303/1995 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.06.2001 do 13.11.2001

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

303
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 12. decembra 1995
o rozpočtových pravidlách
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje postavenie, funkciu a zostavovanie štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a postavenie rozpočtov obcí,1) ako aj použitie prostriedkov štátneho rozpočtu a rozpočtu obce. Ustanovuje pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami a kontrolu ich dodržiavania a finančné vzťahy štátneho rozpočtu k právnickým osobám a fyzickým osobám.2) Ďalej upravuje pravidlá hospodárenia štátnych fondov.
(2)
Tento zákon upravuje aj postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v rozpočtovom procese a v procese plnenia štátneho rozpočtu.
(3)
Tento zákon upravuje aj podmienky a zásady zriaďovania a hospodárenia rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií.
(4)
Medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, má prednosť pred ustanoveniami tohto zákona.
§ 2
Vymedzenie pojmov
(1)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
rozpočtovou kapitolou
1.
rozpočet každého ministerstva alebo každého ďalšieho ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky vrátane rozpočtov ich rozpočtových organizácií a vrátane finančných vzťahov k ich príspevkovým organizáciám, k právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých financovanie je v ich vecnej pôsobnosti,
2.
rozpočet každého z týchto štátnych orgánov: Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Úrad pre finančný trh, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba,
3.
rozpočet každej z týchto rozpočtových organizácií: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky a Slovenská akadémia vied,
4.
rozpočet každého krajského úradu2a) vrátane rozpočtov okresných úradov, rozpočtov ich rozpočtových organizácií, vrátane finančných vzťahov k ich príspevkovým organizáciám, k právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých financovanie je v ich vecnej pôsobnosti,
5.
rozpočet Štátneho dlhu,
6.
rozpočet Všeobecnej pokladničnej správy,
7.
finančný vzťah k Tlačovej agentúre Slovenskej republiky,
8.
finančný vzťah ku každej z týchto verejnoprávnych inštitúcií: Slovenský rozhlas a Slovenská televízia,
b)
ústredným orgánom ministerstvo, ďalší ústredný orgán štátnej správy, štátny orgán uvedený v písmene a) bode 2, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Slovenská akadémia vied a krajský úrad,
c)
záväzným ukazovateľom
1.
záväzná úloha ako účel použitia prostriedkov štátneho rozpočtu určený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
2.
záväzný limit výdavkov ako výška výdavku štátneho rozpočtu, ktorú nemožno prekročiť, určená zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
3.
príjmy rozpočtovej kapitoly, o ktorých tak ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
d)
schodkom štátneho rozpočtu záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu,
e)
prebytkom štátneho rozpočtu kladný rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu.
(2)
Podrobnosti hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a hospodárenia rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií upraví Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) všeobecne záväzným právnym predpisom.
DRUHÁ ČASŤ
ŠTÁTNY ROZPOČET
§ 3
Základné ustanovenia
(1)
Štátny rozpočet je základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu, ktorým sa zabezpečuje rozdeľovanie jeho prostriedkov. Riadi sa ním rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.
(2)
Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.
(3)
Limit výdavkov štátneho rozpočtu a maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku prebytku štátneho rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) zákonom o štátnom rozpočte. V zákone o štátnom rozpočte sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno ustanoviť, že niektoré príjmy rozpočtových kapitol sú záväznými ukazovateľmi rozpočtovej kapitoly. Prílohou zákona o štátnom rozpočte sú najmä údaje o príjmoch a výdavkoch rozpočtových kapitol. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno rozpočtovať výšku súhrnného schodku verejného rozpočtu, a to štátneho rozpočtu, rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí, rozpočtu Sociálnej poisťovne, rozpočtov zdravotných poisťovní, rozpočtu Národného úradu práce, rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky a rozpočtu Slovenského pozemkového fondu.
(4)
V štátnom rozpočte, v rozpočtoch štátnych fondov a v rozpočtoch obcí sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia, podľa ktorej sa jednotne triedia príjmy a výdavky, ako aj jednotným spôsobom sleduje ich plnenie. Rozpočtová klasifikácia zároveň určuje, ktoré výdavky rozpočtu sa financujú z bežných výdavkov a ktoré z kapitálových výdavkov. Rozpočtovú klasifikáciu ustanovuje opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasuje zverejnením oznámenia o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(5)
V období brannej pohotovosti štátu2b) sa rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky spravuje týmto zákonom s odchýlkami podľa osobitného predpisu.
§ 4
Obsah štátneho rozpočtu
(1)
Štátny rozpočet obsahuje najmä
a)
príjmy a výdavky štátneho rozpočtu v členení podľa rozpočtových kapitol,
b)
rozpočtové vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám,
c)
minimálnu výšku rozpočtovaného prebytku štátneho rozpočtu alebo maximálnu výšku rozpočtovaného schodku štátneho rozpočtu,
d)
rozpočtové rezervy a účelové prostriedky štátneho rozpočtu.
(2)
Podrobné členenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
§ 5
Príjmy štátneho rozpočtu
(1)
Príjmy štátneho rozpočtu sú
a)
dane a poplatky od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je na území Slovenskej republiky, okrem daní a poplatkov, ktoré sú podľa tohto alebo podľa osobitného zákona príjmom rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí alebo osobitných právnických osôb zriadených zákonom,3)
b)
dane a poplatky od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je mimo územia Slovenskej republiky a ktoré vykonávajú činnosť alebo majú príjmy z iného zdroja4) na území Slovenskej republiky okrem daní a poplatkov, ktoré sú podľa tohto alebo podľa osobitného zákona príjmom rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí alebo osobitných právnických osôb zriadených zákonom,3)
c)
clá, dovozné a vývozné prirážky,
d)
príjmy zo splácania poskytnutých úverov a návratných finančných výpomocí zo štátneho rozpočtu,
e)
úroky z prostriedkov získaných z úverov prijatých vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), získané za obdobie od ich prijatia do ich použitia,
f)
príjmy rozpočtových kapitol s výnimkou príjmov rozpočtových kapitol podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodov 7 a 8,
g)
vratky príspevkov a dotácií a odvody štátnych fondov po zúčtovaní finančných vzťahov so štátnym rozpočtom,
h)
výnosy z prevodu správy majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“), ako aj z prevodu vlastníctva majetku štátu s výnimkou výnosov z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie alebo verejnoprávnej inštitúcie hospodáriacej ako príspevková organizácia podľa § 53 a výnosov, o ktorých osobitný zákon ustanovuje inak,4a)
i)
odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny, ak nie sú príjmom rozpočtu obce alebo štátneho fondu,
j)
penále, pokuty, zvýšenie dane a iné sankcie a úroky z omeškania zaplatenia dane alebo cla, ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak,
k)
penále za neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky Európskych spoločenstiev poskytnutých Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv (ďalej len „prostriedky Európskych spoločenstiev“) a vratky za prostriedky štátneho rozpočtu vrátené Európskym spoločenstvám v predchádzajúcich rokoch podľa § 47a ods. 3,
l)
úroky z prostriedkov štátnych finančných aktív a aktívneho zostatku prostriedkov, ktorý vykazuje súhrnný evidenčný účet štátu vedený v Národnej banke Slovenska,
m)
výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu,
n)
ďalšie príjmy ustanovené osobitným zákonom.
(2)
Na úhradu finančných potrieb štátneho rozpočtu možno so súhlasom národnej rady použiť štátne finančné aktíva vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia minulých rokov.
§ 6
Výdavky štátneho rozpočtu
(1)
Zo štátneho rozpočtu sa hradia
a)
výdavky na činnosť ústredných orgánov a ich prostredníctvom výdavky na činnosť rozpočtových organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám v ich pôsobnosti, ako aj ostatné výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte alebo osobitným zákonom,
b)
výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
c)
výdavky na krytie štátnych objednávok a náhrada ujmy spôsobenej štátom,
d)
úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu,
e)
nezaplatené splátky úverov vrátane úrokov, za ktoré prevzal štát záruky,
f)
úvery poskytnuté vládou,
g)
ďalšie výdavky ustanovené osobitným zákonom.
(2)
Zo štátneho rozpočtu možno v rozsahu ustanovenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať prostredníctvom finančných vzťahov (transferov)
a)
príspevky fyzickým osobám a právnickým osobám podľa osobitných predpisov5) a dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám,
b)
návratné finančné výpomoci.
(3)
Prostriedky štátneho rozpočtu podľa odsekov 1 a 2 možno poskytovať podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb, pričom ministerstvo alebo správca rozpočtových prostriedkov je povinný určiť také podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť ich použitia. Rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť do konca rozpočtového roka, a to v rozsahu a na účely ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Súčasne sa musia dodržať všetky podmienky ich poskytnutia určené ministerstvom alebo správcom rozpočtovej kapitoly, prípadne určených v zmluve o poskytnutí rozpočtových prostriedkov. Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytli prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa odseku 2, s výnimkou obcí s počtom obyvateľov určeným zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok pri poskytnutí dotácie na výkon samosprávnych funkcií obcí sú povinné viesť tieto prostriedky na samostatnom účte v banke; výnosy z týchto prostriedkov sú príjmom štátneho rozpočtu [§ 5 ods. 1 písm. k)].
(4)
Použitie príspevkov a dotácií podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, ktorého spôsob určuje ministerstvo.
(5)
Návratné finančné výpomoci možno poskytovať účelovo podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, a to na financovanie
a)
realizovaných štátnych záruk, poskytnutých podľa tohto zákona za bankové úvery podnikateľom,
b)
realizovaných štátnych záruk, poskytnutých podľa tohto zákona za dlhopisy vydané podnikateľom alebo za obdobné cenné papiere vydané v zahraničí (ďalej len „dlhopisy“),
c)
potrieb podľa osobitných zákonov,3)
d)
projektov schválených vládou.
(6)
Návratnú finančnú výpomoc podľa odseku 5 možno poskytnúť na základe zmluvy o návratnej finančnej výpomoci uzatvorenej medzi ministerstvom a prijímateľom návratnej finančnej výpomoci, pričom za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci podľa odseku 5 písm. a) a b) sa považujú plnenia poskytnuté podľa § 15 ods. 3 aj pred uzavretím zmluvy o návratnej finančnej výpomoci. V zmluve musí byť dohodnutý úrok, doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, a spôsob jej splácania. Doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, nemôže byť dlhšia ako štyri roky. Poskytnutú návratnú finančnú výpomoc nemožno zmeniť na iný druh finančného vzťahu. Pri poskytovaní návratných finančných výpomocí podľa odseku 5 písm. c) a d) úrok môže byť predmetom zmluvy.
(7)
Ministerstvo je povinné viesť podľa osobitného predpisu6) evidenciu pohľadávok vzniknutých poskytnutím návratných finančných výpomocí a rozpočtovať ich splácanie.
(8)
Ak sa v priebehu rozpočtového roka zákonom prenášajú na obec úlohy štátnej správy, prevedie ministerstvo zodpovedajúci objem prostriedkov do rozpočtu obce z príslušnej rozpočtovej kapitoly.
(9)
Prostriedky štátneho rozpočtu možno poskytovať podľa účelu ich použitia najmä vo forme bežných výdavkov alebo kapitálových výdavkov v súlade s rozpočtovou klasifikáciou vydanou podľa § 3 ods. 4.
(10)
Bežnými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na mzdy a platy, služby, materiál určený na spotrebu, ako aj platby za trvanlivé tovary a vybavenie na vojenské účely, na výstavbu vojenského charakteru a vojenských budov. Bežnými výdavkami sú ďalej rozpočtové výdavky určené iným právnickým osobám a fyzickým osobám podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(11)
Kapitálovými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na obstaranie a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku,7) výdavky na tvorbu hmotných a mobilizačných rezerv, ako aj príspevky a dotácie iným právnickým osobám a fyzickým osobám na uvedené účely podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
§ 7
Rozpočtové provizórium
(1)
Ak nie je zákon o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený národnou radou do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte rozpočtovým provizóriom podľa návrhu štátneho rozpočtu predloženého vládou národnej rade.
(2)
Ak nemožno uplatniť postup podľa odseku 1, vzťahuje sa na rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky počas rozpočtového provizória zákon o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok, pričom jeho ustanoveniami sa spravujú aj vzťahy medzi štátom a inými subjektmi. Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci počas rozpočtového provizória nesmú prekročiť s výnimkami uvedenými v odseku 3 jednu dvanástinu celkových výdavkov štátneho rozpočtu schválených zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok, pričom minister financií Slovenskej republiky určí na základe rozhodnutia vlády záväzné ukazovatele, úlohy a limity výdavkov štátneho rozpočtu.
(3)
Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci rozpočtového provizória podľa odseku 2 možno prekročiť o
a)
výdavky na splácanie úrokov z prijatých úverov a poplatkov súvisiacich s prijatými úvermi,
b)
úhrady dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a úhrady dávok podľa osobitných zákonov,7a)
c)
príspevok na poistenie v nezamestnanosti a poistné do zdravotných poisťovní a poistné do Sociálnej poisťovne za zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a poistné platené štátom podľa osobitných zákonov,3)
d)
výdavky rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky poskytované ako dotácie do poľnohospodárskej prvovýroby.
(4)
Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú so štátnym rozpočtom po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
TRETIA ČASŤ
ROZPOČTOVÝ PROCES
§ 8
Návrh štátneho rozpočtu
(1)
Ministerstvo riadi práce na vypracúvaní návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a usmerňuje vypracovanie rozpočtov rozpočtových kapitol a štátnych fondov na základe východísk na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok schválených vládou spravidla do konca apríla bežného roka.
(2)
Ministerstvo vypracúva návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok v súčinnosti so správcami rozpočtových kapitol, s obcami, so správcami štátnych fondov, s verejnoprávnymi inštitúciami, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky, so Slovenským pozemkovým fondom, s Národnou bankou Slovenska a s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“). Návrh rozpočtu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vypracovaného na základe vládou schválených limitov predkladá predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky národnej rade alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi, a následne ministerstvu tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok. V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú vybrané údaje a finančné vzťahy k obciam, k verejnoprávnym inštitúciám, k Národnej banke Slovenska a k Eximbanke; súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok je aj návrh financovania schodku štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a financovania štátneho dlhu. V návrhu štátneho rozpočtu možno určiť súhrnné údaje verejného rozpočtu potrebné na zostavenie súhrnného schodku verejného rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu možno osobitne určovať rozpočtové prostriedky aj podľa jednotlivých programov schválených vládou (ďalej len „programy“).
(3)
Návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok predkladá ministerstvo vláde. Prílohu návrhu štátneho rozpočtu tvoria najmä návrhy rozpočtov štátnych fondov a vybrané údaje rozpočtov obcí. O návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok rozhoduje vláda do 30. septembra bežného roka.
(4)
Vláda predkladá národnej rade na schválenie návrh štátneho rozpočtu vrátane rozpočtov štátnych fondov na nasledujúci rozpočtový rok do 15. októbra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak.
(5)
Správcovia rozpočtových kapitol, obce, štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie, ktoré netvoria rozpočtovú kapitolu, subjekty, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, subjekty, za ktoré štátny rozpočet prevzal štátne záruky za bankové úvery alebo za dlhopisy a ďalšie subjekty podľa osobitného predpisu8) sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje o hospodárení a stave majetku a záväzkov pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Národná banka Slovenska, Eximbanka, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Na účely zostavenia súhrnného schodku verejného rozpočtu a na účely hodnotenia plnenia verejného rozpočtu sú subjekty, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet (§ 3 ods. 3), povinné predkladať na žiadosť ministerstva potrebné údaje.
(6)
Návrhy rozpočtov subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet, sa predkladajú v súlade s osobitnými predpismi8aa) na schválenie národnej rade v termíne ustanovenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok okrem návrhu rozpočtu Slovenského pozemkového fondu, ktorý sa predkladá na schválenie vláde tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok (§ 8 ods. 3).
§ 9
Rozpočty rozpočtových kapitol
(1)
Príjmy štátneho rozpočtu vrátane daňových príjmov a výdavky štátneho rozpočtu, ktoré nesúvisia s príjmami a s výdavkami ostatných rozpočtových kapitol, tvoria rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná správa. Príjmy a výdavky spojené so správou štátneho dlhu tvoria rozpočtovú kapitolu Štátny dlh. Rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná správa a rozpočtovú kapitolu Štátny dlh spravuje minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“). V príjmoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje osobitne splácanie úverov a osobitne úrokov z nich a osobitne sa v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sledujú a vykazujú. Vo výdavkoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje osobitne poskytovanie úverov a splácanie úrokov z prijatých úverov, osobitne poplatky súvisiace s prijatými úvermi; v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sa sledujú a vykazujú osobitne.
(2)
Rozpočet rozpočtovej kapitoly podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodov 1 až 4 obsahuje
a)
príjmy a výdavky ústredného orgánu ako rozpočtovej organizácie,
b)
príjmy a výdavky rozpočtových organizácií v pôsobnosti ústredného orgánu,
c)
príspevky príspevkovým organizáciám a odvody príspevkových organizácií v pôsobnosti ústredného orgánu,
d)
dotácie na úlohy a činnosti, ktoré sú vo vecnej pôsobnosti ústredného orgánu, a príspevky podľa osobitných predpisov5) vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a vratky týchto dotácií a príspevkov, ako aj výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu (§ 6 ods. 3).
(3)
Na účely tohto zákona sa za prostriedky rozpočtovej kapitoly považujú aj prostriedky Európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, s ktorými sa nakladá v rámci tejto kapitoly.
(4)
Rozpočtová kapitola pre verejnoprávnu inštitúciu alebo pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky obsahuje jej finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.
(5)
Vedúci rozpočtovej kapitoly prerokuje návrh svojho rozpočtu podľa § 16 ods. 1 písm. b) v príslušnom orgáne národnej rady. Návrh rozpočtu rozpočtových kapitol Všeobecná pokladničná správa a Štátny dlh prerokúva v príslušnom orgáne národnej rady minister financií.
§ 9a
Ministerstvo rozpisuje všetkým rozpočtovým kapitolám záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, pričom môže tieto ukazovatele podrobnejšie rozpísať.
ŠTVRTÁ ČASŤ
PRAVIDLÁ ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA
§ 10
Časové a účelové použitie rozpočtových prostriedkov
(1)
Rozpočtové prostriedky možno použiť do konca rozpočtového roka, a to len na účely, na ktoré boli určené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo určené podľa tohto zákona.
(2)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a môžu ich použiť len na podklade rozpočtových limitov výdavkov otvorených v Národnej banke Slovenska. Podrobnosti postupu a spôsoby otvárania rozpočtových limitov výdavkov ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
(3)
Vedúci rozpočtovej organizácie je povinný zabezpečiť, aby sa rozpočtové prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, ktorá zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte organizácie v období, na ktoré je rozpočtový limit otvorený.
(4)
Rozpočtové prostriedky nemožno prevádzať do nasledujúceho rozpočtového roka, ak tento zákon neustanovuje inak. Výdavky, ktoré nebudú bankou realizované do 31. decembra rozpočtového roka, zaťažia rozpočet organizácie nasledujúceho rozpočtového roka, aj keď sa hospodársky týkajú predchádzajúceho rozpočtového roka.
(5)
Rozpočtové prostriedky na úhradu výdavkov nemožno poukazovať vopred okrem výdavkov
a)
vyplácaných za mesiac december, a to na výplatu miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní vrátane náhrad platov a miezd a cestovného vyplácaného súčasne s platom alebo so mzdou, výplatu odmien vyplácaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a výplatu pracovných odmien odsúdených, ako aj ostatné peňažné nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov alebo z obdobných pracovných vzťahov, ktoré sa vyplácajú spolu so mzdou,
b)
na odvod poistného do poistných fondov a príspevku na poistenie v nezamestnanosti z platov a miezd podľa písmena a) vrátane odvodu poistného za osoby, za ktoré poistné platí štát,3)
c)
na úhradu pozastávok a úhradu akreditívov v prospech zahraničných osôb pri dodávkach výkonov a tovarov, a to len ak to bolo v zmluve vopred písomne dohodnuté,
d)
na úhradu preddavkov, ak boli vopred v zmluve o dodávke písomne dohodnuté; písomná zmluva o poskytnutí preddavku sa nevyžaduje pri úhradách preddavkov za dodávku tepla, vody, elektrickej energie, plynu, periodickej a neperiodickej tlače; ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť podrobnosti, za ktorých možno preddavky dohodnúť, pričom poskytnutie preddavku nemožno dodatočne dohodnúť,
e)
vyplácaných za mesiac december, a to na úhrady dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a úhrady dávok podľa osobitných zákonov.8a)
(6)
Ak sa výdavky podľa odseku 5 okrem výdavkov na úhradu akreditívov uhrádzajú v januári nasledujúceho rozpočtového roka, rozpočtové organizácie ich prevedú v decembri bežného roka na účet cudzích prostriedkov, príspevkové organizácie ich uhrádzajú v nasledujúcom roku zo svojho bežného účtu v banke, iné subjekty, ktorým sa na účely podľa odseku 5 poskytli rozpočtové prostriedky, ich prevedú na svoj bežný účet, z ktorého ich uhrádzajú v nasledujúcom roku. Ak sa tieto rozpočtové prostriedky nevyčerpajú do konca februára, odvedú sa do troch dní po vyúčtovaní položiek podľa odseku 5 s výnimkou akreditívov na príjmový účet štátneho rozpočtu. Výdavky na úhradu pozastávok z prostriedkov štátneho rozpočtu možno uskutočniť do konca septembra; po tomto termíne možno takýto výdavok uskutočniť len so súhlasom ministerstva. Pri nedostatku týchto prostriedkov sa potrebné prostriedky vyúčtujú na ťarchu rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka.
(7)
Rozpočtové prostriedky sa môžu používať len na určené účely a na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné pri používaní prostriedkov štátneho rozpočtu zachovávať maximálnu hospodárnosť a efektívnosť ich použitia.9) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia môžu používať peňažné prostriedky, s ktorými disponujú, len na účely, na ktoré sú určené, a na krytie opatrení nevyhnutných na zabezpečenie nerušeného chodu organizácie. Úhrady, na ktoré sa rozpočtová organizácia a príspevková organizácia zaviažu v bežnom roku, nesmú prekračovať ich rozpočtované výdavky na tento rok.
(8)
Rozpočtová organizácia nemôže tvoriť osobitné fondy, iba ak tak ustanoví osobitný zákon.10) Príspevková organizácia tvorí osobitné fondy podľa § 41 alebo ak tak ustanoví osobitný zákon.10) Zostatky osobitných fondov koncom roka neprepadajú.
(9)
Výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov10a) odpísaním z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte poskytnuté zo štátneho rozpočtu; z výkonu tohto rozhodnutia je vylúčený aj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ak je obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu.
(10)
Platby z prostriedkov štátneho rozpočtu sa uskutočňujú zásadne bezhotovostne.
(11)
Prostriedky osobitne určené štátnym rozpočtom na programy podľa § 8 ods. 2 možno použiť len na určený program, pričom nepoužité prostriedky v bežnom rozpočtovom roku prechádzajú do nasledujúceho rozpočtového roka na použitie na ten istý účel. Nepoužité prostriedky bežného roka prevedie rozpočtová organizácia v decembri bežného roka na osobitný bežný účet dofinancovania programov vedený v Národnej banke Slovenska. Použitie prostriedkov z tohto účtu sa sleduje podľa rozpočtovej klasifikácie aj v nasledujúcom rozpočtovom roku.
Rozpočtové opatrenia
§ 11
(1)
Ak v priebehu roka vznikne potreba úhrady, ktorá nie je v rozpočte rozpočtovej kapitoly zabezpečená, možno úhradu realizovať rozpočtovým opatrením.
(2)
Rozpočtové opatrenia sú
a)
presuny rozpočtových prostriedkov,
b)
povolené prekročenie limitu výdavkov,
c)
viazanie rozpočtových prostriedkov.
(3)
Rozsah rozpočtových opatrení, ktoré môže vláda vykonať, ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(4)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú povinné viesť v priebehu rozpočtového roka operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach.
§ 12
Presuny rozpočtových prostriedkov
Ak na úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočte rozpočtovej kapitoly zabezpečené potrebné prostriedky, môže ich správca rozpočtovej kapitoly zabezpečiť predovšetkým presunom prostriedkov v rámci svojho rozpočtu. Pri vykonávaní rozpočtových presunov v právomoci správcu rozpočtovej kapitoly nemožno meniť záväzné ukazovatele rozpočtu rozpočtovej kapitoly.
§ 13
Povolené prekročenie limitu výdavkov
(1)
Rozpočtová kapitola môže vo svojom rozpočte s povolením ministerstva prekročiť rozpočtový limit výdavkov
a)
do výšky skutočne dosiahnutých vyšších príjmov v príslušnom rozpočtovom roku s výnimkou dosiahnutých vyšších príjmov podľa § 20 ods. 1,
b)
o poistné plnenie zo zmluvného alebo zo zákonného poistenia preukázateľne prijaté v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak rozpočtová kapitola nemala z tohto dôvodu povolené prekročenie limitu výdavkov v predchádzajúcom rozpočtovom roku,
c)
o prostriedky získané z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej rozpočtovej organizácie, ktoré nemá zahrnuté v rozpočte, a to vo výške 25 %, na úhradu rozpočtovo nezabezpečených výdavkov; nad uvedený limit možno povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov len na úhradu rozpočtovo nezabezpečených kapitálových výdavkov.
(2)
Zriaďovateľ upraví limit výdavkov podľa odseku 1 len tej organizácii, ktorá toto prekročenie dosiahla.
(3)
Ak by prekročenie limitu výdavkov ovplyvnilo záväzné ukazovatele rozpočtu rozpočtovej kapitoly, môže správca rozpočtovej kapitoly povoliť takéto prekročenie len so súhlasom ministerstva.
(4)
Ak má dôjsť k prekročeniu rozpočtových limitov z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh z iného orgánu alebo organizácie, predložia orgány a organizácie, ktorých sa tieto opatrenia dotýkajú, prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému správcovi rozpočtovej kapitoly vzájomne odsúhlasené delimitačné protokoly, ktoré obsahujú vzájomne odsúhlasené prevody prostriedkov štátneho rozpočtu a povinností k štátnemu rozpočtu. Rozpočtová kapitola, na ktorú prechádzajú úlohy, predloží tieto doklady ministerstvu. Bez predloženia týchto dokladov a súhlasu ministerstva sa nemôžu rozpočtové limity prekročiť.
§ 14
Viazanie rozpočtových prostriedkov
(1)
Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a vecné obmedzenie ich použitia.
(2)
Ministerstvo viaže v rozpočte rozpočtovej kapitoly rozpočtové výdavky
a)
za porušenie rozpočtovej disciplíny, na základe ktorého správca rozpočtovej kapitoly viaže rozpočtové výdavky tej rozpočtovej organizácii, ktorá rozpočtovú disciplínu porušila,
b)
z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh na iný subjekt,
c)
ak sa povolenie prekročenia limitu výdavkov kapitoly podľa § 13 ods. 3 realizuje na ťarchu ďalších záväzných ukazovateľov,
d)
na základe rozhodnutia vlády, najmä v prípade nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu.
(3)
Správca rozpočtovej kapitoly je povinný v rozpočte rozpočtovej kapitoly viazať rozpočtové prostriedky v prípade, ak
a)
o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií,
b)
v rozpočte mala zabezpečené prostriedky na vykonanie úloh, ktorých plnenie prešlo na iné rozpočtové kapitoly,
c)
neplní rozpočtované príjmy,
(4)
Rozpočtová organizácia je povinná vo svojom rozpočte viazať rozpočtové prostriedky v prípade, ak
a)
tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec alebo sčasti nebudú realizovať,
b)
neplní rozpočtované príjmy; ak vyrovnanie úbytku príjmov nemôže rozpočtová organizácia zabezpečiť viazaním zodpovedajúcej časti výdavkov, dohodne organizácia spôsob náhrady úbytku príjmov so svojím zriaďovateľom.
(5)
Viazané rozpočtové prostriedky nemožno použiť bez ich uvoľnenia orgánom, ktorý o viazaní rozhodol. Viazané rozpočtové prostriedky za porušenie rozpočtovej disciplíny môže v súlade s § 47 ods. 4 uvoľniť ministerstvo.
§ 15
Rozpočtové rezervy
(1)
Na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia, na krytie nevyhnutných a nepredvídaných výdavkov a na krytie úbytku alebo zníženia rozpočtových príjmov sa vytvárajú v štátnom rozpočte rozpočtové rezervy.
(2)
Rozpočtové rezervy tvorí najmä
a)
rozpočtová rezerva vlády,
b)
rozpočtová rezerva predsedu vlády,
c)
rezerva na zabezpečenie platobnej schopnosti poisťovní a na krytie potreby Národného úradu práce podľa osobitných predpisov,3)
d)
rezerva na štátne záruky za bankové úvery podnikateľom alebo za dlhopisy.
(3)
Z rezervy na štátne záruky za bankové úvery podnikateľom alebo za dlhopisy sa poskytujú plnenia veriteľom vyplývajúce z ručiteľských listín alebo zmlúv uzatvorených na základe rozhodnutia vlády o prevzatí štátnej záruky za bankové úvery podnikateľom alebo za dlhopisy.
(4)
Výšku rozpočtových rezerv schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtové rezervy podľa odseku 2 písm. a), c) a d) sa rozpočtujú v rozpočtovej kapitole Všeobecná pokladničná správa. Rozpočtová rezerva podľa odseku 2 písm. b) sa rozpočtuje v rozpočtovej kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky. Prostriedky podľa odseku 2 písm. a) a c) možno poskytnúť na základe rozhodnutia vlády. Prostriedky podľa odseku 2 písm. b) možno poskytnúť na základe rozhodnutia predsedu vlády.
(5)
O hospodárení s rozpočtovými rezervami podáva vláda správu národnej rade v rámci správ o plnení štátneho rozpočtu alebo na základe žiadosti národnej rady.
Práva a povinnosti správcu rozpočtovej kapitoly
§ 16
(1)
Ústredný orgán ako správca rozpočtovej kapitoly najmä
a)
vypracúva návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly vrátane finančných vzťahov k štátnym fondom, ktoré spravuje, a koordinuje účasť riadených rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií a štátnych fondov na zostavení tohto návrhu; návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvu v ním určenom rozsahu a termíne,
b)
vypracúva návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly v súlade s vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte a predkladá ho príslušnému orgánu národnej rady v termíne do 15. októbra rozpočtového roka,
c)
určuje vo svojej pôsobnosti po dohode s ministerstvom podmienky poskytovania dotácií iným subjektom,
d)
rozpisuje schválené záväzné ukazovatele rozpočtovej kapitoly, a to na vlastné rozpočtové hospodárenie a pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojej pôsobnosti; záväzné ukazovatele rozpisuje pre jednotlivé rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok,
e)
otvára rozpočtové limity na vlastné hospodárenie, rozpočtové limity rozpočtovým organizáciám a príspevkovým organizáciám, ktorých je zriaďovateľom, a limity dotácií a návratných finančných výpomocí pre iné subjekty,
f)
usmerňuje a kontroluje hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami rozpočtovej kapitoly a s prostriedkami Európskych spoločenstiev a s inými prostriedkami zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, s ktorými sa nakladá v rámci tejto kapitoly,
g)
schvaľuje rozpočtové opatrenia, ktoré možno vykonať bez zmeny záväzných ukazovateľov rozpočtovej kapitoly,
h)
vypracúva správy o vývoji rozpočtového hospodárenia rozpočtovej kapitoly, predkladá ich ministerstvu a prerokúva ich v príslušnom orgáne národnej rady,
i)
vypracúva súhrnné účtovné výkazy a prehľad o rozpočtových opatreniach, a to za celú rozpočtovú kapitolu, a predkladá ich ministerstvu,
j)
vypracúva návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly vrátane finančných vzťahov k štátnemu fondu, ktorý spravuje, a koordinuje účasť riadených rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na zostavení tohto návrhu; návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvu v ním určenom rozsahu a príslušným orgánom národnej rady.
(2)
Ustanovenie odseku 1 s výnimkou písmen c), d), e) a g) sa vzťahuje aj na rozpočtovú kapitolu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a na rozpočtové kapitoly verejnoprávnych inštitúcií.
(3)
Ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky,12) ak má na to rozpočtované prostriedky v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok môže
a)
založiť alebo zriadiť inú právnickú osobu než rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu,
b)
vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby alebo ako členský príspevok.
(4)
Ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky12) môže v mene Slovenskej republiky na základe rozhodnutia vlády nakupovať cenné papiere, pričom na túto operáciu môže použiť aj prostriedky podľa § 49b ods. 2 za podmienok podľa § 49b ods. 3.
§ 17
Práva a povinnosti rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie
(1)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s platnými právnymi predpismi,13) ak osobitný predpis neustanoví inak. Rozpočtové organizácie štátu si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne.
(2)
Rozpočtová organizácia nie je oprávnená vystavovať, avalovať, nadobúdať ani prijímať zmenky;13a) iné cenné papiere môže nadobúdať a vydávať alebo prevziať záruku za splatenie ich menovitej hodnoty alebo splatenie výnosu, len ak tak ustanovuje tento alebo osobitný zákon.
(3)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vedú účtovníctvo, zostavujú a predkladajú účtovnú závierku podľa osobitného predpisu.6) Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie sú povinné na žiadosť ministerstva alebo správcu rozpočtovej kapitoly predložiť aj ďalšie údaje z účtovníctva.
(4)
Rozsah osobitných výdavkov rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a spôsob ich použitia upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
§ 18
Úvery
(1)
Rozpočtová organizácia nemôže prijímať ani poskytovať úvery, ani vstupovať do úverových vzťahov ako ručiteľ s výnimkou rozpočtovej organizácie, ktorou je ministerstvo, ak koná na základe § 46 ods. 3 a 4 v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(2)
Príspevková organizácia môže prijímať úvery bez nárokov na štátny rozpočet alebo na rozpočet zriaďovateľa, ak je zabezpečená ich návratnosť a splatenie úrokov z výnosu jej hospodárenia, prípadne z jej rezervného fondu. Za tieto úvery štátny rozpočet neručí.
(3)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia nemôžu zriadiť záložné právo na majetok vo vlastníctve štátu.14)
§ 19
Združovanie prostriedkov
(1)
Rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia môžu združovať prostriedky podľa osobitného predpisu,11) ak týmto združením prostriedkov nevznikne samostatná právnická osoba. Združené prostriedky sa vedú na samostatnom účte.
(2)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia uskutočňujú platby podľa uzavretej zmluvy o združení podľa odseku 1 len zo zdrojov, ktoré sú oprávnené použiť na činnosť, ktorá je predmetom tejto zmluvy.
(3)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia vyporiadajú majetok získaný výkonom spoločnej činnosti financovanej zo združených prostriedkov podľa odseku 1 podľa osobitného predpisu.11) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné dohodnúť v zmluve o združení podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou zodpovedajúci výške nimi vložených prostriedkov; to platí aj pre prípad rozpustenia združenia.
(4)
Prostriedky, ktoré príspevková organizácia získa podľa zmluvy o združení prostriedkov na účelovú investičnú činnosť, sú zdrojom jej fondu reprodukcie. Prostriedky určené podľa zmluvy o združení prostriedkov na prevádzkovú činnosť prevedie na konci rozpočtového roka vo výške rozdielu medzi prijatými a vynaloženými združenými prostriedkami na ťarchu alebo v prospech rezervného fondu.
§ 20
Niektoré osobitosti rozpočtového hospodárenia
(1)
Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť rozpočtový limit výdavkov o prostriedky
a)
prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy,
b)
prijaté na základe zmluvy o združení,11)
c)
prijaté z poistného plnenia zo zmluvného alebo zo zákonného poistenia,
d)
prijaté z úhrad stravy,14a)
e)
prijaté od iných subjektov, napríklad formou dotácie alebo grantu,
f)
prijaté od fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu,14b)
g)
prijaté od okresného úradu práce podľa osobitného predpisu,14c)
h)
získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení,
i)
prijaté od účastníkov konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim,14d)
j)
z lotérií podľa osobitného predpisu,14e)
k)
od rodičov, iných osôb, ktorí majú voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, alebo žiakov na úhradu niektorých nákladov v súlade s osobitnými predpismi.14f)
(2)
Príspevky od zákonného zástupcu na úhradu stravy a úhrady stravy od iných stravníkov v zariadeniach školského stravovania sa vedú na bežnom účte, z ktorého sa priamo uhrádzajú výdavky súvisiace so stravovaním v týchto zariadeniach.
(3)
Prostriedky uvedené v odseku 1 môže rozpočtová organizácia použiť len prostredníctvom príjmov a výdavkov svojho rozpočtu. O sumu týchto prostriedkov je zriaďovateľ povinný povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov tej organizácii, ktorá toto prekročenie dosiahla.
(4)
Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije na prostriedky prijaté podľa odseku 1 písm. e), ak sú poskytnuté Európskymi spoločenstvami alebo ak sú poskytnuté zo zahraničia v cudzej mene na platbu do zahraničia. Prostriedky prijaté rozpočtovou organizáciou zo zahraničia v cudzej mene na platbu do zahraničia vedie rozpočtová organizácia na osobitnom účte.
(5)
Ak rozpočtová organizácia prijme rozpočtové prostriedky podľa odseku 1 písm. a), e) a j), vedie ich na samostatnom mimorozpočtovom účte.
(6)
Preddavok preddavkovej organizácii, ktorá je zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v zahraničí, poskytuje Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky zo svojho rozpočtu prostredníctvom osobitného preddavkového účtu. Preddavkovej organizácii, ktorá je obchodno-ekonomickou organizačnou jednotkou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v zahraničí, poskytuje preddavok Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zo svojho rozpočtu prostredníctvom osobitného preddavkového účtu. Zostatky prostriedkov na týchto účtoch koncom roka neprepadajú. Spôsob tvorby, použitia a zúčtovania prostriedkov osobitného preddavkového účtu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a po dohode s ministerstvom.
§ 20a
Hospodárenie s prostriedkami Európskych spoločenstiev
(1)
Prostriedky Európskych spoločenstiev sa vedú na osobitných účtoch ministerstva (ďalej len „národný fond“) v Národnej banke Slovenska. Za správu týchto prostriedkov zodpovedá ministerstvo. Zostatok národného fondu koncom roka neprepadá.
(2)
Výnosy z prostriedkov Európskych spoločenstiev sú majetkom Európskych spoločenstiev.
(3)
Prostriedkami Európskych spoločenstiev nemožno zabezpečovať záväzky Slovenskej republiky.
(4)
Prostriedky Európskych spoločenstiev možno poskytnúť prostredníctvom na to zriadenej rozpočtovej organizácie alebo prostredníctvom inej právnickej osoby na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej medzi ministerstvom a touto právnickou osobou. Prostriedky prijaté rozpočtovou organizáciou z národného fondu vedie rozpočtová organizácia na osobitnom účte. Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktorým sa poskytnú prostriedky Európskych spoločenstiev, sú povinné viesť tieto prostriedky oddelene na osobitnom účte.
PIATA ČASŤ
ROZPOČTOVÉ ORGANIZÁCIE A PRÍSPEVKOVÉ ORGANIZÁCIE
Zriaďovanie, zmena a zrušovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií
§ 21
(1)
Rozpočtové organizácie sú právnické osoby štátu alebo obce, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet alebo na rozpočet obce. Hospodária samostatne podľa schválených rozpočtov s prostriedkami, ktoré im určí ústredný orgán alebo obec v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtovými organizáciami podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou organizácií podľa § 34 ods. 3.
(2)
Príspevkové organizácie sú právnické osoby štátu alebo obce, ktoré sú na štátny rozpočet alebo na rozpočet obce zapojené príspevkom alebo odvodom. Platia pre ne finančné vzťahy určené ústredným orgánom alebo obcou v rámci ich rozpočtov.
(3)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.
(4)
Rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť
a)
zákonom,
b)
rozhodnutím ústredného orgánu, ak osobitný predpis neustanoví inak, pričom rozhodnutím ústredného orgánu, ktorým je krajský úrad, len na účely podľa osobitného predpisu,2a) alebo rozhodnutím obce (ďalej len „zriaďovateľ“).
(5)
Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu ako rozpočtovej organizácii a vo vzťahu k verejnoprávnej inštitúcii a k príspevkovej organizácii, ktoré majú samostatnú rozpočtovú kapitolu a sú zriadené zákonom, plní na účely tohto zákona ministerstvo.
(6)
Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia bola zriadená zákonom, zriaďovateľskú funkciu k nej vykonáva orgán, na ktorého rozpočet je zapojená finančnými vzťahmi.
(7)
Zriaďovateľ môže zriadiť na plnenie svojich úloh v rozsahu svojej pôsobnosti rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu len s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva. K žiadosti o písomný súhlas je zriaďovateľ povinný doložiť najmä návrh zriaďovacej listiny a návrh rozpočtu organizácie navrhovanej na zriadenie, ako aj uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce tri rozpočtové roky. Zriaďovateľ rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie nemôže zriadiť rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu na plnenie rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov.15) Ak je zriaďovateľom obec, súhlas ministerstva sa nevyžaduje.
(8)
Zriaďovateľ podľa odseku 4 písm. b) vydá o zriadení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriaďovaciu listinu, v ktorej je povinný uviesť základné verejnoprospešné činnosti alebo verejné funkcie, pre ktoré sú tieto organizácie zriadené, pričom tieto činnosti nemôžu mať podnikateľský charakter. Zriaďovateľ s výnimkou obce je povinný oznamovať ministerstvu prostredníctvom príslušného správcu rozpočtovej kapitoly zriadenie, zrušenie, zmenu podriadenosti alebo spôsobu financovania rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie. Obsah zriaďovacej listiny ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
(9)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú povinné zabezpečiť zápis majetku, ktorý spravujú, podľa osobitného predpisu.16)
(10)
Za dátum zriadenia rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie sa považuje deň uvedený v zriaďovacej listine zriaďovateľa o zriadení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie.
(11)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú svojimi rozpočtami zapojené na rozpočet zriaďovateľa, ktorý garantuje a kontroluje ich činnosť, a v prípade zistených nedostatkov prijíma potrebné opatrenia.
§ 22
(1)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sa zriaďujú na plnenie úloh štátu alebo obce, a to na plnenie ich základných verejných funkcií alebo na verejnoprospešné činnosti, ktoré sú na základe osobitných predpisov alebo rozhodnutia príslušných orgánov úplne alebo čiastočne financované zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu obce.
(2)
Príspevková organizácia je právnická osoba, ktorá svoje príjmy používa na financovanie vlastnej činnosti. Doplnenie zdrojov sa zabezpečuje zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu obce príspevkom.
(3)
Príspevková organizácia môže vykonávať podnikateľskú činnosť len po predchádzajúcom písomnom súhlase zriaďovateľa za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom.17)
(4)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou podľa § 16 ods. 3 a § 21 ods. 4 písm. b) nemôže byť zakladateľom ani zriaďovateľom inej právnickej osoby.18) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou podľa § 16 ods. 3 nemôže vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby. Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu použiť prostriedky svojho rozpočtu na zaplatenie členského príspevku len so súhlasom zriaďovateľa.
§ 23
(1)
Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie možno po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva zriadiť, zrušiť, meniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roku. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín.
(2)
Ak dôjde v priebehu rozpočtového roka k zmene spôsobu financovania organizácie v pôsobnosti ústredného orgánu, vykonanie zmeny rozpočtového vzťahu je v pôsobnosti ministerstva.
(3)
Ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na novú, prípadne nástupnícku organizáciu. Ak organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.
(4)
Zriaďovateľ je povinný zabezpečiť oznámenie o zriadení, zmene alebo o zrušení organizácie okrem organizácií ozbrojených síl a zložiek, ktoré majú charakter štátneho a služobného tajomstva, v Ústrednom vestníku Slovenskej republiky. Obec túto povinnosť zabezpečuje spôsobom miestne obvyklým.
(5)
Ak zriaďovateľ zriadi rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu alebo vykoná zmenu ich podriadenosti alebo spôsobu financovania v rozpore s týmto zákonom, považuje sa poskytnutie prostriedkov štátneho rozpočtu takejto organizácii za porušenie rozpočtovej disciplíny.
ŠIESTA ČASŤ
ŠTÁTNE FONDY
§ 24
(1)
Štátny fond je právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom národnej rady na financovanie osobitne určených úloh. Na hospodárenie so všetkými prostriedkami štátneho fondu sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(2)
Správu štátneho fondu vykonáva ústredný orgán ustanovený zákonom, ktorý predkladá ministerstvu na každý rozpočtový rok aj návrh rozpočtu, prehľad pohľadávok a záväzkov a návrh záverečného účtu štátneho fondu; zároveň vykonáva kontrolu hospodárenia v štátnom fonde a hospodárenia s prostriedkami štátneho fondu poskytnutými obciam, právnickým osobám a fyzickým osobám.
(3)
Rozpočet štátneho fondu je zapojený finančnými vzťahmi na rozpočet ústredného orgánu ustanoveného zákonom.
(4)
Zdrojom štátneho fondu sú vlastné príjmy. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Dotáciu zo štátneho rozpočtu je štátny fond povinný viesť na samostatnom účte. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov sú vymedzené zákonom, ktorým sa štátny fond zriaďuje, pričom štátny fond nakladá s vlastnými zdrojmi ako s prostriedkami štátneho rozpočtu.
(5)
Národná rada môže pri schvaľovaní štátneho záverečného účtu určiť štátnemu fondu odvod do štátneho rozpočtu najviac do výšky dotácie zo štátneho rozpočtu.
(6)
Slovenská republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky Slovenskej republiky.
(7)
Štátny fond nemôže byť zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej osoby.
SIEDMA ČASŤ
ROZPOČTY OBCÍ
§ 25
(1)
Finančné hospodárenie obcí sa riadi schváleným rozpočtom a plánom tvorby a použitia mimorozpočtových zdrojov.
(2)
Rozpočty obcí vyjadrujú ekonomickú samostatnosť obcí. Obsahujú príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám pôsobiacim na spravovanom území, ako aj k občanom žijúcim na tomto území, vyplývajúce pre obec zo všeobecne záväzných právnych predpisov, všeobecne záväzného nariadenia obce alebo z uzavretých zmluvných vzťahov. Zahŕňajú aj finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.
§ 26
Príjmy rozpočtu obce
(1)
Príjmy rozpočtu obce sú
a)
daňové a nedaňové príjmy v správe obce podľa osobitných predpisov,
b)
podiely na daniach v správe štátu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok,
c)
dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok,
d)
dotácie zo štátnych fondov,
e)
príjmy z obecných cenných papierov a výnosy z finančných investícií obce,
f)
prostriedky prevedené z mimorozpočtových peňažných fondov obce,
g)
prijaté úvery,
h)
príjmy zo splácania poskytnutých pôžičiek,
i)
dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce,
j)
odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny uložené obcou,
k)
príjmy zo zostatku likvidácie štátneho podniku, keď zriaďovateľská funkcia prešla na obce podľa osobitného predpisu s výnimkou prípadov uvedených v § 16 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 474/1990 Zb.,
l)
iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.19)
(2)
Za vlastné príjmy rozpočtu obce sa v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi považujú príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm. a), b), e), f) a h) až j).
§ 27
Výdavky rozpočtu obce
(1)
Z rozpočtu obce sa uhrádzajú
a)
výdavky na výkon samosprávnych funkcií obce a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených obcou,
b)
výdavky na kapitálové potreby,
c)
výdavky na rozvoj svojho územia,
d)
vratky prijatých pôžičiek a splátky prijatých úverov vrátane úhrad úrokov,
e)
výdavky a pomoc v náhlej núdzi občanom obce,
f)
prevody do mimorozpočtových peňažných fondov obce a do regionálnych alebo záujmových fondov obcí,
g)
výdavky na emisiu obecných cenných papierov a na úhradu výnosov ich majiteľom a na ich splácanie, ako aj výdavky na finančné investície,
h)
iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.20)
(2)
Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na spravovanom území, a to na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce. Mestské časti Bratislavy a Košíc môžu poskytnúť dotácie na celom území mesta. Podliehajú ročnému zúčtovaniu s rozpočtom obce.
§ 28
Rozpočtové provizórium obce
(1)
Ak nie je rozpočet obce na nasledujúci rozpočtový rok schválený obecným zastupiteľstvom do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do schválenia rozpočtu obce rozpočtovým provizóriom podľa predloženého návrhu rozpočtu obce.
(2)
Ak návrh rozpočtu obce na nasledujúci rozpočtový rok nebude predložený obecnému zastupiteľstvu do 31. decembra bežného roka, bude obec hospodáriť podľa rozpočtu obce predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 rozpočtu obce schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok. Výnimku tvoria výdavky, ktoré sa spravujú dohodnutými termínmi splácania, a výdavky podľa § 29 ods. 3.
(3)
Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú s rozpočtom obce po jeho schválení.
ÔSMA ČASŤ
FINANČNÉ HOSPODÁRENIE OBCE
§ 29
Hospodárenie podľa rozpočtu obce
(1)
Obec kryje svoje potreby predovšetkým vlastnými rozpočtovými príjmami. Zo štátneho rozpočtu možno poskytnúť dotáciu na výkon samosprávnych funkcií obce podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(2)
Obec zostavuje a schvaľuje svoj rozpočet a podľa neho hospodári.21) Obec je povinná zostavovať rozpočet obce podľa jednotného triedenia príjmov a výdavkov (rozpočtovej klasifikácie) ustanovenej ministerstvom podľa § 3 ods. 4. Rozpočet obce sa zostavuje na obdobie jedného rozpočtového roka, ktorý je zhodný s kalendárnym rokom.
(3)
Obec je povinná prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ňu vyplývajú z plnenia povinností ustanovených inými zákonmi.
(4)
Obec je povinná na účely zostavenia návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu poskytovať informácie a vybrané údaje o svojom hospodárení. Rozsah údajov a spôsob ich predkladania určí ministerstvo.
(5)
Pre hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami obce platia primerane ustanovenia štvrtej časti okrem § 15, piatej časti okrem § 23 ods. 1, deviatej až trinástej časti tohto zákona.
§ 30
Finančné usporiadanie
(1)
Po skončení rozpočtového roka obec finančne usporiada svoje hospodárenie vrátane finančných vzťahov k štátnemu rozpočtu a k štátnym fondom.
(2)
Prebytok hospodárenia rozpočtu obce po skončení roka neprepadá a je zdrojom tvorby mimorozpočtových peňažných fondov obce. Prípadný schodok svojho hospodárenia vyrovná obec predovšetkým z rezervného fondu, z rozpočtu bežného roka, prípadne z ďalších mimorozpočtových zdrojov.
§ 31
Peňažné fondy obcí
(1)
Obec vytvára vlastné mimorozpočtové peňažné fondy. Tvorí ich najmä zo zostatkov týchto fondov z minulých rokov a z ďalších zdrojov bežného roka. Zostatky peňažných fondov koncom roka neprepadajú. O použití peňažných fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo.
(2)
Prostriedky svojich peňažných fondov používa obec prostredníctvom príjmov a výdavkov svojho rozpočtu okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondami navzájom a okrem prípadov, keď prostriedky peňažných fondov slúžia len na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu rozpočtového roka a na poskytnutie návratných finančných výpomocí.
(3)
Obec vytvára cestný fond zo zostatku prostriedkov nevyčerpaných v príslušnom roku, získaných z podielu na výnose cestnej dane podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Ďalším zdrojom fondu sú aj zdroje podľa odseku 1. Obec použije prostriedky cestného fondu na výstavbu, opravu a údržbu miestnych komunikácií a na ostatné výdavky s tým súvisiace.
(4)
Obec vytvára rezervný fond vo výške určenej obecným zastupiteľstvom; minimálny ročný prídel do fondu je 10 % prebytku hospodárenia príslušného rozpočtového roka.
(5)
Obec môže vytvárať fond rozvoja bývania. Zdrojom fondu rozvoja bývania sú okrem zdrojov podľa odseku 1 najmä príjmy obce z predaja bytov podľa osobitného zákona.
§ 32
Záverečný účet obce
Záverečný účet obce obsahuje výsledky rozpočtového hospodárenia obce vrátane výsledkov hospodárenia peňažných fondov. O použití prebytku rozpočtového hospodárenia obce alebo o spôsobe úhrady schodku rozhoduje obecné zastupiteľstvo po schválení záverečného účtu obce.
§ 33
Osobitosti v rozpočtovej sfére obcí
Obec môže určiť, že niektoré jej vnútorné organizačné jednotky budú hospodáriť osobitne len so zvereným preddavkom. Zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje. Obec je povinná zúčtovať príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka.
DEVIATA ČASŤ
HOSPODÁRENIE ROZPOČTOVÝCH ORGANIZÁCIÍ
§ 34
Rozpočet rozpočtovej organizácie
(1)
Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami prijatými od iných subjektov. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením.
(2)
Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov. Pritom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a ďalšími ukazovateľmi určenými zriaďovateľom. Na hospodárenie rozpočtových organizácií, ktoré sú vysokými školami, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak osobitný zákon neustanoví inak.
(3)
Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom, ktorý sa vedie na bežnom účte preddavkovej organizácie. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je vnútorná organizačná jednotka hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka. Vnútorné organizačné jednotky nie sú právnickými osobami. Na financovanie preddavkových organizácií, ktoré sú zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí, sa vzťahuje § 20 ods. 6.
(4)
Vzájomné započítanie príjmov a výdavkov je v rozpočtovej organizácii prípustné, ak ide o dodatočnú úhradu predtým vynaložených výdavkov v tom istom rozpočtovom roku, ktorou iný subjekt refunduje rozpočtovej organizácii výdavky, ktoré za neho zaplatila.
(5)
Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov uvedených v odseku 4 na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu zriadených v Národnej banke Slovenska. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom, alebo ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy.
(6)
Príjem z prenájmu majetku v správe štátnej rozpočtovej organizácie je príjmom štátneho rozpočtu.
(7)
Rozpočtová organizácia nemôže uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci22) podľa osobitného predpisu.23)
(8)
Rozpočtová organizácia ako nájomca môže použiť kapitálové výdavky na technické zhodnotenie prenajatého majetku v prípade, ak doba nájmu trvá aspoň štyri roky od vynaloženia takéhoto výdavku.
(9)
Financovanie úloh rozvoja vedy a techniky ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
§ 36
Podnikateľská činnosť rozpočtovej organizácie
(1)
Rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.25) Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostáva v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti organizácie. Výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte.
(2)
Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o financovaní vedľajšieho hospodárstva.26)
DESIATA ČASŤ
HOSPODÁRENIE PRÍSPEVKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ
§ 37
Rozpočet príspevkovej organizácie
(1)
Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa a odvod do rozpočtu zriaďovateľa, prostriedky vlastných finančných fondov, prostriedky prijaté od iných subjektov, prípadne prostriedky získané svojou podnikateľskou činnosťou. Na hospodárenie so všetkými prostriedkami príspevkovej organizácie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(2)
Príspevková organizácia je povinná dosahovať výnosy určené svojím rozpočtom a zabezpečiť maximálnu hospodárnosť a efektívnosť svojich nákladov.
(3)
Príspevková organizácia nemôže vystavovať dlhopisy a vystavovať a prijímať zmenky.
§ 38
Finančný vzťah k rozpočtu zriaďovateľa
(1)
Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a ďalšími ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.
(2)
Príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzkovú činnosť, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku prednostne z vlastných zdrojov. V prípade, že vlastné zdroje nepostačujú na krytie uvedených potrieb, zriaďovateľ môže poskytnúť príspevkovej organizácii príspevok. Tento príspevok môže určiť najviac v takej výške, aby jej rozpočet bol vyrovnaný; to neplatí, ak je príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.26a)
(3)
Výška príspevku na bežné výdavky a jeho čerpanie v priebehu rozpočtového roka je viazané na jednotku výkonu, ktorú určí zriaďovateľ po dohode s ministerstvom. Ak príspevok nemožno viazať na jednotku výkonu, jednotka výkonu sa neurčuje.
(4)
V prípade, že vlastné zdroje na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nekryjú potreby príspevkovej organizácie, zriaďovateľ určí výšku príspevku na obstaranie ním určeného konkrétneho hmotného a nehmotného majetku.
(5)
Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom bez ohľadu na zapojenie na štátny rozpočet.
§ 39
Odvody
(1)
Zriaďovateľ je povinný určiť príspevkovej organizácii odvod, ak jej rozpočtované výnosy prekračujú rozpočtované náklady, a to vo výške 50 % hospodárskeho výsledku s výnimkou, ak príspevková organizácia vykazuje stratu minulých rokov.
(2)
Odvod z odpisov sa výnimočne určí, ak sa počíta s utlmením činnosti organizácie alebo s jej zrušením.
(3)
Príspevková organizácia, ktorá je na rozpočet zriaďovateľa zapojená odvodom, vykonáva v priebehu rozpočtového roka preddavkový odvod do rozpočtu zriaďovateľa, a to najneskôr do tretieho kalendárneho dňa pred koncom každého štvrťroka.
(4)
Zriaďovateľ môže príspevkovej organizácii uložiť neplánovaný odvod z prevádzky, krátiť alebo zvýšiť príspevok pri zmene a nedodržaní podmienok, za ktorých bol určený finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou.
(5)
Príspevková organizácia, ktorá vykazuje stratu minulých rokov a v bežnom roku dosiahla kladný hospodársky výsledok, je povinná použiť tento hospodársky výsledok na úhradu straty minulých rokov, a to až do jej vyrovnania. Ak aj po tejto úhrade vykazuje príspevková organizácia kladný hospodársky výsledok, do rozpočtu zriaďovateľa odvedie 50 % tohto hospodárskeho výsledku.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 a odseku 5 druhej vety sa nevzťahujú na príspevkovú organizáciu, ktorá je zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.26a)
§ 40
Odpisy
Odpisovanie hmotného a nehmotného majetku sa spravuje osobitným predpisom.7) Príspevková organizácia nemôže použiť zrýchlené odpisovanie hmotného a nehmotného majetku.
§ 41
Finančné fondy príspevkovej organizácie
(1)
Príspevková organizácia tvorí
a)
fond reprodukcie,
b)
rezervný fond.
(2)
Rozsah obstarávania hmotného a nehmotného majetku príspevkovej organizácie vrátane jeho technického zhodnotenia je určený výškou prostriedkov vo fonde reprodukcie a výškou prostriedkov získaných z prijatých úverov.
(3)
Rezervný fond sa tvorí z hospodárskeho výsledku po vykonaní odvodov podľa § 39 ods. 1 a 4. Ďalej sú zdrojom rezervného fondu darované prostriedky a zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením.
(4)
Ak je hospodársky výsledok vyšší ako rozpočtovaný hospodársky výsledok, tento nemôže byť dosiahnutý nesplnením úloh, obmedzovaním alebo zhoršovaním kvality služieb alebo zmenou podmienok, za ktorých boli záväzné úlohy a záväzné limity organizácií určené.
(5)
Tvorbu a použitie fondu reprodukcie a použitie rezervného fondu upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
§ 41a
(1)
Ak sa hospodárenie príspevkovej organizácie za bežný rok skončí stratou, príspevková organizácia túto stratu uhradí
a)
z rezervného fondu príspevkovej organizácie,
b)
zo zisku z podnikateľskej činnosti po zdanení príspevkovej organizácie najneskôr v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po roku, v ktorom bola strata vykázaná, ak nie je možné uhradiť stratu podľa písmena a),
c)
z kladného hospodárskeho výsledku z hlavnej činnosti príspevkovej organizácie najneskôr v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po roku, v ktorom bola strata vykázaná, ak nemožno uhradiť stratu podľa písmena b).
(2)
Ak nie je strata uhradená ani podľa odseku 1 písm. c), zriaďovateľ zruší príspevkovú organizáciu do konca roku nasledujúceho po roku, z ktorého výsledku hospodárenia sa mala strata uhradiť. Ak je to nevyhnutné, zriaďovateľ zabezpečí činnosť doteraz vykonávanú príspevkovou organizáciou rozpočtovou organizáciou.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa neuplatní pre príspevkové organizácie zriadené zákonom a verejnoprávne inštitúcie hospodáriace ako príspevkové organizácie (§ 53).
(4)
Zriaďovateľ príspevkovej organizácie, ktorá je zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu,26a) nie je povinný uplatniť postup podľa odseku 2.
§ 42
Podnikateľská činnosť príspevkovej organizácie
(1)
Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom.
(2)
Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané touto činnosťou používa príspevková organizácia na skvalitňovanie služieb poskytovaných v oblasti hlavnej činnosti.
(3)
Príspevková organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom bežnom účte. Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) z tejto činnosti sa nerozpočtujú. Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata, vedúci príspevkovej organizácie je povinný zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala.
(4)
Zisk z podnikateľskej činnosti príspevkovej organizácie po zdanení je zdrojom rezervného fondu príspevkovej organizácie.
§ 43
(1)
Príspevková organizácia môže uzavierať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci22) podľa osobitného predpisu23) z vlastných zdrojov.
(2)
Príspevková organizácia môže uzavrieť zmluvu podľa odseku 1 po vyhodnotení ponúk najmenej troch nezávislých uchádzačov.
JEDENÁSTA ČASŤ
FINANČNÁ KONTROLA A ZODPOVEDNOSŤ ZA HOSPODÁRENIE
§ 44
(1)
Hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu kontroluje vláda. Vláda priebežne hodnotí plnenie štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov a správy o plnení štátneho rozpočtu predkladá národnej rade.
(2)
Ministerstvo vykonáva finančnú kontrolu u správcov rozpočtových kapitol a v štátnych fondoch a metodicky riadi a koordinuje finančnú kontrolu u správcov rozpočtových kapitol.
(3)
Finančnú kontrolu v štátnych rozpočtových organizáciách a štátnych príspevkových organizáciách a finančnú kontrolu prostriedkov štátneho rozpočtu, prostriedkov Európskych spoločenstiev a iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv a prostriedkov štátnych fondov poskytnutých obciam, právnickým osobám a fyzickým osobám vykonávajú správy finančnej kontroly.27) V prípade potreby môže kontrolu vykonať ministerstvo.
(4)
Ak osobitný zákon neustanoví inak, na výkon kontroly podľa odsekov 2 a 3 sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.27a)
(5)
Finančnou kontrolou sa rozumie súhrn činností, ktorými sa v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi overuje
a)
splnenie podmienok na poskytnutie prostriedkov štátneho rozpočtu, štátneho fondu a prostriedkov Európskych spoločenstiev a iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv,
b)
hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu, štátneho fondu a s prostriedkami Európskych spoločenstiev a s inými prostriedkami zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv so zameraním na ich účelovosť, hospodárnosť a efektívnosť,
c)
hospodárenie štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií.
(6)
Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o kontrole hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu.28)
§ 45
(1)
Ministerstvo má právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na príjmových a výdavkových účtoch štátneho rozpočtu, štátnych finančných aktív a pasív, na účtoch, na ktorých sú vedené prostriedky Európskych spoločenstiev alebo iné prostriedky zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, a štátnych účelových fondov, ktoré vedie Národná banka Slovenska.
(2)
Ústredný orgán má právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na príjmových a výdavkových rozpočtových účtoch rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v jeho pôsobnosti, ktoré vedie Národná banka Slovenska. Ústredný orgán má aj právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na výdavkových rozpočtových účtoch iných subjektov vedených v Národnej banke Slovenska, na ktoré boli poskytnuté prostriedky z rozpočtu jeho rozpočtovej kapitoly.
(3)
Národná banka Slovenska je povinná poskytovať údaje podľa odseku 2 aj ministerstvu.
§ 46
Zodpovednosť za hospodárenie
(1)
Vláda zodpovedá národnej rade za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami a predkladá jej štvrťročne správu o plnení štátneho rozpočtu, a to najneskôr do 60 dní po uplynutí príslušného štvrťroka.
(2)
Za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami ústredných orgánov a štátnych fondov zodpovedá príslušný minister alebo vedúci ústredného orgánu; za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zodpovedá ich vedúci. Za hospodárenie v rozpočtových kapitolách Všeobecná pokladničná správa a Štátny dlh zodpovedá minister financií. Správy o plnení svojich rozpočtov prerokúvajú vedúci ústredných orgánov v príslušných orgánoch národnej rady.
(3)
Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže v rozsahu a za podmienok určených zákonom o štátnom rozpočte povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre hospodárstvo Slovenskej republiky a nezabezpečeného v štátnom rozpočte. Vláda môže v príslušnom rozpočtovom roku prevziať úvery najviac do výšky ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(4)
Vláda môže v súlade so schválenými rozvojovými programami prevziať štátne záruky za bankové úvery poskytnuté podnikateľom alebo za dlhopisy, ak
a)
súhrn splátok úverov so štátnou zárukou v rozpočtovom roku, úhrad výnosov a menovitej hodnoty dlhopisov v rozpočtovom roku a istín novoposkytnutých úverov so štátnou zárukou v rozpočtovom roku nepresiahne 10 % výšky celkových rozpočtovaných príjmov štátneho rozpočtu v tomto roku; do výšky 10 % sa započítava aj objem prostriedkov potrebných na príslušný rozpočtový rok na zabezpečenie záväzkov podľa osobitných predpisov28a) na príslušný rozpočtový rok ustanovený zákonom o štátnom rozpočte a
b)
súhrn splátok úverov so štátnou zárukou za bankové úvery poskytnuté podnikateľom splatných v každom jednotlivom rozpočtovom roku neprekročí 7,5 % výšky celkových rozpočtovaných príjmov štátneho rozpočtu v rozpočtovom roku, v ktorom sa prevezme štátna záruka.
(5)
Zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok môže ustanoviť
a)
prevzatie štátnych záruk v príslušnom rozpočtovom roku inak, ako je ustanovené v odseku 4,
b)
inú dobu, aká je uvedená v § 6 ods. 6, na ktorú sa poskytuje návratná finančná výpomoc.
(6)
Minister financií môže čiastočne alebo úplne odpustiť vrátenie návratnej finančnej výpomoci poskytnutej podľa § 6 ods. 5 písm. c) len na základe rozhodnutia vlády.
§ 46a
(1)
Štátnu záruku možno podľa § 46 poskytnúť
a)
štátnemu podniku,8) štátnemu peňažnému ústavu28b) alebo Eximbanke,28c)
b)
akciovej spoločnosti aspoň s 34 % majetkovou účasťou štátu alebo aspoň s 34 % majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky,
c)
akciovej spoločnosti, ktorej akcie sú podľa osobitného predpisu verejne obchodovateľné,28d)
d)
inej právnickej osobe, ak tak ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(2)
Štátnu záruku za bankový úver možno prevziať až do výšky 100 % poskytnutých peňažných prostriedkov a do výšky 100 % úrokov vrátane bankových poplatkov. Štátnu záruku za dlhopisy možno prevziať do výšky menovitej hodnoty dlhopisov a do výšky 100 % výnosov z nich.
(3)
Štátnu záruku za bankový úver alebo za dlhopis akciovej spoločnosti, v ktorej má Fond národného majetku Slovenskej republiky v čase podania žiadosti o prevzatie štátnej záruky za bankový úver alebo za dlhopis majetkovú účasť v rozsahu aspoň 34 %, môže vláda prevziať len vtedy, ak sa Fond národného majetku Slovenskej republiky, skôr ako vláda prerokuje žiadosť o prevzatie štátnej záruky za bankový úver alebo za dlhopisy, písomne zaviaže splniť všetky záväzky vyplývajúce z tejto záruky namiesto štátu.
(4)
Podrobnosti prevzatia štátnych záruk za bankové úvery poskytnuté podnikateľom alebo za dlhopisy, ako aj podrobnosti vrátenia prostriedkov z realizovaných štátnych záruk do štátneho rozpočtu upraví vláda nariadením.
§ 47
Porušenie rozpočtovej disciplíny a sankcie
(1)
Porušenie rozpočtovej disciplíny je neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov štátneho rozpočtu, Európskych spoločenstiev, rozpočtu štátneho fondu alebo rozpočtu obce a neoprávnené použitie finančných prostriedkov, s ktorými hospodária rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie. Za porušenie rozpočtovej disciplíny sa považuje aj nedodržanie podmienok, za ktorých sa rozpočtové prostriedky poskytli.
(2)
Subjekty, ktoré porušili rozpočtovú disciplínu, sú povinné odviesť neoprávnene použitú alebo zadržanú sumu prostriedkov do štátneho rozpočtu, rozpočtu štátneho fondu alebo rozpočtu obce; zároveň sú povinné zaplatiť do príslušného rozpočtu penále vo výške 0,2 % z neoprávnene použitej alebo zadržanej sumy za každý aj začatý deň omeškania s úhradou odvodu alebo za každý aj začatý deň neoprávneného použitia poskytnutých prostriedkov, najviac však do výšky dvojnásobku tejto sumy. Ak porušenie rozpočtovej disciplíny zistila vnútorná kontrola, penále sa znižuje na polovicu.
(3)
Odvod neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu alebo Európskych spoločenstiev, ako aj penále uloží príslušná správa finančnej kontroly,27) ktorá ich aj vymáha. V prípade potreby odvod a penále môže uložiť a vymáhať ministerstvo. Ak porušenie rozpočtovej disciplíny zistí iná organizácia alebo iný orgán, je povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnej správe finančnej kontroly. Ukladanie a vymáhanie odvodu a penále sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní.15) Ustanovenia osobitného predpisu29) sa na tieto účely nepoužijú.
(4)
Ak štátna rozpočtová organizácia poruší rozpočtovú disciplínu, ministerstvo viaže v rozpočte príslušnej rozpočtovej kapitoly za podmienok podľa § 14 prostriedky vo výške, v akej sa porušila rozpočtová disciplína; ak nemožno v jednom rozpočtovom roku uplatniť viazanie v plnej výške, časť viazania sa uplatní v nasledujúcich rozpočtových rokoch. Subjekt, ktorý zistí porušenie rozpočtovej disciplíny v štátnej rozpočtovej organizácii, je povinný oznámiť túto skutočnosť ministerstvu, ktoré do 60 dní odo dňa oznámenia o porušení rozpočtovej disciplíny viaže prostriedky podľa predchádzajúcej vety; to neplatí, ak štátna rozpočtová organizácia vykonáva odvod na základe osobitného predpisu29a) alebo ak poruší rozpočtovú disciplínu z prostriedkov štátneho fondu, kedy sa postupuje podľa odseku 5. Na zamedzenie tvrdosti zákona môže ministerstvo čiastočne uvoľniť viazanie. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nepoužijú. Rovnaký postup uplatňuje obec, ak jej rozpočtová organizácia poruší rozpočtovú disciplínu.
(5)
Odvod a penále za neoprávnené použitie a zadržanie prostriedkov
a)
rozpočtov štátnych fondov ukladá a vymáha ústredný orgán, ktorý vykonáva správu štátneho fondu s výnimkou tých prípadov, keď neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov rozpočtu štátneho fondu zistila správa finančnej kontroly,27)
b)
rozpočtu obce ukladá a vymáha príslušný orgán obce.
c)
Európskych spoločenstiev ukladá a vymáha príslušná správa finančnej kontroly.
(6)
Odvod spolu s penále, ktoré pri kontrolovanom subjekte nepresiahnu sumu 3 000 Sk, sa neukladá; to neplatí, ak sa odvod vykonáva na základe osobitného predpisu.29a) Viazanie, ktoré v štátnej rozpočtovej organizácii nepresiahne sumu 3 000 Sk, sa nevykoná.
(7)
Sankcie za porušenie rozpočtovej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia rozpočtovej disciplíny. Týmto nie je dotknutá povinnosť na uplatňovanie náhrady škody podľa osobitného zákona.29aa)
(8)
Na zamedzenie tvrdosti zákona môže po právoplatnosti rozhodnutia o uložení odvodu podľa odseku 3 alebo 5 povoliť v súlade s podmienkami podľa osobitného zákona29b) čiastočnú úľavu z odvodu a úľavy z penále za porušenie rozpočtovej disciplíny, odklady platenia alebo splátky odvodu a penále
a)
ministerstvo alebo ním poverený územný finančný orgán, ak ide o prostriedky štátneho rozpočtu alebo rozpočtu štátneho fondu,
b)
obec, ak ide o prostriedky jej rozpočtu.
(9)
Banka, v ktorej má subjekt, ktorý porušil rozpočtovú disciplínu, otvorené svoje účty, je povinná na žiadosť orgánu vymáhajúceho pohľadávku poskytnúť informácie o stavoch a pohyboch na týchto účtoch.
§ 47a
Porušenie disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskych spoločenstiev a sankcie
(1)
Pri porušení disciplíny pri hospodárení s finančnými prostriedkami Európskych spoločenstiev sa postupuje podľa § 47 s odchýlkami uvedenými v odsekoch 2 až 4.
(2)
Subjekt, ktorý neoprávnene použil alebo zadržal poskytnuté prostriedky Európskych spoločenstiev, je povinný neoprávnene použitú alebo zadržanú sumu týchto prostriedkov odviesť do národného fondu. Penále za neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky Európskych spoločenstiev je príjmom štátneho rozpočtu.
(3)
Ak Európske spoločenstvá požiadajú o vrátenie neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov Európskych spoločenstiev, tieto prostriedky sa odvedú z národného fondu do rozpočtu Európskych spoločenstiev; v prípade nedostatku prostriedkov v národnom fonde odvedú sa zo štátneho rozpočtu. Po vrátení neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov do národného fondu sa prevedú z národného fondu do štátneho rozpočtu.
(4)
Sankcie za oneskorené vrátenie neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov Európskych spoločenstiev sa Európskym spoločenstvám hradia zo štátneho rozpočtu.
§ 48
Ministerstvo môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 1 000 000 Sk podľa všeobecných predpisov o správnom konaní,15) a to v lehotách podľa § 47 ods. 7.
DVANÁSTA ČASŤ
REALIZÁCIA ŠTÁTNEHO ROZPOČTU, ŠTÁTNE AKTÍVA A ŠTÁTNE PASÍVA
Realizácia štátneho rozpočtu
§ 49
(1)
Príjmy a výdavky štátneho rozpočtu sa evidujú na súhrnnom evidenčnom účte štátu; na tomto účte sa evidujú aj peňažné prostriedky spojené s financovaním schodku štátneho rozpočtu a s financovaním dlhovej služby štátu.
(2)
Súhrnný evidenčný účet štátu musí denne vykazovať aktívny zostatok a možno z neho vykonávať úhrady do výšky aktívneho zostatku na tomto účte.
(3)
S dočasne voľnými peňažnými prostriedkami na súhrnnom evidenčnom účte štátu ministerstvo vykonáva operácie na finančnom trhu.
§ 49a
(1)
Štátny dlh možno v príslušnom rozpočtovom roku zvýšiť najviac o sumu schodku štátneho rozpočtu určeného zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(2)
Prostriedky získané z finančných operácií súvisiacich s financovaním štátneho dlhu prechádzajú do nasledujúceho rozpočtového roka a možno ich použiť len na financovanie štátneho dlhu v nasledujúcich rozpočtových rokoch.
(3)
Prijímať úvery a pôžičky na krytie štátneho dlhu je oprávnené len ministerstvo. Na preklenutie dočasného nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu v rozpočtovom roku môže ministerstvo
a)
vydávať štátne pokladničné poukážky,29c)
b)
viazať prostriedky štátneho rozpočtu,
c)
určovať priority čerpania výdavkov štátneho rozpočtu.
(4)
Ministerstvo
a)
eviduje poskytnuté štátne záruky,
b)
účtuje o štátnom dlhu a o realizovaných štátnych zárukách,
c)
vypracúva návrh financovania schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu na príslušný rozpočtový rok a predkladá ho vláde a národnej rade,
d)
vypracúva stratégiu financovania štátneho dlhu,
e)
vypracúva prehľad o stave a vývoji štátneho dlhu.
§ 49b
Štátne aktíva a štátne pasíva
(1)
Štátne aktíva sú štátne finančné aktíva a majetok štátu14) v správe
a)
ministerstiev a ďalších ústredných orgánov štátnej správy,
b)
ostatných štátnych orgánov,
c)
štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií,
d)
štátnych fondov.
(2)
Štátne finančné aktíva sú prostriedky štátu vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia minulých rokov a z ďalších finančných operácií štátu. Na základe rozhodnutia vlády možno štátne finančné aktíva vytvoriť aj z prostriedkov podľa osobitného zákona.29d)
(3)
Štátne finančné aktíva vytvorené z výsledkov hospodárenia štátneho rozpočtu z minulých rokov možno použiť iba so súhlasom národnej rady. Štátne finančné aktíva z ďalších finančných operácií štátu možno použiť iba so súhlasom vlády.
(4)
Štátne pasíva sú štátne finančné pasíva a ostatné záväzky subjektov uvedených v odseku 1 a rozdiel majetku a záväzkov týchto subjektov.
(5)
Štátne finančné pasíva sú záväzky štátu z minulých rokov.
(6)
Ročnú bilanciu štátnych aktív a štátnych pasív vypracúva ministerstvo a predkladá ju vláde a národnej rade ako prílohu návrhu štátneho záverečného účtu.
§ 50
Štátny záverečný účet
(1)
Štátny záverečný účet obsahuje výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu za príslušný rozpočtový rok. Štátny záverečný účet zahŕňa aj záverečné účty štátnych fondov, prehľad o rozpočtovom hospodárení obcí zostavený podľa účtovných závierok obcí a prehľad o výsledkoch hospodárenia verejnoprávnych inštitúcií.
(2)
Ministerstvo riadi práce na vypracovaní štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok a usmerňuje zostavenie štátnych záverečných účtov rozpočtových kapitol a štátnych fondov.
(3)
Správca rozpočtovej kapitoly vypracúva návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly vrátane záverečného účtu štátneho fondu, ktorý spravuje v súčinnosti s rozpočtovými organizáciami a príspevkovými organizáciami v jeho pôsobnosti. Návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvu a príslušným výborom národnej rady v rozsahu a termíne určenom ministerstvom.
(4)
Obce, správcovia štátnych fondov a verejnoprávne inštitúcie predkladajú ministerstvu na účely zostavenia štátneho záverečného účtu ročné účtovné závierky.
(5)
Ministerstvo vypracúva návrh štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok a predkladá ho vláde.
(6)
Vláda predkladá národnej rade na schválenie návrh štátneho záverečného účtu za predchádzajúci rozpočtový rok najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka.
(7)
Národná rada pri prerokovaní štátneho záverečného účtu rozhodne o použití prebytku štátneho rozpočtu alebo o spôsobe úhrady schodku štátneho rozpočtu.
(8)
Štátny záverečný účet obsahuje najmä
a)
výkaz príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí a účtovný výkaz Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce,
b)
bilanciu financovania schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu,
c)
bilanciu štátnych aktív a štátnych pasív,
d)
prehľad o stave a vývoji štátneho dlhu, dlhu štátnych fondov, dlhu obcí, dlhu Sociálnej poisťovne, dlhu zdravotných poisťovní a dlhu Národného úradu práce,
e)
súvahy rozpočtových kapitol, jednotlivých štátnych fondov a obcí,
f)
prehľad o poskytnutých návratných finančných výpomociach a o poskytnutých štátnych zárukách podľa príjemcov,
g)
prehľad o použití rozpočtových rezerv,
h)
prehľad o poskytnutých úľavách podľa osobitného predpisu.29)
(9)
Záverečný účet rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a rozpočtovej kapitoly Štátny dlh vypracúva ministerstvo a predkladá ho minister financií príslušnému výboru národnej rady.
(10)
Správcovia rozpočtových kapitol v rozsahu a termínoch určených ministerstvom vypracúvajú správy o vývoji rozpočtového hospodárenia rozpočtovej kapitoly, predkladajú ich ministerstvu a prerokúvajú ich v príslušnom výbore národnej rady.
(11)
Ministerstvo predkladá vláde súhrn výsledkov hospodárenia verejného rozpočtu ako prílohu k štátnemu záverečnému účtu za príslušný rozpočtový rok.
TRINÁSTA ČASŤ
VŠEOBECNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 51
Zisťovanie rozpočtových dôsledkov právnych predpisov a iných opatrení
(1)
Pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných orgánov a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a národnej rady, ktoré majú dopad na štátny rozpočet, musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov štátneho rozpočtu alebo rozpočtov obcí.
(2)
Navrhovatelia sú povinní rozpočtové dôsledky návrhov právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 vopred prerokovať s ministerstvom.
(3)
Návrhy právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 predložené v priebehu rozpočtového roka, ktoré majú dôsledky na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace verejný rozpočet a ktorých krytie nemožno v priebehu rozpočtového roka zabezpečiť zvýšenými príjmami alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka.
§ 52
(1)
Penále, pokuty a úroky z omeškania zaplatenia dane a cla vyrubené, uložené a vymerané územnými finančnými orgánmi a colnými orgánmi podľa osobitných predpisov30) sú vo výške 30 % príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 70 % príjmom osobitného účtu štátneho rozpočtu.
(2)
Pokuty uložené a vymožené orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov,31) ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, sú vo výške 70 % príjmom osobitného účtu štátneho rozpočtu. Tieto pokuty vymáhajú orgány štátnej správy, ktoré ich uložili; uvedené sa vzťahuje aj na pokuty právoplatne uložené a nevymožené do 1. januára 1994.
(3)
Prostriedky osobitného účtu štátneho rozpočtu podľa odseku 1 sa použijú na krytie výdavkov spojených so správou daní a ciel a s kontrolou rozpočtovej a cenovej disciplíny. Podrobnosti ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
(4)
Prostriedky osobitného účtu štátneho rozpočtu podľa odseku 2 sa použijú najmä na krytie výdavkov spojených s výkonom činnosti orgánu štátnej správy, ktorý pokutu uložil; podrobnosti upraví vláda nariadením.
§ 53
Verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom, ktorá má v štátnom rozpočte samostatnú rozpočtovú kapitolu, hospodári so všetkými prostriedkami ako príspevková organizácia s odchýlkami ustanovenými osobitným zákonom31a). Majetok nadobudnutý takouto verejnoprávnou inštitúciou z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu je majetkom štátu.
§ 54
Splnomocňovacie ustanovenia
(1)
Minister financií môže
a)
upravovať v priebehu rozpočtového roka objemy príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu podľa rozhodnutia vlády v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
b)
zabezpečiť vymáhanie pohľadávky v zahraničí, ktorá prešla do vlastníctva Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,33) a to uzavretím zmluvy34) s právnickou osobou za dohodnutú odmenu, ak uplynula lehota splatnosti pohľadávky a z rokovania s dlžníkom je zrejmé, že dlžník ju nesplní alebo nemôže splniť,
c)
povoliť v odôvodnených prípadoch odpisovanie hmotného a nehmotného majetku v príspevkovej organizácii inak, ako je uvedené v § 40,
d)
povoliť v odôvodnených prípadoch použitie príjmov rozpočtových organizácií súvisiacich so službami plne financovanými zo štátneho rozpočtu alebo ktoré rozpočtové organizácie dokážu svojou činnosťou ovplyvniť,
e)
povoliť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch poukázať rozpočtové prostriedky vopred na úhradu akreditívov v prospech tuzemských osôb na zabezpečenie kapitálových záväzkov s čerpaním maximálne do troch mesiacov nasledujúceho roka,
f)
povoliť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch výnimku z časového použitia rozpočtových prostriedkov.
(2)
Ministerstvo môže upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob poskytovania prostriedkov z rezervy vlády a z rezervy predsedu vlády.
§ 55
Prechodné ustanovenia
(1)
Na začaté konania pred účinnosťou tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy. Ustanovenia § 47 tohto zákona sa vzťahujú aj na porušenie rozpočtovej disciplíny pred účinnosťou tohto zákona zistené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(2)
Výnimky povolené podľa § 36 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 638/1992 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií strácajú platnosť nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
(3)
Rozpočtové organizácie podľa § 36 ods. 1 sú povinné zrušiť vykonávanie podnikateľskej činnosti do 30. júna 1996 a usporiadať záväzky a vzťahy vyplývajúce z tejto činnosti do 31. marca 1997.
(4)
Štátne záruky poskytnuté do účinnosti tohto zákona sa riadia doterajšími predpismi.
(5)
Akreditívy otvorené rozpočtovými organizáciami do účinnosti tohto zákona zostávajú v platnosti do splnenia zmluvného záväzku, v ktorého prospech boli otvorené.
(6)
Zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom za rok 1995 a vypracovanie štátneho záverečného účtu za rok 1995 sa vykoná podľa doterajších predpisov.
(7)
V prípade porušenia rozpočtovej disciplíny pred 1. januárom 1996 môže ministerstvo na zamedzenie tvrdosti zákona podľa § 47 ods. 8 rozhodnúť aj o čiastočnej úľave z odvodu.
§ 55a
Vypracovanie štátneho záverečného účtu za rok 1997 sa vykoná podľa doterajších predpisov.
§ 55b
Na rozpočtové provizórium v roku 1999 sa vzťahuje zákon č. 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998 v znení zákona č. 376/1998 Z. z. s výnimkou ustanovení § 2, 11, 13, § 15 ods. 4 a 5 a § 16.
§ 55c
Správcovia rozpočtových kapitol sú povinní do 31. marca 2000 predložiť ministerstvu zoznam rozpočtových organizácií a zoznam príspevkových organizácií, ktoré sú v ich pôsobnosti podľa stavu k 1. januáru 2000.
§ 56
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z.,
2.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 638/1992 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií.
§ 57
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1996.
Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Vladimír Mečiar v. r.
1)
§ 9 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
2)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z.
2a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2b)
Zákon č. 40/1961 Zb. o obrane Československej socialistickej republiky v znení neskorších predpisov.
3)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni.
4)
§ 22 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.
4a)
Napríklad zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
5)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.
6)
Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.
7a)
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.Zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony.Zákon č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku.Zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb.Zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch pestúnskej starostlivosti.§ 49 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8)
Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.
8a)
Napríklad zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, zákon č. 235/1998 Z. z., zákon č. 236/1998 Z. z., zákon č. 238/1998 Z. z., zákon č. 265/1998 Z. z.
8aa)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
9)
Napríklad zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
10a)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
11)
§ 829 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
12)
§ 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.§ 20a ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 74/1995 Z. z.
13)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách.
13a)
Zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový.
14)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.
14a)
§ 140 Zákonníka práce.
§ 2 ods. 2 a 3 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 198/1998 Z. z. na vykonanie niektorých ustanovení zákona o sociálnej pomoci.
14b)
§ 6 ods. 3 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona č. 284/1997 Z. z.§ 10 zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z.
14d)
§ 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
14e)
§ 42d zákona Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.
14f)
§ 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach.
§ 19 zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
§ 33a zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 230/1994 Z. z.
15)
Napríklad zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
16)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).
17)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z.
18)
Napríklad zákon č. 111/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
19)
Napríklad zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1993 Z. z.
20)
Napríklad zákon č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
21)
§ 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
23)
24)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách.
25)
Napríklad zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 41/1994 Z. z.
26)
Napríklad § 26 ods.4 zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 296/1993 Z. z.
26a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 280/1997 Z. z.
27)
Zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly.
27a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.
28)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.
28a)
Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení zákona č. 336/1998 Z. z.§ 36 ods. 5 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.
28b)
§ 36 ods. 1 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.
28c)
Zákon č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
28d)
§ 71 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
29)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
29a)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
29aa)
Napríklad § 185 Zákonníka práce, § 151 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov.
29b)
Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci.
29c)
§ 1 ods. 1 písm. e) zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
29d)
Napríklad § 38 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
30)
§ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 179/1994 Z. z.§ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1994 Z. z.§ 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu.§ 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1994 Z. z.§ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/1994 Z. z.§ 44 a 45 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.§ 23 zákona Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.§ 35 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.§ 28 a 34 zákona č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon.§ 243 a 249 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách.Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.§ 40r zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.§ 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1993 Z. z. o niektorých opatreniach pri vzájomnom započítavaní pohľadávok podnikateľov.
31)
Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
33)
Ústavný zákon č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku.Ústavný zákon č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
34)
§ 51 zákona č. 40/1964 Zb.