147/1994 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 20.06.1994

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

147
PREDSEDA
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
vyhlasuje
úplné znenie zákona z 28. apríla 1992 č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom z 15. decembra 1992 č. 626/1992 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 20. mája 1993 č. 124/1993 Z. z. a zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 15. decembra 1993 č. 326/1993 Z. z.
ZÁKON daniach z príjmov
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
§ 1
Tento zákon upravuje:
a)
daň z príjmov fyzických osôb,
b)
daň z príjmov právnických osôb,
c)
spôsob platenia a vyberania daní z príjmov.
PRVÁ ČASŤ
DAŇ Z PRÍJMOV FYZICKÝCH OSÔB
§ 2
Daňovníci dane z príjmov fyzických osôb
(1)
Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby (ďalej len „daňovníci“).
(2)
Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje tak na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ako aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
(3)
Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 22).
(4)
Daňovníkmi obvykle sa zdržiavajúcimi na území Slovenskej republiky sú tí, ktorí sa tu zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach s výnimkou tých, ktorí sa tu zdržiavajú za účelom štúdia alebo liečenia. Započítava sa každý začatý deň pobytu, s výnimkou daňovníka, ktorému zo zdrojov na území Slovenskej republiky plynú príjmy zo závislej činnosti a hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len za účelom výkonu tejto činnosti.
(5)
Daňovníci s trvalým pobytom v zahraničí, ktorí boli zahraničnou právnickou osobou vyslaní ako odborníci za účelom poskytnutia odbornej pomoci právnickým osobám so sídlom v tuzemsku a zdržujú sa v tuzemsku len za účelom tejto odbornej pomoci, sú považovaní za daňovníkov s daňovou povinnosťou vzťahujúcou sa len na príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky.
§ 3
Predmet dane z príjmov fyzických osôb
(1)
Predmetom dane z príjmov fyzických osôb (ďalej len „daň“) sú:
a)
príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6),
b)
príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7),
c)
príjmy z kapitálového majetku (§ 8),
d)
príjmy z prenájmu (§ 9),
e)
ostatné príjmy (§ 10).
(2)
Príjmom v zmysle odseku 1 sa rozumie peňažný i nepeňažný príjem dosiahnutý aj výmenou.
(3)
Nepeňažný príjem sa oceňuje cenou obvyklou v mieste a v čase plnenia, a to podľa jeho druhu a kvality, prípadne jeho stavu a miery opotrebenia, pokiaľ tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(4)
Predmetom dane nie sú:
a)
príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného zákona,1) zdedením,2a) vydaním2) alebo darovaním2b) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci alebo majetkového práva, s výnimkou príjmov z nich plynúcich a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 alebo s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou,
b)
úvery a pôžičky.
§ 4
Oslobodenie od dane
Od dane sú oslobodené:
a)
príjmy z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi včítane súvisiacich pozemkov, pokiaľ v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov pred predajom;
b)
príjmy z predaja nehnuteľností neuvedených v písmene a), ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne päť rokov. Oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré sú alebo boli predmetom podnikania daňovníka. Oslobodenie sa tiež nevzťahuje na príjmy z predaja nehnuteľností, v ktorých daňovník vykonával podnikateľskú činnosť, samostatnú zárobkovú činnosť alebo ktoré prenajímal, a to do piatich rokov od ukončenia tejto činnosti. Oslobodenie sa ďalej nevzťahuje na príjmy, ktoré plynú daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej v čase do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia;
c)
príjmy z predaja hnuteľných vecí. Oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy z predaja motorových vozidiel, lietadiel, lodí a cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom nepresahuje jeden rok. Oslobodenie sa ďalej nevzťahuje na príjmy z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom podnikania daňovníka alebo slúžili na jeho podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ktoré daňovník prenajímal [§ 9 ods. 1 písm. b)]. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na príjmy z kapitálového majetku (§ 8) okrem príjmov uvedených v písmenách s) a t);
d)
prijatá náhrada škody, plnenie z poistenia majetku a plnenie z poistenia zodpovednosti za škody, okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu;
e)
príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, regeneračných a recyklačných zariadení spracúvajúcich látky poškodzujúce ozónovú vrstvu Zeme, ktoré ustanovuje osobitný predpis, ďalej solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky degradovateľných látok, ktoré ustanovuje osobitný predpis, a zariadení na využitie geotermálnej energie. Oslobodenie sa vzťahuje na príjmy dosiahnuté v kalendárnom roku, v ktorom sa tieto zariadenia uviedli do prevádzky, a v nasledujúcich piatich rokoch;
f)
cena z verejnej súťaže a cena zo športovej súťaže v hodnote neprevyšujúcej 10 000 Sk s výnimkou ceny zo športovej súťaže u daňovníkov, u ktorých je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 10 ods. 8);
g)
prijaté náhrady podľa osobitných predpisov,2) príjmy z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vydaných podľa osobitných predpisov2) a úroky zo štátnych dlhopisov vydaných v súvislosti s rehabilitačným konaním o nápravách krívd;
h)
príjem poskytovaný formou dávok, podpôr a služieb z povinného zdravotného poistenia, nemocenského poistenia2c) a dôchodkového poistenia2d) a z Fondu zamestnanosti a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, ako aj sociálne dávky poskytované namiesto dávok z povinného poistenia;
ch)
príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa Zákona o rodine;
i)
dávky a služby sociálnej starostlivosti, štátne dávky upravené osobitnými predpismi2e) a ďalšie dávky sociálneho zabezpečenia;2f)
j)
odmeny vyplácané zdravotníckou správou darcom za odber krvi a iných biologických materiálov z ľudského organizmu;
k)
podpory (dotácie, štipendiá) z verejných prostriedkov a z prostriedkov nadácií, okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu;
l)
plnenia z poistenia osôb s výnimkou plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku prevyšujúceho istinu;
m)
plnenia poskytované ozbrojenými silami vojakom základnej (náhradnej) služby a vojakom v zálohe povolaným na cvičenia podľa osobitných predpisov;3)
n)
disciplinárne odmeny poskytované príslušníkom ozbrojených síl a zborov podľa osobitných predpisov;3)
o)
sociálne dávky podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov3) a dávky súvisiace so skončením služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl bezpečnostných zborov;
p)
plnenia poskytované občanom v súvislosti s výkonom civilnej služby;4)
r)
príjmy z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje dobu piatich rokov;
s)
úroky z vkladov na devízových účtoch a na vkladných knižkách znejúcich na cudziu menu;4a)
t)
výnosy zo štátnych dlhopisov;4b)
u)
úroky z vkladov zo stavebného sporenia vrátane úrokov zo štátnej podpory podľa osobitného predpisu;4c)
v)
plnenia plynúce zo zdrojov Organizácie Spojených národov poskytované príslušníkom ozbrojených síl,4d) ktorí pôsobia v zostavách mierových síl Organizácie Spojených národov v zahraničí;
z)
valutová časť platu zamestnancov zahraničnej služby.4e)
§ 5
Základ dane
(1)
Základom dane je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v kalendárnom roku (ďalej len „zdaňovacie obdobie“) presahujú výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, pokiaľ ďalej pri jednotlivých druhoch príjmov (§ 6 až 10) nie je ustanovené inak.
(2)
U daňovníka, ktorému plynú v zdaňovacom období súbežne dva alebo viac druhov príjmov uvedených v §6 až 10, je základom dane súčet čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov s použitím ustanovenia odseku 1.
(3)
Pokiaľ podľa účtovníctva výdavky presiahnu príjmy uvedené v § 7 a 9, je rozdiel stratou. O stratu sa zníži úhrn čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 s použitím ustanovenia odseku 1. Stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, možno odpočítať od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa ustanovení § 34.
(4)
Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6) plynúce daňovníkovi najdlhšie 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sa považujú za príjmy plynúce daňovníkovi v tomto zdaňovacom období. U daňovníka s príjmami podľa § 7 a 9 sa prihliadne aj na zásoby obstarané v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník začal činnosť. Obdobne sa posudzujú aj iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti.
(5)
Do základu dane sa nezahŕňajú príjmy oslobodené od dane a príjmy, pre ktoré je ďalej ustanovené, že sa z nich daň vyberá osobitnou sadzbou dane podľa § 36 zo samostatného základu dane.
(6)
Príjmy uvedené v § 8 až 10, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zdaňujú u jedného z nich.
§ 6
Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky
(1)
Príjmami zo závislej činnosti sú:
a)
príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho, služobného alebo členského pomeru alebo obdobného pomeru, v ktorom daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu je povinný dbať na príkazy platiteľa;
b)
príjmy za prácu členov družstiev a spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dbať na príkazy inej osoby;
c)
odmeny (tantiémy a im podobné odmeny) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb;
d)
pracovné odmeny obvinených vo väzbe4f) a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.4g)
(2)
Daňovník s príjmami zo závislej činnosti a z funkčných požitkov sa ďalej označuje ako „zamestnanec“, platiteľ príjmu ako „zamestnávateľ“.
(3)
Príjmami podľa odseku 1 sa rozumejú pravidelné alebo jednorazové príjmy bez ohľadu na to, či je na ne právny nárok alebo nie, či ich od zamestnávateľa dostáva zamestnanec alebo osoba, na ktorú prešlo príslušné právo, a či sa vyplácajú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnancov, ktorí sú daňovníkmi z príjmov zo závislej činnosti.
(4)
Príjmy podľa odseku 1 písm. a) a odseku 9 plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorých úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom mesiaci sumu 3 000 Sk, sú po znížení podľa odseku 12 písm. a) samostatným základom dane (§ 36). Uvedené platí v prípade, ak ide o príjmy plynúce zamestnancovi od zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec neuplatňuje sumu podľa odseku 12 písm. b) a nezdaniteľné časti zo základu dane pre výpočet preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.
(5)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. c) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak tieto príjmy a príjmy uvedené v odseku 4 plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.
(6)
Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné účely, považuje sa za príjem zamestnanca zahrnutý do základu dane suma vo výške 12 % obstarávacej ceny vozidla v kalendárnom roku alebo 1 % aj v začatom kalendárnom mesiaci, ak sa vozidlo používa len časť roka. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, že dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla.
(7)
Za príjmy zo závislej činnosti sa nepovažujú a predmetom dane okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 4, ďalej nie sú:
a)
náhrady cestovných výdavkov poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká daňovníkovi nárok podľa osobitných predpisov,5) ako aj vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené týmito predpismi;
b)
hodnota poskytovaných osobných ochranných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania (napr. pracovné odevy, uniformy);
c)
sumy prijaté zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ich v jeho mene vydal, alebo sumy, ktorými zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ;
d)
sumy do výšky ustanovenej osobitným predpisom5b) na úhradu niektorých výdavkov zamestnancov.
(8)
Od dane sú okrem príjmov uvedených v § 4 ďalej oslobodené:
a)
sumy vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov, ktoré súvisí s jeho činnosťou alebo podnikaním; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancom ako náhrada za ušlý príjem;
b)
hodnota stravovania poskytovaného ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci závodného stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov;
c)
hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku;
d)
nepeňažné plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancom vo forme možnosti používať vlastné rekreačné, zdravotnícke, vzdelávacie , predškolské, telovýchovné a športové zariadenia, závodné knižnice alebo vo forme príspevku na kultúrne programy a športové akcie;
e)
poistné do Fondu zdravotného poistenia, Fondu nemocenského poistenia a Fondu dôchodkového poistenia a príspevky do Fondu zamestnanosti, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca;
f)
zvýhodnenia poskytované zamestnávateľom prevádzkujúcim verejnú dopravu osôb svojim zamestnancom a ich rodinným príslušníkom vo forme bezplatných alebo zlacnených cestovných lístkov;
g)
príjmy členov bytových družstiev z osobného plnenia pri svojpomocnej družstevnej bytovej výstavbe, ktoré sa im nevyplácajú v hotovosti, ale pripisujú sa na ich členské podiely;
h)
príjmy získané nadobudnutím zamestnaneckých akcií podľa osobitného predpisu5a) za nižšiu ako menovitú hodnotu s výnimkou príjmov z nich plynúcich a príjmov plynúcich zo spätného odpredaja (vrátenia) týchto akcií za vyššiu ako nadobúdaciu hodnotu, ktoré sa považujú za príjmy z kapitálového majetku [§ 8 ods. 3 písm. a)];
ch)
príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 od zamestnávateľov so sídlom alebo trvalým pobytom v cudzine, ak nejde o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 22 ods. 2).
(9)
Funkčnými požitkami sú:
a)
funkčné platy členov vlády, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a platy vedúcich ústredných orgánov štátnej správy;
b)
odmeny za výkon funkcie v orgánoch obcí, v iných orgánoch územnej samosprávy, štátnych orgánoch, občianskych a záujmových združeniach, komorách a v iných orgánoch a inštitúciách.
(10)
Za funkčný požitok sa nepovažujú a predmetom dane nie sú náhrady výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov,5c) s výnimkou náhrady ušlého príjmu.
(11)
Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú obdobne aj pre plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie.
(12)
Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy zo závislej činnosti alebo funkčné požitky s výnimkou uvedenou v odsekoch 4 a 5 znížené o:
a)
poistné zdravotného poistenia a príspevku do fondu zamestnanosti, ktoré je podľa osobitných predpisov5d) povinný platiť zamestnanec; u zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu, príspevky na toto zahraničné poistenie;
b)
sumu vo výške 300 Sk za každý kalendárny mesiac na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce, ak zamestnanec vykonáva prácu viac ako päť kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci. O túto sumu sa neznižuje príjem uvedený v odseku 1 písm. d);
c)
30 % z príjmov zo závislej činnosti u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 5.
§ 7
Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
(1)
Príjmami z podnikania sú:
a)
príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,6)
b)
príjmy zo živnosti,7)
c)
príjmy z iného podnikania podľa osobitných predpisov,7a)
d)
podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti na zisku (§ 13).
(2)
Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pokiaľ nepatria do príjmov uvedených v § 6, sú
a)
príjmy z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, včítane práv príbuzných autorskému právu,8) a to včítane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady;
b)
príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov.
(3)
Základom dane (čiastkovým základom dane) je suma, o ktorú príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2 s výnimkou uvedenou v odseku 6 presahujú výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 4. Príjmy uvedené v § 22 ods. 1 písm. d) bodoch 1 až 3 plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(4)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa znižujú o poistné zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a o príspevky do Fondu zamestnanosti, ktoré je povinné platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti za predpokladu, že toto poistné sa neuhrádza ako náklady verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti.
(5)
Spoločníci verejných obchodných spoločností a komplementári komanditných spoločností vykážu v prípade, že hospodárenie spoločnosti podľa vedeného účtovníctva skončilo stratou, podiel na strate spoločnosti ako svoju stratu pri uplatnení § 5 ods. 3. Strata sa rozdeľuje obdobne ako príjem.
(6)
Samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36) sú príjmy uvedené v odseku 2 písm. a) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ak
a)
ide o príjmy za príspevky do novín, časopisu, rozhlasu alebo televízie s výnimkou umeleckých výkonov5e) a súčasne
b)
ich úhrn nepresiahne u toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci 3 000 Sk.
(7)
Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže uplatniť výdavky s výnimkou uvedenou v § 12 ods. 1 vo výške:
a)
60 % z príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,6)
b)
35 % z príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), s výnimkou príjmov podľa odseku 6,
c)
25 % z príjmov zo živnosti, z iného podnikania podľa osobitných predpisov a z príjmov uvedených v odseku 2 písm. b).
(8)
Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 7, sú v sumách výdavkov zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
§ 8
Príjmy z kapitálového majetku
(1)
Príjmami z kapitálového majetku, pokiaľ nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d), sú:
a)
podiely na zisku (dividendy), výnosy z cenných papierov, podiely na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach a podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách;
b)
podiely na zisku tichého spoločníka z účasti na podnikaní, pokiaľ sa nepoužijú na doplnenie vkladu zníženého o podiely na stratách do pôvodnej výšky;
c)
úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, vkladových listoch a z vkladov im na roveň postavených včítane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte;
d)
plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia mimo fondu sociálneho poistenia, znížené o zaplatené poistné. Pre výpočet základu dane sa použije § 10 ods. 6;
e)
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z vkladov na bežných účtoch, úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností. Vklady na bežných účtoch, ktoré podľa podmienok banky nie sú určené na podnikanie (napr. sporožírové účty), sa posudzujú podľa písmena c);
f)
diskontné sumy zmeniek.
(2)
Účasťou podľa odseku 1 písm. a) sa na účely tohto zákona rozumie peňažný aj nepeňažný vklad do podnikania.
(3)
Za príjmy z kapitálového majetku sa ďalej považujú:
a)
rozdiel medzi vyplácanou menovitou hodnotou cenného papiera [odsek 1 písm. a)] alebo vkladového listu [odsek 1 písm. c)] a predajnou hodnotou pri ich vydaní; v prípade predčasného spätného nákupu sa použije namiesto menovitej hodnoty cena spätného nákupu;
b)
príjmy z predaja predkupného práva na akcie.
(4)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), c), d) a v odseku 3 písm. a), pokiaľ nejde o príjmy uvedené v § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.
(5)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. e) a f) a v odseku 3 písm. b) neznížené o výdavky sú základom dane (čiastkovým základom dane).
(6)
Úroky a iné výnosy plynúce z vkladov, ktoré prijíma zamestnávateľ iba od svojich zamestnancov alebo ktoré prijíma banka iba od svojich zamestnancov za odchylných podmienok než od ostatných fyzických osôb, sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
§ 9
Príjmy z prenájmu
(1)
Príjmami z prenájmu, pokiaľ nejde o príjmy uvedené v § 6 až 8, sú:
a)
príjmy z prenájmu nehnuteľností, bytov alebo ich častí,
b)
príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, okrem príležitostného prenájmu podľa § 10 ods. 1 písm. a).
(2)
Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odseku 1 znížené o výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 5 ods. 2). Pre zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 23 až 34. Príjem z prenájmu plynúci daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 je, s výnimkou príjmov z prenájmu nehnuteľnosti, samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(3)
Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené, môže ich uplatniť vo výške 25 % z úhrnu príjmov uvedených v odseku 1.
§ 10
Ostatné príjmy
(1)
Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 6 až 9, sú najmä:
a)
príjmy z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy,
b)
príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,
c)
príjmy z poľnohospodárskej výroby, ak nejde o poľnohospodársku výrobu vykonávanú v rámci podnikania (§ 7 ods. 1 písm. a)),
d)
príjmy z predaja vlastných nehnuteľností alebo hnuteľných vecí včítane cenných papierov s výnimkou uvedenou v § 4,
e)
príjmy z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva s výnimkou uvedenou v § 4,
f)
príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva včítane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,9)
g)
prijaté výživné, dôchodky10) a obdobné opakujúce sa požitky s výnimkou uvedenou v § 4,
h)
podiel spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva na likvidačnom zostatku majetku pri likvidácii spoločnosti alebo družstva,
ch)
vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti alebo členstva v družstve,
i)
výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. b),
j)
ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží s výnimkou uvedenou v § 4,
k)
podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch vypomáhajúcich osôb.
(2)
Od dane sú, okrem príjmov uvedených v § 4, oslobodené:
a)
príjmy podľa odseku 1 písm. a) až c), pokiaľ ich úhrn u daňovníka nepresiahne v zdaňovacom období 6 000 Sk;
b)
výhry z lotérií, stávok a podobných hier prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov.11)
(3)
Základom dane (čiastkovým základom dane) je príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie než príjem, na rozdiel sa neprihliada. Ak príjmy podľa odseku 1 písm. i) a j) plynú zo zdrojov v zahraničí, je základom dane (čiastkovým základom dane) príjem neznížený o výdavky. Ak ide o príjmy z poľnohospodárskej výroby podľa odseku 1 písm. c), možno výdavky uplatniť vo výške 50 % z príjmov. Príjmy plynúce zo splátok na základe uzavretej kúpnej zmluvy alebo z preddavku na základe uzavretej zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti, sa zahrnú do čiastkového základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom boli dosiahnuté.
(4)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. d) je výdavkom cena vyplývajúca z ocenenia veci, za ktorú daňovník vec preukázateľne nadobudol, a ak ide o vec zdedenú alebo darovanú, cena zistená na účely dane z dedičstva alebo darovania. Ak ide o vec získanú výmenou, vychádza sa pri tejto veci z jej ceny obvyklej v mieste a v čase jej nadobudnutia (§ 3 ods. 3). Výdavkom sú tiež sumy preukázateľne vynaložené na opravu, údržbu alebo iné jej zhodnotenie. Na hodnotu vlastnej práce daňovníka na veci, ktorú si sám vyrobil alebo vlastnou prácou zhodnotil, sa pri určení výdavkov neprihliada. Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy plynúce zo splátok alebo preddavkov na budúci predaj nehnuteľnosti v zdaňovacom období po prvý raz, možno uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa obdobne, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.
(5)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e), h) a ch) sa za výdavok považuje vklad alebo nadobúdacia cena podielu. Nepeňažný vklad sa oceňuje rovnako ako nepeňažný príjem v čase vykonania vkladu (§ 3 ods. 3). Ak je vkladom nehnuteľnosť obstaraná alebo nadobudnutá v čase kratšom ako dva roky pred vložením do spoločnosti alebo družstva, považuje sa za obstarávací alebo nadobúdací výdavok cena tejto nehnuteľnosti alebo zostatková cena, ak ide o hmotný majetok už odpisovaný.
(6)
Dôchodok podľa osobitných predpisov10) sa považuje za základ dane (čiastkový základ dane) po znížení o sumu ceny obstarania rovnomerne rozdelenú na obdobie poberania dôchodku. Toto obdobie sa zistí ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života12) a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať. Dôchodky poskytované zamestnávateľom svojim zamestnancom, a to aj bývalým zamestnancom, sú príjmami podľa § 6.
(7)
Príjmy podľa odseku 1 písm. h) až i) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak plynú tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.
(8)
Príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak je v cene z verejnej súťaže zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa o sumu pripadajúcu na túto odmenu základ dane zdaňovaný osobitnou sadzbou dane a táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 7. U daňovníkov (§ 2 ods. 2), u ktorých je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou, sa považujú prijaté ceny zo športových súťaží za príjmy uvedené v § 7. Ak príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.
(9)
Rovnako ako ceny z verejných súťaží sa posudzujú aj ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ide o súťažiacich vybraných usporadúvateľom súťaže. Ak v takej súťaži presiahne cena alebo úhrn cien získaných tým istým daňovníkom sumu 20 000 Sk, ide o príjem, ktorý tvorí základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 ods. 2. Príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov sa považujú za príjmy uvedené v § 6.
§ 11
Výpočet príjmu spoluvlastníka
Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú medzi daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov.
§ 12
Výpočet príjmu účastníka združenia, ktoré nie je právnickou osobou
(1)
Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) na základe písomnej zmluvy o združení12b) a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozdeľujú medzi daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. Výdavky sa musia rozdeliť medzi účastníkov združenia v rovnakom pomere ako príjmy.
(2)
Príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú na tieto vypomáhajúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20 %. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou dochádzkou ani v kalendárnom roku, v ktorom ju ukončia, a na deti a manželku (manžela), pokiaľ sa uplatňujú ako vyživované osoby (§ 15).
§ 13
Výpočet základu dane spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti
(1)
Verejná obchodná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok (§ 23 až 33) rovnako ako daňovník. Podľa podielov určených spoločenskou zmluvou sa rozdeľuje tento základ dane na jednotlivých spoločníkov, u ktorých tvorí základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 ods. 2, ak je spoločník fyzickou osobou, alebo sa zahŕňajú do základu dane podľa § 23, ak je spoločník právnickou osobou. Strata verejnej obchodnej spoločnosti (§ 34) sa rozdeľuje rovnako ako základ dane.
(2)
Základ dane verejnej obchodnej spoločnosti sa neznižuje o dary podľa § 20 ods. 4. Dary sa posudzujú ako dary poskytnuté jednotlivými spoločníkmi podľa § 15 ods. 8 a na jednotlivých spoločníkov sa rozdeľujú rovnako ako základ dane zistený za verejnú obchodnú spoločnosť.
(3)
Komanditná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok (§ 23). Od takto zisteného základu dane sa odpočítajú podiely pripadajúce na jednotlivých komplementárov podľa spoločenskej zmluvy a u nich tvoria základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 ods. 2, ak sú komplementári fyzickými osobami, alebo základ dane podľa § 23, ak sú komplementári právnickými osobami. Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Strata komanditnej spoločnosti sa rozdeľuje rovnako ako základ dane.
(4)
Dary poskytované komanditnou spoločnosťou (§ 20 ods. 4) sa rozdeľujú na komplementárov a komanditnú spoločnosť v rovnakom pomere, ako sa rozdeľuje medzi nimi základ dane zistený za spoločnosť ako celok. Pomerná časť darov pripadajúca na komplementárov sa posudzuje ako dary poskytnuté jednotlivými komplementármi.
§ 14
Výpočet dane z príjmov dosiahnutých za viac zdaňovacích období
(1)
Príjmy uvedené v odseku 2, ktoré sú výsledkom niekoľkoročnej činnosti daňovníka alebo plynú z využitia veci a práv naraz za viac rokov, možno rozdeliť rovnomerne na zdaňovacie obdobie, v ktorom sa dosiahli, a na zdaňovacie obdobie predchádzajúce, najviac však na tri pomerné časti. Príjmy z lesného hospodárstva dosiahnuté ťažbou dreva možno rozdeliť najviac na desať pomerných častí. Na výdavky vzťahujúce sa na tieto príjmy, ktoré sa už uplatnili pri zdanení príjmov v minulých zdaňovacích obdobiach, sa neprihliadne. Jedna pomerná časť sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období dosiahnutia príjmu a zistí sa percento dane zo základu dane. Týmto percentom sa vypočíta daň zo zostávajúcej časti, prípadne zostávajúcich častí príjmu dosiahnutého za viac zdaňovacích období.
(2)
Výpočet dane podľa odseku 1 sa použije iba na príjmy:
a)
z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva6) [§ 7 ods. 1 písm. a)],
b)
uvedené v § 7 ods. 2 písm. a)8) a z činnosti reštaurátorov kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov.
§ 15
Nezdaniteľná časť základu dane
(1)
Základ dane sa zníži o sumy:
a)
21 000 Sk ročne na daňovníka;
b)
9 000 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce v spoločnej domácnosti s daňovníkom, najviac však na štyri deti; prechodný pobyt dieťaťa mimo spoločnej domácnosti nemá vplyv na uplatnenie zníženia; ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť a dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, zvyšuje sa suma na 18 000 Sk ročne. Podmienkou pre toto zvýšenie je, že dieťa nie je umiestnené v zariadení s týždenným alebo celoročným pobytom pre také deti;
c)
12 000 Sk ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v spoločnej domácnosti, pokiaľ nemá vlastné príjmy presahujúce 21 000 Sk ročne. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, podpora pri narodení dieťaťa, príplatok k prídavkom na deti a k výchovnému k dôchodku, rodičovský príspevok, prídavky na deti, výchovné k dôchodku a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie;
d)
6 000 Sk ročne, ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok;
e)
12 000 Sk ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok pre priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidný, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov než z dôvodu jeho invalidity; ak je daňovník držiteľom preukážky ZŤP-S (zvlášť ťažko poškodený so sprievodcom), zvyšuje sa suma na 36 000 Sk ročne, a to aj keď nepoberá invalidný dôchodok. Sumy podľa písmen d) a e) možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný, invalidný i čiastočný invalidný dôchodok.
(2)
O sumu podľa odseku 1 písm. a) neznižuje základ dane daňovník, u ktorého starobný dôchodok z Fondu dôchodkového poistenia je viac ako 21 000 Sk ročne. Ak neprevyšuje 21 000 Sk ročne, prizná sa suma podľa odseku 1 písm. a) len vo výške zníženej o vyplatené sumy starobného dôchodku. Na prídavky na deti a na výchovné sa neprihliada. Podľa tohto odseku sa nepostupuje u daňovníkov, ktorí na začiatku zdaňovacieho obdobia nie sú požívateľmi starobného dôchodku a tento dôchodok im nebol priznaný ani spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia.
(3)
U daňovníka uvedeného v § 2 ods. 3 sa základ dane neznižuje o sumy uvedené v odseku 1 písm. b) až e).
(4)
Za vyživované dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa druhého z manželov a vnuk, ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplatniť) sa považuje
a)
maloleté dieťa,
b)
plnoleté dieťa až do dovŕšenia veku 26 rokov, ak nepoberá invalidný dôchodok a
1.
sústavne sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom, alebo
2.
nemôže sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu, alebo
3.
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok.
(5)
Ak dieťa uvedené v odseku 4 písm. b) uzavrie manželstvo a žije v spoločnej domácnosti s manželom, môže uplatniť manžel zníženie za podmienok uvedených v odseku 1 písm. c). Ak manžel nemá príjmy, z ktorých by mohol zníženie uplatniť, môže uplatniť zníženie podľa odseku 1 písm. b) rodič dieťaťa alebo daňovník, u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti.12c)
(6)
Ak v rámci jednej spoločnej domácnosti vyživujú dieťa (deti) viacerí daňovníci (napr. manželia), môže ho (ich) na účely dane uplatniť len jeden z nich. Pri použití odseku 7 môže uplatniť dieťa (deti) po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov.
(7)
Daňovník, u ktorého podmienky rozhodné pre zníženie základu dane podľa odseku 1 písm. b) až e) trvajú len niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, zníži základ dane len o sumu vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky. Dieťa uplatní daňovník už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.
(8)
Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytnutých obciam a právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže, na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, telovýchovné a športové účely, pokiaľ úhrnná hodnota darov v zdaňovacom období je aspoň 2 % zo základu dane alebo 1 000 Sk. V úhrne možno odpočítať najviac 10 % zo základu dane.
§ 16
Sadzba dane
Daň zo základu dane zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane (§ 15) zaokrúhleného na celé stovky Sk dole je:
nad Sk do Sk &nbsp
- 60 000 15% &nbsp
&nbsp zo základu presahujúceho &nbsp
60 000 120 000 9 000 + 20 % -"- 60 000
120 000 180 000 21 000 + 25 % -"- 120 000
180 000 540 000 36 000 + 32 % -"- 180 000
540 000 1 080 000 151 200 + 40 % -"- 540 000
1 080 000 a viac 367 200 + 42 % -"- 1 080 000.
DRUHÁ ČASŤ
DAŇ Z PRÍJMOV PRÁVNICKÝCH OSÔB
§ 17
Daňovníci dane z príjmov právnických osôb
(1)
Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú osoby, ktoré nie sú fyzickými osobami, s výnimkou právnických osôb uvedených v odseku 2 (ďalej len „daňovníci“).
(2)
Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb (ďalej len „daň“) nie sú verejné obchodné spoločnosti.
(3)
Od dane sa oslobodzuje Národná banka Slovenska.13a)
(4)
Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje tak na príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky, ako aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
(5)
Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje iba na príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 22).
§ 18
Predmet dane
(1)
Predmetom dane sú príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania so všetkým majetkom (ďalej len „príjmy“), ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2)
Pri investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy14) sú predmetom dane všetky príjmy investičnej spoločnosti a príjmy pre podielové fondy pri určení základu dane podľa § 20 ods. 3.
(3)
Predmetom dane nie sú príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného predpisu,1) zdedením2a) alebo darovaním2b) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, prípadne majetkové práva s výnimkou z nich plynúcich príjmov a s výnimkou darov, ktoré boli poskytnuté podľa § 15 ods. 8 a § 20 ods. 4, ak sa nepoužili na ustanovené účely.
(4)
U daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,14a) sú predmetom dane príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov s výnimkou príspevkov oslobodených od dane (§ 19 písm. a)) a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).
(5)
Za daňovníkov podľa odseku 4 sa považujú najmä záujmové združenia právnických osôb, pokiaľ majú tieto združenia právnu subjektivitu, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, nadácie, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, Fond zdravotného poistenia, Fond nemocenského poistenia, Fond dôchodkového poistenia a Fond zamestnanosti.
(6)
Pri Fonde národného majetku15) sú predmetom dane iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).
§ 19
Oslobodenie od dane
Od dane sú oslobodené:
a)
členské príspevky prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesnými komorami s nepovinným členstvom, občianskymi združeniami včítane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami;
b)
príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 4 plynúce z činnosti, za účelom ktorej daňovník vznikol, vrátane príjmov, ktoré s touto činnosťou súvisia, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám a ak príjmy z tejto činnosti sú úmerné vynaloženým nákladom v porovnaní k príjmom a k nákladom vynaloženým inými osobami, príjmy prijaté od subjektov so sídlom alebo trvalým pobytom mimo územia Slovenskej republiky za ich vlastné reklamy, pokiaľ nie sú poskytnuté prostredníctvom stálej prevádzkárne (§ 22 ods. 2); v rozpočtových a príspevkových organizáciách aj príjmy z činnosti vymedzenej zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie jej základného účelu15a) a príjmy z prenájmu, ktoré sú zahrnuté v rozpočte a zohľadnené vo vzťahu k rozpočtu zriaďovateľa;
c)
výnosy kostolných zbierok, príjmy za cirkevné úkony a pravidelné príspevky členov pri štátom uznaných cirkvách a náboženských spoločnostiach;
d)
príjmy bytových družstiev z nájomného za družstevné byty a družstevné garáže a z úhrad za plnenia poskytované v súvislosti s ich užívaním;
e)
príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky degradovateľných látok, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, zariadení na využitie geotermálnej energie, zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny, a to v kalendárnom roku, v ktorom boli uvedené do prevádzky, a v nasledujúcich piatich rokoch;
f)
príjmy štátnych fondov ustanovené osobitnými predpismi;16)
g)
výťažok prevádzkovateľov lotérií a iných podobných hier povoľovaných podľa osobitných predpisov,11) ktorý je určený vo výške aspoň 90 % na verejnoprospešné účely;
h)
výnosy zo štátnych dlhopisov;4b)
ch)
príjmy plynúce z odpisu záväzkov pri vyrovnaní vykonanom podľa osobitného predpisu;16a)
i)
hospodársky výsledok (zisk alebo strata) plynúci zo speňaženia konkurznej podstaty;16a)
j)
príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 4, ak ich príjmy nepresiahli za zdaňovacie obdobie 100 000 Sk, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36) a ktoré sú oslobodené od dane podľa písmena b);
k)
úroky z vkladov na devízových účtoch a na vkladných knižkách znejúcich na cudziu menu;4a)
l)
rozdiel, o ktorý príjmy prevyšujú súvisiace výdavky, pokiaľ tieto príjmy plynú z výroby zariadení pre zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení na recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií na úpravu nebezpečných odpadov, ktorou sa zníži ich nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť, z prevádzky skládok alebo ich častí slúžiacich na ukladanie nebezpečných odpadov,16b) z prevádzky skládok registrovaných ako osobitne určená skládka16c) a z vykonávania sanácií starých skládok nebezpečných odpadov a z prevádzky spaľovní na spaľovanie nebezpečných odpadov;
m)
príjmy z dotácií zo štátneho rozpočtu daňovníkov, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe, lesnom a vodnom hospodárstve.
§ 20
Základ dane
(1)
Pre určenie základu dane platia ustanovenia § 23 až 34.
(2)
U daňovníkov, u ktorých dochádza k zrušeniu likvidáciou, je základom dane hospodársky výsledok z likvidácie obchodného imania16d) za obdobie likvidácie vykázaný podľa riadne vedeného účtovníctva upravený o príjmy a výdavky podľa tohto zákona. Súčasťou tohto hospodárskeho výsledku je aj odpis opravnej položky17) k odplatne nadobudnutému majetku. Aktívna položka k odplatne nadobudnutému majetku sa odpisuje pri začatí likvidácie a pasívna položka pri skončení likvidácie s výnimkou pomernej časti opravnej položky vzťahujúcej sa na hmotný a nehmotný majetok, o ktorej hodnotu sa upravuje zostatková cena podľa § 24 ods. 2 písm. b). Ak likvidácia nie je skončená do troch rokov od vstupu daňovníka do likvidácie, ocení sa zostávajúci majetok daňovníka účtovnou hodnotou alebo podľa potreby i cenou obvyklou v zmysle § 23 ods. 6.
(3)
Pri investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy14) sa základ dane určí samostatne za investičnú spoločnosť a oddelene za jednotlivé podielové fondy.
(4)
Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane poskytnutých služieb obciam a právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže a bezpečnosť obyvateľstva, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, na telovýchovné a športové účely, ak hodnota daru je aspoň 2 000 Sk. V úhrne možno odpočítať najviac 2 % zo základu dane.
(5)
Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na štátne podniky a akciové spoločnosti, ktorých jediným zakladateľom je štát.
(6)
Od základu dane možno ďalej odpočítať
a)
výdavky poisťovní na predchádzanie škodám16e) najviac do výšky 2 % z prijatého poistného neživotného poistenia za zdaňovacie obdobie,
b)
príspevok do výšky 0,2 % z objemu vyplatených miezd platený najviac jednému združeniu právnickej osoby, vyplývajúci z členstva v tomto združení, založenému za účelom ochrany záujmov platiteľa, okrem príspevku, ktorého povinnosť úhrad vyplýva priamo zo zákona a príspevok je súčasťou výdavkov podľa § 24 ods. 2 písm. d).
(7)
Základ dane sa zaokrúhľuje na celé tisícky Sk nadol.
§ 21
Sadzba dane
Sadzba dane je 40 % zo základu dane zníženého o položky podľa § 20 ods. 4 a 6 a podľa § 34.
TRETIA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 22
Zdroj príjmov
(1)
Za príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 5 považujú:
a)
príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkárni;
b)
príjmy zo závislej činnosti, ktorá sa vykonáva na území Slovenskej republiky alebo na plavidlách plávajúcich pod slovenskou štátnou vlajkou alebo na palubách slovenských lietadiel;
c)
príjmy z obchodného, technického alebo iného poradenstva, služieb, riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a obdobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky;
d)
príjmy z úhrad od právnických alebo fyzických osôb so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a od stálych prevádzkarní daňovníkov so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí, ktorými sú najmä;
1.
odplaty za poskytnutie a použitie výkonu práva z priemyselného vlastníctva, za použitie návrhov alebo modelov, plánov, za poskytnutie výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov,
2.
odplaty za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,
3.
príjmy z nezávislej činnosti prednášajúceho, umelca, architekta, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb, vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky,
4.
podiely na zisku, vyrovnacie podiely, podiely na likvidačnom zostatku obchodných spoločností a družstiev a iné príjmy z kapitálového majetku,
5.
časť zisku po zdanení vyplácaná tichému spoločníkovi,
6.
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, z vkladov a z cenných papierov,
7.
príjmy z nájomného týkajúceho sa veci umiestnenej na území Slovenskej republiky,
8.
odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
9.
podiely spoločníkov verejných obchodných spoločností a podiely komplementárov komanditných spoločností.
(2)
Stálou prevádzkárňou sa na účely tohto zákona rozumie zariadenie na výkon činností daňovníkov so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí umiestnené na území Slovenskej republiky, a to najmä stavenisko, dielne, kancelárie, zariadenia na ťažbu prírodných zdrojov, odbytisko (miesto predaja) alebo prenajaté nehnuteľnosti. Stavenisko, stavebné a montážne práce včítane opráv, poskytovania činností a služieb uvedených v odseku 1 písm. c) zamestnancami daňovníka alebo osobami pre neho pracujúcimi sa považujú za stálu prevádzkáreň len vtedy, ak ich trvanie presiahne (bez ohľadu na zdaňovacie obdobie) šesť mesiacov. Do doby trvania stálej prevádzkárne sa započítavajú kalendárne dni, pokiaľ nedôjde k ich prerušeniu na dobu dlhšiu ako dvanásť kalendárnych mesiacov nasledujúcich po sebe.
(3)
Príjmom podľa odseku 1 sa rozumie aj nepeňažné plnenie prijaté daňovníkom, ako aj rozdiel zistený medzi dohodnutou cenou a cenou obvyklou na trhu (§ 23 ods. 7) a ďalej úroky, ktoré nemožno uznať za výdavok (náklad) podľa § 25 písm. w).
§ 23
Základ dane
(1)
Základom dane je rozdiel medzi príjmami, s výnimkou príjmov oslobodených od dane a výdavkami (nákladmi) vynaloženými na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období, upravený podľa odsekov 2 až 4.
(2)
Základom dane u daňovníkov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva,17) je hospodársky výsledok (zisk alebo strata) a u daňovníkov, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva,17) rozdiel medzi príjmami a výdavkami.
(3)
Hospodársky výsledok alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 2 sa upraví o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do výdavkov (nákladov) alebo sú do nich zahrnuté v nesprávnej výške, a o všetky sumy neoprávnene skracujúce príjmy. Pokiaľ rozsah niektorých druhov výdavkov (nákladov) je obmedzený alebo limitovaný týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,18) možno ich pre určenie základu dane zahrnúť do výdavkov (nákladov) maximálne v určenej a preukázateľnej výške.
(4)
Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú:
a)
príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36),
b)
zisk (strata) z predaja dlhopisov,
c)
príjmy z nákupu vlastných akcií pod menovitú hodnotu pri následnom znížení základného imania,
d)
sumy, ktoré už boli u toho istého daňovníka zdanené podľa tohto zákona,
e)
daň z pridanej hodnoty, u ktorej platiteľ dane uplatní nárok na odpočet v prípade zaregistrovania podľa osobitného predpisu,18a) ak daňovník zníži o vrátenú daň vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku a hodnotu zásob u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.
(5)
Pri komanditných spoločnostiach sa základ dane podľa predchádzajúcich odsekov ďalej znižuje o sumu pripadajúcu komplementárom.
(6)
Za príjmy sa považuje tak peňažné, ako aj nepeňažné plnenie ocenené cenami obvyklými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, príp. miery opotrebenia predmetného plnenia (ďalej len „ceny obvyklé na trhu“), s výnimkou naturálnej spotreby vlastnej výroby a služieb.
(7)
Ak sa dojednané ceny líšia od cien obvyklých na trhu a ak tento rozdiel nie je uspokojivo doložený, použijú sa na daňové účely ceny obvyklé na trhu. Toto ustanovenie sa použije vždy, ak sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo imaní podnikov v zmluvných vzťahoch rovnaké právnické alebo fyzické osoby. Pri predaji nehnuteľnosti sa bude takto posudzovať odchýlka smerom dole, ak presahuje jednu tretinu hodnoty nehnuteľnosti zistenej podľa osobitných predpisov alebo súdnym znalcom.
(8)
U daňovníkov, u ktorých dochádza ku skončeniu podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7), k zrušeniu likvidáciou alebo k zrušeniu bez likvidácie, sa základ dane podľa predchádzajúcich odsekov za zdaňovacie obdobie predchádzajúce dňu začatia likvidácie alebo zrušenia upraví:
a)
ak účtujú v sústave podvojného účtovníctva: o zostatky vytvorených rezerv, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období,
b)
ak účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva: o výšku záväzkov, o cenu nespotrebovaných zásob, o zostatky vytvorených rezerv, o sumy časovo rozlíšeného nájomného podľa § 24 ods. 2 písm. h), a to o sumy príjmov a výdavkov, ktoré hospodársky patria do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia podľa odseku 13. U fyzických osôb sa do základu dane zahrnie pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby odpredané, cenu nespotrebovaných zásob zahrnutých do základu dane.
(9)
Pre zistenie základu dane sa vychádza z účtovníctva vedeného podľa osobitného predpisu,17) pokiaľ osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ nedochádza ku kráteniu daňovej povinnosti iným spôsobom.
(10)
Pri stálej prevádzkárni (§ 22 ods. 2) daňovníka so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí (§ 2 ods. 3 a § 17 ods. 5) nemôže byť základ dane nižší, než aký by dosiahol z tej istej alebo podobnej činnosti daňovník so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Na jeho určenie možno použiť pomer zisku k nákladom alebo k hrubým príjmom u porovnateľných daňovníkov alebo pri činnostiach, porovnateľnú výšku obchodného rozpätia (províziu) a iné porovnateľné údaje.
(11)
Základom dane je aj daň z pridanej hodnoty, pri ktorej platiteľ dane uplatní nárok na odpočet v prípade zaregistrovania podľa osobitného predpisu,18a) okrem dane, ktorá sa podľa § 23 ods. 4 písm. e) nezahŕňa do základu dane.
(12)
Príjmom zahŕňaným do základu dane u daňovníkov dane z príjmov právnických osôb (§ 17) sú aj úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách a úroky z peňažných prostriedkov na vkladových účtoch okrem daňovníkov, ktorým sa daň z týchto príjmov vyberá osobitnou sadzbou dane (§ 36), pokiaľ nejde o preddavkovo vybranú daň z vkladných knižiek a z vkladových listov znejúcich na doručiteľa.
(13)
Príjmy plynúce daňovníkom účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva v čase 15 dní pred začiatkom alebo 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, ku ktorému hospodársky patria, sa považujú za príjmy plynúce v tomto zdaňovacom období. Ak ide o príjmy, ktoré možno zaradiť tak do uplynulého zdaňovacieho obdobia, ako aj do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, považujú sa za príjmy toho zdaňovacieho obdobia, ku ktorému ich daňovník priradí. Pri posudzovaní výdavkov sa postupuje obdobne.
§ 24
Výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov
(1)
Výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov sa pre zistenie základu dane odpočítajú vo výške preukázanej daňovníkom a vo výške ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.18)
(2)
Výdavkami (nákladmi) podľa odseku 1 sú tiež
a)
odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 26 až 33);
b)
zostatková cena (§ 29 ods. 2) hmotného majetku a nehmotného majetku upravená o pomernú časť zostatkovej hodnoty opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku,17) a to len do výšky príjmov z jeho predaja alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu dane, s výnimkou uvedenou v písmene c);
c)
zostatková cena (§ 29 ods. 2) pestovateľských celkov trvalých porastov a zvierat podľa prílohy tohto zákona pri ich vyradení;
d)
príspevky právnickým osobám, pokiaľ táto povinnosť vyplýva zo zákona;
e)
poistné uhrádzané daňovníkom, pokiaľ súvisí s príjmom, ktorý je predmetom dane;
f)
poistné zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a príspevok do Fondu zamestnanosti hradené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov tejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za komplementárov a poistné hradené zamestnávateľom podľa osobitných predpisov5d) a výdavky na sociálne dávky poskytované namiesto dávok povinného poistenia;
g)
výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov;20)
h)
nájomné včítane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na deň platby; po prvýkrát je možné nájomné uplatniť v roku, v ktorom sa platba nájomného uskutočnila;
ch)
zaplatená daň z nehnuteľností, cestná daň, ako aj ďalšie dane, s výnimkou uvedenou v § 25, a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani, daň z pridanej hodnoty, ktorá súvisí s výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu:
1.
ktorú je povinný platiteľ dane z pridanej hodnoty odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu,20a)
2.
pri ktorej platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok na odpočet podľa osobitného predpisu,20b) a ďalej rozdiel medzi daňou z pridanej hodnoty na vstupe a odpočtom dane vypočítaným podľa osobitného predpisu,20b) ak daňovník nezvýši o zaplatenú daň vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku alebo hodnotu zásob;20c)
i)
rezervy, ktorých spôsob tvorby a výšku na daňové účely ustanovuje osobitný zákon;
j)
výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na:
1.
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
2.
prevádzku závodných zdravotníckych zariadení a starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,21)
3.
prevádzku stredných odborných učilíšť a vzdelávacích zariadení, pokiaľ ich nie je povinný uhrádzať príslušný orgán štátnej správy, alebo výdavky na výchovu žiakov, vzdelávanie a rekvalifikáciu pracovníkov zabezpečovanú inými subjektmi,
4.
prevádzku vlastných zariadení závodného stravovania okrem hodnoty potravín alebo príspevky na závodné stravovanie zabezpečované prostredníctvom iných subjektov a poskytované maximálne do výšky 55 % ceny hlavných a desiatových jedál. Za závodné stravovanie vo vlastnom zariadení sa považuje aj závodné stravovanie zabezpečované vo vlastnom zariadení prostredníctvom iných subjektov;
k)
výdavky (náklady) na pracovné cesty, a to do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov,5) pritom
1.
na ubytovanie, dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami a na nevyhnutné výdavky spojené s pracovnou cestou v preukázanej výške,
2.
na dopravu motorovým vozidlom zahrnutým v majetku daňovníka alebo v prenájme vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky; v prípade, ak daňovníkovi vzniknú preukázateľne vyššie výdavky, môže správca dane v odôvodnených prípadoch povoliť iný spôsob ich uplatňovania,
3.
na dopravu motorovým vozidlom daňovníka nezahrnutom do majetku daňovníka s výnimkou prenájmu vo výške sadzby základnej náhrady a náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky; pri nákladných automobiloch a autobusoch sa použije sadzba základnej náhrady pre osobné cestné motorové vozidlá zvýšená na dvojnásobok,
4.
stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným predpisom,5)
5.
stravné pri tuzemských pracovných cestách, a to iba pre zamestnancov podľa § 6;
l)
škody vzniknuté v dôsledku živelných pohrôm,
m)
výdavky (náklady) civilnej obrany spojené s prípravou na sebaochranu a vzájomnú pomoc a so starostlivosťou o prostriedky individuálnej ochrany,
n)
výdavky (náklady) na zabezpečenie požiarnej ochrany,23)
o)
výdavky (náklady) spojené s uchovaním výrobných schopností pre zabezpečenie obranyschopnosti štátu,24)
p)
zostatková cena (§ 29 ods. 2) hmotného majetku, ktorý je daňovník povinný odovzdať podľa osobitných predpisov,24a) znížená o prijaté dotácie na jeho obstaranie,
r)
výdavky (náklady), na ktorých úhradu je daňovník povinný podľa osobitných zákonov,24b)
s)
úhrn cien nadobudnutých cenných papierov za zdaňovacie obdobie v prípade ich predaja,
t)
u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva hodnota pohľadávok do výšky príjmu z ich predaja,
u)
vyplatené výhry u daňovníkov, ktorým plynú príjmy z prevádzkovania lotérií a iných podobných hier podľa osobitného predpisu,24c)
v)
výdavok (náklad) spojený s nadobudnutím hmotného majetku vylúčeného z odpisovania v § 27 písm. b) až h) a písm. i) a pozemkov v prípade ich predaja,
w)
výdavky na reklamu súvisiacu s inzerciou činnosti formou novinovej inzercie, zverejňovania plagátov, reklamných nápisov, transparentov, televíznych šotov a rozhlasovej inzercie, ocenených maximálne v obvyklých cenách, náklady súvisiace s propagáciou a vystavovaním exponátov na výstavách, trhoch a veľtrhoch a priame výdavky súvisiace so zhotovením reklám vo vlastnej réžii. Ostatné náklady na reklamu výrobkov, služieb alebo inej činnosti daňovníka je možné zahrnúť do výdavkov najviac vo výške 1 % zo základu dane.
(3)
U daňovníkov, u ktorých zdaneniu podliehajú iba príjmy z podnikateľskej alebo inak vymedzenej činnosti, sa ako výdavky (náklady) uznávajú iba výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktoré sú predmetom dane.
(4)
Nájomné pri dojednaní práva kúpy najatej veci sa uznáva do výdavkov (nákladov) za podmienky, že
a)
doba nájmu prenajímanej veci je dlhšia ako 20 % určenej doby odpisovania uvedenej v § 30, najmenej však 3 roky, s výnimkou nehnuteľností, pri ktorých môže doba nájmu trvať najmenej 8 rokov, a
b)
kúpna cena najatej veci nie je vyššia než zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona.
(5)
Ak sa predáva najatá vec, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy po jej ukončení nájomcovi, v ostatných prípadoch, než je uvedené v odseku 4, uznáva sa nájomné do výdavkov (nákladov) iba za podmienky, že kúpna cena nebude nižšia než zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona.
§ 25
Za výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na daňové účely nemožno uznať najmä:
a)
výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 26) a pozemkov včítane splátok a úrokov z úverov spojených s ich obstaraním, ak sú súčasťou ich vstupnej ceny,
b)
výdavky na zvýšenie základného imania včítane splácania pôžičiek,
c)
výdavky na nákup cenných papierov s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. s),
d)
odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
e)
vyplácané podiely na zisku,
f)
platené penále a pokuty s výnimkou zmluvných pokút a prirážok k poistnému platenému do Fondu zdravotného poistenia, Fondu nemocenského poistenia a Fondu dôchodkového poistenia a z príspevku do Fondu zamestnanosti. Pri zmluvných pokutách sa na daňové účely použijú ceny obvyklé na trhu (§ 23 ods. 7). Úroky z omeškania platené dlžníkom za včasné neplnenie peňažného záväzku alebo jeho časti v určenom termíne je však možné zahrnúť do výdavkov vo výške, ktorá nie je viac ako 1 % nad obvyklú úrokovú sadzbu poskytovanú bankami v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.
g)
prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia25) a za ukladanie odpadov,25)
h)
prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd,26)
i)
výdavky (náklady) vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo nezahŕňané do základu dane,
j)
výdavky nad limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,21) a 22)
k)
výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 24 ods. 2 písm. j),
l)
tvorbu rezervných a ostatných účelových fondov, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak,
m)
vklad do základného imania a nákup podielov na základnom imaní spoločnosti alebo družstva,
n)
manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 24,
o)
zostatkovú cenu trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. b) a c),
p)
technické zhodnotenie (§ 33),
r)
dane zaplatené za iného daňovníka,
s)
dedičskú, darovaciu daň, daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb,
t)
výdavky na reprezentáciu okrem propagačných predmetov, ktorých hodnota nepresiahne 100 Sk za jeden kus a za zdaňovacie obdobie ich úhrnná hodnota nepresiahne 200 000 Sk, najviac však 0,1 % zo základu dane,
u)
výdavky na osobnú potrebu daňovníka,
v)
tvorbu opravných položiek na ťarchu nákladov,17)
w)
úroky platené z úverov a pôžičiek poskytnutých subjektmi, ktoré sa zúčastňujú priamo alebo nepriamo na vedení, kontrole či majetku príjemcu úveru alebo pôžičky, a to vo výške úrokov zo sumy, o ktorú úhrn pôžičiek a úverov takto poskytnutých presahuje v priebehu zdaňovacieho obdobia štvornásobok výšky vlastného majetku a pri bankových úveroch spoločnosti šesťnásobok vlastného majetku. Účasťou na kontrole alebo majetku sa rozumie vlastníctvo viac než 25 % podielu na základnom imaní alebo podielu s hlasovacím právom,
x)
výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy presahujúcej nominálnu hodnotu akcií pri následnom znížení základného imania,
y)
hodnota zvýšenia vkladu spoločníka (akcionára) obchodnej spoločnosti pri zvýšení základného imania spoločnosti,
z)
daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 24 ods. 2 písm. ch).
Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku
§ 26
(1)
Odpisy sa ustanovia na účely tohto zákona podľa § 30, § 31 alebo § 32 z hmotného majetku, s výnimkou uvedenou v § 27, a nehmotného majetku.
(2)
Hmotným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú samostatné hnuteľné veci prípadne súbory predmetov, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena (§ 29 ods. 1) je vyššia ako 10 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok, budovy a stavby, s výnimkou prevádzkových banských diel, pestovateľské celky trvalých porastov27) s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky, základné stádo,17) ťažné zvieratá, plemenné a dostihové kone a iný majetok.
(3)
Iným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú technické zhodnotenie, výdavky na otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk a technické rekultivácie, pokiaľ nezvyšujú vstupnú a zostatkovú cenu hmotného majetku.
(4)
Nehmotným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú predmety z práv priemyselného vlastníctva, projekty a programové vybavenie a iné poskytované technické alebo iné hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 20 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou za účelom obchodovania s nimi, a ďalej zriaďovacie výdavky vyššie ako 20 000 Sk.17)
(5)
Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie zahŕňanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka k 31. decembru bežného roka, ktorý sa vzťahuje na zabezpečenie zdaniteľného príjmu vrátane majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky majetku v používaní, do výdavkov (nákladov) na zabezpečenie tohto príjmu. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez vykonania likvidácie môže pri majetku evidovanom k 31. decembru bežného roka uplatniť odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie. Pri vyradení hmotného majetku v dôsledku predaja pred 31. decembrom bežného roka, evidovaného v majetku daňovníka k 1. januáru bežného roka, je možné uplatniť odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie s výnimkou daňovníkov postupujúcich podľa § 30 ods. 4. Obdobne je možné postupovať i v prípadoch, keď dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k prevodu majetku štátu podľa osobitných predpisov,27a) k zrušeniu bez likvidácie a k vstupu do likvidácie.
(6)
Odpisy hmotného a nehmotného majetku nie je daňovník povinný uplatniť vo výdavkoch (nákladoch) s výnimkou štátnych podnikov a akciových spoločností, ktorých jediným zakladateľom je štát.
§ 27
Hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania:
a)
zásoby,
b)
pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu,
c)
hydromeliorácie do dvoch rokov po ich dokončení,
d)
ochranné hrádze a úpravy bystrín a lesnícko-technické meliorácie,
e)
umelecké diela,28) ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov, predmety múzejnej a galerijnej hodnoty, prípadne ich súbory v múzeách a pamiatkových objektoch, stále výstavné súbory a knižničné zbierky knižníc jednotnej sústavy, prípadne iné zbierky,
f)
hnuteľné a nehnuteľné kultúrne pamiatky a ich súbory, ktoré spravidla nejde oceniť podľa platných právnych predpisov,
g)
povrchové a podzemné vody, lesy, ložiská nerastných surovín a nerasty, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel,
h)
hmotný majetok prevzatý bezodplatne podľa osobitných predpisov,24a)
ch)
bezodplatne prevedený majetok podľa zmluvy o prenájme veci s právom kúpy najatej veci, ak výdavky (náklady) súvisiace s jeho nadobudnutím neprevýšia 10 000 Sk,
i)
nehmotný majetok vložený spoločníkom obchodnej spoločnosti alebo členom družstva do základného majetku, ak bol nadobudnutý bezodplatne (napr. obchodná značka, know-how a pod.).
§ 28
(1)
Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo alebo právo správy majetku štátu (ďalej len „vlastník“) s výnimkou uvedenou v odsekoch 2 až 4.
(2)
Prenajatý hmotný majetok a nehmotný majetok môže nájomca odpisovať na základe písomnej zmluvy s vlastníkom po dobu trvania nájomnej zmluvy len po celé zdaňovacie obdobie ako celok. Rovnako sa postupuje, ak predmetom nájomnej zmluvy je súbor zahŕňajúci hnuteľné aj nehnuteľné veci.
(3)
Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže na základe písomnej zmluvy odpisovať nájomca, pokiaľ nie je vstupná cena u vlastníka hmotného majetku zvýšená o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok a zatriedi technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zatriedený prenajatý hmotný majetok.
(4)
Hmotný majetok a nehmotný majetok v spoluvlastníctve, ktorý nájomca neodpisuje podľa odseku 2, odpisuje na základe písomnej zmluvy jeden zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny tohto majetku ako celku alebo spoluvlastníci tak, že vstupná cena odpisovanej časti sa určí pomerne zo vstupnej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku ako celku podľa vlastníckych práv.
(5)
Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov.
§ 29
(1)
Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku sa rozumie:
a)
obstarávacia cena,29) ak sa obstaral odplatne, s výnimkou majetku nadobudnutého podľa zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov;
b)
vlastné náklady,29) ak sa obstaral alebo vyrobil vo vlastnej réžii;
c)
reprodukčná obstarávacia cena,29) zistená podľa osobitných predpisov alebo súdnym znalcom, v ostatných prípadoch.
Súčasťou vstupnej ceny podľa písmen a) až c) je i technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania.
(2)
Za zostatkovú cenu sa na účely tohto zákona považuje rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu [§ 24 ods. 2 písm. a)].
(3)
Pokiaľ technické zhodnotenie samostatne neodpisuje nájomca, zvyšuje technické zhodnotenie vstupnú cenu s výnimkou uvedenou v odseku 1 (ďalej len „zvýšená vstupná cena“) a zároveň zostatkovú cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“) príslušného majetku.
(4)
Súčasťou vstupnej ceny je aj daň z pridanej hodnoty, a to, ak ide o:
a)
daňovníkov, ktorí nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty,
b)
platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí nemajú nárok na odpočet podľa osobitného predpisu.29a)
(5)
Súčasťou vstupnej ceny nie je daň darovacia, daň dedičská, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností.
§ 30
(1)
V prvom roku odpisovania zatriedi daňovník hmotný majetok a nehmotný majetok do odpisových skupín uvedených v prílohe, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona. Doba odpisovania je:
Odpisová skupina Doba odpisovania
1 4 roky
2 8 rokov
3 15 rokov
4 30 rokov
5 50 rokov
Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy zákona a jeho doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov s výnimkou uvedenou v odsekoch 5 a 6, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2.
(2)
Daňovník vykonáva rovnomerné (§ 31) alebo zrýchlené odpisovanie (§ 32). Spôsob odpisovania určí pre každý novoobstaraný hmotný majetok a nehmotný majetok vlastník a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania. Právny nástupca daňovníka pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom.
(3)
Hmotný majetok a nehmotný majetok sa odpisuje najviac do vstupnej ceny alebo do zvýšenej vstupnej ceny.
(4)
Prenajaté veci na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci možno s výnimkou nehnuteľností odpísať až do výšky 90 % vstupnej ceny rovnomerne po dobu trvania prenájmu za predpokladu, že doba prenájmu trvá minimálne 40 % doby odpisovania ustanovenej v odseku 1, najmenej však tri roky. Pri predĺžení doby prenájmu nad 40 % doby odpisovania možno odpísať za každé 1 % doby odpisovania ďalšie 1 % vstupnej ceny nad 90 % až do 100 % vstupnej ceny. Pri určení spôsobu odpisovania sa nepoužijú ustanovenia § 31 a 32, ale výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý mesiac doby prenájmu.
(5)
Pri odpisovaní kúpnej ceny hmotného majetku nadobudnutého na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci pri prevzatí do vlastníctva nájomcom určenej podľa § 24 ods. 4 písm. b) odpisuje vlastník sumu rovnajúcu sa kúpnej cene počas obdobia, ktoré vyplýva a pripadá na odpis prenajímanej veci, vypočítanej podľa § 31. Obdobný postup odpisovania je i pri odpisovaní zaplateného preddavku na budúcu kúpu prenajímanej veci (akontácia).
(6)
Ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie, ak nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté, dočasných stavieb29b) a banských diel sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania.
(7)
Pri formách, modeloch a šablónach (odbor 411 8, 416, 535 4) sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti alebo určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov.
§ 31
(1)
Pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú tieto ročné odpisové sadzby:
Odpisová skupina Ročná odpisová sadzba
&nbsp v prvom roku odpisovania v ďalších rokoch odpisovania pre zvýšenú vstupnú cenu
1 14,2 28,6 25,0
2 6,2 13,4 12,5
3 3,4 6,9 6,7
4 1,4 3,4 3,4
5 1,0 2,0 2,0
(2)
Pri rovnomernom odpisovaní sa určia odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku za dané zdaňovacie obdobie vo výške jednej stotiny súčinu jeho vstupnej ceny a priradenej ročnej odpisovej sadzby.
(3)
Pri rovnomernom odpisovaní zo zvýšenej vstupnej ceny hmotného majetku sa určia odpisy tohto majetku za dané zdaňovacie obdobie vo výške jednej stotiny súčinu jeho zvýšenej vstupnej ceny a priradenej ročnej odpisovej sadzby platnej pre zvýšenú vstupnú cenu.
(4)
Odpisy určené podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľujú na celé koruny hore.
§ 32
(1)
Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie:
Odpisová skupina Koeficient pre zrýchlené odpisovanie
v prvom roku odpisovania v ďalších rokoch odpisovania pre zvýšenú zostatkovú cenu
1 4 5 4
2 8 9 8
3 15 16 15
4 30 31 30
5 50 51 50
(2)
Pri zrýchlenom odpisovaní sa určia odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku:
a)
v prvom roku odpisovania ako podiel jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania;
b)
v ďalších zdaňovacích obdobiach ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, po ktoré sa už odpisoval.
(3)
Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku zvýšeného o jeho technické zhodnotenie sa odpisy určujú:
a)
v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú cenu;
b)
v ďalších zdaňovacích obdobiach ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného majetku a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platným pre zvýšenú zostatkovú cenu a počtom rokov, po ktoré sa odpisoval zo zvýšenej zostatkovej ceny.
(4)
Odpisy určené podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľujú na celé koruny hore.
§ 33
(1)
Technickým zhodnotením sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy,30) rekonštrukcie a modernizácie hmotného majetku.
(2)
Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu alebo technických parametrov.
(3)
Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti majetku.
§ 34
Položky odpočítateľné od základu dane
(1)
Od základu dane možno odpočítať stratu, ktorá vznikla v predchádzajúcom zdaňovacom období, a to najdlhšie v piatich nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Po prvý raz možno toto ustanovenie použiť pri strate vzniknutej za zdaňovacie obdobie roka 1993.
(2)
Od základu dane nemožno odpočítať stratu podľa odseku 1 pri podielových fondoch a investičných fondoch.14)
(3)
Pre určenie straty, ktorú možno podľa odseku 1 odpočítať, platia ustanovenia § 23 až 33, Neprihliada sa na ustanovenie § 20 ods. 4.
(4)
Využitie odpočtu straty podľa odseku 1 vylučuje povolenie oslobodenia od dane.
§ 35
Úľava na dani
(1)
Daňovníkom uvedeným v § 2 a 17 sa daň znižuje o
a)
sumu 7 000 Sk za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou,31)
b)
sumu 18 000 Sk za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím.31)
(2)
U daňovníkov uvedených v § 17 zamestnávajúcich najmenej 20 zamestnancov, ak súčasne podiel pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou predstavuje viac ako 60 % priemerného prepočítaného počtu, sa znižuje sadzba dane uvedená v § 21 na polovicu.
(3)
Daňovník spĺňajúci podmienky podľa odseku 2 môže uplatniť zľavy podľa odseku 1, ak sú pre neho výhodnejšie.
(4)
Pre výpočet zľavy podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúci priemerný prepočítaný počet pracovníkov32) so zmenenou pracovnou schopnosťou a pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím v zdaňovacom období. Zľava sa zaokrúhli na celé koruny nadol.
(5)
U daňovníkov uvedených v § 17 zabezpečujúcich poľnohospodársku výrobu, u ktorých tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby vrátane ďalších činností nadväzujúcich na túto výrobu tvoria viac ako 50 % z celkových tržieb, sa znižuje sadzba dane podľa § 21 na polovicu.
§ 36
Osobitná sadzba dane
(1)
Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky pre daňovníkov uvedených v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 5 s výnimkou stálej prevádzkárne (§ 22 ods. 2) je
a)
25 % z príjmov uvedených v § 22 ods. 1 písm. c) a d) bod 1. až 3. a 6. s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. c) a d);
b)
25 % z nájomného s výnimkou uvedenou v písmene c);
c)
1 % z nájomného pri dojednaní práva o kúpe najatej veci.
(2)
Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky pre daňovníkov uvedených v § 2 a 17, ak nie je v odseku 1 ustanovené inak alebo ak nejde o príjmy oslobodené od dane je:
a)
25 %
1.
z podielov na zisku tichého spoločníka,
2.
z vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti alebo členstva v družstve,
3.
z podielov na likvidačnom zostatku pri likvidácii obchodnej spoločnosti vrátane akciovej spoločnosti, ktorej jediným zakladateľom je štát, alebo družstvo.
U daňovníkov uvedených v § 17 sa základ dane tvorený príjmami uvedenými v bodoch 2 a 3 znižuje o vklad spoločníka, členský vklad alebo nadobúdaciu cenu podielu;
b)
20 % z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží (§ 10 ods. 8), z odmien členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb (§ 6 ods. 5) a z úrokov a iných výnosov z vkladov prijímaných zamestnávateľom od svojich zamestnancov (§ 8 ods. 6);
c)
15 % z príjmov uvedených v § 8 ods. 1 písm. c) a d) a v § 10 ods. 1 písm. i), z vkladov na bežných účtoch, ktoré podľa podmienok banky nie sú určené na podnikanie podľa § 8 ods. 1 písm. e) (napr. sporožírové účty) a
1.
z výnosov z akcií a dočasných listov,
2.
z výnosov z podielových listov, dlhopisov, vkladových listov a z vkladov postavených im na roveň,
3.
z podielov na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach,
4.
z podielov na zisku a obdobného plnenia z členstva v družstvách.
Podielom na zisku podľa bodov 3 a 4 sa rozumejú aj sumy použité zo zisku po zdanení na zvýšenie vkladu spoločníka alebo členského vkladu;
d)
15 % z úrokov, výhier a iných výnosov z vkladov na vkladných knižkách a z úrokov z peňažných prostriedkov na vkladových účtoch plynúcich daňovníkom uvedeným v § 18 ods. 4 a daňovníkom, ktorých vkladné knižky alebo vkladové listy sú na doručiteľa, z peňažných prostriedkov ukladaných organizáciami vykonávajúcimi poisťovaciu činnosť podľa osobitného predpisu,32a) z peňažných prostriedkov investičných spoločností a investičných fondov14) a z peňažných prostriedkov Fondu národného majetku uložených na vkladových účtoch; ak je doručiteľom a príjemcom úroku, výhry alebo výnosu právnická osoba zdaňovaná podľa § 23 ods. 12, považuje sa daň vybraná osobitnou sadzbou dane za preddavok a zostávajúca časť sa zdaní ako súčasť základu dane u daňovníka;
e)
10 % z príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie (§ 7 ods. 6) a z príjmov podľa § 6 ods. 4;
f)
10 % z výnosov dlhopisov vydávaných obcami na financovanie komplexnej bytovej výstavby a mestskej dopravy.
(3)
Základom dane pre osobitnú sadzbu dane, ktorý tvoria príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2, je iba príjem, ak sa v tomto zákone neustanovuje inak. Základ dane a daň sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol. V prípade devízových účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene, a to bez zaokrúhlenia.
(4)
Pokiaľ plynú výnosy z cenných papierov príjemcovi od investičných spoločností a od investičných fondov,14) je základom dane pre osobitnú sadzbu dane uvedenú v odseku 2 písm. c) vyplácaný výnos z cenných papierov znížený o príjmy prijaté investičnými spoločnosťami a investičnými fondmi, z ktorých bola daň vybratá osobitnou sadzbou podľa odseku 2 písm. c).
§ 37
Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
§ 38
(1)
Na daňové účely sa používajú tieto kurzy devízového trhu vyhlásené Národnou bankou Slovenska (devízy, valuty):
a)
u daňovníkov s ponukovou povinnosťou33) kurz „nákup“ alebo „predaj“ v okamihu zúčtovania s bankou,
b)
u daňovníkov bez ponukovej povinnosti33) kurz „stred“ vyhlásený Národnou bankou Slovenska posledný kalendárny deň predchádzajúceho mesiaca.
(2)
Pri prepočte dane z príjmov z úrokov na vkladových listoch znejúcich na cudziu menu, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou podľa § 36 ods. 2 písm. c) bodu 2, sa použije kurz „stred“ vyhlásený Národnou bankou Slovenska (valuty, devízy) ku dňu pripísania úrokov v prospech daňovníka. Takto vypočítaná daň sa nezaokrúhľuje.
§ 39
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
a)
ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti k § 24 a 25,
b)
môže najneskôr pred začatím zdaňovacieho obdobia všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť výšku úroku za neplatenie daní (preddavkov na daň), ktorá nesmie presiahnuť výšku diskontnej úrokovej sadzby.
ŠTVRTÁ ČASŤ
VYBERANIE A PLATENIE DANÍ Z PRÍJMOV
Prvý oddiel
Daň z príjmov fyzických osôb
§ 40a
Vznik daňovej povinnosti
Daňová povinnosť vzniká dňom nadobudnutia právnej účinnosti oprávnenia na podnikateľskú činnosť33b) alebo dňom začatia vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo dňom poberania príjmov podliehajúcich dani.
§ 40b
Daňové priznanie
(1)
Každý, kto má ročné príjmy presahujúce 10 000 Sk, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb a ak nejde o príjmy od dane oslobodené a o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), je povinný podať v určenej lehote daňové priznanie33c) (ďalej len „priznanie“) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.
(2)
Priznanie nie je povinný podať daňovník, ktorý má príjmy len podľa § 6 a ktorý nie je povinný podať priznanie podľa odseku 3.
(3)
Ak daňovníkovi plynú príjmy zo závislej činnosti zo zahraničia, je povinný podať priznanie z týchto príjmov vtedy, ak platiteľ dane nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkáreň.
§ 40c
Zaokrúhľovanie
(1)
Daň a penále sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.
(2)
Preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.
(3)
Ostatné preddavky (§ 40d a 40n) sa zaokrúhľujú na celé stovky nahor.
(4)
Výpočet daňovej sadzby, koeficientov a ukazovateľov sa vykonáva s presnosťou na dve platné desatinné miesta. Postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo viacerých stupňoch je neprípustné. Čísla podľa tohto odseku sa zaokrúhľujú tak, že sa vynechajú všetky číslice za poslednou platnou číslicou zaokrúhľovaného čísla a táto číslica sa ďalej upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po poslednej platnej číslici zaokrúhľovaného čísla tak, že
a)
zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny,
b)
zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, zväčšuje sa o jednu.
§ 40d
Platenie dane
(1)
Daňovník je povinný daň si sám vypočítať, zaplatiť správcovi dane v lehote na podanie priznania po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daň vyrubuje.
(2)
Daňovníci, ktorých posledná známa daňová povinnosť presiahla 500 000 Sk, platia mesačné preddavky na daň za bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti. Mesačné preddavky sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.
(3)
Daňovníci, ktorých posledná známa daňová povinnosť presiahla 10 000 Sk a nepresiahla 500 000 Sk, platia štvrťročne preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti. Štvrťročné preddavky sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka.
(4)
Preddavky neplatia daňovníci, ktorých posledná známa daňová povinnosť nepresiahla 10 000 Sk.
(5)
Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane a jedným z nich je aj čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, preddavok podľa odsekov 2 a 3 neplatí v prípade, že tento čiastkový základ dane tvorí viac ako 50% z celkového základu dane. V prípade, že čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov tvorí 50% a menej, preddavky vypočítané podľa odsekov 2 a 3 sa platia v polovičnej výške.
(6)
Poslednou známou daňovou povinnosťou na účely tohto zákona sa rozumie suma, ktorú si daňovník sám vypočítal a uviedol v poslednom (dodatočnom) priznaní, a po doručení posledného (dodatočného) platobného výmeru suma určená týmto výmerom. Pri zmene poslednej daňovej povinnosti v bežnom zdaňovacom období sa preddavky splatné do tejto doby nemenia. Ak sa posledná daňová povinnosť týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný pri platení preddavkov dopočítať si poslednú daňovú povinnosť tak, akoby sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že posledná známa daňová povinnosť, ktorá sa týka časti zdaňovacieho obdobia, sa vydelí počtom mesiacov, za ktoré daňovník poberal príjmy podliehajúce dani, a vynásobí sa dvanástimi.
(7)
Ak je daň podľa platobného výmeru vyššia, ako si ju daňovník vypočítal v priznaní, alebo ak ide o daň vyrubenú dodatočným platobným výmerom, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel do pätnástich dní po doručení platobného výmeru.
(8)
V odôvodnených prípadoch môže správca dane určiť preddavky inak, prípadne zrušiť povinnosť platiť preddavky, a to na celé zdaňovacie obdobie.
(9)
Novým daňovníkom môže správca dane na základe žiadosti alebo z úradnej moci určiť preddavky s prihliadnutím na očakávaný príjem daňovníka a na ostatné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane.
(10)
Proti rozhodnutiu o určení preddavkov podľa odsekov 8 a 9 je možné podať odvolanie.
(11)
Ak daňovník prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, z ktorých boli platené preddavky, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od splátky nasledujúcej po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností; tieto skutočnosti oznámi daňovník správcovi dane.33d)
(12)
Platenie dane a preddavkov podľa predchádzajúcich odsekov sa nevzťahuje na príjmy, pri ktorých sa uplatňuje osobitná sadzba dane, a na príjmy zo závislej činnosti a funkčných požitkov, ak nejde o príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkovi zo zahraničia, ak nemá daňovník súčasne iné príjmy podliehajúce dani.
§ 40e
Minimálna výška dane
Daň so zvýšením sa nevyrubí, ak nepresiahne 100 Sk. To neplatí, ak sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36) alebo zrážkou preddavku na daň.
§ 40f
Vyberanie a platenie dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov
(1)
Platiteľ dane33e) zrazí preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov (ďalej len „preddavok“) zo zdaniteľnej mzdy sadzbou dane prepočítanou z ročných sadzieb na mesačné obdobie podľa tabuliek vydaných všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zdaniteľnou mzdou sa rozumie úhrn príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov (ďalej len „mzda“) zúčtovaných a vyplatených daňovníkovi za kalendárny mesiac alebo kalendárny rok okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), znížený o
a)
sumy, ktoré sú od dane oslobodené,
b)
sumy zrazené na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie a príspevok do Fondu zamestnanosti (ďalej len „poistné“),
c)
sumu na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce podľa § 6 ods. 12 písm. b),
d)
30 % z príjmov zo závislej činnosti u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 5,
e)
nezdaniteľné časti základu dane; základ dane pre výpočet preddavku za kalendárny mesiac sa zníži o 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane. Na preukázanú nezdaniteľnú sumu základu dane na manželku [§ 15 ods. 1 písm. c)], na sumu, o ktorú sa znižuje základ dane u požívateľa starobného dôchodku (§ 15 ods. 2), a na hodnotu darov (§ 15 ods. 8) platiteľ dane prihliadne až pri ročnom zúčtovaní preddavkov za zdaňovacie obdobie.
(2)
Preddavok sa zrazí pri výplate alebo pri pripísaní mzdy daňovníkovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa mzda vypláca. Ak platiteľ vykonáva vyúčtovaní miezd mesačne, zrazí preddavok pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý mesiac.
(3)
Platiteľ dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov, vypočíta preddavok tak, akoby bol vyplatený v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre daňovníka výhodnejší.
(4)
Platiteľ dane, ktorý vypláca jednorazovú mzdu alebo doplatok mzdy za minulé roky, vypočíta a zrazí preddavok zo zdaniteľnej mzdy oddelene od ostatnej mzdy ročnou sadzbou dane podľa § 16. Preddavok vypočíta z úhrnu jednorazových miezd a doplatkov miezd za minulé roky zúčtovaných alebo vyplatených daňovníkovi v tom istom zdaňovacom období bez odpočítania súm uvedených v odseku 1 písm. c) a e). Vypočítaný preddavok sa zníži o úhrnu zrazených preddavkov z uvedených miezd od začiatku zdaňovacieho obdobia. Za jednorazovú mzdu sa považujú nepravidelne vyplácané mzdy alebo mzdy vyplácané jednorazovo v celom zdaňovacom období (napr. odstupné, odmeny za podnikové vynálezy a zlepšovacie návrhy, odmeny a dary pri pracovných a životných výročiach, ročné odmeny, podiely na hospodárskom výsledku, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, tzv. trinásty a ďalšie platy a iné druhy odmien vyplácané nepravidelne popri bežnej mzde). Za jednorazovú mzdu sa nepovažujú mzdy vyplatené naraz za viac kalendárnych mesiacov v tom istom zdaňovacom období.
(5)
Ak daňovník poberá mzdu súčasne od viacerých platiteľov dane za rovnaký kalendárny mesiac, zrazia platitelia dane, u ktorých daňovník neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane, preddavky zo mzdy zníženej len o sumy, ktoré sú od dane oslobodené, o poistné a o sumy podľa § 6 ods. 12 písm. c).
(6)
Ak platiteľ dane vykonáva vyúčtovanie miezd mesačne alebo pravidelne v dlhších časových obdobiach, odvedie preddavky za uplynulý kalendárny mesiac najneskôr do piatich dní po vykonanom vyúčtovaní miezd. Ostatní platitelia dane odvedú preddavky do piatich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zraziť preddavky na daň.
(7)
Správca dane môže určiť lehotu na odvod zrazeného preddavku inak.
§ 40g
Uplatnenie nezdaniteľných častí zo základu dane pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov
(1)
Daňovník je povinný preukázať platiteľovi dane skutočnosti rozhodujúce pre uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane (ďalej len „rozhodujúce skutočnosti“) pri výpočte preddavkov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto skutočnosti nastali. Na predložené doklady platiteľ dane prihliadne, začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa platiteľovi preukážu. Pri nástupe do zamestnania platiteľ dane prihliadne na rozhodujúce skutočnosti už v kalendárnom mesiaci, v ktorom daňovník nastúpil do zamestnania, ak ich daňovník preukáže do 30 dní odo dňa nástupu do zamestnania.
(2)
Ak sa daňovníkovi narodí dieťa, platiteľ dane naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo, ak daňovník predloží doklad o jeho narodení do 30 dní po jeho narodení.
(3)
Ak daňovník poberá v kalendárnom mesiaci mzdu súčasne alebo postupne od viacerých platiteľov dane, prihliadne na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumu podľa § 6 ods. 12 písm. b) iba jeden platiteľ, u ktorého daňovník uplatní nárok podľa odseku 1.
(4)
Ak daňovník nepreukáže rozhodujúce skutočnosti v určenej lehote, prihliadne platiteľ dane na tieto skutočnosti dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov, ak ich daňovník preukáže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
(5)
Platiteľ dane prihliadne na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumu podľa § 6 ods. 12 písm. b) len vtedy, ak daňovník podpíše do 30 dní po vstupe do zamestnania a každoročne najneskôr do 15. februára písomné vyhlásenie o tom,
a)
aké skutočnosti sú u neho dané pre priznanie nezdaniteľných častí zo základu dane, prípadne kedy a ako sa zmenili,
b)
že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumu podľa § 6 ods. 12 písm. b) u iného platiteľa dane a že nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,
c)
či je požívateľom starobného dôchodku.
(6)
Ak dôjde v priebehu roka k zmene rozhodujúcich skutočností, daňovník je povinný oznámiť ich písomne (napr. zmenou vo vyhlásení) platiteľovi dane najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Platiteľ dane poznamená zmenu na mzdovom liste.
§ 40h
Spôsob preukazovania nezdaniteľných častí zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov
(1)
Nárok na uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane preukazuje daňovník platiteľovi dane
a)
platným občianskym preukazom, a to vlastným, druhého z manželov, prípadne občianskymi preukazmi detí starších ako 15 rokov, ak ide o preukázanie existencie manželky (manžela) a vyživovaných detí. Ak rozhodujúce skutočnosti nie sú zrejmé z občianskeho preukazu, musia sa preukázať iným úradným dokladom,
b)
potvrdením školy a u žiakov učilíšť potvrdením učilišťa, že plnoleté dieťa žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti študuje,
c)
rozhodnutím o priznaní invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku a dokladom o vyplácaní dôchodku, ak daňovník uplatňuje nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti zo základu dane z dôvodu, že poberá invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok,
d)
predložením preukazu ZŤP-S (zdravotne ťažko poškodený so sprievodcom), ak je daňovník uvedený v písmene c) jeho držiteľom,
e)
rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku a dokladom o výplate dôchodku, ak je daňovník jeho príjemcom a ak neprevyšuje ročne hranicu ustanovenú v § 15 ods. 2,
f)
rozhodnutím alebo posudkom posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia regionálnej národnej poisťovne o tom, že dieťa je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak daňovník uplatňuje nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti zo základu dane z dôvodu, že vyživuje v spoločnej domácnosti takéto dieťa,
g)
potvrdením správcu dane o tom, že
1.
vyživuje v spoločnej domácnosti plnoleté dieťa uvedené v § 15 ods. 4 písm. b) bodoch 2 a 3,
2.
poberá iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok je invalidita, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov ako z dôvodov jeho invalidity, ako aj pri súbehu nároku na starobný, invalidný a čiastočný invalidný dôchodok.
(2)
Doklady uvedené v odseku 1 písm. a), c), d), e) a f) platia trvale, ak ich platnosť nebola časovo obmedzená. Platnosť dokladov uvedených v odseku 1 písm. c) a e) je podmienená tým, že daňovník každoročne predloží najneskôr do 15. februára doklad o výplate dôchodku. Doklady uvedené v odseku 1 písm. b) platia vždy pre školský rok, pre ktorý boli vydané. Doklady platia za predpokladu, že u daňovníka a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane.
§ 40ch
Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov
(1)
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období poberal zdaniteľnú mzdu len od jedného platiteľa dane, môže požiadať písomne najneskôr do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov. Platiteľ dane je povinný vykonať ročné zúčtovanie preddavkov u daňovníka, ktorý v zdaňovacom období mal vyplatenú jednorazovú mzdu zdanenú podľa § 40f ods. 4.
(2)
U daňovníka, ktorý poberal v zdaňovacom období zdaniteľnú mzdu postupne alebo súčasne od viacerých platiteľov dane, je platiteľ dane povinný vykonať ročné zúčtovanie preddavkov z úhrnu miezd od všetkých platiteľov dane bez toho, aby o jeho vykonanie daňovník požiadal.
(3)
O vykonanie ročného zúčtovania preddavkov môže daňovník požiadať alebo aj bez jeho žiadosti zúčtovanie vykoná posledný platiteľ dane alebo platiteľ dane, u ktorého daňovník v uplynulom zdaňovacom období uplatňoval nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumu podľa § 6 ods. 12 písm. b). Ak daňovník neuplatňoval uvedené nároky v zdaňovacom období u žiadneho platiteľa dane, vykoná daňovníkovi ročné zúčtovanie preddavkov posledný platiteľ dane v zdaňovacom období, za ktoré sa zúčtovanie preddavkov vykonáva.
(4)
Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1, 2 a 3 len u daňovníka, ktorý nie je povinný podať priznanie podľa § 40b ods. 2.
(5)
Platiteľ dane vykoná výpočet dane a zúčtovanie preddavkov a súčasne prihliadne na nezdaniteľnú sumu na manželku, na nezdaniteľnú sumu u požívateľa starobného dôchodku a na hodnotu darov poskytnutých za uplynulé zdaňovacie obdobie, ak daňovník podpíše do 15. februára písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie
a)
že nepoberal v uplynulom zdaňovacom období okrem mzdy, príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36) a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, iné príjmy podliehajúce dani z príjmov fyzických osôb,
b)
či poberal v uplynulom zdaňovacom období súčasne alebo postupne od ďalších platiteľov dane príjmy zo závislej činnosti a funkčných požitkov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane (§ 36), a okrem príjmov, ktoré nie nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,
c)
že manželka (manžel) žijúca v spoločnej domácnosti nemala (nemal) v uplynulom zdaňovacom období vlastný príjem presahujúci ročne hranicu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. c),
d)
výšku starobného dôchodku, ak v uplynulom zdaňovacom období nepresiahla sumu uvedenú v § 15 ods. 2,
e)
hodnotu poskytnutých darov podľa § 15 ods. 8.
(6)
Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1, 2 a 3 len na základe dokladov o vyplatenej mzde, zrazenom poistnom, zrazených sumách podľa § 6 ods. 12 písm. b) a c), o nezdaniteľných sumách zo základu dane a o zrazených preddavkoch. Daňovník je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť platiteľovi dane najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka od všetkých platiteľov dane. Ak daňovník, ktorý poberal počas uplynulého zdaňovacieho obdobia mzdu postupne alebo súčasne od viacerých platiteľov dane a ktorý nepredložil platiteľovi dane ani na jeho výzvu v ním určenej lehote uvedené doklady, platiteľ dane ročné zúčtovanie preddavkov nevykoná. Túto skutočnosť oznámi platiteľ dane do 31. marca správcovi dane, ktorý je príslušný podľa trvalého pobytu daňovníka, a súčasne mu predloží doklady pre ročné zúčtovanie preddavkov na ďalšie konanie. Správca dane oznámi daňovníkovi výsledok výpočtu dane rozhodnutím.
(7)
Výpočet dane a ročné zúčtovanie preddavkov vykoná platiteľ dane najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Rozdiel preddavkovo zrazenej dane a vypočítanej dane v prospech daňovníka vráti platiteľ dane daňovníkovi najneskôr pri zúčtovaní mzdy za marec v roku, v ktorom sa zúčtovanie vykonáva.
(8)
Nedoplatok dane vyplývajúci z ročného zúčtovania preddavkov zrazí platiteľ dane daňovníkovi zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov. Ak nemôže platiteľ dane uvedený nedoplatok zraziť z daňovníkovej mzdy z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu alebo z dôvodu, že nemožno daňovníkovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok správca dane príslušný podľa trvalého pobytu daňovníka. Za tým účelom platiteľ dane zašle tomuto správcovi dane do 30. apríla roka, v ktorom sa zúčtovanie vykonáva, doklady o výške nedoplatku dane na ďalšie konanie, ak presiahne sumu 100 Sk.
(9)
Ak daňovník uvedený v odseku 2 namiesto povinného ročného zúčtovania preddavkov na daň u platiteľa dane využije možnosť podať daňové priznanie príslušnému správcovi dane, postup podľa predchádzajúcich odsekov sa nepoužije. Túto skutočnosť je daňovník povinný oznámiť platiteľovi dane (napr. vo vyhlásení) v lehote do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
§ 40i
Povinnosti platiteľov daní z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov
(1)
Platitelia dane sú povinní viesť pre daňovníkov mzdové listy a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac i za celé zdaňovacie obdobie.
(2)
Mzdový list musí na účely dane obsahovať:
a)
meno a priezvisko daňovníka, a to aj predchádzajúce,
b)
rodné číslo,
c)
trvalý pobyt,
d)
mená, priezviská a rodné čísla osôb, ktoré daňovník uplatňuje pre zníženie základu dane, výšku jednotlivých nezdaniteľných súm s uvedením dôvodu ich priznania,
e)
za každý kalendárny mesiac
1.
počet dní výkonu práce,
2.
úhrn zúčtovaných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnanca,
3.
sumy oslobodené od dane,
4.
poistné,
5.
6.
základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň podľa jednotlivých druhov sadzieb dane (mesačné, ročné),
7.
súčet údajov uvedených v bodoch 2 až 6 za celé zdaňovacie obdobie.
(3)
Ak platiteľ dane pre daňovníkov uvedených v § 6 ods. 4 nevedie mzdové listy, musí viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko daňovníka, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, trvalý pobyt, údaj o trvaní pracovnej činnosti, úhrn zúčtovaných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v peniazoch, naturáliách, alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnancov, povinné poistné, základ dane a daň. Platiteľ dane je povinný takúto evidenciu viesť aj o príjmoch daňovníkov, u ktorých nie sú splnené podmienky pre zdanenie osobitnou sadzbou dane podľa § 36 z dôvodu, že úhrnná výška príjmu presiahla v kalendárnom mesiaci sumu 3 000 Sk.
(4)
Na žiadosť daňovníka je platiteľ dane povinný za obdobie, za ktoré daňovníkovi bola vyplácaná mzda, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa odseku 3, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov a dane.
§ 40j
Zodpovednosť platiteľov dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov
(1)
Daňovníkovi, ktorému sa zrazila vyššia daň alebo preddavok, ako je ustanovené, vráti platiteľ dane preplatok, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom preplatok vznikol. Ak platiteľ dane zrazil daňovníkovi v bežnom zdaňovacom období preddavky vyššie, ako mal, vráti daňovníkovi vzniknutý preplatok na preddavkoch v nasledujúcom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku. O vrátený preplatok dane alebo preddavok zníži platiteľ dane najbližší odvod preddavkov správcovi dane.
(2)
Platiteľ dane, ktorý nezrazil u daňovníka daň v určenej výške, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne vybrala, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Platiteľ dane, ktorý nezrazil u daňovníka preddavok v určenej výške, môže ju dodatočne zraziť za uplynulé zdaňovacie obdobie najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Daň, ktorú platiteľ dane nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške zavinením daňovníka, môže vrátane príslušenstva zraziť do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jej nesprávnej zrážke alebo nebola zrazená vôbec.
(3)
Dodatočne zrazenú alebo vybratú daň alebo preddavok podľa odseku 2 platiteľ dane odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov.
(4)
Dodatočne predpísanú daň a preddavky vrátane príslušenstva je platiteľ dane povinný odviesť správcovi dane do piatich dní po doručení platobného výmeru.
Druhý oddiel
Daň z príjmov právnických osôb
§ 40k
Daňové priznanie
Každý, kto má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov právnických osôb, ak nejde o príjmy od dane oslobodené, o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36) alebo o daňovníka, ktorý nevznikol za účelom podnikania (§ 18 ods. 5) a v prípade, ak tento za zdaňovacie obdobie nevykázal daň, je povinný podať v určenej lehote daňové priznanie33c) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.
§ 40l
Zaokrúhľovanie
Daň sa zaokrúhľuje na stovky nahor, preddavky na daň na tisícky nadol a penále na desiatky nadol.
§ 40m
Platenie preddavkov a splatnosť dane
(1)
Daňovníci, ktorých daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla 500 000 Sk, platia, počínajúc januárom nasledujúceho roka, mesačne preddavky vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Preddavok za mesiac december sa platí v polovičnej výške a daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie priznania.
(2)
Daňovníci, ktorých daň v predchádzajúcom zdaňovacom období nepresiahla 500 000 Sk, platia štvrťročne preddavky na daň za bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Preddavok za štvrtý štvrťrok sa platí v polovičnej výške a daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie priznania.
(3)
Preddavky neplatia daňovníci, ktorých daň za uplynulé zdaňovacie obdobie nepresiahla 50 000 Sk. Daň sa vyrovná v lehote na podanie priznania.
(4)
Novým daňovníkom, ktorí vznikli v kalendárnom roku pred skončením zdaňovacieho obdobia, vrátane daňovníkov, ktorým nevznikla povinnosť zaplatiť daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, správca dane určí preddavky s prihliadnutím na predpokladanú daň. Daňovník je povinný zahlásiť výšku predpokladanej dane do pätnástich dní pred splatnosťou prvého preddavku správcovi dane.
(5)
Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný si pri platení preddavkov dopočítať daňovú povinnosť tak, akoby sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že daň za časť zdaňovacieho obdobia sa vydelí počtom mesiacov odo dňa vzniku daňovníka do konca zdaňovacieho obdobia a vynásobí sa dvanástimi. Ak doba trvania daňovníka za predchádzajúce zdaňovacie obdobie bola kratšia ako tri mesiace, vzťahuje sa na takého daňovníka spôsob platenia preddavkov podľa odseku 4.
(6)
Správca dane môže určiť daňovníkom so sídlom v cudzine povinnosť zložiť na zabezpečenie dane primeraný preddavok v prípadoch, keď daň nie je zabezpečená zrážkou u dlžníka, alebo určiť rovnaký spôsob platenia preddavkov, aký platí pre daňovníkov so sídlom na území Slovenskej republiky, aj keď nejde o stálu prevádzkáreň.
(7)
Ak daň vypočítaná v priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie priznania.
(8)
Ak daň vyrubená platobným výmerom je vyššia než daň vypočítaná v priznaní, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.
(9)
Do termínu podania priznania platí daňovník preddavky z poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v platobnom výmere, a ak ten nebol vydaný, uvedenej v daňovom priznaní. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, platí preddavky do termínu na podanie priznania z výpočtu podľa predpokladanej dane, ktorá bude uvedená v priznaní.
(10)
Ak zaplatené preddavky podľa odseku 9 sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch od začiatku zdaňovacieho obdobia do 30 dní po termíne na podanie priznania.
(11)
Správca dane môže v odôvodnených prípadoch určiť preddavky inak.
(12)
Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňou vyplývajúcou z poslednej známej daňovej povinnosti a predpokladanou daňou sa rozumie daň vypočítaná sadzbou podľa § 21 znížená o pravidelne sa opakujúce úľavy, ktoré vyplývajú priamo z § 35.
Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia k vyberaniu a plateniu daní z príjmov fyzických a právnických osôb
§ 40n
Daň vyberaná zrážkou
(1)
Daň sa vyberá zrážkou z príjmov, na ktoré sa vzťahuje osobitná sadzba dane (§ 36). Zrážku je povinný vykonať platiteľ dane, ktorý má sídlo alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech daňovníka.
(2)
Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Zrážka dane sa vykonáva zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Správcom dane sa rozumie daňový úrad príslušný podľa miesta trvalého pobytu alebo sídla platiteľa dane.
(3)
Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať ako jeho dlh. Rovnako sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške.
(4)
Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa zráža daň, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5)
Správca dane môže platiteľovi dane určiť na odvod dane vyberanej zrážkou inú lehotu.
§ 40o
Zabezpečenie dane
(1)
Správca dane môže rozhodnutím uložiť právnickým a fyzickým osobám, aby pri peňažnom plnení v prospech daňovníkov zrážali až 10% peňažného plnenia na preddavok dane na jej zabezpečenie.
(2)
Na zabezpečenie dane z príjmov fyzických a právnických osôb zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sú právnické a fyzické osoby, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktoré vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú úhrady v prospech daňovníka, povinné zrážať preddavok na daň vo výške 10% daňovníkom, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt (sídlo), ani sa tu obvykle nezdržiavajú, s výnimkou prípadov, keď sa zráža preddavok podľa § 40f. Ak však ide o podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti alebo o podiel komplementára komanditnej spoločnosti na zisku spoločnosti, určuje sa preddavok na daň vo výške vypočítanej podľa § 16, ak ide o fyzickú osobu a podľa § 21, ak ide o právnickú osobu.
(3)
Sumy dane (preddavkov) zrážané fyzickým alebo právnickým osobám podľa predchádzajúcich odsekov sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane týchto osôb.
(4)
Správca dane môže určiť lehotu na odvod sumy dane zrazenej podľa predchádzajúcich odsekov inak.
(5)
Správca dane môže rozhodnúť o tom, že preddavok podľa predchádzajúcich odsekov bude nižší alebo sa nebude zrážať.
(6)
Zrazeným preddavkom podľa odseku 2 môže správca dane považovať daňovú povinnosť daňovníka za splnenú.
(7)
Ak nevykoná platiteľ dane zrážku preddavku na daň podľa predchádzajúcich odsekov, prípadne zrazí preddavok v nesprávnej výške alebo zrazenú sumu včas neodvedie, bude od neho vymáhaná ako jeho dlh.
§ 40p
Zápočet dane zaplatenej v cudzine
(1)
Ak plynú daňovníkovi dane z príjmov fyzických osôb príjmy zo zahraničia, môže si od tejto dane odpočítať obdobnú daň zaplatenú v cudzine, najviac však do sumy dane z príjmov pripadajúcich na príjmy plynúce z cudziny. Rovnako sa postupuje u daňovníka dane z príjmov právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky.
(2)
Ak plynú daňovníkovi príjmy zo štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia, postupuje sa pri vylúčení dvojakého zdanenia podľa tejto zmluvy. Daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa však započíta na úhradu dane najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade so zmluvou o zamedzení dvojakého zdanenia.
§ 40r
Penále a úrok
(1)
Ak nebola daň (preddavky na daň) zaplatená najneskôr v deň jej splatnosti a v plnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,3% z dlžnej sumy a úrok vo výške ustanovenej osobitným predpisom [§ 39 písm. b)]. Penále a úrok sa počítajú za každý deň omeškania, počínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti, až do dňa platby vrátane, a to odo dňa pôvodného dňa splatnosti. Penále a úrok z preddavkov na daň sa počítajú najdlhšie do termínu na podanie daňového priznania alebo do termínu vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.
(2)
Z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou uvedenou daňovým dlžníkom v dodatočnom priznaní, alebo ak skrátenie dane zistil platiteľ, vypočíta sa penále podľa odseku 1 polovičnou sadzbou. Obdobne sa kráti aj výška úroku určená podľa § 39 písm. b). Ak bolo skrátenie dane zistené správcom dane, vypočíta sa penále a úrok vo výške podľa odseku 1. Pri tomto výpočte sa neprihliada na platby uskutočnené pred vydaním rozhodnutia o dodatočnom vyrubení penále a úroku. Ak je daň vyrubená na základe dodatočného daňového priznania, na platby uskutočnené pred jeho podaním sa neprihliada.
(3)
Správca dane vyrubí penále a úrok platobným výmerom najneskôr do troch rokov od doby splatnosti dane, alebo ak ide o preddavky na daň, najneskôr do jedného roka po ukončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré mali byť uhradené. Penále a úrok sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.
(4)
Ak bola rozhodnutím o odvolaní proti vyrubenej dani alebo iným rozhodnutím o daňovej povinnosti daň celkom alebo sčasti odpísaná, odpíše sa z úradnej moci v pomernej časti aj penále a úrok, ktoré z odpísanej dane boli vyrubené, ak v rozhodnutí nie je určené inak.
(5)
Penále a úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v úhrne sumu 100 Sk za jedno zdaňovacie obdobie.
PIATA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 41
(1)
Pre odvodové a daňové povinnosti za rok 1992 a predchádzajúce roky a pri zdanení miezd zúčtovaných do decembra 1992 včítane sa použijú doterajšie predpisy.
(2)
Pri zdanení príjmov daní z príjmov fyzických osôb sa od základu dane odpočíta aj pomerná časť straty z podnikateľskej a inej zárobkovej činnosti podľa § 28 ods. 5 zákona č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva.
(3)
Oslobodenie príjmov z prevádzky malých vodných elektrární, veterných elektrární, solárnych a geotermálnych zdrojov energie a zariadení na výrobu bioplynu od dane z príjmov obyvateľstva priznané podľa právnych úprav platných pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú v platnosti až do uplynutia lehoty, po ktorú sa na tieto príjmy oslobodenie vzťahuje.
(4)
Ustanovenie § 36 ods. 2 písm. c) sa nepoužije na pomernú časť úrokov a iných výnosov z vkladov na vkladných knižkách, vkladových listoch a z vkladov im na roveň postavených včítane úrokov z vkladových účtov, ktoré pripadajú na tieto vklady do 31. decembra 1992. Nepoužije sa tiež na pomernú časť základu dane vzťahujúceho sa na príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. d) zistenú podľa pomeru doby uzavretia poistnej zmluvy pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona do 31. decembra 1992 k celkovej dobe od uzavretia poistnej zmluvy do okamihu, keď sa poistné plnenie začne poskytovať po prvý raz.
(5)
Zákon č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva sa použije aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona pre odklad platenia dane uplatnený podľa § 28 ods. 7 zákona č. 389/1990 Zb. a pre odpisovanie základných prostriedkov, ktoré pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona už daňovník odpisoval podľa § 28 ods. 4 zákona č. 389/1990 Zb. Po uplynutí dvoch rokov od konca roka, v ktorom sa toto odpisovanie uplatnilo po prvý raz, sa postupuje obdobne podľa odseku 7 písm. d).
(6)
Oslobodenie, úľavy a výnimky priznané podľa § 22 ods. 3 zákona č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení neskorších predpisov, § 16 ods. 2 zákona č. 36/1965 Zb. o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti v znení neskorších predpisov a § 27 zákona č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva strácajú platnosť dňom účinnosti tohto zákona.
(7)
Pre zdaňovacie obdobie roka 1993 sa pri prechode na odpisovanie hmotného majetku a nehmotného majetku podľa tohto zákona postupuje takto:
a)
hmotný majetok a nehmotný majetok sa zaradí do odpisových skupín podľa prílohy tohto zákona;
b)
pri rovnomernom odpisovaní sa vstupnou cenou (§ 29) rozumie cena, z ktorej sa vykonávali odpisy pred 1.januárom 1993 podľa osobitných predpisov;34)
c)
pri hmotnom majetku už odpisovanom k 31. decembru 1992 sa pre rok 1993 postupuje pri výpočte odpisov podľa údajov stĺpca „v ďalších rokoch odpisovania“ tabuľky uvedenej v § 31 ods. 1.
(8)
Pri zmluvách, v ktorých bolo dojednané právo kúpy najatej veci pred 1.januárom 1993, sa pri odpisovaní použije vyhláška č. 586/1990 Zb. o odpisovaní základných prostriedkov až do skončenia platnosti uvedených nájomných zmlúv obdobne sa postupuje aj pri odpisovaní investičných prác zaplatených nájomcom v prenajatom stavebnom objekte.
(9)
Pre odpisovanie rozdielu medzi vyvolávacou cenou a cenou dosiahnutou vydražením sa použije až do ukončenia jeho odpisovania oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky35) aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(10)
Pri základných prostriedkoch odpisovaných pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, pri ktorých nadobúdacia cena bola 10 000 Sk a menej, môže daňovník zostatkovú cenu zahrnúť plne do nákladov (výdavkov) v roku 1993 alebo pokračovať v odpisovaní obdobne ako pri hmotnom majetku podľa odseku 7.
(11)
Pri zmluvách, pri ktorých sa dojednalo právo kúpy najatej veci pred 1. januárom 1993, sa pre posúdenie zahŕňania nájomného do nákladov (výdavkov) nepoužije ustanovenie § 24 ods. 4.
(12)
Za zdaňovacie obdobie roku 1993 sa ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov vykoná podľa § 40ch.
(13)
Za zdaňovacie obdobie roku 1993 sa daňové priznanie podáva podľa § 40b a 40k.
(14)
Daňovníkom, ktorí majú príjmy z podnikateľskej činnosti (§ 7 ods. 1), sa v prvom roku vzniku daňovej povinnosti zníži základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov o 50 %, v druhom a treťom roku o 30 % a vo štvrtom a piatom roku o 25 %. Ak v podnikateľskej činnosti, ktorá založila nárok na uplatnenie zníženia základu dane (čiastkového základu dane), pokračuje daňovník aspoň po dobu piatich rokov od roku, za ktorý si takto znížil daňovú povinnosť a túto sumu vynaložil na rozvoj podnikania14a) obstaraním hmotného alebo nehmotného majetku odpisovaného podľa tohto zákona, je od povinnosti doplatiť daň oslobodený.
(15)
Výpočet penále podľa § 40r sa použije odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona na všetky nedoplatky, ktorých vyrubenie sa uskutoční až po tomto termíne, ak nejde o nedoplatky vzniknuté za zdaňovacie obdobia do konca roka 1992 a penále za nedoplatky vyrubené v priebehu roka 1993 vzťahujúce sa na toto zdaňovacie obdobie.
(16)
Daň vyberaná zrážkou z príjmov (výnosov), pri ktorých do nadobudnutia účinnosti zákona nebol takýto spôsob vyberania uplatňovaný, sa vzťahuje na príjmy(výnosy), ktoré bol platiteľ povinný pripísať na účet alebo vyplatiť po 31. decembri 1993.
(17)
Hmotný a nehmotný majetok už odpisovaný k 31. decembru 1993 sa v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach odpisuje ďalej v tých odpisových skupinách, do ktorých ho daňovník bol povinný v roku 1993 zatriediť.
(18)
Oslobodenie príjmov absolventov stredných a vysokých škôl uvedené v § 7 ods. 1 písm. a) až c), na ktoré vznikol nárok podľa právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona, zostáva v platnosti až do uplynutia lehoty, do ktorej sa na ne oslobodenie vzťahuje. Možnosť tohto oslobodenia od dane vylučuje využitie zníženia daňovej povinnosti podľa odseku 14.
§ 42
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
– zákon č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení vládneho nariadenia č. 43/1953 Zb., vládneho nariadenia č. 112/1953 Zb., zákona č. 71/1957 Zb., zákona č. 101/1964 Zb., zákona č. 90/1968 Zb. a zákona č. 578/1991 Zb.,
– § 8 zákona č. 88/1952 Zb. o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl,
– zákon č. 36/1965 Zb. o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti v znení zákona č. 160/1968 Zb. a zákona č. 578/1991 Zb.,
– § 51 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení zákona č. 143/1992 Zb.,
– zákon č. 172/1988 Zb. o poľnohospodárskej dani v znení zákona č. 157/1989 Zb., zákona č. 574/1990 Zb. a zákona č. 578/1991 Zb.,
– zákon č. 156/1989 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu v znení zákona č. 574/1990 Zb. a zákona č. 578/1991 Zb.,
– zákon č. 157/1989 Zb. o dôchodkovej dani v znení zákona č. 108/1990 Zb., zákona č. 574/1990 Zb. a zákona č. 578/1991 Zb.,
– zákon č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva v znení zákona č. 578/1991 Zb.,
– nariadenie vlády Českej socialistickej republiky č. 207/1989 Zb. o vykonávaní odvodu zo zisku na základe finančného plánu,
– nariadenie vlády Českej republiky č. 554/1991 Zb. o oslobodení niektorých príjmov od dane z príjmov obyvateľstva a daňových úľavách pre začínajúcich samostatne hospodáriacich roľníkov,
– vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 161/1976 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o dani zo mzdy v znení vyhlášky č. 14/1982 Zb., vyhlášky č. 86/1984 Zb., vyhlášky č. 311/1990 Zb., vyhlášky č. 72/1991 Zb., zákona č. 578/1991 Zb. a vyhlášky č. 49/1992 Zb.,
– vyhláška Ministerstva financií č. 184/1968 Zb. na vykonanie zákona o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti v znení vyhlášky č. 151/1980 Zb., vyhlášky č. 14/1982 Zb., vyhlášky č. 86/1984 Zb. a vyhlášky č. 7/1991 Zb.,
– vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 215/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o poľnohospodárskej dani v znení vyhlášky č. 559/1990 Zb.,
– vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 192/1989 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o odvodoch do štátneho rozpočtu,
– vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 193/1989 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o dôchodkovej dani, v znení vyhlášky č. 214/1990 Zb.,
– vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 211/1989 Zb. o financovaní niektorých zariadení spoločenskej spotreby a niektorých činností,
– vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 586/1990 Zb. o odpisovaní základných prostriedkov v znení vyhlášky č. 345/1991 Zb.,
– úprava Ministerstva financií Českej socialistickej republiky č. 153/39 337/71 o predkladaní preukazov pre zľavu na vyživované osoby pri dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti a odpúšťaní zameškaných lehôt, reg. v čiastke 1/1972 Zb.,
– úprava Ministerstva financií Českej socialistickej republiky č. 153/20 148/1972, ktorou sa vydáva predpis „3 % daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti - postup pri predkladaní potvrdenia“, reg. v čiastke 26/1972 Zb.,
– úprava Ministerstva financií Českej socialistickej republiky č. 153/15 101/1974 o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti pri ročných príjmoch pod 25 tis. Kčs, reg. v čiastke 14/1974 Zb.,
– úprava Ministerstva financií Českej socialistickej republiky č. 153/25 508/1974 o postupe pri predkladaní potvrdenia na 3 % daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti , reg. v čiastke 3/1975 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-7 718/1976 o výnimočnom uznávaní osôb, u ktorých došlo k zvýšeniu dôchodkov podľa zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, za vyživované na účely dane zo mzdy, reg. v čiastke 10/1976 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-2 017/77 o zdaňovaní miezd vyplácaných subjektmi so sídlom v cudzine za prácu vykonávanú v ČSSR osobám, ktoré sa tu zdržiavajú iba dočasne, reg. v čiastke 9/1977 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-27 067/77 o posudzovaní hospodárskeho zabezpečenia poskytovaného študujúcim pri cyklickom štúdiu na stredných školách pre pracujúcich pri dani zo mzdy, reg. v čiastke 1/1978 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-8 762/78 „Odmeny poskytované pri udelení cien za vedeckú, technickú, umeleckú, publicistickú a inú činnosť; daň zo mzdy“, reg. v čiastke 15/1978 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-26 711/1978 o zdaňovaní náborových príspevkov poskytovaných pracovníkom v súvislosti s vykonávaním racionalizačných a organizačných opatrení, reg. v čiastke 5/1979 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-4 537/79 - „Daňové posudzovanie hodnoty stravovania a ubytovania poskytovaného pracovníkom pionierskych táborov“, reg. v čiastke 11/1979 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-421/1981 o zdaňovaní odstupného vyplácaného baníkom, reg. v čiastke 10/1981 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-584/82 o zvýšení hranice vlastného príjmu pre uznávanie osôb za vyživované podľa úpravy o výnimočnom uznávaní osôb, u ktorých došlo k zvýšeniu dôchodku podľa zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, za vyživované na účely dane zo mzdy, reg. v čiastke 8/1982 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-12 836/82 o poskytovaní zliav z dane zo mzdy na plnoleté deti, ktoré sa stali plne invalidnými pred dovŕšením veku rozhodujúceho pre skončenie povinnej školskej dochádzky, reg. v čiastke 3/1983 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-13 318/82 o zdaňovaní odmien za fotografické práce vykonávané na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, reg. v čiastke 3/1983 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. V/1-3 776/83 o zdaňovaní odstupného poskytovaného baníkom, reg. v čiastke 14/1983 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. V/1-21 317/84 o výnimočnom uznávaní vdov po účastníkoch odboja a rodičov účastníka odboja, u ktorých došlo k zvýšeniu dôchodku podľa zákona č. 108/1984 Zb. o zvýšení niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení, za vyživované osoby na účely dane zo mzdy, reg. v čiastke 3/1985 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. V/1-21 171/84 o daňovom posudzovaní zahraničných občanov zamestnaných v československých organizáciách na základe medzivládnych dohôd, reg. v čiastke 4/1985 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. V/1-1 895/85 o daňovom posudzovaní príspevkov na úhradu za užívanie družstevných bytov poskytovaných pracovníkom poľnohospodárskych organizácií, reg. v čiastke 8/1985 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. V/1-13 669/85 o zdaňovaní odmien za odber a zber biologického materiálu z ľudského organizmu na výrobu sér, očkovacích látok a liečiv a za odber orgánov na transplantáciu, reg. v čiastke 26/1985 Zb.,
– ustanovenie § 7 ods. 8 úpravy Federálneho ministerstva financií č. III/3-10 780/86 a úpravy Ministerstva financií ČSR č. 122/11 735/86 o poskytovaní príspevkov na úhradu za užívanie družstevných bytov vo vymedzenom území pri západnej hranici Československej socialistickej republiky, reg. v čiastke 16/1986 Zb.,
– výnos Federálneho ministerstva financií č. V/1-7 393/87 z 15.5.1987 o odpustení dôsledkov oneskoreného predloženia preukazu o počte vyživovaných osôb na účely dane zo mzdy, reg. v čiastke 16/1987 Zb.,
– výnos Federálneho ministerstva financií č. V/1-5 614/88 z 29.apríla 1988 o daňovom posudzovaní zahraničných občanov v čs. organizáciách, reg. v čiastke 12/1988 Zb.,
– výnos Federálneho ministerstva financií č. II/4-19 752/88 z 8.12.1988, ktorým sa oslobodzujú od dane zo mzdy vecné odmeny poskytované pracovníkom v oblasti civilnej obrany a brannej výchovy, reg. v čiastke 47/1988 Zb.,
– výnos Federálneho ministerstva financií č. II/4-22 067/89 z 29.12.1989 o daňovom posudzovaní cestovných náhrad znalcov za znalecké posudky o cene stavieb, pozemkov, trvalých porastov a úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov, reg. v čiastke 40/1989 Zb.,
– výnos Federálneho ministerstva financií č. II/1-18 039/1989, Ministerstva financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky č. 152/16 309/1989 a Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky č. 71/1 644/1989 o vymedzení oprávnení finančných správ a národných výborov na povoľovanie úľav na poľnohospodárskej dani a penále, reg. v čiastke 36/1989 Zb.,
– výnos Federálneho ministerstva financií č. II/1-18 795/89, ministerstva financií, cien a miezd ČSR č. 152/23 286/89 a Ministerstva financií, cien a miezd SSR č. 72/2 220/89 o vymedzení oprávnení finančných správ a národných výborov na povoľovanie úľav na odvode zo zisku, dôchodkovej dani a penále, reg. v čiastke 40/1989 Zb.
§ 43
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.
Zákon č. 626/1992 Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1993,
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 124/1993 Z. z. nadobudol účinnosť 14. júnom 1993,
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 326/1993 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januárom 1994.
Ivan Gašparovič v. r.
Príloha zákona č. 289/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení
ZATRIEDENIE HMOTNÉHO MAJETKU A NEHMOTNÉHO MAJETKU DO ODPISOVÝCH SKUPÍN PODĽA PREDPOKLADANEJ DOBY ODPISOVANIA
POLOŽKY ODPISOVÁ SKUPINA
(1) Budovy a haly  
  (Trieda 1)1) 5
  z toho:  
  budovy a haly  
  z dreva a ľahkých látok 4
(2) Stavby (Trieda 2) 5
  z toho:  
a) veže, stožiare  
  a komíny (odbor 813) 4
b) zvršok železničných  
  a ďalších koľajových  
  dráh (odbor 824 2) 4
c) diaľkové a prípojné  
  rúrové vedenia  
  (odbor 827) 4
d) skrývkové a uhoľné koľaje  
  pevné na povrchových baniach 4
e) stavebné objekty  
  na povrchových baniach  
  v oblasti banského poľa  
  (odbory 801, 802, 811a 812) 4
(3) Energetické a hnacie  
  stroje a zariadenia  
  (Trieda 3) 4
  z toho  
a) stroje a zariadenia  
  prenosné a pojazdné 3
b) elektrochemické zdroje  
  prúdu (odbor 346) 2
c) zariadenia chladiace  
  a mraziace (odbor 432) 2
(4) Pracovné stroje  
  a zariadenia (Trieda 4) 2
  z toho:  
a) nástroje rezacie, strihacie  
  a tvarovacie normalizované  
  a náradie a nástroje zemevrtné  
  (odbor 411 s výnimkou 4118)  
  náradie upínacie bežné  
  (odbor 412)  
  náradie remeselnícke  
  (odbor 413)  
  náradie ručné mechanizované  
  (odbor 414)  
  náradie upínacie, rezacie  
  a ručné, meradlá a nástroje  
  tvarovacie, nenormalizované  
  a nástroje diamantové  
  (odbor 415)  
  prostriedky a nástroje brúsiace  
  (odbor 421) 1  
b) stroje na pestovanie, hnojenie  
  a ochranu rastlín  
  (odbor 536 3) 1
c) ťažné zariadenia hlbinných  
  baní (odbor 493) 3  
d) kolesové rýpadlá a zakladače  
  (odbor 495) 3
e) stroje a zariadenia  
  pre prípravu  
  vysokopecnej vsádzky  
  a pre výrobu surového železa  
  (odbor 498) 3
f) stroje a zariadenia  
  koksární (odbor 499) 3
g) stroje a zariadenia  
  oceliarní (odbor 501) 3
h) valcovacie zariadenia  
  odbor 502) 3
ch) stabilné zásobníky  
  na plyny (plynojemy)  
  s premenlivým obsahom  
  (v rámci odboru 506) 3
i) stroje a zariadenia  
  na spracovanie  
  plynných palív  
  (v rámci odboru 507) 3
j) stroje a zariadenia na výrobu  
  a spracovanie celulózy,  
  papiera a lepenky  
  (odbor 508) 3
k) palivové priemyselné  
  pece bez keramických  
  a sklárskych  
  (odbor 434) 3
(5) Prístroje a osobitné  
  technické zariadenia  
  (Trieda 5) 2
  z toho:  
a) zariadenia návesné  
  a zabezpečovacie  
  (odbor 404)  
  s výnimkou výrobkov  
  pre zabezpečovacie zariadenia  
  k ostrahe elektromechanickej  
  a elektronickej  
  (odbor 404 6) 3
b) prístroje meracie  
  elektronické a mikroskopy  
  elektrónové  
  (odbor 391) 1  
c) zariadenia reprografické  
  (odbor 401) 1  
d) stroje, prístroje  
  a zariadenia kancelárske  
  (odbor 402) 1  
e) stroje na spracovanie dát  
  (odbor 403) 1  
(6) Dopravné prostriedky  
  (Trieda 6) 3
  z toho:  
a) osobné a dodávkové  
  automobily  
  (odbor 444) 1
b) nákladné automobily  
  a ich účelové modifikácie,  
  prívesy a návesy  
  (odbory 445 a 446) 2
c) autobusy  
  (odbor 447) 1
d) motorové jednostopové vozidlá,  
  ich úžitkové modifikácie  
  a návesy  
  (odbor 451) 2
e) dopravné vozíky  
  (odbor 475) 2
f) kolesové a pásové traktory  
  (odbor 531) 2
g) drobné dopravné  
  prostriedky  
  (odbor 543) 2
h) koľajové banské  
  a malodráhové vozíky  
  (odbor 459 6) 1
ch) lietadlá  
  (odbor 465) 2
i) letecká technika  
  (odbor 466) 2
j) stavebné žeriavy  
  (odbor 468 2) 2
k) transportné zariadenia  
  na prepravu  
  kusových materiálov  
  (odbor 476) 2
(7) Inventár (Trieda 7) 2
  z toho:  
a) výrobky ortopedické  
  a protetické,  
  výrobky očnej optiky  
  a ochranné pomôcky  
  (odbor 793) 1
b) výrobky ozdobnícke  
  (odbor 746) 1
(8) Pestovateľské celky  
  trvalých porastov  
  (Trieda 9) 3
(9) Zvieratá 1
  z toho:  
  plemenné  
  a dostihové kone  
  (odbor 034 2, odbor 034 34) 2
(10) Nehmotný majetok 2
  z toho:  
  počítačové programy  
  a znalosti,  
  prípadne skúsenosti  
  podobnej povahy 1
  patenty 3
(11) Opravné položky  
  k odplatne  
  obstaranému majetku17) 3
(12)   Súbor predmetov (§ 26)  
  sa musí evidovať  
  na jednej karte a zaradiť  
  do príslušnej odpisovej skupiny podľa  
  hlavného funkčného celku.  
1)
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
2)
Zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.
Zákon SNR č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy SR v oblasti mimosúdnych rehabilitácií.
Zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách.
2c)
§ 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia.
2d)
§ 6 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z.
2e)
Napr. zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení zákona č. 160/1989 Zb.
Zákon č. 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení zákona č. 117/1992 Zb.
2f)
Napr. § 42 ods. 2 písm. a) až h) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z.
3)
Zákon č. 480/1992 Zb. o hmotnom zabezpečení vojakov a žiakov škôl ozbrojených síl a ich zodpovednosti za škodu.
§ 15 a diel VIII zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície v znení neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky.
Zákon Českej národnej rady č. 186/1992 Zb. o služobnom pomere príslušníkov polície Českej republiky.
4)
Zákon č. 18/1992 Zb. o civilnej službe.
4a)
§ 22 ods. 1 Devízového zákona č. 528/1990 Zb. v znení zákona č. 228/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 26/1993 Z. z.
4b)
Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení zákona č. 600/1992 Zb.
4c)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.
4d)
§ 2 zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov.
4e)
§ 9 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 169/1993 Z. z. o platových pomeroch zamestnancov zahraničnej služby.
4f)
§ 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby.
4g)
§ 29 ods. 1 zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.
5)
Napr. zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.
5b)
Napr. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 170/1993 Z. z. o poskytovaní náhrad niektorých výdavkov zamestnancom zahraničnej služby.
5c)
Napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky.
5d)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
5e)
§ 36 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.
6)
§ 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.
7)
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).
7a)
Napr. zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky.
8)
Zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch.
Zákon č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.
9)
Časť II a časť IV zákona č. 35/1965 Zb.
11)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení zákona SNR č. 68/1992 Zb.
12)
Podľa údajov vyhlasovaných orgánmi štatistiky.
13a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
14)
Zákon č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch.
15)
Zákon č. 92/1991 Zb.
Zákon ČNR č. 171/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Českej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Českej republiky.
Zákon SNR č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodu majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky.
15a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
16)
Napr. zákon SNR č. 95/1991 Zb. o Štátnom fonde kultúry v znení neskorších predpisov, zákon SNR č. 128/1991 Zb. o Štátnom fonde životného prostredia Slovenskej republiky a zákon ČNR č. 388/1991 Zb. o Štátnom fonde životného prostredia Českej republiky.
16a)
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
16b)
Opatrenie Federálneho výboru pre životné prostredie z 12. septembra 1991, ktorým sa vyhlasuje Kategorizácia a katalóg odpadov, uverejnené v čiastke 69 z roku 1991 Zbierky zákonov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
16c)
§ 21 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 606/1992 Zb. o nakladaní s odpadmi.
16e)
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 21/1993 Z. z. o účelových poistných fondoch.
17)
Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.
Smernice k účtovej osnove a Zásady jednoduchého účtovníctva vyhlasované v Zbierke zákonov.
18)
Napr. zákon č. 119/1992 Zb.
18a)
§ 5 ods. 5 zákona č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
20)
Napr. zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch,
Zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení zákona č. 218/1992 Zb.
20a)
§ 5 ods. 6 zákona č. 222/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
20b)
§ 19 ods. 1 zákona č. 222/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
20c)
§ 19 ods. 2 zákona č. 222/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
21)
Napr. vyhláška Ministerstva zdravotníctva Českej republiky č. 242/1991 Zb. o sústave zdravotníckych zariadení zriaďovaných okresnými úradmi a obcami.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 19/1975 Zb. o sústave zdravotníckych zariadení, zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení zákona ČNR č. 548/1991 Zb., zákona SNR č. 196/1990 Zb. a zákona SNR č. 419/1991 Zb.
22)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.Limity stravného pri zahraničných pracovných cestách vyhlasované v Zbierke zákonov.
23)
Zákon ČNR č. 133/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení neskorších predpisov.
Zákon SNR č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení neskorších predpisov.
24)
Nariadenie vlády ČSFR č. 284/1992 Zb. o opatreniach hospodárskej mobilizácie.
24a)
Napr. zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon), zákon č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).
24b)
Napr. zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov).
24c)
§ 2 písm. a) až d) a f) zákona Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení neskorších predpisov. Zákon Slovenskej národnej rady č. 309/1992 Zb. o poplatkoch za uloženie odpadov.
26)
Nariadenie vlády ČSSR č. 35/1979 Zb. o odplatách vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov.
27)
Zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v znení neskorších predpisov a predpisy ho vykonávajúce.
27a)
Zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické a fyzické osoby v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
28)
Zákon č. 35/1965 Zb. v znení neskorších predpisov.
29)
29a)
§ 18 ods. 4 zákona č. 222/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
29b)
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
30)
§ 1 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
31)
§ 21 zákona č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
32)
Smernice k štátnym štatistickým výkazom za úsek Práce a mzdy vydané Federálnym štatistickým úradom.
32a)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.
33)
Zákon č. 528/1990 Zb. devízový zákon v znení neskorších predpisov.
33b)
Napr. zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.
Zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch.
33c)
§ 38 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
33d)
§ 31 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
33e)
§ 5 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb.
34)
Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 586/1990 Zb. v znení vyhlášky č. 345/1991 Zb.
Zákon č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva.
35)
Oznámenie k postupu pri oceňovaní, účtovaní a odpisovaní vecí, ktoré získajú právnické alebo fyzické osoby pri ich prevode z vlastníctva štátu, publikované vo Finančnom spravodajcovi č. 9/1991.
1)
Pre zaradenie hmotného majetku do tried, príp. odborov sa postupuje podľa vyhlášky Federálneho štatistického úradu č. 95/1976 Zb. o jednotnom triedení základných prostriedkov v znení neskorších predpisov.