315/1996 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2004 do 31.12.2004

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

315
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 20. septembra 1996
o premávke na pozemných komunikáciách
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje premávku na pozemných komunikáciách1) (ďalej len „cestná premávka“), práva a povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a právnických osôb, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí na úseku cestnej premávky.
§ 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
autobusom motorové vozidlo na dopravu osôb, ktoré má okrem miesta vodiča viac ako osem miest na sedenie,
b)
cestnou premávkou užívanie pozemných komunikácií1) (ďalej len „cesta“) účastníkmi cestnej premávky,
c)
cestou pre motorové vozidlá cesta označená príslušnou dopravnou značkou,
d)
dať prednosť v jazde povinnosť vodiča počínať si tak, aby vodič, ktorý má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy,
e)
diaľnicou cesta označená príslušnou dopravnou značkou,
f)
držiteľom vozidla fyzická osoba, fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorá je takto zapísaná v dokladoch vozidla; v ostatných prípadoch je držiteľom vozidla osoba, ktorá je vlastníkom vozidla alebo jeho užívateľom,
g)
električkou koľajový motorový vozeň mestskej dráhy alebo súprava zložená z viacerých motorových vozňov alebo z motorového vozňa a z jedného alebo z viacerých pripojených vlečných vozňov,
h)
električkovým pásom časť cesty určená predovšetkým na premávku električky,
i)
hranicou križovatky miesto vyznačené príslušnou vodorovnou dopravnou značkou; kde takáto vodorovná dopravná značka nie je, hranicu križovatky tvorí kolmica na os vozovky v mieste, kde sa pre križovatku začína zakrivenie vozovky,
j)
hromadným dovozcom vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorá na základe zmluvy2) so zahraničným výrobcom zastupuje jeho dovozné záujmy a ktorej štátny dopravný úrad [§ 110 písm. k)] udelil osvedčenie hromadného dovozcu podľa typov vyrábaných vozidiel, ich častí a výstroja na ich uvedenie do cestnej premávky,
k)
hromadným výrobcom fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorej štátny dopravný úrad udelil osvedčenie hromadného výrobcu vozidla, jeho častí a výstroja,
l)
hromadnou výrobou, dovozom alebo prestavbou typu vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy výroba, dovoz alebo prestavba viac ako jedného vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy rovnakého vyhotovenia,
m)
chodcom účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo; chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre zdravotne postihnuté osoby alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm, osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach alebo na kolieskových korčuliach, alebo pomocou ručného alebo motorového vozíka pre zdravotne postihnuté osoby, ktorá tlačí bicykel alebo moped, alebo vedie psa,
n)
chodníkom komunikácia alebo časť cesty určená predovšetkým pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom,
o)
jazdnou súpravou súprava zložená z jedného alebo z viacerých motorových vozidiel a z jedného alebo z viacerých prípojných vozidiel,
p)
jednotlivou výrobou (stavbou), dovozom alebo prestavbou vozidla, jeho súčasti, výstroja a výbavy výroba (stavba), dovoz alebo prestavba jedného vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy,
r)
krajnicou časť cesty od okraja vozovky po okraj cesty,
s)
križovatkou miesto, v ktorom sa cesty pretínajú alebo spájajú; za križovatku sa nepovažuje vyústenie poľnej cesty ani lesnej cesty na inú cestu,
t)
križovatkou s riadenou premávkou križovatka, na ktorej je premávka riadená svetelnými signálmi alebo príslušníkom Policajného zboru (ďalej len „policajt“), prípadne inou oprávnenou osobou,
u)
miestom mimo cesty najmä pozemok, garáž, parkovisko, čerpacia stanica, továrenské, staničné a letiskové priestory, obratisko električiek,
v)
motocyklom dvojkolesové motorové vozidlo alebo dvojkolesové motorové vozidlo s postranným vozíkom; motocyklom sa rozumie aj trojkolesové motorové vozidlo, ktorého pohotovostná hmotnosť nepresahuje 550 kg,
w)
mopedom motocykel s objemom valcov nepresahujúcim 50 cm3 a s najvyššou povolenou rýchlosťou neprevyšujúcou 50 km.h-1,
x)
motorovým vozidlom nekoľajové vozidlo poháňané vlastným motorom a trolejbus,
y)
nemotorovým vozidlom vozidlo pohybujúce sa pomocou ľudskej sily alebo zvieracej sily, najmä bicykel, ručný vozík, záprahové vozidlo; nemotorovým vozidlom je aj vozík pre zdravotne postihnuté osoby,
z)
neobmedzením povinnosť vodiča počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nijako neprekážal,
aa)
neohrozením povinnosť vodiča počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky nevzniklo nijaké nebezpečenstvo,
ab)
obcou zastavané územie, ktorého začiatok a koniec sú označené príslušnou dopravnou značkou,
ac)
odbočovacím pruhom jazdný pruh určený na vychádzanie z priebežného jazdného pruhu,
ad)
obytnou zónou zastavané územie, ktorého začiatok a koniec sú označené príslušnou dopravnou značkou,
ae)
pešou zónou územie, ktorého začiatok a koniec sú označené príslušnou dopravnou značkou,
af)
prekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, najmä náklad, materiál alebo iné predmety, prípadne aj vozidlo ponechané na ceste, chyby v zjazdnosti cesty,
ag)
prestavbou vozidla zmena vyhotovenia alebo zmena podstatnej časti vozidla,
ah)
priebežným pruhom jazdný pruh prebiehajúci v pôvodnom smere v mieste, kde sa mení počet jazdných pruhov,
ai)
priechodom pre cyklistov miesto vyznačené príslušnou vodorovnou dopravnou značkou, prípadne označené aj zvislou dopravnou značkou,
aj)
priechodom pre chodcov miesto vyznačené príslušnou vodorovnou dopravnou značkou, prípadne označené aj zvislou dopravnou značkou,
ak)
prípojným vozidlom každé vozidlo určené na pripojenie k motorovému vozidlu,
al)
psychologickým vyšetrením zisťovanie psychickej spôsobilosti z hľadiska úrovne pracovných a špecifických spôsobilostí, ich narušenia alebo obmedzenia,
am)
státím uvedenie vozidla do pokoja na dlhšie, ako je čas dovolený na zastavenie,
an)
trolejbusom motorové vozidlo na dopravu osôb poháňané elektrickým motorom napájaným prúdom privádzaným z trolejového vedenia, ktoré má okrem miesta vodiča viac ako osem miest na sedenie,
ao)
účastníkom cestnej premávky osoba, ktorá sa zúčastňuje na cestnej premávke, najmä vodič, spolujazdec, chodec, osoba pribratá na zaistenie bezpečnosti cestnej premávky alebo na zaistenie niektorých jazdných úkonov,
ap)
vodičom osoba, ktorá vedie motorové vozidlo alebo nemotorové vozidlo, alebo električku,
ar)
vozidlom motorové vozidlo, nemotorové vozidlo a električka,
as)
vozidlom hromadnej dopravy osôb autobus, trolejbus a električka,
at)
vozidlom v medzinárodnej cestnej premávke vozidlo, ktoré
1.
patrí fyzickej osobe, fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie alebo právnickej osobe, ktoré majú trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia Slovenskej republiky,
2.
nie je evidované v Slovenskej republike,
3.
je na územie Slovenskej republiky dočasne dovezené; za dočasne dovezené sa nepovažuje vozidlo, ktoré je na území Slovenskej republiky dlhšie ako jeden rok bez prerušenia trvajúceho dlhšie ako tri mesiace;
jazdná súprava vozidiel je v medzinárodnej cestnej premávke, ak aspoň jedno jej vozidlo spĺňa uvedené podmienky,
au)
vozovkou časť cesty určená predovšetkým na premávku motorových vozidiel,
av)
zastavením uvedenie vozidla do pokoja na čas nevyhnutne potrebný na urýchlené nastúpenie alebo na vystúpenie prepravovaných osôb alebo na urýchlené naloženie alebo na zloženie nákladu,
aw)
zastavením vozidla prerušenie jazdy z dôvodu nezávislého od vôle vodiča,
ax)
zníženou viditeľnosťou taká viditeľnosť, keď sa účastníci cestnej premávky dostatočne zreteľne navzájom nevidia, ani keď nevidia predmety na ceste, najmä od súmraku do svitania, za hmly, sneženia, hustého dažďa a v tuneli,
ay)
zvláštnym motorovým vozidlom najmä poľnohospodársky traktor a lesný traktor (ďalej len „traktor“), jednonápravový kultivačný traktor a jeho príves, samohybný poľnohospodársky stroj a lesný stroj, pojazdný pracovný stroj alebo motorový ručný vozík,
az)
železničným priecestím úrovňové kríženie cesty so železnicou, prípadne s inou dráhou, označené príslušnou dopravnou značkou.
ba)
historickým vozidlom vozidlo vyrobené pred viac ako 25 rokmi, uchované a udržiavané v historicky správnom stave, ktoré je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej osoby z dôvodov historických alebo technických, ktoré nie je určené na každodenné používanie a má vystavený preukaz historického vozidla vydaný príslušným národným orgánom Medzinárodnej organizácie historických vozidiel (FIVA).
DRUHÁ ČASŤ
PRAVIDLÁ CESTNEJ PREMÁVKY
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ POVINNOSTI
§ 3
Povinnosti účastníka cestnej premávky
(1)
Účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone a vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na jeho vykonanie (§ 130 ods. 2).
(2)
Účastník cestnej premávky je ďalej povinný
a)
správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty,3) situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam,
b)
dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia,
c)
poslúchnuť pokyn, výzvu, príkaz alebo požiadavku policajta súvisiace s výkonom jeho oprávnení v cestnej premávke, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon.
§ 4
Povinnosti vodiča
(1)
Vodič musí byť na vedenie vozidla dostatočne zdravotne spôsobilý a v potrebnom rozsahu musí ovládať vedenie vozidla a predpisy o cestnej premávke.
(2)
Vodič je povinný
a)
použiť na jazdu len také vozidlo, ktoré vrátane nákladu spĺňa ustanovené podmienky,
b)
mať pri sebe doklady na vedenie a premávku vozidla predpísané týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,4)
c)
venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke,
d)
brať ohľad na osobitne označené vozidlá a na označené cvičné motorové vozidlá, na ktorých sa vykonáva výcvik žiadateľov o oprávnenie viesť motorové vozidlá (ďalej len „vodičské oprávnenie“),
e)
dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, najmä deťom, zdravotne postihnutým osobám, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám,
f)
dať prednosť chodcom prechádzajúcim cez priechod pre chodcov, pritom ich nesmie ohroziť ani obmedziť; na ten účel je povinný zastaviť vozidlo; to neplatí pre vodiča vozidla používajúceho zvláštne výstražné znamenia podľa tohto zákona, ktorý takých chodcov nesmie ohroziť,
g)
pribrať potrebný počet spôsobilých osôb, ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky, a na ten účel ich náležite poučiť.
(3)
Vodič nesmie
a)
požiť počas vedenia vozidla alkoholický nápoj ani užiť inú návykovú látku,5)
b)
viesť vozidlo bezprostredne po požití alkoholického nápoja alebo po užití inej návykovej látky, alebo v čase, keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom,
c)
viesť vozidlo, ak jeho schopnosť viesť vozidlo je znížená najmä užitím liekov, úrazom, chorobou, nevoľnosťou alebo únavou,
d)
odovzdať vedenie vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie vozidla ustanovené týmto zákonom alebo je pod vplyvom alkoholu, alebo inej návykovej látky, alebo ktorej schopnosť viesť vozidlo je inak znížená,
e)
prekážať v jazde rýchlejšie idúcim vozidlám a obmedzovať plynulosť cestnej premávky najmä bezdôvodne pomalou jazdou,
f)
znížiť náhle rýchlosť jazdy alebo náhle zastaviť, ak to nevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky,
g)
počas vedenia vozidla obsluhovať telefónny prístroj alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla,
h)
vyhadzovať z vozidla predmety a obťažovať ostatných účastníkov cestnej premávky ani iné osoby najmä nadmerným hlukom, prachom, znečisťovaním ovzdušia, rozstrekovaním kaluží, blata alebo zbytočným ponechaním motora stojaceho vozidla v chode,
i)
ohroziť chodcov prechádzajúcich cez cestu, na ktorú vodič odbočuje, pri odbočovaní na miesto mimo cesty, pri vchádzaní na cestu a pri otáčaní alebo pri cúvaní,
j)
ohroziť cyklistov prechádzajúcich cez priechod pre cyklistov,
k)
zastaviť vozidlo na priechode pre chodcov alebo na priechode pre cyklistov, ak to nevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky.
(4)
Ak vodič zníži rýchlosť jazdy alebo ak zastaví vozidlo pred priechodom pre chodcov alebo pred priechodom pre cyklistov, aby umožnil prejsť cez cestu chodcom alebo cyklistom, vodiči ostatných vozidiel idúcich rovnakým smerom sú takisto povinní znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo. To neplatí pre vodiča vozidla používajúceho zvláštne výstražné znamenia podľa tohto zákona (§ 37 a 38) a pre vodiča električky.
(5)
Ak vodič počas jazdy zistí, že vozidlo alebo náklad nespĺňa ustanovené podmienky, je povinný chybu odstrániť na mieste. Ak to nemôže urobiť, smie v jazde pokračovať primeranou rýchlosťou len do najbližšieho miesta, kde možno chybu odstrániť. Pritom musí urobiť také opatrenia, aby sa počas jazdy na takéto miesto neohrozila bezpečnosť ani plynulosť cestnej premávky a aby sa nepoškodila cesta.
§ 5
Povinnosti niektorých vodičov a spolujazdcov
(1)
Vodič motocykla je počas jazdy povinný vhodným spôsobom chrániť si zrak najmä okuliarmi alebo ochranným štítom, ak sa tým nezníži bezpečnosť jazdy, najmä v hmle, pri snežení alebo v daždi. Je tiež povinný počas jazdy oboma rukami držať riadidlo motocykla okrem prípadu, keď dáva predpísané znamenie.
(2)
Vodič motocykla a jeho spolujazdec sú povinní počas jazdy používať riadne upevnenú schválenú ochrannú prilbu. Počas jazdy nesmie vodič motocykla ani jeho spolujazdec jesť, piť ani fajčiť.
(3)
Osoba sediaca na sedadle vozidla povinne vybavenom bezpečnostným pásom je povinná byť počas jazdy týmto pásom riadne pripútaná. To neplatí pre
a)
vodiča vozidla ozbrojených síl, ozbrojených zborov, ozbrojených bezpečnostných zborov, Slovenskej informačnej služby, obecnej polície ani požiarnej ochrany a ich spolujazdca, ak to vyžaduje plnenie úloh,
b)
osobu, ktorá vykonáva výcvik alebo skúšku žiadateľa o vodičské oprávnenie v obci,
c)
vodiča taxislužby pri zmluvnej preprave osôb v obci,
d)
vodiča vozidla použitého v obci na zásobovanie predajnej siete a na zvoz alebo na rozvoz poštových zásielok a pre jeho spolujazdcov,
e)
vodiča pri cúvaní,
f)
osobu s telesnou výškou menšou ako 150 cm s výnimkou vodiča, ktorý je povinný používať schválený a preňho určený bezpečnostný systém,
g)
osobu, ktorá to nemôže urobiť zo zdravotných dôvodov na základe lekárskeho potvrdenia s uvedením času jeho platnosti, ktorý nesmie byť dlhší ako jeden rok odo dňa jeho vystavenia; toto potvrdenie musí mať táto osoba počas jazdy pri sebe a na výzvu policajta sa ním musí preukázať.
(4)
Vodič motorového vozidla s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3 500 kg a vodič jazdnej súpravy alebo zvláštneho motorového vozidla sú povinní jazdiť zo svahu vždy so zaradeným rýchlostným stupňom. Vodič iného motorového vozidla je povinný jazdiť so zaradeným rýchlostným stupňom, ak to vyžaduje bezpečnosť jazdy.
§ 6
Povinnosti prevádzkovateľa vozidla
(1)
Na účely tohto zákona je prevádzkovateľom vozidla fyzická osoba, fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená rozhodovať o použití vozidla.
(2)
Prevádzkovateľ nesmie zveriť vedenie vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na jeho vedenie ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom,6) nemá pri sebe platné doklady ustanovené na vedenie vozidla, je pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo osobe, ktorej schopnosť na vedenie je inak znížená.
(3)
Prevádzkovateľ vozidla nesmie
a)
prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo, ktoré vrátane nákladu nespĺňa ustanovené podmienky,
b)
prikázať ani dovoliť, aby sa na jazdu použilo vozidlo na takej ceste, na ktorej má takéto vozidlo obmedzenú alebo zakázanú jazdu.
(4)
Prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby sa na jazdu pribral potrebný počet spôsobilých a náležite poučených osôb, ak je mu vopred známe, že to bude vyžadovať bezpečnosť cestnej premávky.
(5)
Prevádzkovateľ vozidla zodpovedá za to, že farebné vyhotovenie a označenie vozidla bude také, aby sa nedalo zameniť s farebným vyhotovením a označením vozidiel podľa osobitných predpisov.7)
(6)
Prevádzkovateľ vozidla je povinný v súvislosti s konaním o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky orgánu oprávnenému objasňovať alebo prejednať priestupok oznámiť osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a adresa.
DRUHÁ HLAVA
JAZDA VOZIDLAMI
§ 7
Smer a spôsob jazdy
(1)
Na ceste sa jazdí vpravo, a ak tomu nebránia osobitné okolnosti, pri pravom okraji vozovky.
(2)
Na krajnicu smie vodič motorového vozidla vojsť len pri zastavení a státí alebo, ak je to potrebné, pri obchádzaní a vyhýbaní. Pritom je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič mopeda smie jazdiť po pravej krajnici, len ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci alebo cyklisti.
Jazda v jazdných pruhoch
§ 8
(1)
Mimo obce na ceste s dvoma alebo s viacerými jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy sa jazdí v pravom jazdnom pruhu. V ostatných jazdných pruhoch sa smie jazdiť, ak je to potrebné na obchádzanie, predchádzanie, otáčanie alebo na odbočovanie.
(2)
V obci na ceste s dvoma alebo s viacerými jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy smie vodič motorového vozidla používať na jazdu ktorýkoľvek jazdný pruh. Pritom sa nepovažuje za predchádzanie, ak idú vozidlá v jednom z jazdných pruhov rýchlejšie ako vozidlá v inom jazdnom pruhu. Ak by vozidlá idúce súčasne vo všetkých jazdných pruhoch bránili v jazde rýchlejšie idúcemu vozidlu, vodič, ktorý jazdí v ľavom jazdnom pruhu, je povinný tento pruh čo najskôr uvoľniť. To neplatí, ak vodič používa ľavý jazdný pruh na odbočovanie, otáčanie alebo pri súbežnej jazde podľa odseku 3.
(3)
Ak je na ceste s dvoma alebo s viacerými jazdnými pruhmi v jednom smere jazdy taká hustá premávka, že sa utvoria súvislé prúdy vozidiel, v ktorých vodič motorového vozidla môže jazdiť len takou rýchlosťou, ktorá závisí od rýchlosti vozidiel idúcich pred ním, vozidlá môžu ísť súbežne. Pritom sa nepovažuje za predchádzanie, ak vozidlá idú v jednom z jazdných pruhov rýchlejšie ako vozidlá v inom jazdnom pruhu (ďalej len „súbežná jazda“).
(4)
Na ceste s troma alebo s viacerými jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy smie vodič nákladného automobilu s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3 500 kg jazdnej súpravy, ktorej celková dĺžka presahuje 7 m, vodič zvláštneho motorového vozidla a motocykla použiť na jazdu výhradne dva jazdné pruhy najbližšie k pravému okraju vozovky. V ostatných jazdných pruhoch vodič smie jazdiť, ak je to potrebné na obchádzanie, otáčanie alebo na odbočovanie.
(5)
Vodič smie prechádzať z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu len vtedy, ak neohrozí vodiča jazdiaceho v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Tam, kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú do jedného jazdného pruhu tak, že nie je zrejmé, ktorý z nich je priebežný, vodič jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu nesmie ohroziť vodiča jazdiaceho v pravom jazdnom pruhu.
(6)
Ak je pri súbežnej jazde v niektorom jazdnom pruhu prekážka cestnej premávky, vodič vozidla idúceho vo voľnom jazdnom pruhu je povinný umožniť vodičovi prvého vozidla nachádzajúceho sa v jazdnom pruhu, v ktorom je prekážka, jej obídenie, ak ten dáva znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič obchádzajúci prekážku pritom nesmie ohroziť vodiča jazdiaceho vo voľnom jazdnom pruhu.
(7)
Ak jazdné pruhy nie sú na vozovke vyznačené, na účely odsekov 3, 5 a 6 sa jazdným pruhom rozumie časť vozovky dovoľujúca jazdu vozidiel s troma a viacerými kolesami v jazdnom prúde za sebou.
§ 9
Ak sa premávka vo vyznačenom jazdnom pruhu riadi svetelnými signálmi striedavo pre jeden aj druhý smer jazdy, vodič nesmie prechádzať do jazdného pruhu, do ktorého mu je vjazd svetelným signálom zakázaný.
Jazda v mimoriadnych prípadoch
§ 10
(1)
Pozdĺž nástupného ostrovčeka alebo ochranného ostrovčeka sa jazdí vpravo. Vľavo sa smie jazdiť len vtedy, ak jazde vpravo bráni prekážka alebo ak je to bezpečnejšie s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu. Pri jazde pozdĺž nástupného ostrovčeka alebo ochranného ostrovčeka treba dbať na zvýšenú opatrnosť. Pozdĺž električky sa jazdí vpravo, ak nie je dopravnou značkou povolená jazda vľavo.
(2)
Na električkový pás v úrovni vozovky sa smie v pozdĺžnom smere vojsť len pri obchádzaní, predchádzaní, odbočovaní, otáčaní, vchádzaní na cestu, alebo ak to dovoľuje dopravná značka alebo ak to vyžadujú mimoriadne okolnosti, najmä ak nie je medzi električkovým pásom a okrajom vozovky dostatok miesta. Električkový pás zvýšený nad úroveň vozovky alebo znížený pod jej úroveň, alebo ktorý je od vozovky inak oddelený, najmä obrubníkom, sa smie prechádzať len priečne, a to na mieste na to prispôsobenom. Pritom vodič nesmie ohroziť ani obmedziť električku v jazde.
§ 11
(1)
Ak je vyznačený vyhradený jazdný pruh pre autobusy mestskej hromadnej dopravy osôb alebo pre trolejbusy, platia pre vodičov ostatných vozidiel primerane ustanovenia § 10 ods. 2 a § 18 ods. 4, a ak je vyhradený jazdný pruh vyznačený na električkovom páse, platí primerane aj ustanovenie § 18 ods. 5.
(2)
Ak vodič autobusu mestskej hromadnej dopravy osôb alebo trolejbusu prechádza z vyhradeného jazdného pruhu do priľahlého jazdného pruhu, vodič jazdiaci v tomto pruhu je povinný mu to umožniť znížením rýchlosti jazdy, prípadne aj zastavením vozidla. Vodič autobusu alebo trolejbusu je pritom povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy a nesmie ohroziť vodičov ostatných vozidiel.
(3)
Ak ide autobus mestskej hromadnej dopravy osôb alebo trolejbus vo vyhradenom jazdnom pruhu, alebo električka inou rýchlosťou ako ostatné vozidlá idúce rovnakým smerom, nejde o vzájomné predchádzanie.
(4)
Ak sa premávka vo vyhradenom jazdnom pruhu riadi osobitnými svetelnými signálmi, riadi sa nimi len vodič jazdiaci v tomto pruhu.
§ 12
Za vozidlom hromadnej dopravy osôb, ktoré zastavilo v obci na zastávke bez nástupného ostrovčeka alebo bez nástupišťa na zvýšenom električkovom páse, vodič iného vozidla je povinný zastaviť vozidlo. Ak je na zastávke viac vozidiel, vodič je povinný zastaviť vozidlo za druhým z nich. Vodič smie pokračovať v jazde až vtedy, ak neohrozí cestujúcich, ktorí nastupujú alebo vystupujú. To neplatí, ak autobus, prípadne trolejbus zastaví pri okraji vozovky.
§ 13
Obchádzanie
(1)
Vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré zastavilo alebo stojí, alebo pri obchádzaní prekážky cestnej premávky alebo chodca vybočuje zo smeru svojej jazdy, nesmie ohroziť ani obmedziť protiidúcich vodičov; nesmie ohroziť ani vodičov jazdiacich za ním, ani iných účastníkov cestnej premávky. Vodič je pritom povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.
(2)
Vodič musí pri obchádzaní stojaceho autobusu, ktorý je označený ako autobus prepravujúci deti, prihliadnuť na možnosť vbehnutia detí na vozovku a jazdu prispôsobiť tak, aby neboli ohrozené. To platí aj pre protijazdiaceho vodiča.
§ 14
Predchádzanie
(1)
Predchádza sa vľavo. Vpravo sa predchádza vozidlo, ktoré mení smer jazdy vľavo a ak už nie je pochybnosť o ďalšom smere jeho jazdy. Pri jazde v pripájacom alebo v odbočovacom pruhu sa smie vpravo predchádzať aj vozidlo idúce v priebežnom pruhu.
(2)
Vodič, ktorý pri predchádzaní vybočuje zo smeru svojej jazdy, je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy, pričom nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním.
(3)
Vodič nesmie ohroziť ani obmedziť vodičov vozidiel, pred ktoré sa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.
(4)
Vodič predchádzaného vozidla nesmie zvyšovať rýchlosť jazdy ani inak brániť predchádzaniu.
(5)
Vodič nesmie predchádzať, ak
a)
nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie,
b)
by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť,
c)
by ohrozil alebo obmedzil protijazdiacich vodičov alebo ohrozil iných účastníkov cestnej premávky,
d)
vodič pred ním idúceho vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a ak ho nemožno predísť vpravo podľa odseku 1, prípadne ak ho nemožno predísť v ďalšom voľnom jazdnom pruhu v tom istom smere jazdy vyznačenom na vozovke,
e)
je na križovatke a v tesnej blízkosti pred ňou; tento zákaz neplatí pre vodiča jazdiaceho po hlavnej ceste alebo ak predchádza vpravo podľa odseku 1; na križovatke s riadenou premávkou vodič smie predchádzať len pri svetelnom signáli alebo pokyne „Voľno“,
f)
je na železničnom priecestí a v tesnej blízkosti pred ním.
§ 15
Rýchlosť jazdy
(1)
Vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
(2)
Vodič autobusu a vodič motorového vozidla s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg smie jazdiť rýchlosťou najviac 90 km.h-1. Na diaľnici a na ceste pre motorové vozidlá vodič autobusu smie jazdiť rýchlosťou najviac 110 km.h-1 a vodič motorového vozidla s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg rýchlosťou najviac 130 km.h-1.
(3)
Vodič iného motorového vozidla, než je uvedené v odseku 2, ako aj vodič autobusu s prípojným vozidlom, ktorého celková hmotnosť prevyšuje 750 kg, a vodič motorového vozidla s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg s prípojným vozidlom, ktorého celková hmotnosť prevyšuje 750 kg, smú jazdiť rýchlosťou najviac 80 km.h-1.
(4)
V obci vodič smie jazdiť rýchlosťou najviac 60 km.h-1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po ceste pre motorové vozidlá v obci, najviac 80 km.h-1, ak nie je dopravnou značkou dovolená vyššia rýchlosť.
(5)
Najvyššie dovolené rýchlosti ustanovené v odsekoch 2 a 3 vodič nesmie prekročiť ani v mieste, kde je dopravnou značkou dovolená vyššia rýchlosť.
(6)
Vodič nesmie prekročiť najvyššiu povolenú rýchlosť vozidla, a ak ide o jazdnú súpravu, ani najvyššiu povolenú rýchlosť žiadneho z vozidiel súpravy7a).
(7)
Najvyššie dovolené rýchlosti ustanovené v odsekoch 2 a 3 nie sú povinní dodržiavať vodiči vozidiel ozbrojených síl, ozbrojených zborov, ozbrojených bezpečnostných zborov a Slovenskej informačnej služby, ak to vyžaduje plnenie osobitných úloh, ktorých okruh určí príslušný minister a riaditeľ Slovenskej informačnej služby.
§ 16
Vzdialenosť medzi vozidlami
(1)
Vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.
(2)
Vodič motorového vozidla s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3 500 kg, jazdnej súpravy, ktorej celková dĺžka presahuje 7 m, a vodič zvláštneho motorového vozidla sú povinní mimo obce dodržiavať za vozidlom idúcim pred ním takú vzdialenosť, aby sa predchádzajúce vozidlo mohlo pred neho bezpečne zaradiť. To neplatí, ak sa pripravuje na predchádzanie, pri predchádzaní, pri súbežnej jazde a na ceste s dvoma alebo s viacerými jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy.
(3)
Vodič, ktorý nechce alebo nemôže prejsť pozdĺž električky vpravo, je povinný jazdiť za ňou v takej vzdialenosti, aby umožnil prejdenie pozdĺž električky ostatným vodičom.
§ 17
Vyhýbanie
Vodiči protiidúcich vozidiel sa vyhýbajú vpravo, včas a v dostatočnej miere. Ak sa nemôžu bezpečne vyhnúť, prednosť v jazde je povinný dať ten vodič, na ktorého strane jazdy je prekážka alebo zúžená vozovka. Ak jeden z nich musí cúvať, urobí to ten, pre ktorého je to ľahšie alebo menej nebezpečné. Ak sa nemôže vyhnúť protiidúcej električke vpravo, vyhýba sa jej vľavo.
§ 18
Odbočovanie
(1)
Pri odbočovaní na križovatke alebo pri odbočovaní na poľnú cestu, alebo na lesnú cestu, alebo na miesto mimo cesty vodič je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním. Vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť najmä pri odbočovaní na poľnú cestu alebo na lesnú cestu, alebo na miesto mimo cesty.
(2)
Ak to vyžadujú okolnosti, najmä pri preprave dlhého nákladu, vodič musí zaistiť bezpečné odbočenie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.
(3)
Pred odbočovaním vpravo vodič je povinný zaradiť sa čo najbližšie k pravému okraju vozovky. Ak pritom musí s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu vybočiť zo smeru svojej jazdy vľavo, vždy dáva len znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Pred odbočovaním vľavo vodič je povinný zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu a šírku vozovky. Ak vodiči protiidúcich vozidiel odbočujú vľavo, vyhýbajú sa vľavo.
(4)
Vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám a električkám idúcim v oboch smeroch. Vodič motorového vozidla i nemotorového vozidla odbočujúci vpravo je povinný dať prednosť v jazde cyklistom a vodičom mopedov idúcim po cestičke pre cyklistov vyznačenej na tej istej ceste, a tam, kde je povolená jazda pozdĺž električky vľavo, aj električke.
(5)
Električka, ktorá pri odbočovaní alebo pri inej zmene smeru jazdy križuje smer jazdy vozidla idúceho po jej pravej alebo po jej ľavej strane a dáva znamenie o zmene smeru jazdy, má prednosť v jazde.
§ 19
Jazda cez križovatku
(1)
Vodič, ktorý prichádza na križovatku po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta.
(2)
Ak prednosť v jazde nevyplýva z odseku 1, vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim sprava.
(3)
Vodič nesmie vojsť na križovatku, ak mu situácia nedovoľuje pokračovať za križovatkou v jazde, takže by bol nútený zastaviť vozidlo na križovatke.
(4)
Na príkaz dopravnej značky „Stoj, daj prednosť v jazde!“ vodič je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, odkiaľ má na križovatku náležitý rozhľad.
§ 20
Vchádzanie na cestu
(1)
Pri vchádzaní z miesta mimo cesty na cestu vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlám idúcim po ceste. To platí aj pri vchádzaní z poľnej cesty alebo z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov alebo z obytnej zóny, alebo z pešej zóny na inú cestu.
(2)
Ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť bezpečný vjazd na cestu pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.
(3)
Vozidlo vchádzajúce na cestu musí byť vopred očistené, aby neznečisťovalo cestu.
§ 21
Otáčanie a cúvanie
(1)
Pri otáčaní platia obdobne ustanovenia § 18 a pri otáčaní na križovatke aj ustanovenia § 19.
(2)
Vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky.
(3)
Ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť bezpečné otáčanie alebo cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.
(4)
Vodič sa nesmie otáčať a cúvať
a)
na neprehľadných alebo na inak nebezpečných miestach, najmä v neprehľadnej zákrute a v jej tesnej blízkosti, pred neprehľadným vrcholom stúpania cesty, na ňom a za ním,
b)
na križovatke s riadenou premávkou a v jej tesnej blízkosti,
c)
na priechode pre chodcov alebo na priechode pre cyklistov,
d)
na železničnom priecestí a v jeho tesnej blízkosti,
e)
v tuneli a v jeho tesnej blízkosti,
f)
na jednosmernej ceste; vodič však smie cúvať, ak je to nevyhnutne potrebné najmä na zaradenie do radu stojacich vozidiel alebo na vyjdenie z neho.
Zastavenie a státie
§ 22
(1)
Vodič smie zastaviť a stáť len
a)
vpravo v smere jazdy čo najbližšie k okraju cesty a na jednosmernej ceste vpravo i vľavo,
b)
v jednom rade a rovnobežne s okrajom cesty. Ak nie je ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, vodič smie v obci zastaviť a stáť kolmo, prípadne šikmo na okraj cesty alebo zastaviť v druhom rade. Pri státí musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre každý smer jazdy. Pri zastavení musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre oba smery jazdy.
(2)
Pri zastavení a státí vodič je povinný čo najlepšie využiť miesto a nesmie znemožniť ostatným vodičom vyjdenie z radu stojacich vozidiel. Pri zastavení a státí vedľa vozidla označeného ako vozidlo prepravujúce ťažko pohybovo postihnutú osobu vodič je povinný ponechať bočný odstup najmenej 1,2 m.
(3)
Ak vodič, ktorý chce zastaviť alebo stáť, zachádza na okraj cesty alebo chodníka, je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.
(4)
Vodič vozidla, ktoré zastavilo alebo stálo a opäť vychádza od okraja cesty alebo od chodníka, nesmie ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky. Pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodičovi autobusu verejnej hromadnej dopravy osôb alebo trolejbusu sú v obci vodiči ostatných vozidiel povinní umožniť vyjdenie zo zastávky alebo zo zastávkového pruhu, a to znížením rýchlosti jazdy, prípadne i zastavením vozidla. Vodič autobusu alebo trolejbusu pritom nesmie ohroziť najmä vodičov vozidiel idúcich rovnakým smerom.
§ 23
(1)
Otvárať dvere alebo bočné steny vozidla, ako aj nastupovať do vozidla alebo vystupovať z neho sa smie len vtedy, ak tým nie je ohrozená bezpečnosť nastupujúcich osôb alebo vystupujúcich osôb, ani iných účastníkov cestnej premávky.
(2)
Vodič, ktorý sa chce vzdialiť od vozidla tak, že v prípade potreby nebude môcť okamžite zasiahnuť, je povinný urobiť také opatrenia, aby vozidlo nemohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a aby ho nemohla neoprávnene použiť iná osoba. Ak je vozidlo povinne vybavené zariadením proti neoprávnenému použitiu, vodič je povinný ho použiť. Vodič motorového vozidla alebo jazdnej súpravy povinne vybavených zakladacími klinmi je povinný ich použiť, ak treba zabezpečiť vozidlo alebo súpravu proti pohybu.
(3)
Vodič vozidla, ktoré je povinne vybavené prenosným výstražným trojuholníkom, je povinný tento trojuholník použiť počas núdzového státia, najmä pri prerušení jazdy pre chybu na vozidle alebo na náklade, v dôsledku dopravnej nehody alebo pre náhlu nevoľnosť, ak také vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky. Vodič je povinný trojuholník umiestniť na okraji vozovky tak, aby ho prichádzajúci vodiči včas a zreteľne videli, a to vo vzdialenosti najmenej 50 m za vozidlom. V obci môže byť táto vzdialenosť, ak to vyžadujú okolnosti, kratšia. Ak je vozidlo vybavené osobitným zariadením, ktoré umožňuje výstražnú funkciu smerových svetiel, vodič je povinný ho použiť aspoň v čase, kým umiestni trojuholník na vozovke.
§ 24
(1)
Vodič nesmie zastaviť a stáť
a)
v neprehľadnej zákrute a v jej tesnej blízkosti,
b)
pred neprehľadným vrcholom stúpania cesty, na ňom a za ním,
c)
na priechode pre chodcov alebo na priechode pre cyklistov a vo vzdialenosti kratšej ako 5 m pred nimi,
d)
na križovatke a vo vzdialenosti kratšej ako 5 m pred hranicou križovatky a 5 m za ňou; tento zákaz neplatí v obci na križovatke tvaru „T“ na náprotivnej strane vyúsťujúcej cesty,
e)
na pripájacom alebo na odbočovacom pruhu,
f)
pri zastávke električky, autobusu alebo trolejbusu bez nástupného ostrovčeka v úseku, ktorý sa začína dopravnou značkou pre zastávku a končí sa vo vzdialenosti 5 m za označníkom zastávky, a tam, kde taká dopravná značka nie je, vo vzdialenosti kratšej ako 30 m pred označníkom zastávky a 5 m za ním; ak je priestor zastávky vyznačený príslušnou vodorovnou dopravnou značkou, platí tento zákaz len pre vyznačený priestor,
g)
na železničnom priecestí, v podjazde a v tuneli a vo vzdialenosti kratšej ako 15 m pred nimi a 15 m za nimi; to neplatí v tuneli pri núdzovom státí na mieste označenom dopravnou značkou „Núdzová odstavná plocha", v tomto prípade vodič musí bezodkladne vypnúť motor a státie vozidla oznámiť osobe vykonávajúcej dohľad nad prevádzkou tunela,
h)
na mieste, kde by vozidlo zakrývalo zvislú dopravnú značku, vodorovnú dopravnú značku vyznačujúcu spôsob radenia do jazdných pruhov a určený smer jazdy cez križovatku alebo vyjadrujúcu doplňujúci údaj nápisom alebo svetelné signály,
i)
na vnútorných jazdných pruhoch vyznačených na vozovke a na vyhradených jazdných pruhoch,
j)
vo vzdialenosti kratšej ako 5 m od začiatku a 5 m od konca pozdĺžnej súvislej čiary alebo nástupného ostrovčeka tam, kde by medzi touto čiarou alebo nástupným ostrovčekom a vozidlom nezostal voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m,
k)
na moste,
l)
pred vjazdom na cestu z poľnej cesty alebo z lesnej cesty, alebo z miesta mimo cesty, alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené,
m)
na električkovom páse,
n)
na iných miestach, kde by sa tým ohrozila bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, najmä jazda ostatných vozidiel,
o)
na chodníku, kde by motocykel, motorové vozidlo alebo prípojné vozidlo boli prekážkou plynulého pohybu chodcov; to neplatí, ak ide o zastavenie a státie, ktoré nepresiahne tri minúty a ktoré neohrozí ani neobmedzí chodcov.
(2)
V čase od 5.00 do 19.00 hodiny je zakázané státie tam, kde by nezostal medzi vozidlom a najbližšou električkovou koľajnicou voľný jazdný pruh široký najmenej 3,5 m.
(3)
Na cestách I. triedy a za zníženej viditeľnosti aj na ostatných cestách s výnimkou účelových komunikácií je mimo obce zakázané zastavenie a státie na inom mieste než na mieste označenom ako parkovisko. Na vyznačenom okruhu je státie zakázané.
§ 24a
Zastavenie vozidla v tuneli
(1)
Ak došlo pri jazde vozidla v tuneli k poruche vozidla, pre ktorú sa toto vozidlo stalo nepojazdným, alebo ak došlo k dopravnej nehode vrátane požiaru, je vodič po zastavení vozidla povinný bezodkladne
a)
vypnúť motor, a ak je na vykurovanie vozidla použité nezávislé kúrenie, vypnúť aj toto kúrenie,
b)
vykonať vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky v tuneli; ak to okolnosti vyžadujú, je oprávnený zastavovať iné vozidlá,
c)
oznámiť zastavenie vozidla osobe vykonávajúcej dohľad nad prevádzkou tunela a v prípade dopravnej nehody túto ohlásiť aj policajtovi.
(2)
V prípadoch uvedených v odseku 1 nesmie vodič, jeho spolujazdec a prepravovaná osoba fajčiť alebo manipulovať s otvoreným ohňom.
(3)
Vodič, jeho spolujazdec alebo prepravovaná osoba sú v prípadoch uvedených v odseku 1 povinní na pokyn osoby vykonávajúcej dohľad nad prevádzkou tunela opustiť vozidlo a sústrediť sa do miest na to určených, prípadne tunel opustiť.
(4)
Ustanovenia odseku 1 písm. a) a b) a odsekov 2 a 3 sa vzťahujú aj na ostatných vodičov, ich spolujazdcov a prepravované osoby.
Železničné priecestia
§ 25
(1)
Pred železničným priecestím vodič je povinný počínať si mimoriadne opatrne, najmä sa presvedčiť, či môže bezpečne prejsť cez železničné priecestie.
(2)
Vozidlá pred železničným priecestím sa radia za sebou v poradí, v ktorom prišli. Ak nejde o súbežnú jazdu alebo o jazdu podľa § 8 ods. 2, smú vozidlá prechádzať cez železničné priecestie len v jednom jazdnom prúde.
(3)
Vo vzdialenosti 30 m pred železničným priecestím a pri jeho prechádzaní vodič je povinný jazdiť rýchlosťou najviac 30 km.h-1. Ak svieti prerušované biele svetlo,8) vodič je povinný 50 m pred železničným priecestím a pri jeho prechádzaní jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1. Pritom nesmie zbytočne predlžovať čas jeho prechádzania.
(4)
Pred železničným priecestím, pri ktorom je umiestnená dopravná značka „Stoj, daj prednosť v jazde!“, vodič je povinný zastaviť vozidlo na takom mieste, z ktorého má náležitý rozhľad na trať.
§ 26
Vodič nesmie vchádzať na železničné priecestie, ak
a)
sa dáva výstraha dvoma červenými striedavo prerušovanými svetlami priecestného zabezpečovacieho zariadenia,
b)
sa dáva výstraha prerušovaným zvukom húkačky alebo zvončeka priecestného zabezpečovacieho zariadenia,
c)
sa spúšťajú, ak sú spustené alebo ak sa zdvíhajú závory,
d)
je už vidieť alebo počuť prichádzajúci vlak alebo iné dráhové vozidlo, alebo ak je počuť najmä jeho húkanie alebo pískanie,
e)
zamestnanec dráhy dáva znamenie na zastavenie vozidla krúžením červenou alebo žltou zástavkou a za zníženej viditeľnosti krúžením červeným svetlom,
f)
situácia za železničným priecestím nedovoľuje, aby ho bezpečne prešiel a pokračoval v jazde.
§ 27
Ak zamestnanec dráhy dáva pokyn na jazdu cez železničné priecestie vodorovným kývaním ruky s červenou alebo so žltou zástavkou a za zníženej viditeľnosti bielym svetlom cez stred tela, vodič je povinný ho poslúchnuť. Pritom neplatia ustanovenia § 26 písm. a) až d).
§ 28
Znamenie o zmene smeru jazdy
(1)
Znamenie o zmene smeru jazdy vodič je povinný dávať okrem prípadov uvedených v tomto zákone vždy aj pri zmene smeru jazdy, vybočovaní z neho alebo ak to vyžaduje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.
(2)
Vodič je povinný dávať pred začatím jazdného úkonu podľa odseku 1 znamenie včas, a to s ohľadom na okolnosti cestnej premávky, najmä na vozidlá idúce za ním a na povahu jazdy.
(3)
Znamenie sa dáva smerovými svetlami. Ak nimi vozidlo nie je vybavené alebo ak majú poruchu, dáva sa znamenie upažením. Rukou ohnutou v lakti hore sa dáva znamenie o zmene smeru jazdy na opačnú stranu. Ak to vyžadujú okolnosti, najmä ak znamenie dávané smerovými svetlami alebo rukou nie je dostatočne viditeľné najmä pre šírku nákladu alebo za zníženej viditeľnosti, musí dávať znamenie spôsobilá a náležite poučená osoba alebo sa musí použiť iný zreteľný spôsob. Inak vodič smie zamýšľaný jazdný úkon uskutočniť len vtedy a takým spôsobom, aby neboli ohrození ani obmedzení iní účastníci cestnej premávky.
(4)
Znamenie dávané smerovými svetlami vodič ponechá len v čase, pokým mení smer jazdy, vybočuje z neho alebo ak vozidlo nezaujme miesto v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza. Znamenie rukou sa dáva len pred začatím jazdného úkonu.
§ 29
Výstražné znamenia
(1)
Vodič smie dávať zvukové výstražné znamenie len vtedy, ak je to potrebné na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva, a mimo obce aj na upozornenie vodiča predchádzaného vozidla.
(2)
Vodič smie namiesto zvukového výstražného znamenia dávať svetelné výstražné znamenie; na upozornenie vodiča predchádzaného vozidla ho smie dávať aj v obci.
(3)
Svetelné výstražné znamenie sa dáva zapínaním stretávacích svetiel alebo diaľkových svetiel.
(4)
Výstražné znamenie sa smie použiť len v nevyhnutne potrebnom čase.
Osvetlenie vozidiel
§ 30
(1)
Idúce vozidlo musí mať za zníženej viditeľnosti a v čase od 15. októbra do 15. marca počas celého dňa rozsvietené ustanovené osvetlenie. Vodič nesmie jazdiť s obrysovými svetlami, ak nemá súčasne rozsvietené stretávacie svetlá alebo diaľkové svetlá, alebo predné svetlá do hmly, ak je nimi vozidlo vybavené. Činná plocha svetiel nesmie byť zakrytá alebo nadmerne znečistená s výnimkou svetiel, ktoré nie sú predpísané.
(2)
Vodič nesmie použiť diaľkové svetlá, ak je vozovka dostatočne a súvisle osvetlená alebo ak by mohol byť oslnený vodič protiidúceho vozidla, vodič vozidla idúceho pred ním alebo iný účastník cestnej premávky, strojvedúci vlaku alebo vodič iného dráhového vozidla, alebo vodič plavidla. Pri zastavení vozidla pred železničným priecestím vodič nesmie použiť ani stretávacie svetlá, ak by nimi mohol oslniť vodiča vozidla v protismere.
(3)
Predné svetlá a zadné svetlá do hmly vodič smie použiť len za hmly, sneženia alebo za hustého dažďa.
§ 31
(1)
Vodič motorového vozidla alebo jazdnej súpravy, ktorých rozmery alebo rozmery nákladu presahujú ustanovené miery, a vodič motocykla sú povinní aj za nezníženej viditeľnosti jazdiť s rozsvietenými stretávacími svetlami.
(2)
Vozidlo stojace za zníženej viditeľnosti v obci na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky, alebo na ceste mimo obce musí mať aspoň na strane privrátenej k stredu cesty rozsvietené obrysové svetlá alebo parkovacie svetlá, prípadne musí byť osvetlené na strane privrátenej k stredu cesty aspoň jedným svetlom viditeľným spredu i zozadu. Toto svetlo nesmie byť umiestnené ďalej ako 400 mm od bočného obrysu vozidla. To neplatí na účelovej komunikácii a parkovisku.
§ 32
Vlečenie motorového vozidla
(1)
Pri vlečení motorového vozidla sa smie jazdiť rýchlosťou najviac 60 km.h-1.
(2)
Motorové vozidlo sa smie vliecť len vtedy, ak má riadenie bez chýb a ak ho vedie vodič, ktorý spĺňa podmienky ustanovené v § 4 ods. 1 a 2 písm. b), ak nie je pod vplyvom alkoholu a jeho schopnosť viesť motorové vozidlo nie je ani inak znížená. Motorové vozidlo vlečené na lane musí mať aj účinné brzdy. Vodiči vlečeného a vlečného vozidla sú povinní vopred sa dohodnúť na spôsobe dorozumievania počas jazdy. Ustanovenie tohto odseku neplatí, ak je motorové vozidlo vlečené pomocou osobitného zariadenia, najmä vyslobodzovacím podvozkom alebo žeriavom.
(3)
Za zníženej viditeľnosti musia byť na vlečenom vozidle rozsvietené obrysové svetlá alebo stretávacie svetlá. Pri ich poruche musí byť vozidlo osvetlené na strane k stredu vozovky vpredu bielym neoslňujúcim svetlom a vzadu aspoň jedným červeným svetlom. Tieto svetlá musia byť dobre viditeľné a nesmú byť umiestnené ďalej ako 400 mm od bočného obrysu vozidla. Na vlečnom vozidle musia byť za nezníženej viditeľnosti rozsvietené stretávacie svetlá.
(4)
Vlečenie viacerých motorových vozidiel ako jedného motorového vozidla alebo vlečenie motorového vozidla s prívesom je zakázané. Smie sa však vliecť motorové vozidlo s návesom. Za motorovým vozidlom s prívesom sa nesmie vliecť iné motorové vozidlo. Motorové vozidlo vlečené pomocou osobitného zariadenia a autobus sa smú vliecť len bez prepravovaných osôb; nákladný automobil sa smie vliecť len bez osôb prepravovaných v jeho ložnom priestore. Motocykel bez postranného vozíka sa nesmie vliecť ani použiť ako vlečné vozidlo.
(5)
Označenie spojnice a jej dĺžku pri vlečení motorových vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
Osobitosti premávky na diaľnici a ceste pre motorové vozidlá
§ 33
(1)
Na diaľnici je dovolená len premávka motorových vozidiel a jazdných súprav, ktorých najvyššia povolená rýchlosť nie je nižšia ako 50 km.h-1. Iným účastníkom cestnej premávky je používanie diaľnice zakázané.
(2)
Vodič smie na diaľnicu vchádzať a z diaľnice vychádzať len na miestach na to určených.
(3)
Vodič musí pred vjazdom do priebežných pruhov na diaľnici použiť pripájací pruh. Tam, kde pripájací pruh nie je, vodič musí dať prednosť v jazde vozidlám idúcim v priebežných pruhoch.
§ 34
(1)
Vodičovi je na diaľnici zakázané
a)
zastavenie a státie na inom mieste než na mieste označenom ako parkovisko; pri núdzovom státí vozidlo musí stáť na krajnici, a ak to nie je možné, na vozovke; také vozidlo vodič musí vždy označiť ako prekážku cestnej premávky; ak ide o motorové vozidlo povinne vybavené prenosným výstražným trojuholníkom, vodič musí trojuholník umiestniť vo vzdialenosti najmenej 100 m za vozidlom,
b)
otáčanie, cúvanie a vchádzanie na stredný deliaci pás vrátane miest, kde je pás prerušený.
(2)
Ak vodič počas jazdy zistí na vozidle alebo na náklade chybu, pre ktorú nemožno dosiahnuť na rovine rýchlosť najmenej 50 km.h-1, musí diaľnicu opustiť na najbližšom výjazde.
(3)
Vlečenie motorového vozidla je dovolené len vtedy, ak je to nevyhnutné na jeho odstránenie z diaľnice. Vozidlo sa smie vliecť len k najbližšiemu výjazdu, kde musí diaľnicu opustiť.
§ 35
(1)
Ustanovenia o premávke na diaľnici platia aj na ceste pre motorové vozidlá.
(2)
Ak nie je v § 33 a 34 ustanovené inak, platia pre premávku na diaľnici a na ceste pre motorové vozidlá ostatné ustanovenia tohto zákona.
§ 36
Obmedzenie jazdy niektorých druhov vozidiel
(1)
Na diaľnici, na ceste pre motorové vozidlá, na ceste I. triedy a na ceste pre medzinárodnú premávku je zakázaná jazda motorovým vozidlám s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 7 500 kg a nákladným automobilom s prípojným vozidlom
a)
v dňoch pracovného pokoja9) v čase od 0.00 do 22.00 hodiny,
b)
v sobotu od 1. júla do 31. augusta v čase od 7.00 do 20.00 hodiny.
(2)
Na ceste I. triedy a na ceste pre medzinárodnú premávku mimo obce je od 1. júla do 31. augusta v čase od 15.00 do 21.00 hodiny zakázaná jazda zvláštnym motorovým vozidlám, záprahovým vozidlám a ručným vozíkom s celkovou šírkou väčšou ako 600 mm
a)
v posledný pracovný deň pred sobotou alebo pred dňom pracovného pokoja,
b)
v deň pracovného pokoja, za ktorým nasleduje pracovný deň.
(3)
Zákaz jazdy podľa odseku 1 neplatí pre
a)
autobusy, obytné automobily, vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených zborov, ozbrojených bezpečnostných zborov a Slovenskej informačnej služby,
b)
vozidlá použité na nevyhnutnú poľnohospodársku sezónnu prepravu,
c)
vozidlá použité na prepravu zdravotníckeho materiálu, liečiv a biologického materiálu do zdravotníckeho zariadenia alebo na zabezpečenie prevádzky zdravotníckych prístrojov v zdravotníckych zariadeniach,
d)
vozidlá použité v kombinovanej doprave, na nakládku a vykládku lodí alebo železničných vagónov,
e)
vozidlá použité na zabezpečovanie športových a kultúrnych podujatí, najmä na prepravu športových lodí, motocyklov, dostihových koní, vtáctva a kulís,
f)
vozidlá použité na odstraňovanie havárií a ich následkov, ako aj pri živelných pohromách,
g)
vozidlá použité na zásobovanie čerpacích staníc pohonnými látkami,
h)
vozidlá použité na prepravu tovaru podliehajúceho rýchlej skaze alebo na prepravu hospodárskych zvierat.
(4)
Vodič je povinný na výzvu policajta hodnoverným spôsobom preukázať použitie vozidla na účely uvedené v odseku 3.
(5)
V cestnej premávke okrem premávky na cestách III. triedy, miestnych komunikáciách a účelových komunikáciách je na používanie zvláštnych motorových vozidiel s výnimkou traktorov povinne opatrených tabuľkou s evidenčným číslom potrebné povolenie príslušného okresného dopravného inšpektorátu Policajného zboru (ďalej len „okresný dopravný inšpektorát"), ktorý určí trasu, čas a ďalšie podmienky potrebné na zaistenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Na vydanie povolenia presahujúceho územnú pôsobnosť okresného dopravného inšpektorátu je príslušný krajský dopravný inšpektorát Policajného zboru (ďalej len „krajský dopravný inšpektorát“) a na vydanie povolenia presahujúceho územnú pôsobnosť krajského dopravného inšpektorátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).
(6)
Ministerstvo vnútra môže vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa ustanovia obmedzenia jazdy aj v inom čase, na iných cestách a pre iné vozidlá, ako aj výnimky z obmedzenia jazdy, ak to vyžaduje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, alebo iný verejný záujem.
Vozidlá so zvláštnymi výstražnými znameniami
§ 37
(1)
Vodič vozidla, ktorý pri plnení špeciálnych úloh používa typické zvukové znamenie doplnené zvláštnym výstražným modrým, prípadne aj červeným svetlom (ďalej len „vozidlo s právom prednostnej jazdy“), nie je povinný dodržiavať ustanovenia druhej, štvrtej, šiestej a siedmej hlavy druhej časti tohto zákona. Vodič tým nie je zbavený povinnosti dbať na potrebnú opatrnosť.
(2)
Vozidlá s právom prednostnej jazdy sú vozidlá
a)
ozbrojených síl, ozbrojených zborov, ozbrojených bezpečnostných zborov a civilnej ochrany obyvateľstva, ktoré určia príslušné ministerstvá,
b)
Slovenskej informačnej služby, ktoré určí riaditeľ Slovenskej informačnej služby,
c)
obecnej polície, ktoré určí obec,
d)
požiarnej ochrany,
e)
zdravotníckej záchrannej služby, banskej záchrannej služby a poruchovej služby plynárenských zariadení.
(3)
Vodič vozidla s právom prednostnej jazdy nesmie počas jazdy jesť, piť ani fajčiť.
(4)
Vozidlo s právom prednostnej jazdy smie viesť len vodič starší ako 21 rokov, ak preukáže prax vo vedení príslušnej skupiny alebo podskupiny motorových vozidiel v posledných dvoch rokoch.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 a 3 platia obdobne aj pre vodičov vozidiel sprevádzaných vpredu, a ak ide o viac ako tri vozidlá, aj vzadu vozidlami ozbrojených síl, ozbrojených zborov, ozbrojených bezpečnostných zborov a Slovenskej informačnej služby s právom prednostnej jazdy. Na sprevádzaných vozidlách musia byť vždy rozsvietené stretávacie svetlá a použité aj zvláštne výstražné modré, prípadne červené svetlo alebo osobitné zariadenia umožňujúce výstražnú funkciu smerových svetiel, ak je nimi vozidlo vybavené.
(6)
Vodič iného vozidla je povinný vozidlám s právom prednostnej jazdy a vozidlám, ktoré sprevádzajú, umožniť bezpečný a plynulý prejazd, a ak je to potrebné, aj zastaviť vozidlo na takom mieste, aby im neprekážalo. Do skupiny tvorenej vozidlami s právom prednostnej jazdy a vozidlami, ktoré sprevádzajú, sa vodič iného vozidla nesmie zaraďovať.
(7)
Ak na stojacom vozidle svieti zvláštne výstražné modré alebo červené svetlo, musia vodiči ostatných vozidiel podľa okolností znížiť rýchlosť jazdy alebo aj zastaviť vozidlo.
(8)
Vozidlá s právom prednostnej jazdy a vozidlá, ktoré sprevádzajú, majú pri čerpaní pohonných látok prednosť. Pritom nepoužívajú zvláštne výstražné znamenia.
(9)
Len vozidlá Policajného zboru môžu používať zvláštne výstražné svetlo aj červenej farby.
(10)
Iné vozidlá nesmú byť vybavené zariadením umožňujúcim používanie typického zvukového znamenia a zvláštneho výstražného svetla ustanovených pre vozidlá s právom prednostnej jazdy.
(11)
Príslušní ministri, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, obce, prevádzkovatelia vozidiel zdravotníckej záchrannej služby, banskej záchrannej služby a poruchovej služby plynárenských zariadení určia podmienky na používanie zvláštnych výstražných znamení.
§ 38
(1)
Vodič vozidla vybaveného zvláštnym výstražným svetlom oranžovej farby smie toto svetlo používať len vtedy, ak by mohol svojou jazdou alebo pracovnou činnosťou ohroziť bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.
(2)
Ak to nevyhnutne vyžaduje pracovná činnosť vozidla uvedeného v odseku 1, nie je jeho vodič povinný dodržiavať ustanovenia druhej, štvrtej, šiestej a siedmej hlavy druhej časti tohto zákona. Vodič tým nie je zbavený povinnosti dbať na potrebnú opatrnosť.
(3)
Vodič iného vozidla je povinný podľa okolností znížiť rýchlosť jazdy alebo aj zastaviť vozidlo, ak vozidlo uvedené v odseku 1 používa zvláštne výstražné svetlo oranžovej farby.
(4)
Ustanovenie odseku 2 platí obdobne aj pre vodičov skupiny (kolóny) vozidiel ozbrojených síl, ozbrojených zborov alebo ozbrojených bezpečnostných zborov vpredu i vzadu sprevádzanej vozidlami používajúcimi zvláštne výstražné svetlo oranžovej farby.
§ 39
Okruh vozidiel používajúcich zvláštne výstražné svetlo oranžovej farby a podrobnosti o zvláštnych výstražných znameniach ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
§ 40
Prekážka cestnej premávky
(1)
Kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty.10)
(2)
Ak prekážku cestnej premávky nemožno bezodkladne odstrániť, je ten, kto prekážku cestnej premávky spôsobil, povinný ju označiť a oznámiť to policajtovi; ak prekážku neoznačí, správca cesty prekážku označí na náklady jej pôvodcu.
(3)
Prekážka cestnej premávky sa označí tak, aby ju účastníci cestnej premávky mohli včas spozorovať. Prekážka cestnej premávky sa označuje najmä červenou zástavkou, zábranou na označenie uzávierky, výstražným svetelným majákom, za zníženej viditeľnosti aj červeným svetlom. Na označenie vozidla, ktoré je povinne vybavené prenosným výstražným trojuholníkom, platí ustanovenie § 23 ods. 3 a na označenie vozidla za zníženej viditeľnosti aj ustanovenie § 31 ods. 2.
(4)
Správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je
a)
ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané,
b)
ponechané na parkovisku vyhradenom pre vozidlá uvedené v § 41 ods. 1 písm. a) a nemá príslušné označenie,
c)
bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom a ak podlieha evidenčnej povinnosti alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a trvalého pobytu, alebo bez názvu a sídla držiteľa na viditeľnom mieste na jeho pravej strane s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky.
(5)
Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa.
§ 41
Osobitné označenie vozidiel
(1)
Osobitné označenie sa môže používať na
a)
vozidle prepravujúcom ťažko zdravotne alebo ťažko pohybovo postihnutú osobu odkázanú na individuálnu prepravu,10a)
b)
vozidle vedenom sluchovo postihnutou osobou,
c)
vozidle lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
d)
autobuse, ktorým sa prepravujú deti,
e)
vozidle vedenom vodičom začiatočníkom.
(2)
Vodič vozidla uvedeného v odseku 1 písm. a) a c) je povinný osobitné označenie odstrániť z vozidla, ak toto sa nepoužíva na účely, na ktoré je osobitné označenie určené.
(3)
Vyobrazenie osobitných označení pre vozidlá uvedené v odseku 1 a ich umiestnenie na vozidle ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
(4)
Osobitné označenie na vozidle uvedenom v odseku 1 písm. a) až c) môže používať iba osoba, ktorá ho na základe písomnej žiadosti obdržala od krajského úradu príslušného podľa miesta jej trvalého pobytu alebo od iného oprávneného orgánu v zahraničí. Príslušný krajský úrad je povinný poskytnúť okresnému dopravnému inšpektorátu alebo krajskému dopravnému inšpektorátu na jeho žiadosť informácie o vydaných osobitných označeniach.
(5)
Oprávnenie na používanie osobitného označenia na vozidle uvedenom v odseku 1 písm. a) až c) sa preukazuje preukazom osobitného označenia vozidla vydaného krajským úradom uvedeným v odseku 4.
(6)
Vodič vozidla uvedeného v odseku 1 písm. a) a c) a označeného osobitným označením je povinný pri vedení vozidla mať pri sebe preukaz uvedený v odseku 5 a na výzvu policajta sa ním preukázať.
(7)
Vodič osobitne označeného vozidla uvedeného v odseku 1 písm. a) a c) nemusí po nevyhnutne potrebný čas dodržiavať zákaz státia. Pritom nesmie ohroziť bezpečnosť cestnej premávky. Týmto oprávnením nie je dotknutá povinnosť vodiča uposlúchnuť pokyn, výzvu alebo požiadavku policajta súvisiace s výkonom jeho oprávnení podľa tohto zákona.
(8)
Osobitné označenia vozidiel a preukazy osobitných označení vozidiel uvedené v odseku 1 písm. a) a b) odoberajú krajské úrady od občianskeho združenia združujúceho zdravotne postihnuté osoby.
TRETIA HLAVA
PODMIENKY PREPRAVY OSÔB A NÁKLADU
Preprava osôb
§ 42
(1)
Vodič nesmie pripustiť, aby sa prekročil povolený počet prepravovaných osôb, a podľa svojich možností nesmie pripustiť ani porušenie povinností ustanovených týmto osobám.
(2)
Prepravované osoby nesmú svojím správaním ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky najmä obmedzovaním vodiča v bezpečnom ovládaní vozidla, zotrvaním na miestach, kde by boli ohrozené, a vyhadzovaním predmetov z vozidla.
§ 43
(1)
V motorovom vozidle alebo v jeho prípojnom vozidle, ktoré je určené na prepravu osôb, sa smú na miestach na to vyhradených prepravovať osoby len do prípustnej užitočnej hmotnosti vozidla. Počet osôb starších ako 12 rokov nesmie prevyšovať počet povolených miest.
(2)
Osoba mladšia ako 12 rokov a osoba s telesnou výškou menšou ako 150 cm sa nesmie prepravovať na sedadle (sedadlách) vedľa vodiča. To neplatí, ak také osoby používajú schválený a pre ne určený bezpečnostný systém. Ak je vozidlo vybavené takým bezpečnostným systémom aj na iných sedadlách, musia ich ostatné také osoby pri preprave prednostne použiť. Za sedadlo vedľa vodiča sa nepovažuje miesto v postrannom vozíku motocykla.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú aj na prepravu osôb v kabíne vodiča nákladného automobilu a zvláštneho motorového vozidla. Vo zvláštnom motorovom vozidle sa nesmú prepravovať osoby mladšie ako 15 rokov.
(4)
V inom prípojnom vozidle ako vo vozidle, ktoré je určené na prepravu osôb, je preprava osôb s výnimkou ustanovení § 46 zakázaná.
(5)
Na druhom sedadle motocykla sa nesmie prepravovať osoba mladšia ako 12 rokov.
(6)
Bočné sedenie osôb prepravovaných na motocykli je zakázané.
§ 44
Preprava osôb autobusmi, trolejbusmi a električkami
(1)
Cestujúci vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb je povinný správať sa pri čakaní, nastupovaní, počas jazdy a pri vystupovaní tak, aby neohrozoval bezpečnosť ani plynulosť cestnej premávky, najmä nesmie na zastávke bez nástupného ostrovčeka vstupovať na vozovku, kým vozidlo verejnej hromadnej dopravy osôb nezastaví. Pritom je povinný poslúchnuť pokyny zamestnanca prevádzkovateľa takého vozidla.
(2)
Vodič vozidla hromadnej dopravy osôb nesmie pri preprave cestujúcich počas jazdy jesť, piť ani fajčiť, zabávať sa s cestujúcimi, vpúšťať ich do kabíny alebo do priestoru vyhradeného pre vodiča, dávať do pohybu vozidlo pred zatvorením dverí a otvárať dvere pred jeho zastavením. Vodič je povinný použiť pohyblivú rampu umožňujúcu bezbariérový nástup a výstup prepravovaných zdravotne postihnutých osôb, ak je ňou vozidlo vybavené.
(3)
Vodič autobusu prepravujúceho deti alebo zdravotne postihnuté osoby je povinný počas ich nastupovania a vystupovania použiť osobitné zariadenie umožňujúce výstražnú funkciu smerových svetiel.
Preprava osôb v ložnom priestore nákladného automobilu a v ložnom priestore nákladného prívesu traktora
§ 45
(1)
Nákladný automobil, v ktorého ložnom priestore sa prepravuje viac ako šesť osôb, smie viesť len vodič starší ako 21 rokov, ktorý má vo vedení nákladného automobilu najmenej dvojročnú prax.
(2)
Počet osôb prepravovaných v ložnom priestore nesmie prekročiť pri nákladnom automobile s užitočnou hmotnosťou
a)
do 1 500 kg 10 osôb, pričom nesmie prekročiť užitočnú hmotnosť automobilu,
b)
od 1 501 kg do 2 500 kg 15 osôb,
c)
od 2 501 kg do 5 000 kg 20 osôb,
d)
od 5 001 kg do 7 000 kg 30 osôb,
e)
nad 7 000 kg 40 osôb.
(3)
Pri preprave viacerých ako šiestich osôb v ložnom priestore nákladného automobilu nesmie rýchlosť jazdy prekročiť 60 km.h-1.
(4)
Osoby prepravované v ložnom priestore nákladného automobilu nesmú počas jazdy stáť, vykláňať sa, nechať vyčnievať predmety z vozidla, ani inak ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky; dbá na to osoba, ktorú z prepravovaných osôb určí prevádzkovateľ vozidla.
§ 46
(1)
Traktor s nákladným prívesom, v ktorého ložnom priestore sa prepravujú osoby, smie viesť len vodič starší ako 21 rokov, ktorý má vo vedení traktora najmenej dvojročnú prax.
(2)
Počet prepravovaných osôb v ložnom priestore nákladného prívesu traktora nesmie byť vyšší ako 15. Rýchlosť jazdy traktora nesmie prekročiť 20 km.h-1.
(3)
Osoby prepravované v ložnom priestore nákladného prívesu traktora musia počas jazdy sedieť na podlahe alebo na sedadlách pripevnených o podlahu, pričom steny prívesu musia byť dostatočne vysoké, aby osoby počas jazdy nevypadli. Prepravované osoby sa nesmú počas jazdy vykláňať, nechať vyčnievať predmety z prívesu, ani inak ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky.
§ 47
(1)
Osoby mladšie ako 15 rokov sa smú prepravovať v ložnom priestore nákladného automobilu a nákladného prívesu traktora len v sprievode osoby staršej ako 18 rokov.
(2)
Na prepravu osôb v ložnom priestore nákladného automobilu požiarnej ochrany sa pri plnení jej úloh nevzťahuje ustanovenie § 45 ods. 3.
(3)
Na prepravu príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených zborov, ozbrojených bezpečnostných zborov a Slovenskej informačnej služby a na prepravu osôb pri plnení úloh civilnej ochrany obyvateľstva a pri živelnej pohrome v ložnom priestore nákladného automobilu sa nevzťahujú ustanovenia § 45 ods. 1 až 3.
(4)
Na prepravu osôb v ložnom priestore nákladného prívesu traktora pri živelnej pohrome sa nevzťahujú ustanovenia § 46 ods. 1 a 2.
§ 48
Preprava nákladu
(1)
Pri preprave nákladu sa nesmie prekročiť užitočná hmotnosť vozidla.
(2)
Náklad musí byť na vozidle riadne umiestnený a upevnený, aby neohrozoval bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, neznečisťoval ani nepoškodzoval cestu ani jej okolie, nespôsoboval nadmerný hluk, neznečisťoval ovzdušie a nezakrýval ustanovené osvetlenie vozidla, jeho odrazky, tabuľku s evidenčným číslom a vyznačenie najvyššej povolenej rýchlosti. To platí aj o zariadení slúžiacom na upevnenie a ochranu nákladu. Predmety, ktoré možno ľahko prehliadnuť, nesmú prečnievať po strane vozidla.
(3)
Pri preprave živých zvierat nesmie byť ohrozená bezpečnosť vodiča ani osôb prepravovaných vo vozidle, ani bezpečnosť cestnej premávky.
(4)
Nakladanie a skladanie nákladu na ceste je dovolené len vtedy, ak to nemožno urobiť mimo cesty. Náklad sa musí zložiť a naložiť čo najrýchlejšie a tak, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky.
(5)
Podmienky a spôsob označovania nákladu prečnievajúceho vozidlo ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
ŠTVRTÁ HLAVA
DOPRAVNÉ NEHODY
§ 49
Dopravná nehoda
Dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, pri ktorej dôjde k usmrteniu alebo k zraneniu osoby, alebo ku škode na majetku v priamej súvislosti s premávkou vozidla.
§ 50
Povinnosti vodiča pri dopravnej nehode
Vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný
a)
bezodkladne zastaviť vozidlo,
b)
zdržať sa požitia alkoholického nápoja alebo užitia inej návykovej látky po nehode v čase, ak by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkoholický nápoj alebo užil inú návykovú látku.
§ 51
Povinnosti účastníka dopravnej nehody
(1)
Účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.
(2)
Účastník dopravnej nehody je povinný
a)
urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody,
b)
poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe potrebnú prvú pomoc a bezodkladne privolať odbornú zdravotnícku pomoc,
c)
urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,
d)
umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel verejnej hromadnej dopravy osôb,
e)
preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,
f)
bezodkladne, a pokiaľ možno na mieste, upovedomiť fyzickú osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, alebo právnickú osobu, ak týmto osobám bola pri nehode spôsobená hmotná škoda, a oznámiť im svoje osobné údaje; ak to nie je možné, oznámiť ich prostredníctvom Policajného zboru; nemusí to urobiť, ak hmotná škoda bola spôsobená na vozidle vrátane prepravovaných vecí a účastníkom dopravnej nehody je jeho vodič, ktorý je spôsobilý také upovedomenie vykonať.
(3)
Ak pri dopravnej nehode došlo k usmrteniu osoby alebo k jej zraneniu, ak došlo k poškodeniu cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia, ak unikli nebezpečné veci11) alebo ak na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca desaťnásobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenou osobitným predpisom,12) účastník dopravnej nehody je povinný
a)
ohlásiť bezodkladne dopravnú nehodu policajtovi,
b)
zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel; ak sa situácia, ktorá vznikla dopravnou nehodou, musí zmeniť, najmä ak je to potrebné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie premávky predovšetkým vozidiel verejnej hromadnej dopravy osôb, účastník dopravnej nehody je povinný vyznačiť situáciu a stopy,
c)
zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.
(4)
Ak škoda spôsobená pri dopravnej nehode na žiadnom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí ani na inom majetku nedosiahla výšku ustanovenú v odseku 3, účastníci dopravnej nehody sú povinní postupovať podľa odseku 3, len ak sa výslovne nedohodli inak.
PIATA HLAVA
OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE NIEKTORÝCH ÚČASTNÍKOV CESTNEJ PREMÁVKY
Chodci
§ 52
(1)
Chodec je povinný používať predovšetkým chodník. Po chodníku sa chodí vpravo. Tam, kde chodník nie je alebo kde je neschodný, chodí sa po ľavej krajnici, tam, kde nie je krajnica alebo kde je krajnica neschodná, chodí sa čo najbližšie pri ľavom okraji vozovky. To platí aj pre chodca, ktorý nesie predmet, ktorým by mohol ohroziť premávku na chodníku alebo na krajnici. Iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať, ak dopravnou značkou nie je určené inak.
(2)
Chodci smú ísť po krajnici alebo po okraji vozovky najviac dvaja vedľa seba, ak tým, najmä za zníženej viditeľnosti alebo za zvýšenej premávky, neohrozia alebo neobmedzia cestnú premávku.
(3)
Zdravotne postihnutá osoba, ktorá sa pohybuje pomocou pre ňu určeného ručného alebo motorového vozíka, smie použiť ktorúkoľvek krajnicu alebo ktorýkoľvek okraj vozovky; ak použije chodník, nesmie prekročiť rýchlosť chôdze. Osoba, ktorá tlačí bicykel alebo moped, smie použiť chodník, len ak neohrozí chodcov; inak musí použiť pravú krajnicu alebo pravý okraj vozovky. Osoba, ktorá sa pohybuje po chodníku na lyžiach, kolieskových korčuliach alebo iným obdobným spôsobom, nesmie prekročiť rýchlosť chôdze. Prekročiť rýchlosť chôdze sa smie, len ak sa tým neohrozia ani neobmedzia ostatní chodci.
§ 53
(1)
Ak je v blízkosti križovatky s riadenou premávkou priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod, chodec smie prechádzať len na týchto miestach. Dopravnou značkou sa môže chodcom aj v iných prípadoch prikázať, aby použili priechod, nadchod alebo podchod. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany.
(2)
Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Mimo priechodu sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Pred vstupom na vozovku chodec sa musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádzajú vozidlá s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí vozidlám bez meškania uvoľniť priestor na prejazd.
(3)
Chodci, ktorí prechádzajú cez priechod určený pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. V iných prípadoch chodci smú prechádzať cez vozovku, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy.
§ 54
Pre chodcov platia primerane aj ustanovenia § 25 až 27 o železničných priecestiach.
§ 55
Útvary chodcov
(1)
Pre organizovaný útvar chodcov, najmä útvar ozbrojených síl, útvar školskej mládeže alebo pre sprievod platia primerane práva a povinnosti vodičov podľa ustanovení § 7 až 14 , § 17 až 22, § 24 až 28, § 37 a 38, § 65 a štvrtej a siedmej hlavy druhej časti tohto zákona.
(2)
Za zníženej viditeľnosti musí byť organizovaný útvar chodcov označený vpredu po oboch stranách neoslňujúcim bielym svetlom a vzadu takisto po oboch stranách červeným svetlom.
(3)
Za dodržiavanie ustanovení odsekov 1 a 2 zodpovedá vedúci útvaru, ktorým môže byť len osoba staršia ako 15 rokov, ktorá je na to dostatočne spôsobilá.
(4)
Organizovaný útvar chodcov idúci najviac v dvojstupe smie ísť po chodníku, a to vpravo; pritom nemusí byť označený podľa odseku 2.
(5)
Pre organizovanú skupinu detí, ktoré nepodliehajú povinnej školskej dochádzke, platia ustanovenia pre chodcov.
§ 56
Jazda na bicykli
(1)
Na bicykli sa jazdí predovšetkým po cestičke pre cyklistov. Po cestičke pre cyklistov sa jazdí vpravo. Kde cestička pre cyklistov nie je alebo nie je schodná, jazdí sa pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie sa jazdiť po pravej krajnici vozovky. Pri zníženej viditeľnosti cyklisti nesmú jazdiť bez osvetlenia bicykla.
(2)
Cyklisti smú jazdiť len jednotlivo za sebou. Cyklista nesmie jazdiť bez držania riadidiel, držať sa iného vozidla, viesť počas jazdy druhý bicykel, ručný vozík, psa ani iné zviera a voziť predmety, ktoré by sťažovali vedenie bicykla alebo ohrozovali iných účastníkov cestnej premávky. Pri jazde musí mať cyklista nohy na šliapadlách. Na jednomiestnom bicykli nie je dovolené jazdiť dvom osobám. Ak je bicykel vybavený pomocným sedadlom na prepravu dieťaťa s pevnými opierkami na nohy, smie osoba staršia ako 15 rokov viezť osobu mladšiu ako 10 rokov.
(3)
Osoba mladšia ako 10 rokov smie na ceste s výnimkou poľných ciest, lesných ciest a obytných zón jazdiť na bicykli len pod dohľadom osoby staršej ako 15 rokov, ktorá je dostatočne spôsobilá, aby na ňu riadne dozrela.
(4)
Za bicykel sa smie pripojiť prívesný vozík, ktorý nie je širší ako 800 mm, má vzadu dve červené odrazky netrojuholníkového tvaru umiestnené čo najbližšie k bočným obrysom vozíka a je spojený s bicyklom pevným spájacím zariadením. Ak prívesný vozík alebo jeho náklad zakrýva za zníženej viditeľnosti zadné obrysové červené svetlo bicykla, musí sa prívesný vozík opatriť vľavo vzadu červeným svetlom.
(5)
Iný účastník cestnej premávky než cyklista nesmie používať cestičku pre cyklistov. To neplatí pre osoby, ktoré tlačia bicykel, alebo ak je to potrebné na odbočovanie.
§ 57
Jazda so záprahovými vozidlami a ručnými vozíkmi
(1)
Pohoničom smie byť len osoba staršia ako 15 rokov. Ak pohonič ide vedľa záprahového vozidla, je povinný ísť po pravej strane. Pred opustením vozidla je povinný vozidlo zabrzdiť, uvoľniť vnútorné postrannice a na svahu podložiť kolesá.
(2)
Osoba, ktorá tlačí alebo ťahá ručný vozík s celkovou šírkou väčšou ako 600 mm, je povinná ísť pri pravom okraji vozovky; ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, smie ísť po pravej krajnici. Za zníženej viditeľnosti musí byť táto osoba alebo vozík označený na ľavej strane neoslňujúcim bielym svetlom.
(3)
Na ceste I. triedy a na ceste pre medzinárodnú premávku je v čase od 23.00 do 04.00 hodiny zakázaná jazda so záprahovými vozidlami a s ručnými vozíkmi uvedenými v odseku 2.
§ 58
Jazda na zvieratách, vedenie a hnanie zvierat
(1)
Pre jazdca na zvierati a pre sprievodcu vedených a hnaných zvierat platia primerane práva a povinnosti vodiča podľa ustanovení § 7 až 14, § 17 až 22, § 24 až 28, § 37 a 38, § 65 a štvrtej a siedmej hlavy druhej časti tohto zákona.
(2)
Na ceste s výnimkou poľných ciest a lesných ciest smie ísť na zvierati len jazdec starší ako 15 rokov. Pritom je povinný ísť pri pravom okraji vozovky. Ak sa tým neohrozujú ani neobmedzujú chodci, jazdec smie ísť po pravej krajnici. Jazdci na zvieratách smú ísť len jednotlivo za sebou. Jazdec smie viesť len jedno zviera.
(3)
Sprievodca smie viesť najviac dve zvieratá, ktoré musia byť navzájom priviazané. Zvieratá sa smú viesť a hnať len tak, aby cestná premávka nebola ohrozovaná a aby bola čo najmenej obmedzovaná. Hnané zvieratá sa pritom musia rozdeliť na vhodne dlhé skupiny a oddeliť od seba dostatočne veľkými medzerami. Hnané zvieratá musia sprevádzať sprievodcovia starší ako 15 rokov, a to v počte potrebnom na zabezpečenie ich usmerneného pohybu.
(4)
Za zníženej viditeľnosti jazdec na zvierati musí byť označený na ľavej strane neoslňujúcim bielym svetlom. Ak ide o útvar jazdcov, neoslňujúcim bielym svetlom musí byť označený prvý jazdec a červeným svetlom posledný jazdec. Sprievodca vedených a hnaných zvierat musí byť za zníženej viditeľnosti označený neoslňujúcim bielym svetlom. Od súmraku do svitania je zakázané používať na jazdu na zvieratách a na vedenie zvierat cesty I. alebo II. triedy alebo cesty pre medzinárodnú premávku.
(5)
Voľný pohyb domácich zvierat je na ceste zakázaný.
§ 59
Osoba vykonávajúca práce na ceste
(1)
Osoba, ktorá vykonáva na ceste prácu spojenú s jej údržbou, opravou alebo výstavbou, alebo inú pracovnú činnosť, na ktorú je oprávnená, musí byť zreteľne označená. Pritom nemusí dodržiavať tie ustanovenia pravidiel cestnej premávky, pri ktorých to povaha vykonávanej práce vylučuje.
(2)
Označenie osoby podľa odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
ŠIESTA HLAVA
OSOBITNÉ USTANOVENIA O PREMÁVKE V OBYTNEJ ZÓNE A PEŠEJ ZÓNE
§ 60
(1)
V obytnej zóne a pešej zóne chodci smú používať cestu v celej jej šírke, pričom sa na nich nevzťahujú ustanovenia § 52. Hry detí na ceste sú dovolené len v obytnej zóne.
(2)
Do pešej zóny je povolený vjazd len vozidlám, ktorým to umožňuje dopravná značka.
(3)
V obytnej zóne a pešej zóne vodič smie jazdiť rýchlosťou najviac 20 km.h-1. Pritom je povinný dbať na zvýšenú ohľaduplnosť voči chodcom, ktorých nesmie ohroziť. V prípade nevyhnutnosti vodič je povinný zastaviť vozidlo. V obytnej zóne a pešej zóne je státie vozidiel zakázané, ak dopravnou značkou nie je určené inak.
(4)
V obytnej zóne a pešej zóne chodci sú povinní umožniť vozidlám jazdu. To platí aj pre deti, ktoré sa hrajú v obytnej zóne.
(5)
Ak v tejto hlave nie je ustanovené inak, platia pre premávku v obytnej zóne a pešej zóne ostatné ustanovenia tohto zákona.
SIEDMA HLAVA
ÚPRAVA A RIADENIE CESTNEJ PREMÁVKY
Dopravné značky a dopravné zariadenia
§ 61
(1)
V cestnej premávke sa používajú
a)
zvislé dopravné značky,
b)
vodorovné dopravné značky,
c)
dopravné zariadenia.
(2)
Úprava cestnej premávky vykonaná dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami je nadradená všeobecnej úprave cestnej premávky.
(3)
Pokyny policajta, vojenského policajta13) alebo vojaka v činnej službe vo vojenskej rovnošate s vonkajším označenim „P“ pri presune vojenských vozidiel alebo pri organizovaných peších útvaroch ozbrojených síl (ďalej len „vojenský regulovčík“) sú nadradené aj dopravným značkám a svetelným signálom.
(4)
Vlastník nehnuteľnosti je povinný za primeranú náhradu strpieť umiestnenie dopravnej značky alebo dopravného zariadenia a ich nosnej konštrukcie na svojej nehnuteľnosti.
(5)
Na dopravných značkách alebo na dopravných zariadeniach a ich nosnej konštrukcii je zakázané umiestňovať čokoľvek, čo nesúvisí s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením.
(6)
V blízkosti cesty sa nesmú umiestňovať veci, ktoré by mohli viesť k zámene s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením alebo by ich zakrývali, alebo ktoré by rozptyľovali pozornosť účastníka cestnej premávky, alebo ho oslňovali.
(7)
Svetelné signalizačné zariadenia zriaďuje a udržiava správca cesty. V blízkosti svetelných signalizačných zariadení sa nesmú umiestňovať svetelné zdroje, ktorých svetlá by mohli viesť k zámene so svetlami svetelných signalizačných zariadení.
(8)
Podrobnosti o dopravných značkách a dopravných zariadeniach, ich vyobrazenie a význam ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
§ 62
(1)
Dopravné značky a dopravné zariadenia sa smú používať len v takom rozsahu a takým spôsobom, ako to nevyhnutne vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný dôležitý verejný záujem.
(2)
Použitie dopravných značiek a dopravných zariadení v jednotlivých prípadoch určí
a)
ten, koho na to určí tento zákon, a za podmienok v ňom ustanovených; použitie dopravných značiek, ktoré upozorňujú na železničné priecestie, a dopravnej značky, ktorá prikazuje vodičovi dať prednosť v jazde, ak sa má umiestniť pred železničným priecestím, tento orgán prerokuje aj s príslušným dráhovým správnym úradom,14)
b)
dráhový správny úrad po prerokovaní s orgánom, ktorý by inak bol oprávnený určiť použitie dopravnej značky, s príslušným okresným dopravným inšpektorátom a so správcom cesty, ak ide o dopravné značky označujúce železničné priecestie a dopravnú značku prikazujúcu vodičovi dať prednosť v jazde električke, ak sa má umiestniť pred prechodom cez električkovú dráhu,
c)
na účelových komunikáciách ich správca so súhlasom príslušného okresného dopravného inšpektorátu a obce.
(3)
Podľa odseku 2 možno povoliť používanie prenosných zvislých dopravných značiek a prenosných dopravných zariadení na zabezpečenie niektorých činností na ceste, najmä na údržbu alebo na čistenie cesty, alebo na meranie a na zaistenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Prenosné dopravné značky a prenosné dopravné zariadenia sa smú používať len v nevyhnutne potrebnom čase.
(4)
Policajt alebo vojenský policajt môže použiť prenosné zvislé dopravné značky a prenosné dopravné zariadenia aj bez predchádzajúceho určenia ich použitia príslušným orgánom, ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.15)
§ 63
Riadenie cestnej premávky
(1)
Cestná premávka sa riadi svetelnými signálmi alebo pokynmi policajta.
(2)
V rozsahu ustanovenom osobitným predpisom16) je oprávnený riadiť cestnú premávku aj vojenský policajt. Riadiť cestnú premávku je oprávnený aj vojenský regulovčík.
(3)
Zamestnanec dráhy je oprávnený dávať pokyn na jazdu cez železničné priecestie.
(4)
Podrobnosti o svetelných signáloch a pokynoch policajta, vojenského policajta a vojenského regulovčíka pri riadení cestnej premávky a ich význam ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
§ 64
Oprávnenie na zastavovanie vozidiel
(1)
Dávať pokyny na zastavenie vozidla je oprávnený policajt a vojak v činnej službe vo vojenskej rovnošate s vonkajším označením „POLÍCIA“;17) dávať pokyny na zastavenie vozidla je oprávnená aj iná osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis.18)
(2)
Dávať pokyny na zastavenie vozidla sú ďalej oprávnení:
a)
osoba pribratá na zaistenie bezpečnosti cestnej premávky alebo niektorých jazdných úkonov, ak je to nevyhnutne potrebné,
b)
sprievodca vedených alebo hnaných zvierat, ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky,
c)
vedúci organizovaného útvaru školskej mládeže alebo organizovanej skupiny detí, ktoré nepodliehajú povinnej školskej dochádzke, alebo sprievodca zdravotne postihnutých osôb pri prechádzaní cez vozovku,
d)
pracovník obecnej polície v rovnošate v blízkosti školy alebo predškolského zariadenia pri prechádzaní cez vozovku školskou mládežou alebo deťmi; také oprávnenie má aj iná osoba, ak ju na to poveril okresný dopravný inšpektorát,
e)
účastník dopravnej nehody, ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky,
f)
osoba vykonávajúca práce spojené s údržbou, opravou alebo s výstavbou cesty, ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky,
g)
zamestnanec dráhy v blízkosti železničného priecestia,
h)
zamestnanec prevádzkovateľa verejnej hromadnej dopravy osôb, ak prevádzkové alebo iné závažné dôvody vyžadujú, aby cestujúci pri vystupovaní alebo nastupovaní mimo zastávky vstúpili na vozovku,
i)
vedúci organizovaného pešieho útvaru ozbrojených síl, ozbrojených zborov a ozbrojených bezpečnostných zborov a vojenský regulovčík.
(3)
Znamenie na zastavenie vozidla sa musí dávať včas, zreteľne a s ohľadom na okolnosti cestnej premávky, aby vodič mohol bezpečne zastaviť vozidlo a aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky.
(4)
Podrobnosti o spôsobe zastavovania a o pokynoch dávaných na zastavenie vozidla, ako aj podrobnosti o poverovaní osôb okresným dopravným inšpektorátom na zastavovanie vozidla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
ÔSMA HLAVA
OPRÁVNENIA POLICAJTA PRI DOHĽADE NAD BEZPEČNOSŤOU A PLYNULOSŤOU CESTNEJ PREMÁVKY
§ 65
Všeobecné oprávnenia
(1)
Policajt je oprávnený
a)
zakázať vodičovi jazdu na nevyhnutne potrebný čas alebo mu prikázať smer jazdy, ak to vyžaduje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky,
b)
požadovať predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na prepravu osôb a nákladu a dokladu preukazujúceho splnenie povinnosti podľa osobitného predpisu,18a)
c)
vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu,19) či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo,
d)
kontrolovať technický stav vozidla a úplnosť jeho výstroja a výbavy alebo vyzvať vodiča, aby sa podrobil takejto kontrole, ako aj porovnať údaje uvádzané v osvedčení o evidencii vozidla s údajmi na vozidle,
e)
vyzvať vodiča, aby sa podrobil meraniu okamžitej hmotnosti vozidla,
f)
kontrolovať dodržiavanie bezpečnostných prestávok ustanovených pre vodičov vozidiel osobitnými predpismi.20)
(2)
Oprávnenia policajta podľa odseku 1 písm. a) a b) sa vzťahujú aj na vojaka vo vojenskej rovnošate s vonkajším označením „POLÍCIA" a na vojenského policajta. Oprávnenia policajta podľa odseku 1 písm. c) a d) sa vzťahujú na vojenského policajta, ak ide o objasňovanie priestupkov, ktoré patria do pôsobnosti Vojenskej polície20a).
(3)
Osoba nemá nárok na úhradu nákladov, ktoré jej vzniknú v súvislosti s uplatňovaním oprávnení podľa odseku 1 policajtom alebo podľa odseku 2 inou oprávnenou osobou.
(4)
Výnimku z druhej časti tohto zákona, ktorá je v cestnej premávke okamžite potrebná, môže povoliť policajt na mieste samom v nevyhnutnej miere a za predpokladu, že sa tým neohrozí bezpečnosť cestnej premávky.
§ 66
Zadržanie vodičského preukazu
(1)
Policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz, ak
a)
vodič hrubým spôsobom poruší tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho vykonanie a ak tým bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky alebo spôsobí dopravnú nehodu,
b)
spôsobilosť vodiča viesť motorové vozidlo je znížená požitím alkoholického nápoja, užitím inej návykovej látky alebo liekov alebo úrazom, či chorobou tak, že by jeho ďalšou jazdou bola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky,
c)
vodič odmietne na jeho výzvu podrobiť sa dychovej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom, inou návykovou látkou alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo,
d)
možno dôvodne predpokladať, že okresný úrad odoberie vodičovi vodičské oprávnenie pre stratu spôsobilosti viesť motorové vozidlá,
e)
sa vodič nepodrobil ustanovenej lekárskej prehliadke, psychologickému vyšetreniu alebo nariadenému preskúšaniu z odbornej spôsobilosti alebo ak o tom nepredložil ustanovený doklad,
f)
má vodič súdom21) uložené ochranné liečenie alebo súdom22) alebo iným príslušným orgánom23) uložený zákaz viesť motorové vozidlo,
g)
uplynula lehota jeho platnosti,
h)
možno dôvodne predpokladať, že okresný úrad rozhodne o jeho neplatnosti.
(2)
Policajt vydá o zadržaní vodičského preukazu potvrdenie.
(3)
Policajt je povinný zadržaný vodičský preukaz bezodkladne odovzdať príslušnému okresnému úradu.
(4)
Okresný úrad vydá o vodičskom preukaze zadržanom podľa odseku 1 písm. a) až e) do 15 dní odo dňa zadržania rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, ak dôvody, pre ktoré bol zadržaný, trvajú alebo ak možno dôvodne predpokladať, že súd22) alebo iný príslušný orgán23) uloží zákaz viesť motorové vozidlo; inak zadržaný vodičský preukaz bezodkladne vráti.
(5)
Ak tomu nebránia zákonné dôvody, okresný úrad vydá za vodičský preukaz zadržaný podľa odseku 1 písm. g) a h) nový vodičský preukaz.
(6)
Všetky orgány, ktoré konajú vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu, sú povinné v každom štádiu konania skúmať, či dôvody zadržania vodičského preukazu trvajú. Ak dôvody zadržania pominú, musí sa vodičský preukaz vodičovi bezodkladne vrátiť.
(7)
Vodičský preukaz je oprávnený zadržať aj vojenský policajt za podmienok uvedených v odseku 1, ak ide o osoby, ktorých priestupky môže objasňovať Vojenská polícia.20a) Povinnosti policajta podľa odsekov 2 a 3 sa vzťahujú aj na vojenského policajta.
§ 67
Zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla
(1)
Policajt je oprávnený zadržať osvedčenie o evidencii vozidla (ďalej len „osvedčenie“), ak
a)
technický stav vozidla nezodpovedá ustanoveným podmienkam,
b)
vozidlo nebolo v určenej lehote pristavené na kontrolu technického stavu,
c)
je na vozidle nečitateľná alebo poškodená tabuľka s evidenčným číslom alebo
d)
je podozrenie, že v ňom boli neoprávnene urobené zmeny alebo že je neplatné.
(2)
Policajt môže za podmienok ustanovených v odseku 1 zadržať aj tabuľku s evidenčným číslom.
(3)
Policajt vydá o zadržaní osvedčenia a o zadržaní tabuľky s evidenčným číslom potvrdenie.
(4)
Policajt je povinný bezodkladne odovzdať zadržané osvedčenie a zadržanú tabuľku s evidenčným číslom príslušnému okresnému dopravnému inšpektorátu.
(5)
Ak dôvody zadržania osvedčenia pominú, okresný dopravný inšpektorát ho bezodkladne vráti spolu s tabuľkou s evidenčným číslom, ak bola zadržaná aj tabuľka.
(6)
Ak dôvody zadržania osvedčenia podľa odseku 1 písm. a) a b) nepominú ani do 30 dní odo dňa jeho zadržania, okresný dopravný inšpektorát to oznámi obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie (ďalej len „obvodný úrad dopravy") oprávnenému rozhodnúť o vyradení vozidla z cestnej premávky.
(7)
Ak tomu nebránia zákonné dôvody, okresný dopravný inšpektorát vydá za osvedčenie zadržané podľa odseku 1 písm. d) nové osvedčenie. Ak s osvedčením bola zadržaná aj tabuľka s evidenčným číslom podľa odseku 1 písm. c), okresný dopravný inšpektorát vydá aj novú tabuľku s evidenčným číslom.
TRETIA ČASŤ
VEDENIE VOZIDIEL
PRVÁ HLAVA
VEDENIE MOTOROVÝCH VOZIDIEL
Prvý oddiel
Vodičské oprávnenie
§ 68
(1)
Motorové vozidlo smie viesť len držiteľ vodičského oprávnenia, ktorého rozsah oprávňuje na vedenie takého motorového vozidla.
(2)
Bez príslušného vodičského oprávnenia smie viesť motorové vozidlo len ten, kto sa ho učí viesť v súlade s právnymi predpismi alebo kto sa podrobuje skúške z jeho vedenia, a to len pod dozorom osoby oprávnenej vykonávať výcvik, ktorá má v takých prípadoch primerane povinnosti vodiča motorového vozidla.
(3)
Vodičské oprávnenie sa udelí žiadateľovi, ktorý
a)
dosiahol ustanovený vek, potrebný na vedenie motorových vozidiel príslušnej skupiny a podskupiny,
b)
má trvalý pobyt24) na území Slovenskej republiky; trvalým pobytom sa na účely tohto zákona s výnimkou § 83 rozumie aj prechodný pobyt občana Slovenskej republiky trvale žijúceho v cudzine25) a prechodný pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky,26)
c)
je zdravotne spôsobilý viesť motorové vozidlo (ďalej len „zdravotná spôsobilosť“),
d)
sa podrobil ustanovenej príprave,
e)
preukázal na skúške odbornú spôsobilosť viesť motorové vozidlo (ďalej len „odborná spôsobilosť“),
f)
splnil ďalšie podmienky ustanovené na vedenie niektorých skupín a podskupín alebo druhov motorových vozidiel.
(4)
Žiadateľ o udelenie vodičského oprávnenia je povinný predložiť doklady preukazujúce splnenie ustanovených podmienok na udelenie vodičského oprávnenia, preukázať svoju totožnosť a vyplniť príslušné tlačivá, ak sú na tento účel zavedené; je tiež povinný podrobiť sa nasnímaniu podoby na účel vydania vodičského preukazu.
(5)
O udelení vodičského oprávnenia rozhoduje okresný úrad, kde žiadateľ o vodičské oprávnenie skladá skúšky z odbornej spôsobilosti.
(6)
Okresný úrad obmedzí rozsah udeľovaného vodičského oprávnenia za podmienok ustanovených v § 76 ods. 1; môže rozhodnúť aj o povinnosti držiteľa takého vodičského oprávnenia podrobiť sa v určených lehotách lekárskym prehliadkam a psychologickým vyšetreniam.
(7)
Okresný úrad neudelí oprávnenie viesť motorové vozidlá tomu, komu súd alebo iný príslušný orgán uložil zákaz viesť motorové vozidlo.
(8)
Všeobecne záväzný právny predpis ustanoví
a)
rozdelenie motorových vozidiel do jednotlivých skupín a podskupín,
b)
rozsah a podmienky platnosti udeleného vodičského oprávnenia pre jednotlivé skupiny a podskupiny alebo druhy motorových vozidiel,
c)
podmienky predchádzajúceho držania vodičského oprávnenia a praxe vo vedení motorových vozidiel na udelenie vodičského oprávnenia viesť niektoré skupiny a podskupiny alebo druhy motorových vozidiel,
d)
podmienky rozšírenia rozsahu vodičského oprávnenia.
Druhý oddiel
Žiadateľ o vodičské oprávnenie
§ 69
Vek
(1)
Vodičské oprávnenie sa môže udeliť osobe staršej ako 18 rokov.
(2)
Vodičské oprávnenie na vedenie motorových vozidiel, ktoré majú okrem miesta pre vodiča viac ako osem miest na sedenie, sa môže udeliť osobe staršej ako 21 rokov.
(3)
Vodičské oprávnenie na vedenie niektorých skupín, podskupín a druhov motorových vozidiel sa môže udeliť aj osobe staršej ako 15 rokov, alebo ak je taká osoba zdravotne postihnutá. Osobe, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sa vodičské oprávnenie môže udeliť len s písomným súhlasom jej zákonného zástupcu.
(4)
Vek na udelenie vodičského oprávnenia na jednotlivé skupiny a podskupiny alebo na druhy motorových vozidiel ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
§ 70
Zdravotná spôsobilosť
(1)
Zdravotná spôsobilosť sa zisťuje
a)
lekárskou prehliadkou a
b)
psychologickým vyšetrením, ak ide o vedenie motorových vozidiel, ktoré majú okrem miesta pre vodiča viac ako osem miest na sedenie.
(2)
Zdravotná spôsobilosť sa preukazuje dokladom o lekárskej prehliadke a dokladom o psychologickom vyšetrení.
(3)
Zdravotne nespôsobilý je ten, kto podľa záverov lekárskej prehliadky alebo psychologického vyšetrenia nie je spôsobilý viesť motorové vozidlo, a to ani osobitne technicky upravené, a ten, komu súd uložil ochranné liečenie.
(4)
Podrobnosti o zdravotnej spôsobilosti, lekárskych prehliadkach a psychologických vyšetreniach, ako aj ich rozsah ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
§ 71
Odborná spôsobilosť
(1)
Odborná spôsobilosť žiadateľa o vodičské oprávnenie sa zisťuje skúškou z
a)
predpisov o cestnej premávke,
b)
náuky o vozidlách a ich údržbe,
c)
vedenia motorových vozidiel.
(2)
Skúšky z odbornej spôsobilosti sa vykonávajú pred osobami poverenými ministerstvom vnútra.
(3)
Na skúšky z odbornej spôsobilosti žiadateľa o vodičské oprávnenie prihlasuje výcvikové zariadenie, v ktorom sa žiadateľ podrobil ustanovenej príprave, na okresnom úrade príslušnom podľa sídla výcvikového zariadenia.
(4)
Výcvikové zariadenie, ktoré prihlasuje žiadateľa o vodičské oprávnenie na skúšky z odbornej spôsobilosti, je povinné na vykonanie skúšok, a to aj opakovaných, na vlastné náklady zabezpečiť osobu oprávnenú vykonávať výcvik na vykonanie skúšky z vedenia motorových vozidiel, poskytnúť ustanovené cvičné vozidlo aj s pohonnými látkami a podľa požiadavky okresného úradu aj potrebné učebné pomôcky, prostriedky a priestory.
(5)
Ak sa pri rozšírení rozsahu vodičského oprávnenia vykonávajú skúšky z odbornej spôsobilosti bez predchádzajúceho podrobenia sa príprave vo výcvikovom zariadení, povinnosť výcvikového zariadenia podľa odseku 4 má osoba, ktorá skladá skúšky.
(6)
Žiadateľ o vodičské oprávnenie sa musí podrobiť všetkým skúškam z odbornej spôsobilosti.
(7)
Odborne nespôsobilý je ten, kto nezložil čo len jednu skúšku z odbornej spôsobilosti.
(8)
Podrobnosti o vykonávaní skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie a o ich rozsahu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
Tretí oddiel
Vodičské oprávnenie na skúšobnú lehotu
§ 72
Skúšobná lehota
(1)
Prvé vodičské oprávnenie sa udeľuje na skúšobnú lehotu.
(2)
Skúšobná lehota je dva roky a začína plynúť odo dňa vydania vodičského preukazu.
(3)
Ak sa udeľuje nové vodičské oprávnenie alebo ak sa jeho rozsah rozširuje tomu, komu bolo predchádzajúce vodičské oprávnenie udelené alebo jeho rozsah rozšírený ešte pred dovŕšením 18. roku veku, nová dvojročná skúšobná lehota vždy začína plynúť za podmienok ustanovených pre prvé vodičské oprávnenie. Doterajšia skúšobná lehota sa skončí, aj keď ešte neuplynuli dva roky. Táto skúšobná lehota sa nezapočítava do novej skúšobnej lehoty.
(4)
Do skúšobnej lehoty sa nezapočítava čas výkonu zákazu viesť motorové vozidlo, ktoré uložil súd alebo iný príslušný orgán, a čas, po ktorý bol vodičský preukaz zadržaný na základe rozhodnutia okresného úradu.
(5)
Ak bolo počas skúšobnej lehoty odňaté vodičské oprávnenie všetkých udelených skupín a podskupín, nové vodičské oprávnenie sa udeľuje na skúšobnú lehotu v rozsahu zvyšku predchádzajúcej skúšobnej lehoty; ak je tento zvyšok kratší ako jeden mesiac, skúšobná lehota sa neurčí.
§ 73
Odobratie vodičského oprávnenia v skúšobnej lehote
(1)
Ak držiteľ vodičského oprávnenia počas skúšobnej lehoty spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla alebo dva priestupky porušením povinnosti ustanovenej týmto zákonom vodičovi, okresný úrad rozhodne o jeho účasti na doškoľovacom kurze vo výcvikovom zariadení.
(2)
Ak držiteľ vodičského oprávnenia počas skúšobnej lehoty po účasti na doškoľovacom kurze spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla alebo dva priestupky porušením povinnosti ustanovenej týmto zákonom vodičovi, okresný úrad rozhodne o vykonaní skúšky podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c). Držiteľ vodičského oprávnenia je pritom povinný na vykonanie skúšky z vedenia motorových vozidiel zabezpečiť na vlastné náklady osobu oprávnenú vykonávať výcvik a ustanovené cvičné vozidlo s pohonnými látkami.
(3)
Okresný úrad v rozhodnutí podľa odsekov 1 a 2 určí aj lehotu, v ktorej sa má držiteľ vodičského oprávnenia zúčastniť na doškoľovacom kurze, alebo čas a miesto skúšky.
(4)
Držiteľ vodičského oprávnenia na skúšobnú lehotu je povinný o účasti na doškoľovacom kurze podľa odseku 1 predložiť písomné potvrdenie vyhotovené príslušným výcvikovým zariadením okresnému úradu, ktorý vydal rozhodnutie o účasti na doškoľovacom kurze, najneskôr do siedmich dní od jeho skončenia.
(5)
Ak držiteľ vodičského oprávnenia na skúšobnú lehotu bez závažného dôvodu nepredložil potvrdenie o účasti na doškoľovacom kurze, nezúčastnil sa na doškoľovacom kurze alebo na skúškach alebo skúšky ani po ich zopakovaní nezložil, okresný úrad rozhodne o odobratí vodičského oprávnenia.
(6)
Ten, komu bolo odobraté vodičské oprávnenie podľa odseku 5, môže opätovne získať vodičské oprávnenie, len ak splní podmienky ustanovené v § 68 ods. 3 a preukáže zdravotnú spôsobilosť aj dokladom o psychologickom vyšetrení.
(7)
Na vydanie rozhodnutia podľa odsekov 1 až 6 je príslušný okresný úrad podľa miesta trvalého pobytu držiteľa vodičského oprávnenia.
(8)
Pri odobratí vodičského oprávnenia podľa § 76 sa postup podľa odsekov 1 a 2 uplatní až po jeho vrátení. To neplatí, ak sa takéto vodičské oprávnenie vráti po predchádzajúcom podrobení sa skúške z predpisov o cestnej premávke a z vedenia motorových vozidiel.
(9)
Postup podľa odsekov 1 až 8 sa uplatní aj po skončení predchádzajúcej skúšobnej lehoty podľa § 72 ods. 3.
(10)
Podrobnosti o vykonávaní skúšky podľa odseku 2 držiteľov vodičského oprávnenia na skúšobnú lehotu z predpisov o cestnej premávke a z vedenia motorových vozidiel a jej rozsah ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
Štvrtý oddiel
Držiteľ vodičského oprávnenia
§ 74
Lekárske prehliadky a psychologické vyšetrenia
(1)
Vymedzený okruh držiteľov vodičského oprávnenia je povinný podrobiť sa pravidelným lekárskym prehliadkam a psychologickým vyšetreniam s cieľom zistiť, či sa ich zdravotná spôsobilosť nezmenila.
(2)
Držiteľ vodičského oprávnenia preukáže, že sa podrobil lekárskej prehliadke a psychologickému vyšetreniu podľa odseku 1, § 68 ods. 6 a § 76 ods. 1 druhá veta, dokladom, ktorý musí mať pri vedení motorového vozidla pri sebe.
(3)
Ak sa lekárskou prehliadkou alebo psychologickým vyšetrením podľa odseku 1 zistilo, že držiteľ vodičského oprávnenia je zdravotne nespôsobilý viesť motorové vozidlo alebo je spôsobilý viesť len niektoré motorové vozidlá, alebo len motorové vozidlá osobitne technicky upravené, je ten, kto taký záver urobil, povinný o tom bezodkladne písomne informovať okresný úrad príslušný podľa miesta trvalého pobytu držiteľa.
(4)
Vymedzený okruh držiteľov vodičského oprávnenia, ktorí sú povinní podrobiť sa pravidelným lekárskym prehliadkam a psychologickým vyšetreniam, ako aj rozsah a lehoty lekárskych prehliadok a psychologických vyšetrení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
§ 75
Preskúmanie zdravotnej spôsobilosti a preskúšanie odbornej spôsobilosti
(1)
Ak možno dôvodne predpokladať, že nastala zmena zdravotnej spôsobilosti držiteľa vodičského oprávnenia, okresný úrad príslušný podľa miesta trvalého pobytu držiteľa vodičského oprávnenia rozhodne, že sa má preskúmať jeho zdravotná spôsobilosť lekárskou prehliadkou alebo psychologickým vyšetrením; určí aj lehotu na ich vykonanie.
(2)
Ak možno dôvodne predpokladať, že nastala zmena odbornej spôsobilosti držiteľa vodičského oprávnenia, okresný úrad príslušný podľa miesta trvalého pobytu držiteľa vodičského oprávnenia rozhodne, že sa má preskúšať jeho odborná spôsobilosť.
(3)
Na preskúmanie zdravotnej spôsobilosti a preskúšanie odbornej spôsobilosti viesť motorové vozidlo sa primerane použijú ustanovenia o zdravotnej spôsobilosti a o odbornej spôsobilosti žiadateľa o vodičské oprávnenie.
§ 76
Obmedzenie rozsahu vodičského oprávnenia a odobratie vodičského oprávnenia
(1)
Ak sa preskúmaním zdravotnej spôsobilosti alebo preskúšaním odbornej spôsobilosti zistilo, že držiteľ vodičského oprávnenia je spôsobilý viesť len niektoré skupiny a podskupiny motorových vozidiel alebo len niektoré motorové vozidlá, alebo len motorové vozidlo osobitne technicky upravené, okresný úrad obmedzí držiteľovi rozsah vodičského oprávnenia tak, aby zodpovedal jeho zistenej spôsobilosti. Okresný úrad môže tiež rozhodnúť, aby sa taký držiteľ vodičského oprávnenia podrobil lekárskej prehliadke alebo psychologickému vyšetreniu v ním určených lehotách.
(2)
Okresný úrad odoberie vodičské oprávnenie tomu, kto
a)
nie je spôsobilý viesť motorové vozidlo pre stratu zdravotnej spôsobilosti podľa dokladu o záveroch lekárskej prehliadky alebo psychologického vyšetrenia alebo kto má súdom uložené ochranné liečenie,
b)
nie je spôsobilý viesť motorové vozidlo pre stratu odbornej spôsobilosti podľa výsledku preskúšania,
c)
sa v ustanovenom rozsahu a v určenej lehote nepodrobil lekárskej prehliadke, psychologickému vyšetreniu, preskúšaniu odbornej spôsobilosti alebo o tom nepredložil ustanovený doklad okresnému úradu.
(3)
Ak sa odoberá vodičské oprávnenie pre stratu odbornej spôsobilosti alebo ak sa jeho rozsah obmedzuje, okresný úrad v rozhodnutí určí rozsah preskúšania odbornej spôsobilosti za podmienok ustanovených v § 75 a podľa výsledkov posledného preskúšania môže určiť aj rozsah predchádzajúceho podrobenia sa príprave vo výcvikovom zariadení pred vrátením vodičského oprávnenia alebo pred obnovením jeho pôvodného rozsahu.
(4)
Ak ten, komu bolo odobraté vodičské oprávnenie alebo bol jeho rozsah obmedzený, preukáže pominutie dôvodov alebo splnenie podmienok určených v rozhodnutí, okresný úrad, ktorý rozhodol o odobratí alebo o obmedzení rozsahu vodičského oprávnenia, vráti vodičské oprávnenie alebo obnoví jeho pôvodný rozsah, ak tomu nebránia zákonné dôvody.
(5)
Ten, komu bolo odobraté vodičské oprávnenie alebo bol jeho rozsah obmedzený na dva roky a dlhšie, je povinný pred jeho vrátením alebo pred obnovením jeho rozsahu sa podrobiť skúške z odbornej spôsobilosti v rozsahu a za podmienok ustanovených pre žiadateľa o vodičské oprávnenie.
(6)
Na rozhodovanie o odobratí vodičského oprávnenia alebo o obmedzení jeho rozsahu je príslušný okresný úrad podľa miesta trvalého pobytu držiteľa vodičského oprávnenia.
Piaty oddiel
Vodičské preukazy
§ 77
Vodičský preukaz
(1)
Vodičský preukaz je verejná listina, ktorou jej držiteľ preukazuje oprávnenie viesť motorové vozidlá v rozsahu v ňom uvedenom.
(2)
Držiteľ vodičského oprávnenia smie viesť motorové vozidlo ustanovenej skupiny alebo podskupiny motorových vozidiel, len ak je držiteľom platného vodičského preukazu, v ktorom je vyznačené oprávnenie na vedenie takej skupiny alebo podskupiny motorových vozidiel a za podmienok v ňom uvedených.
(3)
Držiteľ vodičského oprávnenia je povinný mať platný vodičský preukaz pri vedení motorového vozidla pri sebe.
§ 78
Vydávanie vodičského preukazu
(1)
Vodičský preukaz vydáva a zápisy doň vykonáva okresný úrad.
(2)
Vodičský preukaz vydá okresný úrad, na ktorom žiadateľ o vodičské oprávnenie zložil skúšky z odbornej spôsobilosti.
(3)
Vodičský preukaz obsahuje
a)
meno a priezvisko držiteľa vodičského preukazu, prípadne titul,
b)
dátum a miesto narodenia držiteľa vodičského preukazu,
c)
fotografiu držiteľa vodičského preukazu,
d)
podpis držiteľa vodičského preukazu,
e)
skupiny a podskupiny vodičského oprávnenia, ktoré boli držiteľovi vodičského preukazu udelené, a dátum prvého udelenia vodičského oprávnenia pre každú skupinu a podskupinu vodičského oprávnenia,
f)
dátum vydania vodičského preukazu,
g)
dátum platnosti vodičského preukazu,
h)
názov a sídlo orgánu, ktorý vodičský preukaz vydal,
i)
sériu a číslo vodičského preukazu,
j)
záznamy o obmedzení rozsahu vodičského oprávnenia.
(4)
Držiteľ vodičského oprávnenia môže byť súčasne držiteľom len jedného vodičského preukazu a len jedného medzinárodného vodičského preukazu.
(5)
Nový vodičský preukaz držiteľovi vodičského oprávnenia vydá okresný úrad príslušný podľa miesta jeho trvalého pobytu.
(6)
Ak sa rozšíril rozsah vodičského oprávnenia alebo ak sa vodičské oprávnenie vrátilo, alebo sa obmedzil jeho rozsah, vykoná zápis do vodičského preukazu alebo vydá nový vodičský preukaz, alebo odovzdaný vodičský preukaz vráti ten okresný úrad, ktorý takto rozhodol.
(7)
Podrobnosti o vyhotovení, tvare a rozmeroch vodičského preukazu a o údajoch, ktoré sa v ňom uvádzajú, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
§ 79
Neplatnosť vodičského preukazu
(1)
Vodičský preukaz je neplatný, ak sa skončila jeho platnosť.
(2)
Vodičský preukaz je neplatný aj vtedy, ak
a)
sa v ňom neoprávnene urobili zmeny,
b)
záznamy v ňom nezodpovedajú skutočnosti,
c)
sú v ňom záznamy nečitateľné,
d)
bol zničený, stratený alebo ukradnutý, alebo
e)
jeho držiteľ zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
(3)
Vodičský preukaz sa považuje za neplatný aj v čase, v ktorom má jeho držiteľ súdom uložené ochranné liečenie alebo v ktorom má súdom alebo iným príslušným orgánom uložený zákaz viesť motorové vozidlo.
(4)
Za neplatný sa považuje aj vodičský preukaz, ak vodič nemá pri sebe doklad predpísaný podľa § 74 ods. 2.
§ 80
Povinnosti držiteľa vodičského preukazu
(1)
Držiteľ vodičského preukazu je povinný
a)
chrániť vodičský preukaz pred zničením, poškodením, stratou, ukradnutím alebo pred zneužitím,
b)
oznámiť do siedmich dní zmenu svojho trvalého pobytu alebo iných osobných údajov uvedených vo vodičskom preukaze, alebo podstatnú zmenu svojej podoby okresnému úradu príslušnému podľa miesta trvalého pobytu,
c)
odovzdať neplatný vodičský preukaz do siedmich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ktorým mu bolo odobraté vodičské oprávnenie alebo mu bol obmedzený jeho rozsah, okresnému úradu, ktorý takéto rozhodnutie vydal,
d)
odovzdať neplatný vodičský preukaz do siedmich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým mu súd uložil ochranné liečenie alebo mu súd alebo iný príslušný orgán uložil zákaz viesť motorové vozidlo, okresnému úradu príslušnému podľa miesta trvalého pobytu,
e)
odovzdať neplatný vodičský preukaz na výzvu okresnému úradu,
f)
oznámiť do siedmich dní zničenie, stratu alebo ukradnutie vodičského preukazu okresnému úradu príslušnému podľa miesta trvalého pobytu;
g)
dostaviť sa na vyzvanie okresného úradu v ním určenej lehote na vybavenie záležitostí týkajúcich sa vodičského preukazu,
h)
predložiť okresnému úradu so žiadosťou o vydanie alebo o vrátenie vodičského preukazu doklady preukazujúce splnenie podmienok na jeho vydanie alebo na vrátenie podľa tohto zákona alebo podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného na jeho vykonanie, preukázať svoju totožnosť a vyplniť príslušné tlačivá,
i)
osobne prevziať vodičský preukaz, jeho prevzatie a správnosť údajov potvrdiť svojím podpisom.
(2)
Vodičský preukaz odovzdaný podľa odseku 1 písm. d) preto, že jeho držiteľovi súd alebo iný príslušný orgán uložil zákaz viesť motorové vozidlo, sa vráti, ak o to jeho držiteľ požiada a preukáže, že tento zákaz bol vykonaný. Ak bol zákaz vykonávaný dva roky a dlhšie, vodičský preukaz sa vráti, len ak jeho držiteľ úspešne zloží skúšky z odbornej spôsobilosti v rozsahu a za podmienok ustanovených pre žiadateľa o vodičské oprávnenie.
(3)
Držiteľ vodičského preukazu, ktorému bol za stratený alebo za ukradnutý vodičský preukaz vydaný nový vodičský preukaz a svoj predchádzajúci vodičský preukaz získa späť, je povinný predchádzajúci vodičský preukaz bezodkladne odovzdať okresnému úradu.
§ 81
Nájdený vodičský preukaz
Každý, kto nájde cudzí vodičský preukaz, je povinný ho bezodkladne odovzdať jeho držiteľovi, útvaru Policajného zboru alebo policajtovi.
§ 82
Platnosť vodičského preukazu v cudzine
(1)
Vodičský preukaz vydaný podľa tohto zákona oprávňuje viesť motorové vozidlo aj v cudzine v rozsahu ustanovenom medzinárodnými zmluvami, ak jeho držiteľ vedie motorové vozidlo v štáte, ktorý tento vodičský preukaz uznáva.
(2)
Medzinárodný vodičský preukaz oprávňujúci viesť motorové vozidlo v cudzine je povinný vydať držiteľovi platného vodičského preukazu na vlastnú žiadosť okresný úrad príslušný podľa miesta trvalého pobytu.
(3)
Povinnosti držiteľa vodičského preukazu ustanovené týmto zákonom sa primerane vzťahujú aj na držiteľa medzinárodného vodičského preukazu.
(4)
Podrobnosti o vydávaní medzinárodného vodičského preukazu, jeho platnosti, vyhotovení, tvare, rozmeroch a údajoch v ňom uvádzaných ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
§ 83
Platnosť a výmena vodičského preukazu vydaného v cudzine
(1)
S vodičským preukazom vydaným v cudzine smie jeho držiteľ viesť motorové vozidlo v Slovenskej republike, ak tento zákon neustanovuje inak, len ak
a)
vodičský preukaz bol vydaný štátom Európskych spoločenstiev (ďalej len „vodičský preukaz Európskych spoločenstiev“),
b)
vodičský preukaz bol vydaný cudzím štátom podľa Dohovoru o cestnej premávke (Viedeň 1968) a Dohovoru o cestnej premávke (Ženeva 1949) (ďalej len „vodičský preukaz vydaný cudzím štátom“),
c)
medzinárodný vodičský preukaz bol vydaný cudzím štátom podľa Dohovoru o cestnej premávke (Viedeň 1968), je v dobe vedenia motorového vozidla na území Slovenskej republiky platný a od jeho vydania neuplynuli tri roky,
d)
medzinárodný vodičský preukaz bol vydaný cudzím štátom podľa Dohovoru o cestnej premávke (Ženeva 1949), je v dobe vedenia motorového vozidla na území Slovenskej republiky platný a od jeho vydania neuplynul jeden rok.
(2)
Držiteľ platného vodičského preukazu vydaného cudzím štátom, ktorý má na území Slovenskej republiky prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, je povinný do 30 dní odo dňa udelenia prechodného pobytu alebo trvalého pobytu požiadať okresný dopravný inšpektorát príslušný podľa miesta pobytu o výmenu vodičského preukazu vydaného cudzím štátom za vodičský preukaz vydávaný v Slovenskej republike. Takáto výmena sa zaznamená vo vodičskom preukaze vydanom v Slovenskej republike. Vymenený vodičský preukaz vydaný cudzím štátom okresný dopravný inšpektorát vráti orgánu štátu, ktorý ho vydal, s uvedením dôvodu jeho vrátenia.
(3)
Držiteľ platného vodičského preukazu Európskych spoločenstiev, ktorý má na území Slovenskej republiky prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, a zdržuje sa na tomto území viac ako 185 dní v kalendárnom roku, môže požiadať okresný dopravný inšpektorát príslušný podľa miesta pobytu o výmenu vodičského preukazu Európskych spoločenstiev za vodičský preukaz vydávaný v Slovenskej republike. Vymenený vodičský preukaz Európskych spoločenstiev okresný dopravný inšpektorát vráti orgánu štátu, ktorý ho vydal, s uvedením dôvodu jeho vrátenia.
(4)
Štátny občan Slovenskej republiky, ktorý je držiteľom platného vodičského preukazu vydaného cudzím štátom alebo vodičského preukazu Európskych spoločenstiev, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, a zdržuje sa na tomto území viac ako 185 dní v kalendárnom roku, je povinný požiadať okresný dopravný inšpektorát príslušný podľa trvalého pobytu o výmenu vodičského preukazu vydaného cudzím štátom alebo vodičského preukazu Európskych spoločenstiev za vodičský preukaz vydávaný v Slovenskej republike. Vymenený vodičský preukaz vydaný cudzím štátom alebo vymenený vodičský preukaz Európskych spoločenstiev okresný dopravný inšpektorát vráti orgánu štátu, ktorý ho vydal, s uvedením dôvodu jeho vrátenia.
(5)
Ak sa vodičský preukaz vydaný cudzím štátom alebo vodičský preukaz Európskych spoločenstiev vymenil za vodičský preukaz vydávaný v Slovenskej republike, do skúšobnej lehoty sa započíta lehota, ktorá uplynula od vydania vodičského preukazu v cudzine. Ak by takto určená skúšobná lehota bola kratšia ako jeden mesiac, ustanovenia o vodičskom oprávnení sa na skúšobnú lehotu nepoužijú.
(6)
Žiadosť o výmenu vodičského preukazu musí mať písomnú formu a musí byť v nej uvedené
a)
meno a priezvisko žiadateľa, prípadne titul,
b)
dátum a miesto narodenia a rodné číslo žiadateľa, ak mu bolo pridelené,
c)
adresa prechodného pobytu alebo trvalého pobytu žiadateľa na území Slovenskej republiky, ak žiadateľ nepreukáže, že sa na území Slovenskej republiky pripravuje na výkon povolania po dobu najmenej šiestich mesiacov,
(7)
K žiadosti o výmenu vodičského preukazu podľa odseku 6 musí byť predložený platný doklad totožnosti žiadateľa a vodičský preukaz vydaný cudzím štátom alebo vodičský preukaz Európskych spoločenstiev; žiadateľ o výmenu vodičského preukazu je povinný podrobiť sa nasnímaniu podoby na účel vydania vodičského preukazu.
(8)
Vodičský preukaz vydaný cudzím štátom alebo vodičský preukaz Európskych spoločenstiev, ktorého držiteľom je osoba, ktorá je prihlásená na prechodný pobyt alebo trvalý pobyt v Slovenskej republike, je neplatný, ak jeho držiteľ nepožiadal o výmenu podľa odsekov 2 a 4. Neplatný je aj vodičský preukaz vydaný cudzím štátom alebo vodičský preukaz Európskych spoločenstiev, v ktorom je zaznamenané, že jeho držiteľovi bol uložený zákaz viesť motorové vozidlo. Neplatný vodičský preukaz podľa prvej a druhej vety nemožno vymeniť za vodičský preukaz vydaný v Slovenskej republike.
DRUHÁ HLAVA
OPRÁVNENIE NA VEDENIE ELEKTRIČKY A TROLEJBUSU
§ 84
(1)
Oprávnením na vedenie električky alebo trolejbusu sa podľa tohto zákona rozumie vodičské oprávnenie a osobitné oprávnenie vodiča električky alebo trolejbusu podľa osobitného predpisu.27)
(2)
Rozhodnúť o odobratí vodičského oprávnenia a osobitného oprávnenia vodiča električky alebo trolejbusu môže ten, kto také oprávnenie vydal.
ŠTVRTÁ ČASŤ
DOPRAVNÉ EVIDENCIE A EVIDOVANIE VOZIDIEL
PRVÁ HLAVA
DOPRAVNÉ EVIDENCIE
§ 85
Druhy dopravných evidencií
(1)
Dopravné evidencie podľa tohto zákona sú:
a)
evidencia vodičov a osôb, ktoré nie sú držiteľmi vodičského preukazu a dopustili sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
b)
evidencia vozidiel,
c)
evidencia dopravných nehôd.
(2)
Dopravné evidencie sú informačné systémy, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis.28)
(3)
V dopravných evidenciách podľa odseku 1 sa o osobách vedú tieto osobné údaje:
a)
meno, priezvisko, prípadne titul,
b)
dátum a miesto narodenia,
c)
rodné číslo,
d)
adresa trvalého pobytu.
(4)
Podrobnosti o vedení dopravných evidencií podľa odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
§ 86
Poskytovanie informácií z dopravných evidencií
(1)
Informácia z dopravných evidencií sa poskytne štátnym orgánom, obciam, fyzickým osobám, fyzickým osobám oprávneným na podnikanie a právnickým osobám v rozsahu a za podmienok ustanovených v odsekoch 2 až 10.
(2)
Informácia z dopravných evidencií sa v potrebnom rozsahu poskytne orgánom štátnej správy v súvislosti s plnením úloh podľa § 113 a v požadovanom rozsahu aj Slovenskej informačnej službe29) a Vojenskému spravodajstvu.30) Iným štátnym orgánom a obciam sa poskytne písomná informácia z dopravných evidencií v rozsahu potrebnom na plnenie ich úloh ustanovených v tomto zákone alebo v inom predpise31) na základe odôvodnenej písomnej žiadosti.
(3)
Fyzickej osobe, fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie alebo právnickej osobe sa poskytne v požadovanom rozsahu písomná správa o informáciách, ktoré sa o nej uchovávajú v niektorej z dopravných evidencií, na základe písomnej žiadosti.
(4)
Fyzickej osobe, fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie alebo právnickej osobe sa poskytne písomná informácia z evidencie vozidiel o mene, priezvisku a trvalom pobyte alebo o názve a sídle držiteľa vozidla na základe odôvodnenej písomnej žiadosti, ak s tým vopred vysloví súhlas ten, koho sa informácia týka.
(5)
Žiadosť o informáciu sa podáva na okresnom dopravnom inšpektoráte príslušnom podľa miesta trvalého pobytu alebo sídla fyzickej osoby, fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie alebo právnickej osoby, ktorej sa informácia týka.
(6)
Fyzickej osobe, fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie alebo právnickej osobe môže ministerstvo vnútra, krajský dopravný inšpektorát alebo okresný dopravný inšpektorát poskytnúť z dopravných evidencií písomnú informáciu, ktorá neobsahuje osobné údaje; pritom môžu jej poskytnutie podmieniť aj úhradou nákladov, ktoré im v súvislosti s poskytnutím informácie vzniknú.
(7)
Informácia z dopravných evidencií sa poskytne aj vtedy, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(8)
Informácia z dopravných evidencií, ktorej obsah je predmetom štátneho tajomstva alebo služobného tajomstva, sa môže poskytnúť len za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.32)
(9)
Fyzická osoba, fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorej sa informácia obsahujúca osobné údaje z dopravnej evidencie poskytla, smie takú informáciu použiť len na účely, na ktoré ju žiadala, a musí zabezpečiť jej ochranu pred zneužitím a pred jej sprístupnením neoprávnenej osobe.
(10)
Informácie z evidencie vozidiel a z evidencie dopravných nehôd sa v rozsahu podľa odsekov 11 a 12 poskytujú najmenej raz za mesiac Slovenskej kancelárii poisťovateľov v súvislosti s plnením jej úloh podľa osobitného zákona,18a) a to aj bez predchádzajúceho súhlasu osoby, ktorej sa taká informácia týka. Také informácie možno Slovenskej kancelárii poisťovateľov poskytnúť v elektronickej forme.
(11)
Informácie z evidencie vozidiel sa poskytujú Slovenskej kancelárii poisťovateľov v tomto rozsahu:
a)
meno a priezvisko alebo obchodné meno, adresa trvalého pobytu alebo sídla, rodné číslo alebo identifikačné číslo držiteľa vozidla a vlastníka vozidla,
b)
pridelené evidenčné číslo, továrenská značka, typ, rok výroby, farba vozidla, evidenčné číslo technického preukazu vozidla a osvedčenie o evidencii vozidla.
(12)
Informácie z evidencie dopravných nehôd sa poskytujú Slovenskej kancelárii poisťovateľov v tomto rozsahu:
a)
meno a priezvisko alebo obchodné meno, adresa trvalého pobytu alebo sídla, rodné číslo alebo identifikačné číslo držiteľa vozidla a vlastníka vozidla,
b)
meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo alebo dátum narodenia účastníka dopravnej nehody,
c)
údaj o požití alkoholických nápojov alebo užití iných návykových látok vodičmi vozidiel, ktorí sa zúčastnili na dopravnej nehode,
d)
údaje podľa odseku 11 písm. b),
e)
dátum, čas, miesto, opis priebehu, príčin a následkov dopravnej nehody,
f)
obchodné meno poisťovateľa vozidla a číslo potvrdenia o poistení zodpovednosti, číslo potvrdenia o hraničnom poistení alebo číslo zelenej karty,
g)
útvar Policajného zboru, ktorý dopravnú nehodu vyšetroval, a číslo pod ktorým bola vec zaevidovaná.
§ 87
Poskytovanie informácií pre dopravné evidencie
Orgány, ktoré
a)
uložili osobe trest zákazu činnosti22) alebo sankciu zákazu činnosti24) spočívajúce v zákaze viesť motorové vozidlá,
b)
uložili ochranné liečenie21) alebo
c)
rozhodli o vine za spáchaný priestupok v súvislosti s porušením povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo o vine za trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla,
sú povinné túto skutočnosť oznámiť okresnému úradu príslušnému podľa miesta trvalého pobytu osoby, ktorej sa to týka, a to najneskôr do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v takej veci.
DRUHÁ HLAVA
EVIDOVANIE VOZIDIEL
Prihlasovanie vozidiel do evidencie
§ 88
(1)
Všetky vozidlá, o ktorých orgán schvaľujúci technickú spôsobilosť vozidla alebo typ vozidla rozhodol, že musia byť evidované a opatrené evidenčným číslom, sa musia prihlásiť do evidencie na okresnom dopravnom inšpektoráte príslušnom podľa miesta trvalého pobytu alebo podľa sídla držiteľa vozidla.
(2)
Vozidlo, ktoré doteraz nebolo prihlásené do evidencie podľa odseku 1, je vlastník vozidla povinný osobne prihlásiť, a to do siedmich dní po jeho nadobudnutí; pritom uvedie, kto má byť zapísaný v dokladoch vozidla ako držiteľ vozidla.
(3)
Ak osoba uvedená vlastníkom podľa odseku 2 nie je totožná s vlastníkom vozidla, vlastník vozidla je povinný do siedmich dní sa dostaviť na okresný dopravný inšpektorát aj s touto osobou. Inak sa v dokladoch vozidla ako držiteľ vozidla zapíše jeho vlastník. Ak je vlastníkom vozidla fyzická osoba, ktorá nespĺňa podmienky ustanovené pre držiteľa vozidla v odseku 4, ako držiteľ vozidla sa zapíše zákonný zástupca vlastníka.
(4)
Držiteľom vozidla smie byť len fyzická osoba staršia ako 15 rokov, ktorá je spôsobilá na právne úkony, alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, alebo právnická osoba, alebo jej organizačná zložka, ktorej vedúci je podľa osobitného predpisu33) oprávnený robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto zložky. Ako držiteľ vozidla smie byť v dokladoch vozidla zapísaná len jedna osoba.
(5)
Okresný dopravný inšpektorát pridelí vozidlu evidenčné číslo; prihlásenie vozidla zaznamená do technického preukazu vozidla a držiteľovi vozidla uvedenému vlastníkom vozidla podľa odseku 2 vydá osvedčenie a tabuľku s evidenčným číslom (ďalej len „evidenčný úkon“), ak tomu nebránia zákonné dôvody.
(6)
Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na novovyrobené vozidlá, ktoré sú určené na predaj a ktorých vlastníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie a ktorých výroba alebo predaj je predmetom podnikateľskej činnosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie.
§ 88a
Okresný dopravný inšpektorát prihlási motorové vozidlo, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa osobitného predpisu,18a) do evidencie vozidiel alebo vykoná zmenu v evidencii vozidiel len po predložení dokladu podľa osobitného predpisu.18a)
§ 89
(1)
Vlastník vozidla a držiteľ vozidla uvedený vlastníkom vozidla podľa § 88 ods. 2 sú povinní predložiť na okresnom dopravnom inšpektoráte technický preukaz vozidla, doklady preukazujúce splnenie podmienok na vykonanie evidenčných úkonov ustanovených v § 88 a 88a, preukázať svoju totožnosť, vyplniť príslušné tlačivá, ako aj umožniť porovnanie údajov uvádzaných v technickom preukaze vozidla s údajmi priamo na vozidle.
(2)
Vlastník vozidla je povinný hodnovernými dokladmi preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla a plnenie s tým súvisiacich povinností ustanovených osobitným predpisom.34) Na základe týchto dokladov okresný dopravný inšpektorát zapíše vlastníka do dokladov vozidla.
(3)
Ak je vozidlo v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, okresný dopravný inšpektorát nemá povinnosť skúmať, či má vlastník vozidla súhlas ostatných spoluvlastníkov na vykonanie úkonov súvisiacich s prihlásením vozidla do evidencie vozidiel.
(4)
Iná osoba môže za vlastníka alebo za držiteľa vozidla uvedeného vlastníkom podľa § 88 ods. 2 konať, len ak jej bolo udelené písomné splnomocnenie s úradne overeným podpisom vlastníka alebo držiteľa, alebo na základe úradného rozhodnutia.
§ 90
Zmeny v evidencii vozidiel
(1)
Držiteľ vozidla je povinný osobne oznámiť na okresnom dopravnom inšpektoráte, kde je jeho vozidlo evidované,
a)
prevod držby vozidla na inú osobu,
b)
zmeny vykonané na vozidle, ak tým nastala zmena alebo ak je potrebná zmena alebo doplnenie údajov zapisovaných v technickom preukaze vozidla,
c)
trvalú zmenu farby alebo farebného vyhotovenia,
d)
krádež vozidla,
a to do siedmich dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Zmenu podľa písmena a) zapíše okresný dopravný inšpektorát len so súhlasom vlastníka vozidla alebo na základe úradného rozhodnutia.
(2)
Držiteľ vozidla je povinný osobne oznámiť zmenu svojho trvalého pobytu alebo sídla v lehote ustanovenej v odseku 1, a to na okresnom dopravnom inšpektoráte v mieste svojho nového trvalého pobytu alebo sídla.
(3)
Držiteľ vozidla pri oznámení zmeny podľa odsekov 1 a 2 a podľa § 88a je povinný na vykonanie evidenčných úkonov predložiť technický preukaz vozidla, osvedčenie, doklad o vykonaní kontroly podľa § 107 ods. 1 a ďalšie doklady preukazujúce splnenie podmienok podľa odsekov 1 a 2 a podľa § 88a, preukázať svoju totožnosť, vyplniť príslušné tlačivo a umožniť porovnanie údajov uvádzaných v dokladoch vozidla s údajmi priamo na vozidle.
(4)
Držiteľ vozidla je povinný pri oznámení prevodu držby vozidla podľa odseku 1 písm. a) uviesť potrebné údaje o osobe, ktorú okresný dopravný inšpektorát zapíše do technického preukazu vozidla.
(5)
Osoba, na ktorú sa držba vozidla previedla podľa odseku 1 písm. a), je povinná osobne požiadať, aby bola zapísaná do dokladov vozidla ako jeho držiteľ, a to do 14 dní odo dňa, keď sa na ňu vozidlo previedlo, na okresnom dopravnom inšpektoráte príslušnom podľa miesta svojho trvalého pobytu alebo sídla. Pritom je povinná na vykonanie evidenčných úkonov predložiť technický preukaz vozidla so zápisom, ktorý vykonal okresný dopravný inšpektorát o oznámení zmeny, osvedčenie, doklad o vykonaní kontroly podľa § 107 ods. 1 a ďalšie doklady preukazujúce splnenie podmienok podľa § 88 ods. 4 a podľa § 88a, ako aj umožniť porovnanie údajov uvádzaných v dokladoch vozidla s údajmi priamo na vozidle.
(6)
Na zmenu v evidencii vozidiel sa primerane použijú ustanovenia § 88 ods. 4 a 5 a § 89 ods. 2 a 4.
(7)
Ak okresný dopravný inšpektorát nevykonal všetky evidenčné úkony, práva a povinnosti držiteľa vozidla má jeho doterajší držiteľ.
(8)
Okresný dopravný inšpektorát vykoná zmenu držiteľa vozidla, ak o to požiada vlastník vozidla. Povinnosti podľa odsekov 3 a 4 plní vlastník vozidla.
(9)
Okresný dopravný inšpektorát nevykoná zmenu držiteľa vozidla a zmenu údajov o vlastníkovi vozidla, ak je proti vlastníkovi vedené exekučné konanie34a) alebo výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.35)
Vyraďovanie vozidiel z evidencie
§ 91
(1)
Okresný dopravný inšpektorát, ktorý vozidlo eviduje, vyradí vozidlo z evidencie, ak o to jeho držiteľ požiada.
(2)
Držiteľ vozidla je pri vyradení vozidla z evidencie povinný vyplniť príslušné tlačivá a odovzdať technický preukaz vozidla, osvedčenie, tabuľku s evidenčným číslom a potvrdenie alebo čestné vyhlásenie podľa osobitného predpisu.35a) Držiteľ vozidla vyradeného z evidencie je povinný na vlastné náklady zabezpečiť odstránenie takého vozidla z cesty alebo z iného verejného priestranstva do 30 dní odo dňa jeho vyradenia z evidencie. Ak to neurobí, zabezpečí odstránenie vozidla správca cesty na náklady držiteľa vozidla.
(3)
Vozidlo, ktoré bolo vyradené z evidencie, smie byť znova prihlásené do evidencie vozidiel, len ak sa opätovne schválila jeho technická spôsobilosť.
(4)
O vyradení vozidla z evidencie vydá okresný dopravný inšpektorát jeho držiteľovi písomné potvrdenie.
(5)
Ak o vyradenie vozidla z evidencie nemôže požiadať držiteľ vozidla, okresný dopravný inšpektorát podľa odseku 1 vyradí vozidlo z evidencie, ak o to požiada vlastník vozidla. Povinnosti podľa odseku 2 plní vlastník vozidla.
§ 92
Okresný dopravný inšpektorát, ktorý vozidlo eviduje, vyradí vozidlo z evidencie, ak o jeho trvalom vyradení z cestnej premávky rozhodol obvodný úrad dopravy.
§ 93
Osvedčenie o evidencii vozidla
(1)
Osvedčenie vydáva a zápisy v ňom vykonáva len okresný dopravný inšpektorát, kde je vozidlo evidované. Osvedčenie je verejná listina.
(2)
Vodič je povinný mať osvedčenie pri vedení vozidla vždy pri sebe.
(3)
Držiteľ vozidla je povinný na výzvu okresného dopravného inšpektorátu v ním určenej lehote predložiť osvedčenie spolu s technickým preukazom vozidla a ďalšími potrebnými dokladmi. Držiteľ takého vozidla je povinný v záležitosti súvisiacej s osvedčením vyplniť aj príslušné tlačivá.
(4)
Držiteľ vozidla je povinný chrániť osvedčenie pred zničením, poškodením, stratou, ukradnutím alebo pred zneužitím. Stratu alebo ukradnutie osvedčenia je povinný bezodkladne oznámiť najbližšiemu útvaru Policajného zboru.
(5)
Osvedčenie sa nesmie uschovávať vo vozidle, ak sa v ňom jeho vodič nezdržuje.
(6)
Bez platného osvedčenia sa vozidlo nesmie používať na premávku na cestách.
(7)
Osvedčenie je neplatné, ak
a)
sa skončila jeho platnosť,
b)
sa v ňom neoprávnene urobili zmeny,
c)
záznamy v ňom nezodpovedajú skutočnosti,
d)
je také poškodené, že sú v ňom nečitateľné záznamy,
e)
bolo zničené, stratené alebo ukradnuté,
f)
bolo vozidlo ukradnuté.
(8)
Držiteľ vozidla, ktorému bolo vydané nové osvedčenie za stratené alebo za ukradnuté osvedčenie a svoje predchádzajúce osvedčenie nájde alebo inak získa späť, je povinný predchádzajúce osvedčenie bezodkladne odovzdať príslušnému okresnému dopravnému inšpektorátu.
(9)
Okresný dopravný inšpektorát je oprávnený odobrať neplatné osvedčenie. Na žiadosť držiteľa vozidla ho bezodkladne vráti alebo vydá nové osvedčenie, ak pominuli dôvody neplatnosti osvedčenia a ak tomu nebránia zákonné dôvody.
(10)
Každý, kto nájde cudzie osvedčenie, je povinný ho bezodkladne odovzdať útvaru Policajného zboru alebo policajtovi.
(11)
Podrobnosti o vyhotovení, tvare a rozmeroch osvedčenia a o údajoch uvádzaných v osvedčení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
§ 94
Evidenčné číslo
(1)
Každé vozidlo podliehajúce evidencii musí mať pridelené evidenčné číslo.
(2)
Evidenčné číslo pridelí a tabuľku s evidenčným číslom vydá okresný dopravný inšpektorát, kde držiteľ vozidla prihlasuje vozidlo do evidencie vozidiel.
(3)
Držiteľ vozidla je povinný vydanú tabuľku s evidenčným číslom bezodkladne pripevniť na vozidlo.
(4)
Bez pripevnenej tabuľky s prideleným evidenčným číslom alebo s nečitateľnou alebo poškodenou tabuľkou sa vozidlo nesmie používať v cestnej premávke ani nechať stáť na ceste.
(5)
Na tabuľke s evidenčným číslom ani v jej blízkosti na vozidle s výnimkou poznávacej značky Slovenskej republiky nesmú byť umiestnené nijaké nápisy ani označenia, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(6)
Držiteľ vozidla je povinný bezodkladne odovzdať príslušnému okresnému dopravnému inšpektorátu tabuľku s evidenčným číslom, ak bolo vozidlu pridelené nové evidenčné číslo alebo ak je tabuľka s evidenčným číslom nečitateľná alebo poškodená. Stratu alebo ukradnutie tabuľky s evidenčným číslom je držiteľ vozidla povinný bezodkladne oznámiť najbližšiemu útvaru Policajného zboru.
(7)
Nové evidenčné číslo sa vozidlu pridelí a tabuľka s evidenčným číslom sa držiteľovi vydá, ak sa tabuľka s evidenčným číslom stratila alebo bola ukradnutá, ak je tabuľka s evidenčným číslom nečitateľná alebo poškodená alebo ak to ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Nové evidenčné číslo sa môže vozidlu prideliť a tabuľku s evidenčným číslom držiteľovi vydať, ak sa zmenil držiteľ vozidla, trvalý pobyt držiteľa vozidla alebo sídlo držiteľa vozidla.
(8)
Držiteľ vozidla, ktorému bola vydaná nová tabuľka s evidenčným číslom za stratenú alebo za ukradnutú tabuľku s evidenčným číslom a svoju predchádzajúcu tabuľku s evidenčným číslom našiel alebo inak získal späť, je povinný predchádzajúcu tabuľku s evidenčným číslom bezodkladne odovzdať príslušnému okresnému dopravnému inšpektorátu.
(9)
Každý, kto nájde tabuľku s evidenčným číslom, je povinný ju bezodkladne odovzdať útvaru Policajného zboru alebo policajtovi.
(10)
Podrobnosti o evidenčnom čísle, vyhotovení, tvare a rozmeroch tabuľky s evidenčným číslom a o spôsobe a mieste pripevnenia tabuľky s evidenčným číslom na vozidlo ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
(11)
Ministerstvo vnútra môže vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa ustanoví hromadné pridelenie nových evidenčných čísiel alebo hromadná výmena tabuliek s evidenčným číslom.
§ 95
Osobitné evidenčné číslo
(1)
Vozidlu podliehajúcemu evidencii môže byť pridelené osobitné evidenčné číslo, ak je to nevyhnutne potrebné na plnenie pracovných alebo obdobných úloh patriacich do pôsobnosti jeho držiteľa.
(2)
Vodič vozidla opatreného tabuľkou s osobitným evidenčným číslom, ak je to nevyhnutne potrebné na plnenie úloh podľa odseku 1, nie je povinný rešpektovať zákaz vjazdu, zákaz zastavenia ani zákaz státia vyplývajúci z dopravných značiek a z ustanovenia § 60 ods. 2 a 3 o vjazde vozidiel do pešej zóny a o státí v obytnej zóne a pešej zóne. Pritom je povinný dbať na potrebnú opatrnosť a nesmie ohroziť bezpečnosť cestnej premávky.
(3)
Vodič vozidla opatreného tabuľkou s osobitným evidenčným číslom je povinný na výzvu policajta hodnoverným spôsobom preukázať dôvody postupu podľa odseku 2.
§ 96
Zvláštne evidenčné číslo
(1)
Motorové vozidlo alebo jeho prípojné vozidlo, ktoré
a)
nemá schválenú technickú spôsobilosť alebo ak sa táto nezhoduje so schváleným typom,
b)
podlieha evidencii a nemá pridelené evidenčné číslo,
c)
nepodlieha evidencii podľa § 88 ods. 6 alebo
d)
bolo vyradené z evidencie alebo z cestnej premávky,
sa smie použiť v cestnej premávke, len ak má pridelené zvláštne evidenčné číslo, pripevnenú tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom a jeho vodič má pri sebe ustanovené doklady.
(2)
Zvláštne evidenčné číslo môže prideliť a tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom a ustanovené doklady vydať okresný dopravný inšpektorát príslušný podľa miesta trvalého pobytu alebo podľa sídla žiadateľa, alebo podľa miesta, kde bolo vozidlo prevzaté.
§ 97
Spoločné ustanovenia o osobitnom evidenčnom čísle a o zvláštnom evidenčnom čísle
(1)
Na osobitné evidenčné číslo, zvláštne evidenčné číslo a na doklady k nim vydávané sa primerane vzťahujú ustanovenia § 93 a 94.
(2)
Okresný dopravný inšpektorát je oprávnený odobrať tabuľku s osobitným evidenčným číslom alebo tabuľku so zvláštnym evidenčným číslom a osvedčenie o evidencii vozidla, ak ich používanie je v rozpore s týmto zákonom alebo s iným všeobecne záväzných právnym predpisom.
(3)
Podrobnosti o osobitnom evidenčnom čísle a o zvláštnom evidenčnom čísle, okruh vozidiel a subjektov, ktorým sa môže prideliť osobitné evidenčné číslo alebo zvláštne evidenčné číslo, okruh dopravných značiek, ktoré nie je povinný rešpektovať vodič vozidla opatreného tabuľkou s osobitným evidenčným číslom, ako aj podrobnosti o vyhotovení, tvare a rozmeroch tabuľky s osobitným a zvláštnym evidenčným číslom, o spôsobe a mieste jej pripevnenia na vozidlo a o vydávaných dokladoch k nim ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
§ 98
Vozidlo v medzinárodnej cestnej premávke
(1)
Na vozidlo v medzinárodnej cestnej premávke sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje niečo iné.
(2)
Na vozidlo v medzinárodnej cestnej premávke sa vyžadujú a uznávajú doklady o vozidle v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(3)
Vozidlo evidované v Slovenskej republike musí byť počas pobytu v cudzine označené poznávacou značkou Slovenskej republiky; v štáte Európskych spoločenstiev postačuje, ak je na vozidle pripevnená tabuľka s evidenčným číslom, ktorá má na ľavom okraji modrú plochu obsahujúcu 12 žltých hviezdičiek a rozlišovací znak Slovenskej republiky.
(4)
Vozidlo s evidenčným číslom cudzieho štátu musí byť pri premávke na cestách v Slovenskej republike označené poznávacou značkou štátu, v ktorom je evidované, a to v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; to neplatí pre vozidlo evidované v štáte Európskych spoločenstiev, ak je na ňom pripevnená tabuľka s evidenčným číslom, ktorá má na ľavom okraji modrú plochu obsahujúcu 12 žltých hviezdičiek a rozlišovací znak štátu, v ktorom je vozidlo evidované.
(5)
Vozidlá členov cudzích zastupiteľských úradov v Slovenskej republike, ktorí požívajú diplomatické imunity a výsady, alebo vozidlá osôb, ktoré sú im postavené na roveň, môžu mať pri tabuľke s evidenčným číslom vpredu i vzadu ešte oválnu značku s písmenami CD alebo CC.
(6)
Podrobnosti o poznávacej značke Slovenskej republiky a o rozlišovacom znaku Slovenskej republiky, ich vyhotovení, tvare a rozmeroch a o ich umiestnení na vozidle a tabuľke s evidenčným číslom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
PIATA ČASŤ
VÝCVIK VODIČOV A INŠTRUKTOROV
§ 99
Výcvikové zariadenie
(1)
Výcvik žiadateľov o vodičské oprávnenie (ďalej len „výcvik vodičov“) a doškoľovací kurz držiteľov vodičského oprávnenia (ďalej len „doškoľovací kurz vodičov“) možno vykonávať len vo výcvikovom zariadení evidovanom príslušným obvodným úradom dopravy podľa sídla výcvikového zariadenia.
(2)
Výcvik žiadateľov o oprávnenie vykonávať výcvik vodičov (ďalej len „inštruktorské oprávnenie“) a doškoľovací kurz držiteľov inštruktorského oprávnenia (ďalej len „inštruktor“) vykonáva Slovenská komora výcvikových zariadení autoškôl.
(3)
V evidencii výcvikových zariadení (odseky 1 a 2) možno viesť len také výcvikové zariadenia, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
(4)
Základnými podmienkami evidencie výcvikového zariadenia je predloženie zoznamu inštruktorov oprávnených vykonávať výcvik podľa odsekov 1 a 2 a preukázanie vlastníctva alebo nájmu
a)
prevádzkových priestorov, v ktorých sa bude vykonávať výcvik podľa odsekov 1 a 2,
b)
schválených cvičných vozidiel, trenažérov a rádiopovelových zariadení,
c)
schválených učebných pomôcok a prostriedkov používaných pri výučbe teórie a na praktickom výcviku.
(5)
Obvodný úrad dopravy rozhodne o vyradení výcvikového zariadenia z evidencie, ak zaniknú podmienky ustanovené v odseku 4 alebo ak sa opätovne zistí, že
a)
výcvik podľa odsekov 1 a 2 sa nevykonáva v súlade s učebnou osnovou,
b)
pri výcviku sa používajú neschválené učebné pomôcky a prostriedky podľa odseku 4 písm. c),
c)
výcvik nevykonáva inštruktor alebo sa na výcviku zúčastnili neoprávnené osoby,
d)
písomná dokumentácia výcviku podľa odsekov 1 a 2 sa nevedie ustanoveným spôsobom.
(6)
Podrobné podmienky, ktoré musí splniť výcvikové zariadenie, podmienky rozsahu výcviku vodičov a doškoľovacieho kurzu vodičov, výcviku žiadateľov o inštruktorské oprávnenie doškoľovacieho kurzu inštruktorov, podmienky evidencie, podmienky vybavenia výcvikového zariadenia a vedenia písomnej dokumentácie o výcviku podľa odsekov 1 a 2 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
§ 100
Inštruktor
(1)
Inštruktorom môže byť len osoba staršia ako 23 rokov, ktorá má príslušné oprávnenie na vedenie motorových vozidiel, ustanovenú prax vo vedení motorových vozidiel, podrobila sa psychologickému vyšetreniu s kladným výsledkom a po ustanovenej príprave preukázala na skúškach odbornú spôsobilosť.
(2)
Výsledky psychologického vyšetrenia sa preukazujú dokladom o psychologickom vyšetrení.
(3)
Inštruktorský preukaz je verejná listina, ktorou inštruktor preukazuje inštruktorské oprávnenie v rozsahu v ňom uvedenom; vydáva sa na päť rokov. Po uplynutí tejto lehoty sa môže jeho platnosť predĺžiť na ďalších päť rokov za predpokladu, že držiteľ sa podrobí doškoľovaciemu kurzu inštruktorov a na skúškach preukáže odbornú spôsobilosť.
(4)
Inštruktor s rozsahom oprávnenia na výučbu náuky o konštrukcii a údržbe vozidiel nemusí mať príslušné vodičské oprávnenie ani ustanovenú prax vo vedení motorových vozidiel.
(5)
Obvodný úrad dopravy rozhodne o odobratí inštruktorského preukazu, ak
a)
sa preukázalo, že jeho držiteľ pri výcviku alebo na doškoľovacom kurze vodičov a inštruktorov opätovne porušil učebnú osnovu alebo umožnil neoprávneným osobám na nich sa zúčastniť,
b)
zaniknú dôvody alebo podmienky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom,
c)
jeho držiteľovi bolo odobraté vodičské oprávnenie alebo ak bolo vydané rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, ktoré nadobudlo právoplatnosť.
(6)
Obvodný úrad dopravy môže inštruktorský preukaz na výučbu pravidiel cestnej premávky, teórie vedenia a techniky jazdy naďalej ponechať jeho držiteľovi alebo mu môže predĺžiť lehotu jeho platnosti, ak držiteľovi bolo odobraté vodičské oprávnenie pre stratu telesnej zdravotnej spôsobilosti.
(7)
Podrobnosti
a)
o podmienkach, spôsobe a rozsahu skúšok inštruktorov, o vydávaní a odobratí inštruktorských preukazov, ich vyhotovení, tvare, rozmeroch, údajoch v nich uvádzaných a o obmedzení rozsahu oprávnenia inštruktora,
b)
o psychologických vyšetreniach inštruktorov a ich rozsahu
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
ŠIESTA ČASŤ
TECHNICKÁ SPÔSOBILOSŤ VOZIDIEL
§ 101
Všeobecné ustanovenia
(1)
V cestnej premávke sa môže používať iba vozidlo, ktoré
a)
spĺňa konštrukciou, vyhotovením, vybavením a technickým stavom požiadavky bezpečnej a plynulej premávky,
b)
neohrozuje bezpečnosť ani zdravie osôb,
c)
nepoškodzuje cesty ani životné prostredie nad prípustnú mieru,36)
d)
má schválenú technickú spôsobilosť, ak tejto povinnosti podlieha.
(2)
Podmienky, ktoré musí vozidlo spĺňať z hľadiska konštrukcie, vyhotovenia, vybavenia a technického stavu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
§ 102
Spôsobilosť vozidla
V cestnej premávke je zakázané používať vozidlo, ktoré
a)
nie je opatrené evidenčným číslom, ak tejto povinnosti podlieha,
b)
nepodlieha schváleniu technickej spôsobilosti podľa § 110 písm. k) bod 2 a § 113 písm. a), ak nespĺňa podmienky ustanovené v § 101.
§ 103
Vyradenie vozidla z cestnej premávky
(1)
Vozidlo musí byť vyradené z cestnej premávky, ak
a)
vyhotovením, vybavením alebo technickým stavom
1.
ohrozuje bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky,
2.
ohrozuje bezpečnosť alebo zdravie osôb,
3.
poškodzuje cesty alebo životné prostredie nad prípustnú mieru,
4.
nespĺňa ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov o podmienkach premávky vozidiel na cestách vydaných podľa tohto zákona,
b)
o to požiada držiteľ vozidla.
(2)
O vyradení vozidla z cestnej premávky rozhoduje obvodný úrad dopravy podľa miesta trvalého pobytu alebo podľa sídla držiteľa vozidla.
(3)
Obvodný úrad dopravy vyradí z cestnej premávky vozidlo natrvalo, ak jeho držiteľ v ustanovenej lehote nepreukáže, že vozidlo spĺňa podmienky ustanovené v § 101.
(4)
Držiteľ vozidla vyradeného z cestnej premávky je povinný na vlastné náklady zabezpečiť odstránenie vozidla z cesty alebo z iného verejného priestranstva do 30 dní odo dňa jeho vyradenia. Ak to neurobí, odstránenie vozidla zabezpečí správca cesty na náklady držiteľa vozidla.
(5)
Podrobnosti o technickej nespôsobilosti vozidla, o podmienkach a spôsobe jeho vyradenia z cestnej premávky ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
Schvaľovanie technickej spôsobilosti
§ 104
(1)
Technickú spôsobilosť vozidla, jeho súčasti, výstroja a výbavy schváli príslušný orgán štátnej správy, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
(2)
Technická spôsobilosť vozidla sa po prestavbe musí opätovne schváliť. Prestavba vozidla sa smie vykonať, ak na ňu dá vopred povolenie štátny dopravný úrad podľa § 110 písm. k) bod l alebo obvodný úrad dopravy podľa § 113 písm. a) príslušný podľa miesta trvalého pobytu alebo sídla držiteľa vozidla.
(3)
Za prestavbu vozidla sa považuje
a)
zmena pohonu, alternatívna zmena pohonu, zmena typu motora,
b)
zmena nosného rámu, karosérie alebo podvozkových častí,
c)
zmena karosérie, ktorou sa mení spôsob použitia vozidla,
d)
pripojenie postranného vozíka k motocyklu.
(4)
Nové schválenie technickej spôsobilosti sa nevykonáva, ak ide o výmenu motora, nosného rámu alebo karosérie rovnakého typu alebo vyhotovenia a pri odmontovaní postranného vozíka k motocyklu. Takáto zmena sa musí oznámiť príslušnému okresnému dopravnému inšpektorátu, ktorý ju vyznačí v dokladoch vozidla.
(5)
Na schválenie technickej spôsobilosti vozidla sa vyžaduje overenie zhodnosti (homologizácia) vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy. Overenie zhodnosti môžu vykonávať len poverené právnické osoby, a to na náklady výrobcu, dovozcu alebo držiteľa vozidla.
(6)
Príslušný orgán štátnej správy pri schvaľovaní technickej spôsobilosti vozidla rozhodne, či sa vozidlo vzhľadom na svoju konštrukciu a jazdné vlastnosti zaeviduje a opatrí evidenčným číslom alebo či sa uvedie do premávky bez evidenčného čísla. Ak to vyžaduje konštrukcia a spôsob použitia vozidla, určí ďalšie podmienky.
(7)
Štátny dopravný úrad po schválení technickej spôsobilosti typu vozidla udelí „Osvedčenie o technickej spôsobilosti typu vozidla“ a „Základný technický opis schváleného typu vozidla“ na vydanie „Technického preukazu vozidla“ alebo „Technického osvedčenia vozidla“ pre vozidlo, ktoré nebude evidované ani opatrené evidenčným číslom.
(8)
Štátny dopravný úrad po schválení technickej spôsobilosti hromadne vyrobenej alebo dovezenej súčasti, výstroja a výbavy vozidla udelí „Osvedčenie o technickej spôsobilosti súčasti, výstroja a výbavy vozidla“.
(9)
Ak sa po uvedení hromadne alebo jednotlivo vyrobeného alebo dovezeného vozidla do premávky zistia znaleckým posudkom preukázané konštrukčné alebo výrobné chyby vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy spôsobené výrobcom alebo fyzickou osobou v rámci jednotlivej výroby (stavby), obvodný úrad dopravy príslušný podľa miesta pobytu alebo sídla držiteľa vozidla vyradí vozidlo z premávky.
(10)
Ak ide o hromadne vyrobené alebo dovezené vozidlo, obvodný úrad dopravy príslušný podľa miesta pobytu alebo sídla držiteľa vozidla bezodkladne oznámi vyradenie vozidla z premávky štátnemu dopravnému úradu, ktorý výrobcovi alebo dovozcovi určí primeranú lehotu na odstránenie chýb a vykonanie skúšok. Podľa závažnosti chýb je štátny dopravný úrad oprávnený výrobcovi alebo dovozcovi zakázať uvádzať ďalšie vozidlá rovnakého typu a vyhotovenia do premávky alebo zakázať ďalšiu premávku vozidiel už uvedených do premávky.
(11)
Výrobca alebo dovozca typu vozidla je povinný odstrániť chyby a bezodkladne upozorniť držiteľov vozidla o spôsobe odstránenia chýb. Náklady spojené s odstránením chýb, vykonaním skúšok, ako aj s odstránením škôd spôsobených prevádzkou vozidla uhrádza výrobca alebo dovozca.
(12)
Schválenie technickej spôsobilosti vozidla platí až do jeho trvalého vyradenia z premávky.
(13)
Podrobnosti o podmienkach, postupe a spôsobe schvaľovania technickej spôsobilosti hromadne vyrobeného alebo dovezeného typu vozidla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
§ 105
Výrobca alebo dovozca typu vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy je povinný
a)
dať si overiť poverenou právnickou osobou, či sú splnené podmienky ustanovené na schválenie technickej spôsobilosti vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy,
b)
umožniť použitie prototypu, funkčnej vzorky alebo konečného vyhotovenia vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy na skúšky poverenej právnickej osobe oprávnenej vykonávať skúšky alebo overenie zhodnosti vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy,
c)
zabezpečiť výrobu (dovoz), dodávky a distribúciu schválených náhradných dielcov a celkov pre daný typ a vyhotovenie vozidla, ako aj zabezpečiť kompletné opravy a servisné služby najmenej 10 rokov po skončení výroby alebo dovozu.
§ 106
Schvaľovanie technickej spôsobilosti jednotlivo vyrobených alebo dovezených vozidiel, ich súčastí, výstroja a výbavy
(1)
Za jednotlivú výrobu (stavbu) vozidla sa považuje
a)
výroba (stavba) vozidla podľa vlastnej konštrukcie s použitím súčastí, výstroja, výbavy a dielcov vozidiel, ktorých technická spôsobilosť bola schválená ako typ vozidla,
b)
zloženie vozidla z náhradných dielcov alebo výmena (zmena) podstatných častí vozidla.
(2)
Fyzická osoba, fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorá chce pre vlastnú potrebu uviesť do premávky jednotlivo vyrobené (stavba) vozidlo, jeho súčasť, výstroj a výbavu, je povinná vopred požiadať obvodný úrad dopravy príslušný podľa miesta trvalého pobytu a sídla držiteľa vozidla o povolenie výroby (stavby) vozidla, jeho súčasti, výstroja a výbavy a o následné schválenie technickej spôsobilosti.
(3)
Fyzická osoba, fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorá chce pre vlastnú potrebu uviesť jednotlivo dovezené vozidlo, jeho súčasť, výstroj a výbavu do premávky, musí požiadať o schválenie technickej spôsobilosti obvodný úrad dopravy príslušný podľa miesta svojho trvalého pobytu alebo sídla.
(4)
Príslušný obvodný úrad dopravy schváli technickú spôsobilosť jednotlivo vyrobeného (stavba) alebo jednotlivo dovezeného vozidla a jeho súčastí, výstroja a výbavy, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 104 ods. 1, 5 a 6 a v § 105 písm. b).
(5)
Po schválení technickej spôsobilosti jednotlivo vyrobeného (stavba) alebo dovezeného vozidla príslušný obvodný úrad dopravy udelí „Osvedčenie o technickej spôsobilosti jednotlivo vyrobeného alebo dovezeného vozidla“ a „Základný technický opis schváleného jednotlivo vyrobeného alebo dovezeného vozidla“ na vydanie „Technického preukazu vozidla“ alebo „Technického osvedčenia vozidla“ pre vozidlo, ktoré sa nebude evidovať a neopatrí sa evidenčným číslom.
(6)
Po schválení technickej spôsobilosti jednotlivo vyrobenej alebo dovezenej súčasti, výstroja a výbavy vozidla príslušný obvodný úrad dopravy udelí „Osvedčenie o technickej spôsobilosti súčasti, výstroja a výbavy vozidla".
(7)
Podrobnosti o podmienkach, postupe a spôsobe schvaľovania technickej spôsobilosti jednotlivo vyrobeného alebo dovezeného vozidla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
§ 107
Kontrola technického stavu vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy
(1)
Držiteľ vozidla, ktoré je evidované v Slovenskej republike a je v trvalej premávke, je povinný v ustanovených lehotách bez vyzvania a na vlastné náklady si dať overiť, či vozidlo, jeho súčasti, výstroj a výbava spĺňajú technické podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej len „kontrola technického stavu“). Lehoty kontrol technického stavu nesmú byť kratšie ako šesť mesiacov a dlhšie ako štyri roky.
(2)
Overenie podľa odseku 1 sa vykonáva v staniciach technickej kontroly.
(3)
Stanicu technickej kontroly môže prevádzkovať fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorá má na vykonávanie kontroly technického stavu oprávnenie udelené obvodným úradom dopravy. Príslušný na rozhodovanie o udelení oprávnenia je obvodný úrad dopravy, v ktorého územnom obvode bude stanica technickej kontroly vykonávať svoju činnosť.
(4)
Obvodný úrad dopravy neudelí oprávnenie na prevádzkovanie stanice technickej kontroly, ak je fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba právne alebo ekonomicky spojená s výrobou, predajom alebo opravou vozidiel, ich súčastí, výstroja a výbavy.
(5)
Obvodný úrad dopravy v rozhodnutí o oprávnení na vykonávanie kontroly technického stavu vymedzí podľa podmienok technického vybavenia druhy vozidiel, ktorých kontrolu technického stavu je oprávnená vykonať stanica technickej kontroly, a určí dátum začatia činnosti stanice technickej kontroly.
(6)
V rozsahu určenom v rozhodnutí má stanica technickej kontroly celoštátnu pôsobnosť.
(7)
Stanica technickej kontroly je povinná ku dňu začatia činnosti zabezpečiť, aby
a)
práce pri vykonávaní kontroly technického stavu, ktoré vyžadujú odbornú spôsobilosť, vykonávali len fyzické osoby, ktoré majú osvedčenie o odbornej spôsobilosti,
b)
technické vybavenie zodpovedalo udelenému oprávneniu,
c)
kontrolné prístroje a meradlá, ako aj ďalšie technické zariadenia spĺňali požiadavky ustanovené osobitným predpisom37) a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona.
(8)
Stanica technickej kontroly je povinná zabezpečiť, aby po celý čas svojej činnosti nebola právne a ekonomicky spojená s výrobou, predajom ani s opravou vozidiel, ich súčastí, výstroja ani výbavy.
(9)
Na základe oznámenia dopravného inšpektorátu alebo osoby vykonávajúcej štátny dozor o tom, že vozidlo nespĺňa ustanovené technické podmienky, obvodný úrad dopravy môže nariadiť kontrolu technického stavu aj mimo ustanovených lehôt.
(10)
Lehoty a rozsah kontrol technického stavu pre jednotlivé kategórie vozidiel, podrobnosti o podmienkach udeľovania oprávnenia na vykonávanie kontrol technického stavu a osvedčenia o odbornej spôsobilosti, o rozsahu odbornej spôsobilosti a jej overovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.
§ 108
Technický preukaz vozidla a technické osvedčenie vozidla
(1)
Technický preukaz vozidla je doklad označený evidenčným číslom, ktorým sa preukazuje schválenie technickej spôsobilosti vozidla, vyhotovenie vozidla a vybavenie vozidla. Obsahuje aj údaje o vlastníkovi vozidla, o držiteľovi vozidla, o vozidle a o pridelenom evidenčnom čísle vozidla. Technický preukaz vozidla je verejná listina.
(2)
Do technického preukazu vozidla sú oprávnené vykonávať zápisy len
a)
štátny dopravný úrad, ktorý schválil technickú spôsobilosť typu vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy,
b)
obvodný úrad dopravy príslušný podľa miesta trvalého pobytu alebo sídla držiteľa vozidla, ktorý schválil technickú spôsobilosť vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy,
c)
okresný dopravný inšpektorát, ktorý pridelil evidenčné číslo vozidla a vydal osvedčenie,
d)
výrobca alebo dovozca, ktorý doň zapíše údaje podľa „Základného technického opisu schváleného typu vozidla“,
e)
fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba poverená štátnym dopravným úradom.
(3)
Technické osvedčenie vozidla je doklad označený evidenčným číslom, ktorým sa preukazuje schválenie technickej spôsobilosti vozidla, vyhotovenie a vybavenie vozidla a ktorý obsahuje údaje o vozidle. Technické osvedčenie vozidla je verejná listina.
(4)
Do technického osvedčenia vozidla sú oprávnené vykonávať zápisy len štátne orgány, fyzické osoby oprávnené na podnikanie alebo právnické osoby uvedené v odseku 2 písm. d) a e).
(5)
Na technický preukaz vozidla a na technické osvedčenie vozidla sa primerane použijú ustanovenia § 93 ods. 3 až 5, 7, 8 a 10.
(6)
Podrobnosti o označovaní technického preukazu vozidla a technického osvedčenia vozidla evidenčným číslom, o ich výrobe, distribúcii, evidencii, príjme, výdaji a o spôsobe zápisu údajov ustanoví všeobecne záväzný predpis.
SIEDMA ČASŤ
VÝKON ŠTÁTNEJ SPRÁVY
PRVÁ HLAVA
PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY A OBCÍ
Orgány štátnej správy
§ 109
Orgánmi štátnej správy na úseku cestnej premávky sú:
a)
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy“),
b)
ministerstvo vnútra,
c)
krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie (ďalej len „krajský úrad dopravy"),
d)
obvodné úrady dopravy,
e)
krajské dopravné inšpektoráty,
f)
okresné dopravné inšpektoráty.
§ 110
Ministerstvo dopravy
a)
vykonáva hlavný štátny dozor podľa tohto zákona v rozsahu svojej pôsobnosti,
b)
určuje podmienky technickej spôsobilosti vozidiel,
c)
udeľuje fyzickým osobám a právnickým osobám oprávnenie vykonávať skúšky na schvaľovanie technickej spôsobilosti typov vozidiel, ich súčastí, výstroja a výbavy,
d)
udeľuje značku overenia zhodnosti (homologizačnú značku) typu vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy,
e)
poveruje fyzické osoby vykonávať skúšky žiadateľov o inštruktorské oprávnenie a vedie ich evidenciu,
f)
vydáva tematické plány doškoľovacích kurzov vodičov a doškoľovacích kurzov inštruktorov,
g)
vydáva skúšobné testy na zistenie odbornej spôsobilosti žiadateľov o inštruktorské oprávnenie,
h)
určuje po prerokovaní s príslušným krajským dopravným inšpektorátom použitie dopravných značiek a dopravných zariadení, povoľuje zriadenie vyhradených parkovísk na diaľniciach a na cestách pre motorové vozidlá; ak ide o zastavané územie alebo o územie určené na zastavanie, aj po prerokovaní s obcou,
i)
nariaďuje hromadnú výmenu technických preukazov a technických osvedčení vozidiel,
j)
určuje sieť staníc technickej kontroly,
k)
vystupuje aj ako štátny dopravný úrad a plní jeho funkcie, v rámci ktorých
1.
povoľuje hromadné prestavby vozidiel s výnimkou nemotorových vozidiel,
2.
schvaľuje technickú spôsobilosť hromadne vyrobených, dovezených alebo prestavaných typov vozidiel, ich súčastí, výstroja a výbavy s výnimkou nemotorových vozidiel a vedie evidenciu schválených typov vozidiel,
3.
udeľuje fyzickým osobám oprávneným na podnikanie alebo právnickým osobám osvedčenie hromadného výrobcu alebo dovozcu vozidiel, ich súčastí, výstroja a výbavy a vedie ich evidenciu,
4.
rozhoduje o vykonaní ďalších skúšok súvisiacich so schválením technickej spôsobilosti typu vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy,
5.
určuje lehoty na odstránenie konštrukčných alebo výrobných chýb, ktoré sa zistia po schválení technickej spôsobilosti typu vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy do premávky, alebo vyslovuje zákaz ďalšej premávky vozidiel, ktoré už boli uvedené do premávky,
6.
zabezpečuje výrobu, distribúciu a evidenciu vyrobených technických preukazov vozidla, technických osvedčení vozidla a inštruktorských preukazov.
l)
vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje krajský úrad dopravy.
§ 111
Ministerstvo vnútra
a)
riadi a kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovanej podľa tohto zákona dopravnými inšpektorátmi a službami Policajného zboru,
b)
vedie celoštátne dopravné evidencie z dopravných evidencií vedených podľa § 115 ods. 1 písm. g),
c)
vydáva skúšobné testy na skúšky žiadateľov o vodičské oprávnenie,
d)
poveruje policajtov vykonávať skúšky žiadateľov o vodičské oprávnenie,
e)
určuje tvar, rozmery a obsah tabuliek s evidenčným číslom,
f)
nariaďuje hromadnú výmenu tabuliek s evidenčným číslom.
§ 112
Krajský úrad dopravy
a)
vykonáva štátny dozor podľa tohto zákona v rozsahu svojej pôsobnosti,
b)
určuje so súhlasom príslušného okresného dopravného inšpektorátu použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na cestách I. triedy a na cestách I. triedy povoľuje zriadenie vyhradených parkovísk. Ak ide o zastavané územie alebo o územie určené na zastavanie, aj po prerokovaní s obcou.
c)
vydáva osobitné označenia vozidiel a preukazy osobitných označení vozidiel podľa § 41 ods. 4 a 5 a vedie ich evidenciu.
c)
riadi výkon štátnej správy vykonávaný obvodným úradom dopravy,
d)
vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obvodný úrad dopravy.
§ 113
Okresný úrad
a)
povoľuje jednotlivú výrobu (stavbu) a prestavbu vozidla s výnimkou nemotorového vozidla, električky a trolejbusu, schvaľuje technickú spôsobilosť jednotlivo vyrobeného, dovezeného alebo prestavaného vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy s výnimkou nemotorového vozidla, električky a trolejbusu a vedie evidenciu schválených vozidiel,
b)
rozhoduje o vyradení vozidla z cestnej premávky,
c)
eviduje výcvikové zariadenia, v ktorých sa vykonáva výcvik vodičov, doškoľovacie kurzy vodičov, výcvik žiadateľov o inštruktorské oprávnenie, doškoľovacie kurzy inštruktorov a vydáva doklad o ich evidencii,
d)
zabezpečuje v súčinnosti so Slovenskou komorou výcvikových zariadení autoškôl vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti fyzickými osobami poverenými podľa § 110 písm. e), vydáva inštruktorské preukazy a vedie ich evidenciu,
e)
rozhoduje o vydávaní, odobratí a obmedzení rozsahu inštruktorského oprávnenia,
f)
udeľuje podľa siete určenej ministerstvom dopravy [§ 110 písm. j)] fyzickým osobám oprávneným na podnikanie alebo právnickým osobám oprávnenie na vykonávanie kontroly technického stavu vozidiel, ich súčastí, výstroja a výbavy a vedie ich evidenciu,
g)
udeľuje fyzickým osobám osvedčenie o odbornej spôsobilosti na výkon kontroly technického stavu vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy a vedie ich evidenciu,
h)
zabezpečuje vykonávanie pravidelných kontrol technického stavu vozidiel a sleduje, či ich držitelia podrobujú v ustanovených lehotách pravidelným kontrolám technického stavu,
i)
určuje so súhlasom príslušného okresného dopravného inšpektorátu použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na cestách III. triedy a na cestách III. triedy povoľuje zriadenie vyhradených parkovísk; ak ide o zastavané územie alebo o územie určené na zastavanie, aj po prerokovaní s obcou,
j)
vykonáva štátny dozor podľa tohto zákona v rozsahu svojej pôsobnosti.
§ 113a
Obvodný úrad dopravy
Obvodný úrad dopravy
a)
povoľuje jednotlivú výrobu (stavbu) a prestavbu vozidla s výnimkou nemotorového vozidla, električky a trolejbusu, schvaľuje technickú spôsobilosť jednotlivo vyrobeného, dovezeného alebo prestavaného vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy s výnimkou nemotorového vozidla, električky a trolejbusu a vedie evidenciu schválených vozidiel,
b)
rozhoduje o vyradení vozidla z cestnej premávky,
c)
eviduje výcvikové zariadenia, v ktorých sa vykonáva výcvik vodičov, doškoľovacie kurzy vodičov, výcvik žiadateľov o inštruktorské oprávnenie, doškoľovacie kurzy inštruktorov a vydáva doklad o ich evidencii,
d)
zabezpečuje v súčinnosti so Slovenskou komorou výcvikových zariadení autoškôl vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti fyzickými osobami poverenými podľa § 110 písm. e), vydáva inštruktorské preukazy a vedie ich evidenciu,
e)
rozhoduje o vydávaní, odobratí a obmedzení rozsahu inštruktorského oprávnenia,
f)
udeľuje podľa siete určenej ministerstvom dopravy [§ 110 písm. j)] fyzickým osobám oprávneným na podnikanie alebo právnickým osobám oprávnenie na vykonávanie kontroly technického stavu vozidiel, ich súčastí, výstroja a výbavy a vedie ich evidenciu,
g)
udeľuje fyzickým osobám osvedčenie o odbornej spôsobilosti na výkon kontroly technického stavu vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy a vedie ich evidenciu,
h)
zabezpečuje vykonávanie pravidelných kontrol technického stavu vozidiel a sleduje, či ich držitelia podrobujú v ustanovených lehotách pravidelným kontrolám technického stavu,
i)
určuje so súhlasom príslušného okresného dopravného inšpektorátu použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na cestách II. a III. triedy a na cestách II. a III. triedy povoľuje zriadenie vyhradených parkovísk; ak ide o zastavané územie alebo o územie určené na zastavanie, aj po prerokovaní s obcou,
j)
vykonáva štátny dozor podľa tohto zákona v rozsahu svojej pôsobnosti,
k)
prejednáva priestupky podľa osobitného predpisu,37b) ak boli spáchané na úseku štátnej správy v pôsobnosti obvodného úradu dopravy.
§ 114
(1)
Krajský dopravný inšpektorát
a)
riadi a kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovanej podľa tohto zákona okresnými dopravnými inšpektorátmi,
b)
vykonáva dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou premávky na diaľnici, spolupôsobí pri jej riadení a vedie účastníkov cestnej premávky k dopravnej disciplíne,
c)
vybavuje v blokovom konaní podľa osobitného predpisu38) priestupky spáchané na diaľnici,
d)
plní úlohy policajného orgánu v trestnom konaní39) o trestných činoch spáchaných v súvislosti s dopravnými nehodami na diaľnici,
e)
spolupôsobí pri kontrole technického stavu vozidiel v premávke na diaľnici, ako aj pri sledovaní, či ich držitelia podrobujú pravidelným kontrolám technického stavu,
f)
spolupracuje v rozsahu svojej pôsobnosti s príslušnými orgánmi, obcami, právnickými osobami a fyzickými osobami vo veciach bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
(2)
Krajský dopravný inšpektorát je oprávnený vykonávať pôsobnosť ustanovenú v odseku 1 písm. b), c) a e) aj na ostatných cestách.
§ 115
(1)
Okresný dopravný inšpektorát
a)
vykonáva dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky okrem premávky na diaľnici, spolupôsobí pri jej riadení a vedie účastníkov cestnej premávky k dopravnej disciplíne,
b)
prejednáva priestupky podľa osobitného predpisu,38)
c)
plní úlohy policajného orgánu v trestnom konaní39) o trestných činoch spáchaných v súvislosti s dopravnými nehodami okrem dopravných nehôd na diaľnici,
d)
zabezpečuje vykonávanie skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenie a vydáva vodičské preukazy,
e)
rozhoduje o povinnosti vodiča podrobiť sa preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti a preskúšaniu z odbornej spôsobilosti viesť motorové vozidlá,
f)
rozhoduje o udelení, odobratí a obmedzení rozsahu vodičského oprávnenia a o zadržanom vodičskom preukaze,
g)
vedie dopravné evidencie podľa tohto zákona,
h)
prideľuje evidenčné číslo, vydáva tabuľky s evidenčným číslom a príslušné doklady,
i)
spolupôsobí pri kontrole technického stavu vozidiel v cestnej premávke, ako aj pri sledovaní, či ich držitelia podrobujú pravidelným kontrolám technického stavu,
j)
spolupracuje v rozsahu svojej pôsobnosti s príslušnými štátnymi orgánmi, obcami, právnickými osobami a fyzickými osobami vo veciach bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
(2)
Pôsobnosť okresného dopravného inšpektorátu ustanovenú v odseku 1 písm. d), g) a h) vykonáva na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a na území mesta Košíc príslušný krajský dopravný inšpektorát.
(3)
Na plnení úloh uvedených v odseku 1 písm. a) až c) a i) sa podieľajú aj príslušné služby pôsobiace v rámci útvarov Policajného zboru.
§ 116
Obce
Obce na cestách, na ktorých vykonávajú štátnu správu podľa osobitného predpisu,40) určujú so súhlasom príslušného okresného dopravného inšpektorátu použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská.
DRUHÁ HLAVA
ŠTÁTNY DOZOR
§ 117
Štátny dozor ministerstva dopravy, krajských úradov dopravy a obvodných úradov dopravy
Ministerstvo dopravy, krajský úrad dopravy a obvodný úrad dopravy v rámci svojej pôsobnosti dozerajú, ako fyzické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a právnické osoby dodržiavajú tento zákon a všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie; ukladajú aj opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a pokuty.
§ 118
Hlavný štátny dozor
Ministerstvo dopravy v rámci hlavného štátneho dozoru dozerá, ako krajské úrady dopravy a obvodné úrady dopravy vykonávajú tento zákon a všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie. Ak zistí nedostatky, ukladá opatrenia na ich odstránenie.
§ 119
Oprávnenia osôb vykonávajúcich štátny dozor
(1)
Osoby poverené vykonávaním štátneho dozoru podľa § 117 a 118 postupujú podľa osobitného predpisu,41) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Pri vykonávaní štátneho dozoru sú osoby vykonávajúce štátny dozor povinné preukázať sa preukazom orgánu, z ktorého poverenia vykonávajú štátny dozor.
(3)
Ak poverené osoby pri vykonávaní štátneho dozoru zistia závažné nedostatky v činnosti stanice technickej kontroly, výcvikového zariadenia, výrobcu, dovozcu alebo predajcu vozidla, jeho súčasti, výstroja a výbavy, sú oprávnené ústne oznámiť rozhodnutie o obmedzení alebo o okamžitom zastavení vykonávania kontrol technického stavu, výučby alebo distribúcie typu vozidla, jeho súčastí, výstroja a výbavy do obchodnej siete a uviesť ho do zápisnice. Písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia treba bezodkladne doručiť dotknutej fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie alebo právnickej osobe.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 možno podať odvolanie do troch dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok, odvolací orgán o ňom rozhodne bezodkladne.
TRETIA HLAVA
SANKCIE
§ 120
Pokuty
(1)
Okresný dopravný inšpektorát môže uložiť pokutu do 20 000 Sk fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie alebo právnickej osobe, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v § 6 ods. 4 a 6, pre prevádzkovateľa v § 37 ods. 11, § 71 ods. 4, § 86 ods. 9, § 88 ods. 2, § 90 ods. 1, 2 a 5, § 93 ods. 3 až 5 a 8, § 94 ods. 3, 4, 6 a 8, a ak sa týka jeho pôsobnosti, aj v § 125.
(2)
Okresný dopravný inšpektorát môže uložiť pokutu do 100 000 Sk fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie alebo právnickej osobe, ktorá
a)
prikáže alebo dovolí, aby sa použilo na jazdu vozidlo, ktoré vrátane nákladu nespĺňa ustanovené podmienky,
b)
prikáže alebo dovolí, aby sa použilo na jazdu vozidlo na takej ceste, na ktorej je pre také vozidlo jazda obmedzená alebo zakázaná,
c)
zverí vedenie vozidla osobe, ktorá nespĺňa ustanovené podmienky na jeho vedenie, nemá pri sebe doklady ustanovené na vedenie vozidla, je pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo ktorej schopnosť viesť vozidlo je inak znížená,
d)
prikáže alebo dovolí neoprávnené vybavenie vozidla zariadením umožňujúcim používanie typického zvukového znamenia alebo zvláštneho výstražného svetla ustanoveného pre vozidlá s právom prednostnej jazdy, alebo prikáže alebo dovolí, aby sa také typické zvukové znamenie, zvláštne výstražné svetlo alebo zvláštne výstražné svetlo oranžovej farby neoprávnene použilo,
e)
poruší ustanovené alebo určené podmienky o vedení, uschovávaní alebo o predkladaní výkazov o tlačivách dokladov a tabuliek s evidenčným číslom vydaných okresným dopravným inšpektorátom alebo o manipulácii s nimi.
(3)
Krajský dopravný inšpektorát môže uložiť pokutu do 500 000 Sk fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie alebo právnickej osobe, ktorá poruší podmienky o vedení, uschovávaní alebo o predkladaní výkazov o výrobe tlačív dokladov a tabuliek s evidenčným číslom alebo o manipulácii s nimi, na ktorých výrobu alebo na manipuláciu je potrebné povolenie ministerstva vnútra, alebo osobe, ktorá také tlačivá dokladov alebo tabuľky s evidenčným číslom vydávané podľa tohto zákona alebo podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného na jeho vykonanie vyrába alebo s nimi bez povolenia manipuluje.
(4)
Ministerstvo dopravy môže uložiť pokutu do 500 000 Sk fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie alebo právnickej osobe, ktorá
a)
poruší podmienky výroby, dovozu a predaja vozidiel na ich uvedenie do prevádzky alebo poruší podmienky výroby, dovozu a predaja súčastí, výstroja alebo výbavy vozidiel,
b)
poruší podmienky o vedení, uschovávaní alebo o predkladaní výkazov o výrobe tlačív dokladov alebo o manipulácii s nimi, na ktorých výrobu alebo manipuláciu je potrebné povolenie ministerstva dopravy, alebo osobe, ktorá také tlačivá dokladov vydávané podľa tohto zákona alebo podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného na jeho vykonanie vyrába alebo s nimi bez povolenia manipuluje.
(5)
Okresný úrad môže uložiť pokutu fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie alebo právnickej osobe
a)
do 100 000 Sk, ak porušila povinnosť ustanovenú v § 99 ods. 2 a 5, § 107 ods. 3, 5, 7 a 8 a ak sa to týka jeho pôsobnosti, aj v § 125,
b)
10 000 Sk za každé vozidlo, ktoré nepodrobila v ustanovenej lehote pravidelnej technickej kontrole podľa § 107; pokutu možno udeliť aj opakovane.
Ukladanie pokút
§ 121
(1)
Pri ukladaní pokuty sa prihliada na závažnosť, význam a čas trvania protiprávnej činnosti, na mieru zavinenia a na rozsah spôsobenej škody.
(2)
Pokutu možno uložiť len do jedného roku odo dňa, keď sa príslušný orgán dozvedel o tom, že fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba porušila svoju povinnosť, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď nastalo porušenie povinnosti.
(3)
Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jej uložení nadobudlo právoplatnosť.
(4)
Výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
(5)
Uložením pokuty fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie alebo právnickej osobe zostáva nedotknutá trestná zodpovednosť jej zamestnancov, ako aj zodpovednosť fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie alebo právnickej osoby podľa predpisov o náhrade škody.
§ 122
Porušenie povinností fyzickou osobou ustanovených týmto zákonom v druhej, tretej a štvrtej časti a v § 125, ak je príslušným orgánom dopravný inšpektorát, sa považuje za priestupok spáchaný porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.42)
ÔSMA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 123
Výroba tlačív dokladov a tabuliek s evidenčným číslom a manipulácia s nimi
(1)
Tlačivá dokladov a tabuľky s evidenčným číslom, osobitným evidenčným číslom alebo zvláštnym evidenčným číslom (ďalej len „tabuľka s evidenčným číslom“) smie podľa tohto zákona vyrábať alebo s nimi manipulovať fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba len na základe povolenia ministerstva dopravy [§ 100 ods. 7 písm. a), § 108 ods. 6] alebo ministerstva vnútra (§ 78 ods. 7, § 82 ods. 4, § 93 ods. 11, § 94 ods. 10, § 97 ods. 3) vydaného v rozsahu ich pôsobnosti a za nimi určených podmienok; manipulovať s tlačivami dokladov a tabuľkami s evidenčným číslom môže aj fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorej ich vydal okresný dopravný inšpektorát podľa tohto zákona alebo podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného na jeho vykonanie.
(2)
Fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené povolenie podľa odseku 1, je povinná viesť o výrobe tlačív dokladov a tabuliek s evidenčným číslom a o manipulácii s nimi osobitné výkazy a na požiadanie ich predložiť a poskytnúť potrebné informácie orgánu, ktorý vydal povolenie.
(3)
Povolenie podľa odseku 1 možno odobrať, ak ten, komu bolo vydané, poruší podmienky určené v povolení; povolenie sa odoberie, ak ten, komu bolo vydané, poruší povinnosti ustanovené v odseku 2.
(4)
Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa primerane vzťahujú aj na tlačivá dokladov a tabuľky s evidenčným číslom vydané okresným dopravným inšpektorátom podľa odseku 1.
§ 124
Vzťah k správnemu poriadku
(1)
Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.43)
(2)
Ak sa žiadateľovi o udelenie vodičského oprávnenia alebo o rozšírenie vodičského oprávnenia vyhovie v celom rozsahu, namiesto rozhodnutia sa žiadateľovi vydá vodičský preukaz s udeleným alebo s rozšíreným vodičským oprávnením.
(3)
Ak sa žiadateľovi o udelenie inštruktorského oprávnenia alebo o rozšírenie inštruktorského oprávnenia vyhovie v celom rozsahu, namiesto rozhodnutia sa žiadateľovi vydá inštruktorský preukaz s udeleným alebo s rozšíreným inštruktorským oprávnením.
(4)
Ak sa žiadateľovi o zaevidovanie výcvikového zariadenia vyhovie v celom rozsahu, namiesto rozhodnutia sa mu vydá evidenčný doklad.
(5)
Ak sa žiadateľovi o vydanie osobitného označenia a preukazu osobitného označenia vozidla podľa § 41 vyhovie v celom rozsahu, namiesto rozhodnutia sa žiadateľovi vydá osobitné označenie a preukaz osobitného označenia vozidla.
(6)
Odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí vodičského oprávnenia alebo o obmedzení jeho rozsahu a o zadržaní vodičského preukazu nemá odkladný účinok.
(7)
Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nepoužijú na
a)
odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla,
b)
určovanie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení na cestách,
c)
povolenie výnimky podľa § 65 ods. 4 a § 127,
d)
zadržanie vodičského preukazu podľa § 66 ods. 1 a osvedčenia podľa § 67 ods. 1,
e)
rozhodovanie o neplatnosti vodičského preukazu podľa § 79 ods. 2.
§ 125
Osobitné povinnosti
(1)
Každý je povinný dostaviť sa na vlastné náklady na vybavenie vecí týkajúcich sa vozidla alebo dokladov a tabuľky s evidenčným číslom vydávaných podľa tohto zákona a podľa potreby dostaviť sa aj s vozidlom a umožniť porovnanie údajov uvádzaných v dokladoch vozidla priamo s údajmi na vozidle, a to aj na vyzvanie príslušného orgánu podľa tohto zákona, v ním určenej lehote a na určené miesto. Ten, kto prihlasuje vozidlo do evidencie alebo oznamuje zmeny v jeho evidencii, je povinný dostaviť sa na príslušný okresný dopravný inšpektorát aj s vozidlom.
(2)
Na vozidle, ktoré nepodlieha evidencii, musí byť počas jeho účasti na cestnej premávke čitateľne vyznačené na pravej strane meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo názov a sídlo držiteľa vozidla s výnimkou dvojkolesových vozidiel.
§ 126
Osobitné ustanovenia o niektorých vozidlách
(1)
Ustanovenia tohto zákona o evidencii vozidiel a o technických kontrolách vozidiel sa nevzťahujú na vozidlá ozbrojených síl, ministerstva vnútra vrátane ministerstvom vnútra určených rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a Slovenskej informačnej služby. Ustanovenia tohto zákona o technických kontrolách vozidiel sa nevzťahujú ani na vozidlá tvoriace mobilizačné rezervy.44)
(2)
Na vojenské vozidlá sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona o schvaľovaní technickej spôsobilosti vozidiel, ich súčastí, výstroja a výbavy.
(3)
Na vozidlá Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru a Slovenskej informačnej služby sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona o schvaľovaní technickej spôsobilosti ich súčastí, výstroja a výbavy používaných na špecifické účely pri plnení ich úloh.
(4)
Ustanovenia tohto zákona o schvaľovaní technickej spôsobilosti vozidiel sa nevzťahujú na vozidlá zastupiteľských úradov, diplomatov, konzulov z povolania a ďalších osôb, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunitu počas svojho pôsobenia v Slovenskej republike, za predpokladu, že je zaručená vzájomnosť.
(5)
Vozidlám uvedeným v odsekoch 1 a 4 môže prideliť evidenčné číslo a vydať tabuľku s evidenčným číslom a osvedčenie aj ministerstvo vnútra, pričom má oprávnenia obdobné ako okresný dopravný inšpektorát.
(6)
Na historické vozidlá a vozidlá na účely motoristického športu, ktoré nie sú evidované príslušným okresným dopravným inšpektorátom a nie sú vybavené evidenčným číslom, sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona o schvaľovaní technickej spôsobilosti vozidiel, súčastí, výstroja a výbavy a o technických kontrolách vozidiel.
§ 127
Výnimky
(1)
V mimoriadnych a nevyhnutných prípadoch a za predpokladu, že sa tým neohrozí bezpečnosť cestnej premávky, môže sa povoliť výnimka z ustanovení § 33 ods. 1, § 36 ods. 1 a 2 a § 37 ods. 2 a určiť na jej používanie prípadné podmienky.
(2)
Výnimku z ustanovení § 33 ods. 1 a § 36 ods. 1 a 2 povoľuje príslušný krajský dopravný inšpektorát, a ak takáto výnimka presahuje pôsobnosť krajského dopravného inšpektorátu, ministerstvo vnútra. Výnimku z ustanovenia § 37 ods. 2 povoľuje ministerstvo vnútra.
(3)
Výnimka z ustanovení § 33 ods. 1 a § 36 ods. 1 a 2 sa môže povoliť najviac na 30 dní a z ustanovenia § 37 ods. 2 najviac na jeden rok.
(4)
Vodič vozidla je povinný mať doklad o povolení výnimky pri sebe a na výzvu ho predložiť policajtovi. Doklad o povolení výnimky sa môže odobrať, ak sa výnimka používa v rozpore s určenými podmienkami, odpadol dôvod, pre ktorý bola povolená, alebo ak sa skončila jej platnosť.
(5)
Za predpokladu, že sa tým neohrozí bezpečnosť cestnej premávky, ministerstvo dopravy môže povoliť výnimku z ustanovenia § 104 ods. 1. Výnimku nemožno povoliť z podmienok ustanovených pre brzdy, znečisťujúce látky vo výfukových plynoch, hluk a pre odrušenie vozidla.
§ 128
Vzťah k medzinárodným zmluvám
Ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, obsahuje ustanovenia odchylne od tohto zákona, platia ustanovenia medzinárodnej zmluvy.
§ 129
Prechodné ustanovenia
(1)
Vodičské oprávnenia a rozhodnutia o nich vydané príslušnými dopravnými inšpektorátmi predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú v platnosti.
(2)
Vodičské preukazy vydané do 31. decembra 1992 zostávajú v platnosti do 31. decembra 2002.
(3)
Doklady o evidencii vozidla a tabuľky s evidenčným číslom (štátne poznávacie značky) vydané pred 1. aprílom 1997 zostávajú v platnosti do 31. decembra 2004.
(4)
Držiteľ dokladov uvedených v odsekoch 2 a 3 môže po nadobudnutí účinnosti tohto zákona požiadať príslušný dopravný inšpektorát o ich výmenu.
(5)
Dopravný inšpektorát vyradí vozidlo z evidencie, ak jeho držiteľ po 1. apríli 1997 nepožiadal a ani do 31. decembra 2004 nepožiada o vydanie osvedčenia (§ 93) a tabuľky s evidenčným číslom.
(6)
Evidencie (registrácie) výcvikových zariadení autoškôl, poverenia na prípravu žiadateľov o osvedčenie pre učiteľa a poverenia na vykonávanie psychologických vyšetrení vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú v platnosti do 31. decembra 1997.
(7)
Osvedčenia pre učiteľov vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú v platnosti do 31. decembra 1997. Držiteľ osvedčenia pre učiteľa môže po nadobudnutí účinnosti tohto zákona požiadať príslušný okresný úrad o jeho výmenu za inštruktorský preukaz.
(8)
Dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona strácajú platnosť výnimky povolené podľa vyhlášky Federálneho ministerstva vnútra č. 99/1989 Zb. o pravidlách premávky na pozemných komunikáciách (pravidlá cestnej premávky) v znení neskorších predpisov.
(9)
Na konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú predpisy platné pred týmto dňom. Ustanovenia tohto zákona sa použijú iba vtedy, ak je to výhodnejšie pre toho, v koho veci sa koná.
(10)
Dopravné inšpektoráty v jednotlivých okresoch odovzdajú okresným úradom evidencie výcvikových zariadení vykonávajúcich výcvik žiadateľov o vodičské oprávnenie, evidencie učiteľov vodičov a odňaté osvedčenia pre učiteľa do 31. marca 1997.
(11)
Technické preukazy vydané predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú v platnosti.
(12)
Oprávnenia udelené na vykonávanie kontrol technického stavu vozidiel v staniciach technickej kontroly vydané predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú v platnosti do 31. decembra 1999.
(13)
Oprávnenia na vedenie električky alebo trolejbusu vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú v platnosti do 31. decembra 1998.
(14)
Vodičské oprávnenia a rozhodnutia o nich vydané príslušnými dopravnými inšpektorátmi pred dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii zostávajú v platnosti.
(15)
Vodičské preukazy vydané pred dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii zostávajú v platnosti.
(16)
Osobitné označenia vozidiel prepravujúcich ťažko zdravotne postihnuté osoby, osobitné označenia vozidiel prepravujúcich ťažko pohybovo postihnuté osoby, osobitné označenia vozidiel vedených sluchovo postihnutými osobami a osobitné označenia vozidiel lekára pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti vydané pred 1. májom 2004 zostávajú v platnosti do 31. októbra 2004.
§ 129a
(2)
Krajské riaditeľstvá Policajného zboru a okresné riaditeľstvá Policajného zboru v okresoch odovzdajú do 30. júna 2006 obvodným úradom evidencie, ktoré prechádzajú z ich pôsobnosti do pôsobnosti obvodných úradov, a dokumentáciu súvisiacu s presúvanými pôsobnosťami.
Záverečné ustanovenia
§ 130
(1)
Ministerstvo dopravy sa splnomocňuje vydať všeobecne záväzný právny predpis na vykonanie § 39, § 99 ods. 6, § 100 ods. 7 písm. a), § 101 ods. 2, § 103 ods. 5, § 104 ods. 13, § 106 ods. 7, § 107 ods. 10 a § 108 ods. 6.
(2)
Ministerstvo vnútra sa splnomocňuje vydať všeobecne záväzný právny predpis na vykonanie § 32 ods. 5, § 41 ods. 3, § 48 ods. 5, § 59 ods. 2, § 61 ods. 8, § 63 ods. 4, § 64 ods. 4, § 68 ods. 8, § 69 ods. 4, § 71 ods. 8, § 73 ods. 10, § 78 ods. 7, § 82 ods. 4, § 93 ods. 11, § 94 ods. 10, § 97 ods. 3 a § 98 ods. 6.
(3)
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“) po dohode s ministerstvom vnútra sa splnomocňuje vydať všeobecne záväzný právny predpis na vykonanie § 70 ods. 4 a § 74 ods. 4.
(4)
Ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom dopravy sa splnomocňuje vydať všeobecne záväzný právny predpis na vykonanie § 100 ods. 7 písm. b).
§ 131
Zrušujú sa:
1.
§ 33 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore,
2.
vládne nariadenie č. 54/1953 Zb. o premávke na cestách v znení zákonného opatrenia predsedníctva Národného zhromaždenia č. 13/1956 Zb.,
3.
vyhláška Ministerstva vnútra č. 145/1956 Ú. v. o premávke na cestách v znení vyhlášky Federálneho ministerstva vnútra č. 103/1978 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva vnútra č. 69/1981 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva vnútra č. 34/1984 Zb. a vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 138/1993 Z. z.,
4.
vyhláška Ministerstva vnútra č. 87/1964 Zb. o vodičských preukazoch v znení vyhlášky Federálneho ministerstva vnútra č. 3/1972 Zb.,
5.
vyhláška Federálneho ministerstva vnútra č. 174/1980 Zb. o vykonávaní skúšok z odbornej spôsobilosti žiadateľov o vodičské oprávnenia,
6.
vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 41/1984 Zb. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách v znení vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 248/1991 Zb., vyhlášky Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky č. 281/1994 Z. z., vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 130/1995 Z. z. a vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 184/1996 Z. z.,
7.
vyhláška Federálneho ministerstva vnútra č. 99/1989 Zb. o pravidlách premávky na pozemných komunikáciách (pravidlá cestnej premávky) v znení vyhlášky Federálneho ministerstva vnútra č. 24/1990 Zb., vyhlášky Federálneho ministerstva vnútra č. 619/1992 Zb., vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 113/1993 Z. z. a vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 267/1994 Z. z.,
8.
vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 10/1991 Zb. o podmienkach prevádzky cestných motorových vozidiel poháňaných stlačeným plynom,
9.
vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 55/1991 Zb. o výcviku a zdokonaľovaní odbornej spôsobilosti vodičov cestných motorových vozidiel v znení vyhlášky Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky č. 13/1995 Z. z.
§ 132
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 1997 okrem § 129 ods. 10, ktorý nadobúda účinnosť 1. marca 1997, a § 84 ods. 1, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 1999.
Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Vladimír Mečiar v. r.
1)
§ 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z.
2)
Napríklad § 652 a nasl. Obchodného zákonníka.
3)
§ 13 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon).
4)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.
6)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z.
7a)
Napríklad § 9 ods. 4 písm. b) zákona č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8)
§ 3 ods. 3 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 7/1988 Zb. o križovaní pozemných komunikácií s dráhami na úrovni koľají.
9)
§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
10)
§ 3d zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.
12)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde.
13)
Zákon č. 124/1992 Zb.
14)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
15)
Napríklad zákon č. 124/1992 Zb., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18)
Napríklad § 32 zákona č. 44/1974 Zb. Colný zákon, zákon č. 124/1992 Zb., zákon č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v znení neskorších predpisov.
18a)
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
20)
Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 108/1976 Zb. o Európskej dohode o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR) v znení vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 82/1984 Zb., zákon č. 121/2004 Z. z.
20a)
§ 58 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
24)
§ 3 ods. 2 zákona č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov.
§ 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky.
26)
§ 17 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
27)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z.
31)
Napríklad Trestný poriadok, zákon č. 7l/l967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), zákon Slovenskej národnej rady č. 369/l990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 372/l990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 124/1992 Zb., zákon Slovenskej národnej rady č. 511/l992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/l993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/l995 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
32)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 100/1996 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov.
34)
Napríklad Občiansky zákonník, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z.
34a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
35)
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.Zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon v znení zákona č. 553/2001 Z. z.
35a)
§ 51 ods. 2 a § 51 ods. 3 písm. a) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
36)
Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov.
37)
Zákon č. 505/1990 Zb. o metrológii v znení neskorších predpisov.
38)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
40)
§ 3 zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
41)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.
42)
§ 52 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
43)
Zákon č. 71/1967 Zb.