286/1992 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1998 do 31.12.1998

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

286
ZÁKON
z 28. apríla 1992
o daniach z príjmov
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
§ 1
Tento zákon upravuje:
a)
daň z príjmov fyzických osôb,
b)
daň z príjmov právnických osôb,
c)
spôsob platenia a vyberania daní z príjmov.
PRVÁ ČASŤ
DAŇ Z PRÍJMOV FYZICKÝCH OSÔB
§ 2
Daňovníci dane z príjmov fyzických osôb
(1)
Daňovníkmi dane z príjmov fyzických osôb sú fyzické osoby (ďalej len „daňovníci“).
(2)
Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje tak na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ako aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
(3)
Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 22).
(4)
Daňovníkmi obvykle sa zdržiavajúcimi na území Slovenskej republiky sú tí, ktorí sa tu zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach s výnimkou tých, ktorí sa tu zdržiavajú za účelom štúdia alebo liečenia. Započítava sa každý začatý deň pobytu, s výnimkou daňovníka, ktorému zo zdrojov na území Slovenskej republiky plynú príjmy zo závislej činnosti a hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len za účelom výkonu tejto činnosti.
(5)
Daňovníci s trvalým pobytom v zahraničí, ktorí boli zahraničnou právnickou osobou vyslaní ako odborníci za účelom poskytnutia odbornej pomoci právnickým osobám so sídlom v tuzemsku a zdržujú sa v tuzemsku len za účelom tejto odbornej pomoci, sú považovaní za daňovníkov s daňovou povinnosťou vzťahujúcou sa len na príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky.
§ 3
Predmet dane z príjmov fyzických osôb
(1)
Predmetom dane z príjmov fyzických osôb (ďalej len „daň“) sú:
a)
príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6),
b)
príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7),
c)
príjmy z kapitálového majetku (§ 8),
d)
príjmy z prenájmu (§ 9),
e)
ostatné príjmy (§ 10).
(2)
Príjmom v zmysle odseku 1 sa rozumie peňažný i nepeňažný príjem dosiahnutý aj výmenou.
(3)
Nepeňažný príjem sa oceňuje cenou obvyklou v mieste a v čase plnenia, a to podľa jeho druhu a kvality, prípadne jeho stavu a miery opotrebenia, pokiaľ tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(4)
Predmetom dane nie sú:
a)
príjmy získané nadobudnutím cenných papierov podľa osobitného zákona,1) zdedením2a), vydaním2) alebo darovaním2b) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci alebo majetkového práva, s výnimkou príjmov z nich plynúcich a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 alebo s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou,
b)
úvery a pôžičky.
§ 4
Oslobodenie od dane
Od dane sú oslobodené:
a)
príjmy z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi včítane súvisiacich pozemkov, pokiaľ v ňom mal predávajúci bydlisko najmenej po dobu dvoch rokov pred predajom;
b)
príjmy z predaja nehnuteľností neuvedených v písmene a), ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne päť rokov. Oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré sú alebo boli predmetom podnikania daňovníka. Oslobodenie sa tiež nevzťahuje na príjmy z predaja nehnuteľností, v ktorých daňovník vykonával podnikateľskú činnosť, samostatnú zárobkovú činnosť alebo ktoré prenajímal, a to do piatich rokov od ukončenia tejto činnosti. Oslobodenie sa ďalej nevzťahuje na príjmy, ktoré plynú daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej v čase do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia;
c)
príjmy z predaja hnuteľných vecí. Oslobodenie sa nevzťahuje na príjmy z predaja motorových vozidiel, lietadiel, lodí a cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom nepresahuje jeden rok. Oslobodenie sa ďalej nevzťahuje na príjmy z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom podnikania daňovníka alebo slúžili na jeho podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ktoré daňovník prenajímal [§ 9 ods. 1 písm. b)]. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na príjmy z kapitálového majetku (§ 8) okrem príjmov uvedených v písmenách s) a t);
d)
prijatá náhrada škody, plnenie z poistenia majetku a plnenie z poistenia zodpovednosti za škody, okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu;
e)
príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, regeneračných a recyklačných zariadení spracúvajúcich látky poškodzujúce ozónovú vrstvu Zeme, ktoré ustanovuje osobitný predpis, ďalej solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky degradovateľných látok, ktoré ustanovuje osobitný predpis, a zariadení na využitie geotermálnej energie. Oslobodenie sa vzťahuje na príjmy dosiahnuté v kalendárnom roku, v ktorom sa tieto zariadenia uviedli do prevádzky, a v nasledujúcich piatich rokoch;
f)
cena z verejnej súťaže a cena zo športovej súťaže v hodnote neprevyšujúcej 10 000 Sk s výnimkou ceny zo športovej súťaže u daňovníkov, u ktorých je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 10 ods. 8);
g)
prijaté náhrady podľa osobitných predpisov,2) príjmy z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vydaných podľa osobitných predpisov2) a úroky zo štátnych dlhopisov vydaných v súvislosti s rehabilitačným konaním o nápravách krívd;
h)
príjem poskytovaný formou dávok, podpôr a služieb z povinného zdravotného poistenia, nemocenského poistenia2c) a dôchodkového poistenia2d) a z Fondu zamestnanosti a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, ako aj sociálne dávky poskytované namiesto dávok z povinného poistenia;
ch)
príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa Zákona o rodine;
i)
dávky a služby sociálnej starostlivosti, štátne dávky upravené osobitnými predpismi2e) a ďalšie dávky sociálneho zabezpečenia;2f)
j)
odmeny vyplácané zdravotníckou správou darcom za odber krvi a iných biologických materiálov z ľudského organizmu;
k)
podpory (dotácie, štipendiá) z verejných prostriedkov a z prostriedkov nadácií, okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu;
l)
plnenia z poistenia osôb s výnimkou plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku prevyšujúceho istinu;
m)
plnenia poskytované ozbrojenými silami vojakom základnej (náhradnej) služby a vojakom v zálohe povolaným na cvičenia podľa osobitných prepisov;3)
n)
disciplinárne odmeny poskytované príslušníkom ozbrojených síl a zborov podľa osobitných predpisov;3)
o)
sociálne dávky podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov3) a dávky súvisiace so skončením služobného pomeru príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov,
p)
plnenia poskytované občanom v súvislosti s výkonom civilnej služby;4)
r)
príjmy z prevodu členských práv družstva alebo z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, ak nejde o predaj cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a prevodom presahuje dobu piatich rokov;
s)
úroky z vkladov na devízových účtoch a na vkladných knižkách znejúcich na cudziu menu;4a)
t)
výnosy zo štátnych dlhopisov;4b)
u)
úroky z vkladov zo stavebného sporenia vrátane úrokov zo štátnej podpory podľa osobitného predpisu;4c)
v)
plnenia plynúce zo zdrojov Organizácie Spojených národov poskytované príslušníkom ozbrojených síl,4d) ktorí pôsobia v zostavách mierových síl Organizácie Spojených národov v zahraničí;
w)
výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu4h).
z)
valutová časť platu zamestnancov zahraničnej služby4e).
§ 5
Základ dane
(1)
Základom dane je suma, o ktorú príjmy plynúce daňovníkovi v kalendárnom roku (ďalej len „zdaňovacie obdobie“) presahujú výdavky preukázateľne vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, pokiaľ ďalej pri jednotlivých druhoch príjmov (§ 6 až 10) nie je ustanovené inak.
(2)
U daňovníka, ktorému plynú v zdaňovacom období súbežne dva alebo viac druhov príjmov uvedených v § 6 až 10, je základom dane súčet čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov s použitím ustanovenia odseku 1.
(3)
Pokiaľ podľa účtovníctva výdavky presiahnu príjmy uvedené v § 7 a 9, je rozdiel stratou. O stratu sa zníži úhrn čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 s použitím ustanovenia odseku 1. Stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, možno odpočítať od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa ustanovení § 34.
(4)
Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6) plynúce daňovníkovi najdlhšie 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sa považujú za príjmy plynúce daňovníkovi v tomto zdaňovacom období. U daňovníka s príjmami podľa § 7 a 9 sa prihliadne aj na zásoby obstarané v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník začal činnosť. Obdobne sa posudzujú aj iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti.
(5)
Do základu dane sa nezahŕňajú príjmy oslobodené od dane a príjmy, pre ktoré je ďalej ustanovené, že sa z nich daň vyberá osobitnou sadzbou dane podľa § 36 zo samostatného základu dane.
(6)
Príjmy uvedené v § 8 až 10, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zdaňujú u jedného z nich.
§ 6
Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky
(1)
Príjmami zo závislej činnosti sú:
a)
príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho, služobného alebo členského pomeru alebo obdobného pomeru, v ktorom daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu je povinný dbať na príkazy platiteľa;
b)
príjmy za prácu členov družstiev a spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dbať na príkazy inej osoby;
c)
odmeny (tantiémy a im podobné odmeny) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb;
d)
pracovné odmeny obvinených vo väzbe4f) a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody.4g)
e)
príjmy z prostriedkov sociálneho fondu.
(2)
Daňovník s príjmami zo závislej činnosti a z funkčných pôžitkov sa ďalej označuje ako „zamestnanec“, platiteľ príjmu ako „zamestnávateľ“.
(3)
Príjmami podľa odseku 1 sa rozumejú pravidelné alebo jednorazové príjmy bez ohľadu na to, či je na ne právny nárok alebo nie, či ich od zamestnávateľa dostáva zamestnanec alebo osoba, na ktorú prešlo príslušné právo, a či sa vyplácajú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnancov, ktorí sú daňovníkmi z príjmov zo závislej činnosti.
(4)
Príjmy podľa odseku 1 písm. a) a odseku 9 plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorých úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom mesiaci sumu 3 000 Sk, sú po znížení podľa odseku 12 písm. a) samostatným základom dane (§ 36). Uvedené platí v prípade, ak ide o príjmy plynúce zamestnancovi od zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec neuplatňuje sumu podľa odseku 12 písm. b) a nezdaniteľné časti zo základu dane pre výpočet preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.
(5)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. c) a e) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak tieto príjmy a príjmy uvedené v odseku 4 plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.
(6)
Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné účely, považuje sa za príjem zamestnanca zahrnutý do základu dane suma vo výške 12 % obstarávacej ceny vozidla v kalendárnom roku alebo 1 % aj v začatom kalendárnom mesiaci, ak sa vozidlo používa len časť roka. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, že dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla.
(7)
Za príjmy zo závislej činnosti sa nepovažujú a predmetom dane okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 4, ďalej nie sú:
a)
náhrady cestovných výdavkov poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká daňovníkovi nárok podľa osobitných predpisov,5) ako aj vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené týmito predpismi;
b)
hodnota poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania (napr. pracovné odevy, uniformy);
c)
sumy prijaté zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ich v jeho mene vydal, alebo sumy, ktorými zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ;
d)
sumy do výšky ustanovenej osobitným predpisom5b) na úhradu niektorých výdavkov zamestnancov.
(8)
Od dane sú okrem príjmov uvedených v § 4 ďalej oslobodené:
a)
sumy vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov, ktoré súvisí s jeho činnosťou alebo podnikaním; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancom ako náhrada za ušlý príjem;
b)
hodnota stravovania poskytovaného ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov;
c)
hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku;
d)
nepeňažné plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancom vo forme možnosti používať vlastné rekreačné, zdravotnícke, vzdelávacie, predškolské, telovýchovné a športové zariadenia, závodné knižnice alebo vo forme príspevku na kultúrne programy a športové akcie;
e)
poistné do Fondu zdravotného poistenia, Fondu nemocenského poistenia a Fondu dôchodkového poistenia a príspevky do Fondu zamestnanosti, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca;
f)
príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov podľa osobitného predpisu,5f)
g)
zvýhodnenia poskytované zamestnávateľom prevádzkujúcim verejnú dopravu osôb svojim zamestnancom a ich rodinným príslušníkom vo forme bezplatných alebo zlacnených cestovných lístkov;
h)
príjmy členov bytových družstiev z osobného plnenia pri svojpomocnej družstevnej bytovej výstavbe, ktoré sa im nevyplácajú v hotovosti, ale pripisujú sa na ich členské podiely;
ch)
príjmy získané nadobudnutím zamestnaneckých akcií podľa osobitného predpisu5a) za nižšiu ako menovitú hodnotu s výnimkou príjmov z nich plynúcich a príjmov plynúcich zo spätného odpredaja (vrátenia) týchto akcií za vyššiu ako nadobúdaciu hodnotu, ktoré sa považujú za príjmy z kapitálového majetku [§ 8 ods. 3 písm. a)];
i)
príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 od zamestnávateľov so sídlom alebo trvalým pobytom v cudzine, ak nejde o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni (§ 22 ods. 2).
(9)
Funkčnými požitkami sú:
a)
funkčné platy členov vlády, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a platy vedúcich ústredných orgánov štátnej správy;
b)
odmeny za výkon funkcie v orgánoch obcí, v iných orgánoch územnej samosprávy, štátnych orgánoch, občianskych a záujmových združeniach, komorách a v iných orgánoch a inštitúciách.
(10)
Za funkčný požitok sa nepovažujú a predmetom dane nie sú náhrady výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov,5c) s výnimkou náhrady ušlého príjmu.
(11)
Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú obdobne aj pre plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie.
(12)
Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy zo závislej činnosti alebo funkčné požitky s výnimkou uvedenou v odsekoch 4 a 5 znížené o:
a)
poistné zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a príspevky do Fondu zamestnanosti, ktoré je podľa osobitných predpisov5d) povinný platiť zamestnanec; u zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu, príspevky na toto zahraničné poistenie;
b)
sumu vo výške 300 Sk za každý kalendárny mesiac na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce, ak zamestnanec vykonáva prácu viac ako päť kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci. Táto suma sa zvyšuje na 700 Sk zamestnancovi na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, u ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 7 000 Sk a jeho skutočne vynaložené výdavky na dopravu do zamestnania pravidelnou autobusovou dopravou s výnimkou mestskej hromadnej dopravy a železničnou osobnou dopravou sú najmenej 200 Sk mesačne. O tieto sumy sa neznižuje príjem uvedený v odseku 1 písm. d);
c)
30 % z príjmov zo závislej činnosti u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 5;
d)
príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu.5f)
§ 7
Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
(1)
Príjmami z podnikania sú:
a)
príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,6)
b)
príjmy zo živnosti,7)
c)
príjmy z iného podnikania podľa osobitných predpisov,7a)
d)
podiely spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti na zisku (§ 13).
(2)
Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pokiaľ nepatria do príjmov uvedených v § 6, sú:
a)
príjmy z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, včítane práv príbuzných autorskému právu,8) a to včítane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady;
b)
príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov.
(3)
Základom dane (čiastkovým základom dane) je suma, o ktorú príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2 s výnimkou uvedenou v odseku 6 presahujú výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 4. Príjmy uvedené v § 22 ods. 1 písm. d) bodoch 1 až 3 plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(4)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa znižujú o poistné zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a o príspevky do Fondu zamestnanosti, ktoré je povinné platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti za predpokladu, že toto poistné sa neuhrádza ako náklady verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti.
(5)
Spoločníci verejných obchodných spoločností a komplementári komanditných spoločností vykážu v prípade, že hospodárenie spoločnosti podľa vedeného účtovníctva skončilo stratou, podiel na strate spoločnosti ako svoju stratu pri uplatnení § 5 ods. 3. Strata sa rozdeľuje obdobne ako príjem.
(6)
Samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36) sú príjmy uvedené v odseku 2 písm. a) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ak
a)
ide o príjmy za príspevky do novín, časopisu, rozhlasu alebo televízie s výnimkou umeleckých výkonov5e) a súčasne
b)
ich úhrn nepresiahne u toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci 3 000 Sk.
(7)
Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže uplatniť výdavky s výnimkou uvedenou v § 12 ods. 1 vo výške:
a)
60 % z príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,6)
b)
35 % z príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), s výnimkou príjmov podľa odseku 6,
c)
25 % z príjmov zo živnosti, z iného podnikania podľa osobitných predpisov a z príjmov uvedených v odseku 2 písm. b).
(8)
Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 7, sú v sumách výdavkov zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
§ 8
Príjmy z kapitálového majetku
(1)
Príjmami z kapitálového majetku, pokiaľ nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d), sú:
a)
podiely na zisku (dividendy), výnosy z cenných papierov, podiely na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach a podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách;
b)
podiely na zisku tichého spoločníka z účasti na podnikaní, pokiaľ sa nepoužijú na doplnenie vkladu zníženého o podiely na stratách do pôvodnej výšky;
c)
úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, vkladových listoch a z vkladov im na roveň postavených včítane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte;
d)
plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia s výnimkou plnení z dôchodkového zabezpečenia a z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu5f) znížené o zaplatené poistné. Na výpočet základu dane sa použije § 10 ods. 6.
e)
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z vkladov na bežných účtoch úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností. Vklady na bežných účtoch, ktoré podľa podmienok banky nie sú určené na podnikanie (napr. sporožírové účty), sa posudzujú podľa písmena c);
f)
diskontné sumy zmeniek.
(2)
Účasťou podľa odseku 1 písm. a) sa na účely tohto zákona rozumie peňažný aj nepeňažný vklad do podnikania.
(3)
Za príjmy z kapitálového majetku sa ďalej považujú:
a)
rozdiel medzi vyplácanou menovitou hodnotou cenného papiera [odsek 1 písm. a)] alebo vkladového listu [odsek 1 písm. c)] a predajnou hodnotou pri ich vydaní; v prípade predčasného spätného nákupu sa použije namiesto menovitej hodnoty cena spätného nákupu;
b)
príjmy z predaja predkupného práva na akcie.
(4)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), c), d) a v odseku 3 písm. a), pokiaľ nejde o príjmy uvedené v § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.
(5)
Príjmy uvedené v odseku 1 písm. e) a f) a v odseku 3 písm. b) neznížené o výdavky sú základom dane (čiastkovým základom dane).
(6)
Úroky a iné výnosy plynúce z vkladov, ktoré prijíma zamestnávateľ iba od svojich zamestnancov alebo ktoré prijíma banka iba od svojich zamestnancov za odchylných podmienok než od ostatných fyzických osôb, sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
§ 9
Príjmy z prenájmu
(1)
Príjmami z prenájmu, pokiaľ nejde o príjmy uvedené v § 6 až 8, sú:
a)
príjmy z prenájmu nehnuteľností, bytov alebo ich častí,
b)
príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, okrem príležitostného prenájmu podľa § 10 ods. 1 písm. a).
(2)
Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odseku 1 znížené o výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 5 ods. 2). Pre zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 23 až 34. Príjem z prenájmu plynúci daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 je, s výnimkou príjmov z prenájmu nehnuteľnosti, samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).
(3)
Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené, môže ich uplatniť vo výške 25 % z úhrnu príjmov uvedených v odseku 1.
§ 10
Ostatné príjmy
(1)
Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 6 až 9, sú najmä:
a)
príjmy z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy,
b)
príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,
c)
príjmy z poľnohospodárskej výroby, ak nejde o poľnohospodársku výrobu vykonávanú v rámci podnikania [§ 7 ods. 1 písm. a)],
d)
príjmy z predaja vlastných nehnuteľností alebo hnuteľných vecí včítane cenných papierov s výnimkou uvedenou v § 4,
e)
príjmy z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva s výnimkou uvedenou v § 4,
f)
príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva včítane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,9)
g)
prijaté výživné, dôchodky10) a obdobné opakujúce sa požitky s výnimkou príjmov uvedených v § 4 a v písmene l),
h)
podiel spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti alebo družstva,
ch)
vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti alebo členstva v družstve,
i)
výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. b),
j)
ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží s výnimkou uvedenou v § 4,
k)
podiel na spoločne dosiahnutých príjmoch vypomáhajúcich osôb,
l)
dávky poskytované z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu.5f)
(2)
Od dane sú, okrem príjmov uvedených v § 4, oslobodené:
a)
príjmy podľa odseku 1 písm. a) až c), pokiaľ ich úhrn u daňovníka nepresiahne v zdaňovacom období 6000 Sk;
b)
výhry z lotérií, stávok a podobných hier prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov.11)
(3)
Základom dane (čiastkovým základom dane) je príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie než príjem, na rozdiel sa neprihliada. Ak príjmy podľa odseku 1 písm. i) a j) plynú zo zdrojov v zahraničí, je základom dane (čiastkovým základom dane) príjem neznížený o výdavky. Ak ide o príjmy z poľnohospodárskej výroby podľa odseku 1 písm. c), možno výdavky uplatniť vo výške 50 % z príjmov. Príjmy plynúce zo splátok na základe uzavretej kúpnej zmluvy alebo z preddavku na základe uzavretej zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti, sa zahrnú do čiastkového základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom boli dosiahnuté.
(4)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. d) je výdavkom cena vyplývajúca z ocenenia veci, za ktorú daňovník vec preukázateľne nadobudol, a ak ide o vec zdedenú alebo darovanú, cena zistená na účely dane z dedičstva alebo darovania. Ak ide o vec získanú výmenou, vychádza sa pri tejto veci z jej ceny obvyklej v mieste a v čase jej nadobudnutia (§ 3 ods. 3). Výdavkom sú tiež sumy preukázateľne vynaložené na opravu, údržbu alebo iné jej zhodnotenie. Na hodnotu vlastnej práce daňovníka na veci, ktorú si sám vyrobil alebo vlastnou prácou zhodnotil, sa pri určení výdavkov neprihliada. Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy plynúce zo splátok alebo preddavkov na budúci predaj nehnuteľnosti v zdaňovacom období po prvý raz, možno uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa obdobne, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.
(5)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e), h) a ch) sa za výdavok považuje vklad alebo nadobúdacia cena podielu. Nepeňažný vklad sa oceňuje rovnako ako nepeňažný príjem v čase vykonania vkladu (§ 3 ods. 3). Ak je vkladom nehnuteľnosť obstaraná alebo nadobudnutá v čase kratšom ako dva roky pred vložením do spoločnosti alebo družstva, považuje sa za obstarávací alebo nadobúdací výdavok cena tejto nehnuteľnosti alebo zostatková cena, ak ide o hmotný majetok už odpisovaný.
(6)
Dôchodok podľa osobitných predpisov10) sa považuje za základ dane (čiastkový základ dane) po znížení o sumu ceny obstarania rovnomerne rozdelenú na obdobie poberania dôchodku. Toto obdobie sa zistí ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života12) a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať. Dôchodky poskytované zamestnávateľom svojim zamestnancom, a to aj bývalým zamestnancom, sú príjmami podľa § 6.
(7)
Príjmy podľa odseku 1 písm. h) až i) a l) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak plynú tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.
(8)
Príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36). Ak je v cene z verejnej súťaže zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa o sumu pripadajúcu na túto odmenu základ dane zdaňovaný osobitnou sadzbou dane a táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v § 7. U daňovníkov (§ 2 ods. 2), u ktorých je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou, sa považujú prijaté ceny zo športových súťaží za príjmy uvedené v § 7. Ak príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa § 5 ods. 2.
(9)
Rovnako ako ceny z verejných súťaží sa posudzujú aj ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ide o súťažiacich vybraných usporadúvateľom súťaže. Ak v takej súťaži presiahne cena alebo úhrn cien získaných tým istým daňovníkom sumu 20 000 Sk, ide o príjem, ktorý tvorí základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 ods. 2. Príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov sa považujú za príjmy uvedené v § 6.
§ 11
Výpočet príjmu spoluvlastníka
Príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú medzi daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov.
§ 12
Výpočet príjmu účastníka združenia, ktoré nie je právnickou osobou
(1)
Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) na základe písomnej zmluvy o združení12b) a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozdeľujú medzi daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. Výdavky sa musia rozdeliť medzi účastníkov združenia v rovnakom pomere ako príjmy.
(2)
Príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7) dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú na tieto vypomáhajúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20 %. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou dochádzkou ani v kalendárnom roku, v ktorom ju ukončia, a na deti a manželku (manžela), pokiaľ sa uplatňujú ako vyživované osoby (§ 15).
§ 13
Výpočet základu dane spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti
(1)
Verejná obchodná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok (§ 23 až 33) rovnako ako daňovník. Podľa podielov určených spoločenskou zmluvou sa rozdeľuje tento základ dane na jednotlivých spoločníkov, u ktorých tvorí základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 ods. 2, ak je spoločník fyzickou osobou, alebo sa zahŕňajú do základu dane podľa § 23, ak je spoločník právnickou osobou. Strata verejnej obchodnej spoločnosti (§ 34) sa rozdeľuje rovnako ako základ dane.
(2)
Základ dane verejnej obchodnej spoločnosti sa neznižuje o dary podľa § 20 ods. 4. Dary sa posudzujú ako dary poskytnuté jednotlivými spoločníkmi podľa § 15 ods. 8 a na jednotlivých spoločníkov sa rozdeľujú rovnako ako základ dane zistený za verejnú obchodnú spoločnosť.
(3)
Komanditná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok (§ 23). Od takto zisteného základu dane sa odpočítajú podiely pripadajúce na jednotlivých komplementárov podľa spoločenskej zmluvy a u nich tvoria základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 5 ods. 2, ak sú komplementári fyzickými osobami, alebo základ dane podľa § 23, ak sú komplementári právnickými osobami. Zostávajúci základ dane je základom dane komanditnej spoločnosti. Strata komanditnej spoločnosti sa rozdeľuje rovnako ako základ dane.
(4)
Dary poskytované komanditnou spoločnosťou (§ 20 ods. 4) sa rozdeľujú na komplementárov a komanditnú spoločnosť v rovnakom pomere, ako sa rozdeľuje medzi nimi základ dane zistený za spoločnosť ako celok. Pomerná časť darov pripadajúca na komplementárov sa posudzuje ako dary poskytnuté jednotlivými komplementármi.
§ 14
Výpočet dane z príjmov dosiahnutých za viac zdaňovacích období
(1)
Príjmy uvedené v odseku 2, ktoré sú výsledkom niekoľkoročnej činnosti daňovníka alebo plynú z využitia veci a práv naraz za viac rokov, možno rozdeliť rovnomerne na zdaňovacie obdobie, v ktorom sa dosiahli, a na zdaňovacie obdobie predchádzajúce, najviac však na tri pomerné časti. Príjmy z lesného hospodárstva dosiahnuté ťažbou dreva možno rozdeliť najviac na desať pomerných častí. Na výdavky vzťahujúce sa na tieto príjmy, ktoré sa už uplatnili pri zdanení príjmov v minulých zdaňovacích obdobiach, sa neprihliadne. Jedna pomerná časť sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období dosiahnutia príjmu a zistí sa percento dane zo základu dane. Týmto percentom sa vypočíta daň zo zostávajúcej časti, prípadne zostávajúcich častí príjmu dosiahnutého za viac zdaňovacích období.
(2)
Výpočet dane podľa odseku 1 sa použije iba na príjmy:
a)
z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva6) [§ 7 ods. 1 písm. a)],
b)
uvedené v § 7 ods. 2 písm. a)8) a z činnosti reštaurátorov kultúrnych pamiatok a zbierkových predmetov.
§ 15
Nezdaniteľná časť základu dane
(1)
Základ dane sa zníži o sumy:
a)
21 000 Sk ročne na daňovníka;
b)
9000 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce v spoločnej domácnosti s daňovníkom, najviac však na štyri deti; prechodný pobyt dieťaťa mimo spoločnej domácnosti nemá vplyv na uplatnenie zníženia;
c)
12 000 Sk ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v spoločnej domácnosti, pokiaľ nemá vlastné príjmy presahujúce 21 000 Sk ročne. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, podpora pri narodení dieťaťa, príplatok k prídavkom na deti a k výchovnému k dôchodku, rodičovský príspevok, prídavky na deti, výchovné k dôchodku a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie;
d)
6000 Sk ročne, ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok;
e)
12 000 Sk ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok pre priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidným, alebo jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov než z dôvodu jeho invalidity; ak je daňovník držiteľom preukážky ZŤP-S (zvlášt ťažko poškodený so sprievodcom), zvyšuje sa suma na 36 000 Sk ročne, a to aj keď nepoberá invalidný dôchodok. Sumy podľa písmen d) a e) možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný, invalidný i čiastočný invalidný dôchodok.
(2)
O sumu podľa odseku 1 písm. a) neznižuje základ dane daňovník, u ktorého starobný dôchodok z Fondu dôchodkového poistenia je viac ako 21 000 Sk ročne. Ak neprevyšuje 21 000 Sk ročne, prizná sa suma podľa odseku 1 písm. a) len vo výške zníženej o vyplatené sumy starobného dôchodku. Na prídavky na deti a na výchovné sa neprihliada. Podľa tohto odseku sa nepostupuje u daňovníkov, ktorí na začiatku zdaňovacieho obdobia nie sú požívateľmi starobného dôchodku a tento dôchodok im nebol priznaný ani spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia.
(3)
U daňovníka uvedeného v § 2 ods. 3 sa základ dane neznižuje o sumy uvedené v odseku 1 písm. b) až e).
(4)
Za vyživované dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa druhého z manželov a vnuk, ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplatniť) sa považuje:
a)
maloleté dieťa,
b)
plnoleté dieťa až do dovŕšenia veku 26 rokov, ak nepoberá invalidný dôchodok a
1.
sústavne sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom, alebo
2.
nemôže sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu, alebo
3.
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok.
(5)
Ak dieťa uvedené v odseku 4 písm. b) uzavrie manželstvo a žije v spoločnej domácnosti s manželom, môže uplatniť manžel zníženie za podmienok uvedených v odseku 1 písm. c). Ak manžel nemá príjmy, z ktorých by mohol zníženie uplatniť, môže uplatniť zníženie podľa odseku 1 písm. b) rodič dieťaťa alebo daňovník, u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti.12c)
(6)
Ak v rámci jednej spoločnej domácnosti vyživujú dieťa (deti) viacerí daňovníci (napr. manželia), môže ho (ich) na účely dane uplatniť len jeden z nich. Pri použití odseku 7 môže uplatniť dieťa (deti) po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov.
(7)
Daňovník, u ktorého podmienky rozhodné pre zníženie základu dane podľa odseku 1 písm. b) až e) trvajú len niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, zníži základ dane len o sumu vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky. Dieťa uplatní daňovník už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.
(8)
Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytnutých obciam a právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže, na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, telovýchovné a športové účely, pokiaľ úhrnná hodnota darov v zdaňovacom období je aspoň 2 % zo základu dane alebo 1 000 Sk. V úhrne možno odpočítať najviac 10 % zo základu dane.
§ 16
Sadzba dane
(1)
Daň zo základu dane zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane (§ 15) zaokrúhleného na celé stovky Sk dole je:
nad Kčs do Kčs 15%
- 60 000 zo základu presahujúceho
60 000 120 000 9 000 Kčs -“- 60 000 Kčs + 20 %
120 000 180 000 21 000 -“- 120 000 Kčs Kčs + 25 %
180 000 540 000 36 000 -“- 180 000 Kčs Kčs + 32 %
540 000 1 080 000 151 200 -“- 540 000 Kčs Kčs + 40 %
1 080 000 a viac 367 200 -“- 1 080 000 Kčs. Kčs + 42 %
(2)
Ak základ dane znížený o nezdaniteľnú časť základu dane presiahne sumu 1 080 000 Sk, zvyšuje sa vypočítaná daň podľa odseku 1
nad Sk do Sk
367 200 1 274 400 o 5 %
1 274 400 3 996 000 o 10 %
3 996 000 8 985 600 o 20 %
8 985 600 a viac o 30 %
DRUHÁ ČASŤ
DAŇ Z PRÍJMOV PRÁVNICKÝCH OSÔB
§ 17
Daňovníci dane z príjmov právnických osôb
(1)
Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú osoby, ktoré nie sú fyzickými osobami, s výnimkou právnických osôb uvedených v odseku 2 (ďalej len „daňovníci“).
(2)
Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb (ďalej len „daň“) nie sú verejné obchodné spoločnosti.
(3)
Od dane sa oslobodzuje Národná banka Slovenska.13a)
(4)
Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje tak na príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky, ako aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.
(5)
Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje iba na príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 22).
§ 18
Predmet dane
(1)
Predmetom dane sú príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania so všetkým majetkom (ďalej len „príjmy“), ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2)
Pri investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy14) sú predmetom dane všetky príjmy investičnej spoločnosti a príjmy pre podielové fondy pri určení základu dane podľa § 20 ods. 3.
(3)
Predmetom dane nie sú príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného predpisu,1) zdedením2a) alebo darovaním2b) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, prípadne majetkové práva s výnimkou z nich plynúcich príjmov a s výnimkou darov, ktoré boli poskytnuté podľa § 15 ods. 8 a § 20 ods. 4, ak sa nepoužili na ustanovené účely.
(4)
U daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,14a) sú predmetom dane príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov s výnimkou príspevkov oslobodených od dane [§ 19 písm. a)] a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).
(5)
Za daňovníkov podľa odseku 4 sa považujú najmä záujmové združenia právnických osôb, pokiaľ majú tieto združenia právnu subjektivitu, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, nadácie, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, doplnkové dôchodkové poisťovne,5f) Fond zdravotného poistenia, Fond nemocenského poistenia, Fond dôchodkového poistenia a Fond zamestnanosti.
(6)
Pri Fonde národného majetku15) sú predmetom dane iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36).
§ 19
Oslobodenie od dane
Od dane sú oslobodené:
a)
členské príspevky prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesnými komorami s nepovinným členstvom, občianskymi združeniami včítane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami;
b)
príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 4 plynúce z činnosti, za účelom ktorej daňovník vznikol, vrátane príjmov, ktoré s touto činnosťou súvisia, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči iným osobám a ak príjmy z tejto činnosti sú úmerné vynaloženým nákladom v porovnaní k príjmom a k nákladom vynaloženým inými osobami, príjmy prijaté od subjektov so sídlom alebo trvalým pobytom mimo územia Slovenskej republiky za ich vlastné reklamy, pokiaľ nie sú poskytnuté prostredníctvom stálej prevádzkarne (§ 22 ods. 2); v rozpočtových a príspevkových organizáciách aj príjmy z činnosti vymedzenej zriaďovateľom v zriaďovacej listine na plnenie jej základného účelu15a) a príjmy z prenájmu, ktoré sú zahrnuté v rozpočte a zohľadnené vo vzťahu k rozpočtu zriaďovateľa;
c)
výnosy kostolných zbierok, príjmy za cirkevné úkony a pravidelné príspevky členov pri štátom uznaných cirkvách a náboženských spoločnostiach;
d)
príjmy bytových družstiev z nájomného za družstevné byty a družstevné garáže a z úhrad za plnenia poskytované v súvislosti s ich užívaním;
e)
príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky degradovateľných látok, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, zariadení na využitie geotermálnej energie, profesnými komorami s nepovinným členstvom, a to v kalendárnom roku, v ktorom boli uvedené do prevádzky, a v nasledujúcich piatich rokoch;
f)
príjmy štátnych fondov ustanovené osobitnými predpismi16) a príjmy Fondu ochrany vkladov;16f)
g)
výnosy zo štátnych dlhopisov znejúcich na cudziu menu;4b)
h)
príjmy plynúce z odpisu záväzkov pri vyrovnaní vykonanom podľa osobitného predpisu;16a)
i)
hospodársky výsledok (zisk alebo strata) plynúci zo speňaženia konkurznej podstaty;16a)
j)
príjmy daňovníkov uvedených v § 18 ods. 4, ak ich príjmy nepresiahli za zdaňovacie obdobie 100 000 Sk, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36) a ktoré sú oslobodené od dane podľa písmena b);
k)
úroky z vkladov na devízových účtoch a na vkladných knižkách znejúcich na cudziu menu4a);
l)
rozdiel, o ktorý príjmy prevyšujú súvisiace výdavky, pokiaľ tieto príjmy plynú z výroby zariadení pre zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení na recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií na úpravu nebezpečných odpadov, ktorou sa zníži ich nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť, z prevádzky skládok alebo ich častí slúžiacich na ukladanie nebezpečných odpadov,16b) z prevádzky skládok registrovaných ako osobitne určená skládka16c) a z vykonávania sanácií starých skládok nebezpečných odpadov a z prevádzky spaľovní na spaľovanie nebezpečných odpadov;
m)
príjmy z dotácií zo štátneho rozpočtu daňovníkov, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe, lesnom a vodnom hospodárstve.
n)
výnosy z cenných papierov vydaných Národnou bankou Slovenska znejúcich na cudziu menu4h).
o)
príjmy obcí z prenájmu nebytových priestorov pri obciach do 1 000 obyvateľov s trvalým pobytom na území obce podľa stavu k 31. decembru zdaňovacieho obdobia.
p)
príjmy pripadajúce na výnos získaný z titulu zníženia záväzku pri odpustení časti kúpnej ceny Fondom národného majetku, prípadne Slovenským pozemkovým fondom pri prevode majetku štátu na iné osoby vykonávaného podľa osobitného predpisu.1)
§ 20
Základ dane
(1)
Pre určenie základu dane platia ustanovenia § 23 až 34.
(2)
U daňovníkov, u ktorých dochádza k zrušeniu likvidáciou, je základom dane hospodársky výsledok z likvidácie obchodného imania16d) za obdobie likvidácie vykázaný podľa riadne vedeného účtovníctva upravený o príjmy a výdavky podľa tohto zákona. Súčasťou tohto hospodárskeho výsledku je aj odpis opravnej položky17) k odplatne nadobudnutému majetku. Aktívna položka k odplatne nadobudnutému majetku sa odpisuje pri začatí likvidácie a pasívna položka pri skončení likvidácie s výnimkou pomernej časti opravnej položky vzťahujúcej sa na hmotný a nehmotný majetok, o ktorej hodnotu sa upravuje zostatková cena podľa § 24 ods. 2 písm. b). Ak likvidácia nie je skončená do troch rokov od vstupu daňovníka do likvidácie, ocení sa zostávajúci majetok daňovníka účtovnou hodnotou alebo podľa potreby i cenou obvyklou v zmysle § 23 ods. 6.
(3)
Pri investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy14) sa základ dane určí samostatne za investičnú spoločnosť a oddelene za jednotlivé podielové fondy.
(4)
Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane poskytnutých služieb obciam a právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže a bezpečnosť obyvateľstva, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, na telovýchovné a športové účely, ak hodnota daru je aspoň 2 000 Sk. V úhrne možno odpočítať najviac 2 % zo základu dane.
(5)
Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na štátne podniky a akciové spoločnosti, ktorých jediným zakladateľom je štát.
(6)
Od základu dane možno ďalej odpočítať
a)
výdavky poisťovní na predchádzanie škodám16e) najviac do výšky 2 % z prijatého poistného neživotného poistenia za zdaňovacie obdobie,
b)
príspevok do výšky 0,2 % z objemu vyplatených miezd platený najviac jednému združeniu právnickej osoby, vyplývajúci z členstva v tomto združení, založenému za účelom ochrany záujmov platiteľa, okrem príspevku, ktorého povinnosť úhrad vyplýva priamo zo zákona a príspevok je súčasťou výdavkov podľa § 24 ods. 2 písm. d).
(7)
Základ dane sa zaokrúhľuje na celé tisícky Sk nadol.
§ 21
Sadzba dane
Sadzba dane je 40 % zo základu dane zníženého o položky podľa § 20 ods. 4 a 6 a podľa § 34.
TRETIA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 22
Zdroj príjmov
(1)
Za príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 5 považujú:
a)
príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkárni;
b)
príjmy zo závislej činnosti, ktorá sa vykonáva na území Slovenskej republiky alebo na plavidlách plávajúcich pod česko-slovenskou štátnou vlajkou alebo na palubách česko-slovenských lietadiel;
c)
príjmy z obchodného, technického alebo iného poradenstva, služieb, riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a obdobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky;
d)
príjmy z úhrad od právnických alebo fyzických osôb so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a od stálych prevádzkarní daňovníkov so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí, ktorými sú najmä:
1.
odplaty za poskytnutie a použitie výkonu práva z priemyselného vlastníctva a z počítačových programov (softver), za použitie návrhov alebo modelov, plánov, za poskytnutie výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov,
2.
odplaty za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu,
3.
príjmy z nezávislej činnosti prednášajúceho, umelca, architekta, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb, vykonávanej alebo zhodnocovacej na území Slovenskej republiky,
4.
podiely na zisku, vyrovnacie podiely, podiely na likvidačnom zostatku obchodných spoločností a družstiev a iné príjmy z kapitálového majetku,
5.
časť zisku po zdanení vyplácaná tichému spoločníkovi,
6.
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, z vkladov a z cenných papierov,
7.
príjmy z nájomného týkajúceho sa veci umiestnenej na území Slovenskej republiky,
8.
odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
9.
podiely spoločníkov verejných obchodných spoločností a podiely komplementárov komanditných spoločností.
(2)
Stálou prevádzkárňou sa na účely tohto zákona rozumie zariadenie na výkon činností daňovníkov so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí umiestnené na území Slovenskej republiky, a to najmä stavenisko, dielne, kancelárie, zariadenia na ťažbu prírodných zdrojov, odbytisko (miesto predaja) alebo prenajaté nehnuteľnosti“ a v druhej vete sa za slovo „opráv“ vkladajú čiarka a slová „poskytovania činností a služieb uvedených v odseku 1 písm. c) zamestnancami daňovníka alebo osobami pre neho pracujúcimi. Stavenisko, stavebné a montážne práce včítane opráv sa považujú za stálu prevádzkáreň len vtedy, ak ich trvanie presiahne (bez ohľadu na zdaňovacie obdobie) šesť mesiacov. Do doby trvania stálej prevádzkárne sa započítavajú kalendárne dni, pokiaľ nedôjde k ich prerušeniu na dobu dlhšiu ako dvanásť kalendárnych mesiacov nasledujúcich po sebe.
(3)
Príjmom podľa odseku 1 sa rozumie aj nepeňažné plnenie prijaté daňovníkom, ako aj rozdiel zistený medzi dohodnutou cenou a cenou obvyklou na trhu (§ 23 ods. 7) a ďalej úroky, ktoré nemožno uznať za výdavok (náklad) podľa § 25 písm. w).
§ 23
Základ dane
(1)
Základom dane je rozdiel medzi príjmami, s výnimkou príjmov oslobodených od dane, a výdavkami (nákladmi) vynaloženými na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období, upravený podľa odsekov 2 až 4.
(2)
Základom dane u daňovníkov, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva,17) je hospodársky výsledok (zisk alebo strata) a u daňovníkov, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva,17) rozdiel medzi príjmami a výdavkami.
(3)
Hospodársky výsledok alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 2 sa upraví o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do výdavkov (nákladov) alebo sú do nich zahrnuté v nesprávnej výške, a o všetky sumy neoprávnene skracujúce príjmy. Pokiaľ rozsah niektorých druhov výdavkov (nákladov) je obmedzený alebo limitovaný týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,18) možno ich pre určenie základu dane zahrnúť do výdavkov (nákladov) maximálne v určenej a preukázateľnej výške.
(4)
Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú:
a)
príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36),
b)
zisk (strata) z predaja dlhopisov,
c)
príjmy z nákupu vlastných akcií pod menovitú hodnotu pri následnom znížení základného imania,
d)
sumy, ktoré už boli u toho istého daňovníka zdanené podľa tohto zákona,
e)
daň z pridanej hodnoty, ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatní ako nárok na odpočet v prípade registrácie podľa osobitného predpisu,18a) ktorá sa vzťahuje na hmotný a nehmotný majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob.
f)
pri banke nezaplatené úroky (penále, pokuty) z omeškania dohodnuté v úverovej zmluve.
g)
u revitalizovaného podniku odpis záväzku z úverov voči banke.
(5)
Pri komanditných spoločnostiach sa základ dane podľa predchádzajúcich odsekov ďalej znižuje o sumu pripadajúcu komplementárom.
(6)
Za príjmy sa považuje tak peňažné, ako aj nepeňažné plnenie ocenené cenami obvyklými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, príp. miery opotrebenia predmetného plnenia (ďalej len „ceny obvyklé na trhu“), s výnimkou naturálnej spotreby vlastnej výroby a služieb.
(7)
Ak sa líšia dohodnuté ceny medzi ekonomicky alebo personálne prepojenými osobami od cien, ktoré boli dohodnuté medzi nezávislými osobami v bežných obchodných vzťahoch za rovnakých alebo podobných podmienok, a ak tento rozdiel nie je uspokojivo doložený, správca dane upraví o zistený rozdiel základ dane. Ekonomicky alebo personálne prepojenými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú
a)
fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú priamo alebo nepriamo na vedení, kontrole alebo imaní druhej osoby, alebo
b)
tie isté právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré sa priamo alebo nepriamo zúčastňujú na vedení, kontrole alebo na imaní vzájomne alebo tretej osoby, alebo
c)
blízke osoby.19)
Účasťou na vedení, kontrole alebo imaní sa na účely tohto zákona rozumie vlastníctvo viac ako 25 % podielu na základnom imaní alebo viac ako 25 % podielu s hlasovacím právom. Spôsob zisťovania rozdielu medzi cenou dohodnutou medzi osobami uvedenými v písmenách a) až c) a cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami v bežných obchodných vzťahoch ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
(8)
U daňovníkov, u ktorých dochádza ku skončeniu podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7), k zrušeniu likvidáciou alebo k zrušeniu bez likvidácie, sa základ dane podľa predchádzajúcich odsekov za zdaňovacie obdobie predchádzajúce dňu začatia likvidácie alebo zrušenia upraví:
a)
ak účtujú v sústave podvojného účtovníctva: o zostatky vytvorených rezerv, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období,
b)
ak účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva: o výšku záväzkov a pohľadávok, o cenu nespotrebovaných zásob, o zostatky vytvorených rezerv, o sumy časovo rozlíšeného nájomného podľa § 24 ods. 2 písm. h), a to o sumy príjmov a výdavkov, ktoré hospodársky patria do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia podľa odseku 13. U fyzických osôb sa do základu dane zahrnie pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby odpredané, cenu nespotrebovaných zásob zahrnutých do základu dane.
(9)
Pre zistenie základu dane sa vychádza z účtovníctva vedeného podľa osobitného predpisu,17) pokiaľ osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ nedochádza ku kráteniu daňovej povinnosti iným spôsobom.
(10)
Pri stálej prevádzkárni (§ 22 ods. 2) daňovníka so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí (§ 2 ods. 3 a § 17 ods. 5) nemôže byť základ dane nižší, než aký by dosiahol z tej istej alebo podobnej činnosti daňovník so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Na jeho určenie možno použiť pomer zisku k nákladom alebo k hrubým príjmom u porovnateľných daňovníkov alebo pri činnostiach, porovnateľnú výšku obchodného rozpätia (províziu) a iné porovnateľné údaje.
(11)
Základom dane je aj daň z pridanej hodnoty, pri ktorej platiteľ dane uplatní nárok na odpočet v prípade zaregistrovania podľa osobitného predpisu,18a) okrem dane, ktorá sa podľa § 23 ods. 4 písm. e) nezahŕňa do základu dane.
(12)
Príjmom zahŕňaným do základu dane u daňovníkov dane z príjmov právnických osôb (§ 17) sú aj úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách a úroky z peňažných prostriedkov na vkladových účtoch okrem daňovníkov, ktorým sa daň z týchto príjmov vyberá osobitnou sadzbou dane (§ 36), pokiaľ nejde o preddavkovo vybranú daň z vkladných knižiek a z vkladových listov znejúcich na doručiteľa.
(13)
Príjmy plynúce daňovníkom účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva v čase 15 dní pred začiatkom alebo 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, ku ktorému hospodársky patria, sa považujú za príjmy plynúce v tomto zdaňovacom období. Ak ide o príjmy, ktoré možno zaradiť tak do uplynulého zdaňovacieho obdobia, ako aj do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, považujú sa za príjmy toho zdaňovacieho obdobia, ku ktorému ich daňovník priradí. Pri posudzovaní výdavkov sa postupuje obdobne.
(14)
Banka zahŕňa do základu dane úroky (penále, pokuty) z omeškania dohodnuté v úverovej zmluve v zdaňovacom období, v ktorom ich prijala.
§ 24
Výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov
(1)
Výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov sa pre zistenie základu dane odpočítajú vo výške preukázanej daňovníkom a vo výške ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.18)
(2)
Výdavkami (nákladmi) podľa odseku 1 sú tiež
a)
odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 26 až 33);
b)
zostatková cena (§ 29 ods. 2) hmotného majetku a nehmotného majetku upravená o pomernú časť zostatkovej hodnoty opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku,17) a to len do výšky príjmov z jeho predaja alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu dane, s výnimkou uvedenou v písmene c);
c)
zostatková cena (§ 29 ods. 2) pestovateľských celkov trvalých porastov a zvierat podľa prílohy tohto zákona pri ich vyradení;
d)
príspevky právnickým osobám, pokiaľ táto povinnosť vyplýva zo zákona;
e)
poistné uhrádzané daňovníkom, pokiaľ súvisí s príjmom, ktorý je predmetom dane;
f)
poistné zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a príspevok do Fondu zamestnanosti hradené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov tejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za komplementárov a poistné hradené zamestnávateľom podľa osobitných predpisov5d) a výdavky na sociálne dávky poskytované namiesto dávok povinného poistenia;
g)
výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov;20)
h)
nájomné vrátane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na deň platby;
ch)
zaplatená daň z nehnuteľností, cestná daň, ako aj ďalšie dane, s výnimkou uvedenou v § 25, a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani, daň z pridanej hodnoty, ktorá súvisí s výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu:
1.
ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu18a) s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a na nehmotný majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň z pridanej hodnoty je daňovník povinný zvýšiť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob,
2.
ak na jej odpočet platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok alebo uplatňuje nárok na odpočet dane koeficientom podľa osobitného predpisu18a) s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň je daňovník povinný zvýšiť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob;
i)
rezervy, ktorých spôsob tvorby a výšku na daňové účely ustanovuje osobitný zákon;
j)
výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na:
1.
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
2.
prevádzku závodných zdravotníckych zariadení a starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,21)
3.
prevádzku stredných odborných učilíšť a vzdelávacích zariadení, pokiaľ ich nie je povinný uhrádzať príslušný orgán štátnej správy, alebo výdavky na výchovu žiakov, vzdelávanie a rekvalifikáciu pracovníkov zabezpečovanú inými subjektmi,
4.
príspevky na stravovanie zabezpečované prostredníctvom iných subjektov a poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom21b) maximálne do výšky 55 % ceny jedného hlavného jedla v priebehu jednej pracovnej zmeny, najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.21c) Ak sa stravovanie poskytuje vo vlastnom zariadení prostredníctvom iných subjektov, zahrnie sa do výdavkov suma rovnajúca sa najviac 55 % úhrnu cien hlavných jedál. Ak sa stravovanie poskytuje vo vlastnom zariadení, zahrnú sa do výdavkov náklady do výšky 55 % z úhrnu zúčtovaných nákladov vynaložených a spojených so stravovaním;
5.
mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi;21a)
k)
výdavky (náklady) na pracovné cesty, a to do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov,5) pritom
1.
na ubytovanie, dopravu hromadnými dopravnými prostriedkami a na nevyhnutné výdavky spojené s pracovnou cestou v preukázanej výške,
2.
na dopravu motorovým vozidlom zahrnutým v majetku daňovníka alebo v prenájme vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky; v prípade, ak daňovníkovi vzniknú preukázateľne vyššie výdavky, môže správca dane v odôvodnených prípadoch povoliť iný spôsob ich uplatňovania,
3.
na dopravu motorovým vozidlom daňovníka nezahrnutom do majetku daňovníka s výnimkou prenájmu vo výške sadzby základnej náhrady a náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky; pri nákladných automobiloch a autobusoch sa použije sadzba základnej náhrady pre osobné cestné motorové vozidlá zvýšená na dvojnásobok,
4.
stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným predpisom,5)
5.
stravné pri tuzemských pracovných cestách, a to iba pre zamestnancov podľa § 6;
l)
škody vzniknuté v dôsledku živelných pohrôm,
m)
výdavky (náklady) civilnej obrany spojené s prípravou na sebaochranu a vzájomnú pomoc a so starostlivosťou o prostriedky individuálnej ochrany,
n)
výdavky (náklady) na zabezpečenie požiarnej ochrany,23)
o)
výdavky (náklady) spojené s uchovaním výrobných schopností pre zabezpečenie obranyschopnosti štátu,24)
p)
zostatková cena (§ 29 ods. 2) hmotného majetku, ktorý je daňovník povinný odovzdať podľa osobitných predpisov,24a) znížená o prijaté dotácie na jeho obstaranie,
r)
výdavky (náklady), na ktorých úhradu je daňovník povinný podľa osobitných zákonov,24b)
s)
úhrn cien nadobudnutých cenných papierov za zdaňovacie obdobie v prípade ich predaja,
t)
u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva hodnota pohľadávok do výšky príjmu z ich predaja,
u)
vyplatené výhry u daňovníkov, ktorým plynú príjmy z prevádzkovania lotérií a iných podobných hier podľa osobitného predpisu,24c)
v)
výdavok (náklad) spojený s nadobudnutím hmotného majetku vylúčeného z odpisovania v § 27 písm. b) až h) a písm. i) a pozemkov v prípade ich predaja,
w)
výdavky na reklamu súvisiacu s inzerciou činnosti formou novinovej inzercie, zverejňovania plagátov, reklamných nápisov, transparentov, televíznych šotov a rozhlasovej inzercie, ocenených maximálne v obvyklých cenách, náklady súvisiace s propagáciou a vystavovaním exponátov na výstavách, trhoch a veľtrhoch a priame výdavky súvisiace so zhotovením reklám vo vlastnej réžii. Ostatné náklady na reklamu výrobkov, služieb alebo inej činnosti daňovníka je možné zahrnúť do výdavkov najviac vo výške 1 % zo základu dane,
x)
príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov podľa osobitného predpisu5f) do výšky 3% úhrnu vyplatených miezd poistencov.
y)
u banky náklady na odpis pohľadávky z úverov voči revitalizovanému podniku.
(3)
U daňovníkov, u ktorých zdaneniu podliehajú iba príjmy z podnikateľskej alebo inak vymedzenej činnosti, sa ako výdavky (náklady) uznávajú iba výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktoré sú predmetom dane.
(4)
Nájomné pri dojednaní práva kúpy najatej veci sa uznáva do výdavkov (nákladov) za podmienky, že
a)
doba nájmu prenajímanej veci je dlhšia ako 20 % určenej doby odpisovania uvedenej v § 30, najmenej však 3 roky, s výnimkou nehnuteľností, pri ktorých môže doba nájmu trvať najmenej 8 rokov, a
b)
kúpna cena najatej veci nie je vyššia než zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona.
(5)
Ak sa predáva najatá vec, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy po jej ukončení nájomcovi, v ostatných prípadoch, než je uvedené v odseku 4, uznáva sa nájomné do výdavkov (nákladov) iba za podmienky, že kúpna cena nebude nižšia než zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona.
§ 25
Za výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na daňové účely nemožno uznať najmä:
a)
výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 26) a pozemkov včítane splátok a úrokov z úverov spojených s ich obstaraním, ak sú súčasťou ich vstupnej ceny,
b)
výdavky na zvýšenie základného imania včítane splácania pôžičiek,
c)
výdavky na nákup cenných papierov, s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. s),
d)
odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,
e)
vyplácané podiely na zisku,
f)
platené penále a pokuty s výnimkou zmluvných pokút a prirážok k poistnému platenému do Fondu zdravotného poistenia, Fondu nemocenského poistenia a Fondu dôchodkového poistenia a z príspevku do Fondu zamestnanosti. Pri zmluvných pokutách sa na daňové účely použijú ceny obvyklé na trhu (§ 23 ods. 7). Úroky z omeškania platené dlžníkom za včasné neplnenie peňažného záväzku alebo jeho časti v určenom termíne je však možné zahrnúť do výdavkov vo výške, ktorá nie je viac ako 1 % nad obvyklú úrokovú sadzbu poskytovanú bankami v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.
g)
prirážky k základným sadzbám poplatkov za znečisťovanie ovzdušia25) a za ukladanie odpadov,25)
h)
prirážky k základným odplatám za vypúšťanie odpadových vôd,26)
i)
výdavky (náklady) vynaložené na príjmy oslobodené od dane alebo nezahŕňané do základu dane,
j)
výdavky nad limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,21) a22)
k)
výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 24 ods. 2 písm. j),
l)
tvorbu rezervných a ostatných účelových fondov, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak,
m)
vklad do základného imania a nákup podielov na základnom imaní spoločnosti alebo družstva,
n)
manká a škody presahujúce prijaté náhrady s výnimkou uvedenou v § 24,
o)
zostatkovú cenu trvale vyradeného hmotného majetku a nehmotného majetku s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. b) a c),
p)
technické zhodnotenie (§ 33),
r)
dane zaplatené za iného daňovníka,
s)
dedičskú, darovaciu daň, daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb,
t)
výdavky na reprezentáciu okrem propagačných predmetov, ktorých hodnota nepresiahne 100 Sk za jeden kus a za zdaňovacie obdobie ich úhrnná hodnota nepresiahne 200 000 Sk, najviac však 0,1 % zo základu dane,
u)
výdavky na osobnú potrebu daňovníka,
v)
tvorbu opravných položiek na ťarchu nákladov,17)
w)
úroky platené z úverov a pôžičiek poskytnutých subjektmi, ktoré sa zúčastňujú priamo alebo nepriamo na vedení, kontrole či majetku príjemcu úveru alebo pôžičky, a to vo výške úrokov zo sumy, o ktorú úhrn pôžičiek a úverov takto poskytnutých presahuje v priebehu zdaňovacieho obdobia štvornásobok výšky vlastného majetku a pri bankových úveroch spoločnosti šesťnásobok vlastného majetku. Účasťou na kontrole alebo majetku sa rozumie vlastníctvo viac než 25 % podielu na základnom imaní alebo podielu s hlasovacím právom; štátne podniky, obchodné spoločnosti, ktorých jediným spoločníkom alebo akcionárom je Slovenská republika, investičné fondy a investičné spoločnosti však môžu do výdavkov zahrnúť tieto reklamné výdavky najviac do výšky 3 % základu dane.
x)
výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy presahujúcej nominálnu hodnotu akcií pri následnom znížení základného imania,
y)
hodnota zvýšenia vkladu spoločníka (akcionára) obchodnej spoločnosti pri zvýšení základného imania spoločnosti,
z)
daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 24 ods. 2 písm. ch).
Odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku
§ 26
(1)
Odpisy sa ustanovia na účely tohto zákona podľa § 30, § 31 alebo § 32 z hmotného majetku, s výnimkou uvedenou v § 27, a nehmotného majetku.
(2)
Hmotným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory predmetov, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena (§ 29 ods. 1) je vyššia ako 10 000 Kčs a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok, budovy a stavby s výnimkou prevádzkových banských diel, pestovateľské celky trvalých porastov27) s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky, základné stádo,17) ťažné zvieratá, plemenné a dostihové kone a iný majetok.
(3)
Iným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú technické zhodnotenie, výdavky na otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk a technické rekultivácie, pokiaľ nezvyšujú vstupnú a zostatkovú cenu hmotného majetku.
(4)
Nehmotným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú predmety z práv priemyselného vlastníctva, projekty a programové vybavenie a iné poskytované technické alebo iné hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 20 000 Kčs a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou za účelom obchodovania s nimi, a ďalej zriaďovacie výdavky vyššie ako 20 000 Sk.17)
(5)
Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie zahŕňanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka k 31. decembru bežného roka, ktorý sa vzťahuje na zabezpečenie zdaniteľného príjmu vrátane majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky majetku v používaní, do výdavkov (nákladov) na zabezpečenie tohto príjmu. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez vykonania likvidácie môže pri majetku evidovanom k 31. decembru bežného roka uplatniť odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie. Pri vyradení hmotného majetku v dôsledku predaja pred 31. decembrom bežného roka, evidovaného v majetku daňovníka k 1. januáru bežného roka, je možné uplatniť odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie s výnimkou daňovníkov postupujúcich podľa § 30 ods. 4. Obdobne je možné postupovať i v prípadoch, keď dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k prevodu majetku štátu podľa osobitných predpisov,27a) k zrušeniu bez likvidácie a k vstupu do likvidácie.
(6)
Odpisy hmotného a nehmotného majetku nie je daňovník povinný uplatniť vo výdavkoch (nákladoch) s výnimkou štátnych podnikov a akciových spoločností, ktorých jediným zakladateľom je štát.
§ 27
Hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania:
a)
zásoby,
b)
pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu,
c)
hydromeliorácie do dvoch rokov po ich dokončení,
d)
ochranné hrádze a úpravy bystrín a lesnícko-technické meliorácie,
e)
umelecké diela,28) ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov, predmety múzejnej a galerijnej hodnoty, prípadne ich súbory v múzeách a pamiatkových objektoch, stále výstavné súbory a knižničné zbierky knižníc jednotnej sústavy, prípadne iné zbierky,
f)
hnuteľné a nehnuteľné kultúrne pamiatky a ich súbory, ktoré spravidla nejde oceniť podľa platných právnych predpisov,
g)
povrchové a podzemné vody, lesy, ložiská nerastných surovín a nerasty, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel,
h)
hmotný majetok prevzatý bezodplatne podľa osobitných predpisov,24a)
ch)
bezodplatne prevedený majetok podľa zmluvy o prenájme veci s právom kúpy najatej veci, ak výdavky (náklady) súvisiace s jeho nadobudnutím neprevýšia 10 000 Sk,
i)
nehmotný majetok vložený spoločníkom obchodnej spoločnosti alebo členom družstva do základného majetku, ak bol nadobudnutý bezodplatne (napr. obchodná značka, know-how a pod.).
§ 28
(1)
Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo alebo právo správy majetku štátu (ďalej len „vlastník“) s výnimkou uvedenou v odsekoch 2 až 4.
(2)
Prenajatý hmotný majetok a nehmotný majetok môže nájomca odpisovať na základe písomnej zmluvy s vlastníkom po dobu trvania nájomnej zmluvy len po celé zdaňovacie obdobie ako celok. Rovnako sa postupuje, ak predmetom nájomnej zmluvy je súbor zahŕňajúci hnuteľné aj nehnuteľné veci.
(3)
Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže na základe písomnej zmluvy odpisovať nájomca, pokiaľ nie je vstupná cena u vlastníka hmotného majetku zvýšená o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok a zatriedi technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zatriedený prenajatý hmotný majetok.
(4)
Hmotný majetok a nehmotný majetok v spoluvlastníctve, ktorý nájomca neodpisuje podľa odseku 2, odpisuje na základe písomnej zmluvy jeden zo spoluvlastníkov zo vstupnej ceny tohto majetku ako celku alebo spoluvlastníci tak, že vstupná cena odpisovanej časti sa určí pomerne zo vstupnej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku ako celku podľa vlastníckych práv.
(5)
Pri odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov.
§ 29
(1)
Vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku sa rozumie:
a)
obstarávacia cena,29) ak sa obstaral odplatne, s výnimkou majetku nadobudnutého podľa zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov;
b)
vlastné náklady,29) ak sa obstaral alebo vyrobil vo vlastnej réžii;
c)
reprodukčná obstarávacia cena,29) zistená podľa osobitných predpisov alebo súdnym znalcom, v ostatných prípadoch.
Súčasťou vstupnej ceny podľa písmen a) až c) je i technické zhodnotenie vykonané v prvom roku odpisovania.
(2)
Za zostatkovú cenu sa na účely tohto zákona považuje rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a nehmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu [§ 24 ods. 2 písm. a)].
(3)
Pokiaľ technické zhodnotenie samostatne neodpisuje nájomca, zvyšuje technické zhodnotenie, vstupnú cenu s výnimkou uvedenou v odseku 1 (ďalej len „zvýšená vstupná cena“) a zároveň zostatkovú cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“) príslušného majetku.
(4)
Súčasťou vstupnej ceny je aj daň z pridanej hodnoty, a to, ak ide o:
a)
daňovníkov, ktorí nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty,
b)
platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí nemajú nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, a platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí uplatňujú nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty koeficientom podľa osobitného predpisu.18a)
(5)
Súčasťou vstupnej ceny nie je daň darovacia, daň dedičská, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností.
§ 30
(1)
V prvom roku odpisovania zaradí daňovník do odpisových skupín uvedených v prílohe, ktorá je súčasťou tohto zákona, hmotný majetok a nehmotný majetok zatriedený podľa Klasifikácie produkcie.29c). Doba odpisovania je:
Odpisová skupina Doba odpisovania
1 4 roky
2 8 rokov
3 15 rokov
4 30 rokov
5 40 rokov
Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy zákona a jeho doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov s výnimkou uvedenou v odsekoch 5 a 6, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2.
(2)
Daňovník vykonáva rovnomerné (§ 31) alebo zrýchlené odpisovanie (§ 32). Spôsob odpisovania určí pre každý novoobstaraný hmotný majetok a nehmotný majetok vlastník a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania. Právny nástupca daňovníka pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom.
(3)
Hmotný majetok a nehmotný majetok sa odpisuje najviac do vstupnej ceny alebo do zvýšenej vstupnej ceny.
(4)
Prenajaté veci na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci možno s výnimkou nehnuteľností odpísať až do výšky 90 % vstupnej ceny rovnomerne po dobu trvania prenájmu za predpokladu, že doba prenájmu trvá minimálne 40 % doby odpisovania ustanovenej v odseku 1, najmenej však tri roky. Pri predĺžení doby prenájmu nad 40 % doby odpisovania možno odpísať za každé 1 % doby odpisovania ďalšie 1 % vstupnej ceny nad 90 % až do 100 % vstupnej ceny. Pri určení spôsobu odpisovania sa nepoužijú ustanovenia § 31 a 32, ale výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý mesiac doby prenájmu.
(5)
Pri odpisovaní kúpnej ceny hmotného majetku nadobudnutého na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci pri prevzatí do vlastníctva nájomcom určenej podľa § 24 ods. 4 písm. b) odpisuje vlastník sumu rovnajúcu sa kúpnej cene počas obdobia, ktoré vyplýva a pripadá na odpis prenajímanej veci, vypočítanej podľa § 31. Obdobný postup odpisovania je i pri odpisovaní zaplateného preddavku na budúcu kúpu prenajímanej veci (akontácia).
(6)
Ročný odpis otvárok nových lomov, pieskovní, hlinísk a technickej rekultivácie, ak nie sú súčasťou hmotného majetku, do ktorého vstupnej ceny sú zahrnuté, dočasných stavieb29b) a banských diel sa určí ako podiel vstupnej ceny a určenej doby trvania.
(7)
Pri formách, modeloch a šablónach (odbor 411 8, 416, 535 4) sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti alebo určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov.
§ 31
(1)
Pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú tieto ročné odpisové sadzby:
Ročná odpisová sadzba
Odpisová
skupina
v prvom
roku
odpisovania
v ďalších
rokoch
odpisovania
pre zvýšenú
vstupnú
cenu
1
2
3
4
5
14,2
6,2
3,4
1,4
1,5
28,6
13,4
6,9
3,4
2,5
25,0
12,5
6,7
3,4
2,5
(2)
Pri rovnomernom odpisovaní sa určia odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku za dané zdaňovacie obdobie vo výške jednej stotiny súčinu jeho vstupnej ceny a priradenej ročnej odpisovej sadzby.
(3)
Pri rovnomernom odpisovaní zo zvýšenej vstupnej ceny hmotného majetku sa určia odpisy tohto majetku za dané zdaňovacie obdobie vo výške jednej stotiny súčinu jeho zvýšenej vstupnej ceny a priradenej ročnej odpisovej sadzby platnej pre zvýšenú vstupnú cenu.
(4)
Odpisy určené podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľujú na celé koruny hore.
§ 32
(1)
Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku a nehmotného majetku sa odpisovým skupinám priraďujú tieto koeficienty pre zrýchlené odpisovanie:
Koeficient pre zrýchlené odpisovanie
Odpisová
skupina
v prvom
roku
odpisovania
v ďalších
rokoch
odpisovania
pre zvýšenú
zostatkovú
cenu
1 4 5 4
2 8 9 8
3 15 16 15
4 30 31 30
5 40 41 40
(2)
Pri zrýchlenom odpisovaní sa určia odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku:
a)
v prvom roku odpisovania ako podiel jeho vstupnej ceny a priradeného koeficientu pre zrýchlené odpisovanie platného v prvom roku odpisovania;
b)
v ďalších zdaňovacích obdobiach ako podiel dvojnásobku jeho zostatkovej ceny a rozdielu medzi priradeným koeficientom pre zrýchlené odpisovanie platným v ďalších rokoch odpisovania a počtom rokov, po ktoré sa už odpisoval.
(3)
Pri zrýchlenom odpisovaní hmotného majetku zvýšeného o jeho technické zhodnotenie sa odpisy určujú:
a)
v roku zvýšenia zostatkovej ceny ako podiel dvojnásobku tejto ceny hmotného majetku a priradeného koeficientu zrýchleného odpisovania platného pre zvýšenú zostatkovú cenu;
b)
v ďalších zdaňovacích obdobiach ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného majetku a rozdielu medzi priradeným koeficientom zrýchleného odpisovania platným pre zvýšenú zostatkovú cenu a počtom rokov, po ktoré sa odpisoval zo zvýšenej zostatkovej ceny.
(4)
Odpisy určené podľa odsekov 2 a 3 sa zaokrúhľujú na celé koruny hore.
§ 33
(1)
Technickým zhodnotením sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy,30) rekonštrukcie a modernizácie hmotného majetku.
(2)
Rekonštrukciou sa na účely tohto zákona rozumejú zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu alebo technických parametrov.
(3)
Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti majetku.
§ 34
Položky odpočitateľné od základu dane
(1)
Od základu dane možno odpočítať stratu, ktorá vznikla v predchádzajúcom zdaňovacom období, a to rovnomerne počas piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období; ak počas týchto piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období vznikne daňovníkovi ďalšia strata, nemožno ju už odpočítať od základu dane. Možnosť odpočítania straty sa nevzťahuje na štátne podniky a akciové spoločnosti s nadpolovičnou majetkovou účasťou štátu alebo Fondu národného majetku. Po prvý raz možno toto ustanovenie použiť pri strate vzniknutej za zdaňovacie obdobie roka 1993.
(2)
Od základu dane nemožno odpočítať stratu podľa odseku 1 pri podielových fondoch a investičných fondoch.14)
(3)
Pre určenie straty, ktorú možno podľa odseku 1 odpočítať, platia ustanovenia § 23 až 33. Neprihliada sa na ustanovenie § 20 ods. 4. Odpočítať možno len tú časť straty, ktorú nemožno kryť z rezervného fondu.30a)
(4)
Využitie odpočtu straty podľa odseku 1 vylučuje povolenie oslobodenia od dane.
§ 35
Úľava na dani
(1)
Daňovníkom uvedeným v § 2 a 17 sa daň znižuje o
a)
sumu 7 000 Sk za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou,31)
b)
sumu 18 000 Sk za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím.31)
(2)
U daňovníkov uvedených v § 17 zamestnávajúcich najmenej 20 zamestnancov, ak súčasne podiel pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou predstavuje viac ako 50 % priemerného prepočítaného počtu, sa znižuje sadzba dane uvedená v § 21 na polovicu.
(3)
Daňovník spĺňajúci podmienky podľa odseku 2 môže uplatniť zľavy podľa odseku 1, ak sú pre neho výhodnejšie.
(4)
Pre výpočet zľavy podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúci priemerný prepočítaný počet pracovníkov32) so zmenenou pracovnou schopnosťou a pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím v zdaňovacom období. Zľava sa zaokrúhli na celé koruny nadol.
(5)
U daňovníkov uvedených v § 17 zabezpečujúcich poľnohospodársku výrobu, u ktorých tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby vrátane ďalších činností nadväzujúcich na túto výrobu tvoria viac ako 50 % z celkových tržieb, sa znižuje sadzba dane podľa § 21 na polovicu.
§ 35a
(1)
Daňovníci uvedení v § 17 ods. 1 s výnimkou daňovníkov uvedených v odseku 5, keď prvýkrát vykážu daňovú povinnosť, môžu znížiť vykázanú daň každoročne o 75 % počas piatich po sebe bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období, ak
a)
investujú finančné prostriedky plynúce zo zdrojov v zahraničí (s výnimkou úverov a pôžičiek) v priebehu každého zdaňovacieho obdobia najmenej 200 000 000 Sk na nákup hmotného investičného majetku17) umiestneného na území Slovenskej republiky,
b)
splnia podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3.
(2)
Znížiť daň podľa odseku 1 môže daňovník vtedy, ak dosiahne zvýšenie výroby najmenej o
a)
100 000 000 Sk v prvom roku uplatňovania zníženia dane a v nasledujúcich štyroch rokoch zníženia dane dosiahne medziročný prírastok výroby najmenej 10 % alebo
b)
1 000 000 000 Sk prírastku výroby v úhrne počas piatich zdaňovacích období od začatia uplatňovania znižovania dane.
(3)
Ďalšou podmienkou na uplatnenie zníženia dane podľa odseku 1 je, že daňovník
a)
neprevedie počas piatich rokov od prvého roku začatia znižovania dane majetok nadobudnutý podľa odseku 1 na iného daňovníka,
b)
uzavrie každoročne so správcom dane zmluvu o zriadení záložného práva na zabezpečenie možnej budúcej daňovej pohľadávky vo výške uplatneného zníženia dane.
(4)
Ak daňovník nedodrží podmienky podľa odseku 2 písm. a) alebo písm. b), je povinný upraviť daňovú povinnosť o úhrnnú sumu uplatneného zníženia dane v tom zdaňovacom období, keď k porušeniu podmienok došlo, najneskôr v zdaňovacom období nasledujúcom po uplynutí piateho roku po začatí znižovania dane.
(5)
Daňovník je povinný vysporiadať daň v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom nedodržal podmienky podľa odsekov 1 až 3.
§ 36
Osobitná sadzba dane
(1)
Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky pre daňovníkov uvedených v § 2 ods. 3 a § 17 ods. 5 s výnimkou stálej prevádzkárne (§ 22 ods. 2) je
a)
25 % z príjmov uvedených v § 22 ods. 1 písm. c) a d) bod 1. až 3. a 6. s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. c) a d);
b)
25 % z nájomného s výnimkou uvedenou v písmene c);
c)
1 % z nájomného pri dojednaní práva o kúpe najatej veci.
(2)
Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky pre daňovníkov uvedených v § 2 a 17, ak nie je v odseku 1 ustanovené inak alebo ak nejde o príjmy oslobodené od dane, je:
a)
25 %
1.
z podielov na zisku tichého spoločníka,
2.
z vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti alebo členstva v družstve,
3.
z podielov na likvidačnom zostatku pri likvidácii obchodnej spoločnosti vrátane akciovej spoločnosti, ktorej jediným zakladateľom je štát, alebo družstvá.
U daňovníkov uvedených v § 17 sa základ dane tvorený príjmami uvedenými v bodoch 2 a 3 znižuje o vklad spoločníka, členský vklad alebo nadobúdaciu cenu podielu;
b)
20 % z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží (§ 10 ods. 8), z odmien členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb (§ 6 ods. 5) a z úrokov a iných výnosov z vkladov prijímaných zamestnávateľom od svojich zamestnancov (§ 8 ods. 6);
c)
15 % z príjmov uvedených v § 8 ods. 1 písm. c) a d) a v § 10 ods. 1 písm. i), z vkladov na bežných účtoch, ktoré podľa podmienok banky nie sú určené na podnikanie podľa § 8 ods. 1 písm. e) (napr. sporožírové účty) a
1.
z výnosov z akcií a dočasných listov,
2.
z výnosov z podielových listov, dlhopisov, vkladových listov a z vkladov postavených im na roveň,
3.
z podielov na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach,
4.
z podielov na zisku a obdobného plnenia z členstva v družstvách.
Podielom na zisku podľa bodov 3 a 4 sa rozumejú aj sumy použité zo zisku po zdanení na zvýšenie vkladu spoločníka alebo členského vkladu;
d)
15 % z úrokov, výhier a iných výnosov z vkladov na vkladných knižkách a z úrokov z peňažných prostriedkov na vkladových účtoch plynúcich daňovníkom uvedeným v § 18 ods. 4 a daňovníkom, ktorých vkladné knižky alebo vkladové listy sú na doručiteľa, z peňažných prostriedkov ukladaných organizáciami vykonávajúcimi poisťovaciu činnosť podľa osobitného predpisu,32a) z peňažných prostriedkov investičných spoločností a investičných fondov14) a z peňažných prostriedkov Fondu národného majetku uložených na vkladových účtoch; ak je doručiteľom a príjemcom úroku, výhry alebo výnosu právnická osoba zdaňovaná podľa § 23 ods. 12, považuje sa daň vybraná osobitnou sadzbou dane za preddavok a zostávajúca časť sa zdaní ako súčasť základu dane u daňovníka;
e)
15 % z dávok poskytovaných z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu5f) [§ 10 ods. 1 písm. l)],
f)
10 % z príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie (§ 7 ods. 6) a z príjmov podľa § 6 ods. 1 písm. e) a ods. 4;
g)
10 % z výnosov dlhopisov vydávaných obcami na financovanie komplexnej bytovej výstavby a mestskej dopravy.
(3)
Základom dane pre osobitnú sadzbu dane, ktorý tvoria príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2, je iba príjem, ak sa v tomto zákone neustanovuje inak. Základ dane a daň sa zaokrúhľujú na celé koruny nadol. V prípade devízových účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene, a to bez zaokrúhlenia.
(4)
Pokiaľ plynú výnosy z cenných papierov príjemcovi od investičných spoločností a od investičných fondov,14) je základom dane pre osobitnú sadzbu dane uvedenú v odseku 2 písm. a) vyplácaný výnos z cenných papierov znížený o príjmy prijaté investičnými spoločnosťami a investičnými fondami, z ktorých bola daň vybratá osobitnou sadzbou podľa odseku 2 písm. c).
§ 37
Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
§ 38
(1)
Na daňové účely sa používajú tieto kurzy devízového trhu vyhlásené Národnou bankou Slovenska (devízy, valuty):
a)
u daňovníkov s ponukovou povinnosťou33) kurz „nákup“ alebo „predaj“ v okamihu zúčtovania s bankou,
b)
u daňovníkov bez ponukovej povinnosti33) kurz „stred“ vyhlásený Národnou bankou Slovenska posledný kalendárny deň predchádzajúceho mesiaca.
(2)
Pri prepočte dane z príjmov z úrokov na vkladových listoch znejúcich na cudziu menu, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou podľa § 36 ods. 2 písm. c) bodu 2, sa použije kurz „stred“ vyhlásený Národnou bankou Slovenska (valuty, devízy) ku dňu pripísania úrokov v prospech daňovníka. Takto vypočítaná daň sa nezaokrúhľuje.
§ 39
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
a)
ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti k § 24 a 25,
b)
môže najneskôr pred začatím zdaňovacieho obdobia všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť výšku úroku za neplatenie daní (preddavkov na daň), ktorá nesmie presiahnuť výšku diskontnej úrokovej sadzby.
ŠTVRTÁ ČASŤ
VYBERANIE A PLATENIE DANÍ Z PRÍJMOV
Prvý oddiel
Daň z príjmov fyzických osôb
§ 40a
Vznik daňovej povinnosti
Daňová povinnosť vzniká dňom nadobudnutia právnej účinnosti oprávnenia na podnikateľskú činnosť33b) alebo dňom začatia vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo dňom poberania príjmov podliehajúcich dani.
§ 40b
Daňové priznanie
(1)
Každý, kto má ročné príjmy presahujúce 10 000 Sk, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb a ak nejde o príjmy od dane oslobodené a o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), je povinný podať v určenej lehote daňové priznanie33c) (ďalej len „priznanie“) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.
(2)
Priznanie nie je povinný podať daňovník, ktorý má príjmy len podľa § 6 a ktorý nie je povinný podať priznanie podľa odseku 3.
(3)
Ak daňovníkovi plynú príjmy zo závislej činnosti zo zahraničia, je povinný podať priznanie z týchto príjmov vtedy, ak platiteľ dane nemá v Slovenskej republike stálu prevádzkareň.
§ 40c
Zaokrúhľovanie
(1)
Daň a penále sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.
(2)
Preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.
(3)
Ostatné preddavky (§ 40d a 40n) sa zaokrúhľujú na celé stovky nahor.
(4)
Výpočet daňovej sadzby, koeficientov a ukazovateľov sa vykonáva s presnosťou na dve platné desatinné miesta. Postupné zaokrúhľovanie v dvoch alebo viacerých stupňoch je neprípustné. Čísla podľa tohto odseku sa zaokrúhľujú tak, že sa vynechajú všetky číslice za poslednou platnou číslicou zaokrúhľovaného čísla a táto číslica sa ďalej upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po poslednej platnej číslici zaokrúhľovaného čísla tak, že
a)
zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica menšia ako päť, zostáva bez zmeny,
b)
zaokrúhľovaná číslica, po ktorej nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, zväčšuje sa o jednu.
§ 40d
Platenie dane
(1)
Daňovník je povinný daň si sám vypočítať, zaplatiť správcovi dane v lehote na podanie priznania po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daň vyrubuje.
(2)
Daňovníci, ktorých posledná známa daňová povinnosť presiahla 500 000 Sk, platia mesačné preddavky na daň za bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti. Mesačné preddavky sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca.
(3)
Daňovníci, ktorých posledná známa daňová povinnosť presiahla 10 000 Sk a nepresiahla 500 000 Sk, platia štvrťročne preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti. Štvrťročné preddavky sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka.
(4)
Preddavky neplatia daňovníci, ktorých posledná známa daňová povinnosť nepresiahla 10 000 Sk.
(5)
Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane a jedným z nich je aj čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, preddavok podľa odsekov 2 a 3 neplatí v prípade, že tento čiastkový základ dane tvorí viac ako 50 % z celkového základu dane. V prípade, že čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov tvorí 50 % a menej, preddavky vypočítané podľa odsekov 2 a 3 sa platia v polovičnej výške.
(6)
Poslednou známou daňovou povinnosťou na účely tohto zákona sa rozumie suma, ktorú si daňovník sám vypočítal a uviedol v poslednom (dodatočnom) priznaní, a po doručení posledného (dodatočného) platobného výmeru suma určená týmto výmerom. Pri zmene poslednej daňovej povinnosti v bežnom zdaňovacom období sa preddavky splatné do tejto doby nemenia. Ak sa posledná daňová povinnosť týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný pri platení preddavkov dopočítať si poslednú daňovú povinnosť tak, akoby sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že posledná známa daňová povinnosť, ktorá sa týka časti zdaňovacieho obdobia, sa vydelí počtom mesiacov, za ktoré daňovník poberal príjmy podliehajúce dani, a vynásobí sa dvanástimi.
(7)
Ak je daň podľa platobného výmeru vyššia, ako si ju daňovník vypočítal v priznaní, alebo ak ide o daň vyrubenú dodatočným platobným výmerom, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel do pätnástich dní po doručení platobného výmeru.
(8)
V odôvodnených prípadoch môže správca dane určiť preddavky inak, prípadne zrušiť povinnosť platiť preddavky, a to na celé zdaňovacie obdobie.
(9)
Novým daňovníkom môže správca dane na základe žiadosti alebo z úradnej moci určiť preddavky s prihliadnutím na očakávaný príjem daňovníka a na ostatné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane.
(10)
Proti rozhodnutiu o určení preddavkov podľa odsekov 8 a 9 je možné podať odvolanie.
(11)
Ak daňovník prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, z ktorých boli platené preddavky, nie je povinný platiť preddavky na daň, a to od splátky nasledujúcej po dni, v ktorom došlo k zmene rozhodujúcich skutočností; tieto skutočnosti oznámi daňovník správcovi dane33d).
(12)
Platenie dane a preddavkov podľa predchádzajúcich odsekov sa nevzťahuje na príjmy, pri ktorých sa uplatňuje osobitná sadzba dane, a na príjmy zo závislej činnosti a funkčných požitkov, ak nejde o príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkovi zo zahraničia, ak nemá daňovník súčasne iné príjmy podliehajúce dani.
§ 40e
Minimálna výška dane
Daň so zvýšením sa nevyrubí, ak nepresiahne 100 Sk. To neplatí, ak sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36) alebo zrážkou preddavku na daň.
§ 40f
Vyberanie a platenie dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov
(1)
Platiteľ dane33e) zrazí preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov (ďalej len „preddavok“) zo zdaniteľnej mzdy sadzbou dane prepočítanou z ročných sadzieb na mesačné obdobie podľa tabuliek vydaných všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zdaniteľnou mzdou sa rozumie úhrn príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov (ďalej len „mzda“) zúčtovaných a vyplatených daňovníkovi za kalendárny mesiac alebo za kalendárny rok okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), znížený o
a)
sumy, ktoré sú od dane oslobodené,
b)
sumy zrazené na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie a príspevok do Fondu zamestnanosti (ďalej len „poistné“),
c)
sumu na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce podľa § 6 ods. 12 písm. b),
d)
30 % z príjmov zo závislej činnosti u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 5,
e)
príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu,5f)
f)
nezdaniteľné časti základu dane; základ dane pre výpočet preddavku za kalendárny mesiac sa zníži o 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane. Na preukázanú nezdaniteľnú sumu základu dane na manželku [§ 15 ods. 1 písm. c)], na sumu, o ktorú sa znižuje základ dane u požívateľa starobného dôchodku (§ 15 ods. 2), a na hodnotu darov (15 ods. 8) platiteľ dane prihliadne až pri ročnom zúčtovaní preddavkov za zdaňovacie obdobie.
(2)
Preddavok sa zrazí pri výplate alebo pri pripísaní mzdy daňovníkovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa mzda vypláca. Ak platiteľ vykonáva vyúčtovanie miezd mesačne, zrazí preddavok pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý mesiac.
(3)
Platiteľ dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov, vypočíta preddavok tak, akoby bol vyplatený v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre daňovníka výhodnejší.
(4)
Platiteľ dane, ktorý vypláca jednorazovú mzdu alebo doplatok mzdy za minulé roky, vypočíta a zrazí preddavok zo zdaniteľnej mzdy oddelene od ostatnej mzdy ročnou sadzbou dane podľa § 16. Preddavok vypočíta z úhrnu jednorazových miezd a doplatkov miezd za minulé roky zúčtovaných alebo vyplatených daňovníkovi v tom istom zdaňovacom období bez odpočítania súm uvedených v odseku 1 písm. c), e) a f). Vypočítaný preddavok sa zníži o úhrn zrazených preddavkov z uvedených miezd od začiatku zdaňovacieho obdobia. Za jednorazovú mzdu sa považujú nepravidelne vyplácané mzdy alebo mzdy vyplácané jednorazovo v celom zdaňovacom období (napr. odstupné, odmeny za podnikové vynálezy a zlepšovacie návrhy, odmeny a dary pri pracovných a životných výročiach, ročné odmeny, podiely na hospodárskom výsledku, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, tzv. trinásty a ďalšie platy a iné druhy odmien vyplácané nepravidelne popri bežnej mzde). Za jednorazovú mzdu sa nepovažujú mzdy vyplatené naraz za viac kalendárnych mesiacov v tom istom zdaňovacom období.
(5)
Ak daňovník poberá mzdu súčasne od viacerých platiteľov dane za rovnaký kalendárny mesiac, zrazia platitelia dane, u ktorých daňovník neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane, preddavky zo mzdy zníženej len o sumy, ktoré sú od dane oslobodené, o poistné a o sumy podľa § 6 ods. 12 písm. c) a d).
(6)
Ak platiteľ dane vykonáva vyúčtovanie miezd mesačne alebo pravidelne v dlhších časových obdobiach, odvedie preddavky za uplynulý kalendárny mesiac najneskôr do piatich dní po vykonanom vyúčtovaní miezd. Ostatní platitelia dane odvedú preddavky do piatich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zraziť preddavky na daň.
(7)
Správca dane môže určiť lehotu na odvod zrazeného preddavku inak.
§ 40g
Uplatnenie nezdaniteľných častí zo základu dane pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov
(1)
Daňovník je povinný preukázať platiteľovi dane skutočnosti rozhodujúce pre uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane (ďalej len „rozhodujúce skutočnosti“) pri výpočte preddavkov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto skutočnosti nastali. Na predložené doklady platiteľ dane prihliadne, začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa platiteľovi preukážu. Pri nástupe do zamestnania platiteľ dane prihliadne na rozhodujúce skutočnosti už v kalendárnom mesiaci, v ktorom daňovník nastúpil do zamestnania, ak ich daňovník preukáže do 30 dní odo dňa nástupu do zamestnania.
(2)
Ak sa daňovníkovi narodí dieťa, platiteľ dane naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo, ak daňovník predloží doklad o jeho narodení do 30 dní po jeho narodení.
(3)
Ak daňovník poberá v kalendárnom mesiaci mzdu súčasne alebo postupne od viacerých platiteľov dane, prihliadne na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumu podľa § 6 ods. 12 písm. b) iba jeden platiteľ, u ktorého daňovník uplatní nárok podľa odseku 1.
(4)
Ak daňovník nepreukáže rozhodujúce skutočnosti v určenej lehote, prihliadne platiteľ dane na tieto skutočnosti dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov, ak ich daňovník preukáže najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
(5)
Platiteľ dane prihliadne na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumu podľa § 6 ods. 12 písm. b) len vtedy, ak daňovník podpíše do 30 dní po vstupe do zamestnania a každoročne najneskôr do 15. februára písomné vyhlásenie o tom,
a)
aké skutočnosti sú u neho dané pre priznanie nezdaniteľných častí zo základu dane, prípadne kedy a ako sa zmenili,
b)
že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumu podľa § 6 ods. 12 písm. b) u iného platiteľa dane a že nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,
c)
či je požívateľom starobného dôchodku.
(6)
Ak dôjde v priebehu roka k zmene rozhodujúcich skutočností, daňovník je povinný oznámiť ich písomne (napr. zmenou vo vyhlásení) platiteľovi dane najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Platiteľ dane poznamená zmenu na mzdovom liste.
§ 40h
Spôsob preukazovania nezdaniteľných častí zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov
(1)
Nárok na uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane preukazuje daňovník platiteľovi dane
a)
platným občianskym preukazom, a to vlastným, druhého z manželov, prípadne občianskymi preukazmi detí starších ako 15 rokov, ak ide o preukázanie existencie manželky (manžela) a vyživovaných detí. Ak rozhodujúce skutočnosti nie sú zrejmé z občianskeho preukazu, musia sa preukázať iným úradným dokladom,
b)
potvrdením školy a u žiakov učilíšť potvrdením učilišťa, že plnoleté dieťa žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti študuje,
c)
rozhodnutím o priznaní invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku a dokladom o vyplácaní dôchodku, ak daňovník uplatňuje nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti zo základu dane z dôvodu, že poberá invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok,
d)
predložením preukazu ZŤP-S (zdravotne ťažko poškodený so sprievodcom), ak je daňovník uvedený v písmene c) jeho držiteľom,
e)
rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku a dokladom o výplate dôchodku, ak je daňovník jeho príjemcom a ak neprevyšuje ročne hranicu ustanovenú v § 15 ods. 2,
f)
rozhodnutím alebo posudkom posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia regionálnej národnej poisťovne o tom, že dieťa je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak daňovník uplatňuje nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti zo základu dane z dôvodu, že vyživuje v spoločnej domácnosti takéto dieťa,
g)
potvrdením správcu dane príslušného podľa miesta trvalého pobytu daňovníka o tom, že
1.
vyživuje v spoločnej domácnosti plnoleté dieťa uvedené v § 15 ods. 4 písm. b) bodoch 2 a 3,
2.
poberá iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok je invalidita, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov ako z dôvodov jeho invalidity, ako aj pri súbehu nároku na starobný, invalidný a čiastočný invalidný dôchodok.
h)
predložením dokladov na uplatnenie zvýšenej sumy na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce podľa § 6 ods. 12 písm. b).
(2)
Doklady uvedené v odseku 1 písm. a), c), d), e) a f) platia trvale, ak ich platnosť nebola časovo obmedzená. Platnosť dokladov uvedených v odseku 1 písm. c) a e) je podmienená tým, že daňovník každoročne predloží najneskôr do 15. februára doklad o výplate dôchodku. Doklady uvedené v odseku 1 písm. b) platia vždy pre školský rok, pre ktorý boli vydané. Doklady platia za predpokladu, že u daňovníka a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane.
§ 40ch
Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov
(1)
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období poberal zdaniteľnú mzdu len od jedného platiteľa dane, môže požiadať písomne najneskôr do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov. Platiteľ dane je povinný vykonať ročné zúčtovanie preddavkov u daňovníka, ktorý v zdaňovacom období mal vyplatenú jednorazovú mzdu zdanenú podľa § 40f ods. 4.
(2)
U daňovníka, ktorý poberal v zdaňovacom období zdaniteľnú mzdu postupne alebo súčasne od viacerých platiteľov dane, je platiteľ dane povinný vykonať ročné zúčtovanie preddavkov z úhrnu miezd od všetkých platiteľov dane bez toho, aby o jeho vykonanie daňovník požiadal.
(3)
O vykonanie ročného zúčtovania preddavkov môže daňovník požiadať alebo aj bez jeho žiadosti zúčtovanie vykoná posledný platiteľ dane alebo platiteľ dane, u ktorého daňovník v uplynulom zdaňovacom období uplatňoval nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumu podľa § 6 ods. 12 písm. b). Ak daňovník neuplatňoval uvedené nároky v zdaňovacom období u žiadneho platiteľa dane, vykoná daňovníkovi ročné zúčtovanie preddavkov posledný platiteľ dane v zdaňovacom období, za ktoré sa zúčtovanie preddavkov vykonáva.
(4)
Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1, 2 a 3 len u daňovníka, ktorý nie je povinný podať priznanie podľa § 40b ods. 2.
(5)
Platiteľ dane vykoná výpočet dane a zúčtovanie preddavkov a súčasne prihliadne na nezdaniteľnú sumu na manželku, na nezdaniteľnú sumu u požívateľa starobného dôchodku a na hodnotu darov poskytnutých za uplynulé zdaňovacie obdobie, ak daňovník podpíše do 15. februára písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie
a)
že nepoberal v uplynulom zdaňovacom období okrem mzdy, príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, iné príjmy podliehajúce dani z príjmov fyzických osôb,
b)
či poberal v uplynulom zdaňovacom období súčasne alebo postupne od ďalších platiteľov dane príjmy zo závislej činnosti a funkčných požitkov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane (§ 36), a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,
c)
že manželka (manžel) žijúca v spoločnej domácnosti nemala (nemal) v uplynulom zdaňovacom období vlastný príjem presahujúci ročne hranicu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. c),
d)
výšku starobného dôchodku, ak v uplynulom zdaňovacom období nepresiahla sumu uvedenú v § 15 ods. 2,
e)
hodnotu poskytnutých darov podľa § 15 ods. 8.
(6)
Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1, 2 a 3 len na základe dokladov o vyplatenej mzde, zrazenom poistnom, zrazených sumách podľa § 6 ods. 12 písm. b), c) a d), o nezdaniteľných sumách zo základu dane a o zrazených preddavkoch. Daňovník je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť platiteľovi dane najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka od všetkých platiteľov dane. Ak daňovník, ktorý poberal počas uplynulého zdaňovacieho obdobia mzdu postupne alebo súčasne od viacerých platiteľov dane a ktorý nepredložil platiteľovi dane ani na jeho výzvu v ním určenej lehote uvedené doklady, platiteľ dane ročné zúčtovanie preddavkov nevykoná. Túto skutočnosť oznámi platiteľ dane do 31. marca správcovi dane, ktorý je príslušný podľa trvalého pobytu daňovníka, a súčasne mu predloží doklady pre ročné zúčtovanie preddavkov na ďalšie konanie. Správca dane oznámi daňovníkovi výsledok výpočtu dane rozhodnutím.
(7)
Výpočet dane a ročné zúčtovanie preddavkov vykoná platiteľ dane najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Rozdiel preddavkovo zrazenej dane a vypočítanej dane v prospech daňovníka vráti platiteľ dane daňovníkovi najneskôr pri zúčtovaní mzdy za marec v roku, v ktorom sa zúčtovanie vykonáva.
(8)
Nedoplatok dane vyplývajúci z ročného zúčtovania preddavkov zrazí platiteľ dane daňovníkovi zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov. Ak nemôže platiteľ dane uvedený nedoplatok zraziť z daňovníkovej mzdy z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno daňovníkovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok správca dane príslušný podľa trvalého pobytu daňovníka. Za tým účelom platiteľ dane zašle tomuto správcovi dane do 30. apríla roka, v ktorom sa zúčtovanie vykonáva, doklady o výške nedoplatku dane na ďalšie konanie, ak presiahne sumu 100 Sk.
(9)
Ak daňovník uvedený v odseku 2 namiesto povinného ročného zúčtovania preddavkov na daň u platiteľa dane využije možnosť podať daňové priznanie príslušnému správcovi dane, postup podľa predchádzajúcich odsekov sa nepoužije. Túto skutočnosť je daňovník povinný oznámiť platiteľovi dane (napr. vo vyhlásení) v lehote do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
§ 40i
Povinnosti platiteľov daní z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov
(1)
Platitelia dane sú povinní viesť pre daňovníkov mzdové listy a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac i za celé zdaňovacie obdobie.
(2)
Mzdový list musí na účely dane obsahovať:
a)
meno a priezvisko daňovníka, a to aj predchádzajúce,
b)
rodné číslo,
c)
trvalý pobyt,
d)
mená, priezviská a rodné čísla osôb, ktoré daňovník uplatňuje pre zníženie základu dane, výšku jednotlivých nezdaniteľných súm s uvedením dôvodu ich priznania,
e)
za každý kalendárny mesiac
1.
počet dní výkonu práce,
2.
úhrn zúčtovaných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v peniazoch alebo naturáliách, alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnanca,
3.
sumy oslobodené od dane,
4.
poistné,
6.
základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň podľa jednotlivých druhov sadzieb dane (mesačné, ročné),
7.
súčet údajov uvedených v bodoch 2 až 6 za celé zdaňovacie obdobie.
(3)
Ak platiteľ dane pre daňovníkov uvedených v § 6 ods. 4 nevedie mzdové listy, musí viesť evidenciu (zoznam) obsahujúcu meno a priezvisko daňovníka, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, trvalý pobyt, údaj o trvaní pracovnej činnosti, úhrn zúčtovaných miezd bez ohľadu na to, či sú vyplatené v peniazoch, naturáliách, alebo spočívajú v inej forme plnenia vykonávanej zamestnávateľom za zamestnancov, povinné poistné, základ dane a daň. Platiteľ dane je povinný takúto evidenciu viesť aj o príjmoch daňovníkov, u ktorých nie sú splnené podmienky pre zdanenie osobitnou sadzbou dane podľa § 36 z dôvodu, že úhrnná výška príjmu presiahla v kalendárnom mesiaci sumu 3 000 Sk.
(4)
Na žiadosť daňovníka je platiteľ dane povinný za obdobie, za ktoré daňovníkovi bola vyplácaná mzda, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa odseku 3, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov a dane.
§ 40j
Zodpovednosť platiteľov dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov
(1)
Daňovníkovi, ktorému sa zrazila vyššia daň alebo preddavok, ako je ustanovené, vráti platiteľ dane preplatok, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom preplatok vznikol. Ak platiteľ dane zrazil daňovníkovi v bežnom zdaňovacom období preddavky vyššie, ako mal, vráti daňovníkovi vzniknutý preplatok na preddavkoch v nasledujúcom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku. O vrátený preplatok dane alebo preddavok zníži platiteľ dane najbližší odvod preddavkov správcovi dane.
(2)
Platiteľ dane, ktorý nezrazil u daňovníka daň v určenej výške, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne vybrala, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Platiteľ dane, ktorý nezrazil u daňovníka preddavok v určenej výške, môže ju dodatočne zraziť za uplynulé zdaňovacie obdobie najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Daň, ktorú platiteľ dane nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške zavinením daňovníka, môže vrátane príslušenstva zraziť do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jej nesprávnej zrážke alebo nebola zrazená vôbec.
(3)
Dodatočne zrazenú alebo vybratú daň alebo preddavok podľa odseku 2 platiteľ dane odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov.
(4)
Dodatočne predpísanú daň a preddavky vrátane príslušenstva je platiteľ dane povinný odviesť správcovi dane do piatich dní po doručení platobného výmeru.
Druhý oddiel
Daň z príjmov právnických osôb
§ 40k
Daňové priznanie
Každý, kto má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov právnických osôb, ak nejde o príjmy od dane oslobodené, o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), alebo o daňovníka, ktorý nevznikol za účelom podnikania (§ 18 ods. 5) a v prípade, ak tento za zdaňovacie obdobie nevykázal daň, je povinný podať v určenej lehote daňové priznanie33c) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.
§ 40l
Zaokrúhľovanie
Daň sa zaokrúhľuje na stovky nahor, preddavky na daň na tisícky nadol a penále na desiatky nadol.
§ 40m
Platenie preddavkov a splatnosť dane
(1)
Daňovníci, ktorých daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla 500 000 Sk, platia, počínajúc januárom nasledujúceho roka, mesačne preddavky vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Preddavok za mesiac december sa platí v polovičnej výške a daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie priznania.
(2)
Daňovníci, ktorých daň v predchádzajúcom zdaňovacom období nepresiahla 500 000 Sk, platia štvrťročne preddavky na daň za bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Preddavok za štvrtý štvrťrok sa platí v polovičnej výške a daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie priznania.
(3)
Preddavky neplatia daňovníci, ktorých daň za uplynulé zdaňovacie obdobie nepresiahla 50 000 Sk. Daň sa vyrovná v lehote na podanie priznania.
(4)
Novým daňovníkom, ktorí vznikli v kalendárnom roku pred skončením zdaňovacieho obdobia, vrátane daňovníkov, ktorým nevznikla povinnosť zaplatiť daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, správca dane určí preddavky s prihliadnutím na predpokladanú daň. Daňovník je povinný zahlásiť výšku predpokladanej dane do pätnástich dní pred splatnosťou prvého preddavku správcovi dane.
(5)
Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný si pri platení preddavkov dopočítať daňovú povinnosť tak, akoby sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že daň za časť zdaňovacieho obdobia sa vydelí počtom mesiacov odo dňa vzniku daňovníka do konca zdaňovacieho obdobia a vynásobí sa dvanástimi. Ak doba trvania daňovníka za predchádzajúce zdaňovacie obdobie bola kratšia ako tri mesiace, vzťahuje sa na takého daňovníka spôsob platenia preddavkov podľa odseku 4.
(6)
Správca dane môže určiť daňovníkom so sídlom v cudzine povinnosť zložiť na zabezpečenie dane primeraný preddavok v prípadoch, keď daň nie je zabezpečená zrážkou u dlžníka, alebo určiť rovnaký spôsob platenia preddavkov, aký platí pre daňovníkov so sídlom na území Slovenskej republiky, aj keď nejde o stálu prevádzkareň.
(7)
Ak daň vypočítaná v priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie priznania.
(8)
Ak daň vyrubená platobným výmerom je vyššia než daň vypočítaná v priznaní, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.
(9)
Do termínu podania priznania platí daňovník preddavky z poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v platobnom výmere, a ak ten nebol vydaný, uvedenej v daňovom priznaní. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, platí preddavky do termínu na podanie priznania z výpočtu podľa predpokladanej dane, ktorá bude uvedená v priznaní.
(10)
Ak zaplatené preddavky podľa odseku 9 sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch od začiatku zdaňovacieho obdobia do 30 dní po termíne na podanie priznania.
(11)
Správca dane môže v odôvodnených prípadoch určiť preddavky inak.
(12)
Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňou vyplývajúcou z poslednej známej daňovej povinnosti a predpokladanou daňou sa rozumie daň vypočítaná sadzbou podľa § 21 znížená o pravidelne sa opakujúce úľavy, ktoré vyplývajú priamo z § 35.
Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia k vyberaniu a plateniu daní z príjmov fyzických a právnických osôb
§ 40n
Daň vyberaná zrážkou
(1)
Daň sa vyberá zrážkou z príjmov, na ktoré sa vzťahuje osobitná sadzba dane (§ 36). Zrážku je povinný vykonať platiteľ dane, ktorý má sídlo alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech daňovníka.
(2)
Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Zrážka dane sa vykonáva zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Správcom dane sa rozumie daňový úrad príslušný podľa miesta trvalého pobytu alebo sídla platiteľa dane.
(3)
Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať ako jeho dlh. Rovnako sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške.
(4)
Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa zráža daň, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5)
Správca dane môže platiteľovi dane určiť na odvod dane vyberanej zrážkou inú lehotu.
§ 40o
Zabezpečenie dane
(1)
Správca dane môže rozhodnutím uložiť právnickým a fyzickým osobám, aby pri peňažnom plnení v prospech daňovníkov zrážali až 10 % peňažného plnenia na preddavok dane na jej zabezpečenie.
(2)
Na zabezpečenie dane z príjmov fyzických a právnických osôb zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sú právnické a fyzické osoby, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktoré vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú úhrady v prospech daňovníka, povinné zrážať preddavok na daň vo výške 10 % daňovníkom, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt (sídlo), ani sa tu obvykle nezdržiavajú, s výnimkou prípadov, keď sa zráža preddavok podľa § 40f. Ak však ide o podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti alebo o podiel komplementára komanditnej spoločnosti na zisku spoločnosti, určuje sa preddavok na daň vo výške vypočítanej podľa § 16, ak ide o fyzickú osobu, a podľa § 21, ak ide o právnickú osobu.
(3)
Sumy dane (preddavkov) zrážané fyzickým alebo právnickým osobám podľa predchádzajúcich odsekov sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac príslušnému správcovi dane týchto osôb.
(4)
Správca dane môže určiť lehotu na odvod sumy dane zrazenej podľa predchádzajúcich odsekov inak.
(5)
Správca dane môže rozhodnúť o tom, že preddavok podľa predchádzajúcich odsekov bude nižší alebo sa nebude zrážať.
(6)
Zrazeným preddavkom podľa odseku 2 môže správca dane považovať daňovú povinnosť daňovníka za splnenú.
(7)
Ak nevykoná platiteľ dane zrážku preddavku na daň podľa predchádzajúcich odsekov, prípadne zrazí preddavok v nesprávnej výške alebo zrazenú sumu včas neodvedie, bude od neho vymáhaná ako jeho dlh.
§ 40p
Zápočet dane zaplatenej v cudzine
(1)
Ak plynú daňovníkovi dane z príjmov fyzických osôb príjmy zo zahraničia, môže si od tejto dane odpočítať obdobnú daň zaplatenú v cudzine, najviac však do sumy dane z príjmov pripadajúcich na príjmy plynúce z cudziny. Rovnako sa postupuje u daňovníka dane z príjmov právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky.
(2)
Ak plynú daňovníkovi príjmy zo štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia, postupuje sa pri vylúčení dvojakého zdanenia podľa tejto zmluvy. Daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa však započíta na úhradu dane najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade so zmluvou o zamedzení dvojakého zdanenia.
§ 40r
Penále a úrok
(1)
Ak neboli preddavky na daň zaplatené najneskôr v deň ich splatnosti v správnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % z dlžnej sumy, s výnimkou podľa odseku 4, a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom [§ 39 písm. b)]. Penále a úrok sa počítajú za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti preddavkov na daň až do dňa platby vrátane, najdlhšie však do termínu na podanie daňového priznania;33c) pri omeškaní s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov do vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, najdlhšie však do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, s výnimkou podľa odseku 4. Ak nebola daň zaplatená najneskôr v deň jej splatnosti v správnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť penále vo výške 5 % dlžnej sumy za každý aj začatý kalendárny mesiac omeškania, najviac však do výšky 100 % dlžnej sumy, a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom [§ 39 písm. b)].
(2)
Z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou uvedenou daňovým dlžníkom v dodatočnom priznaní, alebo ak skrátenie dane zistil platiteľ, vypočíta sa penále podľa odseku 1 polovičnou sadzbou. Obdobne sa kráti aj výška úroku určená podľa § 39 písm. b). Ak bolo skrátenie dane zistené správcom dane, vypočíta sa penále a úrok vo výške podľa odseku 1. Pri tomto výpočte sa neprihliada na platby uskutočnené pred vydaním rozhodnutia o dodatočnom vyrubení dane. Ak je daň vyrubená na základe dodatočného daňového priznania, na platby uskutočnené pred jeho podaním sa neprihliada.
(3)
Správca dane vyrubí penále a úrok podľa odsekov 1 a 2 platobným výmerom najneskôr do skončenia troch kalendárnych rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bola splatná daň, alebo ak ide o preddavky na daň, najneskôr do skončenia jedného kalendárneho roka po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré mali byť uhradené, s výnimkou podľa odseku 4. Penále a úrok sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.
(4)
Ak daňovník nepožiadal o ročné zúčtovanie preddavkov (§ 40ch ods. 1) a nie je povinný podať priznanie (§ 40b), uplatní sa po termíne na vykonanie ročného zúčtovania (§ 40ch ods. 7) výška penále a lehota na vyrubenie penále a úroku za nesprávne platenie preddavkov ako pri nedoplatku na dani podľa odsekov 1 až 3.
(5)
Ak bola rozhodnutím o odvolaní proti vyrubenej dani alebo iným rozhodnutím o daňovej povinnosti daň celkom alebo sčasti odpísaná, odpíše sa z úradnej moci v pomernej časti aj penále a úrok, ktoré z odpísanej dane boli vyrubené, ak v rozhodnutí nie je určené inak.
(6)
Penále a úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v úhrne sumu 100 Sk za jedno zdaňovacie obdobie.
PIATA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 41
(1)
Pre odvodové a daňové povinnosti za rok 1992 a predchádzajúce roky a pri zdanení miezd zúčtovaných do decembra 1992 včítane sa použijú doterajšie predpisy.
(2)
Pri zdanení príjmov daní z príjmov fyzických osôb sa od základu dane odpočíta aj pomerná časť straty z podnikateľskej a inej zárobkovej činnosti podľa § 28 ods. 5 zákona č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva.
(3)
Oslobodenia príjmov z prevádzky malých vodných elektrární, veterných elektrární, solárnych a geotermálnych zdrojov energie a zariadení na výrobu bioplynu od dane z príjmov obyvateľstva priznané podľa právnych úprav platných pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú v platnosti až do uplynutia lehoty, po ktorú sa na tieto príjmy oslobodenie vzťahuje.
(4)
Ustanovenie § 36 ods. 2 písm. c) sa nepoužije na pomernú časť úrokov a iných výnosov z vkladov na vkladných knižkách, vkladových listoch a z vkladov im na roveň postavených včítane úrokov z vkladových účtov, ktoré pripadajú na tieto vklady do 31. decembra 1992. Nepoužije sa tiež na pomernú časť základu dane vzťahujúceho sa na príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. d) zistenú podľa pomeru doby od uzavretia poistnej zmluvy pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona do 31. decembra 1992 k celkovej dobe od uzavretia poistnej zmluvy do okamihu, keď sa poistné plnenie začne poskytovať po prvý raz.
(5)
Zákon č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva sa použije aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona pre odklad platenia dane uplatnený podľa § 28 ods. 7 zákona č. 389/1990 Zb. a pre odpisovanie základných prostriedkov, ktoré pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona už daňovník odpisoval podľa § 28 ods. 4 zákona č. 389/1990 Zb. Po uplynutí dvoch rokov od konca roka, v ktorom sa toto odpisovanie uplatnilo po prvý raz, sa postupuje obdobne podľa odseku 7 písm. d).
(6)
Oslobodenie, úľavy a výnimky priznané podľa § 22 ods. 3 zákona č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení neskorších predpisov, § 16 ods. 2 zákona č. 36/1965 Zb. o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti v znení neskorších predpisov a § 27 zákona č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva strácajú platnosť dňom účinnosti tohto zákona.
(7)
Pre zdaňovacie obdobie roka 1993 sa pri prechode na odpisovanie hmotného majetku a nehmotného majetku podľa tohto zákona postupuje takto:
a)
hmotný majetok a nehmotný majetok sa zaradí do odpisových skupín podľa prílohy tohto zákona;
b)
pri rovnomernom odpisovaní sa vstupnou cenou (§ 29) rozumie cena, z ktorej sa vykonávali odpisy pred 1. januárom 1993 podľa osobitných predpisov;34)
c)
pri hmotnom majetku už odpisovanom k 31. decembru 1992 sa pre rok 1993 postupuje pri výpočte odpisov podľa údajov stĺpca „v ďalších rokoch odpisovania“ tabuľky uvedenej v § 31 ods. 1.
(8)
Pri zmluvách, v ktorých bolo dojednané právo kúpy najatej veci pred 1. januárom 1993, sa pri odpisovaní použije vyhláška č. 586/1990 Zb. o odpisovaní základných prostriedkov až do skončenia platnosti uvedených nájomných zmlúv, obdobne sa postupuje aj pri odpisovaní investičných prác zaplatených nájomcom v prenajatom stavebnom objekte.
(9)
Pre odpisovanie rozdielu medzi vyvolávacou cenou a cenou dosiahnutou vydražením sa použije až do ukončenia jeho odpisovania oznámenie Federálneho ministerstva financií35) aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(10)
Pri základných prostriedkoch odpisovaných pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, pri ktorých nadobúdacia cena bola 10 000 Sk a menej, môže daňovník zostatkovú cenu zahrnúť plne do nákladov (výdavkov) v roku 1993 alebo pokračovať v odpisovaní obdobne ako pri hmotnom majetku podľa odseku 7.
(11)
Daňovníci, ktorí si v roku 1994 obstarali a do 30. 6. 1995 uvedú do užívania elektronické registračné pokladnice v súlade s osobitným predpisom36), môžu uplatniť v roku 1994 a 1995
a)
pri odpisovaných pokladniciach, ktoré sa nedajú adaptovať tak, aby spĺňali podmienky stanovené osobitným predpisom37), jednorazový odpis zostatkovej ceny v nákladoch,
b)
pri pokladniciach už odpisovaných podľa tohto zákona z obstarávacej ceny do 20 tis. Sk jednorazový odpis zostatkovej ceny v nákladoch,
c)
pri pokladniciach s obstarávacou cenou do 20 tis. Sk vrátane jednorazový odpis v celej sume obstarania v nákladoch roku 1994,
d)
pri pokladniciach s obstarávacou cenou vyššou ako 20 tis. Sk jednorazový odpis vo výške 50 % z obstarávacej ceny v nákladoch roku 1994 a zostávajúcich 50 % v nákladoch roku 1995.
(12)
Daňovníci, ktorí si obstarajú a uvedú do užívania elektronické registračné pokladnice v čase od 1. 1. 1995 do 30. 6. 1995 v súlade s osobitným predpisom36), môžu uplatniť
a)
pri pokladniciach s obstarávacou cenou do 20 tis. Sk jednorazový odpis v nákladoch roku 1995,
b)
pri pokladniciach s obstarávacou cenou vyššou ako 20 tis. Sk jednorazový odpis vo výške 50 % v nákladoch roku 1995 a zostávajúcich 50 % podľa § 31 alebo 32 tohto zákona v ďalších rokoch.
(13)
Pri zmluvách, pri ktorých sa dojednalo právo kúpy najatej veci pred 1. januárom 1993, sa pre posúdenie zahŕňania nájomného do nákladov (výdavkov) nepoužije ustanovenie § 24 ods. 4.
(14)
Za zdaňovacie obdobie roku 1993 sa ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov vykoná podľa § 40ch.
(15)
Za zdaňovacie obdobie roku 1993 sa daňové priznanie podáva podľa § 40b a 40k.
(16)
Daňovník, ktorý má príjmy z podnikateľskej činnosti (§ 7 ods. 1), si môže v prvom roku vzniku daňovej povinnosti znížiť základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov o 50 %, v druhom roku o 30 % a v treťom roku o 25 %. Ak daňovník pokračuje v podnikateľskej činnosti podľa prvej veta aspoň po dobu troch rokov od roku, za ktorý si takto znížil daň, a túto sumu vynaložil na rozvoj podnikania14a) obstaraním hmotného alebo nehmotného majetku odpisovaného podľa tohto zákona, je od povinnosti doplatiť daň oslobodený.
(17)
Výpočet penále podľa § 40r sa použije odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona na všetky nedoplatky, ktorých vyrubenie sa uskutoční až po tomto termíne.
(18)
Daň vyberaná zrážkou z príjmov (výnosov), pri ktorých do nadobudnutia účinnosti zákona nebol takýto spôsob vyberania uplatňovaný, sa vzťahuje na príjmy (výnosy), ktoré bol platiteľ povinný pripísať na účet alebo vyplatiť po 31. decembri 1993.
(19)
Pri zmene odpisovej skupiny hmotného majetku a nehmotného majetku, vykonanej v prílohe k zákonu, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby a koeficientu je daňovník povinný vykonať zmenu už odpisovaného majetku a postupovať podľa nej v tom zdaňovacom období, v ktorom zmena nadobudla účinnosť, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.
(20)
Oslobodenie príjmov absolventov stredných a vysokých škôl uvedené v § 7 ods. 1 písm. a) až c), na ktoré vznikol nárok podľa právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona, zostáva v platnosti až do uplynutia lehoty, do ktorej sa na ne oslobodenie vzťahuje. Možnosť tohto oslobodenia od dane vylučuje využitie zníženia daňovej povinnosti podľa odseku 14.
(21)
Oslobodenie príjmov pripadajúcich na výnos zo zníženia záväzku pri odpustení časti kúpnej ceny Fondom národného majetku podľa § 19 písm. p) sa vzťahuje aj na výnosy, ktoré boli alebo mali byť zúčtované do konca roka 1995. Ak tieto výnosy už boli zahrnuté v hospodárskom výsledku, uplatní sa oslobodenie najneskôr pri podaní daňového priznania za rok 1996.
(22)
Ustanovenie o oslobodení výnosov zo štátnych dlhopisov platné pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa použije len v prípade, ak ich splatnosť nastala pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
§ 41a
Daňovníci podľa § 2, ktorých posledná známa daňová povinnosť
a)
presiahla 367 200 Sk a neprekročila 1 274 400 Sk platia v roku 1998 mesačné preddavky vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti zvýšené o 5 %,
b)
presiahla 1 274 400 Sk a neprekročila 3 996 000 Sk platia v roku 1998 mesačné preddavky vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti zvýšené o 10 %,
c)
presiahla 3 996 000 Sk a nepresiahla 8 985 600 Sk platia v roku 1998 mesačné preddavky vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti zvýšené o 20 %,
d)
presiahla 8 985 600 Sk platia v roku 1998 mesačné preddavky vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti zvýšené o 30 %
odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, pričom sa na týchto daňovníkov nevzťahujú ustanovenia § 40d ods. 2 a 3.
§ 42
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
– zákon č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení vládneho nariadenia č. 43/1953 Zb., vládneho nariadenia č. 112/1953 Zb., zákona č. 71/1957 Zb., zákona č. 101/1964 Zb., zákona č. 90/1968 Zb. a zákona č. 578/1991 Zb.,
– § 8 zákona č. 88/1952 Zb. o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl,
– zákon č. 36/1965 Zb. o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti v znení zákona č. 160/1968 Zb. a zákona č. 578/1991 Zb.,
– § 51 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení zákona č. 143/1992 Zb.,
– zákon č. 172/1988 Zb. o poľnohospodárskej dani v znení zákona č. 157/1989 Zb., zákona č. 574/1990 Zb. a zákona č. 578/1991 Zb.,
– zákon č. 156/1989 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu v znení zákona č. 574/1990 Zb. a zákona č. 578/1991 Zb.,
– zákon č. 157/1989 Zb. o dôchodkovej dani v znení zákona č. 108/1990 Zb., zákona č. 574/1990 Zb. a zákona č. 578/1991 Zb.,
– zákon č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva v znení zákona č. 578/1991 Zb.,
– nariadenie vlády Českej socialistickej republiky č. 207/1989 Zb. o vykonávaní odvodu zo zisku na základe finančného plánu,
– nariadenie vlády Českej republiky č. 554/1991 Zb. o oslobodení niektorých príjmov od dane z príjmov obyvateľstva a daňových úľavách pre začínajúcich samostatne hospodáriacich roľníkov,
– vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 161/1976 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o dani zo mzdy, v znení vyhlášky č. 14/1982 Zb., vyhlášky č. 86/1984 Zb., vyhlášky č. 311/1990 Zb., vyhlášky č. 72/1991 Zb., zákona č. 578/1991 Zb. a vyhlášky č. 49/1992 Zb.,
– vyhláška Ministerstva financií č. 184/1968 Zb. na vykonanie zákona o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti v znení vyhlášky č. 151/1980 Zb., vyhlášky č. 14/1982 Zb., vyhlášky č. 86/1984 Zb. a vyhlášky č. 7/1991 Zb.,
– vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 215/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o poľnohospodárskej dani, v znení vyhlášky č. 559/1990 Zb.,
– vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 192/1989 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o odvodoch do štátneho rozpočtu,
– vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 193/1989 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o dôchodkovej dani, v znení vyhlášky č. 214/1990 Zb.,
– vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 211/1989 Zb. o financovaní niektorých zariadení spoločenskej spotreby a niektorých činností,
– vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 586/1990 Zb. o odpisovaní základných prostriedkov v znení vyhlášky č. 345/1991 Zb.,
– úprava Ministerstva financií Českej socialistickej republiky č. 153/39 337/71 o predkladaní preukazov pre zľavu na vyživované osoby pri dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti a odpúšťaní zameškaných lehôt, reg. v čiastke 1/1972 Zb.,
– úprava Ministerstva financií Českej socialistickej republiky č. 153/20 148/1972, ktorou sa vydáva predpis „3 % daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti - postup pri predkladaní potvrdenia“, reg. v čiastke 26/1972 Zb.,
– úprava Ministerstva financií Českej socialistickej republiky č. 153/15 101/1974 o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti pri ročných príjmoch pod 25 tis. Sk, reg. v čiastke 14/1974 Zb.,
– úprava Ministerstva financií Českej socialistickej republiky č. 153/25 508/1974 o postupe pri predkladaní potvrdenia na 3 % daň z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti, reg. v čiastke 3/1975 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-7 718/1976 o výnimočnom uznávaní osôb, u ktorých došlo k zvýšeniu dôchodkov podľa zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, za vyživované na účely dane zo mzdy, reg. v čiastke 10/1976 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-2 017/77 o zdaňovaní miezd vyplácaných subjektmi so sídlom v cudzine za prácu vykonávanú v ČSSR osobám, ktoré sa tu zdržiavajú iba dočasne, reg. v čiastke 9/1977 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-27 067/77 o posudzovaní hospodárskeho zabezpečenia poskytovaného študujúcim pri cyklickom štúdiu na stredných školách pre pracujúcich pri dani zo mzdy, reg. v čiastke 1/1978 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-8 762/78 „Odmeny poskytované pri udelení cien za vedeckú, technickú, umeleckú, publicistickú a inú činnosť; daň zo mzdy“, reg. v čiastke 15/1978 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-26 711/1978 o zdaňovaní náborových príspevkov poskytovaných pracovníkom v súvislosti s vykonávaním racionalizačných a organizačných opatrení, reg. v čiastke 5/1979 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-4 537/79 - „Daňové posudzovanie hodnoty stravovania a ubytovania poskytovaného pracovníkom pionierskych táborov“, reg. v čiastke 11/1979 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-421/1981 o zdaňovaní odstupného vyplácaného baníkom, reg. v čiastke 10/1981 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-584/82 o zvýšení hranice vlastného príjmu pre uznávanie osôb za vyživované podľa úpravy o výnimočnom uznávaní osôb, u ktorých došlo k zvýšeniu dôchodku podľa zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, za vyživované na účely dane zo mzdy, reg. v čiastke 8/1982 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-12 836/82 o poskytovaní zliav z dane zo mzdy na plnoleté deti, ktoré sa stali plne invalidnými pred dovŕšením veku rozhodujúceho pre skončenie povinnej školskej dochádzky, reg. v čiastke 3/1983 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-13 318/82 o zdaňovaní odmien za fotografické práce vykonávané na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, reg. v čiastke 3/1983 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. V/1-3 776/83 o zdaňovaní odstupného poskytovaného baníkom, reg. v čiastke 14/1983 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. V/1-21 317/84 o výnimočnom uznávaní vdov po účastníkoch odboja a rodičov účastníka odboja, u ktorých došlo k zvýšeniu dôchodku podľa zákona č. 108/1984 Zb. o zvýšení niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení, za vyživované osoby na účely dane zo mzdy, reg. v čiastke 3/1985 Zb.,
– úprava Ministerstva financií Slovenskej republiky č. V/1-21 317/84 o výnimočnom uznávaní vdov po účastníkoch odboja a rodičov účastníka odboja, u ktorých došlo k zvýšeniu dôchodku podľa zákona č. 108/1984 Zb. o zvýšení niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení, za vyživované osoby na účely dane zo mzdy, reg. v čiastke 3/1985 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. V/1-21 171/84 o daňovom posudzovaní zahraničných občanov zamestnaných v československých organizáciách na základe medzivládnych dohôd, reg. v čiastke 4/1985 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. V/1-1 895/85 o daňovom posudzovaní príspevkov na úhradu za užívanie družstevných bytov poskytovaných pracovníkom poľnohospodárskych organizácií, reg. v čiastke 8/1985 Zb.,
– úprava Federálneho ministerstva financií č. V/1-13 669/85 o zdaňovaní odmien za odber a zber biologického materiálu z ľudského organizmu na výrobu sér, očkovacích látok a liečiv a za odber orgánov na transplantáciu, reg. v čiastke 26/1985 Zb.,
– ustanovenie § 7 ods. 8 úpravy Federálneho ministerstva financií č. III/3-10 780/86 a úpravy Ministerstva financií ČSR č. 122/11 735/86 o poskytovaní príspevkov na úhradu za užívanie družstevných bytov vo vymedzenom území pri západnej hranici Československej socialistickej republiky, reg. v čiastke 16/1986 Zb.,
– výnos Federálneho ministerstva financií č. V/1-7 393/87 z 15. 5. 1987 o odpustení dôsledkov oneskoreného predloženia preukazu o počte vyživovaných osôb na účely dane zo mzdy, reg. v čiastke 16/1987 Zb.,
– výnos Federálneho ministerstva financií č. V/1-5 614/88 z 29. apríla 1988 o daňovom posudzovaní zahraničných občanov v čs. organizáciách, reg. v čiastke 12/1988 Zb.,
– výnos Federálneho ministerstva financií č. II/4-19 752/88 z 8. 12. 1988, ktorým sa oslobodzujú od dane zo mzdy vecné odmeny poskytované pracovníkom v oblasti civilnej obrany a brannej výchovy, reg. v čiastke 47/1988 Zb.,
– výnos Federálneho ministerstva financií č. II/4-22 067/89 z 29. 12. 1989 o daňovom posudzovaní cestovných náhrad znalcov za znalecké posudky o cene stavieb, pozemkov, trvalých porastov a úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov, reg. v čiastke 40/1989 Zb.,
– výnos Federálneho ministerstva financií č. II/1-18 039/1989, Ministerstva financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky č. 152/16 309/1989 a Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky č. 71/1 644/1989 o vymedzení oprávnení finančných správ a národných výborov na povoľovanie úľav na poľnohospodárskej dani a penále, reg. v čiastke 36/1989 Zb.,
– výnos Federálneho ministerstva financií č. II/1-18 795/89, Ministerstva financií, cien a miezd ČSR č. 152/23 286/89 a Ministerstva financií, cien a miezd SSR č. 72/2 220/89 o vymedzení oprávnení finančných správ a národných výborov na povoľovanie úľav na odvode zo zisku, dôchodkovej dani a penále, reg. v čiastke 40/1989 Zb.
§ 43
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.
Havel v. r.

Dubček v. r.

Čalfa v. r.
Príloha zákona č. 286/1992 Zb.
ZARADENIE HMOTNÉHO MAJETKU A NEHMOTNÉHO MAJETKU DO ODPISOVÝCH SKUPÍN
Odpisová skupina 1
Položka*) KP**) Názov***)
1-1 01.21.11 Hovädzí dobytok plemenný a chovný
1-2 01.22.11 Ovce plemenné a chovné
1-3 01.22.12 Kozy plemenné a chovné
1-4 01.22.13 Len: Somáre, muly a mulice plemenné
1-5 01.23.10 Ošípané plemenné a chovné
1-6 01.24.1 Hydina plemenná a chovná: len husi a gunáre
1-7 25.24.25 Ochranné pokrývky hlavy: klobúky a iné pokrývky hlavy z kaučuku
alebo plastov
1-8 25.24.27 Kancelárske a školské potreby z plastov
1-9 26.15.23 Laboratórne sklo, sklo pre zdravotníctvo a farmaceutické účely
1-10 26.24.1 Laboratórna chemická alebo iná technická keramika
1-11 26.81.11 Mlynské kamene, brúsne kamene, brúsne kotúče a podobné výrobky
1-12 28.62 Nástroje s výnimkou 28.62.50 - ostatné nástroje
1-13 29.32.14 Rozmetávače hnoja a umelých hnojív
1-14 29.32.4 Mechanické prístroje na striekanie, rozstrekovanie, rozprašovanie kvapalín
alebo práškov pre poľnohospodárstvo alebo záhradníctvo
1-15 29.32.5 Samonakladacie alebo samovýklopné prívesy a návesy
na poľnohospodárske účely
1-16 29.32.65 Stroje a prístroje pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo, lesníctvo,
hydinárstvo a včelárstvo inde nezaradené
1-17 29.40.5 Ručné náradie pneumatické alebo s vlastným motorom
1-18 30.0 Kancelárske stroje a počítače
1-19 32.20.11 Vysielacie prístroje pre rádiotelefóniu, rádiotelegrafiu, rozhlasové alebo
televízne vysielanie
1-20 32.20.12 Televízne kamery
1-21 32.20.20 Elektrické prístroje pre drôtové telefóny a telegrafiu
1-22 32.30.11 Rozhlasové prijímače okrem autorádií fungujúcich bez vonkajšieho
zdroja energie
1-23 32.30.44 Prijímacie prístroje pre rádiofóniu alebo rádiotelegrafiu inde neuvedené
1-24 33.2 Meracie, kontrolné, testovacie, navigačné a iné prístroje a zariadenia
1-25 33.3 Zariadenia na riadenie výrobných procesov
1-26 33.40.22 Binokulárne, monokulárne ďalekohľady a ostatné optické teleskopy, ostatné
astronomické prístroje
1-27 34.10.2 Osobné automobily (vrátane dodávkových do užitočného zaťaženia 1,5 t)
1-28 34.10.3 Motorové vozidlá na prepravu 10 a viac osôb (autobusy) okrem trolejbusov
a elektrobusov
1-29 34.10.4 Motorové vozidlá pre nákladnú dopravu s úžitkovým zaťažením nad 1,5 t
1-30 34.10.53 Motorové vozidlá na jazdu na snehu, špeciálne vozidlá na prepravu osôb
na golfových ihriskách a pod. , s motorom
1-31 35.42 Bicykle
1-32 36.5 Hry a hračky: okrem 36.50.4 výrobky pre lunaparky, stolové alebo
spoločenské hry
1-33 36.63.2 Písacie potreby
1-34 36.63.72 Kočíky
1-35 36.63.74 Nástroje, prístroje a modely určené na predvádzacie účely
1-36 36.63.76 Umelé kvety, lístie, ovocie a ich súčasti
1-37 36.63.77 Ostatné rozličné výrobky inde neuvedené
1-38 72.20 Nehmotný majetok: počítačové programy (software) - nehmotné nosiče
údajov pre stroje s automatickým spracovaním údajov

Odpisová skupina 2
Položka*) KP**) Názov***)
2-1 01.22.13 Len: Kone plemenné, úžitkové a chovné
2-2 17.40.2 Ostatné konfekčné výrobky
2-3 17.51.1 Koberce a dlážkové textílie
2-4 17.52 Povraznícke výrobky, šnúry, laná, sieťoviny, motúzy
2-5 17.54 Ostatné textílie inde neuvedené
2-6 19.2 Brašnárske a sedlárske výrobky a iné výrobky z kože
2-7 20.30.2 Montované stavby z dreva: pokiaľ nie sú samostatnými stavebnými objektmi
alebo technologickým zariadením (podlá rozhodnutia príslušného úradu
životného prostredia)
2-8 22.1 Knihy, noviny a ostatné tlačiarenské materiály a záznamové médiá
2-9 25.23.2 Montované stavby z plastov (prefabrikované bunky), ak nie sú samostatnými
stavebnými objektmi alebo technologickým zariadením (podlá rozhodnutia
príslušného úradu životného prostredia)
2-10 25.24 Ostatné výrobky z plastov okrem:
- 25.24.25 - ochranné pokrývky hlavy
- 25.24.27 - kancelárske a školské potreby z plastov
2-11 28.61 Nožiarsky tovar
2-12 28.63 Zámky a kovanie
2-13 28.71 Oceľové sudy a podobné nádoby
2-14 28.72 Nádoby z ľahkých kovov
2-15 29.11.11 Prívesné lodné motory
2-16 29.12 Čerpadlá a kompresory
2-17 29.22.14 Len: žeriavy stavebné (konštruované pre stavebníctvo)
2-18 29.22.15 Vidlicové stohovacie vozíky, iné vozíky vybavené zdvíhacím a manipulačným
zariadením, malé ťahače používané na železničných staniciach
2-19 29.22.17 Pneumatické a ostatné elevátory a dopravníky pre nepretržité
premiestňovanie tovaru a materiálov
2-20 29.22.18 Ostatné zdvíhacie, manipulačné, nakladacie alebo vykladacie zariadenia
2-21 29.23.13 Chladiace a mraziace stroje, tepelné čerpadlá, okrem zariadení pre
domácnosť
2-22 29.24.2 Stroje a prístroje na čistenie alebo sušenie fliaš, balenie a váženie, striekacie
a rozstrekovacie prístroje, kovoplastické tesnenia
2-23 29.24.3 Odstredivky, kalandre a predajné automaty
2-24 29.24.4 Stroje, prístroje a laboratórne zariadenia inde neuvedené na spracovanie
materiálu výrobnými postupmi spočívajúcimi v zmene teploty
2-25 29.24.6 Umývačky riadu priemyselného charakteru
2-26 29.31 Traktory pre poľnohospodárstvo a lesníctvo
2-27 29.32 Ostatné stroje pre poľnohospodárstvo a lesníctvo okrem:
- 29.32. 14 - rozmetávače hnoja a umelých hnojív
- 29.32.4 - mechanické prístroje na striekanie, rozstrekovanie alebo
rozprašovanie kvapalín alebo práškov pre poľnohospodárstvo alebo
záhradníctvo
- 29.32.5 - samonakladacie a samovýklopné prívesy a návesy na
poľnohospodárske účely
- 29.32.65 - stroje a prístroje pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo,
lesníctvo, hydinárstvo a včelárstvo
2-28 29.4 Obrábacie stroje okrem 29.40.5 - ručné náradie pneumatické alebo
s vlastným motorom
2-29 29.52.1 Stroje pre hlbinnú ťažbu
2-30 29.52.2 Stroje na premiestňovanie zeminy a povrchovú ťažbu s vlastným pohonom
okrem kolesových rýpadiel a nakladačov
2-31 29.52.3 Ostatné stroje na povrchovú ťažbu
2-32 29.52.4 Stroje a zariadenia na triedenie, rozdrvenie, zmiešavanie a jednoduché
spracovanie zeminy, kameňa, rúd a ostatných nerastných látok
2-33 29.52.5 Pásové traktory
2-34 29.53.1 Stroje pre potravinársky priemysel a na spracovanie tabaku
2-35 29.54 Stroje pre textilný, odevný a kožiarsky priemysel
2-36 29.56 Ostatné účelové stroje
2-37 29.6 Zbrane a munícia
2-38 29.7 Prístroje pre domácnosť inde nedefinované
2-39 31.10.31 Elektrické generátorové agregáty s piestovým vznetovým motorom
s vnútorným spaľovaním
2-40 31.4 Akumulátory, galvanické články a batérie
2-41 31.5 Elektrické zdroje svetla a svietidlá
2-42 31.62 Ostatné elektrické vybavenie
2-43 32.20 Televízne a rozhlasové vysielače, drôtové telefóny a ďalekopisné prístroje
okrem:
- 32.20. 12 - televízne kamery
- 32.20. 11 - vysielacie prístroje pre rádiotelefóniu, rádiotelegrafiu,
rozhlasové a televízne vysielanie
2-44 32.30 Televízne a rozhlasové prijímače, prístroje na záznam a reprodukciu zvuku
alebo obrazu
okrem:
- 32.30.44 - prijímacie prístroje pre rádiotelefóniu alebo rádiotelegrafiu
- 32.30. 11 - rozhlasové prijímače okrem autorádií fungujúcich bez
vonkajšieho zdroja energie
2-45 33.10 Zdravotnícke a chirurgické zariadenia, prístroje na ortopedické účely
2-46 33.20.3 Presné váhy, kresliace, rysovacie, počítacie, meracie prístroje a nástroje
a pod.
2-47 33.4 Optické nástroje a fotografické zariadenia
okrem:
- 33.40.22 - binokulárne, monokulárne ďalekohľady a ostatné optické
teleskopy, ostatné astronomické prístroje: optické mikroskopy
2-48 33.50.1 Hodiny a hodinky
2-49 34.10.3 Len: trolejbusy a elektrobusy
2-50 34.10.51 Terénne vyklápacie vozy (dampery)
2-51 34.10.52 Žeriavové automobily
2-52 34.10.54 Motorové vozidlá na špeciálne účely inde neuvedené
2-53 34.20.2 Prívesy a návesy: kontajnery
2-54 34.30.20 Ostatné samostatné predmety pre motorové vozidlá
2-55 35.12 Rekreačné a športové člny
2-56 35.20.33 Len: vozidlá koľajové banské a lokálky (železnice osobitného určenia)
2-57 35.3 Lietadlá a kozmické lode
2-58 35.41.1 Motocykle a prívesné vozíky k motocyklom
2-59 35.43 Vozíky pre invalidov
2-60 35.50.1 Ostatné dopravné zariadenia inde neuvedené
2-61 36.1 Nábytok
2-62 36.3 Hudobné nástroje
2-63 36.4 Športové výrobky
2-64 36.50.4 Výrobky pre lunaparky, pre stolové alebo spoločenské hry
2-65 36.63.1 Kolotoče, hojdačky, strelnice a ostatné lunaparkové atrakcie

Odpisová skupina 3
Položka*) KP**) Názov***)
3-1 26.61.20 Montované stavby z betónu (prefabrikované bunky), pokiaľ nie sú
samostatnými stavebnými objektmi alebo technologickým zariadením (podlá
rozhodnutia príslušného úradu životného prostredia)
3-2 28.11.10 Montované stavby z kovov (prefabrikované bunky plechové), pokiaľ nie sú
samostatnými stavebnými objektmi alebo technologickým zariadením (podlá
rozhodnutia príslušného úradu životného prostredia)
3-3 28.21 Nádrže, cisterny, kade a podobné zásobníky z kovov
3-4 28.30 Generátory na výrobu pary okrem kotlov na centrálny ohrev teplej vody
3-5 28.75.21 Pancierové a spevnené skrine, pancierové priehradky a dvere z obyčajných
kovov
3-6 28.75.22 Kartotékové skrine, zoraďovače spisov a pod.
3-7 28.75.24 Sošky a podobné dekoračné predmety, rámy na obrazy a zrkadlá
3-8 28.75.27 Ostatné výrobky z obyčajných kovov inde neuvedené
3-9 28.75.3 Meče, tesáky, bodáky, kopije a podobné sečné a bodné zbrane
3-10 29.11.12 Zážihové spaľovacie piestové lodné motory, ostatné motory
3-11 29.11.13 Piestové vznetové motory s vnútorným zapaľovaním
3-12 29.11.2 Turbíny
3-13 29.21.1 Pece, horáky a ich súčasti
3-14 29.22 Zdvíhacie a dopravné zariadenia
3-15 29.23.11 Výmenníky tepla, prístroje a zariadenia na skvapalňovanie vzduchu alebo
iných plynov
3-16 29.23.12 Klimatizačné zariadenia
3-17 29.23.14 Stroje a prístroje na filtrovanie a čistenie plynov inde neuvedené
3-18 29.23.2 Ventilátory (okrem stolových)
3-19 29.24.1 Plynové generátory, destilačné, filtračné alebo rektifikačné prístroje
3-20 29.51 Stroje pre metalurgiu
3-21 29.52.2 Len: rýpadlá a kolesové nakladače
3-22 31.10 Elektromotory, generátory a transformátory
3-23 31.2 Elektrické rozvodné a spínacie zariadenia
3-24 35.11 Lode
3-25 35.20 Železničné a električkové lokomotívy, vozňový park a ich súčasti
okrem:
- 35.20.33 - vozidlá koľajové banské a lokálky (železnice osobitného určenia)
3-26 Pestovateľské celky trvalých porastov s časom plodnosti dlhším ako tri roky
3-27 Nehmotný majetok: - len patenty
3-28 Opravné položky k odplatne nadobudnutému majetku
3-29 odbor 828 8 JKSO Vedenie podzemné slaboprúdové káblové

Odpisová skupina 4
Položka*) JKSO****) Názov***)
odbor
4-1 813 Veže, stožiare a komíny
4-2 8242 Zvršok železničných a ďalších koľajových dráh
4-3 827 Diaľkové a prípojné rúrové vedenia
4-4 828 Vedenia elektrické a visuté dráhy okrem odboru 828 8 - vedenie podzemné
slaboprúdové káblové
4-5 801, 802, V rámci uvedených odborov len stavebné objekty na povrchových baniach
811,812 v oblasti banského poľa
4-6 Len skrývkové a uholné koľaje pevné na povrchových baniach
4-7 801, 802, V rámci uvedených odborov len budovy a stavby z dreva a ľahkých
803,811,812 stavebných látok

Odpisová skupina 5
Položka*) JKSO****)odbor Názov***)
5-1 801, 802, Budovy a haly
803,811,812 okrem budov a hál z dreva a ľahkých stavebných látok
5-2 Stavby s výnimkou odborov uvedených v 4. odplsovej skupine

*) – položka – označuje číslo odpisovej skupiny (1–5) a poradové číslo položky v príslušnej odpisovej skupine

**) – KP – kód klasifikácie produkcie vyhlásenej Opatrením Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 172/1995 Z. z. rozhodujúci na zaradenie hmotného a nehmotného majetku do odpisovej skupiny. V prípade, že pre stručnosť textácie je názov vymedzený inak, je rozhodujúci kód KP

***) – názov – obsahové vymedzenie jednotlivých položiek a kódov, prevažne s použitím textácie KP

****) – – súčasťou KP nie je nová klasifikácia stavebných objektov. Na účely zákona o daniach z príjmov preto rovnako ako na štatistické účely ostáva v platnosti JKSO pre triedenie budov a stavieb.
1)
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
2)
Zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.
Zákon SNR č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy SR v oblasti mimosúdnych rehabilitácií.
Zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách.
2c)
§ 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia.
2e)
Napr. zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení zákona č. 160/1989 Zb.
Zákon č. 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení zákona č. 117/1992 Zb.
3)
Zákon č. 480/1992 Zb. o hmotnom zabezpečení vojakov a žiakov škôl ozbrojených síl a ich zodpovednosti za škodu.
§ 15 a diel VIII zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície v znení neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky.
Zákon Českej národnej rady č. 186/1992 Zb. o služobnom pomere príslušníkov polície Českej republiky.
4)
Zákon č. 18/1992 Zb. o civilnej službe.
4a)
§ 22 ods. 1 Devízového zákona č. 528/1990 Zb. v znení zákona č. 228/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 26/1993 Z. z.
4b)
Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení zákona č. 600/1992 Zb.
4c)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.
4d)
§ 2 zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov.
4e)
§ 9 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 169/1993 Z. z. o platových pomeroch zamestnancov zahraničnej služby.
4g)
§ 29 ods. 1 zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.
5)
Napr. zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách.
5b)
Napr. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 170/1993 Z. z. o poskytovaní náhrad niektorých výdavkov zamestnancom zahraničnej služby.
5c)
Napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky.
5d)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
5e)
§ 36 ods. 1 zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.
5f)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
§ 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.
7)
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).
7a)
Napr. zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky.
8)
Zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch.
Zákon č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.
11)
Zákon ČNR č. 202/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách.
Zákon SNR č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení zákona SNR č. 68/1992 Zb.
11a)
Zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 297/1992 Zb.
12)
Podľa údajov vyhlasovaných orgánmi štatistiky.
12a)
Zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon č. 22/1992 Zb. o Štátnej banke česko-slovenskej.
13a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
14)
Zákon č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch.
15)
Zákon č. 92/1991 Zb.
Zákon ČNR č. 171/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Českej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Českej republiky.
Zákon SNR č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde národného majetku Slovenskej republiky.
15a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
16)
Napr. zákon SNR č. 95/1991 Zb. o Štátnom fonde kultúry v znení neskorších predpisov, zákon SNR č. 128/1991 Zb. o Štátnom fonde životného prostredia Slovenskej republiky a zákon ČNR č. 388/1991 Zb. o Štátnom fonde životného prostredia Českej republiky.
16a)
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
16b)
Opatrenie Federálneho výboru pre životné prostredie z 12. septembra 1991, ktorým sa vyhlasuje Kategorizácia a katalóg odpadov, uverejnené v čiastke 69 z roku 1991 Zbierky zákonov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
16e)
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 21/1993 Z. z. o účelových poistných fondoch.
16f)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
17)
Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.
Smernice k účtovej osnove a Zásady jednoduchého účtovníctva vyhlasované v Zbierke zákonov.
18)
Napr. zákon č. 119/1992 Zb.
18a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1996 Z. z.
20)
Napr. zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch, zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon o ovzduší) v znení zákona č. 218/1992 Zb.
20a)
§ 5 ods. 6 zákona č. 222/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
20b)
§ 19 ods. 1 zákona č. 222/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
20c)
§ 19 ods. 2 zákona č. 222/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
21)
Napr. vyhláška Ministerstva zdravotníctva Českej republiky č. 242/1991 Zb. o sústave zdravotníckych zariadení zriaďovaných okresnými úradmi a obcami, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 19/1975 Zb. o sústave zdravotníckych zariadení, zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v znení zákona ČNR č. 548/1991 Zb., zákona SNR č. 196/1990 Zb. a zákona SNR č. 419/1991 Zb.
21a)
§ 20 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z.
§ 3 zákona č. 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z.
21b)
§ 140 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 206/1996 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a menia sa a dopĺňajú zákony v oblasti zamestnanosti.
21c)
Zákon č. 119/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
22)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách. Limity stravného pri zahraničných pracovných cestách vyhlasované v Zbierke zákonov.
23)
Zákon ČNR č. 133/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení neskorších predpisov.
Zákon SNR č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení neskorších predpisov.
24)
Nariadenie vlády ČSFR č. 284/1992 Zb. o opatreniach hospodárskej mobilizácie.
24a)
Napr. zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon), zákon č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).
24b)
Napr. zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.
24c)
§ 2 písm. a) až d) a f) zákona Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 309/1992 Zb. o poplatkoch za uloženie odpadov.
26)
Nariadenie vlády ČSSR č. 35/1979 Zb. o odplatách vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov.
27)
Zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností v znení neskorších predpisov a predpisy ho vykonávajúce.
27a)
Zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické a fyzické osoby v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
28)
Zákon č. 35/1965 Zb. v znení neskorších predpisov.
29)
29b)
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
29c)
Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 172/1995 Z. z., ktorým sa vyhlasuje klasifikácia produkcie.
30)
§ 1 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
31)
§ 21 zákona č. 1/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
32)
Smernice k štátnym štatistickým výkazom za úsek Práce a mzdy vydané Federálnym štatistickým úradom.
32a)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.
33)
Zákon č. 528/1990 Zb. devízový zákon v znení neskorších predpisov.
33a)
§ 2 zákona č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch.
33b)
Napr. zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.
Zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch.
33c)
§ 38 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
33d)
34)
Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 586/1990 Zb. v znení vyhlášky č. 345/1991 Zb.
Zákon č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva.
35)
Oznámenie k postupu pri oceňovaní, účtovaní a odpisovaní vecí, ktoré získajú právnické alebo fyzické osoby pri ich prevode z vlastníctva štátu, publikované vo Finančnom spravodajcovi č. 9/1991.
36)
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou.
1)
Pre zaradenie hmotného majetku do tried, príp. odborov sa postupuje podľa vyhlášky Federálneho štatistického úradu č. 95/1976 Zb. o jednotnom triedení základných prostriedkov v znení neskorších predpisov.
2)
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a predpisov ho vykonávajúcich.