202/1995 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.04.1998 do 30.06.1998

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

202
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 20. septembra 1995
DEVÍZOVÝ ZÁKON
a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ A ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet zákona
Tento zákon upravuje
a)
práva a povinnosti tuzemca a cudzozemca pri obchodovaní s devízovými hodnotami, pri nadobúdaní nehnuteľností, pri poskytovaní finančných úverov do zahraničia, pri prijímaní finančných úverov zo zahraničia, pri investovaní v zahraničí, pri ohlasovacej povinnosti, pri povinnosti prevodu peňažných prostriedkov do tuzemska a pri iných devízovoprávnych vzťahoch upravených týmto zákonom,
b)
pôsobnosť devízových orgánov,
c)
pôsobnosť colných orgánov podľa tohto zákona a
d)
devízovú kontrolu.
§ 2
Vymedzenie niektorých pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
tuzemskom územie Slovenskej republiky,
b)
tuzemcom právnická osoba so sídlom1) v tuzemsku alebo fyzická osoba s trvalým pobytom2) v tuzemsku; tuzemcom je aj organizačná zložka tuzemca v zahraničí,
c)
cudzozemcom právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nie je tuzemcom; cudzozemcom je aj organizačná zložka cudzozemca v tuzemsku s výnimkou pobočky zahraničnej banky3) v tuzemsku pri výkone činnosti vyplývajúcej z povolenia pôsobiť ako banka, keď má postavenie tuzemca, ak tento zákon neustanovuje inak,
d)
finančnými derivátmi práva a záväzky oceniteľné peniazmi, odvodené od peňažných prostriedkov v cudzej mene, od zlata a od zahraničných cenných papierov,
e)
devízovými hodnotami peňažné prostriedky v cudzej mene, zlato, zahraničné cenné papiere a finančné deriváty,
f)
cenným papierom listina alebo zápis,4) ktorý ju nahradzuje a s ktorým je spojené právo účasti na majetku4a) alebo právo na peňažné plnenie,4a)
g)
tuzemským cenným papierom cenný papier, ktorého emitentom je tuzemec,
h)
zahraničným cenným papierom cenný papier, ktorého emitentom je cudzozemec,
ch)
zlatom svetovo obchodovateľné zliatky zlata, ktorých rýdzosť preukazuje odtlačok značky alebo pripojené osvedčenie vydané oprávnenými osobami, ktorých zoznam vedie Národná banka Slovenska,
i)
finančným úverom poskytnutie peňažných prostriedkov v slovenskej mene alebo v cudzej mene, s ktorým je spojená povinnosť vrátiť ho v peňažnej forme; za finančný úver sa považuje aj peňažná pôžička,5)
j)
obchodom s devízovými hodnotami kúpa alebo predaj devízových hodnôt vykonaný na vlastný alebo cudzí účet; za obchod s devízovými hodnotami sa považuje aj ich zámena; splácanie finančného úveru v inej mene, než bol poskytnutý alebo prijatý, nie je zámenou devízových hodnôt, ak to bolo dohodnuté v písomnej zmluve o finančnom úvere uzavretej pred poskytnutím úveru; ak sa úver poskytuje po častiach, poskytnutím úveru na účely tohto ustanovenia sa rozumie poskytnutie prvej časti úveru,
k)
priamou investíciou také vynaloženie peňažných prostriedkov alebo iných peniazmi oceniteľných majetkových hodnôt alebo majetkových práv, ktorého účelom je založenie, získanie alebo rozšírenie trvalých ekonomických vzťahov investujúceho tuzemca na podnikaní v zahraničí alebo investujúceho cudzozemca na podnikaní v tuzemsku, a to niektorou z týchto foriem:
1.
vznik alebo získanie výlučného podielu na podnikaní vrátane jeho rozšírenia,
2.
účasť na novovzniknutom alebo existujúcom podnikaní, ak investor vlastní alebo získa najmenej 10 % podielu na základnom imaní obchodnej spoločnosti,6) alebo najmenej 10 % podielu na čistom obchodnom imaní,7) alebo 10 % hlasovacích práv,
3.
finančný úver na päť alebo viac rokov poskytnutý investorom na podnikanie, ak má investor na tomto podnikaní účasť podľa bodu 1 alebo bodu 2, alebo úver spojený s dohodou o podiele na rozdelení zisku,
4.
použitie výnosu z existujúcej priamej investície do tejto investície (ďalej len „reinvestícia výnosu z priamej investície“),
l)
devízovou licenciou povolenie udelené devízovým orgánom devízovému miestu, ktoré nie je bankou podľa osobitného zákona8) na vykonávanie obchodov s devízovými hodnotami alebo na poskytovanie peňažných služieb, ak je táto činnosť podnikaním,9)
m)
devízovým povolením povolenie udelené devízovým orgánom podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona upravujúce rozsah oprávnenia, čas, na ktorý sa udeľuje, a podmienky, ktoré je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej sa devízové povolenie udeľuje, povinná dodržiavať,
n)
poskytovaním peňažných služieb sprostredkúvanie platieb do zahraničia a prijímanie platieb zo zahraničia,
o)
devízovým miestom
1.
banka so sídlom v tuzemsku alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá je oprávnená vykonávať obchod s devízovými hodnotami alebo platobný styk so zahraničím v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka udelenom podľa osobitného zákona,10)
2.
právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bola udelená podľa tohto zákona devízová licencia na vykonávanie obchodu s devízovými hodnotami alebo na poskytovanie peňažných služieb,
3.
právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bola vydaná koncesná licencia na zmenárenskú činnosť podľa osobitného zákona.11)
§ 3
Fyzické osoby-podnikatelia12) pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti majú práva a povinnosti tuzemcov-právnických osôb.
§ 4
Devízové orgány a ich pôsobnosť
(1)
Devízovými orgánmi sú Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Národná banka Slovenska.
(2)
Ministerstvo vykonáva pôsobnosť podľa tohto zákona vo vzťahu k ostatným ministerstvám a k iným ústredným orgánom štátnej správy, k štátnym rozpočtovým organizáciám a k štátnym príspevkovým organizáciám, k štátnym účelovým fondom, k právnickým osobám zriadeným osobitným zákonom,13) ktoré sú finančnými vzťahmi napojené na štátny rozpočet Slovenskej republiky, a vo vzťahu k obciam a k nimi zriadeným rozpočtovým a príspevkovým organizáciám s výnimkou § 6 ods. 2 a v prípadoch úverov poskytovaných alebo prijímaných Slovenskou republikou.
(3)
Ministerstvo zabezpečuje devízové súpisy a podklady na medzištátne rokovania o majetkovoprávnych nárokoch a vnútroštátne vykonanie výsledkov týchto rokovaní.
(4)
Národná banka Slovenska vykonáva pôsobnosť podľa tohto zákona vo vzťahu k iným tuzemcom, ako sú uvedení v odseku 2, a voči cudzozemcom.
§ 5
Pôsobnosť colných orgánov
Colné orgány14) vykonávajú pôsobnosť podľa tohto zákona pri dovoze a vývoze bankoviek a mincí, pri plnení ohlasovacej povinnosti a podľa tretej a štvrtej časti tohto zákona.
§ 6
Devízová licencia a devízové povolenie
(1)
Devízovú licenciu na vykonávanie obchodu so zahraničnými cennými papiermi možno udeliť len právnickej osobe, ktorej bolo udelené povolenie vykonávať činnosť podľa osobitného zákona.15)
(2)
Devízovú licenciu na zmenárenskú činnosť16) nahrádza koncesná listina11) vydaná na základe vyjadrenia Národnej banky Slovenska. Osobe, ktorej bola vydaná takáto koncesná listina, môže Národná banka Slovenska udeliť aj devízovú licenciu na predaj cudzej meny za slovenskú menu.
(3)
Devízové povolenie sa vyžaduje v prípadoch ustanovených v § 10, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 22 a v § 23 tohto zákona okrem prípadov,
a)
ak je účastníkom devízovoprávneho vzťahu Slovenská republika alebo Národná banka Slovenska,
b)
ak devízové miesto vo svojom mene a na svoj vlastný účet vykonáva činnosť podľa tohto zákona v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka8) alebo v rozsahu devízovej licencie.
(4)
Devízová licencia a devízové povolenie sa udeľujú na základe písomnej žiadosti na meno žiadateľa. Vydanú devízovú licenciu alebo devízové povolenie nemožno previesť na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu a ani neprechádza na právneho nástupcu.
(5)
Devízové orgány pri rozhodovaní o udelení devízovej licencie alebo devízového povolenia prihliadajú najmä na menovú stabilitu a na vývoj platobnej bilancie Slovenskej republiky. Na udelenie devízovej licencie alebo devízového povolenia nie je právny nárok. Proti rozhodnutiu devízového orgánu nemožno podať opravný prostriedok.
DRUHÁ ČASŤ
PRÁVA A POVINNOSTI TUZEMCA A CUDZOZEMCA
§ 7
Práva tuzemca a cudzozemca
(1)
Tuzemec sa môže bez devízového povolenia zaväzovať voči cudzozemcovi a plniť záväzky z týchto vzťahov v peňažných prostriedkoch v slovenskej alebo v cudzej mene, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Tuzemec môže nadobúdať devízové hodnoty a majetok v zahraničí a dovážať a vyvážať peňažné prostriedky v slovenskej alebo v cudzej mene, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Cudzozemec môže v tuzemsku nakupovať peňažné prostriedky v cudzej mene, nadobúdať ostatné devízové hodnoty a nehnuteľnosti, dovážať a vyvážať slovenskú a cudziu menu, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 8
Ohlasovacia povinnosť
(1)
Tuzemec je povinný ohlásiť skutočnosti týkajúce sa
a)
peňažných pohľadávok a záväzkov voči tuzemcom v zahraničí a voči cudzozemcom,
b)
inkás a platieb voči tuzemcom v zahraničí a voči cudzozemcom týkajúcich sa priamych a iných investícií, finančných úverov, cenných papierov, operácií na finančnom trhu vrátane operácií vykonávaných prostredníctvom cudzozemcov a nehnuteľností v zahraničí,
c)
zriadenia a stavu účtu v zahraničí.
(2)
Tuzemec a cudzozemec sú povinní ohlásiť skutočnosti týkajúce sa dovozu a vývozu bankoviek a mincí v slovenskej a v cudzej mene, cestovných šekov, zlata a zlatých mincí.
(3)
Ohlasovacia povinnosť sa plní voči devízovému orgánu alebo devízovému miestu alebo colnému orgánu, a to v rozsahu, v lehote a spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva a Národnej banky Slovenska alebo na vyžiadanie devízového orgánu.
(4)
Devízové miesta a colné orgány, u ktorých alebo prostredníctvom ktorých sa ohlasovacia povinnosť plní, sú povinné odovzdať ohlasované skutočnosti devízovému orgánu spôsobom podľa odseku 3.
(5)
Devízové orgány, devízové miesta a colné orgány sú povinné nakladať s informáciami získanými v rámci plnenia ohlasovacej povinnosti tak, aby sa zamedzilo ich zneužitiu.
§ 10
Povinnosť prevodu peňažných prostriedkov do tuzemska
(1)
Tuzemec je povinný previesť alebo doviezť do tuzemska všetky v zahraničí nadobudnuté peňažné prostriedky v slovenskej alebo v cudzej mene po úhrade poplatkov, daní a ďalších nevyhnutných výdavkov v zahraničí spojených s ich nadobudnutím najneskôr do 30 dní odo dňa, keď ich nadobudol alebo keď sa dozvedel o ich nadobudnutí, alebo potom, keď sa stal tuzemcom, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
a)
devízové miesto v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie,
b)
peňažné prostriedky v cudzej alebo v slovenskej mene, ktoré tuzemec-fyzická osoba získa počas svojho pobytu v zahraničí a spotrebuje po dobu tohto pobytu v zahraničí,
c)
reinvestíciu výnosu z priamej investície; to neplatí, ak ide o prípad, keď sa na takéto investovanie vyžaduje devízové povolenie,
d)
peňažné prostriedky v cudzej alebo v slovenskej mene na účte tuzemca v zahraničí na základe devízového povolenia.
(3)
Tuzemec môže požiadať v zahraničí o zriadenie alebo vedenie účtu v cudzej alebo v slovenskej mene alebo sa zmluvne zaväzovať na úschovu alebo uloženie svojich peňažných prostriedkov v cudzej alebo v slovenskej mene na účet vedený v zahraničí len na základe devízového povolenia.
(4)
Devízové povolenie podľa odseku 3 sa nevyžaduje na otvorenie a vedenie účtu tuzemca v zahraničí,
a)
ak je devízovým miestom v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo má príslušnú devízovú licenciu,
b)
po dobu pobytu fyzickej osoby v zahraničí,
c)
na úhradu preukázateľných prevádzkových nákladov jeho organizačnej zložky alebo zastúpenia v zahraničí,
d)
na uloženie jeho peňažných prostriedkov v cudzej mene, ak nie je podľa zahraničného právneho predpisu možný prevod týchto prostriedkov do tuzemska,
e)
na úhradu poplatkov, daní a ďalších preukázateľných výdavkov spojených so správou a údržbou nehnuteľnosti v zahraničí, ktorá je v jeho vlastníctve.
§ 11
Iné povinnosti
(1)
Platby do zahraničia a zo zahraničia sa môžu vykonávať bezhotovostne len prostredníctvom devízových miest v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie a prostredníctvom Národnej banky Slovenska.
(2)
Tuzemec a cudzozemec sú povinní predkladať devízovému miestu platné devízové povolenie, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, a doklady preukazujúce účel požadovanej platby.
(3)
Tuzemec a cudzozemec sú povinní na výzvu devízového miesta označiť účel úhrady prijatej zo zahraničia v prípade, ak účel nie je uvedený.
§ 12
Práva a povinnosti devízových miest
(1)
Devízové miesto je povinné vyžadovať pred vykonaním príslušnej platby predloženie platného devízového povolenia, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje.
(2)
Devízové miesto je povinné vyžadovať pred vykonaním príslušnej platby predloženie dokladov preukazujúcich účel požadovanej platby.
(3)
Devízové miesto je oprávnené vyzvať príjemcu platby zo zahraničia na označenie jej účelu v prípade, ak tento účel nie je uvedený.
(4)
Devízové miesto môže vykonať len tie operácie, ktoré sú v súlade s týmto zákonom, so všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie, s medzinárodnými zmluvami, ktoré vzťahy upravené týmto zákonom upravujú inak ako tento zákon a ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s devízovými licenciami, s koncesnými listinami na zmenárenskú činnosť vydanými podľa osobitného zákona11) a s devízovými povoleniami.
(5)
Devízové miesto je povinné bez zbytočného odkladu oznámiť príslušnému devízovému orgánu podozrenie z porušenia predpisov, zmlúv a rozhodnutí uvedených v odseku 4.
(6)
Národná banka Slovenska ustanoví opatrením, ktoré sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“) postup devízových miest pri uskutočňovaní platieb do zahraničia a zo zahraničia a voči cudzozemcom.
§ 13
Obchodovanie s devízovými hodnotami
(1)
Obchodovať s devízovými hodnotami, vykonávať platobný styk so zahraničím alebo poskytovať peňažné služby do zahraničia a zo zahraničia, ak je táto činnosť podnikaním, môžu iba devízové miesta v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie.
(2)
Devízová licencia sa nevyžaduje na obchodovanie s verejne obchodovateľnými zahraničnými cennými papiermi znejúcimi na slovenskú menu a vydanými v tuzemsku podľa § 15 ods. 1 osobami, ktorým bolo vydané povolenie vykonávať činnosť podľa osobitného zákona.15)
(3)
Osoby, ktoré nie sú devízovými miestami v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie, môžu obchod s devízovými hodnotami vykonávať iba na základe devízového povolenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Devízové povolenie sa vyžaduje aj v prípadoch, keď tieto obchody sprostredkovalo devízové miesto.
(4)
Národná banka Slovenska môže opatrením, ktoré sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov ustanoviť pre devízové miesta podmienky na obchodovanie s devízovými hodnotami.
(5)
Podmienky na obchodovanie so zahraničnými cennými papiermi pre devízové miesta uvedené v § 2 písm. o) bode 2 môže Národná banka Slovenska po dohode s ministerstvom ustanoviť opatrením, ktoré sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov.
§ 14
Kúpa a predaj peňažných prostriedkov v cudzej mene a zlata
Tuzemec alebo cudzozemec môže bez devízového povolenia kúpiť alebo predať peňažné prostriedky v cudzej mene alebo zlato iba v prípade, že
a)
je devízovým miestom v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie,
b)
druhým účastníkom obchodu je devízové miesto, ktoré vykonáva činnosť na svoje meno a na svoj vlastný účet,
c)
jednému z účastníkov obchodu bolo vydané devízové povolenie,
d)
ide o kúpu alebo o predaj peňažných prostriedkov uskutočnený tuzemcom počas pobytu v zahraničí.
§ 15
Operácie so zahraničnými cennými papiermi
(1)
Vydanie zahraničných cenných papierov na obchodovanie v tuzemsku alebo ich uvedenie na tuzemský trh je možné iba na základe devízového povolenia Národnej banky Slovenska. V prípadoch, ak osobitný zákon17) vyžaduje povolenie ministerstva, je toto devízové povolenie podmienkou na jeho vydanie.
(2)
Devízové povolenie podľa odseku 1 sa nevyžaduje na vydanie zahraničných cenných papierov na obchodovanie v tuzemsku alebo na ich prijatie na tuzemský trh17a) v prípade, ak ide o
a)
zahraničné cenné papiere emitenta so sídlom v členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, s ktorými sa obchoduje na hlavnom trhu zahraničnej burzy cenných papierov,17b)
b)
vládne dlhopisy členského štátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.
(3)
Tuzemec, ktorý nie je devízovým miestom v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie, môže uzavrieť zmluvu na kúpu alebo predaj zahraničného cenného papiera a kúpiť alebo predať zahraničný cenný papier alebo prijať od cudzozemca zahraničné cenné papiere ako úhradu svojej peňažnej pohľadávky voči cudzozemcovi len na základe devízového povolenia. Devízové povolenie sa nevyžaduje pri úhrade pohľadávky formou zmenky alebo šeku.
(4)
Devízové povolenie podľa odseku 3 sa nevyžaduje na kúpu alebo na predaj
a)
zahraničných cenných papierov z vlastného účtu devízového miesta v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie,
b)
zahraničných cenných papierov vydaných v zahraničí alebo v tuzemsku a prijatých na tuzemský trh17a) s devízovým povolením udeleným Národnou bankou Slovenska,
c)
zahraničných cenných papierov uvedených v odseku 2,
d)
zamestnaneckých a iných finančne zvýhodnených akcií, ktorých emitentom je cudzozemec, jeho zamestnancami – tuzemcami,
e)
zamestnaneckých a iných finančne zvýhodnených akcií, ktorých emitentom je cudzozemec s účasťou tuzemca na podnikaní emitenta, zamestnancami tohto tuzemca,
f)
zahraničných cenných papierov nadobudnutých podľa osobitného zákona.18)
(5)
Národná banka Slovenska môže po dohode s ministerstvom opatrením, ktoré sa vyhlasuje uverejnením v zbierke zákonov, ustanoviť prípady, keď sa devízové povolenie podľa odsekov 1 a 3 nevyžaduje.
§ 16
Operácie s finančnými derivátmi
(1)
Tuzemec, ktorý nie je devízovým miestom v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie, môže uzavierať zmluvy o finančných derivátoch a obchodovať s nimi iba na základe devízového povolenia. Devízové povolenie sa nevyžaduje, ak je zmluva alebo obchod uzatvorený s devízovým miestom v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie.
(2)
Národná banka Slovenska po dohode s ministerstvom môže opatrením, ktoré sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov ustanoviť podmienky na operácie s finančnými derivátmi vykonávané devízovými miestami.
§ 17
Poskytovanie finančných úverov
(1)
Tuzemec, ktorý nie je devízovým miestom v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie, môže len na základe devízového povolenia uzavrieť zmluvu o poskytnutí finančného úveru cudzozemcovi alebo poskytnúť cudzozemcovi finančný úver.
(2)
Tuzemec, ktorý nie je devízovým miestom v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie, môže len na základe devízového povolenia dať súhlas na to, aby dlh z finančného úveru, ktorý poskytol inému tuzemcovi, prevzal cudzozemec.
(3)
Devízové povolenie sa nevyžaduje pri poskytnutí peňažnej pôžičky tuzemcom cudzozemcovi, ak ide o peňažnú pôžičku5) medzi fyzickými osobami, ktorá nie je určená na podnikanie.
§ 18
Prijímanie finančných úverov
(1)
Tuzemec môže uzatvoriť zmluvu o prijatí finančného úveru od cudzozemca alebo prijať finančný úver od cudzozemca na základe devízového povolenia.
(2)
Devízové povolenie podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak ide o prijatie peňažnej pôžičky5) medzi fyzickými osobami, ktorá nie je určená na podnikanie.
(3)
Národná banka Slovenska môže opatrením, ktoré sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov ustanoviť podmienky na prijímanie finančných úverov tuzemca od cudzozemca.
§ 19
Nadobúdanie nehnuteľností v tuzemsku
(1)
Cudzozemec s výnimkou cudzozemca, ktorý je občanom Slovenskej republiky, môže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v tuzemsku iba
a)
dedením,
b)
pre diplomatické zastúpenie cudzieho štátu za podmienky vzájomnosti,
c)
ak ide o nehnuteľnosť nadobúdanú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých iba jeden je cudzozemec, alebo ak má cudzozemec nadobudnúť nehnuteľnosť od manžela, súrodencov, rodičov alebo prarodičov,
d)
výmenou tuzemskej nehnuteľnosti, ktorú vlastní, za inú tuzemskú nehnuteľnosť, ktorej cena zistená podľa osobitného predpisu19) neprevyšuje cenu pôvodnej nehnuteľnosti zistenú podľa osobitného predpisu,19)
e)
ak má predkupné právo z titulu podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti,20)
f)
ak ide o stavbu, ktorú cudzozemec vystaval na pozemku vo svojom vlastníctve,
g)
ak tak výslovne ustanovuje osobitný zákon.21)
(2)
Pobočka zahraničnej banky3) v tuzemsku má pri nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v tuzemsku postavenie cudzozemca; pobočka zahraničnej banky3) v tuzemsku môže okrem prípadov nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedených v odseku 1 nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v tuzemsku, ktoré sú nevyhnutné na získanie prevádzkových priestorov na účel výkonu činností21a) uvedených v povolení pôsobiť ako banka, ak tieto nehnuteľnosti získa na základe zmluvy o dielo.
(3)
Nehnuteľnosti nadobúdané podľa odseku 2 môže pobočka zahraničnej banky3) previesť na inú osobu alebo prenechať do nájmu najskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa nadobudnutia. Uvedená lehota neplatí pre prevod na inú osobu v prípade, že pobočka zahraničnej banky3) stratí povolenie pôsobiť ako banka.21b)
§ 20
Nadobúdanie nehnuteľností v zahraničí
Tuzemec sa môže zmluvne zaväzovať na kúpu nehnuteľností v zahraničí a plniť peňažné záväzky z tejto zmluvy na základe devízového povolenia.
§ 21
Investovanie v zahraničí
Tuzemec, ktorý nie je devízovým miestom v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie, sa môže zmluvne zaväzovať a plniť peňažné záväzky súvisiace so vznikom alebo získaním majetkového podielu, ako aj účasti na podnikaní v zahraničí alebo na činnosti v zahraničí, ktorá nevykazuje znaky podnikania, na základe devízového povolenia Národnej banky Slovenska vydaného po dohode s ministerstvom. Devízové povolenie na nákup zahraničného cenného papiera vyžadované podľa § 15 ods. 2 nahrádza povolenie vyžadované podľa tohto ustanovenia.
§ 22
Zabezpečenie záväzkov
Tuzemec, ktorý nie je devízovým miestom v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie, môže poskytnúť zabezpečenie alebo dať príkaz na zabezpečenie záväzku cudzozemca na základe devízového povolenia.
§ 23
Dovoz a vývoz bankoviek a mincí
(1)
Dovoz a vývoz bankoviek a mincí v slovenskej mene22) a v cudzej mene v cestovnom styku alebo v poštovej alebo inej zásielke je obmedzený limitom, ktorého výšku môže ustanoviť ministerstvo a Národná banka Slovenska všeobecne záväzným právnym predpisom. Ak limit nie je ustanovený, je dovoz a vývoz bankoviek a mincí v slovenskej mene a v cudzej mene voľný.
(2)
Dovoz a vývoz pamätných mincí je voľný.
(3)
Dovoz a vývoz bankoviek a mincí nad limit ustanovený podľa odseku 1 je možný na základe devízového povolenia. Bez devízového povolenia colný orgán tento dovoz alebo vývoz neumožní.
(4)
Colné orgány sú povinné na žiadosť dovážajúcej alebo vyvážajúcej osoby prevziať do úschovy bankovky a mince dovážané alebo vyvážané nad limit ustanovený podľa odseku 1, ak dovážajúca alebo vyvážajúca osoba nepredloží devízové povolenie a vzhľadom na miesto alebo čas prechodu hraníc nemôže tieto hodnoty odovzdať do úschovy devízovému miestu v rozsahu ustanovenom v povolení pôsobiť ako banka alebo v rozsahu devízovej licencie. Úschova sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu.20)
(5)
Devízové povolenie podľa odseku 3 sa nevyžaduje na
a)
dovoz a vývoz bankoviek a mincí uskutočňovaný devízovým miestom uvedeným v § 2 písm. o) bode 1 v súvislosti s výkonom jeho činnosti,
b)
dovoz bankoviek a mincí získaných za poskytovanie prepravných a s nimi spojených služieb v zahraničí,
c)
dovoz bankoviek a mincí v súvislosti s plnením povinnosti podľa § 10,
d)
vývoz a spätný dovoz bankoviek a mincí z vlastného devízového účtu v tuzemsku.
(6)
Skutočnosť, že ide o bankovky a mince, na ktorých dovoz a vývoz sa devízové povolenie podľa odseku 5 nevyžaduje, je dovážajúca alebo vyvážajúca osoba povinná preukázať predložením dokladu, ktorý túto skutočnosť potvrdzuje. V prípade odseku 5 písm. d) nemôže byť doklad starší ako šesť mesiacov.
TRETIA ČASŤ
DEVÍZOVÁ KONTROLA A KONTROLA PRI DOVOZE A VÝVOZE BANKOVIEK A MINCÍ
§ 24
Devízová kontrola
(1)
Devízovú kontrolu vykonávajú v rámci svojej pôsobnosti devízové orgány.
(2)
Devízový orgán kontroluje plnenie a dodržiavanie tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie (ďalej len „devízové predpisy“). Pri tejto kontrole je oprávnený vyžadovať potrebnú súčinnosť kontrolovaných osôb, najmä predloženie potrebných dokladov a vysvetlenia.
(3)
Ak sa devízová kontrola vykonáva formou kontroly na mieste, vzťahy medzi devízovým orgánom a kontrolovanými osobami sa spravujú ustanoveniami osobitného zákona,23) ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Kontrolované osoby sú povinné v súvislosti s devízovou kontrolou poskytnúť devízovému orgánu potrebnú súčinnosť.
(5)
Ak devízový orgán zistí, že osoba porušila devízové predpisy, určí jej primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov, prípadne prikáže ukončiť nepovolenú činnosť.
(6)
Za porušenie devízových predpisov sa považuje aj prekročenie rozsahu povolenia a nedodržanie rozsahu podmienok stanovených v devízovej licencii, v devízovom povolení alebo v koncesnej listine na zmenárenskú činnosť, ak vyplývajú z vyjadrenia Národnej banky Slovenska.
(7)
Ak devízový orgán zistí porušenie devízových predpisov pri výkone zmenárenskej činnosti, môže dať podnet na zastavenie prevádzkovania živnosti alebo na zrušenie živnostenského oprávnenia.
§ 25
Kontrola dovozu a vývozu bankoviek a mincí a kontrola plnenia ohlasovacej povinnosti
(1)
Colné orgány vykonávajú kontrolu dovozu a vývozu bankoviek a mincí podľa § 23 a plnenia ohlasovacej povinnosti podľa § 8 ods. 2. Pri tejto kontrole sú oprávnené vyžadovať potrebnú súčinnosť kontrolovaných osôb. Túto kontrolu vykonávajú v súlade s oprávneniami a používajú prostriedky podľa osobitných predpisov.24)
(2)
Ak je dovoz alebo vývoz bankoviek alebo mincí viazaný na devízové povolenie alebo je podmienený iným dokladom, je dovážajúca alebo vyvážajúca osoba povinná ich predložiť a takýto dovoz alebo vývoz ohlásiť colnému orgánu.
(3)
Colné orgány sú oprávnené požadovať ohlásenie a predloženie dovážaných a vyvážaných bankoviek a mincí v slovenskej a v cudzej mene, cestovných šekov, zlata a zlatých mincí.
(4)
Osoby odosielajúce do zahraničia poštové alebo iné zásielky obsahujúce bankovky a mince, na ktorých vývoz je potrebné devízové povolenie, alebo cestovné šeky, zlato či zlaté mince sú povinné takú zásielku predložiť colnému orgánu na kontrolu a prípadne si splniť u tohto orgánu ohlasovaciu povinnosť.
ŠTVRTÁ ČASŤ
DEVÍZOVÉ PRIESTUPKY A DEVÍZOVÉ DELIKTY
§ 26
Porušenie devízových predpisov
Devízové predpisy poruší ten, kto v rozpore s ustanovením tohto zákona
a)
nesplní ohlasovaciu povinnosť (§ 8),
b)
nesplní povinnosť previesť alebo doviezť do tuzemska všetky v zahraničí nadobudnuté peňažné prostriedky, zriadi si účet vedený v zahraničí alebo uloží svoje peňažné prostriedky do úschovy v zahraničí (§ 10),
c)
ako devízové miesto nesplní jemu ustanovené povinnosti (§ 12),
d)
devízové hodnoty kúpi, predá alebo inak s nimi obchoduje (§ 13 a 14),
e)
vykonáva operácie so zahraničnými cennými papiermi (§ 15),
f)
vykonáva operácie s finančnými derivátmi (§ 16),
g)
uzatvorí zmluvu o poskytnutí finančného úveru cudzozemcovi alebo poskytne finančný úver cudzozemcovi (§17),
h)
uzatvorí zmluvu o prijatí finančného úveru s cudzozemcom alebo prijme finančný úver od cudzozemca (§ 18),
i)
vykoná úkon na nadobudnutie nehnuteľnosti v tuzemsku (§ 19),
j)
zmluvne sa zaviaže na kúpu nehnuteľnosti v zahraničí a plní peňažné záväzky z tejto zmluvy (§ 20),
k)
investuje v zahraničí (§ 21),
l)
zabezpečuje záväzok cudzozemca (§ 22),
m)
dováža alebo vyváža bankovky a mince (§ 23),
n)
neohlási alebo nepredloží hodnoty na výzvu colných orgánov (§ 25 ods. 2 a 3),
o)
nedodrží rozsah a podmienky devízového povolenia alebo devízovej licencie (§ 24 ods. 6),
p)
nesplní v stanovenej lehote opatrenia na nápravu (§ 24 ods. 5).
Devízové priestupky
§ 27
(1)
Devízovým priestupkom je zavinené konanie fyzickej osoby, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti spôsobom uvedeným v § 26 písm. a), b), d), e), f),i), j), m), n) a o), ak nejde o devízový delikt alebo trestný čin.
(2)
Na zodpovednosť za devízový priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti.
§ 28
(1)
Za devízový priestupok možno rozhodnutím uložiť tieto sankcie:
a)
pokutu,
b)
prepadnutie veci.
(2)
Za devízový priestupok uvedený v § 26 písm. a), b) a d) možno uložiť pokutu až do výšky 50 000 Sk, za devízový priestupok uvedený v § 26 písm. e), f),i), j), n) a o) možno uložiť pokutu až do výšky 10 000 Sk a za devízový priestupok uvedený v § 26 písm. m) možno uložiť pokutu až do výšky 10 % zo sumy dovážaných alebo vyvážaných bankoviek a mincí.
(3)
Za devízový priestupok uvedený v § 26 písm. m) a n) možno uložiť prepadnutie veci.
§ 29
(1)
Prepadnutie veci za devízový priestupok možno uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.
(2)
Prepadnutie veci nemožno uložiť, ak je hodnota veci v nápadnom nepomere k povahe priestupku.
(3)
Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.
(4)
Colný orgán môže na prejednanie porušenia devízových predpisov rozhodnutím zaistiť dovážané alebo vyvážané bankovky a mince, ktoré boli použité na porušenie devízových predpisov, a to vo výške 10 % z tejto sumy. Námietky proti tomuto rozhodnutiu nemajú odkladný účinok. Pri zaistení bankoviek a mincí postupuje colný orgán primerane podľa osobitného predpisu.25)
§ 30
(1)
Ak sa za devízový priestupok neuložilo prepadnutie veci podľa § 28 ods. 3, možno rozhodnúť, že sa taká vec zhabe, ak
a)
patrí páchateľovi, ktorého nemožno za priestupok stíhať, alebo
b)
nepatrí páchateľovi priestupku, alebo
c)
páchateľ priestupku nie je známy.
(2)
Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika.
§ 31
(1)
Devízové priestupky podľa § 26 písm. a), b), d), e), f),i), j) a o) prejednávajú príslušné orgány miestnej správy,26) devízové priestupky podľa § 26 písm. m) a n) prejednávajú colné orgány.24) Tieto orgány rozhodujú o devízových priestupkoch podľa osobitného predpisu,27) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Priestupok podľa § 26 písm. d) objasňujú orgány polície.28)
§ 32
Pokuta uložená za devízový priestupok je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Devízové delikty
§ 33
Devízového deliktu sa dopustí právnická osoba, ktorá porušila devízové predpisy spôsobom uvedeným v § 26 písm. a) až p).
§ 34
Za devízový delikt možno rozhodnutím uložiť tieto sankcie:
a)
pokutu,
b)
prepadnutie veci,
c)
zrušenie devízového povolenia,
d)
obmedzenie, zastavenie alebo odobratie devízovej licencie.
§ 35
(1)
Za porušenie devízových predpisov uvedených v § 26 písm. a), c), e) a f) možno uložiť pokutu až do výšky 10 000 000 Sk.
(2)
Za porušenie devízových predpisov uvedených v § 26 písm. b), d), g), h), k) a m) možno uložiť pokutu až do výšky 10 % zo sumy, ktorej sa nedovolené konanie týka.
(3)
Za porušenie devízových predpisov uvedených v § 26 písm. i), j), l) a n), ako aj v písm. a), ak ide o nesplnenie ohlasovacej povinnosti pri dovoze a vývoze bankoviek a mincí v slovenskej a v cudzej mene, cestovných šekov, zlata a zlatých mincí, možno uložiť pokutu až do výšky 1 000 000 Sk.
(4)
Za porušenie devízových predpisov uvedených v § 26 písm. p) možno uložiť pokutu až do výšky 500 000 Sk.
(5)
Za porušenie devízových predpisov uvedených v § 26 písm. m) a n) možno uložiť prepadnutie veci.
(6)
Prepadnutie veci možno uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.
(7)
Prepadnutie veci nemožno uložiť, ak je hodnota veci v nápadnom nepomere k povahe porušenia devízových predpisov.
(8)
Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.
§ 36
(1)
O pokute alebo prepadnutí veci za porušenie devízových predpisov podľa § 26 písm. m) a n) rozhoduje colný orgán, ktorý rozhodne aj o pokute, ak ide o nesplnenie ohlasovacej povinnosti pri dovoze a vývoze bankoviek a mincí v slovenskej a v cudzej mene, cestovných šekov, zlata a zlatých mincí.
(2)
O pokute v ostatných prípadoch rozhodne devízový orgán v rozsahu svojej pôsobnosti.
(3)
Proti rozhodnutiu devízového orgánu možno podať rozklad. Proti rozhodnutiu colného orgánu možno podať odvolanie.
(4)
Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa zistilo porušenie devízových predpisov, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k ich porušeniu.
(5)
Uložená pokuta je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a je splatná do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
(6)
Vymáhanie pokuty, ktorú uložil devízový orgán, zabezpečuje daňový úrad príslušný podľa sídla alebo trvalého pobytu kontrolovanej osoby.
(7)
Pri menšej závažnosti porušenia devízových predpisov a v odôvodnených prípadoch môže devízový orgán alebo colný orgán upustiť od uloženia sankcie.
(8)
Pri zistení porušenia devízových predpisov bankou alebo pobočkou zahraničnej banky postupuje devízový orgán podľa osobitného zákona.8)
§ 37
(1)
Za porušenie devízových predpisov uvedených v § 26 písm. o) možno zrušiť devízové povolenie, obmedziť, zastaviť alebo odobrať devízovú licenciu.
(2)
O zrušení devízového povolenia, obmedzení, zastavení alebo odobratí devízovej licencie rozhoduje devízový orgán v rozsahu svojej pôsobnosti.
(3)
Proti rozhodnutiu devízového orgánu podľa odseku 2 možno podať rozklad. Podaný rozklad nemá odkladný účinok.
PIATA ČASŤ
OSOBITNÉ USTANOVENIA
§ 38
(1)
Depozitná povinnosť je povinnosť právnickej osoby a fyzickej osoby držať v záujme stability meny počas určitej doby na osobitnom účte v banke ustanovené percento objemu peňažných prostriedkov
a)
z medzibankových depozít zahraničných bánk v tuzemských bankách a v pobočkách zahraničných bánk v tuzemsku,
b)
z depozít cudzozemcov, ktorí nie sú bankou v tuzemských bankách, a v pobočkách zahraničných bánk v tuzemsku,
c)
z finančných úverov prijatých tuzemcom od cudzozemcov,
d)
získaných z emisie tuzemských dlhopisov a z ostatných cenných papierov vydaných v zahraničí, s ktorými je spojené právo na peňažné plnenie.
(2)
Počas trvania depozitnej povinnosti nemôže právnická osoba ani fyzická osoba, na ktoré sa depozitná povinnosť vzťahuje, s peňažnými prostriedkami na tomto účte voľne nakladať a nemôžu previesť svoje právo na ich výplatu na inú osobu.
(3)
Ministerstvo a Národná banka Slovenska ustanovia všeobecne záväzným právnym predpisom depozitnú povinnosť, dobu jej trvania, rozsah, osoby, ktoré sú z depozitnej povinnosti vyňaté, a ďalšie podrobnosti uplatňovania tejto povinnosti podľa odseku 1 a oznámia, v ktorej banke sa osobitný účet vedie.
§ 39
Núdzový stav v devízovom hospodárstve
(1)
Pri nepriaznivom vývoji platobnej bilancie, ktorý zásadným spôsobom ohrozuje platobnú schopnosť voči zahraničiu alebo vnútornú menovú rovnováhu Slovenskej republiky, môže vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na návrh Národnej banky Slovenska vyhlásiť núdzový stav29) v devízovom hospodárstve. O návrhu Národnej banky Slovenska rozhodne bez zbytočného odkladu. Núdzový stav sa začína dňom, ktorým ho vláda verejne vyhlási, a končí sa dňom určeným vládou pri jeho vyhlásení, najneskôr však uplynutím troch mesiacov odo dňa jeho vyhlásenia.
(2)
V čase núdzového stavu v devízovom hospodárstve, ak je bezprostredne a vážne ohrozená platobná schopnosť Slovenskej republiky voči zahraničiu, je zakázané
a)
tuzemcom a cudzozemcom nadobúdať devízové hodnoty za slovenskú menu; zákaz sa nevzťahuje na devízové miesta,
b)
uskutočňovať akékoľvek úhrady z tuzemska do zahraničia vrátane prevodov peňažných prostriedkov medzi bankami a ich pobočkami,
c)
ukladať peňažné prostriedky na účty v zahraničí.
(3)
V čase núdzového stavu v devízovom hospodárstve, ak je vážne ohrozená vnútorná menová rovnováha Slovenskej republiky, je zakázané
a)
predávať tuzemské cenné papiere cudzozemcom,
b)
prijímať finančné úvery od cudzozemcov,
c)
zriaďovať v tuzemsku účty cudzozemcov a ukladať peňažné prostriedky na účty cudzozemcov,
d)
prevádzať peňažné prostriedky zo zahraničia medzi bankami a ich pobočkami.
(4)
Vláda pri vyhlásení núdzového stavu v devízovom hospodárstve uvedie, či ide o núdzový stav v devízovom hospodárstve, na ktorý sa vzťahujú zákazy uvedené v odseku 2 alebo v odseku 3, alebo o zákazy uvedené v oboch odsekoch. Vláda po dohode s Národnou bankou Slovenska zároveň môže vyhlásiť okruh subjektov alebo činností, na ktoré sa zákazy nevzťahujú. Vo verejnom vyhlásení sa uvedie aj údaj o tom, kde je jeho úplné znenie každému prístupné na nazretie.
(5)
Devízový orgán môže v individuálnych prípadoch z dôvodov ohrozenia života alebo zdravia osôb alebo v záujme zlepšenia platobnej bilancie a menovej stability udeliť osobitné povolenie zo zákazov podľa odseku 2 alebo odseku 3.
ŠIESTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Spoločné ustanovenia
§ 40
(1)
Na rozhodovanie devízového orgánu pri výkone pôsobnosti podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis30) s výnimkou uvedenou v § 6 ods. 5 a v § 24 ods. 5 a 7.
(2)
Na rozhodovanie colného orgánu pri výkone pôsobnosti podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis30) s výnimkou uvedenou v § 29 ods. 4.
§ 41
Ministerstvo a Národná banka Slovenska môžu ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom, kedy sa na účely § 17, 18, 20 a § 21 devízové povolenie nevyžaduje.
§ 42
Vzťah k medzinárodným zmluvám
Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len ak neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.
§ 43
Prechodné ustanovenie
(1)
Devízové povolenia vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za devízové povolenia podľa tohto zákona, ak sa vydanie devízového povolenia podľa tohto zákona naďalej vyžaduje.
(2)
Osoby uvedené v § 2 písm. o) bodoch 2 a 3, ktoré vykonávajú činnosť na základe devízového povolenia podľa doterajších predpisov, sú povinné požiadať devízový orgán o vydanie devízovej licencie podľa tohto zákona najneskôr do jedného roka od nadobudnutia jeho účinnosti, inak devízové povolenie uplynutím tejto doby zaniká. Ak bola žiadosť podaná včas, devízové povolenie zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti o vydanie devízovej licencie.
(3)
Ak sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „valuty“ alebo „devízy“, rozumejú sa tým peňažné prostriedky v cudzej mene v kurze vyhlasovanom Národnou bankou Slovenska.31)
§ 44
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 528/1990 Zb. Devízový zákon v znení zákona č. 228/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 26/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 106/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 161/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z.,
2.
vyhláška Federálneho ministerstva financií a Štátnej banky česko-slovenskej č. 303/1992 Zb., ktorou sa vykonáva devízový zákon,
3.
vyhláška Federálneho ministerstva financií, Štátnej banky česko-slovenskej a Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 323/1990 Zb. o povoľovaní majetkových účastí na podnikaní v zahraničí a prevodov majetkových podielov devízových tuzemcov na zahraničnej právnickej osobe s podnikateľskou činnosťou na devízových cudzozemcov,
4.
§ 36 ods. 1 písm. b), ods. 4 až 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.
§ 44a
Zrušujú sa:
1.
§ 9 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska č. 203/1995 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Devízového zákona,
2.
opatrenie Štátnej banky česko-slovenskej z 1. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje postup devízových tuzemcov – právnických osôb v prípade prijatia platby v devízových prostriedkoch v hotovosti v oblasti operatívnej evidencie a výkazníctva (registrované v čiastke 103/1992 Zb.),
3.
opatrenie Národnej banky Slovenska zo 17. júna 1994 č. 19, ktorým sa určujú podmienky pre niektoré obchody s devízovými hodnotami vykonávanými bankami (oznámenie č. 225/1994 Z. z.),
4.
opatrenie Národnej banky Slovenska z 25. septembra 1995 č. 6, ktorým sa ustanovuje rozsah kupovaných peňažných prostriedkov v cudzej mene v hotovosti tuzemcom-fyzickou osobou (oznámenie č. 205/1995 Z. z.),
5.
opatrenie Národnej banky Slovenska z 25 septembra 1995 č. 7, ktorým sa ustanovuje rozsah ponukovej povinnosti tuzemcov-právnických osôb (oznámenie č. 206/1995 Z. z.).
Čl. II
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 58 ods. 4 písm. b) sa vypúšťa slovo „a“ a na konci sa vypúšťa čiarka a pripájajú sa slová „a devízové priestupky v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom8a),“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 8a) znie:
„8a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“.
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbrom 1995.
Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Vladimír Mečiar v. r.
1)
§ 2 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
2)
Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1995 Z. z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky.
3)
§ 5 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách.
4)
§ 1 ods. 2 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 88/1994 Z. z.
4a)
§ 1 ods. 1 písm. a) až e), g) až j) a m) zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 88/1994 Z. z.
5)
§ 657 a § 658 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 509/1991 Zb.
8)
Zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.
11)
§ 53 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 132/1994 Z. z.
13)
Napr. zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov.
15)
Zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
17)
Zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.
17a)
§ 8 ods. 3 zákona č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
17b)
§ 21 ods. 4 zákona č. 214/1992 Zb. o burze cenných papierov.
18)
Napr. štvrtá časť zákona č. 92/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z.
19)
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.
21)
Napr. zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov, zákon č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
21a)
§ 1 ods. 1 a 3 zákona č. 21/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
21b)
§ 34 a 35 zákona č. 21/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
22)
§ 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.
24)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z.
26)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
27)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
28)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
30)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
31)
§ 28 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb.