312/2001 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.10.2001 do 31.12.2001

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

312
ZÁKON
z 2. júla 2001
o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Predmet a pôsobnosť zákona
§ 1
(1)
Predmetom tohto zákona je upraviť právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom vykonávania štátnej služby sú práva a povinnosti štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce z vykonávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby.
(2)
Štátna služba podľa tohto zákona je budovaná na princípoch
a)
profesionality,
b)
politickej nezávislosti,
c)
efektivity,
d)
pružnosti,
e)
nestrannosti,
f)
etiky.
(3)
Na právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sa Zákonník práce vzťahuje len vtedy, ak to výslovne ustanovuje tento zákon.
§ 2
(1)
Právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sú verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov k štátu.
(2)
Štátna služba na účely tohto zákona je plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi,1) ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade (§ 7) v príslušnom odbore štátnej služby, ak plnenie jeho úloh zahŕňa
a)
riadenie,
b)
rozhodovanie,
c)
kontrolu,
d)
odbornú prípravu rozhodnutí,
e)
odbornú prípravu návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním a schvaľovaním alebo
f)
odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí.
(3)
Služobný úrad na účely odseku 2 vypracuje opisy činností štátnozamestnaneckých miest.
(4)
Vykonávaním štátnych záležitostí podľa odseku 2 na účely tohto zákona je činnosť, ktorá nie je plnením úloh štátnej správy, ale ktorá je vykonávaná výlučne v štátnom záujme v súvislosti s plnením úloh štátnej správy. Vykonávaním štátnych záležitostí je aj plnenie úloh uvedených v odseku 2 písm. a) až d) štátnym zamestnancom, ktorý zabezpečuje uplatňovanie právnych vzťahov štátnych zamestnancov v osobnom úrade podľa tohto zákona a osobitných predpisov a plnenie úloh justičných čakateľov a právnych čakateľov prokuratúry podľa osobitného predpisu.2)
(5)
Štátna služba podľa odseku 2 sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere.
(6)
Právne vzťahy justičných čakateľov a právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry pri vykonávaní štátnych záležitostí sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(7)
Štátna služba príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov Železničnej polície, colníkov a profesionálnych vojakov a príslušníkov Zboru požiarnej ochrany sa spravuje osobitnými predpismi.3)
(8)
Tento zákon sa nevzťahuje na
a)
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec národnej rady“), prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“), členov vlády Slovenskej republiky (ďalej len „člen vlády“), predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho kontrolného úradu“) a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho kontrolného úradu“),
b)
sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „sudca ústavného súdu“),
c)
sudcov,
d)
prokurátorov,
e)
zamestnancov služobných úradov, ktorí neplnia úlohy podľa odseku 2 alebo 4.
§ 3
(1)
Každý občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) má právo vstúpiť do štátnej služby na základe spravodlivého výberového konania, ak spĺňa predpoklady ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Každý občan má právo byť informovaný o voľných miestach v štátnej službe (§ 15).
(2)
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby, a to bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok alebo iné postavenie.
(3)
Štátny zamestnanec, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania práv podľa odseku 2, môže sa domáhať svojich práv na príslušnom orgáne (§ 126) alebo na súde. V konaní pred príslušným orgánom alebo súdom služobný úrad (§ 7) preukazuje, že nedošlo k porušeniu týchto práv.
DRUHÁ ČASŤ
ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝ POMER
PRVÁ HLAVA
VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV
§ 4
Štátna služba podľa tohto zákona sa vykonáva v
a)
prípravnej štátnej službe (§ 19),
b)
stálej štátnej službe (§ 24) a
c)
dočasnej štátnej službe (§ 25).
§ 5
(1)
Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby.
(2)
Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek plnenia úloh štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,1) ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade. Odbory štátnej služby určí Úrad pre štátnu službu Slovenskej republiky na návrh najvyšších služobných úradov v služobnom predpise; odbory štátnej služby v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.
(3)
Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorú podľa osobitných predpisov1) do funkcie volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) alebo vymenúva a odvoláva
a)
prezident,
b)
vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),
c)
predseda Národnej rady Slovenskej republiky,
d)
predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky.
(4)
Funkcie, do ktorých sa štátni zamestnanci volia alebo vymenúvajú podľa odseku 3, sú na účely tohto zákona politické funkcie, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(5)
Na predstaveného v politickej funkcii sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o odmeňovaní, dovolenke na zotavenie a o nemocenskom zabezpečení, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
§ 6
Úrad pre štátnu službu Slovenskej republiky
(1)
Úrad pre štátnu službu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad pre štátnu službu“) plní úlohy v oblasti štátnej služby. Sídlo úradu pre štátnu službu je Bratislava.
(2)
Úrad pre štátnu službu
a)
zabezpečuje jednotný postup pri uplatňovaní tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie,
b)
vypracúva ročnú správu o uplatňovaní zákona o štátnej službe, ktorú predkladá vláde,
c)
vydáva podľa splnomocnenia tohto zákona všeobecne záväzné právne predpisy,
d)
vydáva služobné predpisy na zabezpečenie uplatňovania právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby podľa tohto zákona,
e)
pripravuje návrh systemizácie v štátnej službe (ďalej len „systemizácia“) a kontroluje jej dodržiavanie,
f)
vykonáva výberové konanie na prípravnú štátnu službu a na dočasnú štátnu službu; výberové konanie na prípravnú štátnu službu a na dočasnú štátnu službu v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode vykonávajú tieto služobné úrady,
g)
riadi vzdelávanie v štátnej službe a zabezpečuje jednotný systémový prístup v ďalšom vzdelávaní štátnych zamestnancov,
h)
plní úlohy osobného úradu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
i)
rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru,
j)
kontroluje dodržiavanie tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov,
k)
zverejňuje informácie o voľných štátnozamestnaneckých miestach v štátnej službe,
l)
vedie evidenciu štátnych zamestnancov a spravuje ich osobné spisy po skončení štátnozamestnaneckého pomeru; evidenciu štátnych zamestnancov a ich osobné spisy po skončení štátnozamestnaneckého pomeru v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode vedú a spravujú tieto služobné úrady,
m)
plánuje a analyzuje potrebu počtu štátnozamestnaneckých miest; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode plánujú a analyzujú potrebu štátnych zamestnancov tieto služobné úrady,
n)
vypracúva zásady odborného rastu štátnych zamestnancov a profesijnej kariéry v štátnej službe; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode vypracúvajú zásady odborného rastu a profesijnej kariéry štátnych zamestnancov tieto služobné úrady,
o)
určuje kritériá služobného hodnotenia štátnych zamestnancov,
p)
vypracúva koncepcie sociálnej starostlivosti v štátnej službe,
r)
vytvára a zjednocuje informačný systém v štátnej službe a určuje jeho štandardy,
s)
vydáva Etický kódex štátneho zamestnanca (ďalej len „etický kódex“).
(3)
Na plnenie úloh uvedených v odseku 2 úrad pre štátnu službu môže požiadať služobný úrad o pomoc a poskytnutie informácií, dokladov a prerokúvať s ním opatrenia, ktoré sa ho týkajú.
(4)
Ustanovenia odseku 2 písm. f) až h), i), l) a n) sa nevzťahujú na súdy a na prokuratúru a ustanovenia odseku 2 písm. e), f) a i) sa nevzťahujú na Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“).
(5)
Pôsobnosť úradu pre štátnu službu ustanovenú v odseku 2 písm. g), h) a n) vykonáva vo vzťahu k štátnym zamestnancom
a)
na súdoch Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“),
b)
na prokuratúre Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“),
c)
služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode tieto služobné úrady.
(6)
O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca na súde rozhoduje ministerstvo spravodlivosti.
(7)
O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca na prokuratúre rozhoduje generálna prokuratúra. Ak ide o štátneho zamestnanca na generálnej prokuratúre, o odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru rozhoduje generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej z prokurátorov generálnej prokuratúry.
(8)
O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca na najvyššom kontrolnom úrade rozhoduje predseda najvyššieho kontrolného úradu na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe.
(9)
Kontrolu dodržiavania systemizácie na najvyššom kontrolnom úrade vykonáva národná rada alebo jej orgán, ktorý si na tento účel zriadi.
(10)
Ustanovenia odseku 2 písm. e) až h), j), m) a o) sa nevzťahujú na služobné úrady uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až v šiestom bode.
(11)
Ustanovenia odseku 2 písm. b), d) až f) sa nevzťahujú na Vojenské spravodajstvo.
(12)
O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode rozhoduje vedúci tohto služobného úradu na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe.
(13)
Pôsobnosť úradu pre štátnu službu ustanovenú v odseku 2 písm. d), e), g) až i), m) až p) a s) vykonáva organizačná zložka Vojenského spravodajstva.4)
(14)
O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca Vojenského spravodajstva rozhoduje minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany“) na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov v štátnej službe.
(15)
Kontrolu dodržiavania systemizácie vo Vojenskom spravodajstve zabezpečuje minister obrany.
§ 7
Služobný úrad
(1)
Služobný úrad na účely tohto zákona je
a)
ministerstvo a iný ústredný orgán štátnej správy,
b)
orgán alebo úrad, ktorý vykonáva štátne záležitosti, a to:
1.
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária národnej rady“),
2.
Kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária prezidenta“),
3.
najvyšší kontrolný úrad,
4.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“),
5.
súd,
6.
generálna prokuratúra, krajské prokuratúry, vyššia vojenská prokuratúra a vojenské obvodné prokuratúry,
c)
orgán miestnej štátnej správy,
d)
iný orgán štátnej správy,
e)
útvar Policajného zboru,
f)
Akadémia Policajného zboru,
g)
organizačná zložka ozbrojených síl určená príslušným ministerstvom, v ktorého pôsobnosti sú ozbrojené sily,
h)
organizačná zložka Vojenského spravodajstva,
i)
organizačná zložka Slovenskej informačnej služby,
j)
útvar Železničnej polície,
k)
základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže.
(2)
Služobný úrad štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra.
(3)
Najvyšší služobný úrad je služobný úrad, ktorý nemá nadriadený služobný úrad.
(4)
Nadriadený služobný úrad je služobný úrad, ktorý riadi, kontroluje a koordinuje činnosť podriadeného služobného úradu.
§ 8
Osobný úrad
(1)
Osobný úrad ako osobný útvar služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, zabezpečuje plnenie úloh, ktoré služobnému úradu vyplývajú zo štátnozamestnaneckých vzťahov. Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí neplnia úlohy štátnej správy alebo nevykonávajú štátne záležitosti podľa § 2 ods. 2 alebo 4.
(2)
Osobný úrad vedúceho služobného úradu je osobný úrad jeho nadriadeného služobného úradu. Osobný úrad vedúcich služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) prvý bod až štvrtý bod a písm. h) je osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonávajú štátnu službu.
(3)
Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, osobný úrad vedúceho služobného úradu je úrad pre štátnu službu.
§ 9
Predstavený
(1)
Predstavený je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je oprávnený dávať podriadenému štátnemu zamestnancovi pokyny na vykonávanie štátnej služby a je povinný plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu pri vykonávaní štátnej služby v rozsahu určenom služobným predpisom.
(2)
Predstavený môže byť len štátny zamestnanec, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak, a spĺňa osobitné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie riadiacich činností.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na predstaveného v politickej funkcii, na predstaveného, ktorý je veľvyslancom, a na predstaveného, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis.2)
§ 10
Vedúci služobného úradu
(1)
Vedúci služobného úradu (ďalej len „vedúci úradu“) na účely tohto zákona je služobne najvyšší predstavený všetkým zamestnancom v príslušnom služobnom úrade. Vedúci úradu môže byť len štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak. Vedúci úradu plní úlohy spojené s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov a s organizačným zabezpečením činnosti služobného úradu.
(2)
Vedúceho úradu vymenúva vedúci úradu nadriadeného služobného úradu. Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorý nemá nadriadený služobný úrad, vymenúva predseda Úradu pre štátnu službu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda“).
(3)
Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra, je generálny prokurátor. Vedúci služobného úradu, ktorým je krajská prokuratúra, je krajský prokurátor. Vedúci služobného úradu, ktorým je vyššia vojenská prokuratúra, je vyšší vojenský prokurátor. Vedúci služobného úradu, ktorým je obvodná vojenská prokuratúra, je vojenský obvodný prokurátor.
(4)
Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, je vedúci kancelárie národnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária prezidenta, je vedúci kancelárie prezidenta. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ústavný súd, je vedúci kancelárie ústavného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je najvyšší kontrolný úrad, je predseda najvyššieho kontrolného úradu.
(5)
Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu“). Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je krajský súd, je predseda krajského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je okresný súd, je predseda okresného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je vyšší vojenský súd, je predseda vyššieho vojenského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je vojenský obvodný súd, je predseda vojenského obvodného súdu.
(6)
Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. b) je vymenovaný podľa osobitného predpisu.5)
§ 11
Služobné predpisy
(1)
Služobné predpisy určujú v medziach tohto zákona podrobnosti vykonávania štátnej služby štátnych zamestnancov, určujú rozsah oprávnenia predstavených dávať štátnym zamestnancom pokyny na vykonávanie štátnej služby a plniť voči štátnym zamestnancom úlohy služobného úradu podľa tohto zákona. Služobné predpisy podriadeného služobného úradu nesmú byť v rozpore so služobnými predpismi nadriadeného služobného úradu. Služobný predpis nadriadeného služobného úradu je záväzný pre podriadený služobný úrad. So služobnými predpismi musí byť štátny zamestnanec riadne oboznámený.
(2)
Služobné predpisy vydáva služobný úrad, nadriadený služobný úrad a úrad pre štátnu službu.
Systemizácia
§ 12
(1)
Systemizácia podľa tohto zákona je určenie počtu štátnozamestnaneckých miest v stálej štátnej službe, v dočasnej štátnej službe a v prípravnej štátnej službe v služobných úradoch v členení podľa funkcií (§ 16) v nadväznosti na organizačnú štruktúru služobných úradov. Súčasťou systemizácie je objem finančných prostriedkov určených na platy štátnych zamestnancov.
(2)
Služobný úrad, ak tento zákon neustanovuje inak, je povinný predkladať úradu pre štátnu službu a Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) podklad na zostavenie návrhu systemizácie na každý rozpočtový rok podľa stavu k 1. marcu bežného roka spolu s organizačnou štruktúrou. Krajské úrady a okresné úrady predkladajú tento podklad prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, okresné prokuratúry a krajské prokuratúry prostredníctvom generálnej prokuratúry, vyšší vojenský súd, vojenský obvodový súd a vojenská súčasť generálnej prokuratúry, vyššia vojenská prokuratúra a vojenská obvodná prokuratúra prostredníctvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“).
(3)
Návrh systemizácie vypracuje úrad pre štátnu službu na základe organizačnej štruktúry služobných úradov v spolupráci s ministerstvom financií, s príslušnými ministerstvami a s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky. Služobné úrady uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode a najvyšší kontrolný úrad návrh systemizácie svojich služobných úradov predložia národnej rade alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi, a následne ich oznámia úradu pre štátnu službu a ministerstvu financií tak, aby mohli byť schválené v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Návrh systemizácie ministerstva obrany, služobných úradov v jeho pôsobnosti, vyššieho vojenského súdu, vojenského obvodového súdu, vojenskej súčasti generálnej prokuratúry a vojenských prokuratúr vypracuje ministerstvo obrany s ministerstvom financií a oznamujú ho úradu pre štátnu službu. Návrh systemizácie najvyššieho súdu vypracuje najvyšší súd v spolupráci s ministerstvom financií a oznamujú ho úradu pre štátnu službu. Návrh systemizácie krajských súdov a okresných súdov vypracuje ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s ministerstvom financií a oznamujú ho úradu pre štátnu službu. Návrh systemizácie generálnej prokuratúry, krajských prokuratúr a okresných prokuratúr vypracuje generálna prokuratúra v spolupráci s ministerstvom financií a oznamujú ho úradu pre štátnu službu.
(4)
Návrh systemizácie vypracovaný podľa odseku 3 predkladá úrad pre štátnu službu do konca júna bežného roka ministerstvu financií a vláde.
(5)
Návrh systemizácie schvaľuje vláda pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Systemizáciu schvaľuje národná rada ako súčasť zákona o štátnom rozpočte. Vláda vykoná úpravy v systemizácii podľa zákona o štátnom rozpočte.
§ 13
(1)
Vedúci úradu je povinný
a)
sledovať, zabezpečiť a dodržiavať plnenie schválenej systemizácie,
b)
oznamovať úradu pre štátnu službu obsadenie štátnozamestnaneckého miesta v služobnom úrade a uvoľnenie štátnozamestnaneckého miesta v služobnom úrade; to sa nevzťahuje na vedúcich služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) a h).
(2)
Pôsobnosť vedúceho úradu podľa odseku 1 vykonáva vo vzťahu k
a)
okresnému súdu a krajskému súdu vedúci úradu ministerstva spravodlivosti,
b)
najvyššiemu súdu predseda najvyššieho súdu,
c)
prokuratúre generálny prokurátor.
DRUHÁ HLAVA
VZNIK, ZMENA A SKONČENIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU
§ 14
Prijatie do štátnej služby
(1)
Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto v príslušnom odbore štátnej služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu (ďalej len „uchádzač“), ak spĺňa tieto predpoklady:
a)
dosiahol vek 18 rokov,
b)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c)
je bezúhonný a nebol prepustený zo štátnej služby podľa § 61 ods. 2 písm. c) až e),
d)
spĺňa kvalifikačné predpoklady,
e)
je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby,
f)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g)
ovláda štátny jazyk,
h)
ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode to určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady,
i)
úspešne absolvoval výberové konanie na prípravnú štátnu službu alebo spĺňa predpoklady na dočasnú štátnu službu podľa § 25 ods. 2 písm. a).
(2)
Bezúhonný občan na účely tohto zákona je občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov6) nie starším ako tri mesiace.
(3)
Kvalifikačné predpoklady na účely tohto zákona sú:
a)
vzdelanie,
b)
osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu,7) ak tento zákon neustanovuje inak,
c)
osobitné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie riadiacich činností,
d)
odborná prax.
(4)
Vzdelanie na účely tohto zákona je
a)
úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“),
b)
vyššie odborné vzdelanie,
c)
vzdelanie získané absolvovaním vysokoškolského bakalárskeho štúdia (ďalej len „bakalárske vzdelanie“) alebo
d)
vzdelanie získané absolvovaním vysokoškolského magisterského štúdia alebo inžinierskeho štúdia, alebo doktorského štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie“).
(5)
Kvalifikačné predpoklady okrem osobitných kvalifikačných predpokladov podľa odseku 3 písm. c) sú uvedené v charakteristikách platových tried štátneho zamestnanca v prílohe č. 1.
(6)
Nadobudnutie vzdelania uvedeného v odseku 4 sa posudzuje podľa osobitných predpisov.8)
(7)
Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu získava čakateľ v prípravnej štátnej službe (§ 19) adaptačným vstupným vzdelávaním a adaptačným prípravným vzdelávaním, ktoré sa končí skúškou pred vymenovaním štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby.
(8)
Osobitné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie riadiacich činností štátny zamestnanec v stálej štátnej službe (§ 24) získava vo funkčnom vzdelávaní, ktoré sa končí skúškou pred vymenovaním za predstaveného, ak tento zákon neustanovuje inak. Podrobnosti o funkčnom vzdelávaní a o jeho skončení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu. Podrobnosti o funkčnom vzdelávaní štátnych zamestnancov na súde a o jeho skončení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti. Podrobnosti o funkčnom vzdelávaní štátnych zamestnancov na prokuratúre a o jeho skončení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu po dohode s generálnou prokuratúrou. Podrobnosti o funkčnom vzdelávaní štátnych zamestnancov na najvyššom súde a o jeho skončení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu po dohode s najvyšším súdom. Podrobnosti o funkčnom vzdelávaní štátnych zamestnancov v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode a o jeho skončení určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady. Podrobnosti o funkčnom vzdelávaní štátnych zamestnancov vo Vojenskom spravodajstve a o jeho skončení určí minister obrany.
(9)
Odborná prax na účely tohto zákona je minimálny čas vyjadrený v rokoch, potrebný na vykonávanie činnosti štátnej služby, uvedený v prílohe č. 1 a zistený podľa § 81. Vedúci úradu môže vo výnimočných prípadoch rozhodnúť, že odborná prax na účely tohto zákona je najmenej jeden rok.
(10)
Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odsekov 3, 4, 7 až 9 nemožno odpustiť, ak tento zákon neustanovuje inak.
(11)
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na účely tohto zákona je overenie zdravotnej spôsobilosti štátneho zamestnanca vykonávať štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti upravuje osobitný predpis.9)
(12)
Uchádzača možno prijať len do prípravnej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.
(13)
Predpoklady ustanovené v odseku 1 písm. b) až f), ako aj predpoklad štátneho občianstva Slovenskej republiky musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby. Kvalifikačné predpoklady ustanovené v odseku 3 písm. b) nemusí spĺňať štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe a predpoklady ustanovené v odseku 3 písm. c) nemusí spĺňať štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 15
Výberové konanie na prípravnú štátnu službu a na dočasnú štátnu službu
(1)
Voľné štátnozamestnanecké miesta na prípravnú štátnu službu a na dočasnú štátnu službu okrem predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom, sa obsadzujú na základe výsledku výberového konania.
(2)
Výberovým konaním na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta v príslušnom odbore štátnej služby sa overujú schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe. Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie uchádzačov, ich národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, alebo majetok, alebo iné postavenie (§ 3 ods. 2).
(3)
Výberové konanie vyhlasuje predseda v tlači, prípadne v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho začatím, s uvedením údajov o štátnozamestnaneckom mieste, ktorými sú:
a)
názov služobného úradu vrátane obce, kde je sídlo služobného úradu alebo jeho organizačnej jednotky (ďalej len „sídlo služobného úradu“),
b)
druh štátnej služby a obsadzovaná funkcia,
c)
odbor štátnej služby,
d)
predpoklady na vykonávanie štátnej služby podľa § 14,
e)
zoznam požadovaných dokladov,
f)
dátum a miesto podania žiadosti,
g)
oznámenie o hromadnom výberovom konaní nemusí obsahovať údaje uvedené v písmenách b), d) a e).
(4)
Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje predseda zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov, z toho najmenej troch členov z príslušného odboru štátnej služby. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje predseda. Ak člen výberovej komisie je predpojatý, oznámi túto skutočnosť predsedovi.
(5)
Výberové konanie na najvyššom kontrolnom úrade uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje predseda najvyššieho kontrolného úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje predseda najvyššieho kontrolného úradu. Výberové konanie v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje vedúci tohto služobného úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov, z toho najmenej troch členov z príslušného odboru štátnej služby. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje vedúci služobného úradu.
(6)
Uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h), úrad pre štátnu službu pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím.
(7)
Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov. Poradie uchádzačov je záväzné pri vymenovaní štátneho zamestnanca.
(8)
Úrad pre štátnu službu písomne oznámi uchádzačom výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia.
(9)
Ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača na voľné štátnozamestnanecké miesto do štátnej služby, pretože žiadny uchádzač nevyhovuje, predseda vyhlási nové výberové konanie.
(10)
Podrobnosti o výberovom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu.
(11)
Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na súdoch ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
(12)
Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na prokuratúre ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu po dohode s generálnou prokuratúrou.
(13)
Podrobnosti o výberovom konaní v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady. Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa použijú primerane.
§ 16
Vznik štátnozamestnaneckého pomeru
(1)
Štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením sľubu (§ 18). Sľub sa skladá pri odovzdaní rozhodnutia o vymenovaní. Štátnozamestnanecký pomer nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť sľub alebo ho zložil s výhradou. Súčasne s rozhodnutím o vymenovaní sa štátnemu zamestnancovi odovzdá písomné oznámenie o čase odbornej praxe a započítanej praxe, o výške a zložení funkčného platu, o týždennom služobnom čase a o dĺžke dovolenky. Vymenovanie vykoná vedúci úradu.
(2)
Vymenovanie do štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto možno uskutočniť len za predpokladu, že štátnozamestnanecké miesto podľa schválenej systemizácie je voľné. Voľné štátnozamestnanecké miesto sa prednostne obsadí štátnym zamestnancom zaradeným mimo činnej štátnej služby, ktorý vykonával štátnu službu v tom istom odbore, alebo iným štátnym zamestnancom, ktorý spĺňa predpoklady podľa § 14.
(3)
Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má podľa opisu činností na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste vykonávať v súlade s prílohou č. 1, patrí funkcia v 1. až 9. platovej triede.
Funkcia Platová trieda
referent 1.
samostatný referent 2.
odborný referent 3.
hlavný referent 4.
radca 5.
samostatný radca 6.
odborný radca, okresný radca 7.
hlavný radca, krajský radca 8.
štátny radca 9.
(4)
V služobnom úrade, ktorý má okresnú pôsobnosť, patrí štátnemu zamestnancovi funkcia okresný radca, ak vykonáva najnáročnejšiu činnosť zaradenú do 7. platovej triedy. V služobnom úrade, ktorý má krajskú pôsobnosť, patrí štátnemu zamestnancovi funkcia krajský radca, ak vykonáva najnáročnejšiu činnosť zaradenú do 8. platovej triedy.
(5)
Štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe (ďalej len „čakateľ“) sa zaradí do funkcie zodpovedajúcej náročnosti ním vykonávanej činnosti.
§ 17
Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby
Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby obsahuje
a)
meno a priezvisko štátneho zamestnanca, dátum a miesto narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu,
b)
funkciu štátneho zamestnanca,
c)
druh štátnej služby,
d)
odbor štátnej služby,
e)
služobný úrad vrátane sídla služobného úradu,
f)
dĺžku kratšieho služobného času, ak bol povolený,
g)
čas trvania dočasnej štátnej služby.
§ 18
Sľub
(1)
Štátny zamestnanec skladá sľub, ktorý znie:
„Sľubujem na svoju česť vernosť Slovenskej republike. Pri vykonávaní štátnej služby budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, Etický kódex štátneho zamestnanca a služobné predpisy a v súlade s nimi sa budem riadiť pokynmi predstavených. Svoje povinnosti budem vykonávať riadne, čestne, svedomite a nestranne.“.
(2)
Sľub je zložený, ak po jeho prečítaní ten, kto ho skladá, vyhlási „tak sľubujem“ a vyhlásenie potvrdí vlastnoručným podpisom na príslušnej listine. Na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.
§ 19
Prípravná štátna služba
(1)
Prípravná štátna služba je príprava na vykonávanie stálej štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby. Prípravnú štátnu službu vykonáva čakateľ.
(2)
Skúšobná lehota je tri mesiace a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Do skúšobnej lehoty sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v § 73 ods. 1 okrem písmena d).
(3)
Prípravná štátna služba trvá najmenej šesť mesiacov, najviac však dva roky, ak tento zákon alebo osobitný predpis2) neustanovuje inak. Prípravná štátna služba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a končí sa kvalifikačnou skúškou. Do tohto času sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v § 73 ods. 1 písm. b), c) a i) a čas vykonávania základnej služby, náhradnej služby alebo civilnej služby.
(4)
Súčasťou prípravnej štátnej služby je odborná príprava čakateľa na získanie osobitných kvalifikačných predpokladov podľa osobitného predpisu.7) Odborná príprava sa uskutočňuje adaptačným vstupným vzdelávaním v rámci skúšobnej lehoty a adaptačným prípravným vzdelávaním. Adaptačné vstupné vzdelávanie sa končí v rámci skúšobnej lehoty pohovorom s predstaveným. Adaptačné prípravné vzdelávanie sa končí kvalifikačnou skúškou.
(5)
Čakateľ vykonáva služobné úlohy pod dohľadom školiteľa. Školiteľa určuje služobný úrad zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe.
Kvalifikačná skúška
§ 20
(1)
Účelom kvalifikačnej skúšky je overiť, či čakateľ pozná a je schopný uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a všeobecne záväzné právne predpisy nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby vrátane znalosti tohto zákona a služobných predpisov. V služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, iný ústredný orgán štátnej správy alebo služobný úrad uvedený v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, účelom kvalifikačnej skúšky je ďalej overiť, či čakateľ dokáže plniť aj koncepčné úlohy a úlohy v legislatívnom procese v príslušnom odbore štátnej služby. Súčasťou kvalifikačnej skúšky je aj služobné hodnotenie, ktoré vykoná školiteľ.
(2)
Kvalifikačná skúška sa skladá z písomnej časti a z ústnej časti. Obe časti kvalifikačnej skúšky sa konajú spravidla v jeden deň. Služobný úrad určí deň konania kvalifikačnej skúšky do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti čakateľa o vykonanie kvalifikačnej skúšky, najneskôr však v posledných troch mesiacoch trvania prípravnej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak. Služobný úrad zvolá kvalifikačnú komisiu a písomne pozve čakateľa aspoň jeden mesiac pred dňom konania kvalifikačnej skúšky.
(3)
Deň úspešného vykonania kvalifikačnej skúšky je posledným dňom trvania prípravnej štátnej služby. Po úspešne vykonanej kvalifikačnej skúške sa čakateľ vymenuje do stálej štátnej služby.
§ 21
(1)
Ak čakateľ nevyhovel požiadavkám kvalifikačnej skúšky, služobný úrad mu na základe jeho písomnej žiadosti povolí opakovať kvalifikačnú skúšku. Kvalifikačnú skúšku možno opakovať len raz.
(2)
Žiadosť o opakovanie kvalifikačnej skúšky musí čakateľ doručiť služobnému úradu do desiatich dní po nevyhovení požiadavkám kvalifikačnej skúšky.
(3)
Opakovanú kvalifikačnú skúšku môže čakateľ vykonať najskôr po troch mesiacoch a najneskôr do šiestich mesiacov po nevyhovení požiadavkám kvalifikačnej skúšky. Čas do opakovanej kvalifikačnej skúšky je pokračovaním prípravnej štátnej služby. Opakovanú kvalifikačnú skúšku vykoná čakateľ pred kvalifikačnou komisiou v inom zložení ako pri prvej kvalifikačnej skúške.
§ 22
Kvalifikačná komisia
(1)
Kvalifikačná komisia sa zriaďuje podľa príslušného odboru štátnej služby v najvyššom služobnom úrade. V služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, na generálnej prokuratúre a na najvyššom súde sa zriaďuje kvalifikačná komisia podľa príslušného odboru štátnej služby v týchto služobných úradoch.
(2)
Kvalifikačnú komisiu zriaďuje vedúci úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Kvalifikačná komisia má päť členov, z toho najmenej troch členov z príslušného odboru štátnej služby. V služobnom úrade, ktorým je najvyšší súd, traja členovia kvalifikačnej komisie musia byť sudcovia. V služobnom úrade, ktorým je prokuratúra, traja členovia kvalifikačnej komisie musia byť prokurátori. Predseda kvalifikačnej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je v kvalifikačnej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu kvalifikačnej komisie vymenuje vedúci úradu.
(3)
Kvalifikačná komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Kvalifikačná komisia sa uznáša o výsledku kvalifikačnej skúšky väčšinou hlasov všetkých členov. Člen kvalifikačnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania. Uznesenie kvalifikačnej komisie znie „vyhovel“ alebo „nevyhovel“; uznesenie sa vyhotoví písomne.
(4)
Podmienky kvalifikačnej skúšky a zloženie kvalifikačnej komisie pre štátnu službu na súdoch a na prokuratúre ustanovuje osobitný zákon.
§ 23
Zaradenie blízkych osôb
(1)
Štátnych zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu,10) nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého okrem štátnych zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v cudzine.
(2)
Uchádzač o štátnu službu je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1 pred vymenovaním do štátnej služby.
(3)
Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas vykonávania štátnej služby.
§ 24
Stála štátna služba
Stála štátna služba bezprostredne nadväzuje na prípravnú štátnu službu. Podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby je úspešné vykonanie kvalifikačnej skúšky v príslušnom odbore štátnej služby.
§ 25
Dočasná štátna služba
(1)
Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, v ktorej vykonáva štátnu službu odborník, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný, predstavený v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom.
(2)
Do dočasnej štátnej služby možno vymenovať
a)
na základe výberového konania uchádzača, ktorý je odborník,
b)
bez výberového konania predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom.
(3)
Odborník v dočasnej štátnej službe vykonáva štátnu službu samostatne a na určitú dobu, najdlhšie päť rokov.
(4)
Dočasná štátna služba vykonávaná odborníkom zahŕňa skúšobnú lehotu, ktorá je tri mesiace, a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru.
(5)
Predstavený v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, môže byť z tejto funkcie odvolaný.
§ 26
Vymenovanie do stálej štátnej služby v osobitných prípadoch
(1)
Uchádzač, ktorý bol v stálej štátnej službe a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o opätovné vymenovanie do stálej štátnej služby bez toho, aby musel znovu vykonať prípravnú štátnu službu, ak od skončenia predchádzajúcej stálej štátnej služby
a)
neuplynuli viac ako tri roky a ak znova zloží sľub, alebo ak
b)
neuplynulo viac ako šesť rokov, ak vykoná kvalifikačnú skúšku a znova zloží sľub.
(2)
Uchádzač, ktorý bol v dočasnej štátnej službe najmenej dva roky a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o vymenovanie do stálej štátnej služby bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu, ak od skončenia dočasnej štátnej služby neuplynuli tri roky, vykoná kvalifikačnú skúšku a znova zloží sľub.
(3)
Predstavený, ktorý bol v dočasnej štátnej službe najmenej dva roky a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o vymenovanie do stálej štátnej služby bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu, ak znova zloží sľub.
Zmena štátnozamestnaneckého pomeru
§ 27
Zmena štátnozamestnaneckého pomeru je
a)
dočasné preloženie,
b)
trvalé preloženie,
c)
vymenovanie za predstaveného,
d)
zastupovanie predstaveného presahujúce tri týždne,
e)
odvolanie predstaveného,
f)
zaradenie štátnej zamestnankyne mimo činnej štátnej služby z dôvodu tehotenstva a materstva,
g)
zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby z dôvodu zvolenia do funkcie vo vyššom odborovom orgáne podľa § 119,
h)
zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodu zmeny systemizácie v stálej štátnej službe,
i)
zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby z dôvodu závažného služobného previnenia,
j)
zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodov vylučujúcich vykonávanie štátnej služby,
k)
opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby.
§ 28
(1)
Zmena štátnozamestnaneckého pomeru sa môže vykonať len v stálej štátnej službe v tom istom odbore štátnej služby okrem zmeny podľa § 27 písm. f); z jedného odboru štátnej služby do iného odboru štátnej služby možno zmenu vykonať len vtedy, ak ju štátny zamestnanec môže vykonávať so zreteľom na plnenie kvalifikačného predpokladu a vzhľadom na doterajšiu náročnosť ním vykonávanej štátnej služby a na výsledky služobného hodnotenia.
(2)
Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru vykoná rozhodnutím vedúci úradu, ktorý je príslušný podľa § 10. Trvalé preloženie vykoná rozhodnutím vedúci úradu, v ktorom bude štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu po dohode s vedúcim úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.
(3)
V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby je štátny zamestnanec povinný dodržiavať povinnosti štátneho zamestnanca okrem povinnosti vykonávať štátnu službu.
§ 29
Dočasné preloženie a trvalé preloženie
(1)
Štátneho zamestnanca možno dočasne preložiť na vykonávanie štátnej služby na určený čas, najdlhšie na šesť mesiacov, ak tento zákon neustanovuje inak, do iného odboru štátnej služby, do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby alebo do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby.
(2)
Štátneho zamestnanca možno opätovne dočasne preložiť až po uplynutí 24 mesiacov od prvého dňa predchádzajúceho dočasného preloženia.
(3)
Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby, do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby alebo do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby.
(4)
Po uplynutí času preloženia štátneho zamestnanca podľa odseku 1 sa štátny zamestnanec zaradí do toho istého odboru štátnej služby služobného úradu, v ktorom vykonával štátnu službu pred preložením, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.
§ 30
Vymenovanie predstaveného a zastupovanie predstaveného
(1)
Predstaveného vymenúva vedúci úradu na základe výberového konania. Na výberovom konaní sa okrem štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe môže zúčastniť aj uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec. Uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec, po úspešnom výberovom konaní sa zaradí do stálej štátnej služby, ak zloží sľub.
(2)
Na výberové konanie na vymenovanie za predstaveného sa primerane použijú ustanovenia § 15. Výberová komisia vo výberovom konaní využíva aj služobné hodnotenie štátneho zamestnanca.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na prokuratúru a na Vojenské spravodajstvo.
(4)
Zástupcom vedúceho úradu je štátny zamestnanec, ktorý zastupuje vedúceho úradu v celom rozsahu jeho práv a povinností, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(5)
Vedúci úradu vymenuje štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe na zastupovanie predstaveného počas jeho neprítomnosti presahujúcej tri týždne. Zastupovanie nesmie presiahnuť šesť po sebe nasledujúcich mesiacov v kalendárnom roku.
§ 31
Odvolanie predstaveného
(1)
Vedúci úradu odvolá predstaveného v stálej štátnej službe, ak
a)
sa v systemizácii znížil počet štátnozamestnaneckých miest,
b)
nevykazuje riadne výsledky v štátnej službe podľa služobného hodnotenia,
c)
nemôže dlhšie ako šesť mesiacov plniť povinnosti predstaveného zo zdravotných dôvodov alebo
d)
predstavený písomne požiada služobný úrad o uvoľnenie.
(2)
Vykonávanie funkcie predstaveného podľa odseku 1 sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Čas od vydania rozhodnutia do skončenia vykonávania funkcie predstaveného nesmie byť dlhší ako jeden mesiac.
(3)
Vykonávanie funkcie predstaveného sa skončí dňom právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 61 ods. 2 písm. b).
Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby
§ 32
Ak vykonáva tehotná štátna zamestnankyňa štátnu službu, ktorá je tehotnej štátnej zamestnankyni podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a služobný úrad nemôže vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, ani ju preložiť do štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná, zaradí sa do nástupu na materskú dovolenku mimo činnej štátnej služby. To platí rovnako o štátnej zamestnankyni po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Štátnej zamestnankyni patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat, ktorý jej patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.
§ 33
(1)
Ak sa v systemizácii znížil počet štátnozamestnaneckých miest v stálej štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer sa nekončí. Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, ktorého štátnozamestnanecké miesto sa zrušilo, zaradí sa mimo činnej štátnej služby najdlhšie na 18 mesiacov. Počas 12 mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, a počas ďalších šiestich mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Ak takto vypočítaná suma je nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom,11) patrí štátnemu zamestnancovi suma minimálnej mzdy platná odo dňa zaradenia mimo činnej štátnej služby.
(2)
Ak sa štátny zamestnanec v stálej štátnej službe stane dôvodne podozrivým zo závažného služobného previnenia alebo podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, zaradí sa mimo činnej štátnej služby. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby mu patrí 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Výška funkčného platu podľa druhej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu, najviac do sumy, ktorou je 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.
(3)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených v odseku 2, sa po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby doplatí najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený, ako aj ďalší plat, na ktorý by mal nárok, keby nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, ak
a)
štátny zamestnanec nebol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu alebo
b)
disciplinárne konanie vedené proti štátnemu zamestnancovi sa právoplatne skončilo inak ako uložením disciplinárneho opatrenia za závažné služobné previnenie; to neplatí, ak disciplinárne konanie sa zastavilo preto, že štátnozamestnanecký pomer sa skončil na základe žiadosti štátneho zamestnanca.
§ 34
Dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby
Odo dňa, ktorým sa štátny zamestnanec stal poslancom národnej rady, prezidentom, členom vlády, predsedom najvyššieho kontrolného úradu alebo podpredsedom najvyššieho kontrolného úradu, sudcom ústavného súdu, guvernérom alebo viceguvernérom Národnej banky Slovenska, členom bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostom, primátorom, poslancom obecného zastupiteľstva alebo mestského zastupiteľstva, alebo expertom medzinárodnej organizácie, ktorý za vykonávanie funkcie dostáva plat, sa štátny zamestnanec zaradí mimo činnej štátnej služby na čas, po ktorý bude uvedené činnosti vykonávať. Za tento čas mu nepatrí plat štátneho zamestnanca.
§ 35
Opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby
(1)
Ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu.
(2)
Ak štátneho zamestnanca, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby, služobný úrad nemôže zaradiť na to isté štátnozamestnanecké miesto, postupuje pri tom podľa § 29 v spolupráci s úradom pre štátnu službu.
(3)
Zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby sa skončí najneskôr dňom splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok.
§ 36
Služobná cesta a zahraničná služobná cesta
(1)
Služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je jeho pravidelné miesto výkonu štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby v mieste, ktoré je cieľom služobnej cesty, do skončenia tejto služobnej cesty.
(2)
Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby do zahraničia vrátane vykonávania štátnej služby v zahraničí do skončenia tejto cesty.
(3)
Služobný úrad vyšle štátneho zamestnanca na služobnú cestu alebo zahraničnú služobnú cestu na návrh predstaveného, o ktorom to ustanoví služobný predpis, na čas nevyhnutnej potreby. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu, cieľ, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky služobnej cesty. Služobný úrad je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy štátneho zamestnanca.
(4)
Pravidelné miesto výkonu štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov je sídlo služobného úradu vymedzené obcou a adresou služobného úradu, kde štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Pravidelné miesto výkonu štátnej služby písomne oznámi štátnemu zamestnancovi služobný úrad pri jeho vymenovaní do štátnej služby.
§ 37
Náhrada výdavkov súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou
(1)
Štátnemu zamestnancovi vyslanému na služobnú cestu alebo zahraničnú služobnú cestu patrí náhrada výdavkov súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou. Pri ich poskytovaní sa postupuje podľa osobitného predpisu.12)
(2)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, poskytuje sa náhrada výdavkov súvisiacich so služobnou cestou. Pri ich poskytovaní sa postupuje podľa osobitného predpisu.12)
§ 38
Náhrada výdavkov súvisiacich s preložením
(1)
Štátny zamestnanec má počas dočasného preloženia, ak nejde o preloženie do sídla služobného úradu v cudzine, nárok na náhradu výdavkov ako pri služobnej ceste, ak je preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby.
(2)
Štátny zamestnanec má pri trvalom preložení, ak nejde o preloženie do sídla služobného úradu v cudzine, nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov a na náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov, ak je preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby.
§ 39
Skončenie a zánik štátnozamestnaneckého pomeru
(1)
Štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí
a)
odvolaním zo štátnozamestnaneckého miesta z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3,
b)
uložením disciplinárneho opatrenia prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby, prepustenia z prípravnej štátnej služby [§ 61 ods. 2 písm. c) až e)],
c)
na základe písomnej žiadosti štátneho zamestnanca (§ 41),
d)
v skúšobnej lehote (§ 42) alebo
e)
uplynutím dočasnej štátnej služby (§ 43).
(2)
Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona (§ 43).
(3)
Štátnozamestnanecký pomer zaniká smrťou štátneho zamestnanca.
(4)
Písomné rozhodnutie podľa odseku 1 písm. a), c) a d) alebo písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 43 ods. 2 vydá vedúci úradu.
§ 40
Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom
(1)
Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním, ak štátny zamestnanec prestal spĺňať predpoklady nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby, a to
a)
stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
b)
nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
c)
nemá dlhodobo zdravotnú spôsobilosť podľa rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia alebo podľa posudku alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne.
(2)
V prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov:
a)
štátny zamestnanec nevykazuje podľa výsledku služobného hodnotenia požadované výsledky v štátnej službe alebo
b)
zníženia počtu štátnozamestnaneckých miest v systemizácii; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške päťnásobku jeho funkčného platu.
(3)
Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer so štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe odvolaním, ak štátny zamestnanec v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich služobných hodnoteniach nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe.
(4)
Štátnozamestnanecký pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.
(5)
Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby okrem predstaveného v politickej funkcii a prepustenia z prípravnej štátnej služby.
§ 41
Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na žiadosť štátneho zamestnanca
(1)
Na základe písomnej žiadosti štátneho zamestnanca sa štátnozamestnanecký pomer skončí rozhodnutím služobného úradu, ktoré musí služobný úrad vydať do 30 dní od doručenia tejto žiadosti.
(2)
Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Lehota od vydania rozhodnutia do dňa určeného v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 30 dní.
(3)
Ak služobný úrad nevydá rozhodnutie v lehote ustanovenej v odseku 1, štátnozamestnanecký pomer sa skončí 60. dňom od doručenia žiadosti štátneho zamestnanca.
§ 42
Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej lehote
Štátnozamestnanecký pomer možno skončiť v skúšobnej lehote počas prípravnej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu tak zo strany služobného úradu, ako aj zo strany štátneho zamestnanca. Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Lehota od vydania rozhodnutia do dňa určeného v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 15 dní a nesmie sa skončiť po uplynutí skúšobnej lehoty.
§ 43
Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona
(1)
Štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí dňom
a)
uplynutia prípravnej štátnej služby, ak nebola úspešne vykonaná kvalifikačná skúška,
b)
uplynutia dočasnej štátnej služby,
c)
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo ak výkon trestu nebol podmienečne odložený,
d)
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
e)
ktorým štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov, alebo
f)
uplynutia času zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, ak štátneho zamestnanca nemožno opätovne zaradiť na štátnozamestnanecké miesto podľa § 35 ods. 2.
(2)
Štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom, sa skončí dňom odvolania z tejto funkcie alebo dňom vzdania sa tejto funkcie.
(3)
Písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona obsahuje údaj o dni, ktorým sa štátnozamestnanecký pomer skončil, a o dôvode skončenia.
§ 44
Neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
Ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.
§ 45
Služobný posudok
(1)
Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi služobný posudok najneskôr dva týždne pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Služobný posudok môže obsahovať iba skutočnosti týkajúce sa vykonávania štátnej služby.
(2)
Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi služobný posudok písomne; vychádza pritom zo služobného hodnotenia a z osobného spisu štátneho zamestnanca.
§ 46
Potvrdenie o štátnej službe
(1)
Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru písomné potvrdenie o štátnej službe, pritom vychádza z osobného spisu štátneho zamestnanca.
(2)
Potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä údaj o
a)
čase trvania štátnozamestnaneckého pomeru,
b)
záväzkoch štátneho zamestnanca súvisiacich so štátnozamestnaneckým pomerom,
c)
poradí zrážok vykonávaných z platu štátneho zamestnanca a v prospech koho sú z platu štátneho zamestnanca vykonávané zrážky,
d)
skončení prípravnej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z dôvodu zníženia počtu štátnozamestnaneckých miest v systemizácii,
e)
funkcii a funkčnom plate štátneho zamestnanca, ak o to štátny zamestnanec písomne požiada,
f)
skutočnostiach rozhodujúcich na posúdenie nároku na dovolenku.
§ 47
Osobný spis štátneho zamestnanca
(1)
Všetky písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis štátneho zamestnanca vedie osobný úrad.
(2)
Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť odpisy písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy z písomností a fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise.
(3)
Služobný úrad môže poskytovať informácie o štátnom zamestnancovi len s jeho súhlasom, alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.13)
(4)
Po skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobný úrad odovzdá osobný spis úradu pre štátnu službu. Osobný spis štátneho zamestnanca na súde odovzdá služobný úrad ministerstvu spravodlivosti. Osobný spis štátneho zamestnanca na prokuratúre odovzdá služobný úrad generálnej prokuratúre. Osobné spisy štátnych zamestnancov služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode sa ponechávajú v týchto služobných úradoch. Osobný spis štátneho zamestnanca sa uchováva 50 rokov po skončení štátnozamestnaneckého pomeru.
§ 48
Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca
(1)
Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca vykoná predstavený raz za rok. Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe vykoná predstavený pri skončení prípravnej štátnej služby.
(2)
Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca obsahuje hodnotenie vykonávania štátnej služby z hľadiska
a)
znalosti Ústavy Slovenskej republiky, ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na ním vykonávanú štátnu službu a ich uplatňovania,
b)
znalosti služobných predpisov, s ktorými bol štátny zamestnanec riadne oboznámený,
c)
celkovej výkonnosti a prínosu pre služobný úrad pozostávajúcich najmä zo správnosti, včasnosti, samostatnosti a iniciatívy pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania štátnej služby alebo súvisiacich s vykonávaním štátnej služby,
d)
dodržiavania etického kódexu a služobnej disciplíny,
e)
výsledkov prehlbovania kvalifikácie a výsledkov zvyšovania kvalifikácie.
(3)
Podrobnosti o služobnom hodnotení vrátane postupu služobného úradu pri určovaní počtu bodov, ktoré môžu predstavení použiť pri služobnom hodnotení, určí služobný predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode podrobnosti určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.
(4)
Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca sa týka všetkých štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon. Služobné hodnotenie vedúceho úradu vykonáva vedúci nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, služobné hodnotenie vedúceho úradu vykoná predseda. Tretia veta sa nevzťahuje na súdy, na prokuratúru a na predstaveného v politickej funkcii. Služobné hodnotenie vedúceho úradu uvedeného v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode vykonáva ten, kto ho vymenoval.
(5)
Záver služobného hodnotenia pozostáva zo slovného vyjadrenia a jemu zodpovedajúcej bodovej hodnoty. Záver služobného hodnotenia a jeho bodovej hodnoty znie:
a)
„vykazuje mimoriadne výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „4“,
b)
„vykazuje vyšší stupeň požadovaných výsledkov pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „3“,
c)
„vykazuje uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „2“,
d)
„vykazuje čiastočne uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „1“,
e)
„nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby“; bodová hodnota „0“.
(6)
Ak štátny zamestnanec nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe, ďalšie služobné hodnotenie štátneho zamestnanca sa môže vykonať už po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa doručenia služobného hodnotenia.
§ 49
Ocenenie konania pri mimoriadnych udalostiach
Služobný úrad môže poskytnúť štátnemu zamestnancovi ocenenie za zásluhy pri osobnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach. Ocenením je peňažný dar, vecný dar alebo iný dar.
§ 50
Sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby
(1)
Štátny zamestnanec môže podať vo veciach vykonávania štátnej služby sťažnosť, ak predpokladá, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov sú alebo boli vo veciach vykonávania štátnej služby porušené.
(2)
Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému úradu.
(3)
O sťažnosti rozhoduje vedúci úradu.
(4)
O sťažnosti vedúceho úradu, na ktorého sa vzťahuje tento zákon, rozhoduje vedúci nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, o sťažnosti vedúceho úradu rozhoduje predseda. O sťažnosti vedúceho služobného úradu uvedeného v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode rozhoduje ten, kto ho vymenoval.
§ 51
Služobný preukaz štátneho zamestnanca
Štátny zamestnanec sa pri vykonávaní štátnej služby preukazuje služobným preukazom. Služobný preukaz vyhotoví služobný úrad.
TRETIA HLAVA
PRÁVA A POVINNOSTI ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA
§ 52
Práva štátneho zamestnanca
(1)
Štátny zamestnanec má právo
a)
na utvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,
b)
na plat podľa tohto zákona, alebo ak ide o štátneho zamestnanca v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode, na plat podľa osobitného predpisu,14)
c)
na zabezpečenie prehlbovania kvalifikácie,
d)
odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a služobnú úlohu, ktorá nepatrí podľa osobitných predpisov do pôsobnosti služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu, alebo ak táto úloha nepatrí do jeho odboru štátnej služby,
e)
odmietnuť vykonanie služobnej úlohy, ktorá podľa osobitných predpisov, služobných predpisov alebo vydaných pokynov patrí do výlučnej pôsobnosti predstaveného,
f)
nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie,
g)
podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu.
(2)
Štátny zamestnanec má okrem práva podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
§ 53
Povinnosti štátneho zamestnanca
(1)
Štátny zamestnanec je povinný
a)
zachovávať vernosť Slovenskej republike pri vykonávaní štátnej služby,
b)
dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, etický kódex a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby,
c)
plniť služobné úlohy osobne, zodpovedne, riadne a včas,
d)
vykonávať všetky úlohy, ktoré patria v odbore štátnej služby k jeho služobným povinnostiam,
e)
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim úradu, ak osobitný predpis neustanovuje inak; táto povinnosť platí aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru,
f)
vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne,
g)
prehlbovať si kvalifikáciu,
h)
neprijímať dary alebo iné výhody v súvislosti s vykonávaním štátnej služby okrem darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom,
i)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté pri vykonávaní štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; táto povinnosť platí aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru,
j)
dbať, aby žiadna jeho politická činnosť nepoškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného úradu v jeho schopnosť plniť služobné úlohy nestranne a lojálne,
k)
poskytovať služobnému úradu informácie vo veciach svojho osobného stavu a o jeho zmenách,
l)
upozorniť služobný úrad na akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,
m)
oznámiť služobnému úradu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
n)
zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť štátnej služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť, prípadne nestrannosť rozhodovania,
o)
ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím,
p)
správať sa slušne k predstaveným, k ostatným štátnym zamestnancom a zamestnancom služobného úradu a v služobnom styku s fyzickými osobami a právnickými osobami,
r)
dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší týždenný služobný čas,
s)
byť pri vykonávaní štátnej služby slušne oblečený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
t)
zastupovať predstaveného v rozsahu jeho činnosti, ak mu to bolo uložené služobným úradom,
u)
plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.
(2)
Etický kódex na základe spoločensky všeobecne uznávaných a všeobecne uplatňovaných morálnych pravidiel a hodnôt spoločenského styku upravuje zásady správania štátneho zamestnanca pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom etického kódexu sú základné pravidlá správania štátneho zamestnanca, ktoré je povinný dodržiavať z hľadiska etiky spoločenského styku s občanmi a právnickými osobami, s predstavenými a inými štátnymi zamestnancami.
§ 54
Majetkové priznanie štátneho zamestnanca
(1)
Štátny zamestnanec je počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru povinný deklarovať svoje majetkové pomery
a)
do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,
b)
do 31. marca každého kalendárneho roka.
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na všetok majetok štátneho zamestnanca, pričom majetkové priznanie musí obsahovať údaje o
a)
nehnuteľnom majetku,
b)
hnuteľných veciach,
c)
majetkových právach a iných majetkových hodnotách.
(3)
Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje. Majetok uvedený v odseku 2 písm. b) a c) štátny zamestnanec na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou. Tento majetok sa v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia ako 500 000 Sk. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na tieto účely delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.15)
(4)
Súčasťou majetkového priznania štátneho zamestnanca je aj čestné vyhlásenie štátneho zamestnanca, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,16) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(5)
Úmyselné uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení štátneho zamestnanca sa považuje za závažné služobné previnenie (§ 60 ods. 2).
(6)
Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa odsekov 1 a 2 sa oznamujú vedúcemu úradu, ak ide o vedúceho úradu, predsedovi, a ak ide o predsedu, predsedovi vlády, ktorí zabezpečia vyhodnotenie majetkových priznaní v príslušných služobných úradoch na účely zistenia prírastku majetku štátneho zamestnanca a ich uchovávanie.
(7)
Na výzvu vedúceho úradu, predsedu alebo predsedu vlády, najmä ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť v majetkovom priznaní, ak ide o majetok podľa odseku 2 písm. a), aj údaje o právnom dôvode a dátume jeho nadobudnutia, o cene jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe výdavky na jeho obstaranie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu podľa osobitného predpisu17) a aj údaje o majetku podľa odseku 2 písm. b) a c), ktorého súhrnná hodnota je nižšia ako 500 000 Sk.
§ 55
Povinnosti štátneho zamestnanca vo funkcii mimoriadnej významnosti
(1)
Vedúci služobného úradu so súhlasom úradu pre štátnu službu určí, ktoré štátnozamestnanecké miesta služobného úradu určené v systemizácii sú miesta mimoriadnej finančnej a rozhodovacej významnosti (ďalej len „štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti“).
(2)
Štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckých miestach mimoriadnej významnosti je povinný
a)
viesť zoznam stretnutí s osobami v služobnom úrade, ktoré nie sú zamestnancami služobného úradu,
b)
viesť zoznam stretnutí mimo služobného úradu s osobami, ktoré sú účastníkmi konania pred služobným úradom alebo ktorých záujmy inak priamo ovplyvňuje konanie štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti,
c)
viesť zoznam stretnutí mimo služobného úradu s osobami, ktoré sú štatutárnymi orgánmi, zamestnancami, vlastníkmi alebo zástupcami právnických osôb, ktoré sú účastníkmi konania alebo ktorých záujmy inak priamo ovplyvňuje konanie štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti,
d)
zverejňovať zoznam podľa písmen a) až c) podľa osobitného predpisu,18)
e)
oznámiť úradu pre štátnu službu akékoľvek príjmy zo zárobkovej činnosti vykonávanej mimo štátnej služby.
(3)
Blízke osoby10) štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti sú povinné
a)
podávať majetkové priznanie podľa § 54 o majetkovom priznaní štátneho zamestnanca,
b)
oznámiť svoje pracovnoprávne vzťahy, účasť v štatutárnych orgánoch právnických osôb, ako aj podnikateľskú činnosť.
(4)
Štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti patrí osobný príplatok najmenej vo výške 30 % tarifného platu.
(5)
Nedodržanie povinností podľa odsekov 2 a 3 je služobné previnenie štátneho zamestnanca podľa tohto zákona.
§ 56
Konanie vo veciach majetkového priznania štátneho zamestnanca
(1)
Ak štátny zamestnanec nepodá včas majetkové priznanie podľa § 54, vyzve ho vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády na dodatočné splnenie tejto povinnosti, najneskôr v lehote 30 dní.
(2)
Vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády preskúma úplnosť majetkového priznania a v prípade potreby štátneho zamestnanca vyzve, aby ho v lehote 30 dní v potrebnom rozsahu spresnil alebo doplnil.
(3)
Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania podľa § 54 ods. 6 zistia u štátneho zamestnanca majetkové prírastky, ktoré presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov, štátny zamestnanec je povinný vyčísliť alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie tejto povinnosti vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády určí štátnemu zamestnancovi primeranú lehotu, najmenej 60 dní.
(4)
Nesplnenie niektorej z povinností podľa odsekov 1 až 3 vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády oznámi spolu s návrhom na začatie disciplinárneho konania príslušnej disciplinárnej komisii. Rovnako sa postupuje, ak vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády nepovažuje splnenie povinnosti podľa odseku 3 za dostatočné a má odôvodnené pochybnosti o statočnosti pôvodu majetkového prírastku štátneho zamestnanca alebo o hodnovernosti ním preukazovaných skutočností týkajúcich sa pôvodu majetkového prírastku.
§ 57
Pokyny predstaveného na vykonávanie štátnej služby
(1)
Štátny zamestnanec je povinný riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi predstaveného, ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predstavený pritom nesmie prekročiť rozsah svojho oprávnenia podľa osobitných predpisov vzťahujúcich sa na vykonávanie jeho štátnej služby.
(2)
Predstavený nie je oprávnený ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi služobné úlohy, ktoré má podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo služobných predpisov vykonať osobne.
(3)
Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že pokyn, ktorý mu bol uložený, je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi, je povinný písomne upozorniť na túto skutočnosť predstaveného skôr, ako tento pokyn začne plniť. Ak predstavený trvá na splnení pokynu, je povinný štátnemu zamestnancovi oznámiť to písomne.
§ 58
Povinnosti predstaveného
Okrem plnenia povinností štátneho zamestnanca podľa § 53 až 55 je predstavený ďalej povinný
a)
riadiť a kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami,
b)
utvárať podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby štátnymi zamestnancami,
c)
slušne sa správať voči podriadeným štátnym zamestnancom,
d)
vystupovať pred disciplinárnou komisiou a pred odvolacou disciplinárnou komisiou v disciplinárnom konaní a pred súdom,
e)
vykonávať služobné hodnotenie jemu podriadených štátnych zamestnancov.
§ 59
Obmedzenie podnikania a inej zárobkovej činnosti
(1)
Štátny zamestnanec nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť.
(2)
Štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb. To neplatí, ak je štátny zamestnanec vyslaný do takého orgánu vládou alebo služobným úradom podľa osobitného predpisu.19) Štátny zamestnanec v súvislosti s týmto členstvom nemôže poberať odmenu od príslušnej právnickej osoby.
(3)
Obmedzenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktorých zriaďovateľom je obec, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku alebo na správu majetku svojich maloletých detí, na činnosť štátneho zamestnanca v poradnom orgáne vlády a na činnosť člena v rozkladovej komisii. Činnosť znalca alebo tlmočníka môže štátny zamestnanec vykonávať len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán alebo pre obec.
(4)
Porušenie obmedzení podľa odsekov 1 a 2 sa považuje za závažné služobné previnenie (§ 60 ods. 2).
Disciplinárna zodpovednosť v štátnej službe
§ 60
(1)
Štátny zamestnanec zodpovedá za služobné previnenie. Služobné previnenie je zavinené porušenie povinností štátneho zamestnanca.
(2)
Závažné služobné previnenie je konanie uvedené v odseku 1, ak vzhľadom na povahu porušenej služobnej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované služobné previnenie alebo na inú priťažujúcu okolnosť je jeho škodlivosť zvýšená.
§ 61
(1)
Za služobné previnenie možno štátnemu zamestnancovi uložiť tieto disciplinárne opatrenia:
a)
písomné pokarhanie alebo
b)
zníženie funkčného platu o 15 % najviac na tri mesiace.
(2)
Za závažné služobné previnenie možno štátnemu zamestnancovi uložiť tieto disciplinárne opatrenia:
a)
zníženie funkčného platu o 30 % najviac na tri mesiace,
b)
odvolanie predstaveného,
c)
prepustenie zo stálej štátnej služby,
d)
prepustenie z dočasnej štátnej služby okrem predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom, alebo
e)
prepustenie z prípravnej štátnej služby.
§ 62
(1)
Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa vydáva písomne a doručuje sa štátnemu zamestnancovi.
(2)
Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa zakladá do osobného spisu štátneho zamestnanca.
(3)
Po uplynutí jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia sa štátny zamestnanec posudzuje, ako keby mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie. To neplatí, ak štátnemu zamestnancovi bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 61 ods. 2 písm. c) až e).
(4)
Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa z osobného spisu štátneho zamestnanca vyradí, len čo sa štátny zamestnanec posudzuje, ako keby mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie. To neplatí, ak štátnemu zamestnancovi bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 61 ods. 2 písm. c) až e).
§ 63
(1)
Disciplinárne konanie sa uskutočňuje pred disciplinárnou komisiou.
(2)
Disciplinárna komisia sa zriaďuje v služobnom úrade na disciplinárne konanie o služobných previneniach štátnych zamestnancov, ktorí sú v jeho pôsobnosti, okrem vedúceho úradu. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na krajskom súde a na okresnom súde koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na krajskom súde pre obvod jeho pôsobnosti. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na vyššom vojenskom súde a na vojenskom obvodovom súde, ktorí nie sú profesionálni vojaci, koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na vyššom vojenskom súde. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na vyššej vojenskej prokuratúre a na vojenskej obvodnej prokuratúre, ktorí nie sú profesionálni vojaci, koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na vyššej vojenskej prokuratúre. O služobnom previnení vedúceho úradu koná disciplinárna komisia nadriadeného služobného úradu. Ak nemá služobný úrad nadriadený služobný úrad, o služobnom previnení vedúceho úradu koná disciplinárna komisia úradu pre štátnu službu. O služobnom previnení vedúceho služobného úradu uvedeného v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode koná ten, kto ho vymenoval.
§ 64
(1)
Disciplinárnu komisiu zriaďuje vedúci úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Disciplinárna komisia musí mať troch členov, najmenej jeden z nich musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého služobnom previnení disciplinárna komisia koná. Aspoň jeden člen disciplinárnej komisie musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie. Predsedu disciplinárnej komisie vymenuje vedúci úradu. V služobnom úrade, ktorým je súd, dvaja členovia disciplinárnej komisie musia byť sudcovia.
(2)
Disciplinárnu komisiu na generálnej prokuratúre zriaďuje a vymenúva jej predsedu generálny prokurátor. Disciplinárnu komisiu na krajskej prokuratúre zriaďuje a vymenúva jej predsedu krajský prokurátor. Disciplinárnu komisiu na vyššej vojenskej prokuratúre zriaďuje a vymenúva jej predsedu vyšší vojenský prokurátor. Disciplinárna komisia musí mať troch členov; jeden jej člen musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení rozhoduje disciplinárna komisia, dvaja členovia musia byť prokurátori.
(3)
Disciplinárnu komisiu na najvyššom súde zriaďuje a vymenúva jej predsedu predseda najvyššieho súdu. Disciplinárnu komisiu na krajskom súde zriaďuje a vymenúva jej predsedu predseda krajského súdu. Disciplinárnu komisiu na vyššom vojenskom súde zriaďuje a vymenúva jej predsedu predseda vyššieho vojenského súdu. Disciplinárna komisia musí mať troch členov; jeden člen komisie musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení rozhoduje disciplinárna komisia; dvaja členovia musia byť sudcovia.
(4)
Ak má účastník konania pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena disciplinárnej komisie, oznámi to bez meškania vedúcemu úradu, v ktorom je zriadená disciplinárna komisia. Vedúci úradu uvedený v prvej vete rozhodne, či bude člen disciplinárnej komisie vylúčený. V prípade vylúčenia člena tejto komisie z konania zároveň rozhodne, kto nahradí vylúčeného člena.
(5)
Členovia disciplinárnej komisie sa pri svojom rozhodovaní v tejto komisii neriadia pokynmi predstavených.
(6)
Disciplinárna komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Na prijatie uznesenia je potrebná väčšina hlasov všetkých členov. Člen disciplinárnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania.
(7)
Disciplinárne konanie sa začína na návrh vedúceho úradu a v prípade porušenia služobnej disciplíny vedúcim úradu sa disciplinárne konanie začína na návrh vedúceho nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, návrh na začatie disciplinárneho konania podáva úrad pre štátnu službu.
(8)
Navrhovateľ alebo ním poverený predstavený alebo jeho zástupca vystupuje v konaní pred disciplinárnou komisiou alebo pred odvolacou disciplinárnou komisiou.
(9)
Návrh na začatie disciplinárneho konania musí sa podať príslušnej disciplinárnej komisii do jedného mesiaca odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o služobnom previnení.
(10)
Disciplinárne opatrenie možno uložiť najneskôr do jedného roka odo dňa, keď štátny zamestnanec zavinene porušil služobnú disciplínu.
§ 65
(1)
Ak štátny zamestnanec nesúhlasí s rozhodnutím, ktorým mu bolo uložené niektoré z disciplinárnych opatrení podľa § 61, môže do 15 dní od jeho doručenia podať odvolanie na odvolaciu disciplinárnu komisiu. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané v 15-dňovej lehote disciplinárnej komisii, ktorá disciplinárne opatrenie uložila. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.
(2)
Disciplinárna komisia, ktorá disciplinárne opatrenie uložila, môže sama napadnuté rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia do 15 dní od doručenia odvolania zrušiť, ak odvolaniu v celom rozsahu vyhovie.
(3)
Ak disciplinárna komisia, ktorá disciplinárne opatrenie uložila, odvolaniu podľa odseku 2 nevyhovie, je povinná odvolanie s úplným spisovým materiálom do 15 dní od doručenia odvolania predložiť príslušnej odvolacej disciplinárnej komisii na ďalšie konanie.
§ 66
(1)
O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na úrade pre štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje predseda zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Odvolacia disciplinárna komisia má troch členov. Všetci členovia tejto komisie musia mať vysokoškolské právnické vzdelanie. Predsedu odvolacej disciplinárnej komisie vymenuje predseda.
(3)
O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na krajskom súde rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na ministerstve spravodlivosti. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“). Odvolacia disciplinárna komisia má päť členov; všetci členovia tejto komisie musia mať vysokoškolské právnické vzdelanie. O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na najvyššom súde rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na najvyššom súde. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda najvyššieho súdu. Odvolacia disciplinárna komisia musí mať päť členov; jeden jej člen musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení rozhodovala disciplinárna komisia, dvaja členovia musia byť sudcovia a ďalší dvaja musia byť štátni zamestnanci na úrade pre štátnu službu, ktorých navrhne jeho predseda.
(4)
O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na generálnej prokuratúre, na vyššej vojenskej prokuratúre a na krajskej prokuratúre rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na generálnej prokuratúre. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a vymenúva jej predsedu generálny prokurátor. Odvolacia disciplinárna komisia musí mať päť členov; jeden jej člen musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení rozhodovala disciplinárna komisia, dvaja členovia musia byť štátni zamestnanci na úrade pre štátnu službu, ktorých navrhne predseda.
(5)
O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na najvyššom kontrolnom úrade rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na najvyššom kontrolnom úrade. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda najvyššieho kontrolného úradu.
(6)
Ak má účastník konania pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena odvolacej disciplinárnej komisie, oznámi to bez meškania jej predsedovi, ktorý rozhodne, či bude člen odvolacej disciplinárnej komisie vylúčený. V prípade vylúčenia člena tejto komisie z konania zároveň rozhodne, kto nahradí vylúčeného člena.
(7)
Ustanovenie odseku 6 sa rovnako vzťahuje aj na súdy, na prokuratúru a na najvyšší kontrolný úrad s tým, že pôsobnosť predsedu vykonáva zriaďovateľ odvolacej disciplinárnej komisie.
(8)
Odvolacia disciplinárna komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Na schválenie uznesenia je potrebný súhlas väčšiny všetkých členov odvolacej disciplinárnej komisie. Člen odvolacej disciplinárnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania.
(9)
Na služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode sa ustanovenia § 60 až 66 použijú primerane.
ŠTVRTÁ HLAVA
PODMIENKY VYKONÁVANIA ŠTÁTNEJ SLUŽBY
§ 67
(1)
Služobný čas štátneho zamestnanca je časový úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.
(2)
Služobný čas štátneho zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Štátny zamestnanec, ktorý má služobný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva štátnu službu striedavo v obidvoch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má služobný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo nepretržitej prevádzke má služobný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne. Skrátenie týždenného služobného času štátneho zamestnanca možno dohodnúť v kolektívnej dohode.
§ 68
(1)
Štátnemu zamestnancovi patrí za štátnu službu vo sviatok náhradné voľno. Za deň, keď sa štátnemu zamestnancovi poskytlo náhradné voľno za štátnu službu vo sviatok, patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Ak služobný úrad v naliehavom záujme štátnej služby štátnemu zamestnancovi neposkytne náhradné voľno najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, postupuje podľa § 88.
(2)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň funkčný plat.
§ 69
Štátnemu zamestnancovi patrí za vykonanú štátnu službu nadčas náhradné voľno. To neplatí pre vedúceho úradu a pre predstaveného v politickej funkcii. Ak služobný úrad v odôvodnenom prípade štátnemu zamestnancovi neposkytne náhradné voľno najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, postupuje podľa § 93.
§ 70
U štátneho zamestnanca, ktorého služobný úrad zaradil do plánu vyrozumenia a je povinný hlásiť predstavenému miesto pobytu mimo služobného času vykonávania štátnej služby a byť pripravený dostaviť sa určeným spôsobom na plnenie osobitných úloh pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu, na účely tohto zákona ide o pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu.
§ 71
(1)
Základná výmera dovolenky štátneho zamestnanca je najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí štátnemu zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov štátnozamestnaneckého pomeru alebo pracovného pomeru. Základnú výmeru dovolenky možno predĺžiť kolektívnou dohodou.
(2)
Štátnemu zamestnancovi patrí za čas dovolenky funkčný plat.
§ 72
(1)
Štátnemu zamestnancovi patrí platené služobné voľno na prípravu a na vykonanie kvalifikačnej skúšky vrátane opakovanej kvalifikačnej skúšky v rozsahu piatich služobných dní.
(2)
Počas služobného voľna podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.
§ 73
(1)
Za vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas
a)
čerpania dovolenky,
b)
plateného služobného voľna,
c)
zdokonaľovacej služby podľa osobitného predpisu,20)
d)
prehlbovania kvalifikácie,
e)
zvyšovania kvalifikácie,
f)
prestávky na dojčenie,
g)
náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok,
h)
keď štátny zamestnanec nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý služobný deň,
i)
neprítomnosti štátneho zamestnanca v štátnej službe z dôvodu
1.
dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz,
2.
karantény,
3.
materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa, starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť a starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť do siedmich rokov veku dieťaťa.
(2)
Na účely dovolenky sa neposudzuje ako vykonávanie štátnej služby
a)
čas rodičovskej dovolenky okrem rodičovskej dovolenky štátneho zamestnanca, ak sa stará o narodené dieťa do 20 týždňov od jeho narodenia,
b)
poskytnuté neplatené služobné voľno,
c)
čas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz okrem času dočasnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá služobný úrad.
§ 74
Služobný úrad utvára štátnym zamestnancom podmienky na riadne, bezpečné a hospodárne vykonávanie štátnej služby; zabezpečuje najmä
a)
všeobecne záväzné právne predpisy, služobné predpisy a informácie potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby,
b)
zriaďovanie, udržiavanie a zlepšovanie zariadení nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,
c)
utváranie podmienok na stravovanie pri vykonávaní štátnej služby,
d)
poskytovanie rovnošaty štátnemu zamestnancovi, ak to ustanovuje osobitný predpis.
§ 75
Služobný úrad je povinný zabezpečiť štátnemu zamestnancovi v priebehu denného služobného času stravovanie podávaním jedného hlavného teplého jedla, na ktoré služobný úrad prispieva vo výške 65 % ceny jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.12) Povinnosť služobného úradu ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu v cudzine.
§ 76
Ak vykonáva tehotná štátna zamestnankyňa štátnu službu, ktorá je tehotnej štátnej zamestnankyni podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, služobný úrad je povinný vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, aby sa predišlo jej ohrozeniu. Ak to nie je možné, služobný úrad je povinný preložiť ju do štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná. To platí rovnako o štátnej zamestnankyni po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Pri tomto preložení patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat podľa vykonávanej štátnej služby, najmenej však funkčný plat, ktorý jej patril pred týmto preložením.
PIATA HLAVA
PREHLBOVANIE KVALIFIKÁCIE A ZVYŠOVANIE KVALIFIKÁCIE ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV
§ 77
(1)
Služobný úrad zabezpečuje pravidelné prehlbovanie kvalifikácie štátnych zamestnancov.
(2)
Prehlbovanie kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí a schopností potrebných na vykonávanie štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby. Druhy a formy prehlbovania kvalifikácie určí služobný predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu. Druhá veta sa nevzťahuje na súdy a prokuratúru. Služobný predpis, ktorý určí druhy a formy prehlbovania kvalifikácie, vydá pre štátnych zamestnancov na súdoch minister spravodlivosti a pre štátnych zamestnancov na prokuratúre generálny prokurátor. Na služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode druhy a formy prehlbovania kvalifikácie určí služobný predpis, ktorý vydá tento služobný úrad.
(3)
Na prehlbovanie kvalifikácie poskytne služobný úrad štátnemu zamestnancovi služobné voľno v rozsahu najmenej piatich služobných dní v kalendárnom roku. Za tento čas patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad.
(4)
Výsledky prehlbovania kvalifikácie štátneho zamestnanca sú súčasťou jeho služobného hodnotenia.
(5)
Zvyšovanie kvalifikácie je získanie kvalifikácie na účely splnenia predpokladov na vykonávanie štátnej služby na inom štátnozamestnaneckom mieste v súlade s potrebou služobného úradu.
(6)
Na žiadosť štátneho zamestnanca služobný úrad môže vydať rozhodnutie o zvyšovaní kvalifikácie štátneho zamestnanca, ak je toto zvyšovanie v súlade s požiadavkou na vykonávanie štátnej služby.
(7)
Rozhodnutie o zvyšovaní kvalifikácie obsahuje
a)
druh kvalifikácie a spôsob jej zvyšovania,
b)
čas, po ktorý je štátny zamestnanec povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere po získaní kvalifikácie,
c)
druhy nákladov a najvyššiu sumu, ktoré štátny zamestnanec uhradí, ak nesplní záväzok zotrvať v štátnej službe.
(8)
Služobný úrad na zvyšovanie kvalifikácie štátnemu zamestnancovi poskytne služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o druhu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu8)
a)
v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
b)
dva služobné dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
c)
20 služobných dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky,
d)
30 služobných dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce alebo diplomovej práce.
(9)
Za čas služobného voľna podľa odseku 8 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Náklady v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie podľa osobitného predpisu uhrádza služobný úrad.
(10)
Ak štátny zamestnanec nesplní záväzok podľa odseku 7 písm. b), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere; to neplatí, ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil podľa § 40 ods. 1 písm. c) a § 40 ods. 2 písm. b).
ŠIESTA HLAVA
ODMEŇOVANIE ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV A ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI
§ 78
Plat štátneho zamestnanca
(1)
Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým je
a)
tarifný plat,
b)
príplatok za riadenie,
c)
príplatok za zastupovanie,
d)
osobný príplatok,
e)
príplatok za štátnu službu v noci,
f)
príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,
g)
príplatok za štátnu službu vo sviatok,
h)
príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí,
i)
príplatok za prípravu čakateľa,
j)
príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti,
k)
príplatok za zmennosť,
l)
plat za štátnu službu nadčas,
m)
odmena,
n)
ďalší plat.
(2)
Funkčný plat na účely tohto zákona je
a)
súčet tarifného platu a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. b) až d) a h) až k),
b)
plat podľa § 159 ods. 3.
(3)
Štátnemu zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom okrem platu podľa odseku 1 patrí náhrada za služobnú pohotovosť a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení počas brannej pohotovosti štátu.
§ 79
Platová trieda
(1)
Štátnemu zamestnancovi na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto a k nemu patriacu funkciu podľa § 16 ods. 3 sa poskytuje tarifný plat v príslušnej platovej triede.
(2)
Na účely určenia najnáročnejšej činnosti vyplývajúcej z opisu činnosti príslušného štátnozamestnaneckého miesta z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže v súlade s prílohou č. 1 a s pôsobnosťou služobných úradov ustanovenou osobitnými predpismi1) ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“) katalóg činností v štátnej službe (ďalej len „katalóg“). Pri ustanovení novej pôsobnosti služobného úradu osobitným predpisom sa katalóg doplní o potrebné činnosti tak, aby nadobudol účinnosť odo dňa nadobudnutia účinnosti osobitného predpisu. Návrh na doplnenie katalógu predloží najvyšší služobný úrad Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré je povinné dbať, aby dopĺňanie katalógu o nové činnosti bolo v súlade s charakteristikami platových tried v prílohe č. 1. Podrobnosti o dopĺňaní katalógu ustanoví nariadenie vlády. Katalóg činností štátnych zamestnancov v kancelárii národnej rady sa určí ako súčasť jej platového poriadku;14) katalóg činností štátnych zamestnancov v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v druhom bode a vo štvrtom bode určí osobitný predpis.
(3)
Pri určení najnáročnejšej činnosti podľa odseku 2 sa prihliada na jej zložitosť, zodpovednosť, psychickú záťaž a fyzickú záťaž.
§ 80
Platový stupeň a započítaná prax
(1)
Platový stupeň sa určí podľa započítanej praxe.
(2)
Započítaná prax podľa odseku 1 sa skladá z času odbornej praxe a z ďalšieho času.
§ 81
Čas odbornej praxe a ďalší čas
(1)
Do času odbornej praxe štátneho zamestnanca sa započítava čas
a)
vykonávania štátnej služby odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona okrem času uvedeného v § 73 ods. 1 písm. i) v treťom bode,
b)
odbornej praxe získanej aj pred vymenovaním do štátnej služby, ak predchádzajúca pracovná činnosť mala rovnaký alebo obdobný charakter ako činnosť vykonávaná na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2)
Do ďalšieho času sa započítava čas
a)
praxe v inej než požadovanej činnosti získaný pred vymenovaním do štátnej služby v závislosti od miery jej využitia na úspešné vykonávanie štátnej služby, priznaný služobným úradom najviac v rozsahu dvoch tretín,
b)
skutočného vykonania základnej služby a náhradnej služby najviac v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v čase jej vykonania,
c)
civilnej služby v rozsahu jej skutočného vykonania najviac v rozsahu 18 mesiacov,
d)
starostlivosti o dieťa
1.
zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ustanovenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, pričom na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky,
2.
dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo čas starostlivosti o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté vyžadujúce osobitne náročnú starostlivosť ustanovený osobitným predpisom,
e)
hodnotený ako čas zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných predpisov,21)
f)
doktorandského štúdia22) v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia zamerania odboru štúdia na úspešné vykonávanie požadovanej činnosti,
g)
vykonávania funkcie podľa § 34,
h)
získaný na základe služobného hodnotenia.
(3)
Ustanovenie odseku 2 písm. d) možno použiť, ak sa rodič v tomto čase súčasne v dennom štúdiu nepripravoval na povolanie, najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto časov.
(4)
Rozsah a podmienky započítania času na základe výsledkov služobného hodnotenia ustanoví nariadenie vlády.
§ 82
Určenie tarifného platu
(1)
Štátnemu zamestnancovi v závislosti od platovej triedy podľa § 79 ods. 1 a platového stupňa podľa § 80 patrí tarifný plat podľa stupnice platových taríf, ktorá je uvedená v prílohe č. 2. Stupnica platových taríf štátnych zamestnancov v kancelárii národnej rady sa určí ako súčasť jej platového poriadku,14) stupnicu platových taríf štátnych zamestnancov v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v druhom bode a vo štvrtom bode určí osobitný predpis.
(2)
Ak štátny zamestnanec započítaním rokov podľa § 81 dosiahne nad 32 rokov započítanej praxe, určený tarifný plat sa mu zvýši o 1 % za každý pripočítaný rok. Zvýšený tarifný plat sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.
§ 83
Príplatok za riadenie
(1)
Predstavenému patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, v ktorej sa mu poskytuje tarifný plat. Rozpätie percentuálneho podielu pre predstavených podľa stupňov riadenia je uvedené v prílohe č. 3.
(2)
Príplatok za riadenie podľa odseku 1 pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor určí vedúci úradu s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti predstaveného.
(3)
Podrobnosti o poskytovaní príplatku za riadenie určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.
§ 84
Príplatok za zastupovanie
(1)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý podľa § 27 písm. d) zastupuje predstaveného dlhšie ako tri týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume príplatku za riadenie zastupovaného predstaveného.
(2)
Ak predstavený zastupuje predstaveného na vyššom stupni riadenia, patrí mu od začiatku zmeny štátnozamestnaneckého pomeru príplatok za zastupovanie v sume určenej pre zastupovaného predstaveného, ak je to preňho výhodnejšie. Pôvodne určený príplatok za riadenie počas zmeny štátnozamestnaneckého pomeru mu nepatrí.
§ 85
Osobný príplatok
(1)
Štátnemu zamestnancovi možno priznať osobný príplatok pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor až do sumy zodpovedajúcej ustanovenému limitu
a)
na ocenenie mimoriadnych výsledkov pri vykonávaní štátnej služby,
b)
pri vykonávaní štátnej služby na štátnozamestnaneckom mieste v odbore štátnej služby, na ktoré sa uchádzač ťažko získava.
(2)
Osobný príplatok podľa odseku 1 písm. a) možno priznať, zvýšiť, znížiť alebo odobrať na základe výsledkov služobného hodnotenia štátneho zamestnanca podľa § 48.
(3)
Zoznam štátnozamestnaneckých miest podľa odseku 1 písm. b) určí služobný predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu.
(4)
Osobný príplatok podľa odseku 1 možno priznať súbežne.
(5)
Limit osobného príplatku na účely odseku 1 je 70 % platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, podľa ktorej sa štátnemu zamestnancovi poskytuje tarifný plat.
(6)
Limit osobného príplatku podľa odseku 5 sa postupne znižuje až na hodnotu 35 %. Miera postupného znižovania osobného príplatku bude zodpovedať miere zvyšovania stupnice platových taríf podľa § 105 ustanovenej v zákone o štátnom rozpočte tak, aby jeho absolútna výška v jednotlivých platových triedach zostala zachovaná. Znížený limit osobného príplatku a termín jeho účinnosti ustanoví nariadenie vlády, ktorým sa ustanoví zvýšená stupnica platových taríf (§ 105 ods. 3). Limit osobného príplatku ustanovený v odseku 5 stráca platnosť ustanovením zníženého limitu osobného príplatku nariadením vlády.
§ 86
Príplatok za štátnu službu v noci
Za hodinu štátnej služby v noci patrí štátnemu zamestnancovi príplatok v sume, ktorou je 25 % z príslušnej časti funkčného platu.
§ 87
Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu
Za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí štátnemu zamestnancovi príplatok v sume, ktorou je 30 % z príslušnej časti funkčného platu.
§ 88
Príplatok za štátnu službu vo sviatok
Ak sa podľa § 68 ods. 1 štátnemu zamestnancovi za štátnu službu vo sviatok neposkytne náhradné voľno, patrí mu za každú hodinu takej služby príplatok v sume, ktorou je príslušná časť funkčného platu.
§ 89
Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí
(1)
Štátnemu zamestnancovi patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí, ak vykonáva činnosti, pri ktorých dochádza k ohrozeniu života alebo zdravia z dôvodu
a)
profesionálnej infekcie,
b)
ionizujúceho alebo neionizujúceho žiarenia,
c)
chemických škodlivín,
d)
fyzikálnych vplyvov.
(2)
Príplatok podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi v závislosti od zaradenia sťažujúceho a škodlivého vplyvu do I. skupiny alebo II. skupiny v zozname činností, ktorý je uvedený v prílohe č. 4. V I. skupine je príplatok mesačne 1,8 % až 19 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy a v II. skupine je príplatok mesačne 5,3 % až 35 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Príplatok podľa miery rizika, ako aj intenzity a času pôsobenia sťažujúcich a škodlivých vplyvov v priebehu vykonávania činností určí služobný úrad v rámci rozpätia príslušnej skupiny pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.
(3)
Ak štátny zamestnanec z hľadiska nároku na poskytovanie príplatku vykonáva podľa odseku 1 rôzne činnosti zaradené podľa prílohy č. 4 do I. skupiny a II. skupiny, patrí mu príplatok najmenej v sume podľa spodnej hranice rozpätia určeného pre II. skupinu.
(4)
Rozhodujúce kritériá na zaradenie činnosti do príslušnej skupiny príplatkov a na určenie konkrétnej sumy príplatku v rámci rozpätia pri využití prípadného odborného zisťovania a rozboru sú:
a)
charakter činnosti a použité postupy,
b)
fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti škodlivých faktorov prostredia a postupov, pričom sa vychádza z charakteru a miery rizika, ktoré najpodstatnejšie pôsobia nepriaznivo na ľudský organizmus,
c)
vznikajúce a pôsobiace škodliviny (druh, množstvo, vplyv na ľudský organizmus),
d)
dĺžka času, v ktorom je štátny zamestnanec vystavený pôsobeniu sťažujúcich a zdraviu škodlivých vplyvov,
e)
výskyt poškodenia zdravia a chorôb z povolania v súvislosti s vykonávaním činnosti,
f)
porovnávanie zistených hodnôt faktorov rozhodujúcich o stupni obťažnosti alebo škodlivosti na zdravie na posudzovanom mieste, kde štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, s najvyššie prípustnými hodnotami (koncentráciami, dávkami, limitmi) podľa príslušných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(5)
Pri hodnotení miery sťažujúcich a škodlivých vplyvov sa prihliada na obvyklé podmienky na štátnozamestnaneckom mieste, nie na ojedinelé výkyvy a havarijný stav.
(6)
Ak sa vyskytnú ďalšie sťažujúce a škodlivé vplyvy alebo činnosti, pri ktorých vykonávaní treba poskytovať príplatok podľa odseku 1, služobný úrad zaradí tieto činnosti do skupín porovnávaním s činnosťami uvedenými v prílohe č. 4.
(7)
Štátnemu zamestnancovi za vykonávanie činnosti pri používaní dýchacieho izolačného prístroja alebo odevu proti sálavému teplu alebo pri činnosti pod vodou, alebo pri ničení a výskumných skúškach výbušných predmetov patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,7 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
(8)
Štátnemu zamestnancovi za vykonávanie činnosti s výbušninami pod vodou patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 1 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy, ak mu nepatrí príplatok podľa odseku 7. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
(9)
Štátnemu zamestnancovi za vykonávanie činnosti vo výške 10 m a viac nad zemou na nezabezpečených pracoviskách patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,25 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
(10)
Podrobnosti o poskytovaní príplatku za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.
§ 90
Príplatok za prípravu čakateľa
Za prípravu čakateľa (§ 19) patrí školiteľovi príplatok mesačne v sume, ktorou je 10 % z platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, v ktorej sa mu poskytuje tarifný plat. Ak školiteľ pripravuje dvoch alebo viac čakateľov, patrí mu príplatok mesačne v sume, ktorou je 15 % z platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, v ktorej sa mu poskytuje tarifný plat. Ak školiteľ začne prípravu čakateľa počas kalendárneho mesiaca alebo skončí prípravu čakateľa počas kalendárneho mesiaca, patrí mu za dni prípravy čakateľa pomerná časť z určenej mesačnej sumy tohto príplatku. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.
§ 91
Príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti
(1)
Štátnemu zamestnancovi pri vykonávaní štátnej služby v cudzine v krízovej oblasti patrí mesačne príplatok až do sumy, ktorou je 10 % súčtu jeho tarifného platu a osobného príplatku. Suma príplatku sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.
(2)
Krízové oblasti na účely odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.
§ 92
Príplatok za zmennosť
(1)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý tak, že vykonáva štátnu službu striedavo vo viacerých služobných zmenách, patrí príplatok mesačne 1,7 % až 14,1 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Príplatok za zmennosť podľa prvej vety patrí aj štátnemu zamestnancovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý nerovnomerne. Príplatok sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.
(2)
Podrobnosti o poskytovaní príplatku podľa odseku 1 určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.
§ 93
Plat za štátnu službu nadčas
(1)
Ak sa podľa § 69 štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno, patrí mu za každú hodinu takej služby príslušná časť funkčného platu priznaného v čase štátnej služby nadčas zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 %.
(2)
Ak sa štátna služba nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu a vo sviatok, patria štátnemu zamestnancovi aj príplatky podľa § 86 až 88. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za štátnu službu nadčas poskytlo náhradné voľno.
(3)
Funkčný plat predstaveného v politickej funkcii a vedúceho úradu v príslušnom služobnom úrade je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu nadčas.
§ 94
Odmena
(1)
Štátnemu zamestnancovi možno poskytnúť odmenu
a)
za kvalitné plnenie služobných úloh a za vykonanie služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z príslušného štátnozamestnaneckého miesta,
b)
za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo osobitne významnej služobnej úlohy, alebo vopred určenej služobnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy (cieľová odmena),
c)
pri dosiahnutí 50 rokov veku najviac v sume jeho funkčného platu.
(2)
Návrh na poskytnutie odmeny štátnemu zamestnancovi podľa odseku 1 vrátane jej sumy písomne odôvodní príslušný predstavený.
§ 95
Ďalší plat
(1)
Štátnemu zamestnancovi patrí v kalendárnom roku ďalší plat v sume posledného funkčného platu štátneho zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa mu ďalší plat poskytne, ak k 30. novembru kalendárneho roka
a)
už bolo vykonané služobné hodnotenie,
b)
podľa posledného služobného hodnotenia získal najmenej počet bodov uvedených v služobnom predpise podľa § 48 ods. 3,
c)
je zaradený do činnej štátnej služby,
d)
nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie podľa § 61 ods. 2 písm. a) a b).
(2)
Ďalší plat sa po splnení podmienok podľa odseku 1 vyplatí v termíne určenom na výplatu platu za mesiac november.
§ 96
Náhrada za služobnú pohotovosť a náhrada za pohotovosť
(1)
Ak je štátnemu zamestnancovi prikázaná služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti, ak ide o pohotovosť vykonávanú
a)
v mieste vykonávania jeho štátnej služby, náhrada v sume, ktorou je 50 % z príslušnej časti jeho funkčného platu, alebo 100 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,
b)
v mieste jeho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo v inom dohodnutom mieste, náhrada v sume, ktorou je 15 % z príslušnej časti jeho funkčného platu, alebo 25 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,
c)
mimo miesta vykonávania jeho štátnej služby s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, náhrada v sume, ktorou je 5 % z príslušnej časti jeho funkčného platu, alebo 10 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.
(2)
Náhrada za služobnú pohotovosť podľa odseku 1 nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonávaniu štátnej služby. Toto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas.
(3)
Štátnemu zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje § 70, na základe rozhodnutia vedúceho úradu patrí náhrada za pohotovosť mesačne 3,5 % až 35,4 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Podrobnosti o poskytovaní náhrady podľa prvej vety určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad. Služobný úrad písomne oznámi štátnemu zamestnancovi sumu náhrady za pohotovosť zaokrúhlenú na celé desiatky korún nahor.
§ 97
Platové pomery štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe
(1)
Na platové pomery štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 78 až 89, § 91 až 96 a § 98.
(2)
Na platové pomery predstaveného v politickej funkcii (§ 25 ods. 1) sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 78 až 83, § 85 až 89, § 91, § 94 a 95, § 96 ods. 3 a § 98.
§ 98
Plat pri vykonávaní štátnej služby v cudzine
(1)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, možno na jeho písomnú žiadosť poskytovať časť platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene. Na tieto účely časťou platu je 43 % funkčného platu. Zostávajúcich 57 % funkčného platu sa poskytuje v slovenských korunách. V slovenských korunách sa poskytuje aj plat podľa § 78 ods. 1 písm. e) až g) a písmen l) až n) a náhrada za služobnú pohotovosť podľa § 78 ods. 3.
(2)
Funkčným platom štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, na účely § 86 až 88 a § 93 je jeho funkčný plat určený v slovenskej mene pred uplatnením postupu podľa odseku 1.
(3)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, patrí časť platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene vo výške zodpovedajúcej odslúženému času.
(4)
Ustanovenie odseku 1 neplatí pre štátneho zamestnanca, u ktorého predpokladané vykonávanie štátnej služby v sídle služobného úradu v cudzine je kratšie ako šesť mesiacov. Vykonávanie tejto štátnej služby sa na účely tohto zákona považuje za služobnú cestu a štátnemu zamestnancovi patria cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.12)
(5)
Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi preddavok na časť platu poskytovanú v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene. Poskytnutý preddavok je štátny zamestnanec povinný zúčtovať najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení štátnej služby v sídle služobného úradu v cudzine štátny zamestnanec vráti poskytnutý preddavok alebo jeho pomernú časť najneskôr pred odchodom z cudziny.
§ 99
Platová relácia, platový koeficient
(1)
Časť platu podľa § 98 ods. 1 vynásobená platovou reláciou je časť platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene.
(2)
Platová relácia je pomer platového koeficientu a kurzu peňažných prostriedkov v cudzej mene vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska, v ktorej sa vypláca časť platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene. Spôsob výpočtu platovej relácie ustanoví nariadenie vlády.
(3)
Platový koeficient vyjadruje podiel hodnoty spotrebného koša vybraných druhov tovarov a služieb krajiny, v ktorej štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, k hodnote spotrebného koša vybraných druhov tovarov a služieb Slovenskej republiky. Základňou určenia platového koeficientu je cenová dokumentácia. Obsah cenovej dokumentácie ustanoví nariadenie vlády.
(4)
Platové relácie vypočítané podľa odsekov 2 a 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.
Spoločné ustanovenia o odmeňovaní štátnych zamestnancov
§ 100
(1)
Ak je štátnemu zamestnancovi poskytnuté neplatené služobné voľno, kráti sa mu funkčný plat za každú takto neodslúženú hodinu. Ak štátny zamestnanec s povolením služobného úradu odslúži poskytnuté neplatené služobné voľno, krátenie podľa prvej vety sa nepoužije.
(2)
Krátenie funkčného platu podľa odseku 1 sa vykoná, ak štátny zamestnanec nesplní týždenný služobný čas z dôvodov, pri ktorých mu nepatrí plný funkčný plat, alebo ak má povolený kratší týždenný služobný čas.
§ 101
Služobný úrad zabezpečí ochranu údajov o plate a iných peňažných náležitostiach štátneho zamestnanca.
§ 102
Predstavenému v politickej funkcii a vedúcemu úradu funkčný plat určí ten, kto ho vymenoval, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
§ 103
(1)
Ak je štátny zamestnanec vymenovaný na štátnozamestnanecké miesto s vyššou náročnosťou činnosti alebo nižšou náročnosťou činnosti a k nej patriacou vyššou funkciou alebo nižšou funkciou, patrí mu tarifný plat zodpovedajúci novej funkcii odo dňa účinnosti vymenovania.
(2)
Príplatok za riadenie patrí predstavenému odo dňa zmeny štátnej služby podľa § 27 písm. c) v pomernej výške zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.
(3)
Príplatok za zastupovanie patrí štátnemu zamestnancovi odo dňa zmeny štátnej služby podľa § 27 písm. d) v pomernej výške zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.
(4)
Tarifný plat vo vyššom platovom stupni patrí štátnemu zamestnancovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom podľa § 80 ods. 2 dosiahol počet rokov započítanej praxe potrebný na postup do vyššieho platového stupňa.
(5)
Služobný úrad štátnemu zamestnancovi oznámi písomne zmeny podľa odsekov 1 až 4 a zmeny ďalších príplatkov určených mesačnou sumou.
§ 104
Príslušnou časťou funkčného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom týždennom služobnom čase je 1/175 funkčného platu. Pri inom týždennom služobnom čase sa príslušná časť funkčného platu úmerne upraví.
§ 105
(1)
V rámci vyjednávania o podmienkach vykonávania štátnej služby podľa § 145 sa každoročne dohodne zvýšenie stupnice platových taríf v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od zdrojových možností štátneho rozpočtu v príslušnom roku a termín účinnosti zvýšenej stupnice platových taríf. Zvýšené platové tarify sa zaokrúhľujú na celé desiatky korún. Dohodnuté zvýšenie stupnice platových taríf a termín účinnosti jej zvýšenia sa zahrnie do návrhu zákona o štátnom rozpočte.
(2)
Ak sa kolektívna dohoda neuzatvorí, zvýšenie stupnice platových taríf a termín účinnosti jej zvýšenia podľa odseku 1 navrhne vláda ako súčasť návrhu zákona o štátnom rozpočte.
(3)
Zvýšenú stupnicu platových taríf a termín jej platnosti v súlade s odsekom 1 alebo odsekom 2 ustanoví nariadenie vlády. Stupnica platových taríf uvedená v prílohe č. 2 stráca platnosť ustanovením zvýšenej stupnice platových taríf podľa prvej vety.
§ 106
Hmotné výhody
(1)
Vedúci úradu podľa § 10, ktorým je ministerstvo, a predseda majú právo na bezplatné
a)
používanie služobného motorového vozidla s prideleným vodičom alebo bez neho na vykonávanie funkcie alebo v súvislosti s ňou,
b)
poskytnutie a používanie jedného služobného mobilného telefónu na zabezpečenie dosiahnuteľnosti v čase vykonávania štátnej služby a mimo nej.
(2)
Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu určí služobný predpis, ktorý vydá úrad pre štátnu službu. Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.
(3)
Ak sa u štátneho zamestnanca podľa odseku 1 uplatní zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. e), tento štátny zamestnanec je povinný odovzdať služobný mobilný telefón poskytnutý podľa odseku 1 písm. b) služobnému úradu.
(4)
Hmotné výhody podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na predstaveného v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, ústredný orgán štátnej správy, na ktorého čele nie je člen vlády, kancelária prezidenta, kancelária národnej rady a ústavný súd, ak mu nie sú poskytnuté podľa osobitného predpisu.
(5)
Ustanovenie odseku 3 platí rovnako pri odvolaní z funkcie predstaveného v politickej funkcii.
(6)
Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, kancelária prezidenta, kancelária národnej rady a ústavný súd, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna nezdanená náhrada v sume, ktorou je 16 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy, ak mu nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.
(7)
Predsedovi a predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, na ktorého čele nie je člen vlády, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna nezdanená náhrada v sume, ktorou je 48 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy, ak mu nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.
(8)
Paušálna nezdanená náhrada podľa odseku 6 alebo odseku 7 sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé stovky korún nahor.
SIEDMA HLAVA
NEMOCENSKÉ ZABEZPEČENIE ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV
§ 107
Príplatok k nemocenskému
(1)
Ak je štátny zamestnanec uznaný pre chorobu alebo pre úraz za dočasne neschopného na vykonávanie štátnej služby a vznikol mu nárok na nemocenské, patrí mu príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj príspevku na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutým nemocenským. Celková doba poskytovania príplatku k nemocenskému pri tej istej dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby alebo pri viacerých dočasných neschopnostiach na vykonávanie štátnej služby, ktoré vznikli v jednom kalendárnom roku, je najdlhšia 30 dní.
(2)
Príplatok k nemocenskému štátnemu zamestnancovi nepatrí, ak dočasná neschopnosť na vykonávanie štátnej služby vznikla v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.
§ 108
Príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny
Ak štátnemu zamestnancovi vznikne nárok na podporu pri ošetrovaní člena rodiny, patrí mu príplatok k tejto podpore vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, poistného na zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj príspevku na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutou podporou. Celková doba poskytovania príplatku k podpore pri ošetrovaní člena rodiny pri viacerých ošetrovaniach, ktoré vznikli v jednom kalendárnom roku, je najdlhšia 30 dní.
Spoločné ustanovenia o príplatku k nemocenskému a o príplatku k podpore pri ošetrovaní člena rodiny
§ 109
Funkčným platom na účely § 107 a 108 je funkčný plat, ktorý by štátnemu zamestnancovi patril, ak by mu nevznikol nárok na nemocenské alebo nárok na podporu pri ošetrovaní člena rodiny.
§ 110
(1)
Nárok na príplatok k nemocenskému a príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny (ďalej len „príplatok“) vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na príplatok.
(2)
Konanie o priznaní príplatku sa začína na základe písomnej žiadosti štátneho zamestnanca alebo pozostalého po štátnom zamestnancovi. Žiadosť sa podáva na tlačive určenom úradom pre štátnu službu.
(3)
Ak sa dodatočne zistí, že sa príplatok priznal alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, alebo že sa neprávom odoprel, alebo sa priznal od neskoršieho dátumu, ako od ktorého patrí, príplatok sa zvýši alebo prizná odo dňa, od ktorého príplatok alebo jeho zvýšenie patrí, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na príplatok alebo na jeho zvýšenie.
(4)
Ak zanikol nárok na príplatok alebo ak sa zistí, že príplatok sa priznal neprávom, príplatok sa odníme.
(5)
Ak sa zistí, že príplatok sa priznal vo vyššej sume, ako patrí, príplatok sa zníži. Štátny zamestnanec alebo pozostalý po štátnom zamestnancovi je povinný vrátiť príplatok alebo jeho časť, ak sa zistí, že
a)
príplatok bol priznaný neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patril, alebo vedel, alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatil neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patril,
b)
vedome inak spôsobil, že sa vyplatil príplatok alebo jeho časť vo vyššej výmere, ako patril.
(6)
Nárok na vrátenie príplatku poskytnutého neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, keď úrad pre štátnu službu túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý sa príplatok vyplatil.
(7)
Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu príplatku, jeho výplata sa zastaví alebo obnoví, alebo sa príplatok vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume.
(8)
Nárok na príplatok uplynutím času nezaniká.
(9)
Nárok na výplatu príplatku alebo jeho časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý príplatok patrí.
§ 111
(1)
Príplatok k nemocenskému a príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny vypláca služobný úrad pozadu za príslušný kalendárny mesiac spolu s platom.
(2)
Výška príplatku k nemocenskému a príplatku k podpore pri ošetrovaní člena rodiny sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
§ 112
(1)
Nárok na príplatok zaniká smrťou štátneho zamestnanca. Ak má nárok na príplatok pozostalý po štátnom zamestnancovi, tento nárok zaniká smrťou pozostalého po štátnom zamestnancovi.
(2)
Ak štátny zamestnanec zomrel po uplatnení nároku na príplatok, vstupujú do ďalšieho konania o príplatok a nadobúdajú nárok na sumy splatné do smrti štátneho zamestnanca postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili so štátnym zamestnancom v čase jeho smrti v domácnosti.16)
(3)
Ak sa príplatok priznal pred smrťou štátneho zamestnanca, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili do dňa smrti štátneho zamestnanca členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok ustanovených v odseku 2.
(4)
Nároky prechádzajúce na osoby uvedené v odsekoch 2 a 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.
§ 113
Poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie
(1)
Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie23) sa štátny zamestnanec posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.
(2)
Na účely platenia poistného na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie24) sa štátny zamestnanec posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.
§ 114
Príspevok na poistenie v nezamestnanosti
(1)
Na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti25) sa štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe a štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.
(2)
Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe služobný úrad neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.
ÔSMA HLAVA
NÁHRADA ŠKODY
§ 115
(1)
Štátny zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodčiní uvedením do predošlého stavu. Suma náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci úradu sám alebo spoločne s podriadeným štátnym zamestnancom, určí nadriadený služobný úrad. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, sumu náhrady škody určí úrad pre štátnu službu.
(2)
Služobný úrad je povinný vymáhať od štátneho zamestnanca náhradu škody, za ktorú štátny zamestnanec zodpovedá služobnému úradu.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na štátnych zamestnancov na súde a na prokuratúre s tým, že ak škodu spôsobí vedúci služobného úradu spolu s podriadeným zamestnancom, sumu náhrady škody určí vedúci najvyššieho služobného úradu.
§ 116
Ak štátny zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej náhrady škody, môže služobný úrad upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. To sa nevzťahuje na škody, ktoré štátny zamestnanec spôsobil úmyselne, po požití alkoholických nápojov alebo po požití iných návykových látok, a na škody v prípade osobitnej zodpovednosti.
§ 117
Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,26) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému.
DEVIATA HLAVA
ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV
§ 118
(1)
Služobný úrad je povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy
a)
rozhodnutí vo veciach vzniku, zmien a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,
b)
služobných predpisov,
c)
opatrení na utvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,
d)
opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov,
e)
podkladov na zostavenie systemizácie.
(2)
Príslušný odborový orgán vykonáva kontrolu podmienok vykonávania štátnej služby v služobnom úrade. Pritom je oprávnený najmä
a)
vstupovať na miesta, kde sa vykonáva štátna služba,
b)
vyžadovať od predstavených potrebné informácie a podklady,
c)
podávať návrhy na zlepšenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,
d)
vyžadovať od služobného úradu odstránenie zistených nedostatkov,
e)
vyžadovať od služobného úradu správu o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly alebo na uskutočnenie návrhov, ktoré podal príslušný odborový orgán vykonávajúci túto kontrolu.
(3)
Služobný úrad rozhoduje o spôsobe použitia sociálneho fondu so súhlasom príslušného odborového orgánu.
(4)
Na účely uvedené v odseku 2 služobný úrad poskytuje príslušnému odborovému orgánu potrebné informácie, konzultácie, doklady a prihliada na jeho stanovisko.
(5)
V služobnom úrade, v ktorom nepôsobí odborová organizácia, zastupuje štátnych zamestnancov personálna rada alebo personálny dôverník v rozsahu ustanovenom v odsekoch 1 až 3.
(6)
Člen príslušného odborového orgánu, člen personálnej rady a personálny dôverník sú chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.
§ 119
Štátny zamestnanec, ktorý bol zvolený do funkcie vo vyššom odborovom orgáne, ktorej vykonávanie vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby v rozsahu týždenného služobného času, zaradí sa počas výkonu tejto funkcie mimo činnej štátnej služby. V tom čase mu nepatrí funkčný plat.
DESIATA HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 120
Premlčanie práva a zánik práva
(1)
Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, iba ak ten, voči komu sa právo uplatňuje, premlčania sa dovolá. V tom prípade nemožno priznať premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje.
(2)
Právo zaniká, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom, v prípadoch zániku disciplinárnej zodpovednosti, zodpovednosti za škodu na odložených veciach a trov konania. Ak bolo právo uplatnené po uplynutí ustanovenej lehoty, prihliadne sa na zánik práva, aj keď to účastník nenamietne.
(3)
Ak účastník uplatní svoje právo a v začatom konaní sa riadne pokračuje, premlčacia lehota počas konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a na ktoré bol navrhnutý výkon rozhodnutia.
§ 121
Osobitné ustanovenie o bývalých štátnych zamestnancoch, ktorí musia mať opatrovníka
Ak ide o práva bývalých štátnych zamestnancov, ktorí musia mať opatrovníka, alebo ak ide o práva služobného úradu proti nim, do lehoty ustanovenej na uplatnenie práva sa nezapočítava čas, po ktorý im nebol ustanovený opatrovník.
Prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru
§ 122
Zánik služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením
(1)
Ak služobný úrad zanikne na základe osobitného zákona zlúčením alebo splynutím s iným služobným úradom, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú v celom rozsahu na preberajúci služobný úrad.
(2)
Ak služobný úrad zanikne na základe osobitného zákona rozdelením, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú na novovzniknuté služobné úrady. Osobitný zákon ustanoví, ktorý z novovzniknutých služobných úradov preberá od doterajšieho služobného úradu práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru.
§ 123
Prevod časti služobného úradu
(1)
Ak sa na základe osobitného zákona prevádza časť služobného úradu do iného služobného úradu, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru voči štátnym zamestnancom tejto časti služobného úradu prechádzajú na preberajúci služobný úrad.
(2)
Práva a povinnosti doterajšieho služobného úradu voči štátnym zamestnancom prevádzanej časti služobného úradu, ktorých štátnozamestnanecké pomery do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.
§ 124
Zrušenie služobného úradu
Ak sa na základe osobitného zákona služobný úrad zruší, osobitný zákon ustanoví, na ktorý služobný úrad prechádzajú práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca zrušeného služobného úradu a ktorý služobný úrad je povinný v mene štátu uspokojiť práva štátneho zamestnanca zrušeného služobného úradu alebo uplatňovať jeho práva.
JEDENÁSTA HLAVA
KONANIE VO VECIACH ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU
§ 125
Predmet konania
(1)
Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru okrem
a)
výberového konania do prípravnej štátnej služby a do dočasnej štátnej služby,
b)
kvalifikačnej skúšky a opakovanej kvalifikačnej skúšky,
c)
zriaďovania výberovej komisie, zriaďovania kvalifikačnej komisie, zriaďovania disciplinárnej komisie a poradných orgánov zriaďovaných podľa tohto zákona alebo služobných predpisov,
d)
služobnej cesty.
(2)
Na konanie podľa odseku 1 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.27)
§ 126
Príslušnosť na konanie v prvom stupni
V prvom stupni koná a rozhoduje príslušný orgán, ktorým je
a)
disciplinárna komisia, vo veciach služobného previnenia,
b)
osobný úrad, o príplatku k nemocenskému, o príplatku k podpore pri ošetrovaní člena rodiny a o povinnosti štátneho zamestnanca alebo pozostalého po štátnom zamestnancovi vrátiť príplatok vyplatený neprávom alebo vo vyššej výmere,
c)
osobný úrad, v ostatných veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ak podľa ustanovení upravujúcich vymenovanie do štátnej služby a vznik štátnozamestnaneckého pomeru, zmenu štátnej služby, skončenie štátnej služby, služobné hodnotenie, sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby nepatrí rozhodovať inému orgánu.
§ 127
Účastníci konania
(1)
Účastníci konania sú štátny zamestnanec alebo pozostalý po štátnom zamestnancovi a služobný úrad.
(2)
Za služobný úrad koná oprávnený predstavený, ktorým je
a)
v disciplinárnom konaní navrhovateľ,
b)
v ostatných veciach predstavený, ktorého určí služobný predpis.
§ 128
Začatie konania
(1)
Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo oprávneného predstaveného.
(2)
Konanie je začaté dňom, keď je návrh účastníka konania doručený príslušnému orgánu. Ak sa konanie začína na návrh oprávneného predstaveného, konanie sa začína v deň, keď príslušný orgán vykonal voči účastníkom konania prvý úkon.
§ 129
Postup v konaní
(1)
Príslušný orgán pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby sa presne a úplne zistil skutočný stav veci. Na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
(2)
Príslušný orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech štátneho zamestnanca, ktorého sa konanie týka.
§ 130
Podanie
(1)
Ak to ustanovuje tento zákon, je potrebné urobiť podanie písomne a doručiť ho príslušnému orgánu. V ostatných prípadoch možno urobiť podanie ústne do zápisnice.
(2)
Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo účastník navrhuje; musí byť podpísané a označené dátumom podania.
(3)
Na žiadosť účastníka konania príslušný orgán potvrdí prijatie podania.
§ 131
Zápisnica
(1)
O ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní sa vyhotoví zápisnica.
(2)
Zo zápisnice musí byť zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia boli prijaté. V zápisnici týkajúcej sa disciplinárneho konania sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania.
(3)
Zápisnicu podpisujú všetci zástupcovia orgánu, ktorí uskutočňujú konanie, a podľa povahy veci aj osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili. V zápisnici sa uvedú aj dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice.
§ 132
Práva a povinnosti účastníkov konania
(1)
Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby nesťažovali a nezdržiavali jeho priebeh. Účastníci konania majú právo nazerať do spisov okrem zápisnice o hlasovaní a robiť si z nich výpisy, odpisy a fotokópie.
(2)
Príslušný orgán je povinný zabezpečiť, aby nazretím do spisu, jeho odpisom a fotokópiou nebolo porušené štátne tajomstvo, služobné tajomstvo alebo dôležitý záujem účastníka konania.
§ 133
Dokazovanie
(1)
Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu skutočného stavu veci, najmä výpovede a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia iných osôb, listiny a obhliadka.
(2)
Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Príslušný orgán rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Príslušný orgán je povinný vykonať aj iné dôkazy, než aké boli účastníkom konania navrhnuté, ak sú potrebné na zistenie skutočného stavu.
(3)
Príslušný orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
§ 134
Trovy konania
(1)
Trovy konania, ktoré vznikli služobnému úradu, uhrádza služobný úrad. Trovy konania, ktoré vznikli štátnemu zamestnancovi, znáša štátny zamestnanec; má právo na ich náhradu v prípade, ak bol úspešný. Náhradu mu poskytne služobný úrad.
(2)
Služobný úrad uhradí svedkovi hotové výdavky a zárobok, ktorý mu preukázateľne ušiel. Právo je potrebné uplatniť do troch dní od jeho vzniku, inak zaniká.
(3)
Trovy konania spojené s predložením listiny alebo s obhliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, uhrádza služobný úrad.
(4)
Náhradu hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcovi ustanovuje osobitný predpis.28)
§ 135
Rozhodnutie
(1)
Príslušný orgán je povinný umožniť účastníkom konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladu rozhodnutia aj k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
(2)
Rozhodnutie príslušného orgánu sa vyhotovuje písomne, musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi a musí vychádzať zo zistenia skutočného stavu veci. Rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní; obsahuje aj dátum jeho vydania; musí byť podpísané s uvedením mena, priezviska a funkcie štátneho zamestnanca príslušného orgánu.
(3)
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, a rozhodnutie o trovách konania; ak sa rozhodnutím ukladá povinnosť na plnenie, príslušný orgán určí aj lehotu, v ktorej sa má povinnosť splniť.
(4)
Príslušný orgán v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté.
(5)
Príslušný orgán opraví v rozhodnutí kedykoľvek i bez návrhu chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti a oboznámi s tým účastníkov konania.
(6)
V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe dokladov predložených účastníkom konania, je potrebné rozhodnúť bez zbytočného odkladu. V ostatných veciach je potrebné rozhodnúť do 30 dní od začatia konania; v osobitne zložitých veciach do 60 dní.
(7)
Písomné vyhotovenie rozhodnutia sa účastníkovi konania oznamuje doručením do vlastných rúk. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.
(8)
Účastníkovi konania, ktorý je prítomný, sa môže rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením. O ústnom vyhlásení sa vyhotoví zápisnica. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je dňom oznámenia rozhodnutia len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia. Zápisnicu o oznámení rozhodnutia ústnym vyhlásením podpíšu všetci účastníci konania. Uvedie sa v nej aj dátum ústneho vyhlásenia rozhodnutia.
§ 136
Zastavenie konania
Konanie sa zastaví, ak vzal účastník konania návrh na začatie konania späť alebo ak odpadol dôvod konania začatého z podnetu služobného úradu alebo smrťou účastníka konania.
Odvolacie konanie
§ 137
(1)
Proti rozhodnutiu príslušného orgánu možno podať odvolanie.
(2)
Odvolanie treba podať písomne do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
(3)
Odvolanie sa podáva príslušnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
(4)
Odvolanie je podané včas a na príslušnom orgáne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo nepríslušnému orgánu preto, že sa účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec. V tom prípade možno podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa, keď bolo rozhodnutie doručené účastníkovi konania.
(5)
Orgán, ktorý je príslušný rozhodnúť o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“), môže odpustiť zmeškanie lehoty na odvolanie, ak sa tak stalo z vážnych dôvodov a účastník konania o to požiada do 15 dní odo dňa, keď zanikol dôvod pre zmeškanie, a zároveň podá odvolanie.
(6)
Včas podané odvolanie nemá odkladný účinok okrem vecí náhrady škody alebo bezdôvodného obohatenia a sťažnosti štátneho zamestnanca.
(7)
Príslušný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám v celom rozsahu vyhovieť. Ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dní od doručenia odvolania, predložiť odvolanie so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu.
§ 138
(1)
Odvolacím orgánom je
a)
vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru vedúci úradu; v prípadoch, keď podľa ustanovení upravujúcich vymenovanie do štátnej služby a vznik štátnozamestnaneckého pomeru, zmenu štátnej služby, skončenie štátnej služby, služobné hodnotenie, sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby rozhoduje iný orgán ako osobný úrad, odvolacím orgánom je úrad pre štátnu službu,
b)
vo veciach vymenovania do štátnej služby a vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnej služby, skončenia štátnej služby, služobného hodnotenia, sťažnosti štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby na úrade pre štátnu službu predseda,
c)
vo veciach služobného previnenia odvolacia disciplinárna komisia.
(2)
Ustanovenie odseku 1 písm. a) a b) sa nevzťahuje na súdy, na prokuratúru a na najvyšší kontrolný úrad. Odvolacím orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na súde je orgán ustanovený v § 6 ods. 6, vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na prokuratúre je orgán ustanovený v § 6 ods. 7 a vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na najvyššom kontrolnom úrade je orgán ustanovený v § 6 ods. 8. Odvolacím orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode je vedúci tohto služobného úradu.
(3)
Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia odvolania.
(4)
Rozhodnutiu o odvolaní musí predchádzať prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej komisii.
(5)
Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to potrebné, konanie doplní a prípadné zistené nedostatky odstráni.
(6)
Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
(7)
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti príslušnému orgánu, ktorý ho vydal, na nové konanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie predovšetkým z dôvodu rýchlosti alebo hospodárnosti. Príslušný orgán je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
(8)
Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
§ 139
Poradná odvolacia komisia
(1)
Vedúci úradu v prípadoch, keď je odvolacím orgánom, zriaďuje poradnú odvolaciu komisiu a určuje predsedu poradnej odvolacej komisie.
(2)
Poradná odvolacia komisia musí mať najmenej troch členov. Ak poradná odvolacia komisia má viac členov, musí byť ich počet nepárny. Poradná odvolacia komisia sa tvorí zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe, najmä s vysokoškolským právnickým vzdelaním.
(3)
Poradná odvolacia komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci členovia. Na schválenie uznesenia je potrebná väčšina všetkých hlasov. Uznesenie je návrhom pre vedúceho úradu.
(4)
Členom poradnej odvolacej komisie nesmie byť oprávnený predstavený, štátny zamestnanec orgánu, ktorý sa podieľal na rozhodnutí v prvom stupni, alebo iný štátny zamestnanec, ktorý by mohol mať na prejednávanom odvolaní právny záujem.
(5)
Ak má odvolávajúci pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena poradnej odvolacej komisie, oznámi to bez meškania vedúcemu úradu. Vedúci úradu rozhodne, či bude člen poradnej odvolacej komisie odvolaný.
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia
§ 140
(1)
Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.
(2)
Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť a ak bezvýsledne uplynula lehota na plnenie.
(3)
Výkon rozhodnutia upravuje osobitný predpis.29)
§ 141
(1)
Písomnosť týkajúca sa štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „písomnosť“) musí byť doručená štátnemu zamestnancovi do vlastných rúk.
(2)
Služobný úrad písomnosť doručuje štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou.
(3)
Písomnosť doručovaná poštou sa zasiela na poslednú známu adresu štátneho zamestnanca ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.
(4)
Povinnosť služobného úradu doručiť písomnosť je splnená, len čo štátny zamestnanec písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila odosielajúcemu služobnému úradu ako nedoručiteľnú a štátny zamestnanec svojím konaním alebo opomenutím doručenie písomnosti zmaril. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, keď štátny zamestnanec prijatie písomnosti bezdôvodne odmietne.
§ 142
Štátny zamestnanec doručuje písomnosť určenú pre služobný úrad spravidla osobným podaním služobnému úradu.
§ 143
Preskúmanie právoplatných rozhodnutí
(1)
Ak sa dodatočne zistia mimoriadne závažné okolnosti, ktoré neboli účastníkovi konania bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, môže príslušný orgán na jeho návrh preskúmať právoplatné rozhodnutie a na základe toho právoplatné rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Príslušný orgán, ktorý rozhodnutie zrušil, rozhodne vo veci samej.
(2)
Proti novému rozhodnutiu vo veci samej sa možno odvolať.
(3)
Návrh na zrušenie rozhodnutia podľa odseku 1 môže účastník konania podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskôr do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
§ 144
Súdne preskúmanie rozhodnutí vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru
(1)
Právoplatné rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru podľa tohto zákona sú preskúmateľné súdom.30)
(2)
Žaloba na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa musí podať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu.
TRETIA ČASŤ
KOLEKTÍVNE VYJEDNÁVANIE V ŠTÁTNEJ SLUŽBE
§ 145
Predmet kolektívneho vyjednávania
(1)
Kolektívne vyjednávanie v štátnej službe (ďalej len „vyjednávanie“) je proces vyjednávania o podmienkach vykonávania štátnej služby v rámci ustanovenom týmto zákonom (§ 67, § 71 a 105) a o výške tvorby sociálneho fondu podľa osobitného predpisu,31) ktorého cieľom je uzatvorenie kolektívnej dohody.
(2)
Rokovať a uzatvárať kolektívnu dohodu ako zmluvné strany môžu za
a)
štátnych zamestnancov zástupcovia príslušných vyšších odborových orgánov, ktorých oprávnenie vyplýva zo stanov odborových organizácií alebo z vnútorných predpisov príslušných vyšších odborových orgánov,
b)
štát vládou určení zástupcovia a generálny prokurátor, ak ide o štátnych zamestnancov na prokuratúre.
§ 146
Postup pri uzatváraní kolektívnej dohody
(1)
Vyjednávanie sa začne predložením písomného návrhu na uzatvorenie kolektívnej dohody jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane.
(2)
Zmluvné strany sú povinné vzájomne spolu rokovať a poskytovať si potrebnú súčinnosť tak, aby sa kolektívna dohoda mohla uzatvoriť najneskôr do konca mája kalendárneho roka.
(3)
Podmienky vykonávania štátnej služby podľa § 145 ods. 1 upravené v kolektívnej dohode zahrnie vláda do návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok.
(4)
Kolektívna dohoda nadobúda platnosť súčasne s nadobudnutím účinnosti zákona o štátnom rozpočte.
§ 147
Kolektívny spor
(1)
Kolektívny spor podľa tohto zákona je spor o uzatvorenie kolektívnej dohody.
(2)
Kolektívny spor riešia zmluvné strany najmä zmierovacím konaním.
(3)
Zmluvné strany si môžu v spore o uzatvorenie kolektívnej dohody určiť po vzájomnej dohode zmierovateľa.
(4)
Ak nedôjde k uzatvoreniu kolektívnej dohody po konaní pred zmierovateľom, zmluvné strany môžu po vzájomnej dohode určiť zmierovací výbor, ktorý sa skladá zo šiestich členov, z ktorých po troch navrhne vláda a odbory.
(5)
Návrh zmierovacieho výboru je podkladom na postup podľa § 105 ods. 2.
§ 148
Štrajk v spore o uzatvorenie kolektívnej dohody
(1)
Ak nedôjde k uzatvoreniu kolektívnej dohody po konaní pred zmierovateľom a zmluvné strany nepostupujú podľa § 147 ods. 4, možno ako krajný prostriedok v spore o uzatvorenie kolektívnej dohody vyhlásiť štrajk.
(2)
Štátnym zamestnancom vymenovaným za predstavených sa právo na štrajk obmedzuje.
(3)
Štátnym zamestnancom, ktorí plnia služobné úlohy bezprostredne nevyhnutné na ochranu života a zdravia, sa právo na štrajk obmedzuje, ak by ich účasť na štrajku ohrozila život alebo zdravie obyvateľstva.
(4)
Na štrajk v spore o uzatvorenie kolektívnej dohody sa primerane použije osobitný predpis.32)
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 149
Na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa použijú primerane ustanovenia § 39 ods. 3, § 85 až 117, § 129 až 132, § 136 až 150, § 160 až 170,§ 177 až 210, § 213, § 217 až 222, § 230, § 232 ods. 1, 3 a 4, § 236 až 239 a § 240 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
§ 150
Na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov Vojenského spravodajstva sa nevzťahujú ustanovenia § 3 ods. 1, § 12 ods. 2 až 4, § 14 ods. 1 písm. i), § 15 a § 16 ods. 2 druhej vety.
§ 151
(1)
Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, je tým funkčný plat podľa § 78 ods. 2 alebo odsek 3 priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.
(2)
Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, je tým čistý funkčný plat. Čistý funkčný plat sa zisťuje
a)
u štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe z funkčného platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento plat zisťuje,
b)
u štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe alebo u štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe z funkčného platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento plat zisťuje.
§ 152
Pri vymenovaní zamestnancov uvedených v § 154 a 155 sa vychádza z organizačnej štruktúry služobných úradov a štátnozamestnaneckých miest podľa funkcií uvedených v § 16 v nadväznosti na pôsobnosť služobných úradov podľa osobitných predpisov.1)
§ 153
(1)
Prezident vymenuje na návrh vlády na tri roky predsedu do stálej štátnej služby, ak spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h).
(2)
V služobných úradoch, ktorými sú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, predseda vymenuje z doterajších vedúcich zamestnancov vedúcich úradu do stálej štátnej služby, ak plnia úlohy uvedené v § 2 ods. 2 a spĺňajú predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h). Vedúci úradu na štátnozamestnaneckom mieste vykonáva štátnu službu dva roky odo dňa vymenovania.
(3)
Vedúcich úradov ostatných služobných úradov vymenujú vedúci úradov ich nadriadených služobných úradov do stálej štátnej služby za vedúcich úradov podľa tohto zákona na dva roky odo dňa účinnosti tohto zákona. Toto vymenovanie na určitú dobu sa nevzťahuje na vedúcich úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až šiestom bode.
§ 154
(1)
Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 v pracovnom pomere k služobnému úradu, plní úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo odseku 4, spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h) a odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky v služobných úradoch uvedených v § 7 alebo u ich právnych predchodcov, ak písomne požiada v lehote dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe.
(2)
Dočasná štátna služba na účely odseku 1 trvá najviac dva roky. V dočasnej štátnej službe štátny zamestnanec absolvuje odborné vzdelávanie, ktorého účelom bude doplnenie požadovaných vedomostí a schopností v príslušnom odbore štátnej služby. Podmienkou na vymenovanie štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby je absolvovanie tohto odborného vzdelávania skončeného skúškou pred komisiou. Odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov v dočasnej štátnej službe zabezpečuje úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode odborné vzdelávanie zabezpečujú tieto služobné úrady.
(3)
Na vykonanie skúšky sa primerane použijú ustanovenia § 20 a na zloženie komisie sa primerane použijú ustanovenia § 22 s tým, že komisia, ktorú zriaďuje vedúci úradu, má päť členov. Traja členovia sú štátnymi zamestnancami v stálej štátnej službe a dvaja členovia sú odborníci, ktorí svojimi vedomosťami, skúsenosťami a autoritou zaručujú objektívnosť vykonania skúšky.
(4)
Štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe sa môže stať členom komisie ako stály štátny zamestnanec po úspešnom absolvovaní pohovoru pred trojčlennou komisiou zloženou z vedúcich úradov. Obsahom pohovoru sú otázky z príslušného odboru štátnej služby, v ktorom má ako člen komisie štátny zamestnanec pôsobiť.
(5)
Obsah a rozsah odborného vzdelávania a obsah a rozsah skúšky ustanoví nariadenie vlády; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.
§ 155
(1)
Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 v pracovnom pomere k služobnému úradu, plní úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo 4, spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h) a odpracoval menej ako dva bezprostredne predchádzajúce roky v služobných úradoch uvedených v § 7 alebo u ich právnych predchodcov, ak písomne požiada v lehote dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v prípravnej štátnej službe podľa § 19.
(2)
Justičný čakateľ, ktorý k 1. aprílu 2002 vykonáva prípravnú službu podľa doterajších predpisov,2) spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h), stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v prípravnej štátnej službe.
§ 156
(1)
Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 v politickej funkcii podľa § 5 ods. 3 a spĺňa podmienky ustanovené v § 14 písm. a) až h), stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe.
(2)
Doterajší vedúci zamestnanec plní úlohy predstaveného podľa tohto zákona do vymenovania predstaveného na základe výberového konania podľa § 30, ktoré sa uskutoční najneskôr do jedného roka od 1. apríla 2002; ustanovenia § 153 a 155 nie sú týmto ustanovením dotknuté.
§ 157
Pracovný pomer zamestnanca dohodnutý na určitý čas sa skončí uplynutím zvyšnej časti dohodnutého času, najneskôr 30. septembra 2002.
§ 158
Pri vymenovaní zamestnancov uvedených v § 154 a 155 sa postupuje podľa § 16 až 18, § 30, § 78 až 85, § 90 až 92, § 97, § 98 a § 102.
§ 159
(1)
Nároky z pracovného pomeru, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, sa posudzujú podľa predpisov platných do 31. marca 2002.
(2)
Štátnemu zamestnancovi, u ktorého sa postupuje podľa § 154 a 155, započítaná prax priznaná zamestnávateľom podľa predpisov platných do 31. marca 2002 zostáva zachovaná.
(3)
Ak funkčný plat podľa § 78 ods. 2 písm. a) určený štátnemu zamestnancovi, u ktorého sa postupuje podľa § 154 a 155, nedosiahne sumu, ktorá sa rovná súčtu tarifného platu alebo zvýšeného tarifného platu a príplatkov určených mesačnou sumou v súlade s predpismi platnými do 31. marca 2002, poskytuje sa mu funkčný plat v tejto sume.
(4)
Funkčný plat podľa odseku 3 poskytuje služobný úrad štátnemu zamestnancovi iba počas vykonávania najnáročnejšej činnosti, ktorú štátny zamestnanec v služobnom úrade vykonáva v rámci opisu činnosti príslušného štátnozamestnaneckého miesta a ktorá má rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska potrebných kvalifikačných predpokladov, miery zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže ako najnáročnejšia činnosť ním vykonávaná pred 1. aprílom 2002.
(5)
Čas odbornej praxe na účely § 81 ods. 1 je do 1. apríla 2002 prax priznaná zamestnancovi zamestnávateľom podľa § 6 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.
§ 160
Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu skončiť činnosť uvedenú v § 59 spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov.33)
§ 161
(1)
Pracovný pomer zamestnanca sa skončí najneskôr do šiestich mesiacov od 1. apríla 2002, ak
a)
nepožiada o prijatie do dočasnej štátnej služby,
b)
nepožiada o prijatie do prípravnej štátnej služby,
c)
nespĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h),
d)
odmietne zložiť sľub alebo zloží sľub s výhradou alebo ak nepríde na zloženie sľubu bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému úradu alebo
e)
do 30. apríla 2002 dovŕšil vek 65 rokov.
(2)
V prípadoch podľa odseku 1 patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
§ 162
Pracovný pomer zamestnanca, ktorému nevznikne štátnozamestnanecký pomer podľa tohto zákona, spravuje sa predpismi platnými do 31. marca 2002.
§ 163
(1)
Štátnozamestnanecký pomer sa môže do 31. marca 2004 skončiť aj odvolaním, ak sa štátny zamestnanec stane nadbytočným z dôvodu zníženia počtu štátnozamestnaneckých miest v systemizácii. V tom prípade patrí štátnemu zamestnancovi náhrada vo výške päťnásobku jeho funkčného platu.
(2)
Štátny zamestnanec odo dňa vymenovania do stálej štátnej služby do 31. marca 2004 platí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za štátneho zamestnanca platí služobný úrad odo dňa vymenovania do stálej štátnej služby do 31. marca 2004 príspevok na poistenie v nezamestnanosti.
§ 164
Ďalší plat podľa § 95 ods. 1 v roku 2002 štátnemu zamestnancovi nepatrí.
§ 165
Dohody o zvýšení kvalifikácie uzatvorené k 1. aprílu 2002 podľa predpisov platných do 31. marca 2002 sa považujú za rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie podľa tohto zákona. Obsah rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie upraví služobný úrad v súlade s týmto zákonom.
§ 166
Zrušujú sa:
1.
§ 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1993 Z. z.,
2.
§ 3 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky.
Čl. II
Zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 197/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 298/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 494/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 294/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 322/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 453/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 61/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 83/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 74/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona č. 58/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 200/1998, zákona č. 337/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 293/1999 Z. z., zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 329/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 417/2000 Z. z. a zákona č. 241/2001 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 sa vypúšťajú odseky 3 a 7.
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 5.
Doterajší odsek 8 sa označuje ako odsek 6.
2.
V § 2 v novooznačenom odseku 3 sa vypúšťajú slová „a vedúcemu úradu“.
3.
V novooznačenom odseku 6 sa číslovka „6“ nahrádza číslovkou „5“ a vypúšťajú sa slová „a odseku 7“.
4.
V § 20 sa odsek 1 dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
„l)
Úrad pre štátnu službu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad pre štátnu službu“).“.
5.
Za § 20b sa vkladá § 20c, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠20c
Úrad pre štátnu službu
(1)
Úrad pre štátnu službu je ústredný orgán štátnej správy pre štátnu službu.
(2)
Na čele úradu pre štátnu službu je predseda Úradu pre štátnu službu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda úradu pre štátnu službu“), ktorého na návrh vlády Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky. Funkčné obdobie predsedu úradu pre štátnu službu je päť rokov.
(3)
Prezident Slovenskej republiky odvolá predsedu úradu pre štátnu službu, ak
a)
je zdravotne nespôsobilý plniť povinnosti predsedu úradu pre štátnu službu aspoň šesť po sebe nasledujúcich mesiacov,
b)
prestal spĺňať predpoklady ustanovené osobitným predpisom1a) alebo
c)
porušuje povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(4)
Funkčné obdobie predsedu úradu pre štátnu službu, ktorý bol odvolaný z funkcie podľa odseku 3, skončí sa dňom uvedeným v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky. Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky je konečné a nemožno sa ďalej proti nemu odvolať.
(5)
Predseda úradu pre štátnu službu sa môže svojej funkcie vzdať, a to písomným oznámením o vzdaní sa funkcie predsedu úradu pre štátnu službu; písomné oznámenie doručuje prezidentovi Slovenskej republiky najneskôr pred dňom, ktorý uvádza ako deň skončenia funkcie.
(6)
Funkčné obdobie predsedu úradu pre štátnu službu, ktorý sa vzdal funkcie podľa odseku 5, skončí sa dňom uvedeným v oznámení o vzdaní sa funkcie predsedu úradu pre štátnu službu. Ak predseda úradu pre štátnu službu dátum skončenia svojej funkcie neuviedol, funkčné obdobie sa skončí dňom doručenia oznámenia prezidentovi Slovenskej republiky alebo dňom, ktorý určí prezident Slovenskej republiky.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
„1a)
§ 14 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Čl. III
Zákon Slovenskej národnej rady č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 571/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. sa mení takto:
V § 18 odsek 1 znie:
(1) Slovenský národný archív je zariadením ministerstva vnútra, ktoré plní úlohy štátnej správy na úseku archívnictva.“.
Čl. IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky sa mení takto:
V § 2 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a ďalších vedúcich zamestnancov kancelárie, o ktorých to ustanovuje organizačný poriadok kancelárie“.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002 okrem čl. I § 6 a § 145 až 148 a čl. II štvrtého bodu a piateho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2001.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 312/2001 Z. z.
CHARAKTERISTIKY PLATOVÝCH TRIED ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA
1.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Rutinné činnosti pri príprave rozhodnutí spravidla s úplnými informáciami spracúvanými podľa presných postupov a podrobných pokynov, pod odborným dozorom, s bežnou psychickou záťažou, prípadne vykonávanie štátnej služby vyžadujúce zvýšenú fyzickú záťaž, so vzťahmi v rámci jedného kolektívu.
2.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: samostatný referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie, odborná prax viac ako dva roky a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Samostatné rutinné opakujúce sa činnosti s premenlivými informáciami spracúvanými podľa rámcových pokynov alebo zaužívaného postupu s presne určenými výstupmi, so zodpovednosťou za výsledky ovplyvňujúce činnosť kolektívu. Zabezpečovanie časti zverenej agendy vyžadujúce koordinovanie činnosti v rámci organizačného útvaru.
3.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: odborný referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie, odborná prax viac ako štyri roky a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Odborné činnosti pri príprave rozhodnutí alebo pri príprave správneho konania alebo súdneho konania zvládnuteľné v rámci existujúcich štandardov alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend vo vymedzenej časti štátnej služby so značným rozsahom väzieb v rámci súboru vykonávaných činností.
4.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: hlavný referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie, odborná prax viac ako šesť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Samostatné odborné činnosti alebo samostatné vykonávanie ucelených agend s rozhodovacou právomocou na príslušnom úseku štátnej služby. Odborná príprava rozhodnutí na prvom stupni správneho konania alebo súdneho konania. Samostatné činnosti vyžadujúce spoluprácu aj s inými organizačnými útvarmi v služobnom úrade.
5.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: radca
Kvalifikačné predpoklady: bakalárske vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Príprava rozhodnutí na koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenej časti štátnej služby v orgánoch miestnej štátnej správy, územných orgánoch štátnej správy, orgánoch alebo úradoch, ktoré vykonávajú štátne záležitosti. Odborná príprava rozhodnutí v druhom stupni správneho konania na príslušnom úseku štátnej správy vrátane účasti na kontrole.
6.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: samostatný radca
Kvalifikačné predpoklady: bakalárske vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie, odborná prax viac ako dva roky a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Samostatné odborné spracúvanie rozhodnutí a vykonávanie kontroly. Rozhodovanie na druhom stupni správneho konania. Samostatné ucelené odborné činnosti v príslušnom odbore štátnej služby alebo na príslušnom úseku štátnej správy. Riadenie, koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku štátnej služby v orgánoch miestnej štátnej správy, územných orgánoch štátnej správy, orgánoch alebo úradoch, ktoré vykonávajú štátne záležitosti.
7.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: odborný radca alebo okresný radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie, odborná prax viac ako štyri roky a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie v otázkach spadajúcich do rozsahu kompetencie ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy (ďalej len „ústredný orgán štátnej správy“) alebo iného orgánu štátnej správy alebo orgánu, alebo úradu, ktoré vykonávajú štátne záležitosti v príslušnom odbore štátnej služby. Tvorba opatrení v príslušnom odbore štátnej služby s celospoločenským dosahom. Kontrolná a inšpekčná činnosť, ako aj prešetrovanie sťažností a petícií vrátane vydávania rozhodnutí v príslušnom odbore štátnej služby. Koordinovanie činností orgánov štátnej správy a obcí na úrovni okresu alebo na úrovni kraja. Tvorba právnych predpisov podľa splnomocnení ustanovených zákonom s regionálnou pôsobnosťou alebo s celoštátnou pôsobnosťou. Tvorba a koordinovanie koncepcií a programov rozvoja v odbore štátnej služby s dôsledkami na územie okresu.
8.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: hlavný radca alebo krajský radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie, odborná prax viac ako šesť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Koncepčné alebo metodické činnosti na úrovni ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti. Koordinovanie štátnej služby alebo častí zložitých systémov na úrovni ústredného orgánu štátnej správy v príslušnom odbore štátnej služby alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Kontrolná a inšpekčná činnosť vrátane vybavovania sťažností a petícií s celospoločenským dosahom. Normotvorná činnosť vo vymedzenej oblasti v príslušnom odbore štátnej služby na úrovni ústredného orgánu štátnej správy alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Koncepčná, systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja.
9.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: štátny radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie, odborná prax viac ako deväť rokov a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Tvorba štátnej politiky v príslušnej oblasti na úrovni ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom na úrovni ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátnu správu na celoštátnej úrovni, alebo orgánu, alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Koncepčná činnosť a tvorba zásadných legislatívnych opatrení na úrovni ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo s medzinárodným dosahom.
Príloha č. 2 k zákonu č. 312/2001 Z. z.
STUPNICA PLATOVÝCH TARÍF ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV
(Sk mesačne)
Platový stupeň Počet rokov praxe Stupnica platových taríf podľa platových tried a platových stupňov
Platová trieda
1 2 3 4 5 6 7 8 9
1 do 2 3 250 6 740 7 300 7 890 9 500 10 090 11 370 12 200 13 170
2 do 4 6 620 7 140 7 740 8 380 10 060 10 690 12 070 12 940 13 960
3 do 6 6 980 7 540 8 170 8 870 10 630 11 290 12 770 13 690 14 760
4 do 9 7 350 7 940 8 610 9 360 11 190 11 880 13 60 14 430 15 550
5 do 12 7 720 8 340 9 050 9 850 11 760 12 480 14 160 15 170 16 350
6 do 15 8 080 8 740 9 480 10 340 12 320 13 080 14 860 15 910 17 140
7 do 18 8 450 9 130 9 920 10 830 12 890 13 680 15 560 16 660 17 940
8 do 21 8 810 9 530 10 350 11 320 13 450 14 280 16 260 17 400 18 730
9 do 24 9 180 9 930 10 790 11 811 14 020 14 880 16 960 18 140 19 530
10 do 28 9 550 10 330 11 230 12 290 14 580 15 470 17 650 18 880 20 320
11 do 32 9 910 10 730 11 660 12 780 15 150 16 070 18 350 19 630 21 120
12 viac ako 32 10 280 11 130 12 100 13 270 15 710 16 670 19 050 20 370 21 910

Príloha č. 3 k zákonu č. 312/2001 Z. z.
PERCENTUÁLNY PODIEL PRÍPLATKU ZA RIADENIE
Stupeň riadenia Percentuálny podiel
1. vedúci úradu, ktorým je ministerstvo, iný ústredný orgán štátnej správy, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, predstavený v politickej funkcii týchto úradov a predseda 35 - 65
2. vedúci úradu neuvedeného v bode 1 a predstavený v politickej funkcii služobného úradu neuvedeného v bode 1, zástupca vedúceho úradu uvedeného v bode 1 12 - 55
3. predstavený, ktorý riadi viac útvarov a ktorý môže byť súčasne aj zástupcom vedúceho úradu uvedeného v bode 2 6 - 41
4. predstavený, ktorý riadi podriadených štátnych zamestnancov a ktorý môže byť súčasne aj zástupcom predstaveného uvedeného v bode 3 4 - 30

Príloha č. 4 k zákonu č. 312/2001 Z. z.
ČINNOSTI, PRI KTORÝCH VYKONÁVANÍ PATRÍ PRÍPLATOK ZA ŠTÁTNU SLUŽBU V SŤAŽENOM A ZDRAVIU ŠKODLIVOM PROSTREDÍ
I.
skupina
A.
PROFESIONÁLNE INFEKCIE
1.
Činnosti vykonávané v mikrobiologických laboratóriách, imunologických laboratóriách a laboratóriách na diagnostiku nákaz.
2.
Profesionálne epizootologické vyšetrovanie vrátane vykonávania a kontroly opatrení v ohnisku nákaz.
3.
Laboratórne činnosti spojené s dôkazom patogénnych mikroorganizmov alebo ich toxínov a činnosti spojené s dôkazom endo- a ektoparazitov v materiáli, ktorý bol nimi kontaminovaný alebo je z kontaminácie podozrivý.
B.
IONIZUJÚCE ŽIARENIE ALEBO NEIONIZUJÚCE ŽIARENIE
1.
Činnosti vykonávané na priemyselných pracoviskách s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi mimo kontrolovaného pásma, montáž, demontáž a dozimetrická kontrola priemyselných rádioizotopových indikačných zariadení.
2.
Činnosti vykonávané pri skúmaní a overovaní nových metód na meranie ionizujúceho žiarenia, činnosti pri ciachovaní a kalibrácii dozimetrických prístrojov.
3.
Činnosti vykonávané pri používaní röntgenových prístrojov, uzavretých rádioaktívnych žiaričov a lineárnych urýchľovačov, vykonávané výlučne z obsluhovne pomocou diaľkovo ovládaných prístrojov.
4.
Činnosti vykonávané pri dozore, kontrole a meraní neionizujúceho žiarenia.
C.
CHEMICKÉ ŠKODLIVINY
1.
Činnosti vykonávané v chemickom, fyzikálno-chemickom alebo inom skúšobnom laboratóriu.
2.
Dozor vykonávaný nad nádržkovými vozňami a nádržkovými kontajnermi prepravujúcimi skvapalnené plyny, ropné látky, žieravé a jedovaté látky, ktorý je spojený s rizikom inhalácie zvyškov chemických škodlivín pri vnútornej fyzickej prehliadke týchto zariadení.
D.
FYZIKÁLNE VPLYVY
Činnosti vykonávané v prostredí nadmerného hluku, kde ekvivalentná hladina hluku pre denný služobný čas je vyššia ako 90 dB(A).
II.
skupina
A.
PROFESIONÁLNE INFEKCIE
Činnosti vykonávané veterinárnymi zamestnancami pri priamom styku s infekčným materiálom a predmetmi vrátane odpadu v asanačných ústavoch, kafilériách, veterinárnych prosektúrach a pod.
B.
IONIZUJÚCE ŽIARENIE A NEIONIZUJÚCE ŽIARENIE
1.
Činnosti vykonávané pri výrobe rádioaktívnych žiaričov, montáž a demontáž uzavretých žiaričov do ochranných tieniacich krytov, prepravných obalov, skúšanie a testovanie röntgenových prístrojov, činnosti v centrálnom sklade rádioaktívnych žiaričov.
2.
Činnosti vykonávané na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi v kontrolovanom pásme pracoviska.
3.
Manipulácia s rádioaktívnymi odpadmi, obsluha zariadení na spracovanie tuhých, kvapalných a plynných odpadov, napr. nalisovaním, spaľovaním, separáciou, zahustením, koncentráciou a pod., a dekontaminácia zariadení a pracovných priestorov na pracoviskách s rádioaktívnymi látkami.
4.
Činnosti vykonávané pri riadení a prevádzke urýchľovačov častíc (betatrón, cyklotrón), neutrónových generátorov a školských reaktorov.
5.
Činnosti vykonávané s pulzovými generátormi s veľmi vysokými frekvenciami.
C.
CHEMICKÉ ŠKODLIVINY
Činnosti vykonávané s vysokorizikovými chemickými škodlivinami, ktoré sú klasifikované ako mimoriadne nebezpečné jedy, vykonávané v úzkom kontakte s nimi, kde vykonávanie činností je podmienené náročnou odbornou prípravou, individuálnou fyziologickou a psychologickou spôsobilosťou a vysokými požiadavkami na dôsledné dodržiavanie zásad ochrany zdravia a bezpečnosti práce.
D.
FYZIKÁLNE VPLYVY
Činnosti vykonávané pilotmi a posádkou lietadiel.
1)
Napríklad zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení zákona č. 458/2000 Z. z., zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly, zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 351/1997 Z. z. Branný zákon v znení zákona č. 401/2000 Z. z.
2)
Napríklad zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 153 /2001 Z. z.
3)
Napríklad zákon č. 351/1997 Z. z. v znení zákona č. 401/2000 Z. z., zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
4)
§ 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve.
5)
Napríklad zákon č. 335/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 143 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.
6)
Zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov.
7)
Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 157/1997 Z. z. o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajských úradoch a okresných úradoch, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 163/1992 Zb., ktorým sa ustanovujú predpoklady pre výkon funkcií v orgánoch štátnej správy pre životné prostredie, ktoré si vyžadujú osobitnú odbornú spôsobilosť v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 79/1981 Zb. o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve, zákon č. 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 70/2000 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 153/2001 Z. z.
8)
§ 8 ods. 2 a 3 a § 59 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
§ 19 a 43 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.
9)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
11)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
12)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.
14)
Napríklad § 143 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. v znení zákona č. 86/2000 Z. z.
17)
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.
18)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
19)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
20)
§ 26 zákona č. 351/1997 Z. z.
21)
Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
22)
§ 22 a 43b zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
23)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
27)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
28)
Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z.
31)
§ 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
32)
Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
33)
Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.