324/1997 Z. z.

Vyhlásené znenie

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

324
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 19. júna 1995 bola v Bruseli otvorená na podpis Zmluva medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúca sa na štatút ich ozbrojených síl.
V mene Slovenskej republiky bola zmluva podpísaná 11. augusta 1995 v Bruseli.
So zmluvou vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 185 z 8. septembra 1995 a prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 30. októbra 1995. Ratifikačná listina bola uložená u depozitára zmluvy 13. decembra 1995.
Zmluva nadobudla platnosť pre Slovenskú republiku 13. januára 1996 na základe článku 5 ods. 3.
Slovenský preklad zmluvy sa vyhlasuje súčasne.
ZMLUVA
medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, a inými štátmi zúčastnenými v Partnerstve za mier vzťahujúca sa na štatút ich ozbrojených síl
Štáty, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy podpísanej vo Washingtone 4. apríla 1949, a štáty, ktoré prijali pozvanie do Partnerstva za mier vydaného a podpísaného hlavami štátov a vlád členských štátov Organizácie Severoatlantickej zmluvy v Bruseli 10. januára 1994 a podpísali rámcový dokument Partnerstvo za mier,
tvoriac štáty zúčastnené v Partnerstve za mier,
zvažujúc, že ozbrojené sily štátu, ktorý je stranou tejto zmluvy, sa môžu po dohode vyslať alebo prijať na území druhého zmluvného štátu,
berúc do úvahy, že rozhodnutie vyslať alebo prijať ozbrojené sily bude predmetom samostatných dohôd medzi zmluvnými štátmi, ktorých sa to týka,
želajúc si definovať štatút týchto ozbrojených síl pôsobiacich na území druhého zmluvného štátu,
odvolávajúc sa na Zmluvu medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcu sa na štatút ich ozbrojených síl podpísanú v Londýne 19. júna 1951,
dohodli sa takto:
Článok 1
Ak v tejto zmluve a v každom dodatkovom protokole k nej vo vzťahu k jej stranám nie je stanovené inak, všetky štáty, ktoré sú stranami tejto zmluvy, budú vykonávať ustanovenia Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na štatút ich ozbrojených síl podpísanej v Londýne 19. júna 1951 (ďalej len „NATO SOFA“) tak, akoby všetky štáty, ktoré sú stranami tejto zmluvy, boli stranami NATO SOFA.
Článok 2
1.
Táto zmluva sa bude vzťahovať nielen na oblasť, na ktorú sa vzťahuje NATO SOFA, ale aj na územia všetkých štátov tejto zmluvy, ktoré nie sú stranami NATO SOFA.
2.
Pre potreby tejto zmluvy sa odvolávky v NATO SOFA na územie NATO budú chápať tak, že zahŕňajú i územia uvedené v odseku 1, a odvolávky na Severoatlantickú zmluvu sa budú chápať tak, že zahŕňajú i Partnerstvo za mier.
Článok 3
Pre potreby vykonávania tejto zmluvy v súvislosti s prípadmi, do ktorých budú zapojené strany, ktoré nie sú stranami NATO SOFA, a kvôli ustanoveniam NATO SOFA, ktoré spôsobia rozdielny výklad a budú predložené Severoatlantickej rade, bude vytvorená funkcia predsedu zástupcov Severoatlantickej rady alebo rozhodcu, ktorý bude žiadať zainteresované strany, aby navzájom rokovali bez zásahu do akéhokoľvek vonkajšieho právneho poriadku.
Článok 4
Túto zmluvu možno doplniť alebo inak upraviť v súlade s medzinárodným právom.
Článok 5
1.
Táto zmluva bude otvorená na podpis pre každý štát, ktorý je buď stranou NATO SOFA, alebo prijme pozvanie do Partnerstva za mier.
2.
Táto zmluva podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Listiny o ratifikácii, prijatí alebo o schválení budú uložené u vlády Spojených štátov amerických, ktorá bude informovať všetky signatárske štáty o každom takomto uložení.
3.
Tridsať dní po tom, čo tri signatárske štáty, pričom aspoň jeden z nich je zmluvnou stranou NATO SOFA a ďalší z nich prijal pozvanie do Partnerstva za mier a podpísal rámcový dokument Partnerstvo za mier, uložili listiny o ratifikácii, prijatí alebo o schválení, nadobúda táto zmluva platnosť vo vzťahu k týmto štátom. Vo vzťahu ku každému ďalšiemu signatárskemu štátu nadobúda zmluva platnosť 30 dní odo dňa uloženia jeho listiny.
Článok 6
Každá zmluvná strana môže zmluvu vypovedať prostredníctvom písomnej výpovede adresovanej vláde Spojených štátov amerických, ktorá všetkým signatárskym štátom oznámi každé takéto vypovedanie. Vypovedanie nadobudne platnosť jeden rok od prijatia tejto výpovede vládou Spojených štátov amerických. Po uplynutí jedného roka sa platnosť zmluvy skončí vo vzťahu k tej zmluvnej strane, ktorá túto zmluvu vypovedala, s výnimkou doriešenia nevyrovnaných nárokov, ktoré vznikli pred nadobudnutím platnosti výpovede, zostáva však v platnosti pre ďalšie zmluvné strany.
Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení svojimi vládami, podpísali túto zmluvu.
Dané v Bruseli 19. júna 1995 v anglickom a vo francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené v archíve vlády Spojených štátov amerických. Vláda Spojených štátov amerických zašle jeho overené kópie všetkým signatárskym štátom.
ZMLUVA
medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúca sa na štatút ich ozbrojených síl
Londýn 19. júna 1951
Zmluvné strany Severoatlantickej zmluvy podpísanej vo Washingtone 4. apríla 1949,
berúc do úvahy, že ozbrojené sily jednej zmluvnej strany možno vyslať podľa dohody slúžiť na územie štátu inej zmluvnej strany;
majúc na zreteli, že rozhodnutie ich vyslať a podmienky, za akých budú vyslané, nie sú stanovené touto zmluvou a budú naďalej predmetom osobitných dohôd medzi jednotlivými stranami;
želajúc si definovať štatút týchto ozbrojených síl, ak sa nachádzajú na území štátu inej zmluvnej strany,
dohodli sa takto:
Článok 1
1. V tejto zmluve pojem
a)
„ozbrojené sily“ znamená personál patriaci k pozemným, námorným alebo vzdušným ozbrojeným silám jednej zmluvnej strany, ktoré sa nachádzajú na území štátu druhej zmluvnej strany Severoatlantickej zmluvy v súvislosti s ich oficiálnymi povinnosťami za podmienky, že dve zmluvné strany, ktorých sa to týka, sa môžu dohodnúť, že určití jednotlivci, jednotky alebo formácie sa nebudú považovať za súčasť ozbrojených síl alebo nebudú zahrnutí do ozbrojených síl na účely tejto zmluvy;
b)
„civilná zložka“ znamená civilný personál sprevádzajúci ozbrojené sily štátu zmluvnej strany, ktorý je v službách ozbrojených síl tejto zmluvnej strany a ktorý nepredstavujú osoby bez štátneho občianstva alebo občania akéhokoľvek iného štátu, ktorý nie je stranou Severoatlantickej zmluvy, ani štátni príslušníci alebo obyčajní rezidenti v tom štáte, v ktorom sú ozbrojené sily umiestnené;
c)
„závislá osoba“ znamená manžela alebo manželku príslušníka ozbrojených síl alebo civilných zložiek alebo dieťa takéhoto príslušníka alebo príslušníčky závislé od jeho alebo od jej podpory;
d)
„vysielajúci štát“ znamená tú stranu zmluvy, ktorému ozbrojené sily patria;
e)
„prijímajúci štát“ znamená tú stranu zmluvy, na ktorej území sú ozbrojené sily alebo civilné zložky umiestnené trvale alebo ním prechádzajú;
f)
„vojenské úrady vysielajúceho štátu“ znamenajú úrady vysielajúceho štátu, ktoré majú právo uplatniť vojenské právo tohto štátu voči príslušníkom ozbrojených síl alebo civilných zložiek;
g)
„Severoatlantická rada“ znamená radu vytvorenú podľa článku 9 Severoatlantickej zmluvy alebo akýchkoľvek z jej podriadených orgánov oprávnených konať v jej mene.
2.
Táto zmluva sa bude vzťahovať na úrady politických podriadených zložiek zmluvných strán v rámci ich území, ktorých sa zmluva týka alebo ktoré zmluva presahuje podľa článku 20 tak, ako sa vzťahuje na ústredné úrady týchto zmluvných strán za predpokladu, že vlastníctvo politických podriadených zložiek sa nebude pokladať za vlastníctvo patriace zmluvnej strane podľa článku 8.
Článok 2
Povinnosťou ozbrojených síl, ich civilných zložiek a ich členov, takisto ako aj od nich závislých osôb, je rešpektovať právo prijímajúceho štátu a zdržať sa akýchkoľvek činností odporujúcich duchu tejto zmluvy, a najmä akejkoľvek politickej činnosti v prijímajúcom štáte. Je takisto povinnosťou vysielajúceho štátu uskutočniť na tieto účely nevyhnutné opatrenia.
Článok 3
1.
Za podmienok špecifikovaných v bode 2 a po splnení podmienok stanovených prijímajúcim štátom týkajúcich sa vstupu a odchodu ozbrojených síl alebo jej členov budú títo členovia vyňatí z pasových a vízových predpisov a prisťahovaleckej kontroly pri vstupe na územie alebo pri výstupe z územia prijímajúceho štátu. Takisto budú vyňatí z predpisov prijímajúceho štátu týkajúcich sa registrácie a kontroly cudzincov, ale nezískajú nijaké právo na trvalý pobyt alebo na usídlenie na územiach prijímajúceho štátu.
2.
Príslušníci ozbrojených síl budú musieť predkladať iba tieto dokumenty:
a)
osobnú identifikačnú kartu s fotografiou vydanú vysielajúcim štátom, v ktorej musí byť uvedené meno, priezvisko, dátum narodenia, hodnosť a číslo, ak je pridelené, a príslušnosť k zložke;
b)
individuálny alebo kolektívny príkaz na presun v jazyku vysielajúceho štátu a v anglickom a vo francúzskom jazyku vydaný príslušným úradom vysielajúceho štátu alebo Organizáciou Severoatlantickej zmluvy potvrdzujúci štatút jednotlivca alebo skupiny ako príslušníka alebo príslušníkov ozbrojených síl a nariadený presun. Prijímajúci štát môže požadovať kontrasignáciu príkazu na presun svojím príslušným zástupcom.
3.
Príslušníci civilných zložiek a od nich závislé osoby musia mať toto označenie vo svojich pasoch.
4.
Ak príslušník ozbrojených síl alebo civilných zložiek prestane byť zamestnancom vysielajúceho štátu a nie je repatriovaný, úrady vysielajúceho štátu musia okamžite informovať úrady prijímajúceho štátu a poskytnúť im všetky požadované údaje. Úrady vysielajúceho štátu musia súčasne informovať úrady prijímajúceho štátu o každom príslušníkovi, ktorý sa vzdialil z určeného miesta na viac ako 21 dní.
5.
Ak prijímajúci štát požiadal príslušníka ozbrojených síl alebo civilných zložiek o opustenie svojho územia, alebo ak vydal príkaz na vyhostenie bývalého príslušníka ozbrojených síl alebo civilných zložiek alebo osoby závislej od príslušníka alebo od bývalého príslušníka, úrady vysielajúceho štátu budú zodpovedné za prijatie takejto osoby na svoje územie alebo za jej odsunutie z územia prijímajúceho štátu iným spôsobom. Tento bod sa bude týkať iba takých osôb, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi prijímajúceho štátu a vstúpili na územie prijímajúceho štátu ako príslušníci ozbrojených síl alebo civilných zložiek alebo tak urobili s cieľom stať sa takýmito príslušníkmi, ako aj osôb závislých od takýchto príslušníkov.
Článok 4
Prijímajúci štát
a)
bude akceptovať bez vodičských skúšok alebo bez poplatkov ako platné vodičské povolenie alebo preukaz, alebo vojenský vodičský preukaz vydaný vysielajúcim štátom alebo jeho orgánom príslušníkovi ozbrojených síl alebo civilných zložiek; alebo
b)
vydá vlastné vodičské povolenie alebo preukazy ktorémukoľvek príslušníkovi ozbrojených síl alebo civilných zložiek, ktorý je držiteľom vodičského povolenia alebo preukazu alebo vojenského vodičského preukazu vydaného vysielajúcim štátom alebo jeho orgánom za podmienky, že sa nebude vyžadovať žiadna vodičská skúška.
Článok 5
1.
Príslušníci ozbrojených síl budú bežne nosiť uniformy. Ak nedôjde k akejkoľvek inej dohode medzi úradmi vysielajúceho a prijímajúceho štátu, nosenie civilného oblečenia bude podliehať tým istým podmienkam, akými sa riadia príslušníci ozbrojených síl v prijímajúcom štáte. Pravidelné jednotky alebo formácie ozbrojených síl budú pri prekračovaní hranice v uniformách.
2.
Služobné vozidlá ozbrojených síl alebo civilných zložiek budú mať okrem svojho registračného čísla aj značku odlišujúcu štát.
Článok 6
Príslušníci ozbrojených síl môžu držať a nosiť zbrane za podmienky, že sú k tomu oprávnení príslušnými rozkazmi. Úrady vysielajúceho štátu kladne zvážia žiadosti prijímajúceho štátu týkajúce sa tejto záležitosti.
Článok 7
1. Podľa ustanovení tohto článku
a)
vojenské úrady vysielajúceho štátu budú mať právo uplatňovať na území prijímajúceho štátu úplnú trestnú a disciplinárnu jurisdikciu zverenú im právom vysielajúceho štátu nad všetkými osobami podliehajúcimi vojenskému právu tohto štátu;
b)
vojenské úrady prijímajúceho štátu budú mať jurisdikciu nad príslušníkmi ozbrojených síl alebo civilných zložiek a nad osobami od nich závislými v súvislosti s trestnými činmi spáchanými na území prijímajúceho štátu a trestnými činmi v súlade s právnym poriadkom tohto štátu.
2.
a)
Vojenské úrady vysielajúceho štátu budú mať právo výhradnej jurisdikcie nad osobami podliehajúcimi vojenskému právu tohto štátu vzhľadom na trestné činy vrátane trestných činov týkajúcich sa jeho bezpečnosti, ktoré sú trestné podľa právneho poriadku vysielajúceho štátu, ale nie podľa právneho poriadku prijímajúceho štátu.
b)
Úrady prijímajúceho štátu budú mať právo výhradnej jurisdikcie nad príslušníkmi ozbrojených síl alebo civilných zložiek a osobami od nich závislými v súvislosti s trestnými činmi vrátane trestných činov týkajúcich sa bezpečnosti tohto štátu, ktoré sú trestné podľa jeho zákonov, ale nie sú trestné podľa právneho poriadku vysielajúceho štátu.
c)
Na účely tohto bodu a bodu 3 bude trestný čin proti bezpečnosti štátu zahŕňať
(i)
zradu štátu,
(ii)
sabotáž, špionáž alebo porušenie akéhokoľvek zákona týkajúceho sa úradných tajomstiev tohto štátu alebo tajomstiev týkajúcich sa národnej obrany tohto štátu.
3.
V prípadoch, keď výkon jurisdikcie je súbežný, uplatnia sa tieto pravidlá:
a)
vojenské úrady vysielajúceho štátu majú primárne právo vykonávať jurisdikciu nad príslušníkmi ozbrojených síl alebo civilných zložiek vo vzťahu
(i)
k trestným činom výhradne voči majetku alebo bezpečnosti tohto štátu alebo k trestným činom výlučne voči osobe alebo majetku iného príslušníka ozbrojených síl alebo civilných zložiek tohto štátu alebo od nich závislej osoby;
(ii)
k trestným činom vyplývajúcim z akéhokoľvek aktu alebo jeho nevykonania pri výkone služobnej povinnosti.
b)
v prípade akéhokoľvek iného trestného činu úrady prijímajúceho štátu budú mať primárne právo uplatniť jurisdikciu.
c)
ak sa štát, ktorý má primárne právo, rozhodne neuplatniť jurisdikciu hneď, ako to bude možné, upovedomí o tom úrady druhého štátu. Úrady štátu, ktorý má primárne právo, budú pozitívne zvažovať žiadosti druhého štátu o zrieknutie sa svojho práva v prípadoch, v ktorých druhý štát pokladá takéto zrieknutie sa práv za osobitne dôležité.
4.
Predchádzajúce ustanovenia tohto článku neimplikujú nijaké právo pre vojenské úrady vysielajúceho štátu uplatňovať jurisdikciu nad osobami, ktoré sú štátnymi príslušníkmi prijímajúceho štátu alebo v ňom majú trvalý pobyt, ak tieto osoby nie sú príslušníkmi ozbrojených síl vysielajúceho štátu.
5.
a)
Úrady prijímajúceho a vysielajúceho štátu si budú vzájomne pomáhať pri zatýkaní príslušníkov ozbrojených síl alebo civilných zložiek alebo osôb od nich závislých na území prijímajúceho štátu a pri ich odovzdaní úradu, ktorý má uplatniť jurisdikciu podľa uvedených ustanovení.
b)
Úrady prijímajúceho štátu bez odkladu oznámia vojenským úradom vysielajúceho štátu zatknutie ktoréhokoľvek príslušníka ozbrojených síl alebo civilných zložiek alebo od nich závislej osoby.
c)
Väzba obvineného príslušníka ozbrojených síl alebo civilných zložiek, nad ktorým má byť vykonaná jurisdikcia prijímajúceho štátu, ak sa tento nachádza v rukách vysielajúceho štátu, ostane na tom štáte, ak nevznesie takéto obvinenie prijímajúci štát.
6.
a)
Úrady prijímajúceho a vysielajúceho štátu si budú vzájomne pomáhať pri vykonávaní všetkého nevyhnutného vyšetrovania trestných činov a pri zhromažďovaní a spracúvaní dôkazov vrátane zabavenia vecí a v príslušných prípadoch pri odovzdaní predmetov spojených s trestným činom. Odovzdanie takýchto predmetov však môže byť podmienené ich vrátením v časovom období stanovenom úradom, ktorý ich odovzdal.
b)
Úrady zmluvných strán sa budú navzájom informovať o skončení všetkých prípadov, pri ktorých došlo k súbehu práv na uplatnenie jurisdikcie.
7.
a)
Trest smrti sa nemôže vykonať v prijímajúcom štáte úradmi vysielajúceho štátu, ak právny poriadok prijímajúceho štátu v podobnom prípade takýto trest nestanovuje.
b)
Úrady prijímajúceho štátu pozitívne zvážia žiadosť vysielajúceho štátu o pomoc pri vykonávaní rozsudku odňatia slobody vyneseného úradmi vysielajúceho štátu podľa ustanovení tohto článku v rámci územia prijímajúceho štátu.
8.
Ak bol obžalovaný súdený podľa ustanovení tohto článku úradmi jednej zmluvnej strany a bol oslobodený, alebo bol odsúdený a odsluhuje alebo si aj odslúžil svoj trest, alebo mu bol trest odpustený, nemôže byť súdený opäť za ten istý trestný čin na tom istom území úradmi druhej zmluvnej strany. Znenie tohto bodu však nebráni vojenským úradom vysielajúceho štátu súdiť príslušníka svojich ozbrojených síl za porušenie disciplinárnych predpisov vyplývajúce z činu alebo z jeho zanedbania, čo bolo podstatou trestného činu, za ktorý bol súdený úradmi inej zmluvnej strany.
9.
Ak príslušník ozbrojených síl alebo civilných zložiek alebo od nich závislá osoba sú súdne stíhaní podľa jurisdikcie prijímajúceho štátu, budú mať vždy právo
a)
na včasný a rýchly súdny proces;
b)
byť informovaní pred súdnym procesom o podrobnostiach obvinenia alebo obvinení vznesených proti nim;
c)
byť konfrontovaní so svedkami svedčiacimi proti nim;
d)
na povinné predvolanie svedkov svedčiacich v ich prospech, ak takíto svedkovia sú pod jurisdikciou prijímajúceho štátu;
e)
mať na svoju obhajobu právne zastúpenie podľa vlastného výberu alebo mať bezplatné alebo pomocné právne zastúpenie podľa v tom čase bežných podmienok v prijímajúcom štáte;
f)
služby dobrého tlmočníka, ak to budú pokladať za potrebné;
g)
byť v kontakte s predstaviteľom vlády vysielajúceho štátu a ak to pravidlá súdu povoľujú, mať takéhoto predstaviteľa prítomného na procese.
10.
a)
Pravidelné vojenské jednotky alebo orgány ozbrojených síl majú právo vykonávať policajnú službu vo všetkých táboroch, zariadeniach alebo na iných miestach, ktoré získajú na základe zmluvy s prijímajúcim štátom. Vojenská polícia ozbrojených síl môže vykonať všetky primerané opatrenia na zabezpečenie udržania poriadku a bezpečnosti v takýchto zariadeniach.
b)
Okrem takýchto zariadení môže Vojenská polícia vykonávať svoju činnosť iba na základe dohody s úradmi prijímajúceho štátu a v spolupráci s týmito úradmi do tej miery, do akej je takáto činnosť nevyhnutná na udržanie disciplíny a poriadku medzi príslušníkmi ozbrojených síl.
11.
Každá zmluvná strana si vytvorí také právne predpisy, aké bude pokladať za potrebné na zabezpečenie adekvátnej bezpečnosti a ochrany inštalácií, zariadení, majetku, záznamov a úradných informácií druhej zmluvnej strany na svojom území a na potrestanie osôb, ktoré porušia zákony slúžiace tomuto účelu.
Článok 8
1. Každá zmluvná strana sa zrieka všetkých svojich nárokov voči inej zmluvnej strane za škodu na akomkoľvek majetku ňou vlastnenou a používanou pozemnými, námornými alebo vzdušnými silami ozbrojených síl, ak takáto škoda
(i)
bola spôsobená príslušníkom alebo zamestnancom ozbrojených síl druhej zmluvnej strany pri vykonávaní jeho povinností v súvislosti s aktivitou Severoatlantickej zmluvy, alebo
(ii)
vznikla použitím akéhokoľvek vozidla, plavidla alebo lietadla vlastneného inou zmluvnou stranou a používaného jeho ozbrojenými silami za podmienky, že sa toto vozidlo, plavidlo alebo lietadlo, ktoré spôsobilo škodu, použilo pri aktivite Severoatlantickej zmluvy, alebo že táto škoda bola spôsobená na majetku takto použitom.
Nároky za námornú záchranu účastníka jednej zmluvnej strany voči účastníkovi druhej zmluvnej strany sa odmietnu za podmienky, že plavidlo alebo zachránený náklad boli vlastníctvom zmluvnej strany a boli použité jeho ozbrojenými silami v súvislosti s aktivitou Severoatlantickej zmluvy.
2.
a)
V prípade vzniknutej alebo spôsobenej škody, tak ako je to uvedené v bode 1, na majetku vo vlastníctve zmluvnej strany umiestnenom na jej území, mieru zodpovednosti a výšku škody ktorejkoľvek inej zmluvnej strany určí, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, rozhodca, ktorý sa vyberie podľa písmena b). Rozhodca rozhodne aj o akýchkoľvek protinávrhoch vyplývajúcich z tej istej udalosti.
b)
Rozhodca uvedený v písmene a) sa po dohode medzi zmluvnými stranami, ktorých sa prípad týka, vyberie spomedzi štátnych príslušníkov prijímajúceho štátu, ktorí vykonávajú alebo vykonávali vysokú funkciu na súde. Ak sa zmluvné strany nemôžu do dvoch mesiacov dohodnúť na osobe rozhodcu, môžu požiadať predsedu zástupcov Severoatlantickej rady, aby vybral osoby s uvedenou kvalifikáciou.
c)
Akékoľvek rozhodnutie rozhodcu bude pre zmluvné strany záväzné a konečné.
d)
Kompenzáciu rozhodca rozdelí podľa ustanovení bodu 5 písm. e) pododsekov (i), (ii) a (iii).
e)
Kompenzácia rozhodcovi sa stanoví po dohode medzi zmluvnými stranami a spolu s nevyhnutnými výdavkami na výkon jeho činnosti sa rozdelí rovnakým dielom medzi zmluvné strany.
f)
Každý účastník zmluvy sa vzdáva svojich nárokov v prípade, ak škoda je nižšia ako
v Belgicku: 70 000 BEF
v Luxembursku: 70 000 LUF
v Kanade: 1 460 CAD
v Holandsku: 5 320 NLG
v Dánsku: 9 670 DKK
v Nórsku: 10 000 NOK
v Portugalsku: 40 250 PTE
vo Francúzsku: 490 000 FRF
vo Veľkej Británii: 500 GBP
na Islande: 22 800 ISK
v Spojených štátoch amerických: 1 400 USD
v Taliansku: 850 000 ITL.
Ktorákoľvek ďalšia zmluvná strana, ktorej majetok bol poškodený pri tej istej udalosti, sa takisto vzdá svojich nárokov až do výšky tejto sumy. V prípade závažných odchýlok od výmenného kurzu medzi týmito menami sa zmluvné strany dohodnú na primeraných úpravách týchto súm.
3.
Na účely bodov 1 a 2 výraz „vlastníctvo zmluvnej strany“ v prípade plavidla zahŕňa plavidlo prenajaté bez posádky zmluvnej strany alebo skonfiškované bez posádky, alebo ukoristené (okrem prípadov, keď riziko straty alebo zodpovednosť nesie iná osoba ako zmluvná strana).
4.
Každá zmluvná strana sa vzdáva svojich nárokov voči inej zmluvnej strane za zranenie alebo za smrť ktoréhokoľvek príslušníka svojich ozbrojených síl, ak tento príslušník vykonával služobné povinnosti.
5.
Nároky (iné ako zmluvné nároky a tie, ktoré sa vzťahujú na ustanovenia bodov 6 a 7), ktoré vznikli na základe zanedbania plnenia služobných povinností príslušníkmi ozbrojených síl alebo civilných zložiek alebo ktoré vznikli z iného konania, zanedbania plnenia alebo z dôvodu udalosti, za ktorú sú ozbrojené sily alebo civilné zložky právne zodpovedné, v dôsledku čoho vznikla škoda na území prijímajúceho štátu tretím stranám, iným ako sú zmluvné strany, prijímajúci štát vyrovná v súlade s týmito ustanoveniami:
a)
Nároky sa uplatnia, zvážia, vyrovnajú alebo vyriešia v súlade so zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu o nárokoch vyplývajúcich z činnosti jeho ozbrojených síl.
b)
Prijímajúci štát môže vyrovnať nároky a platby takto dohodnuté alebo určené súdnym rozhodnutím a vyplatí ich vo svojom mene.
c)
Takéto platby, či vyplývajú z vyrovnania alebo z rozhodnutia príslušného súdu prijímajúceho štátu, alebo konečné rozhodnutia takého súdu o odmietnutí platby budú pre zmluvné strany záväzné a konečné.
d)
Každý nárok zaplatený prijímajúcim štátom sa oznámi vysielajúcim štátom s uvedením všetkých podrobností a s návrhom na rozdelenie v súlade s písmenom e) pododsekmi (i), (ii) a (iii). Ak do dvoch mesiacov nepríde odpoveď, navrhované rozdelenie sa bude pokladať za prijaté.
e)
Náklady vzniknuté pri uspokojovaní nárokov podľa predchádzajúcich písmen a podľa bodu 2 sa rozdelia medzi zmluvné strany takto:
(i)
V prípade, že je zodpovedný iba vysielajúci štát, pridelená alebo prisúdená suma sa rozdelí v pomere 25 % pre prijímajúci štát a 75 % pre vysielajúci štát.
(ii)
V prípade, že je za škodu zodpovedných viac štátov ako jeden, pridelená alebo prisúdená suma bude medzi ne rozdelená rovnakým dielom: ale v prípade, že prijímajúci štát nie je jedným zo zodpovedných štátov, jeho príspevok bude polovica zo sumy, ktorú zaplatí každý z vysielajúcich štátov.
(iii)
Ak bola škoda spôsobená ozbrojenými silami zmluvných strán a nemožno ju presne prisúdiť jednej ani viacerým ozbrojeným silám, pridelená alebo prisúdená suma bude medzi zmluvné strany rozdelená rovnakým dielom. Ak však prijímajúci štát nie je jedným zo štátov, ktorých ozbrojené sily spôsobili škodu, jeho príspevok bude polovica poplatku každého z vysielajúcich štátov.
(iv)
Každý polrok sa bude prijímajúcim štátom zasielať hlásenie o sumách vyplatených za polročné obdobie v každom prípade, keď sa prijalo navrhnuté rozdelenie na percentuálnom základe príslušným vysielajúcim štátom spolu so žiadosťou o úhradu. Úhrada sa uskutoční v čo najkratšom termíne v mene prijímajúceho štátu.
f)
V prípadoch, že by uplatnenie ustanovení písmen b) a e) spôsobilo zmluvnej strane vážne ťažkosti, môže táto zmluvná strana požiadať Severoatlantickú radu, aby zariadila vyrovnanie iným spôsobom.
g)
Príslušník ozbrojených síl alebo civilných zložiek nebude podliehať nijakému súdnemu konaniu na vykonanie akéhokoľvek rozsudku vyneseného proti nemu v prijímajúcom štáte v záležitostiach vyplývajúcich z výkonu jeho služobných povinností.
h)
Ustanovenia tohto bodu sa nebudú vzťahovať na nijaké nároky, ktoré vznikli v spojení s plavbou alebo prevádzkou lode, nakladaním vozidla alebo vykladaním nákladu, alebo mimo nich, ak nejde o nároky z dôvodu usmrtenia alebo spôsobenia zranenia, na ktoré sa bod 4 nevzťahuje, okrem prípadov, keď sa písmeno e) vzťahuje na nároky uvedené v bode 2.
6.
Nároky voči príslušníkom ozbrojených síl alebo civilných zložiek vyplývajúce z protiprávnych činov alebo z nedbanlivosti mimo plnenia služobných povinností v prijímajúcom štáte sa budú riešiť takto:
a)
Úrady prijímajúceho štátu zvážia nároky a určia kompenzáciu pre nárokovateľa čestným a spravodlivým spôsobom, pričom vezmú do úvahy všetky okolnosti prípadu vrátane konania poškodenej osoby a pripravia o prípade správu.
b)
Správa sa doručí úradom vysielajúceho štátu, ktoré potom bez odkladu rozhodnú, či ponúknu platbu „ex gratia“, a ak áno, v akej sume.
c)
Ak sa uskutoční ponuka o platbe „ex gratia“, nárokovateľ ju bude akceptovať ako plné uspokojenie jeho nároku; úrady vysielajúceho štátu vykonajú túto platbu a budú o svojom rozhodnutí a o vyplatenej sume informovať úrady prijímajúceho štátu.
d)
Právomoc súdov prijímajúceho štátu pri konaní proti príslušníkovi ozbrojených síl alebo civilných zložiek nemôže nič ovplyvniť, kým sa neuskutoční platba plne uspokojujúca nároky.
7.
Nároky vzniknuté z neoprávneného použitia akéhokoľvek vozidla ozbrojených síl vysielajúceho štátu sa riešia v súlade s bodom 6 s výnimkou prípadov, keď ozbrojené sily alebo civilné zložky sú z právneho hľadiska zodpovedné.
8.
Spor o tom, či protiprávny čin alebo nedbanlivosť príslušníka ozbrojených síl alebo civilných zložiek počas výkonu služobných povinností alebo použitie akéhokoľvek vozidla ozbrojených síl vysielajúceho štátu boli neoprávnené, sa predloží rozhodcovi vymenovanému v súlade s bodom 2 písm. b), pričom jeho rozhodnutie bude záväzné a konečné.
9.
Vysielajúci štát si nebude nárokovať vyňatie z právomoci súdov prijímajúceho štátu príslušníkov ozbrojených síl alebo civilných zložiek v oblasti občianskej jurisdikcie prijímajúceho štátu okrem prípadov v rozsahu ustanovenom v bode 5 písm. g).
10.
Úrady vysielajúceho štátu a prijímajúceho štátu budú spolupracovať pri získavaní dôkazového materiálu pre spravodlivé vyšetrenie a vyrovnanie nárokov v rozsahu týkajúcom sa zmluvných strán.
Článok 9
1.
Príslušníci ozbrojených síl alebo civilných zložiek a osoby od nich závislé môžu na mieste nakupovať tovary na svoju spotrebu a používať služby za tých istých podmienok ako štátni príslušníci prijímajúceho štátu.
2.
Tovary z miestnych zdrojov potrebné na výživu ozbrojených síl alebo civilných zložiek sa budú bežne nakupovať prostredníctvom úradov, ktoré zaobstarávajú takéto tovary pre ozbrojené sily prijímajúceho štátu. Aby sa zabránilo negatívnym vplyvom takýchto nákupov na ekonomiku prijímajúceho štátu, príslušné úrady tohto štátu, ak bude treba, určia výrobky, ktorých nákup by mal byť obmedzený alebo zakázaný.
3.
Podľa zmluvných dokumentov, ktoré sú už v platnosti alebo ktoré sa môžu neskôr medzi oprávnenými predstaviteľmi vysielajúceho a prijímajúceho štátu uzavrieť, úrady prijímajúceho štátu prevezmú na seba výhradnú zodpovednosť za vytvorenie vhodných podmienok na užívanie budov a pozemkov požadovaných ozbrojenými silami alebo civilnými zložkami, ako aj s tým spojených zariadení a služieb. Tieto zmluvné dokumenty budú podľa možnosti v súlade s predpismi týkajúcimi sa ubytovania a umiestnenia podobného personálu prijímajúceho štátu. Ak nie je uzavretá iná zmluva, zákony prijímajúceho štátu určujú práva a povinnosti vyplývajúce z držby alebo z používania budov, pozemkov, zariadení a služieb.
4.
Miestne, občianske a pracovné požiadavky kladené ozbrojenými silami alebo civilnými zložkami budú uspokojené takým istým spôsobom ako porovnateľné požiadavky prijímajúceho štátu za pomoci úradov prijímajúceho štátu prostredníctvom burzy práce. Podmienky zamestnania a práce, najmä mzdy, doplnkové platby a podmienky na ochranu pracujúcich budú také isté, ako ich ustanovuje legislatíva prijímajúceho štátu. Občianski pracovníci zamestnaní ozbrojenými silami alebo civilnými zložkami sa nebudú v nijakom prípade pokladať za príslušníkov ozbrojených síl alebo civilných zložiek.
5.
Ak by ozbrojené sily alebo civilné zložky nemali na mieste svojho rozmiestnenia zabezpečenú dostatočnú lekársku alebo stomatologickú starostlivosť, ich príslušníci a osoby od nich závislé môžu mať lekársku a stomatologickú starostlivosť vrátane hospitalizácie za tých istých podmienok ako porovnateľný personál prijímajúceho štátu.
6.
Prijímajúci štát čo najpriaznivejšie zváži žiadosti príslušníkov ozbrojených síl alebo civilných zložiek o možnosť použiť dopravné prostriedky a poskytnúť zľavy na cestovnom. Tieto prostriedky a zľavy budú predmetom osobitných dohôd medzi vládami zúčastnených štátov.
7.
Platby v miestnej mene za tovar, ubytovanie a dodané služby uskutočnia úrady ozbrojených síl bez odkladu na základe všeobecných alebo osobitných finančných dohôd medzi zmluvnými stranami podľa bodov 2, 3, 4, a ak bude treba, podľa bodov 5 a 6.
8.
Príslušníci ozbrojených síl alebo civilných zložiek alebo osoby od nich závislé nebudú na základe tohto článku oslobodení od daní ani poplatkov vyrubovaných na nákupy a služby podľa daňových predpisov prijímajúceho štátu.
Článok 10
1.
Prípady, keď akákoľvek forma zdanenia v prijímajúcom štáte závisí od trvalého pobytu, obdobia, počas ktorého sa príslušník ozbrojených síl alebo civilných zložiek nachádza na území tohto štátu výlučne z dôvodu príslušnosti k týmto ozbrojeným silám alebo civilným zložkám, nebudú sa pokladať za obdobia trvalého pobytu alebo zmeny trvalého pobytu na účel tohto zdanenia. Príslušníci ozbrojených síl alebo civilných zložiek budú v prijímajúcom štáte oslobodení od dane zo mzdy a služobných príplatkov vyplácaných im ako príslušníkom vysielajúceho štátu a od daní z akéhokoľvek hnuteľného majetku, ktorý majú v prijímajúcom štáte počas ich dočasného pobytu.
2.
Žiadne ustanovenie tohto článku nebráni zdaneniu príslušníka ozbrojených síl alebo civilných zložiek, ktorý podlieha zákonom prijímajúceho štátu, v prípade akéhokoľvek ziskového podnikania mimo jeho zamestnania ako príslušníka ozbrojených síl alebo civilných zložiek, v ktorom by sa mohol angažovať v prijímajúcom štáte, s výnimkou jeho mzdy a služobných príplatkov a hnuteľného majetku podľa bodu 1, aj keby sa bralo do úvahy, že jeho trvalé bydlisko alebo pobyt je mimo územia prijímajúceho štátu.
3.
Znenie tohto článku sa nevzťahuje na „poplatky“ definované v článku 11 bode 12.
4.
Na účely tohto článku pojem „príslušník ozbrojených síl“ nezahŕňa osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi prijímajúceho štátu.
Článok 11
1.
Ak táto zmluva neustanovuje inak, príslušníci ozbrojených síl alebo civilných zložiek, ako aj osoby od nich závislé podliehajú zákonom a predpisom prijímajúceho štátu, ktorých vykonávanie patrí do pôsobnosti colných orgánov. Colné orgány prijímajúceho štátu majú, za podmienok ustanovených v zákonoch a predpisoch prijímajúceho štátu, právo vykonávať najmä prehliadku príslušníkov ozbrojených síl alebo civilných zložiek a osôb od nich závislých a kontrolu ich batožiny a vozidiel a právo zaistiť tovar v súlade s týmito zákonmi a predpismi.
2.
a)
Služobné vozidlá ozbrojených síl alebo civilných zložiek dovážané alebo vyvážané po vlastnej osi budú prepustené do režimu dočasného použitia alebo vyvezené späť do zahraničia s oslobodením od cla po predložení triptyku.
b)
Na vozidlá dovážané alebo vyvážané inak ako po vlastnej osi sa pri prepustení do režimu dočasného použitia vzťahuje ustanovenie bodu 4 a na ich spätný vývoz ustanovenie bodu 8.
c)
Služobné vozidlá ozbrojených síl alebo civilných zložiek budú oslobodené od akejkoľvek dane vyrubovanej a platenej v súvislosti s využívaním pozemných komunikácií motorovými vozidlami a prípojnými vozidlami.
3.
Úradné listiny zapečatené úradnou pečaťou nepodliehajú colnej kontrole. Kuriéri, bez ohľadu na ich status, prepravujúci takéto listiny musia byť vybavení osobitným rozkazom na presun vydaným v súlade s ustanovením článku 3 bodu 2 písm. b). V tomto rozkaze sa musí uviesť počet prevážaných depeší a potvrdenie, že obsahujú len úradné listiny.
4.
Príslušníci ozbrojených síl môžu s oslobodením od cla dovážať výzbroj a primerané množstvá potravín, zásob a iného tovaru určeného výhradne na svoju spotrebu a v prípadoch, ak to povolí prijímajúci štát, aj na spotrebu civilných zložiek a osôb od nich závislých. Dovoz takého tovaru s oslobodením od cla bude podliehať uskladneniu na colnom úrade príslušnom pre miesto vstupu spolu s takými colnými dokladmi, ktoré sa dohodnú ako certifikát odsúhlasený prijímajúcim štátom a štátom odoslania a ktorý podpíše osoba na to poverená štátom odoslania. Vymenovanie osoby oprávnenej podpisovať takéto listiny spolu so vzormi podpisov a pečiatok, ktoré sa budú používať, sa oznámi colnej správe prijímajúceho štátu.
5.
Príslušník ozbrojených síl alebo civilných zložiek môže v čase svojho prvého nástupu do služby v prijímajúcom štáte alebo v čase prvého príchodu akejkoľvek osoby od neho závislej, ktorá ho nasleduje, doviezť svoj osobný hnuteľný majetok a nábytok s oslobodením od cla na čas výkonu svojej služby.
6.
Príslušníci ozbrojených síl alebo civilných zložiek si môžu na dočasné použitie doviezť s oslobodením od cla svoje osobné motorové vozidlá na osobné použitie alebo na použitie osobami od nich závislými. Podľa tohto článku nie je povinnosť oslobodiť tieto vozidlá od dane vyrubovanej a platenej v súvislosti s využívaním pozemných komunikácií osobnými motorovými vozidlami.
7.
Dovoz tovarov, ktoré nie sú výhradne určené na spotrebu príslušníkov ozbrojených síl a civilných zložiek, uskutočnený úradmi ozbrojených síl a dovoz tovarov iných než tých, ktoré sú uvedené v ustanoveniach bodov 5 a 6, uskutočnený príslušníkmi ozbrojených síl alebo civilných zložiek, nie je podľa tohto článku predmetom oslobodenia od cla alebo od iných podmienok.
8.
Tovar, ktorý sa doviezol s oslobodením od cla podľa ustanovení bodu 2 písm. b) a bodov 4, 5 alebo 6,
a)
sa môže bez cla vyviezť späť pod podmienkou, že ak sa tento tovar doviezol podľa ustanovenia bodu 4, predloží sa certifikát vydaný v súlade s týmto bodom colnému úradu, ktorý však môže, ak to uzná za potrebné, preveriť, či späť vyvážaný tovar je totožný s tovarom uvedeným v certifikáte, ak taký existuje, a či sa skutočne doviezol podľa podmienok ustanovených v bode 2 písm. b) a v bodoch 4, 5 alebo 6, podľa toho, o aký prípad ide,
b)
by sa v prijímajúcom štáte nemal predať alebo poskytnúť ako dar, ale v určitých prípadoch sa môže takéto nakladanie s tovarom povoliť za podmienok stanovených príslušnými úradmi príjmajúceho štátu (napríklad po zaplatení cla a dane a po splnení požiadaviek na kontrolu obchodu a výmeny tovaru).
9.
Tovar kúpený v prijímajúcom štáte sa bude vyvážať len v súlade s platnými predpismi prijímajúceho štátu.
10.
Colné úrady vytvoria pravidelným jednotkám alebo útvarom osobitné podmienky pri prechode hraníc, ak budú o takomto prechode hraníc príslušným spôsobom vopred informované.
11.
Prijímajúci štát vytvorí osobitné podmienky, aby sa pohonné látky, oleje a mazadlá na použitie v služobných vozidlách, lietadlách a lodiach ozbrojených síl alebo civilných zložiek mohli dodávať s oslobodením od všetkých ciel a daní.
12.
V bodoch 1 až 10:
„clo“ znamená clá a ostatné platby a dane splatné pri dovoze alebo vývoze okrem poplatkov a daní, ktoré sú len poplatkami za poskytované služby,
„dovoz“ zahŕňa vyskladnenie tovaru z colného skladu alebo dočasného uskladnenia, ak sa tento tovar nevypestoval alebo nevyrobil v prijímajúcom štáte.
13.
Ustanovenia tohto článku sa budú týkať uvedeného tovaru nielen v prípade, ak sa dováža do prijímajúceho štátu alebo sa z neho vyváža, ale aj v prípade, ak bude v režime tranzitu prechádzať cez územie štátu zmluvnej strany, a na tieto účely sa v tomto článku pod pojmom „prijímajúci štát“ bude rozumieť aj ktorákoľvek zmluvná strana, cez ktorej územie sa prepravuje tovar v režime tranzitu.
Článok 12
1.
Colné úrady alebo daňové úrady prijímajúceho štátu môžu na udelenie akýchkoľvek colných alebo daňových výnimiek uvedených v tejto zmluve vyžadovať splnenie takých podmienok, ktoré budú pokladať za potrebné, aby sa zabránilo ich zneužitiu.
2.
Colné úrady alebo daňové úrady môžu odmietnuť udelenie akejkoľvek výnimky uvedenej v tejto zmluve, ak pôjde o dovoz do prijímajúceho štátu tovaru vypestovaného, vyprodukovaného alebo vyrobeného v tomto štáte, ktorý sa z neho vyviezol bez zaplatenia alebo po zaplatení poplatkov a ciel vyberaných pri vývoze. Tovar vybraný z colného skladu sa pokladá za dovezený, ak sa jeho uloženie v sklade pokladalo za vývoz.
Článok 13
1.
S cieľom zabrániť porušeniu colných a daňových zákonov a predpisov úrady prijímajúceho a vysielajúceho štátu budú spolupracovať pri vyšetrovaní a zhromažďovaní dôkazového materiálu.
2.
Úrady ozbrojených síl poskytnú všetku pomoc v rámci svojich právomocí, aby sa predmety podliehajúce konfiškácii colnými úradmi alebo daňovými úradmi prijímajúceho štátu alebo z ich poverenia týmto úradom odovzdali.
3.
Úrady ozbrojených síl poskytnú v rámci svojich právomocí všetku pomoc pri zabezpečení platieb, colných poplatkov, daní a pokút, ktoré majú zaplatiť príslušníci ozbrojených síl alebo civilných zložiek alebo osoby od nich závislé.
4.
Služobné vozidlá a predmety patriace ozbrojeným silám alebo civilným zložkám, a nie príslušníkovi ozbrojených síl alebo civilných zložiek, ktoré skonfiškovali úrady prijímajúceho štátu v súvislosti s konaním, ktoré je v rozpore s colnými alebo daňovými zákonmi alebo predpismi, odovzdajú sa úradom príslušných ozbrojených síl.
Článok 14
1.
Príslušníci ozbrojených síl a civilných zložiek a osoby od nich závislé sa budú riadiť právnym poriadkom vysielajúceho štátu a zároveň právnym poriadkom prijímajúceho štátu.
2.
Predstavitelia vysielajúcich a prijímajúcich štátov môžu vydať osobitné predpisy aplikovateľné na príslušníkov ozbrojených síl alebo civilných zložiek alebo na osoby od nich závislé.
Článok 15
1.
Podľa bodu 2 táto zmluva ostane v platnosti v prípade nepriateľských akcií týkajúcich sa Severoatlantickej zmluvy s výnimkou, že ustanovenia článku 8 bodov 2 a 5 o vyrovnaní nárokov sa nebudú týkať vojnových škôd, a podľa ustanovenia tejto zmluvy, najmä článkov 3 a 7, môžu zmluvné strany okamžite preskúmať a dohodnúť sa na zmenách potrebných na aplikáciu tejto zmluvy.
2.
V prípade nepriateľských akcií každá zmluvná strana bude mať právo poslať 60 dní vopred oznámenie ostatným zmluvným stranám o zrušení platnosti akéhokoľvek ustanovenia tejto zmluvy. Ak sa toto právo využije, zmluvné strany budú vec okamžite vzájomne konzultovať s cieľom odsúhlasiť vyhovujúce ustanovenia, ktoré nahradia zrušené ustanovenia.
Článok 16
Všetky spory medzi zmluvnými stranami týkajúce sa interpretácie alebo aplikácie tejto zmluvy sa vyriešia rokovaním medzi zmluvnými stranami bez odvolania sa na právny poriadok iných štátov. Ak nie je ustanovené inak, spory, ktoré sa nemôžu usporiadať priamym rokovaním, budú predložené Severoatlantickej rade.
Článok 17
Každá zo zmluvných strán môže kedykoľvek požiadať o preskúmanie ľubovolného článku tejto zmluvy. Požiadavka bude adresovaná Severoatlantickej rade.
Článok 18
1.
Táto zmluva bude ratifikovaná; ratifikačné listiny vláda Spojených štátov amerických čo najskôr uloží a upovedomí každého signatára o dátume ich uloženia.
2.
Táto zmluva nadobudne platnosť tridsať dní potom, ako štyri signatárske štáty uložia svoje ratifikačné listiny. Pre každý ďalší signatársky štát nadobudne zmluva platnosť 30 dní po uložení ratifikačných listín.
3.
Po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy, po odsúhlasení Severoatlantickou radou a za podmienok, ktoré rada určí, bude zmluva otvorená pre každý štát, ktorý pristúpi k Severoatlantickej zmluve. Pristúpenie nadobudne platnosť uložením listiny o pristúpení vládou Spojených štátov amerických, ktorá upovedomí každého signatára a pristupujúci štát o dátume jej uloženia. Pre každý pristupujúci štát, ktorého listina o pristúpení je uložená, táto zmluva nadobudne platnosť 30 dní po uložení listiny o pristúpení.
Článok 19
1.
Každá zo zmluvných strán môže túto zmluvu vypovedať po uplynutí štyroch rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.
2.
Vypovedanie zmluvy ktoroukoľvek zmluvnou stranou sa uskutoční písomným oznámením zmluvnej strany adresovaným vláde Spojených štátov amerických, ktorá upovedomí ostatné zmluvné strany o každom takomto oznámení a o dátume jeho prijatia.
3.
Vypovedanie zmluvy nadobudne platnosť jeden rok po prijatí oznámenia vládou Spojených štátov amerických. Po uplynutí jedného roka sa platnosť zmluvy skončí pre tú zmluvnú stranu, ktorá ju vypovedala, ale ostáva v platnosti pre ostatné zmluvné strany.
Článok 20
1.
Podľa ustanovení bodov 2 a 3 táto zmluva bude platiť iba na území štátu zmluvnej strany.
2.
Ktorýkoľvek štát však môže v čase uloženia ratifikačných listín alebo listín o pristúpení alebo kedykoľvek potom vyhlásiť notifikáciou vláde Spojených štátov amerických, že táto zmluva sa rozširuje (ak to deklarujúci štát pokladá za potrebné, môže uzavrieť osobitnú zmluvu medzi týmto štátom a každým vysielajúcim štátom) na všetky alebo na niektoré územia, za ktorých medzinárodné vzťahy je zodpovedný podľa Severoatlantickej zmluvy. Táto zmluva sa potom rozšíri na takto uvedené územie alebo územia 30 dní po prijatí notifikácie vládou Spojených štátov amerických alebo 30 dní po uzavretí osobitných zmlúv, ak sa požadujú, alebo ak zmluva nadobudla platnosť podľa článku 18, podľa toho, čo bolo neskôr.
3.
Štát, ktorý urobil vyhlásenie podľa bodu 2 o rozšírení tejto zmluvy na akékoľvek územie, za ktorého medzinárodné vzťahy je zodpovedný, môže osobitne vypovedať zmluvu týkajúcu sa územia podľa ustanovení článku 19.
Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení podpísali túto zmluvu.
Dané v Londýne 19. júna 1951 v jednom pôvodnom vyhotovení v anglickom a vo francúzskom jazyku, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť; overené kópie tohto dokumentu sa rozošlú všetkým signatárom a pristupujúcim štátom.