Predpis bol zrušený predpisom 202/1995 Z. z.

303/1992 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1992 do 30.09.1995

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

303
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva financií a Štátnej banky česko-slovenskej
z 1. júna 1992,
ktorou sa vykonáva devízový zákon
Federálne ministerstvo financií a Štátna banka česko-slovenská po dohode s Ministerstvom financií Českej republiky a s Ministerstvom financií Slovenskej republiky podľa § 49 devízového zákona č. 528/1990 Zb. v znení zákona č. 228/1992 Zb. (ďalej len „zákon“) ustanovujú:
Ohlasovacia povinnosť (k § 9 zákona)
§ 1
(1)
Ohlasovaciu povinnosť podľa § 9 ods. 1 písm. a), c) a d) zákona je devízový tuzemec - právnická osoba povinná splniť najneskôr do 20 dní po skončení mesiaca, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá sa má ohlásiť.
(2)
Ohlasovaciu povinnosť podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona je devízový tuzemec - právnická osoba povinná splniť najneskôr do 60 dní od nadobudnutia nehnuteľnosti v zahraničí. Prehľad o príjmoch a výdavkoch spojených s touto nehnuteľnosťou je devízový tuzemec - právnická osoba povinná ohlásiť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení kalendárneho roka.
(3)
Ohlasovacej povinnosti podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona nepodliehajú peňažné pohľadávky a peňažné záväzky nepresahujúce 500 000 Kčs v čase vzniku peňažnej pohľadávky alebo peňažného záväzku.
Úľava z ponukovej povinnosti (k § 11 zákona)
§ 2
Ponuková povinnosť podľa § 11 ods. 1 zákona sa nevzťahuje na devízové prostriedky, ktoré devízový tuzemec - právnická osoba získa
a)
darom, dedením alebo odkazom,
b)
ako úrok z devízového účtu vedeného devízovou bankou.
§ 3
Ponuková povinnosť podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona sa nevzťahuje na devízové prostriedky, ktoré má vyplatiť devízovému tuzemcovi - fyzickej osobe devízový cudzozemec prostredníctvom devízového tuzemca - právnickej osoby.
§ 4
Devízová banka je povinná predať devízové prostriedky na zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu [§ 13a ods. 3 písm. a) zákona] Federálnemu ministerstvu obrany, Federálnemu ministerstvu vnútra a Federálnej bezpečnostnej informačnej službe.
§ 5
Úľava z povinnosti na prevod (k § 10, 16 a 24 zákona)
(1)
Devízový tuzemec - fyzická osoba môže použiť v zahraničí bez devízového povolenia sumu hradenú v zahraničí na splnenie jej pohľadávky voči devízovému cudzozemcovi, ktorej prevod do tuzemska nie je podľa zahraničného právneho predpisu možný.
(2)
Devízový tuzemec môže použiť v zahraničí bez devízového povolenia sumu uhradenú v zahraničí na splnenie jeho pohľadávky voči devízovému cudzozemcovi
a)
na úhradu zahraničných daní a poplatkov z tejto pohľadávky,
b)
na úhradu preukázateľných výdavkov spojených so správou a udržiavaním svojej nehnuteľnosti v zahraničí, ako aj na úhradu bežných úrokov a splátok hypotekárnych pôžičiek dojednaných v súlade so zákonom, pokiaľ táto suma je výnosom z tejto nehnuteľnosti,
c)
na úhradu odmeny a výdavkov zahraničného právneho zastúpenia v súvislosti s uplatnením a vymáhaním tejto pohľadávky,
d)
na úhradu depozitných poplatkov a výdavkov platených zahraničnému subjektu za úschovu a správu cenných papierov na ťarchu z ich výnosov.
§ 6
Devízový tuzemec - fyzická osoba, ktorá je členom numizmatickej spoločnosti alebo obdobnej spoločnosti registrovanej podľa osobitného predpisu,1) nemá povinnosť uložiť na devízový účet v devízovej banke (§ 17 ods. 1 zákona)
a)
platné mince cudzích štátov v množstve najviac 3 kusov toho istého druhu, ročníka a proveniencie,
b)
platné bankovky a štátovky cudzích štátov v najnižšej vydanej nominálnej hodnote v množstve najviac 2 kusov toho istého druhu, ročníka a proveniencie,
aj keď presahujú protihodnotu česko-slovenskej meny uvedenej v § 17 zákona.
§ 7
Zmluvné prevzatie peňažných záväzkov a ich plnenie devízovým tuzemcom - fyzickou osobou v prospech devízových cudzozemcov (k § 20 a 23 zákona)
(1)
Devízový tuzemec - fyzická osoba môže bez devízového povolenia zmluvne prevziať peňažný záväzok voči devízovému cudzozemcovi a platiť na jeho splnenie na jeho cudzozemský účet vedený v cudzej mene alebo do zahraničia, nad rámec prípadov uvedených v § 23 ods. 1 zákona, ak ide o:
a)
príspevky z členstva v medzinárodnej nevládnej organizácii,
b)
nepredvídané výdavky spojené s dopravou alebo odťahom poškodených a havarovaných motorových vozidiel zo zahraničia na česko-slovenské štátne hranice,
c)
výdavky za naliehavé lekárske ošetrenie v zahraničí a nevyhnutnú dopravu pacienta do tuzemska,
d)
výdavky spojené s úmrtím osôb, ktoré zomreli pri pobyte v zahraničí, ako aj s ich pohrebom v zahraničí alebo s prevozom zomretých, prípadne ich telesných pozostatkov do tuzemska,
e)
poplatky a výdavky v zahraničí súvisiace s uplatnením a vymáhaním práv a nárokov,
f)
sumy na úhradu kaucií a pokút vymeraných príslušnými zahraničnými orgánmi,
g)
poštovné a colné poplatky uhrádzané poštovej správe krajiny určenia za poštové zásielky dodané bez poplatkov a dávok,
h)
poplatky za prihlásenie objavov, vynálezov a priemyselných vzorov v zahraničí,
i)
účastnícke poplatky a poplatky za prihlášky na účasť na medzinárodných kongresoch, sympóziách, výstavách, prehliadkach, súťažiach a iných obdobných akciách v zahraničí,
j)
náhrady za krytie čistokrvných zvierat v zahraničí,
k)
podpory devízovým cudzozemcom do výšky 5000 Kčs ročne,
l)
výdavky spojené s údržbou hrobov v zahraničí.
(2)
Výšku platieb uvedených v odseku 1 musí devízový tuzemec - fyzická osoba preukázať dokladmi.
(3)
Výšku kaucie uvedenej v písmene f) potvrdením česko-slovenského zastupiteľského úradu alebo Federálneho ministerstva zahraničných vecí; nevyhnutnosť a naliehavosť podpory uvedenej v písmene k) je devízový tuzemec - fyzická osoba povinná preukázať originálnymi dokladmi alebo ich overenými odpismi; tieto doklady môže devízový tuzemec - fyzická osoba nahradiť svojím čestným vyhlásením.
§ 8
Vývoz devízových hodnôt (k § 29 zákona)
(1)
Devízový tuzemec môže bez devízového povolenia vyvážať zahraničné cenné papiere, ktoré nadobudol v súlade so zákonom.
(2)
Devízový tuzemec - fyzická osoba môže bez devízového povolenia vyvážať devízové prostriedky neprevyšujúce protihodnotu 2000 Kčs odosielané v poštovej zásielke.
Vývoz a dovoz česko-slovenskej meny a iných hodnôt znejúcich na česko-slovenskú menu (k § 30 zákona)
§ 9
(1)
Devízový tuzemec - fyzická osoba môže v cestovnom styku bez devízového povolenia vyvážať do zahraničia peňažné prostriedky v česko-slovenskej mene do výšky 1000 Kčs.
(2)
Devízový tuzemec - fyzická osoba, ktorá pracuje v zahraničí, a devízový tuzemec - fyzická osoba, ktorá pracuje v tuzemsku, môže pri prekročení štátnej hranice za účelom výkonu zamestnania na území druhého štátu vyvážať bez devízového povolenia najviac 300 Kčs na osobu s podmienkou, že tieto peniaze v zahraničí nepoužije a dovezie ich späť do tuzemska.
(3)
Devízový cudzozemec môže v cestovnom styku bez devízového povolenia doviezť do tuzemska a vyviezť z tuzemska prostriedky v česko-slovenskej mene do výšky 100 Kčs v hotovosti.
(4)
Devízový cudzozemec môže v cestovnom styku bez devízového povolenia doviezť peňažné prostriedky v česko-slovenskej mene vo výške nad 100 Kčs v hotovosti, pokiaľ preukáže orgánom colnej správy potvrdením banky svojho štátu, že mu na základe platobnej alebo inej dohody2) tieto prostriedky na cestu do tuzemska predala. Až do výšky tejto dovezenej hotovosti môže devízový cudzozemec peňažné prostriedky v česko-slovenskej mene v hotovosti vyviezť späť do zahraničia.
(5)
Devízový cudzozemec môže v cestovnom styku bez devízového povolenia doviezť platobné dokumenty znejúce na česko-slovenskú menu vo výške uvedenej v potvrdení banky svojho štátu, že mu ich predala na cestu do tuzemska; do tejto výšky môže devízový cudzozemec v tuzemsku nepoužité platobné dokumenty znejúce na česko-slovenskú menu opäť vyviezť späť do štátu svojho bydliska alebo trvalého pobytu.
(6)
Devízový cudzozemec pracujúci dlhodobo v tuzemsku môže v prípade cesty do zahraničia za účelom čerpania dovolenky, z rodinných dôvodov, krátkodobej služobnej cesty a pod. bez devízového povolenia vyviezť do zahraničia okrem sumy uvedenej v odsekoch 2 a 3 peňažné prostriedky v česko-slovenskej mene do výšky 1000 Kčs v hotovosti s podmienkou, že ich dovezie späť do tuzemska. Tieto prostriedky je povinný si nechať pri vývoze potvrdiť orgánmi colnej správy.
(7)
Devízový tuzemec poskytujúci občerstvenie devízovým tuzemcom za česko-slovenskú menu počas prepravy v zahraničí je oprávnený dovážať peňažné prostriedky v česko-slovenskej mene, ktoré týmto predajom v zahraničí získal.
(8)
Devízový cudzozemec - fyzická osoba môže bez devízového povolenia vyviezť cenné papiere znejúce na česko-slovenskú menu, ktoré vlastní podľa osobitného predpisu.3)
§ 10
Devízový tuzemec a devízový cudzozemec môže bez devízového povolenia vyvážať do zahraničia okrem súm uvedených v § 9 tejto vyhlášky
a)
najviac päť ročníkových sád platných česko-slovenských mincí,
b)
česko-slovenské platné pamätné mince v počte do dvoch kusov z každej hodnoty.
§ 11
Vyjadrenie, že nejde o historické mince, vydávajú Národné múzeum v Prahe, Moravské múzeum v Brne, Slovenské národné múzeum v Bratislave, Česká numizmatická spoločnosť a Slovenská numizmatická spoločnosť. Vyjadrenie je oprávnená vydať ktorákoľvek z týchto právnických osôb.
§ 12
Rozsah a spôsob plnenia zákonnej vyživovacej povinnosti do zahraničia (k § 32 zákona)
(1)
Devízový tuzemec - fyzická osoba môže bez devízového povolenia plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť voi devízovému cudzozemcovi, ktorej výška nebola určená právoplatným súdnym rozhodnutím alebo súdom schváleným zmierom, do protihodnoty 2000 Kčs na osobu a mesiac. Prepočet sumy 2000 Kčs sa vykoná kurzom platným v deň doručenia žiadosti o uskutočnenie prevodu do zahraničia.
(2)
Prevody výživného do zahraničia vykonávajú devízové banky na základe žiadosti devízového tuzemca o uskutočnenie prevodu. K žiadosti je devízový tuzemec povinný najmenej jedenkrát v kalendárnom roku priložiť potvrdenie Ústredia pre medzinárodnoprávnu ochranu mládeže (ďalej len „Ústredie“) o tom, že zákonná vyživovacia povinnosť voči devízovému cudzozemcovi trvá a že sú splnené podmienky ustanovené v § 32 ods. 1 písm. b) zákona. Ústredie takisto potvrdí výšku výživného ustanoveného právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdnym zmierom.
§ 13
Devízové povolenie sa takisto nevyžaduje na platenie preukázateľných výdavkov spojených so správou a udržiavaním zahraničných nehnuteľností devízových tuzemcov, ako aj na platenie bežných úrokov a splátok hypotekárnych pôžiiek dojednaných v súlade so zákonom, pokiaľ na ich platenie nemožno použiť výnosy z tejto nehnuteľnosti.
§ 14
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1992.
Minister financií Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky:

Doc. Ing. Klaus CSc. v. r.

Guvernér Štátnej banky česko-slovenskej:

Ing. Tošovský v. r.
1)
Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov.
2)
§ 45 zákona č. 22/1992 Zb. o Štátnej banke česko-slovenskej.
3)
Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii.
Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 532/1990 Zb. o vydaní štátnych dlhopisov na úhrady pohľadávok z priznaných odškodnení podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii.