• Dátum účinnosti

330/1998 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 03.11.1998

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

330
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 5. mája 1988 bol v Štrasburgu otvorený na podpis Dodatkový protokol k Európskej sociálnej charte.
V mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bol podpísaný 27. mája 1992 v Štrasburgu. Slovenská republika ako jeden z nástupníckych štátov po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sukcedovala do podpisu.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dodatkovým protokolom svojím uznesením č. 1026 z 27. marca 1998. Predseda vlády Slovenskej republiky v zastúpení prezidenta Slovenskej republiky ho ratifikoval 29. mája 1998 a ratifikačná listina bola uložená a zaregistrovaná u depozitára charty, generálneho tajomníka Rady Európy, 22. júna 1998.
Dodatkový protokol nadobudol platnosť 4. septembra 1992 na základe článku 10 ods. 2 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 21. júla 1998 na základe článku 10 ods. 3.
DODATKOVÝ PROTOKOL k Európskej sociálnej charte1)
Preambula
Členské štáty Rady Európy, ktoré sú signatármi tohto protokolu,
súc rozhodnuté prijať nové opatrenia na rozšírenie ochrany sociálnych a hospodárskych práv zaručenej Európskou sociálnou chartou, otvorenou na podpis v Turíne 18. októbra 1961 (ďalej len „charta“), dohodli sa takto:
I. ČASŤ
Strany prijímajú za cieľ svojej politiky sledovať všetkými vhodnými prostriedkami na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni dosiahnutie podmienok na účinný výkon týchto práv a zásad:
1.
Všetci pracovníci2) majú právo na rovnaké príležitosti a rovnaké zaobchádzanie vo veciach zamestnania a povolania bez diskriminácie založenej na pohlaví.
2.
Pracovníci majú právo na informácie a konzultácie v rámci podniku.
3.
Pracovníci majú právo zúčastňovať sa na určovaní a zlepšovaní pracovných podmienok a pracovného prostredia v podniku.
4.
Každá staršia osoba má právo na sociálnu ochranu.
II. ČASŤ
Strany sa v súlade s III. časťou zaväzujú považovať sa za viazané záväzkami vyplývajúcimi z týchto článkov.
Článok 1
Právo na rovnaké príležitosti a rovnaké zaobchádzanie vo veciach zamestnania a povolania bez diskriminácie založenej na pohlaví
1.
Na zabezpečenie účinného výkonu práva na rovnaké príležitosti a rovnaké zaobchádzanie vo veciach zamestnania a povolania bez diskriminácie založenej na pohlaví sa strany zaväzujú priznať toto právo a prijať príslušné opatrenia na zabezpečenie alebo podporu jeho uplatňovania v týchto oblastiach:
- prístup k zamestnaniu, ochrana pred prepustením a zamestnanie po návrate do práce,
- poradenstvo pri voľbe povolania, odborné vzdelávanie, odborné preškoľovanie a pracovná rehabilitácia,
- podmienky zamestnania a pracovné podmienky vrátane odmeňovania,
- odborný a funkčný postup v zamestnaní.
2.
Za diskriminačné podľa odseku 1 tohto článku sa nepovažujú ustanovenia týkajúce sa ochrany žien, najmä v prípade tehotenstva, pôrodu a obdobia po pôrode.
3.
Odsek 1 tohto článku nebráni prijatiu osobitných opatrení zameraných na odstránenie faktických nerovností.
4.
Pracovné činnosti, ktoré svojou povahou alebo podmienkami vykonávania možno zveriť len osobám určitého pohlavia, sa môžu vylúčiť z rozsahu aplikácie tohto článku alebo niektorých jeho ustanovení.
Článok 2
Právo na informácie a konzultácie
1.
Na zabezpečenie účinného výkonu práva pracovníkov na informácie a konzultácie v rámci podniku sa zmluvné strany zaväzujú prijať alebo podporovať opatrenia v súlade s vnútroštátnym zákonodarstvom a praxou, ktoré umožnia pracovníkom alebo ich zástupcom:
a)
byť pravidelne alebo vo vhodnom čase a zrozumiteľným spôsobom informovaní o hospodárskej a finančnej situácii podniku, ktorý ich zamestnáva, pričom sprístupnenie určitých informácií, ktoré by mohli uškodiť podniku, sa môže odmietnuť alebo sa môže vyžadovať, aby sa pokladali za dôverné,
b)
byť vo vhodnom čase prizvaní na konzultácie k navrhovaným rozhodnutiam, ktoré by sa mohli podstatným spôsobom dotknúť záujmov pracovníkov, a najmä k takým rozhodnutiam, ktoré by mali vážny vplyv na zamestnanosť v podniku.
2.
Strany môžu z rozsahu aplikácie odseku 1 tohto článku vylúčiť podniky zamestnávajúce nižší než istý počet pracovníkov tak, ako to ustanovuje vnútroštátne zákonodarstvo alebo ako to vyplýva z vnútroštátnej praxe.
Článok 3
Právo zúčastňovať sa na určovaní a zlepšovaní pracovných podmienok a pracovného prostredia
1.
Na zabezpečenie účinného výkonu práva pracovníkov zúčastňovať sa na určovaní a zlepšovaní pracovných podmienok a pracovného prostredia v podniku sa zmluvné strany zaväzujú prijať alebo podporovať opatrenia umožňujúce pracovníkom alebo ich zástupcom v súlade s vnútroštátnym zákonodarstvom a praxou prispievať:
a)
k určovaniu a zlepšovaniu pracovných podmienok, organizácie práce a pracovného prostredia,
b)
k ochrane bezpečnosti a zdravia v podniku,
c)
k organizácii sociálnych služieb, sociálnokultúrnych služieb a zariadení podniku,
d)
ku kontrole dodržiavania predpisov v týchto veciach.
2.
Strany môžu vylúčiť z rozsahu pôsobnosti odseku 1 tohto článku podniky zamestnávajúce nižší počet pracovníkov než istý počet pracovníkov tak, ako to ustanovuje vnútroštátne zákonodarstvo alebo ako to vyplýva z vnútroštátnej praxe.
Článok 4
Právo starších osôb na sociálnu ochranu
Na zabezpečenie účinného výkonu práva starších osôb na sociálnu ochranu sa zmluvné strany zaväzujú prijať alebo podporovať buď priamo, alebo v spolupráci s verejnými alebo súkromnými organizáciami príslušné opatrenia zamerané najmä:
1.
na umožnenie starším osobám zostať podľa možností čo najdlhšie plnohodnotnými členmi spoločnosti prostredníctvom:
a)
príslušných zdrojov, ktoré im umožnia dôstojný život a aktívnu účasť na verejnom, spoločenskom a kultúrnom živote,
b)
poskytovania informácií o službách a zariadeniach pre staršie osoby a o možnostiach ich využitia,
2.
na umožnenie starším osobám slobodne si zvoliť spôsob života a viesť nezávislý život v ich zvyčajnom prostredí tak dlho, ako si želajú a ako je to možné, prostredníctvom sprostredkovania:
a)
bytov primeraných ich potrebám a zdravotnému stavu alebo príslušnej pomoci na úpravu bytu,
b)
zdravotnej starostlivosti a služieb, ktoré vyžaduje ich stav,
3.
na zabezpečenie primeranej pomoci starším osobám žijúcim v príslušných zariadeniach pre dôchodcov pri rešpektovaní ich súkromia a na zaručenie ich účasti na určovaní životných podmienok v danom zariadení.
III. ČASŤ
Článok 5
Záväzky
1.
Každá zo strán sa zaväzuje:
a)
považovať I. časť tohto protokolu za vyhlásenie určujúce ciele, o ktorých uskutočnenie sa usiluje všetkými vhodnými prostriedkami, v súlade s ustanoveniami úvodného odseku uvedenej časti,
b)
považovať sa za viazanú jedným alebo viacerými článkami II. časti tohto protokolu.
2.
Článok alebo články vybraté v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. b) tohto článku oznámi zmluvný štát generálnemu tajomníkovi Rady Európy v čase uloženia svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo o schválení.
3.
Každá zo strán môže kedykoľvek neskôr vyhlásiť oznámením generálnemu tajomníkovi, že sa považuje za viazanú ktorýmkoľvek ďalším článkom II. časti tohto protokolu, ktorý ešte neprijala, v súlade s ustanoveniami odseku 1 tohto článku. Takéto ďalšie záväzky sa považujú za neoddeliteľnú súčasť ratifikácie, prijatia alebo schválenia a majú rovnaký účinok v tridsiaty deň po dni oznámenia.
IV. ČASŤ
Článok 6
Kontrola dodržiavania prijatých záväzkov
Strany predložia správy o uplatňovaní prijatých ustanovení II. časti tohto protokolu v správach vypracovaných podľa článku 21 charty.
V. ČASŤ
Článok 7
Uplatňovanie prijatých záväzkov
1.
Príslušné ustanovenia článkov 1 až 4 II. časti tohto protokolu sa môžu uplatňovať:
a)
zákonmi alebo predpismi a úpravami,
b)
zmluvami uzavretými medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a organizáciami pracovníkov,
c)
kombináciou týchto dvoch metód alebo
d)
inými príslušnými prostriedkami.
2.
Záväzky vyplývajúce z článkov 2 a 3 II. časti tohto protokolu sa považujú za splnené, keď sa tieto ustanovenia aplikujú na prevažnú väčšinu dotknutých pracovníkov v súlade s odsekom 1 tohto článku.
Článok 8
Vzťahy medzi chartou a týmto protokolom
1.
Ustanovenia tohto protokolu nie sú na ujmu ustanoveniam charty.
2.
Články 22 až 32 a článok 36 charty sa vzťahujú, mutatis mutandis, na tento protokol.
Článok 9
Územná aplikácia
1.
Tento protokol sa uplatňuje na metropolitné územie každej strany. Každý štát môže v čase podpísania alebo uloženia svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo o schválení spresniť vyhlásením generálnemu tajomníkovi Rady Európy, ktoré územie považuje na tento účel za svoje metropolitné územie.
2.
Každý zmluvný štát môže v čase ratifikácie, prijatia alebo schválenia tohto protokolu alebo kedykoľvek neskôr vyhlásiť oznámením generálnemu tajomníkovi Rady Európy, že sa protokol vcelku alebo v jeho časti uplatňuje na to alebo na tie mimometropolitné územia,3) ktoré sa uvádzajú v spomínanom vyhlásení, ktorých medzinárodné vzťahy zmluvný štát zabezpečuje alebo ktorých medzinárodnú zodpovednosť prevzal zmluvný štát na seba. V tomto vyhlásení zmluvný štát presne určí článok alebo články II. časti tohto protokolu, ktoré prijíma za záväzné vo vzťahu ku každému z území, ktoré sa vo vyhlásení uvádzajú.
3.
Tento protokol nadobudne platnosť vo vzťahu k územiu alebo k územiam, ktoré sa uvádzajú vo vyhlásení podľa predchádzajúceho odseku v tridsiaty deň po dni, keď generálny tajomník dostane oznámenie o tomto vyhlásení.
4.
Každá strana môže kedykoľvek neskôr urobiť vyhlásenie oznámením generálnemu tajomníkovi Rady Európy, že vo vzťahu k jednému alebo k viacerým územiam, na ktoré sa tento protokol aplikuje v súlade s odsekom 2 tohto článku, prijíma ako záväzný ktorýkoľvek ešte neprijatý článok vo vzťahu k tomuto alebo k týmto územiam. Takéto neskôr prijaté záväzky sa považujú za neoddeliteľnú súčasť pôvodného vyhlásenia vo vzťahu k danému územiu a nadobudnú rovnaký účinok v tridsiaty deň po dni, keď generálny tajomník dostane oznámenie o tomto vyhlásení.
Článok 10
Podpísanie, ratifikácia, prijatie, schválenie a nadobudnutie platnosti
1.
Tento protokol je otvorený na podpis členským štátom Rady Európy, signatárom charty. Predloží sa na ratifikáciu, prijatie alebo na schválenie. Žiaden členský štát Rady Európy nemôže ratifikovať, prijať alebo schváliť tento protokol bez toho, aby súčasne alebo predtým neratifikoval chartu. Listiny o ratifikácii, prijatí alebo o schválení sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európy.
2.
Tento protokol nadobudne platnosť v tridsiaty deň po dni uloženia tretej listiny o ratifikácii, prijatí alebo o schválení.
3.
Pre ktorýkoľvek signatársky štát, ktorý ho ratifikuje neskôr, nadobudne tento protokol platnosť v tridsiaty deň po dni uloženia jeho listiny o ratifikácii, prijatí alebo o schválení.
Článok 11
Vypovedanie
1.
Žiadna strana nemôže vypovedať tento protokol pred uplynutím päťročného obdobia odo dňa, keď pre ňu protokol nadobudol platnosť, alebo pred uplynutím každého ďalšieho dvojročného obdobia, v každom prípade po daní výpovede so šesťmesačnou výpovednou lehotou generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Takéto vypovedanie sa netýka platnosti protokolu vo vzťahu k ostatným stranám za predpokladu, že ich počet nikdy nie je nižší ako tri.
2.
Každá strana môže v súlade s ustanoveniami predchádzajúceho odseku vypovedať ktorýkoľvek prijatý článok II. časti tohto protokolu za predpokladu, že počet článkov, ktorými je táto strana viazaná, nikdy nie je nižší ako jeden.
3.
Každá strana môže vypovedať tento protokol alebo ktorýkoľvek článok II. časti protokolu za podmienok uvedených v odseku 1 tohto článku vo vzťahu ku každému z území, na ktoré sa protokol aplikuje podľa vyhlásenia v súlade s článkom 9 ods. 2 a 4.
4.
Každá strana viazaná chartou alebo týmto protokolom, ktorá vypovie chartu v súlade s ustanoveniami článku 37 ods. 1 charty, sa považuje aj za stranu, ktorá vypovedala protokol.
Článok 12
Oznámenia
Generálny tajomník Rady Európy oznámi členským štátom Rady Európy a generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu práce:
a)
každé podpísanie,
b)
uloženie každej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo o schválení,
c)
každý termín nadobudnutia platnosti tohto protokolu v súlade s článkami 9 a 10,
d)
každý ďalší akt, oznámenie alebo informáciu, ktoré sa vzťahujú na protokol.
Článok 13
Dodatok
Dodatok k tomuto protokolu je jeho neoddeliteľnou súčasťou.
Na dôkaz toho podpísaní nižšie, ktorí boli na to riadne splnomocnení, podpísali tento protokol.
Dané v Štrasburgu 5. mája 1988 v anglickom jazyku a vo francúzskom jazyku, pričom obidve znenia sú rovnako rozhodujúce, v jedinom vyhotovení, ktoré sa uloží v archíve Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy zašle každému z členských štátov Rady Európy overenú kópiu zhodnú s originálom.
Za vládu Rakúskej republiky:
Štrasburg 4. decembra 1990
Werner SAUTTER
Za vládu Belgického kráľovstva:
Štrasburg 20. mája 1992
Hugo FONDER
Za vládu Cyperskej republiky:
Štrasburg 5. mája 1988
George IACOVOU
Za vládu Dánskeho kráľovstva:
Štrasburg 27. augusta 1996
Arne BELLING
Za vládu Francúzskej republiky:
Štrasburg 22. júna 1989
Pierre de BOISDEFFRE
Za vládu Nemeckej spolkovej republiky:
Štrasburg 5. mája 1988
Hans-Dietrich GENSCHER
Za vládu Helénskej republiky (Grécka):
Štrasburg 5. mája 1988
Théodoros PANGALOS
Za vládu Islandskej republiky:
Štrasburg 5. mája 1988
Steingrimur HERMANNSSON
Za vládu Írska:
Za vládu Talianskej republiky:
Štrasburg 5. mája 1988
Antonio LA PERGOLA
Za vládu Lichtenštajnského kniežatstva:
Za vládu Luxemburského veľkovojvodstva:
Štrasburg 5. mája 1988
Jacques F. POOS
Za vládu Malty:
Za vládu Holandského kráľovstva:
Štrasburg 14. júna 1990
Allegonde NIERMAN
Za vládu Nórskeho kráľovstva:
Štrasburg 10. decembra 1993
Sven KNUDSEN
Za vládu Portugalskej republiky:
Za vládu Španielskeho kráľovstva:
Štrasburg 5. mája 1988
Pedro SOLBES
Za vládu Švédskeho kráľovstva:
Štrasburg 5. mája 1988
Pierre SCHORI
Za vládu Švajčiarskej konfederácie:
Za vládu Tureckej republiky:
Štrasburg 5. mája 1988
Mesut YILMAZ
Za vládu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska:
Za vládu Sanmarínskej republiky:
Za vládu Fínskej republiky:
Štrasburg 9. februára 1990
Dieter VITZTHUM
Za vládu Maďarskej republiky:
Za vládu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky:4)
Štrasburg 27. mája 1992
Petr MILLER
Za vládu Poľskej republiky:
Za vládu Bulharskej republiky:
Za vládu Estónskej republiky:
Za vládu Litovskej republiky:
Za vládu Slovinskej republiky:
Štrasburg 11. októbra 1997
Janez DRNOVŠEK
Za vládu Rumunska:
Za vládu Andorrského kniežatstva:
Za vládu Lotyšskej republiky:
Štrasburg 29. mája 1997
Wladimirs MAKAROVS
Za vládu Albánskej republiky:
Za vládu Moldavskej republiky:
Za vládu Ukrajiny:
Za vládu Ruskej federácie:
Za vládu Chorvátskej republiky:
Overená kópia,
za generálneho tajomníka Rady Európy:

Guy DE VEL v. r.

riaditeľ pre právne záležitosti

Štrasburg 20. augusta 1998
DODATOK K PROTOKOLU
Rozsah pôsobnosti protokolu na chránené osoby
1.
Medzi osoby, na ktoré sa vzťahujú články 1 až 4, patria cudzinci len vtedy, ak sú štátnymi príslušníkmi ostatných strán a ak zákonne pôsobia alebo zákonne pracujú na území príslušnej zmluvnej strany. Chápe sa tak, že uvedené články sa vykladajú podľa ustanovení článkov 18 a 19 charty. Tento výklad nevylučuje rozšírenie obdobných práv na iné osoby ktoroukoľvek zo strán.
2.
Každá strana poskytne utečencom, ako sú definovaní v Dohovore o postavení utečencov podpísanom v Ženeve 28. júla 1951 a v protokole z 31. januára 1967, ktorí sa zákonne zdržiavajú na území tejto strany, podľa možností čo najpriaznivejšie zaobchádzanie; v žiadnom prípade s nimi nezaobchádza horšie, ako sa na to zaviazala na základe týchto dokumentov, ako aj všetkých ostatných existujúcich medzinárodných dokumentov aplikovaných na týchto utečencov.
3.
Každá strana poskytne osobám bez štátnej príslušnosti, ako sú definované v Dohovore o postavení osôb bez štátnej príslušnosti prijatom v New Yorku 28. septembra 1954, ktoré sa zákonne zdržiavajú na území tejto strany, podľa možností čo najpriaznivejšie zaobchádzanie; v žiadnom prípade s nimi nezaobchádza horšie, ako sa na to zaviazala na základe tohto dokumentu, ako aj všetkých ostatných existujúcich medzinárodných dokumentov aplikovateľných na tieto osoby bez štátnej príslušnosti.
Vykladá sa, že záležitosti spadajúce do pôsobnosti sociálneho zabezpečenia, ako aj ustanovenia vzťahujúce sa na dávky v nezamestnanosti, starobné dávky a pozostalostné dávky sa môžu vylúčiť z rozsahu aplikácie tohto článku.
Toto ustanovenie sa nevykladá tak, že vyžaduje, aby strany ustanovili zákonom alebo predpismi a úpravami zoznam povolaní, ktoré by sa svojím charakterom alebo podmienkami, za ktorých sa vykonávajú, mohli vyhradiť osobám určitého pohlavia.
1.
Pre potreby uplatňovania týchto článkov termín „zástupcovia pracovníkov“ označuje osoby, ktoré sú za takéto osoby uznané v súlade s vnútroštátnym zákonodarstvom alebo praxou.
2.
Termín „vnútroštátne zákonodarstvo a prax“ zahŕňa okrem zákonov a predpisov aj kolektívne zmluvy a iné dohody medzi zamestnávateľmi a zástupcami pracovníkov, ako aj obyčaje a príslušné právne prípady obsiahnuté v súdnych rozhodnutiach.
3.
Na aplikáciu týchto článkov treba termín „podnik“ vykladať ako sústavu hmotných a nehmotných zložiek, ktoré majú alebo nemajú právnu subjektivitu; táto sústava je určená na výrobu tovarov alebo na poskytovanie služieb s cieľom plniť hospodárske poslanie a s právomocou určiť svoju vlastnú trhovú politiku.
4.
Vychádza sa z toho, že cirkevné spoločenstvá a ich inštitúcie sa môžu vylúčiť z aplikácie týchto článkov, hoci sú tieto inštitúcie „podnikmi“ vo význame odseku 3. Podniky, ktorých aktivity vychádzajú z istých ideálov alebo sa riadia istými morálnymi koncepciami, ak sú tieto ideály a koncepcie chránené vnútroštátnym zákonodarstvom, sa môžu vylúčiť z aplikácie týchto článkov do tej miery, ako je to nevyhnutné na ochranu zamerania podniku.
5.
Vychádza sa z toho, že ak práva ustanovené v článkoch 2 a 3 v niektorom štáte vykonávajú viaceré prevádzky podniku, treba príslušnú stranu chápať tak, že plní záväzky vyplývajúce z týchto ustanovení.
Toto ustanovenie sa netýka ani právomocí a záväzkov štátov vo veci prijímania predpisov o bezpečnosti a zdraví pri práci na pracovných miestach, ani právomocí a zodpovednosti orgánov poverených dohľadom nad dodržiavaním ich uplatňovania. Termínom „sociálne služby a sociálno-kultúrne služby a zariadenia“ sa chápu služby a/alebo zariadenia sociálneho alebo kultúrneho charakteru, ktoré poskytujú pracovníkom niektoré podniky. Takýmito službami sú sociálna starostlivosť, priestory na športovanie, priestory pre dojčiace matky, knižnice, detské prázdninové tábory atď.
Na aplikáciu tohto odseku sa spojenie „podľa možností čo najdlhšie“ vzťahuje na fyzické, psychologické a intelektuálne schopnosti staršej osoby.
Vykladá sa tak, že pracovníci vylúčení v súlade s článkom 2 ods. 2 a s článkom 3 ods. 2 sa neberú do úvahy pri stanovení počtu dotknutých pracovníkov.
Prevziať prílohu - Anglické znenie textu
Prevziať prílohu - Francúzske znenie textu
1)
V tomto oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky sa uvádza slovenský preklad pôvodného textu dodatkového protokolu; v prílohe k oznámeniu sa uvádza pôvodný text dodatkového protokolu v anglickom jazyku a vo francúzskom jazyku.
2)
Anglický text tohto dodatkového protokolu používa termín „workers“ – „pracovníci“. Francúzsky text tohto dodatkového protokolu používa termín „travailleurs“ – „pracovníci“. Pracovnoprávne predpisy platné v Slovenskej republike nepoužívajú termín „pracovníci“, ale používajú termín „zamestnanci“ v súlade so zákonom č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 206/1996 Z. z.
3)
Mimometropolitné územia sú územia, ktoré v najrozmanitejších formách spravujú štáty a sú odlišné od štátneho územia týchto štátov [napr. poručenské, zámorské alebo iné nesamosprávne (závislé, koloniálne) územia].
4)
Slovenská republika ako jeden z dvoch nástupníckych štátov po dni zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ústavný zákon z 25. novembra 1992 č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky) prijala podpis Dodatkového protokolu k Európskej sociálnej charte za svoj na základe sukcesie.Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 85 z 3. decembra 1992 schválila vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky o členstve Slovenskej republiky v Rade Európy a o prevzatí záväzkov z medzinárodných zmlúv. V tomto vyhlásení sa okrem iného uvádza, že Slovenská republika považuje podpisy medzinárodných zmlúv urobené Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou do 31. decembra 1992 za podpisy urobené Slovenskou republikou. Toto vyhlásenie sa doručilo Rade Európy 18. decembra 1992. Rada Európy vzala uvedené vyhlásenie na vedomie 8. januára 1993.
Slovenská republika sa stala členským štátom Rady Európy 30. júna 1993. V súlade najmä s čl. 34 Viedenského dohovoru z 23. augusta 1978 o sukcesii štátov vo vzťahu k zmluvám a podľa už uvedeného vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky z 3. decembra 1992 je 18. december 1992 dňom notifikácie sukcesie Slovenskej republiky o tom, že Slovenská republika považuje podpis Dodatkového protokolu k Európskej sociálnej charte, ktorý sa urobil 27. mája 1992 v Štrasburgu, za svoj podpis, a to s účinnosťou odo dňa vzniku členstva Slovenskej republiky v Rade Európy.