386/1997 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1998 do 31.12.2001

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

386
ZÁKON
zo 4. decembra 1997
o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
§ 1
Základné ustanovenia
(1)
Ďalšie vzdelávanie je popri vzdelávaní na základných školách, stredných školách a na vysokých školách súčasťou vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky a jeho uskutočňovanie je verejná úloha. Vyučovacím a skúšobným jazykom v ďalšom vzdelávaní je štátny jazyk;1) ďalšie vzdelávanie sa môže uskutočňovať podľa záujmu účastníkov a možností vzdelávacích ustanovizní (§ 4 ods. 1) aj v inom ako štátnom jazyku.
(2)
Každý, kto prejaví záujem o ďalšie vzdelávanie, má právo vzdelávať sa v každom veku svojho života podľa podmienok ustanovených týmto zákonom a podľa svojich schopností a záujmov.
(3)
Tento zákon upravuje ďalšie vzdelávanie ako súčasť celoživotného vzdelávania, ustanovizne ďalšieho vzdelávania, podmienky ich akreditácie, vydávanie osvedčení o získanom vzdelaní a zdroje financovania ďalšieho vzdelávania.
(4)
Tento zákon sa nevzťahuje na prípravu na výkon špeciálnych odborných činností vyžadujúcich osobitnú spôsobilosť.2)
§ 2
Ďalšie vzdelávanie
(1)
Za ďalšie vzdelávanie sa na účely tohto zákona považuje vzdelávanie, ktoré umožňuje každému doplniť, rozšíriť a prehĺbiť si získané vzdelanie, rekvalifikovať sa3) alebo uspokojiť svoje záujmy alebo ktorým sa pripravuje na získanie stupňa vzdelania v školskom systéme.
(2)
Ďalšie vzdelávanie sa uskutočňuje v ustanovizniach ďalšieho vzdelávania rozličnými krátkodobými a dlhodobými formami vzdelávania (napr. seminár, školenie, kurz) v rozličných organizačných formách štúdia (štúdium popri zamestnaní, doplňujúce štúdium, rozširujúce štúdium, špecializačné štúdium, rekvalifikačné štúdium), v ktorých sa využívajú tradičné i najnovšie metódy vzdelávania vrátane multimediálnych prístupov (korešpondenčné vzdelávanie, dištančné vzdelávanie, videokonferencie, vzdelávanie pomocou počítačových sietí).
§ 3
Druhy ďalšieho vzdelávania
Ďalšie vzdelávanie sa uskutočňuje ako
a)
vzdelávanie, ktorým sa jeho účastník pripravuje na získanie stupňa vzdelania; získanie vzdelania príslušného stupňa a vydávanie dokladov o získanom stupni vzdelania je v kompetencii základných škôl, stredných škôl a vysokých škôl podľa osobitných predpisov,3)
b)
odborné vzdelávanie a príprava, ktoré účastníkovi umožňuje rozširovať, prehlbovať alebo obnovovať si vedomosti a zručnosti, získať spôsobilosť na vykonávanie činnosti; za odborné vzdelávanie sa považuje aj rekvalifikácia podľa osobitného predpisu;4) osvedčenie o získanom vzdelaní jeho absolventom vydávajú ustanovizne ďalšieho vzdelávania akreditované podľa tohto zákona,
c)
záujmové vzdelávanie, občianske vzdelávanie a iné vzdelávanie, ktoré umožňuje účastníkovi uspokojiť jeho záujmy a zapojiť sa do života občianskej spoločnosti; osvedčenie o absolvovaní vzdelávania jeho absolventom vydáva ustanovizeň ďalšieho vzdelávania, ktorá uskutočňuje vzdelávaciu aktivitu.
§ 4
Ustanovizne ďalšieho vzdelávania
(1)
Ďalšie vzdelávanie uskutočňujú v rámci svojej pôsobnosti školy, školské zariadenia a mimoškolské vzdelávacie ustanovizne (ďalej len „vzdelávacia ustanovizeň“). Sú to:
a)
základné školy, stredné školy, vysoké školy a školské zariadenia,5)
b)
vzdelávacie zariadenia iných právnických osôb a fyzických osôb.
(2)
Vzdelávacie ustanovizne môžu v ďalšom vzdelávaní uskutočňovať akreditované a neakreditované vzdelávacie aktivity.
(3)
Vzdelávacie ustanovizne poskytujú Štatistickému úradu Slovenskej republiky štatistické informácie o uskutočňovaných vzdelávacích aktivitách podľa osobitného predpisu.6)
§ 5
Akreditácia vzdelávacích ustanovizní
(1)
Akreditácia vzdelávacích ustanovizní (ďalej len „akreditácia“) je štátne overenie spôsobilosti vzdelávacej ustanovizne poskytovať ďalšie vzdelávanie na základe splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2)
O akreditácii rozhoduje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v súčinnosti s ústredným orgánom štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí príslušná odborná oblasť, a na základe návrhu Akreditačnej komisie Ministerstva školstva Slovenskej republiky na ďalšie vzdelávanie (ďalej len „akreditačná komisia“).
§ 6
Akreditačná komisia
(1)
Minister školstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) zriaďuje akreditačnú komisiu, ktorá je jeho poradným orgánom. Jej členov vymenúva a odvoláva minister; vymenúva ich na návrh ústredných orgánov štátnej správy, prednostov krajských úradov, stavovských organizácií a profesiových zväzov, občianskych a záujmových združení z radov odborníkov, ktorí pôsobia v príslušnej oblasti.
(2)
Akreditačná komisia je odborná komisia na ďalšie vzdelávanie, ktorá
a)
overuje spôsobilosť vzdelávacej ustanovizne uskutočniť vzdelávaciu aktivitu na základe splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom a predkladá ministrovi návrh na vydanie potvrdenia o akreditácii,
b)
zabezpečuje hodnotenie a kontrolu úrovne poskytovaných akreditovaných vzdelávacích aktivít; na základe zistených skutočností odporúča ponechanie alebo odobratie potvrdenia o akreditácii,
c)
vykonáva odbornú poradenskú činnosť v oblasti ďalšieho vzdelávania pre ústredné a krajské orgány štátnej správy a orgány samosprávy, ako aj pre vzdelávacie ustanovizne,
d)
pripravuje návrhy na koncepčnú činnosť ministerstva v uvedenej oblasti.
(3)
Podrobnosti o činnosti akreditačnej komisie a akreditácii upraví štatút akreditačnej komisie, ktorý vydá minister.
§ 7
Podmienky akreditácie
(1)
O akreditáciu môžu požiadať všetky vzdelávacie ustanovizne, ktoré spĺňajú tieto podmienky:
a)
majú v predmete svojej činnosti vzdelávaciu činnosť,
b)
predložia projekt vzdelávacej aktivity a pedagogickú dokumentáciu vrátane charakteristiky profilu absolventa vzdelávania a možností jeho uplatnenia na trhu práce,
c)
predložia dokumentáciu o lektorskom zabezpečení vzdelávacej aktivity,
d)
preukážu vyhlásením materiálno-technické podmienky na zabezpečenie vzdelávacej aktivity.
(2)
Vzdelávacej ustanovizni, ktorá spĺňa podmienky akreditácie ustanovené týmto zákonom, vydá ministerstvo potvrdenie o akreditácii na uskutočňovanie vzdelávacej aktivity. Rozsah platnosti potvrdenia o akreditácii možno rozšíriť na základe predloženia žiadosti o akreditáciu ďalších vzdelávacích aktivít. Potvrdenie o akreditácii sa vydáva na určitý čas.
(3)
Akreditácii podľa tohto zákona nepodliehajú vzdelávacie aktivity ustanovizní, ktoré vykonávajú vzdelávanie podľa osobitných predpisov.7)
§ 8
Vydávanie osvedčení o vzdelaní
(1)
Ustanovizeň vydáva absolventom vzdelávacích aktivít akreditovaných podľa tohto zákona osvedčenia o získanom vzdelaní s celoštátnou platnosťou. Tieto osvedčenia majú povahu verejnej listiny a opatrujú sa odtlačkom pečiatky so štátnym znakom.8) Absolventom vzdelávania podľa § 3 písm. a) sa vydá osvedčenie o jeho absolvovaní.
(2)
Ustanovizne, ktoré nepožiadali o akreditáciu alebo im nebolo vydané potvrdenie o akreditácii podľa tohto zákona alebo ktorým bolo takéto potvrdenie odobraté, nemôžu vydávať absolventom vzdelávacích aktivít osvedčenia o vzdelaní s celoštátnou platnosťou.
§ 9
Pracovné úľavy
Účastníkom ďalšieho vzdelávania, ktorí sa zúčastňujú na akreditovanej vzdelávacej aktivite, môže zamestnávateľ poskytnúť pracovné úľavy podľa osobitných predpisov.9)
§ 10
Zdroje financovania ďalšieho vzdelávania
(1)
Ďalšie vzdelávanie sa môže financovať z
a)
úhrad účastníkov ďalšieho vzdelávania,
b)
prostriedkov zamestnávateľov,10)
c)
účelovo určenej dotácie zo štátneho rozpočtu,
d)
rozpočtu Národného úradu práce, ak ide o rekvalifikáciu evidovaných nezamestnaných a zamestnancov podľa osobitného predpisu,11)
e)
prostriedkov rozpočtov obcí,
f)
prostriedkov nadácií a iných právnických osôb a fyzických osôb, ako aj z prostriedkov zamestnávateľov, ak nejde o financovanie podľa písmena b),
g)
iných zdrojov.
(2)
Štátne rozpočtové organizácie plánujú prostriedky na ďalšie vzdelávanie priamo v rozpočte. Ak tieto organizácie získajú doplnkové zdroje financovania, financujú ďalšie vzdelávanie aj z týchto zdrojov.12)
(3)
Na financovaní ďalšieho vzdelávania sa podieľa štát formou účelovo určených dotácií zo štátneho rozpočtu, najmä na štátne a regionálne rozvojové programy, vzdelávacie programy v oblasti boja proti drogám, pre zdravotne postihnutých občanov a občanov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
§ 11
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 6/1984 Zb. o výchove a vzdelávaní pracovníkov v socialistických organizáciách.
Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 83 ods. 2 písm. c) sa slovo „kreditu“ nahrádza slovami „potvrdenia o akreditácii“.
2.
§ 85 znie:
㤠85
Rekvalifikáciu podľa tohto zákona uskutočňuje vzdelávacie zariadenie, ktoré má na túto činnosť potvrdenie o akreditácii vydané Akreditačnou komisiou Ministerstva školstva Slovenskej republiky na ďalšie vzdelávanie. Zamestnávateľ môže zabezpečiť rekvalifikáciu zamestnancov aj v iných vzdelávacích zariadeniach.“.
3.
§ 86 sa vypúšťa.
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1998.
Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Vladimír Mečiar v. r.
1)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
2)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 83/1996 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady o požiarnej ochrane týkajúce sa jednotiek požiarnej ochrany v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.
3)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.
4)
§ 80 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.
5)
Zákon č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.§ 26 až 29 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach.
6)
§ 27 zákona Slovenskej národnej rady č. 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.
7)
Napríklad § 24 zákona č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z., zákon č. 277/1994 Z. z., vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 83/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8)
§ 5 ods. 2 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1996 Z. z.
9)
§ 126, 141 až 144 Zákonníka práce.Vyhláška Ministerstva školstva č. 140/1968 Zb. o pracovných úľavách a hospodárskom zabezpečení študujúcich popri zamestnaní v znení zákona č. 188/1988 Zb.
10)
§ 24 ods. 2 písm. j) tretí bod zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
11)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení zákona č. 70/1997 Z. z.
12)
§ 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.