193/1994 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.11.1997 do 31.03.1998

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

193
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 1. júla 1994
o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ÚČEL PRÍDAVKOV NA DETI A PRÍPLATKU K PRÍDAVKOM NA DETI
§ 1
Prídavky na deti a príplatok k prídavkom na deti poskytuje štát rodinám ako štátne sociálne dávky na výchovu a výživu nezaopatrených detí.
DRUHÁ ČASŤ
PRÍDAVKY NA DETI
§ 2
Oprávnená osoba
(1)
Nárok na prídavky na deti má oprávnená osoba.
(2)
Oprávnenou osobou na účely tohto zákona je
a)
rodič nezaopatreného dieťaťa, alebo
b)
osoba, ktorá prevzala nezaopatrené dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu,1) alebo
c)
plnoleté2) nezaopatrené dieťa, ak niet osoby uvedenej v písmenách a) alebo b),
ak spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.
(3)
Ak je viac oprávnených osôb, patria prídavky na deti len jednej z nich.
§ 3
Podmienky nároku
(1)
Podmienky nároku na prídavky na deti sú
a)
starostlivosť oprávnenej osoby o nezaopatrené dieťa, ak nejde o prípady uvedené v § 2 ods. 2 písm. c),
b)
trvalý pobyt oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky; ak ide o oprávnenú osobu, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, vyžaduje sa, aby v čase posudzovania nároku mala na území Slovenskej republiky trvalý pobyt najmenej jeden rok,
c)
trvalý pobyt nezaopatreného dieťaťa na území Slovenskej republiky,
d)
príjem neprevyšujúci určenú sumu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Nárok na prídavky na deti nevzniká
a)
pri prechodnom pobyte oprávnenej osoby v cudzine trvajúcom dlhšie ako jeden rok, alebo
b)
pri prechodnom pobyte nezaopatreného dieťaťa v cudzine trvajúcom dlhšie ako jeden rok s výnimkou liečenia alebo plnenia povinnej školskej dochádzky alebo sústavnej prípravy na povolanie, alebo
c)
pri umiestnení nezaopatreného dieťaťa v zariadení s celoročným pobytom s výnimkou prípadov, ak je dôvodom takéhoto umiestnenia liečenie, plnenie povinnej školskej dochádzky alebo sústavná príprava na povolanie.
(3)
Nárok na prídavky na deti okrem prípadov uvedených v odseku 2 nevzniká, ak spoločne posudzovaná osoba s výnimkou nezaopatreného dieťaťa, na ktoré sa uplatňuje nárok na prídavky na deti, v kalendárnom roku, za ktorý sa príjem zisťuje, nemala príjem za viac ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov z dôvodu, že nebola v tomto čase zamestnaná a nebola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. To neplatí, ak spoločne posudzovaná osoba v tomto období
a)
bola invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok, alebo
b)
sa osobne, celodenne a riadne starala
1.
o nezaopatrené dieťa do desiatich rokov jeho veku, alebo
2.
o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa rozhodnutia príslušného orgánu dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení sociálnej starostlivosti alebo v inom zariadení s celoročným alebo nepretržitým pobytom, alebo
3.
o plnoletú blízku osobu,2a) ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna, ak nebola umiestnená v zariadení sociálnej starostlivosti a ak spoločne posudzovaná osoba v tomto období poberala príspevok pri starostlivosti o blízku osobu,2b) alebo
c)
spĺňala podmienky nezaopatrenosti dieťaťa, alebo sa sústavne pripravovala na budúce povolanie štúdiom, najdlhšie do dovŕšenia 28 rokov jej veku, alebo
d)
vykonávala vojenskú základnú (náhradnú) alebo civilnú službu, alebo
e)
bola vo výkone trestu odňatia slobody.
Skutočnosti uvedené v písmenách a) až e) je oprávnená osoba povinná preukázať.
§ 4
Nezaopatrenosť dieťaťa
(1)
Za nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky,3) najdlhšie však do dovŕšenia 28 rokov, ak
a)
sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, alebo
b)
sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo úraz, alebo
c)
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo byť zamestnané.
(2)
Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré je po skončení povinnej školskej dochádzky vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie4) a od skončenia povinnej školskej dochádzky mu nevznikol nárok na hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie,5) najdlhšie do 18 rokov jeho veku.
(3)
Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ak už skončilo jedno vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický titul.6)
(4)
Za povinnú školskú dochádzku sa považuje aj dochádzka do desiateho ročníka špeciálnej základnej školy, osobitnej školy alebo pomocnej školy.7)
(5)
Zamestnaním na účely tohto zákona sa rozumie zamestnanie vymedzené osobitnými predpismi.8)
§ 5
Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie
(1)
Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje štúdium na stredných školách a vysokých školách9) s výnimkou kombinovaného štúdia, štúdia popri zamestnaní a štúdia po dobu výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby alebo ďalšej služby alebo za trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov.
(2)
Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie podľa odseku 1 sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka školy; u študentov vysokých škôl sa začína dňom zápisu na vysokú školu. Ak žiak (študent) začal plniť študijné povinnosti pred týmto dňom, začína sa jeho sústavná príprava na budúce povolanie dňom, keď začal tieto povinnosti plniť.
(3)
Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje aj
a)
doba od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku nasledujúceho školského roka, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu,
b)
doba školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia a doba po skončení posledného ročníka školy do vykonania záverečnej skúšky, najdlhšie však do konca nasledujúceho školského roka, ak dieťa pred uplynutím týchto dôb nevstúpilo do zamestnania8) s výnimkou príležitostného zamestnania10) alebo nebolo zaradené do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
c)
iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na školách uvedených v odseku 1.
(4)
Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považujú aj opakované ročníky štúdia. Za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie sa však nepovažuje doba, po ktorú sa štúdium prerušilo.
§ 6
Výška prídavkov na deti pri jednotlivých hraniciach príjmu
(1)
Výška prídavkov na deti pri príjme oprávnenej osoby a s ňou spoločne posudzovaných osôb neprevyšujúcom jedenapolnásobok sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb a na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť (ďalej len „životné minimum“) vypočítanej podľa osobitného predpisu11) je jedna polovica sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb nezaopatreného dieťaťa ustanovenej osobitným predpisom.11)
(2)
Výška prídavkov na deti pri príjme oprávnenej osoby a s ňou spoločne posudzovaných osôb prevyšujúcom jedenapolnásobok a neprevyšujúcom 2,2-násobok životného minima vypočítaného podľa osobitného predpisu11) je jedna tretina sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb nezaopatreného dieťaťa ustanovenej osobitným predpisom.11)
(3)
Sumy uvedené v odsekoch 1 a 2 platia už za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕšilo vek rozhodujúci pre výšku prídavkov na deti, a zaokrúhľujú sa na desiatky korún smerom nahor.
(4)
Ak je v rodine nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa rozhodnutia príslušného orgánu12) dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, zvyšuje sa suma vypočítaná podľa odseku 1 alebo 2 o sumu potrebnú na výživu a ostatné základné osobné potreby tohto dieťaťa ustanovenú osobitným predpisom.11) To platí aj vtedy, ak sa zohľadňuje na nárok na prídavky na deti len príjem nezaopatreného dieťaťa.
§ 7
Príjem a spôsob zisťovania príjmu
(1)
Za príjem na účely tohto zákona sa považujú
a)
príjmy fyzických osôb podľa osobitného predpisu13) po odpočítaní
1.
poistného na povinné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky,
2.
preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb,
3.
sumy na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce podľa osobitného predpisu,13a)
4.
ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu,13b)
b)
štipendiá s výnimkou prospechového štipendia žiaka, konkurzného, mimoriadneho, sociálneho a športového štipendia študenta vysokej školy.
(2)
Z príjmov fyzických osôb, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu,13c) sa za príjem na účely tohto zákona považujú
a)
príjem poskytovaný formou dávok
1.
z nemocenského poistenia okrem podpory pri narodení dieťaťa a pohrebného,
2.
z dôchodkového zabezpečenia okrem zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť a ďalších dávok poskytovaných dôchodcom13d) a
3.
z Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky,
b)
príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa zákona o rodine,
c)
štátne dávky upravené osobitnými predpismi,13e)
d)
sociálne dávky podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov a dávky súvisiace so skončením služobného pomeru príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov s výnimkou jednorazových dávok,
e)
plnenia plynúce zo zdrojov Organizácie Spojených národov poskytované príslušníkom ozbrojených síl, ktorí pôsobia v zostavách mierových síl Organizácie Spojených národov v zahraničí,
f)
valutová časť platu zamestnancov zahraničnej služby.
(3)
V prípade straty13f) sa zohľadňuje len strata, ktorá vznikla v kalendárnom roku, za ktorý sa príjem zisťuje.
(4)
Za príjem na účely tohto zákona sa považuje aj príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí; to platí aj pre peňažné plnenie, ktoré má obdobný účel ako príjem uvedený v odseku 2 písm. a) až c) alebo obdobný účel ako prídavky na deti a príplatok k prídavkom na deti.
(5)
Za príjem sa nepovažujú
a)
mesačná odmena žiaka stredného odborného učilišťa, špeciálneho stredného odborného učilišťa, odborného učilišťa a učilišťa poskytovaná na základe zhodnotenia jeho prospechu a správania a príplatok žiakom podľa osobitného predpisu,13g)
b)
zárobok nezaopatrených detí za práce vykonávané v čase školských prázdnin a z príležitostného zamestnania,10) ktoré nezakladá pravidelný príjem.
(6)
Od príjmu uvedeného v odsekoch 1, 2 a 4 sa odpočíta
a)
výživné a príspevok na výživu platené iným osobám, ku ktorým má spoločne posudzovaná osoba vyživovaciu povinnosť,
b)
úhrada alebo jej časť za pobyt nezaopatreného dieťaťa v zariadení s celoročným pobytom, ktorú platí spoločne posudzovaná osoba za nezaopatrené dieťa, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť, s výnimkou prípadov, ak je dôvodom takéhoto umiestnenia nezaopatreného dieťaťa liečenie, plnenie povinnej školskej dochádzky alebo sústavná príprava na povolanie; to platí aj vtedy, ak ide o úhradu alebo jej časť za pobyt v zariadení s celoročným pobytom, ktorú platí spoločne posudzovaná osoba za inú osobu, ku ktorej má vyživovaciu povinnosť.
(7)
Kalendárnym rokom, za ktorý sa zisťuje príjem, je kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa posudzuje nárok na prídavky na deti. Tento príjem sa zisťuje vždy v júli bežného kalendárneho roka a platí pri posudzovaní nároku na prídavky na deti až do konca júna nasledujúceho kalendárneho roka.
(8)
Príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina príjmu za kalendárny rok pripadajúceho na spoločne posudzované osoby v čase posudzovania nároku na prídavky na deti. Takto vypočítaný príjem sa zaokrúhľuje na desiatky korún smerom nadol.
(9)
Ak je v okruhu spoločne posudzovaných osôb nezaopatrené dieťa, ktoré uzavrelo manželstvo, za jeho príjem sa považuje pomerná časť príjmu vypočítaná zo súčtu príjmu tohto nezaopatreného dieťaťa, príjmu jeho manžela a ich nezaopatrených detí.
(10)
Podrobnosti o spôsobe zisťovania príjmu oprávnenej osoby ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
§ 8
Okruh spoločne posudzovaných osôb na účely zisťovania príjmu
(1)
Ak je oprávnenou osobou rodič nezaopatreného dieťaťa, spoločne s ním sa posudzuje
a)
rodič, ktorý je manželom rodiča nezaopatreného dieťaťa, a ich nezaopatrené deti, ktoré sú v ich starostlivosti,
b)
manžel rodiča nezaopatreného dieťaťa, ktorý nie je rodičom nezaopatreného dieťaťa oprávnenej osoby, ak s ním žije v domácnosti,14) a ich nezaopatrené deti, ktoré sú v ich starostlivosti,
c)
rodič, ktorý nie je manželom rodiča nezaopatreného dieťaťa, a ich spoločné nezaopatrené deti, ktoré sú v ich starostlivosti,
d)
nezaopatrené dieťa, ktoré je v starostlivosti rodiča nezaopatreného dieťaťa.
(2)
Ak je oprávnenou osobou rodič nezaopatreného dieťaťa, spoločne s ním sa posudzuje aj nezaopatrené dieťa, ktoré uzavrelo manželstvo, ak si oprávnená osoba uplatňuje nárok na prídavky na deti na toto dieťa.
(3)
Ak je oprávnenou osobou rodič nezaopatreného dieťaťa, spoločne s ním sa neposudzuje
a)
rodič, ktorému bola voči nezaopatrenému dieťaťu uvedenému v odseku 1 písm. a) a c) upravená vyživovacia povinnosť14a) alebo sa o nej koná,
b)
manžel rodiča nezaopatreného dieťaťa, ktorému bola voči rodičovi nezaopatreného dieťaťa upravená vyživovacia povinnosť14b) alebo sa o nej koná,
c)
nezaopatrené dieťa, ktoré nespĺňa podmienky nároku na prídavky na deti podľa § 3 ods. 1 písm. c) a odseku 2 písm. b) a c).
(4)
Ak je oprávnenou osobou osoba uvedená v § 2 ods. 2 písm. b) alebo c), zohľadňuje sa na nárok na prídavky na deti len príjem nezaopatreného dieťaťa, ktorý nesmie prevýšiť sumu vypočítanú podľa § 6.
§ 8a
Opätovné posúdenie nároku na prídavky na deti a príjmu
(1)
Ak je v okruhu spoločne posudzovaných osôb nezaopatrené dieťa, ktoré
a)
dovŕšilo vek rozhodujúci pre zmenu výšky prídavkov na deti, alebo
b)
podľa rozhodnutia príslušného orgánu12) je, alebo nie je dlhodobo ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom vyžadujúcim mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, alebo
c)
uzavrelo manželstvo alebo jeho manželstvo zaniklo alebo sa v tomto manželstve narodilo alebo zomrelo nezaopatrené dieťa,
nárok na prídavky na deti sa opätovne posúdi.
(2)
Ak sa okruh spoločne posudzovaných osôb uvedených v § 8 ods. 1 a 2 zúži najmä z dôvodu
a)
rozvodu manželstva alebo smrti,
b)
zániku podmienok nezaopatrenosti niektorého z detí, na ktoré mala oprávnená osoba nárok na prídavky na deti,
c)
umiestnenia nezaopatreného dieťaťa do zariadenia s celoročným pobytom s výnimkou prípadov, ak je dôvodom takéhoto umiestnenia nezaopatreného dieťaťa liečenie, plnenie povinnej školskej dochádzky alebo sústavná príprava na povolanie, alebo umiestnenia inej osoby s výnimkou nezaopatreného dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti s celoročným pobytom,
d)
nástupu na základnú (náhradnú) vojenskú službu alebo civilnú službu,
e)
výkonu trestu odňatia slobody,
f)
uzavretia manželstva nezaopatreného dieťaťa, na ktoré si oprávnená osoba už neuplatňuje nárok na prídavky na deti,
príjem zistený podľa § 7 sa opätovne posúdi tak, že sa na príjem osôb, o ktoré sa okruh spoločne posudzovaných osôb zúžil, neprihliada.
(3)
Ak sa okruh spoločne posudzovaných osôb uvedených v § 8 ods. 1 a 2 rozšíri najmä
a)
narodením dieťaťa alebo právoplatným osvojením nezaopatreného dieťaťa,
b)
uzavretím manželstva oprávnenej osoby,
c)
o nezaopatrené dieťa manželky alebo manžela a o ich nezaopatrené deti, ktoré im boli zverené do výchovy na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
d)
o dieťa oprávnenej osoby, ktoré opätovne spĺňa podmienky nezaopatrenosti,
e)
o nezaopatrené dieťa uvedené v § 3 ods. 2 písm. b) a c), ak zanikli dôvody, pre ktoré naň nevznikol nárok na prídavky na deti,
f)
o inú osobu s výnimkou nezaopatreného dieťaťa, ktorá sa vrátila zo zariadenia sociálnej starostlivosti s celoročným pobytom a patrí podľa § 8 ods. 1 do okruhu spoločne posudzovaných osôb,
g)
o spoločne posudzovanú osobu, ktorá ukončila základnú (náhradnú) vojenskú službu alebo civilnú službu alebo výkon trestu odňatia slobody,
h)
o nezaopatrené dieťa, ktoré žije v manželstve a na ktoré si oprávnená osoba uplatňuje nárok na prídavky na deti,
príjem zistený podľa § 7 sa opätovne posúdi tak, že sa do príjmu spoločne posudzovaných osôb započíta aj príjem osôb, o ktoré sa ich okruh rozšíril.
§ 9
Uplatnenie nároku
(1)
Nárok na prídavky na deti uplatňuje oprávnená osoba podaním žiadosti
a)
u toho, kto vykonáva jej nemocenské poistenie (zabezpečenie),
b)
v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta jej trvalého pobytu, ak je poberateľom dôchodku z dôchodkového zabezpečenia,
c)
na obvodnom úrade práce podľa miesta jej trvalého pobytu, ak je uchádzačom o zamestnanie, ktorému vznikol nárok na hmotné zabezpečenie a nie je poberateľom dávok sociálnej starostlivosti,
d)
v ostatných prípadoch na obvodnom úrade príslušnom podľa miesta jej trvalého pobytu.
(2)
Ak je na uplatnenie nároku na prídavky na deti vecne príslušných viac subjektov, uplatní sa nárok u subjektov podľa poradia, v akom sú uvedené v odseku 1.
(3)
Ak nemocenské poistenie (zabezpečenie) oprávnenej osoby vykonáva viac subjektov, nárok na prídavky na deti sa uplatní u toho subjektu, u ktorého je oprávnená osoba zúčastnená na nemocenskom poistení z dôvodu výkonu zamestnania v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.
(4)
Ak oprávnená osoba vykonáva viac zamestnaní v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ktoré zakladajú účasť na nemocenskom poistení, rozhodne sa sama, u ktorého subjektu si uplatní nárok na prídavky na deti.
(5)
Ak nárok na prídavky na deti môžu uplatniť obidvaja rodičia nezaopatreného dieťaťa a nedohodnú sa na tom, ktorý z nich si uplatní nárok na prídavky na deti, prednostné právo na uplatnenie prídavkov na deti má matka nezaopatreného dieťaťa.
(6)
Subjekty, u ktorých sa uplatňuje nárok na prídavky na deti podľa odseku 1, sú súčasne aj platiteľmi prídavkov na deti (ďalej len „platiteľ“).
§ 10
Rozhodovanie o nároku
(1)
Ak oprávnená osoba spĺňa podmienky nároku na prídavky na deti, platiteľ jej ich poskytne.
(2)
Ak platiteľ prídavkov na deti má pochybnosti o tom, či oprávnená osoba spĺňa podmienky nároku na prídavky na deti, prídavky na deti jej nevyplatí a oznámi jej písomne dôvody ich neposkytnutia.
(3)
Ak oprávnená osoba s postupom platiteľa nesúhlasí, požiada ho, aby postúpil jej žiadosť na rozhodnutie príslušnému orgánu. Platiteľ je povinný požiadavke oprávnenej osoby vyhovieť bez zbytočného odkladu.
(4)
Príslušným orgánom na rozhodovanie v prípadoch uvedených v odseku 3
a)
v prvom stupni je
1.
pobočka Sociálnej poisťovne, ak ide o nárok na prídavky na deti uplatňovaný u platiteľa uvedeného v § 9 ods. 1 písm. a) a b), ak oprávnenými osobami nie sú vojaci z povolania, príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby,
2.
ak sú oprávnenými osobami vojaci z povolania, príslušníci ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby, orgán, ktorý rozhoduje o ich nemocenskom zabezpečení,
3.
obvodný úrad práce príslušný na uplatnenie nároku na prídavky na deti v prípadoch uvedených v § 9 ods. 1 písm. c),
4.
v ostatných prípadoch obvodný úrad príslušný na uplatnenie nároku na prídavky na deti v prípadoch uvedených v § 9 ods. 1 písm. d) a
b)
v druhom stupni
1.
ústredie Sociálnej poisťovne, ak ide o rozhodnutia vydané orgánom uvedeným v písmene a) č. 1,
2.
orgán, ktorý rozhoduje o nemocenskom zabezpečení osôb uvedených v písmene a) č. 2 v druhom stupni,
3.
okresný úrad práce, ak ide o rozhodnutia vydané orgánom uvedeným v písmene a) č. 3,
4.
okresný úrad, ak ide o rozhodnutia vydané orgánom uvedeným v písmene a) č. 4.
§ 11
Povinnosti oprávnenej osoby
(1)
Oprávnená osoba, ktorá si uplatňuje nárok na prídavky na deti, je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku, výšku a výplatu prídavkov na deti. Je povinná do ôsmich dní písomne oznámiť aj zmeny v rozhodujúcich skutočnostiach platiteľovi prídavkov na deti.
(2)
Oprávnená osoba je povinná použiť prídavky na deti na výchovu, výživu a základné osobné potreby nezaopatreného dieťaťa.
Odňatie a zastavenie výplaty a vrátenie prídavkov na deti, úprava ich výšky
§ 12
(1)
Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na prídavky na deti, ich výšku alebo výplatu, prídavky na deti sa odnímu, ich výška sa upraví alebo ich výplata sa zastaví alebo obnoví začínajúc kalendárnym mesiacom, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností.
(2)
Ak prídavky na deti boli vyplatené neprávom alebo v nesprávnej výške, hoci si oprávnená osoba splnila povinnosti ustanovené týmto zákonom, odnímu sa alebo ich výška sa upraví začínajúc kalendárnym mesiacom, ktorý nasleduje za kalendárnym mesiacom, za ktorý sa už vyplatili.
(3)
Ak oprávnená osoba nesplnila povinnosti ustanovené týmto zákonom a z tohto dôvodu prídavky na deti boli vyplatené neprávom alebo v nesprávnej výške, je povinná vrátiť ich v rozsahu, v ktorom boli vyplatené neprávom alebo v nesprávnej výške. Nárok na vrátenie prídavkov na deti poskytnutých neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím jedného roka odo dňa, keď orgán príslušný na rozhodovanie o ich vrátení túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím troch rokov odo dňa výplaty prídavkov na deti.
(4)
O odňatí prídavkov na deti, o úprave ich výšky, a o zastavení alebo obnovení ich výplaty a o ich vrátení rozhoduje orgán príslušný na rozhodovanie uvedený v § 10.
§ 13
Ak je oprávnená osoba povinná na základe vykonateľného rozhodnutia vrátiť sumy neprávom prijaté, môžu sa zraziť aj z bežne vyplácaných alebo neskôr priznaných prídavkov na deti alebo zo mzdy, platu alebo inej odmeny za prácu15) alebo z náhrad16) z týchto plnení a z odmien za pracovnú pohotovosť alebo z dôchodku z dôchodkového zabezpečenia; sumy, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia a ktoré sa nesmú povinnému zraziť zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ustanovuje osobitný predpis.17)
§ 14
(1)
Ak sa prídavky na deti nevyužívajú na účel, na ktorý sú určené, príslušný orgán z vlastného alebo iného podnetu rozhodne, aby sa ich výplata oprávnenej osobe zastavila a aby sa poukazovali
a)
ďalšej oprávnenej osobe, alebo
b)
obci, v ktorej má nezaopatrené dieťa trvalý pobyt.
(2)
Ak odpadnú dôvody na zastavenie výplaty prídavkov na deti oprávnenej osobe, príslušný orgán z vlastného alebo iného podnetu rozhodne o obnovení ich výplaty oprávnenej osobe.
(3)
Ak sa prídavky na deti vyplácajú ďalšej oprávnenej osobe alebo obci, ustanovenia o povinnostiach oprávnenej osoby sa na tento subjekt vzťahujú primerane.
§ 15
Výplata dávok
(1)
Prídavky na deti sa vyplácajú mesačne pozadu.
(2)
Prídavky na deti sa poskytujú za celý kalendárny mesiac; to platí aj vtedy, ak podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca.
(3)
Prídavky na deti sa nevyplácajú do cudziny. V prípade pobytu oprávnenej osoby v cudzine platiteľ dohodne s oprávnenou osobou spôsob poukazovania prídavkov na deti.
§ 16
Pri rozhodovaní o nároku na prídavky na deti a o nároku na príplatok k prídavkom na deti sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní.18)
§ 17
Prídavky na deti nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,19) ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 18
Zánik nároku
Nárok na prídavky na deti za kalendárny mesiac zaniká uplynutím jedného roka od posledného dňa v mesiaci, za ktorý prídavky na deti patrili. Pri opätovnom posudzovaní nároku na prídavky na deti sa zisťuje príjem spoločne posudzovaných osôb spôsobom ustanoveným v § 7 a 8.
TRETIA ČASŤ
PRÍPLATOK K PRÍDAVKOM NA DETI
§ 19
(1)
Nárok na príplatok k prídavkom na deti má oprávnená osoba, ktorá spĺňa podmienky na nárok na prídavky na deti podľa tohto zákona a ktorá má v starostlivosti nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa rozhodnutia príslušného orgánu12) dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť.
(2)
Výška príplatku k prídavkom na deti je
a)
600 Sk mesačne, ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť,
b)
1 000 Sk mesačne, ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť.
§ 20
(1)
Príplatok k prídavkom na deti sa vypláca spolu s prídavkami na deti.
(2)
Na uplatnenie nároku na príplatok k prídavkom na deti rozhodovanie o ňom a na jeho poskytovanie vrátane jeho odňatia, úpravy výšky, zastavenia alebo obnovenia výplaty a jeho vrátenia sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona o prídavkoch na deti.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA
§ 21
Spoločné ustanovenie
Orgány sociálneho zabezpečenia20) a ďalšie subjekty, ktoré plnia úlohy pri poskytovaní prídavkov na deti a príplatku k prídavkom na deti sú povinní spolupracovať a oznamovať si v rozsahu svojej pôsobnosti informácie o rozhodujúcich skutočnostiach pre vznik a trvanie nároku na tieto dávky a ich výšku.
§ 21a
Na kontrolu účelného vynakladania prostriedkov na prídavky na deti a na príplatok k prídavkom na deti vykonávanú Sociálnou poisťovňou sa vzťahujú predpisy o nemocenskom poistení zamestnancov.
§ 22
Pokuty
(1)
Príslušný orgán podľa § 10 tohto zákona môže subjektu, ktorý nesplnil alebo porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, uložiť pokutu až do výšky 10 000 Sk. Pri opätovnom nesplnení alebo porušení povinností, za ktorých nedodržanie už bola pokuta uložená, až do výšky 50 000 Sk za každé jednotlivé nesplnenie alebo porušenie povinností.
(2)
Pokutu možno uložiť najneskôr do jedného roka odo dňa, keď sa príslušný orgán dozvedel o nesplnení alebo porušení povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa nesplnenia alebo porušenia týchto povinností.
(3)
Pokutu nemožno uložiť, ak bola uložená za to isté nesplnenie alebo porušenie povinností iná majetková sankcia iným orgánom podľa osobitných predpisov.21)
(4)
Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.
Prechodné ustanovenia
§ 23
Pri zisťovaní príjmu za kalendárny rok 1993, 1994 a 1995 sa na prídavky na deti a príplatok k prídavkom na deti, na výchovné vrátane výchovného k dôchodkom a príplatok k výchovnému k dôchodkom, štátny vyrovnávací príspevok a dávky sociálnej starostlivosti neprihliada.
§ 24
(1)
Prídavky na deti a príplatok k prídavkom na deti podľa tohto zákona sa poskytnú oprávnenej osobe, ktorá splnila podmienky na nárok na prídavky na deti, prvý raz v mesiaci októbri 1994 za mesiac september 1994.
(2)
Ak má oprávnená osoba v starostlivosti nezaopatrené dieťa, ktoré dovŕšilo 25 rokov veku a spĺňa ďalšie, týmto zákonom ustanovené podmienky, odo dňa účinnosti tohto zákona jej prídavky na deti nepatria, aj keď sa prídavky na deti alebo výchovné k dôchodkom pred 1. septembrom 1994 poskytovali.
(3)
Ak má oprávnená osoba v starostlivosti nezaopatrené dieťa, ktoré dovŕšilo 26 rokov veku a spĺňa ďalšie týmto zákonom ustanovené podmienky, odo dňa účinnosti tohto zákona jej prídavky na deti nepatria, aj keď sa prídavky na deti alebo výchovné k dôchodkom pred 1. septembrom 1994 poskytovali a podmienka neprekročenia veku bola do účinnosti tohto zákona splnená na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu o odstránení tvrdosti zákona.22)
(4)
Ak sa do účinnosti tohto zákona vyplatilo v súlade s platnými právnymi predpismi za mesiac september 1994 výchovné k dôchodkom, nemá to vplyv na poskytnutie prídavkov na deti podľa tohto zákona; takto poskytnuté výchovné sa nevracia.
(5)
Ak sa uplatňuje nárok na prídavky na deti, výchovné k dôchodkom a štátny vyrovnávací príspevok podľa osobitných predpisov23) po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, avšak pred uplynutím premlčacej alebo prekluzívnej lehoty ustanovenej osobitnými predpismi,23) posudzuje sa tento nárok podľa právnych predpisov platných v čase, za ktorý sa uplatňuje.
Čl. II
Zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení zákona č. 16/1959 Zb., zákona č. 58/1964 Zb., zákona č. 65/1965 Zb., zákona č. 87/1968 Zb., zákona č. 88/1968 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 8/1982 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č. 148/1983 Zb., zákona č. 109/1984 Zb., zákona č. 51/1987 Zb., zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 134/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 235/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 11 sa vypúšťa písmeno c) a v bode 6 písm. b) za slovom „pohrebné“ sa čiarka nahrádza bodkou.
2.
V § 44 ods. 3 sa vypúšťa a doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3.
3.
V § 45 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a prídavkov na deti“.
4.
V § 45 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a na prídavky na deti“.
5.
V § 48 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo prídavky na deti“.
6.
V § 48 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo prídavkov na deti“.
7.
V § 57b ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo prídavkov na deti“.
Čl. IV
Zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia v znení nariadenia vlády ČSSR č. 98/1971 Zb., zákona č. 99/1972 Zb., zákona č. 73/1982 Zb., zákona č. 57/1984 Zb., zákona č. 109/1984 Zb., nariadenia vlády ČSSR č. 112/1984 Zb., zákona č. 51/1987 Zb., zákona č. 103/1988 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 134/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 195/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z. sa mení takto:
1.
Tretia časť vrátane nadpisov sa vypúšťa.
2.
V § 32 ods. 1 sa vypúšťajú slová „ a prídavky na deti“.
3.
V § 32 sa vypúšťa odsek 2; zároveň sa zrušuje číslovanie odseku 1.
4.
V § 33 sa vypúšťa odsek 2. Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 2.
5.
V § 34 ods. 1 sa vypúšťajú slová „alebo o prídavkoch na deti“.
6.
V § 34 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a prídavky na deti“.
Čl. V
Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 110/1990 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 1/1991 Zb., zákona č. 46/1991 Zb., zákona č. 246/1991 Zb., zákona č. 306/1991 Zb., zákona č. 573/1991 Zb., zákona č. 116/1992 Zb., zákona č. 235/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 59/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 97/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1993 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 7 sa vypúšťa písmeno c).
Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).
2.
V § 49 ods. 2 sa slová „do 26. roku veku“ nahrádzajú slovami „do dovŕšenia 25. rokov“.
3.
V § 49 sa za odsek 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 7a) až 7c) znejú:
(3)
Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré je po skončení povinnej školskej dochádzky vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie7a) a od skončenia povinnej školskej dochádzky mu nevznikol nárok na hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie,7b) najdlhšie do 18 rokov jeho veku.
(4)
Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ak už skončilo jedno vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický titul.7c)
Poznámky pod čiarou k odkazom 7a) až 7c) znejú:
7a)
§ 7 a 8 zákona č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení zákona č. 578/1991 Zb., zákona č. 231/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 247/1993 Z. z.
7b)
§ 12 až 18 zákona č. 1/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
7c)
§ 21 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách.
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 5.
4.
§ 71 sa vypúšťa.
5.
V § 101 ods. 1 druhá veta sa vypúšťa; v odseku 2 v prvej vete sa slová „s výnimkou výchovného“ vypúšťajú.
6.
V § 121 ods. 1 sa slová „§ 7 písm. a) až c)“ nahrádzajú slovami „§ 7 písm. a) a b)“.
7.
V § 122 ods. 1 sa slová „§ 7 písm. a) bod 1 až 7, písm. b) a c)“ nahrádzajú slovami „§ 7 písm. a) bod 1 až 7 a písm. b)“.
Čl. VI
Zákon Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1993 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 15 písm. a) bode 9 sa vypúšťajú slová „o výchovnom k nemu a o príplatku k výchovnému“.
2.
V § 16 písm. a) bode 2 sa vypúšťajú slová „z nemocenského poistenia,19)“ vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 19).
3.
V § 16 písm. a) bode 3 sa vypúšťajú slová „z nemocenského poistenia20)“ vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 20).
4.
V § 16 písm. b) bode 2 sa vypúšťajú slová „výchovného k dôchodkom a“.
5.
V § 16 písm. b) bode 3 sa vypúšťajú slová „príplatku k výchovnému k dôchodkom24)“ vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 24).
6.
V § 24 písm. g) bode 1 sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 38).
Čl. VII
Zákon Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 490/1992 Zb. a v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 71/1994 Z. z. sa mení takto:
§ 63 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 11) sa vypúšťa.
Čl. VIII
Zákon č. 463/1991 Zb. o životnom minime v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1993 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 5 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „vrátane prídavkov na deti“.
2.
V § 5 ods. 1 písm. d) znie:
„d) prídavky na deti, rodičovský príspevok a ďalšie štátne sociálne dávky,“.
3.
§ 6 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 3) znie:
§ 6
Nezaopatrenosť dieťaťa sa posudzuje podľa osobitných predpisov.3)
Poznámka pod čiarou k odkazu 3) znie:
3) § 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti.
Čl. IX
Zákon č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií a o niektorých ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení sa mení takto:
Článok V sa vypúšťa.
Čl. X
Zákon č. 480/1992 Zb. o hmotnom zabezpečení vojakov a žiakov škôl ozbrojených síl a ich zodpovednosti za škodu sa mení takto:
§ 3 ods. 6 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 7) sa vypúšťa.
Čl. XI
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov sa mení takto:
„§ 18 a 19 sa vypúšťajú.“.
Čl. XII
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 117/1966 Zb. o niektorých dôsledkoch zanedbávania starostlivosti o deti v znení zákona č. 99/1972 Zb. a zákona č. 180/1990 Zb.,
2.
zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 206/1990 Zb. o štátnom vyrovnávacom príspevku v znení zákona č. 245/1991 Zb., zákona č. 578/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z.,
3.
zákonné opatrenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 222/1990 Zb. o určení štátneho orgánu, ktorý je príslušný na výplatu štátneho vyrovnávacieho príspevku.
Čl. XIII
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1994 okrem čl. I § 7 ods. 6, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Michal Kováč v. r.

Ivan Gašparovič v. r.

Jozef Moravčík v. r.
1)
Napríklad § 45 Zákona o rodine.§ 46 Zákona o rodine a § 20 písm. a) č. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb.
2a)
§ 8 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
2b)
§ 50 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
3)
§ 34 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 171/1990 Zb., zákona č. 522/1990 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 230/1994 Z. z.
4)
§ 7 a 8 zákona č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení zákona č. 578/1991 Zb., zákona č. 231/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 247/1993 Z. z.
5)
§ 12 až 18 zákona č. 1/1991 Zb. v znení zákona č. 578/1991 Zb., zákona č. 231/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 247/1993 Z. z.
6)
§ 21 ods. 2 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách.
7)
§ 29, 31 a 33 zákona č. 29/1984 Zb. v znení zákona č. 171/1990 Zb.
8)
Napríklad § 98 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 578/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994 Z. z.
9)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 29/1984 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 171/1990 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 522/1990 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady č. 172/1990 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 41/1994 Z. z.
10)
§ 6 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov.
11)
Zákon č. 463/1991 Zb. o životnom minime v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1993 Z. z.
12)
§ 16 písm. a) č. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 195/1992 Zb.
13)
§ 6 až 10 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení zákona č. 626/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 326/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z.
13a)
§ 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
13b)
Zákon č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
13c)
§ 4, § 6 ods. 8 a § 10 ods. 2 zákona č. 286/1992 Zb. v znení zákona č. 626/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 124/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 326/1993 Z. z.
13d)
§ 7 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb.
13e)
Zákon č. 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.§ 145e, § 145h a § 145i zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.§ 5 zákona č. 50/1973 Zb. o pestúnskej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
13f)
§ 5 ods. 3 zákona č. 286/1992 Zb. v znení zákona č. 626/1992 Zb.
13g)
Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 245/1993 Z. z. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť.
14)
§ 115 Občianskeho zákonníka.
14a)
§ 86 zákona o rodine.
14b)
§ 92 zákona o rodine.
15)
Napríklad zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z. Zákon č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 275/1993 Z. z.Zákon Slovenskej národnej rady č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1993 Z. z.Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 524/1991 Zb. o odmeňovaní prác vykonávaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
17)
§ 276 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 16/1983 Zb. o spôsobe výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z mesačnej mzdy pri výkone rozhodnutia a o určení sumy, nad ktorú je mzda postihnuteľná zrážkami bez obmedzenia (nariadenie o nezabaviteľných sumách).
18)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
20)
§ 1 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb.
21)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 237/1993 Zb.
22)
§ 2 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb.
23)
Zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti v znení neskorších predpisov.Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia ČSFR č. 206/1990 Zb. o štátnom vyrovnávacom príspevku v znení neskorších predpisov.