločnosti, štát nadobúda akcie, na ktoré je rozvrhnuté základné imanie premenenej banky ako akciovej spoločnosti, pričom všetky práva akcionára spojené s akciami, ktoré patria štátu, vykonáva ministerstvo.
(4)
Dňom premeny právnej formy podľa odsekov 1 a 2 prechádza na premenenú banku ako akciovú spoločnosť v celom rozsahu povolenie pôsobiť ako banka, ktoré bolo v čase premeny udelené premieňanej banke ako štátnemu peňažnému ústavu; na tento prechod sa nevzťahuje obmedzenie podľa § 9 ods. 1; toto povolenie pôsobiť ako banka sa považuje za bankové povolenie podľa tohto zákona v súlade s ustanovením § 120 ods. 1.
(5)
Dňom premeny právnej formy podľa odsekov 1 a 2 zdrojmi financovania premenenej banky ako akciovej spoločnosti sú
a)
vlastné zdroje tvorené základným imaním, fondmi a hospodárskym výsledkom príslušného roka,
b)
cudzie zdroje tvorené dočasne použiteľnými cudzími prostriedkami,
c)
zverené zdroje poskytnuté zo štátneho rozpočtu.
(6)
Dňom premeny právnej formy podľa odsekov 1 a 2 bez likvidácie prechádza na premenenú banku ako akciovú spoločnosť v celom rozsahu majetok, pohľadávky, záväzky a ostatné obchodné imanie premieňanej banky ako štátneho peňažného ústavu. Zabezpečenie pohľadávok a záväzkov premieňanej banky ako štátneho peňažného ústavu zostáva zachované vrátane ručenia štátu za záväzky, ktoré vznikli na základe rozhodnutia príslušného štátneho orgánu, a to aj za záväzky, ktoré vznikli na základe rozhodnutia prijatého pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; všetky práva a povinnosti z tohto zabezpečenia v celom rozsahu prechádzajú na premenenú banku ako akciovú spoločnosť dňom premeny právnej formy podľa odsekov 1 a 2.
(7)
Ministerstvo je pred premenou a aj po premene právnej formy podľa odsekov 1 a 2 oprávnené kontrolovať súlad činnosti banky podľa odseku 1 so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, so stanovami tejto banky a s rozhodnutiami prijatými v rámci vykonávania pôsobnosti valného zhromaždenia tejto banky. Na poskytovanie informácií zamestnancom ministerstva povereným výkonom kontroly sa nepoužije postup podľa § 91, a to v rozsahu predmetu kontroly uvedeného v písomnom poverení ministerstva na výkon kontroly; rovnopis tohto písomného poverenia sa musí odovzdať banke podľa odseku 1. Zamestnanci ministerstva poverení výkonom kontroly sú povinní zabezpečiť ochranu informácií a podkladov získaných pri výkone kontroly tak, aby sa zachovávalo štátne tajomstvo, služobné tajomstvo, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo a zákonom výslovne uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti; porušením tejto povinnosti nie je poskytnutie informácií a podkladov získaných pri výkone kontroly na konanie podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.93) Inak sa pri takejto kontrole postupuje primerane podľa osobitného predpisu.72)
§ 122
Banky a pobočky zahraničnej banky sú povinné bezodplatne zabezpečiť premenu peňažných prostriedkov v cudzích menách členských krajín Európskej únie na menu euro, a to peňažných prostriedkov uložených v bankách a pobočkách zahraničných bánk k 31. decembru 2001 v tých cudzích menách, ktoré v roku 2002 zaniknú a budú nahradené menou euro.
§ 123
Zrušuje sa zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 44/1998 Z. z., zákona č. 170/1998 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 215/2000 Z. z., zákona č. 329/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z. a zákona č. 149/2001 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1996 Z. z., zákona č. 173/1998 Z. z. a zákona č. 336/1999 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 6 odsek 5 znie:
„(5)
V prípadoch ustanovených osobitným predpisom účtovné jednotky zostavujú priebežnú účtovnú závierku v priebehu účtovného obdobia v kratšom období ako rok. V prípadoch zostavovania priebežnej účtovnej závierky účtovné jednotky neuzatvárajú účtovné knihy a vykonávajú inventarizáciu len na účely vyjadrenia ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b); ďalšie ustanovenia tohto zákona upravujúce účtovnú závierku platia obdobne.“.
2.
§ 22 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:
„(4)
V prípadoch ustanovených osobitným predpisom iné obchodné spoločnosti podľa odseku 2 zostavujú priebežnú účtovnú závierku v priebehu účtovného obdobia v kratšom období ako rok.
(5)
V prípadoch ustanovených osobitným predpisom obchodné spoločnosti podľa odseku 2 zostavujú priebežnú konsolidovanú účtovnú závierku v priebehu účtovného obdobia v kratšom období ako rok.“.
Čl. IV
Zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1996 Z. z., zákona č. 228/2000 Z. z a zákona č. 152/2001 Z. z. sa dopĺňa takto:
1.
V § 2 ods. 2 písm. c) sa za slovo „skutočnosti“ vkladajú slová „a vypracúva správy“.
2.
V § 2 ods. 3 sa za slovo „správy“ vkladajú slová „podľa odseku 2 písm. a) až c)“.
3.
V § 2 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7)
Audítor je povinný pri výkone audítorskej činnosti postupovať bez zbytočných prieťahov tak, aby si zaobstaral všetky doklady a iné podklady, ktoré sú potrebné na zistenie skutočného stavu toho, čo je predmetom overovania audítora. Audítor je povinný pri vyhotovovaní správy o priebehu a výsledkoch overovania vychádzať zo všetkých skutočností, ktoré zistil, pričom každú zistenú skutočnosť hodnotí jednotlivo a zároveň všetky zistené skutočnosť hodnotí v ich vzájomnej súvislosti; audítor nesmie zamlčať žiadnu zistenú skutočnosť, ktorá môže mať vplyv na závery v správe o priebehu a výsledkoch overovania.“.
Doterajšie odseky 7, 8 a 9 sa označujú ako odseky 8, 9 a 10.
4.
V § 2 ods. 8 sa na konci pripájajú slová „alebo o povinnosť poskytnúť informácie podľa osobitného zákona.3ab)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 3ab znie:
„3ab)
Napríklad § 40 a § 47 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
5.
V § 2 ods. 9 sa slovo „7“ nahrádza slovom „8“.
6.
§ 2 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
„(11)
Poskytnutie informácií podľa osobitného zákona3ab) sa nepovažuje za porušenie povinnosti mlčanlivosti; v dôsledku poskytnutia týchto informácií nevzniká audítorovi zodpovednosť voči účtovnej jednotke.“.
7.
V § 3 ods. 1 sa za slovo „nezávisle“ vkladajú slová „a nestranne, a to aj od účtovnej jednotky a od orgánov a zamestnancov účtovnej jednotky, pre ktorú vykonáva audítorskú činnosť“.
8.
§ 18 sa dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m)
spolupracuje a vymieňa si informácie s inými orgánmi, ak tak ustanoví osobitný predpis.5a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:
„5a)
§ 6 ods. 10 zákona č. 483/2001 Z. z.“.
Čl. V
Zákon č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím v znení zákona č. 102/1988 Zb., zákona č. 113/1990 Zb., zákona č. 513/1991 Zb. a zákona č. 228/1992 Zb. sa dopĺňa takto:
Za § 56 sa vkladá § 56a, ktorý znie:
㤠56a
Medzinárodné sankcie
(1)
Ak Rada bezpečnosti Organizácie Spojených národov prijme rozhodnutie o medzinárodných sankciách, ktoré spočívajú v príkazoch, zákazoch alebo v iných obmedzeniach ustanovených na účel zachovania alebo obnovenia medzinárodného mieru a bezpečnosti, tieto sankcie sa v Slovenskej republike vyhlásia nariadením vlády Slovenskej republiky. Medzinárodné sankcie môžu spočívať napríklad v obmedzení alebo v zákaze
a)
prevodov peňažných prostriedkov z účtov vedených a na účty vedené v bankách alebo v pobočkách zahraničných bánk pre subjekty, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie, a to prevodov vykonávaných na území Slovenskej republiky alebo iných prevodov vykonávaných občanmi Slovenskej republiky, inými fyzickými osobami zdržiavajúcimi sa na území Slovenskej republiky alebo právnickými osobami so sídlom na území Slovenskej republiky,
b)
úročenia peňažných prostriedkov na účtoch uvedených v písmene a),
c)
akéhokoľvek iného poskytovania peňažných prostriedkov a finančných alebo ekonomických zdrojov subjektom, na ktoré sa vzťahujú medzinárodné sankcie, a to poskytovania z územia Slovenskej republiky alebo iného poskytovania vykonávaného občanmi Slovenskej republiky, inými fyzickými osobami zdržiavajúcimi sa na území Slovenskej republiky alebo právnickými osobami so sídlom na území Slovenskej republiky,
d)
akejkoľvek inej činnosti, ktorá by podporovala alebo mohla podporovať činnosti podľa písmen a) až c).
(2)
Každý je povinný dodržiavať medzinárodné sankcie vyhlásené podľa odseku 1.
(3)
Za porušenie povinnosti dodržiavať sankcie vyhlásené podľa odseku 1 možno fyzickej osobe alebo právnickej osobe uložiť pokutu až do výšky 5 000 000 Sk. Ak sa takýmto porušením povinnosti ohrozia osobitne dôležité zahraničnopolitické záujmy alebo bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky, možno uložiť pokutu až do výšky 30 000 000 Sk. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
(4)
Na konanie o uložení pokuty sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.11) Na konanie o uložení pokuty je príslušné Ministerstvo financií Slovenskej republiky.“.
Čl. VI
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2002 s výnimkou ustanovení článku V, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, a s výnimkou čl. I § 2 ods. 8 časti vety za bodkočiarkou, § 11 až 20, § 45 ods. 2 a § 49 ods. 3, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
4)
§ 31 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zákona č. 149/2001 Z. z.
5)
Napríklad zákon č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení zákona č. 329/2000 Z. z.
6)
Napríklad zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 385/1999 Z. z. v znení zákona č. 329/2000 Z. z., zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
8)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
10)
§ 24 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 466/2000 Z. z.
11)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1994 Z. z. o Štátnom podpornom fonde pôdohospodárstva a potravinárstva v znení neskorších predpisov.
12)
Napríklad zákon č. 222/1946 Zb. o pošte (poštový zákon).
13)
Zákon č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
14)
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 218/1996 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
15)
Zákon č. 329/2000 Z. z. o Úrade pre finančný trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
16)
§ 69 ods. 2 a § 70 zákona č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
17)
§ 17 zákona Slovenskej národnej rady č. 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov.
18)
19)
Zákon č. 385/1999 Z. z. v znení zákona č. 329/2000 Z. z.
20)
§ 25 až 49 zákona č. 385/1999 Z. z. v znení zákona č. 329/2000 Z. z.
21)
§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení zákona č. 242/1999 Z. z.
23)
§ 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení zákona č. 44/1998 Z. z.
24)
§ 8 zákona č. 311/1999 Z. z. o registri trestov.
29)
Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
31)
§ 28 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb.
32)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
34)
§ 21 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení zákona č. 336/1999 Z. z.
35)
§ 20 ods. 3 zákona č. 563/1991 Zb.
37)
§ 19 ods. 3 písm. i) zákona č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.
38)
Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 11. novembra 1996 č. 65/355/1996, ktorým sa ustanovuje účtová osnova a postupy účtovania pre banky (oznámenie č. 348/1996 Z. z.) v znení neskorších predpisov.
39)
Zákon č. 563/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
40)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
41)
§ 2 ods. 2 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 73/1992 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1996 Z. z.
42)
§ 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 73/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
43)
§ 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona č. 238/2000 Z. z.
44)
§ 6 ods. 4 a § 22 ods. 2 zákona č. 563/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
45)
§ 36 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení zákona č. 149/2001 Z. z.
46)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 563/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
49)
Zákon č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
50)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 15/1993 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi.
51)
§ 46 až 66 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
52)
§ 4 až 33 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
55)
Napríklad zákon č. 328/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, § 251 až 338 Občianskeho súdneho poriadku.
58)
Zákon č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
59)
§ 7 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády č. 50/1998 Z. z.
61)
§ 14 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
62)
§ 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
63)
§ 139 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z.
64)
§ 18 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
65)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z.
66)
§ 15 ods. 1 a § 16 až 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
§ 17 vyhlášky Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky a predsedu Štátnej banky československej č. 36/1985 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej individuálnej bytovej výstavbe a modernizácii rodinných domčekov v osobnom vlastníctve v znení neskorších predpisov.
67)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
68)
§ 16 ods. 4 a 5 a § 20 ods. 4 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
69)
Zákon č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
70)
§ 22 ods. 3 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
71)
§ 43b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
72)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.
73)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1993 Z. z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 351/1997 Z. z. Branný zákon v znení zákona č. 401/2000 Z. z.
74)
Zákon č. 367/2000 Z. z.
76)
§ 23 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
78)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
80)
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
81)
Zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly.Zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon.
82)
Zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 150/2001 Z. z.
83)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
84)
§ 4 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
85)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
86)
Napríklad Dohovor Organizácie Spojených národov proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami (oznámenie č. 462/1991 Zb.).
87)
Napríklad zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
88)
Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
89)
§ 22 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení zákona č. 154/1999 Z. z.
90)
Zákon č. 36/1967 Zb. v znení zákona č. 238/2000 Z. z.
92)
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
93)
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení zákona č. 116/2000 Z. z.