200/1998 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1998 do 31.03.1999

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

200
ZÁKON
z 19. mája 1998
o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Tento zákon upravuje štátnu službu colníkov a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby.
§ 2
(1)
Colníkom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.
(2)
Štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh colnej správy1) colníkom v služobnom úrade. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.
(3)
Miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je colník zaradený na výkon štátnej služby.
(4)
Služobný pomer sa zakladá k štátu.
§ 3
V služobnom úrade v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“).
§ 4
(1)
Nadriadeným podľa tohto zákona je colník, ktorý je zaradený v stálej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe; to neplatí, ak ide o ministra. Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených colníkov.
(2)
Služobným úradom na účely tohto zákona sa rozumie Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „colné riaditeľstvo“) a colné úrady.
§ 5
(1)
Systemizácia v štátnej službe (ďalej len „systemizácia“) obsahuje počty miest colníkov v prípravnej štátnej službe, stálej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe zaradených v služobných úradoch do platových tried v nadväznosti na pôsobnosť a organizačnú štruktúru služobných úradov. Súčasťou systemizácie sú funkčné miesta colníkov a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy colníkov v štátnej službe.
(2)
Návrh systemizácie pripravuje na základe organizačnej štruktúry služobných úradov Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
(3)
Systemizáciu na každý rozpočtový rok schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. Vláda môže vykonať úpravy v systemizácii na základe schváleného zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(4)
Obsadzovanie miest colníkov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systemizácie a je voľné.
DRUHÁ ČASŤ
DRUH, VZNIK A ZMENA ŠTÁTNEJ SLUŽBY
§ 6
Druhy štátnej služby
Druhy štátnej služby sú:
a)
prípravná štátna služba,
b)
stála štátna služba,
c)
dočasná štátna služba.
§ 7
Prípravná štátna služba
(1)
Prípravná štátna služba je prípravou na výkon stálej štátnej služby. V prípravnej štátnej službe colník plní služobné úlohy vyplývajúce z funkcie, do ktorej je ustanovený.
(2)
Prípravná štátna služba plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a počas jej trvania je colník ustanovený do funkcie ako colník – čakateľ. V tomto čase je colník povinný získať základné colnícke vzdelanie. Prípravná štátna služba trvá dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Do doby výkonu prípravnej štátnej služby sa započítava
a)
doba výkonu štátnej služby,
b)
doba štúdia na splnenie predpokladu základného colníckeho vzdelania,
c)
dovolenka,
d)
doba, keď colník nemôže vykonávať štátnu službu pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky, pri ktorých sa colníkovi poskytuje služobné voľno s nárokom na služobný príjem.
(4)
Prípravná štátna služba môže byť predĺžená najviac o jeden rok iba v prípade, ak počas nej colník bez svojho zavinenia nezískal základné colnícke vzdelanie.
(5)
Po prijatí do služobného pomeru musí každý colník prejsť prípravnou štátnou službou s výnimkou colníka, ktorý je prijatý do dočasnej štátnej služby, a colníka, ktorý v predchádzajúcom služobnom pomere bol zaradený do stálej štátnej služby podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 8
Skúšobná doba
(1)
Pri prijatí do služobného pomeru v prípravnej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe sa môže určiť skúšobná doba, a to najdlhšie na tri mesiace. Určená skúšobná doba je súčasťou prípravnej štátnej služby a dočasnej štátnej služby a nesmie sa dodatočne predlžovať.
(2)
Doba prekážok vo výkone štátnej služby, pre ktoré colník nemôže v priebehu skúšobnej doby vykonávať štátnu službu, sa započítava do skúšobnej doby v rozsahu najviac desať pracovných dní.
§ 9
Stála štátna služba
(1)
Stála štátna služba nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Colník sa zaradí do stálej štátnej služby
a)
po skončení prípravnej štátnej služby,
b)
po skončení dočasnej štátnej služby podľa § 10 ods. 2, alebo
c)
ak už bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený do stálej štátnej služby a od jeho skončenia neuplynulo viac ako tri roky.
(3)
Do stálej štátnej služby sa pri prijatí zaradí aj colník, ktorého predchádzajúci služobný pomer k colnej správe trval aspoň dva roky a od jeho skončenia neuplynula doba dlhšia ako doba, počas ktorej predchádzajúci služobný pomer trval, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu a ak pri poslednom služobnom hodnotení bol hodnotený ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu.
§ 10
Dočasná štátna služba
(1)
Dočasná štátna služba je určená na to, aby ju na prechodnú dobu, najdlhšie však na päť rokov, vykonávali odborníci potrební na plnenie úloh štátnej služby; dočasnú štátnu službu možno vykonávať aj opätovne.
(2)
Colník, ktorý vykonával dočasnú štátnu službu v trvaní aspoň troch rokov a spĺňa kvalifikačný predpoklad základného colníckeho vzdelania, môže byť na základe jeho písomnej žiadosti a záverov služobného hodnotenia zaradený do stálej štátnej služby; v takom prípade sa do doby trvania dočasnej štátnej služby započítavajú doby uvedené v § 7 ods. 3.
(3)
Colník v dočasnej štátnej službe má rovnaké postavenie ako colník v stálej štátnej službe.
§ 11
Kvalifikačné predpoklady na funkciu
Kvalifikačné predpoklady na funkciu sú:
a)
kvalifikačný predpoklad vzdelania a
b)
kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania,
c)
odborná prax.
§ 12
Kvalifikačný predpoklad vzdelania
(1)
Kvalifikačný predpoklad vzdelania je určený stupňom všeobecného vzdelania v príslušnom študijnom odbore alebo v príslušnom zameraní štúdia.
(2)
Stupne všeobecného vzdelania sú
a)
úplné stredné vzdelanie,2)
b)
vyššie odborné vzdelanie,2)
c)
vysokoškolské vzdelanie získané bakalárskym štúdiom, magisterským štúdiom, inžinierskym štúdiom a doktorským štúdiom.3)
(3)
Colník spĺňa kvalifikačný predpoklad
a)
úplného stredného vzdelania, ak absolvoval strednú školu a vykonal maturitnú skúšku,
b)
vyššie odborné vzdelanie, ak absolvoval strednú školu a úspešne vykonal absolutórium,
c)
vysokoškolského vzdelania, ak absolvoval vysokú školu v príslušnom druhu štúdia a vykonal štátnu skúšku.
§ 13
Kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania
(1)
Kvalifikačné predpoklady colníckeho vzdelania sú:
a)
základné colnícke vzdelanie,
b)
odborné colnícke vzdelanie.
(2)
Základným colníckym vzdelaním sa rozumie absolvovanie základného colného kurzu a zloženie nižšej colnej skúšky. Základný colný kurz je internátne štúdium v rozsahu minimálne šesť týždňov. Obsahom kurzu sú najmä základy v oblasti colného práva, základy výkonu služby, strelecká a telesná príprava. Dokladom o získaní základného colníckeho vzdelania je vysvedčenie o vykonaní nižšej colnej skúšky.
(3)
Odborným colníckym vzdelaním sa rozumie absolvovanie odborného colného kurzu a zloženie odbornej colnej skúšky. Odborný colný kurz je internátne štúdium v trvaní minimálne 18 týždňov. Obsahom odborného colného kurzu je najmä prehĺbenie znalostí z colného práva, správneho práva a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov potrebných na výkon služby a tovaroznalectvo. Dokladom o získaní odborného colníckeho vzdelania je vysvedčenie o vykonaní odbornej colnej skúšky.
(4)
Do základného colného kurzu a odborného colného kurzu vysiela colníka nadriadený.
(5)
Podrobnosti o vzdelávaní v základnom colnom kurze a v odbornom colnom kurze, o skúšobnom poriadku na zloženie nižšej colnej skúšky a odbornej colnej skúšky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podmienky prijatia a prijímacie konanie
§ 14
(1)
Colníkom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada a
a)
je bezúhonný,
b)
je spoľahlivý,
c)
spĺňa stupeň všeobecného vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný,
d)
je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon štátnej služby,
e)
vykonal základnú vojenskú službu alebo náhradnú službu, ak podlieha brannej povinnosti,
f)
ovláda štátny jazyk,4)
g)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.5)
(2)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin. Občan osvedčuje svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov,6) ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.
(3)
Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý
a)
preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje,7) alebo
b)
požíva iné návykové látky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich,8) alebo
c)
podľa iných skutočností zistených v prijímacom konaní nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby.
(4)
Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a g) musí colník spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.
(5)
Na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, je služobný úrad oprávnený zhromažďovať a uschovávať informácie o jeho osobe podľa osobitného predpisu.9)
(6)
Podrobnosti o zdravotnej spôsobilosti žiadateľov o prijatie do štátnej služby colníkov môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.
§ 15
(1)
Prijímacie konanie začína podaním žiadosti občana o prijatie do služobného pomeru.
(2)
Nadriadený je povinný vykonať s občanom informatívny pohovor, počas ktorého ho oboznámi so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami štátnej služby, s platovými a inými náležitosťami.
(3)
V prijímacom konaní občan predloží tieto doklady:
a)
písomnú žiadosť o prijatie,
b)
vyplnený dotazník,
c)
životopis,
d)
občiansky preukaz a ďalšie doklady, najmä rodný list, doklady o dosiahnutom vzdelaní, sobášny list, rodné listy detí alebo ich overené odpisy,
e)
výpis z registra trestov,
f)
vojenskú knižku alebo preukaz branca,
g)
vyhlásenie, či je členom politickej strany alebo politického hnutia.
(4)
Občana možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej činnosti z posledného alebo z predchádzajúcich zamestnaní, možno ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na výkon služby colníka.
(5)
Občan sa podrobí previerke ovládania štátneho jazyka, psychodiagnostickému vyšetreniu, lekárskemu vyšetreniu a spravidla aj previerke fyzickej zdatnosti na posúdenie jeho spôsobilosti na výkon služby. Previerku fyzickej zdatnosti nevykonajú občania, ktorí dosiahli 50. rok veku u mužov a 40. rok veku u žien, a občania, ktorí majú byť zaradení ako úzkošpecializovaní odborníci.
(6)
Prijímacie konanie sa skončí späťvzatím žiadosti o prijatie, zamietnutím žiadosti o prijatie alebo vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru. Prijímacie konanie sa skončí aj v prípade úmrtia občana.
(7)
Občan, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie.
(8)
Podrobnosti o prijímacom konaní môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 16
Vznik služobného pomeru
(1)
Služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o vzniku služobného pomeru občana, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu.
(2)
Rozhodnutie nadriadeného musí obsahovať
a)
meno, priezvisko, titul, dátum narodenia a rodné číslo,
b)
deň vzniku služobného pomeru,
c)
druh štátnej služby,
d)
funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, miesto výkonu štátnej služby a služobný úrad,
e)
hodnosť, do ktorej je vymenovaný,
f)
pridelené evidenčné číslo,
g)
údaje rozhodujúce pre platové a iné náležitosti,
h)
dĺžku skúšobnej doby,
i)
dĺžku trvania služobného pomeru, ak je občan prijímaný do dočasnej štátnej služby.
(3)
Ak občan nemôže nastúpiť štátnu službu preto, že deň vzniku služobného pomeru pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo štátny sviatok,10) považuje sa podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň za splnenú, ak občan nastúpi štátnu službu v najbližší deň výkonu štátnej služby.
(4)
Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou.
§ 17
Služobná prísaha
(1)
Občan pri vzniku služobného pomeru colníka skladá služobnú prísahu, ktorá znie:
„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to i s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Tak prisahám!“.
(2)
Zloženie služobnej prísahy potvrdí colník svojím podpisom.
§ 18
Príbuzenské a iné obdobné vzťahy colníkov v štátnej službe
(1)
Colníci, ktorí sú osobami blízkymi podľa osobitného zákona,11) sa nesmú zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol priamo podriadený druhému alebo aby podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole.
(2)
Občan, ktorý požiada o prijatie do služobného pomeru, oznámi služobnému úradu skutočnosti podľa odseku 1. To isté platí počas trvania služobného pomeru.
§ 19
Služobná rovnošata
(1)
Služobná rovnošata je služobný odev, ktorý má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť colníka k colnej správe.
(2)
Colník vykonáva štátnu službu spravidla v služobnej rovnošate vrátane jej predpísaných súčastí.
(3)
Na služobnej rovnošate a jej súčastiach colník nosí štátny znak Slovenskej republiky.
(4)
Podrobnosti o služobnej rovnošate, jej nosení a prípady výkonu štátnej služby v občianskom odeve ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 20
Hodnosti
(1)
Colníkovi patrí hodnosť.
(2)
Pre colníkov v služobnom pomere sú tieto hodnosti a doba výsluhy rokov v hodnosti:
a)
1. skupina hodností
colný strážmajster dva roky,
colný nadstrážmajster tri roky,
colný podpráporčík štyri roky,
colný práporčík päť rokov,
colný nadpráporčík -,
b)
2. skupina hodností
colný asistent jeden rok,
colný kontrolór dva roky,
hlavný colný kontrolór tri roky,
colný inšpektor štyri roky,
c)
3. skupina hodností
hlavný colný inšpektor päť rokov,
colný radca šesť rokov,
vyšší colný radca –,
hlavný colný radca – .
(3)
Pre hodnosti colný nadpráporčík, vyšší colný radca a hlavný colný radca sa doba výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.
(4)
Do doby výsluhy rokov v hodnosti sa započítava doba trvania služobného pomeru s výnimkou doby
a)
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak colníkovi nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,
b)
výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,
c)
služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,
d)
ďalšej rodičovskej dovolenky,
e)
dočasnej neschopnosti na službu pre chorobu alebo úraz, ktorú si colník spôsobil úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok,
f)
prerušenia výkonu funkcie podľa § 41 ods. 2 písm. n) až p),
g)
na ktorú bolo colníkovi uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka.
Vymenovanie do hodnosti a povýšenie do hodnosti
§ 21
(1)
Pri prijatí do služobného pomeru je colník, ak má úplné stredné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“), vymenovaný do hodnosti colného strážmajstra.
(2)
Colník, ak má vysokoškolské vzdelanie získané bakalárskym štúdiom, je pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do hodnosti colného asistenta.
(3)
Colník, ak má vysokoškolské vzdelanie okrem vzdelania získaného bakalárskym štúdiom, je pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do hodnosti colného kontrolóra. Ak pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosť v odbore, v ktorom dosiahol vysokoškolské vzdelanie a ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný, môže byť vymenovaný do hodnosti hlavného colného kontrolóra alebo do hodnosti vyššej, najvyššie však do hodnosti, ktorá je plánovaná pre funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný.
(4)
Doba výkonu odborných činností podľa odseku 3 je na vymenovanie do hodnosti
a)
hlavného colného kontrolóra tri roky,
b)
colného inšpektora šesť rokov,
c)
hlavného colného inšpektora desať rokov,
d)
colného radcu 15 rokov,
e)
vyššieho colného radcu 21 rokov.
§ 22
Colník, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, je pri opätovnom prijatí do služobného pomeru vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti. Ak to je pre colníka výhodnejšie, možno ho vymenovať do hodnosti podľa § 21. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynula doba výsluhy rokov v hodnosti, možno ho vymenovať do najbližšej vyššej hodnosti, ak to nie je vyššia hodnosť ako hodnosť ustanovená pre funkciu, do ktorej je prijímaný, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti.
§ 23
(1)
Colník má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky:
a)
je ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná vyššia hodnosť, než ktorú skutočne má, a to najvyššie do hodnosti hlavný colný kontrolór, ak má úplné stredné vzdelanie, alebo najvyššie do hodnosti hlavného colného inšpektora, ak má vysokoškolské vzdelanie získané bakalárskym štúdiom, alebo do hodnosti colného radcu a vyššej, ak má vysokoškolské vzdelanie získané magisterským štúdiom, inžinierskym štúdiom alebo doktorským štúdiom,
b)
od jeho posledného povýšenia uplynula ustanovená doba výsluhy rokov v hodnosti,
c)
kvalifikačný predpoklad príslušného colníckeho vzdelania pre hodnosť.
(2)
Colník v prvej skupine hodností má nárok na povýšenie do
a)
hodnosti colného asistenta, ak je ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná druhá skupina hodností a spĺňa kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania pre túto hodnosť,
b)
hodnosti colného kontrolóra, ak získal vysokoškolské vzdelanie bakalárskym štúdiom,
c)
hodnosti hlavného colného kontrolóra, ak dosiahol vysokoškolské vzdelanie získané magisterským štúdiom, inžinierskym štúdiom alebo doktorským štúdiom.
(3)
Ak bol colník ustanovený na funkciu, pre ktorú je plánovaná nižšia hodnosť ako tá, ktorú dosiahol, je mu dosiahnutá hodnosť ponechaná. Ak bol povýšený do hodnosti podľa odseku 2 a je ustanovený do funkcie, kde je plánovaná hodnosť podľa § 20 ods. 2 písm. a), má nárok na povýšenie až do hodnosti hlavného colného kontrolóra; doba výsluhy rokov v hodnosti sa ustanovuje ako pre hodnosť colný podpráporčík a colný práporčík, ak bol povýšený podľa § 23 ods. 2 písm. a).
§ 24
Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti
(1)
Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti sú
a)
pre hodnosť colný strážmajster až do hodnosti colný nadpráporčík
1.
úplné stredné vzdelanie,
2.
základné colnícke vzdelanie,
b)
pre hodnosť colný asistent až do hodnosti hlavný colný kontrolór
1.
úplné stredné vzdelanie,
2.
odborné colnícke vzdelanie,
c)
pre hodnosť colný inšpektor a hlavný colný inšpektor
1.
vysokoškolské vzdelanie získané bakalárskym štúdiom,
2.
odborné colnícke vzdelanie,
d)
pre hodnosť colný radca až do hodnosti hlavný colný radca
1.
vysokoškolské vzdelanie získané magisterským štúdiom, inžinierskym štúdiom alebo doktorským štúdiom, 3)
2.
odborné colnícke vzdelanie.
(2)
Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti spĺňa colník vtedy, ak spĺňa obidva predpoklady.
(3)
Ministerstvo v systemizácii podľa § 5 určí najvyššiu dosiahnuteľnú hodnosť pre jednotlivé funkcie.
§ 25
(1)
Do 1., 2. a 3. skupiny hodností s výnimkou hodnosti hlavného colného radcu vymenúvajú a povyšujú colníkov nadriadení; do hodnosti hlavného colného radcu vymenúva colníkov minister.
(2)
Minister môže povýšiť in memoriam colníka, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, do hodnosti
a)
2. skupiny hodností, ak mal hodnosť 1. skupiny hodností,
b)
3. skupiny hodností, ak mal hodnosť 2. skupiny hodností.
§ 26
Prepožičanie hodnosti
(1)
Colníkovi zaradenému v stálej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe možno výnimočne prepožičať vyššiu hodnosť na čas, počas ktorého to nevyhnutne vyžaduje funkcia, do ktorej je colník ustanovený alebo vymenovaný. Prepožičať možno najvyššiu plánovanú hodnosť pre funkciu, do ktorej bol colník ustanovený alebo vymenovaný.
(2)
Colníkovi, ktorému bola prepožičaná hodnosť, patrí hodnostný príplatok za hodnosť, do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený.
(3)
Hodnosť prepožičiava colníkovi nadriadený. Hodnosť hlavného colného radcu prepožičiava minister.
Služobné hodnotenie
§ 27
(1)
Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru colníkov. So služobným hodnotením musí byť colník oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.
(2)
V hodnotiacej časti sa posudzujú
a)
znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby,
b)
znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol colník riadne oboznámený,
c)
výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,
d)
plnenie povinností colníka alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,
e)
splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,
f)
spoľahlivosť colníka podľa § 14 ods. 1 písm. b),
g)
spôsobilosť colníka na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.
(3)
Colník je služobne hodnotený za čas, ktorý uplynul od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.
(4)
V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že colník je
a)
spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu alebo
b)
spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo
c)
nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.
(5)
Služobné hodnotenie sa vykoná vždy
a)
pred skončením prípravnej štátnej služby na zistenie spôsobilosti colníka na zaradenie do stálej štátnej služby,
b)
ak colník zaradený v dočasnej štátnej službe pred jej skončením požiada o zaradenie do stálej štátnej služby.
(6)
V priebehu stálej štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná
a)
najmenej raz za dva roky,
b)
ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti colníka na výkon funkcie,
c)
ak má byť colník vyslaný získať vyšší stupeň všeobecného vzdelania alebo colníckeho vzdelania, iného, ako sa požaduje na funkciu, do ktorej bol ustanovený.
§ 28
(1)
Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredný nadriadený, ktorý musí hodnoteného poznať z jeho práce aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý colníka ustanovuje do funkcie.
(2)
Ak bezprostredne nadriadený nepozná colníka z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným, ktorá colníka ustanovuje do funkcie.
(3)
Bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť colníkovi vyjadriť sa k jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Ak colník podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia vyššiemu nadriadenému.
§ 29
K návrhu služobného hodnotenia sa vyjadruje formou stanoviska vyšší nadriadený. Návrh služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá určeným požiadavkám, vráti bezprostredne nadriadenému na doplnenie alebo prepracovanie. Bezprostredne nadriadený doplní alebo spresní návrh v požadovanom rozsahu, alebo podrobne odôvodní skutočnosti uvedené vo svojom návrhu.
§ 30
Návrh služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá určeným požiadavkám alebo v ktorom nie sú úplne alebo pravdivo charakterizované kvality colníka, môže nadriadený, ktorý colníka ustanovuje do funkcie, sám zmeniť alebo vrátiť bezprostredne nadriadenému na doplnenie alebo prepracovanie. Ak bezprostredne nadriadený naďalej trvá na svojom návrhu, musí toto svoje stanovisko odôvodniť; ak nadriadený, ktorý návrh služobného hodnotenia schvaľuje, s týmto doplnením bezprostredne nadriadeného nesúhlasí, môže služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať služobné hodnotenie z vlastného rozhodnutia.
§ 31
(1)
Bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi colníka so schváleným služobným hodnotením,
a)
s jeho hodnotiacou časťou a závermi,
b)
s vyjadrením a stanoviskom vyššieho nadriadeného,
c)
s dôsledkami služobného hodnotenia.
(2)
Colník je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky a ak má služobné hodnotenie pre colníka negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí colníka o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu.
§ 32
(1)
Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom pomere colníka, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia.
(2)
Na kontrolu plnenia záverov schváleného služobného hodnotenia môže bezprostredne nadriadený vykonať priebežné hodnotenie colníka formou pohovoru. Písomný záznam o priebežnom hodnotení je podkladom na spracovanie služobného hodnotenia.
§ 33
Ustanovenie do funkcie, vymenovanie do funkcie a odvolanie z funkcie
(1)
Colník sa ustanovuje do voľnej funkcie s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, dĺžku odbornej praxe a na závery služobného hodnotenia.
(2)
Colníka ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.
(3)
Generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „generálny riaditeľ“) vymenúva do funkcie a z funkcie odvoláva minister.
§ 34
Prevedenie na inú funkciu a preloženie na inú funkciu
(1)
Colník v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože
a)
v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie,
b)
podľa rozhodnutia lekárskej komisie dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej funkcie,
c)
podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu,
d)
v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti nemôže vykonávať doterajšiu funkciu,
e)
bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný,
f)
je podľa osobitného zákona10) osobou blízkou nadriadenému alebo inému colníkovi a podlieha jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole.
(2)
Organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej došlo k zrušeniu doterajšej funkcie colníka a nebola vytvorená nová funkcia alebo došlo k zrušeniu doterajšej funkcie colníka a bola vytvorená nová funkcia s inou náplňou činnosti.
(3)
Colník v prípravnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) a f).
(4)
Colník v stálej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) až f).
(5)
Colník v dočasnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a), e) a f).
(6)
Colník v stálej štátnej službe môže byť prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložený na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v inom služobnom úrade aj na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.
(7)
Po podaní písomnej žiadosti alebo po písomnom súhlase môže colník svoju žiadosť vziať späť alebo písomný súhlas odvolať len v prípade, ak vo veci ešte nebolo rozhodnuté a ak s tým nadriadený súhlasí.
(8)
Prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním colníka z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33.
(9)
Colníkovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie.
§ 35
Prevelenie
(1)
Colník môže byť prevelený i bez jeho súhlasu na výkon štátnej služby na ochranu života alebo práv iných na čas nevyhnutne potrebný, najviac 60 dní za obdobie 12 mesiacov.
(2)
Colník môže byť prevelený i do iného miesta výkonu štátnej služby. V takom prípade mu patria náhrady ako pri služobnej ceste.
§ 36
Služobná cesta
(1)
Colník môže byť vyslaný na služobnú cestu do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu štátnej služby, na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastávanej funkcie alebo na plnenie úloh spoločného pracovného tímu na nevyhnutne potrebný čas.
(2)
Nadriadený, ktorý vysiela colníka na služobnú cestu, určí miesto nástupu a miesto plnenia služobných úloh, čas jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty, môže tiež určiť ďalšie podmienky služobnej cesty. Pritom je povinný prihliadať na oprávnené záujmy colníka.
(3)
Colník je povinný nastúpiť na služobnú cestu, a to i v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni alebo v štátny sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh štátnej služby; osobitné podmienky na výkon štátnej služby colníčok tým nie sú dotknuté.
(4)
Zahraničnou služobnou cestou sa rozumie služobná cesta zo Slovenskej republiky do zahraničia, doba plnenia služobných úloh v zahraničí a cesta zo zahraničia späť do Slovenskej republiky. Zahraničnou služobnou cestou je aj služobná cesta začínajúca a končiaca v zahraničí.
(5)
Dobou nástupu a dobou skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona považuje čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného prostriedku, ktorý colníka prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť.
§ 37
Zastupovanie vo funkcii
(1)
Colník v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe, ak s tým súhlasí, môže byť písomne poverený na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na jeden rok, zastupovaním nadriadeného počas jeho dlhšie trvajúcej neprítomnosti.
(2)
Za dlhšie trvajúcu neprítomnosť v štátnej službe sa považuje doba dlhšia ako štyri týždne.
(3)
Zastupovaním nemožno poveriť colníka, ktorému táto povinnosť vyplýva z jeho funkcie.
Zaradenie do zálohy
§ 38
(1)
Colník, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu a ani inú funkciu z dôvodov uvedených v § 39 až 41, sa zaradí do zálohy.
(2)
Záloha je organizačné opatrenie umožňujúce zaradiť colníkov, ktorí z dôvodov určených zákonom nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu, na voľné miesta v tejto zálohe.
(3)
Ustanovujú sa tieto zálohy:
a)
záloha pre študujúcich colníkov,
b)
záloha pre prechodne nezaradených colníkov,
c)
neplatená záloha.
(4)
Colník sa zaradí do zálohy na nevyhnutne potrebný čas, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri zaradení do zálohy sa colník odvolá z doterajšej funkcie dňom, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia do zálohy.
(5)
Ak pominú dôvody, pre ktoré bol colník zaradený do zálohy, zaradí sa do funkcie v súlade s § 33 ods. 1.
(6)
Podrobnosti o zaraďovaní do záloh ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 39
(1)
Do zálohy pre študujúcich colníkov sa zaradí colník vyslaný na denné štúdium.
(2)
Za denné štúdium sa nepovažuje účasť v základnom colnom kurze a v odbornom colnom kurze. Účasť v týchto kurzoch sa považuje za výkon štátnej služby vo funkcii, do ktorej bol colník ustanovený alebo vymenovaný.
(3)
Pri zaradení do zálohy pre študujúcich colníkov sa colník ustanoví do funkcie vyčlenenej pre túto zálohu v služobnom úrade a má nárok na 80 % služobného platu.
(4)
Colník sa zaradí do zálohy dňom, ktorý predchádza dňu nástupu do školy a končí sa dňom skončenia alebo prerušenia štúdia.
§ 40
(1)
Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov sa zaradí colník v stálej štátnej službe, ak
a)
pre neho v dôsledku zníženia početných stavov colnej správy schválených vládou nie je voľná iná funkcia,
b)
v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia,
c)
podľa rozhodnutia lekárskej posudkovej komisie stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu zo zdravotných dôvodov a po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia ho nemožno previesť na inú voľnú funkciu; zaradenie colníka do tejto zálohy môže trvať najdlhšie dva roky,
d)
je podľa osobitného zákona11) osobou blízkou nadriadenému a nemožno ho previesť na inú voľnú funkciu.
(2)
Po dobu zaradenia colníka v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov má colník nárok na 80 % služobného platu.
(3)
Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov sa zaradí aj colník v stálej štátnej službe, ak nie je podľa záveru služobného hodnotenia spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho v štátnej službe dočasne voľná iná, menej zodpovedná funkcia alebo ak v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti nemôže dočasne vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia.
(4)
Po dobu zaradenia v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov podľa odseku 3 má colník nárok na 50 % služobného platu, najmenej však vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitnými predpismi.12) Táto časť služobného príjmu sa zvyšuje o 10 % na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % služobného platu.
(5)
Do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov nemožno zaradiť colníka, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.
§ 41
(1)
Do neplatenej zálohy sa zaraďujú colníci,
a)
ktorým bolo udelené služobné voľno bez nároku na služobný plat na čas dlhší ako dva mesiace,
b)
ktorí boli so svojím súhlasom dlhodobo uvoľnení na plnenie úloh v odborových orgánoch,
c)
ktorým bola udelená ďalšia rodičovská dovolenka,
d)
ktorým bol prerušený výkon funkcie podľa odseku 2.
(2)
Výkon funkcie colníka sa prerušuje na čas výkonu funkcie
a)
prezidenta Slovenskej republiky,
b)
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,
c)
člena vlády,
d)
vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky,
e)
predsedu iného ústredného orgánu štátnej správy,13)
f)
sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky,
g)
predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
h)
sudcu,
i)
prokurátora,
j)
guvernéra alebo viceguvernéra Národnej banky Slovenska,
k)
člena bankovej rady Národnej banky Slovenska,
l)
štátneho tajomníka ministerstva,
m)
vedúceho úradu ministerstva,
n)
vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
o)
vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,
p)
volenej platenej funkcie v orgánoch územnej samosprávy.
§ 42
Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby
(1)
Ak sa colník stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo je podozrivý, že spáchal trestný čin, a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh vyšetrovania jeho činu, môže byť rozhodnutím nadriadeného dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.
(2)
Výkonu štátnej služby možno colníka dočasne pozbaviť len na čas nevyhnutne potrebný na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na dobu šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister, najviac však o ďalšie tri mesiace. V prípade, ak je proti colníkovi vedené trestné stíhanie, možno ho dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Do doby dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa nezapočítava doba výkonu väzby.
(3)
Colník, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, má odo dňa pozbavenia nárok na služobný plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitnými predpismi.12) Tento služobný plat sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú vyživovanú osobu, najviac však do výšky 70 % priznaného služobného platu.
(4)
Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa colníkovi rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol colník dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, prepustený zo služobného pomeru.
(5)
Po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa colníkovi zakazuje nosiť služobnú rovnošatu a dočasne sa mu odoberie služobný preukaz a služobná zbraň. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať službu, ako aj služobné zákroky v službe alebo mimo nej. Ostatné povinnosti je colník povinný dodržiavať aj počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.
(6)
Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol colník dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, nadriadený dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí.
TRETIA ČASŤ
SLUŽOBNÁ DISCIPLÍNA A DISCIPLINÁRNA PRÁVOMOC
§ 43
Služobná disciplína
Služobná disciplína colníkov spočíva v dôslednom plnení služobných povinností, ktoré sú ustanovené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.
§ 44
Základné práva a povinnosti colníka
(1)
Colník má právo
a)
na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,
b)
na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,
c)
na prehlbovanie kvalifikácie,
d)
odmietnuť poskytnutie informácie o tom, ako by služobný úrad určitú vec vybavoval alebo vykladal právny predpis s výnimkou činnosti, ktorá patrí podľa osobitného predpisu14) k úlohám služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu,
e)
podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu.
(2)
Colník má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(3)
Colník je povinný
a)
plniť svedomite úlohy, ktoré sú uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b)
vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
c)
oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby a hroziacu škodu,
d)
zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak konať, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu nebezpečenstvu ohrozenia života alebo zdravia,
e)
pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,
f)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,
g)
v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť colnej správy alebo ohroziť dôveru k colnej správe,
h)
dodržiavať služobnú disciplínu,
i)
vykonávať štátnu službu nestranne,
j)
poskytnúť colnej správe osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,
k)
plne využívať čas služby a dodržiavať stanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka,
l)
byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
m)
oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ku ktorým došlo počas trvania služobného pomeru,
n)
plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(4)
Ak sa colník domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť; ak trvá nadriadený na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho colníkovi písomne potvrdiť a colník je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Colník je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.
(5)
Colník nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia ani vyvíjať činnosť v ich prospech; to neplatí, ak ide o colníka uvedeného v § 41 ods. 2.
(6)
Colník nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť.
(7)
Obmedzenie podľa odseku 6 sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku colníka.
§ 45
Základné povinnosti nadriadeného
Nadriadený je povinný
a)
organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených colníkov,
b)
zabezpečovať, aby colníci boli na výkon štátnej služby odborne vycvičení a vyškolení,
c)
odmeňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností,
d)
vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a viesť podriadených colníkov k služobnej disciplíne,
e)
zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
f)
zabezpečovať dodržiavanie príslušných právnych predpisov spojených s výkonom štátnej služby colníka.
§ 46
Disciplinárna právomoc
Nadriadení môžu v rozsahu svojej právomoci udeľovať podriadeným colníkom disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.
§ 47
Disciplinárne odmeny
(1)
Disciplinárnou odmenou je
a)
písomná pochvala,
b)
peňažný dar alebo vecný dar,
c)
mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti.
(2)
Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu, za ktorý sa udeľuje, a možno udeliť len jeden druh disciplinárnej odmeny. Colníkovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu v čase, keď mu bolo uložené disciplinárne opatrenie a toto ešte nebolo zahladené. Pred zahladením disciplinárneho opatrenia môže colníkovi udeliť disciplinárnu odmenu výlučne minister.
(3)
Peňažný dar možno colníkovi udeliť najviac do dvojnásobku služobného platu.
(4)
Na mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti sa vzťahuje § 25 ods. 1.
(5)
Záslužným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane ľudského života alebo materiálnych hodnôt veľkého rozsahu, mimoriadny prejav odvahy a úsilia vo výkone štátnej služby alebo vzorná reprezentácia colnej správy a Slovenskej republiky.
§ 48
Disciplinárne previnenie
(1)
Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností colníka, ak nie je trestným činom alebo priestupkom.
(2)
Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie colníka, ktoré má znaky priestupku15) (ďalej len „priestupok“).
§ 49
Disciplinárne opatrenie
Disciplinárnym opatrením je
a)
písomné pokarhanie,
b)
zníženie služobného platu až o 15 % najdlhšie na tri mesiace,
c)
zníženie hodnosti o jeden stupeň na jeden rok,
d)
zákaz činnosti,
e)
prepadnutie veci.
§ 50
Výčitka
Ak postačí na nápravu colníka a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.
Ukladanie disciplinárnych opatrení
§ 51
(1)
Za disciplinárne previnenie možno colníkovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedené v § 49 písm. a) až c).
(2)
Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť colníkovi v hodnosti colného strážmajstra, colného asistenta alebo hlavného colného radcu.
(3)
Za priestupok možno colníkovi uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v § 49 písm. a), b), d) a e). Tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť samostatne alebo spolu. Disciplinárne opatrenia uvedené v § 49 písm. a) a b) nemožno uložiť súčasne.
(4)
Disciplinárne opatrenia zákazu činnosti a prepadnutia veci možno uložiť len za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.16)
(5)
Disciplinárnym opatrením zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu funkcie colníka.
(6)
Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci sa vykoná aj vtedy, ak colník, ktorému bolo toto disciplinárne opatrenie uložené, skončil služobný pomer. O upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho opatrenia zákazu činnosti rozhoduje nadriadený, ktorý disciplinárne opatrenie uložil.
§ 52
(1)
Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Colníkovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
(2)
Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj colníka k plneniu služobných povinností.
(3)
Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo priestupok, o ktorých sa rozhoduje v jednom konaní, sa postupuje podľa § 51 ods. 1; tým nie je dotknutá možnosť uložiť aj disciplinárne opatrenia uvedené v § 49 písm. d) a e) za prejednávaný priestupok, ak sú splnené podmienky ustanovené podľa § 51 ods. 4.
(4)
Uložením disciplinárneho opatrenia nie je colník zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil disciplinárnym previnením alebo priestupkom.
§ 53
Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.
§ 54
(1)
Priestupok možno prerokovať a uložiť zaň disciplinárne opatrenie do jedného roka odo dňa spáchania priestupku.
(2)
Za priestupok ublíženia na cti alebo priestupok ublíženia na zdraví inému z nedbanlivosti, úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním alebo za priestupok proti majetku spáchaný medzi blízkymi osobami môže byť uložené disciplinárne opatrenie len vtedy, ak návrh podala postihnutá osoba alebo jej zákonný zástupca, alebo opatrovník; ak ide o priestupok ublíženia na cti, môže byť disciplinárne opatrenie uložené len po neúspešnom pokuse o zmierenie urazeného na cti a colníka.
(3)
Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu, pôsobí nadriadený, ktorý vo veci koná, na to, aby bola škoda dobrovoľne uhradená. Ak škoda nebude dobrovoľne uhradená, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.
(4)
O spôsobe vybavenia priestupku upovedomí nadriadený poškodeného a navrhovateľa, ak o to požiadali.
(5)
Poškodený alebo navrhovateľ môže požiadať vyššieho nadriadeného o preskúmanie vybavenia priestupku; o tomto oprávnení musia byť poškodený a navrhovateľ poučení.
§ 55
(1)
Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol colník za ten istý skutok už potrestaný súdom; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia.
(2)
Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť alebo vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.
(3)
Minister môže nariadiť, aby sa neprejednali disciplinárne previnenia, upustilo sa od výkonu disciplinárnych opatrení uložených za disciplinárne previnenia alebo od výkonu zvyšku týchto disciplinárnych opatrení, alebo sa hromadne zahladili disciplinárne opatrenia uložené za disciplinárne previnenia.
§ 56
(1)
Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje colníkovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený.
(2)
Vyhlásením rozhodnutia podľa odseku 1 je disciplinárne opatrenie uložené.
(3)
Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia možno vyhlasovať iba pred colníkmi rovnakej funkcie alebo vyššej funkcie.
§ 57
Zahladenie disciplinárneho opatrenia
(1)
Po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia sa disciplinárne opatrenie zahladzuje a colník sa posudzuje, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené. Ak disciplinárne opatrenie zákazu činnosti bolo uložené na dobu dlhšiu ako jeden rok, zahladzuje sa jeho vykonaním.
(2)
Príslušný nadriadený môže aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1 rozhodnúť o zahladení vykonaného disciplinárneho opatrenia, ak colník výkonom služby a svojím správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak však bolo uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na jeden rok alebo disciplinárne opatrenie zákazu činnosti, môže tak urobiť až po uplynutí polovice doby výkonu tohto opatrenia.
(3)
Disciplinárne opatrenie, ktoré bolo zahladené, sa nesmie uvádzať v služobnom hodnotení ani v posudku o služobnej činnosti. Vo výpise na účely trestného konania sa uvedú zahladené disciplinárne opatrenia len s označením „disciplinárne opatrenie zahladené“.
§ 58
Evidencia disciplinárnych opatrení
Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, zahladenie disciplinárneho opatrenia a zrušenie disciplinárneho opatrenia sa zapisuje bezodkladne do prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ČAS SLUŽBY, DOVOLENKA A ČAS ODPOČINKU
§ 59
Dĺžka základného času služby v týždni
(1)
Dĺžka základného času služby v týždni sa ustanovuje na 37,5 hodiny.
(2)
Nadriadený môže určiť colníkovi kratší čas služby v týždni alebo ho inak vhodne upraviť, ak o to colník požiada zo zdravotných alebo iných závažných dôvodov a ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby; ak bol colníkovi určený kratší čas služby, má nárok na služobný príjem, ktorý zodpovedá tomuto kratšiemu času služby.
§ 60
Rozvrhnutie základného času služby v týždni
(1)
Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na päť kalendárnych dní služby tak, aby dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadli, ak je to možné, na sobotu a nedeľu. Ak to povaha štátnej služby vyžaduje, môže byť služba rozvrhnutá nerovnomerne; priemerný čas služby však pritom nesmie v určitom období, spravidla štvortýždennom, presiahnuť hranicu, ktorá je určená pre základný čas služby v týždni.
(2)
O rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje generálny riaditeľ; určí aj začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch. O nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje nadriadený. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny môže byť najviac 12 hodín.
(3)
Nadriadený môže colníkom, ktorých základný čas služby v týždni je rovnomerne rozvrhnutý, určiť pružný čas služby.
(4)
Pružný čas služby môže byť určený pre všetkých colníkov na pracovisku alebo jednotlivým colníkom.
(5)
Pružný čas služby sa môže upraviť ako
a)
pružný denný čas, pri ktorom si colník volí začiatok času služby v jednotlivých dňoch a je povinný vykonávať celú službu pripadajúcu na tento deň,
b)
pružný týždenný čas služby, pri ktorom si colník volí začiatok a koniec služby v jednotlivých dňoch; v príslušnom týždni je povinný vykonať službu v rozsahu stanoveného základného času služby v týždni.
(6)
Nadriadený, ktorý určil pružný čas služby, určí povinný čas služby v týždni v rozsahu najmenej päť hodín v každom dni služby. Voliteľný čas služby rozvrhne na začiatok a koniec služby tak, aby voliteľný úsek služby nezačínal skôr ako o 6. hodine a neskončil neskôr ako o 19. hodine.
(7)
Nadriadený môže, ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, rozhodnúť o dočasnom prerušení alebo o zrušení pružného času služby.
(8)
Prekážky v štátnej službe na strane colníka sa pri uplatnení pružného času služby posudzujú ako výkon služby iba v rozsahu, v akom nevyhnutne zasiahli do povinného času služby.
(9)
Dňami služobného pokoja vo výkone štátnej služby sú štátne sviatky a dni pracovného pokoja ustanovené osobitným predpisom10) a dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok v týždni.
§ 61
Nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami a v týždni
(1)
Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje tak, aby mal colník medzi koncom jednej služby a začiatkom nasledujúcej služby nepretržitý odpočinok v trvaní najmenej 12 hodín a jedenkrát za týždeň nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín.
(2)
Colníkovi, ktorý sa vrátil zo služobnej cesty po 24. hodine, sa poskytne nevyhnutný odpočinok od skončenia služobnej cesty do nástupu do služby po dobu ôsmich hodín. Ak tento odpočinok spadá do určeného základného času služby colníka, považuje sa za čas zameškaný pre prekážky na strane služobného úradu.
§ 62
Prestávky v službe
(1)
Colník má najdlhšie po každých piatich hodinách nepretržitého výkonu služby nárok na prestávku na stravu a oddych v trvaní najmenej 30 minút. Ak ide o službu, ktorej výkon nemôže byť prerušený, musí sa colníkovi aj bez prerušenia výkonu služby zabezpečiť primeraný čas na stravu a oddych.
(2)
Do základného času služby v týždni sa nezapočítava prestávka na stravu a oddych v rozsahu podľa odseku 1.
§ 63
Služba vykonávaná nad základný čas služby v týždni a služba vykonávaná v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo v štátny sviatok
(1)
Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, colník je povinný vykonávať službu nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo v štátny sviatok.
(2)
Za službu, ktorá je vykonávaná v dôležitom záujme, sa považuje činnosť, ktorú vzhľadom na jej závažnosť, rozsah alebo neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom základnom čase služby v týždni a ktorá je vykonávaná na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného.
(3)
Pri službe vykonávanej nad základný čas služby v týždni možno nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami skrátiť až na šesť hodín; nepretržitý odpočinok v týždni však musí byť najmenej 24 hodín.
(4)
Službou v noci sa rozumie služba vykonávaná v čase od 22. hodiny do 6. hodiny.
§ 64
Služobná pohotovosť
(1)
Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, možno colníkovi nariadiť služobnú pohotovosť. Služobnou pohotovosťou sa rozumie stav, keď colník nevykonáva službu, ale je pripravený na jej výkon, a to v mieste výkonu štátnej služby alebo na inom dohodnutom alebo určenom mieste mimo miesta výkonu štátnej služby.
(2)
Maximálna dĺžka služobnej pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby je 48 hodín v týždni. Mimo miesta výkonu štátnej služby môže byť nariadená najdlhšie na sedem po sebe idúcich dní, pričom táto môže byť v mesiaci najviac 14 dní.
(3)
Podrobnosti o nariaďovaní služobnej pohotovosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Dovolenka na zotavenie
§ 65
Dĺžka dovolenky
(1)
Základná výmera dovolenky je šesť týždňov v kalendárnom roku. Základná výmera dovolenky sa predlžuje o dva týždne colníkovi, ktorý na základe rozhodnutia lekárskej komisie využije aspoň dva týždne základnej výmery dovolenky na kúpeľnú liečbu; táto podmienka neplatí, ak sa v tom istom kalendárnom roku colníkovi poskytla preventívna rehabilitácia podľa § 137.
(2)
Základná výmera dovolenky sa nepredlžuje, ak colník poruší liečebný režim počas kúpeľnej liečby.
§ 66
Vznik nároku na dovolenku
(1)
Colník má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak počas celého kalendárneho roku vykonával štátnu službu.
(2)
Ak colník nevykonával štátnu službu počas celého kalendárneho roku, patrí mu pomerná časť dovolenky.
(3)
Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že za každý kalendárny mesiac výkonu štátnej služby v kalendárnom roku mu patrí jedna dvanástina dovolenky. Podmienkou je, že colník vykonával štátnu službu celý kalendárny mesiac.
§ 67
Čas výkonu štátnej služby pre vznik nároku na dovolenku
Ako doba výkonu štátnej služby sa pre vznik nároku na dovolenku posudzuje doba
a)
dovolenky, dodatkovej dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b)
dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok,
c)
náhradného voľna,
d)
služobného voľna pre prekážky vo výkone štátnej služby z dôvodov všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky vo výkone štátnej služby s nárokom na služobný plat,
e)
zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov,
f)
odborného školenia,
g)
štúdia na vysokých školách a v kurzoch vrátane doby poskytnutia študijného voľna,
h)
výkonu väzby, ak bolo trestné stíhanie proti colníkovi zastavené alebo bol oslobodený spod obžaloby, okrem prípadu amnestie,
i)
rodičovskej dovolenky, počas ktorej má colníčka nárok na peňažnú pomoc v materstve,
j)
keď colník nevykonáva štátnu službu, pretože je štátny sviatok,
k)
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak bol colníkovi doplatený rozdiel služobného platu.
Nástup, čerpanie a prerušenie dovolenky
§ 68
(1)
Dovolenka sa spravidla čerpá vcelku; ak sa poskytuje po častiach, musí aspoň jedna časť trvať najmenej tri týždne.
(2)
Dovolenku možno colníkovi poskytnúť ešte pred splnením podmienky ustanovenej v § 66. Ak do konca kalendárneho roka túto podmienku colník nesplní, je povinný vrátiť služobný plat, ktorý mu bol vyplatený za čas dovolenky, na ktorú mu nevznikol nárok.
(3)
Nástup dovolenky určuje nadriadený, a to s prihliadnutím na záujmy štátnej služby, ako aj na oprávnené požiadavky colníka. Deň nástupu dovolenky sa musí colníkovi oznámiť najmenej 15 kalendárnych dní vopred; so súhlasom colníka sa táto lehota môže skrátiť.
(4)
Nástup dovolenky je potrebné určiť tak, aby ju colník mohol vyčerpať spravidla do konca kalendárneho roku. Ak colník nemohol vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku, nadriadený je povinný určiť nástup dovolenky tak, aby ju colník vyčerpal najneskôr do konca budúceho kalendárneho roku. Nadriadený je však povinný určiť colníkovi čerpanie aspoň troch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak vznikol nárok na čerpanie dovolenky.
(5)
Nadriadený nemôže určiť čerpanie dovolenky v čase, keď je colník uznaný dočasne neschopným štátnej služby pre chorobu alebo úraz a ani počas rodičovskej dovolenky. Počas trvania ostatných dôležitých osobných prekážok v štátnej službe a počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby nadriadený môže určiť colníkovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť, ak mu na ňu alebo na jej pomernú časť vznikol nárok.
(6)
Ak dovolenku čerpá colník s nerovnomerne rozvrhnutým časom štátnej služby, určí sa dovolenka tak, aby zahŕňala toľko hodín, koľko by ich pripadlo na dovolenku, ktorú by čerpal colník s rovnomerne rozvrhnutým časom štátnej služby.
(7)
Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže nadriadený zmeniť colníkovi pôvodne určený nástup dovolenky alebo ho odvolať z dovolenky; colník má nárok na náhradu nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli.
§ 69
(1)
Dovolenka sa prerušuje, ak je colník v čase čerpania dovolenky uznaný za dočasne neschopného výkonu štátnej služby pre chorobu alebo úraz alebo ak ošetruje chorého člena rodiny. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom na rodičovskú dovolenku.
(2)
Ak v čase dovolenky pripadne štátny sviatok na deň, ktorý je inak obvyklým dňom štátnej služby, tento deň sa do dovolenky nezapočítava.
§ 70
Služobný plat za čas dovolenky
(1)
Colník má za čas dovolenky nárok na služobný plat.
(2)
Ak si colník nemohol vyčerpať dovolenku alebo jej pomernú časť, má nárok na náhradu vo výške služobného platu, ktorý zodpovedá času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky v prípade, ak dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca budúceho kalendárneho roku.
§ 71
Vplyv skončenia služobného pomeru na dovolenku
Ak skončí colníkovi služobný pomer po vyčerpaní dovolenky alebo jej časti, je povinný vrátiť služobný plat vyplatený za dovolenku alebo jej časť, na ktorú mu nevznikol nárok.
Dodatková dovolenka
§ 72
(1)
Colník, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu službu, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak colník túto službu vykonáva len časť roka, má nárok na pomernú časť dodatkovej dovolenky. Pomernú časť dovolenky tvorí jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 22 kalendárnych dní, počas ktorých colník vykonával zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú službu.
(2)
Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 70 ods. 2; táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne.
§ 73
(1)
Za zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu službu sa považuje služba colníka, ktorý
a)
je pri výkone štátnej služby vystavený nadmernému hluku presahujúcemu 85 dB (A),
b)
vykonáva štátnu službu, kde je vystavený nadmernému vplyvu škodlivín.
(2)
Colníkovi, ktorý vykonáva štátnu službu uvedenú v odseku 1, na osobitne určených miestach podľa rozhodnutia orgánov na ochranu zdravia17) patrí dodatková dovolenka za predpokladu, že túto štátnu službu vykonáva aspoň v rozsahu polovice základného času služby v týždni určenej pre túto službu alebo na týchto pracoviskách.
§ 74
Služobné voľno
(1)
Ak colník nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými dňami služby colníka.
(2)
Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu a dôležitú osobnú prekážku v štátnej službe a jej trvanie je colník povinný preukázať.
§ 75
Prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu
(1)
Colník, ktorému sa poskytlo služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, má počas tohto služobného voľna nárok na služobný plat alebo ďalší služobný plat, ak mu nebola poskytnutá iná náhrada.
(2)
Na účely tohto zákona sa za prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu považujú výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ktoré nemožno uskutočniť mimo času štátnej služby.
(3)
Výkonom verejnej funkcie sa rozumie výkon povinností vyplývajúcich z funkcie člena orgánu územnej samosprávy.
(4)
O výkon občianskych povinností ide najmä
a)
pri činnosti svedkov, súdnych znalcov, tlmočníkov a iných fyzických osôb predvolaných na konanie pred súdom alebo iným štátnym orgánom alebo orgánom obce,
b)
pri poskytnutí prvej pomoci,
c)
pri povinných lekárskych prehliadkach,
d)
pri opatreniach proti prenosným chorobám,
e)
pri iných naliehavých opatreniach zdravotnej starostlivosti,
f)
pri izolácii z dôvodu veterinárnych ochranných opatrení,
g)
pri poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach, záchrannej akcii horskej služby v teréne alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch a v prípadoch, keď je fyzická osoba povinná podľa právnych predpisov osobnú pomoc poskytnúť.
(5)
Služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas. Ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby, poskytne sa služobné voľno aj na iné úkony vo všeobecnom záujme v rozsahu, za podmienok a na činnosti
a)
darcu krvi pri odbere krvi a pri aferéze
služobné voľno za čas cesty na odber, odberu, cesty späť a zotavenia po odbere, ak tieto skutočnosti zasahujú do času štátnej služby v rámci 24 hodín od nástupu cesty na odber; ak na cestu na odber, odber a na cestu späť nestačí 24 hodín, poskytne sa služobné voľno za preukázaný nevyhnutne potrebný ďalší čas, ak zasahuje do času štátnej služby; ak k odberu nedôjde, poskytne sa služobné voľno len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v štátnej službe,
b)
darcu ďalších biologických materiálov
služobné voľno za čas cesty na odber, odberu, cesty späť a na zotavenie po odbere, ak uvedené skutočnosti zasahujú do doby štátnej služby v rámci 48 hodín od nástupu cesty na odber; podľa odobratého objemu, charakteru odberu a zdravotného stavu darcu lekár môže určiť, že služobné voľno sa skráti alebo predĺži, pri predĺžení však najviac o čas zasahujúci do času štátnej služby v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber; ak k odberu nedôjde, poskytne sa služobné voľno podľa písmena a),
c)
členov volebných komisií pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, do orgánov územnej samosprávy a orgánov pre referendum; služobné voľno sa poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu,
d)
colníka pri prednáške alebo výučbe vrátane skúšobnej činnosti; služobné voľno sa poskytne najviac v rozsahu 12 dní v kalendárnom roku,
e)
vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych pracovníkov v táboroch pre deti a mládež;
služobné voľno sa poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac však tri týždne v kalendárnom roku a za podmienky, že colník najmenej po dobu jedného roka pred poskytnutím služobného voľna pracoval sústavne a bezplatne s deťmi alebo s mládežou; podmienka sústavnej bezplatnej práce podľa predchádzajúcej vety sa nevyžaduje u stredných zdravotníckych pracovníkov alebo ak ide o tábory pre zdravotne postihnuté deti.
§ 76
Dôležité osobné prekážky v štátnej službe
(1)
Ak colník nemôže vykonávať štátnu službu pre dôležité osobné prekážky, nadriadený je povinný poskytnúť mu služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok
a)
vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení;
služobné voľno sa poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo času výkonu štátnej služby,
b)
narodenie dieťaťa manželke colníka alebo osobe sebe navzájom blízkej;
služobné voľno sa poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu na prevoz manželky colníka alebo osoby sebe navzájom blízkej do zdravotníckeho zariadenia a späť,
c)
sprevádzanie
1.
rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia pri náhlom ochorení alebo úraze, alebo na pravidelné alebo vopred určené vyšetrenie alebo liečenie,
2.
zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadení sociálnych služieb alebo do osobitnej internátnej školy a späť,
služobné voľno sa poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac však na jeden deň v prípade uvedenom v bode 1, najviac na 15 dní v kalendárnom roku v prípade uvedenom v bode 2; služobné voľno sa poskytne len jednému z oprávnených a len ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo času výkonu štátnej služby,
d)
ošetrovanie člena rodiny, starostlivosť o dieťa
1.
pri ošetrovaní chorého dieťaťa mladšieho ako desať rokov,
2.
pri starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov z toho dôvodu, že
2a.
detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti dieťa inak je, alebo škola, do ktorej chodí, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných orgánov, alebo
2b.
dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo dochádzať do školy, alebo
2c.
osoba, ktorá sa o dieťa inak stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa alebo karanténne opatrenie, alebo sa podrobila v zdravotníckom zariadení vyšetreniu alebo ošetreniu, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu štátnej služby, a preto sa nemôže o dieťa starať,
3.
pri ošetrovaní iného chorého člena rodiny, ktorý žije s colníkom v spoločnej domácnosti, ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutne ošetrenie inou osobou a chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici,
služobné voľno sa poskytne najviac na dobu prvých sedem dní, ak potreba ošetrovania počas nich trvá; colníkovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, sa poskytne služobné voľno po dobu prvých 14 dní, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti počas nich trvá; v tom istom prípade ošetrovania alebo starostlivosti sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému z oprávnených,
e)
úmrtie
1.
pri úmrtí manžela, osoby sebe navzájom blízkej10) alebo dieťaťa sa poskytne služobné voľno na tri dni,
2.
pri úmrtí rodičov a súrodencov colníka, rodičov a súrodencov jeho manžela, ako aj manžela súrodenca colníka sa poskytne služobné voľno na jeden deň a na ďalší deň, ak colník obstaráva pohreb týchto osôb,
3.
pri úmrtí prarodičov alebo vnuka colníka alebo prarodičov alebo vnuka jeho manžela sa poskytne služobné voľno najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak colník obstaráva pohreb týchto osôb,
4.
pri úmrtí spolupracovníka sa na účasť na jeho pohrebe poskytne služobné voľno na nevyhnutne potrebný čas,
f)
vlastná svadba a svadba detí
1.
na vlastnú svadbu sa poskytne služobné voľno na dva dni, z toho jeden deň na účasť na svadobnom obrade,
2.
na účasť na svadbe detí alebo rodičov sa poskytne služobné voľno na jeden deň,
g)
presťahovanie colníka, ktorý má svoju vlastnú domácnosť alebo bytové zariadenie
1.
ak sa colník sťahuje do inej obce, poskytne sa mu služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac na dva dni,
2.
ak sa colník sťahuje v tej istej obci, poskytne sa mu služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac jeden deň,
h)
vyhľadanie nového zamestnania pred skončením služobného pomeru colníka sa poskytne služobné voľno na tri dni,
i)
colníkovi prijatému do služobného pomeru bezprostredne po skončení základnej služby alebo náhradnej služby sa poskytne služobné voľno na päť dní.
(2)
Služobné voľno pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe s nárokom na služobný plat môže nadriadený poskytnúť colníkovi v rozsahu a za podmienok
a)
ženatému colníkovi a jemu na roveň postavenému, ktorý bez vlastnej viny žije odlúčene od rodiny a nemôže k rodine denne dochádzať, možno poskytnúť služobné voľno na návštevu rodiny najviac na desať dní bez započítania cesty a najviac na 15 dní so započítaním cesty v jednom kalendárnom roku; služobné voľno sa poskytuje po častiach, z ktorých jedna spravidla nepresahuje dva dni bez započítania cesty,
b)
vybavenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo času výkonu štátnej služby, ak by colníkovi inak vznikla ujma, možno poskytnúť služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac na jeden deň.
(3)
Ak je dôležitá osobná prekážka v štátnej službe colníkovi vopred známa, je povinný včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna, inak je colník povinný vyrozumieť ho o dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej predpokladanom trvaní bezodkladne.
§ 77
Dôležité osobné prekážky v štátnej službe v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej služby
(1)
Colníkovi, ktorý študuje pri výkone štátnej služby, je nadriadený povinný poskytnúť služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok
a)
pri štúdiu na vysokej škole
1.
14 dní v každom školskom roku,
2.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo konzultáciách, ak sú súčasťou študijného programu,
3.
dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
4.
60 dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky v bakalárskom štúdiu vrátane prípravy a obhajoby záverečnej práce, ak je táto súčasťou štátnej skúšky,
5.
80 dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky v magisterskom štúdiu, inžinierskom štúdiu alebo doktorskom štúdiu vrátane prípravy a obhajoby diplomovej práce, ak je táto súčasťou štátnej skúšky,
6.
40 dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky vrátane prípravy a obhajoby diplomovej práce, ak je táto súčasťou štátnej skúšky, ak absolvent bakalárskeho štúdia pokračuje v magisterskom štúdiu, inžinierskom štúdiu alebo doktorskom štúdiu,
b)
pri štúdiu na strednej škole
1.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo konzultáciách, ak sú súčasťou učebného plánu,
2.
štyri dni v každom školskom roku na prípravu a vykonanie skúšok, ak ich vykonanie nie je súčasťou študijných sústredení,
3.
na prípravu a vykonanie maturitnej skúšky alebo záverečnej pomaturitnej skúšky
3a.
desať dní,
3b.
20 dní, ak súčasťou skúšky je odborná práca,
c)
pri štúdiu na vyššej odbornej škole
1.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo konzultáciách, ak sú súčasťou učebného plánu,
2.
štyri dni v každom školskom roku na prípravu a vykonanie skúšok, ak ich vykonanie nie je súčasťou študijných sústredení,
3.
20 dní na prípravu a vykonanie absolventskej skúšky vrátane prípravy a obhajoby absolventskej práce,
d)
pri trojsemestrálnom a viacsemestrálnom štúdiu na vysokých školách uskutočňovanom v rámci celoživotného vzdelávania
1.
dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
2.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo konzultáciách, ak sú súčasťou študijného programu,
3.
15 dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky vrátane prípravy a obhajoby záverečnej práce, ak je táto súčasťou záverečnej skúšky,
e)
pri odborných kurzoch a iných formách ďalšieho vzdelávania
1.
ak trvajú menej ako šesť mesiacov
1a.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo konzultáciách, ak sú súčasťou študijného programu,
1b.
tri dni na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, ak je súčasťou študijného programu,
2.
ak trvajú najmenej šesť mesiacov
2a.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach a konzultáciách, ak sú súčasťou študijného programu,
2b.
päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, ak je súčasťou študijného programu,
f)
pri rigoróznych skúškach
40 dní na prípravu a vykonanie rigoróznej skúšky vrátane prípravy a obhajoby rigoróznej práce,
g)
pri externej forme doktorandského štúdia
1.
30 dní za každý školský rok počas trvania externej formy štúdia na výkon nevyhnutných experimentálnych alebo iných študijných prác a na vykonávanie predpísaných skúšok na odporúčanie školiteľa môže sa colníkovi – doktorandovi poskytnúť ďalšie služobné voľno bez nároku na služobný plat,
2.
colníkovi – doktorandovi, ktorý je vedený školiteľom v zahraničí, sa podľa jeho študijného plánu poskytne aj ďalšie služobné voľno s nárokom na služobný plat na výkon nevyhnutných experimentálnych alebo iných študijných prác a na vykonanie predpísaných skúšok.
(2)
Služobné voľno podľa odseku 1 sa poskytne colníkovi, ktorý bol na štúdium pri výkone štátnej služby alebo na prípravu v odborných kurzoch, alebo v iných formách ďalšieho vzdelávania vyslaný alebo s ktorého štúdiom alebo prípravou bol vyslovený súhlas. Služobné voľno podľa odseku 1 sa poskytne tiež colníkovi pri rigoróznych skúškach vrátane prípravy a obhajoby rigoróznej práce, ak o to požiada a bol mu vyslovený súhlas.
(3)
Služobné voľno podľa odseku 1 sa neposkytne na prípravu na opravnú skúšku, skúšku pri opakovaní ročníka pre neprospech, opravnú maturitnú skúšku, opravnú pomaturitnú skúšku, opravnú absolventskú skúšku, opravnú štátnu skúšku, opravnú záverečnú skúšku a ostatné druhy opravných skúšok.
(4)
Na vykonanie prijímacích skúšok sa poskytne colníkovi ďalšie služobné voľno v nevyhnutnom rozsahu s nárokom na služobný plat.
(5)
Colníčke alebo osamelému colníkovi, ktorí sa starajú aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov a ktorým patrí služobné voľno podľa odseku 1, sa poskytne ďalšie služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu päť dní v školskom roku.
(6)
Služobné voľno
a)
určené počtom dní nemožno čerpať po hodinách,
b)
poskytované na štúdium pri výkone štátnej služby možno čerpať po celý školský rok a na prípravu v odborných kurzoch alebo v iných formách ďalšieho vzdelávania len počas trvania prípravy v týchto formách vzdelávania.
(7)
Nevyčerpané služobné voľno nemožno čerpať v inom školskom roku s výnimkou služobného voľna určeného na prípravu a vykonanie maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky, absolventskej skúšky, štátnej skúšky a rigoróznej skúšky.
(8)
Čerpanie služobného voľna sa prerušuje uznaním dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz alebo nariadením karantény v čase, keď colník čerpá služobné voľno.
(9)
Do doby služobného voľna sa nezapočítava čas strávený cestovaním do príslušnej školy alebo do vzdelávacieho zariadenia, v ktorom sa odborný kurz alebo iná forma ďalšieho vzdelávania uskutočňuje, ak je táto škola alebo vzdelávacie zariadenie v inom mieste, ako je miesto výkonu štátnej služby colníka.
§ 78
Služobné voľno bez nároku na služobný plat
(1)
Služobné voľno bez nároku na služobný plat sa poskytne colníkovi na dobu, počas ktorej sa mu poskytuje peňažná pomoc v materstve alebo rodičovský príspevok podľa osobitných predpisov.18)
(2)
Služobné voľno bez nároku na služobný plat sa colníkovi poskytne na nevyhnutne potrebný čas aj z dôvodu
a)
nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania hromadných dopravných prostriedkov,
b)
činnosti registrovaného kandidáta vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do orgánu územnej samosprávy,
c)
ak je colník predvolaný na konanie pred súdom alebo iným štátnym orgánom alebo orgánom obce, ak ide o konanie v osobnom záujme colníka, alebo na ktoré dal podnet colník svojím zavinením,
d)
iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.
(3)
Colníkovi sa môže poskytnúť služobné voľno bez nároku na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas, ak o to požiada pre ďalšie dôležité osobné prekážky v štátnej službe s výnimkou dôležitých osobných prekážok v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej služby.
PIATA ČASŤ
PLATOVÉ NÁLEŽITOSTI A ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI
§ 79
Služobný príjem, služobný plat a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť
(1)
Colníkovi v stálej štátnej službe, za podmienok ustanovených týmto zákonom, patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky
a)
funkčný plat,
b)
prídavok za výsluhu rokov,
c)
hodnostný príplatok,
d)
osobitný príplatok,
e)
príplatok za riadenie,
f)
príplatok za zastupovanie,
g)
osobný príplatok,
h)
príplatok za prípravu colníka – čakateľa,
i)
príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa,
j)
príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla alebo motorového člna,
k)
príplatok za zmennosť,
l)
príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,
m)
príplatok za štátnu službu v noci,
n)
príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,
o)
príplatok za štátnu službu v štátny sviatok,
p)
ďalší služobný plat.
(2)
Služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až k).
(3)
Colníkovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom okrem služobného príjmu patrí peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe.
§ 80
Funkčný plat
(1)
Colníkovi v stálej štátnej službe patrí funkčný plat určený pre funkciu, ktorú vykonáva, ak nie je ďalej ustanovené inak. Vykonávanou funkciou sa rozumie funkcia, ktorú colník vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým bol do funkcie ustanovený, vymenovaný alebo poverený zastupovaním.
(2)
Katalóg činností na zaradenie jednotlivých funkcií do platových tried v súlade s charakteristikami platových tried uvedených v prílohe č. 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(3)
Pre jednotlivé platové triedy sa určuje funkčný plat v tejto výške:
Platová trieda Funkčný plat Sk mesačne
1 5 000
2 5 650
3 6 380
4 7 200
5 8 000
6 8 990
7 10 110
8 11 370
9 12 800.
(4)
Percentuálne zvýšenie funkčných platov ustanoví zákon o štátnom rozpočte.
(5)
Nadriadený zaradí colníka do platovej triedy určenej pre funkciu, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na vykonanie tejto funkcie. Kvalifikačný predpoklad vzdelania nemožno odpustiť.
(6)
Pre colníka zaradeného do dočasnej štátnej služby sa kvalifikačný predpoklad colníckeho vzdelania nevyžaduje.
§ 81
Prídavok za výsluhu rokov
(1)
Colníkovi v stálej štátnej službe patrí za čas štátnej služby prídavok za výsluhu rokov určený percentuálnym podielom z funkčného platu, odstupňovaný podľa dĺžky započítanej odbornej praxe.
(2)
Percentuálny podiel prídavku za výsluhu rokov colníka je pri dĺžke odbornej praxe
a) do 2 rokov 0 %,
b) od 2 do 4 rokov 6 %,
c) od 4 do 6 rokov 12 %,
d) od 6 do 9 rokov 18 %,
e) od 9 do 12 rokov 24 %,
í) od 12 do 15 rokov 30 %,
g) od 15 do 18 rokov 36 %,
h) od 18 do 21 rokov 42 %,
i) od 21 do 24 rokov 48 %,
j) od 24 do 28 rokov 54 %,
k) od 28 do 32 rokov 60 %,
1) nad 32 rokov 66 %.
(3)
Do doby započítateľnej praxe rozhodnej na určenie percentuálneho podielu za výsluhu rokov sa colníkovi započítava, ak tento zákon neustanovuje inak, doba
a)
trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených zboroch, ozbrojených bezpečnostných zboroch Slovenskej republiky,
b)
praxe v odbore požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného pomeru, ak je táto priznaná rozhodnutím príslušného služobného úradu,
c)
praxe inej než požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného pomeru v závislosti od miery jej využitia na úspešný výkon štátnej služby, ak je táto priznaná rozhodnutím príslušného služobného úradu, najviac však v rozsahu dvoch tretín,
d)
výkonu základnej služby, náhradnej služby a ďalšej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,
e)
starostlivosti o dieťa zodpovedajúca dĺžke rodičovskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej dovolenky určenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, ak sa v tejto dobe súčasne v dennom štúdiu nepripravoval na povolanie, osobnej celodennej starostlivosti o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté určenej osobitným predpisom, najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto dôb,
f)
hodnotená ako doba zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných predpisov,19)
g)
vedeckej výchovy20) alebo doba postgraduálneho štúdia3) a doktorandského štúdia21) v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia zamerania odboru výchovy alebo štúdia na úspešný výkon požadovanej služobnej činnosti.
(4)
Praxou v odbore požadovanej pracovnej činnosti sa na účely tohto zákona rozumie výkon rovnakej alebo obdobnej ako požadovanej pracovnej činnosti, alebo výkon pracovných činností, pre ktorý treba vedomosti rovnakého alebo obdobného zamerania ako na výkon požadovanej pracovnej činnosti.
(5)
Do doby odbornej praxe rozhodnej na určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov sa colníkovi nezapočítava doba
a)
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak colníkovi nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,
b)
výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, okrem prípadu amnestie,
c)
služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,
d)
dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, počas ktorej colník nemá nárok na služobný príjem v nemoci alebo nemocenské,
e)
neospravedlnenej neprítomnosti v službe, ak trvala aspoň jeden deň.
§ 82
Hodnostný príplatok
Colníkovi patrí hodnostný príplatok v sume
hodnosť   Sk mesačne
colný strážmajster   1600
colný nadstrážmajster   1800
colný podpráporčík colný asistent 2000
colný práporčík colný kontrolór 2200
colný nadpráporčík hlavný colný kontrolór 2400
colný inšpektor   2600
hlavný colný inšpektor   2800
colný radca   3000
vyšší colný radca   3200
hlavný colný radca   3400
§ 83
Osobitný príplatok
(1)
Colníkovi patrí osobitný príplatok vo výške 1000 až 5 000 Sk mesačne. Osobitný príplatok určuje generálny riaditeľ v závislosti od charakteru vykonávanej služobnej činnosti a miery ohrozenia jeho života alebo zdravia.
(2)
Za služobnú činnosť podľa odseku 1 sa považuje priamy výkon štátnej služby v oblasti pašovania omamných látok, policajného preverovania a colnej pátracej služby.
(3)
Priamym výkonom štátnej služby sa rozumie najmä vykonávanie kontroly dovozu a vývozu tovaru, kontroly dopravných prostriedkov, odhaľovanie protiprávnych konaní súvisiacich s vývozom a dovozom tovaru.
§ 84
Príplatok za riadenie
Colníkovi v stálej štátnej službe, ktorý je nadriadený, patrí príplatok za riadenie v rozpätí od 5 % do 47 % zo súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov platovej triedy určenej pre funkciu, do ktorej je colník zaradený. Nadriadený určí podľa stupňa riadenia a náročnosti riadiacej práce príplatok za riadenie podľa prílohy č. 2.
§ 85
Príplatok za zastupovanie
(1)
Za zastupovanie nadriadeného v riadiacej funkcii patrí colníkovi od začiatku poverenia príplatok vo výške príplatku za riadenie zastupovaného.
(2)
Ak zastupuje nadriadený nadriadeného vo vyššom stupni riadenia, patrí mu od začiatku poverenia zastupovať príplatok za riadenie vo výške určenej pre zastupovaného nadriadeného, ak je to pre neho výhodnejšie; pôvodne určený príplatok za riadenie počas poverenia zastupovať mu nepatrí.
§ 86
Osobný príplatok
(1)
Colníkovi v stálej štátnej službe na ocenenie množstva a kvality plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok do 70 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.
(2)
V priamom výkone štátnej služby možno priznať osobný príplatok až do 100 %.
(3)
O zvýšení alebo znížení osobného príplatku priznaného podľa odseku 1 rozhoduje príslušný nadriadený, podľa odseku 2 generálny riaditeľ. Súbeh osobných príplatkov podľa odsekov 1 a 2 je neprípustný.
§ 87
Príplatok za prípravu colníka – čakateľa
Za prípravu colníka – čakateľa patrí školiteľovi príplatok vo výške 1000 Sk mesačne; ak školiteľ pripravuje dvoch a viacerých colníkov – čakateľov, patrí mu príplatok vo výške 1500 Sk mesačne. Ak počas kalendárneho mesiaca školiteľ začne prípravu colníka – čakateľa alebo skončí prípravu colníka – čakateľa, patrí mu za dni prípravy colníka – čakateľa pomerná suma určenej mesačnej výšky tohto príplatku.
§ 88
Príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa
Colníkovi, ktorý má do osobnej starostlivosti prideleného služobného psa, patrí príplatok vo výške 300 Sk mesačne. Príplatok patrí za každého služobného psa.
§ 89
Príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla alebo služobného motorového člna
(1)
Ak má colník pridelené do trvalej starostlivosti služobné motorové vozidlo, patrí mu príplatok do výšky 300 Sk mesačne. Príplatok patrí len za jedno pridelené vozidlo.
(2)
Ak má colník pridelený do trvalej starostlivosti služobný motorový čln, patrí mu príplatok do výšky 100 Sk mesačne. Príplatok patrí len za jeden služobný motorový čln.
(3)
Ak má colník pridelené do trvalej starostlivosti jednostopové služobné motorové vozidlo alebo špeciálne vozidlo, patrí mu príplatok do výšky 50 Sk mesačne. Príplatok patrí len za jedno motorové vozidlo.
(4)
Ak colník skutočne jazdí služobným motorovým vozidlom, patrí mu príplatok do výšky 300 Sk mesačne.
(5)
Ak colník skutočne jazdí jednostopovým služobným motorovým vozidlom alebo špeciálnymi vozidlami, alebo motorovým člnom, patrí mu príplatok do výšky 200 Sk mesačne.
§ 90
Príplatok za zmennosť
Colníkovi, ktorý má výkon štátnej služby rozvrhnutý tak, že štátnu službu vykonáva striedavo vo viacerých zmenách, patrí príplatok vo výške 100 Sk až 800 Sk mesačne.
§ 91
Príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni
(1)
Ak colník vykonáva štátnu službu nad základný čas služby v týždni, patrí mu za každú hodinu takejto služby príplatok vo výške 1/165 služobného platu zvýšený o 20 %, a ak ide o deň služobného pokoja, zvýšený o 50 %.
(2)
Príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni podľa odseku 1 s výnimkou zvýšenia nepatrí v prípade, ak sa colník s nadriadeným dohodli na poskytnutí náhradného voľna. Náhradné voľno je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr do 60 dní od skončenia tejto služby.
(3)
Ak sa štátna služba nad základný čas služby v týždni vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu alebo v štátny sviatok, patria colníkovi aj príplatky podľa § 92 až 94. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni poskytlo náhradné voľno.
§ 92
Príplatok za štátnu službu v noci
Za hodinu štátnej služby v noci patrí colníkovi príplatok vo výške 25 % zo sumy, ktorá predstavuje 1/165 služobného platu.
§ 93
Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu
Za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí colníkovi príplatok vo výške 30 % zo sumy, ktorá predstavuje 1/165 služobného platu.
§ 94
Príplatok za štátnu službu v štátny sviatok
Za hodinu štátnej služby v štátny sviatok patrí colníkovi príplatok vo výške 1/165 služobného platu.
§ 95
Ďalší služobný plat
(1)
Colníkovi patrí ďalší služobný plat v každom polroku kalendárneho roku za predpokladu, že služobný pomer trval v príslušnom polroku aspoň štyri mesiace, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2)
Na účely poskytnutia ďalšieho služobného platu sa za trvanie služobného pomeru nepovažuje čas
a)
rodičovskej dovolenky,
b)
služobného voľna bez nároku na služobný plat,
c)
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak colníkovi nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,
d)
neospravedlnenej neprítomnosti vo výkone štátnej služby,
(3)
Nárok na ďalší služobný plat v prvom polroku nevznikne colníkovi, ktorého služobný pomer sa skončí do 31. mája príslušného roku. Nárok na ďalší služobný plat v druhom polroku nevznikne colníkovi, ktorého služobný pomer sa skončí do 30. novembra príslušného roku.
(4)
Nárok na ďalší služobný plat v danom polroku nevznikne colníkovi,
a)
ktorému bolo právoplatne uložené disciplinárne opatrenie uvedené v § 49 písm. c) až e),
b)
ktorému plynie lehota na skončenie služobného pomeru prepustením podľa § 183 ods. 1 písm. d), e) a f),
c)
ktorý bol prevedený na inú funkciu z dôvodu uvedeného v § 34 ods. 1 písm. c).
(5)
Ďalší služobný plat za prvý polrok kalendárneho roku je splatný spolu so služobným príjmom za mesiac jún a za druhý polrok kalendárneho roku spolu so služobným príjmom za mesiac november.
(6)
Ak colníkovi vznikne nárok na výplatu ďalšieho služobného platu v druhom polroku kalendárneho roku až v mesiaci decembri, ďalší služobný plat je splatný spolu so služobným príjmom za tento mesiac.
§ 96
Náhrada za služobnú pohotovosť
(1)
Ak je colníkovi nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti náhrada vo výške
a)
50 %, a ak ide o deň služobného pokoja, 100 % zo sumy, ktorá predstavuje 1/165 jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste výkonu štátnej služby,
b)
15 %, a ak ide o deň služobného pokoja, 25 % zo sumy, ktorá predstavuje 1/165 jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo na inom dohodnutom mieste.
(2)
Náhrada za služobnú pohotovosť nepatrí, ak colník v čase služobnej pohotovosti vykonáva štátnu službu.
§ 97
Služobný príjem v prípravnej štátnej službe
(1)
Colníkovi v prípravnej štátnej službe patrí služobný príjem ako colníkovi v stálej štátnej službe podľa § 79 ods. 1 s výnimkou príplatku za riadenie, príplatku za zastupovanie a príplatku za prípravu colníka čakateľa.
(2)
Colníkovi v prípravnej štátnej službe počas skúšobnej doby osobný príplatok nepatrí.
(3)
V prvom roku prípravnej štátnej služby sa funkčný plat určený podľa § 80 znižuje o 20 %, v druhom roku o 10 % a počas predĺženia prípravnej štátnej služby o 10 %. Príplatky a peňažná náhrada, pre ktorých výpočet je rozhodujúca výška funkčného platu, sa vypočítavajú z takto upraveného funkčného platu.
§ 98
Služobný príjem v dočasnej štátnej službe
(1)
Colníkovi v dočasnej štátnej službe patrí služobný príjem ako colníkovi v stálej štátnej službe podľa § 79 ods. 1 s výnimkou príplatku za prípravu colníka čakateľa.
(2)
Colníkovi v dočasnej štátnej službe počas skúšobnej doby osobný príplatok nepatrí.
§ 99
Splatnosť služobného príjmu
(1)
Služobný príjem je splatný pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.
(2)
Služobný príjem splatný v priebehu dovolenky musí byť na žiadosť colníka vyplatený najskôr dva dni pred nastúpením dovolenky.
(3)
Pri skončení štátnej služby vyplatí služobný úrad colníkovi služobný príjem splatný za mesačné obdobie najneskôr v deň najbližšieho výplatného termínu.
§ 100
Výplata služobného príjmu
(1)
Služobný príjem sa colníkovi vypláca v slovenskej mene.
(2)
Služobný príjem sa vypláca colníkovi počas denného služobného času v mieste výkonu štátnej služby. Ak colník z vážnych dôvodov nemôže prevziať služobný príjem za týchto podmienok alebo vopred písomne nepožiada o výplatu služobného príjmu v niektorý iný deň, zašle mu služobný úrad služobný príjem v deň výplatného termínu alebo najneskôr v nasledujúci deň na svoje náklady a nebezpečenstvo.
(3)
Na písomnú žiadosť colníka je služobný úrad povinný pri výplate služobného príjmu alebo iných peňažných plnení v jeho prospech poukázať sumu určenú colníkovi na jeho účet v banke v Slovenskej republike.
(4)
Pri vyúčtovaní služobného príjmu je služobný úrad povinný vydať colníkovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách služobného príjmu a o vykonaných zrážkach.
(5)
Colník môže na prevzatie služobného príjmu písomne splnomocniť inú osobu.
§ 101
Zrážky zo služobného príjmu
(1)
Zrážky zo služobného príjmu možno vykonať iba na základe dohody o zrážkach zo služobného príjmu, inak môže služobný úrad zraziť zo služobného príjmu
a)
daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov fyzických osôb,
b)
preddavok na služobný príjem, ktorý je colník povinný vrátiť, pretože neboli splnené podmienky na priznanie tohto služobného príjmu,
c)
sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeného súdom, orgánom štátnej správy alebo orgánom splnomocneným na to zákonom,
d)
sumy prepadajúce štátu v dôsledku peňažného trestu, pokuty, ako aj náhrady uložené colníkovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
e)
neoprávnene prijaté sumy dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového zabezpečenia, štátnej sociálnej dávky a sociálnej pomoci alebo dávok výsluhového zabezpečenia, ak je colník povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,
f)
služobný plat alebo jeho časť za dovolenku, na ktorú colníkovi nevznikol nárok,
g)
nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,22)
h)
preplatky príplatku k nemocenskému a príplatku k peňažnej pomoci v materstve, na ktorý colníkovi nevznikol nárok,
i)
poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie u colníkov v prípravnej štátnej službe a v dočasnej službe, tiež príspevok na poistenie v nezamestnanosti,
j)
neoprávnene prijatú podporu v nezamestnanosti evidovaných nezamestnaných alebo túto podporu poskytnutú ako preddavok, ak je colník povinný ju vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia.
(2)
Poradie zrážok zo služobného platu ustanovuje osobitný predpis.23)
Náhrada výdavkov
§ 102
(1)
Colníkovi patrí náhrada výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení služobných úloh.
(2)
Náhradou výdavkov podľa odseku 1 sa rozumie náhrada výdavkov pri služobných cestách, cestách do škôl a kurzov, pri prijatí alebo pri preložení na inú funkciu, na sťahovanie, pri preventívnej rehabilitácii, pri zahraničných služobných cestách, pri vyslaní do škôl a kurzov v zahraničí a stravné v cudzej mene poskytované colníkom v súvislosti s výkonom colnej kontroly na území cudzieho štátu.
§ 103
(1)
Colníkovi vyslanému na služobnú cestu patrí
a)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b)
náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c)
stravné,
d)
náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny do miesta trvalého pobytu alebo medzi nadriadeným a colníkom vopred dohodnutého pobytu rodiny, ak služobná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak tomu nebráni výkon štátnej služby, najmenej však raz za 30 dní.
(2)
V prípade povolania colníka do služobnej pohotovosti z miesta pobytu do miesta výkonu štátnej služby, pri ktorom mu vzniknú zvýšené výdavky, patrí colníkovi
a)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b)
stravné za čas prepravy, ak trvala dlhšie ako päť hodín,
c)
náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov.
(3)
Na účely tohto zákona sa cesty colníka, ktoré súvisia s výkonom štátnej služby, vykonávané v mieste výkonu štátnej služby považujú za služobné cesty s nárokom na náhradu preukázateľných cestovných výdavkov.
§ 104
Stravné
(1)
Za každý kalendárny deň služobnej cesty patrí colníkovi stravné v tomto dni vo výške ustanovenej v osobitnom predpise.24)
(2)
Ak má colník na služobnej ceste zabezpečené celodenné bezplatné stravovanie, stravné mu nepatrí, ak má bezplatné stravovanie zabezpečené čiastočne, stravné sa kráti o 30 % za poskytnuté raňajky, o 40 % za obed a o 30 % za večeru; takto krátené sadzby stravného sa zaokrúhľujú na celé koruny, do 50 halierov smerom nadol a od 50 halierov vrátane smerom nahor.
(3)
Ak sa colník vyslaný na služobnú cestu, ktorá trvá menej než päť hodín, nemôže stravovať obvyklým spôsobom, môže mu nadriadený poskytnúť stravné až do výšky zodpovedajúcej stravnému pri služobnej ceste trvajúcej päť hodín.
(4)
Pri služobnej ceste, ktorá spadá do dvoch kalendárnych dní a trvá menej ako deväť hodín, sa upustí od oddeleného výpočtu stravného. Výška stravného sa určí podľa celkovej doby trvania služobnej cesty.
(5)
Ak je colník vyslaný na služobnú cestu do miesta trvalého pobytu, stravné mu nepatrí.
§ 105
Náhrady výdavkov pri prijatí alebo pri preložení na inú funkciu
(1)
Colníkovi, ktorý je preložený na inú funkciu podľa § 34 ods. 1 písm. a) a b) do iného miesta výkonu štátnej služby a z toho dôvodu žije odlúčene od svojej rodiny, patria náhrady ako pri služobnej ceste. O dĺžke doby priznania náhrady rozhoduje nadriadený.
(2)
Nadriadený môže na základe žiadosti colníka, ktorý v dôsledku prijatia do služobného pomeru alebo preloženia na inú funkciu na vlastnú žiadosť podľa § 34 ods. 6 alebo s jeho písomným súhlasom do iného miesta výkonu štátnej služby a žije odlúčene od svojej rodiny, poskytnúť náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie po dobu troch mesiacov.
(3)
Ak je podľa posúdenia nadriadeného možný denný návrat colníka do miesta trvalého pobytu, možno namiesto náhrad uvedených v odsekoch 1 a 2 poskytnúť náhrady preukázaných cestovných výdavkov z miesta pobytu do miesta výkonu štátnej služby a späť.
(4)
Náhrady podľa odsekov 1 až 3 nepatria colníkovi, ktorý odmietol výmenu alebo pridelenie bytu v mieste výkonu štátnej služby, a to trvale pre toto miesto výkonu štátnej služby.
§ 106
Náhrady pri presťahovaní
(1)
Colníkovi, ktorý spĺňa podmienky preloženia na inú funkciu podľa § 34 ods. 1 písm. a) a b) a presťahuje sa do miesta výkonu štátnej služby, patrí
a)
náhrada preukázaných výdavkov za prepravu bytového zariadenia a zvrškov colníka a členov jeho rodiny,
b)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu colníka a členov jeho rodiny z doterajšieho miesta trvalého pobytu do miesta výkonu štátnej služby colníka,
c)
náhrada nevyhnutne potrebných preukázaných výdavkov spojených s maľovaním a úpravou bytu, najviac však
1.
za každú obytnú miestnosť (izbu) 1 300 Sk,
2.
za kuchyňu 1 300 Sk,
3.
za úplné príslušenstvo 1 300 Sk,
4.
za neúplné (spoločné) príslušenstvo 650 Sk.
(2)
Náhrada podľa odseku 1 písm. c) sa znižuje o polovicu, ak sa colník presťahuje do bytu v novostavbe ako prvý užívateľ.
(3)
Ak ide o presťahovanie colníka, ktorý spĺňa podmienky odseku 1, do vlastného rodinného domu, služobného bytu alebo do bytu v osobnom vlastníctve, patrí náhrada podľa odseku 1 písm. c), najviac do výšky 7 800 Sk.
§ 107
Náhrada výdavkov za používanie cestných motorových vozidiel pri služobných cestách
(1)
Ak sa nadriadený s colníkom dohodne, že sa pri služobnej ceste použije iné cestné motorové vozidlo ako služobné cestné motorové vozidlo, patrí mu za každý kilometer jazdy sadzba základnej náhrady podľa osobitného predpisu25) a náhrada za spotrebované pohonné látky. Podmienkou je preukázanie zaplatenia zákonného a havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla.
(2)
Náhrada výdavkov za pohonné látky colníkovi patrí v rozsahu uvedenom v osobitnom predpise.26)
(3)
Nadriadený môže s colníkom dohodnúť aj poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka hromadného dopravného prostriedku diaľkovej prepravy. Podmienka preukázania zákonného havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla platí aj v tomto prípade.
Náhrady cestovných výdavkov do škôl a kurzov
§ 108
(1)
Colníkovi, ktorý študuje na škole alebo v kurze mimo miesta výkonu štátnej služby, patrí za dni cesty pri nástupe do školy alebo do kurzu a za dni cesty späť po skončení školy alebo kurzu náhrada cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste. Ak ide o viacročné štúdium, patrí táto náhrada v každom roku štúdia.
(2)
Colníkovi študujúcemu v kurze, ktorý bol na štúdium vyslaný mimo miesta výkonu štátnej služby, patrí bezplatné ubytovanie a stravovanie. Ak nie je poskytnuté bezplatné ubytovanie a stravovanie, patria mu náhrady ako pri služobnej ceste.
(3)
Počas pobytu v kurze patrí colníkovi, ktorý žije odlúčene od svojej rodiny, náhrada preukázaných cestovných výdavkov na návštevu rodiny a späť raz za dva týždne, slobodnému raz za mesiac.
(4)
Náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny patrí colníkovi až do výšky preukázaných cestovných výdavkov pri použití železničného alebo autobusového spojenia. Náhrada za použitie rýchlika alebo náhrada za použitie diaľkového autobusu patrí pri vzdialenosti nad 100 kilometrov, výdavok za miestenku pri vzdialenosti nad 200 kilometrov.
(5)
Colníkovi študujúcemu na škole, ktorý bol vyslaný na plnenie úloh colnej správy do iného miesta výkonu štátnej služby, kde sa mu neposkytuje bezplatné stravovanie a ubytovanie, patrí náhrada výdavkov ako pri služobnej ceste.
§ 109
(1)
Colníkovi študujúcemu pri výkone štátnej služby mimo miesta výkonu štátnej služby na vykonanie skúšok a na účasť na sústredení a späť patria náhrady preukázaných cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste.
(2)
Pri opravných skúškach náhrada podľa odseku 1 colníkovi nepatrí.
§ 110
Náhrady výdavkov pri preventívnej rehabilitácii
(1)
Pri preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou kúpeľnej liečby patrí colníkovi náhrada preukázaných cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste.
(2)
Pri preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou výkonu práce mimo miesta výkonu štátnej služby alebo mimo miesta trvalého pobytu v prvých piatich kalendárnych dňoch patria colníkovi náhrady ako pri služobnej ceste.
(3)
Pri individuálnej preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou výkonu práce náhrady podľa odseku 1 colníkovi nepatria.
§ 111
Náhrada výdavkov pri zahraničných služobných cestách a pri cestách do škôl a kurzov v zahraničí
Pri poskytovaní náhrad pri zahraničnej služobnej ceste podľa § 36 ods. 4 sa postupuje podľa § 103, 104 a 107, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 112
Poistenie liečebných nákladov v zahraničí
Colníkovi pri zahraničnej služobnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada colníkovi nepatrí, ak ho takto poistil služobný úrad.
§ 113
Náhrada výdavkov za cestu na návštevu rodiny
Ak sa colník s nadriadeným, ktorý ho vyslal na zahraničnú služobnú cestu, písomne dohodne na návšteve rodiny v mieste jej trvalého pobytu, patrí colníkovi náhrada výdavkov až v rozsahu, do výšky a za podmienok ako pri zahraničnej služobnej ceste. Ustanovenie § 103 ods. 1 písm. e) sa nevzťahuje na cestu na návštevu rodiny colníka vyslaného na zahraničnú služobnú cestu.
§ 114
Stravné v cudzej mene
(1)
Za každý kalendárny deň zahraničnej služobnej cesty mimo územia Slovenskej republiky a za každý kalendárny deň, v ktorom zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá dlhšie ako 12 hodín, patrí colníkovi stravné v cudzej mene podľa osobitného predpisu.27)
(2)
Ak zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni dlhšie ako šesť hodín, najviac však 12 hodín, alebo ak trvá celkove dlhšie ako šesť hodín, najviac však 12 hodín, patrí colníkovi stravné v cudzej mene do výšky 50 %, najmenej 25 % dennej sadzby stravného ustanovenej v odseku 1.
(3)
Ak zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni najviac šesť hodín alebo ak trvá celkove najviac šesť hodín, patrí colníkovi stravné v cudzej mene do výšky 25 % dennej sadzby stravného ustanovenej podľa odseku 1.
(4)
Ak má colník na zahraničnej služobnej ceste zabezpečené celodenné bezplatné stravovanie, stravné mu nepatrí. Ak má bezplatné stravovanie zabezpečené čiastočne, stravné sa kráti v prípade zabezpečených raňajok o 30 %, obeda o 40 % a večere o 30 % zo stravného ustanoveného podľa odsekov 1až 3.
(5)
Ak sú pri zahraničnej služobnej ceste v cene za ubytovanie preukázateľne zahrnuté aj výdavky za raňajky, patrí colníkovi stravné v cudzej mene znížené o 15 % stravného ustanoveného podľa odsekov 1 až 3.
§ 115
Vreckové
Za každý deň zahraničnej služobnej cesty a za každý kalendárny deň, v ktorom zahraničná služobná cesta trvá dlhšie ako 12 hodín, môže nadriadený colníkovi popri preukázaných potrebných vedľajších výdavkoch podľa § 103 ods. 1 písm. d) poskytovať vreckové v cudzej mene do výšky 40 % stravného určeného podľa § 114 ods. 1.
§ 116
Náhrada výdavkov za pohonné látky
Pri poskytovaní náhrady za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 107 patrí colníkovi pri zahraničnej služobnej ceste náhrada za pohonné látky v cudzej mene za kilometre najazdené v zahraničí nad 350 kilometrov, ak sa s prihliadnutím na technické parametre cestného motorového vozidla nadriadený písomne nedohodne s colníkom na dlhšej vzdialenosti.
§ 117
Vylúčenie súbehu náhrad poskytovaných v slovenskej mene
(1)
Pri zahraničnej služobnej ceste patrí colníkovi za čas služobnej cesty na území Sovenskej republiky stravné v slovenskej mene v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 103 ods. 1.
(2)
Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína na území Slovenskej republiky, je rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhradu poskytovanú v cudzej mene prechod slovenskej štátnej hranice a pri leteckej preprave odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku.
(3)
Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína v zahraničí, je rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhradu poskytovanú v cudzej mene začiatok a skončenie služobnej cesty.
§ 118
Zahraničné služobné cesty vykonávané na základe dohody o vzájomnej výmene colníkov
(1)
Ak je zahraničná služobná cesta vykonávaná na základe dohody o vzájomnej výmene colníkov, môže služobný úrad dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí poskytovanie cestovných výdavkov na stravné za cesty súvisiace s výkonom štátnej služby.
(2)
Cestovné výdavky za cesty z miesta výkonu štátnej služby colníka do sídla zmluvnej strany v zahraničí a späť uhrádza služobný úrad.
(3)
Služobný úrad môže dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí, ku ktorej je colník vysielaný, výšku stravného poskytovaného colníkovi v zahraničí najviac do výšky ustanovenej v § 114.
§ 119
Náhrady cestovných výdavkov pri vysielaní colníka na štúdium do škôl a kurzov v zahraničí
(1)
Colníkovi vyslanému na štúdium do školy alebo kurzu v zahraničí patria náhrady ako pri zahraničnej služobnej ceste okrem náhrad podľa § 103 ods. 1 písm. e) a § 115.
(2)
Colníkovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí trvajúcom menej ako desať mesiacov ďalšia náhrada cestovných výdavkov za cesty späť počas štúdia do Slovenskej republiky nepatrí.
(3)
Colníkovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí, ktoré trvajú viac ako desať mesiacov, patrí počas štúdia jedenkrát ročne náhrada cestovných výdavkov za cestu konanú z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do miesta trvalého pobytu v Slovenskej republike a späť.
(4)
V prípade udelenia dovolenky alebo služobného voľna z dôvodu vlastnej svadby, návštevy vážne chorého člena rodiny alebo z dôvodu účasti na jeho pohrebe, patrí colníkovi okrem náhrad poskytovaných podľa odsekov 2 a 3 náhrada cestovných výdavkov za cestu z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do miesta trvalého pobytu v Slovenskej republike a späť.
§ 120
Náhrady cestovných výdavkov a stravného poskytovaného colníkovi v cudzej mene v súvislosti s výkonom colnej kontroly na území cudzieho štátu
(1)
Colníkovi, ktorý vykonáva colnú kontrolu na území cudzieho štátu, patrí počas nepretržitého výkonu tejto služby stravné v cudzej mene vo výške
a)
5 % z dennej sadzby stravného ustanoveného osobitným predpisom,27) ak výkon štátnej služby trvá do šiestich hodín vrátane,
b)
15 % z dennej sadzby stravného,27) ak výkon štátnej služby trvá nad šesť do 12 hodín vrátane,
c)
25 % z dennej sadzby stravného,27) ak výkon štátnej služby trvá nad 12 do 24 hodín vrátane.
(2)
Colníkovi, ktorý vykonáva colnú kontrolu na železničnom hraničnom priechode, do nepretržitého výkonu tejto služby sa spočítavajú hodiny strávené na území cudzieho štátu. Podľa počtu hodín strávených na území cudzieho štátu patrí colníkovi stravné podľa odseku 1.
(3)
Colníkovi, ktorý vykonáva colnú kontrolu na železničnom hraničnom priechode, patria náhrady preukázaných cestovných výdavkov na území cudzieho štátu.
§ 121
Naturálne náležitosti
(1)
Colník má nárok na bezplatné poskytovanie služobnej rovnošaty a jej súčastí, osobných ochranných pracovných prostriedkov a ďalšieho materiálu nevyhnutného na výkon štátnej služby (ďalej len „naturálne náležitosti“) alebo peňažný príspevok za naturálne náležitosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Na zabezpečenie obmeny naturálnych náležitostí patrí colníkovi peňažný príspevok na naturálne náležitosti alebo náhrada formou nepeňažného plnenia.
(2)
Pri vzniku služobného pomeru patria colníkovi tieto naturálne náležitosti:
a)
služobná rovnošata a jej súčasti, ak vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate,
b)
peňažný príspevok vo výške 60 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí na zaobstaranie občianskeho odevu a doplnkov, ak vykonáva štátnu službu v občianskom odeve,
c)
služobná rovnošata a jej súčasti a peňažný príspevok vo výške 30 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí, ak vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom,
d)
osobné ochranné pracovné prostriedky a ďalší materiál nevyhnutný na výkon štátnej služby.
(3)
Colníčke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, patrí k služobnej rovnošate a jej súčastiam jednorazový peňažný príspevok vo výške 30 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.
(4)
Colníčke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom, patrí k služobnej rovnošate a jej súčastiam jednorazový peňažný príspevok vo výške 15 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.
(5)
Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí colníkovi a colníčke na obnovu naturálnych náležitostí každý rok peňažný príspevok vo výške 40 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí, ak vykonáva štátnu službu v občianskom odeve alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom.
(6)
Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí colníkovi, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada formou nepeňažného plnenia alebo peňažného plnenia vo výške 40 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí.
(7)
Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí colníčke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada formou nepeňažného plnenia alebo peňažného plnenia vo výške 30 % ceny služobnej rovnošaty a jej súčastí a peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.
(8)
Výplata peňažného príspevku na zaobstaranie a obnovu priznaných naturálnych náležitostí sa vykonáva v mesiaci marci a septembri spätne za uplynulé obdobie. Výplatný termín je zhodný s výplatným termínom služobného príjmu.
(9)
Naturálne náležitosti a peňažný príspevok nepatria colníkovi za dobu, ktorá sa nezapočítava do doby výsluhy rokov v hodnosti podľa § 20 ods. 4.
(10)
Naturálne náležitosti a peňažný príspevok na naturálne náležitosti nepodliehajú dani z príjmu zo závislej činnosti fyzických osôb.
Spoločné ustanovenia
§ 122
(1)
Miesto výkonu štátnej služby je miesto (obec), v ktorom je colník zaradený do výkonu štátnej služby. Pre colníkov, ktorým častá zmena miesta výkonu štátnej služby vyplýva z osobitnej povahy zaradenia, možno ako miesto výkonu štátnej služby dohodnúť aj miesto trvalého pobytu.
(2)
Miestom pobytu je miesto, kde sa colník nachádza v čase povolania na výkon štátnej služby.
(3)
Rodinou colníka je jeho manžel alebo manželka, osoby sebe navzájom blízke,11) vlastné deti, osvojenci, deti zverené colníkovi do pestúnskej starostlivosti alebo do výchovy, vlastní rodičia, osvojitelia, opatrovníci, pestúni alebo ďalšie osoby žijúce v domácnosti s colníkom, ak sa mu tento člen rodiny uznáva za ním vyživovanú osobu podľa osobitných predpisov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(4)
Za ženatého colníka sa považuje aj slobodný, rozvedený alebo ovdovelý colník, ktorý žije v domácnosti s niektorým členom rodiny uvedeným v odseku 3, ktorému poskytuje zaopatrenie, ak sa mu tento člen rodiny uznáva za ním vyživovanú osobu.
(5)
Ak colníkovi vznikne nárok na stravné z viacerých dôvodov, patrí mu len to stravné, ktoré je preňho výhodnejšie.
§ 123
Ak tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a colník ich nepreukáže z dôvodu straty dokladov, ktoré sa už nedajú získať náhradným spôsobom, môže služobný úrad poskytnúť náhrady v ním uznanej výške s prihliadnutím na podmienky ustanovené v § 36 ods. 2 a 5.
§ 124
(1)
Ak colník požiada o poskytnutie preddavku na náhrady podľa § 103, služobný úrad je povinný poskytnúť mu tento preddavok do výšky predpokladaných náhrad.
(2)
Služobný úrad je povinný poskytnúť colníkovi pri zahraničnej služobnej ceste preddavok v cudzej mene v rozsahu a vo výške podľa predpokladanej doby trvania a podmienok zahraničnej služobnej cesty.
§ 125
(1)
Colník je povinný do desiatich kalendárnych dní po skončení služobnej cesty predložiť služobnému úradu písomné doklady na vyúčtovanie služobnej cesty a vrátiť nevyúčtovaný preddavok.
(2)
Služobný úrad je povinný do desiatich kalendárnych dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie služobnej cesty colníka.
§ 126
Na zmenu osobného stavu colníka, ktorá je rozhodujúca pre nároky podľa tohto zákona, sa prihliadne odo dňa, keď zmena nastala.
ŠIESTA ČASŤ
BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI VÝKONE ŠTÁTNEJ SLUŽBY
Bezpečnosť a ochrana zdravia
§ 127
(1)
Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia colníkov pri výkone štátnej služby zabezpečuje služobný úrad.
(2)
Služobný úrad je povinný najmä
a)
vytvárať podmienky na bezpečný a zdravie nepoškodzujúci výkon štátnej služby,
b)
riadiť, koordinovať a trvale zvyšovať úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia, technických zariadení a pracovného prostredia pri výkone štátnej služby, vykonávať kontrolu predmetných úloh a zabezpečovať odstránenie zistených závad,
c)
zisťovať a odstraňovať príčiny služobných úrazov a chorôb z povolania, evidovať ich, oznamovať ich príslušným orgánom a robiť opatrenia potrebné na nápravu,
d)
priebežne vyhodnocovať nebezpečenstvá vyplývajúce z výkonu štátnej služby a na ich základe aktualizovať osobitný predpis na bezplatné poskytovanie osobných ochranných služobných prostriedkov, kontrolovať ich používanie a vytvárať podmienky na ich údržbu a udržiavanie nezávadného stavu,
e)
poskytovať podľa osobitného predpisu umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky, ako aj ochranné nápoje,
f)
umožňovať príslušným odborovým orgánom vykonávanie kontroly plnenia úloh v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj účasť pri zisťovaní okolností a príčin vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania,
g)
oboznamovať colníkov s príslušnými právnymi predpismi, zásadami a novými poznatkami na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, pravidelne preverovať ich vedomosti, viesť záznamy o vykonaných školeniach a predpísaných skúškach,
h)
zabezpečiť dodržiavanie predpisov o požiarnej ochrane, plniť z nich vyplývajúce príkazy, zákazy a pokyny a vykonávať pravidelnú kontrolu ich plnenia,
i)
chrániť zdravie colníkov, aby nebolo ohrozované fajčením v priestoroch, kde sa vykonáva štátna služba.
§ 128
Colník je povinný dbať o vlastnú bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný
a)
dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a právne predpisy o požiarnej ochrane,
b)
zúčastňovať sa na školeniach uskutočňovaných v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a absolvovať skúšky a lekárske prehliadky,
c)
bezodkladne oznamovať nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby,
d)
nepožívať alkoholické nápoje ani iné návykové látky na miestach výkonu štátnej služby a v čase výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba,
e)
podrobiť sa v súvislosti s výkonom služby vyšetreniu, ktoré nariadil nadriadený na zistenie, či colník nie je pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok,
f)
používať pri výkone štátnej služby predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné pracovné prostriedky,
g)
prísne dodržiavať bezpečnostné opatrenia pri manipulácii so zbraňami, pri práci s technikou a dodržiavať predpisy o požiarnej ochrane.
§ 129
Príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri výkone štátnej služby; pritom má právo kontrolovať, ako nadriadený plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby.
§ 130
Odborný dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri výkone štátnej služby a nad požiarnou ochranou vykonáva orgán dozoru služobného úradu podľa osobitného predpisu.28)
§ 131
Všeobecne záväzné právne predpisy a interné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj hygienické, protiepidemické, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane, o zaobchádzaní s horľavinami, výbušninami, so zbraňami, s rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu sú predpisy na ochranu života a zdravia, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.
§ 132
Náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany podľa tohto zákona uhrádza služobný úrad.
SIEDMA ČASŤ
STAROSTLIVOSŤ O COLNÍKOV
§ 133
Vytváranie podmienok na výkon štátnej služby
(1)
Služobný úrad vytvára colníkovi podmienky na riadny a pokiaľ možno bezpečný výkon štátnej služby.
(2)
Služobný úrad je povinný najmä
a)
oboznamovať colníkov s internými predpismi a informáciami potrebnými na riadny výkon štátnej služby,
b)
starať sa o sústavné vzdelávanie colníkov,
c)
zabezpečovať pre colníkov zdravotnú starostlivosť,
d)
zriaďovať, udržiavať a zlepšovať sociálne zariadenia,
e)
starať sa o vzhľad, úpravu a zlepšovanie pracovísk,
f)
zabezpečovať ubytovanie colníkov,
g)
zabezpečovať úschovu osobných vecí a osobných predmetov, ktoré colníci obvykle nosia do služby,
h)
vytvárať podmienky na uspokojovanie kultúrnych, rekreačných a telovýchovných potrieb a záujmov colníkov,
i)
zabezpečovať colníkom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo v služobnom úrade alebo v jeho blízkosti; túto povinnosť nemá voči colníkom vyslaným na služobnú cestu a v prípadoch, keď to vylučujú podmienky výkonu štátnej služby v služobnom úrade; v kolektívnej zmluve možno rozšíriť okruh colníkov, ktorým sa poskytne stravovanie,
j)
zabezpečiť colníkom stravovanie podľa písmena i) podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu zmeny vo vlastnom zariadení, v inom stravovacom zariadení alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať a poskytovať stravovacie služby; za základný čas služby sa pritom považuje výkon štátnej služby dlhšie ako štyri hodiny; ak služba trvá viac ako 11 hodín, ale netrvá viac ako 12 hodín, môže služobný úrad zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého jedla; pri službe nad 12 hodín je služobný úrad povinný zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla,
k)
prispievať na stravovanie podľa písmen i) a j) vo výške 55 % ceny jedla, najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu,22) rovnako poskytovať príspevok podľa osobitného predpisu.29)
(3)
Stravovanie podľa odseku 2 písm. i) nemožno nahradiť iným plnením.
§ 134
Získavanie a zvyšovanie vzdelania colníkov
(1)
Služobný úrad môže colníkovi na základe jeho žiadosti alebo rozkazom, ktorým ho vysiela na štúdium alebo prípravu, umožniť získanie alebo zvýšenie vzdelania štúdiom na školách, vykonaním rigoróznych skúšok alebo prípravou v odborných kurzoch alebo v iných formách ďalšieho vzdelávania colníkov. Súhlas služobného úradu so štúdiom alebo prípravou colníka umožňuje colníkovi počas štúdia, prípravy a vykonania rigoróznych skúšok alebo prípravy v odborných kurzoch alebo v iných formách ďalšieho vzdelávania čerpať služobné voľno s nárokom na služobný plat.
(2)
Súhlas služobného úradu so získaním alebo zvýšením vzdelania colníka prostredníctvom štúdia na školách, v odborných kurzoch alebo v iných formách ďalšieho vzdelávania sa udeľuje
a)
rozkazom, ktorým sa colník vysiela na štúdium na školách alebo na prípravu prostredníctvom odborných kurzov alebo iných foriem ďalšieho vzdelávania,
b)
rozkazom, ktorým sa udeľuje súhlas na vykonanie rigoróznych skúšok.
(3)
Colník, ktorému služobný úrad umožnil získať alebo zvýšiť si vzdelanie, je povinný zotrvať po skončení štúdia alebo prípravy po určený čas v služobnom pomere podľa tohto zákona alebo uhradiť náklady spojené so získaním alebo zvýšením vzdelania alebo ich pomernú časť. Colník je tiež povinný zotrvať po určený čas v služobnom pomere alebo uhradiť náklady spojené so získavaním alebo zvyšovaním vzdelania alebo ich pomernú časť, ak štúdium alebo prípravu neskončil a nezískal alebo si nezvýšil vzdelanie.
(4)
Doba určená na zotrvanie colníka v služobnom pomere je
a)
pri dennom štúdiu na školách alebo pri dennej forme prípravy trojnásobok doby trvania štúdia alebo prípravy,
b)
pri štúdiu alebo pri príprave pri výkone štátnej služby dvojnásobok doby trvania alebo prípravy,
c)
pri vykonaní rigoróznych skúšok päť rokov,
d)
pri odbornom colnom kurze desať rokov.
§ 135
Úhrada nákladov vynaložených na získanie alebo zvýšenie vzdelania
(1)
Colník, ktorý nezotrval v služobnom pomere počas doby ustanovenej v § 134 ods. 4, je povinný uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo zvýšenie jeho vzdelania alebo ich pomernú časť.
(2)
Výšku úhrady nákladov vypočítava a určuje služobný úrad podľa skutočných nákladov vynaložených na štúdium alebo na prípravu v období, v ktorom colník získaval alebo si zvyšoval vzdelanie. Skutočné náklady vynaložené na štúdium sú služobný plat vyplatený za služobné voľno poskytnuté podľa § 77 a náhrady cestovných výdavkov podľa § 102.
(3)
Do celkových nákladov sa započítavajú náklady za samo štúdium, ak ich platil služobný úrad.
(4)
V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže služobný úrad čiastočne znížiť alebo aj úplne odpustiť úhradu nákladov colníkovi uvoľnenému zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť alebo colníkovi, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru, pretože bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti.
(5)
Povinnosť uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo zvýšenie vzdelania alebo ich čiastočné zníženie alebo odpustenie sa vyhlasuje v rozhodnutí nadriadeného, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru colníka. Rozhodnutie musí obsahovať aj výšku nákladov, ktoré je povinný colník uhradiť, spolu s lehotou na ich úhradu.
(6)
O spôsobe úhrady nákladov v určenej výške sa môže colník so služobným úradom dohodnúť. Ak nedôjde k takejto dohode, možno uspokojiť pohľadávku na základe vykonateľného rozhodnutia o povinnosti colníka uhradiť náklady mesačnými zrážkami; výška mesačných zrážok však nesmie prekročiť hranice súm určených podľa osobitného predpisu.30)
(7)
Povinnosť uhradiť náklady nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu ustanoveného § 183 ods. 1 písm. a) až c) alebo zrušením v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného.
(8)
Služobný úrad je povinný každoročne vyčísliť výšku nákladov vynaložených na štúdium a doklady o vyčíslení nákladov zakladať do osobného spisu colníka.
§ 136
Zdravotná starostlivosť
Na zdravotnú starostlivosť o colníkov sa vzťahujú osobitné predpisy.31)
§ 137
Preventívna rehabilitácia
(1)
Vymedzenému okruhu colníkov patrí na upevnenie ich telesného a duševného zdravia preventívna rehabilitácia v trvaní dvoch týždňov v kalendárnom roku.
(2)
Colníkom možno poskytnúť na základe lekárskeho odporúčania preventívnu rehabilitáciu v trvaní dvoch týždňov v kalendárnom roku formou kúpeľnej liečby spojenej s časťou dovolenky.
(3)
Preventívnu rehabilitáciu tvorí súbor liečebno-preventívnych, telovýchovno-športových a pracovných opatrení zameraných predovšetkým na posilnenie a upevnenie telesného a duševného zdravia colníkov.
(4)
Preventívna rehabilitácia sa vykonáva formou
a)
aktívneho odpočinku,
b)
liečebno-preventívnej starostlivosti,
c)
výkonu práce.
(5)
Preventívna rehabilitácia sa poskytuje
a)
colníkom, ktorí v kalendárnom roku dosiahli vek najmenej 35 rokov alebo vykonávali štátnu službu po dobu najmenej 15 rokov; za dobu výkonu štátnej služby sa považuje doba trvania služobného pomeru rozhodujúca pre nárok na odchodné a jeho výšku,
b)
ostatným colníkom so zhoršeným zdravotným stavom na základe rozhodnutia ošetrujúceho lekára.
(6)
Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje colníkom v prvom roku služobného pomeru, colníkom, u ktorých bolo rozhodnuté o ich prepustení, ktorí požiadali o uvoľnenie alebo u ktorých to vylučuje ich zdravotný stav.
(7)
Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje colníkovi v kalendárnom roku, v ktorom mu bola poskytnutá kúpeľná liečba.
(8)
Colník je povinný nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu v deň, v ktorý je na ňu vyslaný.
(9)
Náhradný termín na nástup preventívnej rehabilitácie môže určiť colníkovi, ktorý nemohol nastúpiť v pôvodne určenom termíne zo závažných osobných, rodinných alebo zdravotných dôvodov.
(10)
Podrobnosti o vykonávaní preventívnej rehabilitácie, vysielaní na preventívnu rehabilitáciu, riadení preventívnej rehabilitácie a o rozsahu výkonu práce počas preventívnej rehabilitácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Osobitné podmienky výkonu štátnej služby colníčok
§ 138
(1)
Colníčka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá škodí jej zdraviu a organizmu.
(2)
Tehotná colníčka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť zo zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v jej osobe; to platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.
(3)
Činnosti zakázané všetkým colníčkam, tehotným colníčkam a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 139
(1)
Tehotná colníčka a colníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako tri roky nesmie byť zaraďovaná na výkon štátnej služby v noci, na výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni a do služobnej pohotovosti. Do služobnej pohotovosti možno zaradiť colníčku, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, len s jej súhlasom.
(2)
Tehotná colníčka a colníčka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok nesmie byť vysielaná na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu.
§ 140
(1)
Ak tehotná colníčka vykonáva štátnu službu, ktorej výkon je tehotným colníčkam zakázaný alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť, služobný úrad je povinný dočasne ju previesť na výkon inej štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná; to platí rovnako o colníčke do konca deviateho mesiaca po pôrode.
(2)
Ak colníčka dosahuje pri výkone štátnej služby, na ktorý bola prevedená podľa odseku 1 bez svojho zavinenia, nižší služobný príjem, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve.32)
§ 141
(1)
Tehotnú colníčku a colníčku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok možno v čase, dokiaľ dieťa nedosiahlo vek osem rokov, vysielať na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu, preložiť alebo preveliť do iného miesta výkonu štátnej služby alebo k inému služobnému úradu, len s jej súhlasom.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú colníčku starajúcu sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.
§ 142
(1)
Nadriadený je povinný pri zaraďovaní do výkonu štátnej služby prihliadať aj na povinnosti colníčky starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.
(2)
Nadriadený určí colníčke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej colníčke na jej žiadosť kratší čas služby v týždni alebo ho inak upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby.
Rodičovská dovolenka
§ 143
(1)
V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí colníčke rodičovská dovolenka po dobu 28 týždňov; ak colníčka porodila zároveň dve alebo viac detí alebo ak ide o osamelú colníčku, patrí rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov. Rodičovská dovolenka patrí aj colníkovi, ktorý sa stará o dieťa, ak sa matka nemôže alebo podľa lekárskeho posudku nesmie o dieťa starať pre vážne ochorenie.
(2)
Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne colníčke alebo colníkovi, ak o to písomne požiada, ďalšia rodičovská dovolenka až do piatich rokov veku dieťaťa, a ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, až do siedmich rokov dieťaťa. Ďalšia rodičovská dovolenka v súvislosti s mimoriadnou starostlivosťou alebo osobitne náročnou mimoriadnou starostlivosťou o dieťa patrí len jednému colníkovi.
(3)
Počas rodičovskej dovolenky patrí colníčke peňažná pomoc v materstve podľa osobitného predpisu33) a príplatok k peňažnej pomoci v materstve podľa § 193. Počas ďalšej rodičovskej dovolenky patrí colníčke rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.34)
(4)
Rodičovskú dovolenku colníčka nastupuje spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.
(5)
Ak colníčka vyčerpá z rodičovskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí rodičovská dovolenka odo dňa jej nástupu až do uplynutia doby uvedenej v odseku 1. Ak však colníčka vyčerpá z rodičovskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej rodičovská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 22 týždňov alebo 31 týždňov, ak ide o colníčku, ktorá porodila súčasne dve alebo viac detí, alebo o osamelú colníčku.
(6)
Rodičovská dovolenka colníčky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie sa skončiť ani byť prerušená pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
§ 144
(1)
Rodičovská dovolenka patrí aj colníčke, ktorá prevzala do svojej trvalej starostlivosti nahrádzajúcej materskú starostlivosť dieťa, ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.
(2)
Rodičovská dovolenka sa poskytuje colníčke podľa odseku 1 odo dňa prevzatia dieťaťa po dobu 22 týždňov, a ak colníčka prevzala dve alebo viac detí alebo ak ide o osamelú colníčku, po dobu 31 týždňov, najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne osem mesiacov. Ďalšia rodičovská dovolenka sa poskytuje do dňa, keď dieťa dosiahne päť rokov.
Rodičovská dovolenka v osobitných prípadoch
§ 145
(1)
Ak bolo dieťa zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti a colníčka zatiaľ nastúpi výkon štátnej služby, preruší sa týmto nástupom rodičovská dovolenka, najskôr však po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu; jej nevyčerpaná časť sa colníčke poskytne odo dňa, keď prevzala dieťa zo zariadenia opäť do svojej starostlivosti a prestala z tohto dôvodu vykonávať štátnu službu, nie však dlhšie ako do doby, keď dieťa dosiahne päť rokov, a ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, do siedmich rokov dieťaťa.
(2)
Colníčke rodičovská dovolenka nepatrí, ak dieťa, o ktoré sa starala, bolo
a)
zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu,
b)
umiestnené do zariadenia s celoročným, týždenným alebo denným pobytom; to neplatí, ak do zariadenia s denným pobytom bolo dieťa umiestnené z dôvodu, že si to vyžaduje jeho zdravotný stav alebo zdravotný stav rodiča, na základe vyjadrenia príslušného ošetrujúceho alebo odborného lekára.
(3)
Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí colníčke rodičovská dovolenka po dobu 14 týždňov.
(4)
Ak dieťa zomrie v čase, keď je colníčka na rodičovskej dovolenke alebo na ďalšej rodičovskej dovolenke, poskytuje sa jej táto dovolenka ešte po dobu dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.
§ 146
Ak colníčka požiada nadriadeného o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie rodičovskej dovolenky, nadriadený je povinný jej žiadosti vyhovieť.
§ 147
Prestávky na dojčenie
(1)
Colníčke, ktorá dojčí svoje dieťa, je služobný úrad povinný poskytnúť okrem prestávok na jedenie a oddych osobitné prestávky na dojčenie.
(2)
Colníčke, ktorá vykonáva štátnu službu po celý určený základný čas služby v týždni, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky a v ďalších troch mesiacoch jedna polhodinová prestávka za denný služobný čas.
(3)
Ak vykonáva colníčka štátnu službu s kratším časom služby v týždni, ale aspoň polovicu určeného základného času služby v týždni, patrí jej jedna polhodinová prestávka, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.
(4)
Prestávky na dojčenie sa započítavajú ako doba výkonu štátnej služby a patrí za ne služobný plat.
Spoločné ustanovenia
§ 148
Ustanovenia § 139, 141 až 146 sa vzťahujú aj na osamelých colníkov trvale sa starajúcich aspoň o jedno dieťa.
§ 149
Osamelými sa rozumejú slobodné, ovdovelé alebo rozvedené colníčky, slobodní, ovdovelí alebo rozvedení colníci alebo colníčky a colníci osamelí z iných vážnych dôvodov.
ÔSMA ČASŤ
NÁHRADA ŠKODY
§ 150
Povinnosti služobného úradu a colníka
(1)
Služobný úrad je povinný zabezpečovať colníkom také podmienky, aby mohli riadne vykonávať štátnu službu bez ohrozenia zdravia a majetku. Ak colník oznámi zistené nedostatky, služobný úrad je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
(2)
Colník je povinný konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku ani k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, je povinný na ňu upozorniť nadriadeného. Ak na odvrátenie hroziacej škody treba neodkladne vykonať služobný zákrok, colník je povinný zakročiť podľa osobitných predpisov.35)
Všeobecná zodpovednosť colníka
§ 151
(1)
Colník zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať colníkovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 155 a 156.
(2)
Predpokladom vzniku zodpovednosti colníka za škodu služobnému úradu je
a)
vznik škody,
b)
porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním,
c)
príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,
d)
zavinenie,
e)
právny vzťah colníka k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.
§ 152
Colník, ktorý v duševnej poruche spôsobí škodu, zodpovedá za ňu, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Colník, ktorý sa vlastným zavinením, požitím alkoholických nápojov alebo inej návykovej látky uvedie do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu spôsobenú v tomto stave.
Zodpovednosť za nesplnenie povinností na odvrátenie škody
§ 153
Colník, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode, nesplnil si ohlasovaciu povinnosť alebo úmyselne konal proti dobrým mravom, zodpovedá za škodu spôsobenú služobnému úradu v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.
§ 154
Colník nezodpovedá za škodu
a)
ktorá vyplýva z rizika riadneho výkonu štátnej služby,
b)
ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej na majetku alebo nebezpečenstva priamo hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam,
c)
ktorú spôsobil pri plnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu jeho nadriadeného v rozpore s právnym predpisom a nadriadený na splnení tohto rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu trval, hoci ho colník na tento rozpor upozornil.
Osobitná zodpovednosť
§ 155
(1)
Ak služobný úrad písomne zverí colníkovi hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je colník povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
(2)
Colník sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.
(3)
Ak je colník prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, preložený na inú funkciu alebo prevelený do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, služobný úrad písomne prevezme hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty, ktoré je colník povinný vyúčtovať služobnému úradu.
§ 156
Colník zodpovedá za stratu služobnej rovnošaty a jej súčastí, výzbroje a iných predmetov, ktoré mu boli zverené na základe písomného potvrdenia. Tejto zodpovednosti sa colník zbaví, ak preukáže, že stratu nezavinil.
Rozsah a spôsob náhrady škody
§ 157
(1)
Colník, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neuvedie do predchádzajúceho stavu.
(2)
Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u colníka presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.
(3)
Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak bola škoda spôsobená
a)
na zverených hodnotách, ktoré je colník povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, alebo
b)
pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok, alebo
c)
úmyselne.
(4)
Ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo podľa odseku 3 písm. b), možno požadovať aj náhradu inej škody.
§ 158
(1)
Ak bola škoda spôsobená aj služobným úradom, colník je povinný nahradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
(2)
Ak zodpovedá za škodu niekoľko colníkov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak spôsobil niektorý z nich škodu podľa § 157 ods. 3 písm. b) a c), zodpovedá za celú škodu.
§ 159
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z jej ceny v čase spôsobenia škody.
§ 160
(1)
Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, možno určiť náhradu škody nižšou sumou, než je skutočná škoda alebo než je trojnásobok služobného platu colníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška náhrady škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok služobného platu colníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný plat colníka, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú v dôsledku požitia alkoholických nápojov alebo inej návykovej látky, alebo na zverených hodnotách, ktoré je colník povinný vyúčtovať, alebo o stratu zverených predmetov, môže náhradu škody nižšou sumou určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd.
(2)
Ak spôsobil škodu z nedbanlivosti vodič pri dopravnej nehode, možno v osobitne odôvodnených prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode pri sťažených podmienkach, ak ide o prvé zavinenie vodiča alebo o nehodu spôsobenú v dôsledku malej skúsenosti vodiča.
(3)
Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných povinností colníka, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné pomery colníka.
(4)
Náhradu škody nemožno znížiť, ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo podľa § 157 ods. 3 písm. b).
§ 161
(1)
Služobný úrad je povinný požadovať od colníka náhradu škody, za ktorú colník zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje nadriadený. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s colníkom.
(2)
Ak sa nadriadený a colník o náhrade škody dohodnú, uzavrú o tom písomnú dohodu.
(3)
V prípade, že nedôjde k dohode, rozhodne o náhrade škody nadriadený.
(4)
Ak bola škoda spôsobená trestným činom, rozhodne nadriadený o povinnosti colníka uhradiť škodu, len ak o nej nerozhodol súd.
§ 162
Ak spôsobil škodu nadriadený sám alebo spoločne s podriadeným colníkom, určí výšku tejto náhrady vyšší nadriadený.
§ 163
Ak colník uhradil aspoň 70 % určenej náhrady škody a ak preukáže v štátnej službe mimoriadne výsledky, môže nadriadený upustiť od vymáhania zvyšnej sumy škody; to sa nevzťahuje na škody, ktoré colník spôsobil úmyselne alebo pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok a na škody vzniknuté v prípade osobitnej zodpovednosti podľa § 155 a 156.
§ 164
Všeobecná zodpovednosť služobného úradu
(1)
Ak bola colníkovi spôsobená pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.
(2)
Služobný úrad zodpovedá colníkovi aj za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.
(3)
Ak bolo colníkovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie na zdraví inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.
(4)
V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i colníkovi, ktorému bolo konaním inej osoby spôsobené poškodenie na zdraví pre výkon štátnej služby.
Zodpovednosť služobného úradu pri služobných úrazoch a chorobách z povolania
§ 165
(1)
Ak došlo pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu colníka na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý colník utrpel na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo na iné dohodnuté miesto nadriadeným.
(2)
Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý colník utrpel pre výkon štátnej služby.
(3)
Za škodu spôsobenú colníkovi chorobou z povolania zodpovedá služobný úrad, ak v ňom colník vykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.
(4)
Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, ale len za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.
§ 166
(1)
Služobný úrad sa zodpovednosti zbaví celkom, ak preukáže, že
a)
škoda bola spôsobená tým, že colník svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované, alebo
b)
škodu si spôsobil colník požitím alkoholických nápojov alebo inej návykovej látky a služobný úrad nemohol škode zabrániť
a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.
(2)
Služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že
a)
colník porušil svojím zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b)
jednou z príčin bolo požitie alkoholických nápojov alebo inej návykovej látky postihnutým colníkom,
c)
colníkovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, konal ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže spôsobiť úraz alebo chorobu z povolania.
(3)
Ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša colník podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) služobný úrad uhradí aspoň jednu tretinu škody.
(4)
Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konania vyplývajúce z rizika výkonu štátnej služby.
§ 167
Služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak colník utrpel služobný úraz
a)
pri služobnom zákroku,
b)
pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku, ak colník tento stav sám úmyselne nevyvolal.
Rozsah a spôsob náhrady škody
§ 168
Colníkovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, je služobný úrad povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť
a)
náhradu za stratu na služobnom plate pri uznaní čiastočnej invalidity alebo invalidity,
b)
náhradu za stratu na služobnom plate pri prevedení alebo preložení na inú funkciu z titulu služobného úrazu alebo choroby z povolania,
c)
náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,
d)
náhradu za účelne vynaložené náklady spojené s liečením,
e)
náhradu za vecnú škodu,
f)
jednorazové mimoriadne odškodnenie.
§ 169
(1)
Náhrada za stratu na služobnom plate pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa poskytuje v takej výške, aby spolu so zárobkom po služobnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s prípadným invalidným alebo čiastočným invalidným dôchodkom poskytovaným z toho istého dôvodu a s výsluhovým príspevkom sa rovnala jeho služobnému platu pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania; pritom sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť ani na zmenu výšky a na zvýšenie už priznaných dôchodkov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení. Táto náhrada patrí colníkovi najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.
(2)
Náhrada za stratu na služobnom plate po skončení dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pri prevedení alebo pri preložení následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania patrí vo výške rozdielu medzi výškou služobného príjmu pred prevedením alebo pred preložením a výškou služobného príjmu po prevedení alebo po preložení.
§ 170
Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo vo výške a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.36)
§ 171
(1)
Colník, ktorého schopnosť na výkon štátnej služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku služobného úrazu spôsobeného trestným činom, pri služobnom zákroku, pri plnení osobitných úloh uložených nadriadeným alebo pri práci s výbušninami, chemickým, rádioaktívnym, vysoko virulentným, infekčným alebo iným rovnako nebezpečným materiálom, alebo za iných rovnako nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej šesťnásobku funkčného platu v prvej platovej triede a najviac tridsaťnásobku funkčného platu v prvej platovej triede.
(2)
Ak došlo k služobnému úrazu podľa odseku 1 za zvlášť nebezpečných podmienok, patrí colníkovi jednorazové mimoriadne odškodnenie až do výšky šesťdesiatnásobku funkčného platu v prvej platovej triede.
(3)
Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej šesťnásobku funkčného platu v prvej platovej triede a najviac tridsaťnásobku funkčného platu v prvej platovej triede patrí za podmienok ustanovených v odseku 1 aj colníkovi, ktorého schopnosť na výkon štátnej služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku choroby z povolania.
Zodpovednosť služobného úradu pri úmrtí colníka následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania
§ 172
(1)
Ak colník následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, služobný úrad je povinný v rozsahu, v akom za škodu zodpovedá, poskytnúť
a)
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,
b)
náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom,
c)
náhradu nákladov na výživu pozostalých,
d)
jednorazové odškodnenie pozostalých,
e)
náhradu vecnej škody.
(2)
Náklady spojené s liečením a náklady spojené s pohrebom sa uhradia tomu, kto tieto náklady vynaložil na základe predložených dokladov. Od nákladov spojených s pohrebom sa odpočítava pohrebné poskytnuté podľa osobitných predpisov.37)
(3)
Nákladmi spojenými s pohrebom sa rozumejú najmä náklady účtované pohrebným ústavom, cintorínske poplatky, náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule, náklady na úpravu hrobu, cestovné náklady a jedna tretina skutočných nákladov na smútočné ošatenie a smútočné posedenie.
(4)
Náhrada nákladov na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule nesmie presiahnuť sumu 25 000 Sk.
(5)
Náklady na smútočné ošatenie a cestovné náklady sa hradia len manželovi a osobe sebe navzájom blízkej,11) deťom, rodičom a starým rodičom alebo ďalším osobám, ak boli na zomrelého odkázané výživou.
(6)
Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, ktorým zomrelý výživu poskytoval alebo bol povinný poskytovať. Pri výpočte tejto náhrady sa vychádza zo služobného platu zomrelého. Náhrada nákladov patrí, ak nie je uhradená dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu.
(7)
Jednorazové odškodnenie pozostalých patrí manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, vo výške dvanásťnásobku funkčného platu v prvej platovej triede. V odôvodnených prípadoch možno jednorazové odškodnenie pozostalých vo výške dvanásťnásobku funkčného platu v prvej platovej triede priznať rodičom zomrelého colníka.
(8)
Ak colník následkom služobného úrazu, ku ktorému došlo za zvlášť nebezpečných podmienok, zomrel, patrí pozostalým zvýšené jednorazové odškodnenie, a to manželovi vo výške tridsaťnásobku funkčného platu v prvej platovej triede a každému dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, vo výške tridsaťnásobku funkčného platu v prvej platovej triede. Rodičom zomrelého možno v odôvodnených prípadoch priznať zvýšené jednorazové odškodnenie vo výške pätnásťnásobku funkčného platu v prvej platovej triede.
(9)
Náhrada vecnej škody patrí dedičom colníka.
§ 173
(1)
Služobný úrad môže výnimočne, ak pôjde o prípad hodný osobitného zreteľa, poskytnúť manželovi, dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, alebo prípadne rodičom zomrelého finančný príspevok vo výške jednorazového odškodnenia pozostalých, i keď za služobný úraz alebo za chorobu z povolania nezodpovedá.
(2)
Prípadom hodným osobitného zreteľa podľa odseku 1 je najmä služobný úraz alebo choroba z povolania pri
a)
výkone colnej kontroly v koľajisku, v priestoroch, kde hrozí úraz elektrickým prúdom, otrava plynom, výkone služby vo výškach pri kontrole motorových vozidiel, kontrole živých zvierat, nebezpečných látok, jadrového materiálu, pod vplyvom ionizujúceho žiarenia alebo iného zdraviu škodlivého žiarenia,
b)
služobnom zákroku alebo pri úkone proti zvlášť nebezpečnému páchateľovi, teroristovi alebo proti osobe nepríčetnej,
c)
odvracaní škody pri živelnej pohrome alebo v inej zvlášť nebezpečnej situácii,
d)
výkone colnej kontroly osôb alebo vecí v čase epidémií alebo zvlášť nebezpečných chorôb.
§ 174
(1)
Tvrdosti, ktoré sa vyskytnú pri poskytovaní náhrady za bolesť, môže zmierniť minister.
(2)
Podrobnosti určovania výšky jednorazového mimoriadneho odškodnenia a postup nadriadených pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody a ďalšie podrobnosti o poskytovaní náhrad v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami z povolania určí minister.
§ 175
Zmena pomerov poškodeného
(1)
Ak sa podstatne zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody, možno vydať nové rozhodnutie vo veci.
(2)
Ak nastali zmeny vo vývoji priemernej mzdy v národnom hospodárstve, postupuje sa pri určovaní výšky a spôsobe náhrady za stratu na služobnom plate patriacej colníkovi po skončení dočasnej neschopnosti vykonávať štátnu službu vzniknutú služobným úrazom alebo chorobou z povolania podľa osobitného predpisu.38)
§ 176
Zodpovednosť služobného úradu za škodu na odložených veciach
(1)
Služobný úrad zodpovedá za škodu na veciach, ktoré na jeho pracoviskách colník odložil pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je takéto miesto určené, na mieste, kde sa obvykle odkladajú.
(2)
Za veci, ktoré colník obvykle do služby nenosí a ktoré nadriadený neprevzal do osobitnej úschovy, zodpovedá služobný úrad len do sumy 20 000 Sk. Ak škodu na týchto veciach spôsobil iný colník alebo zamestnanec služobného úradu alebo ak nadriadený tieto veci prevzal do úschovy, uhrádza služobný úrad škodu bez obmedzenia.
(3)
Nárok na náhradu škody zanikne, ak ju colník neohlásil nadriadenému bezodkladne, najneskôr do 30 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.
§ 177
Zodpovednosť služobného úradu za vecnú škodu
(1)
Ak utrpel colník vecnú škodu pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri výkone štátnej služby pri bezpečnostných opatreniach, zodpovedá za ňu služobný úrad.
(2)
Colník, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku utrpel vecnú škodu, má nárok voči služobnému úradu na jej náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak tento stav sám nevyvolal a počínal si pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti služobného úradu za škodu
§ 178
(1)
Pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody nadriadený. Ak nadriadený preukáže, že škodu zavinil aj poškodený colník, zodpovednosť služobného úradu sa pomerne obmedzí.
(2)
Služobný úrad je povinný uhradiť colníkovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak na základe dohody s colníkom škodu neuvedie do pôvodného stavu.
(3)
Ak ide o inú škodu na zdraví, než z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania, platí pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenie o služobných úrazoch s tým obmedzením, že colníkovi nepatrí jednorazové mimoriadne odškodnenie a jednorazové odškodnenie pozostalým.
§ 179
(1)
Ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody voči tomu, kto poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,30) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak nebolo vopred dohodnuté inak.
(2)
Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má služobný úrad, ktorý škodu uhradil, nárok na úhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý colník vykonával štátnu službu za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, za aký pracoval alebo vykonával štátnu službu v týchto organizáciách.
DEVIATA ČASŤ
SKONČENIE SLUŽOBNÉHO POMERU
§ 180
Druhy skončenia služobného pomeru
Služobný pomer sa končí
a)
zrušením v skúšobnej dobe,
b)
uvoľnením,
c)
prepustením,
d)
stratou hodnosti,
e)
uplynutím dočasnej štátnej služby,
f)
úmrtím colníka.
§ 181
Zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe
V skúšobnej dobe môže nadriadený alebo colník zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. Služobný pomer sa končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného alebo colníka, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby.
§ 182
Uvoľnenie
(1)
Colník musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná.
(2)
Deň, v ktorom je žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručená nadriadenému, sa považuje za deň doručenia žiadosti.
(3)
Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva colník spravidla prostredníctvom bezprostredne nadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení colníka zo služobného pomeru. Ak sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nepodáva na predpísanom tlačive, colník je povinný na vyzvanie toto tlačivo vyplniť; žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru sa pripojí k vyplnenému predpísanému tlačivu.
(4)
Ak colník písomne oznámi, že svoju žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť skôr, ako je o nej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým bez ďalšieho opatrenia končí.
(5)
Súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru potvrdí nadriadený svojím podpisom na tejto žiadosti.
(6)
Ak príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí, bezodkladne to oznámi colníkovi.
(7)
Služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa colník a nadriadený nedohodnú inak. Lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému.
(8)
Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený colníkovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru.
Prepustenie
§ 183
(1)
Colník môže byť prepustený zo služobného pomeru iba v prípade, ak
a)
preňho v dôsledku zníženia početných stavov colnej správy schválených vládou nie je iné služobné zaradenie,
b)
podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v colnej správe alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,
c)
spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok,
d)
bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe,
e)
porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,
f)
bol právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
g)
stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
(2)
Colník zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b) môže byť colník zaradený v stálej štátnej službe prepustený, iba ak po dobu predchádzajúcich dvoch rokov bol zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov.
(3)
O prepustení colníka z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roku odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách musí byť rozhodnutie o prepustení colníkovi tiež doručené. Ak ide o prepustenie colníka z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. d), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba, počas ktorej je colník uznaný dočasne neschopným vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz.
§ 184
(1)
Návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení colníka zo služobného pomeru.
(2)
Ak ide o návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v § 183 ods. 1 písm. d) až g), rozhodne nadriadený o tom, či sa služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia o prepustení alebo dňom uplynutia lehoty na prepustenie.
§ 185
(1)
Rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené písomne a musí v ňom byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.
(2)
Pri prepustení sa služobný pomer skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa nadriadený a colník nedohodnú inak. Lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia o prepustení.
(3)
Ak bol colník prepustený z dôvodov uvedených v § 183 ods. 1 písm. d) až g), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.
§ 186
Zákaz prepustenia
(1)
Colník nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe. Za ochrannú dobu sa na účely tohto zákona považuje doba,
a)
keď bol uznaný za dočasne neschopného vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz, ak si túto neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil v dôsledku požitia alkoholických nápojov alebo zneužitia iných návykových látok,
b)
od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľnej liečby poskytnutej v dobe dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz až do jej skončenia; pri ochorení na dlhodobú ťažkú chorobu alebo na chorobu z povolania sa táto doba predlžuje o šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania,
c)
keď je colníčka tehotná alebo keď sa colníčka alebo osamelý colník trvale stará aspoň o jedno dieťa mladšie ako tri roky.
(2)
Zákaz prepustenia zo služobného pomeru sa nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených v § 183 ods. 1 písm. c), e) až g).
(3)
Ak ochranná doba začala plynúť v čase od vydania rozhodnutia nadriadeného o prepustení zo služobného pomeru do doručenia tohto rozhodnutia colníkovi, rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru je neplatné.
(4)
Ak bolo rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru doručené colníkovi pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe, ochranná doba sa do dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 185 ods. 2 nezapočítava; služobný pomer sa končí až uplynutím zvyšnej časti uvedenej lehoty po skončení ochrannej doby okrem prípadu, ak colník písomne vyhlási, že na predĺžení služobného pomeru netrvá.
(5)
Vznik skutočnosti, ktorá podľa odseku 1 zakladá ochrannú dobu, je colník povinný preukázať a bezodkladne oznámiť svojmu nadriadenému. Nadriadený bezodkladne upovedomí o tejto skutočnosti personálny útvar, ktorý zabezpečí vykonanie potrebných opatrení.
(6)
Ak nastane v čase od podania návrhu na prepustenie zo služobného pomeru do rozhodnutia nadriadeného skutočnosť, ktorá zakladá ochrannú dobu podľa odseku 1, konanie o prepustení zo služobného pomeru sa zastaví, ak ide o návrh na prepustenie podľa § 183 ods. 1 písm. d), konanie o prepustení zo služobného pomeru sa preruší.
§ 187
Nároky po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru
(1)
Ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia o skončení služobného pomeru, služobný pomer trvá so všetkými právami a colníkovi sa doplatí služobný plat. Rozhodnutie o doplatení služobného platu vydá nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru colníka, a uvedie v ňom sumu patriaceho doplatku.
(2)
Ak oznámi colník najneskôr pred doručením rozhodnutia o zrušení, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby, platí, ak sa colník a nadriadený nedohodnú inak, že jeho služobný pomer sa skončil uvoľnením v lehote dvoch kalendárnych mesiacov; lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni pôvodného rozhodnutia.
§ 188
Skončenie služobného pomeru stratou hodnosti
Služobný pomer colníka sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým súd colníkovi uložil trest straty hodnosti.
§ 189
Skončenie služobného pomeru v dočasnej štátnej službe
(1)
Služobný pomer v dočasnej štátnej službe sa končí jej uplynutím.
(2)
Pred uplynutím dočasnej štátnej služby môže sa skončiť služobný pomer aj ostatnými spôsobmi uvedenými v § 180.
§ 190
Posudok o služobnej činnosti a potvrdenie o zamestnaní
(1)
Ak colník požiada o vydanie posudku o služobnej činnosti, nadriadený je povinný mu ho vydať, a to najneskôr ku dňu skončenia služobného pomeru.
(2)
Pri skončení služobného pomeru je nadriadený povinný vydať colníkovi potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na dovolenku, záväzky colníka voči colnej správe, výšku, poradie a v čí prospech sa vykonávali zrážky zo služobného príjmu colníka a skutočnosti rozhodujúce pre podporu v nezamestnanosti poskytovanú podľa osobitného predpisu.39)
DESIATA ČASŤ
NEMOCENSKÉ POISTENIE, DÔCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE A VÝSLUHOVÉ ZABEZPEČENIE A ZABEZPEČENIE SLUŽBAMI
§ 191
Dávky nemocenského poistenia
K dávkam nemocenského poistenia podľa osobitného predpisu37) patria:
a)
príplatok k nemocenskému,
b)
príplatok k peňažnej pomoci v materstve.
§ 192
Príplatok k nemocenskému
(1)
Ak je colník uznaný pre chorobu alebo pre úraz za dočasne neschopného na výkon štátnej služby a vznikol mu nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu, patrí mu príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu medzi služobným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie a poistného na dôchodkové zabezpečenie, v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj príspevku na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutým nemocenským.
(2)
Ak colník nemá nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu,37) nevzniká mu nárok na príplatok k nemocenskému podľa odseku 1.
§ 193
Príplatok k peňažnej pomoci v materstve
Ak colníkovi vznikne nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa osobitného predpisu,33) patrí mu príplatok k peňažnej pomoci v materstve vo výške rozdielu medzi služobným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie a poistného na dôchodkové zabezpečenie, v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj po odpočítaní príspevku na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutou peňažnou pomocou v materstve.
Spoločné ustanovenia o príplatku k nemocenskému a príplatku k peňažnej pomoci v materstve
§ 194
Nárok na príplatok k nemocenskému a príplatok k peňažnej pomoci v materstve (ďalej len „príplatok“) vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom.
§ 195
(1)
Ak sa dodatočne zistí, že príplatok sa priznal alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, alebo že sa neprávom odoprel, alebo že sa priznal od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí, príplatok sa zvýši alebo prizná odo dňa, od ktorého príplatok alebo jeho zvýšenie patrí, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na príplatok alebo na jeho zvýšenie.
(2)
Ak zanikol nárok na príplatok alebo ak sa zistí, že príplatok sa priznal neprávom, príplatok sa odníme.
(3)
Ak sa zistí, že príplatok sa priznal vo vyššej sume, ako patrí, príplatok sa zníži.
(4)
Ak sa zistí, že príplatok sa priznal neprávom alebo vo vyššej sume, colník je povinný tento preplatok vrátiť, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia.
(5)
Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu príplatku, jeho výplata sa zastaví, zníži alebo zvýši.
(6)
Nárok na príplatok sa uplynutím času nepremlčuje.
(7)
Nárok na výplatu príplatku alebo na jeho časť sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý príplatok alebo jeho časť patrí.
§ 196
(1)
Príplatok sa vypláca pozadu za príslušný kalendárny mesiac spolu so služobným platom.
(2)
Príplatok nepodlieha dani z príjmu zo závislej činnosti.
§ 197
Rozsah a dávky výsluhového zabezpečenia
(1)
Výsluhové zabezpečenie sa vo vymedzenom rozsahu vzťahuje na colníka a jeho rodinných príslušníkov.11)
(2)
Z výsluhového zabezpečenia patria colníkovi za podmienok ustanovených v tomto zákone tieto dávky:
a)
odchodné,
b)
úmrtné,
c)
výsluhový príspevok,
d)
prídavok k dôchodku.
(3)
Výška dávok výsluhového zabezpečenia podľa tohto zákona je závislá od doby výkonu štátnej služby vykonanej v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch a od výšky priznaného služobného platu, ktorý colník dosiahol v určenom období pred vznikom nároku na dávku.
Odchodné
§ 198
(1)
Colníkovi, ktorého služobný pomer sa skončil uvoľnením podľa § 182 alebo prepustením podľa § 183 ods. 1 písm. a), b) alebo c), patrí odchodné, ak jeho služobný pomer trval aspoň šesť rokov. Základná výška odchodného je posledný priznaný služobný plat, ktorý sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok štátnej služby o jednu polovicu posledného priznaného služobného platu, najviac na desaťnásobok tohto základu.
(2)
Z odchodného sa vykoná zrážka na úhradu pohľadávky v prípade, ak je možná započítateľnosť pohľadávky.
§ 199
Ak bolo colníkovi v súvislosti s predchádzajúcim skončením služobného pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch vyplatené odchodné, vyplatí sa pri novom skončení služobného pomeru odchodné znížené o sumu odchodného vyplatenú v súvislosti s predchádzajúcim skončením služobného pomeru.
§ 200
Úmrtné
(1)
Ak sa služobný pomer skončí úmrtím colníka, patrí pozostalým úmrtné.
(2)
Pozostalému manželovi s nárokom na vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok patrí úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by colník v dobe úmrtia mal nárok. Každému pozostalému dieťaťu s nárokom na sirotský dôchodok po zomrelom patrí úmrtné vo výške základu pre výpočet dávky.
(3)
Ak colník nespĺňal ku dňu úmrtia podmienku trvania služobného pomeru pre vznik nároku na odchodné, vyplatí sa každému pozostalému úmrtné vo výške základu pre výpočet dávky.
(4)
Na účely tohto zákona sa za pozostalých považuje manžel, manželka a nezaopatrené deti, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok.
(5)
Ak nie je pozostalý manžel, poskytuje sa úmrtné, ktoré by mu inak patrilo, pozostalým deťom s nárokom na sirotský dôchodok, a to každému dieťaťu rovnakým dielom.
(6)
Ak nie je pozostalý manžel ani pozostalé deti podľa odsekov 2 až 5, majú rodičia a deti colníka nárok na pomerný diel úmrtného, na ktoré by inak mal nárok pozostalý manžel.
(7)
Ak nie sú pozostalí podľa odsekov 2 až 6, možno v odôvodnených prípadoch priznať úmrtné, ktoré by inak patrilo manželovi, aj iným osobám, ktoré zomrelého vychovávali alebo sa o neho pred úmrtím starali, a to každej osobe rovnakým dielom.
(8)
Nárok na úmrtné môže byť pozostalému odopretý v prípadoch, keď sa pozostalý dopustil úmyselného trestného činu alebo zavrhnutiahodného konania proti colníkovi.
(9)
Výška úmrtného sa každému pozostalému zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
(10)
Z úmrtného sa vykoná zrážka na úhradu pohľadávky v prípade, ak je možné započítanie pohľadávky.
Výsluhový príspevok
§ 201
(1)
Výsluhový príspevok (ďalej len „príspevok“) patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom colníkovi, ktorého služobný pomer sa skončil (ďalej len „oprávnený“)
a)
uvoľnením podľa § 182,
b)
prepustením podľa § 183 ods. 1 písm. a) až c) a g),
c)
uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 189.
(2)
Príspevok nepatrí po dosiahnutí 60 rokov veku.
(3)
Príspevok priznaný pri skončení služobného pomeru prepustením podľa § 183 ods. 1 písm. g) sa vypláca, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.
§ 202
(1)
Príspevok patrí oprávnenému vo výške
a)
1 % zo základu pre výpočet dávky podľa § 209 za každý skončený rok trvania služobného pomeru po dobu jedného roku od jeho skončenia, ak služobný pomer trval najmenej jeden rok a najviac dva roky a skončil sa prepustením podľa § 183 ods. 1 písm. a) alebo b),
b)
1 % zo základu pre výpočet dávky podľa § 209 za každý skončený rok trvania služobného pomeru po dobu troch rokov od jeho skončenia, ak služobný pomer trval najmenej tri roky a najviac deväť rokov a skončil sa prepustením podľa § 183 ods. 1 písm. a) alebo b),
c)
1 % zo základu pre výpočet dávky za každý skončený rok trvania služobného pomeru po dobu piatich rokov od jeho skončenia, ak tento trval najmenej desať rokov a najviac 14 rokov,
d)
30 % zo základu pre výpočet dávky, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov.
(2)
Za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa príspevok priznaný podľa odseku 1 písm. d) zvyšuje o 1,5 % zo základu pre výpočet dávky.
§ 203
(1)
Pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení40) a prídavku k dôchodku podľa tohto zákona patrí oprávnenému podľa jeho voľby príspevok alebo dôchodok s prídavkom k dôchodku.
(2)
Príspevok sa nekráti pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo s príjmom, ktorý nahrádza zárobok.
§ 204
(1)
Nárok na priznaný príspevok a jeho výplatu zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do služobného pomeru podľa tohto zákona, alebo pri prijatí oprávneného do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok.
(2)
Ak bude oprávnený opätovne prijatý do služobného pomeru a ten sa zruší v skúšobnej dobe, predchádzajúci nárok na príspevok na základe žiadosti oprávneného sa opätovne prizná a vyplatí vo výške stanovenej pred zastavením.
(3)
Po dobu pobytu príjemcu príspevku v cudzine, po dobu výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody sa príspevok vypláca za podmienok ustanovených pre výplatu dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia.41)
(4)
Výplatu príspevku, dodatočné priznanie príspevku, zmeny vo výške, zánik nároku na príspevok a jeho výplatu, termín a spôsob pre výplatu príspevku, zaokrúhľovanie výšky príspevku, prechod nárokov pri úmrtí oprávneného, vrátenie neprávom vyplatených súm, postúpenie a zrážky z príspevku, povinnosti oprávneného a doručovanie písomností upravuje osobitný predpis.40)
(5)
Príspevok sa nevypláca, ak sa po skončení služobného pomeru oprávnenému vypláca peňažná pomoc v materstve alebo nemocenské, na ktoré vznikol nárok zo služobného pomeru alebo na ktoré vznikol nárok zo služobného pomeru v ochrannej lehote. Príspevok sa vypláca odo dňa nasledujúceho po dni zastavenia týchto dávok.
(6)
Dohody o zrážkach z príspevku sa uzavrú aj pre pohľadávky služobného úradu, ak vznikli v čase trvania služobného pomeru.
Prídavok k dôchodku
§ 205
(1)
Colníkovi, ktorý skončil služobný pomer v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe podľa tohto zákona, patrí prídavok k dôchodku.
(2)
Prídavok k dôchodku patrí k dôchodku
a)
starobnému,
b)
invalidnému,
c)
čiastočnému invalidnému,
na ktorý vznikol nárok podľa osobitného predpisu.40)
(3)
Prídavok k dôchodku patrí po zomrelom colníkovi alebo po poberateľovi prídavku k dôchodku podľa odseku 2 aj k dôchodku
a)
vdovskému,
b)
vdoveckému,
c)
sirotskému,
na ktorý vznikol nárok podľa osobitného predpisu.40)
(4)
Poberateľovi vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku patrí prídavok k dôchodku vo výške 60 %, poberateľovi sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa vo výške 50 % a poberateľovi sirotského dôchodku jednostranne osirelého dieťaťa vo výške 30 % z prídavku k dôchodku zomrelého.
§ 206
(1)
Prídavok k dôchodku patrí za každý skončený rok trvania služobného pomeru započítaného podľa § 208 vo výške
a)
1 % zo základu pre výpočet dávky, ak ide o poberateľa starobného alebo invalidného dôchodku,
b)
0,5 % zo základu pre výpočet dávky, ak ide o poberateľa čiastočného invalidného dôchodku.
(2)
Ak colník skončil služobný pomer pred vznikom nároku na výplatu prídavku k dôchodku, vymeria sa mu prídavok k dôchodku podľa odseku 1 písm. a) alebo b) zo základu pre výpočet dávky. Základ pre výpočet dávky sa zvyšuje za každý rok od skončenia služobného pomeru až do dňa priznania prídavku k dôchodku. Za prvý rok sa základ pre výpočet dávky zvýši o jedno percento. Za druhý rok sa základ pre výpočet dávky zvýši o jedno percento zo zvýšeného základu pre výpočet dávky podľa predchádzajúcej vety. Rovnako sa postupuje pri zvýšení základu pre výpočet dávky za tretí rok a ďalšie roky až do dňa priznania prídavku k dôchodku.
(3)
Priznaný prídavok k dôchodku sa zvyšuje o rovnaké percentá zvýšenia dôchodkov ustanovené podľa osobitného predpisu.42) Zvýšenie prídavku k dôchodku patrí odo dňa, od ktorého patrí zvýšenie k dôchodku podľa osobitného predpisu.42)
(4)
Výška prídavku k dôchodku sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
§ 207
(1)
Prídavok k dôchodku nepodlieha kráteniu pri súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti a jeho výplata sa zastavuje dňom, keď sa zastavuje výplata dôchodku, s ktorým sa prídavok k dôchodku vypláca. Nárok na prídavok k dôchodku zaniká dňom, keď zaniká nárok na takýto dôchodok.
(2)
Ak zanikol nárok na invalidný dôchodok a opätovne vznikne nárok na tento dôchodok, priznaný prídavok k novopriznanému dôchodku nesmie byť nižší ako predchádzajúci prídavok k dôchodku.
(3)
Ak zanikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok a opätovne vznikne nárok na tento dôchodok, priznaný prídavok k novopriznanému dôchodku nesmie byť nižší ako predchádzajúci prídavok k dôchodku.
(4)
Dohody o zrážkach z prídavku k dôchodku sa uzavrú aj pre pohľadávky služobného úradu, ak vznikli v čase trvania služobného pomeru.
(5)
Na prídavok k dôchodku sa rovnako vzťahuje ustanovenie § 204 ods. 3.
§ 208
Doba výkonu štátnej služby
(1)
Dobou trvania služobného pomeru, ktorá je rozhodujúca pre nárok na odchodné, úmrtné, príspevok a prídavok k dôchodku a pre výšku týchto dávok, sa rozumie doba trvania služobného pomeru s výnimkou dôb, ktoré sa nezapočítavajú do doby výsluhy rokov v hodnosti ustanovenej v § 20 ods. 4 písm. a) až c), e) a f).
(2)
Do doby trvania služobného pomeru podľa odseku 1 sa započítava aj doba trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, ktorá bola započítaná podľa doterajších predpisov.
(3)
Pre nárok na príspevok podľa odseku 1 a na jeho výšku sa ako doba výkonu služby hodnotí aj doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu.
§ 209
Základ pre výpočet dávok výsluhového zabezpečenia
(1)
Základom pre výpočet odchodného, úmrtného, príspevku a prídavku k dôchodku je posledný priznaný služobný plat pred skončením služobného pomeru. Ak je to pre colníka výhodnejšie, základom pre výpočet je priemerný priznaný služobný plat za posledných 12 mesiacov pred skončením služobného pomeru alebo priemerný priznaný služobný plat v zárobkovo najlepšom kalendárnom roku za posledných desať rokov pred skončením služobného pomeru.
(2)
Podrobnosti o spôsobe výpočtu základu podľa odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 210
Zabezpečenie dávkami dôchodkového zabezpečenia
(1)
Na dôchodkové zabezpečenie colníka sa vzťahuje osobitný predpis.40)
(2)
O dávkach dôchodkového zabezpečenia, ktoré vyplývajú zo zabezpečenia colníka podľa osobitného predpisu, rozhoduje orgán sociálneho zabezpečenia.
§ 211
Zabezpečenie službami
Colníkom, dôchodcom, ich manželom a deťom, ako aj osobám sebe navzájom blízkym môžu sa poskytnúť rekreačné pobyty v rekreačných zariadeniach colnej správy, a to vo forme rodinnej rekreácie, rekreácie pre dospelých alebo detskej rekreácie.
§ 212
Organizácia a riadenie v nemocenskom poistení a vo výsluhovom zabezpečení
(1)
Dávky nemocenského poistenia podľa § 191 priznáva, vypláca, zastavuje a odníma služobný úrad, ktorý vypláca alebo naposledy vyplácal služobný príjem.
(2)
Služby podľa § 211 poskytuje služobný úrad.
(3)
Dávky výsluhového zabezpečenia s výnimkou odchodného a úmrtného priznáva, vypláca, zastavuje a odníma Úrad vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“).
(4)
Odchodné a úmrtné priznáva a vypláca služobný úrad.
§ 213
Prieskumné konanie
(1)
Prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu colníka, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby ustanovením zdravotnej klasifikácie, a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby vykonávajú príslušné lekárske komisie.
(2)
Ak je schopnosť colníka na výkon štátnej služby zo zdravotných dôvodov dlhodobo zmenená, určí mu príslušná lekárska komisia zdravotnú klasifikáciu a potrebné obmedzenie výkonu štátnej služby.
(3)
Ak sa colníkovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby, musí príslušná lekárska komisia zabezpečiť posúdenie jeho zdravotného stavu v posudkovej komisii sociálneho zabezpečenia.
§ 214
Príspevok na poistenie v nezamestnanosti
(1)
Na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti sa colník v prípravnej štátnej službe a colník v dočasnej štátnej službe posudzujú ako zamestnanci; služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.
(2)
Colník v stálej štátnej službe neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za colníka v stálej štátnej službe služobný úrad neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.
JEDENÁSTA ČASŤ
ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV V ŠTÁTNEJ SLUŽBE
Činnosť odborových orgánov
§ 215
(1)
V súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov colníkov príslušné odborové orgány.
(2)
Služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom
a)
podklady potrebné na zostavenie systemizácie na príslušný kalendárny rok,
b)
návrh na prevedenie alebo na preloženie colníka na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu výkonu trestu zákazu činnosti,
c)
návrh na prepustenie colníka zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti,
d)
návrh služobného hodnotenia, v ktorom je colník hodnotený ako nevyhovujúci na výkon doterajšej funkcie alebo na výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe.
(3)
Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 2 do desiatich dní odo dňa, keď mu bol písomný návrh doručený, postupuje sa ďalej bez jeho stanoviska.
§ 216
(1)
Colník vykonávajúci funkciu v odborových orgánoch, ktorej výkon si vyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia povinností štátnej služby, sa zaraďuje do zálohy podľa § 41 ods. 1 písm. b).
(2)
Colník sa po skončení výkonu funkcie v odborových orgánoch podľa odseku 1 ustanoví do funkcie na rovnakej úrovni, akú naposledy zastával, ak to nie je možné, ustanoví sa do funkcie podľa § 33.
(3)
Colníkovi zvolenému do funkcie v odborových orgánoch, ktorej výkon nevyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby, sa udelí služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.
(4)
Odborovým funkcionárom podľa odseku 3 sa poskytne na odborové vzdelávanie služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.
§ 217
(1)
Služobný pomer colníka sa nesmie skončiť pre výkon odborovej funkcie v odborovom orgáne.
(2)
Colník, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, môže byť v čase funkčného obdobia a v čase dvoch rokov po jeho skončení prepustený len po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu. Súhlas nie je potrebný, ak ide o prepustenie podľa § 183 ods. 1 písm. b), c), f) a g).
(3)
Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť súhlas služobnému orgánu podľa odseku 2, je rozhodnutie služobného orgánu o prepustení odborárskeho funkcionára neplatné.
§ 218
(1)
Súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení umožnia príslušným odborovým orgánom
a)
vykonávať spoločenskú kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich služobný pomer colníkov,
b)
vyžadovať od nadriadených informácie o hospodárení so mzdovými prostriedkami a podieľať sa na dodržiavaní zásad spravodlivého odmeňovania,
c)
navrhovať svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných na prerokúvanie návrhov niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia colníkov,
d)
vyjadrovať sa k návrhom na prevelenie colníka, na pozbavenie výkonu štátnej služby a k návrhom na rozvrhnutie základného času služby v týždni.
(2)
Služobný úrad poskytuje bezplatne na zabezpečenie činnosti odborového orgánu nevyhnutné materiálno-technické zabezpečenie.
§ 219
(1)
Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb colníkov, na zlepšenie podmienok výkonu služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok na využívanie voľného času uzavierajú v mene colníkov príslušné odborové orgány a v mene colnej správy príslušné služobné orgány kolektívne zmluvy.
(2)
Pri uzavieraní kolektívnych zmlúv sa postupuje podľa osobitného predpisu.43)
DVANÁSTA ČASŤ
KONANIE VO VECIACH SLUŽOBNÉHO POMERU
§ 220
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú colníci, colníci, ktorí skončili služobný pomer, alebo pozostalí po colníkoch, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.44)
§ 221
Príslušnosť
Konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister, služobný úrad a úrad vlády v prípadoch uvedených v tomto zákone (ďalej len „oprávnený orgán“).
§ 222
Postup v konaní
(1)
Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady.
(2)
Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
§ 223
Podanie
(1)
Ak to ustanovuje tento zákon, treba urobiť podanie písomne a doručiť ho oprávnenému orgánu; inak možno urobiť podanie ústne do písomného záznamu.
(2)
Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zjavné, kto ho urobil, akej veci sa týka a čo sa navrhuje.
(3)
Oprávnený orgán na požiadanie potvrdí prijatie podania.
§ 224
Začatie konania
(1)
Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo z podnetu služobného úradu.
(2)
Konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu.
(3)
Ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo služobného úradu, je konanie začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
§ 225
Postúpenie
Ak účastník konania urobí podanie na orgán, ktorý nie je oprávnený vo veci rozhodnúť, tento orgán je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania.
§ 226
Práva a povinnosti účastníkov konania
(1)
Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania.
(2)
Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy.
(3)
Oprávnený orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, ak preukážu právne dôvody svojej požiadavky.
(4)
Oprávnený orgán zabezpečí, aby sa nahliadnutím do spisu neporušilo štátne tajomstvo alebo služobné tajomstvo, alebo dôležitý záujem účastníka konania.
§ 227
Dôkazy
(1)
Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
(2)
Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka.
(3)
Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
(4)
Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
§ 228
Dožiadanie
Ak oprávnený orgán nemôže vykonať procesný úkon sám alebo je to účelné z iných dôvodov, môže o jeho vykonanie požiadať príslušného nadriadeného; dožiadaný nadriadený vykoná tento úkon bezodkladne.
§ 229
Náklady konania
(1)
Náklady konania, ktoré vznikli oprávnenému orgánu, vrátane nákladov spojených s činnosťou poradných komisií hradí služobný úrad. Náklady, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi konania, znáša tento účastník, len ak bol v konaní neúspešný.
(2)
Oprávnený orgán nahradí svedkovi hotové výdavky a príjem, ktorý mu preukázateľne ušiel. Nárok treba uplatniť do troch dní od jeho vzniku, inak zaniká, o čom musí byť svedok poučený.
(3)
Náklady spojené s predložením listiny alebo s ohliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, hradí služobný úrad.
(4)
Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa riadi osobitným predpisom.45)
§ 230
Rozhodnutie
(1)
Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.
(2)
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.
(3)
V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
(4)
Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.
(5)
Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.
(6)
Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.
(7)
Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. Na výkon rozhodnutia sa vzťahujú osobitné predpisy.46)
§ 231
Odvolacie konanie
(1)
Proti rozhodnutiu môže colník podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do osem dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.
(2)
Odvolanie môže colník podať aj proti služobnému hodnoteniu, potvrdeniu o zamestnaní a posudku o služobnej činnosti v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom oboznámený.
(3)
Odvolanie sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
(4)
Ak colník v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí týmto zákonom ustanovenej lehoty alebo nepríslušnému orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a príslušnému orgánu, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.
(5)
Oprávnený orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“) môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a ak colník o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.
(6)
Podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania
a)
proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia,
b)
proti rozhodnutiu o náhrade škody,
c)
proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol colník hodnotený ako nespôsobilý vykonávať doterajšiu alebo akúkoľvek inú funkciu.
(7)
Oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám vyhovieť; ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa podania odvolania, predložiť odvolanie odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.
(8)
Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.
§ 232
Odvolací orgán
(1)
Odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
(2)
Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, najneskôr do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii.
(3)
Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
(4)
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
§ 233
Rozklad
Proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní.
§ 234
Obnova konania
(1)
Ak sa dodatočne zistili mimoriadne závažné okolnosti, ktoré colník nemohol bez svojej viny v konaní uplatniť a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, môže oprávnený orgán na jeho návrh zrušiť svoje právoplatné rozhodnutie a rozhodnúť vo veci samej.
(2)
Návrh na zrušenie rozhodnutia môže colník podať iba do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
(3)
Proti rozhodnutiu vo veci samej sa možno odvolať alebo podať rozklad.
§ 235
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
(1)
Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi, musí ho minister alebo služobný úrad zmeniť alebo zrušiť.
(2)
Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť alebo zrušiť do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.
(3)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa mení alebo zruší rozhodnutie v mimo odvolacom konaní, možno podať rozklad.
§ 236
Preskúmanie rozhodnutia súdom
Colník môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia.
TRINÁSTA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 237
Právne úkony
(1)
Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo k zániku tých práv alebo povinností, ktoré tento zákon s takým prejavom spája.
(2)
Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
(3)
Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinností možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je viazaný zánik práva alebo povinnosti, sa neprihliada.
(4)
Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.
(5)
Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie zámerne spôsobí účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.
§ 238
Neplatnosť právneho úkonu
(1)
Neplatný je právny úkon,
a)
ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom,
b)
ktorý bol urobený nepríslušným nadriadeným,
c)
ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne,
d)
ktorým sa colník vopred vzdáva svojich práv,
e)
ktorý urobil colník konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon nespôsobilým,
f)
ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony,
g)
ak nebol urobený predpísanou formou,
(2)
Ak sa vzťahuje dôvod neplatnosti len na časť právneho úkonu, je neplatná len táto časť, ak z povahy právneho úkonu, z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
(3)
Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť colníkovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne colníkovi následkom takého neplatného právneho úkonu škoda, je služobný úrad povinný ju nahradiť.
§ 239
Bezdôvodné obohatenie
(1)
Ak sa bezdôvodne obohatí colník na úkor majetku zvereného služobným úradom alebo služobný úrad na úkor colníka, musí ten, kto sa bezdôvodne obohatil, bezdôvodné obohatenie vydať.
(2)
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
(3)
Neprávom vyplatené sumy je colník povinný vrátiť, ak vedel alebo z okolností musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.
§ 240
Osobný spis
Písomnosti týkajúce sa služobného pomeru colníka sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis colníka vedie služobný úrad.
§ 241
Služobný preukaz
Colníkovi pri vzniku služobného pomeru vystaví služobný úrad služobný preukaz.
§ 242
Premlčanie a zánik práva
(1)
Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej v tomto zákone. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa právo uplatňuje, na premlčanie odvoláva; v takom prípade nemožno premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje, priznať.
(2)
Právo na náhradu za stratu na služobnom plate podľa § 168 písm. a) a b) a za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania alebo za iné škody na zdraví, právo na náhradu nákladov na výživu pozostalých, príspevok a prídavok k dôchodku sa nepremlčuje; nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú v lehotách ustanovených v § 244.
(3)
K zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 176 ods. 3 a § 183 ods. 3; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.
(4)
Ak colník uplatní svoje právo a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba počas konania neplynie; to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré sa vedie konanie na výkon rozhodnutia.
(5)
Právo uplatňuje colník podaním u nadriadeného, nadriadený ho uplatňuje rozhodnutím.
Lehoty a úroky
§ 243
(1)
Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.
(2)
Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť lehota jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.
§ 244
(1)
Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, premlčujú sa peňažné nároky zo služobného pomeru v lehote troch rokov.
(2)
Ak ide o opakujúce sa plnenia, je lehota na uplatnenie nárokov na jednotlivé plnenia tri roky od ich splatnosti.
(3)
Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak nebol uplatnený v lehote troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne alebo po požití alkoholických nápojov alebo inej návykovej látky, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(4)
Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím, premlčuje sa po desiatich rokoch odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
(5)
Ak právo bolo tým, kto je povinný plniť, písomne uznané čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k uznaniu, ak však v uznaní bola uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota od uplynutia tejto lehoty.
(6)
Premlčacia lehota uvedená v odseku 2 platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie rozhodnutím alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia lehota pri jednotlivých splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť desaťročná premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.
(7)
Úroky a opakujúce sa plnenia právoplatne priznané alebo uznané písomne, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní, sa premlčujú v lehote troch rokov odo dňa ich splatnosti.
§ 245
Zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru
(1)
Uspokojenie práva služobného úradu možno zabezpečiť rozhodnutím o zrážkach zo služobného príjmu colníka; zrážky zo služobného príjmu nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so služobným príjmom.
(3)
Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť
a)
colníkovi zaplatiť peňažnú sumu služobnému úradu,
b)
služobnému úradu zaplatiť peňažnú sumu colníkovi,
môže sa iná osoba alebo právnická osoba (ďalej len „ručiteľ“) zaručiť písomným vyhlásením, že toto právo uspokojí, ak tak neurobí sám povinný.
(4)
Služobný úrad je povinný kedykoľvek a bezodkladne oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojho práva.
(5)
Ručiteľ je povinný právo služobného úradu uspokojiť, ak ho neuspokojí colník, hoci ho na to služobný úrad vyzval.
(6)
Ručiteľ môže proti služobnému úradu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti služobnému úradu colník.
(7)
Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak služobný úrad zavinil, že právo nemôže uspokojiť colník.
(8)
Ručiteľ, ktorý právo služobného úradu uspokojil, je oprávnený požadovať od colníka náhradu za plnenie poskytnuté služobnému úradu.
(9)
Ustanovenia odsekov 1 až 8 platia rovnako aj pre zabezpečenie práv colníka.
§ 246
Zánik práv a povinností zo služobného pomeru
(1)
Uspokojením právo zanikne.
(2)
Práva musia byť uspokojené riadne a včas.
(3)
Právo treba uspokojiť na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak nie je miesto plnenia určené v rozhodnutí, je ním trvalý pobyt alebo sídlo toho, koho právo sa má uspokojiť.
(4)
Ak nie je lehota na uspokojenie práva ustanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.
(5)
Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je právo uspokojené okamihom doručenia plnenia.
(6)
Ak to dovoľuje povaha plnenia, možno ho z dôležitých dôvodov dotýkajúcich sa toho, koho právo sa má uspokojiť, zložiť do úschovy, najmä ak odopiera prijať plnenie alebo inak nie je prítomný.
(7)
Colník i služobný úrad sú povinní prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje povahe práva, ktoré má byť uspokojené.
(8)
Ak colník alebo služobný úrad je povinný uspokojiť viac peňažných pohľadávok a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnané to právo, o ktorom účastník pri plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojené právo najskôr splatné.
(9)
Ak požiada colník služobný úrad, aby mohol právo uspokojiť v splátkach, môže služobný úrad povoliť splátky, najdlhšie však na dobu šestich rokov, ak to nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Ak ich plní v lehotách určených v rozhodnutí, ide o včasné a riadne plnenie.
(10)
Ak colník nesplní niektorú zo splátok v určenej lehote, môže služobný úrad žiadať zaplatenie celého práva len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí; toto právo však môže služobný úrad použiť najneskôr do splatnosti najbližšej budúcej splátky.
(11)
Ak je rozhodnutím určené plnenie v splátkach a ak chce colník právo uspokojiť celkom, služobný úrad je povinný plnenie od neho prijať.
(12)
Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí právo druhého účastníka, je v omeškaní.
(13)
Účastník, ktorého peňažná pohľadávka nebola včas a riadne uspokojená, môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie alebo zničenie; to neplatí, ak by k tejto škode došlo inak.
(14)
K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúknuté plnenie neprijme alebo neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho práva. Ak ide o plnenie veci, znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.
(15)
Služobný úrad alebo colník, ktorého právo bolo uspokojené, je povinný vydať o tom potvrdenie, ak oň požiada ten, kto právo uspokojil.
(16)
Ak ten, koho právo sa má uspokojiť, odoprie vydať súčasne s prijatím plnenia o tom písomné potvrdenie, je ten, kto chce právo uspokojiť, oprávnený uspokojenie práva odoprieť.
§ 247
Uplynutie doby
Práva a povinnosti zaniknú uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené.
§ 248
Úmrtie colníka
(1)
Peňažné nároky colníka jeho úmrtím nezanikajú do výšky zodpovedajúcej trojnásobku služobného platu zo služobného pomeru, prechádzajú postupne na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase jeho úmrtia v spoločnej domácnosti; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.
(2)
Peňažné pohľadávky služobného úradu zanikajú úmrtím colníka s výnimkou práva, o ktorom sa právoplatne rozhodlo, a práva na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo po požití alkoholických nápojov alebo inej návykovej látky.
§ 249
Osobitné ustanovenie o colníkovi, ktorý musí mať opatrovníka
Ak ide o právo colníka alebo bývalého colníka, ktorý musí mať opatrovníka, alebo o právo proti nemu, nezapočítava sa do lehoty ustanovenej na uplatnenie práva doba, počas ktorej mu nebol ustanovený opatrovník.
§ 250
Počítanie času
(1)
Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.
(2)
Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je taký deň v mesiaci, pripadne posledný deň lehoty na posledný deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.
(3)
Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo na štátny sviatok, je posledným dňom lehoty najbližšie nasledujúci pracovný deň.
Zastúpenie
§ 251
(1)
Zastúpenie vzniká na základe splnomocnenia alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
(2)
Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony, ani ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného.
(3)
Zástupca musí konať osobne, ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to ustanovené právnym predpisom alebo dohodnuté účastníkmi. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
(4)
Ak zástupca prekročí rozsah svojho oprávnenia, je tým zastúpený viazaný, len ak takýto úkon schváli alebo na jeho základe koná.
(5)
Na zastúpenie treba písomné splnomocnenie, v ktorom musí byť uvedený rozsah oprávnenia zástupcu; inak je neplatné.
§ 252
Splnomocnenie zanikne, ak ho zastúpený odvolá alebo ak ho zástupca vypovie. Odvolanie alebo vypovedanie splnomocnenia musí byť písomné, inak je neplatné. Splnomocnenie zaniká aj smrťou niektorého z nich. Pre iného ako zástupcu a zastúpeného je zánik splnomocnenia účinný vtedy, ak sa o ňom dozvie. Ak zastúpený zomrie alebo ak zástupca splnomocnenie vypovie, je zástupca povinný vykonať všetko, čo neznesie odklad, aby zastúpený neutrpel ujmu. Takto vykonané úkony majú právne následky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, ak neodporujú tomu, čo zariadil zastúpený alebo jeho dedič.
§ 253
(1)
Súd môže ustanoviť opatrovníka colníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje záujem služobného úradu. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.
(2)
Ak dôjde k stretu záujmov opatrovníka so záujmami zastúpeného alebo k stretu záujmov tých, ktorí sú zastúpení tým istým opatrovníkom, ustanoví súd osobitného opatrovníka.
§ 254
Oznámenie a doručenie rozhodnutia
(1)
Rozhodnutie sa oznamuje colníkovi vyhlásením alebo doručením.
(2)
Rozhodnutie oznamuje colníkovi vyhlásením spravidla ústne oprávnený orgán.
(3)
Rozhodnutie o náhrade škody, prepustení, odchodnom, priznaní príspevku, priznaní prídavku k dôchodku, úmrtnom a rozhodnutia odvolacích orgánov sa oznamujú doručením ich opisu. Doručuje sa do vlastných rúk colníka na služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno opis rozhodnutia doručiť colníkovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu colníka ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým.
(4)
Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo colník alebo pozostalý písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak písomnosť uložená na pošte nebola vyzdvihnutá, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia, ak colník alebo pozostalý svojím konaním jej doručenie zmaril.
§ 255
Zaokrúhľovanie
(1)
Tam, kde sa podľa ustanovení tohto zákona colníkovi prizná krátená percentuálna sadzba služobného platu, táto výsledná suma sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.
(2)
Ak vznikne colníkovi pri výkone štátnej služby nárok na premenlivé príplatky alebo na odmenu za služobnú pohotovosť, zaokrúhľuje sa na desaťkoruny smerom nahor až výsledná suma každého príplatku osobitne vyčíslená násobkami percentuálnych sadzieb 1/165 služobného platu.
ŠTRNÁSTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA
§ 256
Pri ustanovení a vymenovaní colníkov uvedených v § 257 a 258 sa vychádza z organizačnej štruktúry služobných úradov a počtov miest colníkov zaradených do platových tried v nadväznosti na pôsobnosť podľa osobitných predpisov.35)
§ 257
(1)
Colník, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere k služobnému úradu dva roky a viac, plní úlohy podľa § 2 ods. 2 tohto zákona, je štátnym občanom Slovenskej republiky, dosiahol vek 18 rokov, je bezúhonný, spoľahlivý, spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania, ak tento zákon neustanovuje inak, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, stáva sa na základe ustanovenia alebo vymenovania do funkcie a po zložení služobnej prísahy colníkom v stálej štátnej službe podľa tohto zákona odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti. Colníkom v stálej štátnej službe sa nemôže stať colník, ktorý nemá stredoškolské vzdelanie, ako ani colník, ktorý nemá základné colnícke vzdelanie.
(2)
Colník, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere k služobnému úradu do dvoch rokov, plní úlohy podľa § 2 ods. 2, je štátnym občanom Slovenskej republiky, dosiahol vek 18 rokov, je bezúhonný, spoľahlivý, spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, stáva sa na základe ustanovenia do funkcie a po zložení služobnej prísahy colníkom v prípravnej štátnej službe podľa tohto zákona odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.
(3)
Colníkovi, ktorému podľa doterajších predpisov bola udelená výnimka podľa osobitného predpisu,47) táto výnimka zostáva zachovaná; ustanovenie § 80 ods. 5 sa v tomto prípade neuplatňuje.
(4)
Výnimka podľa odseku 3 zostáva colníkovi zachovaná počas výkonu funkcie, pre ktorú bola udelená.
(5)
Colník, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona je v pracovnom pomere k služobnému úradu a nemá úplné stredné vzdelanie, je colníkom v prípravnej štátnej službe podľa tohto zákona až do získania kvalifikačných predpokladov, najdlhšie však šesť rokov, ak začal študovať do dvoch rokov od účinnosti tohto zákona.
§ 258
Colník, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona vo vedúcej funkcii a spĺňa podmienky podľa § 257 ods. 1, je colníkom v stálej štátnej službe a nadriadeným podľa tohto zákona odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.
§ 259
Ak sa colník uvedený v § 257 a 258 rozhodne, že sa nechce stať colníkom v štátnej službe podľa tohto zákona, písomne to oznámi v lehote do 30 kalendárnych dní od účinnosti tohto zákona služobnému úradu; písomné oznámenie sa považuje za návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou a pracovný pomer sa skončí dňom, ktorý uviedol v návrhu, najneskôr uplynutím dvoch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona. V tomto prípade patrí colníkovi pri skončení pracovného pomeru náhrada mzdy vo výške trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku;48) odstupné podľa osobitného predpisu49) mu nepatrí.
§ 260
Na colníkov uvedených v § 257 ods. 2 a 4, ktorým ku dňu účinnosti tohto zákona plynie skúšobná doba dohodnutá podľa § 31 Zákonníka práce, sa až do jej uplynutia použije aj § 58 Zákonníka práce.
§ 261
(1)
Pri ustanovení alebo pri vymenovaní colníkov podľa § 257 sa postupuje podľa § 33 a 80.
(2)
Služobný pomer nevznikne, ak colník odmietne zložiť služobnú prísahu alebo zloží služobnú prísahu s výhradou, alebo ak sa nedostaví na zloženie služobnej prísahy bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému úradu; jeho pracovný pomer sa skončí dňom uplynutia dvoch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona. Služobný úrad mu v tomto prípade doručí potvrdenie o skončení pracovného pomeru.
(3)
Colníkovi, ktorý sa nemohol dostaviť na zloženie služobnej prísahy pre vážnu prekážku na jeho strane, ak sa písomne ospravedlnil a zároveň písomne požiadal služobný úrad o zloženie služobnej prísahy v náhradnom termíne, služobný úrad povolí náhradné zloženie prísahy a oznámi mu náhradný termín zloženia služobnej prísahy.
(4)
Ak colník nepožiada o zloženie služobnej prísahy v náhradnom termíne, skončí sa jeho pracovný pomer podľa odseku 2.
§ 262
(1)
Colník je povinný ku dňu účinnosti tohto zákona skončiť členstvo v politickej strane alebo v politickom hnutí.
(2)
Colník je povinný bez zbytočného odkladu skončiť činnosti uvedené v § 44 ods. 6 spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.
§ 263
Na zodpovednosť za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania, ktoré vznikli pred dňom účinnosti tohto zákona, sa použijú doterajšie predpisy.
§ 264
(1)
Nároky z pracovného pomeru, ktoré vznikli pred dňom účinnosti tohto zákona, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
(2)
Colníkom podľa § 256 sa poskytuje doplatok k služobnému platu určenému podľa tohto zákona v prípade, ak novým zaradením do platovej triedy dôjde k poklesu platu určeného podľa doterajších predpisov; doplatok sa poskytuje do času, kým určený plat nedosiahne výšku platu určeného podľa predpisov platných pred dňom účinnosti tohto zákona.
§ 265
Ak sa v tomto zákone používa pojem
a)
rodičovská dovolenka, rozumie sa tým na účely peňažnej pomoci v materstve materská dovolenka,
b)
ďalšia rodičovská dovolenka, rozumie sa tým na účely rodičovského príspevku ďalšia materská dovolenka,
c)
služobný úraz, rozumie sa tým pracovný úraz.
§ 266
(1)
Dňom účinnosti tohto zákona sa pracovný pomer colníkov podľa doterajších predpisov považuje za služobný pomer podľa tohto zákona, ak tento zákon neustavuje inak.
(2)
Do doby trvania štátnej služby, ktorá je rozhodujúca na priznanie nárokov, ktoré z tejto štátnej služby vyplývajú, sa colníkovi započítavajú doby pracovného pomeru k colnej správe, ktoré boli započítané podľa doterajších predpisov, ak sa pracovný pomer colníka neskončil ku dňu účinnosti tohto zákona.
(3)
Plat určený podľa doterajších predpisov50) sa považuje za služobný plat podľa tohto zákona.
(4)
Colnícke vzdelanie získané pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za colnícke vzdelanie podľa tohto zákona.
§ 267
(1)
Hodnosti colníkov dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za hodnosti colníkov podľa tohto zákona s výnimkou hodnosti hlavný colný nadstrážmajster, ktorá sa mení na hodnosť colný práporčík.
(2)
Colníkovi v hodnosti colný čakateľ sa ku dňu účinnosti tohto zákona priznáva hodnosť colný strážmajster.
(3)
Colníkovi v hodnosti colného prezidenta sa ku dňu účinnosti tohto zákona priznáva hodnosť hlavného colného radcu.
(4)
Colníkovi, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie bakalárskym štúdiom, sa dňom účinnosti tohto zákona priznáva hodnosť colného kontrolóra, ak má hodnosť nižšiu.
(5)
Colníkovi, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie získané magisterským štúdiom, inžinierskym štúdiom a doktorským štúdiom, sa priznáva hodnosť hlavného colného kontrolóra, ak má hodnosť nižšiu.
(6)
Colníkovi ostáva zachovaná hodnosť, ktorú dosiahol podľa doterajších predpisov, ak by ju podľa tohto zákona nemohol dosiahnuť, pričom ďalší hodnostný postup sa vylučuje. Ak dosiahol hodnosť colný asistent alebo colný kontrolór, môže byť povýšený až do hodnosti hlavný colný kontrolór, pričom doba výsluhy rokov v hodnosti sa ustanovuje ako pre hodnosť colný podpráporčík a colný práporčík.
(7)
Ak colník spĺňa podmienky na výsluhu rokov v hodnosti podľa tohto zákona, prizná sa mu hodnosť podľa tohto zákona len vtedy, ak je zaradený na funkčnom mieste, kde je táto hodnosť plánovaná.
(8)
Colník so základným vzdelaním môže dosiahnuť najvyššiu hodnosť colný nadstrážmajster, ak podľa doterajších predpisov získal vyššiu hodnosť, colníkovi ostáva zachovaná táto hodnosť, pričom ďalší hodnostný postup sa vylučuje.
(9)
Hodnosti prepožičané podľa doterajších predpisov sa pokladajú za prepožičané podľa tohto zákona.
(10)
Ak colník splní dobu výsluhy rokov v hodnosti podľa doterajších predpisov, posudzuje sa, akoby výsluhu rokov v hodnosti splnil podľa tohto zákona.
§ 268
(1)
Rodičovskou dovolenkou podľa tohto zákona sa rozumie aj materská dovolenka podľa doterajších predpisov.
(2)
Do nadobudnutia účinnosti zákona o rodičovskom príspevku sa na rodičovskú dovolenku a na prestávky na dojčenie podľa tohto zákona primerane použijú ustanovenia § 157 až 161 Zákonníka práce.
(3)
Nárok na ďalšiu rodičovskú dovolenku patrí aj colníčke, ktorej dieťa sa narodilo pred dňom účinnosti § 143 až 146.
§ 269
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa § 11 až 15 a § 32 zákona č. 44/1974 Zb. Colný zákon v znení zákona č. 117/1983 Zb., zákona č. 5/1991 Zb. a zákona č. 217/1992 Zb.
Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z. a zákona č. 383/1997 Z. z. sa dopĺňa takto:
1.
Názov druhej hlavy znie:
„ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY V OBLASTI COLNÍCTVA, PRÁVA A POVINNOSTI COLNÍKOV“.
2.
V § 17 ods. 6 písm. f) v treťom riadku sa za slovo „zákona“ vkladajú slová „a podľa osobitných predpisov12)“.
3.
V poznámke pod čiarou k odkazu 12 sa číslo „32“ nahrádza číslom „35“.
4.
Za § 17 sa vkladajú § 17a až 17z, ktoré vrátane nadpisov a poznámok pod čiarou k odkazom znejú:
㤠17a
Colníci
Colníci tvoria ozbrojený zbor, ktorý plní úlohy podľa tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, na colnom riaditeľstve a colných úradoch.
Povinnosti a oprávnenia colníka pri služobných úkonoch a služobných zákrokoch
§ 17b
(1)
Pri služobných úkonoch a služobných zákrokoch je colník povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť fyzických osôb i vlastnú a nesmie pripustiť, aby im v súvislosti s touto činnosťou vznikla bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do ich práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného služobným úkonom alebo služobným zákrokom.
(2)
Služobným úkonom sa rozumie úkon colníka pri vykonávaní colnej kontroly.
(3)
Služobným zákrokom sa rozumie opatrenie urobené colníkom v rámci tohto zákona smerujúce proti fyzickej osobe, ktorá porušuje zákony a ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, spôsobom uvedeným v § 17i ods. 1 a v § 17m až 17u.
(4)
Colník je povinný pri služobnom úkone alebo pri služobnom zákroku spojenom so zásahom do práv alebo slobôd fyzických osôb poučiť ich, ak to okolnosti prípadu dovoľujú, o ich právach, v opačnom prípade ich poučí bez zbytočného odkladu.
§ 17c
Colník nie je povinný vykonať služobný zákrok, ak
a)
naň nebol odborne vyškolený alebo vycvičený a ak povaha služobného zákroku také odborné vyškolenie alebo vycvičenie vyžaduje, alebo
b)
tomu bráni povinnosť splniť úlohu, ktorej nesplnenie by spôsobilo zrejme závažnejšie následky než nevykonanie služobného zákroku.
§ 17d
(1)
Colník je pri služobnom zákroku povinný, ak to povaha a okolnosti prípadu dovoľujú, použiť zodpovedajúcu výzvu.
(2)
Ak to povaha služobného zákroku vyžaduje, použije colník pred výzvou slová „V mene zákona!“.
(3)
Každý je povinný poslúchnuť výzvu zakročujúceho colníka.
§ 17e
(1)
Colník je povinný pri výkone svojich oprávnení preukázať svoju príslušnosť k colnej správe, ak to povaha a okolnosti služobného úkonu alebo služobného zákroku dovoľujú.
(2)
Colník preukazuje svoju príslušnosť k colnej správe služobnou rovnošatou pri výkone služby označenou identifikačným číslom alebo služobným preukazom colníka, alebo ústnym vyhlásením „colná správa“.
(3)
Ústnym vyhlásením „colná správa“ preukazuje colník svoju príslušnosť k colnej správe iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti služobného zákroku neumožňujú preukázať túto príslušnosť služobnou rovnošatou alebo služobným preukazom colníka. Služobnou rovnošatou alebo služobným preukazom colníka sa colník preukáže ihneď, len čo to okolnosti služobného zákroku dovolia.
§ 17f
Okolnosťou, ktorá nedovoľuje poučenie fyzickej osoby o jej právach podľa § 17b ods. 4 alebo ktorá nedovoľuje použiť výzvu podľa § 17d ods. 1, alebo ktorá nedovoľuje preukázanie príslušnosti k colnej správe podľa § 17e ods. 1, je najmä bezprostredné napadnutie colníka a bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia inej fyzickej osoby.
§ 17g
Oprávnenie požadovať vysvetlenie
(1)
Colník je oprávnený požadovať potrebné vysvetlenia od toho, kto môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých na odhalenie trestného činu alebo priestupku súvisiaceho s dovozom, vývozom alebo s tranzitom tovaru, a ich páchateľa, a v prípade potreby ho vyzvať, aby sa v primeranej lehote dostavil na colný úrad na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia.
(2)
Každý je povinný výzve alebo požiadavke podľa odseku 1 vyhovieť.
(3)
Vysvetlenie môže odoprieť iba ten, kto by ním sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, súrodencovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným fyzickým osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako ujmu vlastnú, spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania alebo nebezpečenstvo postihu za priestupok alebo kto by ním porušil zákonom uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, ibaže by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v koho záujme túto povinnosť má.
(4)
Colník je povinný vopred fyzickú osobu poučiť o možnosti odoprieť vysvetlenie podľa odseku 3 a oznámiť jej základné údaje o predmete požadovaného vysvetlenia.
(5)
Kto sa ustanoví na výzvu, má nárok na náhradu potrebných vedľajších výdavkov a na náhradu ušlého zárobku (ďalej len „náhrada“). Náhradu poskytuje colný úrad.
(6)
Nárok na náhradu podľa odseku 5 zaniká, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch dní odo dňa, keď sa na výzvu podľa odseku 1 ustanovila; o tom musí byť táto osoba poučená.
(7)
Ak fyzická osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov nevyhovie výzve podľa odseku 1, môže byť predvedená na colný úrad na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia.
(8)
Zápisnica o podaní vysvetlenia sa musí spísať s fyzickou osobou po jej predvedení; po jej spísaní colník túto osobu prepustí.
(9)
O predvedení spíše colník úradný záznam.
§ 17h
Oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti
(1)
Preukázanie totožnosti znamená preukázanie mena a priezviska, dátumu narodenia a miesta trvalého pobytu, prípadne miesta prechodného pobytu12a) fyzickej osoby.
(2)
Colník je oprávnený vyzvať na preukázanie totožnosti osobu,
a)
ktorá je podozrivá z páchania trestného činu alebo priestupku alebo podozrivú zo spáchania trestného činu alebo priestupku v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru alebo
b)
od ktorej sa vyžaduje vysvetlenie podľa § 17g ods. 1, alebo
c)
ktorá sa zdržiava v colnom pohraničnom pásme.
Táto osoba je povinná výzve vyhovieť.
(3)
Po zistení totožnosti osoby uvedenej v odseku 2 písm. c) colník túto osobu ihneď prepustí, ak nejde o hľadanú alebo nezvestnú fyzickú osobu. Ak ide o fyzickú osobu hľadanú pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, bez meškania ju odovzdá útvaru Policajného zboru. V prípade nezvestnej fyzickej osoby upovedomí toho, kto nezvestnosť tejto osoby oznámil, prípadne ju odovzdá príslušnému orgánu alebo zákonnému zástupcovi.
(4)
Ak osoba uvedená v odseku 2 odmietne preukázať svoju totožnosť alebo ak ju nemôže preukázať ani po predchádzajúcom poskytnutí potrebnej súčinnosti na preukázanie svojej totožnosti, je colník oprávnený túto osobu predviesť na colný úrad na vykonanie služobných úkonov na účel zistenia jej totožnosti alebo objasnenia veci.
(5)
Ak colník nezistí totožnosť fyzickej osoby predvedenej podľa odseku 4 do 12 hodín od predvedenia ani na základe oznámených údajov v evidenciách obyvateľov a ak je podozrenie, že predvedená fyzická osoba uvádza nepravdivé údaje o svojej osobe, odovzdá ju najbližšiemu útvaru Policajného zboru.
(6)
O predvedení spíše colník úradný záznam.
§ 17i
Oprávnenie odňať zbraň
(1)
Colník je oprávnený presvedčiť sa, či predvádzaný nemá pri sebe zbraň,12b) ktorou by mohol ohroziť svoj život alebo zdravie alebo život alebo zdravie inej fyzickej osoby, a odňať ju.
(2)
Colník je povinný pri prepustení predvedeného vrátiť mu proti podpisu zbraň odňatú podľa odseku 1. Ak zákonné dôvody bránia odňatú zbraň vrátiť, vystaví colník predvedenému potvrdenie o odňatí zbrane.
§ 17j
Oprávnenie na obmedzenie voľného pohybu fyzickej osoby správajúcej sa násilne
(1)
Colník môže tomu, kto sa správa násilne voči nemu alebo voči inému alebo ničí majetok, po márnej výzve, aby od takého konania upustil, obmedziť možnosť voľného pohybu.
(2)
Obmedzenie voľného pohybu môže trvať iba po dobu, kým fyzická osoba od násilného správania upustí alebo kým bude odovzdaná najbližšiemu policajnému orgánu, najdlhšie však dve hodiny, pritom sa musí tejto osobe umožniť sedieť, prípadne vykonávať hygienické potreby.
(3)
O dôvodoch použitia tohto oprávnenia spíše colník úradný záznam.
§ 17k
Oprávnenie zakázať vstup na určené miesta
Colník je oprávnený prikázať každému, aby na nevyhnutne potrebnú dobu nevstupoval na určené miesta alebo sa na nich nezdržiaval, ak to vyžaduje zabezpečenie vykonávania colnej kontroly.“.
Použitie donucovacích prostriedkov a zbrane colníkmi
§ 17l
Donucovacie prostriedky
(1)
Použitím donucovacieho prostriedku sa má dosiahnuť účel sledovaný služobným zákrokom, pričom sa použije iba taký donucovací prostriedok, ktorý je nevyhnutne potrebný na prekonanie odporu toho, kto sa dopúšťa protiprávneho konania. O tom, ktorý z donucovacích prostriedkov použije, rozhoduje colník podľa konkrétnej situácie tak, aby tomu, proti komu zakročuje, nespôsobil ujmu zrejme neprimeranú povahe a nebezpečnosti protiprávneho konania.
(2)
Pred použitím donucovacích prostriedkov je colník povinný vyzvať toho, proti komu zakročuje, aby upustil od protiprávneho konania, s výstrahou, že sa použije niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy môže upustiť len v prípade, ak je sám napadnutý alebo ak je zjavne a bezprostredne ohrozený život alebo zdravie inej fyzickej osoby a vec neznesie odklad.
(3)
Donucovacie prostriedky sú
a)
hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany,
b)
slzotvorné prostriedky, elektrické paralyzátory,
c)
obušok,
d)
putá,
e)
služobný pes,
f)
technické a iné prostriedky na zabránenie odjazdu vozidla a na násilné zastavenie vozidla,
g)
úder strelnou zbraňou,
h)
hrozba namierenou strelnou zbraňou,
i)
varovný výstrel do vzduchu.
§ 17m
Použitie hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany, slzotvorných prostriedkov a obušku
(1)
Colník je oprávnený použiť hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky a obušok, aby
a)
zaistil vlastnú bezpečnosť alebo bezpečnosť inej fyzickej osoby pred protiprávnym útokom, ak sa po márnej výzve od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať,
b)
zabránil výtržnosti, ruvačke, fyzickému napádaniu fyzických osôb alebo úmyselnému poškodzovaniu majetku,
c)
predviedol alebo zadržal fyzickú osobu, ktorá kladie aktívny odpor,
d)
zabránil násilnému vstupu nepovolaných fyzických osôb do chránených objektov colnej správy alebo na miesta, kam je vstup zakázaný.
(2)
Hmaty a chvaty sebaobrany, ktoré neohrozia zdravie alebo život fyzickej osoby, je colník oprávnený použiť, aby predviedol toho, kto kladie pasívny odpor.
§ 17n
Použitie pút
Colník je oprávnený použiť putá
a)
na spútanie zadržanej fyzickej osoby, ktorá kladie aktívny odpor alebo napáda iné fyzické osoby alebo colníka, alebo poškodzuje majetok, po márnej výzve, aby od takého konania upustila, alebo ak je nebezpečenstvo, že sa pokúsi o útek,
b)
na vzájomné pripútanie dvoch alebo viacerých predvádzaných alebo zadržaných fyzických osôb za podmienok uvedených v písmene a),
c)
pri vykonávaní služobných úkonov so zadržanými fyzickými osobami, ak sa správajú násilne voči colníkovi alebo voči inej fyzickej osobe alebo ničia majetok.
§ 17o
Použitie služobného psa
(1)
Colník je oprávnený použiť služobného psa,
a)
aby zaistil vlastnú bezpečnosť alebo bezpečnosť inej fyzickej osoby, ak sa po márnej výzve neupustí od útoku, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať,
b)
aby zabránil výtržnosti, ruvačke, fyzickému napádaniu fyzických osôb alebo úmyselnému poškodzovaniu majetku,
c)
aby zabránil násilnému vstupu nepovolaných fyzických osôb do chránených objektov colnej správy alebo miesta, kam je vstup zakázaný,
d)
na prenasledovanie fyzickej osoby, ktorá sa v blízkosti štátnych hraníc po márnej výzve nezastaví, snaží sa uniknúť a nemôže byť iným spôsobom zadržaná,
e)
na prenasledovanie fyzickej osoby na úteku, ak má byť zadržaná,
f)
aby donútil ukrývajúcu sa fyzickú osobu opustiť úkryt, ak má byť zadržaná.
(2)
Colník používa služobného psa s náhubkom. Ak to povaha a intenzita útoku, prípadne prekonanie odporu fyzickej osoby vyžaduje, použije služobného psa bez náhubku.
§ 17p
Použitie technických a iných prostriedkov na zabránenie odjazdu vozidla a na násilné zastavenie vozidla
(1)
Colník je oprávnený použiť na zabránenie odjazdu vozidla technické a iné prostriedky v prípade, že sa vodič vozidla odmieta aj po opakovanej výzve podrobiť služobným úkonom vykonávaným colníkom a z jeho konania je zrejmé, že s vozidlom chce z miesta odísť.
(2)
Colník je oprávnený použiť v colnom pohraničnom pásme zastavovací pás a iné prostriedky na násilné zastavenie vozidla, ktorého vodič na opakovanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitných predpisov12c) nezastaví, ak
a)
je dôvodné podozrenie, že sa pokúsi o násilný prejazd štátnych hraníc,
b)
je dôvodné podozrenie, že sa vo vozidle prepravujú páchatelia niektorého obzvlášť závažného úmyselného trestného činu12d) alebo veci pochádzajúce z tejto trestnej činnosti.
(3)
Za iné prostriedky podľa odsekov 1 a 2 sa považuje služobné vozidlo, povoz, stavebné mechanizmy a iné prekážky.
§ 17r
Použitie úderu strelnou zbraňou
Colník je oprávnený použiť úder strelnou zbraňou v sebaobrane, spravidla pri zápase s útočníkom, a ak sa dostane do tiesne.
§ 17s
Použitie hrozby namierenou strelnou zbraňou
Colník je oprávnený použiť hrozbu namierenou strelnou zbraňou, aby
a)
zaistil vlastnú bezpečnosť alebo bezpečnosť inej fyzickej osoby,
b)
zabránil násilnému vstupu nepovolaných fyzických osôb do chránených objektov colnej správy alebo na miesta, kam je vstup zakázaný,
c)
prekonal odpor smerujúci k zmareniu jeho služobného zákroku.
§ 17t
Použitie varovného výstrelu
Colník je oprávnený použiť varovný výstrel do vzduchu len v prípadoch, keď je oprávnený použiť zbraň.
§ 17u
Použitie zbrane
(1)
Colník je oprávnený nosiť služobnú zbraň pri plnení služobných povinností podľa tohto zákona, ako aj pri plnení služobných povinností podľa osobitných predpisov.12e)
(2)
Colník oprávnený nosiť zbraň podľa odseku 1 je oprávnený použiť zbraň len v týchto prípadoch:
a)
aby v prípade nutnej obrany odvrátil priamo hroziaci alebo trvajúci útok proti jeho osobe alebo útok na život alebo na zdravie inej fyzickej osoby,
b)
ak sa nebezpečný páchateľ, proti ktorému zakročuje, na jeho výzvu nevzdáva alebo sa zdráha opustiť svoj úkryt,
c)
aby zamedzil úteku fyzickej osoby dôvodne podozrivej zo spáchania obvzlášť závažného úmyselného trestného činu, ktorú nemôže iným spôsobom zadržať,
d)
aby v colnom pohraničnom pásme prinútil zastaviť dopravný prostriedok, ktorého vodič na opätovnú výzvu alebo na znamenie dané podľa osobitných predpisov12c) nezastaví, ak ho nemožno zastaviť iným spôsobom,
e)
aby odvrátil nebezpečný útok, ktorý ohrozuje chránený objekt colnej správy, po márnej výzve, aby sa upustilo od útoku,
f)
aby zneškodnil zviera bezprostredne ohrozujúce život alebo zdravie fyzických osôb.
(3)
Zbraňou sa podľa odseku 1 rozumie strelná zbraň, bodná zbraň, výbušniny, špeciálne výbušné predmety a špeciálne nálože.
(4)
Použitie zbrane colníkom v prípadoch uvedených v odseku 2 písm. a) až e) je prípustné iba vtedy, ak by použitie donucovacích prostriedkov bolo zrejme neúčinné.
(5)
Colník je povinný pred použitím zbrane vyzvať toho, proti komu zakročuje, aby upustil od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitá zbraň. Pred použitím strelnej zbrane je colník povinný použiť aj varovný výstrel. Od výstrahy a varovného výstrelu môže upustiť len v prípade, ak je sám zjavne a bezprostredne ohrozený na živote alebo na zdraví alebo ak je zjavne a bezprostredne ohrozený život alebo zdravie inej fyzickej osoby a vec neznesie odklad.
(6)
Colník je pri použití zbrane povinný dbať na potrebnú opatrnosť, najmä na to, aby nebol ohrozený život alebo zdravie iných fyzických osôb, a čo najviac šetriť život toho, proti komu zákrok smeruje.
(7)
Colník môže použiť zbraň len v colnom pohraničnom pásme alebo v colnom priestore. Mimo tohto územia môže použiť zbraň len vtedy, ak je sám ohrozený.
Povinnosti colníka po použití donucovacích prostriedkov a zbrane
§ 17v
(1)
Ak colník zistí, že pri použití donucovacích prostriedkov došlo k zraneniu fyzickej osoby, je povinný, len čo to okolnosti dovolia, poskytnúť zranenému prvú pomoc a zebezpečiť lekárske ošetrenie.
(2)
Po každom použití zbrane, pri ktorom došlo ku zraneniu fyzickej osoby, je colník povinný ihneď, len čo to okolnosti dovolia, poskytnúť zranenému prvú pomoc a zabezpečiť lekárske ošetrenie. Ďalej je povinný urobiť všetky neodkladné úkony, aby mohla byť riadne objasnená oprávnenosť použitia zbrane.
§ 17y
(1)
Colník je povinný bezodkladne hlásiť svojmu nadriadenému každý služobný zákrok, pri ktorom sa použili donucovacie prostriedky alebo zbraň.
(2)
O použití donucovacích prostriedkov alebo zbrane je príslušník colnej správy povinný podať svojmu nadriadenému písomné hlásenie s uvedením dôvodu, priebehu a výsledku ich použitia.
(3)
Ak vzniknú pochybnosti o oprávnenosti alebo o primeranosti použitia donucovacích prostriedkov alebo zbrane alebo ak bola pri ich použití spôsobená smrť, ujma na zdraví alebo škoda na majetku, je nadriadený povinný zistiť, či sa použili v súlade so zákonom. O výsledku tohto zistenia spíše úradný záznam.
§ 17z
Osobitné obmedzenia
Colník nesmie pri služobnom zákroku proti zjavne tehotnej žene alebo žene, ktorá sa za tehotnú vyhlási, fyzickej osobe vysokého veku, fyzickej osobe so zjavnou telesnou chybou alebo chorobou a fyzickej osobe zjavne mladšej ako 15 rokov použiť úder a kop sebaobrany, slzotvorné prostriedky, elektrické paralyzátory, obušok, putá, služobného psa, úder strelnou zbraňou a zbraň s výnimkou prípadov, v ktorých útok týchto osôb bezprostredne ohrozuje život a zdravie colníka alebo život a zdravie iných fyzických osôb alebo hrozí väčšia škoda na majetku a nebezpečenstvo nemožno odvrátiť inak.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 12a, 12b, 12c, 12d a 12e znejú:
„12a)
Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov.
12b)
§ 89 ods. 5 Trestného zákona.
12c)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.
12d)
§ 41 ods. 2 Trestného zákona v znení neskorších predpisov.
12e)
Napríklad zákon č. 547/1990 Zb. o nakladaní s niektorými druhmi tovaru a technológií a o ich kontrole, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z.
Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 45/1998 Z. z.“.
5.
Za § 42 sa vkladá § 42a, ktorý znie:
㤠42a
Ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak, môžu colníci zastavovať fyzické osoby a dopravné prostriedky, vykonávať colnú prehliadku batožín, dopravných prostriedkov, ich nákladov a dopravných a sprievodných listín len v colnom pohraničnom pásme.“.
Čl. III
Zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 197/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 298/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 494/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 294/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 322/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 453/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 61/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 83/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 74/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. a zákona č. 58/1998 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 20a sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Úrad vlády Slovenskej republiky plní úlohy spojené s priznávaním, vyplácaním, zastavovaním a odnímaním výsluhového príspevku a prídavku k dôchodku podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnej službe colníkov.“.
Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.
Čl. IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 45/1998 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 33 za slovo „osoba“ sa vkladajú slová „alebo fyzická osoba podnikateľ“.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1998 s výnimkou čl. I § 143 až 147, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti zákona o rodičovskom príspevku.
Ivan Gašparovič v. r.

Vladimír Mečiar v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 200/1998 Z. z.
CHARAKTERISTIKA PLATOVÝCH TRIED VRÁTANE KVALIFIKAČNÝCH PREDPOKLADOV
1.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: colný čakateľ
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie.
Rutinné činnosti podľa presných postupov a pokynov s bežnou psychickou a fyzickou záťažou pod odborným dozorom.
2.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: colný referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie, základné colnícke vzdelanie, odborná prax viac ako dva roky.
Samostatné činnosti s premenlivými informáciami spracovávanými podľa rámcových pokynov alebo podľa zaužívaných postupov s presne stanovenými výstupmi, so zodpovednosťou za výsledky ovplyvňujúce činnosť kolektívu, zabezpečovanie časti zverenej agendy vyžadujúce koordináciu činnosti v rámci organizačného útvaru.
3.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: samostatný colný referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie, základné colnícke vzdelanie, odborná prax viac ako štyri roky.
Odborné činnosti pri príprave rozhodnutí alebo pri príprave správneho konania zvládnuteľné v rámci existujúcich štandardov alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend na príslušnom úseku colnej správy so značným rozsahom väzieb v rámci súboru vykonávaných činností.
4.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: odborný colný referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie, odborné colnícke vzdelanie, odborná prax viac ako šesť rokov.
Samostatné odborné činnosti alebo samostatný výkon ucelených agend s rozhodovacou právomocou na príslušnom úseku colnej správy, rozhodovanie na prvom stupni správneho konania, samostatné činnosti vyžadujúce spoluprácu aj s inými organizačnými útvarmi.
5.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: hlavný colný referent
Kvalifikačné predpoklady: bakalárske vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie, odborné colnícke vzdelanie.
Príprava rozhodnutí na koordináciu a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku colnej správy v rámci colného úradu, príprava rozhodnutí v druhom stupni správneho konania na príslušnom úseku colnej správy vrátane účasti na kontrole.
6.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: colný špecialista
Kvalifikačné predpoklady: bakalárske vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie, odborné colnícke vzdelanie, odborná prax viac ako dva roky.
Samostatné odborné spracovanie rozhodnutí a výkon kontroly, rozhodovanie na druhom stupni správneho konania, samostatné ucelené odborné činnosti v príslušnom odbore colnej správy alebo na príslušnom úseku colnej správy, riadenie, koordinácia a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku colnej správy.
7.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: vedúci colný špecialista
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie, odborné colnícke vzdelanie, odborná prax viac ako šesť rokov.
Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov pre rozhodnutia v otázkach spadajúcich do rozsahu kompetencie CR SR, tvorba opatrení v príslušnom odbore colnej správy s celospoločenským dosahom, kontrolná a inšpekčná činnosť vrátane vydávania rozhodnutí v príslušnom odbore colnej správy, koncepčná a koordinačná činnosť v odbore štátnej služby colníctva s dôsledkami na územie regiónu.
8.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: colný tajomník
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie, odborné colnícke vzdelanie, odborná prax viac ako deväť rokov.
Koncepčné alebo metodické činnosti na úrovni CR, koordinácia úsekov štátnej služby a časti zložitých systémov na úrovni CR, kontrolná a inšpekčná činnosť s celospoločenským dosahom, normotvorná činnosť vo vymedzenej oblasti v príslušnom odbore na úrovni CR, koncepčná systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja.
9.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: colný riaditeľ
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie, odborné colnícke vzdelanie, odborná prax viac ako deväť rokov.
Koordinácia celoštátneho colného systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami rozhodnutí s celoštátnym alebo s medzinárodným dosahom.
Príloha č. 2 k zákonu č. 200/1998 Z. z.
PRÍPLATOK ZA RIADENIE
1.
Colné riaditeľstvo SR
Funkcia Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne
1.01 Generálny riaditeľ 30 % až 47 %
1.02 Námestník generálneho riaditeľa 20 % až 36 %
1.03 Riaditeľ odboru 15 % až 30 %
1.04 Zástupca riaditeľa odboru  
Vedúci samostatného oddelenia 10 % až 22 %
1.05 Vedúci oddelenia 7 % až 16 %
1.06 Zástupca vedúceho oddelenia 5 % až 14 %
2. Colné úrady
Funkcia Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne
2.01 Riaditeľ colného úradu 20 % až 35 %
2.02 Námestník riaditeľa colného úradu 15 % až 32 %
2.03 Vedúci pobočky colného úradu 9 % až 23 %
2.04 Vedúci oddelenia 5 % až 17 %
2.05 Zástupca vedúceho pobočky colného úradu 7 % až 21 %
2.06 Vedúci colnej stanice, vedúci zmeny 5 % až 17 %
2.07 Zástupca vedúceho colnej stanice 5 % až 12 %
1)
§ 15, § 16 ods. 4 s výnimkou písm. l) a § 17 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov.
2)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
3)
Zákon č. 172/1992 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.
4)
§ 3 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
5)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov.
6)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z. o registri trestov.
7)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.
8)
Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 206/1988 Zb. o jedoch a niektorých iných látkach škodlivých zdraviu v znení neskorších predpisov.
9)
Zákon č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.
10)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
12)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
13)
§ 20 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
14)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon v znení neskorších predpisov.
15)
§ 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
16)
§ 14 a 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
17)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.
18)
Zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení neskorších predpisov.Zákon č. 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.
19)
Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb.
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
20)
§ 13 písm. a) zákona č. 39/1977 Zb. o výchove nových vedeckých pracovníkov a o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie vedeckých pracovníkov.
21)
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 131/1997 Z. z. o doktorandskom štúdiu.
22)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
23)
Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
24)
§ 5 ods. 1 zákona č. 119/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
25)
§ 7 ods. 2 zákona č. 119/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
26)
§ 7 ods. 4 zákona č. 119/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
27)
§ 12 ods.1 zákona č. 119/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
28)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
29)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
31)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
32)
§ 5 zákona č. 88/1968 Zb.
33)
Zákon č. 88/1968 Zb. v znení neskorších predpisov.
34)
Zákon č. 382/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
35)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
36)
Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.
37)
Zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov.
38)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 320/1993 Z. z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania v znení neskorších predpisov.
39)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
40)
Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
41)
§ 100 a 103 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
42)
§ 9 zákona č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení neskorších predpisov.
43)
Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
44)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
45)
Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov.
47)
§ 5 ods. 7 a § 11 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.
48)
§ 17 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.
49)
Zákon č. 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z.
50)
Zákon č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.