323/1996 Z. z.

Vyhlásené znenie

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

323
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 25. októbra 1996,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 53/1996 Z. z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 53/1996 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
Vo všetkých ustanoveniach zákona sa slová „Česká a Slovenská Federatívna Republika“ nahrádzajú slovami „Slovenská republika“, slovo „prislúcha“ sa nahrádza slovom „patrí“, skratka „Kčs“ sa nahrádza skratkou „Sk“ a slovo „česko-slovenská“ sa nahrádza slovom „slovenská“ v príslušnom gramatickom tvare.
2.
V § 1 ods. 1 sa slová „pri prijatí do zamestnania“ nahrádzajú slovami „pri vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (ďalej len „vznik pracovného pomeru“)“.
3.
V § 1 ods. 1 písm. b) sa slová „u ktorých súčasťou členstva“ nahrádzajú slovami „ak podľa stanov podmienkou členstva“.
4.
V § 2 ods. 1 sa slová „návratu zamestnanca z“ nahrádzajú slovom „ukončenia“.
5.
V § 2 ods. 2 znie:
„(2)
Zahraničnou pracovnou cestou sa na účely tohto zákona rozumie doba od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do zahraničia, vrátane výkonu práce v zahraničí, do ukončenia tejto cesty.“.
6.
V § 2 ods. 3 sa za slová „rozumie miesto“ vkladá slovo „písomne“.
7.
V § 3 sa slovo „ukončenie“ nahrádza slovami „miesto ukončenia“.
8.
V § 5 ods. 3 sa slovo „prípadne“ nahrádza slovami „ako aj“.
9.
V § 5 ods. 4 znie:
„(4)
Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje; ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ mu stravné úmerne kráti.“.
10.
§ 6 vrátane nadpisu znie:
㤠6
Náhrady pri preložení a pri vzniku pracovného pomeru
(1)
Zamestnancovi patria pri preložení3) náhrady ako pri pracovnej ceste.
(2)
Zamestnávateľ môže pri preložení na žiadosť zamestnanca3a) a pri dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k inej právnickej osobe alebo k fyzickej osobe3b) poskytovať náhrady zamestnancovi ako pri pracovnej ceste až v rozsahu a do výšky ustanovenej v § 4 a 5.
(3)
Zamestnávateľ môže pri vzniku pracovného pomeru3c) poskytovať náhrady zamestnancovi ako pri pracovnej ceste až v rozsahu a do výšky ustanovenej v § 4 a 5; o poskytovaní náhrad môže zamestnávateľ rozhodnúť najneskôr do 90 kalendárnych dní od vzniku pracovného pomeru.
(4)
Zamestnancovi, ktorý poberá stravné podľa predchádzajúcich odsekov a je v tejto dobe vyslaný na pracovnú cestu, poskytuje zamestnávateľ náhradu, ktorá je pre zamestnanca výhodnejšia.
(5)
V prípadoch uvedených v odsekoch 1 až 3 môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi aj náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 3), 3a), 3b) a 3c) znejú:
„3)
§ 38 ods. 3 Zákonníka práce.
3a)
§ 40 Zákonníka práce.
3b)
§ 38 ods. 4 Zákonníka práce.
§ 5 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce.
3c)
§ 27 Zákonníka práce.
§ 33 Zákonníka práce.“.
11.
V § 7 ods. 4 znie:
„(4)
Náhrada výdavkov za pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok platných v čase použitia vozidla a prepočítaných podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze vozidla takto:
a)
Ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba len podľa slovenskej technickej normy,3d) na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy; v prípade jazdy vozidla len v meste sa spotreba určená podľa slovenskej technickej normy zvýši o 40 %.
b)
Ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba podľa slovenskej technickej normy aj normy EHK alebo len podľa normy EHK, na výpočet sa použije spotreba podľa normy EHK vypočítaná aritmetickým priemerom; v prípade jazdy vozidla len v meste, použije sa spotreba určená pre mesto.
c)
Ak je v technickom preukaze vozidla uvedená spotreba podľa inej normy, na výpočet sa použije spotreba určená pre rýchlostný režim jazdy vozidla zodpovedajúci prevažujúcim podmienkam pracovnej cesty.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 3d) znie:
„3d)
§ 11 zákona č. 142/1991 Zb. o česko-slovenských technických normách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 143/1995 Z. z.“.
12.
V § 8 ods. 1 sa za slová „v § 5 ods. 1 a 2“ vkladajú slová „a v § 16 ods. 4“.
13.
V § 8 ods. 2 znie:
„(2)
Výšku sadzieb náhrad podľa odseku 1 ustanoví a vyhlási uverejnením opatrenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky4) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4) znie:
„4)
§ 1 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.“.
14.
§ 9 vrátane nadpisu znie:
㤠9
Iné a vyššie náhrady
Zamestnávateľ, ktorý nie je rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou,5) môže poskytovať zamestnancom aj iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou, s inými zmenami miesta výkonu práce a so vznikom pracovného pomeru a vyššie náhrady, ako ustanovuje tento zákon; poskytovanie týchto náhrad možno dojednať v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 5) znie:
„5)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.“.
15.
Za § 10 sa vkladá nový § 10a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠10a
Poistenie liečebných nákladov v zahraničí
Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada zamestnancovi nepatrí, ak ho takto poistil zamestnávateľ.“.
16.
§ 11 vrátane nadpisu znie:
㤠11
Náhrada výdavkov za cesty na návštevu rodiny
Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom pri zahraničnej pracovnej ceste písomne dohodne na návšteve rodiny zamestnanca v mieste jej trvalého pobytu, patrí zamestnancovi náhrada písomne dohodnutých výdavkov až v rozsahu, do výšky a za podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Ustanovenie § 4 písm. e) sa nevzťahuje na cesty na návštevu rodiny zamestnanca vyslaného na zahraničnú pracovnú cestu.“.
17.
§ 12 vrátane nadpisu znie:
㤠12
Stravné
(1)
Za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky a za každý kalendárny deň, v ktorom zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá dlhšie ako 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v cudzej mene. Výšku dennej sadzby stravného v cudzej mene ustanoví a vyhlási uverejnením opatrenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky4) Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
(2)
Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni 12 hodín a menej alebo ak trvá celkovo 12 hodín a menej, zamestnávateľ poskytuje stravné v cudzej mene najviac do polovice dennej sadzby ustanovenej podľa predchádzajúceho odseku.
(3)
Ak sú pri zahraničnej pracovnej ceste v cene za ubytovanie preukázateľne zahrnuté aj výdavky za raňajky, zamestnávateľ poskytuje stravné v cudzej mene určené podľa predchádzajúcich odsekov znížené o sumu výdavkov za raňajky, najviac však o 15 % stravného určeného podľa predchádzajúcich odsekov.“.
18.
§ 13 vrátane nadpisu znie:
㤠13
Vreckové
Zamestnávateľ môže zamestnancom pri zahraničnej pracovnej ceste poskytovať popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 písm. d)] vreckové v cudzej mene do výšky 40 % stravného určeného podľa § 12 ods. 1 alebo ods. 2.“.
19.
V § 14 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „pokiaľ sa s prihliadnutím na technické parametre cestného motorového vozidla zamestnávateľ písomne nedohodne so zamestnancom na dlhšej vzdialenosti.“.
20.
V § 15 ods. 2 sa za slovo „ceste“ vkladá čiarka a slová „ktorá sa začína na území Slovenskej republiky,“.
21.
§ 15 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína v zahraničí, je rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhrady poskytované v cudzej mene začiatok pracovnej cesty.“.
22.
V § 16 ods. 4 znie:
„(4)
Zahraničnému zamestnancovi vyslanému do Slovenskej republiky sa poskytuje stravné až do výšky 400 Sk na deň a vreckové do výšky 40 % stravného.“.
23.
V § 16 sa vypúšťa odsek 5.
24.
V § 17 v druhej vete sa slová „so zamestnancom cestuje“ nahrádzajú slovami „zamestnanca nasleduje“.
25.
§ 18 sa vypúšťa.
26.
V § 21 ods. 1 sa slová „predpokladanej náhrady“ nahrádzajú slovami „predpokladaných náhrad“.
27.
§ 22 znie:
㤠22
Čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak ako plnením pracovných úloh sa považuje za výkon práce.“.
28.
§ 24 znie:
㤠24
Vláda Slovenskej republiky môže nariadením ustanoviť pre zamestnancov zamestnávateľov, ktorí sú štátnymi rozpočtovými alebo štátnymi príspevkovými organizáciami, aj iné náhrady súvisiace s pracovnou cestou, inými zmenami miesta výkonu práce, so vznikom pracovného pomeru a s pridelením na výkon práce v zahraničí.“.
Čl. II
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 53/1996 Z. z. a týmto zákonom.
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1997.
Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Vladimír Mečiar v. r.