245/1999 Z. z.

Vyhlásené znenie

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

245
VYHLÁŠKA
Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky
zo 6. septembra 1999
o havarijnom plánovaní pre prípad nehody alebo havárie
Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) podľa § 25 ods.19 zákona č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č.174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. ustanovuje:
§ 1
Táto vyhláška upravuje
a)
obsah, náležitosti a postup vypracovania
1.
havarijného plánu jadrového zariadenia (ďalej len „vnútorný havarijný plán“),
2.
plánu ochrany obyvateľov v oblasti ohrozenia (ďalej len „plán ochrany“),
3.
havarijného dopravného poriadku,1)
b)
opatrenia a postupy,2) ktoré vytvoria predpoklady na prevenciu, zdolanie alebo zmiernenie následkov nehôd a havárií,
c)
spôsob informovania verejnosti,
d)
vymedzenie oblasti ohrozenia v okolí jadrového zariadenia,
e)
periodicitu precvičovania havarijných plánov.
§ 2
(1)
Havarijné plánovanie pre prípad nehody alebo havárie sa zabezpečuje pre tieto zdroje únikov rádioaktívnych látok do životného prostredia
a)
z jadrového zariadenia na území Slovenskej republiky,
b)
z jadrového zariadenia mimo územia Slovenskej republiky,
c)
z prepravovaných jadrových materiálov, vyhoretého jadrového paliva alebo z rádioaktívnych odpadov na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky.
(2)
Únik rádioaktívnych látok do životného prostredia z iných zdrojov, ako sú uvedené v odseku 1, a požiadavky na ochranu obyvateľov podľa osobitných predpisov 3), 4) nie sú touto vyhláškou dotknuté.
§ 3
(1)
Prevádzkovateľ jadrového zariadenia pri spracovaní jednotlivých častí vnútorného havarijného plánu postupuje tak, aby v ňom boli zahrnuté všetky opatrenia potrebné na zisťovanie a zdolávanie nehôd a havárií.5)
(2)
Vnútorný havarijný plán obsahuje
a)
všeobecnú časť,
b)
organizáciu havarijnej odozvy,
c)
prílohy.
(3)
Všeobecná časť obsahuje najmä
a)
cieľ vnútorného havarijného plánu,
b)
rozsah platnosti vnútorného havarijného plánu,
c)
určenie zodpovednosti útvarov a jednotlivcov za výkon opatrení určených vo vnútornom havarijnom pláne v rámci organizačnej štruktúry prevádzkovateľa jadrového zariadenia,
d)
zoznam nadväzujúcich prevádzkových predpisov a operatívnych postupov,
e)
definície, skratky a označenia použité vo vnútornom havarijnom pláne,
f)
opis jednotlivých kapitol vnútorného havarijného plánu.
(4)
Organizácia havarijnej odozvy obsahuje najmä
a)
klasifikáciu udalostí na jadrovom zariadení s postupmi na určenie závažnosti udalosti (§ 4),
b)
opis organizačnej štruktúry prevádzkovateľa jadrového zariadenia v závislosti od stupňa závažnosti udalosti a spôsob riadenia pre danú udalosť,
c)
spôsob vyhlasovania jednotlivých stupňov závažnosti udalosti,
d)
plán varovania obyvateľov a plán vyrozumenia osôb na území jadrového zariadenia a v oblasti ohrozenia a oznamovanie udalosti (§ 5),
e)
opis technických a materiálnych prostriedkov určených na zvládnutie nehody alebo havárie alebo zmiernenie ich následkov,
f)
opis systému spohotovenia (§ 6),
g)
plán monitorovania územia a okolia jadrového zariadenia (§ 7),
h)
plán ochrany zamestnancov jadrového zariadenia a ďalších osôb, ktoré sa s vedomím prevádzkovateľa zdržujú na území jadrového zariadenia6) (§ 8),
i)
precvičovanie havarijného plánu a školenia (§ 9),
j)
väzbu na plán ochrany,
k)
kritériá na ukončenie núdzových stavov a zásady obnovy na jadrovom zariadení,
l)
spôsob informovania verejnosti (§ 10),
m)
zoznam orgánov, organizácií a osôb zúčastnených na činnosti podľa havarijných plánov,
n)
plán zdravotníckych opatrení,4)
o)
zoznam podkladov použitých pri spracovaní organizácie havarijnej odozvy.
(5)
Prílohy obsahujú najmä
a)
štandardné operatívne postupy s opisom činnosti členov organizácie havarijnej odozvy pri všetkých stupňoch závažnosti udalosti,
b)
formuláre pre prvotné a následné priebežné informovanie nadriadených a dozorných orgánov a organizácií zúčastnených na havarijnom plánovaní,
c)
príklady vybraných udalostí s klasifikáciou podľa stupňa ich závažnosti vrátane odhadu množstva a časového priebehu úniku rádioaktívnych látok,
d)
súbeh prevádzky jadrového zariadenia a výstavby iných celkov na území jadrového zariadenia s dopadom na havarijné plánovanie,
e)
grafické prílohy, najmä plán jadrového zariadenia, plán rozmiestnenia úkrytov, štruktúru organizácie havarijnej odozvy, oblasť ohrozenia s pásmami, sektormi, evakuačnými trasami s uvedením názvu evakuačných priestorov.
(6)
Organizáciou havarijnej odozvy sa rozumie zriadenie a usporiadanie útvarov a zaradenie jednotlivcov v organizačnej štruktúre prevádzkovateľa jadrového zariadenia v takých vzájomných väzbách, ktoré zabezpečia vykonanie všetkých činností potrebných na uvedenie jadrového zariadenia do bezpečného stavu, ako aj na ochranu osôb na území jadrového zariadenia a v okolí jadrového zariadenia.
§ 4
(1)
Na účely havarijného plánovania a informovania úradu7) sa udalosti8) podľa stupňa závažnosti klasifikujú takto:
a)
1. stupeň (pohotovosť) – udalosť, pri ktorej je porušená jadrová bezpečnosť alebo nastala udalosť, ktorá môže viesť k nedovolenému ožiareniu zamestnancov v priestoroch jadrového zariadenia, a v prípade nepriaznivého vývoja udalosti hrozí únik rádioaktívnych látok mimo priestorov jadrového zariadenia,
b)
2. stupeň (núdzový stav na území jadrového zariadenia) – udalosť, ktorá vedie alebo môže viesť k úniku rádioaktívnych látok mimo priestorov jadrového zariadenia a na jeho územie,
c)
3. stupeň (núdzový stav v okolí jadrového zariadenia) – udalosť, ktorá vedie alebo môže viesť k závažnému úniku rádioaktívnych látok do okolia jadrového zariadenia.
(2)
Ak dôjde k vyhláseniu jednotlivých stupňov závažnosti, vykonajú sa najmä tieto činnosti:
a)
pri prvom stupni sa vyrozumejú príslušné útvary organizácie havarijnej odozvy na území jadrového zariadenia, a ak je to potrebné, aj osoby podľa plánu ochrany; tento stupeň sa rovná obdobiu ohrozenia9) v pláne ochrany,
b)
pri druhom stupni sa spohotoví organizácia havarijnej odozvy a prebehne vyrozumenie osôb podľa plánu ochrany a príprava varovania obyvateľov; vykonávajú sa iba niektoré opatrenia podľa plánu ochrany,
c)
pri treťom stupni sa zavedú všetky ochranné opatrenia pre obyvateľov v okolí jadrového zariadenia; vykonajú sa všetky opatrenia podľa plánu ochrany.
(3)
Územím jadrového zariadenia sa rozumie územie, na ktorom sa nachádza jadrové zariadenie a jeho jednotlivé časti a ktoré je ohraničené bariérou stráženého priestoru.
(4)
Okolím jadrového zariadenia sa rozumie územie v oblasti ohrozenia (§ 18 ods. 2) mimo územia jadrového zariadenia.
§ 5
(1)
Plán varovania obyvateľov a plán vyrozumenia osôb na území jadrového zariadenia a v oblasti ohrozenia obsahuje
a)
opis systému varovania obyvateľov a vyrozumenia osôb,10)
b)
varovné signály a spôsob oznamovania udalosti na území jadrového zariadenia,
c)
varovné signály a doplňujúce hovorené informácie na varovanie obyvateľov,11)
d)
postup vyhlasovania varovných signálov,
e)
opis systému varovania osôb na území jadrového zariadenia a opis systému vyrozumenia osôb činných pri riešení udalosti na jadrovom zariadení.
(2)
Plány vyrozumenia osôb obsahujú spôsob, postupnosť a časové limity na vyrozumenie osôb na území jadrového zariadenia a v oblasti ohrozenia.
(3)
Úrad zabezpečuje funkciu styčného miesta,12) ktorému prevádzkovateľ jadrového zariadenia ohlasuje
a)
udalosť 1. stupňa závažnosti bezodkladne, najneskôr však do 24 hodín,
b)
udalosť 2. a 3. stupňa závažnosti bezodkladne, najneskôr však do 30 minút.
§ 6
(1)
Opis systému spohotovenia organizácie havarijnej odozvy obsahuje najmä
a)
kritériá pre spohotovenie útvarov organizácie havarijnej odozvy,
b)
signály a postupy pri spohotovení,
c)
povinnosti všetkých útvarov organizácie havarijnej odozvy.
(2)
Na zabezpečenie činnosti spohotovenej organizácie havarijnej odozvy zriaďuje prevádzkovateľ jadrového zariadenia havarijné riadiace stredisko a podporné strediská.
§ 7
Plán monitorovania územia jadrového zariadenia a okolia jadrového zariadenia obsahuje najmä
a)
postupy, prostriedky, činnosti a opatrenia pri monitorovaní technologických parametrov jadrového zariadenia,
b)
postupy, prostriedky, činnosti a opatrenia pri monitorovaní radiačnej a meteorologickej situácie na území jadrového zariadenia a v okolí jadrového zariadenia.
§ 8
(1)
Plán ochrany zamestnancov jadrového zariadenia a ďalších osôb na území jadrového zariadenia (ďalej len „plán ochrany zamestnancov“) určuje technické a zdravotné prostriedky a organizačné zabezpečenie ochrany zamestnancov jadrových zariadení a ďalších osôb, ktoré sa so súhlasom prevádzkovateľa zdržujú na území jadrového zariadenia pri udalostiach všetkých stupňov závažnosti. Jeho súčasťou je plán zdravotníckych opatrení zamestnancov a ďalších osôb.3), 4)
(2)
Plán ochrany zamestnancov obsahuje najmä
a)
spôsob evidencie a kontroly pohybu zamestnancov a ďalších osôb6) na území jadrového zariadenia,
b)
zásady sústredenia, ukrytia a evakuácie zamestnancov a ďalších osôb,
c)
spôsob poskytovania ochranných pomôcok a zdravotníckych prostriedkov vrátane prostriedkov jódovej profylaxie,
d)
spôsob poskytovania ochranných prostriedkov na protipožiarnu ochranu,
e)
spôsob dekontaminácie a prehľad prostriedkov na dekontamináciu zamestnancov a ďalších osôb.
§ 9
(1)
Prevádzkovateľ jadrového zariadenia preukázateľne oboznamuje s obsahom vnútorného havarijného plánu všetkých zamestnancov a ďalšie osoby zdržujúce sa na území jadrového zariadenia so súhlasom prevádzkovateľa pri nástupe do práce u prevádzkovateľa a pri zmene pracovného zaradenia a potom najmenej raz za rok v rozsahu ich pracovného zaradenia. Systém školení prevádzkovateľa jadrového zariadenia zahŕňa aj oboznamovanie zamestnancov o podstatných zmenách v havarijnom pláne. O oboznámení vedie prevádzkovateľ evidenciu.
(2)
Útvary organizácie havarijnej odozvy vykonávajú cvičenia najmenej dvakrát za rok.
(3)
Cvičenie so zapojením celej organizácie havarijnej odozvy prevádzkovateľa jadrového zariadenia sa vykonáva najmenej jedenkrát za rok. Spracovanú dokumentáciu k cvičeniu predkladá prevádzkovateľ jadrového zariadenia úradu na kontrolu.13)
(4)
Vnútorný havarijný plán sa precvičuje s útvarmi určenými v pláne ochrany jedenkrát za tri roky.
(5)
O každom cvičení vedie prevádzkovateľ jadrového zariadenia príslušnú dokumentáciu vrátane komplexného vyhodnotenia a opatrení na odstránenie nedostatkov po cvičení.
(6)
Prevádzkovateľ jadrového zariadenia do konca kalendárneho roka informuje úrad o záväzných termínoch cvičení na nasledujúci rok.
(7)
Prevádzkovateľ jadrového zariadenia predkladá úradu ročné vyhodnotenie cvičení za uplynulý rok najneskôr do konca marca nasledujúceho roku.
§ 10
(1)
Prevádzkovateľ jadrového zariadenia pravidelne informuje verejnosť o tých činnostiach a dokumentoch v oblasti havarijného plánovania, ktoré súvisia s ochranou obyvateľov v oblasti ohrozenia. Informácie pre verejnosť obsahujú najmenej tie údaje, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1. Uvedené informácie pravidelne aktualizuje v nadväznosti na aktualizáciu vnútorného havarijného plánu (§ 11).
(2)
Prevádzkovateľ jadrového zariadenia informuje verejnosť o udalosti na základe jej hodnotenia. Pri informovaní verejnosti používa medzinárodnú stupnicu hodnotenia udalosti na jadrových zariadeniach uvedenú v prílohe č. 2, doplnenú o údaje, ktorých minimálny rozsah je uvedený v prílohe č. 3 bode 1.
(3)
Na účely informovania verejnosti v oblasti havarijného plánovania sa využíva informačné stredisko prevádzkovateľa jadrového zariadenia; špecializovaná funkcia zriadená podľa osobitného predpisu14) je zaradená v rámci organizácie havarijnej odozvy. Prevádzkovateľ jadrového zariadenia spracuje predpis o spôsobe informovania verejnosti.
§ 11
(1)
Prevádzkovateľ jadrového zariadenia aktualizuje vnútorný havarijný plán podľa skutočného stavu jadrového zariadenia, stavu prostriedkov určených na zvládnutie nehody alebo havárie a na základe výsledkov cvičení a kontrol.
(2)
Každú aktualizáciu vnútorného havarijného plánu prevádzkovateľ jadrového zariadenia predkladá úradu v troch výtlačkoch. Aktualizácia častí vnútorného havarijného plánu podľa § 3 ods. 3 a 4 písm. a) až l) podlieha schváleniu úradu.15)
(3)
Požiadavky na obsah alebo aktualizáciu obsahu vnútorného havarijného plánu podľa osobitných predpisov 3), 4) nie sú touto vyhláškou dotknuté.
§ 12
Prevádzkovateľ jadrového zariadenia vykoná komplexné prehodnotenie vnútorného havarijného plánu raz za päť rokov a prehodnotený plán predloží úradu na opätovné schválenie v troch výtlačkoch.
§ 13
(1)
Plán ochrany sa vypracúva podľa osobitných predpisov3) v nadväznosti na vnútorný havarijný plán.
(2)
Plán ochrany obsahuje požiadavky na opatrenia
a)
v období ohrozenia,
b)
v skorej fáze,
c)
v prechodnej fáze,
d)
v neskorej fáze.
(3)
Obdobie ohrozenia9) je obdobie, počas ktorého je udalosť 8) klasifikovaná prvým stupňom závažnosti.
(4)
Skorá fáza je charakterizovaná začiatkom úniku rádioaktívnych látok a pretrvávaním úniku rádioaktívnych látok z jadrového zariadenia do ovzdušia, ktorý vo forme prechádzajúceho rádioaktívneho mraku je zdrojom rádioaktívnej kontaminácie, vonkajšieho ožiarenia a vdychovania rádioaktívnych látok obyvateľmi.
(5)
Prechodná fáza je charakterizovaná skončením úniku rádioaktívnych látok z jadrového zariadenia. Obyvatelia sú potenciálne v tejto fáze ohrozovaní predovšetkým vonkajším ožiarením z rádioaktívne kontaminovaných povrchov (pôda, cesty, domy a pod.) alebo vnútorným ožiarením, ktoré je spôsobené konzumovaním rádioaktívne kontaminovaných požívatín a vody alebo vnútorným ožiarením.
(6)
Neskorá fáza je charakterizovaná postupným odvolávaním ochranných opatrení a prechodom k bežnému spôsobu života. Obyvatelia môžu byť potenciálne v neskorej fáze ohrozovaní z tých istých zdrojov ako v prechodnej fáze.
§ 14
Opatrenia v období ohrozenia sú najmä
a)
vyrozumenie osôb činných pri riešení udalosti a príprava varovania obyvateľov,
b)
príprava na prípadné uskutočnenie neodkladných opatrení v skorej fáze (§ 15) oblasti ohrozenia (§ 18 ods. 2),
c)
informovanie verejnosti o opatreniach v období ohrozenia najmenej v rozsahu údajov uvedených v prílohe č. 3.
§ 15
(1)
Neodkladné opatrenia v skorej fáze sú najmä
a)
varovanie obyvateľov a vyrozumenie osôb činných pri riešení následkov udalosti,16)
b)
monitorovanie radiačnej situácie,
c)
regulácia pohybu osôb,
d)
ukrytie a ochrana v budovách,
e)
jódová profylaxia,4)
f)
evakuácia,
g)
používanie prostriedkov individuálnej ochrany a prostriedkov ochrany povrchu tela,
h)
čiastočná hygienická očista osôb a vecí,
i)
zákaz spotreby nechránených požívatín, vody a krmív.4)
(2)
Neodkladné opatrenia podľa odseku 1, písm. d) až f) sa plánujú v súlade s hodnotami zásahových úrovní uvedenými v prílohe č. 4.
(3)
Neodkladné opatrenia sa musia vykonať ihneď bez čakania na výsledky monitorovania skutočnej radiačnej situácie.
(4)
Zásahovou úrovňou je odôvodnená hodnota odvrátenej dávky alebo prognózy očakávanej dávky; jej prekročenie je dôvodom na zavedenie neodkladného alebo následného opatrenia.
(5)
Ukrytím a ochranou v budovách je neodkladné opatrenie, ktorého cieľom je zníženie alebo odvrátenie príjmu rádioaktívnych látok vdychovaním, a zníženie alebo odvrátenie vonkajšieho ožiarenia jednotlivca z obyvateľov počas prechodu rádioaktívneho mraku. Na ukrytie sa využívajú utesnené bytové a nebytové priestory a ochranné stavby.3)
(6)
O neodkladných opatreniach musí byť verejnosť informovaná najmenej v rozsahu údajov uvedených v prílohe č. 3.
§ 16
(1)
Následné opatrenia v prechodnej a neskorej fáze sú najmä
a)
regulácia spotreby požívatín, vody a krmív rádioaktívne kontaminovaných,4)
b)
regulácia pohybu osôb,
c)
prechodné presídlenie alebo trvalé presídlenie podľa vyhodnotenia aktuálnej radiačnej situácie a prognózy jej vývoja,
d)
dekontaminácia postihnutého územia.
(2)
Následné opatrenia podľa odseku 1 písm. c) sa plánujú v súlade s hodnotami zásahových úrovní uvedenými v prílohe č. 4.
(3)
Reguláciou spotreby požívatín, vody a krmív je následné opatrenie, ktorého cieľom je zníženie nežiaduceho ožiarenia jednotlivca z obyvateľov a ktoré sa nariaďuje pri prekročení operačných zásahových úrovní.
(4)
Prechodným presídlením alebo trvalým presídlením je následné opatrenie určené na zníženie alebo vylúčenie následkov pôsobenia rádioaktívnych látok na jednotlivca z obyvateľov,17) ak je prekročená zásahová úroveň.
(5)
O následných opatreniach musí byť verejnosť informovaná najmenej v rozsahu údajov uvedených v prílohe č. 3.
§ 17
Činnosti uvedené v pláne ochrany, týkajúce sa organizácie havarijnej odozvy prevádzkovateľa jadrového zariadenia, sa precvičujú raz za tri roky.18)
§ 18
(1)
Oblasť ohrozenia sa vymedzuje na základe žiadosti a posúdenia podkladov prevádzkovateľa jadrového zariadenia.19)
(2)
Oblasť ohrozenia je územie v tvare kruhu, ktorého stred a polomer navrhne v žiadosti podľa odseku 1 prevádzkovateľ jadrového zariadenia.
(3)
Polomer oblasti ohrozenia je
a)
30 km v lokalite Jaslovské Bohunice,
b)
20 km v lokalite Mochovce.
(4)
Ak hranica vymedzenia oblasti ohrozenia zasahuje sídelný útvar, za ohrozené územie sa považuje celý sídelný útvar.20)
§ 19
Plán ochrany sa aktualizuje, ak dôjde k zmene vo vnútornom havarijnom pláne alebo ak dôjde k zmene v oblasti ohrozenia, ktorá má vplyv na zabezpečenie ochrany obyvateľov.
§ 20
(1)
Havarijný dopravný poriadok obsahuje najmä
a)
všeobecné zásady prepravy jadrových materiálov, vyhoretého jadrového paliva alebo rádioaktívnych odpadov vo vzťahu k opatreniam pre prípad havárie pri ich preprave21) a následného úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia,
b)
opis a kategorizáciu udalostí, ktoré môžu spôsobiť riziko úniku alebo únik rádioaktívnych látok pri preprave,
c)
spôsob a postup vyrozumenia osôb činných pri riešení ochrany obyvateľov v krajoch a okresoch, cez ktorých územie sa preprava vykonáva,
d)
vymedzenie zodpovednosti a spolupráce jednotlivých osôb a organizačných zložiek, ktoré sa zúčastňujú na preprave a na obmedzení alebo odstraňovaní následkov havárie počas prepravy,
e)
zabezpečenie havarijnej výjazdovej skupiny, ktorej úlohou je obmedzovanie alebo odstraňovanie následkov havárie počas prepravy,
f)
organizáciu a postup pri obmedzovaní alebo odstraňovaní následkov havárie počas prepravy,
g)
plán zdravotníckeho zabezpečenia,
h)
plán požiarneho zabezpečenia,
i)
spôsob monitorovania prepravovaných jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov, ako aj životného prostredia pre prípad havárie pri preprave,
j)
opis prostriedkov individuálnej ochrany,
k)
opis prostriedkov na zabezpečenie dekontaminácie,
l)
spôsob informovania verejnosti pre prípad havárie pri preprave podľa požiadaviek uvedených v prílohe č. 3.
(2)
Osoby, ktoré zabezpečujú prípravu havarijných dopravných poriadkov, sa pripravujú a precvičujú na plnenie úloh podľa havarijného dopravného poriadku a plánu ochrany. Prípravu týchto osôb zabezpečuje fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa zúčastňuje v procese prípravy a realizácie opatrení podľa havarijných dopravných poriadkov.
(3)
Osoby, ktoré vykonávajú a zabezpečujú dopravu, musia preukázať absolvovanie školenia, nácviku a cvičenia z havarijného dopravného poriadku.
(4)
Požiadavky na obsah havarijného dopravného poriadku podľa osobitných predpisov 3), 4) nie sú touto vyhláškou dotknuté.
§ 21
Právnické osoby, fyzické osoby a orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy, ktoré spracúvajú vnútorný havarijný plán podľa § 3, 4 a 11 alebo plán ochrany podľa § 13 až 16, uvedú ich do súladu s touto vyhláškou najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jej účinnosti.
§ 22
Zrušuje sa § 36 úpravy Československej komisie pre atómovú energiu č. 6/1980 z 23. januára 1980 o zaistení jadrovej bezpečnosti pri spúšťaní a prevádzke jadrovoenergetických zariadení, registrovanej v čiastke 13/1980 Zb.
§ 23
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbra 1999.
Miroslav Lipár v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 245/1999 Z. z.
Minimálny rozsah údajov na pravidelné informovanie verejnosti
1. Základné informácie o ionizujúcom žiarení a jeho účinkoch na zdravie obyvateľov a vplyve na životné prostredie.
2. Základné informácie o možných udalostiach na jadrových zariadeniach, ich klasifikovaní podľa stupňa závažnosti a možných následkoch na obyvateľov a životné prostredie.
3. Základný princíp plánov ochrany vrátane varovania obyvateľov a vyrozumenia osôb.
4. Základné reakcie obyvateľov pri jednotlivých udalostiach.
Príloha č. 2 k vyhláške č. 245/1999 Z. z.
Medzinárodná stupnica na hodnotenie udalostí na jadrových zariadeniach (INES*) na účely informovania verejnosti
Havária 7
Veľmi vážna, havária s účinkami na okolie
6
Vážna havária s účinkami na okolie
5
Havária s účinkami na okolie
4
Havária s vážnymi účinkami na jadrové zariadenie
Nehoda 3
Vážna nehoda
2
Nehoda
1
Porucha
Udalosť pod stupnicou 0
Odchýlka

*) INES - International Nuclear Event Scale
Príloha č. 3 k vyhláške č. 245/1999 Z. z.
Minimálny rozsah údajov na informovanie verejnosti pre prípad udalosti (nehody alebo havárie) na jadrovom zariadení
1.
Informácie o udalosti, stupni závažnosti a predpokladanom vývoji udalosti (§ 4 a 10).
2.
Informácie o opatreniach v období ohrozenia (§ 14).
3.
Informácie o neodkladných a následných opatreniach na ochranu obyvateľov (§ 15 a 16).
Príloha č. 4 k vyhláške č. 245/1999 Z. z.
Zásahové úrovne na neodkladné a následné opatrenia na ochranu obyvateľov
Neodkladné opatrenie Zásahová úroveň a), b)
Ukrytie a ochrana v budovách 10 mSv c)
Jódová profylaxia 100 mGy d)
Evakuácia 50 mSv e)
Následné opatrenie Zásahová úroveň a), b)
Prechodné presídlenie pre prvý mesiac 30mSv
pre každý ďalší mesiac 10 mSv
Trvalé presídlenie pre celý život (50 rokov) 1 000 mSv
1)
§ 25 ods. 3 zákona č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z.
2)
3)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. a zákona č. 117/1998 Z. z., vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 300/1996 Z. z. o zabezpečovaní ochrany obyvateľstva pri výrobe, preprave, skladovaní a manipulácii s nebezpečnými škodlivinami v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 347/1998 Z. z.
4)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. a zákona č. 290/1996 Z. z.
5)
§ 25 zákona č. 130/1998 Z. z.
10)
Napríklad vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 348/1998 Z. z. o zabezpečovaní technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany.
12)
Napríklad § 31 písm. g) zákona č. 130/1998 Z. z.
14)
§ 6 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 348/1998 Z. z.
16)
§ 3 ods. 14 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení zákona č. 117/1998 Z. z.
17)
§ 3 ods. 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení zákona č. 117/1998 Z. z.
18)
Napríklad vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 303/1996 Z. z. na zabezpečovanie prípravy na civilnú ochranu v znení vyhlášky č. 384/1998 Z. z., vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 27/1995 Z. z. o zabezpečovaní jednotiek civilnej ochrany v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 268/1998 Z. z. a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení zákona č. 117/1998 Z. z.
20)
§ 3 ods. 5 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 300/1996 Z. z. v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 347/1998 Z. z.
a)
Zásahová úroveň je odvrátenou dávkou, to znamená, že opatrenie bude nariadené, ak týmto opatrením bude odvrátená daná dávka.
b)
Úrovne pre všetky opatrenia zodpovedajú priemernej dávke jednotlivca z obyvateľov v oblasti najvyššieho ohrozenia.
c)
Pre ukrytie na čas najviac dvoch dní.
d)
Ekvivalentná dávka v štítnej žľaze pre všetky vekové kategórie.
e)
Pre evakuáciu na čas siedmich dní.